LITURGIA HODÍN

s_osobitným kalendárom

Spoločnosti Ježišovej

1. januára

Oktáva narodenia Pána

SLÁVNOSŤ PANNY MÁRIE BOHORODIČKY A MENA JEŽIŠ

(Titulárny sviatok Spoločnosti Ježišovej)

Sviatok Najsvätejšieho mena Ježiš, zavedený pre celú Cirkev roku 1721, je v_Rímskom kalendári zrušený, lebo spomienka na pomenovanie Ježiša sa nachádza už v_evanjeliu omše 1. januára (porov. Calendarium Romanum, ed. typ. r. 1969, str. 60-61), t. j. na slávnosť Svätej Bohorodičky Márie, kedy sa osobitne „pripomína, že Dieťa dostalo najsvätejšie meno Ježiš“ (tamže, s. 16, č. 35 f).
Teda dnešný deň sa právom slávi ako titulárny sviatok našej Spoločnosti, ktorú si svätý Ignác a jeho spoločníci želali od samého začiatku „nazvať Ježišovým menom“ (porov. Formula Inštitútu, č. 1), aby sa z_neho akoby z_hesla zračil cieľ, povaha a obsah nášho povolania a života.
Všetko ako v_Liturgii hodín všeobecnej Cirkvi. Nasledujúcu modlitbu si však možno vziať podľa ľubovôle:

Poďme k_Bohu Otcovi a úpenlivo ho prosme:

Pridruž nás k_svojmu Synovi.

Ty si otvoril svetu cesty pokoja, keď si nám skrze Ježiša Krista odpustil hriechy,

pridruž nás k_svojmu Synovi.

Ty si nás povolal, aby sme pred tvojou tvárou slúžili novému svetu,

pridruž nás k_svojmu Synovi.

Ty si chcel, aby Ježiš, tvoje vtelené Slovo, bol našou nádejou a jedinou slasťou v_živote,

pridruž nás k_svojmu Synovi.

V_prácach našej služby evanjeliu

pridruž nás k_svojmu Synovi.

V_príjemnosti bratského spolunažívania

pridruž nás k_svojmu Synovi.

V_samote, trápeniach, ba aj v_samej smrti

pridruž nás k_svojmu Synovi.

V_tajomstve svojho vzkriesenia

pridruž nás k_svojmu Synovi.

Skrze Máriu, Ježišovu Matku, úpenlivo ťa prosíme,

pridruž nás k_svojmu Synovi.

Ponížene prosme nášho Pána Ježiša Krista, ktorý skrze svätého Ignáca túto Spoločnosť svojho Mena podivuhodne založil a po celom svete rozšíril:

Všetko, čo robíme, obráť na väčšie oslávenie svojho Mena.

Pane Ježišu, ty si nás nehodných povolal do Spoločnosti svojho Mena,

všetko, čo robíme, obráť na väčšie oslávenie svojho Mena.

Pane Ježišu, ty chceš, aby všetci členovia Spoločnosti tvojho Mena odumreli sebaláske a nasledovali ťa na kráľovskej ceste kríža,

všetko, čo robíme, obráť na väčšie oslávenie svojho Mena.

Pane, Ježišu, ty nám silou božskej obety svojho tela a krvi pomáhaš, aby sme sa neodchýlili od zásad evanjeliovej chudoby,

všetko, čo robíme, obráť na väčšie oslávenie svojho Mena.

Pane Ježišu, ty nás pobádaš, aby sme ti slúžili podľa príkladu Ignáca a jeho ustanovení,

všetko, čo robíme, obráť na väčšie oslávenie svojho Mena.

Pane Ježišu, ty nás posielaš ako nových pracovníkov na zveľadenie vinice tvojej Cirkvi,

všetko, čo robíme, obráť na väčšie oslávenie svojho Mena.

Pane Ježišu, ty si želáš, aby sme boli v_dokonalej poslušnosti plodnými ratolesťami v_tvojej vinici,

všetko, čo robíme, obráť na väčšie oslávenie svojho Mena.

Pane Ježišu, ty nás pobádaš k_bratskej láske a podnecuješ, aby sme šírili oheň tvojej lásky po celom svete,

všetko, čo robíme, obráť na väčšie oslávenie svojho Mena.

Pane Ježišu, ty si želáš, aby sme patrili tebe v_živote i_vo smrti,

všetko, čo robíme, obráť na väčšie oslávenie svojho Mena.

MODLITBA

Bože, ty si chcel, aby si tvoje Slovo vzalo telo z_tvojej služobnice Panny Márie, a rozkázal si, aby dostalo meno Ježiš: obráť nám srdce, aby sme chápali, čo nám v_týchto dňoch hovoríš v_tvojom Synovi, našom Pánovi, Ježišovi Kristovi,

19. januára

Bl. Jakuba Salésa a Viliama Saultemouchea, Ignáca de Azevedo a spol., Jakuba Bonnauda a spol., mučeníkov zo Spoločnosti Ježišovej

Ľubovoľná spomienka

V_tento deň si pripomíname blahosl. mučeníkov zo Spoločnosti Ježišovej, ktorí boli po rozdelení kresťanov v_16. storočí zavraždení za katolícku vieru. Sú to: Jakub Salès a Viliam Saultemouche (zomreli 7. februára 1593 vo Francúzsku; za blahoslavených ich vyhlásil Pius XI.roku 1926); Ignác de Azevedo (zomrel 15. júla 1570) a jeho 39 spoločníkov (zomreli 15. a 16. júla 1570, keď sa plavili do Brazílie; za blahoslavených ich vyhlásil Pius IX. roku 1854). K_nim boli pripojení mučeníci, ktorí boli zavraždení za vieru za Francúzskej revolúcie, totiž Jakub Bonnaud (zomrel 2. septembra 1792) a jeho 22 spoločníkov (zomreli 2.-5. septembra 1792 vo Francúzsku; za blahoslavených ich vyhlásil v_roku 1926 Pius XI.).
Zo spoločnej časti viacerých mučeníkov alebo duchovných pastierov.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

DRUHÉ ČÍTANIE

Z_Homílií svätého pápeža Pavla Šiesteho

(Homília, ktorú mal Pavol VI. pri slávnosti svätorečenia 40 blahosl. mučeníkov Anglicka a Walesu 25. októbra 1970, A.A.S. 62 [1970], str. 747-748)

{p}

Cirkev rastie a stále sa rozvíja hrdinskou láskou mučeníkov

Naše časy potrebujú svätých! Potrebujú najmä príklad tých, ktorí vydali vrcholné svedectvo lásky ku Kristovi a k_jeho Cirkvi; „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov“ (Jn 15,13). Tieto slová božského Učiteľa sa v_prvom rade vzťahujú na obetu, ktorú on sám priniesol na kríži, keď sa žertvoval za spásu všetkých ľudí; platia však aj o_nespočetnom a obrovskom množstve mučeníkov všetkých čias, práve tak o_tých, čo boli povraždení za prenasledovaní, rozpútaných proti rodiacej sa Cirkvi, ako aj o_tých, čo zahynuli v_novších časoch počas iných, možno skrytejších, zato nie ľahších prenasledovaní.

Cirkev sa síce zrodila z_Kristovej obety na kríži, avšak rastie a ďalej sa rozvíja hrdinskou láskou, o_ktorej vydávajú svedectvo spomedzi jej synov svojou smrťou práve tí najšľachetnejší: „semenom je krv kresťanov“. Teda obeta, v_ktorej sa mučeníci nechávajú obrať o_život, stáva sa práve tak, ako sa stalo aj Kristovo vyliatie krvi a v_spojení s_Kristovou obetou, prameňom života a duchovnej plodnosti pre dobro Cirkvi a celého sveta. A preto nám veľmi pekne pripomína konštitúcia Svetlo národov, že „Cirkev pokladá mučeníctvo, ktorým sa učeník pripodobňuje Učiteľovi, dobrovoľne podstupujúcemu smrť za spásu sveta, a vylieva krv ako ju vylial aj on sám, za význačný dar a najvyšší dôkaz lásky“ (č. 42).

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}2 Kor 4, 11. 16{/r}

Kým žijeme, vydávame sa na smrť pre Ježiša. {*} Aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele.

Hoci náš vonkajší človek chradne, náš vnútorný sa zo dňa na deň obnovuje. {*} Aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele.

MODLITBA

Bože, ty si našich blahoslavených spolubratov smrťou pripodobnil Kristovi, svojmu Synovi; daj na ich príhovor, aby boli všetci veriaci dokonale zjednotení. O_to ťa prosíme

4. februára

Sv. Jána de Brito, bl. Rudolfa Acquavivu a spol., bl. Františka Pacheca, Karola Spinolu a spoločníkov, mučeníkov

Spomienka

V_tento deň si pripomíname viacerých mučeníkov zo Spoločnosti Ježišovej, ktorí boli zabití za vieru v_misijných krajinách. Sú to: sv. Ján de Brito (zomrel 4. februára 1693 v_madurskej misii; za svätého ho vyhlásil Pius XII. roku 1947); blahoslavený Rudolf Acquaviva a 4 spoločníci (zomreli 25. júla 1583 v_Indii, za blahoslavených ich vyhlásil Lev XIII. roku 1893); blahoslavení František Pacheco (zomrel 20. júna 1626), Karol Spinola (zomrel 10. septembra 1622) a 31 spoločníkov (zomreli v_rokoch 1617-1632 v_Japonsku; za blahoslavených ich vyhlásil Pius IX. roku 1867); a 3 spoločníci (zomreli 19. júna a 20. júla 1900 v_čínskej misii; za blahoslavených ich vyhlásil Pius XII. roku 1955).
Zo spoločnej časti viacerých mučeníkov alebo duchovných pastierov.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

DRUHÉ ČÍTANIE

Z_Homílií svätého pápeža Pavla Šiesteho

(Homília, ktorú mal Pavol VI. pri slávnosti svätorečenia 40 blahosl. mučeníkov Anglicka a Walesu 25. októbra 1970, A.A.S. 62 [1970], str. 748-749)

{p}

Mučeníci priniesli svoj život ako obetu lásky, nad ktorú niet väčšej a vznešenejšej

Mnoho sa už povedalo a napísalo o_tajomstve, ktoré sa volá „človek“; o_obrovských schopnostiach jeho ducha, ktoré mu umožňujú vnikať do tajov vesmíru, podmaňovať si hmotný svet a využívať ho na svoje ciele; o_vznešenosti jeho mysle a ducha, prejavujúcej sa v_obdivuhodných dielach umenia a vedy; o_jeho triumfoch a biedach. Ale najvlastnejšou silou človeka a v_jeho osobe najhlbšie zakorenenou je sila a schopnosť milovať, ktorá je bezodná a ktorá ho uschopňuje, aby sa dával v_láske, ktorá je mocnejšia ako smrť a siaha až do večnosti.

Vyjadrenie a najvznešenejšie znamenie tejto lásky možno nájsť v_mučeníctve kresťanov, a to nie iba preto, že mučeník sa prejavil vrcholne verným láske, o_ktorej vydal svedectvo vyliatím krvi, ale aj preto, že túto obetu priniesol z_lásky, nad ktorú niet väčšej a vznešenejšej, totiž z_lásky k_tomu, ktorý nás stvoril a vykúpil a miluje nás tak, ako len Boh môže milovať, a ktorý napokon od nás očakáva odpoveď plného a bezvýhradného darovania, to jest z_lásky, hodnej nášho Boha.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Rim 8, 34-35. 37{/r}

Kristus Ježiš je po pravici Boha a prihovára sa za nás. {*} Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo hlad alebo nahota, nebezpečenstvo, prenasledovanie alebo meč?

V_tomto všetkom víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. {*} Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo hlad alebo nahota, nebezpečenstvo, prenasledovanie alebo meč?

MODLITBA

Bože, ty si svojich blahoslavených urobil hlásateľmi a svedkami evanjelia; naplň každým ovocím spravodlivosti tých, čo nebojácne hlásajú slová nášho Pána, Ježiša Krista, tvojho Syna,

6. februára

Sv. Pavla Mikiho a jeho spoločníkov, mučeníkov

Spomienka

Pavol Miki sa narodil v_Japonsku roku 1566; vstúpil do Spoločnosti Ježišovej a spoluobčanom hlásal s_veľkým úspechom evanjelium. Keď sa rozpútalo prenasledovanie proti kresťanom, spolu s_inými ho zatkli. Podstúpil kruté potupovanie a bol odvedený do Nagasaki. Katom vyhlásil, že im odpúšťa. Dňa 5. februára 1597 bol ukrižovaný. V_ten istý deň spolu s_ním podstúpili mučenícku smrť školastik Ján Soan (de Goto) a pomocný brat Jakub Kisai zo Spoločnosti Ježišovej a ďalší 23 rehoľníci a laici. Pápež Pius IX. ich roku 1862 vyhlásil za svätých.
Zo spoločnej časti viacerých mučeníkov, alebo svätých mužov: pre rehoľníkov.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

DRUHÉ ČÍTANIE

Z_Dejín mučeníctva svätých Pavla Mikiho a jeho spoločníkov od súvekého autora

(Cap. 14, 109-110: Acta Sanctorum Febr. 1, 769)

{p}

Budete mi svedkami

Keď viseli na kríži, bolo obdivuhodné pozorovať, ako všetci prejavovali stálosť, na ktorú ich napomínal raz páter Pasius, potom zas páter Rodriguez. Páter komisár sa ani nepohol a oči mal uprené k_nebu. Brat Martin prespevoval niektoré žalmy, aby vzdával Božej dobrote vďaky a pridával verš: „Do tvojich rúk, Pane.“ Aj brat František Blancus zvučným hlasom vzdával Bohu vďaky. Brat Gunsalvus veľmi hlasno odriekal Pánovu modlitbu a Anjelské pozdravenie.

Keď náš brat Pavol Miki videl, že stojí na najčestnejšej kazateľnici, akú kedy mal, najprv vyhlásil okolostojacim, že je Japonec a že je zo Spoločnosti Ježišovej, že umiera za ohlasovanie evanjelia a že ďakuje Bohu za to jedinečné dobrodenie. Potom dodal: „Nazdávam sa, že sa nenájde medzi vami ani jeden, čo by si o_mne myslel, že v_tejto poslednej chvíli nebudem hovoriť pravdu. Vyhlasujem vám teda, že niet inej cesty k_spáse okrem tej, ktorej sa držia kresťania. A keďže ma tá učí odpúšťať nepriateľom a aj všetkým, čo mi ublížili, zo srdca odpúšťam panovníkovi a všetkým strojcom mojej smrti a prosím ich, aby prijali kresťanský krst.“

Potom uprel oči na spoločníkov a začal ich v_tomto poslednom boji povzbudzovať. Na tvári všetkých sa zračila akási veselosť, no na Ľudovítovi mimoriadne. Keď na neho istý kresťan zavolal, že čoskoro bude v_nebi, vtedy prstami a radostným pohybom celého tela upútal na seba pozornosť všetkých prítomných.

Anton, ktorý bol po Ľudovítovom boku, uprel oči k_nebu, vzýval najprv najsvätejšie mená Ježiš a Mária, potom zaspieval žalm „Chváľte, služobníci Pánovi“, ktorý sa naučil v_Nagasaki na vyučovaní náboženstva. Tam si dávali záležať, aby sa chlapci naučili naspamäť niektoré žalmy.

Napokon si iní s_rozjasnenou tvárou opakovali: „Ježiš, Mária“. Daktorí aj povzbudzovali okolostojacich, aby žili životom, hodným kresťana. Takto a podobne prejavovali ochotu umrieť.

Nakoniec kati začali vyťahovať z_pošiev kopije, aké sa používajú v_Japonsku. Pohľad na ne vzbudzoval hrôzu a všetci veriaci zvolali: „Ježiš, Mária!“ a dali sa do neba volajúceho náreku. Kati každému prerazili hrudník dvoma ranami kopije a v_krátkom čase vyhasili životy všetkých.

{p}

RESPONZÓRIUM

Porov. Gal 6, 14; Flp 1, 29

Máme sa chváliť krížom nášho Pána Ježiša Krista, v_ktorom je naša spása, život a vzkriesenie. {*} On nás spasil a oslobodil.

Vy ste dostali milosť nielen v_Krista veriť, ale aj trpieť pre neho. {*} On nás spasil a oslobodil.

MODLITBA

Zhliadni, Bože, na obrovské národy, ktoré sa rozvíjajú ďaleko od svetla evanjelia a ktoré priniesli prvotiny toľkých mučeníkov; dožič, aby darom tvojej milosti dozreli pre večnú žatvu.

Alebo:

Bože, posila všetkých mučeníkov, ty si priviedol svätého Pavla a jeho spoločníkov k_večnému životu ich mučeníckou smrťou na kríži; na ich orodovanie daj nám silu, aby sme statočne vyznávali vieru a zachovali si ju až do smrti.

15. februára

Sv. Klaudia La Colombièra, kňaza

Spomienka

Narodil sa roku 1641 v_mestečku Saint-Symphorien d’Ozon vo Francúzsku. Do Spoločnosti Ježišovej vstúpil roku 1659. Za kňaza bol vysvätený roku 1669. Učil na gymnáziu v_triede rétoriky a bol kazateľom. Účinne pomáhal svätej Margite Márii Alacoque pri šírení úcty k_Božskému Srdcu Ježišovmu. Potom ho poslali do Londýna za kazateľa kňažnej z_Yorku. Stal sa obeťou intríg; uväznili ho a vypovedali zo zeme. Zomrel roku 1682 v_mestečku Paray vo Francúzsku. Roku 1929 ho Pius XI. vyhlásil za blahoslaveného a Ján Pavol II. r. 1992 za svätého.
Zo spoločnej časti viacerých mučeníkov, alebo svätých mužov: pre rehoľníkov.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

DRUHÉ ČÍTANIE

Z_Duchovných poznámok sv. Klaudia La Colombièra (napísaných v_Londýne roku 1667)

(Œuvres complètes du Vén. P. Claucle La Colombière, t. 6, Grenoble, 1901, str. 115-116)

{p}

Všetko môže ten, čo nedôveruje sebe, ale všetku dôveru a nádej skladá iba v_Boha

Prečo nemôžem, Bože môj, pochodiť celý svet a kázať všetkým národom, ako to právom očakávaš od svojich služobníkov a priateľov? Keď Boh oznámil svoj úmysel menovanej osobe (svätej Margite Márii Alacoque) a ona mi rozpovedala, čo jej vravel, rozkázal som jej, aby to napísala. Mne to už potom nebolo ťažké prepísať do tohto denníka mojich exercícií. Boh chce, aby sa táto záležitosť šírila aj mojím pričinením. Tá svätá osoba rozprávala toto:

Keď som sa istého dňa v_oktáve sviatku Božieho tela modlila pred Najsvätejšou sviatosťou, môj Boh ma nadmieru zahrnul nebeskými milosťami. Keď som sa mu pri všetkej svojej nepatrnosti túžila akosi odvďačiť za toľké dobrodenia, Pán vyhovel môjmu želaniu a povedal: Nič milšie mi nemôžeš urobiť, ako keď splníš, čo som od teba už viac ráz žiadal.

Potom odhalil svoje presväté Srdce a povedal: Pozri sa na toto moje Srdce, na Srdce zapálené toľkou láskou k_ľuďom, že nič neopomenulo, ale sa celkom strávilo a vyčerpalo, aby im zanechalo túto nesmiernu lásku, dosvedčenú celkom bezpečnými znakmi. No väčšina ľudí nielenže neprejavuje vďačnosť a priateľskú náklonnosť, ale ma v_tomto tajomstve lásky stále zraňujú urážkami a potupami. A je to ešte trpkejšie, že to musím znášať aj od osôb, ktoré sa mi zasvätili. Preto ťa žiadam, aby piatok po oktáve Božieho tela bol osobitne zasvätený úcte môjho Srdca. V_ten deň veriaci nech pristupujú k_posvätnej hostine a za urážky, ktorých sa dostáva môjmu Srdcu v_Oltárnej sviatosti, nech sa podáva vynáhrada v_čase, keď som vyložený na poklonu veriacim. A sľubujem vám, že pričinením Božského Srdca budú zahrnutí hojnými nebeskými darmi všetci, ktorí budú preukazovať túto úctu môjmu Srdcu. – A ona mu na to: Ach, Pane môj, akúže to chceš mať pomocníčku pri uskutočňovaní svojich zámerov? Mňa totiž, čo som celkom nehodná, a nesmierne množstvo mojich hriechov bude zaiste len prekážkou pri ich uskutočňovaní. Veď máš toľko iných služobníkov, ktorí sa budú horlivo usilovať uskutočniť to, čo si želáš.

Vtedy jej Kristus odvetil: A či nevieš, ty nemúdra, že si volím to, čo je svetu slabé, aby som zahanbil silných, a že moja múdrosť používa bojácnych ľudí, aby som uskutočnil svoje zámery, aby si totiž uvedomovali svoju bezcennosť a nemohli sebe pripisovať nič; tak sa potom slávnejšie prejaví moja moc.

Ona mu na to: Pane môj, ukáž mi teda spôsob a cestu, ako splniť tvoj rozkaz.

Ježiš jej však povedal: Choď k_môjmu služobníkovi N. (Klaudius La Colombière) a v_mojom mene mu povedz, aby sa všemožne usiloval upevniť túto pobožnosť: môjmu Srdcu to bude veľmi milé. Nech však neklesá na mysli, keď bude musieť prekonávať mnohé prekážky. Nech vie, že všetko môže ten, kto sa vôbec nespolieha na seba, ale všetku svoju dôveru a nádej skladá iba vo mňa.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r} Mt 11, 25-26{/r}; {r}Ž 72, 26{/r}

Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i_zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. {*} Áno, Otče, tebe sa tak páčilo.

Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý. {*} Áno, Otče, tebe sa tak páčilo.

MODLITBA

Pane a Otče náš, ty si v_tichosti srdca prehovoril k_svojmu vernému služobníkovi svätému Klaudiovi, aby presviedčal ľudí o_tvojej prehojnej láske k_nim; preto i_teraz uštedruj svojej Cirkvi hojné milosti, osvecuj ju a potešuj. O_to ťa prosíme

22. apríla

PREBLAHOSLAVENEJ PANNY MÁRIE, MATKY SPOLOČNOSTI JEŽIŠOVEJ

Sviatok

Keď 27. septembra 1540 Pavol III. schválil prvú Formulu Inštitútu Spoločnosti Ježišovej a dal dovolenie napísať jej Stanovy, zložili svätý Ignác, už ako generálny predstavený, a jeho spoločníci 22. apríla nasledujúceho roku v_rímskej bazilike svätého Pavla pred obrazom preblahoslavenej Panny Márie slávnostné sľuby. Právom teda považujeme tento deň za narodeniny Spoločnosti Ježišovej. Na pamiatku tejto udalosti slávime v_tento deň sviatok prebi. Panny Márie, Matky Spoločnosti.

INVITATÓRIUM

Ant. Poďte, klaňajme sa Kristovi, Synovi Panny Márie, aleluja.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

HYMNUS

Mária, Pani vznešená,

ty slávou tôniš žiaru hviezd;

toho, čo teba utvoril,

na svojej hrudi živiť smieš.

Čo Eva, žiaľ, raz stratila,

Dieťaťom svojím vraciaš nám,

otváraš cestu plačúcim,

vedieš nás k_svätým výšinám.

Žiarivá brána kráľovská,

cez ktorú prešiel veľký Kráľ;

národy sveta, jasajte,

že z_Panny Život zavítal.

Otca i_Ducha aj Syna

tvojho nech všetko pochváli,

že ťa tri božské osoby

do rúcha slávy odiali. Amen.

Ant. 1 Zdravas, Mária, milosti plná, Pán s_tebou. Aleluja.

Žalm 24

Ant. 2 Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. Aleluja.

Žalm 46

Ant. 3 Mária povedala: Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova. Aleluja.

Žalm 87

Blahoslavená si, Mária, lebo si uverila, aleluja.

Že sa splní, čo ti Pán povedal, aleluja.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

PRVÉ ČÍTANIE

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}7, 10-14; 8, 10; 11, 1-9{/r}

{p}

Emanuel, Kráľ pokoja

{v}10{/v}Pán prehovoril k_Achazovi: {v}11{/v}„Žiadaj znamenie od Pána, svojho Boha. Žiadaj ho, či v_hĺbkach podsvetia alebo hore na výsostiach.“ {v}12{/v}Achaz však povedal: „Nebudem žiadať, nebudem pokúšať Pána.“

{v}13{/v}A Izaiáš riekol: „Počúvajte teda, Dávidov dom. Nestačí, že obťažujete ľudí, ešte aj môjho Boha obťažujete? {v}14{/v}A preto vám Pán sám dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel, lebo s_nami je Boh.

{v}1{/v}Z_kmeňa Jesseho vypučí ratolesť a z_jeho koreňov vykvitne výhonok. {v}2{/v}A spočinie na ňom duch Pánov: duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania a nábožnosti {v}3{/v}a naplní ho duch bázne voči Pánovi.

Nebude súdiť podľa zdania očí, ani nebude karhať podľa počutia, {v}4{/v}ale podľa spravodlivosti bude súdiť chudobných a podľa práva bude rozhodovať v_prospech ponížených. Slovom ako prútom porazí násilníka, rúhača zmetie dýchnutím svojich úst. {v}5{/v}Spravodlivosť bude pásom jeho bedier a vernosť opaskom jeho bokov.

{v}6{/v}Vlk bude bývať s_baránkom, leopard si ľahne vedľa kozliatka. Teliatko i_lev budú žrať spolu a chlapček ich bude vodiť. {v}7{/v}Krava a medvedica sa budú spolu pásť, ich mláďatá budú spolu odpočívať. Lev sťa vôl sa bude kŕmiť slamou, {v}8{/v}dojča sa bude hrať nad dierou hada, do skrýše vretenice siahne rukou batoľa. {v}9{/v}Nik nebude škodiť ani pustošiť na celom mojom svätom vrchu; lebo poznaním Pána bude naplnená zem, ako vody napĺňajú moria.“

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Iz 7, 14; 9, 6.7{/r}

Hľa, Panna počne a porodí syna. {*} A budú ho volať obdivuhodný Radca, mocný Boh.

Na Dávidovom tróne a v_jeho kráľovstve bude vládnuť naveky. {*} A budú ho volať obdivuhodný Radca, mocný Boh.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z_dogmatickej konštitúcie Druhého vatikánskeho koncilu o_Cirkvi Svetlo návodov

(Č. 61-62)

{p}

Materstvo Márie v_poriadku milosti

Blahoslavená Panna, i_s_vtelením Božieho Slova od večnosti predurčená za Božiu Matku, z_rozhodnutia Božej prozreteľnosti stáva sa na zemi slávnou Matkou Vykupiteľa, jeho mimoriadne šľachetnou spoluúčastníčkou a pokornou služobnicou Pána. Svojou poslušnosťou, vierou, nádejou a vrúcnou láskou vynikajúco spolupracovala na Spasiteľovom diele pri obnove nadprirodzeného života v_dušiach tým, že počala, porodila a živila Krista, v_chráme ho predstavila Otcovi a trpela so svojím Synom, keď umieral na kríži. Tak sa stala našou matkou v_poriadku milosti.

Toto Máriino materstvo v_poriadku milosti trvá nepretržite od súhlasu, ktorý verne dala pri zvestovaní a neochvejne zachovala aj pod krížom, až do večného zavŕšenia spásy všetkých vyvolených. Po nanebovzatí túto spasiteľnú úlohu nenechala, ale svojím bohatým orodovaním nám aj naďalej získava dary pre večnú spásu.

S_materskou láskou sa stará o_bratov a sestry svojho Syna, čo ešte putujú uprostred mnohých nebezpečenstiev a ťažkostí, kým nevojdú do blaženej vlasti. Preto Cirkev vzýva blahoslavenú Pannu ako Orodovnicu, Ochrankyňu, Pomocnicu a Prostrednicu. Tieto názvy však treba chápať tak, že sa nič neuberá ani nepridáva dôstojnosti a účinnosti jediného Prostredníka, Krista.

Vtelenému Slovu a Vykupiteľovi nemožno nikdy prirovnať nijaké stvorenie. Ale ako na Kristovom kňazstve majú rozmanitým spôsobom účasť svätení služobníci aj veriaci ľud a ako sa jediná Božia dobrota skutočne a rozličnými spôsobmi rozlieva v_stvoreniach, tak ani jediné prostredníctvo Vykupiteľa nevylučuje, ale vyvoláva v_tvoroch rozličné stupne spolupráce, prameniace z_jediného zdroja.

A Cirkev Márii bez váhania priznáva toto podriadené poslanie, neprestajne ho skusuje a odporúča láske veriacich, aby sa pod vplyvom tejto materinskej ochrany stále užšie spájali s_jediným Prostredníkom a Vykupiteľom.

{p}

RESPONZÓRIUM

Svätá a nepoškvrnená Panna, neviem, akými chválami ťa zahrnúť. {*} Lebo ty si nosila v_lone toho, ktorého nemôžu nebesia obsiahnuť. Aleluja.

Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. {*} Lebo ty si nosila v_lone toho, ktorého nemôžu nebesia obsiahnuť. Aleluja.

HYMNUS

Teba, Bože, chválime.

RANNÉ CHVÁLY

HYMNUS

(doslovný preklad latinského textu)

Zdravas, matka milosrdenstva,

Božia matka a matka zľutovania,

matka nádeje a matka milosti,

matka plná svätej radosti.

Zdravas, šťastná panna a rodička,

lebo ten, čo sedí po Otcovej pravici,

pán neba, zeme i_vesmíru,

uzavrel sa do tvojho lona.

Boh ťa stvoril hodnú obdivu,

zhliadol na teba, poníženú služobnicu,

teba si žiadal ako milovanú snúbenicu,

nikdy nevytvoril tebe podobnú.

Teba stvoril večný Otec,

teba zatienil Jednorodený,

teba urobil plodnou Duch Svätý,

im nech sa z_hĺbky srdca vzdáva česť. Amen.

Ant. 1 Z_teba, Panna Mária, ako zo žiarivej Zornice vyšlo Slnko spravodlivosti, navštívil nás Vychádzajúci z_výsosti. Aleluja.

Žalmy a chválospev sú z_nedele prvého týždňa.

Ant. 2 Prečistá Matka, ktorá nepoznala tieň poškvrny, smela nosiť Boha vo svojom živote. Aleluja.

Ant. 3 Požehnaná si, Panna Mária, od Boha najvyššieho nad všetky ženy na zemi. Aleluja.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Flp 2, 6-7{/r}

Ježiš Kristus, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s_Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Mária, naša Matka a Pani. {*} Aleluja, aleluja.

Mária, naša Matka a Pani. {*} Aleluja, aleluja.

Daj, aby sme nasledovali Ježiša Krista, tvojho Syna. {*}

Aleluja, aleluja.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Mária, naša Matka a Pani. {*} Aleluja, aleluja.

Ant. na Benediktus: Pán Boh povedal hadovi: Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom; ona ti rozšliape hlavu. Aleluja.

Keď slávime v_radosti sviatok Panny Márie, Matky našej Spoločnosti, prosme Ježiša Krista, nášho Spasiteľa:

Pane Ježišu, vyslyš nás!

Ježišu, keď si chcel vykúpiť svet, vyvolil si si Pannu Máriu za matku,

daj že nám na jej príhovor, aby sme horlivo slúžili dielu vykúpenia.

Pane Ježišu, vyslyš nás!

Ježišu, keď si sa narodil z_Panny, bol si uložený do jasieľ,

dajže nám milovať tvoju chudobu a oddane pociťovať jej účinky.

Pane Ježišu, vyslyš nás!

Ježišu, ty si bol tridsať rokov poslušný Márii a Jozefovi,

dajže nám podiel na tajomstve tvojej poslušnosti.

Pane Ježišu, vyslyš nás!

Ježišu, ty si so svojou Matkou chodil po cestách vyhnanstva a ohlasovania blahozvesti,

dajže nám milosť, aby sme boli ochotní kamkoľvek ísť ohlasovať tvoje slovo.

Pane Ježišu, vyslyš nás!

Ježišu, keď si umieral na kríži, dal si nám svoju matku za našu matku,

udeľ nám milosť, aby sme nikdy nezabudli na jej materskú lásku.

Pane Ježišu, vyslyš nás!

MODLITBA

Všemohúci a večný Bože, ty si dal svojmu Slovu prísť na svet z_Márie, Panny; prijmi nás za služobníkov tohto Slova v_Spoločnosti Ježišovej, ktorá sa ti zasvätila pred tvárou preblahoslavenej Panny Márie. O_to ťa prosíme

MODLITBA CEZ DEŇ

Žalmy sú z_bežného dňa.

PREDPOLUDNÍM

Ant. Keď Kristus prichádza na svet, hovorí: Dal si mi telo; hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu, Bože. Aleluja.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Zjv 21, 3{/r}

Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi. A bude medzi nimi prebývať; oni budú jeho ľudom a sám Boh – ich Boh – bude s_nimi.

Velebte so mnou Pána, aleluja.

Lebo bol ku mne veľmi milostivý, aleluja.

NAPOLUDNIE

Ant. Pán si ju vyvolil a dal jej prednosť pred všetkými, do svojho stánku ju voviedol. Aleluja.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Jdt 13, 18-19{/r}

Požehnaná si, dcéra, od Boha najvyššieho nad všetky ženy na svete. A zvelebený je Pán, Boh náš, ktorý stvoril nebo i_zem a ktorý ťa viedol, aby si úderom zasiahla hlavu knieža našich nepriateľov. Preto nevymizne tvoja chvála zo sŕdc ľudí, ktorí si budú naveky pripomínať Pánovu silu.

Blahoslavený život Márie Panny, aleluja.

Ktorý nosil Syna večného Otca, aleluja.

POPOLUDNÍ

Ant. Boh žije, lebo mi preukázal svoje milosrdenstvo. Aleluja.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Sof 3, 14. 15{/r}

Jasaj, dcéra sionská, plesaj Izrael; raduj sa a veseľ z_plného srdca, dcéra jeruzalemská! Kráľ Izraela, Pán je s_tebou.

Aká slávna je Matka, aleluja.

Čo porodila nebeského Kráľa, aleluja.

VEŠPERY

HYMNUS

Zdravas’, hviezda morská,

jasná rajská brána,

slávna Matka Božia,

pritom večne Panna.

Prijmúc ono „Ave“,

čo ti anjel spieva,

vráť nám milosť a zmeň

v_opak meno Eva.

Trestancom sním putá,

slepcom zažni svetlo,

odvráť zlo, by dušu

vždy len dobro stretlo.

Ukáž sa sťa matka,

aby skrze teba

ujal sa nás ten, čo

pre nás zišiel z_neba.

Prevyšuješ všetky

a máš srdce vľúdne;

očisť naše, nech je

pokorné a cudné.

Pomôž nám žiť čisto,

k_nebu kráčať isto,

kde nás radosť spojí

s_Kristom, veď srne svoji.

Nech sa večne vzdáva

Otcu, Synu sláva,

aj Duchu buď chvála

rovná, neskonalá. Amen.

Ant. 1 Ježišova matka povedala: Urobte všetko, čo vám prikáže. Aleluja.

Žalm 122

Ant. 2 Pán povedal svojej matke: Žena, hľa, tvoj syn. Potom povedal učeníkovi: Hľa, tvoja matka. Aleluja.

Žalm 127

Ant. 3 Všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu s_Ježišovou matkou Máriou. Aleluja.

Chválospev Ef 1, 3-10

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Gal 4, 4-5{/r}

Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom a aby sme mohli dostať právo synovstva.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Z_kmeňa Jesseho vzišla ratolesť, vyšla hviezda z_Jakuba. {*} Aleluja, aleluja.

Z_kmeňa Jesseho vzišla ratolesť, vyšla hviezda z_Jakuba. {*} Aleluja, aleluja.

Panna porodila Spasiteľa. {*}

Aleluja, aleluja.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Z_kmeňa Jesseho vzišla ratolesť, vyšla hviezda z_Jakuba. {*} Aleluja, aleluja.

Ant. na Magnifikat: Počneš a porodíš Syna a dáš mu meno Ježiš. Aleluja.

Prosme pokorne Boha, ktorý nám chce všetko dávať skrze Máriu, našu Matku:

Na orodovanie preblahoslavenej Panny Márie, vyslyš nás Pane!

Bože, ty si Matku svojho Syna uchránil do poškvrny akéhokoľvek hriechu,

ochráň nás od zlomyseľného nepriateľa.

Na orodovanie preblahoslavenej Panny Márie, vyslyš nás Pane!

Bože, ty si chcel, aby tvoj Syn začal svoj ľudský život v_lone panenskej Matky,

daj, aby sme ťa aj my verne milovali v_čistote.

Na orodovanie preblahoslavenej Panny Márie, vyslyš nás Pane!

Bože, ty si vnukol Márii, aby v_srdci zachovávala všetky slová tvojho Syna,

daj nám zmysel pre mlčanlivosť a modlitbu.

Na orodovanie preblahoslavenej Panny Márie, vyslyš nás Pane!

Bože ty si chcel, aby s_tvojím Synom, umierajúcim na kríži, spolu trpela aj Mária, jeho Matka,

daj aby sme s_pomocou Márie niesli svoj kríž a verne nasledovali tvojho Syna.

Na orodovanie preblahoslavenej Panny Márie, vyslyš nás Pane!

Bože, ty si nepoškvrnenú Pannu Máriu s_telom i_dušou vzal do nebeskej slávy,

udeľ, aby všetci zosnulí veriaci boli prijatí s_Ježišom a Máriou do nebeskej slávy.

Na orodovanie preblahoslavenej Panny Márie, vyslyš nás Pane!

27. apríla

Sv. Petra Kanízia, kňaza a učiteľa Cirkvi

Spomienka

Narodil sa roku 1521 v_Nijmegene (Holandsko). V_Kolíne nad Rýnom študoval a vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Roku 1546 bol vysvätený za kňaza. Poslali ho do Nemecka, kde mnoho rokov publicistickou činnosťou a kázňami horlivo pracoval na obrane a upevňovaní katolíckej viery. Vydal mnoho kníh; medzi nimi vyniká najmä jeho Katechizmus. Zomrel 21. decembra 1597 vo švajčiarskom Fribourgu. Pápež Pius XI. ho roku 1925 vyhlásil za svätého a za učiteľa Cirkvi.
Zo spoločnej časti učiteľov Cirkvi alebo duchovných pastierov.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

DRUHÉ ČÍTANIE

Zo spisov svätého Petra Kanízia, kňaza a učiteľa Cirkvi

(Vyd. P. Braunsberger, Petri Canisii Epistulæ et Acta, I, Freiburg i. Breisgau, 1896, str. 53-55)

{p}

„Pane, ty vieš, ako a koľko ráz si mi v_ten deň zveril Nemecko“

Svätý Peter Kanízius sa právom volá druhým apoštolom Nemecka. Keď odchádzal do Nemecka, dostal od pápeža Pavla III. apoštolské požehnanie, pričom mal hlboký duchovný zážitok. On sám ho opisuje takto:

„Večný Veľkňaz, z_tvojej nesmiernej dobroty sa smiem tvojim apoštolom vo Vatikáne, ktorí pod tvojím vedením konajú také obdivuhodné veci, úprimne zdôveriť s_poznaním účinku a sily apoštolského požehnania. Keď som ho prijal, pocítil som veľkú útechu a pôsobenie tvojej milosti, ktorú som dostal prostredníctvom takých veľkých orodovníkov. Keď ma žehnali a potvrdzovali moju misiu do Nemecka, zdalo sa mi, že mi ako apoštolovi Nemecka sľubovali svoju priazeň. Pane, ty vieš, ako a koľko ráz si mi v_ten deň zveril Nemecko, o_ktoré som sa potom stále viac staral, pre ktoré som túžil žiť aj umrieť.

Napokon si mi akoby otvoril Srdce svojho najsvätejšieho tela – bolo mi, akoby som ho videl pred sebou – a rozkázal si mi, aby som pil z_tohto prameňa. Vyzýval si ma, aby som čerpal vodu svojej spásy z_tvojich prameňov, môj Spasiteľ. A ja som veľmi túžil, aby sa z_nich do mňa vlievali prúdy viery, nádeje a lásky. Prahol som po chudobe, čistote a poslušnosti. Žiadal som si, aby si ma celého umyl, obliekol a vystrojil. A keď som sa potom odvážil siahnuť po tvojom najdrahšom Srdci a v_ňom uhasiť svoj smäd, sľúbil si mi šaty utkané z_troch častí, ktoré môžu zahaliť nahú dušu a sú veľmi potrebné pre toto poslanie: je to pokoj, láska a vytrvalosť. Oblečený do tohto spasiteľného rúcha bol som si istý, že mi nebude nič chýbať a že sa všetko bude diať na tvoju slávu.“

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Mt 13, 52{/r}; {r}Prís 13, 33{/r}

Každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva. {*} Podobá sa hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i_staré.

V_srdci rozumného múdrosť prebýva a je schopná poučiť nevedomých. {*} Podobá sa hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i_staré.

RANNÉ CHVÁLY

Ant. na Benediktus: Učení sa budú skvieť ako jas oblohy a tí, čo mnohých priviedli k_spravodlivosti, budú sa skvieť ako hviezdy na večné veky.

Žalmy sú z_bežného dňa.

VEŠPERY

Ant. na Magnifikat: Svätý Peter, vynikajúci učiteľ, svetlo svätej Cirkvi, milovník Božieho zákona, pros za nás Božieho Syna.

MODLITBA

Dobrotivý a milosrdný Bože, vzbuď prorokov a učiteľov, ktorí by ako Peter Kanízius po mestách a dedinách ohlasovali tvoje slovo, aby sa ľudia obrátili k_tebe, živému Bohu, a k_tvojmu Synovi, Ježišovi Kristovi, ktorého si nám poslal.

Alebo:

Všemohúci Bože, svätého kňaza Petra Kanízia si obdaril vynikajúcou učenosťou a veľkou odvahou pri obrane katolíckej viery; na jeho príhovor pomáhaj všetkým, čo hľadajú pravdu, aby s_radosťou našli teba, a svojim veriacim udeľ vytrvalosť a neohrozenosť vo viere.

4. mája

Bl. Jozefa Máriu Rubia, kňaza

Ľubovoľná spomienka

Narodil sa v_mestečku Dalías pri Almerii v_južnom Španielsku r. 1864. Ako veľmi mladý vstúpil do kňazského seminára. Za kňaza bol vysvätený v_Madride r. 1887. Najprv pôsobil v_pastorácii v_obciach Chincón a Estremera. Neskôr zastával funkcie profesora v_madridskom seminári a diecézneho notára. Napokon v_r. 1906 mohol vstúpiť do Spoločnosti Ježišovej. Po skončení rehoľnej formácie v_r. 1911 až do konca života účinkoval horlivo a obetavo v_madridskom profesnom dome ako kazateľ, duchovný vodca a spovedník. Bol otcom chudobných a opustených; aby im mohol účinnejšie pomáhať, na tento cieľ zorganizoval veľkú skupinu laikov. Zomrel r. 1929 v_meste Aranjuez. V_r. 1985 ho pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslaveného.
Liturgické texty zo spoločných o_duchovných pastieroch alebo o_tých, ktorí konali skutky milosrdenstva.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

DRUHÉ ČÍTANIE

Zo spisov bl. Jozefa M. Rubia

(Escritos del P. José Maria Rubio, Apostolado de la Prensa, Madrid 1932, str. 159-160)

{p}

„Čo mám robiť, keď mi nič nepríde na um, čo mám hovoriť?“

„Naozaj sa usiluješ klaňať sa Bohu? Najprv uznaj svoju slabosť, lebo aj najvznešenejšia úcta k_Bohu sa začína sebapoznaním: Totiž, ak spoznám, že som malý, bezcenný, chudobný... Lebo v_tomto sa najviac uskutočňuje zásada, že poníženosť je pravda. Pravda sa totiž nikdy nejaví jasnejšie ako v_uznaní našej ničotnosti: prečo jestvujeme a čo sme...! Ale nestačí uznať, že sme bezvýznamní, ak takisto sami neuznávame, že Boh je veľký. V_tejto svätej hostii sa skrýva celá jeho všemohúcnosť, celá jeho múdrosť, celá dobrota Ježiša Krista, keďže v_nej je jeho živé srdce, ako je v_nebi. Keď sa takto klaniame, klaniame sa v_duchu a pravde.

A keď sme sa klaňali, máme otvoriť srdce ostatným citom. Totiž dobre viete, že evanjeliá nás učia rozličné spôsoby poklony; niekedy ich vyjadrujeme hlbokým úkonom (prostráciou) tela, inokedy mlčaním ducha. Niekedy sa takáto poklona spája so slzami, nárekom, vzdychmi, alebo ju sprevádzajú tiež slová, prejavy vnútorných citov, modlitba. Všetky tieto spôsoby poklony pred Ježišom skrytým vo sviatosti sú také účinné, že niekedy duch nemôže urobiť nič lepšie, ako sa takto skloniť pred Ježišom.

Niekto sa ma spýta: „Čo mám robiť, keď mi nič nepríde na um, čo mám hovoriť?“ Stačí, keď sa klaniaš a dúfaš. „Avšak nie som schopný nič povedať!“ Prosím ťa, kvôli tomu sa nermúť: stačí jednoduché mlčanie. Akokoľvek prázdne a suché srdce budeš pociťovať, a preto budeš cítiť pokušenie a zmätok, neboj sa; vytrvaj v_poklone. To stačí a treba to hodnotiť ako skvelý čin pred Bohom. A ak sa potom predsa len vyvinie pocit vďačnosti voči Bohu a túžby po ťažších obetiach pre Boha, pestuj tieto city, ktoré v_tebe vzbudzuje Svätý Duch, a predlož ich ako kyticu pred Ježiša. Kiež by to bol hlavný a denný spôsob našej modlitby!“

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Jn 10, 14. 15. {/r}

Ja som dobrý pastier a poznám svoje ovce. {*} A život dávam za svoje ovce. Aleluja.

Prišiel som, aby mali život a aby ho mali v_hojnosti. {*} A život dávam za svoje ovce. Aleluja.

MODLITBA

Milosrdný Otče, ty si urobil svojho kňaza blahoslaveného Jozefa Máriu služobníkom zmierenia a otcom chudobných, dožič nám, aby sme naplnení tým istým duchom – zjavovali tvoju lásku všetkým a aby sme sa starali o_tých, ktorí sú opustení.

15. (16.) mája

Sv. Andreja Bobolu, kňaza a mučeníka

Spomienka

Narodil sa v_Sandomierskom vojvodstve roku 1591. Do Spoločnosti Ježišovej bol prijatý roku 1611. Za kňaza bol vysvätený roku 1622. Najprv bol kazateľom a prézesom Mariánskej kongregácie vo Vilne (Litva). Od roku 1636 bol ľudovým misionárom a v_časoch ťažkého prenasledovania Cirkvi utvrdzoval množstvo veriacich v_katolíckej viere. Chytili ho kozáci a po ukrutnom mučení skonal v_mestečku Janove roku 1657. Pius XI. ho roku 1938 vyhlásil za svätého. V_celej Spoločnosti sa liturgická spomienka sv. Andreja Bobolu slávi 16. mája. Na Slovensku sa anticipuje 15. mája kvôli liturgickej spomienke sv. Jána Nepomuckého, ktorá pripadá na 16. mája.
Zo spoločnej časti jedného mučeníka alebo duchovných pastierov.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

DRUHÉ ČÍTANIE

Z_dekrétu pápeža Pia XI.

(Dekrét zo dňa 17. apríla 1938, A.A.S. 30, 1938, str. 357-359)

{p}

Veľké veci robiť a veľké veci pretrpieť je kresťanské

Andrej Bobola sa naplno venoval kňazskej službe najprv vo Vilne a potom v_mestečku Bobrujsk, a to s_mimoriadnou horlivosťou, ktorú nemohlo oslabiť ani obrovské množstvo práce, nepriazeň času, hrozby nepriateľov, ani mor, ktorý v_tých krajoch zúril po celé tri roky. Usiloval sa upevňovať všetkých v_kresťanskej dokonalosti a vlievať svetlo a útechu zmäteným a poverami sputnaným dušiam. Po mestách i_na vidieku horlivo vyučoval kresťanskú náuku, navštevoval domy chudobných a špinavé chatrče. Tak si získaval ľudí, aby si mohol s_nimi dôverne pohovoriť o_pravdách katolíckej viery. Nezabúdal ani na väzňov a chorých; vždy im niečím pomohol. Andrejova láska k_blížnym sa zaskvela najmä vtedy, keď v_Poľsku roku 1625 a potom o_štyri roky neskôr zúril zhubný mor. Pre všetkých sa stal všetkým a vedno s_niektorými spolubratmi dával žiarivý príklad hrdinskej lásky, pričom prejavoval veselú myseľ a nedbal na nebezpečenstvo nákazy; staral sa o_telesné zdravie, no ešte viac o_duševnú spásu chorých. Vo sviatočné dni tak strhujúco kázal Božie slovo, že ho chodilo počúvať veľké množstvo ľudí, ba aj veľmoži kráľovského dvora. Všetci ho nazývali ozajstným apoštolom.

U_Andreja sa zanietenie za šírenie Božej slávy spájalo s_veľkou túžbou po utrpení a príkoriach. Preto sa pred odchodom na misie podujímal na tvrdé telesné kajúcnosti a postieval sa niekoľko dní. Osobitne sa tešil, keď videl, že sa mu naskytá príležitosť vlastnou krvou vydať svedectvo katolíckej viere.

A nemusel dlho čakať na zápas, po ktorom tak túžil. Do nešťastného Poľska totiž vtrhli kozáci a zamerali sa na vyhubenie katolíckej viery. Dňa 16. mája 1657 chytili Andreja neďaleko obce Peredil blízko Janova. Šľahali ho korbáčmi, bili ho po tvári a dovliekli na lane, pripútanom ku koňovi okoloidúceho jazdca, do Janova, aby ho tam popravili. Bola to ťažká a krvavá cesta. V_tomto zápase sa poľský mučeník vyrovnal preslávnym víťazstvám, ktoré oslavuje Cirkev. Keď mu položili otázku, či je latinským kňazom, Andrej odpovedal: „Som katolícky kňaz, narodil som sa v_katolíckej viere a v_tejto viere chcem aj umrieť. Moja viera je pravá a vedie ku spáse. Vy máte čo ľutovať. Dajte sa na pokánie, inak sa pre svoje bludy nebudete môcť spasiť. Ak prijmete moju vieru, spoznáte pravého Boha a spasíte si dušu.“ Tieto slová kozákov ešte viac rozzúrili a na Kristovom bojovníkovi sa nie jedným, ale viacerými a ukrutnými spôsobmi vypomstili: najprv ho vyšľahali bičmi a na hlavu mu nasadili pichľavý veniec, rúbali ho šabľami, zo zátylia mu stiahli kožu, horiacimi fakľami mu pálili prsia, chrbát a iné časti tela. Keď však neoblomný bojovník neprestával vyznávať svoju vieru, odrezali mu pery a nos, vytrhli mu jazyk a vyklali oko. Napokon, keď už Andrej skonával, jeden z_katov dvoma ranami meča ukončil toto kruté mučenie.

Svätý Andrej nám dal príklad práce a utrpenia. Jeho neúnavné úsilie pri šírení Božieho kráľovstva nás učí a napomína, že katolícka Cirkev sa zrodila na kríži z_otvoreného Kristovho boku a že bola obmytá jeho krvou. To by malo pobádať dnešných ľudí, aby mali odvahu zniesť za Boha i_Cirkev akékoľvek útrapy podľa zásady: Robiť a pretrpieť veľké veci je kresťanské.

{p}

RESPONZÓRIUM

Porov. 1 Pt 2, 21.24

Kristus trpel za vás a zanechal vám príklad. {*} Aby ste kráčali v_jeho šľapajach. Aleluja.

On sám niesol naše hriechy na svojom tele, aby sme zomreli hriechu a žili pre spravodlivosť. {*} Aby ste kráčali v_jeho šľapajach. Aleluja.

MODLITBA

Bože, ty si chcel smrťou svojho Syna zhromaždiť vedno svoje roztratené deti; daj nám verne spolupracovať na jeho diele, za ktoré svätý Andrej zomrel mučeníckou smrťou. O_to ťa prosíme

8. júna

Sv. Jakuba Berthieu, kňaz, mučeník

Spomienka

Jakub Berthieu zomrel 8. júna 1896 na Madagaskare; za blahoslaveného ho vyhlásil Pavol VI. roku 1965, za svätého ho vyhlásil Benedikt XVI. 21. októbra 2012.

9. júna

Sv. Jozefa de Anchieta, kňaza

Ľubovoľná spomienka

Jozef de Anchieta sa narodil 19. marca 1534 v_mestečku San Cristobal de la Lagúna (Tenerife, Kanárske ostrovy). Do Spoločnosti Ježišovej vstúpil v_Portugalskej provincii 1. mája 1551. Po dvoch rokoch ho poslali do brazílskej misie. Tam pobádaný láskou ku Kristovi celú svoju pozornosť venoval ľudskému a kresťanskému povzneseniu domorodcov vo svetlé evanjelia. A v_tomto vytrval, rozvinúc rozmanitú apoštolskú činnosť, až do smrti.
Za kňaza bol vysvätený roku 1566. Najprv bol určený za predstaveného spoločenstva svätého Vincenta (São Vicente), potom svätého Pavla (São Paulo). Po desiatich rokoch sa stal provinciálnym predstaveným celej Brazílskej misie. Túto funkciu zastával ako múdry predstavený a vynikajúci vodca desať rokov.
Jozef de Anchieta bol prvý, čo zostavil gramatiku domorodého jazyka; prvý, čo zredigoval katechizmus v_tom istom jazyku. A ako ozajstný apoštol a misionár vynašiel mnoho spôsobov, ako zlepšiť položenie domorodcov, ktorých povzniesol ľudsky, sociálne a morálne. Keď sa toto stalo všeobecne známym medzi obyvateľmi Brazílie, nazvali ho „apoštolom Brazílie“. Zomrel 9. júna 1597 v_meste Reritiba, ktoré bolo neskôr na jeho počesť premenované na Anchieta. Ján Pavol II. ho 22. júna 1980 vyhlásil za blahoslaveného.
Pápež František ho vyhlásil za svätého v_roku 2014.
Zo spoločnej časti duchovných pastierov.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

DRUHÉ ČÍTANIE

Z_listov blahosl. Jozefa de Anchieta generálnemu predstavenému Jakubovi Laynezovi

(List z_1. júna 1560. Pôvod. portug. text v: Serafim Leite SJ, Cartas dos primeros Jesuítas do Brasil, vol. 3, [1558-1563], São Paulo, 1954, str. 253-255)

{p}

Nič nie je priťažké pre tých, ktorí hľadajú jedine Božiu lásku a spásu duší

Podobné veci môžem rozprávať o_mnohých, najmä o_otrokoch, ktorí len čo boli pokrstení, alebo len čo sa ako pokrstení vyspovedali, odchádzajú k_Pánovi. A preto sa nenecháme odstrašiť nijakou únavou, lejakmi, záplavami a rozvodnenými riekami, ale neúnavne navštevujeme dediny a osady tak Indiánov ako aj Portugalcov. Ba aj nočnou hodinou sa vydávame cez hustý prales k_chorým nie bez vynaloženia veľkého úsilia, veď i_cesty sú neschodné aj počasie nepriaznivé. Okrem toho tieto početné kmene sú navzájom veľmi vzdialené a nás je tak málo, že nemôžeme vyhovieť potrebám toľkých, ba i_keby nás bolo viac, nedokázali by sme to. Aj to treba poznamenať, že aj my sami pri poskytovaní pomoci týmto úbožiakom sme prenasledovaní chorobami alebo od únavy padáme, takže cestu nevládzeme dokončiť; a tak pomoc nepotrebujú len chorí, ale aj sami lekári. Nič ťažké však nemôže zgniaviť tých, čo vyhľadávajú jedine Božiu lásku a spásu duší, za ktoré neváhajú dať aj život. Ako to bolo aj v_týchto dňoch, kedy sme často museli prerušiť i_spánok, aby sme zaopatrili chorých alebo umierajúcich.

Obšírnejšie som sa rozhovoril o_umierajúcich, lebo tu vidieť pravé ovocie, zachované pre večnosť. O_živých však, aj keby sa dalo dačo o_nich rozprávať, sotva čo by som sa odvážil referovať, lebo u_nich je zväčša tak málo vytrvalosti, že nič trváce nemôžeme od nich očakávať. „Blahoslavení sú mŕtvi, čo umierajú v_Pánovi“ (Zjv 14,13), pretože unikli nebezpečenstvám búrlivého mora, prijali vieru a príkazy Pánove, oslobodili sa od pút smrti, boli prenesení do večného života. Ich šťastný skon nás napĺňa takou útechou, že bolesť, čo nám zapríčiňuje zvrátenosť iných, je tým dostatočne vyvážená. Inak ostatných usilovne poúčame, napomíname ich verejnými exhortami a súkromnými rozhovormi, aby v_tom, čo sa naučili, vytrvali. Mnohí sa v_nedeľu spovedajú a pristupujú k_svätému prijímaniu. Viacerí prichádzajú z_miest, v_ktorých žijú rozptýlení, aby boli prítomní na omši a vyspovedali sa.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}1 Sol 2, 8{/r}; {r}Gal 4, 19{/r}

Najradšej by sme vám boli odovzdali nielen Božie evanjelium, ale aj vlastný život. {*} Takými drahými ste sa nám stali.

Deti moje, znova vás v_bolestiach rodím, kým vo vás nebude stvárnený Kristus. {*} Takými drahými ste sa nám stali.

MODLITBA

Prosíme ťa, Pane Bože, vylej na nás svoju milosť, aby sme podľa príkladu svätého Jozefa, kňaza, verne slúžili evanjeliu a usilovali sa Kristovou láskou získať pre teba bratov tak, že sa staneme pre všetkých všetkým.

21. júna

Sv. Alojza Gonzagu, rehoľníka

Spomienka

Narodil sa v_Lombardii (Taliansko) na hrade Castiglione pri Mantove ako prvorodený syn castiglionského markíza Ferdinanda Gonzagu. Ako deväťročný zložil pred oltárom Panny Márie vo Florencii sľub doživotnej čistoty. Niekoľko rokov strávil v_Španielsku medzi pážatmi Márie Rakúskej. Po dlhom boji dostal od otca dovolenie vstúpiť do Spoločnosti Ježišovej. Urobil tak roku 1587. Pri ošetrovaní nakazených morom v_Ríme ochorel a umrel roku 1591. Benedikt XIII. ho, roku 1726 vyhlásil za svätého a roku 1729 za patróna mládeže, najmä študujúcej.
Zo spoločnej časti svätých mužov: pre rehoľníkov.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

DRUHÉ ČÍTANIE

Z_listu svätého Alojza Gonzagu, ktorý napísal 10. júna 1591 matke

(Acta Sanctorum, Iunii, 5, 878)

{p}

Pánovo Milosrdenstvo budem ospevovať naveky

Vyprosujem ti, vznešená pani, trvalú milosť a útechu Ducha Svätého. Keď som dostal tvoj list, bol som ešte v_tejto krajine mŕtvych. No už je načase upriamiť sa k_nebu, aby sme v_krajine žijúcich chválili večného Boha. Nedávno som už mal nádej, že dokončím túto cestu. Svätý Pavol hovorí, že je prejavom lásky keď „plačeme s_plačúcimi a radujeme sa s_radujúcimi“. Preto musíš i_ty, veľavážená matka, čerpať ohromnú radosť z_toho, že Boh mi dopriava – a to z_priazne a milosti voči tebe – opravdivú radosť a zbavuje ma strachu, že ju niekedy stratím.

Vznešená pani, keď sa ponáram do uvažovania o_Božej dobrote, ktorá je ako more bez dna a bez brehu, musím sa ti priznať: zdá sa mi, že moja myseľ, uchvátená veľkosťou Božej dobroty, sa mýli a nie je schopná to pochopiť. Totiž že on ma za takú krátku a nepatrnú námahu pozýva do večného odpočinku a z_neba ma povoláva do zvrchovaného šťastia, ktoré som tak nedbanlivo hľadal, a sľubuje mi odmenu za slzy, ktoré som tak skúpo prelieval.

Stále si dávaj, vznešená pani, pozor na to a dbaj, aby si neurazila túto bezhraničnú Božiu dobrotu. A to by si urobila, keby si ako mŕtveho oplakávala toho, ktorý žije pred Božou tvárou a svojím príhovorom ti bude omnoho viac na pomoci, ako ti bol za tohto života. Táto odlúčenosť nebude dlho trvať; opäť sa uvidíme v_nebi. Spojení s_pôvodcom našej spásy budeme požívať nepominuteľnú radosť, celou silou svojej duše ho budeme chváliť a naveky ospevovať jeho milosrdenstvo. Odníma nám to, čo nám predtým daroval, ale len preto, aby to uložil na istejšom a bezpečnejšom mieste a aby nás obdaroval tými dobrami, ktoré by sme si aj sami žiadali.

Toto som však povedal iba preto, aby som uspokojil túžbu, ktorá ma preniká, aby si aj ty, vznešená pani, i_celá ostatná rodina tento môj odchod považovali za potešiteľné dobrodenie. A ty ma sprevádzaj svojím materinským požehnaním, keď mám preplávať toto more, aby som sa dostal k_brehom, kde sú uložené všetky moje nádeje. Urobil som to tým skôr, že už nemám nič iné, čím by som ti očividnejšie prejavil lásku a úctu, ktorú ako syn dlhujem tebe, svojej matke.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 41, 13; 84, 11{/r}

Pane, ty sa ma ujmeš, lebo som nevinný. {*} A naveky ma postavíš pred svoju tvár.

Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha ako prebývať v_Stanoch hriešnikov. {*} A naveky ma postavíš pred svoju tvár.

MODLITBA

Bože, náš brat Alojz sa kvôli tvojej službe zriekol šľachtických titulov a bohatstva; chráň nás od klamu a mamu sveta, aby sme vo všetkom vyhľadávali iba tvoju slávu. O_to ťa prosíme

Alebo:

Bože, pôvodca nebeských darov, ty si v_živote svätého Alojza spojil obdivuhodnú nevinnosť s_kajúcnosťou; pre jeho zásluhy a na jeho príhovor daj nám milosť, aby sme ho napodobňovali v_kajúcnosti, ak sme ho nenasledovali v_nevinnosti. O_to ťa prosíme

1. (2.) júla

Sv. Bernardína Realina, Jána Františka Régisa, Františka de Geronimo; Bl. Juliána Maunoira, Antona Baldinucciho – kňazov

Spomienka

V_tento deň (v_ostatnej Spoločnosti sa slávi 2. júla; u_nás kvôli sviatku Navštívenia Panny Márieje preložený na 1. júla) si uctievame svätých a blahoslavených kňazov zo Spoločnosti Ježišovej, ktorí pracovali ako ľudoví a vidiecki misionári v_rozličných európskych krajinách.
Sú to: Sv. Bernardín Realino (Talian, narodil sa roku 1530, zomrel 2. júla 1616, za svätého ho vyhlásil Pius XII. roku 1947); sv. Ján František Régis (Francúz, narodil sa roku 1597, zomrel 31. decembra 1640, za svätého ho vyhlásil Klement XII. roku 1737); sv. František de Geronimo (Talian, narodil sa roku 1642, zomrel 11. mája 1716, kanonizoval ho Gregor XVI. roku 1839); bl. Julián Maunoir (Francúz, narodil sa roku 1606, zomrel 28, januára 1683, za blahoslaveného ho vyhlásil Pius XII. roku 1951); bl. Anton Baldinucci (Talian, (narodil sa roku 1665, zomrel 7. novembra 1717, za blahoslaveného ho vyhlásil Lev XIII. roku 1893).
Zo spoločnej časti duchovných pastierov alebo tých, čo konali skutky milosrdenstva.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

DRUHÉ ČÍTANIE

Z_Formuly Inštitútu Spoločnosti Ježišovej

(Č. I.)

{p}

„Bojovať za Boha pod zástavou kríža a slúžiť samému Pánovi a Cirkvi pod Rímskym veľkňazom“

Ten, kto chce v_našej Spoločnosti, ktorú si želáme nazvať Ježišovým menom, bojovať za Boha pod zástavou kríža a slúžiť samému Pánovi a Cirkvi, jeho neveste, pod Rímskym veľkňazom, Kristovým zástupcom na zemi, nech si po zložení slávnostného sľubu trvalej čistoty, chudoby a poslušnosti uvedomuje, že patrí do Spoločnosti, založenej predovšetkým na to, aby sa venovala najmä obrane a šíreniu viery, duchovnému pokroku ľudí v_kresťanskom živote a náuke verejnými kázňami, prednáškami a akoukoľvek inou službou Božiemu slovu, duchovnými cvičeniami, vyučovaním detí a nevzdelaných ľudí v_kresťanskej náuke, ako aj poskytovaním duchovnej útechy veriacim v_Krista, spovedaním i_vysluhovaním iných sviatostí. Nie menej má byť užitočná zmierovaním rozvadených, poskytovaním duchovnej pomoci a služieb tým, čo sa nachádzajú vo väzniciach alebo v_nemocniciach, a vykonávaním iných charitatívnych skutkov, aké bude pokladať za vhodné na oslávenie Boha a pre všeobecné dobro, a to celkom zadarmo, bez prijímania akejkoľvek odmeny za prácu v_službách, ktoré sa tu spomenuli. A nech sa stará, aby mal počas celého svojho života pred očami na prvom mieste Boha a potom spôsob tohto svojho rehoľného zriadenia, ktoré je akousi cestou k_Bohu, a aby sa usiloval zo všetkých síl dosiahnuť tento cieľ, ktorý mu predložil Boh. Každý však nech to robí podľa milosti, ktorú mu udelil Duch Svätý, a podľa vlastného stupňa vo svojom povolaní.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Lk 4, 18{/r}; {r}Jn 8, 42{/r}

Duch Pána je nado mnou, pretože ma Pán pomazal: poslal ma hlásať radostnú zvesť chudobným. {*} Uzdraviť skrúšených srdcom, oznámiť zajatým slobodu, väzneným prepustenie.

Ja som z_Boha vyšiel a od neho prichádzam. Neprišiel som sám od seba, ale on ma poslal, {*} Uzdraviť skrúšených srdcom, oznámiť zajatým slobodu, väzneným prepustenie.

MODLITBA

Bože, ty si poslal svojich blahoslavených kňazov, aby chodili po dedinách a mestách a hlásali zmierenie; povolávaj pracovníkov, ktorí by aj dnes pokračovali v_diele tvojho Syna,

9. júla

Sv. Leva Mangina, kňaza a jeho spoločníkov mučeníkov

Spomienka

V_tento deň si spomíname na štyroch kňazov zo Spoločnosti Ježišovej, ktorí podstúpili mučenícku smrť na misii v_Číne v_priebehu 19. a 20. júla 1900. Boli to títo: Lev Ignác Mangin (1857-1900), Modesto Andlauer (1847-1900), Pavol Denn (1847-1900) a Remigius Isoré (1857-1900). Stali sa mučeníkmi spolu s_viacerými kresťanmi v_Číne. Mužmi, ženami, dospelými aj deťmi, ktorí boli vedení k_viere v_Krista prostredníctvom evanjelizácie jezuitských pátrov. Boli popravení v_chráme spolu s_ďalšími misionármi. Pápež Pius XII. ich blahorečil v_roku 1955 a pápež Ján Pavol II. ich svätorečil 1._októbra 2000.
Zo spoločnej časti viacerých mučeníkov alebo duchovných pastierov.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

DRUHÉ ČÍTANIE

Z_Homílií svätého pápeža Jána Pavla Druhého

(Homília, ktorú mal Ján Pavol II. pri slávnosti svätorečenia 123 nových svätých v_Ríme, 1._októbra 2000)

{p}

Títo svätí mučeníci sú pre nás vzorom odvahy a vytrvalosti vo viere a zároveň sú vyznamenaním pre hrdý čínsky ľud

„Rozhodnutia Pánove sú správne, potešujú srdce.“ Tieto slová responzóriového žalmu dobre vystihujú skúsenosť Augustína Zhao Ronga a jeho stodevätnásť spoločníkov, mučeníkov v_Číne. Medzi ktorých patrí aj Lev Mangin a ďalší traja jezuiti, spolu s_pätdesiatimi dvoma čínskymi laickými evanjelizátormi]. Svedectvá, ktoré sa k_nám dostali, ponúkajú príležitosť nahliadnuť do ich vnútorného sveta naplneného hlbokým pokojom a radosťou.

Cirkev vzdáva vďaky Pánovi, pretože ju požehnáva a zaplavuje ju svetlom a jasom svätosti týchto synov a dcér Číny. Či nie je práve Svätý rok ten správny čas, aby sa ich hrdinské svedectvo ešte viacej zväčnilo? Dievča Anna Wangová, štrnásťročná, odporuje hrozbám mučiteľa, ktorý ju vyzýval, aby odpadla od viery v_Krista, a keď sa pokojným duchom pripravovala na sťatie hlavy, povedala: „Brána nebies je otvorená všetkým“ a trikrát šeptala „Ježiš.“ A osemnásťročný mladík Chi Zhuzi zase nebojácne prehovoril k_tým, ktorí mu práve odťali pravú ruku a chceli ho stiahnuť z_kože: „Každá časť môjho tela, každá kvapka mojej krvi bude vám opätovne pripomínať, že som kresťanom.“

V_tej istej statočnosti a radosti poskytli svedectvo osemdesiati piati Číňania, muži a ženy každého veku a postavenia, kňazi, rehoľnice a v_Krista veriaci laici, ktorí potvrdili darom života svoju nezlomnú vernosť voči Kristovi a Cirkvi. To sa stalo v_okruhu rozličných storočí a v_zložitých a ťažkých časoch dejín Cirkvi v_Číne. Dnešná slávnosť teda nie je vhodná nato, aby sme vynášali súdy nad týmito historickými obdobiami; to sa môže a má udiať niekde inde. Dnešnou kanonizačnou slávnosťou Cirkev hodlá uznať, že títo mučeníci sú pre nás vzorom odvahy a vytrvalosti vo viere a zároveň sú vyznamenaním pre hrdý čínsky ľud.

V_tomto zástupe mučeníkov žiaria aj tridsiati traja misionári a misionárky, ktorí opustili predtým svoju vlasť a usilovali sa včleniť do skutočnosti a myslenia Číňanov, pričom s_veľkou láskou prevzali ich kultúru v_túžbe ohlasovať Krista a slúžiť tomuto ľudu. Ich hroby sú až doteraz tam, aby naznačili definitívnu príslušnosť ich vlasti, ktorú aj napriek ľudským obmedzeniam úprimným srdcom milovali a venovali jej všetky svoje sily.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Mt 5, 11. 12a. 10{/r}

Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; {*} Lebo máte hojnú odmenu v_nebi.

Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo, {*} Lebo máte hojnú odmenu v_nebi.

MODLITBA

Bože, ty si dal milosť Levovi Manginovi a jeho spoločníkom ohlasovať evanjelium v_Číne, viedol si ich, aby dokázali vydať svedectvo lásky cez mučenícku smrť. Daj nám milosť, zostať verní nášmu povolaniu, aby sme neustále rástli v_láske ku Kristovi. O_to ťa prosíme

Plné znenie v_origináli:

O_Signore, non solo tu hai dato la forza ai missionari Leone Mangin e compagni martiri di annunziare il Vangelo nella Cina, di formare là una comunità di credenti e poi dare la suprema testimonianza di carità nel martirio: concedi anche a noi di essere fedeli alla nostra vocazione e di crescere sempre più nell’amore di Cristo. Per il nostro Signore.

31. júla

SV. IGNÁCA LOYOLSKÉHO – kňaza, zakladateľa Spoločnosti Ježišovej

Slávnosť

Narodil sa roku 1491 v_baskickej Loyole (kraj Guipuzcoa). Najprv bol vychovávaný na dvore vysokopostaveného kráľovského úradníka, potom sa dal na vojenskú službu. Pri obrane Pamplony roku 1521 bol ranený a pripútaný na lôžko. Počas rekonvalescencie zahorel túžbou nasledovať Krista. Utiahol sa do Manresy a svoje duchovné zážitky v_krátkosti zachytil v_knižočke Duchovné cvičenia. Teológiu študoval v_Paríži a tam položil základy Spoločnosti Ježišovej. Za kňaza bol vysvätený v_Benátkach roku 1537. Toho istého roku odišiel do Ríma, kde o_tri roky neskôr založil Spoločnosť. O_rok neskôr (1541) bol zvolený za jej prvého generálneho predstaveného. Všestrannou apoštolskou horlivosťou veľmi prispel ku katolíckej obrode 16. storočia a k_oživeniu misionárskej činnosti Cirkvi. Umrel v_Ríme roku 1556. Gregor XV. ho vyhlásil roku 1622 za svätého.
Patrocínium Kaplnky sv. Ignáca v_Prešove

PRVÉ VEŠPERY

HYMNUS

(doslovný preklad latinského textu)

Nezmerná a jedna Trojica,

ktorej moc tvorí všetko

a riadi časy

a jestvuje spred vekov.

Ty sama si dostačuješ

plnou blaženou radosťou;

v_tebe čistej jednoduchej a prozreteľnej

sú nebesia i_zem.

Otče, prameň každej milosti,

Svetlo Otcovej slávy,

obidvoch Svätý Duch,

ty láska bez hraníc.

Z_teba ako najvyššieho pôvodu,

Trojica preláskavá,

pochádza všetko,

čo udržuje a krášli stvorenstvo.

Z_nás, ktorých ako korunou

obdarúvaš najdôvernejším prijatím,

učiň žiarivé chrámy,

tebe sa vždy páčiace.

Ty živé Svetlo, pripoj nás

k_anjelom, k_svätým v_nebi,

spoj nás v_chválach lásky,

by sme ťa naveky uctievali. Amen.

Psalmódia

Ant. 1 Chváľme Boha, nášho Pána, vzdávajme mu úctu a slúžme mu.

Žalm 113

Ant. 2 Čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?

Žalm 147

Ant. 3 Vzdávajme vďaky Pánu Bohu nášmu, že nám dal život.

Chválospev Kol 1,12-20

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Rim 11, 33-36{/r}

Aká hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a vedomosti! Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a nevyspytateľné jeho cesty! Veď kto poznal Pánovo zmýšľanie? Alebo kto bol jeho radcom? A kto mu dal niečo prvý, aby mu bolo treba vrátiť? Lebo od neho, skrze neho a pre neho je všetko. Jemu sláva naveky. Amen.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Dobrorečme Otcu i_Synu so Svätým Duchom. {*} Chváľme ho naveky.

Dobrorečme Otcu i_Synu so Svätým Duchom. {*} Chváľme ho naveky.

Jedinému Bohu česť a sláva. {*}

Chváľme ho naveky.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Dobrorečme Otcu i_Synu so Svätým Duchom. {*} Chváľme ho naveky.

Ant. na Magnifikat: Svätý Ignác vyhľadával jedine väčšiu Božiu službu a chválu; všetko robil na väčšie oslávenie Boha.

Bože a náš Spasiteľ, keď oslavujeme tvojho verného služobníka (Ignáca), prosíme ťa, aby si nás vyslyšal:

Pre tvoju veľkú slávu.

Bože a náš Spasiteľ, daj sa láskavo poznať všetkým ľuďom (najmä chudobným alebo utrápeným alebo pohŕdaným),

pre tvoju veľkú slávu.

Bože a náš Spasiteľ, láskavo sa skrze Cirkev zjav celému svetu

pre tvoju veľkú slávu.

Bože a náš Spasiteľ, prenikni svojou láskou sociálne vzťahy medzi ľuďmi (medzinárodné vzťahy, odborové vzťahy, vzťahy medzi rodinami)

pre tvoju veľkú slávu.

Bože a náš Spasiteľ, láskavo použi našu službu na spásu duší

pre tvoju veľkú slávu.

Bože a náš Spasiteľ, láskavo prijmi našich bratov a všetkých veriacich v_teba do večnej slávy

pre tvoju veľkú slávu.

MODLITBA

Pane Bože, zveľaď túto Spoločnosť duchovnými a ľudskými darmi; ty si ju láskavo začal prostredníctvom svätého otca Ignáca, aby spojená s_tebou bezúhonnosťou a láskou poznávala, čo sa páči tvojej velebe a dôsledne to aj uskutočňovala. O_to ťa prosíme

INVITATÓRIUM

Ant. Poďte, klaňajme sa Ježišovi Kristovi, kráľovi slávy, na slávnosť svätého Ignáca.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

HYMNUS

(Voľné prebásnenie)

Ježišu, Kráľ čias, bez zmeny,

víťazne pre nás zranený

v_zápase o_raj stratený,

buď nadovšetko túžený!

Kráľ, tvoj trón všetky zatieni,

vyhrávaš v_každom ťažení,

z_tvojich stôp milosť pramení,

len treba čerpať v_nadšení.

Len Ježiš, pravý bohatier,

dostáva poctu rajských sfér,

v_ňom vesmír našiel k_šťastiu smer,

v_ňom človeku Boh núka zmier.

V_nadľudský milom postoji

pokojne vládne, nezbrojí

a každému, kto obstojí,

raz veľké túžby ukojí.

Ježiša, Kráľa nad nami,

zahrňme poctou, prosbami,

nech zlúči nás a zoznámi

s_tými, čo prešli skúškami.

Ježišu, panenskosti kvet,

chutíš nám sladšie ako med,

prijmi náš hold a podpor vzlet

túžob, čo presahujú svet. Amen.

(Doslovný preklad)

Ježišu, kráľ obdivuhodný

a víťaz vznešený,

nevýslovná sladkosť,

každej túžby hodný.

Kráľ čností, kráľ slávy,

kráľ významného víťazstva,

Ježišu, darca milosti,

pocta nebeského dvora:

Teba oslavuje nebeský chór

a chvály na teba opakuje.

Ježiš napĺňa radosťou zemekruh

a nás s_Bohom zmieruje.

Ježiš vládne v_pokoji,

ktorý prevyšuje každý pomysel,

tento si myseľ stále želá

a náhli sa ho užívať.

Ježiša poctime chválami,

hymnami a modlitbami,

aby nám dal nebeské

spolu s_ním užívať sídliská.

Ježišu, výkvet panenskej matky,

láska našej nežnosti,

tebe patrí chvála bezhraničná

a kráľovstvo blaženosti. Amen.

Psalmódia

Ant. 1 Boh Krista povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno.

Žalm 110, 1-5.7

Ant. 2 Nech sa na meno Ježiš zohne každé koleno v_nebi, na zemi i_v_podsvetí.

Žalm 47

Ant. 3 Každý jazyk nech vyznáva: „Ježiš Kristus je Pán!“ na slávu Boha Otca.

Žalm 145,1-13

Ježiš Kristus je ten istý včera i_dnes.

Ten istý naveky.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

PRVÉ ČÍTANIE

Z_Listu svätého apoštola Pavla Filipanom

{r:Flp}2,1-18{/r}

{p}

Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš

{v}1{/v}Ak teda jestvuje nejaké potešenie v_Kristovi, ak jestvuje nejaká útecha z_lásky, nejaké spoločenstvo ducha, nejaké srdce a zľutovanie, {v}2{/v}dovŕšte moju radosť: zmýšľajte rovnako, rovnako milujte, buďte jedna duša a jedna myseľ! {v}3{/v}Nerobte nič z_nevraživosti ani pre márnu slávu, ale v_pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho. {v}4{/v}Nech nik nehladí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných.

{v}5{/v}Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš: {v}6{/v}On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s_Bohom, {v}7{/v}ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. {v}8{/v}Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. {v}9{/v}Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno, {v}10{/v}aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v_nebi, na zemi i_v_podsvetí {v}11{/v}a aby každý jazyk vyznával: „Ježiš Kristus je Pán!“ na slávu Boha Otca.

{v}12{/v}A preto moji milovaní, ako ste vždy poslúchli, a nielen v_mojej prítomnosti, ale oveľa viac teraz v_mojej neprítomnosti, s_bázňou a chvením pracujte na svojej spáse. {v}13{/v}Veď to Boh pôsobí vo vás, že aj chcete aj konáte, čo sa jemu páči. {v}14{/v}Všetko robte bez šomrania a pochybovania, {v}15{/v}aby ste boli bezúhonní a úprimní, Božie deti bez hany uprostred zvrhlého a skazeného pokolenia, medzi ktorým svietite ako svetlá na svete, {v}16{/v}tým, že sa držíte Slova života na moju slávu v_Kristov deň, že som nebežal nadarmo a nenamáhal sa zbytočne. {v}17{/v}A keby som mal aj svoju krv vyliať na obetu a svätú službu vašej viery, radujem sa a radujem sa spolu s_vami všetkými. {v}18{/v}Takisto sa aj vy radujte a radujte sa spolu so mnou!

{p}

RESPONZÓRIUM

Porov. Duch. cv. č. 104

Nech nám Boh dopraje prenikavé poznanie Pána. {*} Ktorý sa pre nás stal človekom.

Aby sme ho viac milovali a ho nasledovali. {*} Ktorý sa pre nás stal človekom.

DRUHÉ ČÍTANIE

Zo Stanov Spoločnosti Ježišovej

(Exam. 4. kap., č. 44)

{p}

Tí, čo vážne nasledujú Krista, majú záľubu a nadšene túžia priodieť sa rúchom a odznakmi svojho Pána

Svätý Ignác z_Loyoly, zakladateľ Spoločnosti Ježišovej, bol neúnavným pracovníkom v_Pánovej vinici. Bol zameraný jedine na šírenie Božej slávy a na spásu ľudí všade na svete pod vedením Rímskeho veľkňaza. Inšpiráciu svojho vlastného života vyjadril zreteľne, keď napísal, akého ducha majú mať tí, ktorých Boh volá, aby nasledovali Krista v_Spoločnosti:

„Nech si starostlivo vštepia do srdca (pokladajúc to za veľmi významné, ba zvrchovane dôležité pred tvárou nášho Stvoriteľa a Pána), ako veľmi v_duchovnom živote pomáha a osoží odmietať celkom a nielen čiastočne všetko, čo svet má rád a na čom lipne, a prijímať, ba zo všetkých síl túžiť po všetkom, v_čom mal záľubu Kristus, náš Pán, a k_čomu sa vinul.

Lebo ako svetskí ľudia, oddaní svetským záujmom, milujú a veľmi usilovne vyhľadávajú česť, slávu a zvučné meno na zemi, ako ich k_tomu vedie svet, tak tí, čo sú duchovne založení a vážne nasledujú Krista, nášho Pána, majú záľubu a nadšene túžia po pravom opaku, totiž priodieť sa rúchom a ozdobami svojho Pána z_lásky a úcty k_nemu. A to tak, že keby to bolo možné bez urážky Božej velebnosti a bez toho, žeby pritom blížny spáchal hriech, chceli by znášať potupu, krivé obvinenia a krivdy a aby ich pokladali za hlúpych (nedajúc na to zo svojej strany nijakú príčinu) len preto, že túžia do určitej miery pripodobniť sa Stvoriteľovi a nášmu Pánovi, Ježišovi Kristovi, nasledovať ho a priodiať sa jeho rúchom a ozdobami, ako sa on nimi priodial pre náš väčší duchovný pokrok a dal nám príklad, aby sme boli ochotní, nakoľko je to s_milosťou Božou možné, vo všetkom ho napodobňovať a nasledovať ako pravú cestu, ktorá vedie ľudí do života.“

{p}

RESPONZÓRIUM

Porov. Duch. cv. č. 167

Chcem radšej chudobu s_Kristom chudobným než bohatstvo. {*} Aby som sa mu viacej pripodobnil.

Volím si radšej potupu s_Kristom potupeným ako úctu. {*} Aby som sa mu viacej pripodobnil.

HYMNUS

Teba, Bože, chválime.

RANNÉ CHVÁLY

HYMNUS

(Jedn. kat. spevník, 114)

Ježiš sladký, dušiam hosť si,

darom pravých si radostí,

nad med sladkosť nad sladkosti,

slasť byť v_tvojej prítomnosti.

Nič tak milo nespieva sa,

nič tak rado neslýcha sa,

nič tak sladko nevníma sa,

jak Syn Boží, naša spása.

Ježiš, nádej ľutujúcim,

milostivý žiadajúcim,

dobrotivý hľadajúcim,

sila krivdu znášajúcim.

Krista všetci vyznávajme,

o_lásku ho požiadajme;

k_Ježišovi prichádzajme,

vždy viac lásky k_nemu majme.

Ježiš, naša sladkosť vrúca,

ty odplata nám budúca,

ty si naša nádej skvúca

sláva nikdy nehynúca. Amen.

Ant. 1 Pane, Bože náš, koľko si vykonal pre nás a koľko si nám dal z_toho, čo máš.

Žalmy a chválospev sú z_nedele prvého týždňa.

Ant. 2 Nech je zvelebený Pán, ktorý v_nás prebýva, oživuje nás a robí svojím chrámom.

Ant. 3 Ďakujeme tebe, Pane, od ktorého všetky dobrá zostupujú tak, ako od slnka zostupujú lúče, od prameňa vody.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}1 Jn 4, 16. 19{/r}

A my, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k_nám. My milujeme, pretože on prvý miloval nás.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Ty si mi putá rozviazal: {*} Obetu chvály ti prinesiem.

Ty si mi putá rozviazal: {*} Obetu chvály ti prinesiem.

Budem vzývať meno Pánovo. {*}

Obetu chvály ti prinesiem.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Ty si mi putá rozviazal: {*} Obetu chvály ti prinesiem.

Ant. na Benediktus: Ochotné je moje srdce, Bože, ochotné je moje srdce: Vezmi a prijmi celú moju slobodu.

Bože a Otče náš, prosíme ťa v_mene Ježiša, tvojho Syna, za všetkých svojich spolubratov:

Pre tvoju veľkú slávu.

Všemohúci Bože, vyslyš nás ako Otec

pre tvoju veľkú slávu.

Všemohúci Bože, vyslyš nás v_Ježišovi Kristovi

pre tvoju veľkú slávu.

Všemohúci Bože, riadením Ducha Svätého usmerňuj k_sebe naše modlitby

pre tvoju veľkú slávu.

Pane, daj, aby sme nikdy neprestali teba chváliť a tebe slúžiť

pre tvoju veľkú slávu.

Pane, otvor naše srdce na hlas tvojho Syna

pre tvoju veľkú slávu.

Pane, vtlač do našej duše čistotu, chudobu a poslušnosť tvojho Syna

pre tvoju veľkú slávu.

PREDPOLUDNÍM

Ant. Ty si mi dal všetko; tebe, Pane, to vraciam.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Jn 15, 16{/r}

Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie ostalo.

Moja sila a chvála je Pán.

On sa mi stal záchrancom.

NAPOLUDNIE

Ant. Všetko je tvoje, Pane, nakladaj s_tým úplne podľa svojej vôle.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Jer 20, 7-9b{/r}

Zvádzal si ma, Pane, a ja som sa dal zviesť. Bolo mi, akoby oheň blčal v_mojom srdci, uzavretý v_mojich kostiach. A poddal som sa, nevládal som mu odolať.

Povstal nový hlásateľ spásy ako oheň.

Jeho slovo šľahalo ohňom ako pochodeň.

POPOLUDNÍ

Ant. Pane, naplň ma svojou láskou a milosťou, lebo ona sama mi postačuje.

KRÁTKE ČÍTANIE

Duch. cv. č. 95

Kto chce ísť so mnou, musí sa so mnou namáhať, a keď pôjde so mnou v_trápeniach, bude ma nasledovať i_v_sláve.

Dobrý Ježišu, vyslyš ma.

Do svojich rán skry ma.

VEŠPERY

HYMNUS

Hlásame, že si, Ježišu,

Kráľ národov a vekov Pán,

že tebe taje svedomia

sú otvorené dokorán.

Slávia ťa zbory nebeské

a koria sa ti v_poklone,

my tiež ťa s_nimi zdravíme,

večného Kráľa na tróne.

Ježišu, knieža pokojné,

podmaň si srdcia odbojné,

poblúdilca i_zločinca

priveď do svojho ovčinca!

Ukáž sa sťa matka,

aby skrze teba

ujal sa nás ten, čo

pre nás zišiel z_neba.

Pre tých si visel na kríži,

pre tých si vystrel ramená

a z_drahej rany na hrudi

vyšľahla láska plamenná.

Z_lásky ťa halí pred nami

v_sviatosti rúška dvojaká,

len z_lásky prúdi na synov

krv po kopiji vojaka.

Ježišu, vďaka za lásku,

čo pre vinníkov krváca,

s_Otcom a s_Duchom nech je ti

sláva a chvála trváca! Amen.

Ant. 1 Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul!

Žalm 117

Ant. 2 Pôjdeš, kamkoľvek ťa pošlem, a budeš hovoriť všetko, čo ti prikážem.

Žalm 27, 1-6

Ant. 3 Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom.

Chválospev Ef 1, 3-10

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}1 Jn 4, 20-21{/r}

Ak niekto povie: „Milujem Boha,“ a nenávidí svojho brata, je luhár. Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí. A toto prikázanie máme od neho: aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Podľa toho poznajú všetci. {*} Že ste moji učeníci.

Podľa toho poznajú všetci. {*} Že ste moji učeníci.

Ak sa budete navzájom milovať. {*}

Že ste moji učeníci.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Podľa toho poznajú všetci. {*} Že ste moji učeníci.

Ant. na Magnifikat: Svätý Ignác miloval Stvoriteľa vo všetkých tvoroch a všetky tvory v_ňom podľa jeho najsvätejšej a božskej vôle.

Bože a náš Spasiteľ, keď oslavujeme tvojho verného služobníka Ignáca, prosíme ťa, aby si nás vyslyšal:

Pre tvoju veľkú slávu.

Bože a náš Spasiteľ, daj sa láskavo poznať všetkým ľuďom (najmä chudobným alebo utrápeným alebo pohŕdaným),

pre tvoju veľkú slávu.

Bože a náš Spasiteľ, láskavo sa skrze Cirkev zjav celému svetu

pre tvoju veľkú slávu.

Bože a náš Spasiteľ, prenikni svojou láskou sociálne vzťahy medzi ľuďmi (medzinárodné vzťahy, odborové vzťahy, vzťahy medzi rodinami)

pre tvoju veľkú slávu.

Bože a náš Spasiteľ, láskavo použi našu službu na spásu duší

pre tvoju veľkú slávu.

Bože a náš Spasiteľ, láskavo prijmi našich bratov a všetkých veriacich v_teba do večnej slávy

pre tvoju veľkú slávu.

2. augusta

Sv. Petra Favra, kňaza

Ľubovoľná spomienka

Peter Favre (Faber) sa narodil roku 1506 v_savojskom Villarete, kde vyrastal ako pastier na rodičovskom majetku. Od roku 1525 sa venoval v_Paríži štúdiám, kde mal za spolubývajúcich Františka Xavéra a Ignáca Loyolského, ktorý ho ako prvého získal za spoločníka. Roku 1534 bol vysvätený za kňaza a stal sa tak prvým kňazom rodiacej sa Spoločnosti Ježišovej. Na pápežov rozkaz pochodil najvýznamnejšie krajiny Európy a všade prispel výdatne k_dielu katolíckej obrody. Umrel v_Ríme 1._augusta 1546. Roku 1872 ho pápež Pius IX. vyhlásil za blahoslaveného a 3._januára 2014 na sviatok svätého mena Ježiš pápež František v_kostole Il Gesù v_Ríme vyhlásil za svätého.
Zo spoločnej časti duchovných pastierov alebo svätých mužov: pre rehoľníkov.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

DRUHÉ ČÍTANIE

Z_Pamätí svätého Petra Favra

(Č. 7-9; Monumentu Historica Societatis Iesu, Fabri Monumenta, Madrid, 1914, str. 493)

{p}

Stali sme sa jedno pevným predsavzatím zvoliť si ten život, ktorý, vedieme teraz

Dňa 10. januára 1529 som sa ako 23-ročný stal bakalárom slobodných umení a po Veľkej noci som dosiahol licenciát pod vedením magistra Jána Pennu, doktora medicíny. Nech mi Božia dobrota zachová vďačnú spomienku na početné hmotné i_duchovné dobrodenia, ktoré mi preukazovala za tie tri a pol roka tým, že mi dala takého učiteľa a takú spoločnosť, akú som našiel v_jeho izbe. Mám na mysli najmä magistra Františka Xavéra zo Spoločnosti Ježišovej;

V_tom roku prišiel do kolégia svätej Barbory Ignác a dostal sa s_nami do jednej izby, pretože sa chcel zapísať do kurzu slobodných umení na svätého Remígia. Spomenutý magister Penna ho mal dostať na starosť. Nech je naveky zvelebená Božia prozreteľnosť, ktorá tieto veci zariadila na moje dobro a moju spásu. Bol som totiž poverený spomenutým magistrom, aby som učil toho svätého muža. Osvojil som si najprv jeho vonkajšie správanie a potom aj vnútorné. Bývali sme spolu v_jednej izbe, stravovali sme sa v_tej istej burze a jedávali za tým istým stolom. On sa mi stal učiteľom v_duchovných veciach. Poučil ma, ako poznávať Božiu vôľu a ako svoju. Napokon sme sa stali jedno túžbami, vôľou a pevným predsavzatím zvoliť si tento spôsob života, aký teraz vedieme všetci, čo patríme alebo sme patrili do tejto Spoločnosti, ktorej nie som hoden.

Nech mi udelí Božia láskavosť milosť, aby som si vo vďačnej pamäti zachoval a vážil si dobrodenia, ktoré mi vtedy náš Pán preukázal prostredníctvom tohto človeka.

{p}

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Ž 20, 4{/r}; {r}Jób 31, 18{/r}; {r}Ef 3, 18{/r}; {r}Ž 30, 20{/r}

Bože, vyšiel si mi v_ústrety s_požehnaním, ktoré rástlo so mnou od mojej mladosti. {*} Ale ani teraz nemôžem pochopiť, aká je to hĺbka tvojej lásky.

Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna, a vyhradil si ju bohabojným. {*} Ale ani teraz nemôžem pochopiť, aká je to hĺbka tvojej lásky.

MODLITBA

Otče, Pán neba i_zeme, ty si sa zjavoval svojmu pokornému služobníkovi Petrovi v_modlitbe a v_službe blížnemu; dožič nám, aby sme ťa aj my vo všetkom nachádzali a milovali.

18. augusta

Bl. Alberta Hurtada Cruchagu – kňaza

Ľubovoľná spomienka

Narodil sa 22. januára 1901 v_meste Viña del Mar v_Chile. Do Spoločnosti Ježišovej vstúpil 14. augusta 1923 v_Chilláne. Kňazskú vysviacku prijal 24. augusta 1933. Jeho celoživotná činnosť pozostávala väčšinou z_vyučovania, z_pomoci chudobným a zo starostlivosti o_opustené deti. Vybudoval exercičný dom a v_r. 1947 založil Čilské odborové hnutie (Asociáciou Sindical Chilena). V_r. 1951 začal vydávať nový časopis – Posol. Jeho ustavičná činnosť – kňazská, apoštolská, výchovná, charitatívna a sociálna – pramenila z_jeho lásky ku Kristovi a k_chudobným. Zomrel 18. augusta 1952. Pápež Ján Pavol II. ho vyhlásil za blahoslaveného v_r. 1994.
Zo spoločnej časti duchovných pastierov alebo svätých mužov – rehoľníkov.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

DRUHÉ ČÍTANIE

Z_neuverejnených spisov bl. Alberta Hurtada Cruchagu SJ

Vždy v_styku s_Bohom

{p}

Upokojenie sa v_Bohu

Pýtate sa ma, ako som schopný zaviesť istú rovnováhu do svojho života. Túto otázku si dávam aj ja. Totiž každý deň ma stále viac pohlcuje moja práca – listy, telefonáty, písanie článkov, návštevy, vyčerpávajúca rutina povolania (povinností): kongresy, študijné zasadania, konferencie, s_ktorými som súhlasil zo slabosti, lebo som nevedel povedať nie alebo som nechcel stratiť príležitosť na vykonanie dobra; ďalej treba platiť účty a urobiť rozhodnutia pod tlakom nepredvídaných okolností. Potom je tu nejaký naliehavý apoštolát s_nutnosťou prísť prv, ako materializmus celkom zvíťazí. Často sa cítim, ako by som bol na skale, do ktorej bijú zo všetkých strán búrlivé vlny. Jediná úniková cesta je smerom do neba. Na hodinu alebo počas celého dňa nechám biť vlny na skalu; prestanem sa pozerať na horizont a pozerám sa len hore k_Bohu.

Aký požehnaný je činný život, život celkom zasvätený Bohu a celkom venovaný tým, čo sú okolo mňa! Priamo jeho požiadavky ma privádzajú k_tomu, aby som objavil sám seba a aby som sa nasmeroval k_Bohu. Boh je jediné možné východisko. Vo všetkých mojich starostiach iba on je moje útočište.

Sú aj temné obdobia. Príde chvíľa, keď je moja myseľ ťahaná toľkými smermi, že to už nemôžem vydržať. Telo nevládze udržať krok s_vôľou; tak často poslúchlo, ale teraz zlyháva. Moja hlava je boľavá prázdnota. Neprichádzajú nijaké idey. Moja obrazotvornosť prestáva fungovať a moja pamäť je ako prázdna tabuľa. Všetci sme už mali také chvíle.

Zdá sa, akoby jedinou pomocou bola rezignácia, vzdanie sa činnosti na niekoľko dní alebo na niekoľko mesiacov, či dokonca na niekoľko rokov. Tvrdošijnosť by nepomohla; jednoducho treba ustúpiť. A vtedy, ako vo všetkých ťažkostiach, sa utiekam k_Bohu. Odovzdám mu celú svoju bytosť a všetky moje túžby, všetko jeho otcovskej prozreteľnosti, aj keď mi chýba sila na rozhovor s_ním. Koľko porozumenia mi prejavil Boh vo svojej dobrote aj v_takýchto chvíľach!

V_Bohu cítim takmer bezhraničnú nádej. Moje starosti sa stratia. Nechám ich odísť a nechám aj seba vplynúť celkom do jeho rúk... Patrím jemu a on sa stará o_všetko, aj o_mňa. Moja duša sa môže znova na dlhý čas vynoriť pokojná a jasná. Včerajšie starosti, tisíc a jedna starostí o_„príď tvoje kráľovstvo“, ba aj strašné (desivé) trápenie, ktoré som ešte len teraz cítil zo strachu nad víťazstvom Jeho nepriateľov... všetko ustúpi upokojeniu v_Bohu, ktoré sa nevýslovným spôsobom usadí v_samej hĺbke mojej duše. Býva vo mne Boh, skala, na ktorej sa roztrieštia všetky vlny, Boh, dokonalá žiara, ktorú nič nezatieni, Boh, ktorý nad všetkým víťazí. Môžem ho naplno dosiahnuť ako najvyšší cieľ svojej lásky. Celá moja duša je v_ňom. A potom – lahodne a isto – akoby ma celkom opustili všetky neistoty a pochybnosti. Zalieva ma svetlo. On ma napĺňa svojou silou. Miluje ma.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Gal 2, 20{/r}; {r}Iz 60, 1{/r}

Žijem vo viere v_Božieho Syna, ktorý ma miloval a vydal seba samého za mňa. {*} Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus.

Duch Pána, Jahveho, je na mne, pretože ma Pán pomazal, poslal ma hlásať radosť ubitým, obviazať zlomených srdcom. {*} Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus.

MODLITBA

Bože, Otče nás, v_blahoslavenom kňazovi Albertovi si nám dal skvelý znak svojej lásky. Na jeho príhovor nám dožič, aby sme v_ustavičnej vernosti tvojej vôli milovali všetkých láskou tvojho Syna a tak neprestajne napomáhali tvoje kráľovstvo spravodlivosti, lásky a pokoja. O_to ťa prosíme

7. septembra

SV. KOŠICKÝCH MUČENÍKOV: ŠTEFANA PONGRÁCA A MELICHARA GRODECKÉHO, kňazov zo Spoločnosti Ježišovej;

MARKA KRIŽINA, ostrihomského kanonika

Patrónov Slovenskej provincie Spoločnosti Ježišovej

Sviatok

Na začiatku 17. storočia, v_čase náboženských nepokojov a bojov v_Košiciach povstaleckí vojaci zajali troch kňazov, ktorí sa horlivo starali o_spásu duší. Boli to jezuitskí kňazi, Štefan Pongrác a Melichar Grodecký, ako aj ostrihomský kanonik Marek Križin. – Štefan Pongrác sa narodil roku 1583 v_Sedmohradsku. Chodil do jezuitských škôl v_Kluži. Roku 1602 vstúpil do Spoločnsoti Ježišovej v_Brne. Roku 1615 bol vysvätený za kňaza, pôsobil v_Humennom a od r. 1618 bol predstaveným misie v_Košiciach. – Melichar Grodecký sa narodil roku 1584 v_poľskom Tešíne, študoval u_jezuitov vo Viedni. Roku 1603 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej, roku 1614 bol vysvätený za kňaza a pôsobil medzi študentmi v_Prahe. V_roku 1619 účinkoval v_Košiciach. – Marek Križin sa narodil v_Chorvátskom Križevci roku 1588. Študoval u_jezuitov vo Viedni, v_Štajerskom Hradci a v_Ríme. Roku 1615 bol vysvätený za kňaza a bol spolupracovníkom kardinála Petra Pázmaňa. Bol práve v_Košiciach, keď ich obsadili Betlenove vojská roku 1619. – Keďže títo zajatí kňazi nechceli zaprieť katolícku vieru, ukrutne ich mučili a napokon 7. septembra 1619 ich zabili. Pápež Ján Pavol II. vyhlásil týchto mučeníkov za svätých v_Košiciach 2. júla 1995.
Zo spoločnej časti viacerých mučeníkov.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

PRVÉ ČÍTANIE

Z_Listu svätého apoštola Pavla Filipanom

{r:Flp}1, 12 – 2, 18{/r}

{p}

Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš

{v}12{/v}Bratia, chcem, aby ste vedeli, že to, čo sa deje okolo mňa, obrátilo sa skôr na osoh evanjeliu: {v}13{/v}moje okovy sa stali známymi v_Kristovi v_celom pretóriu a medzi všetkými ostatnými {v}14{/v}a mnohí z_bratov v_Pánovi, posmelení mojimi okovami, oveľa odvážnejšie, bez strachu hlásajú slovo. {v}15{/v}Pravda, niektorí hlásajú Krista aj zo závisti a nevraživosti, no niektorí aj z_oddanosti; {v}16{/v}títo z_lásky, lebo vedia, že som tu na obranu evanjelia, {v}17{/v}tamtí zasa ohlasujú Krista z_nevraživosti, nie úprimne, a myslia si, že spôsobia súženie mojim okovám. {v}18{/v}Čo na tom?! Len nech sa akýmkoľvek spôsobom, či už pod dajakou zámienkou alebo úprimne zvestuje Kristus. A ja sa tomu teším a budem tešiť, {v}19{/v}lebo viem, že mi to bude slúžiť na spásu pre vašu modlitbu a pomoc Ducha Ježiša Krista. {v}20{/v}Ako túžobne očakávam a dúfam, že nebudem v_ničom zahanbený, pevne dúfam, že ako vždy, tak aj teraz bude oslávený Kristus v_mojom tele, či už životom alebo smrťou.

{v}21{/v}Veď pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk. {v}22{/v}Ale ak žiť v_tele znamená pre mňa plodnú prácu, neviem, čo si vyvoliť. {v}23{/v}Oboje na mňa dolieha: túžim zomrieť a byť s_Kristom, a to by bolo oveľa lepšie, {v}24{/v}ale zostať v_tele je zase potrebnejšie pre vás. {v}25{/v}A s_istotou viem, že zostanem a budem s_vami všetkými na váš osoh a radosť z_viery, {v}26{/v}aby ste sa so mnou mohli ešte viac chváliť v_Kristovi Ježišovi, keď zasa k_vám prídem.

{v}27{/v}Len žite tak, aby to zodpovedalo Kristovmu evanjeliu, aby som – či už prídem a uvidím vás, alebo budem vzdialený – počul o_vás, že pevne stojíte v_jednom Duchu a svorne bojujete za vieru evanjelia {v}28{/v}a v_ničom sa nedáte zastrašiť protivníkmi, čo je pre nich znamením zatratenia, ale pre vás spásy, a to od Boha. {v}29{/v}Veď vy ste dostali milosť nielen v_Krista veriť, ale aj trpieť pre neho {v}30{/v}tým, že vediete ten istý zápas, ktorý ste videli na mne a teraz o_mne počúvate.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Mt 5, 11.12a. 10{/r}

Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť. {*} Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v_nebi.

Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. {*} Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v_nebi.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z_Homílií svätého pápeža Jána Pavla Druhého

(Homília, ktorú mal Ján Pavol II. pri slávnosti svätorečenia Košických mučeníkov, v_Košiciach 2._júla 1995)

{p}

Trojnásobné krvavé svedectvo za Krista a Cirkev

Spoločenstvo svätých je plné tých najrozličnejších príkladov čností. Dnes máme príležitosť zastaviť sa a zamyslieť sa nad tými, ktorých sme doteraz všeobecne nazývali Košickí mučeníci. Oni sa v_politických zmätkoch na počiatku 17. storočia spolu s_mnohými inými stali obeťami vražedného násilia a bez váhania vystavili svoj život nebezpečenstvu pre Krista a jeho evanjelium.

Na prvom mieste sa stretáme s_ostrihomským kanonikom Markom Križinom. Z_rodného Chorvátska prišiel na Slovensko, aby ponúkol svoju veľkodušnú službu Cirkvi, ktorá sa nachádzala v_ťažkostiach pre nedostatok kňazov. Marek Križin podľa príkladu Dobrého pastiera neopustil svoje stádo, keď mu hrozilo nebezpečenstvo, ako by to urobil nájomník (porov. Jn 10, 11-15), ale zostal v_službe Božieho ľudu a vydal žiarivý príklad vernosti Kristovi a jeho poslaniu až po nebojácne prijatie smrti.

Nie menšie hrdinstvo preukázal jezuitský kňaz maďarskej národnosti Štefan Pongrác. Obetovaním života spečatil svoje rozhodnutie úplne sa zasvätiť službe Bohu a bratom. Štefan pochádzal z_blízkej Transylvánie. Tam sa zriekol výhodnej svetskej kariéry a prišiel ohlasovať evanjelium na východné Slovensko. Tu v_Košiciach s_odvahou plnil ťažkú apoštolskú úlohu. Pán odmenil jeho ochotu a obetavého ducha palmou mučeníctva, ktorú očakával ako najvyššiu odmenu svojej činnosti.

Takisto Melichar Grodecký bol jezuita. Bol poľskej národnosti a pochádzal zo Sliezska. Pokladal za vznešenejšie pre kresťanskú vieru vystaviť svoj život nebezpečenstvu v_tomto kraji, ako ostať v_pokojnej a veľmi záslužnej pastoračnej a vychovávateľskej práci, ktorú dlho vykonával medzi mládežou, najmä v_Prahe. Keď vypukla Tridsaťročná vojna, spolu s_ostatnými jezuitmi bol hnaný z_miesta na miesto. Napokon sa mohol usadiť v_Košiciach, kde sa celkom oddal službe Kristovi a bratom (ktorú naplno vykonával, aj keď prechádzal cez Moravu a Slovensko) a ktorá ho napokon preliatím krvi zaradila do zboru mučeníkov.

Dnes teda plní obdivu oslavujeme troch vynikajúcich svedkov evanjelia, ktorých nemohli odviesť od vyznávania vernosti Kristovi a jeho Cirkvi nijaké nástrahy ani muky, ani hrozba smrti. Ich vrcholné a žiarivé svedectvo nech nám všetkým svieti ako príklad evanjeliovej dôslednosti. Kiežby sme to mali pred očami v_dnešných ťažkých a nebezpečných chvíľach voľby v_nádeji, že sa z_nich vyvinie čosi lepšie.

{p}

RESPONZÓRIUM

Porov. Gal 6, 14; Flp 1, 29

Máme sa chváliť krížom nášho Pána Ježiša Krista; v_ňom je naša spása, nádej a vzkriesenie. {*} Skrze neho sme boli spasení a oslobodení.

Vy ste dostali milosť nielen v_Krista veriť, ale aj trpieť pre neho. {*} Skrze neho sme boli spasení a oslobodení.

HYMNUS

Teba, Bože, chválime.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, ty si dal svojmu ľudu vo svätých košických mučeníkoch Štefanovi, Melicharovi a Markovi horlivých pastierov a hrdinov pravej viery; na ich príhovor nám dožič útechu v_súženiach a pomôž nám utvrdzovať sa vo viere.

9. septembra

Sv. Petra Clavera, kňaza

Spomienka

Peter Claver sa narodil roku 1580 v_španielskom Verdune. Roku 1596 začal študovať filozofiu na barcelonskej univerzite a roku 1602 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Poslúchol misionárske povolanie najmä pričinením svätého Alfonza Rodrígueza, vrátnika v_kolégiu Spoločnosti Ježišovej v_Palme de Mallorca. Roku 1616 bol vysvätený za kňaza v_kolumbijskej misii a tam sa až do smrti venoval apoštolátu medzi černošskými otrokmi. Zaviazal sa sľubom, že bude „natrvalo otrokom Etiópčanov“. Vyčerpaný prácou zomrel v_Kartagéne (Kolumbia) 8. septembra 1654. Lev XIII. ho vyhlásil za svätého roku 1888 a roku 1896 za osobitného patróna misií medzi černochmi.
Zo spoločnej časti duchovných pastierov alebo svätých mužov: pre tých, čo konali skutky milosrdenstva.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

DRUHÉ ČÍTANIE

Z_Listov svätého Petra Clavera, kňaza

(List z_31. mája 1627 adresovaný svojmu predstavenému. Vydal (v_španielčine) A. Valtierra SJ: San Pedro Claver, Cartagena, 1964, str. 140-141)

{p}

Hlásať evanjelium chudobným, uzdraviť skrúšených srdcom, oznámiť zajatým milosť

Včera 30. mája 1627 tohto roku na sviatok Najsvätejšej Trojice vystúpilo z_velikánskej lode množstvo černochov, odvlečených z_povodia afrických riek. Pribehli sme a priniesli sme im každý v_dvoch košoch pomaranče, citrusové plody, zákusky a kadečo iné. Vošli sme do ich chatrčí. Zdalo sa nám, že sme prišli do druhej Guiney. Museli sme sa pretláčať cez húfy ľudí, aby sme sa dostali k_chorým, ktorých bolo veľké množstvo. Ležali na vlhkej, ba skôr blatistej zemi. Aby neboli v_takej mokrote, urobili im vyvýšený násyp zo škridlíc a úlomkov tehál. To bolo teda ich lôžko, a bolo veľmi nepohodlné nielen z_tohto dôvodu, ale najmä preto, že boli nahí, bez kúska odevu, ktorý by ich bol aspoň trochu chránil.

Odložili sme si plášte, zaobstarali sme z_obchodného skladu potrebné veci, aby sme im mohli pozbíjať priče. Tak sme im pripravili miesto, na ktoré sme, predierajúc sa cez skupiny ozbrojencov, poznášali chorých. Potom sme ich rozdelili na dve skupiny. K_jednej šiel môj spoločník s_tlmočníkom, druhých som sa ujal ja. Dvaja černosi boli viac mŕtvi ako živí, už studení, pulz sa im takmer nedal nahmatať. Preto sme na škridliach doniesli žeravé uhlie a položili blízko umierajúcich. Potom sme do tohto ohňa hodili voňavé látky. Mali sme ich dve kapsy a pri tejto príležitosti sme ich celkom minuli. Potom sme ich prikryli svojimi plášťami, lebo oni nič také nemali a darmo by sme čosi od ich pánov pýtali, a umožnili sme im vdychovať voňavé pary, ktoré im dodali teplo a život. Bolo vidno, ako im zažiarili oči, keď sa na nás pozerali.

Prihovorili sme sa im takýmto spôsobom, nie slovami, ale rukami a skutkami. Boli presvedčení, že ich sem privliekli preto, aby ich pojedli. Preto každá iná reč by bola bývala márna. Posadili sme sa k_nim alebo prikľakli, vínom sme im umyli tvár a telo a usilovali sme sa ich rozveseliť prívetivými slovami a takými prirodzenými motívmi, ktoré môžu nejako vyvolať u_chorých radostnejšiu náladu.

Potom sme začali vysvetľovať náuku o_krste, aké má totiž krst zázračné účinky na telo a na dušu. Keď sme už videli z_odpovedí na naše otázky, že toto dosť dobre pochopili, začali sme im obšírnejšie vysvetľovať náuku o_jednom Bohu, ktorý každého odmeňuje alebo trestá podľa zásluhy; podobne aj ostatné veci. Vyzvali sme ich, aby vzbudili ľútosť a dali najavo, že zavrhujú spáchané hriechy. Konečne, keď sme videli, že sú dosť pripravení, vysvetlili sme im tajomstvo Trojice, vtelenie a umučenie. Ukázali sme im obraz Krista, pribitého na kríži nad krstiteľnicou, do ktorej z_Kristových rán stekajú potôčky krvi. Potom sme im v_ich reči predriekali ľútosť.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Mt 25, 35. 40{/r}; {r}Jn 15, 12{/r}

Bol som hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma. {*} Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z_týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.

Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom ako som ja miloval vás. {*} Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z_týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.

MODLITBA

Bože, ty si urobil svätého Petra otrokom otrokov, a keď im pomáhal, vystrojil si ho obdivuhodnou láskou a trpezlivosťou; dožiť nám na jeho príhovor, aby sme hľadali záujmy Ježiša Krista a milovali svojich blížnych skutkom i_pravdou.

Alebo:

Na príhovor svätého Petra, ktorý sa z_lásky k_tebe stal navždy otrokom otrokov, dožič nám, Pane Bože, aby sme vo všetkých ľuďoch uznávali dôstojnosť tvojich detí a venovali sa ich spáse.

10. septembra

Bl. Františka Gárateho, rehoľného brata

Ľubovoľná spomienka

Bl. František Gárate pochádzal z_Baskicka (Guipúzcoa v_severnom Španielsku), kde sa narodil v_dedinke Recarte pri Loyole r. 1857. Po skončení základnej školy sa r. 1871 prihlásil do služby v_jezuitskom kolégiu „Nuestra Señora de la Antigua“ v_meste Orduña. Tam vykonával domáce práce. V_r. 1874 vstúpil do jezuitskej rehole v_Payanne vo Francúzsku. Po noviciáte sa vrátil do Španielska, kde v_rokoch 1877-1888 pôsobil ako ošetrovateľ a kostolníkov pomocník v_kolégiu sv. Jakuba Apoštola v_obci La Guardia pri meste Pontevedra. Potom bol takmer 40 rokov až do konca života vrátnikom na jezuitskom univerzitnom kolégiu Deusto v_meste Bilbao. Všetkým bol na povzbudenie mimoriadnou láskou, pracovitosťou, zdvorilosťou a inými čnosťami. Zomrel r. 1929. Pápež Ján Pavol II. ho v_r. 1985 vyhlásil za blahoslaveného.
Zo spoločnej časti svätých mužov: pre rehoľníkov.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

DRUHÉ ČÍTANIE

Z_listu kardinála Pietra Boetta SJ, janovského arcibiskupa, niekdajšieho vizitátora španielskej asistencie Spoločnosti Ježišovej

(V: C. Testore SJ: Un portinaio santo. Fratello Francesco Gárate SJ, 1857-1929, Tipografia Univ. Gregoriana, Rím 1941, str. 7-8)

{p}

„...pre každého mal zdvorilé a priateľské slovo...“

„Úprimne musím povedať, že z_tohto dlhšieho pobytu v_Španielsku mi najviac ostala v_pamäti spomienka a obraz skvelého brata vrátnika našej univerzity Deusto v_Bilbau. Navonok sa na ňom nezdalo nič mimoriadne ani obdivuhodné, ale stačil aj krátky rozhovor s_ním, aby človek zbadal, že je v_ňom veľký duch, celkom preniknutý špiritualitou sv. Ignáca a bohato obdarený čnosťami.

Počas môjho pobytu na deustskej univerzite som sa často pri vychádzaní alebo prichádzaní so záľubou zastavil pri vrátnikovi, aby som hlbšie pochopil jeho ducha, ktorým sa riadil. Vstupná hala sa podobala skôr veľmi živému prístavu: rodičia sa zhovárali s_deťmi a ľudia každého druhu vybavovali svoje veci s_pátrami alebo s_profesormi; k_tomu treba pridať obchodníkov, ktorí prinášali svoj tovar a žobrákov, ktorí sa domáhali almužny... S_obdivom som pozoroval, ako tento dobrý muž všetkých prijímal s_láskavým úsmevom, keď prichádzali a tak sa s_nimi aj lúčil. Usiloval sa vyhovieť všetkým, pre každého mal zdvorilé a priateľské slovo, a to s_obdivuhodnou jasnosťou a pokojom.

Osobitne ma zaujalo, ako uprostred tohto zmätku bol schopný dávať pozor na stále sa ozývajúci telefón; nenechal čakať volajúcich, ale uspokojoval ich želania s_patričnou inteligenciou a láskavosťou. Ohromený pohľadom na túto vonkajšiu starostlivosť spojenú s_obdivuhodnou vnútornou vyrovnanosťou som sa ho odvážil priamo opýtať: ‚Bratku, ako ste schopný vybavovať toľko vecí a pritom ostať taký pokojný, že nikdy nestratíte trpezlivosť?’ On nato: ‚Robím, čo môžem spokojne zvládnuť svojimi silami. Ostatné nechám na Pána, ktorý môže urobiť všetko. S_jeho pomocou je všetko ľahké a príjemné, lebo slúžime dobrému pánovi.’ V_jeho odpovedi som nemohol nezbadať vyvolenú dušu, vynikajúcu tými najkrajšími pravými rehoľnými čnosťami.“

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Zjv 3, 20{/r}; {r}Mt 24, 46{/r}

Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, {*} K_tomu vojdem a budem s_ním večerať a on so mnou.

Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť. {*} K_tomu vojdem a budem s_ním večerať a on so mnou.

MODLITBA

Bože, odmeňovateľ verných, ty si nám dal v_blahoslavenom Františkovi vynikajúci príklad vytrvalej vernosti v_tvojej službe; dožič nám, aby sme ho nasledovali tým, že otvoríme svoje srdcia Kristovi a budeme mu slúžiť v_chudobných. O_to ťa prosíme

17. septembra

Sv. Róberta Bellarmina, biskupa a učiteľa Cirkvi

Spomienka

Narodil sa roku 1542 v_mestečku Montepulciano v_Toskánsku (Taliansko). Do Spoločnosti Ježišovej vstúpil roku 1560. Za kňaza bol vysvätený roku 1570. Bol profesorom a rektorom Rímskeho kolégiá a provinciálnym predstaveným Neapolskej provincie. Veľmi úspešne zastával aj iné funkcie v_Spoločnosti. Napísal viacero teologických a duchovných kníh. Medzi nimi vyniká Katechizmus a Dišputy o_sporných otázkach kresťanskej viery. Roku 1599 ho pápež vymenoval za kardinála. V_rokoch 1602-1605 spravoval kapuánske arcibiskupstvo. Po návrate do Ríma bol pápežovým poradcom vo veľmi závažných otázkach. Umrel roku 1621. Pius XI. ho roku 1930 vyhlásil za svätého a o_rok neskôr za učiteľa Cirkvi.
Zo spoločnej časti duchovných pastierov alebo učiteľov Cirkvi.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

DRUHÉ ČÍTANIE

Z_traktátu Výstup mysle k_Bohu od svätého Róberta Bellarmina, biskupa a učiteľa Cirkvi

(Grád. 1: Opera omnia, t. 6. Neapol, 1862, str. 214)

{p}

Pochop, že si stvorený na Božiu oslavu a pre svoju večnú spásu

„Ty, Pane, si dobrý a láskavý a veľmi milostivý“, kto by ti neslúžil celým srdcom, ak začne len trochu okúšať slasti tvojej otcovskej vlády? Čo prikazuješ, Pane, svojim služobníkom? Hovoríš: „Vezmite na seba moje jarmo.“ A aké je to tvoje jarmo? Hovoríš: „Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“ Kto by rád neniesol jarmo, ktoré netlačí, ale lahodí, a bremeno, ktoré neťaží, ale osviežuje? Preto si právom dodal: „A nájdete odpočinok pre svoje duše“. A čo je to tvoje jarmo, ktoré neunavuje, ale prináša odpočinok? Je to prvé a najväčšie prikázanie: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z_celého svojho srdca.“ Veď čo je ľahšie, príjemnejšie a sladšie ako milovať dobrotu, krásu a lásku, ktorou si ty, Pane, Bože môj?

Ešte aj odmenu sľubuješ tým, čo zachovávajú prikázania, ktoré sú žiaducejšie ako množstvo zlata a sladšie ako plást medu. A skutočne sľubuješ mimoriadne veľkú odmenu, ako hovorí tvoj apoštol Jakub: „Veniec života prisľúbil Pán tým, čo ho milujú.“ A čo je ten veniec života? Je to totiž väčšie dobro, než aké si môžeme pomyslieť alebo žiadať. Tak hovorí svätý Pavol podľa Izaiáša: „Ani oko nevidelo ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“

V_zachovávaní tvojich príkazov je naozaj veľká odplata. Nie iba ten prvý a najväčší príkaz je užitočný človeku, ktorý poslúcha, a nie Bohu, ktorý rozkazuje, ale aj ostatné Božie príkazy zdokonaľujú, ozdobujú, vychovávajú a osvecujú toho, kto ich poslúcha a napokon ho robia dobrým a blaženým. Preto ak si múdry, pochop, že si stvorený na Božiu oslavu a pre svoje večné spasenie; to je tvoj cieľ, stred tvojej duše a poklad tvojho srdca. Ak dosiahneš tento cieľ, budeš blažený, ak ho stratíš, budeš nešťastný.

A preto považuj za pravé dobro to, čo ťa k_tomu cieľu privádza, za skutočné zlo to, čo ťa od tohto cieľa odvracia. Úspechy a protivenstvá, bohatstvo i_nedostatok, zdravie i_choroba, česť i_hanba, život i_smrť, to všetko múdry ani nevyhľadáva ani od toho neuteká. Ale ak prispejú k_Božej sláve a k_tvojmu večnému šťastiu, potom sú dobré a máš ich hľadať. Ak ti v_tom prekážajú, sú zlé a musíš sa im vyhýbať.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Mal 2, 7{/r}; {r}Tít 1, 7. 9{/r}

Kňazove pery majú zachovávať poznanie a z_jeho úst sa hľadá poučenie. {*} Lebo je poslom Pána zástupov.

Biskup má byť ako Boží správca, aby vedel povzbudzovať v_zdravej náuke. {*} Lebo je poslom Pána zástupov.

MODLITBA

Večný Bože, svätého biskupa Róberta si obdaril vynikajúcou učenosťou a nezlomnou odvahou, aby bránil vieru tvojej Cirkvi; na jeho orodovanie pomáhaj svojmu ľudu zachovať si neporušenú vieru a dosvedčovať ju v_každodennom živote.

Alebo:

Bože, stvoriteľ sveta, tvoju moc a božstvo môžeme poznať z_tvojich diel; oslavujeme ťa pre múdrosť a učenosť svätého Róberta a prosíme, aby boli všetci poslušní viere.

3. októbra

Sv. Františka de Borja, kňaza

Spomienka

František sa narodil roku 1510 v_Gandii pri Valencii (Španielsko) ako prvorodený syn vojvodu Jána de Borja. Veľmi dobrú výchovu dosial na dvore cisára Karola V. Oženil sa s_Eleonórou de Castro. Mal s_ňou osem detí. Roku 1542 prebral po otcovi správu vojvodstva, ale po smrti manželky sa titulu vzdal. Študoval teológiu, roku 1551 bol vysvätený za kňaza a verejne vstúpil do Spoločnosti Ježišovej, ktorá si ho roku 1565 vyvolila za tretieho generálneho predstaveného. Veľmi sa zaslúžil o_rehoľnú výchovu a duchovný život členov Spoločnosti, založil viacero kolégií a misií. Umrel v_Ríme 30. septembra 1572. Roku 1671 ho Klement X. vyhlásil za svätého.
Zo spoločnej časti duchovných pastierov alebo svätých mužov: pre rehoľníkov.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

DRUHÉ ČÍTANIE

Z_Listov svätého Františka de Borja, kňaza

(List 717 z_apríla 1569 určený celej Spoločnosti. Pôvodný španielsky text v: Monumenta Historica Societatis Jesu: S. Franciscus Borgia, t. 5, Madrid, 1911, str. 78-79)

{p}

Aký účinný prostriedok proti našim slabostiam je rozjímanie o_Kristovom kríži!

Všetci sme pútnici. A keď sme zložili sľuby, tým samým sme si obuli čižmy a založili ostrohy. Naše rehoľné sľuby vyjdú nazmar, ak sa rezko nedáme na cestu a nebudeme bežať po ceste dokonalosti, kým nedôjdeme na „Božiu horu Horeb.“

Prvé, čo mi prišlo na um, keď som zostavoval tento Výťah zo Stanov, je napomenutie z_ich desiatej časti, kde sa hovorí o_zachovaní a zveľadení Spoločnosti: „Prostriedky, ktoré spájajú nástroj s_Bohom a uspôsobujú ho, aby sa dal správne riadiť Božou rukou, sú účinnejšie než tie, ktoré ho uspôsobujú voči ľuďom. Takými prostriedkami sú dobrota a čnosť, najmä láska a čistý úmysel slúžiť Bohu, dôvernosť s_Bohom v_duchovných úkonoch nábožnosti, úprimná horlivosť za duše na slávu toho, ktorý ich stvoril a vykúpil.“ O_týchto slovách treba dôkladne uvažovať, veď sú to slová Otca, ktorý ich napísal z_akejsi osobitnej lásky voči svojim synom. Inak, ak správne uvažujeme, kde máme hľadať prameň škodlivých roztržiek a trápení rehoľníkov, ak nie v_tom, že predovšetkým nepoužívajú nástroje, ktoré spájajú s_Bohom a láskou utvárajú z_nás jedno s_jeho božským Duchom? Ak vyschla pôda, nie je možné, aby neuschol kvet stromu a potom aj jeho ovocie. Takisto, ak je naša duša suchá v_modlitbe a v_duchovných úkonoch, nevyhnutne musia uschnúť aj duchovné kvety a plody. A duša, ktorá sa málo cvičila v_rozjímaní a v_nasledovaní ukrižovaného Krista, ťažko sa naučí trpieť, ba upadne do netrpezlivosti. Preto rehoľník, ktorý sa neusiluje poznať seba samého v_modlitbe a pocítiť ľudskú úbohosť, nevyhnutne sa nakazí namyslenosťou a pohŕdaním iných.

Akým účinným prostriedkom proti našim nedostatkom je rozjímať o_Kristovom kríži!

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Gal 2, 19-20{/r}

S_Kristom som pribitý na kríž. {*} Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus.

Žijem vo viere v_Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa. {*} Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus.

MODLITBA

Bože, ty si povolal svätého Františka z_kráľovského paláca do svojej pokornej služby; na jeho príhovor dožič, aby tí, čo umreli hriechu a zriekli sa sveta, žili len tebe. O_to ťa prosíme

Alebo:

Bože, ty si poučil svätého Františka, aby hľadal predovšetkým tvoju slávu; kiežby sme zachovávali tvoje slová, aby sme naveky neboli pohrúžení do smrti, ale v_radosti uvideli deň tvojho Syna, nášho Pána,

6. októbra

Bl. Diega Alojza de san Vitores, kňaza a mučeníka

Ľubovoľná spomienka

Narodil sa r. 1627 v_španielskom meste Burgose v_šľachtickej rodine. Po prekonaní otcovho odporu Diego Alojz vstúpil ako 13-ročný do jezuitskej rehole. Hneď od počiatku sa vyznačoval nábožnosťou a rozumovou bystrosťou. Po kňazskej vysviacke v_r. 1651 a po tretej probácii vyučoval na univerzite a vykonával rozličné formy apoštolátu. Napokon mu generálny predstavený Goswin Nickel splnil jeho dávnu túžbu a dovolil mu odísť do zámorských misií. V_r. 1660 odplával do Mexika, kde dva roky horlivo účinkoval v_hlavnom meste. V_r. 1661 využil možnosť odísť na Filipíny, kde štyri roky pôsobil ako novicmajster, prefekt štúdií a profesor teológie. Okrem toho horlivo apoštoloval medzi domorodcami. Jeho osobitná túžba bola ohlasovať evanjelium domorodcom na ostrovoch Mariánach, kde dovtedy nepôsobili nijakí misionári. Po prekonaní rozličných ťažkostí sa tam napokon dostal na ostrov Guam v_r. 1668. Počas štyroch rokov mal možnosť zažiť na tomto tvrdom misionárskom poli veľa radostí i_ťažkostí, až ho napokon z_nenávisti voči kresťanskej viere zabili v_r. 1672 v_dedine Tumon. Pápež Ján Pavol II. ho v_r. 1985 vyhlásil za blahoslaveného.
Zo spoločnej časti jedného mučeníka alebo duchovných pastierov.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

DRUHÉ ČÍTANIE

Z_Menológia španielskej asistencie Spol. Ježišovej – Z_listu Bl. Diega Alojza de San Vitores

(Anon., 1784, Archivum Loyolense, Estante 4, Pluteo 3 – Posv. kongregácia pre svätorečenia, Officium Historicum, 94, Oficiálna správa o_živote a mučeníctve Božieho služobníka Diega Alojza de San Vitores, Rím 1981, str. 90-97)

{p}

„Chceš ísť so mnou a stať sa mučeníkom?“

Blahoslavený Diego de San Vitores bol zabitý 2. apríla 1672 na ostrove Guam, práve keď skončil krst zomierajúceho dievčatka. Týmto mučeníctvom sa stal prvým apoštolom Mariánskych ostrovov. Predtým však v_priebehu niekoľkých rokov postavil osem prekvitajúcich kostolíkov, založil tri školy spoločne pre chlapcov a dievčatá, a vlastnoručne pokrstil niekoľko tisíc domorodcov.

Bl. Diego Alojz dosiahol splnenie svojich horúcich túžob a mladíckych sľubov, keď prišiel na ostrov Guam s_inými členmi Spoločnosti Ježišovej a so štrnásťročným katechétom, ktorého získal ako pomocníka slovami: „Chceš ísť so mnou a stať sa mučeníkom?“ A naozaj, chlapec podstúpil mučeníctvo dva dni pred smrťou pátra Diega.

Počas plavby na ostrov sa od istého tlmočníka podučil domorodú reč natoľko, že hneď po pristátí mohol začať verejne ohlasovať Krista. Údajne ovocím už tejto prvej kázne bol veľký počet katechumenov. Zároveň krstil malé deti. Práve za deti sa ustavične modlil a denne konal prísne skutky pokánia s_prosbou o_milosť, aby tie deti nezomreli prv než im prinesie nový život z_viery.

Napokon po štyroch rokoch intenzívnej misionárskej práce ho prebodol kopijou istý rozzúrený odpadlík. Misionár zomieral s_prosbou o_Božie milosrdenstvo pre seba aj pre svojho vraha. Mal iba 45 rokov.

Bl. Diego Alojz podstúpil smrť pri vykonávaní kňazskej služby v_misiách. Tak splnil túžbu, ktorú kedysi prezradil v_liste generálnemu predstavenému P. Goswinovi Nickelovi:

„Od skorého detstva, koľko mi siaha pamäť, ma celkom zaujala (primerane veku alebo aj viac) túžba po obrátení duší, najmä neveriacich, a po mučeníctve.

Táto vrodená túžba po privedení duší, najmä neveriacich, ku Kristovi a po vyliatí krvi z_tohto dôvodu, vo mne stále rástla, takže som nemohol myslieť na nič iné.

A tak zámerom týchto mojich túžob je vyliať krv tak pre Kristovo meno, ako aj pre spásu opustenejších duší. Netúžim však ísť do misií preto, aby som tam získal palmu mučeníctva, ale skôr sa kvôli misiám usilujem vylúčiť každú obavu z_námahy alebo z_akéhokoľvek spôsobu smrti. Vyhlasujem, že som ochotný vzdať sa nielen života, lež aj akejkoľvek dôstojnej smrti, ak môžem takto získať čo len jednu dušu pre Krista.“

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}2 Tim 4, 7-8{/r}; {r}Flp 3, 8. 10{/r}

Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. {*} Už mám pripravený veniec spravodlivosti.

Všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista a pre účasť na jeho utrpení tým, že sa mu pripodobním v_smrti. {*} Už mám pripravený veniec spravodlivosti.

MODLITBA

Bože, službou a mučeníctvom svojho kňaza blahoslaveného Diega Alojza si zjavil svetlo evanjelia a Kristovu lásku neveriacim; dožič nám na jeho príhovor, aby sme sa aj my stali svedkami pravdy evanjelia a posolstva lásky.

12. októbra

Bl. Jána Beyzyma, kňaza a mučeníka

Ľubovoľná spomienka

Narodil sa na grófskom dvore rodiny Stadnických 15._5._1850 v_obci Beyzymy Wielkie v_časti Ukrajiny, ktorá bola v_tom čase súčasťou Poľska. Po štúdiách vstúpil k_jezuitom. Asi v_tom čase začal používať priezvisko Beyzym. Teológiu študoval v_Tarnopoli a v_Krakove. Po kňazskom svätení v_roku 1881 pôsobil ako pedagóg aj keď jeho túžba bola pracovať medzi chudobnými. V_roku 1898 sa naplnila jeho túžba a predstavení ho poslali na Madagaskar. Začal medzi spolubratmi v_Antananarivo. Po roku už pracoval v_dedine Ambahivoraka, medzi malomocnými. Ján Beyzym medzi nimi začal pracovať nie len ako duchovný, ale tiež ako ošetrovateľ. V_dedine postavil kaplnku s_obrazom Čenstochovskej Madony. Žil v_skomnosti a pomáhal malomocným ako vedel. Postavil nemocnicu pre malomocných a zostavil madagaskarsko(malgašsko)-poľský slovník. Zomrel 2._októbra 1912. Za blahoslaveného ho vyhlásil Ján Pavol_II. v_roku 2002.
Zo spoločnej časti jedného mučeníka alebo duchovných pastierov.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

DRUHÉ ČÍTANIE

Z_listu blahoslaveného Jána Beyzyma otcovi Marcinovi Czermianskému

(17. septembra 1911, C. Drążek SJ, Sluha malomocných, Krakov 1995, ss. 190-197, č. 61-62; voľne preložené)

{p}

Naša nemocnica a celá toto práca nie je ľudským dielom, lebo jeho základy položila a udržuje ho Najsvätejšia Panna.

Na prvom mieste sme nesmierne vďační Božej milosti, že sme 16. augusta 1911 konečne dostavali nemocnicu, v_ktorej bývajú naši biedni malomocní. Drahý otče, buďte taký láskavý a čo najrýchlejšie publikujte môj list vo Vašom mesačníku „Missye Katolickie,“ aby sa o_ňom dozvedeli všetci naši dobrodinci.

Neustále ďakujeme Najsvätejšej Matke za milosť, akú nám preukázala, keď nám vyprosila taký dobrý prístrešok (útulok) pre chorých. V_mene všetkých malomocných, ktorí už využívajú našu nemocnicu ale aj tých, ktorí ju budú využívať, chceme čo najskôr poďakovať Vám, drahý otče, za Váš horlivý záujem o_našich nešťastných malomocných a potom všetkým drahým dobrodincom za ich štedré milodary, za ktoré Vám vyslovujeme naše úprimné „Pán Boh zaplať.“ Nech vám teraz všetkým a každému osobitne Najsvätejšia Matka vyprosí mnohé časné i_večné dary za všetko, čo pre nás robíte.

Ako protislužbu sa Vám chceme odvďačiť tým, čím vieme a môžeme. Je to najmä prostredníctvom našich nehodných modlitieb, ale aj ja slávením svätých omší a moje úbohé ovečky zase prijímaním Eucharistie, modlitbou ruženca a inými duchovnými almužnami. Okrem našich spoločných modlitieb tu máme navyše týždenné služby tých, ktorí pristupujú k_svätému prijímaniu a modlia sa korunku, ktorú obetujú za našich živých a mŕtvych dobrodincov. V_stručnosti, robíme to čo vieme a sme schopní, aby sme sa odvďačili naším dobrodincom, ktorí nás akýmkoľvek spôsobom podporujú. Aj keď nedokážeme urobiť veľa, vôbec nepochybujem o_tom, že Najsvätejšia Matka zastúpi svojím spôsobom to, čoho nie sme schopní my, lebo táto nemocnica je výlučne jej dielo.

Náš denný program začíname kresťanským pozdravom k_Pánovi. Ráno, keď vstávame, predstavený v_spálni hlasno zvolá: „Pochválený buď Ježiš Kristus!“ a všetci ostatní, tak kresťania ako aj pohania, odpovedajú: „Na veky vekov. Amen.“ Rovnako aj pred spaním a zhasnutím svetla, najprv vzdávame vďaky Pánu Ježišovi a potom sa odoberieme na spánok. Stav chorých je tu celkom dobrý, sú nábožní a horlivý v_službe k_Bohu, sú poslušný vo všetkom a majú dobrú a ochotnú vôľu. Kiež by Pán dal, aby veci išli takto aj ďalej. Mám veľkú nádej, že to tak aj bude, pretože medzi nami vládne, vo všetkom a všade, Najsvätejšia Panna.

Drahý otec, iste dobre poznáte históriu tejto nemocnice od jej počiatku až do tejto chvíle. Ukazuje sa, a Vy ste tej istej mienky, že naša nemocnica a celá toto práca nie je ľudským dielom, lebo jeho základy položila a udržuje ho Najsvätejšia Panna. Všetci, čo poznajú toto dielo, sa s_tým jednomyseľne stotožňujú.

Pokorne prosím o_pomoc všetkých, ktorí by chceli v_láske Pána Ježiša i_jeho Najsvätejšej Matky zachrániť nešťastných malomocných (na tele i_na duši), lebo tu na Madagaskare je ich veľmi veľa. V_mene všetkých našich malomocných, sa chcem ešte raz z_celého srdca poďakovať Najsvätejšej Matke za Jej nebeské prihováranie, ktorým nás neustále zahŕňa a ďakujem aj Vám, drahý otče i_všetkým naším dobrodincom za všetko, čo pre nás robíte. Nech vám to Najsvätejšia Matka čo najštedrejšie odplatí.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 41 (40), 1; Prís, 14.21{/r}

Blažený, kto pamätá na bedára;_{*} V_deň nešťastia ho vyslobodí Pán.

Súcitiaci s_úbožiakmi budú blažení._{*} V_deň nešťastia ho vyslobodí Pán.

MODLITBA

Bože, Otec všetkej útechy, Ty si dal milosť blahoslavenému Jánovi Beyzymovi, aby sa staral o_malomocných a vydával hrdinské svedectvo milosrdnej láske. Daj prosíme, aby sme rovnako veľkodušne pracovali na misijných dielach Cirkvi a v_duchu tej istej lásky horlivo ohlasovali Evanjelium všetkým ľuďom. O_to ťa prosíme

Plné znenie v_origináli:

Boże, Ojcze wszelkiej pociechy, Ty powołałeś błogosławionego Jana Beyzyma, prezbitera, do heroicznej miłości w służbie trędowatym, † spraw, prosimy, abyśmy w duchu tej samej miłości głosili gorliwie Ewangelię wszystkim ludziom. Przez naszego Pana Jezusa Chrystusa, Twojego Syna, † który z Tobą żyje i króluje w jedności Ducha Świętego, * Bóg, przez wszystkie wieki wieków.

14. októbra

Sv. Jána Ogilvieho, kňaza a mučeníka

Spomienka

Ján sa narodil roku 1579 z_kalvínskych rodičov v_Drum-na-Keithe (Banffské grófstvo) v_Škótsku. Rodičia ho poslali do kontinentálnej Európy, kde si mal nadobudnúť dôkladnejšie vzdelanie. Ako mladík konvertoval na katolícku vieru pričinením pátra Kornélia van den Steena (a Lapide). Vyššie štúdiá absolvoval v_Škótskom kolégiu v_Louvaine a na iných kolégiách. Do Spoločnosti Ježišovej vstúpil 5. novembra 1599. Po skončení zvyčajných príprav bol roku 1610 v_Paríži vysvätený za kňaza. Po mnohom prosení mu napokon predstavení dovolili vrátiť sa do vlasti. Ale už po krátkom účinkovaní boli v_Glasgowe pomocou jedného zradcu chytený a podrobený krutému mučeniu. Mučenícku smrť podstúpil 10. marca 1615 najmä preto, že až do konca života neoblomne tvrdil, že Rímsky veľkňaz má v_duchovných veciach prvenstvo. Pavol VI. ho 17. októbra 1976 vyhlásil za svätého.
Zo spoločnej časti jedného mučeníka alebo duchovných pastierov.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

DRUHÉ ČÍTANIE

Z_glasgowského vyšetrovacieho protokolu svätého Jána Ogilvieho, spísaného 15. októbra 1614 a z_jeho listu generálnemu predstavenému Spoločnosti Ježišovej

(Text vyšetrovania vydaný po anglicky v: Original Letters relating to the Ecclesiastical Affairs in Scotland, vol. II, Edinburgh, 1851, n. 235. Text listu vydaný v: Relatio Incarcerationis et Martyrii P. Joannis Ogilbæi... Ex autographo ipsius Martyris... Duaci, 1615, str. 5-6)

{p}

Dôsledne tvrdil, že právomoc pápeža v_duchovných veciach sa vzťahuje na územia kráľa, a za zastávame tohto primátu je ochotný ísť na smrť

„Keď tomuto kňazovi položili otázku, ako sa volá, odpovedal, že jeho meno je Ján, priezvisko Ogilvie, že je synom Valtera Ogilvieho z_Drumu; mimo tohto kraja bol 22 rokov, študoval v_kolégiách v_Olomouci a v_Štajerskom Hradci. V_olomouckom kolégiu dva roky, v_štajerskohradeckom päť. Za kňaza bol vysvätený v_Paríži. Potom sa vrátil do Škótska a tam pobudol asi šesť týždňov. Naposledy sa tam vrátil v_minulom máji. Priznal aj to, že tam používaná taška je jeho a že on patrí medzi jezuitov. Keď mu položili otázku, či sa právomoc pápeža v_duchovných veciach vzťahuje aj na územia kráľa, dôsledne to tvrdil a za zastávanie tohto primátu bol ochotný podstúpiť smrť.“

S_akou odvahou a pokorou sa svätý Ján pripravoval na mučeníctvo, vidno z_listu, ktorý poslal potajomky generálnemu predstavenému Klaudiovi Acquavivovi z_väzenia krátko pred popravou:

„Môj najláskavejší, múdry starký (v tom čase krycie meno generálneho predstaveného Spoločnosti Ježišovej, pozn. vydavateľa) a po Kristovi a nebešťanoch najsladšia láska môjho srdca! Muky sú hrozné, mučenie kruté. Láska tvojej paternity nech sa modlí za mňa, aby som za nepremožiteľného Krista veľkodušne položil život. Nech Ťa Kristus dlho zachová ako veľmi skúseného veliteľa svojich udatných bojovníkov pre obranu Cirkvi. Vašej najdôstojnejšej paternity v_Kristovi ponížený služobník a nehodný synak Ján Ogilvie.“

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Mt 5, 11. 12a. 10{/r}

Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte. {*} Lebo máte hojnú odmenu v_nebi.

Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. {*} Lebo máte hojnú odmenu v_nebi.

MODLITBA

Pane Bože, ty si ukázal silu Ducha Svätého v_živote a smrti svojho mučeníka Jána; posilňuj nás jeho príkladom a orodovaním, aby sme mohli stále slúžiť Cirkvi pod zástavou kríža a aby sme všade na svete mohli spĺňať duchovné poslanie, ktoré nám zverí Rímsky veľkňaz. O_to ťa prosíme

19. októbra

Sv. Jána de Brébeuf a Izáka Joguesa, kňazov, a spoločníkov, mučeníkov

Spomienka

V_tejto spomienke si uctievame osem francúzskych mučeníkov zo Spoločnosti Ježišovej, ktorí sa venovali tvrdej misionárskej práci medzi Hurónmi. Piati z_nich hrdinsky podstúpili krutú smrť na území dnešnej Kanady, a to kňazi Ján de Brébeuf (zomrel 16. marca 1649), Anton Daniel (zomrel 4. júla 1648), Gabriel Lalemant (zomrel 17. marca 1649), Karol Garnier (zomrel 7. decembra 1649) a Noël Chabanel (zomrel 8. decembra 1649); iní traja, a to kňaz Izák Jogues (zomrel 18. októbra 1646) a rehoľní bratia Renát Goupil (zomrel 29. septembra 1642) a Ján de La Lande (zomrel 19. októbra 1646) hrdinsky priniesli vrcholnú obetu života na území dnešných Spojených štátov. Pius XI. ich roku 1930 vyhlásil za svätých.
Zo spoločnej časti viacerých mučeníkov alebo duchovných pastierov.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

DRUHÉ ČÍTANIE

Z_duchovného denníka svätého Jána de Brébeuf, kňaza a mučeníka

(The Jesuit Relations and Allied Documents. Vyd. Reuben Gold Thwaites, t. 34, Cleveland, 1898, str. 188. 164. 166. 188)

{p}

Nechcem umrieť inak ako za teba, Ježišu, lebo ty si umrel za mňa

Po celé dva dni som pociťoval veľkú túžbu po mučeníctve a žiadal som si znášať všetky muky, ktoré pretrpeli mučeníci.

Ježišu, môj Pán a Spasiteľ, čím sa ti môžem odvďačiť za všetky dobrodenia, ktoré si mi preukázal? Z_tvojej ruky „prijmem kalich“ tvojich bolestí a budem vzývať tvoje meno. Sľubujem pred tvojím večným Otcom a Duchom Svätým, pred tvojou presvätou Matkou a jej prečistým ženíchom, pred anjelmi, apoštolmi a mučeníkmi, pred mojím blaženým Otcom Ignácom a blaženým Františkom Xavérskym, naozaj ti Ježišu, môj Spasiteľ, sľubujem, že sa nikdy, nakoľko to bude odo mňa závisieť, nevyhnem milosti mučeníctva, ak ju dakedy zo svojho nekonečného milosrdenstva ponúkneš mne, svojmu najnehodnejšiemu sluhovi.

Zaväzujem sa tak, že po celý čas života, čo mi ešte ostáva, odmietam možnosť a slobodu vyhnúť sa príležitostiam umrieť a vyliať krv pre teba, iba ak by som niekedy usudzoval, že by vtedy bolo viac tebe na slávu konať inak. Ba zaväzujem sa aj na to, že smrtiaci úder prijmem z_tvojich rúk s_veľkým duševným pôžitkom a s_radosťou. A preto, môj milovaný Ježišu, s_nesmiernou radosťou ti už teraz obetujem svoju krv i_telo i_život, aby som zomrel iba za teba, ak mi dáš tú milosť, lebo ty si láskavo umrel za mňa. Pomôž mi žiť tak, aby si mi mohol uštedriť dar takto šťastne umrieť. A tak, Boh môj a Spasiteľ môj, z_tvojej ruky „prijmem kalich“ tvojich múk a „budem vzývať meno“: Ježiš, Ježiš, Ježiš.

Bože môj, ako ma bolí, že ťa ľudia nepoznajú, že sa celý tento primitívny kraj ešte neobrátil k_tebe, že v_ňom ešte nebol vykorenený hriech. Veru, môj Bože, nech na mňa dopadnú aj tie najukrutnejšie muky, ktoré v_tejto krajine musia pretrpieť zajatci. Ochotne sa ponúkam, aby som ich pretrpel ja sám.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Hebr 11, 33-34. 39{/r}; {r}Múdr 3, 5{/r}

Svätí vierou dobývali kráľovstvá, vykonávali spravodlivosť, získali prisľúbenia, mužneli v_boji. {*} Všetci sa osvedčili vo viere.

Boh ich skúšal a zistil, že sú ho hodni. {*} Všetci sa osvedčili vo viere.

MODLITBA

Dobrotivý Bože, ty si posvätil prvotiny viery v_krajinách severnej Ameriky kázaním a mučeníckou smrťou svätého Jána, Izáka a ich spoločníkov; milostivo dopraj, aby na ich orodovanie vzrastalo a prekvitalo kresťanstvo vo všetkých končinách zeme.

30. októbra

Bl. Dominika Collinsa, mučeníka

Ľubovoľná spomienka

Bl. Dominik Collins pochádzal z_írska. Narodil sa okolo r. 1566 v_meste Youghal v_grófstve Cork. Približne 20-ročný prišiel do Francúzska, kde sa prihlásil k_vojsku. Tam vynikal tak, že v_krátkom čase dosiahol hodnosť kapitána. V_r. 1598 sa rozhodol zmeniť život. V_španielskom meste Santiago de Compostela vstúpil do jezuitskej rehole, kde zložil večné sľuby ako rehoľný brat. R. 1601 sa vrátil do Írska, ale 17. júna ho chytili Angličania, ktorí sa márne pokúšali prinútiť ho k_odpadu od katolíckej viery. Odsúdili ho na smrť a obesili ho v_rodnom meste 31. októbra 1602. Pápež Ján Pavol II. ho 27. septembra 1992 vyhlásil za blahoslaveného spolu so šestnástimi inými írskymi mučeníkmi.
Zo spoločnej časti jedného mučeníka.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

DRUHÉ ČÍTANIE

Z_listu Richarda Hariesa datovaného 19. jan. 1603, poslaného z_Írskeho seminára v_Lisabone pátrovi Jamesovi Archerovi SJ

(Rímske archívy Spoločnosti Ježišovej, Mss. Castell., 33, f. 94; porov. M. Conçalves da Costa (red.): Fontes inéditas Portuguesas para a história de Irlanda, Braga, 1981, str. 409)

{p}

Za tento dôvod by som veľmi vďačne podstúpil nielen jednu, ale tisíc smrtí

Od dôveryhodného Íra som sa dozvedel nasledovné fakty o_vašom šťastnom bratovi a spoločníkovi Dominikovi Collinsovi.

Keď bol už istý čas uväznený v_Corku, v_jeden piatok vyniesli nad ním rozsudok smrti. Bol to preňho Veľký piatok.

Keď ho viedli medzi vojakmi na popravisko, prejavoval všetky známky statočnosti. Iba málo občanov sa zhromaždilo k_jeho poprave zo strachu pred udavačmi. Keď prišiel k_šibenici, pozdravil ju s_veľkou duchovnou radosťou a predniesol okolostojacim krátke povzbudenie po španielsky, írsky a anglicky. Bolo to akési vyhlásenie dôvodov, pre ktoré prišiel do írska. Veľmi otvorene priznal, že prišiel odhovárať svojich rodákov, aby sa nepripájali k_omylom bludárov... Jediné vyznanie pravej viery je to, ktoré učí rímskokatolícka cirkev, a nie novotárske, ktoré sa hlása v_Anglicku a je plné nadávok proti pápežovi.

Keď to počuli nepriatelia Cirkvi, nemohli sa zdržať a zabránili mu ďalej hovoriť. Na krk mu dali slučku. Prijal to s_veľkou radosťou a s_takým šťastným úsmevom, že istý anglický kapitán, ktorý stál v_blízkosti, poznamenal: „Čo je to za človeka, ktorý ide na smrť tak túžobne, ako by som ja šiel na hostinu?“ Dominik mu odpovedal: „Za tento dôvod by som veľmi ochotne podstúpil nielen jednu, ale tisíc smrtí.“

Nakoniec nemohli nájsť nikoho, kto by bol ochotný vykonať obesenie, lebo jeho reč nahnala strach všetkým prítomným. Napokon našli chudobného rybára, ktorý šiel okolo a ktorého bitkou prinútili, aby vykonal túto úlohu. Najprv však prosil slávneho mučeníka o_odpustenie, ktoré mu ten ochotne dal.

Prv ako vystúpil na šibenicu, prosil všetkých katolíkov, aby sa zaňho pomodlili. Keď vystupoval po stupňoch, začal recitovať žalm „V_teba som, Pane dúfal“. Keď vyšiel hore, polohlasne povedal: „Do tvojich rúk, Pane, porúčam svojho ducha“, načo ho kat zhodil, aby ovisnutý zomrel.

Takto ostal visieť tri alebo štyri hodiny. Napokon odrezali povraz a jeho mŕtve telo padlo na zem. Tam ho nechali ležať nahého, lebo ktosi stiahol z_neho šaty a ušiel s_nimi. Avšak v_noci ho nábožní ľudia odniesli.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Flp 1, 20-21{/r}

Túžobne očakávam a dúfam, že nebudem v_ničom zahanbený, ale som pevne presvedčený, že ako vždy, tak aj teraz. {*} Kristus bude oslávený v_mojom tele, či už životom alebo smrťou.

Pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk. {*} Kristus bude oslávený v_mojom tele, či už životom alebo smrťou.

MODLITBA

Pane, v_ťažkých časoch si nám dal ako vzor vytrvalosti blahoslaveného Dominika a jeho spoločníkov, mučeníkov. Oni namiesto radosti, ktorú im ponúkali, prijali kríž a nepokladali to za hanbu. Dožič nám na ich príhovor, aby sme verným zachovávaním tvojich príkazov prinášali ovocie jednoty a pokoja. O_to ťa prosíme

31. októbra

Sv. Alfonza Rodrígueza, rehoľného brata

Spomienka

Alfonz sa narodil roku 1533 v_Segovii v_Španielsku. Po predčasnej smrti otca sa venoval obchodu a roku 1560 sa oženil. Keď mu však manželka a deti pomreli, roku 1571 bol prijatý do Spoločnosti Ježišovej za rehoľného brata. Ešte toho istého roku ho predstavení poslali do Palmy na ostrove Mallorka. Tam bol až do smrti vrátnikom v_kolégiu Spoločnosti. Pretrpel dlhotrvajúce duševné boje, ale Boh ho obdaril aj vzácnymi charizmatickými darmi. Umrel v_Palme roku 1617. Lev XIII. ho roku 1888 vyhlásil za svätého.
Zo spoločnej časti svätých mužov: pre rehoľníkov.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

DRUHÉ ČÍTANIE

Z_Duchovných zápiskov svätého Alfonza Rodrígueza, rehoľníka

(Vyúčtovanie zo svedomia v_júni 1615. Vyd. v_španielskom jazyku V. Segarra SJ: San Alonso Rodríguez. Autobiografia o_sea Memoriál o_Cuentes de la Consciencia, Barcelona, 1956, str. 227-228)

{p}

Ako nemluvňa na prsiach matky, ktoré sa nevie ani nevládze vzpriamiť

Tejto osobe sa veľmi často stávalo, že sa s_nikým iným nerozprávala, iba s_Ježišom a s_jeho presvätou Matkou. Oni sú jedinou láskou mojej duše. Im skladám účty z_každej veci, veď sám od seba som taký ničotný a taký neohrabaný a nevedomý, že nič nevládzem a na nič nie som súci. Preto sa k_nim utiekam a im vydávam počet zo všetkého, čo je vo mne a prosím ich, aby mi pomáhali a sprevádzali ma svojou priazňou, žeby sa všetko dialo podľa ich vôle a nie inak. Moje srdce je plné chcenia a túžby páčiť sa Bohu pre zvrchovanú lásku, a to mu prejavujem natoľko, že seba a všetky veci tohto sveta nepovažujem za nič, len aby som sa mu ľúbil. On vidí moje túžby, že nič iné nemilujem okrem Ježiša a Márie a len to, čo oni chcú. Na nich sa obraciam, do ich rúk vkladám seba a všetko, čo mám. A takto všetko ide dobre a podľa Božej vôle. A v_rozhovore s_Ježišom a Máriou ma vedie bázeň voči Bohu; ja sa im prihováram a oni mi nežným oslovením odpovedajú a poúčajú ma, dávajú mi poznať svoju vôľu, ktorú mám splniť. V_tomto dôvernom styku s_Bohom a jeho Matkou sa táto osoba správa ako nemluvňa na prsiach matky, ktoré sa nevie a ani nevládze vzpriamiť, lebo je nemluvňa. Do takéhoto stavu sa dostane duša, ktorá sa z_Božej milosti môže stýkať s_Bohom. Je celkom ako dieťa na materinských prsiach, neschopné sa vzpriamiť.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 86, 12-13; 118, 28{/r}

Celým srdcom ťa chcem chváliť, Pane Bože môj, a tvoje meno oslavovať naveky. {*} Lebo si bol ku mne veľmi milostivý.

Ty si môj Boh, vďaky ti vzdávam; ty si môj Boh, velebím ťa. {*} Lebo si bol ku mne veľmi milostivý.

MODLITBA

Bože, ty si nám vo svedomitosti nášho brata Alfonza ukázal cestu radosti a pokoja; dopraj nám, aby sme boli horlivými spoločníkmi Ježiša Krista, ktorý sa stal sluhom všetkých.

3. novembra

Bl. Ruperta Mayera, kňaza

Ľubovoľná spomienka

Rupert Mayer sa narodil v_Stuttgarte 23. januára 1876. V_r. 1899 bol vysvätený za kňaza a r. 1900 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Po skončení svojej formácie pôsobil niekoľko rokov ako ľudový misionár. V_r. 1912 bol určený za kaplána prisťahovalcov v_Mníchove. Tam aj spolupracoval na založení Kongregácie sestier Svätej rodiny. Počas prvej svetovej vojny hrdinsky zastával úlohu vojenského duchovného až do 30. decembra 1916, keď bol ťažko ranený a museli mu amputovať ľavú nohu. Po prepustení z_nemocnice sa vrátil do Mníchova, kde pokračoval v_prerušenej apoštolskej práci. Zvlášť sa venoval chudobným. 28. novembra 1921 ho vymenovali za riaditeľa mníchovskej Mariánskej kongregácie mužov, ktorá pod jeho vedením pozoruhodne prekvitala.
On patril medzi prvých, ktorí si uvedomovali pravú povahu Hitlerovho hnutia od jeho počiatku a už v_r. 1923 verejne vyhlásil, že katolík nikdy nemôže byť nacistom. Pokračoval v_boji proti nacistom aj po Hitlerovom nástupe k_moci v_r. 1933. Preto ho niekoľkokrát uväznili, až ho napokon v_r. 1939 deportovali do koncentračného tábora v_Sachsenhausene. Tam sa mu veľmi zhoršil zdravotný stav. Keďže nacisti nechceli, aby zomrel ako mučeník, 5. augusta 1940 ho previezli do opátstva v_Ettale, kde žil v_izolácii do konca druhej svetovej vojny. Po vojne sa vrátil do bavorského hlavného mesta, kde pokračoval v_kňazskej práci. Zomrel náhle 1. novembra 1945 počas kázne pri oltári. Pápež Ján Pavol II. ho vyhlásil za blahoslaveného počas veľkej slávnosti v_Mníchove r. 1987.
Zo spoločnej časti duchovných pastierov.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

DRUHÉ ČÍTANIE

Z_kázne kardinála Júliusa Döpfnera (+1976)

„Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.“

Ako pristanú tieto slová P. Rupertovi Mayerovi! Boh bol naozaj jeho záľubou, ktorá ho viedla, ba hnala bez najmenšieho váhania jediným smerom. Naplňovala ho hlboká láska k_Bohu. V_modlitbe, ktorú rád opakoval, sa vždy vracali slová: „Pane, ako chceš, kedy chceš, čo chceš a pretože ty to chceš!“ Pán a jeho vôľa boli magnetom jeho života... „Lebo budú nasýtení“. Vieme, ako zomrel P. Rupert Mayer. Kázal na evanjeliovú tému o_chudobných. Potom opakoval trikrát – a boli to jeho posledné slová: „Pán – Pán – Pán!“ To bolo pre neho splnenie prisľúbenia: „budú nasýtení“. Cez celý svoj život sa znova a znova nasycoval pri stretnutí s_Bohom, ale teraz zakúsil posledné splnenie slova, ktoré sme práve počuli v_čítaní: „Budeme ho vidieť takého, aký je“ (1 Jn 3, 2).

„Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.“ Keby sme chceli tieto slová komentovať príkladmi zo života P. Ruperta, nikdy by sme neskončili. Vždy mal obrátené antény svojho veľkého srdca ku každej ľudskej biede. Vždy býval ochotný počúvať a pripravený konať, pohotový pomôcť, kde bolo treba. Takým bol aj ako vojenský duchovný – vždy bol tam, kde bolo najhorúcejšie. Citlivosť pre každú biedu a milosrdná láska ho pobádala v_duchovnej správe vo veľkomeste. Videl biedu prepustených väzňov, potreby robotníkov, biedu rodín. Založil Kongregáciu sestier Svätej rodiny, staral sa o_bohoslužby na hlavnej železničnej stanici. Uvedomoval si duchovný zmätok povojnových rokov; preto ho bolo vidno na mnohých zhromaždeniach, na ktorých vysvetľoval a povzbudzoval. Spovednica a hovorňa zaberali veľkú časť jeho dennej práce. V_diskrétnej osobnej pomoci dával doslovne to posledné, čo mal. Kázal všade tam, kde bol potrebný. Prihováral sa svojim mužom-kongreganistom a vo farnostiach. Hovoril vždy z_hĺbky viery, jednoduchým, časovým a presvedčivým spôsobom.

„Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.“

Aj tu, ba osobitne tu je nám P. Rupert Mayer príkladom. Vždy stáť za spravodlivou vecou bola charakteristická črta jeho života. V_nacistickej dobe sa dovŕšila jeho ušľachtilá smelosť. Ale veľkolepé pritom je to, ako rozlišuje práve v_duchu Horskej reči. Ešte jedno by sme nemali prehliadnuť: muž, ktorý prekypoval všestrannou činnosťou v_prospech iných, ťažko znášal, keď odrazu nemohol pre nich nič robiť. Tu sa v_ňom uskutočňovala očista do hĺbky. V_nasledovaní ukrižovaného Pána dozrieval v_ňom ešte väčší úkon sebaobetujúcej lásky.

{p}

RESPONZÓRIUM

Vyznávam vieru v_Pána Ježiša Krista a ničoho sa nebojím. {*} Nehanbím sa za evanjelium.

Pohrdnem svojím životom, len nech sa ohlasuje Slovo. {*} Nehanbím sa za evanjelium.

MODLITBA

Láskavý Otče, ty si urobil blahoslaveného kňaza Ruperta neochvejným vyznávačom viery a obetavým pomocníkom chudobných; na jeho príhovor vzbuď v_Cirkvi nových príkladných hlásateľov evanjelia a nám daruj otvorené srdce voči ľuďom v_každej ich núdzi. O_to ťa prosíme

5. novembra

VŠETKÝCH SVÄTÝCH A BLAHOSLAVENÝCH ZO SPOLOČNOSTI JEŽIŠOVEJ

Sviatok

Dnes oslavujeme spoločným sviatkom všetkých našich svätých a blahoslavených, aby sme tak jasnejšie chápali a prežívali jednotu celej našej Spoločnosti.
Podľa dávnej cirkevnej tradície sviatok všetkých svätých je spomienkou na všetkých, čo sú s_Kristom v_sláve. V_dnešnom slávení si spomíname nielen tých našich bratov, ktorým sa dostalo cti oltára, ale aj ďalších nespočetných, ktorí s_Kristom spolupracovali na spáse ľudí, ktorí – nasledujúc ho v_trápeniach – dostali sa napokon s_ním aj do slávy (porov. Duch. cvič., č. 95).

INVITATÓRIUM

Ant. Poďte, klaňajme sa Bohu, ktorý sa nám prihovára vo svojich svätých.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

HYMNUS

(Doslovný preklad)

Trojica, čo žiariš na najvyššom tróne,

tebe nech pieseň slávy znie večne,

tebe, čo vládneš mocnou láskou

v_hĺbke našej duše.

Stvoriteľ vecí, Otec, blahodarná sila,

daj aby tí, ktorých robíš účastných

na svojom živote a podobe,

boli hodní daru viery.

Odblesk a zrkadlo večného svetla,

večný Syn. Ty nás nazývaš a

pridružuješ si ako bratov,

daj, aby sme boli na tebe, viniči,

zelenými ratolesťami.

Láska, Oheň, Dobrota! Mocným

a nežným svetlom usmerňujúci stvorenie,

Duch, obnov myseľ,

zapáľ hlbiny srdca.

O_sladký Hosť, Trojica poklony hodná!

Priviň nás k_sebe trvalou láskou,

kým nebudeme vo večnosti spievať hymny

a teba užívať. Amen.

Psalmódia

Ant. 1 Blahoslavení chudobní v_duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

Žalm 22, 24-32

Ant. 2 Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.

Žalm 70

Ant. 3 Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.

Žalm 15

Nech ťa oslavujú, Pane, všetky tvoje diela.

A tvoji svätí nech ťa velebia.

PRVÉ ČÍTANIE

Z_Knihy zjavenia svätého apoštola Jána

{r:Zjv}7, 2-4. 9-17{/r}

{p}

Svätí sú pred Božím trónom a dňom i_nocou mu slúžia

{v}2{/v}Videl som vystupovať od východu slnka iného anjela, ktorý mal pečať živého Boha a mohutným hlasom volal na štyroch anjelov, ktorí dostali moc škodiť zemi a moru: {v}3{/v}„Neškoďte zemi ani moru ani stromom, kým neoznačíme na čele služobníkov nášho Boha!“ {v}4{/v}A počul som počet označených: stoštyridsaťštyritisíc označených zo všetkých kmeňov synov Izraela.

{v}9{/v}Potom som videl; a hľa, veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať, zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov. Stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, v_rukách mali palmy {v}10{/v}a mohutným hlasom volali: „Spása nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi!“

{v}11{/v}A všetci anjeli stáli okolo trónu, starcov a štyroch bytostí, padli na tvár pred trónom, klaňali sa Bohu {v}12{/v}a volali: „Amen! Dobrorečenie a sláva, múdrosť a vďaka, česť a moc i_sila nášmu Bohu na veky vekov. Amen.“

{v}13{/v}I_prehovoril jeden zo starcov a povedal mi: „Kto sú títo oblečení do bieleho rúcha a odkiaľ prišli?“ {v}14{/v}Povedal som mu: „Pán môj, ty to vieš.“ A on mi povedal: „To sú tí, čo prichádzajú z_veľkého súženia: oprali si rúcha a zbielili ich v_Baránkovej krvi. {v}15{/v}Preto sú pred Božím trónom a dňom i_nocou mu slúžia v_jeho chráme. A ten, čo sedí na tróne, bude prebývať nad nimi. {v}16{/v}Už nebudú hladovať ani žízniť, nebude na nich dorážať ani slnko ani iná horúčosť, {v}17{/v}lebo Baránok, čo je v_strede pred trónom, bude ich pásť a privedie ich k_prameňom vôd života. A Boh im zotrie z_očí každú slzu.“

{p}

RESPONZÓRIUM

Porov. Zjv 4, 10; 7, 11

Klaňali sa Žijúcemu na veky vekov. {*} A hádzali svoje vence pred trón Pána, svojho Boha.

Padli na tvár pred trónom, klaňali sa a velebili Boha, Žijúceho na veky vekov. {*} A hádzali svoje vence pred trón Pána, svojho Boha.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z_dogmatickej konštitúcie Lumen gentium Druhého vatikánskeho koncilu o_Cirkvi

(Č. 50)

{p}

Sme spojení s_bratmi, ktorí sú s_Kristom v_sláve

Keď pozorujeme život tých, čo verne nasledovali Krista, dostáva sa nám nového povzbudenia, aby sme hľadali budúce mesto a zároveň sa učíme poznávať veľmi bezpečnú cestu, ktorou môžeme dôjsť uprostred tohto menlivého sveta k_dokonalej jednote s_Kristom, to jest k_svätosti, zodpovedajúcej stavu a podmienkam každého osobitne. V_živote tých, čo majú s_nami tú istú ľudskú prirodzenosť, ale sa dokonalejšie premieňajú na obraz Kristov, Boh živo zjavuje svoju prítomnosť a svoju tvár ľuďom. V_nich on sám sa nám prihovára a dáva nám znamenie svojho Kráľovstva, ktoré nás mocne priťahuje, keďže máme okolo seba taký veľký oblak svedkov a také potvrdenie pravdy evanjelia.

Lenže pamiatku svätých si neuctievame iba pre ich príklad, ale ešte viac, aby sa v_Duchu utužila jednota celej Cirkvi uplatňovaním bratskej lásky. Lebo ako kresťanská vospolnosť putujúcich nás privádza bližšie ku Kristovi, tak aj spoločenstvo so svätými nás spája s_Kristom, ktorý ako Žriedlo a Hlava je i_zdrojom všetkej milosti a života samého Božieho ľudu.

Naša jednota s_nebeskou Cirkvou sa uskutočňuje naozaj vznešeným spôsobom hlavne v_posvätnej liturgii, v_ktorej na nás pôsobí prostredníctvom sviatostných znakov sila Ducha Svätého, keď spoločným plesaním slávime chválu Božej velebnosti a všetci vykúpení v_Kristovej krvi z_každého kmeňa a jazyka, ľudu a národa, zhromaždení v_jednu Cirkev, jediným chválospevom zvelebujeme trojjediného Boha. Keď teda slávime eucharistickú obetu, spájame sa v_tej najväčšej miere s_kultom nebeskej Cirkvi, uctievame si vo svätom spoločenstve predovšetkým pamiatku slávnej Márie, vždy Panny, ale aj svätého Jozefa, blažených apoštolov a mučeníkov a všetkých svätých.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}2 Kor 13, 11{/r}; {r}Rim 15, 13{/r}

Bratia, radujte sa, zdokonaľujte sa, povzbudzujte sa navzájom, rovnako zmýšľajte, žite v_pokoji. {*} A Boh lásky a pokoja bude s_vami.

Boh nádeje nech vás naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere. {*} A Boh lásky a pokoja bude s_vami.

HYMNUS

Teba, Bože, chválime.

RANNÉ CHVÁLY

HYMNUS

(Podľa slovenského znenia Rímskeho misála)

Kde je láska opravdivá, tam Boh prebýva.

Láska Kristova nás zhromažďuje k_stolu.

V_ňom sa všetci tešme, radujme sa spolu.

Vrúcne ctime Boha, nech je puto tuhšie.

Milujme sa bratsky z_otvorenej duše.

Kde je láska opravdivá, tam Boh prebýva.

Keď nás teda láska spája pri oltári,

hlaďme, by nás nikdy nedelili sváry.

Nech sa od nás vzdialia nezhody a spory,

medzi nami Kristus večné bratstvo stvorí.

Kde je láska opravdivá, tam Boh prebýva.

Kriste, Bože, daj nám s_blaženými raja

obdivovať krásu tvojho obličaja.

Ty, náš nesmierny zdroj čistej blaženosti,

ktorá klíči v_čase, zreje vo večnosti. Amen.

Ant. 1 Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.

Žalmy a chválospev sú z_nedele prvého týždňa.

Ant. 2 Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.

Ant. 3 Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Rim 8, 16-17{/r}

Sám Duch spolu s_naším duchom dosvedčuje, že sme Božie deti. Ale ak sme deti, sme aj dedičia a Kristovi spoludedičia; pravda, ak s_ním trpíme, aby sme s_ním boli aj oslávení.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Hľaďte na Pána. {*} A budete žiariť.

Hľaďte na Pána. {*} A budete žiariť.

A tvár vám nesčervenie hanbou. {*}

A budete žiariť.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Hľaďte na Pána. {*} A budete žiariť.

Ant. na Benediktus: Milovali Krista za živa, nasledovali ho v_smrti; a preto s_ním kraľujú naveky.

Na úsvite dňa vzývajme vzkrieseného Krista a svoje prosby spojme s_ustavičnými prosbami Cirkvi:

Príď, Pane Ježišu!

Pane, nevzďaľuj sa od nás,

keď blúdime v_mrákave temnôt.

Príď, Pane Ježišu!

Ukrižovaný Ježišu, aby sa črty tvojej tváre odzrkadľovali v_našich srdciach,

buď naším svetlom.

Príď, Pane Ježišu!

Podľa príkladu a na orodovanie svätých, ktorí nás predišli,

nauč nás, Kriste, kráčať v_tvojich šľapajach.

Príď, Pane Ježišu!

Ježišu, keď si nás zhromaždil v_jednej viere, v_jednom krste a v_jednom povolaní,

buď našou oporou.

Príď, Pane Ježišu!

Tých, čo sú sužovaní bolesťou alebo pochybnosťami, čo klesajú na mysli a trpia starobou a smrteľnými úzkosťami,

osvieť, Ježišu, tajomstvom svojho utrpenia.

Príď, Pane Ježišu!

Ak sme mohli niečo pre teba vykonať,

buď, Pane, ty jedinou našou odmenou.

Príď, Pane Ježišu!

MODLITBA

Bože, Otče nášho Pána, Ježiša Krista, ty nás povolávaš, aj keď poznáš našu slabosť; zavŕš v_Spoločnosti, čo si začal vo svätom Ignácovi a v_toľkých našich svätých a blahoslavených spolubratoch a daj nám odhodlanosť i_v_boji pod zástavou kríža. O_to ťa prosíme

PREDPOLUDNÍM

Ant. Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Zjv 3, 20{/r}

Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k_tomu vojdem a budem s_ním večerať a on so mnou.

Po Bohu žízni moja duša, po Bohu živom.

Kedyže už prídem k_nemu a uzriem Božiu tvár?

NAPOLUDNIE

Ant. Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}1 Pt 5, 10-11{/r}

Boh všetkej milosti, ktorý vás v_Kristovi Ježišovi povolal do svojej večnej slávy, on sám vás po krátkom utrpení zdokonalí, posilní, utvrdí upevní. Jemu vláda na veky vekov. Amen.

Na Boha sa ja spolieham.

A nebojím sa, veď čože mi môže urobiť človek?

POPOLUDNÍ

Ant. Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa prenasledovať, lebo máte hojnú odmenu v_nebi.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Ef 1, 17-18{/r}

Nech vám Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, dá Ducha múdrosti a zjavenia, aby ste ho poznali. Nech osvieti oči vášho srdca, aby ste vedeli, aká je nádej z_jeho povolania, aké bohatstvo slávy je z_jeho dedičstva vo svätých.

Pane, ku komu by sme išli?

Ty máš slová večného života.

VEŠPERY

HYMNUS

(Doslovný preklad)

Bože, milujem ťa,

lež nemilujem ťa, aby si ma spasil

alebo preto, že tých, čo ťa nemilujú,

trestáš večným ohňom.

Ty, Ježišu môj, celého si ma

privinul k_sebe na kríži,

pretrpel si klince, kopiju

a mnohú potupu,

nespočetné bolesti,

pot úzkosťou a smrť.

A to pre mňa, pre mňa hriešneho.

Prečo by som ťa teda nemiloval

Ježišu premilý?

Nie aby si ma v_nebi spasil

alebo naveky nezavrhol:

ale ako si mňa miloval ty,

tak ja milujem teba a budem milovať:

len preto, že si môj Kráľ,

len preto, že si Boh. Amen.

Ant. 1 Vykúpil si nás, Pane Bože, svojou krvou z_každého kmeňa, jazyka, ľudu a národa a urobil si nás kráľovstvom nášmu Bohu.

Žalm 113

Ant. 2 Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.

Žalm 112

Ant. 3 Kde budú bratia spoločne oslavovať Boha, tam dá Pán i_požehnanie.

Chválospev Zjv 4, 11; 5, 9.10.12

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Kol 3, 23-24{/r}

Čokoľvek robíte, robte z_tej duše ako Pánovi, a nie ľuďom! Veď viete, že od Pána dostanete za odmenu dedičstvo. Slúžte Pánovi, Kristovi!

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Milujte sa navzájom. {*} Veď všetci ste jedno v_Kristovi.

Milujte sa navzájom. {*} Veď všetci ste jedno v_Kristovi.

Spievajte Pánovi pieseň novú. {*}

Veď všetci ste jedno v_Kristovi.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Milujte sa navzájom. {*} Veď všetci ste jedno v_Kristovi.

Ant. na Magnifikat: Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo.

Ešte ako pútnici na ceste s_dôverou vzývajme Boha, nášho Pána, ktorý je večnou radosťou svätých:

Na orodovanie tvojich svätých, vyslyš nás, Pane.

Nevýslovný Bože, ty si svätému Ignácovi, zakladajúcemu našu Spoločnosť, pomáhal svojimi osvieteniami,

nauč aj nás, aby sme nikdy neboli nedbanliví voči osvieteniam tvojho Ducha.

Na orodovanie tvojich svätých, vyslyš nás, Pane.

Starostlivý Bože, ty si našu Spoločnosť ozdobil obdivuhodnou korunou svätých a blahoslavených,

dožič nám, aby sme dôstojne nasledovali ich príklady.

Na orodovanie tvojich svätých, vyslyš nás, Pane.

Najdobrotivejší Bože, ty si dal Máriu, Rodičku tvojho Syna, aj Spoločnosti za láskavú Matku,

daj, aby sme ju neprestajne milovali synovskou láskou.

Na orodovanie tvojich svätých, vyslyš nás, Pane.

Najmilosrdnejší Bože, ty chceš spasiť všetkých ľudí a priviesť ich do nebeskej slávy,

pripoj ku svojim svätým všetkých synov Spoločnosti Ježišovej a všetkých zomrelých, čo verili v_teba.

Na orodovanie tvojich svätých, vyslyš nás, Pane.

13. novembra

Sv. Stanislava Kostku, rehoľníka – novica

Spomienka

Stanislav sa narodil roku 1550 v_šľachtickej rodine v_poľskom mestečku Rostków. Od roku 1564 študoval na gymnáziu vo Viedni. Panna Mária ho vyzvala, aby vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Otec sa postavil proti tomuto jeho rozhodnutiu. Stanislav preto roku 1567 utiekol z_Viedne a pešo odišiel najprv do Nemecka a potom do Ríma, kde ho svätý František de Borja prijal do noviciátu. Tam zomrel 15. augusta 1568 v_povesti zrelej svätosti. Benedikt XIII. ho roku 1726 vyhlásil za svätého.
Zo spoločnej časti svätých mužov: pre rehoľníkov.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

DRUHÉ ČÍTANIE

Z_výročných správ viedenského kolégia Spoločnosti Ježišovej a z_listov svätého Petra Kanízia, kňaza a učiteľa Cirkvi

(Litt. Ann. Coll. Vindobonensis, Kal. sept. 1567: Arch. Rom. SJ, Epist. Germaniæ, 140, ff. 75 r. – v., et Beati Petri Canisii SJ, Epistulæ et Acta, vyd. O. Braunsberger SJ, 6. zv., Freiburg in Br., 1913, str. 63-64)

{p}

Dňom i_nocou mal na mysli Ježiša a Spoločnosť

„Istý mladý Poliak zo vznešeného rodu, no čnosťou ešte vznešenejší, po celé dva roky naliehal na Našich vo Viedni. Ale keďže by nebolo bývalo vhodné prijať ho bez súhlasu rodičov, vždy ho odmietli nielen preto, že bol naším chovancom a stálym žiakom nášho gymnázia, ale aj pre iné príčiny. Pretože tu stratil nádej, že ho prijmú, pred niekoľkými dňami odišiel inam skúsiť, či by sa mu nesplnila túžba. Bol príkladom veľkej vytrvanlivosti a nábožnosti; všetci ho mali radi a nikomu nebol na ťarchu. Bol to vekom chlapec, ale duchom muž, telesne malý, duchom veľký a vysoký. Každý deň bol na dvoch omšiach, častejšie než iní sa spovedával a Kristovo telo prijímal častejšie než iní. Aj dlhšie sa modlieval. Spolužiakom (bol totiž v_triede rétoriky) sa vo vedomostiach nielen vyrovnal, ale ich aj prekonával, hoci oni ho ešte prednedávnom predstihovali. Dňom i_nocou mal na mysli Ježiša a Spoločnosť. S_plačom zavše naliehal na predstavených, aby ho prijali. Ba obrátil sa listovne aj na apoštolského legáta, aby intervenoval u_Našich. No nadarmo. Preto sa rozhodol aj proti vôli rodičov, bratov, známych a príbuzných, že sa vydá inam a inou cestou sa chcel dostať do Spoločnosti Ježišovej. Rozhodol sa, že ak sa mu to ani teraz nepodarí, bude po celý život putovať a z_lásky ku Kristovi viesť ten najopustenejší a najchudobnejší život. Keď sa Naši o_týchto jeho zámeroch dozvedeli, začali ho od toho odrádzať a napomínať, aby odcestoval domov s_bratom, ktorý sa mal čoskoro vrátiť do vlasti; keď rodičia uvidia túto jeho vytrvanlivosť, možno že vyhovejú jeho šľachetnej prosbe. No on neochvejne stál na svojom, že je zbytočné také niečo očakávať od jeho rodičov, on ich vraj lepšie pozná ako iní; a čo sľúbil Kristovi, to rozhodne musí dodržať. Keď ho ani učiteľ ani spovedník nemohli odradiť od tohto zámeru a predsavzatia, jedného rána po prijatí najsvätejšieho Kristovho tela, bez vedomia vychovávateľa a brata dal zbohom značnému dedičstvu, odložil šaty, ktoré nosieval doma a v_škole, obliekol si chatrné plátenné šaty, vzal do ruky palicu a odišiel z_Viedne ako chudobný dedinský chlapec. Čo sa stane, vie iba Boh. No dúfame že to nebolo bez Božieho vnuknutia, keď tak odišiel. Keďže bol vždy taký stály, predpokladáme, že nekonal z_detského vrtochu, ale pod vplyvom dajakého nebeského vnuknutia.“

Tej istej mienky bol aj svätý Peter Kanízius, vtedajší predstavený Hornonemeckej provincie. Lebo keď Stanislav došiel do Dillingenu, čoskoro ho poslal do Ríma. A generálnemu predstavenému svätému Františkovi de Borja napísal: „Toho, čo pod vedením Krista prinesie tento list, posielame z_našej provincie. Je to Poliak Stanislav, šľachtic, statočný a snaživý mladík, ktorého sa Naši vo Viedni neodvážili prijať do noviciátu, aby vraj nepobúrili jeho rodinu. Keď prišiel k_nám a chcel splniť svoju trvalú túžbu (už pred niekoľkými rokmi, ešte pred vstupom, sa celkom zasvätil Spoločnosti), začas sme ho preverovali v_konvikte dillingenského kolégia. A zakaždým sme zistili, že je v_službách spoľahlivý, v_povolaní vytrvalý. Medzitým vyjadroval túžbu, aby sme ho poslali do Ríma, aby bol čím ďalej od svojich, lebo sa obával, že ho budú prenasledovať, a aby mohol čo najviac pokročiť v_nábožnosti. Medzi našimi novicmi nikdy nežil, medzi vašich ho bude možno prijať, aby sa patrične prejavil príkladom noviciátneho života. Očakávame od neho veľké veci.“

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 26, 13. 14{/r}; {r}Flp 1, 21{/r}

Verím, že uvidím dobrodenia Pánove v_krajine žijúcich. {*} O_jedno prosím Pána a za tým túžim, aby som mohol bývať v_dome Pánovom po všetky dni svojho života.

Pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk. {*} O_jedno prosím Pána a za tým túžim, aby som mohol bývať v_dome Pánovom po všetky dni svojho života.

MODLITBA

Bože, ty si si obľúbil svätého Stanislava pre horlivosť, akou ti zasvätil mladosť; dožič nám milosť, aby sme usilovnou prácou využívali čas a bežali po ceste tvojich príkazov. O_to ťa prosíme

14. novembra

Sv. Jozefa Pignatelliho, kňaza

Spomienka

Pochádzal z_vysokého šľachtického rodu. Narodil sa roku 1737 v_Zaragoze v_Španielsku. Tam dostal takmer celú výchovu. Do Spoločnosti Ježišovej vstúpil roku 1751 a roku 1762 bol vysvätený za kňaza. V_rodnom meste sa venoval apoštolátu medzi tými najbiednejšími. Keď bola Spoločnosť Ježišova skoro celkom potlačená, veľa síl vynaložil na jej obnovenie. Od roku 1803 až do smrti spravoval Taliansku provinciu. Všade bol v_obľube pre lásku, poníženosť, jemnosť a iné čnosti. Zomrel v_Ríme 15. novembra 1811. Za svätého ho vyhlásil Pius XII. roku 1954.
Zo spoločnej časti duchovných pastierov alebo svätých mužov: pre rehoľníkov.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

DRUHÉ ČÍTANIE

Z_listov svätého Jozefa Pignatelliho, kňaza

(List z_3. júna 1767 jednému rímskemu spolubratovi a list z_8. júla 1767 svojmu bratovi Joachimovi Pignatellimu, grófovi de Fuentes. Vydal v_španielskom jazyku J. M. March SJ, Beato José Pignatelli y su tiempo. Barcelona, 1935, str. 205-206. 215-216)

{p}

Nijaký, dôvod ma nepohne opustiť Spoločnosť Ježišovu, lebo som sa rozhodol v_nej žiť aj zomrieť

Je pravda, že nám ani v_putách ani na dlhej ceste nikdy nechýbali trápenia, čo ťažko znáša nižší človek. Ale Božia dobrota je taká veľká, že toto všetko nám urobila sladkým, ba všetkým dala veľkú duševnú spokojnosť a vyrovnanosť. Z_tváre všetkých týchto pátrov a bratov, na ktorých vidno, že sú synmi svätého Ignáca a že ich vedie jeho duch, takpovediac žiari opravdivá radosť. Nič im nebolo proti chuti, keď mali spĺňať Božiu vôľu. Čo sa mňa týka, vzdávam nekonečné vďaky Božej velebe, že ma bez najmenšej zásluhy povolala do svojej Spoločnosti, a to práve v_týchto časoch, keď znáša síce veľké prenasledovanie zo strany sveta, ale aj pociťuje nie menšiu Pánovu lásku.

Rehoľný život v_Spoločnosti Ježišovej som si zvolil už pred štrnástimi rokmi. Vtedy som prejavil túžbu ísť do indických misií, ale predstavení mi nechceli vyhovieť, aby si neznepriatelili našu rodinu. Teraz ma však nijaký dôvod nepohne opustiť Spoločnosť Ježišovu, v_ktorej som sa rozhodol žiť aj zomrieť.

Práve nám oznámili, že sa môžeme vylodiť a utiahnuť do nemocnice v_meste Calvi. Na tomto svete však nemôžeme očakávať nijakú blaženosť, ale ani trápenia nás nebudú sprevádzať za bránou smrti. Ak by som mal o_pár dní zavŕšiť život a bolo by sa mi treba vybrať do neba, sľubujem Vám, že budem za Vás prosiť, aby Vás Boh po skončení Vašich dní povolal k_sebe.

Ak mi znova budete písať, prosím Vás, nezmieňujte sa ani slovíčkom, že by som mal zanechať svoje povolanie. Ba prosím Vás, ani v_Ríme nič nepodnikajte, aby mi dali povolenie prestúpiť do inej rehole. S_tým nebudem nikdy súhlasiť, aj keby ma to malo stáť tisíckrát život. Boh nech splní všetky Vaše túžby. Váš brat Jozef Pignatelli zo Spoločnosti Ježišovej.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Iz 25, 1. 4{/r}

Pane, ty si môj Boh; budem ťa velebiť, budem oslavovať tvoje meno. {*} Lebo si urobil úžasné veci.

Stal si sa pevnosťou chudobného, záštitou úbohého v_jeho súžení. {*} Lebo si urobil úžasné veci.

MODLITBA

Bože, ty si vystrojil svätého Jozefa Pignatelliho nezlomnou odvahou v_protivenstvách, aby združoval rozptýlených spolubratov; dožič nám, aby sme za pomoci bratov vo všetkých premenách zostali verní svojmu povolaniu. O_to ťa prosíme

16. novembra

Sv. Rocha Gonzáleza, Alfonza Rodrígueza a Jána del Castillo, kňazov a mučeníkov

Spomienka

Rochus González de Santa Cruz sa narodil roku 1576 v_Asuncióne v_Paraguaji. Do Spoločnosti Ježišovej vstúpil ako kňaz roku 1609. Takmer 20 rokov sa venoval civilizovaniu pôvodných divých obyvateľov pralesa, sústredil ich do redukcie a vyučil vo viere a v_kresťanských mravoch. Dňa 15. novembra 1628 bol zákerne zavraždený pre vieru spolu so Španielom Alfonzom Rodríguezom, kňazom zo Spoločnosti Ježišovej. O_dva dni neskôr v_inej redukcii bol ukrutne umučený jezuita Ján del Castillo, Španiel, ktorý odhodlane bránil Indiánov proti utláčateľom. Pius XI. ich roku 1934 vyhlásil za blahoslavených a Ján Pavol II. v_r. 1988 za svätých.
Zo spoločnej časti viacerých mučeníkov alebo duchovných pastierov.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

DRUHÉ ČÍTANIE

Z_listov blahoslaveného Rocha Gonzáleza, kňaza a mučeníka

(Výročný list P. Rocha Gonzáleza za rok 1615 určený P. provinciálovi Petrovi de Oñate. Vydaný po španielsky v: Documentos para la Historia Argentina, zv. 20, Buenos Aires, 1929, str. 24-25)

{p}

Dúfam v_Pánovi, že tento kríž, postavený v_týchto končinách len nedávno, sa stane začiatkom ďalších krížov, ktoré sa tu postavia

Keď som sa tam o_krátky čas opäť vrátil, našiel som neďaleko rieky prístrešie v_akejsi malej chatrči. Onedlho mi ponúkli trochu priestrannejší slamený domček. Po dvoch mesiacoch poslal sem rektor pátra Diega de Boroa. Ten sa sem dostal na druhý turíčny deň. Naplnení veľkou útechou sme uvažovali, ako nás Božia láska spojila v_takých ďalekých a odľahlých končinách. Potom sme si tento maličký priestor predelili trstinovou stenou, pristavili sme kaplnku, málo širšiu ako oltár, na ktorom sa mala slúžiť omša. V_dôsledku tejto najvyššej a božskej obety, v_ktorej sa Kristus žertvoval Otcovi na kríži a na ňom medzi nami víťazil, diabli sa neopovážili ukazovať domorodcom, hoci to predtým robili, ako to dosvedčoval jeden z_nich. Rozhodli sme sa zostať v_tej chatrči, aj keď nám všetko chýbalo. V_noci bolo tak chladno, že sme ledva mohli spávať. Jedlo nebolo o_nič lepšie. Jedávali sme kukuricu alebo mletý maniok, ktorý je zvyčajnou potravou domorodcov. A pretože sme si začali zberať na poli niektoré byliny, ktoré sú potravou pre papagáje, daktorí nás začali prezývať papagájmi.

Keď sa veci takto vyvíjali, diabli dostali strach, že zakrátko stratia, čo mali tak dlho v_moci, keď Spoločnosť Ježišova prenikne do týchto oblastí. Preto sa poponáhľali rozchyrovať po celej oblasti rieky Paraná, že sme vyzvedači a falošní žreci, a že im v_knihách a obrazoch prinášame smrť. Toto presvedčenie sa tak zakorenilo, že keď páter Boroa vysvetľoval neveriacim tajomstvá našej viery, báli sa daktorí i_sadnúť si blízko svätých obrazov, aby z_nich neprešla na nich smrť. Pomaly sa však od toho odúčajú, najmä keď na vlastné oči vidia, že sa naši voči nim správajú ako ozajstní otcovia, že im ochotne dávajú, čo majú doma, že sa o_nich v_ich trápeniach a chorobách dňom i_nocou starajú, a to nielen o_ich dušu, čo je samozrejme prvé, ale aj o_ich telo.

Keď sa takto láska Indiánov voči nám upevnila, začali sme pomýšľať na stavbu kostola. Je síce maličký a skromnučký a pokrytý len slamou, no týmto úbohým ľuďom sa zdá byť kráľovským palácom. Žasnú, keď sa potom pozrú na jeho strechu. Domorodci na stavbu domov nevedeli vyrábať z_hliny tehly. Preto sme sa pustili do stavby so zablatenými rukami najprv sami. A tak do sviatku svätého Ignáca Loyolského roku 1615 bol kostol hotový. V_ten deň sme v_ňom slúžili prvú omšu, obnovili sme si sľuby a vykonali iné sviatočné obrady, nakoľko to dovoľoval chudobný priestor. Chceli sme naučiť mládež aj tancovať, ale deti sú také primitívne, že sa to nemohli naučiť. Postavili sme aj drevenú vežičku a zavesili sme na ňu zvonec. Pre nich to bolo čudo, veď nikdy nič také predtým ani nevideli ani nepočuli. Takisto veľkú nábožnosť vzbudzoval kríž, ktorý pre kostol postavili sami domorodci. Keď sme im vysvetlili, prečo si my kresťania uctievame kríž, aj oni sami si s_nami pred ním pokľakali. Dúfam teda v_Pánovi, že sa budú za týmto, len nedávno postaveným krížom v_týchto končinách stavať aj ďalšie.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Jn 10, 15. 18{/r}; {r}Jer 12, 7{/r}

Aj svoj život položím za ovce. {*} Nikto mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba.

Opustil som svoj dom, odvrhol svoje dedičstvo, vydal som miláčika, svoj ľud, do rúk jeho nepriateľov. {*} Nikto mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba.

MODLITBA

Nech rastie tvoje slovo, Pane, v_krajinách, kam ho odišli rozsievať naši mučeníci a nech tam prinesie stonásobnú úrodu spravodlivosti a pokoja. O_to ťa prosíme

23. novembra

Bl. Michala Augustína Pro, kňaza a mučeníka

Ľubovoľná spomienka

Michal Augustín Pro sa narodil v_Guadalupe (Zacatecas, México) roku 1891, v_rodine hlboko preniknutej kresťanským duchom. Do Spoločnosti Ježišovej vstúpil roku 1911 a v_nej sa stal kňazom po Štúdiách v_Mexiku, Nicarague, Španielsku a Belgicku. Na kňaza bol vysvätený roku 1925. Aj keď bol chatrného zdravia, ba často skúšaný aj prudkými bolesťami, vždy si zachoval radostného a veselého ducha. V_júli 1926 sa vrátil do Mexika, pár dní predtým, ako bol vydaný dekrét o_prenasledovaní. Bol preto nútený vykonávať tajne kňazskú službu, ktorej sa zasvätil s_veľkou horlivosťou a mimoriadnou oddanosťou. Pre falošné obvinenie zo zločinu, ale predovšetkým preto, že bol kňazom, ho uväznili a krátko potom, 23. novembra 1927, v_meste México bez akéhokoľvek súdneho procesu ho zastrelili.
Zo spoločnej časti na sviatky jedného mučeníka okrem toho, čo nasleduje.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

DRUHÉ ČÍTANIE

Výňatky z_listov bl. Michal Augustína Pro, kňaza a mučeníka

(Vida intima del Padre Pro, Antonio Dragon SJ, vyd. Obra Nacional de la Buena Prensa, A.C., México, D.F. 1952, 3. vyd., str. 177-178. 112. 113. 120. 139-140. 136)

{p}

Hlboké oceňovanie kňazského povolania a vrúcna túžba po mučeníctve

Či sa Boh prihovára našej duši?... Určite, a to tými najsladšími slovami. Veru sa prihovára a duch chápe jeho reč. Viem zo skúsenosti a priznávam sa ti, že som nemal tie dary, aké máš ty, aby som vnímal toto Božie prihováranie. Naopak, všetko sa vo mne stavalo proti, bránili mi všemožné prekážky, a to nie z_príčin, ktoré by nezáviseli odo mňa, ale pre moje skutky a správanie sa, ktoré sa stavali proti. Keďže však Boh je nekonečné milosrdenstvo, zhliadol na tento neplodný a vysušený peň môjho života, a pretože už vtedy videl sochu, ktorú mal z_neho svojou silou vykresať, milostivo ma povolal a hoci som sa vzpieral, vyviedol ma zo skazeného sveta, v_ktorom som živoril, aby sa totiž splnili tieto prekrásne slová žalmistu: „Zo smetiska povyšuje bedára a dáva mu sedieť vedľa kniežat, vedľa kniežat svojho ľudu“ (Ž 113, 7.8).

Po všetky roky svojho rehoľného života som nenašiel žiaden rýchlejší a účinnejší prostriedok ako žiť v_úzkom spojení s_Ježišom, než je svätá omša. V_nej dostáva všetko inú perspektívu, všetko sa v_nej meria iným horizontom, všetko sa pociťuje šľachetnejšie a duchovnejšie. Ba cítiš, že sa ňou premieňaš, ako keby čosi božskejšie zaplavovalo tvoju dušu a menilo ťa na čosi, čo je celkom odchodné od teba; a to nie je nič iné, ako pečať, ktorá sa má vtlačiť, ako sama plnosť Ducha Svätého, ktorá strávi všetko, čo tam zostalo ešte z_ľudského, vzbudí v_tebe božský život, urobiac ťa totiž hlbšie účastným na Božej prirodzenosti.

To, čo nachádzam v_sebe, čo som doteraz nikdy nepociťoval, čo spôsobuje, že sa na veci dívam inak, nepochádza zo štúdií, ani z_našej svätosti, či je už solídnejšia alebo slabšia, ba z_ničoho, čo je osobné, čo je ľudské. Existuje totiž pečať, ktorú vtláča Duch Svätý, ako hovoríme: kňazský charakter, ktorý nesie so sebou intímnejšiu účasť na tom božskom živote, ktorý nás aj dvíha aj zbožstvuje; je to taká mocná sila, že sa ľahkými stávajú aj tie veci, ktoré si síce želáme a po ktorých túžime, ale doteraz sme ich nemohli vykonať...

Túto zmenu, ktorá sa vo mne udiala, som pociťoval odvtedy, ako som sa dostal do blízkeho kontaktu s_dušami... Hneď som pocítil, že Pánovi sa zaľúbilo, aby ma použil ako nástroj na vyliatie svojich dobier. Koľko duší som naplnil jeho útechou, koľko trápení a súžení som rozptýlil, koľko odhodlanosti som niektorým dodal, aby sa odvážnejšie vydali na namáhavú cestu životom! Dvaja, aj keď boli dosť istí, že ich volá Boh, predsa ho len opustili, no vrátili sa k_nemu; a jeden, čo len-len že neodišiel zo seminára, ešte aj teraz v_ňom pevne vytrváva a úprimne vyhľadáva Božiu vôľu. Či nie je jasné, že všetko toto, čo som vykonal, vykonala milosť kňazstva pod vedením Ducha Svätého, ktorý ma viedol k_tomu, čo nebolo ľudské a čo som začal pociťovať len odo dňa kňazskej vysviacky?...

Že sa blíži prenasledovanie, je celkom isté; najmä v_Mexiku budú ťažké represálie. Prví budú postihnutí tí, ktorí sa angažujú v_náboženskej činnosti, a v_tom som naplno. Želám si, aby som bol medzi tými postihnutými, či už medzi prvými alebo medzi poslednými.

Lepšia je poslušnosť ako obety... a preto som neodišiel odtiaľ, kam ma určili. Nech mi je však predsa dovolené dodať slovíčko, no nech nie je chápané ako nejaké šomranie alebo kritika. Situácia je tu veľmi delikátna a každá činnosť je nebezpečná. Viem, že Pán prikazuje, aby sme si pomáhali sami, keď chceme, aby nám aj on pomohol. A predsa sa tu pociťuje nedostatok duchovnej pomoci. Denne sa dozvedáme o_tých, čo zomierajú bez sviatostí, a niet kňazov, čo by čelili tejto situácii, pretože mnohí z_nich či z_poslušnosti alebo zo strachu sa skrývajú. Aj to málo, čo môžem urobiť, by bolo nebezpečné, keby som to robil ako prv; avšak nezdá sa mi to nerozvážne, keď to budem robiť diskrétne a v_menšom rozsahu. Môj predstavený má veľký strach a vždy sa obáva najhoršieho. Som presvedčený, že je akýsi stred medzi nerozvážnosťou a strachom, ako je čosi uprostred medzi prepiatou opatrnosťou a prenáhlenosťou. Toto som vysvetlil predstavenému, ale on sa bojí o_môj život! Čože však je môj život? Či by som ho nezískal, keby som ho obetoval za svojich bratov? Isteže, so životom nemožné hlúpo hazardovať. Avšak akí sme to Ignácovi synovia, ak pri prvej ťažkosti cúvneme? To nehovorím všeobecne, lebo sú takí, ktorí budú v_budúcnosti užitoční a teda ich treba chrániť. Ale čože ja?...

Ťažká skúška, ktorú prežívame, nielenže stále zvyšuje počet smelých katolíkov, ale už aj zapríčinila mučeníkov... Víťazstvo sa dlho neomešká... Už badať žiaru vzkriesenia, lebo temnoty prenasledovania dosiahli už takmer vrchol. Zo všetkých strán prichádzajú správy o_násilnostiach a represáliách; mnohých už zabili a počet mučeníkov sa denne zvyšuje. Ó, kiežby to bolo dopriate aj mne!

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}2 Tim 4, 7-8{/r}; {r}Flp 3, 8. 10{/r}

Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. {*} Už mám pripravený veniec spravodlivosti.

Všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista a účasť na jeho utrpení tým, že sa mu pripodobním v_smrti. {*} Teraz mám pripravený veniec spravodlivosti.

MODLITBA

Bože a Otče náš, ty si svojmu služobníkovi Michalovi Augustínovi dal milosť, že sa horlivo usiloval o_tvoje väčšie oslávenie a o_spásu ľudí. Dožič nám, aby sme na jeho príhovor a podľa jeho príkladu slúžili tebe a oslávili ťa verným a radostným plnením svojich denných povinností a účinným pomáhaním svojim blížnym. O_to ťa prosíme

26. novembra

Sv. Jána Berchmansa, rehoľníka

Spomienka

Ján sa narodil roku 1599 v_obci Diest v_Brabantsku (Belgicko). Od roku 1612 študoval na gymnáziu v_Mechelne (Malines). Tam bol roku 1616 prijatý do Spoločnosti Ježišovej. Roku 1618 ho poslali na štúdiá do Ríma, kde po krátkej chorobe naplnený radosťou skonal 13. augusta 1621. Všetci, čo ho poznali, mali ho veľmi radi pre jeho úprimnú nábožnosť, nepredstieranú lásku a ustavičnú veselosť. Za svätého ho vyhlásil Lev Xlll. roku 1888.
Zo spoločnej časti svätých mužov: pre rehoľníkov.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

DRUHÉ ČÍTANIE

Z_listov svätého Jána Berchmansa, rehoľníka

(List z_augusta 1616 rodičom; Vydal vo flámskom jazyku T. Severin SJ, Jean Berchmans, Ses Ecrits. Louvain, 1931, str. 35-38)

{p}

Rozhodol som sa zasvätiť sa z_celého srdca Ježišovi Kristovi

Vo veku sedemnástich rokov svätý Ján Berchmans, aby sa mohol čo najskôr zasvätiť Bohu a aby si s_ním rodičia nerobili nijaké plány, rozhodol sa vyjaviť im, na čo sa z_celej duše rozhodol. Preto im z_Mechelnu napísal tento list:

„Ctený otče a milovaná matka! Už štyri mesiace Pán Boh neprestáva klopať na dvere môjho srdca, ktoré som doteraz mal akosi zatvorené. Zistil som, že od toho času, či som sa učil či odpočíval, nič iné som nemal na mysli, či som sa prechádzal alebo čokoľvek iné robil, s_nijakou inou vecou som sa nezaoberal, na nič iné som toľko nemyslel ako na voľbu životného povolania. Po viacerých svätých prijímaniach a dobrých skutkoch som sa konečne rozhodol urobiť sľub slúžiť Bohu, nášmu Pánovi, v_reholi, ak mi k_tomu dopomôže on sám svojou milosťou.

Isteže, priateľom a rodičom ťažko padne, keď ich opúšťajú tí, ktorých majú radi. Ale ja sa na to dívam inak. Keby tu predo mnou stáli na jednej strane otec s_matkou, sestra a ostatná rodina, a na druhej Boh a náš Pán so svojou, a ako dúfam aj mojou preblahoslavenou Matkou, a keby mi tamtí hovorili: ‚Neopúšťaj nás, najdrahší synček, prosíme ťa o_to pre námahy a trápenia, ktoré sme podstúpili pre teba..‘, Ježiš by mi však hovoril: ‚Radšej nasleduj mňa, čo som sa pre teba narodil, pre teba som bol bičovaný, tŕním korunovaný a napokon pribitý na kríž; či som týchto päť svätých rán, ktoré vidíš, nepretrpel pre teba? Či nedbáš, že som dosiaľ sýtil tvoju dušu i_svojím najsvätejším telom a obnovoval ju svojou presvätou krvou? Či sa nehanbíš, že si sa mi za toto nijako neodvďačil?‘ – Ach, moji drahí rodičia, kedykoľvek o_tom uvažujem, hneď sa tak rozhodím, že by som hneď, keby som mohol, vstúpil do rehole. Duša a srdce mi nebudú mať pokoja, kým nenájdu toho, koho milujú.

Rozhodol som sa teda ochotným duchom obetovať sa Ježišovi Kristovi a byť jeho bojovníkom v_Spoločnosti Ježišovej. Teraz už len to očakávam, že nebudete natoľko nerozumní, aby ste sa svojimi zámermi postavili proti Kristovi.

Porúčam, sa radšej do vašich modlitieb a prosím Pána, aby mi až do konca života láskavo neodoprel milosť vytrvanlivosti vo svätých predsavzatiach. A potom aby mne i_vám doprial večný život.

Kristov a aj váš poslušný syn Ján Berchmans.“

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Zjv 3, 10{/r}; {r}Mt 24, 46{/r}

Hľa, stojím pri dverách a klopem; kto počúvne môj hlas a otvorí dvere. {*} K_tomu vojdem a budem s_ním večerať a on so mnou.

Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť. {*} K_tomu vojdem a budem s_ním večerať a on so mnou.

MODLITBA

Bože, ty nás stále pozývaš, aby sme ťa milovali, a máš rád veselého darcu; udeľ nám milosť, aby sme ťa ako svätý mladík Ján vo všetkom nadšene hľadali a tebe sa páčili.

1. decembra

Sv. Edmunda Campiona, Róberta Southwella a ich spoločníkov, mučeníkov

Spomienka

V_tento deň si spomíname najmä na desať svätých mučeníkov zo Spoločnosti Ježišovej, ktorí boli v_Anglicku a Walese zavraždení pre katolícku vieru v_16. a 17. storočí a ktorých Pavol VI. roku 1970 vyhlásil za svätých. Boli to Edmund Campion (zomrel 1. decembra 1581), Alexander Briant (zomrel 1.decembra 1581), Róbert Southwell (zomrel 21. februára 1595), Henrich Walpole (zomrel 7. apríla 1595), brat Mikuláš Owen (zomrel 2. marca 1606), Tomáš Garnet (zomrel 23. júna 1608), Edmund Arrowsmith (zomrel 28. augusta 1628), Henrich Morse (zomrel 1. februára 1645), Filip Evans (zomrel 22. júla 1679), Dávid Lewis (zomrel 27. augusta 1679). Spolu s_nimi v_tento deň oslavujeme šestnásť blahoslavených mučeníkov zo Spoločnosti Ježišovej, ktorí boli umučení za toho istého prenasledovania v_rokoch 1573-1679.
Zo spoločnej časti mučeníkov alebo duchovných pastierov.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

DRUHÉ ČÍTANIE

Z_listov svätého Edmunda Campiona, kňaza a mučeníka

(List napísaný asi 19. júla 1580 a určený radcom anglickej kráľovnej. Vydal v_anglickom jazyku J. H. Pollem SJ, Campion’s Ten Reasons, London, Roehampton, 1914, str. 10-11)

{p}

Prosím Boha, aby sme raz v_nebi nažívali vo večnom priateľstve

Nepochybujem, vznešení radcovia Jej kráľovského Veličenstva, že si vo všetkých dôležitých záležitostiach zvyknete skvele a múdro počínať. A tak len čo nahliadnete do týchto vieroučných sporov, ktoré naši protivníci zamaskovane a zväčša zamotane pretriasajú a keď strhnete z_nich masku a budete ich nezaujato skúmať, bude vám nad slnko jasnejšie, na akých solídnych a pevných základoch spočíva katolícka viera, a nás, čo sme hotoví ochotne aj život obetovať za vašu spásu, pokojnejšie a milostivejšie vypočujete. Mnoho nevinných rúk sa denne bez prestania dvíha k_nebu za vás. Tí Angličania, ktorí sa v_krajinách za Kanálom ako otcovia potomstva, ktoré nemá nikdy zahynúť, snažia nadobudnúť čnosti a vedomosti, o_to sa usilujú a to si pevne predsavzali, že prv neustanú pracovať na vašej spáse, kým nezískajú vaše duše pre Krista, alebo kým šľachetnou smrťou neumrú prebodnutí vašimi kopijami. A čo sa týka našej Spoločnosti, ráčte vedieť, že my ako členovia Spoločnosti Ježišovej, široko-ďaleko roztrúsení po celom svete, zaviazali sme sa všetci posvätným putom, že ochotne budeme niesť kríže, ktoré nám naložíte, a že sa nikdy nevzdáme nádeje ohľadom vašej spásy, kým bude na žive čo i_len jeden jediný z_nás, ktorý by mohol skúsiť váš Tyburn, ktorého by ste mohli na mučidlách zmasakrovať a ktorý by mohol zahynúť vo vašich špinavých žalároch. Takto sme sa už dávnejšie rozhodli a s_Božou pomocou sme sa pustili do zápasu. Nijaká moc, nijaké útoky protivníkov nás nezlomia. Týmto spôsobom sa viera kedysi zasievala a odovzdávala a takým istým ju treba obnoviť a vrátiť jej niekdajšiu dôstojnosť.

Ak tento môj list, ktorý vám píšem, odmietnete, a nič nezmôže moje dobre mienené úsilie, a za cestu mnoho tisíc míľ, na ktorú som sa podujal kvôli vám, zakúsim nevďak, vtedy mi zostane už len jedno: zveriť vás i_svoju záležitosť Bohu, ktorý skúma srdcia. Z_tej duše ho prosím, aby nám medzitým ráčil uštedrovať svoju milosť, žeby sme pred posledným dňom odplaty došli k_tomu istému presvedčeniu a aby sme aspoň v_nebi, kde sa už nebudú spomínať krivdy, nažívali vo večnom priateľstve.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Flp 1, 20. 21{/r}

Ako túžobne očakávam a dúfam, že nebudem v_ničom zahanbený, pevne dúfam, že ako vždy, tak aj teraz {*} Kristus bude oslávený v_mojom tele, či už životom alebo smrťou.

Veď pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk. {*} Kristus bude oslávený v_mojom tele, či už životom alebo smrťou.

MODLITBA

Všemohúci a večný Bože, ty si v_anglickom a waleskom národe vzbudil svätých mučeníkov Edmunda, Róberta a ich spoločníkov a dal si, aby sa pripodobnili Kristovi zomierajúcemu za spásu sveta; na ich príhovor nám udeľ, aby sa tvoj ľud, posilňovaný tou istou vierou a tou istou láskou stále tešil jednote. O_to ťa prosíme

3. decembra

Sv. Františka Xavérskeho, kňaza a misionára

Sviatok

Narodil sa roku 1506 v_španielskej šľachtickej rodine. Počas štúdií v_Paríži sa pridal k_svätému Ignácovi. Za kňaza bol vysvätený v_Benátkach roku 1537 a potom sa v_rozličných talianskych mestách venoval charitatívnej činnosti. Roku 1541 bol poslaný na Ďaleký východ. Desať rokov horlivo apoštoloval v_Indii a v_Japonsku a mnohých obrátil na katolícku vieru. Umrel roku 1552, keď sa už chystal vstúpiť na čínsku pôdu. Gregor XV. ho roku 1622 vyhlásil za svätého.

INVITATÓRIUM

Ant. Poďte, klaňajme sa Ježišovi Kristovi, Svetlu národov, vo sviatok svätého Františka.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

HYMNUS

(Doslovný preklad)

Kriste, Pán neba,

najvyšší záchranca sveta,

ty si pomocou kríža všetkých

oslobodil od zákona smrti.

Prosíme ťa teraz v_modlitbe,

zachovaj svoje dary,

ktoré si posvätnými tajomstvami

daroval všetkým národom.

Baránok tichý, nevinný,

obetovaný sťa žertva zeme,

rúcho všetkých svätých

obmyl si svojou krvou.

Ktorých si vykúpil za cenu

svojho presvätého tela,

vzkriesený vedieš do neba,

kde ťa zvelebujú na veky.

Pripoj nás k_ich počtu,

prosíme, Pane, teba,

ktorý si nás Otcovi zo všetkých

národov urobil kráľovstvom.

Nech sa ti, Kriste, Kráľ láskavý,

aj tebe, Otče, vzdáva sláva

i_s_Duchom potechy

na večné veky. Amen.

Psalmódia

Ant. 1 Nech sa ti klania, Pane, celá zem a nech ti spieva, lebo si zažiaril ako nové svetlo pre všetky národy.

Žalm 19, 2-7

Ant. 2 Po celej zemi rozlieha sa ich hlas a ich slová až po končiny sveta.

Žalm 97

Ant. 3 Ohlasovali spravodlivosť Boha a jeho slávu videli všetky národy.

Žalm 66, 1-12

Vyrozprávali slávu a mocné skutky Pánove.

A zázraky, ktoré urobil.

PRVÉ ČÍTANIE

Zo Skutkov apoštolov

{r:Sk}10, 34-48a{/r}

{p}

Aj na národy sa vyliala milosť Ducha Svätého

{v}34{/v}Peter otvoril ústa a povedal: „Naozaj poznávam, že Boh nenadŕža nikomu, ale {v}35{/v}v_každom národe mu je milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo. {v}36{/v}Synom Izraela zoslal slovo a zvestoval pokoj skrze Ježiša Krista; on je Pánom všetkých. {v}37{/v}Vy viete, čo sa počnúc od Galiley po krste, ktorý hlásal Ján, dialo po celej Judei; {v}38{/v}ako Boh pomazal Ježiša z_Nazareta Duchom Svätým a mocou a on chodil, dobre robil a uzdravoval všetkých posadnutých diablom, lebo bol s_ním Boh. {v}39{/v}A my sme svedkami všetkého, čo urobil v_judskej krajine i_v_Jeruzaleme. Ale zavesili ho na drevo a zabili. {v}40{/v}Boh ho tretieho dňa vzkriesil a dal mu, aby sa zjavil – {v}41{/v}nie všetkému ľudu, ale svedkom, ktorých Boh vopred určil, nám, čo sme s_ním po jeho zmŕtvychvstaní jedli a pili. {v}42{/v}A prikázal nám, aby sme ľudu hlásali a dosvedčovali, že to jeho Boh ustanovil za sudcu živých i_mŕtvych. {v}43{/v}Jemu vydávajú všetci proroci svedectvo, že pre jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto v_neho verí.“

{v}44{/v}Kým Peter toto hovoril, zostúpil Duch Svätý na všetkých, čo počúvali slovo. {v}45{/v}Á veriaci z_obriezky, čo prišli s_Petrom, žasli, že sa dar Ducha Svätého vylial aj na pohanov, {v}46{/v}lebo ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha. Vtedy Peter povedal: {v}47{/v}„Môže ešte niekto zabrániť, aby boli vodou pokrstení tí, čo dostali Ducha Svätého tak ako my?“ {v}48{/v}A rozkázal ich pokrstiť v_mene Ježiša Krista.

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Sk 12, 24; 13, 48. 52{/r}

Božie slovo sa šírilo a vzmáhalo. {*} A uverili všetci, čo boli vopred určení pre večný život.

Učeníci boli naplnení radosťou a Duchom Svätým. {*} A uverili všetci, čo boli vopred určení pre večný život.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z_listov svätého Františka Xavérskeho svätému Ignácovi Loyolskému

(Listy z_28. októbra 1542 a 15. januára 1544, pôv. španielsky text v: Epistolæ S. Francisci Xaverii aliaque eius scripta, vyd. G. Schurhammer SJ a I. Wicki SJ, t. I, Monumentu Historica Societatis Iesu, zv. 67, Rím, 1944, str. 147-148. 166-167)

{p}

Beda by mi bolo, keby som nehlásal evanjelium

Navštívili sme dediny novopokrstencov, ktorí pred niekoľkými rokmi prijali kresťanské sviatosti. V_tejto časti krajiny nebývajú Portugalci, lebo je veľmi neúrodná a chudobná. Domorodí kresťania nemajú kňazov a nevedia nič, len to, že sú kresťanmi. Niet nikoho, kto by im konal bohoslužby, nikoho, kto by ich naučil Vyznanie viery, Otčenáš a Zdravas a prikázania Božieho zákona.

Ešte som sa nezastavil, odkedy som sem prišiel. Usilovne chodím po dedinách a obmývam svätou vodou všetky deti, ktoré ešte neboli pokrstené. Takto som zachránil veľké množstvo detí, ktoré, ako sa hovorí, nevedeli rozlíšiť pravú ruku od ľavej. Deti ma nenechali ani pomodliť sa breviár, ani najesť sa a odpočinúť si, kým som ich nenaučil nejakú modlitbu. Vtedy som začal chápať, že takým patrí nebeské kráľovstvo.

A pretože som takéto nábožné žiadosti nemohol bez hriechu odmietnuť, začal som so Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému a vštepoval som im Apoštolské vyznanie viery, Otčenáš a Zdravas’ Mária. Zbadal som u_nich veľké nadanie. Keby bol niekto, kto by ich naučil kresťanským prikázaniam, nepochybujem že by z_nich boli vynikajúci kresťania.

Veľmi mnohí v_týchto krajoch nie sú kresťanmi len preto, že niet nikoho, kto by ich kresťanmi urobil. Veľmi často mi napadá, že by som mal pochodiť po európskych univerzitách, najmä parížskej, a všade kričať ako blázon a vyzývať tých, čo majú viac učenosti ako lásky: „Ach, aké nesmierne množstvo duší sa vašou vinou nedostane do neba a budú zatratené!“

Kiežby sa o_toto aspoň toľko starali ako o_svoje štúdiá, aby mohli vydať Bohu počet zo svojich vedomostí a zverených talentov!

Mnohí z_nich by sa pohnutí touto myšlienkou oddali rozjímaniu o_Božích veciach, a tak sa naučili počúvať, čo v_nich hovorí Pán, zanechali by ľudské túžby a ohľady a celí by sa odovzdali Božím vnuknutiam a jeho vôli. Z_hĺbky duše by volali: „Tu som, Pane; čo chceš, aby som urobil? Pošli ma, kam sa ti páči, hoc aj do Indie!“

{p}

RESPONZÓRIUM

{r}Lk 19, 2{/r}; {r}Sk 1, 8{/r}

Žatva je veľká, ale robotníkov málo. {*} Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.

Keď zostúpi na vás Duch Svätý, dostanete silu a budete mi svedkami až po samý kraj sveta. {*} Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.

HYMNUS

Teba, Bože, chválime.

RANNÉ CHVÁLY

HYMNUS

(Podľa slovenského znenia Liturgie hodín I., str. 515)

(Jedn. kat. spevník, 114)

Syn Otca jednorodený,

prvopočiatok stvorení,

ty krstom všetkých posviacaš

a Božie deti tvoríš z_nás.

Prišiel si z_rajskej výsosti

v_podobe ľudskej bytosti

smrťou vykúpiť stvorenie,

aby žil človek blažene.

Prosím teba, Kriste náš,

prebývaj vierou, láskou v_nás;

daj svetlo srdcu, ktoré ho

pretvorí v_stánok Milého,

Ty, Pane, s_nami zostávaj,

noc tmavú od nás odháňaj,

zmy z_našej duše vinu, hriech

a udeľ milosť, spásny liek.

Kriste, si pravda, život náš,

kiež od nás úctu, slávu máš;

ty, sláva Otca, Ducha jas,

zjavuješ sa nám v_každý čas. Amen.

Ant. 1 Vierou v_pravdu nás Boh povolal skrze evanjelium aby sme získali slávu nášho Pána Ježiša Krista.

Žalmy a chválospev sú z_nedele prvého týždňa.

Ant. 2 Choďte, učte všetky národy a krstite ich v_mene Otca i_Syna i_Ducha Svätého.

Ant. 3 Keď to počuli pohania, radovali sa a oslavovali Pánovo slovo.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}1 Kor 15, 1-2a. 3-4{/r}

Bratia, pripomínam vám evanjelium, ktoré som vám hlásal a vy ste ho prijali, zotrvávate v_ňom a prostredníctvom neho dosahujete spásu. Odovzdal som vám predovšetkým to, čo som aj ja prijal: že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem, že bol pochovaný a že bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písem.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Zvestujte pohanom {*} Pánovu slávu.

Zvestujte pohanom {*} Pánovu slávu.

A jeho zázraky všetkým národom. {*}

Pánovu slávu.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Zvestujte pohanom {*} Pánovu slávu.

Ant. na Benediktus: Nech je zvelebený Pán, lebo vykúpil všetky národy a všetky povolal z_temnôt do svojho obdivuhodného svetla.

Prosme nášho Otca za celé ľudstvo a volajme k_nemu:

Pane, príď tvoje kráľovstvo!

Bože, ty chceš rozptýliť nevedomosť sveta prostredníctvom Ježiša Krista,

daj, aby svedectvo a učenie tvojej Cirkvi zažiarilo všade medzi národmi.

Pane, príď tvoje kráľovstvo!

Bože, ty chceš, aby sa tvoje slovo hlásalo až po kraj sveta,

daj, aby sa v_nás stalo ohňom a nehasnúcim svetlom.

Pane, príď tvoje kráľovstvo!

Bože, ty miluješ všetkých ľudí a nechceš, aby čo i_len jeden z_nich zahynul,

daj, aby sme boli súci a hotoví na akékoľvek poslanie.

Pane, príď tvoje kráľovstvo!

Bože, ty si prijal za svoje deti tých, ktorých svätý František krstom znovuzrodil,

daj, aby sme boli účinnými vysluhovateľmi tvojich sviatostí.

Pane, príď tvoje kráľovstvo!

Bože, ty si prostredníctvom hlásateľov tvojho evanjelia navzájom združil národy,

daj im pevnú vôľu nastoliť pravý pokoj, ktorý spočíva na spravodlivosti.

Pane, príď tvoje kráľovstvo!

Bože, ty si nás naučil tak sa zriekať pohodlia tohto sveta, aby sme si zachránili dušu,

skrze svojho Syna Ježiša Krista zachráň deti tohto sveta.

Pane, príď tvoje kráľovstvo!

MODLITBA

Pane, zľutovný a milosrdný Bože, ty si Františkovi, hlásajúcemu evanjelium, otvoril brány Východu; pošli nás hoci aj na kraj sveta, aby sme tam pracovali na radosť matky Cirkvi. O_to ťa prosíme

PREDPOLUDNÍM

Ant. Viem, komu som uveril, a som presvedčený, že spravodlivý sudca má moc zachovať to, čo mi bolo zverené, až do onoho dňa.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}Rim 1, 16-17{/r}

Ja sa za evanjelium nehanbím; veď ono je Božou mocou na spásu každému, kto verí, najprv Židovi, potom Grékovi.

Pán vloží slovo hlásateľom evanjelia.

Veľkou silou.

NAPOLUDNIE

Ant. Kto má milosrdenstvo, poučuje a vodí ako pastier svoje stádo.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}1 Sol 2, 2b-4{/r}

Vo svojom Bohu sme našli odvahu hlásať vám Božie evanjelium uprostred mnohých ťažkostí. Lebo naše povzbudzovanie nepochádza z_omylu ani z_nekalých pohnútok, ani nebolo falošné. Ale ako nás Boh vyskúšal, že nám možno zveriť evanjelium, tak hovoríme, nie aby sme sa ľuďom páčili, ale Bohu.

Zachovávali Božie príkazy.

A jeho nariadenia.

POPOLUDNÍ

Ant. Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval.

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}2 Tim 1, 8b-9{/r}

Trp spolu so mnou za evanjelium posilňovaný mocou Boha. On nás spasil a povolal svätým povolaním, nie pre naše skutky, ale podľa svojho rozhodnutia a milosti, ktorú sme dostali v_Kristovi Ježišovi.

Božia milosť nebola vo mne márna.

Ale jeho milosť zostáva vo mne stále.

VEŠPERY

HYMNUS

(Podľa slovenského znenia Liturgie hodín I, str. 1332)

Ježišu, koruna preslávna

a pravda veľmi vznešená,

čo svojmu vyznávačovi

trvalú dávaš odmenu:

Na jeho prosbu zástupu

odpusti hriechy škodlivé,

znič nám vín ťažkú potupu

a strhni z_nás pút okovy.

Nelipol k_svetským márnostiam,

a tak žil v_žití pozemskom,

aby sa srdcom páčil vždy

jedine tebe, Ježišu.

Ježiša, Kráľa dobrého,

jednostaj verne vyznával

a zvody diablov pošliapal

i_pyšných jeho spojencov.

Preslávny v_čnosti, vo viere,

modlitbe celkom oddaný,

a telo krotil striedmosťou,

včuľ v_nebi žije v_radosti.

Buď Bohu sláva trvalá

i_jedinému Synovi

i_Duchu Tešiteľovi

vždycky a večné na veky. Amen.

Ant. 1 Stal som sa služobníkom evanjelia z_daru Božej milosti.

Žalm 113

Ant. 2 Všetko robím pre evanjelium, aby som mal na ňom podiel.

Žalm 84

Ant. 3 Dostal som milosť zvestovať pohanom Kristovo nevyspytateľné bohatstvo.

Chválospev Ef 1, 3-10

KRÁTKE ČÍTANIE

{r}2 Tim 4, 6-8{/r}

Bratia, mám vyliať svoju krv na obetu, nastáva čas môjho odchodu. Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru Som zachoval. Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v_onen deň dá Pán, spravodlivý sudca; a nielen mne, ale aj všetkým, čo milujú jeho príchod.

KRÁTKE RESPONZÓRIUM

Porov. Flp 2, 21; Gal 6, 14

Pre mňa žiť je Kristus. {*} A zomrieť zisk.

Pre mňa žiť je Kristus. {*} A zomrieť zisk.

Chváliť sa mi treba. {*}

Krížom nášho Pána Ježiša Krista.

Sláva Otcu i_Synu i_Duchu Svätému.

Pre mňa žiť je Kristus. {*} A zomrieť zisk.

Ant. na Magnifikat: Mnohí prídu od východu i_západu a budú stolovať s_Abrahámom, Izákom a Jakubom v_nebeskom kráľovstve.

Keď dnes radostne oslavujeme svätého Františka, s_dôverou prosme Boha, ktorý je obdivuhodný vo svojich svätých:

Pane, vyslyš naše prosby.

Bože, ty si vtlačil do srdca svätého Františka živý zmysel pre tvoje otcovské milosrdenstvo,

dožič aj nám, aby sme v_teba vždy pevne verili a prechovávali voči tebe synovskú dôveru.

Pane, vyslyš naše prosby.

Bože, ty si tak silno rozohnil dušu svätého Františka za šírenie blahozvesti tvojho Syna,

daj aj nám, aby sme neprestajne horeli tou istou apoštolskou horlivosťou.

Pane, vyslyš naše prosby.

Bože, ty si udelil svätému Františkovi hrdinskú trpezlivosť pri poúčaní pohanov,

urob nás hodnými služobníkmi tvojho slova.

Pane, vyslyš naše prosby.

Bože, ty si skrze apoštolov svojho Syna otvoril cestu pravdy ľuďom každej národnosti a každého charakteru,

udeľ, aby všetci poznali teba, pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.

Pane, vyslyš naše prosby.

Bože, ty si chcel, aby tvoj Syn vylial svoju krv za celé ľudské pokolenie,

dobrotivo prijmi nás a našich bratov i_všetkých zomrelých veriacich do nebeskej vlasti.

Pane, vyslyš naše prosby.

Najsvätejšie meno Ježiš, titulárny sviatok SJ – slávnosť. Spoločnosť Ježišova dnes slúži sv. omšu za potreby Cirkvi a Spoločnosti Ježišovej
1993 Výročie posviacky Kaplnky sv. Ignáca v_Exercičnom dome sv. Ignáca v_Prešove
Sv. Ján Ogilvie, kňaz, ľubovoľná spomienka
Bl. Šebastián Kimura, kňaz, mučeník – ľubovoľná spomienka (Japonsko)
1622 Svätorečenie sv. Ignáca a sv. Františka Xaverského. Spoločnosť Ježišova dnes slúži sv. omšu za potreby Cirkvi a Spoločnosti Ježišovej
Sv. Jozef, ženích Panny Márie, patrón Spoločnosti Ježišovej – slávnosť
Sv. Mikuláša Owena, mučeník, ľubovoľná spomienka
1541 Sv. Ignác sa stáva prvým generálnym predstaveným
2000 Výročie posviacky Kaplnky Kristovej Tváre v_Bratislave – Školastikát
Patrocínium Kostola Najsvätejšej Trojice v_Trnave.
Patrocínium Kaplnky na Panskej ul. v_Bratislave
Patrocínium Kaplnky Kristovej Tváre – Školastikát
Spoločnosť Ježišova dnes slúži sv. omšu za potreby Cirkvi a Spoločnosti Ježišovej
Patrocínium Kostola Božského Srdca Ježišovho v_Košiciach
Spoločnosť Ježišova dnes slúži sv. omšu za potreby Cirkvi a Spoločnosti Ježišovej
Výročie posviacky Kostola Najsvätejšieho Spasiteľa v_Bratislave
1773 pápež Klement XIV. brevem "Dominis ac Redemptor" zrušil Spoločnosť Ježišovu na celom svete.
Patrocínium Kostola Najsvätejšieho Spasiteľa v_Bratislave
1814 pápež Pius VII. obnovil Spoločnosť Ježišovu
Spoločnosť Ježišova dnes slúži sv. omšu za potreby Cirkvi a Spoločnosti Ježišovej
Bl. Jozefa Imberta, Jána Mikuláša Cordiera, kňazi; Tomáša Sitjara, kňaza a spol., mučeníci; ľub. spom.
Patrocínium Kostola Povýšenia sv. Kríža v_Ružomberku
Patrocínium Kaplnky Sedembolestnej Panny Márie v_Piešťanoch
1540 pápež Pavol III. potvrdil Spoločnosť Ježišovu
Spoločnosť Ježišova dnes slúži sv. omšu za potreby Cirkvi a Spoločnosti Ježišovej
Výročie posviacky Kaplnky Sedembolestnej Panny Márie v_Piešťanoch
Sv. Peter Calungsod (Tomhom, ostrov Guam)
Výročie posviacky Kostola Božského Srdca Ježišovho v_Košiciach
Výročie posviacky Kostola Najsvätejšej Trojice v_Trnave
Spomienka na všetkých zosnulých Spoločnosti Ježišovej
Spoločnosť Ježišova dnes slúži sv. omšu za zosnulých Spoločnosti Ježišovej
Bl. Bernard František de Hoyos, kňaz, ľubovoľná spomienka