VIANOČNÉ OBDOBIE I.

Od prvých vešpier Narodenia Pána po prvé vešpery Zjavenia Pána v_nedeľnom i_feriálnom ofíciu, ak nie sú hymny vlastné.

Predrahý Kriste, večný odblesk Božstva,

ty život náš a naše svetlo pravé,

prichádzaš s_liekom, bo sme samá rana,

ty – spásna brána.

Zbor anjelov už nesie našej zemi

chýr z_neba, hlása nový vek a blaho,

Otcovu slávu, pokoj – túžbu hrudí

smrteľných ľudí.

V_jasličkách ležíš, hoc si vládca sveta,

plod prečistého lona svätej Panny.

Ujmi sa ľudstva, ktoré k_tebe kvíli,

Ježišu milý.

Prichádzaš na zem, abys’ nám dal nebo,

si jeden z_nás, máš telo, jak my máme;

obnov nám srdce, stuž v_ňom lásky spoje,

nech je vždy tvoje.

Aj naše hlasy s_radosťou sa družia

k_anjelom, ktorí nadšene ťa slávia

i_Otca s_Duchom, aby Bohu vzdali

najkrajšie chvály. Amen.

{v}1{/v}Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho. {v}2{/v}Abrahám mal syna Izáka, Izák Jakuba, Jakub Júdu a jeho bratov, {v}3{/v}Júda Faresa a Záru z_Tamary. Fares mal syna Ezroma, Ezrom Arama. {v}4{/v}Aram mal syna Aminadaba, Aminadab Násona, Náson Salmona. {v}5{/v}Salmon mal syna Bóza z_Rachaby, Bóz Obeda z_Rút, Obed Jesseho {v}6{/v}a Jesse kráľa Dávida.

Dávid mal syna Šalamúna z_Uriášovej ženy. {v}7{/v}Šalamún mal syna Roboama, Roboam Abiáša, Abiáš Azu, {v}8{/v}Aza Jozafata, Jozafat Jorama, Joram Oziáša. {v}9{/v}Oziáš mal syna Joatama, Joatam Achaza, Achaz Ezechiáša. {v}10{/v}Ezechiáš mal syna Manassesa, Manasses Amona, Amon Joziáša, {v}11{/v}Joziáš Jechoniáša a jeho bratov za babylonského zajatia.

{v}12{/v}Po babylonskom zajatí Jechoniáš mal syna Salatiela, Salatiel Zorobábela, {v}13{/v}Zorobábel Abiuda, Abiud Eliakima, Eliakim Azora. {v}14{/v}Azor mal syna Sadoka, Sadok Achima, Achim Eliuda. {v}15{/v}Eliud mal syna Eleazara, Eleazar Matana, Matan Jakuba. {v}16{/v}Jakub mal syna Jozefa, manžela Márie, z_ktorej sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus.

{v}17{/v}Všetkých pokolení od Abraháma po Dávida bolo štrnásť, od Dávida po babylonské zajatie štrnásť a štrnásť od babylonského zajatia po Krista.

{v}18{/v}S_narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s_Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z_Ducha Svätého. {v}19{/v}Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. {v}20{/v}Ako o_tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v_nej počalo, je z_Ducha Svätého. {v}21{/v}Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z_hriechov.“

{v}22{/v}To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: {v}23{/v}„Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v_preklade znamená: Boh s_nami.

{v}24{/v}Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku. {v}25{/v}Ale nepoznal ju, kým neporodila syna; a dal mu meno Ježiš.

{v}1{/v}Potom sa Ježiš znova zjavil učeníkom pri Tiberiadskom mori. A zjavil sa takto: {v}2{/v}Boli spolu Šimon Peter, Tomáš nazývaný Didymus, Natanael z_Kány Galilejskej, Zebedejovi synovia a iní dvaja z_jeho učeníkov. {v}3{/v}Šimon Peter im povedal: „Idem loviť ryby.“ Povedali mu: „Pôjdeme aj my s_tebou.“ Išli a nastúpili na loď. Ale tej noci nechytili nič.

{v}4{/v}Keď sa už rozodnilo, stál Ježiš na brehu; ale učeníci nevedeli, že je to Ježiš. {v}5{/v}A Ježiš sa ich opýtal: „Deti, máte niečo na jedenie?“ Odpovedali mu: „Nemáme.“ {v}6{/v}On im povedal: „Spustite sieť z_pravej strany lode a nájdete.“ Oni spustili a pre množstvo rýb ju už nevládali vytiahnuť.

{v}7{/v}Učeník, ktorého Ježiš miloval, povedal Petrovi: „To je Pán.“ Len čo Šimon Peter počul, že je to Pán, pripásal si šaty – bol totiž nahý – a skočil do mora. {v}8{/v}Ostatní učeníci prišli na lodi, lebo neboli ďaleko od brehu, len asi dvesto lakťov, a sieť s_rybami ťahali za sebou.

{v}9{/v}Keď vystúpili na breh, videli rozloženú pahrebu a na nej položenú rybu a chlieb. {v}10{/v}Ježiš im povedal: „Doneste z_rýb, čo ste teraz chytili!“ {v}11{/v}Šimon Peter šiel a vytiahol na breh sieť plnú veľkých rýb. Bolo ich stopäťdesiattri. A hoci ich bolo toľko, sieť sa nepretrhla. {v}12{/v}Ježiš im povedal: „Poďte jesť!“ A nik z_učeníkov sa ho neodvážil spýtať: „Kto si?“, lebo vedeli, že je to Pán.

{v}13{/v}Ježiš pristúpil, vzal chlieb a dával im; podobne aj rybu. {v}14{/v}To sa Ježiš učeníkom zjavil už tretí raz od svojho zmŕtvychvstania.

Dnes sa nám z_Panny narodil nebeský Kráľ, aby padlého človeka priviedol späť do nebeského kráľovstva. {*} Zástupy anjelov sa tešia, lebo sa ľudskému rodu zjavila večná spása.

Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. {*} Zástupy anjelov sa tešia, lebo sa ľudskému rodu zjavila večná spása.

Milovaní, radujme sa, veď sa dnes narodil náš Spasiteľ. Smútok nemá miesto pri zrode nového života; a tento život odstránil strach zo smrti{n}porov. {r}Hebr 2,15{/r}{/n} a vlieva do nás radosť z_prisľúbenej večnosti.

Nik nie je vylúčený z_účasti na tomto rozochvení, všetci máme rovnaký dôvod spoločne sa radovať: veď náš Pán, víťaz nad hriechom a smrťou, prišiel vyslobodiť všetkých, lebo nik nebol bez viny. Nech jasá svätý, lebo sa blíži k_palme víťazstva; nech sa teší hriešnik, lebo sa mu ponúka odpustenie; nech si vydýchne pohan, lebo je pozvaný k_životu.

Keď nadišla plnosť času, ktorý určila nevyspytateľná hĺbka Božej prozreteľnosti, Boží Syn si vzal ľudskú prirodzenosť, aby ju zmieril s_jej Tvorcom, a porazil pôvodcu smrti, diabla, v_tej istej prirodzenosti, pomocou ktorej predtým zvíťazil.

Pri Pánovom narodení jasajúci anjeli spievajú: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi“ zvestujú „pokoj ľuďom dobrej vôle“{n}{r}Lk 2,14{/r}{/n}, lebo vidia, že sa ide zo všetkých národov sveta budovať nebeský Jeruzalem. Ako sa potom musia nad takým nevýslovným dielom Božej dobroty tešiť úbohí ľudia, keď sa tak z_neho radujú vznešení anjeli!

Vzdávajme teda, milovaní, vďaky Bohu Otcovi skrze jeho Syna v_Duchu Svätom, že nás vo svojom veľkom milosrdenstve miluje a že sa zľutoval nad nami; „a hoci sme boli mŕtvi pre svoje hriechy, oživil nás s_Kristom“{n}{r}Ef 2,5{/r}{/n}, aby sme v_ňom boli novým stvorením{n}porov. {r}2Kor 5,17{/r}{/n} a novou podobou.

Odložme teda starého človeka i_s_jeho skutkami{n}porov. {r}Ef 4,22{/r}{/n} a pretože sme dosiahli účasť na Kristovom narodení{n}porov. {r}Sk 17,29{/r}{/n}, zrieknime sa skutkov tela.

Kresťan, poznaj svoju veľkosť. Dostal si účasť na božskej prirodzenosti{n}{r}2Pt 1,4{/r}{/n}, preto sa nevracaj nízkymi skutkami k_starému potupnému životu. Uvedom si, k_akej hlave a telu patríš ako úd. Spomeň si, že si bol vytrhnutý z_moci temnoty a prenesený do Božieho svetla a kráľovstva{n}porov. {r}Kol 1,13{/r}{/n}.

Sviatosťou krstu si sa stal chrámom Ducha Svätého: nevyžeň zo seba nešľachetnými činmi takého vznešeného obyvateľa, neskláňaj znova šiju do diablovho otroctva; veď tvojou výkupnou cenou je Kristova krv.

Dnes nám z_neba zostúpil pravý pokoj. {*} Dnes sa po celom svete nebesia roztekajú ako med.

Dnes nám svitol dávno pripravovaný deň novej spásy, deň večnej blaženosti. {*} Dnes sa po celom svete nebesia roztekajú ako med.

Ak je vhodné sláviť dlhšiu vigíliu, pridajú sa chválospevy, ako sú v_Dodatku, a evanjelium z_omše na vigíliu.

Po evanjeliu alebo – ak nie je dlhšia vigília – po responzóriu nasleduje Teba, Bože, chválime (viď nižšie).

Potom, ak nenasleduje omša v_noci, hneď po verejnom slávení posvätného čítania sa povie Modlitba.

Ak nasleduje hneď omša, namiesto Teba, Bože, chválime zaspieva sa Sláva Bohu na výsostiach. Úvodné obrady sa vynechajú a hneď je modlitba omše v_noci. Potom nasledujú čítania.

V_tejto noci Narodenia sa spravidla nemajú hneď po omši recitovať ranné chvály, aby sa tak dodržala zásada slávenia hodín v_príslušnom čase.

{v}1{/v}Pavol, z_Božej vôle apoštol Krista Ježiša, a brat Timotej {v}2{/v}tým svätým a veriacim bratom v_Kristovi, čo sú v_Kolosách: Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca.

{v}3{/v}Vzdávame vďaky Bohu, Otcovi nášho Pána Ježiša Krista, vždy, keď sa za vás modlíme, {v}4{/v}lebo sme počuli o_vašej viere v_Krista Ježiša a o_láske, akú máte k_všetkým svätým, {v}5{/v}pre nádej, ktorú máte uloženú v_nebi. Už ste o_nej počuli v_pravdivom slove evanjelia. {v}6{/v}Ono k_vám prišlo a ako na celom svete prináša ovocie a rastie, tak aj u_vás od toho dňa, keď ste počuli a spoznali Božiu milosť v_pravde. {v}7{/v}Tak ste sa to naučili od nášho milovaného spolupracovníka Epafrasa. On namiesto nás verne slúži Kristovi; {v}8{/v}on nám rozprával aj o_vašej láske v_Duchu.

{v}9{/v}Preto aj my odo dňa, keď sme to počuli, neprestávame sa za vás modliť a prosiť, aby ste boli naplnení poznaním jeho vôle vo všetkej múdrosti a duchovnej chápavosti, {v}10{/v}aby ste žili, ako sa patrí vzhľadom na Pána, a páčili sa mu vo všetkom, tým, že budete prinášať ovocie všetkých dobrých skutkov a rásť v_poznaní Boha, {v}11{/v}a aby ste mocou jeho slávy upevnení všetkou silou boli veľmi trpezliví a vytrvalí a s_radosťou

S_radosťou vzdávajme vďaky Bohu Otcovi, {*} On nás vytrhol z_moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna.

Každý dobrý dar, každý dokonalý dar je zhora, zostupuje od Otca svetiel. {*} On nás vytrhol z_moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna.

„Zjavila sa dobrota Boha, nášho Spasiteľa, a jeho láska k_ľuďom.“{n}{r}Tít 3,4{/r}; porov. {r}Tít 2,11{/r}{/n} Vďaka Bohu, že nás napĺňa toľkou útechou v_tomto pozemskom putovaní, v_tomto vyhnanstve, v_tejto biede.

Kým sa neprejavila jeho láska k_ľuďom, bola skrytá aj dobrota, hoci jestvovala už predtým: lebo Pánovo milosrdenstvo je od večnosti. Ale ako sme mohli vedieť, že je taká veľká? Bola prisľúbená, lenže sme ju necítili, a preto v_ňu mnohí ani neverili. Veď „mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril Pán skrze prorokov“{n}porov. {r}Hebr 1,1{/r}{/n}. Hovorí: „Ja prechovávam myšlienky pokoja, a nie súženia.“{n}{r}Jer 29,11{/r}{/n} A čo povedal človek, ktorý cítil súženie, ale pokoj nepoznal? Dokedy budete hovoriť: „Pokoj, pokoj, a pokoja niet?“{n}{r}Jer 6,14{/r} [Vg.]{/n} Preto „poslovia pokoja horko plakali“{n}porov. {r}Iz 33,7{/r}{/n} a hovorili: „Pane, kto uverí, čo sme hlásali?“{n}{r}Iz 53,1{/r}{/n} Ale teraz by už ľudia mali veriť svojim očiam, lebo „veľmi vierohodné sú Božie svedectvá“{n}porov. {r}Ž 93,5{/r}{/n}. A aby nezostal skrytý ani zoslabnutému zraku, „na slnku si vybudoval stan“{n}porov. {r}Ž 19,6{/r}{/n}.

Hľa, pokoj už nie sľúbený, ale poslaný; nie odkladaný, ale darovaný; nie predpovedaný, ale uskutočnený. To Boh Otec poslal na zem akoby vrece plné milosrdenstva; vrece, vravím, ktoré sa má pri umučení roztrhnúť a vysype sa z_neho naše výkupné, čo bolo v_ňom skryté; hej, vrece, malé, ale plné. Veď „Chlapček nám je daný“{n}porov. {r}Iz 9,5{/r}{/n}, ale „v_ňom prebýva celá plnosť Božstva“{n}{r}Kol 2,9{/r}{/n}. Keď totiž prišla plnosť času, prišla aj plnosť Božstva{n}porov. {r}Gal 4,4{/r}{/n}. Prišla v_tele a takto sa dala poznať telesnému človeku, aby v_jej ľudskom zjave mohol poznať jej dobrotu. Keď sa Boh zjavil v_ľudskej prirodzenosti, jeho dobrota sa už nemohla ukryť. A ako mohol lepšie ukázať svoju dobrotu, než tým, že si vzal moje telo? Vravím: moje telo, nie Adamovo, totiž nie také, aké mal Adam pred hriechom.

Ako mohol lepšie prejaviť svoje milosrdenstvo, než tým, že vzal na seba biedu samu? Kde inde možno nájsť toľkú lásku, ako keď sa mocné Božie Slovo stalo pre nás slabým ako tráva{n}porov. {r}Iz 40,6{/r}{/n}? „Pane, čože je človek, že naň pamätáš“{n}{r}Ž 8,5{/r}; porov. {r}Hebr 2,6{/r}{/n} a „obraciaš k_nemu svoje srdce?“{n}{r}Jób 7,17{/r} [Vg.]{/n} Z_toho môže človek vidieť, ako veľmi sa Boh oňho stará; z_toho môže poznať, ako Boh o_ňom zmýšľa a čo k_nemu cíti. Človeče, nepýtaj sa, ako ty trpíš, ale ako trpel on. A z_toho, čo pre teba urobil, poznávaj, akým veľkým ťa urobil, aby ti z_jeho ľudskej prirodzenosti bola zjavná jeho dobrota. Čím menším sa stal ako človek, tým väčšmi zjavil svoju dobrotu. O_koľko biednejším sa stal kvôli mne, o_toľko mi má byť drahší. Apoštol hovorí: „Zjavila sa dobrota Boha, nášho Spasiteľa, a jeho láska k_ľuďom.“{n}{r}Tít 3,4{/r}{/n} Naozaj veľká a zjavná je Božia dobrota a láska k_človeku! A najväčší dôkaz dobroty poskytol vtedy, keď ľudskú prirodzenosť spojil s_prirodzenosťou božskou.

Boh nás podľa dobrotivého rozhodnutia svojej vôle predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi {*} Na chválu a slávu jeho milosti.

Ktorých on predpoznal, tých aj predurčil, že sa stanú podobnými obrazu jeho Syna. {*} Na chválu a slávu jeho milosti.

{v}21{/v}Aj vás, čo ste boli kedysi odcudzení a znepriatelení zmýšľaním a zlými skutkami, {v}22{/v}teraz skrze smrť v_jeho ľudskom tele zmieril so sebou, aby si vás postavil pred svoju tvár svätých, nepoškvrnených a bez úhony. {v}23{/v}Pravda, ak vytrváte vo viere upevnení, stáli a neodkloniteľní od nádeje evanjelia, ktoré ste počuli a ktoré sa hlása každému stvoreniu, čo je pod nebom; a ja, Pavol, stal som sa jeho služobníkom.

{v}24{/v}Teraz sa radujem v_utrpeniach pre vás a na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev. {v}25{/v}Ja som sa stal jej služobníkom podľa Božieho daru, ktorý som dostal pre vás, aby som naplnil Božie slovo, {v}26{/v}tajomstvo, ktoré bolo od vekov a pokolení skryté, ale teraz sa zjavilo jeho svätým. {v}27{/v}Im chcel Boh dať poznať bohatstvo slávy tohto tajomstva medzi pohanmi, a ním je Kristus vo vás, nádej slávy. {v}28{/v}My ho zvestujeme, pričom napomíname každého človeka a učíme každého človeka vo všetkej múdrosti, aby sme každého človeka priviedli k_dokonalosti v_Kristovi. {v}29{/v}O_to sa namáham a borím, jeho mocou, ktorá vo mne mohutne pôsobí.

{v}2,1{/v}Chcem, aby ste vedeli, akú starosť mám o_vás aj o_Laodicejčanov i_o_mnohých, čo ani nevideli moju telesnú tvár, {v}2{/v}aby sa potešili ich srdcia a aby tesne spojení v_láske dosiahli všetko bohatstvo plného chápania a poznania Božieho tajomstva, Krista, {v}3{/v}v_ktorom sú skryté všetky poklady múdrosti a poznania.

Kristus je hlavou tela, Cirkvi: prvorodený z_mŕtvych, {*} Aby on mal vo všetkom prvenstvo.

On je pred všetkým a všetko v_ňom spočíva. {*} Aby on mal vo všetkom prvenstvo.

Naša viera sa nezakladá na prázdnych slovách, ani sa nenechávame unášať chvíľkovými poryvmi srdca, ani sa nedáme chlácholiť lichotivými rečami; my veríme slovám, ktoré pochádzajú z_Božej moci.

A Boh tieto slová zveril Slovu a Slovo ich hovorilo a nimi odvracalo ľudí od neposlušnosti, no nie násilím, akoby ich chcelo zotročiť, lež ich volalo k_osobnému a slobodnému rozhodnutiu.

Toto Slovo poslal Otec v_plnosti čias, lebo už nechcel hovoriť ústami prorokov, aby ho bolo treba hľadať v_nejasných výpovediach, ale rozhodol, že sa má samo viditeľne zjaviť svetu, aby ho videl, a tak sa zachránil.

Vieme, že toto Slovo si vzalo telo z_Panny, malo telo starého človeka obnovené Vtelením. Vieme, že sa stalo človekom z_tej istej látky ako my. Lebo keby bol býval z_inej látky, darmo by bol prikazoval, aby sme ho napodobňovali ako učiteľa. Keby bol mal ako človek inú podstatu, ako by bol mohol odo mňa, od narodenia slabého, žiadať niečo podobné? Ako by potom mohol byť dobrý a spravodlivý?

Aby sme si nemysleli, že je inakší ako my, podriadil sa zákonu práce, dobrovoľne hladoval, nezdráhal sa byť smädným, potreboval spánok, neodmietal trpieť, podrobil sa smrti a zjavil svoje zmŕtvychvstanie. V_tomto všetkom priniesol svoju ľudskú prirodzenosť ako prvotiny na obetu, aby si ani ty v_utrpení nezmalomyseľnel, ale aby si si uvedomil, že aj ty si len človek, a očakával pre seba to, čo Boh pripravil pre Krista.

Keď poznáš pravého Boha, budeš mať okrem duše nesmrteľné a neporušené aj telo a získaš nebeské kráľovstvo ty, čo si poznal nebeského Kráľa, kým si žil na zemi; budeš Božím spoločníkom a Kristovým spoludedičom; už nebudeš podliehať žiadostivosti ani vášňam a chorobám, lebo si sa stal bohom.

Veď všetko zlé, čo si musel zniesť ako človek, dopustil Boh preto, že si človek, ale Boh prisľúbil, že ti dá všetky svoje dary, keď budeš zbožstvený a staneš sa nesmrteľným. Preto „poznaj sám seba“{fnr}1{/fnr} tým, že budeš poznávať Boha, ktorý ťa stvoril, lebo poznávať a byť poznaný je výsadou toho, koho on povolal.

Preto sa nehádajte medzi sebou a nebuďte neústupní. Veď Kristus „je Boh nad všetkým“{n}porov. {r}Rim 9,5{/r}{/n}. On sa už na počiatku rozhodol, že obmyje ľudí z_hriechu a obnoví starého človeka, keď ho nazval svojím obrazom, a tak zjavil svoju lásku k_tebe. Ak budeš poslúchať jeho vážne prikázania a budeš dobrým nasledovníkom jeho dobroty, budeš mu podobný a on ťa oslávi. Boh predsa nie je žobrák, on aj teba urobil bohom na svoju slávu.

{fn:1}Nápis na stene v_delfskej veštiarni (neskôr pripisovaný jednomu z_gréckych mudrcov, Cheilónovi).{/fn}

Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. {*} A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.

Zjavil sa na zemi a žil s_ľuďmi. {*} A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.

Bratia, {v}4{/v}toto hovorím, aby vás nik nezviedol peknými rečami. {v}5{/v}Lebo aj keď som telom vzdialený, duchom som s_vami a radujem sa, keď vidím váš poriadok a pevnosť vašej viery v_Krista.

{v}6{/v}Ako ste teda prijali Krista Ježiša, Pána, v_ňom žite: {v}7{/v}v_ňom zakorenení a na ňom postavení, upevnení vo viere, ako ste sa naučili, a vynikajte vo vzdávaní vďaky! {v}8{/v}Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol filozofiou a prázdnym mámením, založeným na ľudských obyčajoch a na živloch sveta, a nie na Kristovi! {v}9{/v}Veď v_ňom telesne prebýva celá plnosť božstva. {v}10{/v}V_ňom ste aj vy naplnení. On je hlavou každého kniežatstva a mocnosti. {v}11{/v}V_ňom ste boli obrezaní obriezkou urobenou nie rukou, ale obriezkou Kristovou, vyzlečením hriešneho tela. {v}12{/v}S_ním ste boli pochovaní v_krste a v_ňom ste boli s_ním aj vzkriesení vierou v_moc Boha, ktorý ho vzkriesil z_mŕtvych. {v}13{/v}Aj vás, čo ste boli mŕtvi v_hriechoch a neobriezke svojho tela, oživil s_ním a odpustil nám všetky hriechy. {v}14{/v}Zotrel dlžobný úpis, ktorý bol svojimi nariadeniami proti nám a prekážal nám, a odstránil ho tým, že ho pribil na kríž. {v}15{/v}Odzbrojil kniežatstvá a mocnosti, verejne ich predviedol a v_ňom triumfoval nad nimi.

V_Kristovi telesne prebýva celá plnosť božstva. {*} On je hlavou každého kniežatstva a mocnosti.

S_ním sme boli pochovaní v_krste a v_ňom sme boli s_ním aj vzkriesení vierou v_moc Boha. {*} On je hlavou každého kniežatstva a mocnosti.

Hoci detstvo, ktorým nepohrdla velebnosť Božieho Syna, prešlo postupom času v_zrelého muža a hoci sa po triumfe umučenia a zmŕtvychvstania pominuli všetky poníženia, ktoré za nás podstúpil, predsa nám dnešná slávnosť obnovuje svätý začiatok: Ježišovo narodenie z_Panny Márie. A keď si uctievame narodenie nášho Spasiteľa, tým oslavujeme aj začiatok svojho života.

Veď Kristovo narodenie je zrodom kresťanského ľudu, narodeniny hlavy sú aj narodeninami tela.

Aj keď má každý povolaný svoje vlastné miesto v_poriadku spásy a deti Cirkvi žijú v_rozličnom čase, spoločenstvo veriacich ako celok sa zrodilo v_tom istom krstnom prameni; a ako sú s_trpiacim Kristom ukrižovaní, v_jeho zmŕtvychvstaní vzkriesení a v_jeho nanebovstúpení povýšení po pravici Otca, tak sa aj v_jeho narodení spolu s_ním zrodili.

Veď každý veriaci, kdekoľvek na svete sa znova rodí v_Kristovi, prerušuje cestu prvotného hriechu{n}porov. {r}Ef 4,22{/r}{/n} a znovuzrodením sa stáva novým človekom. Potom už nie je potomkom telesného otca, ale patrí k_pokoleniu Spasiteľa, ktorý sa stal Synom človeka, aby sme sa my mohli stať synmi Božími. Lebo keby sa on nebol takto znížil a zostúpil k_nám, svojimi vlastnými zásluhami by k_nemu nebol nik došiel.

Preto sama veľkosť udeleného daru vyžaduje od nás primeranú úctu. Tak učí aj svätý Apoštol, že sme neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý pochádza z_Boha, aby sme poznali, čo sme dostali od Boha{n}{r}1Kor 2,12{/r}{/n}. A my ho nemôžeme nábožne uctiť ináč, iba že mu obetujeme to, čo nám on sám daroval.

A čo môžeme nájsť v_pokladnici Pánovej štedrosti vhodnejšie na oslávenie tohto sviatku ako pokoj, ten prvý dar, ktorý pri Pánovom narodení zvestovali spevom anjeli?

Veď pokoj rodí Božie deti, živí lásku a plodí jednotu; pokoj je odpočinkom a večným príbytkom blažených. Jeho vlastným dielom a zvláštnym dobrodením je, že spája s_Bohom tých, ktorých oddeľuje od sveta.

Tí teda, „čo sa nenarodili ani z_krvi, ani z_vôle tela, ani z_vôle muža, ale z_Boha“{n}{r}Jn 1,13{/r}{/n}, majú Otcovi prinášať obetu detí zjednotených v_pokoji. Všetky adoptované údy sa musia zjednotiť v_prvorodenom nového stvorenia, ktorý neprišiel plniť svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ho poslal{n}porov. {r}Jn 6,38{/r}{/n}. Lebo Otcova milosť neprijala za dedičov nestvorených ani sebe nepodobných, ale jednomyseľných a zjednotených v_láske. Tí, čo boli pretvorení podľa jedného obrazu, musia aj rovnako zmýšľať.

Narodeniny Pána sú narodeninami pokoja, ako hovorí Apoštol: „On je náš pokoj! On z_dvoch urobil jeden ľud“{n}{r}Ef 2,14{/r}{/n}, lebo či Žid, či pohan, „skrze neho máme v_jednom Duchu prístup k_Otcovi“{n}{r}Ef 2,18{/r}{/n}.

Vy, čo ste boli kedysi ďaleko, stali ste sa skrze Kristovu krv blízkymi. {*} Veď on je náš pokoj! On z_oboch urobil jedno.

Prišiel a zvestoval pokoj vám, čo ste boli ďaleko, a pokoj tým, čo boli blízko. {*} Veď on je náš pokoj! On z_oboch urobil jedno.

Bratia, {v}2,16{/v}nech vás nik nesúdi pre pokrm ani pre nápoj, ani pre sviatok, novmesiac alebo soboty, {v}17{/v}lebo ony sú len tieňom budúcich vecí, no skutočnosť je Kristus. {v}18{/v}Nech vás nik nepripraví o_víťaznú cenu samoľúbou poníženosťou, uctievaním anjelov a upútavaním pozornosti na to, čo videl, lebo to sa len márne nadúva vo svojom telesnom zmýšľaní, {v}19{/v}nedrží sa hlavy, z_ktorej celé telo, vyživované a pospájané väzivami a spojivami, rastie Božím vzrastom.

{v}20{/v}Ak ste s_Kristom odumreli živlom sveta, prečo sa, akoby ste ešte žili vo svete, podriaďujete nariadeniam: {v}21{/v}„Nechytaj, ani neokús, ani sa nedotýkaj!“? {v}22{/v}Veď to všetko sa má použiť, a tým zničiť – sú to ľudské príkazy a náuky. {v}23{/v}Vyzerá to ako múdrosť v_predstieranej nábožnosti, poníženosti a prísnosti voči telu; ale nie je to nič čestné, iba na ukájanie tela.

{v}3,1{/v}Ak ste teda s_Kristom vstali z_mŕtvych, hľadajte, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha! {v}2{/v}Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi! {v}3{/v}Veď ste zomreli a váš život je s_Kristom ukrytý v_Bohu. {v}4{/v}A keď sa zjaví Kristus, váš život, vtedy sa aj vy zjavíte s_ním v_sláve.

Ak ste s_Kristom vstali z_mŕtvych, hľadajte, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha. {*} Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi.

Kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce. {*} Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi.

O_tom, kto už nežije podľa tela, ale necháva sa viesť Božiemu Duchu a volá sa Božím synom, lebo sa stal podobným obrazu Božieho Syna{n}porov. {r}Rim 8,9.14.29{/r}{/n}, hovoríme, že je duchovný. A ako je v_zdravom oku schopnosť vidieť, tak v_očistenej duši pôsobí Duch Svätý.

A podobne ako keď je v_duchu slovo a raz o_ňom srdce premýšľa, inokedy ho jazyk vysloví, tak aj Duch Svätý: buď vydáva svedectvo nášmu duchu a volá v_našich srdciach: „Abba, Otče“{n}porov. {r}Gal 4,6{/r}; {r}Rim 8,15{/r}{/n}, alebo za nás hovorí podľa výroku: „Nie vy budete hovoriť, ale Duch Otca bude hovoriť vo vás.“{n}{r}Mt 10,20{/r}{/n}

A ako možno celok spoznať z_častí, tak aj Ducha z_darov, ktoré rozdáva. Lebo všetci sme si navzájom údmi{n}porov. {r}Ef 4,25{/r}{/n}, ale máme rozličné dary podľa Božej milosti, ktorá je nám daná{n}porov. {r}Rim 12,6{/r}{/n}.

Preto „oko nemôže povedať ruke: Nepotrebujem ťa! ani hlava nohám: Nepotrebujem vás!“{n}{r}1Kor 12,21{/r}{/n} Ale všetky spolu tvoria v_jednote Ducha úplné Kristovo telo a podľa svojich darov si navzájom preukazujú potrebné a užitočné služby{n}porov. {r}1Kor 12,12.7{/r}{/n}.

Údy v_tele usporiadal Boh a každý jeden z_nich tak, ako sám chcel. A údy sa navzájom rovnako starajú jeden o_druhý, pretože vzájomná náklonnosť, do nich vložená, vytvára medzi nimi duchovné spoločenstvo. A tak „ak trpí jeden úd, trpia spolu s_ním všetky údy, a ak vychvaľujú jeden úd, radujú sa s_ním všetky údy“{n}{r}1Kor 12,26{/r}{/n}.

A zasa ako sú časti v_celku, tak je každý z_nás v_Duchu, lebo sme všetci pokrstení v_jednom Duchu v_jedno telo{n}porov. {r}1Kor 12,13{/r}{/n}.

A ako možno v_Synovi vidieť Otca, tak Syna vidíme v_Duchu{n}porov. {r}Jn 14,9{/r}{/n}. Preto klaňanie sa v_Duchu ukazuje, že sa činnosť nášho ducha rozvíja vo svetle{n}porov. {r}Jn 4,23{/r}; {r:Jn}3,21{/r}{/n}, ako možno vyvodiť z_rozhovoru so Samaritánkou. Lebo keď sa ona podľa mylného zvyku svojho kraja domnieva, že sa Bohu možno klaňať len na nejakom mieste, Pán ju vyvádza z_omylu a hovorí, že Bohu sa treba klaňať v_Duchu a pravde{n}{r}Jn 4,24{/r}{/n}; čím nazval sám seba pravdou{n}porov. {r}Jn 14,6{/r}{/n}.

Keď teda hovoríme, že sa klaniame v_Synovi ako v_obraze Boha Otca, tak to znamená, že sa klaniame aj v_Duchu, lebo on sám v_sebe je vyjadrením Pánovho božstva{n}porov. {r}Jn 15,26{/r}{/n}.

Preto vo vlastnom a plnom zmysle pomocou Ducha, ktorý nás osvecuje, vidíme jas Božej slávy a prostredníctvom znaku sme pozdvihnutí k_tomu, ktorého on je znakom a pečaťou tej istej podstaty.

My sme nedostali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z_Boha, aby sme vedeli, čo nám Boh daroval: {*} Duch totiž skúma všetko, aj Božie hlbiny.

Toto tajomstvo v_iných pokoleniach nebolo známe tak, ako sa teraz v_Duchu zjavilo jeho svätým apoštolom a prorokom. {*} Duch totiž skúma všetko, aj Božie hlbiny.

Bratia, {v}5{/v}umŕtvujte teda svoje pozemské údy: smilstvo, nečistotu, vášeň, zlú žiadostivosť a lakomstvo, čo je modloslužba! {v}6{/v}Pre takéto veci prichádza Boží hnev na odbojných synov. {v}7{/v}Kedysi ste aj vy boli takí, keď ste v_nich žili. {v}8{/v}Ale teraz odložte aj vy všetko: hnev, rozhorčenie, zlobu, rúhanie i_mrzké reči zo svojich úst. {v}9{/v}Neluhajte si navzájom vy, čo ste si vyzliekli starého človeka s_jeho skutkami {v}10{/v}a obliekli ste si nového, toho, čo sa obnovuje, aby mal pravé poznanie podľa obrazu toho, ktorý ho stvoril. {v}11{/v}Potom už niet Gréka ani Žida, obriezky ani neobriezky, barbara, Skýta, otroka, slobodného, ale všetko a vo všetkom je Kristus.

{v}12{/v}Ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť. {v}13{/v}Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy! {v}14{/v}Ale nad všetko toto majte lásku, ktorá je zväzkom dokonalosti! {v}15{/v}A vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj. Preň ste aj povolaní v_jednom tele. A buďte vďační!

{v}16{/v}Kristovo slovo nech vo vás bohato prebýva. Vo všetkej múdrosti sa navzájom poúčajte a napomínajte a pod vplyvom milosti spievajte Bohu vo svojich srdciach žalmy, hymny a duchovné piesne.

Všetci, čo sme pokrstení v_Kristovi, Krista sme si obliekli; {*} Všetci sme jeden v_Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.

Už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy. {*} Všetci sme jeden v_Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.

Prišiel sám Pán, učiteľ lásky, naplnený láskou, „rozhodil po zemi slovo“{n}porov. {r}Rim 9,28{/r}{/n}, ako bolo o_ňom predpovedané, a ukázal, že v_dvoch prikázaniach lásky spočíva zákon i_proroci{n}porov. {r}Mt 22,40{/r}{/n}.

Uvažujte so mnou, bratia, aké dve prikázania sú to. Veď vám musia byť veľmi známe. Nemôžu vám prísť na myseľ len vtedy, keď vám ich pripomíname; ony nesmú nikdy vymiznúť z_vašich sŕdc. Neprestajne myslite na to, že treba milovať Boha i_blížneho: „Boha celým srdcom, celou dušou a celou mysľou a blížneho ako seba samého.“{n}{r}Mt 22,37.39{/r}{/n}

Na toto treba ustavične myslieť, o_tomto treba rozjímať, toto treba dodržiavať, uskutočňovať, plniť. V_poradí uloženia príkazu je prvá láska k_Bohu. Láska k_blížnemu je zasa prvá v_poriadku uskutočňovania. Lebo ten, čo ti nariadil lásku v_dvoch prikázaniach, neodporúčal ti najprv blížneho a Boha až potom, ale najprv Boha a potom blížneho.

Lenže ty, pretože Boha ešte nevidíš, láskou k_blížnemu si zasluhuješ, že ho raz budeš vidieť; láskou k_blížnemu si očisťuješ zrak, aby si mohol vidieť Boha, ako to jasne hovorí Ján: „Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí.“{n}porov. {r}1Jn 4,20{/r}{/n}

Žiada sa od teba: Miluj Boha. Ak ty mi povieš: Ukáž mi toho, koho mám milovať, čo iné ti mám odpovedať než to, čo hovorí sám Ján: „Boha nikto nikdy nevidel“{n}{r}Jn 1,18{/r}{/n}? Ale aby si si nemyslel, že Boha vonkoncom nemôžeš vidieť, hovorí: „Boh je láska. Kto ostáva v_láske, ostáva v_Bohu.“{n}{r}1Jn 4,16{/r}{/n} Miluj teda blížneho a pozoruj v_sebe, skadiaľ sa rodí láska k_nemu, a uvidíš, nakoľko je možné, Boha.

Začni teda milovať blížneho. „Lám hladnému svoj chlieb, bedára bez prístrešia zaveď do svojho domu, ak uvidíš nahého, zaodej ho a pred svojím blížnym sa neskrývaj.“{n}porov. {r}Iz 58,7{/r}{/n}

A vieš, čo dosiahneš, keď to budeš robiť? „Vtedy ako zora vyrazí tvoje svetlo.“{n}{r}Iz 58,8{/r}{/n} Tvojím svetlom je tvoj Boh, on je tvojou zornicou, lebo on príde k_tebe po noci tohto sveta. On nevychádza ani nezapadá, lebo ostáva navždy.

Keď miluješ blížneho a keď sa staráš o_svojho blížneho, konáš cestu. A kam ideš, ak nie k_Pánu Bohu; k_tomu, ktorého máme milovať celým srdcom, celou dušou a celou mysľou? K_Pánovi sme síce ešte neprišli, ale blížneho máme pri sebe. Znášaj teda toho, s_ktorým ideš, aby si došiel k_tomu, s_ktorým túžiš zostať naveky.

Boh nás miloval a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy. {*} Keď nás Boh takto miluje, aj my sme povinní milovať jeden druhého.

My sme spoznali lásku, akú má Boh k_nám, a uverili sme v_ňu. {*} Keď nás Boh takto miluje, aj my sme povinní milovať jeden druhého.

Bratia, {v}3,17{/v}všetko, čo hovoríte alebo konáte, všetko robte v_mene Pána Ježiša a skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi.

{v}18{/v}Ženy, podriaďujte sa mužom, ako sa sluší v_Pánovi! {v}19{/v}Muži, milujte manželky a nebuďte voči nim nevrlí! {v}20{/v}Deti, poslúchajte rodičov vo všetkom, lebo je to milé Pánovi! {v}21{/v}Otcovia, nedráždite svoje deti, aby nezmalomyseľneli! {v}22{/v}Otroci, poslúchajte pozemských pánov vo všetkom a neslúžte iba naoko, ako tí, čo sa chcú páčiť ľuďom, ale z_úprimného srdca, v_bázni pred Pánom! {v}23{/v}Čokoľvek robíte, robte z_tej duše ako Pánovi, a nie ako ľuďom! {v}24{/v}Veď viete, že od Pána dostanete za odmenu dedičstvo. Slúžte Pánovi, Kristovi! {v}25{/v}Lebo kto pácha krivdu, dostane za odplatu neprávosť, ktorej sa dopustil. Tu sa nenadŕža nikomu.

{v}4,1{/v}Páni, dávajte otrokom, čo je spravodlivé a slušné; veď viete, že aj vy máte Pána v_nebi!

A skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi. {*} Všetko robte v_mene Pána Ježiša.

Božie Slovo sa raz narodilo v_tele{n}porov. {r}Tít 3,4{/r}{/n} (v čom sa zjavila jeho dobrota a láska k_človeku), ale pre tých, čo po ňom túžia, chce sa stále znova rodiť duchovne. Stáva sa dieťaťom a rastie úmerne s_rozvojom ich čností. Zjavuje sa v_takej miere, v_akej je kto schopný prijať ho. Pritom nezužuje závistlivo a žiarlivo svoju nesmiernu veľkosť, len skúma, akým spôsobom a do akej miery sú schopní vidieť ho tí, čo po ňom túžia, ale jeho tajomstvo je také veľké, že ostáva navždy nepochopiteľné pre všetkých.

Preto keď svätý Apoštol múdro uvažuje o_hĺbke tohto tajomstva, hovorí: „Ježiš Kristus je ten istý včera i_dnes a naveky.“{n}{r}Hebr 13,8{/r}{/n} Tým chce povedať, že toto tajomstvo je vždy nové: nijaká myseľ ho nikdy nemôže úplne pochopiť, a preto nestarne.

Narodil sa Kristus, Boh, vzal si telo obdarené rozumovou dušou a stal sa človekom; on, čo dal povstať všetkým veciam z_ničoho. Vo dne jasne žiari hviezda od Východu a vedie mudrcov na miesto, kde leží Slovo, ktoré si vzalo telo. Ona ukazuje, že Slovo, hoci bolo obsiahnuté v_zákone a prorokoch, tajomne prevyšuje zmyslové poznanie a pohanov privádza k_jasnému svetlu poznania.

Správne chápaná reč zákona a prorokov privádza ako hviezda k_poznaniu vteleného Slova tých, čo sú silou milosti povolaní podľa Božieho rozhodnutia{n}porov. {r}Rim 8,28{/r}{/n}.

Boh sa stáva dokonalým človekom a nič nemení na ľudskej prirodzenosti, výnimkou je iba hriech (ktorý napokon ani nepatrí k_prirodzenosti človeka), aby svojím telom ako návnadou zlákal pažravého draka, ktorý nenásytne dychtí po ľudskom tele. Božská sila skrytá v_tomto tele mala mu byť jedom, ktorý ho úplne zničí, ale pre ľudskú prirodzenosť bude tá istá božská sila skrytá v_tele liekom, ktorý v_nej obnoví prvotnú milosť. Drak kedysi vychrlil svoj jed na strom poznania a skazil ľudskú prirodzenosť, ktorá ho ochutnala; teraz sa opovážil zhltnúť aj Pánovo telo, lenže božská sila v_ňom ukrytá ho porazila a zničila.

Veľké tajomstvo Božieho vtelenia zostane navždy tajomstvom. Veď ako môže byť Slovo bytostne ako osoba v_tele, keď je tá istá osoba celá bytostne u_Otca? Ako to, že to isté Slovo, ktoré je celou svojou prirodzenosťou Bohom, stalo sa celou prirodzenosťou človekom, a pritom ani z_jednej prirodzenosti nechýba: ani z_božskej, ktorou je Boh, ani z_našej, ktorou sa stal človekom?

Jedine viera chápe tieto tajomstvá, lebo ona je podstatou a základňou vecí, ktoré prevyšujú každý pochop ľudskej mysle a rozumu{n}porov. {r}Hebr 11,1{/r}{/n}.

Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami: {*} A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.

Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u_Boha a to Slovo bol Boh. {*} A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.

Bratia, {v}2{/v}v_modlitbe buďte vytrvalí; bdejte pri nej a vzdávajte vďaky! {v}3{/v}Modlite sa aj za nás, aby Boh otvoril dvere nášmu slovu, aby sme mohli hlásať Kristovo tajomstvo, pre ktoré som aj vo väzení, {v}4{/v}aby som ho zvestoval tak, ako som povinný hovoriť. {v}5{/v}Voči tým, čo sú mimo, správajte sa múdro a využívajte čas. {v}6{/v}Vaša reč nech je vždy milá, soľou korenená, aby ste vedeli, ako máte každému odpovedať.

{v}7{/v}Čo je so mnou, to vám všetko rozpovie Tychikus, milovaný brat, verný služobník a spolupracovník v_Pánovi, {v}8{/v}ktorého som k_vám práve na to poslal, aby ste sa dozvedeli, čo je s_nami, a aby potešil vaše srdcia, {v}9{/v}s_Onezimom, verným a milovaným bratom, ktorý je od vás. Oni vám oznámia všetko, čo sa tu deje.

{v}10{/v}Pozdravuje vás môj spoluväzeň Aristarchus aj Barnabášov bratanec Marek – už ste o_ňom dostali pokyny; prijmite ho, ak príde k_vám, – {v}11{/v}i_Jezus, ktorý sa volá Justus. Toto sú z_obriezky jediní spolupracovníci na Božom kráľovstve, ktorí mi boli na potechu. {v}12{/v}Pozdravuje vás Epafras, ktorý je od vás, služobník Krista Ježiša, a ustavične zápasí o_vás v_modlitbách, aby ste boli dokonalí a celkom zaujatí Božou vôľou. {v}13{/v}Môžem mu dosvedčiť, že sa veľa namáha pre vás a pre Laodicejčanov a Hierapolčanov. {v}14{/v}Pozdravuje vás milovaný lekár Lukáš aj Démas. {v}15{/v}Pozdravte bratov v_Laodicei aj Nymfu a cirkev v_jej dome. {v}16{/v}Keď sa tento list prečíta u_vás, zariaďte, aby sa čítal aj v_laodicejskej cirkvi, a vy si zasa prečítajte ten z_Laodicey. {v}17{/v}A Archippovi povedzte: „Usiluj sa plniť službu, ktorú si dostal v_Pánovi!“

{v}18{/v}Môj, Pavlov, vlastnoručný pozdrav. Pamätajte na moje okovy. Milosť nech je s_vami.

Modlime sa navzájom, aby Boh otvoril dvere nášmu slovu, {*} Aby sme mohli hlásať Kristovo tajomstvo.

Nech Pán otvorí naše pery a naše ústa nech ohlasujú Božiu slávu. {*} Aby sme mohli hlásať Kristovo tajomstvo.

Kto z_ľudí by mohol poznať všetky poklady múdrosti a poznania utajené v_Kristovi, skryté v_chudobe jeho tela{n}porov. {r}Rim 11,33{/r}; porov. {r}Kol 2,31{/r}{/n}? Lebo „on, hoci bol bohatý, stal sa pre nás chudobným, aby sme sa my jeho chudobou obohatili“{n}porov. {r}2Kor 8,9{/r}{/n}. Keď vzal na seba smrteľnú prirodzenosť a podstúpil smrť, ukázal sa v_chudobe, ale sľúbil budúce bohatstvo, ktoré nestratil, hoci ho na čas odložil.

Aká nesmierna je jeho dobrota! Vyhradil ju tým, čo sa ho boja. Preukázal ju tým, čo v_neho dúfajú{n}porov. {r}Ž 31,20{/r}{/n}.

Lebo poznávame len čiastočne, kým nepríde to dokonalé{n}porov. {r}1Kor 13,9-10{/r}{/n}. Ale aby sme ho potom boli schopní vnímať, on, rovný Otcovi v_božskej prirodzenosti, stal sa podobný nám v_prirodzenosti sluhu{n}porov. {r}Flp 2,6-7{/r}{/n} a pretvára nás na Božiu podobu. Jediný Boží Syn stal sa synom človeka a mnohých synov človeka robí Božími synmi; viditeľnou podobou sluhu živí sluhov a robí ich slobodnými, aby mohli hľadieť na Božiu podobu.

Vskutku „sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je“{n}{r}1Jn 3,2{/r}{/n}. Veď aké by to boli poklady múdrosti a poznania, aké by to bolo Božie bohatstvo, keby nám nemalo stačiť? A aká by to bola nesmierna dobrota, keby nás nemohla nasýtiť? Teda „Ukáž nám Otca a to nám postačí“{n}{r}Jn 14,8{/r}{/n}.

A v_ktoromsi žalme mu ktosi z_nás o_nás či za nás hovorí: „Až sa raz zjaví tvoja sláva, ja sa nasýtim.“{n}porov. {r}Ž 17,15{/r}{/n} No on a Otec sú jedno{n}porov. {r}Jn 10,30{/r}{/n}: kto vidí jeho, vidí aj Otca{n}porov. {r}Jn 14,9{/r}{/n}. Teda „Pán zástupov, to je ten kráľ slávy“{n}porov. {r}Ž 24,10{/r}{/n}. On nás obráti, ukáže nám svoju tvár a budeme spasení{n}porov. {r}Ž 80,4{/r}{/n}; nasýtime sa a to nám postačí.

Kým sa to nestane, kým nám neukáže to, čo nám postačí, kým sa nenapijeme a nenasýtime z_neho, prameňa života{n}porov. {r}Ž 36,10{/r}{/n}, dokiaľ žijeme vo viere a sme vo vyhnanstve, ďaleko od neho{n}porov. {r}2 Kor 5,7.6{/r}{/n}, dokiaľ sme lační a smädní po spravodlivosti{n}porov. {r}Mt 5,6{/r}{/n} a nevýslovne dychtivo túžime hľadieť na krásu Božej podoby, dotiaľ s_nábožnou oddanosťou oslavujme jeho narodenie v_podobe sluhu.

Ešte nemôžeme hľadieť na toho, ktorého splodil Otec pred východom zornice{n}porov. {r}Ž 110,3{/r}{/n}; preto oslavujme toho, ktorý sa narodil z_Panny v_nočnej hodine. Ešte nechápeme toho, „ktorého meno je už pred slnkom“{n}{r}Ž 72,17{/r}{/n}, preto poznávajme jeho „stan“ postavený „na slnku“{n}porov. {r}Ž 19,5{/r}{/n}.

Ešte nevidíme Jednorodeného, ktorý ostáva vo svojom Otcovi, preto myslime na Ženícha, čo vychádza „zo svojej komnaty“{n}porov. {r}Ž 19,6{/r}{/n}. Ešte nie sme súci na hostinu u_nášho Otca, preto poznajme jasle nášho Pána{n}porov. {r}Iz 1,3{/r}{/n} Ježiša Krista.

Zjavil sa život a my sme videli a zvestujeme vám večný život, {*} Ktorý bol u_Otca a zjavil sa nám.

Vieme, že prišiel Boží Syn a dal nám schopnosť poznať toho Pravého. A my sme v_tom Pravom, v_jeho Synovi Ježišovi Kristovi. On je ten Pravý, Boh a večný život. {*} Ktorý bol u_Otca a zjavil sa nám.

Hľa, môj služobník, ktorého som si vyvolil; môj miláčik, v_ktorom mám zaľúbenie. {*} V_jeho meno budú dúfať národy.

Vložím na neho svojho Ducha a oznámi právo národom. {*} V_jeho meno budú dúfať národy.

Kristus je osvietený; nechajme sa osvietiť aj my. Kristus sa dáva pokrstiť; zostúpme s_ním do vody aj my, aby sme s_ním mohli aj vystúpiť.

Ján krstí, Ježiš prichádza na krst. Možno aj preto, aby posvätil toho, ktorý ho pokrstil. Ale celkom isto preto, aby pochoval vo vode celého starého Adama. Pred nami a kvôli nám posväcuje Jordán, aby posväcoval Duchom a vodou, lebo aj sám bol duch a telo.

Ján Krstiteľ sa zdráha, Ježiš nalieha. „Ja by som sa mal dať tebe pokrstiť“{n}{r}Mt 3,14{/r}{/n}, hovorí lampa Slnku, hlas Slovu, priateľ Ženíchovi, najväčší medzi tými, čo sa narodili zo ženy, Prvorodenému zo všetkého stvorenia; ten, ktorý už v_matkinom lone plesá{n}porov. {r}Lk 1,44{/r}{/n}, tomu, ktorý v_živote matky prijal poklonu; ten, ktorý je predchodcom a bude aj ďalej predchodcom, tomu, ktorý sa zjavil a ešte sa zjaví. „Ja by som sa mal dať tebe pokrstiť,“ dodaj: a kvôli tebe. Lebo vedel, že bude pokrstený krstom mučeníctva, alebo že ako Peter nebude mať umyté len nohy.

Ježiš vystupuje z_vody a vynáša so sebou svet do výšav{n}porov. {r}Ef 4,8{/r}{/n} a vidí, ako sa trhá a otvára nebo, ktoré Adam zavrel sebe i_svojim potomkom tak, ako bol aj raj zavretý ohnivým mečom{n}porov. {r}Gn 3,24{/r}{/n}.

Duch svedčí o_Ježišovom božstve, veď prichádza ako k_seberovnému. Hlas zaznieva z_neba, lebo odtiaľ pochádza ten, ktorému svedectvo patrí. Prichádza ako holubica, ktorú vidno v_telesnej podobe, lebo chce vzdať poctu Ježišovmu telu, ktoré je zbožstvené, je teda Božie. A zároveň oznamuje, ako holubica kedysi, pred dávnymi vekmi, koniec potopy{n}porov. {r}Gn 8,9-12{/r}{/n}.

Celkom sa očistite a dajte sa očistiť. Boh sa z_ničoho tak neteší, ako z_obrátenia a spásy človeka, pre ktorého je každé slovo a každá sviatosť, aby ste svietili ako hviezdy na oblohe{n}porov. {r}Flp 2,15{/r}{/n} a boli akousi životnou silou pre ostatných ľudí. Tak budete stáť ako dokonalé svetlá pri onom veľkom svetle a naplní vás jas toho svetla, ktoré je v_nebi, a budete požívať oveľa jasnejšie a čistejšie svetlo Trojice, z_ktorého iba jeden lúč, vychádzajúci z_jediného božstva, ste nateraz neúplne prijali v_Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. Jemu sláva a moc na veky vekov{n}porov. {r}Zjv 5,13{/r}; {r}1Krn 29,11{/r}{/n}. Amen.

Dnes sa otvorilo nebo a voda mora sa stala sladkou, zem plesá, vrchy a pahorky sa radujú; {*} Lebo Ján pokrstil Krista v_Jordáne.

Čo ti je, more, že utekáš, a tebe, Jordán, že sa naspäť obraciaš? {*} Lebo Ján pokrstil Krista v_Jordáne.

Duch Pána, Boha, je nado mnou, pretože ma Pán pomazal: poslal ma hlásať radostnú zvesť chudobným, {*} Uzdraviť skrúšených srdcom, oznámiť zajatým slobodu a väzneným prepustenie.

Ja som z_Boha vyšiel a od neho prichádzam. Neprišiel som sám od seba, ale on ma poslal. {*} Uzdraviť skrúšených srdcom, oznámiť zajatým slobodu a väzneným prepustenie.

Milovaní bratia, náš Pán Ježiš Kristus, ktorý je naveky stvoriteľom všetkého, dnes sa narodil z_matky, a tak sa stal naším spasiteľom. Dnes sa nám dobrovoľne narodil v_čase, aby nás zaviedol do Otcovej večnosti. Boh sa stal človekom, aby sa človek stal Bohom: aby človek mohol jesť chlieb anjelov{n}porov. {r}Ž 78,25{/r} [Vg.]{/n}, Pán anjelov sa dnes stal človekom.

Dnes sa splnilo proroctvo, ktoré hovorí: „Roste, nebesia, z_výsosti, z_oblakov nech prší spravodlivosť. Nech sa otvorí zem a zrodí spásu.“{n}{r}Iz 45,8{/r} [Vg.]{/n} Stvoriteľ sa stal stvorením, aby sa našiel ten, čo bol stratený. Preto človek vyznáva v_žalme: „Pred svojím pokorením som blúdil.“{n}porov. {r}Ž 119,67{/r}{/n} Človek blúdil a stal sa vinníkom: Boh sa narodil ako človek, aby bol vinník vyslobodený. Človek padol, ale Boh zostúpil. Človek padol biedne, Boh zostúpil milosrdne; človek padol pre pýchu, Boh zostúpil s_milosťou.

Aké zázraky, aké divy, bratia moji! Kvôli človekovi sa menia zákony prírody: Boh sa rodí, panna bez muža ťarchavie, Božie slovo robí matkou tú, čo nepoznala muža; je matkou, a zároveň pannou; stáva sa matkou, a je neporušená; panna má syna a pritom muža nepozná; vždy nedotknutá, ale nie neplodná. On jediný sa narodil bez hriechu, on, ktorý sa nezrodil z_mužovho objatia ani z_vôle tela, ale z_poslušného srdca.

On nám odpustí naše hriechy a očistí nás od každej neprávosti. {*} Otec poslal Syna za Spasiteľa sveta.