Dekréty (Liturgia hodín, zv. II)

^ Dokumenty o Liturgii hodín
LH, zv. I | LH, zv. II | LH, zv. III | LH, zv. IV

SLOVENSKÁ LITURGICKÁ KOMISIA

č. 20/1987

DEKRÉT

Slovenská liturgická komisia pripravila preklad druhého zväzku Liturgie hodín, ktorý obsahuje Pôstne a Veľkonočné obdobie. Kongregácia pre bohoslužbu schválila tento preklad dňa 22. marca 1985 pod č. Prot. n. 1476/83 (prvú časť) a 7. novembra 1986 pod č. Prot. n. 688/85 (druhú časť).

Kníhtlačiareň Svätej Stolice — Polyglotta Vaticana — nám láskavo vydáva tlačou aj tento druhý zväzok Liturgie hodín.

Toto vydanie Liturgie hodín v slovenskej reči sa stáva úradným vydaním pre slovenskú jazykovú oblasť a možno ho používať ihneď podľa predpisov Všeobecných smerníc o Liturgii hodín.

V Nitre 19. apríla 1987 v nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania.

+ Ján Pásztor
biskup
predseda SLK


CONGREGATIO PRO CULTU DIVINO

Prot. n. 1467/83

SLOVACHIAE

Instante Excellentissimo Domino Ioanne Pásztor, Episcopo Nitriensi, Præside Commissionis nationalis de Liturgia Slovachiæ, litteris die 16 septembris 1983 datis, vigore facultatum huic Congregationi a Summo Pontifice Ioanne Paulo II tributarum, interpretationem slovacam primæ partis secundi voluminis Liturgiæ Horarum, prout exstat in adnexo exemplari, perlibenter probamus seu confirmamus.

In textu imprimendo mentio fiat de confirmatione ab Apostolica Sede concessa. Eiusdem insuper textus impressi duo exemplaria ad hanc Congregationem transmittantur.

Contrariis quibuslibet minime obstantibus.

Ex ædibus Congregationis pro Cultu Divino, die 22 martii 1985.

+ Augustinus Mayer, osb.   + Vergilius Noè
Archiep. tit. Satrianensis
Præfectus
  Archiep. tit. Voncariensis
a Secretis



 


CONGREGATIO PRO CULTU DIVINO

Prot. 688/85

SLOVACHIAE

Instante Excellentissimo Domino Ioanne Pásztor, Episcopo Nitriensi, Praeside Commissionis nationalis de Liturgia in Slovachia, litteris die 9 aprilis 1985 datis, vigore facultatum huic Congregationi a Summo Pontifice Ioanne Paulo II tributarum, interpretationem slovacam alterius partis voluminis secundi Liturgiae Horarum, prout in adiecto prostat exemplari, libenter probamus seu confirmamus.

In textu imprimendo mentio fiat de confirmatione ab Apostolica Sede concessa. Eiusdem textus impressi duo exemplaria ad hanc Congregationem transmittantur.

Contrariis quibuslibet minime obstantibus.

Ex aedibus Congregationis pro Cultu Divino, die 7 novembris 1986.

Paulus Augustinus Card. Mayer, osb.   Petrus Marini
Praefectus   Subsecretarius



 


POSVÄTNÁ KONGREGÁCIA PRE BOHOSLUŽBU

Prot. č. 1000/71

DEKRÉT

Liturgiu hodín Cirkev koná v priebehu dňa už od najstarších čias bez prestania a plní ňou Pánov príkaz, že sa treba modliť stále; zároveň ňou vzdáva chválu Bohu Otcovi a prosí za spásu sveta.

Druhý vatikánsky koncil vysoko hodnotil túto pradávnu modlitbu Cirkvi a v úsilí obnoviť ju rozhodol, aby sa primerane upravila, čím sa má dosiahnuť, že ju v dnešných okolnostiach budú lepšie a dokonalejšie konať nielen kňazi, ale aj ostatní členovia Cirkvi (porov. konšt. o posv. liturgii Sacrosanctum Concilium, č. 84).

Teraz, po skončení úpravy liturgie hodín a po jej schválení pápežom Pavlom VI. apoštolskou konštitúciou Laudis canticum z 1. novembra 1970, Posvätná kongregácia pre bohoslužbu vydáva latinský originál knihy obsahujúcej texty na slávenie liturgie hodín podľa rímskeho obradu a toto vydanie vyhlasuje za typické.

Všetky rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s týmto rozhodnutím, strácajú platnosť.

V budove Posvätnej kongregácie pre bohoslužbu dňa 11. apríla 1971, na Veľkonočnú nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania.

Artúr kard. Tabera   A. Bugnini
prefekt   tajomník



 


KONGREGÁCIA PRE BOHOSLUŽBU

Prot. n. 1814/84

DEKRÉT

Liturgia hodín obnovená roku 1971 podľa nariadenia Posvätného druhého všeobecného vatikánskeho koncilu ako modlitba Cirkvi, v ktorej sa chválami, vzdávaním vďaky a prosbami posväcujú jednotlivé hodiny dňa i celá ľudská činnosť (porov. Všeobecné smernice Liturgie hodín, č 2 a 11), vyžaduje čoraz hlbšie vnikať do jej duchovného bohatstva vnútornejším chápaním textov, ktoré sa v spoločnej modlitbe Cirkvi rímskeho obradu tradične používajú.

Aby sa tento cieľ ľahšie dosiahol, druhé typické vydanie Liturgie hodín, ktoré vychádza po štrnástich rokoch, ako svoju zvláštnosť prináša text Svätého písma podľa vydania Novej Vulgáty, ktorý teraz povinne v zmysle nariadenia Apoštolskej konštitúcie najvyššieho veľkňaza Jána Pavla II. Scripturarum Thesaurus z 25. apríla 1979 nahrádza doteraz používaný text prekladu Vulgáty.

Jednotlivé osobitosti tohto vydania možno krátko zachytiť v nasledujúcich bodoch:

  1. Preklad Novej vulgáty sa použil na biblické čítania posvätného čítania a vigílií, na krátke čítania na ranné chvály, vešpery, na hodiny predpoludním, napoludnie, popoludní a kompletórium, ako aj na všetky chválospevy Starého a Nového zákona.
  2. Niektoré biblické texty, ktoré boli v prvom vydaní a v preklade Novej Vulgáty nie sú, alebo dostávajú v nej nový význam, takže sú menej vhodné na dosiahnutie cieľa, pre ktorý boli vybrané, vynechávajú sa celkom a namiesto nich sa uvádzajú vhodnejšie texty.
  3. Text žalmov, znova zrevidovaný vo vydaní Novej vulgáty, berie sa do tohto vydania už taký.
  4. Responzóriá na posvätné čítania sú upravené podľa textu Novej vulgáty, ak nebránil zámene textu osobitný dôvod: ráz skladby, tradícia, hudobná melódia alebo liturgický znak.
  5. V nedeľu a na slávnosti zavádzajú sa zväčša nové antifóny na Benediktus a na Magnifikat, zhodné s evanjeliom dňa, z ktorého sú vybraté.
  6. Hymny boli prepracované a starostlivo upravené.
  7. V dlhších biblických čítaniach, v žalmoch a chválospevoch zo Starého i Nového zákona sú jednotlivé verše, označené vlastnými číslicami, ako sa bežne uvádzajú v knihách Písma.
  8. V tomto vydaní sa žalmy označujú dvoma číslicami. Na prvom mieste je číslovanie, ktorému vždy dávali prednosť grécky preklad zvaný Septuaginta, starý preklad Vulgáta i Otcovia a liturgická tradícia. Číslovanie vlastné hebrejskému textu, ktoré sa často používa v novodobých vydaniach a vo vedeckých prácach, sa uvádza na druhom mieste v zátvorkách.
  9. V dodatku sa pridávajú aj iné texty, a to formuly slávnostného požehnania a úkonu kajúcnosti, prevzaté z Rímskeho misála.

Tu vyznačené úpravy aj iné zmeny menšieho významu majú za cieľ ešte viac podporiť ono lahodné a užitočné poznanie úzkych vzťahov medzi slávením liturgie hodín a eucharistickým slávením, ako aj medzi týmito sláveniami a liturgickým rokom, ktorý „má osobitnú sviatostnú silu a účinnosť, lebo to sám Kristus vo svojich tajomstvách i v spomienkach svätých, najmä svojej Matky, kráča cestou nesmierneho milosrdenstva, takže veriaci v Krista si nielen pripomínajú tajomstvá Vykúpenia a nad nimi rozjímajú, ale priamo sa ich dotýkajú, majú na nich účasť a skrze ne žijú“ (Caeremoniale Episcoporum, č. 231).

Toto druhé vydanie Liturgie hodín schválil svojou apoštolskou autoritou najvyšší veľkňaz Ján Pavol II. a Kongregácia pre bohoslužbu ho teraz zverejňuje a vyhlasuje za typické. Preto toto vydanie vyhotovené v latinskej reči, začne platiť hneď, ako vyjde. Vydania v ľudových rečiach, pripravené podľa druhého typického vydania, dňom, ktorý určia jednotlivé biskupské konferencie.

Všetky rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s týmto rozhodnutím, strácajú platnosť.

V budove Kongregácie pre bohoslužbu dňa 7. apríla 1985, na Veľkonočnú nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania.

+ Augustinus Mayer   + Vergilius Noè
tit. arcibiskup satrianenský
proprefekt
  tit. arcibiskup vonkarijský
tajomník



 


Liturgia hodín podľa rímskeho obradu, zv. II (Pôstne obdobie, Veľkonočné trojdnie, Veľkonočné obdobie). Rím: Typis Polyglottis Vaticanis, 1996.
HTML © Juraj Vidéky