{v}2{/v}Povedal som: „Budem dávať pozor na svoje správanie,{x}

aby som nezhrešil jazykom.

K_svojim ústam postavím stráž,{x}

dokiaľ je hriešnik predo mnou.“

{v}3{/v}Ako nemý som zatíchol a zamĺkol, šťastia zbavený,{x}

bolesť sa mi však znova ozvala.

{v}4{/v}Srdce sa mi rozpálilo v_hrudi{x}

a pri rozjímaní vzplanul vo mne oheň.

{v}5{/v}A môj jazyk preriekol:{x}

„Daj mi poznať, Pane, môj koniec

i_aký je ešte počet mojich dní;{x}

nech si uvedomím, aký je krátky môj život.“

{v}6{/v}Hľa, na pár piadí si mi dní nameral{x}

a dĺžka môjho žitia je ako nič pred tebou.

Veru, len zdaním je bytie človeka,{x}

{v}7{/v}každý sa mihne ako vidina.

Naozaj len nadarmo sa pachtí a lopotí,{x}

poklady zháňa, hoc nevie, kto ich zoberie.

{v}8{/v}A teraz, Pane, ešte čo mám čakať?{x}

Ty si moja nádej.

{v}9{/v}Zo všetkých mojich neprávostí ma vysloboď{x}

a nevystav ma hlupákovi na posmech.

{v}10{/v}Onemel som, neotvorím ústa,{x}

lebo si to ty urobil.

{v}11{/v}Odním odo mňa svoje tresty,{x}

bo hyniem pod úderom tvojej ruky.

{v}12{/v}Trestami za hriechy naprávaš človeka.{+}

Ako moľ ničíš, čo má najcennejšie;{x}

veru, každý človek je len márna vidina.

{v}13{/v}Pane, vyslyš moju modlitbu,{x}

nakloň sluch k_môjmu volaniu.

Nebuď mlčanlivý k_mojim slzavým nárekom;{+}

veď u_teba som iba hosť,{x}

len pútnik, ako všetci moji otcovia.

{v}14{/v}Odvráť odo mňa svoj prísny pohľad, aby som pookrial,{x}

skôr, než odídem a než ma viac nebude.

HTML © Juraj Vidéky