Veľkonočné trojdnie

Ospevujme veľký súboj,

šírme slávne odkazy

trámov kríža, ktorý zdolal

strojcu večnej nákazy!

Obeť na ňom zmiera za svet

a tou smrťou víťazí.

Prvý človek veril zvodom,

smrť si vtiahol do domu,

keď v_ňom Božiu lásku zhasil

jed, čo zjedol zo stromu.

Lež Boh nový strom si vybral

zažehnať tú pohromu.

Poriadok si vyžadoval

po bolestnom otrase

do priepasti vrhnúť zhubcu,

čo nás ranil v_zápase,

aby skazonosný úder

poslúžil nám ku spáse.

Keď čas prišiel, keď po Bohu

vyvrcholil dávny smäd,

Otec poslal na svet Syna,

skrz ktorého stvoril svet,

a on z_Panny ľudsky vzklíčil

sťa z_kra vytúžený kvet.

A keď sa mu v_ľudskom veku

najkrajší vek priblíži,

predurčený trpieť, rád sa

pred mukami poníži,

preto Baránka, hľa, ľudstvo

v_obeť dvíha na kríži.

Tebe, Otče, s_Duchom Svätým

nech je sláva naveky

skrze Krista, ktorý telom

nie je nám už ďaleký

a chce krížom zmeniť v_radosť

ľudský bôľ a náreky. Amen.

Ant. 1 Povstávajú pozemskí králi a vladári sa spolčujú proti Pánovi a proti jeho pomazanému. Žalm 2

{v}1{/v}Keď sa rozodnilo, veľkňazi a starší ľudu sa uzniesli, že Ježiša vydajú na smrť. {v}2{/v}Preto ho spútaného odviedli a odovzdali vladárovi Pilátovi.

{v}11{/v}Keď Ježiš stál pred vladárom, vladár sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?“ Ježiš odpovedal: „Sám to hovoríš.“ {v}12{/v}A keď naňho veľkňazi a starší žalovali, nič neodpovedal. {v}13{/v}Vtedy sa ho Pilát opýtal: „Nepočuješ, čo všetko proti tebe svedčia?“ {v}14{/v}Ale on mu neodpovedal ani na jediné slovo, takže sa vladár veľmi čudoval.

{v}15{/v}Na sviatky vladár prepúšťal zástupu jedného väzňa, ktorého si žiadali. {v}16{/v}Mali vtedy povestného väzňa, ktorý sa volal Barabáš. {v}17{/v}Keď sa zhromaždili, Pilát im povedal: „Koho vám mám prepustiť: Barabáša, alebo Ježiša, ktorý sa volá Mesiáš?“ {v}18{/v}Lebo vedel, že ho vydali zo závisti.

{v}19{/v}Keď sedel na súdnej stolici, odkázala mu jeho manželka: „Nemaj nič s_tým spravodlivým, lebo som dnes vo sne veľa vytrpela pre neho.“ {v}20{/v}Veľkňazi a starší nahovorili zástupy, aby si žiadali Barabáša a Ježiša zahubili. {v}21{/v}Vladár sa ich opýtal: „Ktorého z_týchto dvoch si žiadate prepustiť?“ Oni zvolali: „Barabáša!“ {v}22{/v}Pilát im povedal: „Čo mám teda urobiť s_Ježišom, ktorý sa volá Mesiáš?“ Všetci volali: „Ukrižovať ho!“ {v}23{/v}On vravel: „A čo zlé urobil?“ Ale oni tým väčšmi kričali: „Ukrižovať ho!“

{v}24{/v}Keď Pilát videl, že nič nedosiahne, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil: „Ja nemám vinu na krvi tohto človeka. To je vaša vec!“ {v}25{/v}A všetok ľud odpovedal: „Jeho krv na nás a na naše deti!“ {v}26{/v}Vtedy im prepustil Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.

{v}27{/v}Vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili k_nemu celú kohortu. {v}28{/v}Vyzliekli ho a odeli do šarlátového plášťa, {v}29{/v}z_tŕnia uplietli korunu a položili mu ju na hlavu, do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred ním na kolená a posmievali sa mu: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ {v}30{/v}Pľuli naňho, brali mu trstinu a bili ho po hlave. {v}31{/v}Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z_plášťa a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali.

{v}32{/v}Ako vychádzali, stretli človeka z_Cyrény, menom Šimona. Toho prinútili, aby mu niesol kríž. {v}33{/v}Tak prišli na miesto, ktoré sa volá Golgota, čo znamená Lebka. {v}34{/v}Dali mu piť víno zmiešané so žlčou. Ale keď ho ochutnal, nechcel piť. {v}35{/v}Keď ho ukrižovali, hodili lós a rozdelili si jeho šaty. {v}36{/v}Potom si posadali a strážili ho. {v}37{/v}Nad hlavu mu dali nápis s_označením jeho viny: „Toto je Ježiš, židovský kráľ!“ {v}38{/v}Vedno s_ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného sprava, druhého zľava.

{v}39{/v}A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu: potriasali hlavami {v}40{/v}a vraveli: „Ty, čo zboríš chrám a za tri dni ho znova postavíš, zachráň sám seba! Ak si Boží Syn, zostúp z_kríža!“ {v}41{/v}Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími: {v}42{/v}„Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Je kráľom Izraela; nech teraz zostúpi z_kríža a uveríme v_neho. {v}43{/v}Spoliehal sa na Boha; nech ho teraz vyslobodí, ak ho má rád. Veď povedal: »Som Boží Syn.«“ {v}44{/v}Takisto ho tupili aj zločinci, čo boli s_ním ukrižovaní.

{v}45{/v}Od dvanástej hodiny nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. {v}46{/v}Okolo tretej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: „Eli, Eli, lema sabakthani?“, čo znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ {v}47{/v}Keď to počuli niektorí z_tých, čo tam stáli, vraveli: „Volá Eliáša.“ {v}48{/v}Jeden z_nich hneď odbehol, vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a dával mu piť. {v}49{/v}Ale ostatní hovorili: „Počkaj, nech uvidíme, či ho Eliáš príde vyslobodiť.“ {v}50{/v}Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu.

{v}51{/v}A hľa, chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Zem sa triasla a skaly sa pukali. {v}52{/v}Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých vstali z_mŕtvych. {v}53{/v}Vyšli z_hrobov a po jeho vzkriesení prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým. {v}54{/v}Keď stotník a tí, čo s_ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko, čo sa deje, veľmi sa naľakali a hovorili: „On bol naozaj Boží Syn.“

{v}55{/v}Boli tam a zobďaleč sa pozerali mnohé ženy, ktoré sprevádzali Ježiša z_Galiley a posluhovali mu. {v}56{/v}Medzi nimi bola Mária Magdaléna, Mária, Jakubova a Jozefova matka, a matka Zebedejových synov.

{v}1{/v}Hneď zrána mali poradu veľkňazi so staršími a zákonníkmi, teda celá veľrada. Ježiša spútali, odviedli a odovzdali Pilátovi. {v}2{/v}Pilát sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?“ On mu odpovedal: „Sám to hovoríš.“ {v}3{/v}Veľkňazi naň mnoho žalovali {v}4{/v}a Pilát sa ho znova spytoval: „Nič neodpovieš? Pozri, čo všetko žalujú na teba!“ {v}5{/v}Ale Ježiš už nič nepovedal, takže sa Pilát čudoval.

{v}6{/v}Na sviatky im prepúšťal jedného väzňa, ktorého si žiadali. {v}7{/v}S_povstalcami, čo sa pri vzbure dopustili vraždy, bol uväznený muž, ktorý sa volal Barabáš. {v}8{/v}Zástup vystúpil hore a žiadal si to, čo im robieval. {v}9{/v}Pilát im povedal: „Chcete, aby som vám prepustil židovského kráľa?“ {v}10{/v}Lebo vedel, že ho veľkňazi vydali zo závisti. {v}11{/v}Ale veľkňazi podnietili zástup, aby im radšej prepustil Barabáša. {v}12{/v}Pilát sa ich znova opýtal: „Čo mám teda podľa vás urobiť so židovským kráľom?“ {v}13{/v}Oni opäť skríkli: „Ukrižuj ho!“ {v}14{/v}Pilát im vravel: „A čo zlé urobil?“ Ale oni tým väčšmi kričali: „Ukrižuj ho!“ {v}15{/v}A Pilát, aby urobil ľudu po vôli, prepustil im Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.

{v}16{/v}Vojaci ho odviedli dnu do nádvoria, čiže do vládnej budovy, a zvolali celú kohortu. {v}17{/v}Odeli ho do purpurového plášťa, z_tŕnia uplietli korunu a založili mu ju {v}18{/v}a začali ho pozdravovať: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ {v}19{/v}Bili ho trstinou po hlave, pľuli naňho, kľakali pred ním a klaňali sa mu. {v}20{/v}Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z_purpuru a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali.

{v}21{/v}Tu prinútili istého Šimona z_Cyrény, Alexandrovho a Rúfovho otca, ktorý sa tade vracal z_poľa, aby mu niesol kríž. {v}22{/v}Tak ho priviedli na miesto Golgota, čo v_preklade znamená Lebka. {v}23{/v}Dávali mu víno zmiešané s_myrhou, ale on ho neprijal.

{v}24{/v}Potom ho ukrižovali a rozdelili si jeho šaty – hodili o_ne lós, kto si má čo vziať. {v}25{/v}Keď ho ukrižovali, bolo deväť hodín. {v}26{/v}Jeho vinu označili nápisom: „Židovský kráľ.“ {v}27{/v}Vedno s_ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného napravo od neho, druhého naľavo.

{v}29{/v}A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu; potriasali hlavami a vraveli: „Aha, ten, čo zborí chrám a za tri dni ho postaví. {v}30{/v}Zachráň sám seba, zostúp z_kríža!“ {v}31{/v}Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi a so zákonníkmi si hovorili: „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. {v}32{/v}Kristus, kráľ Izraela! Nech teraz zostúpi z_kríža, aby sme videli a uverili.“ Ešte aj tí ho hanobili, čo boli s_ním ukrižovaní.

{v}33{/v}Keď bolo dvanásť hodín, nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. {v}34{/v}O_tretej hodine zvolal Ježiš mocným hlasom: „Heloi, heloi, lema sabakthani?“, čo v_preklade znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ {v}35{/v}Keď to počuli, niektorí z_okolostojacich vraveli: „Pozrite, volá Eliáša.“ {v}36{/v}Ktosi odbehol, naplnil špongiu octom, nastokol ju na trstinu, dával mu piť a hovoril: „Počkajte, uvidíme, či ho Eliáš príde sňať.“ {v}37{/v}Ale Ježiš zvolal mocným hlasom a vydýchol.

{v}39{/v}Keď stotník, čo stál naproti nemu, videl, ako vykríkol a skonal, povedal: „Tento človek bol naozaj Boží Syn.“

{v}40{/v}Zobďaleč sa pozerali aj ženy. Medzi nimi Mária Magdaléna, Mária, matka Jakuba Mladšieho a Jozesa, i_Salome, {v}41{/v}ktoré ho sprevádzali a posluhovali mu, keď bol v_Galilei. A mnohé iné, čo s_ním prišli do Jeruzalema.

{v}1{/v}Celé zhromaždenie vstalo, odviedli ho k_Pilátovi {v}2{/v}a začali naňho žalovať: „Tohto sme pristihli, ako rozvracia náš národ, zakazuje platiť dane cisárovi a tvrdí o sebe, že je Mesiáš, kráľ.“ {v}3{/v}Pilát sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?“ On odpovedal: „Sám to hovoríš.“ {v}4{/v}Pilát povedal veľkňazom a zástupom: „Ja nenachádzam nijakú vinu na tomto človekovi.“ {v}5{/v}Ale oni naliehali: „Poburuje ľud a učí po celej Judei; počnúc od Galiley až sem.“

{v}6{/v}Len čo to Pilát počul, opýtal sa, či je ten človek Galilejčan. {v}7{/v}A keď sa dozvedel, že podlieha Herodesovej právomoci, poslal ho k_Herodesovi, lebo aj on bol v_tých dňoch v_Jeruzaleme. {v}8{/v}Keď Herodes uvidel Ježiša, veľmi sa zaradoval. Už dávno ho túžil vidieť, lebo o ňom počul, a dúfal, že ho uvidí urobiť nejaký zázrak. {v}9{/v}Mnoho sa ho vypytoval, ale on mu na nič neodpovedal. {v}10{/v}Stáli tam aj veľkňazi a zákonníci a nástojčivo naň žalovali. {v}11{/v}Ale Herodes so svojimi vojakmi ním opovrhol, urobil si z_neho posmech, dal ho obliecť do bielych šiat a poslal ho nazad k_Pilátovi. {v}12{/v}V_ten deň sa Herodes a Pilát spriatelili, lebo predtým žili v_nepriateľstve.

{v}13{/v}Pilát zvolal veľkňazov, predstavených a ľud {v}14{/v}a povedal im: „Priviedli ste mi tohto človeka, že poburuje ľud. Ja som ho pred vami vypočúval a nenašiel som na tomto človeku nič z_toho, čo na neho žalujete. {v}15{/v}Ale ani Herodes, lebo nám ho poslal späť. Vidíte, že neurobil nič, za čo by si zasluhoval smrť. {v}16{/v}Potrescem ho teda a prepustím.“

{v}18{/v}Tu celý dav skríkol: „Preč s_ním a prepusť nám Barabáša!“ {v}19{/v}Ten bol uväznený pre akúsi vzburu v_meste a pre vraždu.

{v}20{/v}Pilát k_nim znova prehovoril, lebo chcel Ježiša prepustiť. {v}21{/v}Ale oni vykrikovali: „Ukrižuj! Ukrižuj ho!“ {v}22{/v}On k_nim tretí raz prehovoril: „A čo zlé urobil? Nenašiel som na ňom nič, za čo by si zasluhoval smrť. Potrestám ho teda a prepustím.“ {v}23{/v}Ale oni veľkým krikom dorážali a žiadali, aby ho dal ukrižovať. Ich krik sa stupňoval {v}24{/v}a Pilát sa rozhodol vyhovieť ich žiadosti: {v}25{/v}prepustil toho, ktorého si žiadali, čo bol uväznený pre vzburu a vraždu, kým Ježiša vydal ich zvoli.

{v}26{/v}Ako ho viedli, chytili istého Šimona z_Cyrény, ktorý sa vracal z_poľa, a položili naň kríž, aby ho niesol za Ježišom.

{v}27{/v}Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. {v}28{/v}Ježiš sa k_nim obrátil a povedal: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi. {v}29{/v}Lebo prichádzajú dni, keď povedia: »Blahoslavené neplodné, loná, čo nerodili, a prsia, čo nepridájali!«

{v}30{/v}Vtedy začnú hovoriť vrchom: »Padnite na nás!« a kopcom: »Prikryte nás!« {v}31{/v}Lebo keď toto robia so zeleným stromom, čo sa stane so suchým?“

{v}33{/v}Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i_zločincov: jedného sprava, druhého zľava. {v}34{/v}Ježiš povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“

Potom hodili lós a rozdelili si jeho šaty. {v}35{/v}Ľud tam stál a díval sa. Poprední muži sa mu posmievali a vraveli: „Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Mesiáš, ten vyvolenec.“ {v}36{/v}Aj vojaci sa mu posmievali. Chodili k_nemu, podávali mu ocot {v}37{/v}a hovorili: „Zachráň sa, ak si židovský kráľ!“ {v}38{/v}Nad ním bol nápis: „Toto je židovský kráľ.“

{v}39{/v}A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: „Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i_nás!“ {v}40{/v}Ale druhý ho zahriakol: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? {v}41{/v}Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.“ {v}42{/v}Potom povedal: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ {v}43{/v}On mu odpovedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v_raji.“

{v}44{/v}Bolo už okolo dvanástej hodiny a nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. {v}45{/v}Slnko sa zatmelo, chrámová opona sa roztrhla napoly {v}46{/v}a Ježiš zvolal mocným hlasom: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ Po tých slovách vydýchol.

{v}47{/v}Keď stotník videl, čo sa stalo, oslavoval Boha, hovoriac: „Tento človek bol naozaj spravodlivý.“ {v}48{/v}A celé zástupy tých, čo sa zišli na toto divadlo a videli, čo sa deje, bili sa do pŕs a vracali sa domov.

{v}49{/v}Všetci jeho známi stáli obďaleč i_ženy, ktoré ho sprevádzali z_Galiley, a dívali sa na to.

Bratia, {v}11{/v}keď prišiel Kristus, veľkňaz budúcich darov, cez väčší a dokonalejší stánok, nie urobený rukou, to jest nie z_tohto stvoreného sveta, {v}12{/v}raz navždy vošiel do Svätyne, a to nie s_krvou capov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a tak získal večné vykúpenie. {v}13{/v}Lebo ak už krv capov a býkov a popol z_jalovice pokropením poškvrnených posväcuje, aby boli telesne čistí, {v}14{/v}o_čo viac krv Krista, ktorý skrze večného Ducha sám seba priniesol Bohu na obetu bez poškvrny; očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme mohli slúžiť živému Bohu.

{v}15{/v}A preto je prostredníkom novej zmluvy, aby smrťou podstúpenou na vykúpenie z_previnení spáchaných za prvej zmluvy dostali tí, čo sú povolaní, prisľúbenie večného dedičstva. {v}16{/v}Lebo kde je závet, musí sa dokázať smrť závetcu. {v}17{/v}Veď závet nadobúda účinnosť smrťou, neplatí, kým žije ten, kto závet urobil. {v}18{/v}Preto ani prvá zmluva nebola uzavretá bez krvi. {v}19{/v}Keď totiž Mojžiš oznámil všetkému ľudu všetky prikázania podľa zákona, vzal krv teliat a capov s_vodou, so šarlátovou vlnou a yzopom a pokropil samu knihu aj všetok ľud, {v}20{/v}hovoriac: „{i}Toto je krv zmluvy, ktorú pre vás nariadil Boh.{/i}“ {v}21{/v}Podobne pokropil krvou aj stánok a všetko bohoslužobné náčinie. {v}22{/v}A podľa zákona sa skoro všetko očisťuje krvou a bez vyliatia krvi niet odpustenia.

{v}23{/v}Podoby nebeských vecí bolo treba takto očisťovať, no nebeské veci samy lepšími obetami, ako sú tamtie. {v}24{/v}Kristus totiž nevošiel do Svätyne zhotovenej rukou, ktorá je len predobrazom pravej, ale do samého neba, aby sa teraz za nás ukázal pred Božou tvárou. {v}25{/v}Ani nie preto, aby seba samého viackrát obetoval ako veľkňaz, ktorý rok čo rok vchádza do Svätyne s_cudzou krvou. {v}26{/v}Inak by bol musel trpieť už mnohokrát od stvorenia sveta. On sa však teraz na konci vekov zjavil raz navždy, aby obetovaním seba zničil hriech: {v}27{/v}A ako je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd, {v}28{/v}tak aj Kristus: raz sa obetoval, aby sňal hriechy mnohých, a druhý raz sa zjaví – bez hriechu – na spásu tým, čo ho očakávajú.

Ako baránka viedli ho na zabitie a hoci ho týrali, neotvoril ústa; bol vydaný na smrť, {*} Aby oživil svoj ľud.

Vydal na smrť svoj život a započítali ho medzi zločincov. {*} Aby oživil svoj ľud.

Chceš poznať silu Kristovej krvi? Vráťme sa k_jej náznaku, pripomeňme si jej predobraz, čítajme dávne písma.

Mojžiš hovorí: „Zabite jednoročného baránka a jeho krvou natrite dvere.“{n}porov. {r}Ex 12,5-7{/r}{/n} Čo to vravíš, Mojžiš? Môže vari krv ovce zachrániť rozumom obdareného človeka? Pravdaže, hovorí, no nie preto, že je krvou, ale preto, že naznačuje Pánovu krv. Teraz sa teda nepriateľ stiahne oveľa skôr, keď uvidí už nie krv predobrazu na dverách, ale pravú krv žiariť na ústach veriacich, lebo ona posväcuje veraje Kristovho chrámu.

Chceš poznať inú silu tejto krvi? Pozoruj, prosím, odkiaľ začala vytekať a z_akého prameňa vytryskla. Zo samého kríža vyprýštila ponajprv, jej žriedlom bol Pánov bok. Lebo keď Ježiš zomrel a ešte visel na kríži, pristúpil vojak, kopijou mu prebodol bok a vytiekla z_neho voda a krv; jedno symbolom krstu, druhé Eucharistie. Vojak otvoril bok, a tým otvoril stenu svätého chrámu, a ja som našiel prevzácny poklad a som šťastný, že som objavil skvelé bohatstvo. Tak to bolo aj s_tamtým baránkom: Židia zabili ovcu a ja som poznal ovocie obety.

„Z_boku krv a voda.“{n}{r}Jn 19,34{/r}{/n} Poslucháč, prosím ťa, neprejdi tak ľahko ponad toto veľké tajomstvo. Ešte mi ostáva povedať niečo hlboké a tajomné. Povedal som, že tá voda a krv sú symbolom krstu a Eucharistie. Z_nich vznikla svätá Cirkev kúpeľom znovuzrodenia a obnovou v_Duchu Svätom{n}{r}Tít 3,5{/r}{/n}, čiže skrze krst a Eucharistiu, ktoré akoby boli vzišli z_boku. Teda Kristus zo svojho boku vybudoval Cirkev, tak ako z_Adamovho boku vzišla manželka Eva.

Preto aj Pavol vyhlasuje: „Sme z_jeho tela a z_jeho kostí“{n}{r}Gn 2,23{/r}{/n}, pričom myslí na bok. Lebo ako z_Adamovho boku stvoril Boh ženu, tak nám Kristus dal zo svojho boku vodu a krv a z_nich vznikla Cirkev. A ako Boh otvoril bok spiaceho Adama, tak nám on hneď po smrti daroval vodu a krv.

Pozrite, ako si Kristus získal nevestu, pozrite, akým pokrmom nás živí! Z_toho istého pokrmu sa rodíme aj živíme. Ako žena hnaná prirodzeným sklonom vytrvalo živí dieťa svojím mliekom a krvou, tak aj Kristus stále živí svojou krvou tých, ktorých znovuzrodil.

Boli ste vykúpení nie porušiteľným striebrom alebo zlatom, ale drahou krvou Krista, nepoškvrneného Baránka. {*} Skrze neho máme všetci v_jednom Duchu prístup k_Otcovi.

Krv Ježiša Krista, Božieho Syna, nás očisťuje od každého hriechu. {*} Skrze neho máme všetci v_jednom Duchu prístup k_Otcovi.

Pán nebies, Kriste všemocný,

Spasiteľ sveta, veľký Kráľ,

krížom si ľuďom víťazne

povoje smrti rozviazal.

Teraz ťa vrúcne prosíme:

udeľ nám dary milostí,

ktoré si z_kríža uložil

do najsvätejších sviatostí.

Baránok tichý, nevinný,

obetovaný za náš svet,

vo svojej krvi obmyl si

odevy svätých, škvŕn už niet.

Tak draho si nás vykúpil

krvou, čo z_rán ti prúdila;

vzkriesený vedieš veriacich

ta, kde ich duša túžila.

K_zástupom svätých pripoj nás,

ty, čo si svojím vzkriesením

z_národov mnohých kráľovstvo

Otcovi svojmu utvoril. Amen.

Ant. 3 Vyvýšte sa, brány prastaré, lebo má vstúpiť Kráľ slávy. Žalm 24

{v}57{/v}Keď sa zvečerilo, prišiel zámožný človek z_Arimatey, menom Jozef, ktorý bol tiež Ježišovým učeníkom. {v}58{/v}Zašiel k_Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. Pilát rozkázal, aby mu ho dali. {v}59{/v}Jozef vzal telo, zavinul ho do čistého plátna {v}60{/v}a uložil do svojho nového hrobu, ktorý si vytesal do skaly. Ku vchodu do hrobu privalil veľký kameň a odišiel. {v}61{/v}Bola tam Mária Magdaléna a iná Mária a sedeli oproti hrobu.

{v}62{/v}Na druhý deň, ktorý bol po Prípravnom dni, zhromaždili sa veľkňazi a farizeji k_Pilátovi {v}63{/v}a hovorili: „Pane, spomenuli sme si, že ten zvodca, ešte kým žil, povedal: »Po troch dňoch vstanem z_mŕtvych.« {v}64{/v}Rozkáž teda strážiť hrob až do tretieho dňa, aby azda neprišli jeho učeníci a neukradli ho a nepovedali ľudu: »Vstal z_mŕtvych,« a ostatné klamstvo by bolo horšie ako prvé.“ {v}65{/v}Pilát im povedal: „Máte stráž; choďte a strážte, ako viete!“ {v}66{/v}Oni šli a hrob zabezpečili: zapečatili kameň a postavili stráž.

{v}42{/v}Keď sa už zvečerilo, pretože bol Prípravný deň, čiže deň pred sobotou, {v}43{/v}prišiel Jozef z_Arimatey, významný člen rady, ktorý tiež očakával Božie kráľovstvo, smelo vošiel k_Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. {v}44{/v}Pilát sa zadivil, že už zomrel. Zavolal si stotníka a opýtal sa ho, či je už mŕtvy. {v}45{/v}Keď mu to stotník potvrdil, daroval telo Jozefovi. {v}46{/v}On kúpil plátno, a keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do hrobu vytesaného do skaly. A ku vchodu do hrobu privalil kameň. {v}47{/v}Mária Magdaléna a Mária Jozesova sa pozerali, kde ho uložili.

{v}50{/v}Tu istý muž menom Jozef, člen rady, dobrý a spravodlivý človek {v}51{/v}z_judejského mesta Arimatey, ktorý nesúhlasil s_ich rozhodnutím ani činmi a očakával Božie kráľovstvo, {v}52{/v}zašiel k_Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. {v}53{/v}Keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do vytesaného hrobu, v_ktorom ešte nik neležal. {v}54{/v}Bol Prípravný deň a už sa začínala sobota. {v}55{/v}Odprevádzali ho ženy, ktoré s_ním prišli z_Galiley. Pozreli si hrob aj to, ako uložili jeho telo. {v}56{/v}Potom sa vrátili domov a pripravili si voňavé oleje a masti. Ale v_sobotu zachovali podľa prikázania pokoj.

Bratia, {v}1{/v}bojme sa, aby azda o_niekom z_vás neplatilo, že zaostal, kým trvá prisľúbenie, že možno vojsť do jeho pokoja! {v}2{/v}Veď aj nám sa hlásalo evanjelium tak ako aj im. Ale im počuté slovo neosožilo, lebo sa nespojili vierou s_tými, ktorí ho počuli. {v}3{/v}A do pokoja vchádzame my, čo sme uverili, ako povedal:

hoci je dielo dokončené od stvorenia sveta. {v}4{/v}Lebo kdesi povedal o_siedmom dni takto: „{i}V_siedmy deň si Boh odpočinul od všetkých svojich diel.{/i}“ {v}5{/v}A tu zasa: „{i}Nevojdú do môjho pokoja!{/i}“ {v}6{/v}Keďže teda ostáva možnosť, aby niektorí vošli doň, a tí, ktorým sa prvým ohlasovalo evanjelium, nevošli pre neposlušnosť, {v}7{/v}znova určuje istý deň, „Dnes“, keď po toľkom čase hovorí v_Dávidovi, ako sa už povedalo:

{v}8{/v}Lebo keby ich bol Jozue voviedol do pokoja, nehovorilo by sa po tomto o_inom dni. {v}9{/v}A tak ostáva sobotný odpočinok pre Boží ľud. {v}10{/v}Lebo kto vošiel do jeho pokoja, aj on si odpočinul od svojich diel ako Boh od svojich.

{v}11{/v}Usilujme sa teda vojsť do onoho pokoja, aby nik nepadol podľa toho istého príkladu neposlušnosti. {v}12{/v}Lebo živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca. {v}13{/v}A niet tvora, ktorý by bol preň neviditeľný. Všetko je obnažené a odkryté pred očami toho, ktorému sa budeme zodpovedať.

Keď Pána pochovali, privalili ku vchodu do hrobu kameň a hrob zapečatili. {*} Postavili vojakov, aby ho strážili.

Veľkňazi prišli k_Pilátovi a prosili ho, aby rozkázal strážiť hrob. {*} Postavili vojakov, aby ho strážili.

Čo sa to deje? Aké je dnes veľké ticho na zemi! Veľké ticho a osamelosť. Veľké ticho, lebo Kráľ spí. Zem sa zľakla a zatíchla{n}{r}Ž 76,9{/r}{/n}, lebo Boh v_tele zaspal a zobudil tých, čo spali od vekov. Boh v_tele zomrel a otriasol ríšou zosnulých.

Isto ide hľadať prvého otca ako stratenú ovcu{n}porov. {r}Lk 15,3-4{/r}{/n}. Určite chce navštíviť tých, čo sedia vo tme a v_tôni smrti{n}porov. {r}Lk 1,79{/r}{/n}. Áno, Boh a jeho Syn idú vyslobodiť z_múk uväzneného Adama a s_ním uväznenú Evu{n}porov. {r}Gn 3,15{/r}{/n}.

Pán k_nim prišiel s_víťaznou zbraňou kríža v_náručí. Len čo ho zbadal prvý otec Adam, od úžasu sa bil do pŕs a zavolal na všetkých: „Môj Pán so všetkými.“ A Kristus odpovedá Adamovi: „I_s_duchom tvojím.“ Berie ho za ruku, budí ho a hovorí: „‚Prebuď sa, ty, čo spíš, vstaň z_mŕtvych a zažiari ti Kristus.‘{n}{r}Ef 5,14{/r}{/n}

Ja som tvoj Boh a kvôli tebe som sa stal tvojím synom, kvôli tebe a kvôli tým, čo vzídu z_teba, teraz hovorím a svojou mocou rozkazujem tým, čo sú vo väzení: Vyjdite, tým, čo sú vo tme: Zažiarte, a tým, čo spia: Vstaňte!

Rozkazujem ti: Prebuď sa, ty, čo spíš! Veď som ťa nestvoril na to, aby si bol uväznený v_podsvetí. Vstaň z_mŕtvych; ja som život tých, čo zomreli. Vstaň, dielo mojich rúk! Vstaň, moja podoba, stvorená na môj obraz{n}porov. {r}Gn 1,27{/r}{/n}! Vstaň, vyjdime stadiaľto! Veď ty si vo mne a ja v_tebe{n}porov. {r}Jn 17,21.23{/r}{/n}; sme jedna a nerozdielna prirodzenosť.

Pre teba som sa ja, tvoj Boh, stal tvojím synom. Pre teba som si ja, tvoj Pán, vzal tvoju prirodzenosť sluhu. Pre teba som ja, čo som nad nebesiami, prišiel na zem, ba zostúpil som do podsvetia. Pre teba, človeka, stal som sa človekom, ktorému niet pomoci; moje lôžko je medzi mŕtvymi{n}porov. {r}Ž 88,5-6{/r}{/n}. Pre teba, čo si odišiel zo záhrady{n}porov. {r}Gn 3,23{/r}{/n}, v_záhrade som bol vydaný Židom{n}porov. {r}Jn 18,1{/r}{/n} a v_záhrade som bol ukrižovaný{n}porov. {r}Jn 19,41{/r}{/n}.

Pozri na sliny na mojej tvári, ktoré som prijal pre teba, aby som ti vrátil prvotný život{n}porov. {r}Gn 2,7{/r}{/n}. Pozri, ako ma bili po tvári; zniesol som to, aby som obnovil tvoju znetvorenú tvár podľa svojho obrazu.

Pozri sa na môj zbičovaný chrbát, na rany, ktoré som prijal, aby som odstránil bremeno tvojich hriechov, ktoré zaťažovali tvoj chrbát. Pozri na moje ruky, pre teba klincami pevne pribité k_drevu, lebo ty si kedysi siahol rukou po strome zla.

Zaspal som na kríži a kopija prenikla do môjho boku, lebo ty si zaspal v_raji a z_tvojho boku vzišla Eva. Môj bok zahojil ranu tvojho boku. Môj spánok ťa vyvedie zo spánku v_ríši smrti. Moja kopija odrazila kopiju namierenú proti tebe.

Vstaň, poďme stadiaľto. Nepriateľ ťa vylákal z_rajskej krajiny a ja ti dám miesto už nie v_raji, ale na nebeskom tróne. On ti zahatal obrazný strom života, ale ja, ktorý som sám život, spojil som sa s_tebou. Ustanovil som cherubov, aby ťa strážili ako sluhovia; teraz urobím, že sa ti budú klaňať, akoby si bol Boh.

Nebeský trón je prihotovený, nosiči ochotní a prichystaní, svadobná komnata zariadená, jedlá pripravené, večné stánky a príbytky vyzdobené, pokladnice otvorené a nebeské kráľovstvo je od vekov pripravené.“

Odišiel náš pastier, prameň živej vody, a pri jeho prechode sa slnko zatmelo, lebo aj ten sa dostal do zajatia, čo držal prvého človeka v_zajatí. {*} Dnes náš Spasiteľ rozlámal brány a závory smrti.

Zbúral ohradu podsvetia a zničil moc diabla. {*} Dnes náš Spasiteľ rozlámal brány a závory smrti.

Toto je pravý Boží deň,

žiariaci svetlom blaživým,

veď celý svet krv Kristova

zbavila jeho ťažkých vín.

On vrátil slepým svetlo, zrak

a hriešnym novú vieru vlial;

kto by sa musel strachom chvieť,

keď Pán i_z_lotra hriechy sňal?

Anjeli hľadia v_úžase,

aký trest Kristus musel zniesť;

a lotor pri ňom kajúci

má prísľub raja ešte dnes.

Obdivuhodné tajomstvo:

sám Boh si ľudské telo vzal,

by telo zbavil nákazy,

aby hriech, vinu z_ľudí sňal.

Môže byť niečo vzácnejšie,

keď milosť vinu zamení,

keď láska strávi, zničí strach

a v_smrti život pramení?!

Ježišu, ty buď naveky

nám veľkonočnou radosťou,

pridruž nás k_svojmu víťazstvu

znovuzrodených milosťou.

Tebe buď sláva, Ježišu,

ktorý si slávne z_mŕtvych vstal;

Otcovi, Duchu Svätému

nech večne zuní pieseň chvál. Amen.

{v}1,1{/v}Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. {v}2{/v}Ale zem bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a duch Boží sa vznášal nad vodami.

{v}3{/v}Boh povedal: „Buď svetlo!“ A bolo svetlo. {v}4{/v}Boh videl, že svetlo je dobré, a oddelil svetlo od tmy. {v}5{/v}Svetlo nazval Dňom a tmu nazval Nocou. A nastal večer a ráno, prvý deň.

{v}6{/v}Boh povedal: „Nech je obloha uprostred vôd a nech oddeľuje vody od vôd.“ {v}7{/v}Boh urobil oblohu a oddelil vody pod oblohou od vôd nad oblohou. A tak sa stalo. {v}8{/v}A Boh nazval oblohu Nebom. A nastal večer a ráno, druhý deň.

{v}9{/v}Boh povedal: „Vody pod nebom nech sa zhromaždia na jedno miesto a nech sa ukáže súš.“ A tak sa stalo. {v}10{/v}Boh nazval súš Zemou a masy vôd nazval Morom. A Boh videl, že je to dobré.

{v}11{/v}Ďalej Boh povedal: „Zem nech vyženie zelené rastliny: rastliny prinášajúce semeno a ovocné stromy prinášajúce plody podľa svojho druhu a v_nich nech je semeno na zemi.“ A tak sa stalo. {v}12{/v}Zem vyhnala zelené rastliny, rastliny prinášajúce semeno podľa svojho druhu i_stromy prinášajúce plody a v_nich semená podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré. {v}13{/v}A nastal večer a ráno, tretí deň.

{v}14{/v}Boh povedal: „Nech sú svetlá na nebeskej oblohe a nech oddeľujú deň od noci, nech sú znamením období, dní a rokov, {v}15{/v}nech svietia na nebeskej oblohe a nech osvetľujú zem.“ A tak sa stalo. {v}16{/v}Boh urobil dvoje veľkých svetiel: väčšie svetlo, žeby vládlo vo dne, a menšie svetlo, žeby vládlo v_noci, a hviezdy. {v}17{/v}Umiestnil ich na nebeskej oblohe, aby svietili na zem {v}18{/v}a vládli vo dne v_noci a oddeľovali svetlo od tmy. A Boh videl, že je to dobré. {v}19{/v}A nastal večer a ráno, štvrtý deň.

{v}20{/v}Boh povedal: „Nech sa vody hemžia živými tvormi a vtáky nech lietajú ponad zem na nebeskej oblohe.“ {v}21{/v}A Boh stvoril veľryby a všetky živé tvory, ktoré sa hýbu a hemžia vo vodách, podľa svojho druhu, i_všetky vtáky podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré. {v}22{/v}Boh ich požehnal a povedal: „Vzrastajte, rozmnožujte sa a naplňte morské vody; aj vtáky nech sa rozmnožujú na zemi.“ {v}23{/v}A nastal večer a ráno, piaty deň.

{v}24{/v}Boh povedal: „Zem nech vydá všetky druhy živých bytostí: dobytok, plazy a divú zver podľa svojho druhu.“ A tak sa stalo. {v}25{/v}Boh urobil divú zver podľa svojho druhu, dobytok podľa svojho druhu i_všetky druhy zemských plazov. A Boh videl, že je to dobré.

{v}26{/v}Potom Boh povedal: „Urobme človeka na náš obraz, na našu podobu. Nech vládnu nad morskými rybami a nad nebeským vtáctvom, nad zverinou i_nad celou zemou; i_nad všetkými plazmi, čo sa hýbu po zemi.“

{v}29{/v}Potom Boh povedal: „Hľa, dávam vám všetky semenné rastliny na celej zemi a všetky stromy s_ich ovocím, v_ktorom je semeno, aby vám boli za pokrm. {v}30{/v}A všetkým živočíchom zeme, všetkému nebeskému vtáctvu i_všetkému, čo sa hýbe na zemi a má v_sebe život, dávam za pokrm všetky zelené rastliny. A tak sa stalo. {v}31{/v}A Boh videl všetko, čo urobil; a bolo to veľmi dobré. A nastal večer a ráno, šiesty deň.

{v}2,1{/v}Takto boli ukončené nebo a zem a všetka ich nádhera. {v}2{/v}Siedmeho dňa Boh ukončil dielo, ktoré konal, a v_siedmy deň si odpočinul po všetkých dielach, čo vytvoril.

{v}1{/v}Dobroreč, duša moja, Pánovi;{x}

Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.

Odel si sa do slávy a veleby,{x}

{v}2{/v}do svetla si sa zahalil ako do rúcha.

{v}5{/v}Zem si postavil na jej základoch,{x}

nevychýli sa nikdy-nikdy.

{v}6{/v}Oceán ju prikryl sťa odev,{x}

nad vrchmi vody zastali.

{v}10{/v}Prameňom dávaš stekať do potokov,{x}

čo tečú pomedzi vrchy

{v}12{/v}Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo,{x}

spomedzi konárov zaznieva ich pieseň.

{v}13{/v}Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy,{x}

plodmi svojich diel sýtiš zem.

{v}14ab{/v}Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok{x}

a byli, aby slúžila človeku.

{v}24{/v}Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane!{x}

Všetko si múdro urobil.

Zem je plná tvojho stvorenstva.{x}

{v}35c{/v}Dobroreč, duša moja, Pánovi.

{v}4{/v}Lebo Pánovo slovo je pravdivé{x}

a verné všetko jeho konanie.

{v}5{/v}Miluje spravodlivosť a právo;{x}

milosti Pánovej plná je zem.

{v}6{/v}Pánovým slovom povstali nebesia{x}

a dychom jeho úst všetky ich voje.

{v}7{/v}Ako do vreca hromadí morské vody,{x}

ako do nádrží zlieva oceány.

{v}12{/v}Blažený národ, ktorého Bohom je Pán,{x}

blažený ľud, ktorý si on vyvolil za dedičstvo.

{v}13{/v}Pán hľadí z_neba{x}

a vidí všetkých ľudí.

{v}20{/v}Naša duša očakáva Pána,{x}

on je naša pomoc a ochrana.

{v}22{/v}Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami,{x}

ako dúfame v_teba.

Všemohúci a večný Bože, ty si obdivuhodný vo všetkom, čo konáš; daj, aby tvoj vykúpený ľud poznal, aké vznešené bolo dielo stvorenia na počiatku a o koľko vznešenejšie bolo dielo vykúpenia v_plnosti času, keď sa obetoval náš veľkonočný Baránok Ježiš Kristus,

Všemohúci a večný Bože, obdivuhodne si stvoril človeka a ešte obdivuhodnejšie si ho vykúpil; prosíme ťa, posilňuj našu vôľu, aby sme odolávali zvodom hriechu a zaslúžili si vojsť do večnej radosti.

Z_Knihy Genezis

{r:Gn}22, 1-18{/r}

{p}

Obeta nášho praotca Abraháma

{v}1{/v}Boh skúšal Abraháma a povedal mu: „Abrahám!“ On odpovedal: „Tu som.“

{v}2{/v}Boh hovoril: „Vezmi svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, choď do krajiny Moria a obetuj ho tam ako zápalnú obetu na vrchu, ktorý ti ukážem.“

{v}3{/v}Abrahám vstal ešte za noci, osedlal osla, vzal so sebou dvoch sluhov a svojho syna Izáka, naštiepal dreva na zápalnú obetu a vybral sa na miesto, ktoré mu Boh označil. {v}4{/v}Keď na tretí deň Abrahám zdvihol oči, zďaleka uzrel to miesto {v}5{/v}a povedal svojim sluhom: „Čakajte tu s_oslom. Ja a chlapec pôjdeme až ta, pokloníme sa a vrátime sa k_vám.“

{v}6{/v}Potom Abrahám vzal drevo na zápalnú obetu a naložil ho na svojho syna Izáka. Sám niesol v_rukách oheň a nôž. Ako išli sami dvaja, {v}7{/v}vravel Izák svojmu otcovi Abrahámovi: „Otče!“ On mu odpovedal: „Čo chceš, syn môj?“ „Pozri,“ hovorí Izák, „oheň a drevo je tu, a baránok na zápalnú obetu je kde?“ {v}8{/v}Abrahám odvetil: „Boh si zaobstará baránka na obetu, syn môj.“ A vedno šli ďalej.

{v}9{/v}Keď došli na miesto, ktoré mu ukázal Boh, Abrahám postavil oltár, poukladal naň drevo, zviazal svojho syna Izáka a položil ho na oltár, na drevo. {v}10{/v}Potom Abrahám vystrel ruku, vzal nôž a chcel obetovať svojho syna.

{v}11{/v}Ale vtom naň zavolal anjel Pána z_neba: „Abrahám, Abrahám!“

On odpovedal: „Tu som.“

{v}12{/v}Anjel mu povedal: „Nevzťahuj ruku na chlapca a neublíž mu! Teraz viem, že sa bojíš Boha, veď si mi neodoprel svojho jediného syna.“

{v}13{/v}Abrahám zdvihol oči a uzrel barana zachyteného rohami v_kroví. Vzal ho a obetoval namiesto svojho syna ako zápalnú obetu. {v}14{/v}A toto miesto nazval „Pán sa stará“; a tak sa až podnes hovorí: „Na vrchu Pán sa stará“.

{v}15{/v}Anjel Pána znova zavolal z_neba na Abraháma: {v}16{/v}„Na seba samého prisahám – taký je výrok Pána –: Pretože si toto urobil a neodoprel si mi svojho jediného syna, {v}17{/v}požehnám ťa a rozmnožím tvoje potomstvo ako hviezdy na nebi a ako piesok na brehu mora a tvoje potomstvo sa zmocní brán svojich nepriateľov. {v}18{/v}A pretože si poslúchol môj hlas, v_tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme.“

RESPONZÓRIOVÝ ŽALM

{v}5{/v}Ty, Pane, si môj podiel na dedičstve a na kalichu,{x}

v_tvojich rukách je môj osud.

{v}8{/v}Pána mám vždy pred očami;{x}

a pretože je po mojej pravici, nezakolíšem sa.

{v}9{/v}Preto sa raduje moje srdce{+}

a moja duša plesá{x}

aj moje telo odpočíva v_nádeji.

{v}10{/v}Lebo nenecháš moju dušu v_podsvetí{x}

a nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie.

{v}11{/v}Ukážeš mi cestu života.{+}

U_teba je plnosť radosti,{x}

po tvojej pravici večná slasť.

Bože, Otče všetkých veriacich, po celej zemi rozmnožuješ synov svojho prisľúbenia, keď ľudí prijímaš za svoje deti a sviatosťou krstu plníš prísľub, ktorý si dal Abrahámovi, že bude otcom všetkých národov; daj, aby všetci ľudia ochotne prijali milosť, ktorou ich povolávaš do svojej Cirkvi.

#_Z_Knihy Exodus

{r:Ex}14, 15 – 15, 1a{/r}

{p}

Izraeliti šli stredom mora po suchu

{v}14,15{/v}Pán povedal Mojžišovi: „Čo voláš ku mne? Povedz Izraelitom, aby sa pohli. {v}16{/v}Ty zdvihni svoju palicu a vystri ruku nad more a rozdeľ ho, aby Izraeliti mohli prejsť stredom mora ako po súši. {v}17{/v}Ja zatvrdím srdce Egypťanov a budú sa hnať za nimi; a na faraónovi, na celom jeho vojsku, na jeho vozoch a jazde ukážem svoju slávu. {v}18{/v}Egypťania spoznajú, že ja som Pán, keď ukážem svoju slávu na faraónovi i_na jeho vozoch a jazde.“

{v}19{/v}Tu sa Boží anjel, čo šiel pred izraelským táborom, zdvihol a išiel za ním. A s_ním aj oblačný stĺp zmenil svoje doterajšie miesto — prešiel spredu zaň. {v}20{/v}Postavil sa medzi egyptský tábor a izraelský tábor. Oblak bol pre jedných temný, druhým osvetľoval noc, a tak sa celú noc nemohli jedni k_druhým priblížiť.

{v}21{/v}Mojžiš vystrel ruku nad more a Pán ho celú noc prudkým horúcim vetrom rozháňal a vysúšal. Voda sa rozdelila {v}22{/v}a Izraeliti šli stredom mora po suchu, kým voda bola ako múr po ich pravici a ľavici.

{v}23{/v}Egypťania ich prenasledovali. Všetky faraónove kone, vozy a jazdci sa pustili za nimi doprostred mora.

{v}24{/v}Ale v_čase rannej stráže sa Pán pozrel z_ohnivého a oblačného stĺpa na Egypťanov a ich vojsko uviedol do zmätku. {v}25{/v}Hamoval kolesá na ich vozoch, takže mohli len ťažko napredovať. Preto Egypťania hovorili: „Utekajme pred Izraelitmi, lebo Pán za nich bojuje proti nám.“

{v}26{/v}A Pán povedal Mojžišovi: „Vystri ruku nad more, aby sa vody vrátili na Egypťanov, na ich vozy a na ich jazdcov.“ {v}27{/v}Mojžiš vystrel ruku nad more a ono sa nad ránom vrátilo na svoje pôvodné miesto. Vody sa valili oproti utekajúcim Egypťanom a Pán ich prikryl vlnami uprostred mora. {v}28{/v}Vody sa vrátili a pokryli vozy i_jazdcov celého faraónovho vojska, ktoré sa pustilo za Izraelitmi do mora. Ani jeden z_nich neostal.

{v}29{/v}No Izraeliti prešli stredom mora po suchu a voda bola ako múr po ich pravici a ľavici.

{v}30{/v}Takto Pán v_ten deň vyslobodil Izrael z_rúk Egypťanov. Videli mŕtvych Egypťanov na morskom brehu {v}31{/v}i_mocnú ruku, ktorú Pán zdvihol proti nim. Ľud sa bál a uverili Pánovi i_jeho služobníkovi Mojžišovi.

{v}15,1a{/v}Vtedy Mojžiš a synovia Izraela zaspievali Pánovi túto pieseň:

RESPONZÓRIOVÝ ŽALM

{v}1b{/v}Spievajme Pánovi,{+}

lebo sa preslávil:{x}

† koňa i_jazdca zmietol do mora.

{v}2{/v}Pán je moja sila a moja udatnosť,{x}

on ma zachránil.

On je môj Boh, chcem ho velebiť;{x}

Boh môjho otca, budem ho chváliť.

{v}3{/v}Pán je ako bojovník;{x}

Pán je jeho meno.

{v}4{/v}Faraónove vozy a jeho vojsko zmietol do mora.{x}

jeho najlepší bojovníci utonuli v_Červenom mori.

{v}5{/v}Vlny ich prikryli;{x}

sťa kameň klesli do hlbín.

{v}6{/v}Tvoja pravica, Pane, vyniká mocou,{x}

tvoja pravica, Pane, zasiahla nepriateľa.

{v}17{/v}Vovedieš ich a zasadíš na vrchu svojho dedičstva,{x}

v_svojom bezpečnom príbytku, ktorý si ty, Pane, urobil;

vo svätyni, ktorej základy kládli tvoje ruky, Pane.{x}

{v}18{/v}Pán bude kraľovať naveky a navždy.

Všemohúci Bože, tvoje dávne veľké činy sa obnovujú aj za našich čias; veď čo si v_minulosti svojou mocou preukázal jednému národu, keď si ho zachránil pred faraónom, to za našich čias vodou znovuzrodenia uskutočňuješ na spásu všetkých národov; prosíme ťa, daj, aby sa všetci ľudia stali duchovnými deťmi praotca Abraháma a dosiahli výsady vyvoleného ľudu.

Všemohúci Bože, ty si objasnil význam starozákonných zázrakov svetlom Nového zákona: Červené more je predobrazom krstnej vody a izraelský ľud, vyslobodený z_otroctva, je predobrazom kresťanského ľudu; daj, aby všetci ľudia vierou nadobudli výsady vyvoleného ľudu a krstom sa znovuzrodili z_Ducha Svätého.

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}54, 5-14{/r}

{p}

Večným milosrdenstvom som sa nad tebou zmiloval, tvoj vykupiteľ, Pán

{v}5{/v}Tvoj Stvoriteľ je tvojím ženíchom,

„Pán zástupov“ je jeho meno.

Svätý Izraela je tvoj Vykupiteľ,

„Bohom celej zeme“ sa nazýva.

{v}6{/v}Pán ťa povolal

ako ženu opustenú a duchom sklesnutú,

ako odvrhnutú ženu svojej mladosti,

hovorí tvoj Boh.

{v}7{/v}Na chvíľu krátku som ťa opustil,

no s_veľkou láskou si ťa pritiahnem.

{v}8{/v}V_návale hnevu skryl som nakrátko svoju tvár pred tebou,

no večným zmilovaním som sa nad tebou zmiloval,

hovorí tvoj vykupiteľ, Pán.

{v}9{/v}Je mi to ako za dní Noema:

keď som prisahal,

že Noemove vody viac nezaplavia zem.

Aj teraz prisahám,

že sa nebudem hnevať na teba

ani ťa viac nebudem karhať.

{v}10{/v}Vrchy sa pohnú a kopce sa budú triasť,

no moje milosrdenstvo neodstúpi od teba,

moja zmluva pokoja sa neotrasie,

hovorí Pán, ktorý sa zmilúva nad tebou.

{v}11{/v}Úbohá, vetrom zmietaná, bez akejkoľvek potechy,

hľa, ja položím tvoje kamene na malachit

a tvoje základy na zafíry,

{v}12{/v}cimburie urobím z_rubínu,

tvoje brány budú z_krištáľu

a múry zo vzácnych kameňov.

{v}13{/v}Všetci tvoji synovia budú učeníkmi Pána,

a veľký pokoj budú požívať tvoji synovia.

{v}14{/v}Základy budeš mať na spravodlivosti.

Budeš ďaleko od utláčania,

preto sa nemusíš báť,

ďaleko od strachu,

lebo sa k_tebe nepriblíži.

RESPONZÓRIOVÝ ŽALM

{v}2{/v}Budem ťa, Pane, oslavovať, že si ma vyslobodil{x}

a že si nedovolil, aby sa moji nepriatelia radovali nado mnou.

{v}4{/v}Pane, vyviedol si ma z_ríše zosnulých,{x}

navrátil si mi život, aby som nezostúpil do hrobu.

{v}5{/v}Na harfe hrajte Pánovi, jeho svätí,{x}

vzdávajte vďaky jeho menu svätému.

{v}6{/v}Lebo len chvíľku trvá jeho hnev,{x}

ale celý život jeho láskavosť.

Podvečer je nám hosťom plač{x}

a radosť nad ránom.

{v}11{/v}Čuj, Pane, a zmiluj sa nado mnou;{x}

Pane, buď mi na pomoci.

{v}12a{/v}Môj nárek si obrátil na tanec,{x}

{v}13b{/v}Pane, Bože môj, naveky ťa chcem velebiť.

Všemohúci a večný Bože, na slávu svojho mena zveľaďuj potomstvo, ktoré si sľúbil praotcom za ich vieru, a sviatosťou krstu rozmnožuj svoju rodinu, aby Cirkev spoznala, že sa už plní to, čo svätí praotcovia očakávali.

Tu možno použiť aj inú z_modlitieb predpísaných po čítaniach, ktoré sa prípadne vynechajú.

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}55, 1-11{/r}

{p}

Poďte ku mne a budete žiť; uzavriem s_vami večnú zmluvu

Toto hovorí Pán:

{v}1{/v}„Poďte k_vodám, všetci, čo ste smädní,

nech príde aj ten, čo nemá peniaze.

Kupujte chlieb a jedzte.

Poďte, kupujte bez striebra,

víno a mlieko bez platenia.

{v}2{/v}Prečo platíte striebrom za to, čo nie je chlieb,

a driete za to, čo nesýti?

Počúvajte mňa a budete jesť dobroty

a budete sa kochať v_jedlách vyberaných.

{v}3{/v}Napnite svoj sluch a poďte ku mne,

počúvajte a budete žiť.

Uzavriem s_vami večnú zmluvu,

verný láske, ktorou som miloval Dávida.

{v}4{/v}Hľa, ustanovil som ho za svedka pre ľudí,

za knieža a vládcu národov.

{v}5{/v}Budeš volať národ, ktorý nepoznáš;

národy, ktoré ťa nepoznali, pribehnú k_tebe

kvôli Pánovi, tvojmu Bohu,

a kvôli Svätému Izraela, lebo ťa oslávil.

{v}6{/v}Hľadajte Pána, kým ho možno nájsť,

volajte ho, kým je nablízku.

{v}7{/v}Nech zanechá bezbožný svoju cestu,

a zločinec svoje zámery,

nech sa vráti k_Pánovi a on sa nad ním zmiluje,

k_nášmu Bohu, lebo on veľkodušne odpúšťa.

{v}8{/v}Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky

a vaše cesty nie sú mojimi cestami, hovorí Pán.

{v}9{/v}Lebo ako vysoko je nebo nad zemou,

tak vysoko sú moje cesty nad vašimi cestami

a moje myšlienky nad vašimi myšlienkami.

{v}10{/v}A ako z_neba padá dážď a sneh

a nevracia sa späť, lež napojí zem a zúrodní ju,

aby z_nej klíčilo,

aby obdarovala rozsievača semenom

a dala chlieb hladnému,

{v}11{/v}tak bude so slovom, ktoré vychádza z_mojich úst:

nevráti sa ku mne naprázdno,

ale vykoná všetko, čo chcem,

a vydarí sa jeho poslanie.“

RESPONZÓRIOVÝ ŽALM

{v}2{/v}Hľa, Boh je moja spása;{x}

dúfam a nebojím sa,

lebo moja sila a chvála je Pán,{x}

on sa mi stal záchrancom.

{v}3{/v}Budete čerpať vodu s_radosťou{x}

z_prameňov spásy.

{v}4bcd{/v}Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno,{+}

ohlasujte medzi národmi jeho zázraky,{x}

pamätajte, že jeho meno je vznešené.

{v}5{/v}Spievajte Pánovi, lebo urobil veľké veci;{x}

nech je to známe po celej zemi.

{v}6{/v}Plesaj a jasaj, obyvateľka Siona,{x}

lebo veľký uprostred teba je Svätý Izraela.

Všemohúci a večný Bože, jediná nádej sveta, ty si už ústami prorokov zvestoval udalosti spásy, ktoré sa odohrávajú za našich čias; milostivo v_nás roznecuj sväté túžby, lebo len s_tvojou pomocou môžeme rásť v_láske a v_každej čnosti.

Z_Knihy proroka Barucha

{r:Bar}3, 9-15. 32 – 4, 4{/r}

{p}

Choď za Pánovou žiarou

{v}3,9{/v}Počúvaj, Izrael, príkazy života,

napnite sluch, aby ste sa naučili byť rozumnými.

{v}10{/v}Čo je, Izrael?

Čo je, že si v_nepriateľskej krajine?

{v}11{/v}Zostarel si v_cudzej krajine,

poškvrnil si sa mŕtvolami,

pripočítaný si k_tým, čo sú v_podsvetí.

{v}12{/v}Opustil si prameň múdrosti.

{v}13{/v}Keby si bol kráčal po Božej ceste,

bol by si býval v_pokoji naveky.

{v}14{/v}Nauč sa, kde je rozumnosť,

kde je sila, kde je rozum,

aby si vedel, aj kde je dlhý vek a život,

kde je svetlo očí a pokoj.

{v}15{/v}Kto našiel jej miesto?

A kto vošiel do jej pokladníc?

{v}32{/v}Ale ten, ktorý vie všetko, pozná ju,

vynašiel ju svojou rozumnosťou.

Ten, ktorý založil zem na večný čas

a naplnil ju štvornohými zvieratami.

{v}33{/v}Ten, ktorý vysiela svetlo a ono ide,

zavolal ho a ono ho s_chvením poslúchlo.

{v}34{/v}I_hviezdy zažiarili na svojich strážach

a potešili sa.

{v}35{/v}Zavolal ich a povedali: „Tu sme!“

a veselo svietia tomu, ktorý ich vytvoril.

{v}36{/v}Toto je náš Boh

a iného nemožno k_nemu prirovnať.

{v}37{/v}On našiel každú cestu k_múdrosti

a dal ju svojmu služobníkovi Jakubovi

a svojmu miláčikovi Izraelovi.

{v}38{/v}Potom sa zjavila na zemi

a žila s_ľuďmi.

{v}4,1{/v}Ona je knihou Božích prikázaní

a zákonom, ktorý zostáva naveky.

Všetci, ktorí sa jej držia, budú žiť,

tí však, čo ju opúšťajú, zomrú.

{v}2{/v}Obráť sa, Jakub, a chop sa jej,

choď za žiarou v_jej svetle.

{v}3{/v}Nedávaj svoju slávu inému

a svoje hodnosti cudziemu národu.

{v}4{/v}Blahoslavení sme, Izrael,

lebo my vieme, čo sa páči Bohu.

RESPONZÓRIOVÝ ŽALM

{v}8{/v}Zákon Pánov je dokonalý, osviežuje dušu.{x}

Svedectvo Pánovo je hodnoverné, dáva múdrosť maličkým.

{v}9{/v}Rozhodnutia Pánove sú správne, potešujú srdce.{x}

Prikázania Pánove sú jasné, osvecujú oči.

{v}10{/v}Bázeň pred Pánom je úprimná, trvá naveky.{x}

Výroky Pánove sú pravdivé a všetky spravodlivé.

{v}11{/v}Vzácnejšie sú než zlato, než veľký drahokam,{x}

sladšie sú než med, než medové kvapky z_plástu.

Milosrdný Otče, ty neprestajne zveľaďuješ svoju Cirkev a povolávaš do nej ľudí zo všetkých národov; prosíme ťa, ustavične ochraňuj všetkých, ktorým krstnou vodou dávaš nový život.

#_Z_Knihy proroka Ezechiela

{r:Ez}36, 16-28{/r}

{p}

Vylejem na vás čistú vodu a dám vám nové srdce

{v}16{/v}Pán prehovoril ku mne takto: {v}17{/v}„Syn človeka, Izraelov dom býval na svojej pôde a poškvrnil ju svojím správaním a svojimi skutkami. Ich cesta bola predo mnou ako nečistota ženy v_jej čase. {v}18{/v}Preto som na nich vylial svoj hnev: pre krv, ktorú vylievali po zemi a poškvrnili ju svojimi modlami. {v}19{/v}Roztrúsil som ich medzi národy a rozptýlení sú po krajinách. Podľa ich správania a podľa ich skutkov som ich odsúdil. {v}20{/v}Išli medzi národy a všade, kam sa dostali, zhanobili moje sväté meno, lebo sa o_nich vravelo: ‚Toto je Pánov ľud a musel vyjsť zo svojej krajiny.‘ {v}21{/v}A mne záleží na mojom svätom mene, ktoré zhanobil dom Izraela medzi národmi, ku ktorým prišli.

{v}22{/v}Preto povedz Izraelovmu domu: Toto hovorí Pán, Boh: Nie kvôli vám budem konať, dom Izraela, ale z_úcty k_svojmu svätému menu, ktoré ste hanobili medzi národmi, ku ktorým ste prišli. {v}23{/v}Posvätím svoje veľké meno, zneuctené medzi národmi, ktoré ste uprostred nich hanobili. A národy spoznajú, že ja som Pán, keď na vás pred ich očami ukážem, že som svätý, — hovorí Pán, Boh. {v}24{/v}Vezmem vás spomedzi národov, zhromaždím vás zo všetkých krajín a zavediem vás do vlastnej krajiny. {v}25{/v}Potom na vás vylejem čistú vodu a budete očistení od všetkej špiny. Od všetkých vašich modiel vás očistím. {v}26{/v}Dám vám nové srdce a vložím do vás nového ducha. Odstránim z_vášho tela srdce kamenné a dám vám srdce z_mäsa. {v}27{/v}Vložím do vás svojho ducha a spôsobím, že budete kráčať podľa mojich príkazov, že budete zachovávať a plniť moje výroky. {v}28{/v}Budete bývať v_krajine, ktorú som dal vašim otcom, budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom.“

RESPONZÓRIOVÝ ŽALM

Ant. Ako jeleň dychtí za vodou z_prameňa, tak moja duša, Bože, túži za tebou. †

{v}42,2{/v}Ako jeleň dychtí za vodou z_prameňa,{x}

tak moja duša, Bože, túži za tebou.

{v}3{/v}† Po Bohu žízni moja duša, po Bohu živom;{x}

kedyže už prídem k_nemu a uzriem Božiu tvár?

Veď {v}5bcd{/v}som putoval ku vznešenému stánku{x}

a vstupoval do domu Božieho

s_radostným plesaním a s_piesňou ďakovnou{x}

uprostred zástupov sláviacich sviatky.

{v}43,3{/v}Zošli svoje svetlo a svoju pravdu;{+}

ony nech ma sprevádzajú{x}

a privedú na tvoj svätý vrch a do tvojich stánkov.

{v}4{/v}I_pristúpim k_Božiemu oltáru,{+}

k_Bohu, ktorý ma napĺňa radosťou i_plesaním,{x}

a citarou ťa, Bože, môj Bože, zvelebím.

Ant. Ako jeleň dychtí za vodou z_prameňa, tak moja duša, Bože, túži za tebou.

Bože, nekonečná sila a nehynúce svetlo, láskavo zhliadni na svoju Cirkev, ktorá je sviatosťou spásy, a podľa svojho odvekého rozhodnutia uskutočňuj dielo ľudského vykúpenia v_trvalom pokoji; nech celý svet skúsi a uzná, že dvíhaš, čo bolo pokorené, omladzuješ, čo zostarlo, a všetko privádzaš do stavu pôvodnej dokonalosti skrze pôvodcu všetkého, Ježiša Krista, ktorý s_tebou žije a kraľuje na veky vekov.

Večný Bože, Písmom Starého a Nového zákona uvádzaš nás do veľkonočného tajomstva; daj nám pochopiť svoju milosrdnú lásku, aby dary, ktoré nám dnes dávaš, posilňovali v_nás nádej na dary budúce.

#_Z_Listu svätého apoštola Pavla Rimanom

{r:Rim}6, 3-11{/r}

{p}

Kristus vzkriesený z_mŕtvych už neumiera

Bratia, {v}3{/v}všetci, čo sme boli pokrstení v_Kristovi Ježišovi, v_jeho smrť sme boli pokrstení. {v}4{/v}Krstom sme teda s_ním boli pochovaní v_smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z_mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom.

{v}5{/v}Lebo ak sme s_ním zrástli a stali sa mu podobnými v_smrti, tak mu budeme podobní aj v_zmŕtvychvstaní. {v}6{/v}Veď vieme, že náš starý človek bol s_ním ukrižovaný, aby bolo hriešne telo zničené, aby sme už neotročili hriechu. {v}7{/v}Lebo kto zomrel, je ospravedlnený od hriechu.

{v}8{/v}Ale ak sme zomreli s_Kristom, veríme, že s_ním budeme aj žiť. {v}9{/v}Veď vieme, že Kristus vzkriesený z_mŕtvych už neumiera, smrť nad ním už nepanuje. {v}10{/v}Lebo keď zomrel, zomrel raz navždy hriechu, ale keď žije, žije Bohu. {v}11{/v}Tak zmýšľajte o_sebe aj vy: že ste mŕtvi hriechu a žijete Bohu v_Kristovi Ježišovi.

RESPONZÓRIOVÝ ŽALM

{v}1{/v}Oslavujte Pána, lebo je dobrý,{x}

lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

{v}2{/v}Teraz nech hovorí Izrael, že Pán je dobrý,{x}

že jeho milosrdenstvo trvá naveky.

{v}16ab{/v}„Pánova pravica mocne zasiahla,{x}

Pánova pravica ma zdvihla.

{v}17{/v}Ja nezomriem, budem žiť{x}

a vyrozprávam skutky Pánove.

{v}22{/v}Kameň, čo stavitelia zavrhli,{x}

stal sa kameňom uholným.

{v}23{/v}To sa stalo na pokyn Pána;{x}

vec v_našich očiach obdivuhodná.

#_Zo svätého evanjelia podľa Matúša

{r:Mt}28, 1-10{/r}

{p}

Vstal z_mŕtvych a ide pred vami do Galiley

{v}1{/v}Keď sa pominula sobota, na úsvite prvého dňa v_týždni prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob. {v}2{/v}Vtom nastalo veľké zemetrasenie, lebo z_neba zostúpil Pánov anjel, pristúpil, odvalil kameň a sadol si naň. {v}3{/v}Jeho zjav bol ako blesk a jeho odev biely ako sneh. {v}4{/v}Strážnici strnuli od strachu z_neho a ostali ako mŕtvi.

{v}5{/v}Anjel sa prihovoril ženám: „Vy sa nebojte! Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. {v}6{/v}Niet ho tu, lebo vstal, ako povedal. Poďte, pozrite si miesto, kde ležal. {v}7{/v}A rýchlo choďte povedať jeho učeníkom: ‚Vstal z_mŕtvych a ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte.‘ Hľa, povedal som vám to.“

{v}8{/v}Rýchlo vyšli z_hrobu a so strachom i_s_veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom.

{v}9{/v}A hľa, Ježiš im išiel v_ústrety a oslovil ich: „Pozdravujem vás!“ Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu. {v}10{/v}Tu im Ježiš povedal: „Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia.“

#_Zo svätého evanjelia podľa Marka

{r:Mk}16, 1-8{/r}

{p}

Ukrižovaný Ježiš Nazaretský vstal z_mŕtvych

{v}1{/v}Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária Jakubova i_Salome nakúpili voňavé oleje a išli ho pomazať. {v}2{/v}V_prvý deň týždňa, skoro ráno, po východe slnka, prišli k_hrobu {v}3{/v}a hovorili si: „Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?“ {v}4{/v}Ale keď sa pozreli, videli, že kameň je odvalený; bol totiž veľmi veľký.

{v}5{/v}Keď vošli do hrobu, na pravej strane videli sedieť mladíka oblečeného do bieleho rúcha a stŕpli. {v}6{/v}On sa im prihovoril: „Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z_mŕtvych. Niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho uložili. {v}7{/v}Ale choďte a povedzte jeho učeníkom a Petrovi: „Ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte, ako vám povedal.“

{v}8{/v}Vyšli a utekali od hrobu, lebo sa ich zmocnila hrôza a strach. A nepovedali nikomu nič, lebo sa báli.

#_Zo svätého evanjelia podľa Lukáša

{r:Lk}24, 1-12{/r}

{p}

Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?

{v}1{/v}V_prvý deň týždňa zavčas ráno prišli k_hrobu a priniesli voňavé oleje, čo si pripravili. {v}2{/v}Kameň našli od hrobu odvalený, {v}3{/v}vošli dnu, ale telo Pána Ježiša nenašli.

{v}4{/v}Ako nad tým rozpačito uvažovali, zastali pri nich dvaja mužovia v_žiarivom odeve. {v}5{/v}Zmocnil sa ich strach i_sklonili tvár k_zemi. Ale oni sa im prihovorili: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? {v}6{/v}Niet ho tu. Vstal z_mŕtvych. Spomeňte si, ako vám povedal, keď bol ešte v_Galilei: {v}7{/v}‚Syna človeka musia vydať do rúk hriešnych ľudí a ukrižovať, ale on tretieho dňa vstane z_mŕtvych.‘“

{v}8{/v}Tu sa rozpamätali na jeho slová, vrátili sa od hrobu a toto všetko zvestovali Jedenástim i_všetkým ostatným. {v}9{/v}Bola to Mária Magdaléna, Jana a Mária Jakubova. A s_nimi aj iné to rozprávali apoštolom. {v}11{/v}Ale im sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im. {v}12{/v}No Peter vstal a bežal k_hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. I_vrátil sa domov a čudoval sa, čo sa stalo.