Blízko je naša spása
Katechéza Jána Pavla II. na všeobecnej audiencii pre veriacich na Námestí svätého Petra 25. septembra 2002
1.
Žalm 85., ktorý sme teraz recitovali, je radostný spev, plný nádeje na budúcu spásu. Je odrazom vzrušujúcej chvíle návratu Izraela z babylonského vyhnanstva do zeme otcov. Život národa sa opäť začína v tom milovanom ohnisku, ktoré bolo zahasené a zničené pri dobytí Jeruzalema ozbrojenými silami kráľa Nabuchodonozora roku 586 pred Kristom.V_hebrejskom origináli žalmu počúvame zaznievať opakované slovo šúb, ktoré označuje návrat deportovaných, ale značí aj duchovný „návrat“, čiže „obrátenie“. Znovuzrodenie sa teda netýka len národa, ale aj spoločenstva veriacich, ktorí pociťovali vyhnanstvo ako trest za spáchané hriechy a ktorí teraz v návrate v novej slobode videli Božie požehnanie za uskutočnené obrátenie.
2.
V žalme môžeme sledovať dve základné etapy jeho vývoja. Prvá vychádza z témy „návratu“ so všetkými hodnotami, ktoré sme naznačili.Oslavuje sa predovšetkým fyzický návrat Izraela: „Pane, Jakuba si zbavil poroby“ (v. 2); „Obnov nás, Bože, naša spása... či sa k nám nevrátiš a neoživíš nás? (v. 5. 7). To je vzácny dar od Boha, ktorý sa stará o_vyslobodenie svojich detí z útlaku a usiluje sa o_ich prospech. On totiž miluje „všetko, čo je... zľutúva sa nad všetkým, lebo je to jeho, je Pán, ktorý miluje to, čo žije“ (porov. Múd 11, 24. 26).
Ale vedľa tohto „návratu“, ktorý konkrétne zjednocuje rozptýlených, je iný „návrat“, viac vnútorný a duchovný. Žalmista mu dáva široký priestor a pripisuje mu osobitný význam, ktorý platí nielen pre dávny Izrael, ale pre veriacich všetkých čias.
3.
Pri tomto „návrate účinne pôsobí Pán tým, že zjavuje svoju lásku odpúšťaním neprávostí svojho ľudu, že zmazáva všetky ich hriechy, odkladá všetko svoje rozhorčenie a potláča v sebe hnev (porov. Ž 85, 3-4).Práve oslobodenie od zla, odpustenie, odpustenie vín, očistenie od hriechov vytvára nový Boží ľud. Je to vyjadrené invokáciou, ktorá vstúpila aj do kresťanskej liturgie: „Ukáž nám, Pane svoje milosrdenstvo a daj nám svoju spásu“ (v. 8).
Je známe, že biblické výrazy, ktoré sa vzťahujú na hriech, často vyvolávajú takéto predstavy: zmýliť si cestu, minúť cieľ, vybočiť od správneho smeru. Obrátenie je práve tým „návratom“ na priamu cestu, ktorá vedie do domu Otca, ktorý nás očakáva, aby nás objal, odpustil nám a urobil nás šťastnými (porov. Zjv 15, 11-32).
4.
Dostávame sa tak k druhej časti žalmu (porov. Ž 85, 10-14), ktorá je taká drahá kresťanskej tradícii. Opisuje sa tu nový svet, v ktorom Božia láska a jeho vernosť, akoby boli osoby, sa objímajú; podobne aj spravodlivosť a pokoj sa pri stretnutí pobozkajú. Pravda klíči ako v obnovenej jari a spravodlivosť, ktorá v Biblii znamená spásu a svätosť, zostupuje z neba, aby nastúpila na cestu uprostred ľudstva.Všetky čnosti, ktoré hriech vyhnal zo zeme, teraz znova vstupujú do dejín a navzájom prepojené načrtávajú mapu sveta pokoja. Milosrdenstvo, pravda, spravodlivosť a pokoj stávajú sa akoby štyrmi kardinálnymi bodmi tejto duchovnej geografie. Aj Izaiáš spieva: „Roste, nebesia, z výsosti, z oblakov nech prší spravodlivosť. Nech sa otvorí zem a zrodí spásu; a spolu s ňou nech vzíde spravodlivosť; ja, Pán, som ju stvoril“ (Iz 45, 8).
5.
Slová žalmistu sa už v druhom storočí spolu so svätým Irenejom Lyonským čítali ako zvesť „narodenia Krista z Panny“ (Adverus haereses, III, 5, 1). Kristov príchod je totiž prameňom milosrdenstva, vyústením pravdy, rozkvetom spravodlivosti, svetlom pokoja.V_tomto žalme, predovšetkým v jeho záverečnej časti, sa ukazuje kľúč k zrodu kresťanskej tradície. Takto ho interpretuje svätý Augustín vo svojom vianočnom príhovore. Nechajme ho, aby uzavrel našu úvahu: „Pravda vyrástla zo zeme! Z Panny sa narodil Kristus, ktorý povedal: ‚Ja som pravda.‘ ‚A spravodlivosť hľadí z neba‘: lebo človek, čo verí v toho, ktorý sa narodil, nie je ospravedlnený sám sebou, ale Bohom. ‚Pravda vyrástla zo zeme‘, lebo ‚Slovo sa telom stalo‘ (Jn 1, 14). ‚A spravodlivosť hľadí z neba‘: lebo ‚každý dobrý dar, každý dokonalý dar prichádza zhora‘ (Jak 1, 17). ‚Pravda vyrástla zo zeme‘, telo z Márie. ‚A spravodlivosť hľadí z neba‘, lebo ‚človek si nemôže prisvojiť nič, ak mu to nebolo dané z neba‘ (Jn 3, 27).“ (Discorsi, IV/1, Roma 1984, p. 11).
Z_L’Osservatore Romano, č. 39
(týždenné vydanie v taliančine) z 27. septembra 2002
Preklad © Časopis Liturgia (SSV), Mons. Vincent Malý
HTML © Juraj Vidéky