VEĽKONOČNÉ OBDOBIE I.

Toto je pravý Boží deň,

žiariaci svetlom blaživým,

veď celý svet krv Kristova

zbavila jeho ťažkých vín.

On vrátil slepým svetlo, zrak

a hriešnym novú vieru vlial;

kto by sa musel strachom chvieť,

keď Pán i_z_lotra hriechy sňal?

Anjeli hľadia v_úžase,

aký trest Kristus musel zniesť;

a lotor pri ňom kajúci

má prísľub raja ešte dnes.

Obdivuhodné tajomstvo:

sám Boh si ľudské telo vzal,

by telo zbavil nákazy,

aby hriech, vinu z_ľudí sňal.

Môže byť niečo vzácnejšie,

keď milosť vinu zamení,

keď láska strávi, zničí strach

a v_smrti život pramení?!

Ježišu, ty buď naveky

nám veľkonočnou radosťou,

pridruž nás k_svojmu víťazstvu

znovuzrodených milosťou.

Tebe buď sláva, Ježišu,

ktorý si slávne z_mŕtvych vstal;

Otcovi, Duchu Svätému

nech večne zuní pieseň chvál. Amen.

Nech z_výšin neba radosť znie,

nech jasá more, plesá zem:

Ukrižovaný z_mŕtvych vstal

a smrteľníkom život dal.

Vracia sa milostivý čas,

deň spásy zjavuje sa zas;

v_ňom Baránkovou krvou svet

obmytý skvie sa ako kvet.

Tá smrť, tá láska zranená

vín odpustenie znamená;

zmučený silu nestratil

a premožený zvíťazil.

V_tom máme nádej; veríme,

že s_Kristom k_sláve prídeme,

aj my budeme vzkriesení

a vlastniť život blažený.

A preto všetci, čo sme tu,

obetu čistú, presvätú

nábožne slávme, slávnostne,

veď všetko dobro plynie z_nej.

Ježišu, ty buď naveky

nám veľkonočnou radosťou,

pridruž nás k_svojmu víťazstvu

znovuzrodených milosťou.

Tebe buď sláva, Ježišu,

ktorý si slávne z_mŕtvych vstal;

Otcovi, Duchu Svätému

nech večne zuní pieseň chvál. Amen.

{v}1{/v}Zjavenie Ježiša Krista, ktoré mu dal Boh, aby ukázal svojim služobníkom, čo sa má onedlho stať, a po svojom anjelovi ho poslal a naznačil svojmu služobníkovi Jánovi. {v}2{/v}A tento dosvedčil Božie slovo a svedectvo Ježiša Krista; všetko, čo videl. {v}3{/v}Blahoslavený, kto číta, aj tí, čo počúvajú slová proroctva a zachovávajú, čo je v_ňom napísané, lebo čas je blízko.

{v}4{/v}Ján siedmim ázijským cirkvám: Milosť vám a pokoj od toho, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, aj od siedmich duchov, čo sú pred jeho trónom, {v}5{/v}a od Ježiša Krista, verného svedka, prvorodeného z_mŕtvych a vládcu nad kráľmi zeme.

Jemu, ktorý nás miluje a svojou krvou nás oslobodil od hriechov {v}6{/v}a urobil nás kráľovstvom, kňazmi Bohu a svojmu Otcovi, jemu sláva a vláda na veky vekov. Amen.

{v}7{/v}Hľa, prichádza s_oblakmi a uvidí ho každé oko, aj tí, čo ho prebodli, a budú nad ním nariekať všetky kmene zeme. Tak je. Amen.

{v}8{/v}Ja som Alfa a Omega, hovorí Pán, Boh, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, Všemohúci.

{v}9{/v}Ja, Ján, váš brat a spoločník v_súžení, v_kráľovstve i_vo vytrvalosti v_Ježišovi, bol som pre Božie slovo a Ježišovo svedectvo na ostrove, ktorý sa volá Patmos. {v}10{/v}V_Pánov deň som bol vo vytržení a počul som za sebou hlas mohutný ako zvuk poľnice hovoriť: {v}11{/v}„Čo vidíš, napíš do knihy a pošli siedmim cirkvám: do Efezu, Smyrny, Pergama, Tyatiry, Sárd, Filadelfie a do Laodicey!“ {v}12{/v}Obrátil som sa, aby som pozoroval hlas, čo so mnou hovoril. A keď som sa obrátil, videl som sedem zlatých svietnikov {v}13{/v}a uprostred svietnikov kohosi, ako Syna človeka, oblečeného do dlhého rúcha a cez prsia prepásaného zlatým pásom. {v}14{/v}Jeho hlava a vlasy boli biele ako biela vlna, ako sneh, a jeho oči ako plameň ohňa. {v}15{/v}Jeho nohy boli podobné kovu rozžeravenému v_peci a jeho hlas bol ako hukot veľkých vôd. {v}16{/v}V_pravej ruke mal sedem hviezd a z_jeho úst vychádzal ostrý dvojsečný meč a jeho tvár bola sťa slnko, keď svieti v_plnej sile.

{v}17{/v}Keď som ho uvidel, padol som mu k_nohám ako mŕtvy. On položil na mňa svoju pravicu a povedal: „Neboj sa! Ja som Prvý a Posledný {v}18{/v}a Živý. Bol som mŕtvy, a hľa, žijem na veky vekov a mám kľúče od smrti a podsvetia. {v}19{/v}Napíš teda, čo si videl: čo je a čo sa má stať potom. {v}20{/v}Tajomstvo siedmich hviezd, ktoré si videl v_mojej pravici, a siedmich zlatých svietnikov je toto: sedem hviezd sú anjeli siedmich cirkví a sedem svietnikov je sedem cirkví.“

Kristus nás miluje a svojou krvou nás oslobodil od hriechov. {*} Jemu sláva a vláda na veky vekov. Aleluja.

On je počiatok, prvorodený z_mŕtvych, aby on mal vo všetkom prvenstvo. {*} Jemu sláva a vláda na veky vekov. Aleluja.

Veľká noc, ktorú slávime, je príčinou spásy všetkých ľudí, počnúc prvým človekom, ktorý je zachránený a oživený v_nich všetkých.

Ale to nedokonalé a časné bolo iba podobou a symbolom večného a bolo vymyslené na to, aby naznačilo skutočnosť, ktorá sa teraz začína. A keď je tu skutočnosť, symbol musí ustúpiť. Keď príde kráľ, nik nenechá živého kráľa, a nejde sa klaňať jeho obrazu.

Ako veľmi zaostáva symbol za skutočnosťou, je zrejmé z_toho, že symbol oslavuje krátky život židovských prvorodených, skutočnosť však trvalý život všetkých ľudí.

Veď nie je nič veľké, ak niekto unikne na krátky čas smrti, no vzápätí musí zomrieť. Je však naozaj veľká vec uniknúť smrti celkom. A to sa darí nám, za ktorých bol obetovaný veľkonočný Baránok, Kristus{n}porov. {r}1Kor 4,7{/r}{/n}.

Samo meno sviatku vyjadruje jeho veľký stupeň, ak sa správne vykladá. „Pascha“ totiž znamená prechod; že zhubca, čo zabíjal prvorodených, prešiel popri domoch Hebrejov{n}porov. {r}Ex 12,1-29{/r}{/n}. Ale opravdivý prechod zhubcu sa uskutočnil na nás, lebo popri nás prešiel bez toho, že by sa nás dotkol, keď nás Kristus vzkriesil pre večný život.

A čo má znamenať, ak chceme zistiť pravú skutočnosť, že čas prechodu a záchrany prvorodených určuje začiatok roka? To, že aj pre nás je obeta pravého veľkonočného Baránka začiatkom nového života.

Rok je totiž symbolom večnosti: prebieha v_kruhu, vždy znova sa vracia k_sebe samému a nespočinie v_nijakom cieli. Tak aj otec budúceho veku Kristus{n}porov. {r}Iz 9,6{/r}{/n}. Keď sa za nás obetoval, akoby náš doterajší život vyňal z_času a kúpeľom znovuzrodenia nám dáva začiatok druhého života, čím sme sa mu stali podobnými v_smrti a zmŕtvychvstaní{n}porov. {r}Rim 6,5{/r}{/n}.

A tak každý, kto si uvedomí, že zaňho bol obetovaný veľkonočný Baránok, nech pokladá za počiatok svojho života tú chvíľu, keď bol zaňho obetovaný Kristus. Až vtedy sa zaňho Kristus obetuje, keď človek uzná milosť a pochopí, že sa touto obetou zrodil život.

Ale keď toto spoznal, nech sa usiluje začať nový život a nech sa už nikdy nevracia k_starému životu, ktorému sa blíži koniec. Veď „sme zomreli hriechu; ako by sme v_ňom ešte mohli žiť“{n}{r}Rim 6,2{/r}{/n}?

Vyčistite starý kvas, aby ste boli novým cestom. Veď bol obetovaný náš veľkonočný Baránok, Kristus. {*} Preto slávme sviatky v_Pánovi. Aleluja.

Zomrel za naše hriechy a vstal z_mŕtvych pre naše ospravedlnenie. {*} Preto slávme sviatky v_Pánovi. Aleluja.

Ja, Ján, počul som Pána, ktorý mi povedal: {v}1{/v}„Anjelovi efezskej cirkvi napíš:

Toto hovorí ten, čo drží sedem hviezd vo svojej pravici, ktorý prechádza medzi siedmimi zlatými svietnikmi: {v}2{/v}Poznám tvoje skutky aj tvoju námahu a vytrvalosť a viem, že nemôžeš zniesť zlých. Skúšal si tých, čo hovoria, že sú apoštolmi, a nie sú, a zistil si, že sú to luhári. {v}3{/v}Si vytrvalý, veľa si zniesol pre moje meno a neochabol si. {v}4{/v}Mám však proti tebe to, že si zanechal svoju prvotnú lásku. {v}5{/v}Preto si spomeň, odkiaľ si padol, rob pokánie a konaj ako prv. Ak nie, prídem na teba a pohnem tvoj svietnik z_jeho miesta – ak nebudeš robiť pokánie. {v}6{/v}To máš však k_dobru, že nenávidíš skutky nikolaitov, ktoré aj ja nenávidím.

{v}7{/v}Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám. Tomu, kto zvíťazí, dám jesť zo stromu života, ktorý je v_Božom raji.

Toto hovorí Prvý a Posledný, ten, čo bol mŕtvy a ožil: {v}9{/v}Poznám tvoje súženie aj tvoju chudobu – ale si bohatý_–, i_rúhanie tých, ktorí hovoria o_sebe, že sú židmi, a nie sú, ale sú synagógou satana. {v}10{/v}Neboj sa toho, čo máš trpieť. Hľa, diabol niektorých z_vás má uvrhnúť do väzenia, aby ste boli skúšaní; a budete desať dní v_súžení. Buď verný až do smrti a dám ti veniec života.

{v}11{/v}Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám. Kto zvíťazí, tomu druhá smrť neublíži.“

Buď verný až do smrti a dám ti veniec života. {*} Kto zvíťazí, tomu druhá smrť neublíži. Aleluja.

Bojuj až po smrť za spravodlivosť a Boh porazí tvojich nepriateľov za teba. {*} Kto zvíťazí, tomu druhá smrť neublíži. Aleluja.

Za túto duchovnú budovu Kristovho tela, ktorá rastie v_láske – veď podľa slov svätého Petra „živé kamene sa majú dať vbudovať do duchovného domu, do svätého kňazstva a prinášať duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista“{n}{r}1Pt 2,5{/r}{/n}_–, teda za túto duchovnú budovu nemožno nikdy prosiť vhodnejšie ako vtedy, keď samo Kristovo telo, čiže Cirkev, vo sviatosti chleba a kalicha obetuje samo Kristovo telo a krv: „Veď kalich, ktorý pijeme, je účasťou na Kristovej krvi. A chlieb, ktorý lámeme, je účasťou na Kristovom tele. Keďže je jeden chlieb, my mnohí sme jedno telo, lebo všetci máme podiel na jednom chlebe.“{n}porov. {r}1Kor 10,16-17{/r}{/n}

A preto prosíme, aby tou istou milosťou, ktorou sa Cirkev stala Kristovým telom, boli všetky údy spojené láskou a vytrvali v_jednote tela.

A správne prosíme, aby to v_nás spôsobil dar Ducha, ktorý je jedným Duchom Otca i_Syna. Veď Trojica, svätá prirodzená jednota, rovnosť a láska, čo je jediný a pravý Boh, svornosťou posväcuje tých, ktorých prijíma za svojich.

Preto sa hovorí: „Božia láska je rozliata v_našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali.“{n}{r}Rim 5,5{/r}{/n}

Lebo Duch Svätý, jediný Duch Otca i_Syna, toto pôsobí v_tých, ktorým udelil milosť prijatia za Božie deti. Toto spôsobil aj v_tých, o_ktorých sa píše v_Skutkoch apoštolov, že dostali toho istého Ducha. Hovorí sa o_nich: „Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu.“{n}{r}Sk 4,32{/r}{/n} Jedno srdce a jednu dušu urobil z_množstva veriacich v_Boha jediný Duch Otca i_Syna, ktorý je s_Otcom i_Synom jediný Boh.

Preto aj Apoštol napomína Efezanov, aby sa usilovali zachovať túto duchovnú jednotu vo zväzku pokoja: „Preto vás prosím, ja, väzeň v_Pánovi, aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo, so všetkou pokorou, miernosťou a zhovievavosťou. Znášajte sa navzájom v_láske a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja, ako je jedno telo a jeden Duch.“{n}{r}Ef 4,1-5{/r}{/n}

Boh totiž tým, že stráži v_Cirkvi svoju lásku, ktorá je v_nej rozliata skrze Ducha Svätého, robí zo samej Cirkvi jemu milú obetu a ona môže stále prijímať milosť duchovnej lásky, a tak môže stále prinášať seba ako živú, svätú, Bohu milú obetu{n}porov. {r}Rim 12,1{/r}{/n}.

Prosím za nich, aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v_tebe. A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, {*} Aby boli jedno, ako sme my jedno. Aleluja.

Ako si ty mňa poslal na svet, aj ja som ich poslal do sveta. {*} Aby boli jedno, ako sme my jedno. Aleluja.

Ja, Ján, počul som Pána, ktorý mi povedal: {v}12{/v}„Anjelovi pergamskej cirkvi napíš:

Toto hovorí ten, čo má ostrý dvojsečný meč: {v}13{/v}Viem, kde bývaš; tam, kde je trón satana. No pridŕžaš sa môjho mena a nezaprel si vieru vo mňa ani v_dňoch Antipasa, môjho verného svedka, ktorého zabili u_vás, kde býva satan. {v}14{/v}Mám však niečo proti tebe: že máš tam takých, čo sa pridŕžajú Balaamovho učenia, ktorý učil Balaka dávať pohoršenie synom Izraela, jesť mäso obetované modlám a smilniť. {v}15{/v}Tak aj ty máš takých, čo sa pridŕžajú učenia nikolaitov. {v}16{/v}Preto rob pokánie. Ak nie, prídem na teba čoskoro a budem s_nimi bojovať mečom svojich úst.

{v}17{/v}Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám: Tomu, kto zvíťazí, dám zo skrytej manny a dám mu biely kamienok a na kamienku napísané nové meno, ktoré nepozná nik, iba ten, kto ho dostane.

Toto hovorí Boží Syn, ktorý má oči ako plameň ohňa a jeho nohy sú podobné kovu: {v}19{/v}Poznám tvoje skutky, tvoju lásku, vieru, službu a vytrvalosť aj tvoje posledné skutky hojnejšie než prvé. {v}20{/v}Ale mám proti tebe, že trpíš ženu Jezabel, ktorá hovorí, že je prorokyňa, a učí a zvádza mojich služobníkov, aby smilnili a jedli mäso obetované modlám. {v}21{/v}A dal som jej čas, aby robila pokánie; ale nechce sa kajať zo svojho smilstva. {v}22{/v}Hľa, vrhnem ju na lôžko bolestí a tých, čo s_ňou cudzoložia, do veľkého súženia, ak nebudú robiť pokánie z_jej skutkov. {v}23{/v}Jej deti pobijem smrťou a všetky cirkvi spoznajú, že ja skúmam vnútro i_srdce, a každému z_vás odplatím podľa vašich skutkov. {v}24{/v}Vám ostatným v_Tyatire, všetkým, čo sa nepridŕžajú tohto učenia, ktorí nepoznali – ako hovoria – satanove hlbiny, hovorím: {v}25{/v}Nekladiem na vás iné bremeno. Len sa držte toho, čo máte, kým neprídem. {v}26{/v}Kto zvíťazí a až do konca zachová moje skutky,

Toto hovorí Boží Syn, ktorý má oči ako plameň ohňa: Ja skúmam vnútro i_srdce {*} A každému z_vás odplatím podľa vašich skutkov. Aleluja.

Hľa, prídem čoskoro a moja odplata so mnou. {*} A každému z_vás odplatím podľa vašich skutkov. Aleluja.

Milovaní, Boží Syn sa nepochybne tak úzko spojil s_ľudskou prirodzenosťou, že jeden a ten istý Kristus je nielen v_tom človekovi, ktorý je prvorodený z_celého stvorenia{n}porov. {r}Kol 1,15{/r}{/n}, ale aj vo všetkých jeho svätých. A ako nemožno oddeliť hlavu od údov, tak ani údy od hlavy.

A hoci to, že Boh je všetko vo všetkom{n}porov. {r}1Kor 15,28{/r}{/n}, neplatí o_tomto živote, ale o_večnom, predsa už teraz neodlučiteľne prebýva vo svojom chráme, ktorým je Cirkev, ako to sám prisľúbil slovami: „A hľa, ja som s_vami po všetky dni až do skončenia sveta.“{n}{r}Mt 28,20{/r}{/n}

Nič teda z_toho, čo Boží Syn robil a učil pre zmierenie sveta, nepoznáme iba z_dejín ako minulé, ale pociťujeme to aj v_sile súčasných udalostí.

Je to on, zrodený pôsobením Ducha Svätého z_Matky a Panny, čo mocou toho istého Ducha robí plodnou svoju nepoškvrnenú Cirkev{n}porov. {r}Ef 5,27{/r}{/n}, aby krstným pôrodom privádzala na svet nespočetné množstvo Božích detí, o_ktorých sa hovorí: „Čo sa nenarodili ani z_krvi, ani z_vôle tela, ani z_vôle muža, ale z_Boha.“{n}{r}Jn 1,13{/r}{/n}

Je to on, v_ktorom je požehnané Abrahámovo potomstvo prijatím všetkých ľudí za deti. A praotec sa stáva otcom národov{n}porov. {r}Gn 17,4{/r}{/n}, keďže deti prisľúbenia sa nerodia z_tela, ale z_viery{n}porov. {r}Rim 9,8{/r}{/n}.

Je to on, čo nevynímajúc nijaký národ, zo všetkých národov pod nebom vytvára jedno stádo svätých oviec. A deň čo deň napĺňa, čo sľúbil: „Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z_tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier.“{n}{r}Jn 10,16{/r}{/n}

A hoci zvlášť Petrovi povedal: „Pas moje ovce“{n}{r}Jn 21,17{/r}{/n}, jeden Pán riadi v_tejto práci všetkých pastierov a živí žírnou a šťavnatou pašou tých, čo prichádzajú ku Skale{n}porov. {r}1Kor 10,4{/r}{/n}, aby nespočetné ovce, posilnené plnou láskou, neváhali zomrieť za pastierovo meno tak, ako dobrý pastier ochotne položil svoj život za ovce.

Je to on, na utrpení ktorého má účasť nielen slávna statočnosť mučeníkov, ale aj viera všetkých znovuzrodených, a to už v_samej sviatosti krstu.

A to je dôvod, prečo sa správne Pánova Veľká noc slávi s_nekvaseným chlebom čistoty a pravdy tak, že sa nové stvorenie po vyhodení starého kvasu zloby{n}porov. {r}1Kor 5,7-8{/r}{/n} napája a živí samým Pánom.

Veď účasť na Kristovom tele a krvi nespôsobuje nič iné ako to, že sa premieňame na to, čo prijímame. A tak toho, s_ktorým sme zomreli, boli pochovaní a vzkriesení{n}porov. {r}Rim 6,4{/r}; {r}Ef 2,6{/r}{/n}, stále nosme v_duši a v_tele.

Hľa, ja sám vyhľadám svoje ovce a ujmem sa ich. Vyvediem ich spomedzi národov a budem ich pásť. {*} Poznám svoje ovce a moje poznajú mňa. Aleluja.

Ja, Ján, počul som Pána, ktorý mi povedal: {v}1{/v}„Anjelovi sardskej cirkvi napíš:

Toto hovorí Ten, čo má sedem Božích duchov a sedem hviezd: Poznám tvoje skutky; že máš meno, akoby si žil, ale si mŕtvy. {v}2{/v}Bdej a posilňuj, čo ešte ostalo, a už malo zomrieť. Lebo tvoje skutky nenachádzam dokonalé pred mojím Bohom. {v}3{/v}Preto si spomeň, ako si prijal a počul, zachovávaj to a rob pokánie. Lebo ak nebudeš bdieť, prídem ako zlodej, a ani nezvieš, v_ktorú hodinu prídem k_tebe. {v}4{/v}Ale máš v_Sardách zopár ľudí, ktorí si nepoškvrnili odev. Tí budú so mnou chodiť v_bielom, lebo sú toho hodní. {v}5{/v}Kto zvíťazí, ten takto bude oblečený do bieleho rúcha a jeho meno nevymažem z_knihy života, ale vyznám jeho meno pred svojím Otcom a pred jeho anjelmi.

Toto hovorí Svätý, Pravdivý, ktorý má Dávidov kľúč; keď on otvára, nik nezavrie, a keď zatvára, nik neotvorí: {v}8{/v}Poznám tvoje skutky – hľa, nechal som pred tebou otvorené dvere, ktoré nik nemôže zavrieť_–, že máš málo sily, no zachoval si moje slovo a nezaprel si moje meno. {v}9{/v}Hľa, dám ti zo satanovej synagógy tých, čo hovoria, že sú židia, a nie sú, ale luhajú. Hľa, spôsobím, že prídu a poklonia sa pred tvojimi nohami a poznajú, že ťa milujem. {v}10{/v}Preto, že si zachoval moje slovo a vytrval si, aj ja ťa ochránim pred hodinou skúšky, ktorá príde na celý svet a preskúša obyvateľov zeme. {v}11{/v}Prídem čoskoro. Drž sa toho, čo máš, aby ti nik nevzal veniec. {v}12{/v}Toho, kto zvíťazí, urobím stĺpom v_chráme svojho Boha a už viac nevyjde von. A napíšem naň meno svojho Boha a meno mesta svojho Boha, nového Jeruzalema, ktorý zostupuje z_neba od môjho Otca, aj svoje nové meno.

Toto hovorí Amen, verný a pravdivý Svedok, Počiatok Božieho stvorenia: {v}15{/v}Poznám tvoje skutky, že nie si ani studený, ani horúci. Kiež by si bol studený alebo horúci! {v}16{/v}Takto, že si vlažný, ani horúci, ani studený, už-už ťa vypľúvam z_úst. {v}17{/v}Lebo hovoríš: ‚Som bohatý, zbohatol som, nepotrebujem nič‘ – a nevieš, že si biedny, poľutovaniahodný, chudobný, slepý a nahý. {v}18{/v}Radím ti: odo mňa si kúp zlato vyskúšané ohňom, aby si zbohatol, a biele rúcho, aby si sa zaodel a aby nebolo vidieť hanbu tvojej nahoty, i_masť, ktorou si potrieš oči, aby si videl. {v}19{/v}Ja karhám a trescem tých, ktorých milujem. Buď teda horlivý a rob pokánie. {v}20{/v}Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k_tomu vojdem a budem s_ním večerať a on so mnou. {v}21{/v}Toho, kto zvíťazí, posadím vedľa seba na mojom tróne, ako som aj ja zvíťazil a zasadol som s_mojím Otcom na jeho tróne.

Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, {*} K_tomu vojdem a budem s_ním večerať a on so mnou. Aleluja.

Tomu, kto zvíťazí, dám jesť zo stromu života, ktorý je v_Božom raji. {*} K_tomu vojdem a budem s_ním večerať a on so mnou. Aleluja.

Nebeská obeta ustanovená Kristom je naozaj dedičným darom jeho novej zmluvy, ktorý nám zanechal v_tú noc, keď bol vydaný na ukrižovanie, ako záruku svojej prítomnosti.

Je naším pokrmom na cestu. Ním sa živíme a sýtime na ceste tohto života, kým neodídeme z_tohto sveta a nedostaneme sa k_nemu. Preto hovorí ten istý Pán: „Ak nebudete jesť moje telo a piť moju krv, nebudete mať v_sebe život.“{n}porov. {r}Jn 6,53{/r}{/n}

On chcel, aby jeho dobrodenia trvalo zostali u_nás. Chcel, aby sa duše, vykúpené jeho drahou krvou, stále posväcovali podľa obrazu jeho umučenia. A preto prikazuje verným učeníkom, ktorých ustanovil za prvých kňazov svojej Cirkvi, aby ustavične slávili tieto tajomstvá večného života. A majú ich sláviť všetci kňazi po jednotlivých cirkvách na celom svete, kým znova nepríde Kristus z_neba. Takto máme mať aj my kňazi, aj všetok veriaci ľud každodenne pred očami živý obraz Kristovho utrpenia, ba dotýkať sa ho rukami a prijímať ústami i_srdcom, aby sme si zachovali nezničiteľnú pamiatku svojho vykúpenia.

Chlieb sa pripravuje vodou z_mnohých pšeničných zŕn rozomletých na múku a musí sa dotvoriť ohňom. Preto v_ňom právom vidíme obraz Kristovho tela. Aj o_ňom vieme, že je jedným telom, utváraným z_množstva ľudí z_celého ľudského pokolenia a dotvoreným ohňom Svätého Ducha.

Veď aj on sa narodil z_Ducha Svätého a keďže sa patrilo, aby splnil všetko, čo je spravodlivé, vošiel do vody krstu, aby ju posvätil, a potom plný Svätého Ducha, ktorý naňho v_podobe holubice zostúpil, vrátil sa od Jordánu, ako o_tom svedčí Evanjelista: „Ježiš sa vrátil od Jordánu plný Ducha Svätého.“{n}{r}Lk 4,1{/r}{/n}

Podobne sa aj víno jeho krvi, získané z_mnohých bobúľ, čiže hrozien vinice, ktorú sám vysadil, vytláča v_lise kríža a kvasí vlastnou silou v_objemných nádobách tých, čo ho prijímajú s_veriacim srdcom.

Vy všetci, čo ste unikli egyptskej a faraónovej, čiže diablovej moci, prijmite s_nami s_veľkou dychtivosťou nábožného srdca túto spasiteľnú veľkonočnú obetu, aby sám náš Pán Ježiš Kristus, o_ktorom veríme, že je prítomný vo svojich sviatostiach, posvätil celé naše vnútro. Veď jeho nesmierna moc trvá po všetky veky.

Ježiš vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: {*} Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku. Aleluja.

Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z_neba. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky. {*} Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku. Aleluja.

Ja, Ján, {v}1{/v}som videl: Hľa, otvorené dvere na nebi a ten prvý hlas, ktorý som už počul ako zvuk poľnice, keď so mnou hovoril, povedal: „Vystúp sem a ukážem ti, čo sa má stať potom!“ {v}2{/v}Hneď som bol vo vytržení: A hľa, na nebi stál trón a na tróne On, Sediaci. {v}3{/v}Ten, čo sedel, vyzeral ako jaspisový a sardionový kameň. Okolo trónu bola dúha, na pohľad ako smaragd. {v}4{/v}Okolo trónu bolo dvadsaťštyri trónov a na trónoch sedelo dvadsaťštyri starcov odetých do bieleho rúcha a na hlavách mali zlaté vence. {v}5{/v}Z_trónu vychádzali blesky, hukot a hrmenie; pred trónom horelo sedem lámp, čo je sedem Božích duchov, {v}6{/v}a pred trónom bolo čosi ako sklené more podobné krištáľu. A v_strede pred trónom i_okolo trónu boli štyri živé bytosti, plné očí spredu i_zozadu. {v}7{/v}Prvá bytosť sa podobala levovi, druhá bytosť sa podobala býkovi, tretia bytosť mala tvár ako človek a štvrtá bytosť sa podobala letiacemu orlovi. {v}8{/v}A každá z_týchto štyroch bytostí mala šesť krídel, dookola i_znútra boli plné očí a vo dne v_noci bez prestania volali: „Svätý, svätý, svätý Pán, Boh všemohúci, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde!“

{v}9{/v}A vždy, keď tie bytosti vzdali slávu, česť a vďaku Sediacemu na tróne, Žijúcemu na veky vekov, {v}10{/v}padli dvadsiati štyria starci pred Sediacim na tróne, klaňali sa Žijúcemu na veky vekov, hádzali svoje vence pred trón a volali:

Svätý, svätý, svätý Pán, Boh všemohúci, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde. {*} Celá zem je plná jeho slávy. Aleluja.

Serafíni volali jeden druhému: Svätý, svätý, svätý je Pán zástupov. {*} Celá zem je plná jeho slávy. Aleluja.

Aký nesmierne vzácny dar je kríž! Aký úžasný zjav! Podoba tohto stromu nemá v_sebe dobro i_zlo ako onen v_Edene. Celý je krásny a spanilý na pohľad i_na chuť.

Je to strom, ktorý dáva život, a nie smrť, osvetľuje, a nezatemňuje, vovádza do raja, a nevyháňa z_neho. Tento strom, na ktorý vystúpil Kristus ako kráľ na štvorzáprah, zahubil diabla, ktorý mal moc nad smrťou, a vyslobodil ľudstvo z_otroctva tyrana.

Ten strom, na ktorom bol Pán ako najznamenitejší bojovník ranený v_boji na rukách, nohách a božskom boku, uzdravil rany po hriechoch, totiž našu prirodzenosť zranenú nebezpečným drakom.

Kedysi nás strom usmrtil, a teraz sme na strome našli život. Kedysi nás strom podviedol, a teraz sme stromom zahnali ľstivého hada. Nové a vskutku nevídané zámeny! Namiesto smrti sa nám dáva život, namiesto porušenia neporušenosť, namiesto hanby sláva.

Preto oprávnene zvolal svätý Apoštol: „Ale ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista, cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa a ja pre svet.“{n}{r}Gal 6,14{/r}{/n} Veď táto najvyššia múdrosť, ktorá akoby vykvitla z_kríža, vyvrátila svetskú chvastavú múdrosť a namyslenú hlúposť. A z_kríža vzišli dobrá každého druhu a obmedzili výhonky zloby a neprávosti.

Už predobrazy tohto stromu od počiatku sveta naznačovali a poukazovali na veci neobyčajne obdivuhodné. Pozri sa každý, kto túžiš po poznaní: Či neunikol Noe so synmi a ich manželkami a všetkými druhmi zvierat z_Božieho nariadenia ničivej potope na obyčajnom dreve?!

A čo Mojžišova palica? Nebola predobrazom kríža? Raz premieňa vodu na krv{n}porov. {r}Ex 7,17.20{/r}{/n}, inokedy požiera nepravé hady čarodejníkov{n}porov. {r}Ex 7,12{/r}{/n}, alebo jediným úderom rozdeľuje more a hneď zasa vracia morské vlny späť, čím topí nepriateľov a zachraňuje zákonitý ľud{n}porov. {r}Ex 14,16.26{/r}{/n}.

Takým predobrazom kríža bola aj palica Áronova: zakvitla za jediný deň a ukázala, kto je zákonitým kňazom{n}porov. {r}Nm 17,23{/r}{/n}.

Aj Abrahám naznačil kríž, keď položil zviazaného syna na hromadu dreva{n}porov. {r}Gn 22,9{/r}{/n}.

Krížom bola zničená smrť a obnovený Adamov život. Krížom sa chválil každý apoštol, krížom je korunovaný každý mučeník a posvätený každý svätec. Krížom si obliekame Krista a vyzliekame starého človeka. Krížom sa my, Kristove ovce, zhromažďujeme do jedného ovčinca a pripravujeme do nebeského košiara.

Toto je najvznešenejší strom, postavený uprostred raja; {*} Na ňom pôvodca spásy svojou smrťou premohol našu smrť. Aleluja.

Ty si vznešenejší ako všetky cédre dovedna. {*} Na ňom pôvodca spásy svojou smrťou premohol našu smrť. Aleluja.

Ja, Ján, {v}1{/v}videl som v_pravici Sediaceho na tróne knihu popísanú znútra i_zvonka a zapečatenú siedmimi pečaťami. {v}2{/v}A videl som mocného anjela, ktorý ohlasoval mohutným hlasom: „Kto je hoden otvoriť knihu a rozlomiť jej pečate?“ {v}3{/v}Ale nik na nebi ani na zemi, ani pod zemou nemohol otvoriť knihu a nazrieť do nej. {v}4{/v}Ja som veľmi plakal, že sa nenašiel nik, kto by bol hoden otvoriť knihu a nazrieť do nej. {v}5{/v}A jeden zo starcov mi povedal: „Neplač, lebo zvíťazil Lev z_Júdovho kmeňa, Koreň Dávidov; on otvorí knihu a jej sedem pečatí.“

{v}6{/v}I_videl som v_strede medzi trónom a štyrmi bytosťami uprostred starcov stáť Baránka, ktorý bol ako zabitý. Mal sedem rohov a sedem očí, čo je sedem Božích duchov, poslaných na celú zem. {v}7{/v}On pristúpil a vzal knihu z_pravice Sediaceho na tróne. {v}8{/v}A keď ju vzal, štyri bytosti a dvadsiati štyria starci padli pred Baránkom. Každý mal citaru a zlatú čašu plnú kadidla, čo sú modlitby svätých, {v}9{/v}a spievali novú pieseň:

{v}11{/v}Videl som a počul som hlas mnohých anjelov okolo trónu, bytostí a starcov. Boli ich myriady myriád a tisíce tisícov, {v}12{/v}a volali mohutným hlasom:

{v}13{/v}A všetko tvorstvo na nebi, na zemi, pod zemou i_na mori a všetko, čo je v_nich, počul som volať: „Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie a česť, sláva a moc na veky vekov.“

Hoden si, Pane, vziať knihu a otvoriť jej pečate, lebo si bol zabitý {*} A svojou krvou si nás Bohu vykúpil. Aleluja.

Urobil si nás kráľovstvom a kňazmi nášmu Bohu. {*} A svojou krvou si nás Bohu vykúpil. Aleluja.

Z_konštitúcie Sacrosanctum Concilium Druhého vatikánskeho koncilu o_posvätnej liturgii

Boh „chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu“{n}{r}1Tim 2,4{/r}{/n}, preto „mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi otcom skrze prorokov“{n}{r}Hebr 1,1{/r}{/n} a keď prišla plnosť času, poslal svojho Syna, Slovo, ktoré sa telom stalo a bolo pomazané Duchom Svätým{n}porov. {r}Sk 10,38{/r}{/n}, aby hlásalo evanjelium chudobným a uzdravovalo skľúčených srdcom{n}porov. {r}Iz 61,1{/r}; {r}Lk 4,18{/r}{/n}, ako lekár tela i_duše{fnr}1{/fnr}, prostredník medzi Bohom a ľuďmi{n}porov. {r}1Tim 2,5{/r}{/n}. Lebo jeho ľudská prirodzenosť zjednotená s_osobou Slova bola nástrojom našej spásy. A tak v_Kristovi sa uskutočnilo naše dokonalé zmierenie s_Bohom a dosiahli sme plnosť bohoslužby.

Toto dielo vykúpenia človeka a dokonalej oslavy Boha, ktorého predohrou boli veľké Božie skutky na ľude Starého zákona, uskutočnil Kristus Pán predovšetkým vo veľkonočnom tajomstve svojho požehnaného umučenia, zmŕtvychvstania a slávneho nanebovstúpenia, kde svojou smrťou našu smrť premohol a svojím zmŕtvychvstaním obnovil nám život{fnr}2{/fnr}. Lebo keď Kristus usnul na kríži, vyprýštilo z_jeho boku obdivuhodné tajomstvo celej Cirkvi.

Preto ako Otec poslal Krista, tak aj on poslal apoštolov, naplnených Duchom Svätým, aby nielen hlásaním evanjelia všetkému stvoreniu{n}porov. {r}Mk 16,15{/r}{/n} zvestovali, že nás Boží Syn svojou smrťou a zmŕtvychvstaním vyslobodil zo satanovej moci{n}porov. {r}Sk 26,18{/r}{/n} a zo smrti preniesol nás do Otcovho kráľovstva, ale aby ohlasované dielo spásy aj uskutočňovali obetou a sviatosťami, okolo ktorých sa sústreďuje celý liturgický život.

Tak sa krstom ľudia zapájajú do Kristovho veľkonočného tajomstva: zomierajú s_ním, sú s_ním pochovaní a s_ním sú vzkriesení{n}porov. {r}Rim 6,4{/r}; {r}Ef 2,6{/r}; {r}Kol 3,1{/r}; {r}2Tim 2,11{/r}{/n} a dostávajú Ducha adoptívneho synovstva, „v_ktorom voláme: Abba, Otče“{n}{r}Rim 8,15{/r}{/n}, a tak sa stávajú pravými ctiteľmi, akých hľadá Otec{n}porov. {r}Jn 4,23{/r}{/n}.

Podobne vždy, keď požívajú Pánovu večeru, zvestujú Pánovu smrť, kým nepríde{n}porov. {r}1Kor 11,26{/r}{/n}. Preto sa práve v_deň Turíc, keď sa Cirkev zjavila svetu, „dali pokrstiť tí, čo prijali“ Petrovo „slovo“. A „vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov, na spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách. Chválili Boha a boli milí všetkému ľudu“{n}{r}Sk 2,41-42.47{/r}{/n}.

Odvtedy sa Cirkev nikdy neprestala zhromažďovať na slávenie veľkonočného tajomstva, pričom číta, „čo sa naňho v_celom Písme vzťahovalo“{n}{r}Lk 24,27{/r}{/n}, slávi Eucharistiu, v_ktorej sa sprítomňuje víťazstvo a triumf jeho smrti{fnr}3{/fnr}, a zároveň vzdáva vďaky „Bohu za nevýslovný dar“{n}{r}2Kor 9,15{/r}{/n} v_Kristovi Ježišovi „na chválu jeho slávy“{n}porov. {r}Ef 1,12{/r}{/n}.

{fn:1}Sv. Ignác Antiochijský: List Efezanom 7,2.{/fn} {fn:2}Veľkonočná prefácia.{/fn} {fn:3}Tridentský koncil. Sess. XIII., Dekrét o_eucharistii, 5.{/fn}

Ja som pravý vinič, vy ste ratolesti. {*} Kto ostáva vo mne a ja v_ňom, prináša veľa ovocia. Aleluja.

Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v_mojej láske. {*} Kto ostáva vo mne a ja v_ňom, prináša veľa ovocia. Aleluja.

Ja, Ján, {v}1{/v}videl som, ako Baránok otvoril jednu zo siedmich pečatí, a počul som jednu zo štyroch bytostí volať akoby hromovým hlasom: „Poď!“ {v}2{/v}A videl som: Hľa, biely kôň; a ten, čo sedel na ňom, mal luk a dostal veniec a vyšiel ako víťaz, a aby víťazil.

{v}3{/v}Keď otvoril druhú pečať, počul som druhú bytosť volať: „Poď!“ {v}4{/v}A vyšiel iný ohnivočervený kôň a ten, čo sedel na ňom, dostal moc vziať pokoj zo zeme, aby sa ľudia navzájom zabíjali, a dostal veľký meč.

{v}5{/v}Keď otvoril tretiu pečať, počul som tretiu bytosť volať: „Poď!“ A videl som: Hľa, čierny kôň a ten, čo sedel na ňom, mal v_ruke váhy. {v}6{/v}A počul som, akoby spomedzi štyroch bytostí hlas volal: „Miera pšenice za denár a tri miery jačmeňa za denár; ale olej a víno nepoškoď!“

{v}7{/v}Keď otvoril štvrtú pečať, počul som hlas štvrtej bytosti, ako volala: „Poď!“ {v}8{/v}A videl som: Hľa, plavý kôň a ten, čo sedel na ňom, volal sa Smrť a za ním šlo Podsvetie. A dostali moc nad štvrtinou zeme biť mečom, hladom, smrťou a divou zemskou zverou.

{v}9{/v}Keď otvoril piatu pečať, videl som pod oltárom duše zabitých pre Božie slovo a pre svedectvo, ktoré vydali. {v}10{/v}A zvolali mohutným hlasom: „Dokedy, Pane, svätý a pravdivý, nebudeš súdiť a pomstiť našu krv na tých, čo obývajú zem?“

{v}11{/v}Každý z_nich dostal biele rúcho a povedali im, aby ešte krátky čas odpočívali, kým sa nenaplní počet aj ich spoluslužobníkov a ich bratov, ktorí majú byť zabití ako oni.

{v}12{/v}A keď otvoril šiestu pečať, videl som, že nastalo veľké zemetrasenie; slnko sčernelo ako srstené vrece a mesiac bol celý ako krv; {v}13{/v}nebeské hviezdy padali na zem, ako keď figovník zhadzuje svoje nezrelé plody, keď ním lomcuje silný vietor; {v}14{/v}nebo sa stiahlo, ako keď sa zvinie kniha, a všetky vrchy a ostrovy sa pohli zo svojho miesta. {v}15{/v}Králi zeme i_veľmoži a vojvodcovia, boháči a mocní, všetci otroci aj slobodní ukryli sa v_jaskyniach a horských bralách, {v}16{/v}a volali vrchom a bralám: „Padnite na nás a skryte nás pred tvárou Sediaceho na tróne a pred Baránkovým hnevom, {v}17{/v}lebo prišiel veľký deň ich hnevu; a kto bude môcť obstáť?“

Počul som hlasy zabitých, ako pod Božím oltárom volali: Prečo nebrániš našu krv? A dostali Božiu odpoveď: {*} Vydržte ešte krátky čas, kým sa nenaplní počet vašich bratov. Aleluja.

Dostali biele rúcho a povedali im: {*} Vydržte ešte krátky čas, kým sa nenaplní počet vašich bratov. Aleluja.

Na Eucharistii sa nesmie zúčastniť nik, iba ten, kto verí, že je pravda, čo učíme, a bol obmytý kúpeľom na odpustenie hriechov a znovuzrodenie a žije tak, ako to zanechal Kristus.

Veď ju nepožívame ako obyčajný chlieb a ako obyčajný nápoj. Ale ako sa náš Spasiteľ Ježiš Kristus stal skrze Božie Slovo človekom a pre našu spásu mal telo a krv, tak sme poučení, že aj tento pokrm, nad ktorým sa v_modlitbe, obsahujúcej jeho slová, vzdávali vďaky a ktorým sa po premenení živí naša krv a naše telo, je telom a krvou vteleného Ježiša.

Lebo apoštoli nám vo svojich pamätiach, ktoré sa volajú evanjeliá, zanechali, čo im prikázal Ježiš: že on vzal chlieb, vzdával vďaky a povedal: „Toto robte na moju pamiatku! Toto je moje telo.“{n}{r}Lk 22,19{/r}{/n} A podobne vzal kalich, vzdával vďaky a povedal: „Toto je moja krv.“{n}{r}Mt 26,28{/r}{/n} A toto odovzdal iba im.

Odvtedy si to stále navzájom pripomíname. A ak niečo máme, pomáhame všetkým, ktorí to potrebujú, a stále sme pospolu. A pri každej obete chválime Stvoriteľa všetkého skrze jeho Syna Ježiša Krista a skrze Ducha Svätého.

V_deň nazývaný dňom Slnka všetci, či už bývajú v_mestách, alebo na vidieku, schádzajú sa na to isté miesto a čítajú sa pamäti apoštolov alebo spisy prorokov, pokiaľ čas dovolí.

A keď lektor skončí, ujíma sa slova predstavený. Napomína a povzbudzuje do nasledovania takých skvelých vecí.

Potom všetci naraz vstaneme a modlíme sa. A ako sme už povedali, po modlitbe sa prinesie chlieb, víno a voda. Predstavený sa s_veľkou vrúcnosťou modlí a vzdáva vďaky a ľud zvolá: „Amen.“ Potom sa rozdajú dary, nad ktorými sa vzdávali vďaky, a všetci prítomní prijímajú. Neprítomným sa posielajú po diakonoch.

Tí, čo majú dostatok a chcú, podľa svojho úsudku dávajú, čo kto chce. A čo sa zozbiera, uloží sa u_predstaveného a on podporuje siroty a vdovy a tých, čo sú pre chorobu alebo z_inej príčiny v_núdzi, ako aj väzňov a pocestných, čo prichádzajú zďaleka, slovom, stará sa o_všetkých, čo potrebujú pomoc.

V_deň Slnka sa všetci schádzame jednak preto, že je to prvý deň, keď Boh premenil tmu a hmotu a stvoril svet, jednak preto, že náš Spasiteľ Ježiš Kristus v_ten deň vstal z_mŕtvych. V_deň pred dňom Saturna ho totiž ukrižovali a na druhý deň po tomto dni, čiže v_deň Slnka, zjavil sa svojim apoštolom a učeníkom a poučil ich o_tom, čo sme vám odovzdali na uváženie.

Keď mal Ježiš odísť zo sveta k_Otcovi, na pamiatku svojej smrti {*} Ustanovil sviatosť svojho tela a krvi. Aleluja.

Telo dal za pokrm a krv za nápoj, hovoriac: Toto robte na moju pamiatku. {*} Ustanovil sviatosť svojho tela a krvi. Aleluja.

Ja, Ján, {v}1{/v}videl som štyroch anjelov, ako stoja na štyroch uhloch zeme a držia štvoro zemských vetrov, aby nevial vietor ani na zem, ani na more, ani na nijaký strom. {v}2{/v}A videl som vystupovať od východu slnka iného anjela, ktorý mal pečať živého Boha a mohutným hlasom zvolal na štyroch anjelov, ktorí dostali moc škodiť zemi a moru: {v}3{/v}„Neškoďte zemi ani moru, ani stromom, kým neoznačíme na čele služobníkov nášho Boha!“ {v}4{/v}A počul som počet označených: stoštyridsaťštyritisíc označených zo všetkých kmeňov synov Izraela: {v}5{/v}z_Júdovho kmeňa dvanásťtisíc označených, z_Rubenovho kmeňa dvanásťtisíc, z_Gádovho kmeňa dvanásťtisíc, {v}6{/v}z_Aserovho kmeňa dvanásťtisíc, z_Neftaliho kmeňa dvanásťtisíc, z_Manassesovho kmeňa dvanásťtisíc, {v}7{/v}zo Simeonovho kmeňa dvanásťtisíc, z_Léviho kmeňa dvanásťtisíc, z_Issacharovho kmeňa dvanásťtisíc, {v}8{/v}zo Zabulonovho kmeňa dvanásťtisíc, z_Jozefovho kmeňa dvanásťtisíc, z_Benjamínovho kmeňa dvanásťtisíc označených.

{v}9{/v}Potom som videl: a hľa, veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať, zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov. Stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, v_rukách mali palmy {v}10{/v}a mohutným hlasom volali: „Spása nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi!“

{v}11{/v}Všetci anjeli stáli okolo trónu, starcov a štyroch bytostí, padli na tvár pred trónom, klaňali sa Bohu {v}12{/v}a volali: „Amen! Dobrorečenie a sláva, múdrosť a vďaka, česť a moc i_sila nášmu Bohu na veky vekov. Amen.“

{v}13{/v}I_prehovoril jeden zo starcov a povedal mi: „Kto sú títo oblečení do bieleho rúcha a odkiaľ prišli?“ {v}14{/v}Povedal som mu: „Pán môj, ty to vieš.“ A on mi povedal: „To sú tí, čo prichádzajú z_veľkého súženia: oprali si rúcha a zbielili ich v_Baránkovej krvi. {v}15{/v}Preto sú pred Božím trónom a dňom i_nocou mu slúžia v_jeho chráme. A ten, čo sedí na tróne, bude prebývať nad nimi. {v}16{/v}Už nebudú hladovať ani žízniť; nebude na nich dorážať ani slnko, ani iná horúčosť, {v}17{/v}lebo Baránok, čo je v_strede pred trónom, bude ich pásť a privedie ich k_prameňom vôd života. A Boh im zotrie z_očí každú slzu.“

Kto sú títo oblečení do bieleho rúcha a odkiaľ prišli? A povedal mi: {*} To sú tí, čo prichádzajú z_veľkého súženia; oprali si rúcha a zbielili ich v_Baránkovej krvi. Aleluja.

Videl som pod Božím oltárom duše zabitých pre Božie slovo a pre svedectvo, ktoré vydali. {*} To sú tí, čo prichádzajú z_veľkého súženia; oprali si rúcha a zbielili ich v_Baránkovej krvi. Aleluja.

„Vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo.“{n}{r}1Pt 2,9{/r}; porov. {r}Ex 19,6{/r}{/n} Toto pochvalné svedectvo vydal kedysi Mojžiš starému Božiemu ľudu. A teraz správne vydáva apoštol Peter pohanom. Veď uverili v_Krista, ktorý ako uholný kameň{n}porov. {r}Ž 118,22{/r}; {r}Ef 2,20{/r}{/n} pripojil pohanov k_spáse, ktorú vlastnil Izrael{n}porov. {r}Jn 4,22{/r}{/n}.

Volá ich „vyvoleným rodom“ preto, že veria, aby ich odlíšil od tých, čo zavrhli živý kameň a boli sami zavrhnutí{n}porov. {r}Mt 21,42-44{/r}{/n}.

„Kráľovským kňazstvom“ preto, že sú spojení s_telom toho, ktorý je najvyšším kráľom a pravým kňazom. Ako kráľ dáva svojim kráľovstvo a ako veľkňaz ich očisťuje obetou svojej krvi od hriechov. Nazýva ich „kráľovským kňazstvom“, aby pamätali na to, že majú dúfať vo večné kráľovstvo a stále prinášať Bohu obetu nepoškvrneného života{n}porov. {r}1Pt 2,5{/r}{/n}.

Nazývajú sa aj „svätým národom a ľudom určeným na vlastníctvo“{n}porov. {r}1Pt 2,9{/r}{/n} podľa toho, čo vraví apoštol Pavol, keď vykladá prorokov výrok: „Môj spravodlivý bude žiť z_viery; ale keby cúvol, moja duša nebude mať v_ňom zaľúbenie. My však nepatríme k_tým, čo cúvajú na záhubu, ale k_tým, čo veria, aby získali život.“{n}{r}Hebr 10,38-39{/r}; porov. {r}Hab 2,4{/r}{/n} A v_Skutkoch apoštolov: „Duch Svätý vás ustanovil za biskupov, aby ste pásli Pánovu Cirkev, ktorú si získal vlastnou krvou.“{n}{r}Sk 20,28{/r}{/n}

Krvou nášho Vykupiteľa sme sa teda stali „ľudom určeným na vlastníctvo“, ako bol kedysi izraelský ľud vykúpený z_Egypta krvou baránka{n}porov. {r}Dt 7,6-8{/r}{/n}.

A preto aj v_nasledujúcej vete, kde mysticky spomína staré dejiny, učí, že ich má duchovne napĺňať aj nový Boží ľud: „Aby ste zvestovali jeho slávne skutky.“{n}{r}1Pt 2,9{/r}{/n} Ako tí, čo boli prostredníctvom Mojžiša vyslobodení z_egyptského otroctva, po prechode cez Červené more a potopení faraónovho vojska spievali Pánovi víťaznú pieseň, tak máme aj my po odpustení hriechov v_krste vzdávať dôstojné vďaky za nebeské dobrodenia.

Lebo Egypťania, ktorí trápili Boží ľud, a ich meno značí „tmu“ alebo „súženie“, pádne symbolizujú hriechy, ktoré sú nám v_pätách, ale v_krste boli zničené.

Aj vyslobodenie synov Izraela a ich vovedenie do dávno prisľúbenej krajiny zodpovedá tajomstvu nášho vykúpenia. Veď ním spejeme v_Kristovom svetle a pod vedením jeho milosti k_svetlu nebeského príbytku{n}porov. {r}1Pt 2,9{/r}{/n}. Toto svetlo milosti znázornil aj onen oblačný a ohnivý stĺp, ktorý ich chránil po celej ceste od nočných temnôt a neopísateľnými chodníkmi priviedol do prisľúbenej konečnej vlasti.

Vy ste vyvolený rod, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, {*} Aby ste zvestovali slávne skutky toho, ktorý vás z_tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla. Aleluja.

Pán si vás vyvolil a vyslobodil z_domu otroctva. {*} Aby ste zvestovali slávne skutky toho, ktorý vás z_tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla. Aleluja.

{v}1{/v}Keď Baránok otvoril siedmu pečať, nastalo v_nebi asi pol hodiny ticho. {v}2{/v}A videl som sedem anjelov, čo stoja pred Bohom a dostali sedem poľníc. {v}3{/v}Prišiel aj iný anjel a zastal pred oltárom so zlatou kadidelnicou. Dostal veľa kadidla, aby ho pridal k_modlitbám všetkých svätých na zlatý oltár, čo je pred trónom. {v}4{/v}A dym kadidla s_modlitbami svätých vystúpil z_ruky anjela pred Boha. {v}5{/v}Potom vzal anjel kadidelnicu, naplnil ju ohňom z_oltára a vrhol na zem. A nastalo hrmenie, burácanie, blesky a zemetrasenie.

{v}7{/v}Zatrúbil prvý. A nastalo krupobitie a oheň zmiešaný s_krvou a padalo to na zem. Tretina zeme zhorela, tretina stromov zhorela a zhorela všetka zelená tráva.

{v}8{/v}Zatrúbil druhý anjel. A akoby veľký horiaci vrch bol vrhnutý do mora. Tretina mora sa zmenila na krv {v}9{/v}a zahynula tretina tvorov žijúcich v_mori a tretina lodí utonula.

{v}10{/v}Zatrúbil tretí anjel. A z_neba spadla veľká hviezda, horiaca ako fakľa, a padla na tretinu riek a na pramene vôd. {v}11{/v}Tá hviezda sa volá Palina. Tretina vôd sa zmenila na palinu a mnoho ľudí zomrelo od tých vôd, lebo zhorkli.

{v}12{/v}Zatrúbil štvrtý anjel. A bola zasiahnutá tretina slnka, tretina mesiaca a tretina hviezd, aby sa ich tretina zatmela a tretina dňa nemala svetla a noc podobne.

{v}13{/v}Potom som videl a počul som orla letieť stredom neba a volať mohutným hlasom: „Beda, beda, beda obyvateľom zeme pre ostatné zvuky poľníc troch anjelov, ktorí ešte majú trúbiť!“

Anjel zastal v_chráme vedľa oltára, v_ruke mal zlatú kadidelnicu a dostal veľa kadidla. {*} A voňavý dym vystúpil pred Boha. Aleluja.

Všetci anjeli mali čaše plné kadidla, čo sú modlitby svätých. {*} A voňavý dym vystúpil pred Boha. Aleluja.

„Spievajte Pánovi pieseň novú; jeho chvála nech znie v_zhromaždení svätých.“{n}{r}Ž 149,1{/r}{/n}

Boli sme vyzvaní spievať Pánovi novú pieseň. Nový človek pozná novú pieseň. Pieseň je prejavom veselosti a ak pozornejšie sledujeme, je prejavom lásky. Kto teda vie milovať nový život, vie spievať aj novú pieseň. Vzhľadom na novú pieseň si teda musíme pripomenúť, čo je to nový život. Lebo to všetko patrí do jedného kráľovstva: nový človek, nová pieseň, nová zmluva. Iba nový človek bude spievať novú pieseň a bude patriť do novej zmluvy.

Niet človeka, čo by nemiloval, len je otázka, čo miluje. Preto nás nik nebude nabádať, aby sme nemilovali, iba aby sme si volili, čo budeme milovať. Ale čo si vyvolíme, ak nebudeme najprv vyvolení? Veď ani nemilujeme, ak nie sme najprv milovaní. Počúvajte apoštola Jána: „My milujeme, pretože on prvý miloval nás.“{n}porov. {r}1Jn 4,10{/r}{/n} Skúmaj, ako to, že človek môže milovať Boha, a nenájdeš nič iné, iba to, že Boh skôr miloval jeho. Ten, ktorého milujeme, dal seba samého a dal aj to, aby sme mohli milovať. Čo nám to dal, aby sme mohli milovať? Počúvajte, ako jasne o_tom hovorí skrze apoštola Pavla: „Božia láska je rozliata v_našich srdciach.“{n}{r}Rim 5,5{/r}{/n} Odkiaľ? Azda ju máme sami od seba? Nie. Odkiaľ teda? „Skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali.“{n}{r}Rim 5,5{/r}{/n}

Keď teda máme takú veľkú dôveru, milujme Boha z_Boha. Počúvajte samého Jána, ako veľmi jasne hovorí: „Boh je láska; a kto ostáva v_láske, ostáva v_Bohu a Boh ostáva v_ňom.“{n}{r}1Jn 4,16{/r}{/n} Nestačí povedať: „Láska je z_Boha.“{n}{r}1Jn 4,7{/r}{/n} Kto z_nás by sa odvážil povedať ono: „Boh je láska“? Povedal to ten, ktorý vedel, čo má.

Jedným slovom, Boh sa nám ponúka. Volá nám: Milujte ma a budete ma mať; veď ma ani nemôžete milovať, ak ma nebudete mať.

Bratia, synovia, katolícke púčiky, sväté nebeské potomstvo, vy, znovuzrodení v_Kristovi a narodení zhora, počúvajte ma, alebo skôr cezo mňa: „Spievajte Pánovi pieseň novú.“ Povieš: Veď spievam. Spievaš, isto spievaš; počujem. Len aby život nesvedčil proti jazyku.

Spievajte hlasom, spievajte srdcom, spievajte ústami, spievajte skutkami: „Spievajte Pánovi pieseň novú.“ Pýtate sa, čo máte spievať o_tom, ktorého máte radi? Určite chceš spievať o_tom, ktorého máš rád. Hľadáš, aké chvály máš o_ňom spievať? Počuli ste: „Spievajte Pánovi pieseň novú.“ Hľadáš chvály? „Jeho chvála nech znie v_zhromaždení svätých.“ Chválou spevu je sám spevák.

Chcete chváliť Boha? Buďte tým, čo hovoríte. Ste jeho chválou, ak dobre žijete.

Ako bol Kristus vzkriesený z_mŕtvych Otcovou slávou, žime aj my novým životom. {*} Milujme jeden druhého, ako nám prikázal. Aleluja.

Spievajme pieseň Pánovi, spievajme novú pieseň nášmu Bohu. {*} Milujme jeden druhého, ako nám prikázal. Aleluja.

Ja, Ján, som videl: {v}1{/v}Zatrúbil piaty anjel. A videl som, že hviezda spadla z_neba na zem. A dostala kľúč od studne priepasti. {v}2{/v}Otvorila studňu priepasti a zo studne vystúpil dym ako dym veľkej pece a zatemnilo sa slnko a aj vzduch od dymu studne. {v}3{/v}A z_dymu vyšli na zem kobylky a dostali moc, akú majú pozemské škorpióny. {v}4{/v}Povedalo sa im, aby neškodili tráve na zemi, ani nijakej byline, ani nijakému stromu, ale iba ľuďom, ktorí nemajú na čele Božiu pečať. {v}5{/v}Dostali rozkaz, aby ich nezabíjali, ale trápili päť mesiacov; a ich trápenie bolo ako trápenie od škorpióna, keď uštipne človeka. {v}6{/v}V_tých dňoch ľudia budú hľadať smrť, a nenájdu ju, budú si žiadať zomrieť, a smrť od nich utečie.

{v}7{/v}Tieto kobylky sa podobali koňom pripraveným do boja; na hlavách mali akoby vence podobné zlatu a ich tváre boli ako tváre ľudí. {v}8{/v}Vlasy mali ako ženské vlasy a ich zuby boli ako levie. {v}9{/v}Panciere mali ako panciere zo železa a zvuk ich krídel bol ako hrmot mnohých konských vozov rútiacich sa do boja. {v}10{/v}Chvosty mali podobné škorpiónom, aj žihadlá, a v_chvostoch mali moc škodiť ľuďom päť mesiacov. {v}11{/v}Nad sebou mali kráľa anjela priepasti, ktorý sa po hebrejsky volá Abaddon a po grécky má meno Apollyon.

Urobím znamenia na nebi i_na zemi: krv, oheň a stĺpy dymu. {*} Ale každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude zachránený. Aleluja.

Majte sa na pozore, bdejte, lebo neviete, kedy príde ten čas. {*} Ale každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude zachránený. Aleluja.

Všetci, čo sa presvedčia a uveria, že čo učíme a hovoríme, je pravda, a sľúbia, že tak môžu aj žiť, sú poučení, ako si modlitbou a pôstom vyprosiť od Boha odpustenie predošlých hriechov; pričom sa modlíme a postíme s_nimi.

Potom ich zavedieme k_vode a tam sa znovuzrodia tým istým spôsobom, ako sme sa znovuzrodili aj my. Lebo vtedy prijímajú kúpeľ vodou v_mene Pána Boha, Otca vesmíru, i_nášho Spasiteľa Ježiša Krista i_Ducha Svätého.

Lebo Kristus povedal: „Ak sa nenarodíte znova, nevojdete do nebeského kráľovstva.“{n}porov. {r}Jn 3,3{/r}; {r}Mt 18,3{/r}{/n} Pričom je všetkým jasné, že nie je možné, aby tí, čo sa raz narodili, druhý raz vošli do lona matky{n}porov. {r}Jn 3,4{/r}{/n}.

Aj prorok Izaiáš vyhlásil, že sa hneď oslobodzujú od hriechov tí, čo zhrešili a konajú pokánie. Povedal to takto: „Obmyte sa, očistite sa, odstráňte zlobu zo svojich duší, učte sa robiť dobro; vymôžte právo sirote, obhajujte vdovu. A príďte, budeme sa pravotiť, hovorí Pán. Keby boli vaše hriechy ako purpur, vybielim ich ako vlnu, a keby boli sťa šarlát, vybielim ich ako sneh. No ak ma nepočúvnete, mečom zahyniete. Lebo takto prehovorili Pánove ústa.“{n}porov. {r}Iz 1,16-20{/r}{/n}

Takéto učenie sme prijali od apoštolov. O_svojom prvom narodení nevieme. Zrodili sme sa akousi nevyhnutnosťou z_vlhkého semena pri vzájomnom spojení rodičov. Boli sme vychovaní v_zlých mravoch podľa bezbožných zásad. Aby sme však nezostali synmi nevyhnutnosti a nevedomosti, ale synmi zo slobodnej voľby a poznania a dosiahli v_krstnej vode odpustenie hriechov, ktoré sme predtým popáchali, vyslovuje sa nad tým, kto sa chce znovuzrodiť a robí pokánie za hriechy, meno Pána Boha a Otca všetkého; a len takto ho oslovujeme, keď niekoho privádzame ku krstnému kúpeľu.

Nik predsa nemôže dať meno neopísateľnému Bohu. A keby sa niekto opovážil tvrdiť, že má meno, je úplný šialenec.

Tento kúpeľ sa volá osvietenie, lebo tí, čo toto poznajú, majú osvietenú myseľ. A ten, kto je osvietený, je aj obmytý v_mene Ježiša Krista, ukrižovaného za vlády Poncia Piláta, a v_mene Ducha Svätého, ktorý prostredníctvom prorokov predpovedal všetko, čo sa týka Ježiša.

Ježiš povedal Nikodémovi: Veru, veru, hovorím ti: {*} Ak sa niekto nenarodí z_vody a z_Ducha Svätého, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva. Aleluja.

Čo sa narodilo z_tela, je telo, a čo sa narodilo z_Ducha, je duch. {*} Ak sa niekto nenarodí z_vody a z_Ducha Svätého, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva. Aleluja.

Ja, Ján, som videl: {v}13{/v}Zatrúbil šiesty anjel. A počul som hlas od rohov zlatého oltára, ktorý je pred Bohom; {v}14{/v}hovoril šiestemu anjelovi, čo mal poľnicu: „Odviaž štyroch anjelov spútaných pri veľkej rieke Eufrat.“ {v}15{/v}Tu boli odviazaní štyria anjeli, čo boli pripravení na hodinu, deň, mesiac a rok, aby pobili tretinu ľudí. {v}16{/v}A počet jazdeckého vojska bol dvadsaťtisíckrát desaťtisíc; počul som ich počet. {v}17{/v}A vo videní som takto videl kone a tých, čo sedeli na nich: mali ohnivé, hyacintové a sírové panciere a hlavy koní boli ako hlavy levov a z_ich tlám vychádzal oheň, dym a síra. {v}18{/v}Od týchto troch rán zahynula tretina ľudí; od ohňa, dymu a síry, čo vychádzali z_ich tlám. {v}19{/v}Moc koní bola totiž v_ich tlamách a v_ich chvostoch; lebo ich chvosty sa podobali hadom: mali hlavy a nimi škodili.

{v}20{/v}A ostatní ľudia, ktorých nezahubili tieto rany, ani pokánie nerobili za skutky svojich rúk a neprestali sa klaňať zlým duchom a zlatým, strieborným, medeným, kamenným a dreveným modlám, ktoré nemôžu ani vidieť, ani počuť, ani chodiť. {v}21{/v}A nerobili pokánie ani za svoje vraždy, ani za svoje čary, ani za svoje smilstvo, ani za svoje krádeže.

Nech všetci a všade robia pokánie, {*} Lebo Boh určil deň, keď bude spravodlivo súdiť zemekruh. Aleluja.

Boží služobníci, zhromaždite všetkých obyvateľov krajiny a volajte k_Pánovi. {*} Lebo Boh určil deň, keď bude spravodlivo súdiť zemekruh. Aleluja.

Ak by telo nemohlo byť spasené, potom nás ani Pán svojou krvou nevykúpil, ani eucharistický kalich nie je účasťou na jeho krvi, ani chlieb, ktorý lámeme, nie je účasťou na jeho tele{n}porov. {r}1Kor 10,16{/r}{/n}. Veď krv je iba zo žíl, z_tela a z_ostatného, čo patrí k_podstate človeka. A tú si Božie slovo naozaj vzalo a vykúpilo nás svojou krvou, ako to hovorí aj jeho Apoštol: „V_ňom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov.“{n}{r}Ef 1,7{/r}{/n}

Pretože sme jeho údy a živíme sa stvorenými vecami, on sám nám ich dáva tým, že dáva slnku vychádzať a posiela dážď, ako chce{n}porov. {r}Mt 5,45{/r}{/n}. Tento kalich, ktorý je zo stvorených vecí, vyhlásil za svoju krv a ňou podporuje našu krv. A o_chlebe, ktorý je zo stvorených vecí, uisťuje, že je jeho telom, a posilňuje ním naše telá.

Keď teda namiešaný kalich a hotový chlieb pojmú Božie slovo a stávajú sa Eucharistiou Kristovej krvi a tela, ktoré podporujú a posilňujú podstatu nášho tela, ako môžu niektorí tvrdiť, že telo nie je schopné prijať Boží dar, čiže večný život, keď sa živí Kristovou krvou a telom a je jeho údom?!

Aj svätý Apoštol hovorí v_Liste Efezanom: „Lebo sme údmi jeho tela, z_jeho mäsa a z_jeho kostí,“{n}porov. {r}Ef 5,30{/r}{/n} a nehovorí to o_nejakom duchovnom a neviditeľnom človekovi – „veď duch nemá ani kosti, ani mäso“{n}{r}Lk 24,39{/r}{/n}_–, ale o_opravdivom človekovi, čo pozostáva z_mäsa, šliach a kostí, živí sa z_kalicha, ktorý je jeho krvou, a posilňuje sa chlebom, ktorý je jeho telom.

A ako vinič zasadený do zeme prináša ovocie v_pravý čas a pšeničné zrno, čo padlo do zeme a odumrelo, vyrastá rozmnožené Božím Duchom, ktorý udržuje všetko, čo potom z_jeho múdrosti slúži na úžitok človeka a po prijatí Božieho slova stáva sa Eucharistiou, čiže Kristovým telom a krvou, tak aj naše telá, čo sa ňou živia, keď ich uložia do zeme a rozpadnú sa v_nej, vstanú v_pravý čas. Božie slovo ich vzkriesi z_mŕtvych na slávu Boha Otca, ktorý toto smrteľné oblečie do nesmrteľnosti a porušiteľnému zadarmo daruje neporušiteľnosť{n}porov. {r}1Kor 15,53{/r}{/n}, lebo Božia sila sa dokonale prejavuje v_slabosti{n}porov. {r}2Kor 12,9{/r}{/n}.

Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli. {*} Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z_neba, aby nezomrel nik, kto bude z_neho jesť. Aleluja.

Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z_neba. Kto bude jesť z_tohto chleba, bude žiť naveky. {*} Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z_neba, aby nezomrel nik, kto bude z_neho jesť. Aleluja.

Ja, Ján, {v}1{/v}videl som zostupovať z_neba iného mocného anjela, zahaleného do oblaku a s_dúhou na hlave. Jeho tvár bola ako slnko, jeho nohy ako ohnivé stĺpy {v}2{/v}a v_ruke mal otvorenú knižku. Pravou nohou si stal na more, ľavou na zem {v}3{/v}a zvolal mohutným hlasom, ako keď reve lev. A keď zvolal, sedem hromov prehovorilo svojím hlasom. {v}4{/v}A keď dohovorilo sedem hromov, chcel som písať, ale počul som hlas z_neba, ktorý hovoril: „Zapečať, čo hovorilo sedem hromov, a nepíš to!“

{v}5{/v}Tu anjel, ktorého som videl stáť na mori i_na zemi, zdvihol k_nebu svoju pravú ruku {v}6{/v}a zaprisahal sa na Žijúceho na veky vekov, ktorý stvoril nebo a čo je v_ňom, zem a čo je na nej, i_more a čo je v_ňom: „Času už nebude!“ {v}7{/v}Ale v_dňoch hlasu siedmeho anjela, keď začne trúbiť poľnica, zavŕši sa Božie tajomstvo, ako zvestoval svojim služobníkom prorokom.

{v}8{/v}A hlas, ktorý som počul z_neba, znova ku mne prehovoril: „Choď, vezmi otvorenú knihu z_ruky anjela, ktorý stojí na mori i_na zemi.“ {v}9{/v}Šiel som k_anjelovi a povedal som mu, aby mi dal knižku. On mi odpovedal: „Vezmi si ju a zjedz ju! V_žalúdku ti zhorkne, ale v_ústach ti bude sladká ako med.“ {v}10{/v}Vzal som teda z_anjelovej ruky knižku a zjedol som ju. V_ústach mi bola sladká ako med, no len čo som ju prehltol, žalúdok sa mi naplnil horkosťou. {v}11{/v}Tu mi povedali: „Musíš znova prorokovať o_ľuďoch, národoch, jazykoch a o_mnohých kráľoch.“

Keď začne trúbiť poľnica, zavŕši sa Božie tajomstvo, {*} Ako zvestoval svojim služobníkom prorokom. Aleluja.

Vtedy sa na nebi zjaví znamenie Syna človeka a uvidia Syna človeka na nebeských oblakoch s_mocou a veľkou slávou. {*} Ako zvestoval svojim služobníkom prorokom. Aleluja.

Smrť šliapla na nášho Pána a on ju za to pošliapal ako cestu. Sám sa podrobil smrti a dobrovoľne ju podstúpil, aby smrť proti jej vôli zničil. Lebo náš Pán vyšiel s_krížom na pleciach, keď to smrť chcela, ale na kríži vykríkol{n}porov. {r}Lk 23,45{/r}{/n} a vyviedol mŕtvych z_podsvetia, hoci to smrť nechcela.

Smrť ho zabila prostredníctvom tela, ktoré vzal na seba, ale on tou istou zbraňou vyhral boj nad smrťou. Božská prirodzenosť sa skryla za ľudskú a priblížila sa k_smrti, ktorá zabila a bola zabitá. Smrť zabila prirodzený život a ju zasa zabil život nadprirodzený.

A pretože smrť ho nemohla pohltiť bez tela a ani podsvetie ho nemohlo prehltnúť bez tela, prišiel k_Panne, aby si od nej vzal voz a zaviezol sa do podsvetia. V_tele, ktoré si vzal, vošiel do podsvetia, vylámal jeho pokladnice a poklady rozmetal.

Prišiel teda k_Eve, matke všetkých žijúcich{n}porov. {r}Gn 3,20{/r}{/n}. Ona je vinicou, ktorej ohradu otvorila smrť vlastnými Evinými rukami, aby ochutnala jej ovocie. Preto sa Eva, matka všetkých žijúcich, stala prameňom smrti všetkým žijúcim.

Tu sa však rozvila Mária, nová ratolesť, lepšia než stará ratolesť Eva, a v_nej prebýval nový život – Kristus. A keď sa smrť vo svojej pažravosti priblížila so svojou zvyčajnou istotou k_nemu, v_smrteľnom plode bol skrytý Život ničiaci smrť. A keď ho smrť, nič netušiac, prehltla, oslobodil život a s_ním mnohých.

Vznešený tesárov syn{n}porov. {r}Mt 13,55{/r}{/n} vztýčil svoj kríž nad podsvetie, ktoré všetko pohlcovalo, a preniesol aj ľudské pokolenie do domu života. A tak, ako skrze drevo rajského stromu padlo ľudské pokolenie na najnižšie miesto, na dreve kríža prešlo do domu života. Do stromu teda, do ktorého bol naštepený trpký výhonok, bol naštepený výhonok sladký, aby sme poznali toho, ktorému sa nemôže vzoprieť nijaké stvorenie.

Sláva ti, že si postavil svoj kríž ako most nad smrťou, aby po ňom prechádzali duše z_krajiny smrti do krajiny života{n}porov. {r}Ž 116,9{/r}{/n}.

Sláva ti, že si si obliekol telo smrteľného človeka a urobil si ho prameňom života pre všetkých smrteľníkov.

Ty samozrejme žiješ; veď tvoji vrahovia sa zachovali k_tvojmu životu ako roľníci: zasiali ho totiž hlboko ako pšenicu, aby odtiaľ vzišiel a vzkriesil so sebou mnohých.

Poďte, obetujme svoju lásku ako veľkú a všeobecnú obetu! Pozdvihnime bohaté chválospevy a modlitby k_tomu, ktorý priniesol svoj kríž Bohu na obetu, aby sme z_nej boli všetci bohatí{n}porov. {r}2Kor 8,9{/r}{/n}!

Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kdeže je tvoj osteň? Ostňom smrti je hriech. {*} Ale vďaka Bohu, ktorý nám dal víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista. Aleluja.

Pretože máme ducha viery, veríme, že ten, čo vzkriesil Pána Ježiša, s_Ježišom vzkriesi aj nás. {*} Ale vďaka Bohu, ktorý nám dal víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista. Aleluja.

Ja, Ján, som videl: {v}1{/v}Dostal som trstinu podobnú prútu so slovami: „Vstaň a zmeraj Boží chrám i_oltár a tých, čo sa v_ňom klaňajú. {v}2{/v}Ale vonkajšie chrámové nádvorie vynechaj a nemeraj ho, lebo je vydané pohanom; budú šliapať po svätom meste štyridsaťdva mesiacov. {v}3{/v}Ale pošlem svojich dvoch svedkov, a oblečení do vrecoviny budú prorokovať tisícdvestošesťdesiat dní.“ {v}4{/v}Oni sú dve olivy a dva svietniky, čo stoja pred Pánom zeme. {v}5{/v}A keby im chcel niekto ublížiť, z_úst im vyšľahne oheň a strávi ich nepriateľov. Takto musí zahynúť každý, kto by im chcel ublížiť. {v}6{/v}Oni majú moc zatvoriť nebo, aby nepršalo v_dňoch, keď budú prorokovať, a majú moc premeniť vody na krv a biť zem všetkými ranami, kedykoľvek budú chcieť. {v}7{/v}Keď dokončia svoje svedectvo, šelma, čo z_priepasti vystúpi, bude viesť proti nim vojnu, zvíťazí nad nimi a zabije ich. {v}8{/v}Ich telá budú ležať na námestí veľkého mesta, ktoré sa obrazne volá Sodoma a Egypt, kde bol ukrižovaný aj ich Pán. {v}9{/v}Mnohí z_ľudí, kmeňov, jazykov a národov budú pozerať na ich telá tri a pol dňa a nedovolia ich telá uložiť do hrobu. {v}10{/v}Obyvatelia zeme sa budú nad nimi radovať a plesať a budú si navzájom posielať dary, lebo títo dvaja proroci trápili obyvateľov na zemi.

{v}11{/v}Ale o_tri a pol dňa vstúpil do nich duch života od Boha, postavili sa na nohy a na tých, čo ich videli, doľahol veľký strach. {v}12{/v}A oni počuli mohutný hlas z_neba, ktorý im hovoril: „Vystúpte sem!“ I_vystúpili v_oblaku do neba a ich nepriatelia ich videli. {v}13{/v}V_tú hodinu nastalo veľké zemetrasenie: desatina mesta sa zrútila a pri zemetrasení zahynulo sedemtisíc ľudí. Ostatných sa zmocnil strach a vzdali slávu Bohu na nebi.

{v}15{/v}Zatrúbil siedmy anjel. A v_nebi zazneli mohutné hlasy a volali: „Kráľovstvo tohto sveta sa stalo kráľovstvom nášho Pána a jeho Pomazaného a bude kraľovať na veky vekov.“

{v}16{/v}Vtedy dvadsiati štyria starci, čo sedia na svojich trónoch pred Bohom, padli na tvár, klaňali sa Bohu {v}17{/v}a volali:

{v}19{/v}A v_nebi sa otvoril Boží chrám a v_chráme bolo vidieť archu jeho zmluvy. A nastali blesky, burácanie, zemetrasenie a veľké krupobitie.

Kráľovstvo tohto sveta sa stalo kráľovstvom nášho Pána a jeho Pomazaného. {*} A bude kraľovať na veky vekov. Aleluja.

Jeho kráľovstvo je večné, jemu budú slúžiť všetci králi a budú ho poslúchať. {*} A bude kraľovať na veky vekov. Aleluja.

Zomieram za všetkých, hovorí Pán, aby všetci mali skrze mňa život, a svojím telom som vykúpil všetky telá. Lebo v_mojej smrti zomrie smrť a spolu so mnou povstane padnutá ľudská prirodzenosť.

Preto som sa vám stal podobným, totiž človekom z_Abrahámovho potomstva, aby som sa vo všetkom pripodobnil bratom{n}porov. {r}Hebr 2,17{/r}{/n}. Správne to pochopil aj sám svätý Pavol, keď povedal: „Pretože deti majú účasť na krvi a tele, aj on mal podobne spoluúčasť na nich, aby smrťou zničil toho, ktorý vládol smrťou, čiže diabla.“{n}{r}Hebr 2,14{/r}{/n}

Ani inak nemohol byť zničený ten, ktorý vládne smrťou, a tak aj sama smrť, iba tým, že Kristus vydal seba samého za nás, jeden ako výkupné za všetkých; lebo vládla nad všetkými.

Preto hovorí kdesi v_žalmoch, keď sa za nás obetuje Bohu Otcovi ako nepoškvrnená obeta: „Obety a dary si nepraješ, lež telo si mi utvoril.“{n}{r}Hebr 10,5{/r}{/n} „Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia, preto som povedal: Hľa, prichádzam.“{n}{r}Ž 40,8{/r}; porov. {r}Hebr 10,6.7{/r}{/n}

Bol ukrižovaný za všetkých a pre všetkých; jeden zomrel za všetkých, aby sme všetci žili v_ňom. Veď ani sa nemohlo stať, aby bol život podrobený smrti alebo aby podľahol prirodzenému rozkladu. A že Kristus obetoval svoje telo za život sveta, môžeme poznať z_jeho ďalších slov. Hovorí: „Svätý Otče, zachovaj ich!“{n}{r}Jn 17,11{/r}{/n} A opäť: „Pre nich sa ja sám posväcujem.“{n}{r}Jn 17,19{/r}{/n}

„Posväcujem sa,“ hovorí namiesto: Zasväcujem a obetujem sa ako nepoškvrnená obeta ľúbeznej vône{n}porov. {r}Ef 5,1{/r}{/n}. Bolo totiž posväcované čiže svätým podľa zákona sa volalo to, čo sa prinášalo na oltár. Kristus dal teda svoje telo za život všetkých a prostredníctvom neho nám vracia život. Akým spôsobom, to poviem podľa svojich schopností.

Keď sa totiž ono oživujúce Božie Slovo stalo telom, obnovilo v_ňom to dobro, ktoré mu je vlastné, čiže život. Celkom nevýslovným spôsobom sa s_ním spojilo a urobilo ho oživujúcim tak, ako je ním samo podľa svojej prirodzenosti.

Preto Kristovo telo oživuje tých, čo majú na ňom účasť, lebo zaháňa smrť, keď je v_tých, čo podliehajú smrti, a odstraňuje porušenie, lebo samo v_sebe má silu, ktorá porušenie dokonale vylučuje.

Ja som dobrý pastier. Poznám svoje ovce. {*} Aj svoj život položím za svoje ovce. Aleluja.

Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie. {*} Aj svoj život položím za svoje ovce. Aleluja.

{v}1{/v}Na nebi sa ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z_dvanástich hviezd. {v}2{/v}Bola ťarchavá a kričala v_bolestiach, lebo mala rodiť. {v}3{/v}A bolo vidieť aj iné znamenie na nebi: Veľký ohnivý drak; mal sedem hláv a desať rohov a na hlavách sedem diadémov; {v}4{/v}jeho chvost zmietol tretinu nebeských hviezd a vrhol ich na zem. A drak sa postavil pred ženu, ktorá mala rodiť, aby zhltol jej dieťa, len čo ho porodí. {v}5{/v}I_porodila syna, chlapca, ktorý má železným žezlom panovať nad všetkými národmi. A jej dieťa bolo uchvátené k_Bohu a k_jeho trónu. {v}6{/v}Žena potom utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil miesto, aby ju tam živili tisícdvestošesťdesiat dní.

{v}7{/v}Na nebi sa strhol boj: Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi. Bojoval drak i_jeho anjeli, {v}8{/v}ale neobstáli a už nebolo pre nich miesto v_nebi. {v}9{/v}A veľký drak, ten starý had, ktorý sa volá diabol a satan, čo zvádzal celý svet, bol zvrhnutý; zvrhnutý bol na zem a s_ním boli zvrhnutí jeho anjeli. {v}10{/v}A počul som mohutný hlas volať v_nebi:

Beda však zemi i_moru, lebo zostúpil k_vám diabol, plný zlosti, lebo vie, že má málo času.“

{v}13{/v}Keď drak videl, že je zvrhnutý na zem, prenasledoval ženu, čo porodila chlapca. {v}14{/v}Ale žena dostala dve krídla veľkého orla, aby mohla odletieť na púšť na svoje miesto, kde ju budú živiť čas a časy a pol času ďaleko od hada. {v}15{/v}Had vychrlil za ženou zo svojej papule vodu ako rieku, aby ju rieka strhla. {v}16{/v}Ale zem pomohla žene: zem otvorila ústa a pohltila rieku, čo vychrlil drak zo svojej papule.

{v}17{/v}Drak sa na ženu nahneval a odišiel bojovať s_ostatnými z_jej potomstva, ktorí zachovávajú Božie prikázania a majú Ježišovo svedectvo.

Zvíťazili pre Baránkovu krv a pre slovo svojho svedectva; a nemilovali svoj život až na smrť. {*} Preto radujte sa, nebesia, aj vy, čo v_nich bývate. Aleluja.

Vydržali krátke utrpenie a vošli do Božej zmluvy večného života. {*} Preto radujte sa, nebesia, aj vy, čo v_nich bývate. Aleluja.

„Ja som dobrý pastier. Poznám svoje ovce,“ čiže milujem ich, „a moje poznajú mňa.“{n}{r}Jn 10,14{/r}{/n} Ako keby otvorene povedal: Tie, čo ma milujú, poslúchajú ma. Lebo kto nemiluje pravdu, vôbec ju ešte nepoznal.

Keď ste teda, milovaní bratia, počuli o_nebezpečenstve, ktoré hrozí nám, pastierom, uvažujte vo svetle Pánových slov aj o_nebezpečenstve, ktoré hrozí vám. Skúmajte, či ste jeho ovcami, skúmajte, či ho poznáte, skúmajte, či poznáte svetlo pravdy. Hovorím však o_poznaní nie vierou, ale láskou. Hovorím o_poznaní nie dôverou, ale skutkami. Lebo ten istý evanjelista Ján, ktorý toto hovorí, dosvedčuje: „Kto hovorí: Poznám Boha, a nezachováva jeho prikázania, je luhár.“{n}{r}1Jn 2,4{/r}{/n}

Preto Pán aj na tomto mieste hneď dodáva: „Ako mňa pozná Otec, aj ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce.“{n}{r}Jn 10,15{/r}{/n} Ako keby otvorene povedal: To, že poznám Otca a Otec pozná mňa, spočíva v_tom, že dávam svoj život za svoje ovce, že tou láskou, ktorou umieram za ovce, ukazujem, ako milujem Otca.

A o_týchto ovciach znova hovorí: „Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život.“{n}{r}Jn 10,27-28{/r}{/n} Tie, čo o_nich o_niečo vyššie hovorí: „Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i_vychádzať a nájde pastvu.“{n}{r}Jn 10,9{/r}{/n} Bude „vchádzať“ k_viere a bude „vychádzať“ od viery k_videniu, od úkonu viery k_nazeraniu a nájde pastvu na večnej hostine.

Jeho ovce teda nachádzajú pastvu, lebo každý, kto ho nasleduje s_úprimným srdcom, živí sa pokrmom večnej sviežosti. A čo je pastvou tých oviec, ak nie vnútorné radosti stále kvitnúceho raja? Veď pastvou vyvolených je tvár prítomného Boha. Kto na ňu nepretržite hľadí, jeho duch sa ustavične sýti pokrmom života.

Hľadajme teda, milovaní bratia, tieto pastviny, na ktorých nájdeme radosť v_spoločenstve toľkých spoluobčanov. Nech nás k_tomu povzbudí sviatok tých, čo sa už radujú. Zapáľme si ducha, bratia, nech sa viera rozohreje tým, v_čo uverila, nech vzplanú naše túžby po nebeských výšinách. A takto milovať znamená už ísť.

Nech nás nijaké protivenstvo neodvráti od radosti vnútornej slávnosti. Veď ak niekto túži dostať sa na vytýčené miesto, jeho túžbu nezmení nijaká strmá cesta. Nech nás nezvedie nijaké vábivé šťastie, lebo iba hlúpy cestovateľ sa cestou zahľadí na malebné lúčiny a zabudne ísť za cieľom.

Vstal z_mŕtvych dobrý Pastier, ktorý položil svoj život za ovce. {*} A neváhal zomrieť za svoje stádo. Aleluja.

Veď bol obetovaný náš veľkonočný Baránok, Kristus. {*} A neváhal zomrieť za svoje stádo. Aleluja.

Ja, Ján, {v}1{/v}videl som vystupovať z_mora šelmu, ktorá mala desať rohov a sedem hláv; na rohoch desať diadémov a na hlavách rúhavé mená. {v}2{/v}Šelma, ktorú som videl, podobala sa leopardovi; nohy mala ako medveď a jej tlama bola ako tlama leva. Drak jej dal svoju silu, svoj trón i_veľkú moc. {v}3{/v}Jedna z_jej hláv bola akoby smrteľne ranená, ale jej smrteľná rana sa zahojila.

Celá zem obdivovala šelmu; {v}4{/v}klaňali sa drakovi, že dal moc šelme, a klaňali sa aj šelme a volali: „Kto je podobný šelme a kto môže s_ňou bojovať?“

{v}5{/v}A dostala tlamu, aby hovorila veľké veci, aby sa rúhala, a dostala moc pôsobiť na štyridsaťdva mesiacov. {v}6{/v}A aj otvorila tlamu, aby sa rúhala Bohu, aby sa rúhala jeho menu a jeho stánku i_tým, čo bývajú v_nebi. {v}7{/v}A bolo jej dovolené viesť vojnu proti svätým a zvíťaziť nad nimi. Dostala moc nad každým kmeňom, ľudom, jazykom a národom. {v}8{/v}Budú sa jej klaňať všetci, čo obývajú zem, ktorých mená nie sú zapísané od počiatku sveta v_knihe života Baránka, ktorý bol zabitý. {v}9{/v}Kto má uši, nech počúva:

{v}11{/v}Potom som videl inú šelmu vystupovať zo zeme. Mala dva rohy podobné Baránkovým, ale hovorila ako drak. {v}12{/v}Vykonáva všetku moc prvej šelmy pred jej očami a pôsobí, že sa zem a jej obyvatelia klaňajú prvej šelme, ktorej sa zahojila smrteľná rana. {v}13{/v}A robí veľké znamenia, ba spôsobuje, že aj oheň z_neba pred zrakmi ľudí zostupuje na zem. {v}14{/v}A zvádza obyvateľov zeme znameniami, ktoré môže konať pred očami šelmy, nahovára obyvateľov zeme, aby urobili obraz šelme, čo má ranu od meča a ožila. {v}15{/v}A bolo jej dané, aby do obrazu šelmy vložila ducha, aby obraz šelmy aj hovoril a pôsobil, že každý, kto sa nebude klaňať obrazu šelmy, bude usmrtený. {v}16{/v}A pôsobí, že všetci, malí i_veľkí, bohatí i_chudobní, slobodní aj otroci, prijímajú na pravú ruku alebo na čelo znak, {v}17{/v}a že nik nemôže kupovať alebo predávať, iba ten, kto má znak: meno šelmy alebo číslo jej mena. {v}18{/v}V_tomto je múdrosť: Kto má rozum, nech spočíta číslo šelmy; je to číslo človeka a jeho číslo je šesťstošesťdesiatšesť.

Kto zvíťazí, ten bude oblečený do bieleho rúcha a jeho meno nevymažem z_knihy života, {*} Ale vyznám jeho meno pred svojím Otcom a pred jeho anjelmi. Aleluja.

Kto vytrvá do konca, bude spasený. {*} Ale vyznám jeho meno pred svojím Otcom a pred jeho anjelmi. Aleluja.

Pán, ktorý riadi náš život, ustanovil nám krstnú zmluvu ako obraz smrti i_života. Voda poskytuje obraz smrti{n}porov. {r}Rim 6,5{/r}{/n}, Duch ponúka záloh života{n}porov. {r}Ef 1,14{/r}{/n}. Z_toho je nám teda jasné, čo sme hľadali, prečo sa voda spája s_Duchom. Krstom sa totiž sledujú dva ciele: jednak umŕtviť hriešne telo{n}porov. {r}Rim 6,6{/r}{/n}, aby už potom neprinášalo ovocie smrti{n}porov. {r}Rim 7,5{/r}{/n}, jednak žiť v_Duchu, aby sme z_toho mali ovocie posvätenia{n}porov. {r}Rim 6,22{/r}{/n}. Voda je obrazom smrti, lebo prijíma telo ako hrob. No Duch vlieva oživujúcu silu a obnovuje naše duše zo smrti hriechu k_pôvodnému životu. Toto teda znamená znova sa narodiť z_vody a z_Ducha{n}porov. {r}Jn 3,3{/r}{/n}. Vo vode sa uskutočňuje smrť, no Duch nám prináša život.

Veľké tajomstvo krstu sa teda uskutočňuje trojnásobným ponorením a trojnásobným vzývaním, aby sa tak zobrazila aj smrť a aby sa odovzdaním božskej náuky osvietil duch krstencov. Preto ak je vo vode nejaká milosť, nepochádza z_prirodzenosti samej vody, ale z_prítomnosti Ducha. Veď krst neodstraňuje telesnú špinu, ale vyprosuje u_Boha čisté svedomie{n}porov. {r}1Pt 3,21{/r}{/n}. Preto keď nás Pán pripravuje na život po zmŕtvychvstaní, oznamuje nám, že máme žiť celkom podľa evanjelia. Prikazuje, aby sme sa nehnevali, aby sme znášali zlo a boli čistí od túžby po rozkošiach, aby sme nelipli k_peniazom. Takže už teraz anticipovane prijímame rozhodnutím svojho ducha, čo budúci vek vlastní podľa prirodzenosti.

Skrze Ducha Svätého sa nám znova dáva raj, vystupujeme do nebeského kráľovstva a vraciame sa do stavu adoptovaných synov. On nám dáva odvahu volať Boha svojím Otcom, on nám umožňuje mať účasť na Kristovej milosti, nazývať sa synmi svetla a mať podiel na večnej sláve, slovom: mať neobmedzenú plnosť požehnania, a to aj v_tomto, aj v_budúcom veku. Veď na milosť dobier, ktoré sú pre nás uložené v_prisľúbeniach – a s_vierou očakávame, že ich budeme požívať_–, hľadíme akoby v_zrkadle tak, akoby tu už boli. A ak je záloh takýto{n}porov. {r}Ef 1,14{/r}{/n}, potom aká bude plnosť daru?! A keď sú už prvotiny také{n}porov. {r}Rim 8,23{/r}{/n}, aké bude celkové dovŕšenie?!

Keď sa naše telo vynára z_kúpeľa po starých hriechoch, {*} Prilieta holubica Svätého Ducha, vypustená z_neba, a prináša Boží pokoj, pričom koráb predstavuje Cirkev. Aleluja.

Šťastná sviatosť vody, ktorá nás vyslobodzuje pre večný život. {*} Prilieta holubica Svätého Ducha, vypustená z_neba, a prináša Boží pokoj, pričom koráb predstavuje Cirkev. Aleluja.

Ja, Ján, {v}1{/v}som videl, a hľa, Baránok stál na vrchu Sion a s_ním stoštyridsaťštyritisíc tých, čo mali na čele napísané jeho meno a meno jeho Otca. {v}2{/v}A počul som hlas z_neba; bol ako hukot veľkých vôd a rachot mocného hromobitia. Hlas, ktorý som počul, znel, ako keď citaristi hrajú na svojich citarách. {v}3{/v}A spievali čosi ako novú pieseň pred trónom, pred štyrmi bytosťami a pred starcami. A tú pieseň sa nemohol nik naučiť, iba tých stoštyridsaťštyritisíc vykúpených zo zeme. {v}4{/v}To sú tí, čo sa nepoškvrnili so ženami, lebo sú panici. Tí nasledujú Baránka, kamkoľvek ide. Oni sú vykúpení z_ľudí ako prvotiny Bohu a Baránkovi. {v}5{/v}V_ich ústach sa nenašla lož: sú bez škvrny.

{v}6{/v}Potom som videl iného anjela letieť stredom neba. A mal večné evanjelium, aby ho zvestoval obyvateľom zeme, každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu. {v}7{/v}Volal mohutným hlasom: „Bojte sa Boha a vzdajte mu slávu, lebo prišla hodina jeho súdu, a klaňajte sa tomu, ktorý stvoril nebo i_zem, more i_pramene vôd.“

{v}8{/v}Za ním šiel iný anjel a volal: „Padol, padol ten veľký Babylon, ktorý opájal všetky národy vínom vášne svojho smilstva!“

{v}9{/v}Po nich nasledoval iný, tretí anjel a volal mohutným hlasom: „Ak sa niekto bude klaňať šelme a jej obrazu a prijme znak na svoje čelo alebo na svoju ruku, {v}10{/v}aj ten bude piť z_vína Božieho hnevu, nezriedeného, naliateho do čaše jeho hnevu, a bude mučený ohňom a sírou pred svätými anjelmi a pred Baránkom. {v}11{/v}A dym ich múk bude stúpať na veky vekov a nebudú mať oddychu vo dne v_noci tí, čo sa klaňajú šelme a jej obrazu, ani ten, kto by prijal znak jej mena.“

{v}12{/v}V_tomto je trpezlivosť svätých, ktorí zachovávajú Božie prikázania a vieru v_Ježiša. {v}13{/v}A počul som hlas z_neba; hovoril: „Napíš: Blahoslavení sú mŕtvi, ktorí umierajú v_Pánovi, už odteraz. Áno, hovorí Duch, nech si odpočinú od svojich námah; veď ich skutky idú s_nimi.“

Počul som na nebi hlas mnohých anjelov: {*} Bojte sa Boha a vzdajte mu slávu. Klaňajte sa tomu, ktorý stvoril nebo i_zem, more i_pramene vôd. Aleluja.

Videl som mocného Božieho anjela letieť stredom neba a volať mohutným hlasom. {*} Bojte sa Boha a vzdajte mu slávu. Klaňajte sa tomu, ktorý stvoril nebo i_zem, more i_pramene vôd. Aleluja.

„Pre Božie milosrdenstvo vás prosím.“{n}{r}Rim 12,1{/r}{/n} Pavol prosí, ba cez Pavla prosí Boh, lebo chce, aby sme ho skôr milovali, ako sa ho báli. Boh prosí, lebo skôr chce byť otcom ako pánom. Boh prosí z_milosrdenstva, aby sa nemusel domáhať prísnosťou.

Počúvaj Pána, ako prosí: Viďte, viďte vo mne svoje telo, svoje údy, svoje srdce, svoje kosti, svoju krv! A keď sa bojíte toho, čo je Božie, prečo nemilujete to, čo je vaše? Ak utekáte pred Pánom, prečo sa neutiekate k_Otcovi?

Možno vás zahanbuje veľkosť utrpenia, ktoré ste mi spôsobili. Nebojte sa! Tento kríž nie je mojím ostňom, ale ostňom smrti. Tieto klince nevrážajú do mňa bolesť, ale hlboko do mňa vtláčajú lásku k_vám. Tieto rany nevyrážajú zo mňa stony, ale vás vovádzajú do môjho srdca. Rozpätie môjho tela nezväčšuje moje muky, ale vám rozširuje moje náručie. Moja krv sa mi nestráca, ale uchováva sa ako výkupné za vás.

Poďte teda, vráťte sa a aspoň takto sa presvedčte o_Otcovi. Veď vidíte, že sa za zlé odpláca dobrým, za urážky láskou, za toľké rany takou láskou.

Ale počúvajme už, o_čo prosí Apoštol. Hovorí: „Prosím vás, aby ste svoje telá prinášali na obetu.“{n}{r}Rim 12,1{/r}{/n} Apoštol takouto prosbou vedie všetkých ľudí na vrchol kňazstva: „Aby ste svoje telá prinášali ako živú obetu.“{n}{r}Rim 12,1{/r}{/n}

Aká neslýchaná je služba kresťanského kňazstva, keď si je človek sám aj obetou, aj kňazom; keď si človek nehľadá vonku, čo by obetoval Bohu; keď človek prináša so sebou, ba v_sebe to, čo chce obetovať Bohu za seba; keď aj obeta zostáva tá istá, aj kňaz pretrváva ten istý; keď obeta umiera, a predsa žije; keď kňaz, ktorý má obetovať, neusmrcuje.

Nezvyčajná obeta, kde sa obetuje telo bez zabitia tela a krv bez vyliatia krvi! Hovorí: „Pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú obetu.“{n}{r}Rim 12,1{/r}{/n}

Bratia, táto Kristova obeta má svoj pôvod vo forme, akou Kristus svoje telo v_pravom zmysle slova obetoval za život sveta; naozaj urobil svoje telo živou obetou, lebo hoci bol zabitý, žije. Pri takejto obete sa teda smrti zadosťučiní, a obeta zostane, obeta žije, a smrť je potrestaná. Preto sa mučeníci smrťou rodia, koncom začínajú, zabití žijú a žiaria na nebi tí, o_ktorých si na zemi mysleli, že vyhasli.

Hovorí: „Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú obetu.“{n}{r}Rim 12,1{/r}{/n} Toto je to, o_čom spieval prorok: „Obety a dary si nepraješ, lež telo si mi utvoril.“{n}{r}Hebr 10,5{/r}; porov. {r}Ž 40,7{/r}{/n}

Buď, človeče, buď Božou obetou i_kňazom! Nestrať to, čo ti dala a dovolila Božia moc! Zaodej sa rúchom svätosti, prepáš sa opaskom čistoty! Kristus nech je pokrývkou tvojej hlavy. Kríž na čele nech je tvojou trvalou záštitou. Na hruď si prilož tajomstvá Božej múdrosti! Stále zapaľuj voňavé kadidlo modlitby! Chop sa meča Ducha! Zo svojho srdca urob oltár! A tak prinášaj Bohu s_dôverou svoje telo na obetu!

Boh hľadá vieru, nie smrť. Žízni po modlitbe, nie po krvi. Dá sa uzmieriť vôľou, nie usmrtením.

Hoden si, Pane, vziať knihu a otvoriť jej pečate, lebo si bol zabitý {*} A svojou krvou si nás Bohu vykúpil. Aleluja.

Urobil si nás kráľovstvom a kňazmi nášmu Bohu. {*} A svojou krvou si nás Bohu vykúpil. Aleluja.

Ja, Ján, {v}14,14{/v}som videl, a hľa, biely oblak a na oblaku sedel ktosi ako Syn človeka. Na hlave mal zlatý veniec a v_ruke ostrý kosák. {v}15{/v}A z_chrámu vyšiel iný anjel, ktorý volal mohutným hlasom na toho, čo sedel na oblaku: „Hoď svoj kosák a žni, lebo prišla hodina žatvy; žatva na zemi dozrela.“ {v}16{/v}A ten, čo sedel na oblaku, hodil na zem svoj kosák a zem bola zožatá.

{v}17{/v}Potom z_chrámu, čo je v_nebi, vyšiel iný anjel; aj on mal ostrý kosák. {v}18{/v}Od oltára zasa vyšiel anjel, ktorý má moc nad ohňom, a zvolal mohutným hlasom na toho, čo mal ostrý kosák: „Hoď svoj ostrý kosák a ober strapce vinice zeme, lebo jej hrozná už dozreli!“ {v}19{/v}A anjel hodil svoj kosák na zem, obral vinicu zeme a vhodil do veľkého lisu Božieho hnevu. {v}20{/v}Lis šliapali vonku za mestom a z_lisu vyšla krv až po uzdy koní na tisícšesťsto stadií.

{v}15,1{/v}Videl som na nebi iné znamenie, veľké a obdivuhodné: sedem anjelov, ktorí mali sedem posledných rán, lebo nimi sa dovŕšil Boží hnev.

{v}2{/v}Videl som čosi ako sklené more, zmiešané s_ohňom, i_tých, čo zvíťazili nad šelmou, nad jej obrazom a nad číslom jej mena, stáť na sklenom mori; mali Božie citary {v}3{/v}a spievali pieseň Mojžiša, Božieho služobníka, a Baránkovu pieseň:

Spievali Baránkovu pieseň: Veľké a obdivuhodné sú tvoje skutky, Pane, Bože všemohúci; {*} Spravodlivé a správne sú tvoje cesty, Kráľ národov. Aleluja.

Kto sa ti, Pane, spomedzi bohov vyrovná? Kto sa ti vo velebe a svätosti podobá? Ty robíš zázraky! {*} Spravodlivé a správne sú tvoje cesty, Kráľ národov. Aleluja.

Prirodzená jednota veriacich v_Bohu skrze vtelené Slovo a sviatosť Eucharistie

Ak sa naozaj „Slovo telom stalo“{n}{r}Jn 1,14{/r}{/n} a v_Pánovom pokrme naozaj prijímame vtelené Slovo, ako by sme si potom mohli myslieť, že v_nás nie je svojou prirodzenosťou?! Veď Pán sa narodil ako človek a vzal si už neodlučiteľne prirodzenosť nášho tela. A vo sviatosti svojho tela, ktoré máme prijímať, spojil prirodzenosť svojho tela s_večnou prirodzenosťou. A tak sme všetci jedno, lebo Otec je v_Kristovi a Kristus je v_nás{n}porov. {r}Jn 17,21{/r}{/n}. On je teda v_nás prostredníctvom tela a my sme v_ňom; a to, čo sme my, je spolu s_ním v_Bohu.

A ako sme v_ňom prostredníctvom prijatej sviatosti tela a krvi, potvrdzuje on sám slovami: „Tento svet ma už neuvidí, ale vy ma uvidíte, lebo ja žijem a aj vy budete žiť. Veď ja som v_svojom Otcovi, vy vo mne a ja vo vás.“{n}porov. {r}Jn 14,19-20{/r}{/n} Keby bol chcel, aby sa to chápalo iba ako jednota vôle, prečo by bol učil o_akomsi stupni a poriadku pri uskutočňovaní tejto jednoty? Vari nie preto, aby sme verili, že on je v_Otcovi skrze božskú prirodzenosť, my sme v_ňom skrze jeho telesné narodenie a on zasa v_nás prostredníctvom sviatostného tajomstva? A takto sa učí o_dokonalej jednote skrze Prostredníka, že ako my ostávame v_ňom, tak on ostáva v_Otcovi, a v_nás ostáva tak, ako ostáva v_Otcovi. A tak sa dostávame do jednoty s_Otcom: on je v_ňom prirodzene podľa zrodenia a my sme prirodzene v_ňom, lebo on v_nás prirodzene ostáva.

A aká prirodzená je v_nás táto jednota, on sám dosvedčuje takto: „Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v_ňom.“{n}{r}Jn 6,56{/r}{/n} Nik nebude v_ňom, iba ten, v_kom bude on sám; on prijme do seba iba telo toho, kto prijme jeho telo.

O_tajomstve tejto dokonalej jednoty učil už skôr, keď povedal: „Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z_Otca, aj ten, kto bude jesť moje telo, bude žiť zo mňa.“{n}porov. {r}Jn 6,57{/r}{/n} On teda žije z_Otca a tak, ako on žije z_Otca, my žijeme z_jeho tela.

Každé prirovnanie sa totiž používa na priblíženie tajomstva, aby sme predloženým príkladom vystihli to, o_čo ide. Základom nášho života je teda to, že my, telesní, máme v_sebe Krista, ktorý v_nás ostáva prostredníctvom tela; a budeme z_neho žiť, ako on žije z_Otca.

Nijaký národ nie je taký veľký a nemá bohov tak blízko, ako je nám blízko Pán, náš Boh. {*} Ostáva vo mne a ja v_ňom. Aleluja.

Ja, Ján, {v}15,5{/v}som videl: V_nebi sa otvoril chrám stánku svedectva {v}6{/v}a z_chrámu vyšli siedmi anjeli, čo mali sedem rán. Boli oblečení do čistého skvúceho ľanového rúcha a cez prsia boli prepásaní zlatým pásom. {v}7{/v}Jedna zo štyroch bytostí podala siedmim anjelom sedem zlatých čiaš, plných hnevu Boha, žijúceho na veky vekov. {v}8{/v}A chrám sa naplnil dymom Božej slávy a jeho moci a nik nemohol vojsť do chrámu, kým sa nedovŕši sedem rán siedmich anjelov.

{v}16,1{/v}Potom som počul mocný hlas z_chrámu, ako hovorí siedmim anjelom: „Choďte a vylejte na zem sedem čiaš Božieho hnevu!“

{v}2{/v}Odišiel prvý a vylial svoju čašu na zem: a povyhadzovali sa zhubné a zlé vredy na ľuďoch, čo mali znak šelmy, aj na tých, čo sa klaňali jej obrazu.

{v}3{/v}Druhý vylial svoju čašu na more: a zmenilo sa na krv ako z_mŕtveho a zahynulo všetko živé, čo bolo v_mori.

{v}4{/v}Tretí vylial svoju čašu na rieky a pramene vôd: a zmenili sa na krv. {v}5{/v}Potom som počul anjela vôd volať: „Spravodlivý si ty, ktorý si a ktorý si bol, Svätý, že si vyniesol takýto rozsudok. {v}6{/v}Keďže preliali krv svätých a prorokov, dal si im piť krv; zaslúžili si to!“ {v}7{/v}A od oltára som počul volať: „Áno, Pane, Bože všemohúci, správne a spravodlivé sú tvoje súdy!“

{v}8{/v}Štvrtý anjel vylial svoju čašu na slnko: a bolo mu dané páliť ľudí ohňom. {v}9{/v}Veľká horúčava spaľovala ľudí a tí sa rúhali menu Boha, ktorý má moc nad týmito ranami; ale nerobili pokánie, aby mu vzdali slávu.

{v}10{/v}Piaty anjel vylial svoju čašu na trón šelmy: a jej kráľovstvo stemnelo. Od bolesti si hrýzli jazyky {v}11{/v}a rúhali sa nebeskému Bohu pre svoje bolesti a vredy a nerobili pokánie za svoje skutky.

{v}12{/v}Šiesty vylial svoju čašu na veľkú rieku Eufrat: a jej voda vyschla, aby sa pripravila cesta kráľom od východu slnka. {v}13{/v}I_videl som troch nečistých duchov ako žaby vychádzať z_tlamy draka, z_tlamy šelmy a z_úst falošného proroka. {v}14{/v}To sú duchovia démonov, ktorí konajú znamenia: vychádzajú ku kráľom celého sveta, aby ich zhromaždili na boj vo veľký deň všemohúceho Boha.

{v}15{/v}Hľa, prichádzam ako zlodej. Blahoslavený, kto bdie a chráni si odev, aby nechodil nahý a aby nevideli jeho hanbu.

{v}17{/v}Siedmy anjel vylial svoju čašu do vzduchu a z_chrámu od trónu vyšiel mocný hlas; hovoril: „Stalo sa!“ {v}18{/v}A nastali blesky, burácanie, hrmenie aj veľké zemetrasenie, akého nebolo odvtedy, čo je človek na zemi – také veľké bolo zemetrasenie. {v}19{/v}Veľké mesto sa rozpadlo na tri časti a mestá národov padli. Boh si spomenul na veľký Babylon a dal mu kalich vína svojho rozhorčeného hnevu. {v}20{/v}Všetky ostrovy zmizli a ani vrchov viac nebolo. {v}21{/v}Z_neba padali na ľudí krúpy ťažké ako talenty a ľudia sa rúhali Bohu pre ranu krupobitia, lebo táto jeho rana bola veľmi veľká.

Keby hospodár vedel, v_ktorú nočnú hodinu príde zlodej, veruže by bdel. {*} Hľa, prichádzam ako zlodej, hovorí Pán. Blahoslavený, kto bdie. Aleluja.

Keď budú hovoriť: Je pokoj a istota, vtedy znenazdania príde záhuba. {*} Hľa, prichádzam ako zlodej, hovorí Pán. Blahoslavený, kto bdie. Aleluja.

Pán Ježiš vyhlasuje, že dáva svojim učeníkom nové prikázanie, podľa ktorého sa majú navzájom milovať. Hovorí: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom.“{n}{r}Jn 13,34{/r}{/n}

A nebolo toto prikázanie už v_starom Božom zákone, kde sa píše: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého“{n}{r}Lv 19,18{/r}{/n}? Prečo teda Pán volá novým to, čo je už také staré? Či preto je novým prikázaním, že nás vyzlieka zo starého a oblieka v_nového človeka{n}porov. {r}Ef 4,22-24{/r}{/n}? Nie každá láska obnovuje toho, kto počúva alebo skôr poslúcha, ale iba tá, ktorú Pán odlíšil od telesnej lásky, keď dodal: „Ako som ja miloval vás.“{n}{r}Jn 13,34{/r}{/n}

Takáto láska nás obnovuje, aby sme boli novými ľuďmi, dedičmi novej zmluvy, spevákmi novej piesne{n}porov. {r}Zjv 14,3{/r}{/n}. Takáto láska, milovaní bratia, obnovila aj v_minulosti dávnych spravodlivých, tak patriarchov a prorokov, ako neskôr svätých apoštolov, a ona aj teraz obnovuje národy a z_celého ľudského pokolenia, rozšíreného po celom svete, tvorí a zhromažďuje nový ľud, telo novej snúbenice, nevesty jednorodeného Božieho Syna, o_ktorej sa hovorí v_Piesni piesní: „Kto je to tá, čo vystupuje v_bielom?“{n}{r}Pies 8,5{/r} [gr. LXX]{/n} Isteže v_bielom, veď je obnovená. A čím, ak nie novým prikázaním?

Preto sa v_nej údy starajú navzájom jeden o_druhý: ak trpí jeden úd, trpia spolu s_ním všetky údy, a ak vychvaľujú jeden úd, radujú sa s_ním všetky údy{n}porov. {r}1Kor 12,25-26{/r}{/n}. Počúvajú totiž aj zachovávajú toto slovo: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom.“{n}{r}Jn 13,34{/r}{/n} Nie tak, ako sa milujú tí, čo zvádzajú{n}porov. {r}Júd 10{/r}{/n}, ani tak, ako sa milujú ľudia preto, že sú ľuďmi. Ale tak, ako sa milujú preto, že sú bohmi a všetci sú synmi Najvyššieho{n}porov. {r}Ž 82,6{/r}{/n}, aby boli bratmi jeho jediného Syna, a milujú sa navzájom tou láskou, ktorou ich miluje on, aby ich priviedol k_cieľu, ktorý im postačí, kde sa ich túžba nasýti dobrodeniami{n}porov. {r}Ž 103,5{/r}{/n}. Ich túžbe totiž nebude nič chýbať vtedy, keď bude Boh všetko vo všetkom{n}porov. {r}1Kor 15,28{/r}{/n}.

Takúto lásku nám dáva ten, ktorý povedal: „Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás.“{n}{r}Jn 13,34{/r}{/n} Preto nás teda miloval, aby sme sa aj my vzájomne milovali. Tým, že nás miloval, urobil nás schopnými úzko sa spojiť medzi sebou vzájomnou láskou, aby sme ako údy spojené takým lahodným putom boli telom takej vznešenej hlavy.

Toto prikázanie máme od neho: {*} Aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata. Aleluja.

Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i_Proroci. {*} Aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata. Aleluja.

Ja, Ján, videl som, ako {v}1{/v}prišiel jeden zo siedmich anjelov, čo mali sedem čiaš, a prihovoril sa mi: „Poď, ukážem ti odsúdenie veľkej neviestky, ktorá sedí na mnohých vodách, {v}2{/v}s_ktorou smilnili králi zeme a vínom jej smilstva sa opíjali obyvatelia zeme.“ {v}3{/v}V_duchu ma preniesol na púšť. I_videl som ženu sedieť na šarlátovej šelme so siedmimi hlavami a s_desiatimi rohami, plnej rúhavých mien. {v}4{/v}Tá žena bola oblečená do purpuru a šarlátu, vyzdobená zlatom, drahými kameňmi a perlami a v_rukách mala zlatý pohár, plný ohavností a nečistoty svojho smilstva. {v}5{/v}Na čele mala napísané meno, tajomstvo: „Veľký Babylon, matka smilstva a ohavností zeme.“

{v}6{/v}I_videl som ženu spitú krvou svätých a krvou Ježišových mučeníkov. Keď som ju uvidel, veľmi som sa zadivil. {v}7{/v}Ale anjel mi povedal: „Prečo sa divíš? Ja ti poviem tajomstvo ženy a šelmy so siedmimi hlavami a s_desiatimi rohami, ktorá ju nosí. {v}8{/v}Šelma, ktorú si videl, bola, a nie je; má vystúpiť z_priepasti a pôjde do záhuby. A obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané v_knihe života od ustanovenia sveta, budú sa diviť, keď uvidia šelmu, že bola, a nie je, a zasa bude. {v}9{/v}Kto je múdry, tu má vysvetlenie: Sedem hláv je sedem vrchov, na ktorých žena sedí; aj kráľov je sedem: {v}10{/v}piati padli, jeden je, iný ešte neprišiel; a keď príde, bude smieť ostať len na krátky čas. {v}11{/v}Šelma, ktorá bola, a nie je, ona je ôsmy kráľ, je z_tých siedmich a ide do záhuby. {v}12{/v}Desať rohov, ktoré si videl, je desať kráľov, ktorí ešte nedostali kráľovstvo, ale na jednu hodinu dostanú kráľovskú moc spolu so šelmou. {v}13{/v}Majú rovnaké zmýšľanie a svoju silu a moc dajú tej šelme. {v}14{/v}Budú bojovať proti Baránkovi a Baránok nad nimi zvíťazí, lebo on je Pán pánov a Kráľ kráľov; aj tí, čo sú s_ním, povolaní, vyvolení a verní.“

{v}15{/v}A povedal mi: „Vody, ktoré si videl tam, kde sedí neviestka, to sú ľudia, zástupy, národy a jazyky. {v}16{/v}A desať rohov, ktoré si videl, aj šelma znenávidia smilnicu, spustošia ju a obnažia; budú jesť jej telo a spália ju ohňom. {v}17{/v}Lebo Boh im vložil do srdca, aby uskutočnili jeho zámer, aby mali rovnaké zmýšľanie a odovzdali šelme svoje kráľovstvo, kým sa nezavŕšia Božie slová. {v}18{/v}A žena, ktorú si videl, je veľké mesto, ktoré kraľuje nad kráľmi zeme.“

Králi zeme budú bojovať proti Baránkovi a Baránok nad nimi zvíťazí, {*} Lebo on je Pán pánov a Kráľ kráľov. Aleluja.

Dostal veniec a vyšiel ako víťaz a aby víťazil. {*} Lebo on je Pán pánov a Kráľ kráľov. Aleluja.

Milovaní, toto je cesta, na ktorej nachádzame svoju spásu, Ježiša Krista, veľkňaza našich obiet, ochrancu a pomocníka v_našej slabosti.

Skrze neho upierame zrak na nebeské výšiny; skrze neho hľadíme do nepoškvrnenej a vznešenej Božej tváre; skrze neho sa otvoria oči nášho srdca; skrze neho sa naša nemúdra a zatemnená myseľ dostala na svetlo; skrze neho nám Pán chcel dať okúsiť nesmrteľné poznanie, že „on je odblesk Božej veleby a stal sa o_toľko vyšším od anjelov, o_koľko vznešenejšie meno zdedil.“{n}porov. {r}Hebr 1,3-4{/r}{/n}

Pozorujme vojakov, ktorí slúžia pod svojimi veliteľmi, ako presne, poslušne a ochotne plnia rozkazy. Nie všetci sú veliteľmi, ani plukovníkmi, ani stotníkmi, ani päťdesiatnikmi a tak ďalej. No každý podľa svojej hodnosti a postavenia plní rozkazy kráľa a vojvodcov. Veľkí nemôžu byť bez malých, malí bez veľkých; všetci sú navzájom pomiešaní a to je užitočné.

Nech nám slúži za príklad naše telo. Hlava bez nôh nie je ničím, a takisto ani nohy bez hlavy. Aj tie najmenšie údy nášho tela sú nevyhnutne potrebné a užitočné pre celé telo. Dokonca sú v_súlade a navzájom sa podriaďujú, aby bolo celé telo zdravé{n}porov. {r}1Kor 12,12-13{/r}{/n}.

Nech sa teda zachováva celé naše telo v_Kristovi Ježišovi; a každý osve nech sa podriaďuje svojmu blížnemu podľa toho, aký dar milosti dostal.

Silný nech sa stará o_slabého, slabý nech si ctí silného. Bohatý nech dá chudobnému, chudobný nech chváli Boha, že mu dal niekoho, kto mu v_núdzi pomohol. Múdry nech dokazuje svoju múdrosť dobrými skutkami, a nie slovami. Pokorný nech nevydáva svedectvo o_sebe sám, ale nech nechá, aby o_ňom svedčil iný. Kto je čistý telom, nech sa nevystatuje, lebo vie, že to mu iný dal dar zdržanlivosti.

Uvážme teda, bratia, z_čoho sme boli stvorení, čo sme boli a akí sme prišli na svet. Z_akého hrobu a z_akej tmy nás priviedol na svoj svet náš Pôvodca a Stvoriteľ, ktorý nám pripravil svoje dobrodenia prv, ako sme sa narodili.

Keď teda toto všetko máme od neho, musíme za všetko vzdávať vďaky tomu, ktorému sláva na veky vekov. Amen.

On je hlavou tela, Cirkvi. On je počiatok, prvorodený z_mŕtvych. {*} V_ňom ste boli s_ním aj vzkriesení vierou v_moc Boha, ktorý ho vzkriesil z_mŕtvych. Aleluja.

V_ňom telesne prebýva celá plnosť božstva. V_ňom ste aj vy naplnení; s_ním ste boli pochovaní v_krste. {*} V_ňom ste boli s_ním aj vzkriesení vierou v_moc Boha, ktorý ho vzkriesil z_mŕtvych. Aleluja.

Ja, Ján, {v}1{/v}videl som z_neba zostupovať iného anjela, ktorý má veľkú moc, a jeho sláva ožiarila zem. {v}2{/v}Zvolal mohutným hlasom: „Padol, padol veľký Babylon a stal sa príbytkom démonov, skrýšou všetkých nečistých duchov a skrýšou nečistej a odpornej zveri. {v}3{/v}Lebo všetky národy pili z_vína vášne jeho smilstva a králi zeme s_ním smilnili a kupci zeme zbohatli z_jeho obrovského rozkošníctva!“

{v}4{/v}A počul som iný hlas volať z_neba: „Vyjdite z_neho, môj ľud, aby ste nemali účasť na jeho hriechoch a aby sa vám nedostalo z_jeho rán, {v}5{/v}lebo jeho hriechy siahajú až po nebo a Boh sa rozpamätal na jeho neprávosti. {v}6{/v}Odplaťte mu, ako aj on odplatil. Odplaťte mu dvojnásobne za jeho skutky. Do pohára, do ktorého nalieval, nalejte mu dvojnásobne! {v}7{/v}Koľko sa on oslavoval a hýril, toľko mu dajte útrap a smútku. Lebo si v_srdci hovorí: ‚Sedím ako kráľovná, vdova nie som a smútok neuzriem.‘ {v}8{/v}Preto jedného dňa prídu jeho rany, smrť i_smútok a hlad a ohňom bude spálený. Lebo mocný je Pán Boh, ktorý ho odsúdil.“

{v}9{/v}I_budú nad ním plakať a nariekať králi zeme, ktorí s_ním smilnili a hýrili, keď uzrú dym z_jeho požiaru. {v}10{/v}Zastanú si obďaleč od hrôzy nad jeho útrapami a budú volať: „Beda, beda, ty veľké mesto Babylon, mesto také mocné, lebo v_jedinú hodinu prišiel na teba súd!“

{v}11{/v}Kupci zeme budú nad ním plakať a žialiť, lebo už nik nekúpi ich tovar: {v}12{/v}Náklad zlata a striebra, drahých kameňov a perál, kmentu a purpuru, hodvábu a šarlátu, všelijaké tujové drevo, všelijaké predmety zo slonoviny, rozličné predmety z_najvzácnejšieho dreva, medi, železa a mramoru; {v}13{/v}škoricu a balzam, voňavky a masti, kadidlo, víno a olej, múku a pšenicu, dobytok a ovce, kone a vozy, otrokov a ľudské duše. {v}14{/v}A ovocie, túžba tvojej duše, odišlo od teba, všetko cenné a skvostné sa ti stratilo a už ich viac nenájdu.

{v}15{/v}Kupci týchto vecí, ktorí z_neho zbohatli, zastanú si obďaleč od hrôzy nad jeho útrapami a budú plakať a žialiť, {v}16{/v}budú volať: „Beda, beda, ty veľké mesto, ktoré sa obliekalo do kmentu, purpuru a šarlátu a zdobilo sa zlatom, drahými kameňmi a perlami, {v}17{/v}lebo v_jedinú hodinu bolo spustošené toľké bohatstvo!“

Všetci kormidelníci a všetci, čo sa tadiaľ plavili, námorníci a všetci, čo pracujú na mori, zastali obďaleč, {v}18{/v}a keď videli dym jeho požiaru, volali: „Ktoré mesto sa podobá tomuto veľkému mestu?“ {v}19{/v}Sypali si prach na hlavu a s_plačom a žiaľom volali: „Beda, beda, ty veľké mesto, v_ktorom zbohatli z_jeho hojnosti všetci, čo majú lode na mori, lebo v_jedinú hodinu bolo spustošené. {v}20{/v}Plesaj nad ním, nebo a svätí, apoštoli i_proroci, lebo Boh rozsúdil váš súd na ňom!“

Vyjdite z_Babylonu, očistite sa, vy, čo nosíte Pánove nádoby; lebo pred vami pôjde Pán. {*} A zhromaždí vás Boh Izraela. Aleluja.

Vyjdite z_Babylonu, ľud môj, nech si každý zachráni život pred Pánovým planúcim hnevom. {*} A zhromaždí vás Boh Izraela. Aleluja.

Mnohí sme jedno telo a navzájom sme si údmi, ako je napísané{n}porov. {r}Rim 12,5{/r}{/n}, pretože nás Kristus zväzuje do jednoty putami lásky: „Veď on z_oboch urobil jedno a zbúral medzi nimi múr rozdelenia tým, že zrušil zákon prikázaní, spočívajúci v_nariadeniach.“{n}{r}Ef 2,14-15{/r}{/n} Preto treba, aby všetci zmýšľali navzájom rovnako; a ak trpí jeden úd, aby spolu s_ním trpeli všetky údy, a zasa ak vychvaľujú jeden úd, aby sa radovali všetky údy{n}porov. {r}1 Kor 12,26{/r}{/n}.

„Preto,“ hovorí, „prijímajte jeden druhého, ako aj Kristus prijal vás na Božiu slávu.“{n}{r}Rim 15,7{/r}{/n} Budeme sa navzájom prijímať, ak budeme chcieť rovnako zmýšľať, potom niesť si vzájomne bremená{n}porov. {r}Gal 6,2{/r}{/n} a zachovávať „jednotu ducha vo zväzku pokoja“{n}porov. {r}Ef 4,3{/r}{/n}. Tak aj nás prijal Boh v_Kristovi. Lebo pravdivý je ten, ktorý hovorí: „Boh tak miloval svet, že za nás vydal svojho Syna.“{n}porov. {r}Jn 3,16{/r}{/n} Dal ho ako výkupné za život nás všetkých a boli sme prenesení zo smrti a vykúpení zo smrti a hriechu. A cieľ tohto rozhodnutia vysvetľuje, keď hovorí, že Kristus sa stal služobníkom obriezky v_záujme pravdy{n}porov. {r}Rim 15,8{/r}{/n}. Veď Boh sľúbil židovským prapredkom, že požehná ich potomstvo a rozmnoží ho ako hviezdy na nebi{n}porov. {r}Gn 15,5{/r}; {r:Gn}22,17{/r}; {r:Gn}26,4{/r}{/n}. Preto sa zjavil v_tele a stal sa človekom ten, ktorý je Boh a samo Slovo, čo udržuje všetky stvorené veci a všetkým dáva neporušenosť ako Boh. Na tento svet prišiel v_tele, no nie aby sa dal obsluhovať, ale aby on sám, ako hovorí, slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých{n}porov. {r}Mt 20,28{/r}{/n}.

Vskutku vyhlásil, že prišiel viditeľne preto, aby splnil sľuby dané Izraelu. Veď povedal: „Ja som poslaný iba k_ovciam strateným z_domu Izraela.“{n}{r}Mt 15,24{/r}{/n} Preto Pavol neklame, keď hovorí, že Kristus bol služobníkom obriezky, aby potvrdil sľuby dané otcom{n}porov. {r}Rim 15,8{/r}{/n}. Pre toto ho Boh Otec vydal a tiež aj preto, aby pohania dosiahli milosrdenstvo, aby ho aj oni oslavovali ako stvoriteľa a tvorcu, záchrancu a vykupiteľa všetkého. A tak sa nad všetkým rozprestrela nebeská láskavosť, prijatí sú aj pohania a tajomstvo múdrosti v_Kristovi sa neodchýlilo od cieľa svojej dobrotivosti: lebo namiesto tých, čo boli odťatí, zachránil sa z_Božieho milosrdenstva celý svet.

Predovšetkým vám sa malo hlásať Božie slovo, ale preto, že ho odmietate a sami sa pokladáte za nehodných večného života, {*} Obraciame sa k_pohanom. Aleluja.

Tak nám prikázal Pán: Ustanovil som ťa za svetlo pohanom. {*} Obraciame sa k_pohanom. Aleluja.

{v}18,21{/v}Jeden silný anjel vzal kameň veľký ako žarnov, hodil ho do mora a zvolal: „Takto prudko bude zvrhnutý Babylon, to veľké mesto, a viac ho nebude. {v}22{/v}Už v_tebe nebude počuť hlas citaristov, hudobníkov, flautistov ani poľnicu; už v_tebe nebude majster v_nijakom remesle ani zvuk mlyna v_tebe už viac počuť nebude; {v}23{/v}svetlo lampy ti už nezasvieti a neozve sa v_tebe hlas ženícha a nevesty, lebo tvoji kupci boli veľmoži na zemi a tvoje čary zviedli všetky národy. {v}24{/v}Našla sa v_ňom krv prorokov a svätých a všetkých zavraždených na zemi!“

Veď odsúdil veľkú neviestku, ktorá svojím smilstvom kazila zem, a z_jej rúk vymáhal krv svojich služobníkov.“

{v}3{/v}A znova volali: „Aleluja! A dym z_nej bude vystupovať na veky vekov!“

{v}4{/v}Nato padli dvadsiati štyria starci a štyri bytosti a klaňali sa Bohu, ktorý sedí na tróne, a volali: „Amen. Aleluja!“

{v}6{/v}Potom som počul akoby hlas veľkého zástupu a ako hukot mnohých vôd a ako rachot mocného hromobitia, ktorý volal:

{v}8{/v}A smela sa obliecť do čistého, skvúceho kmentu; ten kment sú spravodlivé skutky svätých.“

{v}9{/v}Potom mi povedal: „Napíš: Blahoslavení sú tí, čo sú pozvaní na Baránkovu svadobnú hostinu!“ A povedal mi: „Tieto Božie slová sú pravdivé.“ {v}10{/v}I_padol som mu k_nohám, aby som sa mu klaňal. Ale on mi povedal: „Pozor, nerob to! Som spoluslužobník tvoj a tvojich bratov, ktorí majú Ježišovo svedectvo. Bohu sa klaňaj! A Ježišovo svedectvo je duch proroctva.“

Počul som hlas z_neba; bol ako rachot mocného hromobitia: Náš Boh začal kraľovať naveky. {*} Nastala spása, moc a vláda jeho Pomazaného. Aleluja.

A od trónu zaznel hlas: Chváľte nášho Boha, všetci jeho služobníci, aj vy, čo sa ho bojíte, malí i_veľkí. {*} Nastala spása, moc a vláda jeho Pomazaného. Aleluja.

Kristovo zmŕtvychvstanie otvára podsvetie, novopokrstení v_Cirkvi obnovujú zem, Svätý Duch otvára nebo. Otvorené podsvetie vracia mŕtvych, obnovená zem vydáva vzkriesených, otvorené nebo prijíma vystupujúcich.

Nakoniec aj zločinec vystupuje do raja{n}porov. {r}Lk 23,43{/r}{/n}, telá svätých prichádzajú do svätého mesta, mŕtvi sa vracajú medzi živých{n}porov. {r}Mt 27,52-53{/r}{/n}. A v_Kristovom zmŕtvychvstaní sa všetky prvky dávajú do akéhosi pohybu a stúpajú hore{n}porov. {r}Rim 8,21{/r}{/n}.

Podsvetie vracia hore tých, ktorých má v_moci, zem posiela do neba tých, ktorých prikrýva, nebo predstavuje Pánovi tých, ktorých prijíma. A Spasiteľovo umučenie jednou a tou istou činnosťou vyzdvihuje z_hlbín, prebúdza zo zeme a umiesťuje na výsostiach.

Veď Kristovo zmŕtvychvstanie je pre mŕtvych životom, pre hriešnikov odpustením, pre svätých slávou. Preto svätý prorok pozýva všetko tvorstvo na oslavu Kristovho zmŕtvychvstania. Hovorí, že v_tento deň, ktorý učinil Pán, treba plesať a radovať sa{n}porov. {r}Ž 118,24{/r}{/n}.

Kristovo svetlo je dňom bez noci, dňom bez konca. A pretože týmto dňom je Kristus, Apoštol hovorí: „Noc pokročila, deň sa priblížil.“{n}{r}Rim 13,12{/r}{/n} Hovorí: „Noc pokročila“ a iná už nenasleduje, aby si pochopil, že keď príde Kristovo svetlo, diablova temnota zmizne a tma hriechov nenasleduje. Trvalý jas zaháňa minulé temravy a zamedzuje pokleskom vkradnúť sa.

Týmto dňom je sám Syn, ktorému Otec, tiež deň, odovzdá tajomstvo svojho božstva{n}porov. {r}Ž 19,3{/r}{/n}. Hovorím, že je dňom ten, ktorý skrze Šalamúna vraví: „Ja som spôsobil, aby na nebi vyšlo nezapadajúce svetlo.“{n}porov. {r}Sir 24,6{/r} [Vg.]{/n}

Ako teda po nebeskom dni vonkoncom nenasleduje noc, tak ani po Kristovej spravodlivosti nenasleduje tma hriechov. Veď nebeský deň stále žiari, svieti a skveje sa a nijaká temnota ho nemôže ukončiť. A tak aj Kristovo svetlo stále prýšti, žiari, zväčšuje svoj jas a nijaká temrava hriechov ho nemôže pohltiť. Preto hovorí evanjelista Ján: „A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali.“{n}{r}Jn 1,5{/r}{/n}

Preto, bratia, všetci máme plesať v_tento svätý deň. Nech sa nik vo vedomí svojej hriešnosti neodťahuje od spoločnej radosti, nech nikoho neodrádza od verejných bohoslužieb bremeno pokleskov. Ak je niekto hriešny, v_tento deň si nemá zúfať nad odpustením: veď práve to je nemalou prednosťou tohto dňa. Ak si zločinec zaslúžil raj, prečo by si nezaslúžil odpustenie kresťan?

Všetka Pánova krása je vyvýšená nad hviezdy; {*} Jeho zjav žiari na nebeských oblakoch a jeho meno trvá naveky. Aleluja.

Na jednom kraji neba sa vynára a uberá sa k_druhému. {*} Jeho zjav žiari na nebeských oblakoch a jeho meno trvá naveky. Aleluja.

Ja, Ján, {v}11{/v}videl som otvorené nebo a hľa, biely kôň – a ten, čo sedel na ňom, sa volal Verný a Pravdivý; spravodlivo súdi i_bojuje.

{v}12{/v}Oči mal ako plameň ohňa a na hlave mnoho diadémov. Napísané mal meno, ktoré nik nepozná, iba on sám. {v}13{/v}Oblečený bol v_odeve skropenom krvou a jeho meno je: Božie Slovo. {v}14{/v}Za ním išli nebeské vojská na bielych koňoch, oblečené do čistého bieleho kmentu. {v}15{/v}Z_jeho úst vychádzal ostrý meč, aby ním bil národy; a on bude nad nimi panovať žezlom železným; sám bude šliapať lis vína rozhorčeného hnevu všemohúceho Boha. {v}16{/v}Na plášti a na bedrách má napísané meno: Kráľ kráľov a Pán pánov.

{v}17{/v}Potom som videl jedného anjela stáť v_slnku. Mohutným hlasom volal na všetky vtáky letiace stredom neba: „Poďte, zhromaždite sa na veľkú Božiu hostinu. {v}18{/v}Budete jesť telá kráľov, telá vojvodcov, telá mocnárov, telá koní a tých, čo sedia na nich, a telá všetkých, slobodných i_otrokov, malých i_veľkých.“

{v}19{/v}A videl som šelmu a kráľov zeme aj ich vojská zhromaždené do boja s_tým, čo sedel na koni, a s_jeho vojskom. {v}20{/v}Ale šelmu zajali a s_ňou aj falošného proroka, ktorý pred ňou robil znamenia a zviedol nimi tých, čo prijali znak šelmy a klaňali sa jej obrazu. Oboch hodili za živa do ohnivého jazera, horiaceho sírou. {v}21{/v}Ostatní boli pobití mečom vychádzajúcim z_úst toho, čo sedel na koni. A všetky vtáky sa nasýtili ich telami.

Oblečený bol v_odeve skropenom krvou a jeho meno je: Božie Slovo. {*} Sám bude šliapať lis vína rozhorčeného hnevu všemohúceho Boha. Aleluja.

Na plášti a na bedrách má napísané meno: Kráľ kráľov a Pán pánov. {*} Sám bude šliapať lis vína rozhorčeného hnevu všemohúceho Boha. Aleluja.

Prišlo kráľovstvo života, bola zlomená vláda smrti. Zjavilo sa nové pokolenie, nový život, iný spôsob života, zmenila sa sama naša prirodzenosť. Aké pokolenie? Také, „čo sa nenarodilo ani z_krvi, ani z_vôle muža, ani z_vôle tela, ale z_Boha“{n}{r}Jn 1,13{/r}{/n}.

Ako sa to môže stať?, pýtaš sa. Počúvaj, nakrátko ti to vysvetlím. Toto pokolenie sa počalo vierou, krstným znovuzrodením prichádza na svetlo, jeho dojkou je Cirkev, jej učenie a zásady saje ako prsia a nebeský chlieb má za pokrm. Jeho vekovou zrelosťou je svätý spôsob života, svadbou dôverné spoločenstvo s_múdrosťou, deťmi nádej, domovom Kráľovstvo, dedičstvom a bohatstvom rajské slasti. Jeho koncom nie je smrť, ale ten blažený a večný život, ktorý je pripravený pre tých, čo sú ho hodni.

„Toto je deň, ktorý učinil Pán.“{n}{r}Ž 118,24{/r}{/n} A je celkom iný ako dni, ktoré boli ustanovené pri stvorení na počiatku sveta a ktorými sa meria plynutie času. Tento je začiatkom nového stvorenia. Veď v_tento deň Boh tvorí nové nebo a novú zem, ako hovorí prorok{n}porov. {r}Iz 65,17{/r}{/n}. Čo za nebo? Pevnosť viery v_Krista. A čo za zem? Dobré srdce, myslím, ako hovorí Pán, zem, ktorá sa napája dažďom, čo na ňu padá, a v_hojnosti rodí klasy{n}porov. {r}Iz 61,11{/r}{/n}.

V_tomto stvorení je slnkom čistý život, hviezdami čnosti, vzduchom krásne vzťahy, morom je „hĺbka bohatstva, múdrosti a vedomosti“{n}porov. {r}Rim 11,33{/r}{/n}. Trávou a rastlinami je zdravá náuka a Božie svedectvá, ktoré trhá a spása ľud pastviny, čiže Božie stádo{n}porov. {r}Ž 95,7{/r}{/n}. Stromami prinášajúcimi ovocie je zachovávanie prikázaní.

V_tento deň bol stvorený pravý človek, na Boží obraz a podobu{n}porov. {r}Gn 1,26-27{/r}{/n}. Nezačína sa ti teda svet „týmto dňom, ktorý učinil Pán“? Či nehovorí prorok, že ani tento deň nie je ako iné dni, ani noc ako iné noci{n}porov. {r}Zach 14,7{/r}{/n}?

Ale ešte sme nevysvetlili, čo je na tejto milosti najzvláštnejšie. Tento deň odstránil bolesti smrti; tento deň zrodil prvorodeného z_mŕtvych.

„Vystupujem,“ hovorí, „k_môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k_môjmu Bohu a vášmu Bohu.“{n}{r}Jn 20,17{/r}{/n} Aká krásna a dobrá zvesť! On, hoci je Jednorodeným, stal sa pre nás človekom, aby nás urobil svojimi bratmi, a ako človek predstupuje pred pravého Otca, aby so sebou pritiahol k_nemu všetkých svojich bratov.

Ako je skrze človeka smrť, tak je skrze človeka aj zmŕtvychvstanie. {*} Veď ako všetci umierajú v_Adamovi, tak zasa všetci ožijú v_Kristovi. Aleluja.

Podľa jeho prísľubu očakávame nové nebo a novú zem. {*} Veď ako všetci umierajú v_Adamovi, tak zasa všetci ožijú v_Kristovi. Aleluja.

Ja, Ján, {v}1{/v}videl som z_neba zostupovať anjela, čo mal kľúč od priepasti a v_ruke veľkú reťaz. {v}2{/v}Chytil draka, toho starého hada, ktorým je diabol a satan, a sputnal ho na tisíc rokov. {v}3{/v}Hodil ho do priepasti, zavrel ju a zapečatil nad ním, aby už nezvádzal národy, kým sa nedovŕši tisíc rokov; potom musí byť na krátky čas uvoľnený. {v}4{/v}Ďalej som videl tróny; sadli si na ne tí, čo dostali moc súdiť. Videl som aj duše tých, čo boli sťatí pre Ježišovo svedectvo a pre Božie slovo, aj tých, čo sa neklaňali šelme ani jej obrazu a neprijali jej znak na čelo a na ruky. Tí ožili a kraľovali s_Kristom tisíc rokov. {v}5{/v}Ostatní mŕtvi neožili, kým sa nedovŕšilo tisíc rokov. To je prvé vzkriesenie. {v}6{/v}Blahoslavený a svätý, kto má podiel na prvom vzkriesení! Nad tými druhá smrť nemá moci, ale budú kňazmi Boha a Krista a budú s_ním kraľovať tisíc rokov.

{v}7{/v}Až sa dovŕši tisíc rokov, bude satan uvoľnený zo svojho väzenia {v}8{/v}a vyjde, aby zvádzal národy, ktoré sú na štyroch uhloch zeme, Goga a Magoga, aby ich zhromaždil do boja; a bude ich ako piesku v_mori. {v}9{/v}Vyšli na šíru zem a obkľúčili tábor svätých a Bohom milované mesto. Ale zostúpil oheň z_neba a strávil ich. {v}10{/v}A diabol, ktorý ich zvádzal, bol zvrhnutý do ohnivého a sírového jazera, kde je aj šelma i_falošný prorok; a budú mučení dňom i_nocou na veky vekov.

{v}11{/v}Potom som videl veľký biely trón a toho, čo na ňom sedel. Pred jeho pohľadom utiekla zem i_nebo a už pre ne nebolo miesta. {v}12{/v}Videl som mŕtvych, veľkých i_malých; stáli pred trónom a otvorili sa knihy. Otvorila sa aj iná kniha, kniha života. A mŕtvi boli súdení z_toho, čo bolo zapísané v_knihách podľa ich skutkov. {v}13{/v}More vydalo mŕtvych, čo boli v_ňom, aj smrť, aj podsvetie vydali mŕtvych, čo boli v_nich, a každý bol súdený podľa svojich skutkov. {v}14{/v}Potom boli smrť a podsvetie zvrhnuté do ohnivého jazera. Toto je druhá smrť: ohnivé jazero. {v}15{/v}A koho nenašli zapísaného v_knihe života, bol zvrhnutý do ohnivého jazera.

Kristus musí kraľovať, kým mu Boh nepoloží všetkých nepriateľov pod nohy. {*} Ako posledný nepriateľ bude zničená smrť. Aleluja.

Vtedy smrť a podsvetie vydajú mŕtvych, čo budú v_nich, a smrť i_podsvetie budú zvrhnuté do ohnivého jazera. {*} Ako posledný nepriateľ bude zničená smrť. Aleluja.

Pán hovorí o_sebe, že je vinič. Tým chce ukázať, že sa treba celkom oddať láske k_nemu a aký úžitok máme zo spojenia s_ním. Tých, čo sú s_ním zjednotení, prirovnáva k_ratolestiam{n}porov. {r}Jn 15,5{/r}{/n}. Oni sú istým spôsobom doň vsadení a vštepení a už majú účasť na jeho prirodzenosti{n}porov. {r}2Pt 1,4{/r}{/n} skrze spoločenstvo Svätého Ducha (lebo svätý Kristov Duch nás zjednocuje s_ním).

Tí, čo sa pripájajú k_viniču, pripútavajú sa k_nemu vôľou a úmyslom; jeho s_nami spája náklonnosť a láska. My sme sa pridali ku Kristovi s_dobrým úmyslom prostredníctvom viery. Stali sme sa jeho pokolením a dostali sme od neho hodnosť adoptívnych detí{n}porov. {r}Sk 17,28{/r}{/n}. Veď podľa svätého Pavla „kto sa spája s_Pánom, je s_ním jeden duch“{n}porov. {r}1Kor 6,17{/r}{/n}.

A ako ho inde prorok nazýva podkladom a základom{n}porov. {r}Iz 28,16{/r}{/n} – lebo my sme na ňom vbudovaní, a volajú nás živými a duchovnými kameňmi, do svätého kňazstva{n}porov. {r}1Pt 2,5{/r}{/n} a do Božieho príbytku v_Duchu; a nijako by sme doň nemohli byť vbudovaní, keby Kristus nebol naším základom{n}porov. {r}Ef 2,20-22{/r}{/n}_–, tak tu v_tom istom zmysle nazýva sám seba viničom, akoby matkou a živiteľkou ratolestí, čo z_neho vyrastajú.

Veď z_neho a v_ňom sme sa znovuzrodili v_Duchu, aby sme prinášali ovocie života, no nie toho starého a prekonaného, lež toho, čo spočíva v_novosti života a v_láske voči nemu. Sme udržovaní v_bytí tým, že sme určitým spôsobom naštepení na neho, a celou silou sa držíme svätého prikázania, ktoré sme dostali, a usilujeme sa udržať si vznešené dobro, čo znamená, že nepripustíme, aby sme, čo i_len v_najmenšom, zarmútili Ducha, ktorý prebýva v_nás, lebo vieme, že skrze neho v_nás prebýva Boh{n}porov. {r}Ef 4,30{/r}{/n}.

Ako sme v_Kristovi a on v_nás, to nám vysvetľuje sám múdry svätý Ján takto: „Že ostávame v_ňom a on v_nás, poznávame podľa toho, že nám dal zo svojho Ducha.“{n}{r}1Jn 4,13{/r}{/n}

Lebo ako koreň dáva svojim ratolestiam svoju prirodzenú akosť, tak jednorodený Syn, Božie Slovo, vštepuje svätým akúsi príbuznosť s_prirodzenosťou Boha Otca i_svojou tým, že štedro dáva Ducha najmä tým, čo sú s_ním spojení vierou a dokonalou svätosťou. Vychováva ich v_nábožnosti a privádza ich k_poznaniu každej čnosti a každého dobra.

Ostaňte vo mne a ja vo vás. {*} Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Aleluja.

Ja som vás ustanovil, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo. {*} Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Aleluja.

Ja, Ján, {v}1{/v}videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli a ani mora už niet. {v}2{/v}A videl som, ako z_neba od Boha zostupuje sväté mesto, nový Jeruzalem, vystrojené ako nevesta, ozdobená pre svojho ženícha. {v}3{/v}A počul som mohutný hlas od trónu hovoriť: „Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi! A bude medzi nimi prebývať; oni budú jeho ľudom a sám Boh – ich Boh – bude s_nimi. {v}4{/v}Zotrie im z_očí každú slzu a už nebude smrti ani žiaľu; ani náreku, ani bolesti viac nebude, lebo prvé sa pominulo.“

{v}5{/v}A ten, čo sedel na tróne, povedal: „Hľa, všetko robím nové.“ A hovoril: „Píš: Tieto slová sú verné a pravdivé.“ {v}6{/v}A povedal mi: „Stalo sa! Ja som Alfa a Omega, Počiatok i_Koniec. Smädnému dám zadarmo z_prameňa živej vody. {v}7{/v}Kto zvíťazí, zdedí toto; a ja budem jeho Bohom a on bude mojím synom. {v}8{/v}Ale zbabelci, neveriaci, poškvrnení, vrahovia, smilníci, traviči, modloslužobníci a všetci luhári budú mať podiel v_jazere horiacom ohňom a sírou; to je tá druhá smrť.“

Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi. A bude medzi nimi prebývať. {*} Zotrie im z_očí každú slzu. Aleluja.

Už nebude smrti ani žiaľu; ani náreku, ani bolesti viac nebude, lebo prvé sa pominulo. {*} Zotrie im z_očí každú slzu. Aleluja.

Kresťania sa nelíšia od ostatných ľudí ani krajom, ani rečou, ani spôsobom života. Lebo neobývajú vlastné mestá, nepoužívajú nijakú osobitú reč, ani nežijú nejakým nápadným životom. Toto učenie nevynašli oni dajakým rozumovaním alebo úsilím bádavých ľudí, ani nehája ľudskú náuku, ako niektorí.

Obývajú aj grécke, aj barbarské mestá, podľa toho, ako komu určil osud. V_obliekaní a strave, ako aj v_ostatných oblastiach života sa držia domorodých obyčají, no ukazujú obdivuhodný, ba podľa všeobecnej mienky až neuveriteľný životný postoj. Bývajú vo svojej vlasti, ale ako cudzinci. Všetko majú s_ostatnými spoločné ako občania, a všetko znášajú ako prišelci{n}porov. {r}1Pt 2,11{/r}{/n}. Každá cudzia krajina je ich vlasťou, a každá vlasť cudzinou. Ženia sa ako ostatní a plodia deti, ale nemluvňatá neodhadzujú. Stôl majú spoločný, ale lôžko nie.

Sú v_tele, ale nežijú podľa tela{n}porov. {r}2Kor 10,3{/r}{/n}. Bývajú na zemi, ale svoj domov majú v_nebi{n}porov. {r}Flp 3,20{/r}{/n}. Vydané zákony poslúchajú, a svojím životom prevyšujú zákony. Všetkých majú radi, a všetci ich prenasledujú. Nepoznajú ich, a predsa ich odsudzujú. Zabíjajú ich, a oni ožívajú{n}porov. {r}2Kor 6,9{/r}{/n}. Sú žobrákmi, a predsa mnohých obohacujú{n}porov. {r}2Kor 6,10{/r}{/n}. Všetko im chýba, a pritom všetkým oplývajú. Potupujú ich, a v_potupe získavajú slávu. Kazia im povesť, a vydáva sa svedectvo o_ich spravodlivosti. Nadávajú im, a oni žehnajú. Urážajú ich, a požívajú úctu{n}porov. {r}1Kor 4,12{/r}{/n}. Hoci robia dobro, trestajú ich ako zločincov. Keď sú trestaní, radujú sa, akoby ožívali. Židia proti nim vedú vojnu ako proti cudzincom a pohania ich prenasledujú. Ale tí, čo ich nenávidia, nevedia povedať príčinu svojho nepriateľstva.

Jedným slovom: Čím je duša v_tele, tým sú kresťania vo svete. Duša je rozptýlená po všetkých údoch tela, kresťania po mestách sveta. Duša býva v_tele, ale nie je z_tela; aj kresťania bývajú vo svete, ale nie sú zo sveta{n}porov. {r}Jn 17,14{/r}{/n}. Neviditeľná duša je uzavretá vo viditeľnom tele; aj kresťanov vidieť vo svete, ale ich nábožnosť je neviditeľná. Telo nenávidí dušu a bojuje proti nej, hoci mu ona nekrivdí tým, že mu bráni oddávať sa pôžitkom; aj svet nenávidí kresťanov, hoci mu nerobia krivdu, len preto, že sa stavajú proti rozkošiam.

Duša miluje telo, hoci ju ono i_jeho údy nenávidia; aj kresťania milujú tých, čo ich nenávidia. Duša je uzavretá v_tele, ale ona udržiava telo; aj kresťanov drží svet ako vo väzení, no oni udržujú svet. Nesmrteľná duša prebýva v_smrteľnom stánku; aj kresťania putujú uprostred porušiteľných vecí, ale očakávajú nebeskú neporušiteľnosť. Duša sa krotením v_jedle a pití stáva lepšou; aj kresťania vystavení mukám deň čo deň vzrastajú počtom. Boh ich postavil na také význačné miesto, ktoré nesmú opustiť.

Ja som svetlo sveta. {*} Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života. Aleluja.

Vo mne je milosť každej cesty a pravdy, vo mne je každá nádej života a čnosti. {*} Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života. Aleluja.

{v}9{/v}Prišiel jeden zo siedmich anjelov, čo mali sedem čiaš naplnených poslednými siedmimi ranami, a povedal mi: „Poď, ukážem ti nevestu, Baránkovu manželku!“ {v}10{/v}A v_duchu ma preniesol na veľký a vysoký vrch a ukázal mi sväté mesto Jeruzalem, ako zostupuje z_neba od Boha {v}11{/v}ožiarené Božou slávou. Jeho jas bol podobný najdrahšiemu kameňu, akoby krištáľovo čistému kameňu jaspisu. {v}12{/v}Malo veľké a vysoké hradby. Malo dvanásť brán a na bránach dvanásť anjelov a napísané mená dvanástich kmeňov synov Izraela. {v}13{/v}Tri brány boli od východu, tri brány od severu, tri brány od juhu a tri brány od západu. {v}14{/v}Hradby mesta mali dvanásť základných kameňov a na nich dvanásť mien dvanástich Baránkových apoštolov.

{v}15{/v}Ten, čo so mnou hovoril, mal mieru zo zlatej trstiny na premeranie mesta, jeho brán a jeho hradieb. {v}16{/v}Mesto je postavené do štvorca: jeho dĺžka je taká istá ako šírka. Trstinou odmeral mesto a malo dvanásťtisíc stadií. Jeho dĺžka, šírka i_výška sú rovnaké. {v}17{/v}Zmeral aj jeho hradby; mali stoštyridsaťštyri lakťov podľa ľudskej miery, ktorú anjel mal. {v}18{/v}Jeho hradby boli postavené z_jaspisu a mesto samo bolo z_rýdzeho zlata podobného čistému sklu. {v}19{/v}Základné kamene hradieb mesta boli ozdobené všelijakými drahými kameňmi: prvý základný kameň jaspis, druhý zafír, tretí chalcedón, štvrtý smaragd, {v}20{/v}piaty sardonyx, šiesty sardion, siedmy chryzolit, ôsmy beryl, deviaty topás, desiaty chryzopras, jedenásty hyacint, dvanásty ametyst. {v}21{/v}Dvanásť brán je dvanásť perál; každá brána bola z_jednej perly. A námestie mesta bolo z_rýdzeho zlata, takého ako priezračné sklo.

{v}22{/v}Ale chrám som v_ňom nevidel, lebo jeho chrámom je Pán, všemohúci Boh, a Baránok. {v}23{/v}A mesto nepotrebuje ani slnko, ani mesiac, aby mu svietili, lebo ho ožiaruje Božia sláva a jeho lampou je Baránok. {v}24{/v}V_jeho svetle budú kráčať národy a králi zeme doň prinesú svoju slávu. {v}25{/v}Jeho brány sa cez deň nezavrú a noci tam nebude. {v}26{/v}A budú doň prinášať slávu a bohatstvo národov. {v}27{/v}Ale nič poškvrnené, nik, kto sa dopúšťa ohavnosti a lži, doň nevojde, iba tí, čo sú zapísaní v_Baránkovej knihe života.

Tvoje námestia, Jeruzalem, sú pokryté rýdzim zlatom a bude sa v_tebe spievať pieseň radosti. {*} Na tvojich uliciach budú všetci hovoriť: Aleluja.

Jasným svetlom zažiariš a všetky končiny zeme prídu sa ti pokloniť. {*} Na tvojich uliciach budú všetci hovoriť: Aleluja.

Jeden zomrel za všetkých{n}porov. {r}2Kor 5,14{/r}{/n}; a ten istý v_každom chráme Cirkvi v_tajomstve chleba a vína posilňuje tých, čo obetujú, oživuje tých, čo v_neho veria, a premenený posväcuje tých, čo ho premieňajú.

Toto je Baránkovo telo, toto je jeho krv. Lebo Chlieb, ktorý zostúpil z_neba, hovorí: „Chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“{n}{r}Jn 6,51{/r}{/n} Výstižne sa aj spôsobom vína vyjadruje krv toho, ktorý sám v_evanjeliu hovorí: „Ja som pravý vinič.“{n}{r}Jn 15,1{/r}{/n} Čím dostatočne jasne vyhlasuje, že jeho krvou je každé víno obetované na znak jeho umučenia. Preto svätý patriarcha Jakub prorokoval o_Kristovi: „Vo víne vyperie si odev a v_krvi hrozna svoj plášť.“{n}{r}Gn 49,11{/r}{/n} Svoje rúcho, čiže naše telo, ktorým sa zaodial, mal obmyť vlastnou krvou.

Teda sám Stvoriteľ a Pán prírody, ktorý zo zeme vyvádza chlieb{n}porov. {r}Ž 104,14{/r}{/n}, z_chleba zasa – pretože môže a aj prisľúbil{n}porov. {r}Jn 6,51{/r}{/n} – tvorí svoje vlastné telo, a ktorý urobil z_vody víno, urobil aj z_vína svoju krv.

Hovorí: „Je Pánova Veľká noc“{n}porov. {r}Mt 26,2{/r}; {r}Ex 12,11{/r}{/n}, čiže Pánov prechod. Nepokladaj za pozemské to, čo urobil nebeským ten, ktorý doň prešiel a premenil ho na svoje telo a krv.

Čo prijímaš, je telom onoho nebeského chleba a krvou onoho svätého viniča. Lebo keď podával svojim učeníkom premenený chlieb a víno, hovoril: „Toto je moje telo, toto je moja krv.“{n}{r}Mt 26,26.28{/r}{/n} Verme, prosím, tomu, komu sme uverili. Pravda nepozná lož{n}porov. {r}2Tim 1,12{/r}{/n}.

Keď rozprával zástupom, že treba jesť jeho telo a treba piť jeho krv, oni sa divili a šomrali: „Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?!“{n}{r}Jn 6,60{/r}{/n} A tak aby nebeským ohňom zmazal myšlienky, ktorých, ako som už povedal, treba sa chrániť, dodal: „Duch oživuje, telo nič neosoží. Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život.“{n}{r}Jn 6,63{/r}{/n}

Mňa poslal živý Otec a ja žijem z_Otca. {*} Aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. Aleluja.

Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. {*} Aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. Aleluja.

Anjel {v}1{/v}mi ukázal rieku vody života, čistú ako krištáľ, vytekajúcu od Božieho a Baránkovho trónu. {v}2{/v}Uprostred jeho námestia, z_oboch strán rieky, je strom života, ktorý prináša dvanásť ráz ovocie: každý mesiac dáva svoje ovocie a lístie stromu je na uzdravenie národov. {v}3{/v}Už nikdy nebude nič prekliate. V_ňom bude trón Boha a Baránka a jeho služobníci mu budú slúžiť; {v}4{/v}budú hľadieť na jeho tvár a na čele budú mať jeho meno. {v}5{/v}Noci už nebude a nebudú potrebovať svetlo lampy ani svetlo slnka, lebo im bude žiariť Pán, Boh, a budú kraľovať na veky vekov.

{v}6{/v}Potom mi anjel povedal: „Tieto slová sú verné a pravdivé. Pán, Boh prorockých duchov, poslal svojho anjela, aby ukázal svojim služobníkom, čo sa má zanedlho stať. {v}7{/v}Áno, prídem čoskoro. Blahoslavený, kto zachováva prorocké slová tejto knihy.“

{v}8{/v}Ja, Ján, som to počul a videl. A keď som to počul a videl, padol som k_nohám anjela, ktorý mi toto ukázal, a chcel som sa mu klaňať. {v}9{/v}Ale on mi povedal: „Pozor, nerob to! Som spoluslužobník tvoj a tvojich bratov prorokov a tých, čo zachovávajú slová tejto knihy. Bohu sa klaňaj!“

Noci už nebude, lebo Pán, Boh, bude žiariť svojim služobníkom {*} A budú kraľovať na veky vekov. Aleluja.

Trón Boha a Baránka bude vo svätom meste a jeho služobníci mu budú slúžiť. {*} A budú kraľovať na veky vekov. Aleluja.

Ako hlava a telo jedného človeka sú jeden človek, tak aj Syn Panny a jeho vyvolené údy sú jeden človek a jeden Syn človeka. Písmo hovorí: „Celý a úplný Kristus je hlava a telo.“{n}porov. {r}Rim 12,5{/r}{/n} Veď všetky údy dohromady sú jedno telo a ono so svojou Hlavou je jeden Syn človeka; on s_Božím Synom je jeden Boží Syn, on s_Bohom je jeden Boh.

Teda celé telo s_Hlavou je Syn človeka i_Boží Syn i_Boh. Odtiaľ je aj to: „Otče, chcem, aby aj oni boli jedno s_nami, ako sme ja a ty jedno.“{n}porov. {r}Jn 17,21{/r}{/n}

A tak podľa tohto významného chápania podloženého Písmom ani telo bez Hlavy, ani Hlava bez tela, ani Hlava a telo bez Boha nie je celý Kristus.

Preto i_všetko s_Bohom je jeden Boh; ale Boží Syn je s_Bohom prirodzene; Syn človeka je s_ním osobne a jeho telo je s_ním sviatostne.

Teda veriace a rozumom obdarené Kristove údy môžu o_sebe pravdivo povedať, že sú tým, čím je on sám, aj Božím Synom, aj Bohom. Lenže čím je on prirodzenosťou, tým sú ony pridružením. Čím je on plnosťou, ony sú účasťou. A napokon, čím je Boží Syn zrodením, tým sú jeho údy adopciou, ako je napísané: „Dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v_ktorom voláme: Abba, Otče!“{n}{r}Rim 8,15{/r}{/n}

Podľa tohto Ducha „dal im moc stať sa Božími deťmi“{n}{r}Jn 1,12{/r}{/n}, aby sa každý z_nich od toho, ktorý je „prvorodený medzi mnohými bratmi“{n}{r}Rim 8,29{/r}{/n}, naučil hovoriť: „Otče náš, ktorý si na nebesiach.“{n}{r}Mt 6,9{/r}{/n} A inde: „Vystupujem k_môjmu Otcovi a vášmu Otcovi.“{n}{r}Jn 20,17{/r}{/n}

A mocou toho Ducha, z_ktorého sa z_lona Panny narodil Syn človeka, naša Hlava, aj my sa znova rodíme z_krstného prameňa ako Božie deti, ako jeho telo. A ako sa on narodil bez akéhokoľvek hriechu, tak sa my znova rodíme na odpustenie všetkých hriechov.

Lebo ako na svojom tele z_mäsa vyniesol všetky hriechy celého tela na drevo kríža, tak cez milosť znovuzrodenia dal duchovnému telu, že sa mu nezapočítava nijaký hriech, ako je napísané: „Blažený človek, ktorému Pán vinu nepripočíta.“{n}{r}Rim 4,8{/r}; porov. {r}Ž 32,2{/r}{/n} Tento blažený človek je bezpochyby Kristus. On odpúšťa hriechy, veď hlavou Krista je Boh{n}porov. {r}1Kor 11,3{/r}{/n}. Jemu sa nič neodpúšťa, lebo hlavou tela je on, jediný človek. A pretože telo hlavy tvoria mnohí, jemu sa nič nepripočítava.

Sám v_sebe je spravodlivý a sám seba ospravedlňuje. On, jediný Spasiteľ a jediný spasený, na svojom tele vyniesol na drevo kríža to, čo sňal zo svojho tela vodou. Znova zachraňuje skrze drevo kríža a vodu, „Baránok Boží, ktorý sníma“ to, čo vyniesol, teda „hriechy sveta“{n}{r}Jn 1,29{/r}{/n}. Kňaz, obeta i_Boh, ktorý sa obetoval sám sebe, a tým skrze seba zmieril sám seba so sebou aj s_Otcom, aj s_Duchom Svätým.

My mnohí sme jedno telo v_Kristovi a jednotlivo sme si navzájom údmi. {*} V_ňom telesne prebýva celá plnosť božstva. V_ňom ste aj vy naplnení. Aleluja.

On je hlavou tela, Cirkvi. On je počiatok, prvorodený z_mŕtvych, aby on mal vo všetkom prvenstvo. {*} V_ňom telesne prebýva celá plnosť božstva. V_ňom ste aj vy naplnení. Aleluja.

Mne, Jánovi, povedal anjel: {v}10{/v}„Nezapečaťuj prorocké slová tejto knihy, lebo čas je blízko! {v}11{/v}Kto škodí, nech škodí ďalej, kto je špinavý, nech sa špiní ďalej, spravodlivý nech ďalej koná spravodlivo a svätý nech sa ďalej posväcuje.

{v}12{/v}Hľa, prídem čoskoro a moja odplata so mnou; odmením každého podľa jeho skutkov. {v}13{/v}Ja som Alfa a Omega, Prvý a Posledný, Počiatok a Koniec. {v}14{/v}Blahoslavení sú tí, čo si vypierajú rúcha: budú mať moc nad stromom života a budú môcť vstúpiť bránami mesta. {v}15{/v}Vonku zostanú psi, traviči, nemravníci, vrahovia, modloslužobníci a každý, kto miluje lož a dopúšťa sa jej.

{v}16{/v}Ja, Ježiš, poslal som svojho anjela, aby vám toto dosvedčil o_cirkvách. Ja som Koreň a Rod Dávidov, Žiarivá ranná hviezda.“

{v}17{/v}A Duch i_nevesta volajú: „Príď!“ Aj ten, čo počúva, nech volá: „Príď!“ Kto je smädný, nech príde, a kto chce, nech si naberie zadarmo vody života.

{v}18{/v}Ja dosvedčujem každému, kto počúva prorocké slová tejto knihy. Keby niekto k_tomu niečo pridal, tomu Boh pridá rany opísané v_tejto knihe. {v}19{/v}A keby niekto ubral zo slov tejto prorockej knihy, tomu Boh odníme podiel zo stromu života i_zo svätého mesta, z_toho, o_čom sa píše v_tejto knihe.

{v}20{/v}Ten, čo to dosvedčuje, hovorí: „Áno, prídem čoskoro.“ „Amen. Príď, Pane Ježišu!“ {v}21{/v}Milosť Pána Ježiša nech je so všetkými.

Ja som Koreň a Rod Dávidov, Žiarivá ranná hviezda. A Duch i_Nevesta volajú: Príď! {*} Aj ten, čo počúva, nech volá: Príď! Amen. Príď, Pane Ježišu. Aleluja.

Poďte k_vodám, všetci, čo ste smädní. Napnite sluch a poďte ku mne! {*} Aj ten, čo počúva, nech volá: Príď! Amen. Príď, Pane Ježišu. Aleluja.

Náš terajší život má byť prípravou na oslavu Boha, lebo večné plesanie nášho budúceho života bude oslavou Boha. A nik sa nemôže stať súcim pre budúci život, ak sa naň nepripraví už teraz. Preto teraz Boha oslavujeme, ale ho aj prosíme. Naša oslava je poznačená radosťou, prosba vzdychaním. Máme totiž prisľúbené niečo, čo ešte nemáme. A pretože je pravdovravný ten, ktorý to prisľúbil{n}porov. {r}Jn 3,33{/r}{/n}, radujeme sa v_nádeji{n}porov. {r}Rim 12,12{/r}{/n}. Lenže ešte to nemáme, preto v_túžbe vzdycháme{n}porov. {r}Rim 8,23{/r}{/n}. Dobre bude, keď vytrváme v_túžbe, kým nepríde to, čo je prisľúbené, lebo vzdychanie prestane a ostane iba oslava.

Pre tieto dve obdobia – jedno, to terajšie v_pokušeniach a súženiach tohto života, druhé, to budúce v_istote a večnom plesaní – máme zavedené aj slávenie dvoch období: pred Veľkou nocou a po Veľkej noci. To, ktoré je pred Veľkou nocou, naznačuje súženia, v_ktorých sa teraz nachádzame; to, ktoré prežívame teraz, po Veľkej noci, naznačuje blaženosť, v_ktorej potom budeme. Čo slávime pred Veľkou nocou, to aj prežívame; ale čo slávime po Veľkej noci, iba naznačuje, že to ešte nevlastníme. Preto tamto obdobie prežívame v_pôstoch a v_modlitbách, ale v_tomto období vynechávame pôst a prežívame ho v_oslave. A toto vyjadrujeme tým „Aleluja“, ktoré spievame.

Na našej Hlave je oboje naznačené, oboje znázornené. Pánovo umučenie nám predstavuje život v_terajšej tiesni, lebo sa musíme namáhať, trpieť a nakoniec umrieť; Pánovo zmŕtvychvstanie a oslávenie nám zasa ukazujú život, ktorý máme dostať.

Teraz vás teda, bratia, povzbudzujeme, aby ste oslavovali Boha. A to je to, čo si všetci hovoríme, keď spievame: „Aleluja.“ Chváľte Pána, hovoríš ty druhému a on hovorí tebe. A keď sa všetci povzbudzujú, všetci už robia to, do čoho sa povzbudzujú. Chváľte však z_celej svojej bytosti, čiže aby nechválil Boha iba váš jazyk a váš hlas, ale aj vaše svedomie, váš život, vaše skutky.

Isteže chválime Boha teraz v_kostole, keď sa zhromažďujeme. Ale keď sa niekto vráti k_vlastnej činnosti, akoby prestal chváliť Boha. Nech neprestane dobre žiť a stále oslavuje Boha. Boha prestaneš chváliť vtedy, keď sa odchýliš od spravodlivosti a od toho, čo sa jemu páči. Lebo ak sa nikdy neodchýliš od dobrého života, tvoj jazyk bude mlčať, ale tvoj život bude volať a Boží sluch je blízko tvojho srdca. Lebo ako naše uši vnímajú náš hlas, tak Boží sluch vníma naše myšlienky.

Svet sa bude radovať, vy budete plakať a nariekať, ale váš smútok {*} Premení sa na radosť. Aleluja.

{v}1{/v}Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života. {v}2{/v}Lebo zjavil sa život a my sme videli, dosvedčujeme a zvestujeme vám večný život, ktorý bol u_Otca a zjavil sa nám. {v}3{/v}Čo sme videli a počuli, zvestujeme aj vám, aby ste aj vy mali spoločenstvo s_nami. Veď my máme spoločenstvo s_Otcom a s_jeho Synom Ježišom Kristom. {v}4{/v}A toto píšeme, aby naša radosť bola úplná. {v}5{/v}A toto je zvesť, ktorú sme od neho počuli a vám zvestujeme: Boh je svetlo a niet v_ňom nijakej tmy.

{v}6{/v}Ak hovoríme, že máme s_ním spoločenstvo, ale chodíme vo tme, luháme a nekonáme pravdu. {v}7{/v}Ale ak chodíme vo svetle, ako je on vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša, jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu.

{v}8{/v}Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v_nás pravda. {v}9{/v}Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti. {v}10{/v}Ak hovoríme, že sme nezhrešili, jeho robíme luhárom a nie je v_nás jeho slovo.

Zjavil sa život a my sme videli, dosvedčujeme a zvestujeme vám večný život. {*} Život, ktorý bol u_Otca a zjavil sa nám. Aleluja.

Vieme, že prišiel Boží Syn. On je ten Pravý, Boh a večný život. {*} Život, ktorý bol u_Otca a zjavil sa nám. Aleluja.

Z_Komentára svätého biskupa Cyrila Alexandrijského k_Druhému listu Korinťanom

Tí, čo majú závdavok Ducha a sú plní nádeje na vzkriesenie, a teda majú už ako prítomné to, čo očakávajú, hovoria, že odteraz nepoznajú nikoho podľa tela{n}{r}2Kor 5,16{/r}{/n}. Všetci sme totiž duchovní a telesné porušenie je nám cudzie. Odvtedy, čo nám zažiaril Jednorodený, pretvárame sa na samo Slovo, ktoré všetko oživuje{n}porov. {r}Jn 1,4{/r}{/n}.

Lebo ako sme boli sputnaní okovami smrti, keď panoval hriech, tak sme odvrhli porušenie, keď prišla Kristova spravodlivosť.

Preto už nik nie je v_tele, to jest v_telesnej slabosti, do čoho právom a zaslúžene treba rátať medziiným aj porušenie, ako Apoštol dodáva: „Ak sme aj poznali Krista podľa tela, teraz už nepoznáme.“{n}{r}2Kor 5,16{/r}{/n} Akoby chcel povedať: „Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami“{n}{r}Jn 1,14{/r}{/n} a za život nás všetkých podstúpilo smrť podľa tela. Tak sme ho poznali. Ale odteraz ho už tak nepoznáme, lebo hoci si necháva telo, vieme, že ten, ktorý tretieho dňa ožil a je u_Otca v_nebesiach, je nad telom: „Veď raz zomrel a už neumiera, smrť nad ním už nepanuje. Lebo keď zomrel, zomrel raz navždy hriechu, ale keď žije, žije Bohu.“{n}{r}Rim 6,9-10{/r}{/n}

Preto ak je takýto ten, ktorý sa pre nás stal priekopníkom života, potom musíme aj my kráčať v_jeho šľapajach, aby na nás bolo vidno, že nie sme v_tele, ale skôr nad telom. Preto svätý Pavol veľmi správne hovorí: „Kto je v_Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové.“{n}{r}2Kor 5,17{/r}{/n} Lebo vierou sme boli ospravedlnení v_Kristovi{n}porov. {r}Rim 5,1{/r}{/n} a moc kliatby sa skončila. Veď práve kvôli nám pošliapal moc smrti a ožil. A v_ňom poznávame pravého a skutočného Boha, ktorému vzdávame poctu v_duchu a pravde{n}porov. {r}Jn 4,23{/r}{/n} prostredníctvom Syna, ktorý svetu udeľuje Otcove nebeské požehnania.

Preto veľmi múdro hovorí svätý Pavol: „Ale to všetko je od Boha, ktorý nás skrze Krista zmieril so sebou.“{n}{r}2Kor 5,18{/r}{/n} Vskutku tajomstvo vtelenia a po ňom následná obnova sa nedeje mimo Otcovej vôle. Veď skrze Krista sme získali prístup k_Otcovi, lebo ako sám hovorí, nik nepríde k_Otcovi, iba cez neho{n}porov. {r}Jn 14,6{/r}{/n}. A tak „všetko je od Boha, ktorý nás skrze Krista zmieril a zveril nám službu zmierenia.“{n}{r}2Kor 5,18{/r}{/n}

Chválime sa Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista, {*} Skrze ktorého sme teraz obsiahli zmierenie. Aleluja.

Boh chcel, aby v_ňom prebývala všetka plnosť a aby skrze neho zmieril všetko so sebou. {*} Skrze ktorého sme teraz obsiahli zmierenie. Aleluja.

{v}1{/v}Deti moje, toto vám píšem, aby ste nehrešili. A keby niekto zhrešil, máme u_Otca zástancu: Ježiša Krista, spravodlivého. {v}2{/v}On je zmiernou obetou za naše hriechy; a nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta.

{v}3{/v}Podľa toho vieme, že sme ho poznali, ak zachovávame jeho prikázania. {v}4{/v}Kto hovorí: „Poznám ho,“ a nezachováva jeho prikázania, je luhár a niet v_ňom pravdy. {v}5{/v}Kto však zachováva jeho slovo, v_tom je Božia láska naozaj dokonalá. A podľa toho vieme, že sme v_ňom. {v}6{/v}Kto hovorí, že ostáva v_ňom, má aj sám žiť, ako žil on.

{v}7{/v}Milovaní, nepíšem vám nové prikázanie, ale staré prikázanie, ktoré ste mali od začiatku: staré prikázanie je slovo, ktoré ste počuli. {v}8{/v}A predsa vám píšem nové prikázanie, ktoré je pravdivé v_ňom aj vo vás, lebo tma odchádza a už svieti pravé svetlo. {v}9{/v}Kto hovorí, že je vo svetle, a nenávidí svojho brata, je ešte stále vo tme. {v}10{/v}Kto miluje svojho brata, ostáva vo svetle a nie je preň pohoršením. {v}11{/v}Ale kto nenávidí svojho brata, je vo tme a chodí vo tme a nevie, kam ide, lebo tma mu zaslepila oči.

Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. {*} Kto miluje svojho brata, ostáva vo svetle. Aleluja.

Podľa toho vieme, že sme Krista poznali, ak zachovávame jeho prikázania. {*} Kto miluje svojho brata, ostáva vo svetle. Aleluja.

V_krste nás obnovuje Duch Svätý ako Boh spolu s_Otcom a Synom a zo znetvoreného stavu nás privádza späť k_pôvodnej kráse a napĺňa milosťou, až natoľko, že už nie sme schopní pojať niečo, čo je nežiaduce. On nás vyslobodzuje z_hriechu a smrti. On z_pozemských ľudí, čiže z_prachu a popola{n}porov. {r}Gn 18,27{/r}{/n}, robí ľudí duchovných, účastníkov na Božej sláve, deti a dedičov Boha a Otca, podobných obrazu Syna, jeho spoludedičov a bratov, ktorí majú byť spolu s_ním oslávení{n}porov. {r}Rim 8,17.29-30{/r}{/n} a spolu s_ním majú kraľovať{n}porov. {r}Rim 5,17{/r}{/n}. On namiesto zeme dáva znova nebo a veľkoryso prideľuje raj, dvíha k_vyššej hodnosti, než majú anjeli{n}porov. {r}Hebr 1,14{/r}; {r:Hebr}2,7{/r}{/n}, a prúdom božského prameňa uháša veľký, neuhasiteľný pekelný plameň{n}porov. {r}Mk 9,44{/r}{/n}.

Človek sa dva razy počne: raz z_nášho tela, druhý raz z_Božieho Ducha. O_oboch výstižne písali inšpirovaní mužovia. Ja uvediem aj meno každého, aj jeho učenie.

Ján hovorí: „Tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v_jeho meno, čo sa nenarodili ani z_krvi, ani z_vôle tela, ani z_vôle muža, ale z_Boha.“{n}{r}Jn 1,12-13{/r}{/n}

Hovorí, že všetci, čo uverili v_Krista, dostali moc stať sa Božími deťmi, to jest deťmi Ducha Svätého, a tak sa stať účastnými na Božej prirodzenosti{n}porov. {r}2Pt 1,4{/r}{/n}. A aby ukázal, že Boh, ktorý plodí, je Duch Svätý, dodáva Kristovými slovami: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z_vody a z_Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.“{n}{r}Jn 3,5{/r}{/n}

Krstný prameň totiž službou kňazov viditeľne rodí naše viditeľné telo; duchovne však službou anjelov krstí, čiže ponára do seba samého a znovuzrodzuje telo a s_ním aj dušu sám Boží Duch, ktorý je nedostupný akémukoľvek chápaniu.

Aj Krstiteľ vo svojom čase a v_súhlase s_výrokom „z_vody a z_Ducha“ hovorí o_Kristovi: „On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.“{n}{r}Mt 3,11{/r}; {r}Lk 3,16{/r}{/n} Ľudská nádoba je hlinená{n}porov. {r}2Kor 4,17{/r}{/n}. Preto ju treba najprv vodou očistiť a potom spevniť a zdokonaliť duchovným ohňom – Boh je totiž stravujúci oheň{n}porov. {r}Dt 4,24{/r}; {r}Hebr 12,29{/r}{/n}. A tak potrebuje Ducha Svätého, aby ju zdokonalil a obnovil. Veď duchovný oheň vie aj zavlažovať a duchovná voda vie aj rozpaľovať.

Vylejem vodu na žíznivú pôdu a riavy na zem vyschnutú. Vylejem svojho Ducha. {*} I_porastú ako vŕby pri vodných tokoch. Aleluja.

A voda, ktorú ja dám, stane sa prameňom vody prúdiacej do večného života. {*} I_porastú ako vŕby pri vodných tokoch. Aleluja.

{v}12{/v}Píšem vám, deti: Pre jeho meno máte odpustené hriechy. {v}13{/v}Otcovia, vám píšem: Poznali ste toho, ktorý je od počiatku. Mládenci, vám píšem: Premohli ste Zlého. {v}14{/v}Napísal som vám, deti: Poznali ste Otca. Napísal som vám, otcovia: Poznali ste toho, ktorý je od počiatku. Napísal som vám, mládenci: Ste silní, Božie slovo ostáva vo vás a premohli ste Zlého.

{v}15{/v}Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nie je v_ňom Otcova láska. {v}16{/v}Veď nič z_toho, čo je vo svete, ani žiadostivosť tela, ani žiadostivosť očí, ani honosenie sa bohatstvom nie je z_Otca, ale zo sveta. {v}17{/v}A svet sa pominie, aj jeho žiadostivosť. Kto však plní Božiu vôľu, ostáva naveky.

Svet sa pominie, aj jeho žiadostivosť. {*} Kto plní Božiu vôľu, ostáva naveky. Aleluja.

Ak niekto miluje svet, nie je v_ňom Otcova láska. {*} Kto plní Božiu vôľu, ostáva naveky. Aleluja.

Vždy, keď máme účasť na Kristovom svätom tele, získavame telesnú jednotu s_Kristom, o_čom svedčí Pavol, keď hovorí o_tajomstve nábožnosti: „Ono v_iných pokoleniach nebolo ľuďom známe tak, ako sa teraz v_Duchu zjavilo jeho svätým apoštolom a prorokom: že pohania sú spoludedičmi, spoluúdmi a spoluúčastníkmi prisľúbenia v_Kristovi Ježišovi.“{n}{r}Ef 3,5-6{/r}{/n}

Ak sme v_Kristovi navzájom všetci spoluúdmi, a nielen navzájom, ale aj s_tým, ktorý je v_nás skrze svoje telo, ako to, že nie sme všetci viditeľne jedno aj navzájom, aj v_Kristovi? Veď Kristus je putom jednoty, lebo ten istý je aj Boh, aj človek.

Pokiaľ ide o_duchovné zjednotenie, budeme sledovať tú istú cestu a opäť povieme, že my všetci, čo prijímame jedného a toho istého Ducha, totiž Svätého, určitým spôsobom sa spájame aj navzájom, aj s_Bohom. Lebo hoci sme jednotlivo mnohí a Kristus dáva, aby v_každom z_nás prebýval jeho a Otcov Duch, je iba jeden a nerozdielny Duch, ktorý tých, čo sú navzájom oddelení, keďže jestvujú jednotlivo, spája skrze seba v_jedno a dáva, aby bolo skrze neho všetkých vidieť ako čosi jedno.

Lebo ako sila svätého tela robí spoluúdmi tých, v_ktorých je, myslím si, že ak vo všetkých prebýva jeden nerozdielny Boží Duch, takisto spája všetkých do duchovnej jednoty.

Preto nás svätý Pavol opätovne povzbudzoval: „Znášajte sa navzájom v_láske a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja. Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v_jednej nádeji svojho povolania. Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst. Jeden je Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, preniká všetkých a je vo všetkých.“{n}{r}Ef 4,3-6{/r}{/n} Ak totiž v_nás prebýva jeden Duch, bude v_nás jeden Boh a Otec všetkých, ktorý skrze Syna privedie k_vzájomnej jednote i_jednote s_ním tých, čo majú účasť na Duchu.

A to, že sa účasťou spájame so Svätým Duchom, je určitým spôsobom viditeľné aj z_tohto. Lebo ak sme zanechali živočíšny život a raz navždy sa otvorili zákonom Ducha, či nie je zrejmé každému, že sme sa určitým spôsobom vzdali svojho života, spojili sa so Svätým Duchom, a tak získali nebeskú podobu a určitým spôsobom sa premenili na inú prirodzenosť, že už nie sme iba ľudia, ale – pretože sme dostali účasť na božskej prirodzenosti{n}porov. {r}2Pt 1,4{/r}{/n} – nazývame sa Božími deťmi a nebeskými ľuďmi?

Všetci sme teda jedno v_Otcovi, Synovi a vo Svätom Duchu; jedno, hovorím, rovnosťou postavenia, jedno podobnosťou v_láske, prijímaním Kristovho svätého tela i_účasťou na jedinom a Svätom Duchu.

Keďže je jeden chlieb, my mnohí sme jedno telo. {*} Lebo všetci máme podiel na jednom chlebe a jednom kalichu. Aleluja.

Vo svojej dobrote, Bože, pripravil si stôl pre chudobného a opusteným dávaš prebývať v_dome. {*} Lebo všetci máme podiel na jednom chlebe a jednom kalichu. Aleluja.

{v}18{/v}Deti moje, je posledná hodina. A ako ste počuli, že príde antikrist, tak teraz vystúpilo mnoho antikristov. Z_toho poznávame, že je tu posledná hodina. {v}19{/v}Spomedzi nás vyšli, ale neboli z_nás. Lebo keby boli z_nás, boli by zostali s_nami. No malo sa ukázať, že tí všetci nie sú z_nás. {v}20{/v}Ale vy máte pomazanie od Svätého a viete to všetci. {v}21{/v}Nenapísal som vám, akoby ste nepoznali pravdu, ale že ju poznáte a preto, že nijaká lož nie je z_pravdy. {v}22{/v}Kto je luhár, ak nie ten, kto popiera, že Ježiš je Kristus!? To je antikrist, kto popiera Otca i_Syna. {v}23{/v}Kto popiera Syna, nemá ani Otca. Kto vyznáva Syna, má aj Otca.

{v}24{/v}Nech zostáva vo vás, čo ste počuli od začiatku. Ak vo vás zostane to, čo ste počuli od začiatku, aj vy ostanete v_Synovi aj v_Otcovi. {v}25{/v}A prisľúbenie, ktoré nám dal on, je večný život.

{v}26{/v}Toto som vám napísal o_tých, čo vás zvádzajú. {v}27{/v}A pomazanie, ktoré ste od neho dostali, ostáva vo vás a nepotrebujete, aby vás niekto poúčal. Ale ako jeho pomazanie vás poúča o_všetkom – a je pravdivé, nie je lžou_–, teda ako vás poučilo, ostávate v_ňom.

{v}28{/v}A teraz, deti moje, ostávajte v_ňom, aby sme mali dôveru, keď sa zjaví, a aby sme pri jeho príchode neboli ním zahanbení. {v}29{/v}Ak viete, že je spravodlivý, vedzte, že každý, kto koná spravodlivo, z_neho sa narodil.

Pomazanie, ktoré ste od neho dostali, ostáva vo vás. {*} A nepotrebujete, aby vás niekto poúčal. Ale jeho pomazanie vás poúča o_všetkom. Aleluja.

Jasajte a tešte sa v_Pánovi, svojom Bohu, lebo vám dal spásonosný dážď. {*} A nepotrebujete, aby vás niekto poúčal. Ale jeho pomazanie vás poúča o_všetkom. Aleluja.

Tie dni, milovaní, ktoré uplynuli medzi Pánovým zmŕtvychvstaním a nanebovstúpením, neprebehli naprázdno, lebo v_nich boli potvrdené veľké sviatosti a zjavené veľké tajomstvá.

V_týchto dňoch sa odstraňuje strach z_krutej smrti a ohlasuje sa nielen nesmrteľnosť duše, ale aj tela. V_týchto dňoch Pán dýchnutím vlieva všetkým apoštolom Ducha Svätého{n}porov. {r}Jn 20,22{/r}{/n} a svätému apoštolovi Petrovi viac ako ostatným prikazuje po zverení kľúčov{n}porov. {r}Jn 21,15-17{/r}{/n} od kráľovstva starosť o_Pánov ovčinec{n}porov. {r}Mt 16,19{/r}{/n}.

V_týchto dňoch sa Pán pripája k_dvom učeníkom na ceste ako tretí a ako sprievodca{n}porov. {r}Lk 24,15{/r}{/n} a aby rozohnal všetky mraky našich pochybností, karhá ťarbavosť naľakaných a vystrašených učeníkov{n}porov. {r}Lk 24,17-25{/r}{/n}. Srdcia, ktoré osvietil, sa zapaľujú vierou. Boli chladné, ale keď Pán vysvetľuje Písma, rozhorievajú sa{n}porov. {r}Lk 24,32{/r}{/n}. Pri lámaní chleba otvára sa aj zrak spolustolujúcich{n}porov. {r}Lk 24,31{/r}{/n}; a oveľa šťastnejšie sa otvorili oči tých, ktorým sa zjavila jeho oslávená prirodzenosť, ako oči prarodičov nášho rodu{n}porov. {r}Gn 3,7{/r}{/n}, ktorí pocítili hanbu za svoje previnenie.

Cez celý čas, milovaní, ktorý uplynul od Pánovho zmŕtvychvstania až po jeho nanebovstúpenie, Božia prozreteľnosť sa starala o_to, to učila a vtláčala do očí i_do sŕdc svojich, čo bolo potrebné, aby spoznali, že Pán Ježiš Kristus naozaj vstal z_mŕtvych, ako sa naozaj narodil, trpel a umrel.

A preto sa svätí apoštoli a všetci učeníci, ktorí boli smrťou na kríži naplašení a vo viere v_zmŕtvychvstanie neistí, tak posilnili jasnou pravdou, že sa pri Pánovom odchode do nebeských výšin nielenže nermútili, ale boli plní veľkej radosti{n}porov. {r}Lk 24,52{/r}{/n}.

A naozaj bol to veľký a nevýslovný dôvod k_radosti, keď pred očami svätého zástupu vystúpila ľudská prirodzenosť ponad dôstojnosť všetkých nebeských tvorov, aby prevýšila zbory anjelov a bola vyzdvihnutá nad slávu archanjelov a aby sa nezastavila na nijakom stupni svojho povýšenia, iba keď zasadne na trón večného Otca a pripojí sa k_sláve toho, s_ktorého prirodzenosťou sa spojila v_Synovi.

Idem vám pripraviť miesto a zasa prídem {*} A vezmem vás k_sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. Aleluja.

Poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s_vami naveky. Nenechám vás ako siroty, prídem k_vám. {*} A vezmem vás k_sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. Aleluja.