LH pre SDB

Narodil sa vo Vajnoroch pri Bratislave 4. januára 1915, ako prvé z_desiatich detí. V_desiatich rokoch bol náhle uzdravený na príhovor Panny Márie, ktorej prisľúbil, že „bude jej synom navždy“. Roku 1927 vstúpil do školy k_saleziánom v_Šaštíne, po absolvovaní noviciátu vo Svätom Beňadiku zložil v_roku 1932 prvú rehoľnú profesiu a v_roku 1940 bol v_Turíne vysvätený za kňaza. Pôsobil v_saleziánskom oratóriu v_Bratislave-Miletičovej a neskôr ako profesor chémie na biskupskom gymnáziu v_Trnave.

Keď unikol „Barbarskej noci“ (z_13. na 14. apríla 1950), rozhodol sa sprevádzať mladých spolubratov tajne cez hranice až do Turína, aby sa mohli stať kňazmi. Pri dvoch úspešných prechodoch (na konci leta a v_jeseni 1950) takto zachránil spolu 21 duchovných povolaní, medzi nimi aj niekoľkých diecéznych kňazov. V_apríli 1951 sa tretia výprava nepodarila. Don Titus Zeman čelil zatknutiu, mučeniu, vo februári 1952 ho komunistický režim odsúdil na 25 rokov. Celkovo trinásť rokov bol väznený, napokon ho totalitný režim v_roku 1964 podmienečne prepustil z_väzenia, no stále bol sledovaný a prenasledovaný.

(List priateľovi Michalovi Lošonskému [Linz, 26. januára 1951]
Slovenský národný archív [Bratislava] – Copia Pubblica VIII, 869)

Dnes počas svätej omše som dostal také dve silné injekcie, že keby som ich bol dostal prv, nebol by som Ti napísal predošlý list [z 21. januára] o_strachu. Prvá bola pri čítaní z_Prvého listu apoštola Jána: Aj my sme povinní dávať život za bratov{n}{r}1Jn 3,16{/r}{/n}, je to teda naša povinnosť byť pripravení i_život položiť za bratov. Veď čoho sa máme báť? V_tom istom čítaní je napísané: My vieme, že sme prešli zo smrti do života, lebo milujeme bratov.{n}{r}1Jn 3,14{/r}{/n} Drahý priateľ, urob si rozjímanie o_tomto texte, pomaly si čítaj vetu za vetou a uvažuj. Isto uznáš, že som sa mýlil, keď som Ti minulý list poslal napísaný v_tomto tóne. Boli to prvé dojmy. Príliš som sa pridržiaval myšlienky na tento život a nebol som upriamený na ten druhý, lepší. Ten, ktorý chceme z_Božieho milosrdenstva dosiahnuť.

A druhá inšpirácia bola v_evanjeliu: Nebojte sa... Nepredávajú sa dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z_nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca. Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov!{n}{r}Mt 10,28.29-31{/r}{/n} Teda ani vrabec nepadne na zem bez toho, aby to nedopustil Boh; aj vlasy máme na hlave spočítané a ani jeden z_nich nestratíme, ak to Boh nedopustí. A opakuje sa tu: „Nebojte sa!“ Zdôverím sa Ti, drahý priateľ, toto boli dve silné myšlienky, ktoré ma sprevádzali počas celej omše. A nemôžem odolať, aby som Ti to nenapísal.

Azda by to niekto pomenoval falošným hrdinstvom, azda šialenstvom, azda nerozumnosťou. Nech si to menuje, kto chce a ako chce, ja to nazývam povinnosť, ktorú mi zverili hlavní predstavení a za ktorú som zodpovedný jedine Pánu Bohu a svojim „skutočným predstaveným“, nie takým, ktorí by sa chceli robiť predstavenými a z_teplej kancelárie všetko dirigovať.

Píšem Ti to, lebo sa nemôžem zbaviť akéhosi tušenia, či vari Ty sám to [aktívnu pomoc] neodkladáš na základe toho listu, čo si mi spomenul, v_ktorom Ťa jeden môj dobromyseľný spolubrat upozorňoval, aby si si dal na mňa pozor, lebo robím bez poradenia sa s_predstavenými. Uisťujem Ťa, že ja som sa s_nimi poradil a oni mi dali svoju radu i_svoje požehnanie, ktoré považujem za požehnanie dona Bosca samého. Lebo veď oni sú jeho nástupcami a zástupcami tu na zemi.

Nepredávajú sa dva vrabce za halier? {*} A predsa ani jeden z_nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca.

Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov. {*} A predsa ani jeden z_nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca.

Bože, ty si blahoslavenému kňazovi a mučeníkovi Titusovi dal odvahu poslúchnuť evanjelium a nebáť sa vystaviť svoj život nebezpečenstvu pre bratov a sestry; na jeho príhovor nám pomáhaj, aby sme mali na zreteli dobro našich blížnych a boli verní a vytrvalí v_kresťanskom povolaní.

Bohu buď chvála a sláva večná,

nech zaznie svedectvo spoločenstva.

Titus nám káže ku Kristovi ísť,

Láska je mocnejšia než nenávisť.

Mária nad hriešnikmi dnes smúti,

kto nemiluje, ostáva v_smrti.

Dať život za bratov – to je však dar,

položme obetu dnes na oltár.

Sme viacej než vrabce v_lístí stromov

a máme u_Otca v_nebi domov.

Kráčajme po ceste mučeníkov,

vystlanú skutkami namiesto slov.

Oslavujme Pána, velebme ho,

volá na hriešnika nehodného.

Úbožiak zavolá, Pán odpovie

svedectvom milostí v_každom slove.

Čo vravel potme Pán, vynesme von,

nech slovo svedectva znie ako zvon.

Nepriateľ dušu nám nerozdrví.

Tak svedčil Titus vyliatím krvi.

Mučeník Titus sa Pánovi dal,

tým navždy dosvedčil: Kristus je kráľ.

Vraví nám: Do konca vždy vytrvaj,

čaká ťa nebeská odmena, raj.

Nech v_našej rodine modlitba znie

za mnohé duchovné povolanie,

nech stále spievajú ústa naše,

Pána chcem velebiť v_každom čase. Amen.

Pre Inštitút dcér Márie Pomocnice a Sekulárny inštitút dobrovoľníčok dona Bosca ľubovoľná spomienka

Mladý bohoslovec Variara prebral jeho žezlo. V_roku 1898 bol vysvätený za kňaza. Podľa vzoru valdocckého oratória zmenil toto miesto utrpenia na miesto radosti, kde bolo možné žiť intenzívnym duchovným životom. Ako duchovný vodca mnohých mladých postihnutých malomocenstvom vybadal u_niektorých z_nich znaky rehoľného povolania. Keďže žiadna rehoľa neprijímala malomocných kandidátov či dcéry takýchto rodičov, skrsla mu myšlienka o_zasvätených dievčatách, ktoré sú malomocné. Založil nový rehoľný inštitút – Kongregáciu dcér Najsvätejších Sŕdc Pána Ježiša a Panny Márie.

Moje milované dcéry v_Srdci Ježišovom, [...] usilujte sa všetko robiť in ipso, cum ipso et in ipso [v ňom, s_ním a cez neho], to jest robiť všetko s_Ježišom, pre Ježiša a v_Ježišovi. Ak dovolíte, Ježiš má byť akousi prísadou, ktorá dáva chuť všetkým vašim skutkom. Pamätajte, že rôzne náboženské úkony predpísané svätou Regulou a rôzne náboženské úkony, ktoré každá z_vás robí, sú ako malé pramene, odkiaľ každá z_vás načerpala s_cieľom živiť ducha nábožnosti, aby posvätil všetky ostatné chvíle života.

Ak by ste chceli prežiť určitý čas bez toho, aby ste tohto ducha žiadnym spôsobom navonok neprejavili, alebo keby ste ho nanešťastie udusili vo svojom srdci, ako by ste mohli udržať ten najhlbší intímny vzťah, tú nevýslovnú príbuznosť, ktorú si sám Pán Ježiš zaumienil vytvoriť medzi ním a vašimi dušami prostredníctvom svätého krstu?

Potom nemôže existovať žiadna komunikácia medzi tým Bohom, ktorého my nazývame prekrásnym menom Otec, a nami, ktorí máme šťastie nazývať sa jeho deťmi. V_tomto smutnom prípade by začal slabnúť duch živej viery, prostredníctvom ktorej sme hlboko presvedčení o_pravde nášho svätého náboženstva. Takýmto spôsobom – v_akýchkoľvek okolnostiach by sme sa mohli ocitnúť – vnímame vplyv tejto viery. Bez tohto ducha nábožnosti nemožno poslúchať Ducha Svätého, ktorý nás veľmi často navštevuje, poučuje, potešuje a pomáha nám v_našich chorobách.

Naopak, ak tohto ducha pestujeme, pod jeho vplyvom sa naše zjednotenie s_Bohom nikdy nepreruší, ale prenikne všetky naše skutky, dokonca aj najbežnejšie. Tieto potom nadobudnú výsostne náboženský ráz a ako voňavý incenz stanú sa súčasťou toho kultu, ktorý nikdy nebol prerušený a ktorý máme preukazovať Bohu. Takýmto spôsobom, hovorí svätý Gregor Veľký, náš život sa stane princípom toho šťastia, ktorému sa tešia blahoslavení v_nebi.

Ak takýto vzťah existuje medzi Bohom a kresťanskou dušou, čo sa stane medzi Bohom a rehoľnou dušou, keď ich putá, ktoré sú spojené rehoľnou profesiou, sú také slávnostné a intímne? Vo chvíli, keď duša vysloví sväté sľuby, vydá sa za Ježiša Krista, bezvýhradne sa mu oddá, ponúkne mu všetky svoje schopnosti, pocity, samotný svoj život. Duša teda úplne patrí Bohu. Z_toho dôvodu neexistuje nič dôležitejšie, čo by viera mala pestovať, než duch nábožnosti. Musí ho vlastniť na takom vysokom stupni, že ho potom môže komunikovať tým, ktorí sa okolo nej nachádzajú.

Buďte všetci jednomyseľní, súcitní, bratsky sa milujte! {*} Povolaní ste, aby ste dostali dedičstvo požehnania.

Milujte sa navzájom bratskou láskou, predbiehajte sa vzájomne v_úctivosti, v_horlivosti neochabujte, buďte vrúcneho ducha, slúžte Pánovi. {*} Povolaní ste, aby ste dostali dedičstvo požehnania.

Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu. A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé.

Ant. na Benediktus: Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.

Zjednotení pri liturgii chvál vzývame Krista Pána, pretože mu podľa príkladu blahoslaveného Alojza Variaru slúžime vo svätosti a spravodlivosti po všetky dni nášho života:

Ty si chcel byť skúšaný vo všetkom, aby si nám bol vo všetkom podobný okrem hriechu;

Ty si nám v_blahoslavenom Alojzovi Variarovi dal vzor lásky k_bratom a sestrám trpiacim na tele i_na duši;

udeľ, Pane Ježišu, dcéram Najsvätejších Sŕdc Pána Ježiša a Panny Márie a všetkým členom saleziánskej rodiny rovnakú lásku k_najnúdznejším.

Nekonečne dobrotivý Otče, ty si smrťou a zmŕtvychvstaním svojho Syna spasil celý svet; dobrotivo nám udeľ, aby sme na príhovor blahoslaveného Alojza, kňaza, aj my, povolaní mať spoluúčasť na bolesti, mohli byť zanietenými svedkami tvojej lásky k_Otcovi.

Ant. na Magnifikat: Čokoľvek ste urobili jednému z_týchto najmenších, mne ste urobili. Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta.

Blahoslavený Alojz Variara sa pozeral na Krista ako na dobrého samaritána, ktorý bol nablízku každému človeku zranenému na tele i_na duši; s_dôverou v_jeho príhovor prednesme nášmu Pánovi svoje prosby:

Pane Ježišu, ty si uzdravil sluhu rímskeho stotníka; spolu s_ním ťa prosíme:

Pane Ježišu, ty si na kríži odpustil kajúcemu zločincovi, ktorý spolu s_tebou zomieral; spolu s_ním ťa prosíme:

Spomeň si na nás, keď budeš vo svojom kráľovstve, a prijmi k_sebe našich zosnulých bratov a sestry, aby mohli kontemplovať tvoju tvár.

Bože, Otče nesmiernej lásky, ty si v_dievčati Laure Vicuňovej obdivuhodným spôsobom spojil silu ducha so žiarivou nevinnosťou; na jej príhovor daj aj nám odvahu prekonávať životné skúšky a vo svete dosvedčovať blahoslavenstvo čistých srdcom.

(Sacra pro causis sanctorum Congregatio, Beatificationis et Canonizationis Servæ Dei lauræ Vicunia, Summarium, Rím 1969, 227nn, passim)

Už od prvých dní po príchode do kolégia bolo na Laure vidno – dosvedčuje to jej direktorka –, že má niečo, čo prevyšuje jej vek, a že je veľmi nábožná. Jej nevinné srdce nenachádzalo pokoj a odpočinok v_inom ako v_Božích veciach. Aj keď bola ešte len malým dievčatkom, jej nábožnosť bola seriózna: nič na nej nebolo strojené, nič, v_čom by preháňala.

Vo všetkom bola prirodzená a jednoduchá. Bolo vidno, že mysľou je počas modlitby sústredená na to, čo práve robí. Takmer nikdy si neuvedomovala, čo sa okolo nej deje, niekedy ju bolo treba upozorniť, že ju niekto volá alebo že treba odísť z_kostola.

Rovnako sústredene si plnila aj ostatné povinnosti. Veľmi dobre pochopila zásadu „rob, čo máš robiť“, a sama sa jej aj držala; vo_svätej, radostnej a spokojnej slobode ducha prechádzala z_kostola do školskej triedy, z_nej do dielne alebo k_nejakej inej práci či zábave.

„Pre mňa,“ často opakovala, „modliť sa alebo pracovať je to isté; modliť sa alebo hrať sa, modliť sa alebo odpočívať je to isté. Keď robím to, čo mi bolo prikázané, plním iba to, čo chce Boh, aby som vykonala, a ja chcem robiť práve to, čo si on praje; to je moja najlepšia modlitba.“

„Len čo objavila nábožný život,“ píše jej direktorka, „silno si ho zamilovala, a tak získala obrovský a trvalý dar modlitby; aj počas rekreácie bolo vidno, že je ponorená v_Bohu.“

„Zdá sa mi,“ hovorievala, „že sám Boh udržuje vo mne živú spomienku na jeho božskú prítomnosť. Kdekoľvek sa nachádzam, či už v_triede, alebo na dvore, táto spomienka ma stále sprevádza, pomáha mi a posilňuje ma.“

„Ty sa asi vždy budeš zaoberať touto myšlienkou,“ namietal jej spovedník, „a pravdepodobne potom budeš zanedbávať svoje povinnosti.“

„Ale nie, otče,“ odpovedala. „Viem, že táto myšlienka mi pomáha všetko robiť lepšie a vôbec ma nevyrušuje, ja ju totiž nemám stále na mysli. Táto spomienka bez toho, aby som sa ňou zaoberala, jednoducho vo mne vyvoláva veľké potešenie.“

Bože, ty si ma poúčal od mojej mladosti {*} a ja až doteraz ohlasujem tvoje diela zázračné.

V_tieni svojej ruky ma skryl. {*} A ja až doteraz ohlasujem tvoje diela zázračné.

Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu. A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé.

daj, aby sme verní svojmu krstnému záväzku mali radosť z_nasledovania Krista.

prijmi obetu nášho života, aby sme upevňovali hlboké spoločenstvo s_tebou a s_našimi bratmi a sestrami.

Darom svojho Ducha Svätého si urobil mladú Lauru silnou vo_viere, čistou v_srdci, hrdinskou v_láske;

prebuď v_dospievajúcej mládeži vôľu radostne ti slúžiť v_bratoch a sestrách.

urob nás znamením tvojej dobroty pre tých, ktorých dnes stretneme na svojej ceste.

Ant. na Magnifikat: Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov.

S_radosťou vzdávajme vďaky Bohu Otcovi za divy, ktoré uskutočnil vo svojich svätých a volajme:

Ochraňuj mladých, ktorí žijú uprostred ťažkostí a pokušení našej doby;

aby podľa príkladu blahoslavenej Laury vedeli objaviť hodnotu utrpenia, ktoré očisťuje a vykupuje.

aby pracovali na zveľadení autentických ľudských a kresťanských hodnôt pre rozvoj národov.

Narodil sa v_Savojsku 21._augusta 1567. Keď sa stal biskupom (1602), celú svoju apoštolskú prácu zameral na úsilie, aby obyvateľstvo v_kraji Chablais, ktorý prešiel pod vplyv protestantskej reformy, znovu priviedol ku katolíckej viere. Svojou rôznorodou činnosťou vychovával kresťanský ľud a ukázal, že v_každom povolaní je možné pestovať duchovný život. Naplno sa venoval svojmu poslaniu pastiera: bol jednoduchý s_jednoduchými; vedel viesť dialóg s_protestantmi; duše, ktoré túžili slúžiť Kristovi, vovádzal do „nábožného života“ a odhaľoval im tajomstvá Božej lásky; laikom dokázal priblížiť duchovný život a pomôcť zamilovať si prejavy nábožnosti. Stal sa apoštolom tlače, podporoval vzťah k_práci a kultúre. Ku všetkým sa správal láskavo a primerane úctivo.

Zo spoločnej časti na sviatky duchovných pastierov: pre biskupov, alebo učiteľov Cirkvi.

Láskavý Bože, ty si povolal svätého biskupa Františka, aby sa v_horlivosti za spásu duší stal všetkým pre všetkých; prosíme ťa, pomáhaj nám podľa jeho príkladu slúžiť bratom a sprítomňovať vo svete tvoju dobrotivú lásku.

Všemohúci a milosrdný Bože, ty si vzbudil v_Cirkvi svätého Františka Saleského, horlivého pastiera a vľúdneho učiteľa; daj, aby sme aj my vo svojom poslaní k_mladým pracovali s_tým istým apoštolským duchom.

Ant.Na sviatok svätého Františka Saleského chváľme Krista Pána, prameň každej múdrosti.

Nech vystúpi chvála na Františka

od blažených bratov neba

i_od nás na pozemskej púti.

V_horlivosti mladého veku

vzdal si sa svetskej slávy

a nasledoval si Učiteľa a Pána.

Posvätený pastier stáda

zhromaždil si stratených z_diaľok

a viedol si ich do Kristovho ovčinca.

S_neskrotnou a svätou odvahou

všade si hľadal tých, čo sa zmýlili,

a navrátil si ich ku Kristovi Pánovi.

Roznášal si pravé svetlo,

obdivuhodný a svätý učiteľ,

a aj nás podnecuješ na sväté výpravy.

Zhora sa prihováraj, František,

aby tvoje deti napredovali veselé

po ceste, ktorú si kedysi vyznačil.

Pane, najvyšší veľkňaz,

tebe sláva po večné veky

s_Otcom i_Duchom Svätým. Amen.

{v}1{/v}Preto vás prosím ja, väzeň v_Pánovi, aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo, {v}2{/v}so všetkou pokorou, miernosťou a zhovievavosťou. Znášajte sa navzájom v_láske {v}3{/v}a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja. {v}4{/v}Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v_jednej nádeji svojho povolania. {v}5{/v}Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst. {v}6{/v}Jeden je Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, preniká všetkých a je vo všetkých.

{v}7{/v}Ale každý z_nás dostal milosť podľa miery, akou nás obdaroval Kristus. {v}11{/v}On ustanovil niektorých za apoštolov, niektorých za prorokov, iných za evanjelistov a iných za pastierov a učiteľov, {v}12{/v}aby pripravovali svätých na dielo služby, na budovanie Kristovho tela, {v}13{/v}kým nedospejeme všetci k_jednote viery a poznania Božieho Syna, k_zrelosti muža, k_miere plného Kristovho veku, {v}14{/v}aby sme už neboli malými deťmi, ktorými sem-tam hádže a zmieta hocijaký vietor klamlivého ľudského učenia, ktorý podvodne strháva do bludu. {v}15{/v}Ale žime podľa pravdy a v_láske všestranne vrastajme do toho, ktorý je hlavou, do Krista. {v}16{/v}Z_neho celé telo, pevne zviazané a pospájané všetkými oživujúcimi spojivami, podľa činnosti primeranej každej časti, rastie a buduje sa v_láske.

{v}17{/v}Preto hovorím a dosvedčujem v_Pánovi: Už nežite, ako žijú pohania, v_márnosti svojho zmýšľania, {v}18{/v}so zatemneným rozumom, odcudzení Božiemu životu pre nevedomosť, ktorá sa ich zmocnila, a pre zaslepenosť ich srdca. {v}20{/v}Vy ste sa tak o_Kristovi neučili, {v}21{/v}ak ste vôbec o_ňom počuli a v_ňom boli vyučení, ako je pravda v_Ježišovi, {v}22{/v}že máte odložiť starého človeka s_predošlým spôsobom života, ktorý sa ženie za klamnými žiadosťami do skazy, {v}23{/v}a obnovovať sa duchovne premenou zmýšľania, {v}24{/v}obliecť si nového človeka, ktorý je stvorený podľa Boha v_spravodlivosti a pravej svätosti.

Ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť {*} a vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj. Preň ste aj povolaní v_jednom tele.

Ale nad všetko toto majte lásku, ktorá je zväzkom dokonalosti! {*} A vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj. Preň ste aj povolaní v_jednom tele.

(Preložené z_Pojednání o_lásce k_Bohu, Matice cyrilometodějská, Olomouc 1998, s. 209-211)

Láska nie je nič iné, než hnutie srdca vyvolané zaľúbením sa do dobra, je to smerovanie srdca k_tomuto dobru. Zaľúbenosť je teda silnou pohnútkou lásky, rovnako ako láska je silnou pohnútkou zaľúbenosti.

Ak sa náš rozum pozorne zameria na vznešenú Božiu slávu, nemôže to byť inak, iba tak, že naša vôľa bude uchvátená zaľúbením sa do najvyššieho Dobra. Potom si však užime slobody a povzbuďme svoje srdce k_tomu, aby obnovilo a posilnilo prvé úkony zaľúbenosti – súhlas a radosť. Boh je Bohom nášho srdca týmto zaľúbením, ktorým ho naše srdce objíma a prijíma za predmet svojej lásky. Naším dedičným podielom je preto skutočnosť, že my prostredníctvom tohto úkonu požívame dobrá, ktoré sú v_Bohu, a ako dedičstvo získavame radosť a uspokojenie v_každom smere. Týmto zaľúbením sa duchovným spôsobom jeme a pijeme z_božskej dokonalosti, pretože úkonmi lásky a zaľúbenia si ju privlastňujeme a priamo vťahujeme do svojho srdca.

Akú radosť budeme mať v_nebi u_Boha, môj Teotim, keď budeme stáť pred Milovaným nášho srdca ako pred nekonečným morom, ktorého vody už nie sú nič iné ako dokonalosť a dobrota. Potom sa naše srdce bude podobať prenasledovanému a vysilenému jeleňovi, ktorý konečne našiel čistý, čerstvý prameň a napil sa z_osviežujúcej, chladnej vody{n}porov. {r}Ž 42,2a{/r}{/n}. Po dlhom túžení dosiahne naše srdce silný, živý prameň božstva{n}porov. {r}Ž 42,2b{/r}{/n} a prostredníctvom zaľúbenia prijme do seba všetky dokonalosti Milovaného. V_dokonalom požívaní radosti, ktorú nájde, bude nasýtená jej nepomíňajúca sa rozkoš.

Tak vojde milovaný Ženích k_nám ako do komnaty svojej nevesty, aby spolu s_našou dušou prežíval svoju večnú radosť. Veď on sám povedal, že príde, aby si v_nás urobil príbytok, ak zachováme svätý zákon lásky{n}{r}Jn 14,23{/r}{/n}.

Láska svätého apoštola Pavla k_životu a utrpeniu i_smrti nášho Pána bola taká veľká, že tento život aj toto utrpenie a smrť nášho Vykupiteľa vtiahli do srdca tohto láskou zapáleného Božieho služobníka. Jeho vôľa sa tak úplne stala láskou, jeho pamäť spomienkou a jeho rozum rozjímaním.

Buďte k_sebe navzájom láskaví a milosrdní, navzájom si odpúšťajte, ako aj vám odpustil Boh v_Kristovi! {*} Napodobňujte Boha ako milované deti.

Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom. {*} Napodobňujte Boha ako milované deti.

Boh, Stvoriteľ, pri stvorení prikázal rastlinám, aby každá z_nich prinášala semeno podľa svojho druhu. Tak rozkázal aj kresťanom, ktorí sú živými rastlinami jeho Cirkvi, aby každý prinášal ovocie nábožnosti podľa svojej povahy, stavu a povolania.

Chcem povedať, že šľachtic má praktizovať nábožnosť inak ako remeselník, sluha inak ako knieža, vdova inak ako slobodná deva alebo manželka. Ba ešte ani to nestačí, ale nábožnosť treba jednotlivo prispôsobiť silám, úlohám a povinnostiam každého človeka.

Povedz mi, prosím ťa, moja Filotea, či by to bolo správne, keby biskupi vyhľadávali samotu ako kartuziáni, keby sa manželia nestarali o_zveľadenie svojho majetku viac ako kapucíni, keby remeselník trávil celé dni v_kostole ako rehoľník a rehoľník by bol zasa stále naporúdzi ako biskup, aby pomáhal vo všetkých prípadoch a okolnostiach, aké vytvorí núdza blížneho? Nebola by takáto nábožnosť smiešna, nezriadená a neznesiteľná?

A predsa ako často sa s_týmto omylom a nezmyslom stretávame! Nie, nie, Filotea moja; veď nábožnosť, ak je pravá a úprimná, vonkoncom nič neničí, ale všetko zdokonaľuje a završuje. A keby niekedy naozaj odporovala a prekážala niekomu v_povolaní a postavení, je bezpochyby falošná.

Včela zbiera svoj med z_kvetov tak, že ich ani najmenej nepoškodí, ani neporuší; zanecháva ich také nedotknuté, nepoškvrnené a svieže, ako ich našla. A pravá nábožnosť to robí ešte lepšie, lebo ona nielenže neničí nijaké povolanie alebo zamestnanie, ale robí ho milším a krajším.

Lebo ako všetky drahokamy ponorené do medu sú jasnejšie a žiarivejšie, každý podľa svojej farby, tak sa aj človek vo svojom povolaní stáva lepším a dokonalejším, ak ho spája s_nábožnosťou. Prostredníctvom nej sa aj tvoja starosť o_rodinu stáva pokojnejšou, vzájomná láska medzi manželom a manželkou úprimnejšou, povinná poslušnosť vladárovi vernejšou a každé zamestnanie príjemnejším a lepším.

A preto je omyl, ba blud chcieť vylúčiť nábožnosť z_vojenských družín, z_remeselníckych dielní, z_kniežacích dvorov, z_domácnosti manželov. Uznávam, drahá Filotea, že v_týchto úradoch a postaveniach nijako nemožno praktizovať čisto kontemplatívnu, kláštornú a rehoľnú nábožnosť. Lenže okrem týchto troch druhov nábožnosti je ešte mnoho iných, veľmi vhodných na zdokonalenie tých, ktorí žijú vo svetských stavoch.

Premeňte sa obnovou zmýšľania, {*} aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé.

Obnovte sa duchovne premenou zmýšľania, oblečte si nového človeka. {*} Aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé.

Zrkadlo božskej nežnosti,

voda prýštiaca z_prameňa,

oživ v_nás pokoj bez konca,

tíšiaci denné súženia.

Uč nás pokornej radosti,

ktorá sa stráca pre druhých,

vrátiac sa domov na večer,

po bojoch mnohých víťazných.

Daruj nám krotkosť Františka,

láskavosť srdca tichého,

aby nás viedli počas dňa

vážiť si svojho blížneho.

Nech naša práca za duše

nepozná strach a únavu,

stratené ovce z_košiara

navráťme stádu Kristovmu.

Ó, Pane, veľkňaz Najvyšší,

sláva ti patrí naveky,

s_Otcom i_Duchom presvätým

celý svet nech ťa velebí. Amen.

Ant. 2 Pánovi kňazi, chváľte Pána! Tichí a pokorní srdcom, chváľte Pána!

Bratia, keď som prišiel k_vám, neprišiel som vám zvestovať Božie tajomstvo vysokou rečou alebo múdrosťou. Moja reč a moje ohlasovanie nespočívali v_presvedčivých a múdrych slovách, ale v_prejavoch Ducha a moci, aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci. Medzi dokonalými hovoríme aj múdrosť, ale nie múdrosť tohto sveta, ale hovoríme tajomnú Božiu múdrosť, ktorá bola skrytá a ktorú Boh pred vekmi určil nám na slávu. Ako je napísané: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“ Ale nám to Boh zjavil skrze Ducha.

Ant. na Benediktus: Rozumní sa budú skvieť ako jas oblohy, učitelia múdrosti budú ako hviezdy na nebi.

Ďakujme Bohu Otcovi, v_ktorom má pôvod a vzor každá svätosť, a so srdcom dieťaťa sa modlime:

Vo svätom Františkovi Saleskom si nám dal živý obraz tichého a pokorného Krista;

Svätému biskupovi si dal milosť, že mohol obdivovať krásu a dobrotu tvojho stvorenia;

veď náš pohľad, aby sme vedeli rozlišovať dobro v_rôznych situáciách života.

Kristovo slovo nech vo vás bohato prebýva. Vo všetkej múdrosti sa navzájom poúčajte a napomínajte a pod vplyvom milosti spievajte Bohu vo svojich srdciach žalmy, hymny a duchovné piesne. A všetko, čokoľvek hovoríte alebo konáte, všetko robte v_mene Pána Ježiša a skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi.

Napodobňujte Boha ako milované deti a žite v_láske tak, ako aj Kristus miluje nás a vydal seba samého Bohu za nás ako dar a obetu ľúbeznej vône!

Vyzývame vás, bratia: napomínajte neporiadnych, posmeľujte malomyseľných, ujímajte sa slabých, ku všetkým buďte zhovievaví! Dajte si pozor, aby sa nik nikomu neodplácal zlým za zlé, ale vždy sa usilujte o_dobro medzi sebou i_voči všetkým!

Ant. 1 Budem pastierom svojho stáda: vyhľadám stratených a privediem späť vzdialených.

Bratia, nehľadali sme ľudskú slávu ani u_vás, ani u_iných. Hoci sme ako Kristovi apoštoli mohli zavážiť, boli sme medzi vami malí, ako keď matka kŕmi a láska svoje deti. Tak sme vás milovali, že by sme vám najradšej boli odovzdali nielen Božie evanjelium, ale aj vlastný život; takými drahými ste sa nám stali. Viete predsa, že sme každého z_vás, ako otec svoje deti, prosili, povzbudzovali a zaprisahávali, aby ste žili životom, ako sa patrí vzhľadom na Boha, ktorý vás volá do svojho kráľovstva a slávy.

Ant. na Magnifikat: Biskup František, zapálený láskou, Boh ťa urobil otcom mnohých; veď aj nás na pastviny večného života. Aleluja.

Obráťme sa s_dôverou v_modlitbe na nášho Boha Otca, ktorý v_Kristovi utvoril ľud novej zmluvy, a prosme ho:

Otče, ty si vo svätom Františkovi Saleskom vzbudil pastiera plného horlivosti a rozvahy;

Ty si zapálil srdce svätého Františka ohnivým zanietením za jednotu Cirkvi;

pomáhaj spisovateľom a novinárom, aby boli účinnými vychovávateľmi kultúry národa.

Ty si urobil nášho svätého patróna zakladateľom a učiteľom duchovného života plného múdrosti;

požehnávaj rehoľné sestry Navštívenia a všetkých členov saleziánskej rodiny.

Ako salezián bol poverený viacerými úlohami. Keď sa vrátil do Poľska, stal sa správcom farnosti v_Miejsce Piastowe (Halič) v_diecéze Przemyśl. Okrem vykonávania pravidelnej farskej pastoračnej práce sa venoval aj chudobnej a opustenej poľskej mládeži. Založil dve nové rehoľné spoločnosti – mužskú a ženskú vetvu –, ktoré zveril pod ochranu svätého Michala Archanjela. Pri ich založení vychádzal zo spirituality dona Bosca. Plný lásky k_Bohu a blížnemu a v_duchu hesla „práca a miernosť“ celý svoj život zasvätil zabudnutým a odmietaným sirotám, chudobným deťom a opustenej a morálne zanedbanej mládeži.

Zo_spoločnej časti na sviatky svätých mužov – rehoľníkov; alebo zo_spoločnej časti na sviatky duchovných pastierov.

Svet sa rúca, pretože ľudia zničili dva piliere spoločenského života. Vo_výchove a živote sa kladie dôraz prevažne na intelektuálne vzdelanie a na vedu, pričom sa zanedbáva „práca a miernosť“. Ale náš Stvoriteľ vie lepšie ako my, čo potrebujeme, a odporúča nám pracovať v_pote tváre a byť umiernený, v_opačnom prípade bude naším trestom strata chleba a spásy. On otvorene hovorí našim prarodičom v_raji: „V_pote svojej tváre budeš jesť svoj chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, z_ktorej si bol vzatý“{n}{r}Gn 3,19{/r}{/n}. Ježiš Kristus v_evanjeliu dodáva: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma“{n}{r}Mt 16,24{/r}{/n}. To znamená: „Nielen ja, váš Spasiteľ, musím trpieť a namáhať sa, ale aj vy všetci, moji učeníci, ak chcete byť so mnou v_nebi, musíte trpieť a pracovať a podriadiť svoj rozum, svoju vôľu a svoje skutky predpisom Božích príkazov.“

Celé svoje telo a všetky svoje zmysly musíte zapojiť do stálej služby Bohu tak, že budete na jeho slávu bojovať a pracovať dňom i_nocou po celý život až do smrti. „Telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu.“{n}{r}Gal 5,17{/r}{/n}

Prácu a miernosť nie je možné len tak ľahko napodobniť. Aby sme v_boji neustúpili, treba prísne držať na uzde telo a všetky svoje prirodzené sklony tak, ako kočiš drží pevne v_rukách opraty splašeného koňa, aby spolu s_ním nepadol do priepasti.

Boží Syn kráča pred nami v_ľudskom tele a svojím príkladom osvetľuje našu cestu, aby odľahčil ťarchu, ktorú Stvoriteľ položil na naše plecia, a povzbudil nás k_dobrovoľnému zriekaniu sa seba. Ježiš rád pracoval v_Jozefovej dielni a v_pote tváre trpezlivo znášal utrpenie a núdzu každodenného života. Nakoniec zomrel na kríži v_hrozných mukách. Nešetril sa, nič si nedoprial, len aby nás vo_všetkom poučil, ako máme žiť. Zblízka ho nasledovala jeho matka, Sedembolestná, ktorá pracovala a trpela po celý život. Idú za ním aj tisícky svätých, ktorí „ukrižovali [svoje] telo s_vášňami a žiadosťami“{n}{r}Gal 5,24{/r}{/n}.

Zdá sa, že dnes na celej zemi a, žiaľ, aj medzi kresťanmi zaznieva tento imperatív: „Usilujme sa čo najviac si užiť pozemský život a čo najmenej pracovať.“ Peniaze, moc, oddych, zábava, pôžitok a pocty sú ideálom celého ľudstva, úplne sa pohŕda prácou v_pote tváre aj kresťanskou miernosťou. Pracujú a trpia iba tí, čo sú donútení. Iba veľmi málo ľudí pracuje slobodne a sú umiernení v_duchu Ježiša Krista. Väčšina súčasných ľudí nevie, že kresťanská práca a miernosť dosahujú už na tejto zemi stonásobok, kým zanechanie miernosti nielenže spôsobuje riziko večného utrpenia v_pekle, ale aj pozemské nešťastie...

Práca a miernosť sú teda najdôležitejšie piliere spoločenského života. Iba tam, kde existujú trvalo, môže existovať aj blahobyt, zdravie, sila, pokoj, sloboda, nezávislosť.

O_týchto dvoch pilieroch spoločenského života treba mládež poučiť, ale tak, aby tieto dve veci aj aktívne uvádzali do života, a povzbudzovať ich vlastným príkladom. Treba sa modliť (a to viackrát počas dňa), aby bolo možné pochopiť a uskutočniť tieto dve podmienky šťastia. Celý náš školský systém a výchovu treba v_podstate postaviť na týchto dvoch pilieroch. Potom sa nájdu aj vhodné prostriedky, ktorými sa bude dať dopracovať k_sociálnemu zlepšeniu nášho ľudu a okolitých národov. Týmto spôsobom sa rozšíri bratstvo medzi národmi a začne sa najslávnejšie obdobie v_dejinách ľudstva.

Vy ste svetlom v_Pánovi. Žite ako deti svetla! {*} Ovocie svetla je vo_všetkej dobrote, spravodlivosti a pravde.

Vy ste svetlo sveta. Nech vaše svetlo svieti pred ľuďmi. {*} Ovocie svetla je vo_všetkej dobrote, spravodlivosti a pravde.

Ant. na Benediktus: Kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i_sestra, i_matka, hovorí Pán.

Bratia (a sestry), chváľme Krista, svätého Boha; prosme ho, aby sme mu na príhovor blahoslaveného Bronislava Markiewicza slúžili vo svätosti a spravodlivosti po všetky dni svojho života, a volajme:

Ty si chcel byť skúšaný vo všetkom, aby si nám bol vo všetkom podobný okrem hriechu;

Ty si nám dal v_blahoslavenom Bronislavovi Markiewiczovi vzor lásky k_sirotám, chudobným deťom a opustenej a morálne zanedbanej mládeži;

Pane Ježišu, dopraj nám a všetkým členom saleziánskej rodiny vyjadriť v_našom osobnom živote rovnakú lásku k_najnúdznejším.

Večný Bože, ty si vyvolil blahoslaveného Bronislava Markiewicza, kňaza, za otca a ochrancu opustenej mládeže; daj, aby sme povzbudení jeho príkladom pracovitosti a miernosti verne plnili tvoju vôľu a zotrvali v_tvojej službe.

Ant. na Magnifikat: Vy, čo ste opustili všetko a nasledovali ste ma, stonásobne viac dostanete a dosiahnete večný život.

Vzývajme Otca, prameň všetkej svätosti, aby nás príkladom a príhovorom svätých viedol k_takému životu, ktorý je v_súlade s_naším krstom, a volajme:

Svätý Otče, ty chceš, aby sme sa nielen nazývali, ale aj boli tvojimi deťmi;

daj, nech ťa svätá Cirkev oslavuje po celom svete svetlom svojej svätosti.

Svätý Otče, ty nás pozývaš dôstojne kráčať cestou nášho povolania, aby sme sa ti vo_všetkom páčili;

Svätý Otče, ty niektorých povolávaš, aby zbližša nasledovali Krista chudobného a pokorného;

Svätý Otče, blahoslavený Bronislav Markiewicz žil duchom „práce a miernosti“, ktorému sa priučil v_škole dona Bosca;

daj, aby sme my a členovia rehoľných inštitútov, ktoré založil a ktoré sú pod ochranou Michala Archanjela, žili tým istým duchom.

Svätý Otče, prijmi k_sebe našich zosnulých bratov a sestry, aby mohli kontemplovať tvoju tvár;

SVÄTÉHO JÁNA BOSCA, KŇAZA, Spoločnosti svätého Františka Saleského, Inštitútu dcér Márie Pomocnice, Združenia saleziánov spolupracovníkov a Združenia ctiteľov Panny Márie Pomocnice

Život svätého Jána Bosca je osobitne poznačený zásahmi Božej prozreteľnosti a prítomnosťou Panny Márie. Ján Bosco sa narodil v_Becchi (Castelnuovo di Asti) 16. augusta 1815 v_chudobnej roľníckej rodine. Už odmala túžil stať sa kňazom. Jeho cesta ku kňazstvu bola poznačená mnohými obetami a námahou. Ako kňaz obetoval sily svojej bohatej ľudskej prirodzenosti a svoju neúnavnú apoštolskú horlivosť opustenej turínskej mládeži, pre ktorú vytvoril výchovné diela. Rovnako sa zastal ľudových vrstiev a odvážne bránil ich vieru. Prispel aj k_evanjelizácii vzdialených krajín (misie).

Pokračovanie svojej nesmiernej práce zveril trom vetvám svojej rodiny: Spoločnosti svätého Františka Saleského (1859), Inštitútu dcér Márie Pomocnice (1872) a Združeniu saleziánov spolupracovníkov (1876). Odovzdal im vzácny poklad a tajomstvo svojho úspešného pôsobenia – preventívny systém, ktorý sa opiera o_tri piliere: rozum, náboženstvo a láskavosť. Inšpirujúcim prvkom preventívneho systému je láska, hlboko zakorenená v_živom stretnutí s_Ježišom Kristom najmä v_eucharistii, v_neohraničenej dôvere v_Pannu Máriu a vo vernosti Cirkvi a jej učeniu.

Zo spoločnej časti na sviatky duchovných pastierov: pre kňazov, alebo svätých mužov: vychovávateľov.

Všemohúci Bože, vo svojej prozreteľnosti si nám daroval svätého Jána Bosca, otca a učiteľa mládeže, ktorý pod vedením Panny Márie pracoval s_neúnavnou horlivosťou pre dobro Cirkvi; prosíme ťa, zapáľ aj nás takou apoštolskou láskou, aby sme sa usilovali o_spásu blížnych a slúžili iba tebe, jedinému a najvyššiemu dobru.

Ant. 3 Boh ťa vzbudil v_Cirkvi na chválu a slávu jeho milosti, aby si mladým zjavil jeho lásku.

My však musíme ustavične vzdávať vďaky Bohu za vás, bratia, Pánom milovaní, že si vás Boh vyvolil ako prvotiny na spásu v_posvätení Duchom a vierou v_pravdu, k_čomu vás povolal skrze naše evanjelium, aby ste získali slávu nášho Pána Ježiša Krista. A tak teda, bratia, stojte pevne a držte sa učenia, ktoré ste prijali či už slovom a či naším listom. Sám náš Pán Ježiš Kristus a Boh, náš Otec, ktorý nás miluje a vo svojej milosti nám dal večnú útechu a dobrú nádej, nech poteší vaše srdcia a upevní vás v_každom dobrom diele a slove.

Ant. na Magnifikat: Každým dychom a zo všetkých svojich síl budem slúžiť mladým.

Našu vieru povzbudzuje svedectvo svätých, ktorí sú znamením prítomnosti Ducha Svätého v_Cirkvi. Spojení s_nimi v_modlitbe vzývajme Boha Otca, prameň každej svätosti:

dopraj nám, aby sme milovali mladých a aby sme svoj život vedeli radostne darovať pre ich dobro.

Ty si umožnil svätcovi mladých zjednotiť neúnavnú činnosť s_intenzívnym životom modlitby;

sprevádzaj nás silou Ducha Svätého, aby sme v_apoštolskej práci stále zostali zjednotení s_tebou.

Ty chceš, aby rodičia boli prvými a najdôležitejšími vychovávateľmi svojich detí;

nech v_tebe nájdu silu a radosť, aby si vždy mohli byť vedomí veľkosti svojho záväzku.

dopraj členom saleziánskej rodiny milosť dôverovať v_jej pomoc a zažiť jej materinskú prítomnosť.

Mnohí potom, ako sa usilovali čo najlepšie venovať výchove mladých podľa saleziánskej charizmy, nás už predišli do večnosti;

Kompletórium z_nedele po prvých vešperách; možno ukončiť antifónou Pod tvoju ochranu.

Spievame, Pane, o_vzácnych

činoch otca, svätca mladých.

Našu pieseň veď, Duch Boží,

ako jeho si viedol, kým tu žil.

Na svet prišiel aj kvôli nám

muž, ktorý nosil meno Ján,

svedok Svetla jediného,

nech svet stále verí v_neho.

Ako si prorokov povolal,

dieťa si z_lúky zavolal,

roľníkom neba chceš ho mať,

polia tvoje má obrábať.

Rýchlo sa vedel naučiť,

koľko má za dar zaplatiť,

prácou rúk si chlieb obstaral,

školu chudoby spoznával.

S_Duchom, čo veje, kam chce,

on kráčal na všetky ulice

v_rodinnom duchu k_mladým,

kráľovstvo Božie niesol im.

Jeden dom nikdy mu nestačí,

o_cudzích národoch on často sní.

Misijný príkaz plniť chcel,

mladých vo svete ako žatvu zrel.

Spievať ti, Bože, chce naša

myseľ i_duša povďačná

za dielo spásy, čo konáš

pre slávu Cirkvi i_pre nás.

S_donom Boscom Svätej Trojici

chvály a hymny spievame,

kráľovstvo, že sa naplní,

radostne očakávame. Amen.

Ant. 1 Boh ho obdaril múdrosťou a rozvahou a šírkou srdca, ako je piesku na brehu mora.

{v}2{/v}Ustavične vzdávame vďaky Bohu za vás všetkých, keď si na vás spomíname vo svojich modlitbách. Bez prestania {v}3{/v}myslíme pred Bohom a naším Otcom na dielo vašej viery, úsilie lásky a vytrvalosť nádeje v_nášho Pána Ježiša Krista. {v}4{/v}Vieme, bratia, Bohom milovaní, o_vašom vyvolení, {v}5{/v}lebo naše evanjelium neprišlo k_vám iba v_slovách, ale aj v_moci a v_Duchu Svätom a v_celej plnosti; veď viete, akí sme boli medzi vami kvôli vám. {v}6{/v}A vy ste napodobňovali nás i_Pána, keď ste vo veľkom súžení s_radosťou Ducha Svätého prijímali slovo.

{v}7{/v}Hoci sme ako Kristovi apoštoli mohli zavážiť, boli sme medzi vami malí, ako keď matka kŕmi a láska svoje deti. {v}8{/v}Tak sme vás milovali, že by sme vám najradšej boli odovzdali nielen Božie evanjelium, ale aj vlastný život; takými drahými ste sa nám stali. {v}9{/v}Veď sa, bratia, pamätáte na našu prácu a námahu.

{v}10{/v}Sami ste svedkami aj Boh, ako sväto, spravodlivo a bezúhonne sme sa správali voči vám veriacim. {v}11{/v}Viete predsa, že sme každého z_vás, ako otec svoje deti, {v}12{/v}prosili, povzbudzovali a zaprisahávali, aby ste žili, ako sa patrí vzhľadom na Boha, ktorý vás volá do svojho kráľovstva a slávy.

Pán nech zveľadí a rozhojní vašu lásku navzájom i_voči všetkým tak, ako ju my máme voči vám, {*} nech posilní vaše srdcia, aby ste boli bez úhony vo svätosti pred Bohom a naším Otcom.

Veď viete, aké príkazy sme vám dali z_moci Pána Ježiša. {*} Nech posilní vaše srdcia, aby ste boli bez úhony vo svätosti pred Bohom a naším Otcom.

Z_„Plánu pravidiel chlapčenského Oratória svätého Františka Saleského vo štvrti Valdocco v_Turíne (1854)“, ktorý napísal svätý Ján Bosco, kňaz

(Ed. P. Braido et Alii, Scritti pedagogici e spirituali, Rím 1987, s. 41-44, passim)

„Aby zhromaždil vedno rozptýlené Božie deti“{n}{r}Jn 11,52{/r}{/n}. Slová svätého evanjelia umožňujú spoznanie božského Spasiteľa, ktorý zostúpil z_neba na zem, aby vedno zhromaždil všetky Božie deti roztratené po rôznych častiach sveta. Zdá sa mi, že ich možno doslova aplikovať na dnešnú mládež. Táto najcitlivejšia a najvzácnejšia časť ľudstva, na ktorej spočíva nádej šťastnej budúcnosti, nie je ako taká skazená. Keď zoberieme do úvahy nedbalosť rodičov, záhaľčivosť, vplyv zlých kamarátov, ktorému sú (mladí) vystavení najmä v_nedele a vo sviatočné dni, tak veľmi ľahko možno vštepiť do ich jemných sŕdc základy poriadku, dobrej výchovy, úcty a viery. Ak sú v_tom veku niekedy už pokazení, nie je to preto, že by boli v_podstate zlí, ale preto, že sú nerozvážni.

Títo mladí ľudia potrebujú dobročinnú ruku, ktorá sa bude o_nich starať, vychovávať ich, viesť k_čnostiam a odvádzať od nerestí. Ťažko však nájsť spôsob, akým by ich bolo možné zhromaždiť, prihovoriť sa k_nim a pôsobiť na ich mravnosť.

Také bolo poslanie Božieho Syna, toto môže dosiahnuť iba jeho sväté náboženstvo. Toto sväté náboženstvo, ktoré je večné, nemenné a vždy bolo a v_každom čase bude učiteľom ľudí, obsahuje taký dokonalý zákon, že sa dokáže prispôsobiť udalostiam doby a rôznym povahám všetkých ľudí.

Medzi prostriedky, ktorými možno vštepovať ducha náboženstva do nevzdelaných a opustených sŕdc, patria aj oratóriá. Ony sú miestom, kde mládež po účasti na liturgickom slávení trávi svoj voľný čas pri príjemných a slušných hrách.

Povzbudenia, ktorými ma zahŕňajú občianske a cirkevné autority, horlivosť, s_akou mi mnohí pomohli či už materiálne, alebo svojimi obetami, sú nepochybným znamením Pánovho požehnania a verejnej priazne ľudí.

Ja nemám v_pláne vytvárať nejaké zákony alebo predpisy. Mojím cieľom je predstaviť veci, ktoré robíme na Valdoccu v_chlapčenskom Oratóriu svätého Františka, a chcem predstaviť najmä spôsob, akým to robíme.

Keď som sa oddal tejto úlohe v_posvätnej službe, mojím úmyslom bolo zasvätiť každú svoju námahu na väčšiu Božiu slávu a v_prospech duší. Chcem sa pričiniť o_to, aby sa títo mladí stali statočnými občanmi na tejto zemi, aby sa potom jedného dňa mohli stať hodnými obývať nebo. Nech mi Pán Boh pomáha v_tomto predsavzatí až do posledného dychu môjho života.

Všetko, čokoľvek hovoríte alebo konáte, všetko robte v_mene Pána Ježiša {*} a skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi.

Nech sa všetko medzi vami deje v_láske. {*} A skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi.

Svätý Ján Bosco cítil, že dostal osobitné povolanie a že mu pri uskutočňovaní tohto poslania pomáha, ba takmer za ruku ho vedie Pán a materinský zásah Panny Márie. Na toto povolanie odpovedal tak, že Cirkev ho úradne ustanovila veriacim ako vzor svätosti.

Postava tohto svätca sa originálne vyníma medzi veľkými zakladateľmi rehoľných inštitútov v_Cirkvi. Vyniká v_mnohých smeroch: je iniciátorom školy novej a príťažlivej apoštolskej spirituality; je šíriteľom osobitnej úcty k_Panne Márii, Pomocnici kresťanov a Matke Cirkvi; prejavuje verné a odvážne cítenie s_Cirkvou, keď sa ukázal ako citlivý sprostredkovateľ v_neľahkých vzťahoch medzi Cirkvou a štátom; je realistickým a praktickým apoštolom, otvoreným pre prínos nových objavov; je horlivým organizátorom misií ako vnímavý katolík; je vynikajúcim príkladom prednostnej lásky k_mladým, najmä k_najchudobnejším, pre dobro Cirkvi a spoločnosti; je majstrom účinnej a geniálnej výchovnej praxe a zanechá ju ako dar, ktorý treba chrániť a rozvíjať.

Práve toto vzájomné prepojenie „výchovy“ a „svätosti“ je charakteristickou črtou jeho osobnosti: je „svätým vychovávateľom“, inšpiruje sa „svätým vzorom“ Františkom Saleským, je žiakom „svätého duchovného učiteľa“ Jozefa Cafassa a vie vychovať medzi svojimi mladíkmi „svätého chovanca“ Dominika Savia.

O_svätom Jánovi Boscovi, zakladateľovi veľkej duchovnej rodiny, možno povedať, že osobitná črta jeho geniálnosti sa viaže na výchovnú prax, ktorú on nazval „preventívnym systémom“. Tento systém určitým spôsobom predstavuje súhrn jeho pedagogickej múdrosti. Je to prorocké posolstvo, ktoré zanechal svojim nasledovníkom i_celej Cirkvi. Získal ním pozornosť a uznanie mnohých vychovávateľov a pedagogických odborníkov.

Podstata jeho náuky však zostáva a nezmenšuje sa ani svojráznosť jeho ducha, ani jeho intuície, štýl a jeho charizma, lebo ich inšpiruje transcendentná Božia pedagogika.

V_Cirkvi a vo svete je celistvý výchovný postoj – ako ho vidíme u_dona Bosca – reálnou výchovou k_svätosti. Treba si znova osvojiť pravý pojem svätosti ako životnej zložky každého veriaceho. Originálnosť a odvaha ponúkať mladým svätosť patrí k_podstate výchovného umenia tohto veľkého svätca, ktorého možno opravdivo nazvať „učiteľom spirituality mladých“. Jeho osobitným tajomstvom bolo nesklamať hlboké túžby mladých (potrebu života, lásky, srdečnosti, radosti, slobody, budúcnosti) a súčasne im umožniť postupne a radikálne zakúšať, že len v_„živote milosti“, čiže v_priateľstve s_Kristom, sa plne uskutočňujú najautentickejšie ideály.

Bratia, spoločne ma napodobňujte. Robte to, čo ste sa naučili, prijali, počuli a videli na mne! {*} A Boh pokoja bude s_vami.

Prosím vás pre meno nášho Pána Ježiša Krista, všetko robte na Božiu slávu. {*} A Boh pokoja bude s_vami.

Tí, ktorí chcú predĺžiť slávenie vigílie, môžu po recitovaní Posvätného čítania a pred hymnom Teba, Bože, chválime pridať chválospevy a evanjelium, ktoré uvádzame.

Nasleduje stať evanjelia, ktorú si možno vybrať, a ak je to vhodné, po nej môže byť homília.

2. {r}Mt 18, 1-6. 10{/r}: Kto prijme jedno takéto dieťa v_mojom mene, mňa prijíma.

3. {r}Mt 22, 34-40{/r}: Milovať budeš Pána, svojho Boha, a blížneho svojho.

4. {r}Mk 9, 34-37{/r}: Kto prijme jedno z_takýchto detí v_mojom mene, mňa prijíma.

Pane, čo slávne kraľuješ

a vedieš Cirkev – nevestu,

dávaš jej učiteľov, prorokov,

svätcami kropíš dejiny.

Ty, veľký v_milosrdenstve,

dal si maličkým priateľa,

brata i_otca, čo miluje,

ochotný aj život darovať.

Dal si mu srdce pokorné,

silné, múdre a rozumné,

aby sa tvojím svedkom stal,

znakom radosti, nádeje.

Don Bosco život s_vierou žil

a pracovitú lásku mal;

vychovávať mladých chudobných

a opustených – v_tom je vzor.

Založil veľkú rodinu,

čo kráča v_jeho šľapajach,

a rozšírená po svete

dnes pre kráľovstvo pracuje.

Ó, Duchu Svätý, láska si,

podopieraj nás na ceste,

Ježiš, slávou Otca si,

tebe buď chvála naveky. Amen.

Ant. 1 Sláva a chvála ti, Bože mojich otcov, pretože si mi dal múdrosť, pokoru a silu.

Ant. 2 Oslavujte nášho Boha tancom, spievajte mu za zvukov harfy a citary. Aleluja.

Ant. 3 Blažíš ho radosťou pred svojou tvárou a on mladým ohlasuje tvoje blahoslavenstvá.

Poslúchajte svojich predstavených a podriaďujte sa im, lebo oni bdejú nad vašimi dušami a budú sa za ne zodpovedať; aby to robili s_radosťou, a nie so vzdychaním, lebo to by vám neosožilo. A Boh pokoja, ktorý pre krv večnej zmluvy vzkriesil z_mŕtvych veľkého pastiera oviec, nášho Pána Ježiša, nech vás utvrdí v_každom dobre, aby ste plnili jeho vôľu; a nech v_nás vykoná, čo sa jemu páči, skrze Ježiša Krista. Jemu nech je sláva na veky vekov. Amen.

Ant. na Benediktus: Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.

Chváľme Boha Otca, ktorý povolal dona Bosca ohlasovať evanjelium radosti, a prosme ho:

pomáhaj nám spoznať v_nich tvár Krista, tvojho Syna, a slúžiť im s_opravdivou pastoračnou láskou.

daj nám misionárskeho ducha a apoštolskú tvorivosť pri budovaní tvojho kráľovstva.

Vo svojej prozreteľnosti si ho v_skúškach života obdaril pokojom a dôverou;

daj, aby sme vedeli úplne dôverovať v_tvoju pomoc a verne vytrvali v_tvojej službe.

Vo svätom Jánovi Boscovi si dal svojej Cirkvi živý obraz Krista, Dobrého pastiera;

daj, aby sa nestratil ani jeden z_tých, ktorých zveruješ nášmu poslaniu vychovávateľov.

Doplnková psalmódia. Ak je však nedeľa, žalmy sa berú z_nedele prvého týždňa.

Ustavične sa radujte! Bez prestania sa modlite, pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v_Kristovi Ježišovi pre vás! Ducha neuhášajte, proroctvami nepohŕdajte! Ale všetko skúmajte a čo je dobré, toho sa držte! Chráňte sa zla v_akejkoľvek podobe! Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je s_vami.

Ak teda jestvuje nejaké potešenie v_Kristovi, ak jestvuje nejaká útecha z_lásky, nejaké spoločenstvo ducha, nejaké srdce a zľutovanie, dovŕšte moju radosť: zmýšľajte rovnako, rovnako milujte, buďte jedna duša a jedna myseľ! Nerobte nič z_nevraživosti ani pre márnu slávu, ale v_pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho. Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných.

Láska nech je bez pretvárky. Nenáviďte zlo, lipnite k_dobru. Milujte sa navzájom bratskou láskou, predbiehajte sa vzájomne v_úctivosti, v_horlivosti neochabujte, buďte vrúcneho ducha, slúžte Pánovi. V_nádeji sa radujte, v_súžení buďte trpezliví, v_modlitbe vytrvalí. Majte účasť na potrebách svätých, buďte pohostinní.

Don Bosco, tvoji synovia

ešte snia sen, čo ty si mal;

Boží muž ako Jozef si

sny bratom svojim vykladal.

V_úzkostiach najprv videl si

nesmierne, pusté planiny,

potom zas mestá v_chaose,

mladých, domov rozvaliny.

Vzbúrenci hádžu kamene;

pýtaš sa: ako je to možné?

Hlas jasne vraví: Choď k_nim ty!

To Matka vo sne hovorí:

Hneď choď a daj sa do práce!

Tak bude sladšia námaha.

Sen sa raz iste naplní

i_bez Sivka, čo pomáhal.

Spievať ti, Bože, chce naša

myseľ i_duša povďačná

za dielo spásy, čo koná

pre slávu Cirkvi i_pre nás.

S_donom Boscom Svätej Trojici

chvály a hymny spievame,

kráľovstvo, že sa naplní

radostne očakávame. Amen.

Ant. 1 V_Pánovi sa bude chváliť moja duša; nechže to počujú pokorní a nech sa tešia.

Ant. 2 Bohabojnosť je počiatok múdrosti a múdro robia všetci, čo ju pestujú.

Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z_neprávosti, ale raduje sa z_pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. Láska nikdy nezanikne. A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z_nich je láska.

Spojení v_Kristovej láske predložme Bohu Otcovi na sklonku tohto sviatočného dňa naše očakávania a nádeje. Volajme:

Prostredníctvom svätého Jána Bosca si vo svojej Cirkvi vzbudil nové rehoľné rodiny;

Nášho svätého zakladateľa si inšpiroval, aby do diela pre spásu mládeže zapojil mnohých robotníkov;

na príhovor Panny Márie žehnaj prácu misionárov evanjelia a urob ju plodnou.

Svätého Jána Bosca si urobil formátorom a vychovávateľom mladých, zvlášť najchudobnejších a opustených;

daj, aby sme na ceste, ktorú si vyznačil každému z_nás, vedeli napodobňovať jeho pedagogickú múdrosť.

Ty si povolal k_sebe toľkých našich bratov a sestry, ktorí obetovali svoj život pre šírenie tvojho kráľovstva;

Predovšetkým ak chceme, aby bolo vidieť, že sa staráme o_pravé blaho našich zverencov a chceme im pomôcť plniť si povinnosti, nesmiete nikdy zabudnúť na to, že zastupujete rodičov milovaným mladíkom, pre ktorých som vždy s_láskou pracoval, študoval a konal kňazskú službu, a nielen ja, ale celá saleziánska spoločnosť.

Koľko ráz som sa už, moji milí synovia, vo svojom nie krátkom živote presvedčil o_tejto veľkej pravde! Ľahšie je vzplanúť hnevom ako niečo zniesť, ľahšie je chlapcovi pohroziť ako presvedčiť ho. Ba poviem, že je pre našu netrpezlivosť a pýchu pohodlnejšie zanovitých trestať ako ich statočne a láskavo znášať, a tak ich naprávať.

Odporúčam vám lásku, s_akou sa Pavol správal k_novoobrátencom, ktorá ho často privádzala k_slzám a k_úpenlivým prosbám, keď videl, že sú málo učenliví a že sa vzpierajú jeho láske.

Dávajte si pozor, aby vám nik nemohol vyčítať, že konáte v_návale vášne. Je ťažké zachovať si pri trestaní ten pokoj mysle, aký je potrebný, aby nevzniklo podozrenie, že konáme preto, aby sme ukázali svoju autoritu alebo aby sme si vyliali zlosť.

Na tých, voči ktorým máme uplatniť nejakú moc, pozerajme ako na synov. Buďme akoby ich sluhami, tak ako Ježiš, ktorý prišiel poslúchať, a nie rozkazovať. Hanbime sa čo aj za náznak panovačnosti. A ak nad nimi panujeme, tak iba preto, aby sme im lepšie slúžili.

Takto zaobchádzal Ježiš s_apoštolmi. Boli nevedomí a neobratní, ba aj vieru mali slabú, a on ich znášal. A voči hriešnikom sa správal tak láskavo, priateľsky a dôverne, že niektorí nad tým žasli, iní sa pohoršovali a ďalší začali dúfať, že dosiahnu od Boha odpustenie. Preto aj nám prikázal, aby sme boli tichí a pokorní srdcom.

Sú to naši synovia. Preto keď odstraňujeme ich chyby, odložme všetok hnev alebo ho aspoň tak miernime, akoby ho už vôbec nebolo.

V_mysli nech niet rozčúlenia, v_očiach nech niet pohŕdania, v_ústach nech niet potupy. Nech je tu milosrdenstvo pre prítomnosť, nádej pre budúcnosť, ako sa sluší na ozajstných otcov, ktorí sa usilujú o_opravdivé polepšenie a nápravu.

Vo veľmi ťažkých okolnostiach je lepšie úpenlivo a pokorne prosiť Boha ako vychrliť prúd slov, ktoré poslucháčov urazia a vinníkom nijako nepomôžu.

Ježišovi prinášali deti, aby sa ich dotkol. Ale učeníci ich okrikovali. Keď to Ježiš videl, povedal im: {*} Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo.

Kto prijme jedno takéto dieťa v_mojom mene, mňa prijíma. {*} Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo.

Ak táto spomienka pripadne na nedeľu, vynecháva sa a nemožno ju preložiť na iný deň.

Ant. 3 Po Bohu žízni moja duša; kedyže už prídem k_nemu a uzriem Božiu tvár?

Vo večnosti nás čaká odmena za každú podstúpenú námahu z_lásky ku Kristovi

Pred odchodom na večnosť prichodí mi splniť si voči vám niekoľko povinností, a tak uspokojiť živú túžbu svojho srdca.

Predovšetkým vám čo najúprimnejšie ďakujem za poslušnosť, ktorú ste mi preukazovali, a za všetko, čo ste vykonali pre upevnenie a vzrast kongregácie.

Opúšťam vás, ale iba na istý čas. Dúfam, že nekonečné Božie milosrdenstvo nám dožičí stretnúť sa raz v_blaženej večnosti. Tam vás očakávam.

Nesmúťte, prosím vás, nad mojou smrťou. Tento dlh si musíme všetci splatiť, ale potom dostaneme bohatú odmenu za každú námahu, ktorú sme znášali z_lásky k_nášmu Učiteľovi, dobrotivému Pánu Ježišovi. Namiesto toho, aby ste smútili, účinne sa rozhodnite ostať verní vo svojom povolaní až do smrti.

Starostlivo dbajte na to, aby vás ani láska k_svetu, ani náklonnosť k_príbuzným, ani túžba po pohodlnom živote nezlákali k_nerozumnosti znesvätiť posvätné sľuby, a tak zradiť rehoľnú profesiu, ktorou sme sa oddali Pánovi. Nik nech nesiaha po tom, čo daroval Bohu.

Ak ste ma milovali v_minulosti, milujte ma aj v_budúcnosti presným zachovávaním našich Stanov.

Váš prvý hlavný predstavený zomrel, ale váš skutočný predstavený, Ježiš Kristus, nikdy nezomrie. On vždy bude naším učiteľom, vzorom a vodcom. Zapamätajte si, že raz bude aj naším sudcom a odmení nás za vernú službu.

Váš hlavný predstavený zomrel. Namiesto neho zvolia iného. Bude sa starať o_vás aj o_spásu vašich duší. Počúvajte, milujte, poslúchajte ho a modlite sa za neho, ako ste to robili, keď šlo o_mňa.

Zbohom, drahí synáčikovia, zbohom! Očakávam vás v_nebi. Tam sa budeme zhovárať o_Bohu a o_Panne Márii, matke a udržiavateľke našej kongregácie. Tam budeme naveky vďačiť našej kongregácii, že zachovávanie jej Stanov nám silno a účinne prispelo k_spáse.

Sit nomen Domini benedictum ex hoc nunc et usque in sæculum. In te, Domine speravi, non confundar in æternum. [Nech je velebené meno Pánovo odteraz až naveky. V_teba, Pane, som dúfal; nebudem zahanbený naveky.]

Naša vlasť je v_nebi. Odtiaľ očakávame aj Spasiteľa Pána Ježiša Krista; {*} on mocou, ktorou si môže podmaniť všetko, pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu.

Keď sa zjaví Kristus, váš život, vtedy sa aj vy zjavíte s_ním v_sláve. {*} On mocou, ktorou si môže podmaniť všetko, pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu.

Viera osvetľuje smrť príjemným svetlom a poukazuje aj na jej pozitívne a potešujúce prvky. Pre kresťana smrť nie je koniec, ale začiatok. Je to začiatok nového života, brána, ktorou sa vchádza do večnosti. Je to niečo podobné, ako keď za ostnatým drôtom koncentračného tábora počuť vytúženú správu: „Ide sa domov!“ Zomrieť znamená pootvoriť dvere a povedať: „Otče môj, prišiel som!“ Je to síce skok do tmy, ale máme istotu, že padneme do rúk nebeského Otca.

Kto skutočne verí vo večný život, nemôže neopakovať so svätým Pavlom: „Pre mňa zomrieť je zisk… Túžim zomrieť a byť s_Kristom, a to by bolo oveľa lepšie.“ „Kým sme doma v_tele, sme vzdialení od Pána… My sme však plní dôvery a radšej sa chceme vzdialiť z_tela a bývať u_Pána.“ Naše oči, ktoré sa raz zatvoria, vidia za hrob. Mŕtvi nie sú zničení, ale sú bytosti, ktoré žijú novým životom.

Nutkavý strach zo smrti by mohol pochádzať z_nepokoja za spáchané hriechy a z_bázne pred Božím súdom. V_takom prípade sa treba tomuto teroru vzoprieť pevnou nádejou v_nekonečné milosrdenstvo nebeského Otca. Ten, kto nás bude súdiť a rozhodne o_našom osude, nie je náš nepriateľ alebo cudzí človek, ale je to náš starší brat, ktorý podstúpil utrpenia a bolesti na Kalvárii, aby nás zachránil. On nás totiž miluje viac, ako my milujeme seba. Svätý František hovorieval, že by chcel, aby ho v_deň súdu radšej súdil Boh, nie vlastná matka. Aby sme si zaistili odpustenie a spásu, stačí uznať, že sme hriešni, a s_dôverou sa odovzdať nesmiernej Božej dobrote. Aké je to krásne, že nie sme si s_Bohom „rovní“, ale že sme tí, čo potrebujú jeho milosrdenstvo: cítime sa zatratení a súčasne spasení, pretože on prišiel zachrániť tých, ktorí sú stratení!

No a nakoniec koreňom nášho znepokojenia zo smrti môže byť aj myšlienka na bolesti a úzkosti, ktoré s_ňou súvisia a robia ju trpkou. Netreba ju potláčať, ale poslúžiť si neomylným prostriedkom, ktorým možno túto skutočnosť zjemniť: zjednotením sa so smrťou Krista každý deň obetovať nebeskému Otcovi vlastnú agóniu a smrť – so všetkým telesným a morálnym utrpením, ktoré ju sprevádzajú, a s_takou istou láskou a s_tými istými úmyslami, ktoré mal Ježiš na kríži. Koľko svetla a koľko útechy vyplýva z_tohto anticipovaného láskyplného slávenia vlastnej smrti, ktorú Bohu obetujeme ako malú hostiu spojenú s_veľkou Hostiou, ktorou je Ježiš obetovaný na Kalvárii a pri každej svätej omši! Týmto spôsobom naša smrť nadobúda význam a hodnotu „spoluvykúpenia“, to znamená hodnotu spolupráce s_Ježišom na oslave Otca, na odčinení spáchaných hriechov a na záchrane sveta.

Smrť, ktorá sa tak stáva predmetom viery, nádeje a lásky, pravdepodobne aj naďalej bude v_nás vzbudzovať pocit strachu, teraz ho však budeme prijímať a milovať ako vzácny prejav najvyššej obety.

Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna, a vyhradil si ju bohabojným; {*} preukazuješ ju tým, čo v_teba dúfajú.

Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú. {*} Preukazuješ ju tým, čo v_teba dúfajú.

Ant. 1 Pane, pozri na moju pokoru a na moje trápenie a odpusť mi všetky priestupky.

Lebo Boh stvoril človeka pre neporušiteľnosť, urobil ho obrazom svojej podoby; závisťou diabla však prišla na svet smrť: skúsia ho tí, čo sú jeho korisťou. Duše spravodlivých sú však v_Božích rukách, muka sa ich nedotkne. Po nedlhom treste prijmú veľké dobrodenie, pretože ich skúšal Boh a zistil, že sú ho hodni. Vyskúšal ich ako zlato v_peci a prijal ich ako celopalnú obetu. Tí, čo mali v_neho nádej, poznajú pravdu a čo boli verní, v_láske zotrvajú pri ňom, lebo milosti a zľutovania sa dostane jeho vyvoleným.

Ant. na Benediktus: Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky.

Alebo: Naša vlasť je v_nebi. Odtiaľ očakávame Spasiteľa Pána Ježiša Krista.

Bože, Otec nekonečného milosrdenstva, ty si prisľúbil nekonečné šťastie tým, ktorí na prvom mieste hľadajú Božie kráľovstvo; prosíme ťa, prijmi našich zosnulých spolubratov [zosnulých saleziánov], ktorých život bol v_službe evanjelia na ceste vyznačenej svätým Jánom Boscom; dopraj im, aby mohli kontemplovať tvoju tvár, a nám umožni verne kráčať za svojím povolaním.

Ak 2. februára pripadne na nedeľu, slávia sa už prvé vešpery Obetovania Pána.

Ant. 1 Pán ťa bude chrániť od všetkého zlého; Pán ti bude chrániť život.

Ant. 2 Ak si budeš, Pane, v_pamäti uchovávať neprávosť, Pane, kto obstojí?

Kristus vstal z_mŕtvych, prvotina zosnulých. Lebo ako je skrze človeka smrť, tak je skrze človeka aj zmŕtvychvstanie. Veď ako všetci umierajú v_Adamovi, tak zasa všetci ožijú v_Kristovi. Ale každý v_poradí, aké mu patrí: prvotinou je Kristus; potom, pri jeho príchode, tí, čo patria Kristovi. A potom bude koniec, keď odovzdá Bohu a Otcovi kráľovstvo. Lebo on musí kraľovať, kým mu nepoloží všetkých nepriateľov pod nohy. Ako posledný nepriateľ bude zničená smrť, lebo mu všetko položil pod nohy.

Ant. na Magnifikat: Idem vám pripraviť miesto, hovorí Pán, zasa prídem a vezmem vás k_sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja.

Alebo: Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne. A toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem.

Vieme, že keď sa tento náš stánok – náš pozemský dom rozpadne, máme od Boha príbytok nie rukou zhotovený, ale večný dom v_nebi. S_dôverou volajme:

nech žiari nad nami tvoje svetlo, aby sme mohli svojím životom svedčiť o_tvojej láske.

dopraj našim zosnulým spolubratom [zosnulým saleziánom] odmenu, ktorú si sľúbil svojim verným služobníkom.

otvor zosnulým veriacim, ktorí v_teba dúfali, nové nebo a novú zem, na ktorých prebýva spravodlivosť a pokoj.

Kriste, Pane, spomienka na tých, ktorí nás predišli, je prameňom nádeje a povzbudenia;

daj, aby sme sa jedného dňa stretli v_nebi a mohli s_nimi ospevovať tvoju lásku a slávu.

Ján Mária Mastai-Ferretti (Pius IX.) sa narodil v_Sennigallii 13. mája 1792. Za kňaza bol vysvätený v_roku 1819. V_rokoch 1823 až 1825 pôsobil ako misionár v_Čile. Už ako 35-ročný bol menovaný za arcibiskupa mesta Spoleto a potom Immola. Kardinálom sa stal 16._júna 1846 a za pápeža bol zvolený iba ako 54-ročný.
Don Bosco bol u_Pia IX. na prvej audiencii 9._marca 1858. Aj jeden, aj druhý mal pocit, že sa stretol so svätcom. Pius IX. podporil a usmernil dona Bosca pri zakladaní Saleziánskej kongregácie. Poradil mu nazvať ju „spoločnosťou“, aby mohla existovať v_súlade s_vtedajšou dobou, aby bolo možné zložiť jednoduché sľuby, nosiť primerané oblečenie a modliť sa hlboké, no nie príliš zložité modlitby.
Presvedčil dona Bosca, aby napísal svoje spomienky ako duchovné dedičstvo saleziánov. Počas svojho pontifikátu schválil Saleziánsku spoločnosť a jej Stanovy, Inštitút dcér Márie Pomocnice a Náboženské združenie saleziánov spolupracovníkov, ktorého bol prvým členom.
Don Bosco mal veľmi rád Pia IX., prijal od neho každú radu, aj keď ho to stálo veľkú obetu: „Ochotne podstúpim akúkoľvek námahu,“ hovorieval, „pokiaľ ide o_pápežstvo a Cirkev.“ Aj Svätý Otec mal vo veľkej úcte dona Bosca a viac ráz ho pozval do Ríma, aby ho požiadal o_pomoc pri riešení delikátnych otázok.
Pius IX. vyhlásil dogmu o_Nepoškvrnenom počatí Panny Márie 8._decembra 1854. V_roku 1869 zvolal Prvý vatikánsky koncil a 8._decembra 1870 stanovil svätého Jozefa za patróna všeobecnej Cirkvi. Posvätil Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v_Ríme 16. júna 1875. Zomrel po tridsiatich dvoch rokoch pontifikátu 7._februára 1878. Ján Pavol II. ho vyhlásil za blahoslaveného v_roku 2000.

Z_„listu“ blahoslaveného Pia IX., pápeža, milovanému synovi, kňazovi Jánovi Boscovi

(7. januára 1860 a 23. júna 1869;Životopisné pamäti VI. [1907], s. 472-473; IX. [1917], s. 667-668)

Milovaný synu, prajeme ti dobré zdravie a posielame ti apoštolské požehnanie. V_liste, ktorý si nám 9._novembra písal, videli sme nový dôkaz tvojej jedinečnej viery, nábožnosti a úcty k_nám a k_našej najvyššej Dôstojnosti. Veľmi dobre chápeme, milovaný synu, akú veľkú bolesť prežívaš vo svojom srdci ty a ďalší kňazi, keď v_Taliansku vidíte tento veľký zmätok a zmeny verejných vecí, ako aj vzbury v_niektorých regiónoch, ktoré patria pod našu časnú správu [...].

Ale v_tejto diablom vyvolanej zúrivej búrke my s_pokorným srdcom ďakujeme Bohu, ktorý svojou milosťou podporuje a potešuje biskupov Talianska, aby v_každom človeku neochvejne strážili poklad viery. Naše srdce teší silná jednota duchovenstva, ktoré sa v_týchto smutných časoch stará o_zdravie duší. Vidíme, že duchovenstvo je neoblomné a pevné; takto dokáže z_lásky k_Bohu a Cirkvi znášať každý druh protivenstva.

Nemožno opísať slovami, ako nás potešila tá časť listu, z_ktorej vidíme, že napriek pohrome súčasnej doby sa ty, milovaný synu, aj ďalší členovia duchovenstva angažujete ohlasovaním Božieho slova a šírením dobrých kníh a dobrej tlače, k_čomu treba pridať aj vaše nadšenie a horlivosť, keď sa usilujete čeliť machináciám nepriateľov Cirkvi.

Nie je nič lepšie a užitočnejšie, ako pracovať na zveľadení ľudovej nábožnosti. Ani tvoja výnimočná starostlivosť nebola bezvýsledná. Vďaka tomu mnohí mladí ľudia, ktorí navštevujú vo sviatočných dňoch vaše oratóriá a denne chodia do vašich škôl, stali sa horlivejší, a to preto, že boli poučení o_kresťanstve, alebo preto, že pristupujú k_sviatostiam.

Tvoja starostlivosť o_chudobných mladíkov, ktorých si prijal, má čoraz väčší úspech a pribúda aj tých, ktorí sa jedného dňa stanú užitočnými služobníkmi Cirkvi. Pokračuj, môj milovaný synu, v_práci, ktorú si začal na slávu Boha a na úžitok Cirkvi. Znášaj, ak je potrebné, aj ťažké súženia a veľkodušne prijmi súčasné utrpenia. Naša nádej je v_Pánovi, ktorý nás pod ochranou nebeskej Kráľovnej a Vladárky sveta, Božej Matky, Panny Márie Nepoškvrnenej, oslobodí od každého veľkého zla a poteší svoju ubolenú Cirkev víťazstvom nad svojimi nepriateľmi.

Nepochybujeme, že s_týmto cieľom, a aby si vyprosoval našej slabosti rýchlu podporu a pomoc Božiu, sa budeš, milovaný synu, aj naďalej spolu so svojimi žiakmi a nasledovníkmi z_tvojho útulku, takými drahými tebe i_nám, stále horlivejšie prihovárať u_Boha rôznymi modlitbami. Veľmi vrúcne prosíme Boha, aby ťa zachoval vo svojom pokoji, držal nad tebou vystretú svoju pravicu a bránil vás svojím svätým ramenom [...].

Mnohé prejavy viery a úcty nám nepochybne umožnili vnímať tvoju nesmiernu oddanosť Apoštolskému stolcu a nám samým. Ba jasne nám naznačili, ako veľmi sa snažíš vštepiť do iných lásku, ktorú máš k_tejto Najvyššej katedre, a že vo svojej láske máš mnoho nasledovníkov.

Ďalší dôkaz o_tvojej oddanosti sme dostali aj v_liste, čo si nám poslal vo svojom mene a v_mene svojich oratórií a ústavov, ktoré vedieš, keď sme slávili päťdesiate výročie našej primičnej svätej omše.

Je azda zbytočné ti povedať, že tvoje úctyhodné blahoželanie nám bolo milé, preto nás poteší, ak to povieš aj svojim kňazom, žiakom a ďalším mladíkom, o_ktorých sa staráš.

Môžeš im povedať aj to, že keď sme podľa ich priania slávili svätú omšu, pamätali sme na nich vo svojich modlitbách a Pánovi sme odporúčali predovšetkým tých, ktorí sa budú za nás modliť.

My im budeme bezhranične vďační, ak sa budú aj naďalej modliť za obrátenie tých, ktorí zišli zo správnej cesty, aby všetci spoznali a milovali nebeského Otca a jeho vyslanca, Ježiša Krista, ktorého na tejto zemi, i_keď nezaslúžene, zastupujeme. Medzitým na základe našej osobitnej náklonnosti a Božej milosti udeľujeme tebe a tvojim podriadeným milovaným synom, ktorí sú zverení do tvojej opatery, apoštolské požehnanie.

Ježiš povedal Šimonovi: ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev {*} a pekelné brány ju nepremôžu.

Pamätajte na svojich predstavených, ktorí vám hlásali Božie slovo. Dobre si všimnite, aký bol koniec ich života, a napodobňujte ich vieru. Ježiš Kristus je ten istý včera i_dnes a naveky! Nedajte sa zviesť všelijakými a cudzími náukami.

Ant. na Benediktus: Nie vy budete hovoriť, ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás.

Vďačne chváľme Krista, Dobrého pastiera, ktorý dal život za svoje ovce, a prosme ho:

Kriste, ty si nám v_blahoslavenom Piovi IX. dal obraz svojej milosrdnej lásky;

požehnávaj nášho Svätého Otca M. a obdaruj ho darmi Ducha, aby si tak svetu prejavil svoju veľkodušnú lásku.

Ty si sa vo svojich svätých, ktorí viedli tvoj ľud, stal lekárom tela i_duše;

Ty si v_blahoslavenom Piovi IX. dal svätému Jánovi Boscovi oporu a vodcu pri zakladaní Saleziánskej spoločnosti;

daj, aby sme vždy boli verní svojmu poslaniu vychovávateľov a pastierov, ktoré nám zanechal náš svätý zakladateľ.

Blahoslavený Pius IX. bol dôverujúcim a neúnavným oslavovateľom Panny Márie Nepoškvrnenej;

daj, nech Cirkev v_nej vždy nájde pevnú nádej a silu obnoviť sa vo svojej vernosti.

Bože, ty si obdaril blahoslaveného Pia IX. duchom sily v_protivenstvách a doprial si mu preniknúť do hĺbok viery Cirkvi; na jeho príhovor nás naplň tým istým duchom a daj nám žiť tak nábožne, ako žil on.

Starších, čo sú medzi vami, prosím ako spolustarší a svedok Kristových utrpení, ale aj účastník jeho slávy, ktorá sa má v_budúcnosti zjaviť: paste Božie stádo, ktoré je u_vás; starajte sa oň nie z_prinútenia, ale dobrovoľne, podľa Božej vôle, nie pre mrzký zisk, ale ochotne; nie ako páni nad dedičným podielom, ale ako vzor stáda. A keď sa zjaví Najvyšší pastier, dostanete nevädnúci veniec slávy.

Ant. na Magnifikat: Vďaky ti vzdávam, Kriste, dobrý Pastier, že si ma uviedol do tejto slávy. A prosím, aby ovce, ktoré si mi zveril, mali so mnou účasť na tvojej milosti naveky.

Sláva Kristovi, ktorého Boh ustanovil za najvyššieho kňaza pre ľudí. Spojení vo večernej modlitbe vzývajme jeho meno:

Ty si si vybral spomedzi bratov služobníkov svojho ľudu a pomazal si ich Duchom Svätým;

V_blahoslavenom Piovi IX. si nám dal pápeža, ktorý zanietene miloval a bránil slobodu a práva Cirkvi;

daj, aby na jeho príhovor mohla plniť v_každom národe svoje poslanie ohlasovať a chrániť vieru.

Blahoslavenému pápežovi Piovi IX. don Bosco vyjadril svoju vďačnosť a úctu k_nástupcovi svätého Petra;

daj, Pane, aby sme podľa príkladu nášho zakladateľa pestovali veľkú lásku k_Svätému Otcovi a Cirkvi a vštepovali ju do sŕdc našich mladých.

Ty prostredníctvom pastierov Cirkvi chrániš svojich veriacich, aby ich nik nevyrval z_tvojich rúk;

daj, aby sa všetci zosnulí biskupi, kňazi a veriaci stretli v_radosti v_tvojom kráľovstve.

Po prekonaní viacerých ťažkostí napokon mohla realizovať svoj sen zasvätiť sa Pánovi a v_roku 1924 sa stala dcérou Márie Pomocnice. V_dome vo Valverde del Camino zodpovedala za kuchyňu a za rôzne služby v_komunite. Venovala sa tomu s_nezištnou radosťou. Vo sviatočnom oratóriu sa starala o_najmenšie dievčatá a postupne sa na ňu obracali aj staršie dievčatá a dospelí ľudia, ktorých si získala svojím duchom viery a modlitby. Svojimi listami šírila úctu k_tzv. „mariánskemu otroctvu“, ktoré ona sama prežívala podľa učenia svätého Ľudovíta Máriu Grigniona z_Montfortu. V_roku 1931, tesne pred vypuknutím občianskej vojny, sestra Euzébia ponúkla Pánovi seba ako obetu za spásu blížnych v_Španielsku a na celom svete.

(Zostavil Manuel Garrido Bonaño OSB, Sevilla 1985; preklad do taliančiny – Dominika Grassianová FMA, Rím 1987, s. 10-11)

Veľmi dobre si pamätám, že v_škole viseli na stenách obrazy s_výjavmi z_biblických dejín. V_jeden z_prvých dní učiteľka vysvetľovala obraz, ktorý bol naproti mojej lavice. Znázorňoval Izákov príbeh. Sedela som a počúvala. To, o_čom hovorila, sa mi tak páčilo, že som nestratila z_jej pier ani jednu slabiku.

Na druhý deň som šla s_matkou na drevo do blízkeho lesa. Nazbierala veľkú kopu konárov a – ako bolo zvykom – niesla ich na pleciach. Aj mne dala na plecia menšiu kôpku a ja som priam zbláznená od radosti a spokojnosti kráčala dolu kopcom, pričom som mala na mysli biblický príbeh Izákovej obety. Cestou domov som ho vyrozprávala matke.

Keď som bola unavená, povedala som jej: „Ako Izák, aj my si trochu oddýchnime, pretože ešte máme pred sebou dlhú cestu.“ Chvíľku sme si oddýchli a potom sme znovu vykročili. Po chvíli sme znovu oddychovali.

Povedala som matke: „Izák bol obetou. Keby bol zomrel, bol by šiel rovno do neba. Ja nie som obeta, ale páčilo by sa mi ňou stať, ak by sa to Bohu páčilo, pretože vo svojom vnútri cítim veľkú túžbu stať sa svätou; táto túžba je taká veľká, že jej nemôžem odolať.“

Videla som, že po tvári mojej matky, ktorá kráčala obťažená konármi, začala stekať slza. Nikdy som si nemyslela, že aj ja sa časom budem môcť zasvätiť Bohu ako obeta za spásu duší a za nebeské kráľovstvo pre moju matku a môjho Ježiša tak, ako som to videla na obraze z_detstva, ktorý na mňa veľmi hlboko zapôsobil.

Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý, {*} Keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší.

Panna rozmýšľa o_Pánových veciach, aby bola svätá telom i_duchom. {*} Keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší.

Ani veľké vody lásku neuhasia a rieky ju neodplavia. A keby niekto za lásku ponúkol všetko, čo má v_dome, len by sa opovrhlo ním.

Ant. na Benediktus: Hľa, múdra panna, dala si srdce Kristovi; teraz žiješ s_ním a žiariš ako slnko v_spoločenstve svätých.

Ďakujme Bohu Otcovi, že nám dal v_blahoslavenej Euzébii Palomínovej živý príklad svojej lásky a milosrdenstva:

pomáhaj nám, aby sme si čoraz viac uvedomovali, že nás povolávaš k_svätosti, a podľa vzoru svätých panien dopraj nášmu srdcu tešiť sa, že môže patriť iba tebe.

Otče, otvor brány svojho kráľovstva chudobným a maličkým, ktorí sa spoliehajú na tvoju prozreteľnosť;

pomôž nám napodobňovať život blahoslavenej Euzébie v_poníženosti a chudobe, aby sme aj my raz uzreli slávu tvojej tváre.

aby sme každým dňom rástli v_láske k_pravde a vedeli ho odovzdávať tým, ktorí ho najviac potrebujú.

aby sme pokojne čelili skúškam života a vedeli zdôvodniť nádej, ktorá je v_nás.

Sestra Euzébia prežívala radosť z_darovania sa vo veľkodušnej a radostnej službe,

daj, aby sme ťa vedeli spoznať v_každom človeku a s_radosťou ti slúžiť v_rôznych situáciách života.

Bože, ty si stvárnil srdce blahoslavenej Euzébie, panny, podľa veľkonočného tajomstva svojho Syna až po darovanie vlastného života; daj, aby sme posilnení príkladom jej poníženosti a radosti ustavične rástli v_tvojej láske a v_službe chudobným.

Kto je bez ženy, stará sa o_Pánove veci, ako sa páčiť Pánovi. Aj nevydatá žena a panna rozmýšľajú o_Pánových veciach, aby boli sväté telom i_duchom.

Ant. na Magnifikat: Poď, Kristova nevesta, a prijmi korunu, ktorú ti Pán pripravil naveky.

Obráťme sa s_prosbou ku Kristovi; v_blahoslavenej Euzébii nechal zažiariť lásku k_službe a chudobe, ktorá sa stáva darom:

Ty si vnukol blahoslavenej Euzébii myšlienku obetovať život za pokoj vo svete,

pomáhaj nám, aby sme sa aj my vedeli veľkodušne obetovať v_ťažkých okolnostiach a mali tak istotu, že spolupracujeme na príchode tvojho kráľovstva.

veď a osvieť tých, ktorí sú povolaní sprevádzať mladých v_rozlišovaní ich povolania.

nech sú odrazom tvojej lásky a objavia tvoju prítomnosť v_maličkých a posledných.

nech eucharistický zápal, ktorým horelo srdce blahoslavenej sestry Euzébie, roznieti a obnoví našu schopnosť milovať ťa a vo všetkom hľadať tvoju vôľu.

daj radosť a večnú odmenu tým, ktorí žili podľa evanjeliových blahoslavenstiev.

SV. ALOJZA VERSIGLIU, BISKUPA, A KALIXTA CARAVARIA, KŇAZA, prvých saleziánskych mučeníkov

Alojz Versiglia sa narodil 5. júna 1873 v_talianskej dedinke Oliva Gessi (Pávia). Do oratória ho ako 12-ročného prijal sám don Bosco. Kňazom sa stal v_roku 1895. Desať rokov bol direktorom a magistrom novicov v_Genzane neďaleko Ríma. V_roku 1906 viedol prvú saleziánsku misionársku výpravu do Číny, a tak splnil predpoveď dona Bosca. Kantonský apoštolský vikariát zveril saleziánom v_roku 1918 misiu v_Shiu Chow a tamojším apoštolským vikárom sa stal don Alojz Versiglia. Za biskupa bol vysvätený 9. januára 1921. Bol opravdivým pastierom, ktorý sa intenzívne venoval svojmu stádu. Vikariátu dal solídnu štruktúru: zriadil tam seminár, formačné domy. On sám projektoval viacero misijných staníc, sirotincov a útulkov pre starých a tých, čo sú v_núdzi. Dôkladne sa staral o_formáciu katechétov. Vo svojich poznámkach napísal: „Misionár, ktorý nie je spojený s_Bohom, je kanál, ktorý sa odpojil od prameňa“; „misionár, ktorý sa mnoho modlí, mnoho aj urobí“. Podobne ako don Bosco, aj on bol príkladom pracovitosti a miernosti.

Kalixt Caravario sa narodil 8. júna 1903 v_Courgné pri Turíne. Bol žiakom dona Bosca v_oratóriu na Valdoccu. V_roku 1924 ako bohoslovec odišiel na misie do Číny. Najprv pôsobil v_Macau a potom dva roky vo Východnom Timore. Svojou dobrotou a horlivosťou bol vzorom pre všetkých. Monsignor Alojz Versiglia ho 18. mája 1929 vysvätil za kňaza v_Shiu Chow a zveril mu misiu v_Linchow. V_krátkom čase navštívil všetky rodiny a získal si sympatie chlapcov z_rôznych škôl. Medzitým politická situácia v_Číne sa stávala čoraz napätejšia najmä vo vzťahu ku kresťanom a cudzineckým misionárom. Začali sa prenasledovania.

Vo februári 1930 monsignor Versiglia a don Caravario cestovali spolu na pastoračnú návštevu misie v_Linchow. Počas cesty skupina boľševických pirátov zastavila biskupov čln a snažila sa uniesť tri katechétky, ktoré s_nimi cestovali. Obaja sa pokúsili ochrániť tri kresťanské dievčatá a ich čnosť čistoty. Boli zbití a zastrelení v_Li Thau Tseui neďaleko rieky Lin-Chow. Pavol VI. uznal ich mučeníctvo v_roku 1973. Ján Pavol II. ich zaradil medzi blahoslavených 15. mája 1983 a medzi svätých 1. októbra 2000.

Ant. 1 Svätí mučeníci vyliali na zemi svoju krv pre Krista, preto dosiahli večnú odmenu.

Ant. 3 Svätí moji, vy ste vo svete bojovali, ja vás odmením za vašu námahu.

Mučeník v_prvom rade svedčí pred sebou, že je úprimne verný Bohu, potom svedčí pred pokušiteľom, ktorý závidí tomu, kto s_láskou zostal verný, a nakoniec svedčí pred Pánom o_tom, že je preniknutý presvedčivou silou jeho učenia, a nikdy, dokonca ani zo strachu pred smrťou ho nezanechá. Ba svojimi skutkami potvrdzuje pravdu, o_ktorej káže a ktorou dokazuje, po akom mocnom Bohu túži. Samozrejme, ty môžeš obdivovať lásku učeníka, ktorá sa otvorene prejavuje vtedy, keď sa s_vďačnosťou stotožňuje s_Bohom a stáva sa s_ním jedno. A nielen to! Pre jeho vzácnu krv neverní zostanú zahanbení.

Pre prikázanie evanjelia mučeník odmieta zaprieť Krista zo strachu, a tak sa stáva svedkom aj tvárou v_tvár strachu. Mučeník sa nezrieka viery v_lichotivom domnení, že na oplátku dostane dary, ale z_lásky k_Pánovi odíde z_tohto života s_veľkou radosťou. Ba bude vďačný, či už tomu, kto mu poskytol dôvod odísť z_tohto sveta, alebo tomu, kto mu nastavil osídla. Bude to vhodná príležitosť – ktorú nevyhľadával –, aby sa ukázalo, aký v_skutočnosti je: pred prenasledovateľom trpezlivý a pred Pánom plný lásky. V_tejto láske ho Pán spoznal, pretože už pred jeho narodením vedel, že si slobodne zvolí mučeníctvo. Mučeník teda pokojne ide k_Pánovi ako k_priateľovi, za ktorého on dal ochotne svoje telo, ale i_dušu, ako to aj samotní sudcovia očakávali. Vtedy bude počuť, ako ho náš Spasiteľ zavolá slovami básnika: „Môj drahý brat!“ Tak ho osloví, pretože sa mu pripodobnil počas pozemského života.

Hneď poviem: my mučeníctvo nazývame „dokonalosťou“ nie preto, že mučeník dosiahol koniec života ako všetci ostatní, ale preto, že preukázal dokonalé dielo lásky. Ak je teda mučeníctvo vyznaním viery v_Boha, každá duša, ktorá žije čisto, spoznáva Boha, a poslúcha prikázania, je mučeníkom životom a slovom, bez ohľadu na spôsob telesnej smrti. Ona totiž vyleje svoju vieru ako svoju krv počas celého života, až pokým nenadíde chvíľa jej smrti.

Pán vás obliekol do slávnostného rúcha; {*} Svätý Izraela vo vás prebýva.

Dobrý boj ste bojovali, vieru ste zachovali; už máte pripravený veniec spravodlivosti. {*} Svätý Izraela vo vás prebýva.

Lásky, čo premáha temnotu

radostne triumf oslávme.

Úrodný, zvlažený krvou ich

z_pôdy už vyrástol klas.

Alojz a Kalixt, blažení,

nezlomní kňazi Kráľovstva,

pre duše krvou platili_–

prví zo synov dona Bosca.

Za Krista život zložili

milujúc ľud im zverený

i_krajinu veľkú, ďalekú_–

tam žitie svoje vydali.

Baránok slávny kraľuje

a otvára knihy pečate,

dejinám, časom, momentom

ich zmysel len on daruje.

Vy, mučeníci – znak pokoja,

v_nebi ste plní radosti,

za ľud čínskeho národa

nech srdcia vaše prosia vždy.

Otcovi všetkých sláva buď

i_chvála Kristu Spasiteľovi,

nech vedie nás vždy Svätý Duch

premáhať strachu okovy. Amen.

Ant. 1 Kristovi mučeníci v_mukách hľadeli na nebo a volali: Pomáhaj nám, Pane.

Ant. 2 Svätí duchovia a duše spravodlivých, spievajte hymnus nášmu Bohu. Aleluja.

Ant. na Benediktus: Krv tvojich mučeníkov, Pane, sa stane úrodným semenom kresťanov.

Zjednotení v_liturgii chvál vzývajme Boha Otca, ktorý povolal našich mučeníkov mať hlbšiu účasť na Kristovej Veľkej noci najvyšším svedectvom lásky. Spoločne sa modlime:

Prví učeníci svojím mučeníctvom zbližša nasledovali Krista, ktorý sa obetoval pre spásu sveta;

daj, nech sa čoraz viac pripodobňujeme tomu, ktorý za nás vylial svoju krv na odpustenie hriechov.

Alojz a Kalixt podstúpili smrť pre záchranu a ochranu veriacich, ktorí boli zverení do ich starostlivosti;

Svätí mučeníci poznačili svoju evanjelizačnú činnosť pečaťou mučeníctva;

buď oporou pre misionárov a katechétov v_ich službe ohlasovania Kristovho evanjelia.

daj, nech slávime liturgiu života prinášaním svojho tela ako živej, svätej a Bohu milej obety.

Svätí mučeníci nám podľa príkladu dona Bosca svojím životom pripomínajú každodennú lásku pre dobro blížnych;

pomáhaj nám, Otče, z_lásky ku Kristovi a blížnym radostne prijímať každodenné kríže.

Všemohúci a milosrdný Bože, ty si svätým mučeníkom biskupovi Alojzovi a kňazovi Kalixtovi dal odvahu a silu položiť svoj život pri ohlasovaní tvojho evanjelia a ochrane ľudskej dôstojností; dožič nám, svojim veriacim, nasledovať ich príklad vytrvalou vierou a činorodou láskou.

Ant. 2 Videl som duše tých, čo boli zabití pre Božie slovo a pre svedectvo, ktoré vydávali.

Ant. 3 To sú svätí, ktorí pre Božie svedectvo obetovali svoj život a oprali si rúcha v_krvi Baránka.

Ant. na Magnifikat: Blahoslavení ste, Alojz a Kalixt, pretože ste z_lásky k_Pánovi preliali svoju krv; uctili ste si Krista svojím životom a napodobnili ste ho svojou smrťou; teraz ste oslávení v_nebeskej sláve.

Pri spomienke na večernú obetu Krista, ktorý ponúkol seba za spásu celého sveta, predložme Bohu Otcovi našu modlitbu vďaky a naše prosby:

nedovoľ, aby násilie a nenávisť prevládli nad tým, kto pomáha blížnemu.

pomôž nám radostne prežívať požiadavku nezištnej lásky k_svojim blížnym.

Mučeníctvo svätého Alojza a Kalixta podčiarkuje neoceniteľnú hodnotu čistoty pre Božie kráľovstvo;

daj, aby sme neváhali vynaložiť akúkoľvek námahu a obetu, keď ide o_výchovu mladých k_čoraz harmonickejšej rovnováhe ich osobnosti.

Títo dvaja misionári svojím mučeníctvom celkom naplnili ideál dobrého pastiera;

daj, aby služba biskupov a kňazov bola inšpirovaná nehou tvojej otcovskej lásky.

Keď mal dvanásť rokov, v_jeho živote sa udiala rozhodujúca udalosť: stretol dona Bosca, ktorý ho ako otec a opravdivý duchovný vodca prijal na Valdocco, aby mohol pokračovať v_ďalšom štúdiu. Tu objavil najvyššie horizonty Božieho synovstva a na základe priateľstva s_Ježišom a Pannou Máriou nadšene sa vydal na cestu osobnej svätosti, ktorú vnímal ako úplné darovanie sa z_lásky k_Bohu. Modlil sa, usilovne študoval, medzi kamarátmi bol veľmi obľúbený. Oslovený ideálom dona Bosca da mihi animas chcel zachrániť duše všetkých; založil Družinu Nepoškvrnenej, odkiaľ vyšli najlepší spolupracovníci dona Bosca.

Ak sa slávi ako slávnosť, prvé vešpery sú zo spoločnej časti na sviatky svätých mužov; možno však použiť aj texty (všetky alebo iba niektoré časti) z_vešpier sviatku.

Dominik, mladý svätec,

priateľ každého mladíka,

radostne cestou prešiel,

čo vedie k_radosti u_Krista.

Ty si horiaca fakľa viery,

žiarivý uprostred bratov,

v_tajomnej extáze objavil si

milú Božiu vľúdnosť.

Ešte zaznieva vo svete

sväté evanjelium radosti

blažený, kto život stratí

v_malých gestách lásky.

Odhaľ nám božské tajomstvo:

okolo Matky všetkých,

zjednotení s_Ježišom-chlebom

láska dozrieva každý deň.

Nech vznáša sa pieseň oslavy

Otcovi, prameňu života,

i_živému víťazovi Kristovi,

rovnako ich Duchu Svätému. Amen.

Ant. 1 Pán ho zahrnul svojím požehnaním a on našiel milosť v_jeho očiach. Aleluja.

Ant. 2 Pán ho posvätil pre jeho vernosť a učenlivosť a ukázal mu svoju slávu. Aleluja.

Ant. 3 Spravodlivý rozkvitne ako ľalia: naveky bude kvitnúť pred Pánom. Aleluja.

Ja, Ján, {v}14,1{/v}som videl, a hľa, Baránok stál na vrchu Sion a s_ním stoštyridsaťštyritisíc tých, čo mali na čele napísané jeho meno a meno jeho Otca. {v}2{/v}A počul som hlas z_neba; bol ako hukot veľkých vôd a rachot mocného hromobitia. Hlas, ktorý som počul, znel, ako keď citaristi hrajú na svojich citarách. {v}3{/v}A spievali čosi ako novú pieseň pred trónom, pred štyrmi bytosťami a pred starcami. A tú pieseň sa nemohol nik naučiť, iba tých stoštyridsaťštyritisíc vykúpených zo zeme. {v}4b{/v}Tí nasledujú Baránka, kamkoľvek ide. Oni sú vykúpení z_ľudí ako prvotiny Bohu a Baránkovi. {v}5{/v}V_ich ústach sa nenašla lož: sú bez škvrny.

{v}6{/v}Potom som počul akoby hlas veľkého zástupu a ako hukot mnohých vôd a ako rachot mocného hromobitia, ktorý volal:

{v}8{/v}A smela sa obliecť do čistého, skvúceho kmentu; ten kment sú spravodlivé skutky svätých.“

{v}9{/v}Potom mi povedal: „Napíš: Blahoslavení sú tí, čo sú pozvaní na Baránkovu svadobnú hostinu!“ A povedal mi: „Tieto Božie slová sú pravdivé.“

Počul som hlas z_neba; bol ako rachot mocného hromobitia: Náš Boh bude kraľovať naveky, {*} Lebo nastala spása, moc a vláda jeho Pomazaného. Aleluja.

A od trónu zaznel hlas: Chváľte nášho Boha, všetci jeho svätí, aj vy, čo sa bojíte Boha, malí i_veľkí! {*} Lebo nastala spása, moc a vláda jeho Pomazaného. Aleluja.

Počul som hlas z_neba; bol ako rachot mocného hromobitia: začal kraľovať Pán, náš všemohúci Boh; {*} teraz nastala spása, moc a kráľovstvo nášho Boha a vláda jeho Pomazaného. Aleluja.

Od trónu zaznel hlas: Chváľte nášho Boha, všetci jeho služobníci, aj vy, čo sa ho bojíte, malí i_veľkí! {*} Teraz nastala. spása, moc a kráľovstvo nášho Boha a vláda jeho Pomazaného. Aleluja.

Zo „Života mladíka Dominika Savia“, ktorý napísal svätý Ján Bosco, kňaz

Často sa stáva, že človek v_mladom veku mení svoje rozhodnutie o_tom, čo chce urobiť. V_prípade nášho Dominika to tak nebolo. Všetky čnosti v_ňom spoločne rástli podivuhodným spôsobom bez toho, aby jedna zatienila druhú.

Keď Dominik prišiel do oratória, jeho pohľad sa hneď zastavil pri nápise, ktorý visel na stene: „Da mihi animas, cetera tolle!“ Chvíľu o_ňom uvažoval a potom dodal: „Pochopil som, že tu sa neobchoduje s_peniazmi, ale s_dušami. Už chápem! Dúfam, že aj moja duša sa stane súčasťou tohto obchodu.“ Tu má svoj počiatok jeho príkladný spôsob života, tá dôslednosť pri plnení si povinností, nad rámec čoho už veľmi ťažko možno ísť.

Večer 8._decembra 1854, v_deň vyhlásenia dogmy o_nepoškvrnenom počatí Panny Márie, Dominik predstúpil pred oltár Panny Márie, obnovil svoje prísľuby, ktoré si dal pri prvom svätom prijímaní, a potom viac ráz povedal presne tieto slová: „Panna Mária, darujem vám svoje srdce. Ježiš a Mária, vždy buďte mojimi priateľmi. Prosím vás, pričiňte sa o_to, aby som radšej zomrel, ako by sa mi malo stať nešťastie spáchať čo len jediný hriech.“

Dominik Savio bol už šesť mesiacov v_oratóriu, keď som mal kázeň o_tom, ako sa možno stať svätým. Táto kázeň bola ako iskra, v_jeho srdci zapálila lásku k_Bohu. Povedal: „Cítim v_sebe túžbu a potrebu stať sa svätým… Teraz, keď som pochopil, že sa môžem stať svätým a súčasne byť veselý, bezpodmienečne chcem a potrebujem stať sa svätým. Pán Boh chce, aby som bol svätý, a ja sa ním musím stať. Chcem sa stať svätým a nebudem šťastný, kým sa ním nestanem!“

Vonkajšie prejavy jeho správania boli také prirodzené, že by sa dalo povedať, že takým ho stvoril Boh. No mnohí, ktorí ho poznali zblízka alebo sa podieľali na jeho výchove, môžu dosvedčiť, že za pomoci Božej milosti vynaložil veľké ľudské úsilie.

Dominik si začal hľadať spovedníka, ku ktorému potom chodieval pravidelne na spoveď. Príkladne a nábožne sa pripravoval na prijatie Eucharistie. Pri ďakovaní nepozeral na čas. Pán Boh ho obdaril viacerými darmi, predovšetkým však horlivou modlitbou. Viackrát pôsobil, akoby nebol pri zmysloch. Keď sme sa ho na to pýtali, odpovedal: „Zdá sa mi, že vidím mnoho krásnych vecí. Mám stály dojem, že nad mojou hlavou sa otvára nebo.“

Aby sa mohol stať svätým, dostal radu, aby sa v_prvom rade usiloval získať duše pre Boha. Táto myšlienka sa stala trvalým dychom jeho života. Veľmi rád čítal životopisy svätých, ktorí sa osobitným spôsobom zamerali na záchranu duší; často hovoril aj o_misionároch. Často bolo počuť, ako hovorí: „Aký by som bol šťastný, keby som mohol všetkých svojich kamarátov získať pre Boha! Tieto duše čakajú na našu pomoc!“ Myšlienka získať duše ho sprevádzala na každom kroku. Keď zomrel, na jeho tvári sa odrážalo nebo.

Pane, kto smie bývať v_tvojom stánku? Kto môže nájsť odpočinok na tvojom svätom vrchu? {*} Ten, čo kráča bez poškvrny a koná spravodlivo, čo z_úprimného srdca pravdu hovorí. Aleluja.

Do nebeského kráľovstva vojde iba ten, kto plní vôľu môjho Otca. {*} Ten, čo kráča bez poškvrny a koná spravodlivo, čo z_úprimného srdca pravdu hovorí. Aleluja.

Zo „Života mladíka Dominika Savia“, ktorý napísal svätý Ján Bosco, kňaz

Dominik Savio bol už šesť mesiacov v_oratóriu, keď som mal kázeň o_tom, ako sa možno stať svätým. Rozvinul som predovšetkým tri myšlienky, ktoré Dominika osobitne oslovili, a to: Božia vôľa je, aby sme sa všetci stali svätými; je veľmi ľahké stať sa svätým; v_nebi je pripravená veľká odmena pre toho, kto sa stane svätým. Táto kázeň bola ako iskra, v_jeho srdci zapálila lásku k_Bohu. Niekoľko dní nič nehovoril a bol menej radostný, ako bolo jeho zvykom. Všimli si to aj jeho kamaráti a všimol som si to aj ja. Keďže som si myslel, že dôvodom sú nové zdravotné ťažkosti, spýtal som sa, či ho trápi nejaká choroba. „Naopak,“ odpovedal, „trápi ma niečo dobré.“ „Čo tým chceš povedať?“ „Tým chcem povedať, že cítim v_sebe túžbu a potrebu stať sa svätým. Nevedel som, že tak ľahko sa možno stať svätým; ale teraz, keď som pochopil, že sa môžem stať svätým a súčasne byť veselý, bezpodmienečne chcem a potrebujem stať sa svätým. Povedzte mi, čo mám robiť, aby som sa do toho mohol pustiť."

Pochválil som jeho predsavzatie, ale potom ho povzbudil, aby sa neznepokojoval, pretože v_duševnom nepokoji nemožno rozpoznať Pánov hlas; naopak, v_prvom rade som chcel, aby bol vždy a s_mierou veselý. Potom som mu poradil, aby si pravidelne plnil náboženské a školské povinnosti; no a nakoniec som mu odporúčal, aby vždy šiel na školskú prestávku spolu so svojimi kamarátmi.

Jedného dňa som mu povedal, že by som mu chcel darovať niečo, čo bude podľa jeho chuti, ale je len na ňom, čo si vyberie.

„Túžim po jedinom dare – aby ste mi pomohli stať sa svätým,“ odpovedal. „Chcem patriť Pánovi celý, navždy chcem byť Pánov a cítim v_sebe túžbu stať sa svätým; ak sa nestanem svätým, tak som nič neurobil. Pán Boh chce, aby som sa stal svätým, a ja sa ním musím stať.“

Pri istej príležitosti direktor chcel osobitným spôsobom dať najavo svoju lásku k_chovancom v_dome a dal im možnosť napísať na papierik akékoľvek prianie, že sa ho pokúsi splniť. Každý si môže predstaviť, aké smiešne a výstredné veci chlapci žiadali! Dominik Savio vzal kus papiera a napísal naň tieto slová: „Prosím vás, pomôžte mi spasiť si dušu a stať sa svätým.“

Jedného dňa sme si vysvetľovali slová podľa ich etymologického významu. „A Dominik,“ spýtal sa, „čo znamená?“.

Odpoveď znela: „Dominik znamená ,Pánov‘.“ „Pozrite sa,“ povedal Dominik, „aj keby som nemal dôvod stať sa svätým, tak už samotné moje meno hovorí, že patrím Pánovi, teda ja musím a chcem byť celý Pánov. Chcem sa stať svätým a nebudem šťastný, kým sa ním nestanem!“

Synu, daruj mi svoje srdce a tvoje oči nech dbajú na moje cesty, {*} Aby si dostal milosť.

Syn môj, všímaj si moju múdrosť a nakloň sluch k_mojej náuke. {*} Aby si dostal milosť.

Kristus, slnko z_východu

žiari nám dnes ráno

pri radostnej spomienke_–

hľa, Dominik Savio.

Tento malý kvietok,

zaplavený svetlom,

ešte aj dnes šíri

vôňu Krista svetom.

Jedna voľba v_živote

dá mu pravú radosť:

radšej chce on zomrieť,

než dopustiť sa hriechu.

Od Ježiša v_hostii

silu on dostáva,

mať rád svojich priateľov

až po darovanie seba.

Chváľme Boha Otca

i_Ježiša, priateľa,

aj Svätého Ducha,

ktorý všetko robí nové. Amen.

Ant. 2 Spievajte hymny Pánovi, jeho svätí, vzdávajte vďaky jeho menu svätému. Aleluja.

Pozrite, akú veľkú lásku nám daroval Otec: voláme sa Božími deťmi a nimi aj sme. Preto nás svet nepozná, že nepoznal jeho. Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je.

Ant. na Benediktus: Dominik, celý Pánov, kráčal si pred ním vo svätosti a spravodlivosti. Aleluja.

Chváľme Boha, nášho Otca, ktorý chcel zjaviť maličkým tajomstvá svojho kráľovstva a volajme:

daj, aby sme slávili eucharistiu so živou vierou a s_radosťou sa zúčastňovali na hostine tvojej lásky.

Dominikovi si umožnil objaviť, že milovať teba je prameňom nesmiernej radosti;

pomáhaj nám nachádzať šťastie v_hlbokom spoločenstve s_tebou a vo veľkodušnej službe blížnym.

V_očakávaní Turíc učeníci spolu s_Máriou, Ježišovou matkou, boli vytrvalí a zjednotení v_modlitbe;

nech presvätá Panna ochraňuje všetkých, ktorí chcú žiť v_priateľstve s_tebou.

Bože, prameň každého dobra, ty si dal dospievajúcej mládeži vo svätom Dominikovi Saviovi obdivuhodný príklad činorodej lásky a čistoty; dožič aj nám rásť v_radosti a synovskej láske až do plnej Kristovej zrelosti. O_to ťa prosíme

Vy nežijete telesne, ale duchovne, pravda, ak vo vás prebýva Boží Duch. Lebo kto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho. Ale ak je vo vás Kristus, telo je síce pre hriech mŕtve, no duch je život pre spravodlivosť. A keď vo vás prebýva Duch toho, ktorý vzkriesil Ježiša z_mŕtvych, potom ten, čo vzkriesil z_mŕtvych Krista, oživí aj vaše smrteľné telá skrze svojho Ducha, ktorý prebýva vo vás.

Podľa toho poznáme, že milujeme Božie deti, keď milujeme Boha a plníme jeho prikázania. Lebo láska k_Bohu spočíva v_tom, že zachovávame jeho prikázania. A jeho prikázania nie sú ťažké. Veď všetko, čo sa narodilo z_Boha, premáha svet. A tým víťazstvom, ktoré premohlo svet, je naša viera.

Napokon, bratia, myslite na všetko, čo je pravdivé, čo je cudné, čo je spravodlivé, čo je mravne čisté, čo je milé a čo má dobrú povesť, čo je čnostné a chválitebné. A Boh pokoja bude s_vami.

Teraz, keď sa zvečerieva,

poďakujme Pánovi,

ktorý naplnil darmi

svätého Dominika Savia.

Svoj dom vybudoval

na bezpečnej skale:

Priatelia moji sú

Ježiš Kristus a Mária.

Rozšíril aj horizonty

hlbočín svojej lásky

ku vzdialeným bratom,

k_chorým i_k_deťom.

A v_Kristovej škole

priblížil sa k_tajomstvu:

že len Božia láska je

prameňom radosti.

Večná sláva Bohu Otcu,

čo nám dáva svojho Syna,

i_Svätému Duchu_–

spoločenstvu lásky. Amen.

Ant. 1 V_srdci si uchovávam tvoje výroky, v_tvojich ustanoveniach mám záľubu. Aleluja.

Ant. 2 Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom, múdro robia všetci, čo ju pestujú. Aleluja.

Ant. 3 Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i_zeme: všetky tieto veci si zjavil maličkým. Aleluja.

Čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych, a čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných; čo je svetu neurodzené a čím pohŕda, to si vyvolil Boh, ba aj to, čoho niet, aby zmaril to, čo je, aby sa pred Bohom nik nevystatoval. Vy ste z_neho v_Kristovi Ježišovi, ktorý sa pre nás stal múdrosťou od Boha i_spravodlivosťou, posvätením a vykúpením.

Ant. na Magnifikat: Pred Božím trónom a pred Baránkom, s_veľkým zástupom vyvolených, Dominik spieva novú pieseň. Aleluja.

Oslavujme a vzývajme Boha, nášho Otca, ktorý nás pozýva, aby sme boli svätí, ako je on svätý:

Otče, ty si vnukol svätému Dominikovi Saviovi, aby si zvolil Ježiša za jediného priateľa;

Ty si dal svätému Dominikovi Saviovi dona Bosca ako rozvážneho a pevného duchovného vodcu;

daj, aby dospievajúci chlapci a dievčatá, ako aj všetci mladí, našli vo vychovávateľoch k_viere otvorené a úprimné srdce.

Ty si dal svätému Dominikovi Saviovi, apoštolovi svojich kamarátov, veľkodušné srdce, aby mohol pomáhať všetkým, ktorí sú v_núdzi;

dopraj zosnulým veriacim milosť, že ich ty, nekonečné šťastie, prijmeš do večnosti.

SVÄTEJ MÁRIE DOMINIKY MAZZARELLOVEJ, PANNY, spoluzakladateľky Inštitútu dcér Márie Pomocnice

Bože, Otče, prameň každého dobra, ty nám v_hlbokej pokore a láske svätej Márie Dominiky Mazzarellovej, panny, predkladáš žiarivý vzor kresťanského a rehoľného života; daj, aby sme v_jednoduchosti ducha boli dennodenne svedkami tvojej otcovskej lásky.

Bože, náš Otče, ty dávaš prednosť pokorným a jednoduché a úprimné srdcia napĺňaš svojím Duchom svätosti; vypočuj našu modlitbu na slávnosť svätej Márie Dominiky Mazzarellovej, ktorá tak ako svätý Ján Bosco prednostne milovala mládež a spolu s_ním založila novú rehoľnú rodinu; daj, aby sme prijímali jej učenie a boli verní jej výchovnému pôsobeniu.

Ant. 3 ech je velebený Pán deň čo deň; nesie nás Boh, naša spása. Aleluja.

Boh mi je svedok, ako po vás všetkých túžim srdcom Krista Ježiša. A modlím sa za to, aby vaša láska čoraz viac rástla v_pravom poznaní a vo všestrannom chápaní, aby ste vedeli rozoznať, čo je lepšie, a aby ste boli čistí a bez hany pre Kristov deň, plní ovocia spravodlivosti, ktoré je skrze Ježiša Krista na Božiu slávu a chválu.

Ant. na Magnifikat: Spievajme Pánovi pieseň novú, lebo vykonal veci zázračné. Aleluja.

S_dôverou vzývajme Boha Otca, ktorý vzbudzuje vo svojej Cirkvi sväté a múdre ženy a povoláva ich k_spolupráci na diele spásy svojho Syna:

Ty si obdaroval svätú Máriu Dominiku Mazzarellovú jednoduchou a činorodou vierou, aby mohla kráčať po ceste svätosti;

veď súčasných mladých tak, aby sa vedeli rozhodnúť pre povolanie, ku ktorému ich povolávaš pre život vo svete a v_Cirkvi.

Mária Dominika, pracovitá a horlivá v_láske, prežívala evanjeliovú chudobu s_radostným srdcom;

daj, aby sme verní charizme dona Bosca boli koherentní pri dosvedčovaní kresťanských hodnôt.

daj, aby sa stala matkou a učiteľkou aj pre nás, pre naše komunity a pre každú kresťanskú rodinu.

Ant. Poďte, klaňajme sa Kristovi, ktorý svoje tajomstvá zjavuje poníženým. Aleluja.

Ratolesťou Krista si,

a Ježiš pravý vinič je,

žila si podľa evanjelia

a život z_teba vzklíčil.

Čas sa rozvil v_lásku,

keď si Pánovi vravela:

„Môžu mi vziať všetko,

no srdce nie; teba miluje.“

Tak umierajúc sebe

v_Kristovi radosť máš,

nám zanechávaš ju ako znak

srdca, čo veľmi miluje.

Učíš nás seba darovať

z_čírej lásky obeti,

chváľ s_nami Otca aj Syna

zároveň s_Duchom Presvätým. Amen.

Ant. 2 S_horiacim srdcom som ťa hľadala; ničomu som nedala prednosť pred tvojou láskou. Aleluja.

Ant. 3 Stala som sa plodnou matkou vďaka Kristovej láske, ktorá vo mne prebýva. Aleluja.

{v}1{/v}Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu. {v}2{/v}A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé.

{v}3{/v}Mocou milosti, ktorú som dostal, hovorím každému z_vás, aby si nik nemyslel o_sebe viac, ako myslieť treba, ale zmýšľajte triezvo, každý podľa stupňa viery, aký mu udelil Boh. {v}4{/v}Lebo ako máme v_jednom tele mnoho údov, ale všetky údy nekonajú tú istú činnosť, {v}5{/v}tak aj my mnohí sme jedno telo v_Kristovi a jednotlivo sme si navzájom údmi. {v}6{/v}Máme rozličné dary podľa milosti, ktorú sme dostali: či už dar prorokovať v_súlade s_vierou, {v}7{/v}alebo dar slúžiť v_službe, alebo učiť pri vyučovaní, {v}8{/v}či povzbudzovať pri povzbudzovaní. Kto teda dáva, nech dáva nezištne, kto je predstavený, nech je starostlivý, kto preukazuje milosrdenstvo, nech to robí radostne.

{v}9{/v}Láska nech je bez pretvárky. Nenáviďte zlo, lipnite k_dobru. {v}10{/v}Milujte sa navzájom bratskou láskou, predbiehajte sa vzájomne v_úctivosti, {v}11{/v}v_horlivosti neochabujte, buďte vrúcneho ducha, slúžte Pánovi. {v}12{/v}V_nádeji sa radujte, v_súžení buďte trpezliví, v_modlitbe vytrvalí. {v}13{/v}Majte účasť na potrebách svätých, buďte pohostinní. {v}14{/v}Žehnajte tých, čo vás prenasledujú – žehnajte a nepreklínajte! {v}15{/v}Radujte sa s_radujúcimi, plačte s_plačúcimi! {v}16{/v}Navzájom rovnako zmýšľajte; a nezmýšľajte vysoko, ale prikláňajte sa k_nízkym. Nebuďte múdri sami pre seba.

Rovnako milujte; v_pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho, {*} Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných.

Vždy sa usilujte o_dobro medzi sebou i_voči všetkým. {*} Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných.

Moje dobré sestry, milujte sa. Ach! Ako ma potešuje, keď dostávam správy z_domov a počujem, že [sestry] sa milujú, že ochotne poslúchajú, že sú oddané Svätej regule… Ach! Vtedy moje srdce plače od potešenia a neustále oroduje za požehnanie pre vás všetky, aby ste sa mohli skutočne zaodiať Duchom nášho dobrého Ježiša a takto konať mnoho dobra pre vás a pre toho drahého blížneho, ktorý veľmi potrebuje pomoc.

Áno, ale aký bol Pánov duch? Ten pokorný, trpezlivý duch, plný lásky, ale takej lásky, ktorá bola vlastná Ježišovi a nikdy ho nezasýtila utrpením; a až dokiaľ chcel trpieť?! Odvahu teda, napodobňujme nášho najdrahšieho Ježiša vo všetkom, ale osobitne v_pokore a v_láske.

Áno, moje drahé dcéry v_Ježišovi, majte odvahu. Ježiš vás má rád. Je pravda, že niekedy máte mnoho nepríjemností a bolestí, ale Pán chce, aby sme na tomto svete niesli trochu kríža. On ako prvý nám dal dobrý príklad, ako trpieť; teda nasledujme ho v_utrpení s_odvahou a s_odovzdanosťou. Buďte si isté, že tie, ktorým Ježiš dá viac trpieť, sú mu bližšie. Ale treba, aby sme všetko robili s_čistým úmyslom, iba preto, aby sme sa páčili jemu.

Odvahu teda, moje najdrahšie v_Ježišovi, vždy myslime na to, že všetko prejde, takže nech nás nič neznepokojí, lebo všetko nám slúži na to, aby sme dosiahli pravé šťastie. Buďte veselé…

A vždy veselé, nikdy sa neurážajte, naopak, len čo zbadáte, že niektorá potrebuje potešiť, hneď tak urobte a potešujte sa, pomáhajte si navzájom. Majte veľkú lásku, milujte jedna druhú.

Zachovajte si, nakoľko môžete, ducha jednoty s_Bohom, žite stále v_jeho prítomnosti. Buďte vždy pokorné, veselé.

Všetko, čokoľvek hovoríte alebo konáte, {*} Všetko robte v_mene Pána Ježiša. Aleluja.

Skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi. {*} Všetko robte v_mene Pána Ježiša. Aleluja.

Svätá Mária Dominika Mazarellová, ktorá prechovávala mimoriadnu úctu k_Panne Márii, nás svojím príkladom učí, akú hodnotu má život, ktorý sa otvára a rastie pod dohľadom a ochranou tejto vynikajúcej Matky. Skutočne možno povedať, že jej život obsahuje črty najpokornejšej jednoduchosti. Ona bola jednoduchá, veľmi jednoduchá osoba, no bohatá na mnohé čnosti, schopnosti a dary.

Jej poníženosť! Bola taká veľká, že nás to nabáda pýtať sa, čo Boh vidí na poníženej, ba hlboko poníženej duši, ktorá ho takpovediac práve pre svoju poníženosť tak priťahuje, že vykoná v_nej svoje veľké divy.

Toto malé, jednoduché a chudobné vidiecke dievča veľmi rýchlo preukáže, že má, ako sa hovorí, talent, jeden z_najväčších talentov – talent vedenia. Ide o_mimoriadny dar a ona dokázala, že ho má, ba že ho má až do takej miery, že ho taký človek ako don Bosco hneď objaví a použije. Dôkazom toho, že jeho rozhodnutie bolo správne a účinné, nie je iba trvalé založenie novej rehoľnej rodiny, dcér Márie Pomocnice, ale aj rýchly a priam podivuhodný rast prekvitajúceho inštitútu.

Boh vidí v_poníženej duši také svetlo, tvary a črty, že im nemôže odolať, pretože v_ich originálnej kráse a základných i_najdôležitejších líniách mu pripomínajú jeho jednorodeného Syna, ktorý povedal: „Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom“{n}{r}Mt 11,29{/r}{/n}. Keď sa toto naučíme, môžeme povedať, že sme nadobudli všetko, čo je potrebné pre záchranu duší a zblíženie sveta s_Kristom.

Táto príkladná Máriina dcéra nám tiež pripomína a predkladá najväčší príklad poníženosti preblahoslavenej Panny Márie. Božia Matka v_Magnifikate totiž vyhlasuje, že Boh si ju vyvolil a oslávil, pretože bola ponížená: „zhliadol na poníženosť svojej služobnice“. Božia Matka sa vyhlasuje za „služobnicu Pána“{n}{r}Lk 1,48{/r}{/n}.

Je krásne pozerať sa na svätú Máriu Dominiku v_Máriinom svetle. Aj ona môže povedať: Pán blahosklonne zhliadol na moju poníženosť a jednoduchosť, a preto „ma budú blahoslaviť všetky pokolenia“{n}{r}Lk 1,48{/r}{/n}.

O_koľko si väčší, o_toľko sa uponižuj vo všetkom, {*} A budeš milý Bohu. Aleluja.

Usiluj sa o_spravodlivosť, nábožnosť, vieru, lásku, trpezlivosť, miernosť. {*} A budeš milý Bohu. Aleluja.

Ó, múdra panna,

Mária Mazzarellová,

si zrkadlom sily.

Ty striedaš v_Mornese

s_pokornou trpezlivosťou

modlitbu s_prácou.

Objavuješ v_Panne

prameň radosti,

ktorý neustále vyviera.

V_mladých rokoch utrpenia

ako tieň odrážaš,

že iba z_Krista žiješ.

S_ním bolo ľahké bremeno,

lahodná bola námaha,

s_ním kvitne každý tŕň.

V_dona Bosca šlapajach

dávaš plným priehrštím

spásu dievčatám.

S_nami vzdaj chválu Otcovi,

Synovi aj Duchu Svätému

od vekov až naveky. Amen.

Ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť. Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy! Ale nad všetko toto majte lásku, ktorá je zväzkom dokonalosti! A vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj. Preň ste aj povolaní v_jednom tele. A buďte vďační!

Ant. na Benediktus: Chváľte Pána za všetky jeho diela; vydávajte zo seba ľúbeznú vôňu ako jemné kadidlo. Aleluja.

V_Ježišovi Kristovi vzdávajme vďaky Otcovi, ktorý v_Cirkvi vzbudzuje svätých mužov a sväté ženy a daruje nám autentické vzory evanjeliovej vernosti. S_dôverou ho prosme:

daj, aby sme sa úplne stotožnili s_ich učením a bez protirečenia to prejavovali aj v_našich každodenných rozhodnutiach.

pomáhaj nám objaviť tvoju prítomnosť v_každej životnej skutočnosti, aby sme mohli uskutočniť tvoj plán lásky.

Ty nám dávaš Máriu Dominiku za vzor, aby sme vedeli žiť podľa prikázania bratskej (sesterskej) lásky;

daj, aby sme vždy konali v_duchu hlbokého spoločenstva života a činnosti pri šírení tvojho kráľovstva.

Antifóny a žalmy sú zo dňa. Pre Inštitút dcér Márie Pomocnice je antifóna vlastná s_doplnkovou psalmódiou.

Ustavične sa modlíme za vás, aby vás náš Boh urobil hodnými svojho povolania a svojou mocou uskutočnil každý dobrý zámer a dielo viery, aby bolo oslávené meno nášho Pána Ježiša Krista vo vás a vy v_ňom, podľa milosti nášho Boha a Pána Ježiša Krista.

Nech vám Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, dá Ducha múdrosti a zjavenia, aby ste ho poznali. Nech osvieti oči vášho srdca, aby ste vedeli, aká je nádej z_jeho povolania, aké bohatstvo slávy je z_jeho dedičstva vo svätých, a aká nesmierne veľká je jeho moc pre nás veriacich podľa pôsobenia jeho mocnej sily, ktorú dokázal na Kristovi.

Bratia, prosíme a napomíname vás v_Pánu Ježišovi, aby ste čoraz viac rástli v_tom, čo ste od nás prijali: ako máte žiť a páčiť sa Bohu, ako aj žijete. Veď viete, aké príkazy sme vám dali z_moci Pána Ježiša. Lebo to je Božia vôľa, vaše posvätenie.

Dnes ozýva sa v_radosti

chvála a modlitba

pre teba, ó, Božia žena

Mária Mazzarellová.

Pod slnkom tvojich vŕškov

kvitneš pokorná a horlivá

v_darovaní života,

čo ešte i_dnes je svetlom.

Prežívala si evanjelium

v_dona Bosca šľapajach,

v_múdrosti srdca,

v_slovách i_dielach.

Prihováraj sa za nás,

aby sme aj my kráčali

múdri a obozretní

po vyznačenej ceste.

Chvála a sláva Kristovi,

Múdrosti živého Boha,

Otcovi i_Duchu Svätému

od vekov až naveky. Amen.

Ant. 1 Neprestajne som ťa hľadala, Pane, a ty si ma zahrnul všetkými dobrotami. Aleluja.

Ant. 3 Pán ma zahrnul požehnaním; chcel, aby som bola na chválu jeho slávy. Aleluja.

Ant. na Magnifikat: Poníženú a chudobnú ma Pán miloval a urobil mi veľké veci. Aleluja.

Boh, náš Otec, prejavil divy svojej lásky vo svätej Márii Dominike Mazzarellovej; s_dôverou, že budeme vypočutí, spoločne sa modlime:

daj, aby sa životodarná účasť všetkých kresťanov na veľkonočnom tajomstve stala stredobodom ich života.

Ty si si vyvolil Máriu Dominiku za uholný kameň „živého pomníka“ vďačnosti Panne Márii Pomocnici;

dopraj všetkým členom saleziánskej rodiny, aby mohli vrúcne milovať Pannu Máriu a svedčiť o_jej mocnej ochrane.

Ty si naplnil srdce Márie Dominiky horlivosťou v_duchu hesla „da mihi animas“;

vnukni mnohým mladým ľuďom, aby všade šírili tvoje posolstvo lásky a radosti.

Ty si chcel, aby existovala nová rehoľná rodina, ktorá by sa venovala kresťanskej výchove mládeže;

daruj svetlo tvojho kráľovstva našim zosnulým bratom a sestrám, ktorí verili a dúfali v_teba.

Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí vložila do saleziánskeho vlastného kalendára (ľubovoľnú) spomienku Preblahoslavenej Panny Márie Fatimskej na 15. máj, presunutím z_13. mája.

Narodil sa 23. júna 1872 v_Pontecurone (Alessandria, Taliansko). Bol žiakom svätého Jána Bosca, ktorého vždy obdivoval a napodobňoval ako vzor apoštolskej svätosti. Už ako študent seminára v_Tortone apoštoloval medzi mládežou. Keď bol vysvätený za kňaza, usiloval sa zmierniť každú formu fyzickej a mravnej biedy, aby sa medzi ľuďmi šírila láska ku Kristovi a aby ju vnímali v_Cirkvi, vo Svätom Otcovi a v_biskupoch.
Založil viaceré charitatívne diela v_mnohých štátoch, najmä v_Taliansku a v_Južnej Amerike, napríklad Malé dielo Božej Prozreteľnosti a Kongregáciu malých sestier misionárok lásky. Jeho život bol poznačený námahou a utrpením. Zomrel v_San Reme (Imperia) 12. marca 1940. Ján Pavol II. ho 18. mája 2004 zaradil do zoznamu svätých.

Postav ma, Pane, k_dverám pekla, aby som ich mohol vďaka tvojmu milosrdenstvu zavrieť

Mojou jedinou túžbou je vidieť a milovať vo svete iba duše svojich bratov a sestier; duše malých, duše chudobných, duše hriešnikov, duše zblúdencov, duše kajúcnikov, duše rebelujúcich proti Božej vôli, duše búriacich sa proti Kristovej Cirkvi, duše deformovaných detí, duše nešťastných a vierolomných kňazov, duše prijímajúce utrpenie, duše biele ako holub, duše jednoduché, čisté a anjelské, duše, ktoré upadli do temnoty zmyslov a zvieracieho pudu tela; duše hrdé na zlo, duše bažiace po moci a zlate, duše plné seba, duše stratené, ale hľadajúce východisko; duše ubolené, ktoré hľadajú útočisko alebo slovo zľutovania; duše, ktoré kričia v_zúfalstve pre svoje odsúdenie; alebo duše opojené vánkom prežívanej pravdy. Kristus všetky tieto duše miluje, za ne zomrel, všetky chce zachrániť vo svojom náručí a vo svojom prebodnutom srdci.

Náš život a celá naša kongregácia sa majú stať spoločnou oslavnou piesňou a obetou bratstva v_Kristovi.

Vidieť a vnímať Krista v_človeku. Musíme mať v_sebe hlbokú a vysokú melódiu lásky. Pre nás je stredobodom vesmíru Kristova Cirkev a ťažiskom kresťanskej drámy srdce, duša.

Nič iné nepočujem, len nekonečnú Božiu symfóniu vzdychajúcich duší okolo kríža a z_kríža po celé stáročia stekanie kvapiek Božej krvi, ktorá bola vyliata za nás, za každú ľudskú dušu.

Z_kríža Kristus volá: „Žíznim!“ Strašný výkrik vyprahnutia nevychádza z_tela, ale je to výkrik smädu po dušiach; a pre tento smäd po našich dušiach Kristus zomiera.

Nič iné nevidím, iba jedno nebo; nebo božské, pretože je to nebo spásy, nebo opravdivého pokoja. Nič iné nevidím, iba Božie kráľovstvo, kráľovstvo lásky a odpustenia, v_ktorom je množstvo národov Kristovým dedičstvom a kráľovstvom.

Kristus chce zachrániť vo svojom náručí a vo svojom prebodnutom srdci všetkých ľudí. Z_kríža kričí: Žíznim! {*} Pre spásu duší.

Ant. na Benediktus: Čokoľvek ste urobili jednému z_týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili. Aleluja.

Zjednotení v_liturgii chvál vzývajme Krista, Pána, aby sme mu podľa príkladu svätého Alojza Orioneho slúžili vo svätosti a spravodlivosti po všetky dni svojho života, a volajme:

Ty si chcel byť skúšaný vo všetkom, aby si nám bol vo všetkom podobný okrem hriechu;

Ty si nám dal svätého Alojza Orioneho za vzor dôvery v_Božiu prozreteľnosť a lásky k_sirotám, chudobným deťom a opustenej a morálne zanedbanej mládeži;

Pane Ježišu, dopraj nám a všetkým členom saleziánskej rodiny vyjadriť v_našom osobnom živote rovnakú lásku k_najnúdznejším.

Bože, ty si doprial svätému kňazovi Alojzovi Orionemu milovať Krista, tvojho Syna, v_chudobných a stvárňovať ho v_srdciach mladých; daj, aby sme aj my konali skutky milosrdenstva, a tak umožnili svojim blížnym zakúsiť nežnosť tvojej prozreteľnosti.

Ant. na Magnifikat: Neúnavne konajme dobro; robme dobre všetkým, v_pravom čase budeme žať. Aleluja.

Vzývajme Otca, prameň všetkej svätosti, aby nás príkladom a príhovorom svätých viedol k_takému životu, ktorý je v_súlade s_naším krstom, a volajme:

Svätý Otče, ty chceš, aby sme sa nielen nazývali, ale aj boli tvojimi deťmi;

Svätý Otče, ty nás pozývaš dôstojne kráčať cestou nášho povolania, aby sme sa ti vo všetkom páčili;

Svätý Otče, ty niektorých povolávaš, aby celkom nasledovali Krista chudobného a pokorného;

Svätý Otče, svätý Alojz Orione, žiak dona Bosca, napodobňoval jeho apoštolskú horlivosť a svätosť života;

daj, aby sme my a členovia saleziánskej rodiny boli Kristovými apoštolmi a nositeľmi tvojej lásky najmä voči najnúdznejším mladým.

Svätý Otče, prijmi k_sebe našich zosnulých bratov a sestry, aby mohli kontemplovať tvoju tvár;

Narodil sa v_roku 1828 v_Turíne. Bol priateľom dona Bosca a úzko s_ním spolupracoval. Don Bosco mu zveril vedenie Oratória svätého Alojza v_Turíne. Venoval sa kresťanskej výchove chudobných mladíkov, sirôt a opustených. S_vierou a odvahou sa venoval viacerým iniciatívam v_sociálnej, duchovnej, kultúrnej a legislatívnej oblasti. Mal účasť aj na vzniku a činnosti katolíckych robotníckych organizácií.
V_roku 1873 založil Turínske nábožné združenie svätého Jozefa, ktoré sa neskôr stalo Kongregáciou svätého Jozefa, aby v_duchu pokorného robotníka z_Nazareta, Ježišovho vychovávateľa, pokračoval v_apoštoláte medzi chudobnou mládežou. Zomrel v_Turíne 30. marca 1900. Pavol VI. ho vyhlásil za svätého 3._mája 1970.

Zo spoločnej časti na sviatky duchovných pastierov alebo svätých rehoľníkov.

My máme osobitné dôvody na to, aby sme sa tešili z_nášho poslania, dôvody, ktoré vyplývajú z_povahy mládeže, ktorej sa osobitne venujeme. Akým mladým sa venujeme? Chudobným a opusteným – toto sú dve základné charakteristiky mladého človeka, ktorého pokladáme za jedného z_nás: čím je chudobnejší a opustenejší, tým viac ho pokladáme za jedného z_nás.

Venujeme sa chudobným a opusteným! Aké nádherné je poslanie venovať sa výchove chudobných! A ešte krajšie je hľadať, pomáhať, vychovávať, pre časnosť i_večnosť zachraňovať opustenú a chudobnú mládež – opustenú nielen materiálne, ale aj morálne. Ako nás teší, keď môžeme počuť: „Na teba sa chudák spolieha a sirote pomáhaš“ (Ž 10, 14). Chudobní, deti, ale aj hriešnici boli zreničkou Ježišových očí, vzácnou perlou v_jeho očiach, najvzácnejším pokladom. A naši mladí sú chudobní, sú to ešte deti, no dodajme, že niekedy sú úplne iní ako nevinná mládež! Môže v_nás táto ich črta, pre ktorú je niekedy ťažké mať ich rád, spôsobiť, že nám budú naši mladí menej drahí, menej – dovoľte mi tento výraz – zaujímaví?

Niekedy pravdepodobne zabúdame na tento stav mladých, ktorých dobru chceme zasvätiť svoj život. Len čo nejaký mladý človek prejaví svoju nešťastnú, ba až zvrátenú povahu, alebo keď nepozná žiadnu disciplínu a nedá si povedať, keď je pyšný, tvrdohlavý a dlhodobo zlý, dokonca je čoraz horší, hneď sa znechutíme, upadáme do malomyseľnosti a boli by sme radi, keby nám, chudák, nebol na ťarchu, ale odišiel preč aj so svojimi neresťami. Nemali by sme sa len tak ľahko znechutiť, vzdať sa a zostať bez akejkoľvek nádeje. Nezabúdajme, že keď prijímame opustených, tak treba počítať s_tým, že sa stretneme s_mladými, ktorí sú nevzdelaní, majú divoké správanie a mnoho nerestí, vytvorených v_nich len preto, že boli opustení.

Keby šlo o_mladíkov, ktorí pochádzajú z_vychovaných a kresťanských rodín, nedivme sa, keď sa u_nich stretneme s_chybami a neresťami. Veď keby boli dokonalí, načo by sme ich mali vychovávať? Ako sa teda máme zachovať my, ktorí prijímame deti z_ulíc, alebo tie, ktoré prichádzajú z_rúk nevychovaných a pohoršujúcich rodičov? Ich morálna bieda musí nami pohnúť oveľa viac než materiálna. Namiesto toho, aby sme veľmi rýchlo strácali trpezlivosť a nádej, máme pracovať s_odvahou a prejaviť týmto nešťastníkom svoje milosrdenstvo. Pravdupovediac, sú oveľa nešťastnejší ako vinní a zrejme by sme boli takí aj my, keby nás boli rodičia opustili.

Nech nás teda tento stav našich chudobných mladíkov pobáda prinútiť sa dobre si plniť povinnosti, ktoré pre každého z_nás vyplývajú z_ich výchovy, a modlime sa k_Bohu, aby im „dal vzrast“{n}porov. {r}1 Kor 3,6{/r}{/n}.

Prisúďte právo bedárom a sirotám, spravodlivosť vymáhajte poníženým a chudobným; {*} Ratujte chudobného a núdzneho vysloboďte z_rúk hriešnika. Aleluja.

Boh vyvolil tých, čo sú vo svete chudobní, aby boli bohatí vo viere a dedičia kráľovstva. {*} Ratujte chudobného a núdzneho vysloboďte z_rúk hriešnika. Aleluja.

Ant. na Benediktus: Láska Kristova ma pobáda dať život za bratov a sestry. Aleluja.

S_radosťou slávime blahosklonnosť Boha Otca voči nám a na príhovor svätého Leonarda Murialda s_vierou prosme:

daj, aby sme v_jednotlivých udalostiach života vnímali tvoju láskavú prítomnosť.

Bože, prameň všetkého dobra, ty si vo svätom Leonardovi Murialdovi dal sirotám otca a mladým učňom vodcu; dopraj nám na jeho príhovor riadiť sa prikázaniami tvojej lásky a tak slúžiť svojim bratom a sestrám.

Ant. na Magnifikat: Brat a priateľ chudobných, otec osamelých, svätý Leonard Murialdo nám zjavuje Božie srdce. Aleluja.

V_deň spomienky na svätého Leonarda Murialda s_dôverou prosme Boha, nášho Otca, aby nám i_všetkým ľuďom doprial svoju spásu:

buď oporou inštitútu, ktorý založil svätý Leonard Murialdo a ktorý plní svoje poslanie medzi najnúdznejšou mládežou.

Ochraňuj kresťanov, ktorí sa angažujú v_apoštoláte a sociálnych aktivitách;

Daj, aby veľkodušní mladí ľudia nasledovali Krista chudobného, čistého a poslušného;

Na nebi veľké znamenie

pre čakajúcich zjavené:

Žena slnkom odetá,

na hlave hviezdna koruna.

Predpovedaný Mesiáš,

ktorého v_lone ukrýva

je štítom, pevnou skalou,

čo zdolá zlo nepriateľov.

Pri Synovi zbožná Panna

modlitieb pokorných brána.

Je biednych pomocou cennou,

pre slabých oporou pevnou.

Vy všetci, ktorí kráčate

a pred trestom sa chvejete,

bežte k_Panne Pomocnici

kresťanov Orodovnici.

Pánovi sveta – Otcovi,

Synu – Vykupiteľovi

i_Duchu – Láske, s_Máriou

spievajme na veky vekov. Amen.

Ant. 1 Šťastná matka Božieho Syna, vyzdvihnutá do slávy Božieho kráľovstva, spolu s_tebou chválime Pánovo meno. Aleluja.

Ant. 2 Panna Mária, cez teba prišiel pokoj, v_tebe sa Slovo stalo telom; spolu s_tebou oslavujeme Pána. Aleluja.

Ant. 3 Panna Mária, cez teba prišla spása, moc a kráľovstvo nášho Boha; spolu s_tebou ospevujeme Pánovu moc. Aleluja.

Milovaní, pokorte sa teda pod mocnou Božou rukou, aby vás povýšil v_určenom čase. Na neho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o_vás stará. Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Vzoprite sa mu, pevní vo viere, a vedzte, že také isté utrpenie dolieha na vašich bratov po celom svete. A Boh všetkej milosti, ktorý vás v_Kristovi Ježišovi povolal do svojej večnej slávy, vás on sám po krátkom utrpení zdokonalí, posilní, utvrdí a upevní. Jemu vláda na veky vekov. Amen.

Ant. na Magnifikat: Pánova ruka ťa upevnila; budeš požehnaná naveky. Aleluja.

Alebo: V_nebezpečenstvách, v_ťažkostiach a v_pochybnostiach ťa vzývame, Pomocnica kresťanov; s_tvojou oporou nemôžeme padnúť, pod tvojím vedením sa neunavíme na ceste, s_tvojou priazňou prídeme do neba. Aleluja.

Panna Mária, matka Krista, Pána, žiari na ceste Božieho ľudu ako znamenie pevnej nádeje a útechy. Dobrorečme Bohu, ktorý chcel, aby spolupracovala na diele spásy a modlime sa:

Otče, ty si z_Panny Márie urobil novú Evu, ženu odetú slnkom, víťazku nad hadom;

Ty si z_Panny Márie urobil novú Juditu, osloboditeľku svojho národa, požehnanú medzi všetkými ženami;

pomáhaj kresťanskému ľudu zachovať si vieru uprostred životných skúšok.

Ty si z_Panny Márie urobil novú Ester, krásnu a nábožnú kráľovnú, ochotnú prosiť za záchranu svojho ľudu;

Ty si z_Panny Márie urobil ochrankyňu kresťanského ľudu v_ťažkých historických chvíľach;

pomáhaj aj dnes Petrovmu nástupcovi a biskupom s_ním zjednoteným prekonávať každé nebezpečenstvo namierené voči kresťanským hodnotám.

Ty si z_Panny Márie, tajomnej nevesty Ducha Svätého, urobil Matku putujúceho ľudu;

Pane, Bože náš, ty si ustanovil Pannu Máriu za Matku a Pomocnicu kresťanov; na jej príhovor obdaruj Cirkev silou svojho Ducha, aby mohla s_múdrosťou a láskou obstáť vo všetkých skúškach a raz mala účasť na víťazstve Krista, tvojho Syna,

Kompletórium z_nedele po prvých vešperách; možno ukončiť antifónou Pod tvoju ochranu (Sub tuum præsidium confugimus).

Mária, ty si palma z_Kádeša,

zavretá záhrada a svätý príbytok,

plná vždy svojho plodu svätého,

oslávená matka Bohočloveka.

Ty katedrálou veľkého ticha si,

ako prsteň zlatý pojíš Večného a nás,

neprekročiteľné šíriny ty prepájaš,

do nášho exilu si vysunutý most.

Matka slávy, teraz si obrazom,

aká jedného dňa bude jeho Cirkev,,

nevesta zdobená, vystrojená na svadbu,

sväté mesto, čo zostupuje z_neba.

Z_večného trónu opäť sa skloň

a znovu príď a prines nám Syna,

lebo sami sme tu ako stratení,

len tieň smrti nás ovíja.

Trojica tajomná, blažená,

chválime ťa, veď si nám darovala

novú zornicu, ktorá hlása tvoj deň

Krista, slávu celého stvorenstva. Amen.

Ant. 1 Mária, dostala si požehnanie od Pána a Boh spásy ťa zahrnul milosrdenstvom. Aleluja.

Ant. 2 Bože, naše útočisko a sila, dal si nám v_skúškach ako pomocníčku Pannu Máriu. Aleluja.

{v}11,19{/v}V_nebi sa otvoril Boží chrám a v_chráme bolo vidieť archu jeho zmluvy. A nastali blesky, burácanie, zemetrasenie a veľké krupobitie.

{v}12,1{/v}Potom sa na nebi ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z_dvanástich hviezd. {v}2{/v}Bola ťarchavá a kričala v_bolestiach, lebo mala rodiť. {v}3{/v}A bolo vidieť aj iné znamenie na nebi: Veľký ohnivý drak; mal sedem hláv a desať rohov a na hlavách sedem diadémov; {v}4{/v}jeho chvost zmietol tretinu nebeských hviezd a vrhol ich na zem. A drak sa postavil pred ženu, ktorá mala rodiť, aby zhltol jej dieťa, len čo ho porodí. {v}5{/v}I_porodila syna, chlapca, ktorý má železným žezlom panovať nad všetkými národmi. A jej dieťa bolo uchvátené k_Bohu a k_jeho trónu. {v}6{/v}Žena potom utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil miesto, aby ju tam živili tisícdvestošesťdesiat dní.

{v}7{/v}Na nebi sa strhol boj: Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi. Bojoval drak i_jeho anjeli, {v}8{/v}ale neobstáli a už nebolo pre nich miesto v_nebi. {v}9{/v}A veľký drak, ten starý had, ktorý sa volá diabol a satan, čo zvádzal celý svet, bol zvrhnutý; zvrhnutý bol na zem a s_ním boli zvrhnutí jeho anjeli. {v}10{/v}A počul som mohutný hlas volať v_nebi:

Beda však zemi i_moru, lebo zostúpil k_vám diabol, plný zlosti, lebo vie, že má málo času.“

{v}13{/v}Keď drak videl, že je zvrhnutý na zem, prenasledoval ženu, čo porodila chlapca. {v}14{/v}Ale žena dostala dve krídla veľkého orla, aby mohla odletieť na púšť na svoje miesto, kde ju budú živiť čas a časy a pol času ďaleko od hada. {v}15{/v}Had vychrlil za ženou zo svojej papule vodu ako rieku, aby ju rieka strhla. {v}16{/v}Ale zem pomohla žene: zem otvorila ústa a pohltila rieku, čo vychrlil drak zo svojej papule.

{v}17{/v}Drak sa na ženu nahneval a odišiel bojovať s_ostatnými z_jej potomstva, ktorí zachovávajú Božie prikázania a majú Ježišovo svedectvo.

I_porodila syna, chlapca, ktorý má železným žezlom panovať nad všetkými národmi. A jej dieťa bolo uchvátené k_Bohu a k_jeho trónu. {*} Vďaka Bohu, ktorý nám dal víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista. Aleluja.

Na nebi sa ukázalo veľké znamenie: žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z_dvanástich hviezd. {*} Vďaka Bohu ktorý nám dal víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista. Aleluja.

{v}13,11{/v}Judita už zďaleka volala na strážcov brány: „Otvorte, rýchlo otvorte bránu! Boh je s_nami! Náš Boh je s_nami! On opäť ukázal svoju spásnu silu v_Izraeli a trestajúcu moc nad našimi nepriateľmi. Tak to urobil aj dnes.“

{v}12{/v}Keď mužovia mesta začuli jej hlas, rýchlo zostúpili k_bráne mesta a zvolali starších mesta. {v}13{/v}Zbehli sa všetci od najmenšieho až po najväčšieho, lebo sa im zdalo neuveriteľné, že sa Judita vrátila. Otvorili bránu, vpustili obe ženy dnu, zažali svetlo, aby bolo vidieť, a obstúpili ich. {v}14{/v}Judita k_nim zvolala veľkým hlasom: „Chváľte Boha, chváľte ho! Chváľte Boha, lebo neodňal svoje milosrdenstvo domu Izraela, ale tejto noci zničil našich nepriateľov mojou rukou. {v}16a{/v}Pán ma chránil na ceste, ktorou som šla!“

{v}17{/v}Všetok ľud žasol; sklonili sa, klaňali sa Bohu a jednomyseľne volali: „Zvelebený si, Bože náš, lebo si dnes zničil nepriateľov svojho ľudu!“ {v}18{/v}A Oziáš jej povedal: „Požehnaná si, dcéra, od Boha najvyššieho nad všetky ženy na zemi. A zvelebený je Pán, náš Boh, ktorý stvoril nebo i_zem. S_jeho pomocou sa ti podarilo udrieť a odťať hlavu vodcovi našich nepriateľov. {v}19{/v}Preto nikdy nevymizne spomienka na tvoju dôveru v_Boha zo sŕdc ľudí, ktorí si budú pripomínať Pánovu silu. {v}20{/v}Nech ťa Boh naveky oslávi, nech ťa zahrnie dobrami za to, že si nešetrila svoj život, keď bol ponížený náš rod, ale si odvrátila od nás našu záhubu, lebo si správne kráčala pred tvárou nášho Boha.“ A všetok ľud povedal: „Amen! Amen!“

{v}15,8{/v}Tu prišiel veľkňaz Joachim a starší zo synov Izraela, čo bývali v_Jeruzaleme, aby videli dobrodenia, ktoré Pán preukázal Izraelu, a aby videli aj Juditu a pozdravili ju. {v}9{/v}Keď k_nej prišli, všetci jej dobrorečili jedným hlasom: „Ty si sláva Jeruzalema, ty si veľká radosť Izraela, ty si česť nášho rodu! {v}10{/v}To všetko si urobila ty svojou rukou. Izraelu si preukázala dobro a Boh mal v_ňom zaľúbenie. Buď požehnaná, žena, od všemohúceho Boha naveky.“ A všetok ľud odpovedal: „Amen!“

{v}12{/v}I_zbehli sa všetky ženy Izraela, aby ju videli. Vychvaľovali ju a usporiadali na jej počesť tanec. Ona nabrala do rúk ratolestí a dávala ich ženám, čo s_ňou boli. {v}13{/v}Potom si ona i_tie, čo ju sprevádzali, dali na hlavu olivové vence, ona kráčala na čele všetkého ľudu a viedla tanec všetkých žien. A všetci izraelskí muži v_plnej výzbroji šli ovenčení za nimi s_chválami na perách. {v}14{/v}Potom Judita začala uprostred celého Izraela túto ďakovnú pieseň a všetok ľud spieval s_ňou veľkým hlasom tento chválospev Pánovi.

Udrite na bubny na počesť môjho Boha, hrajte môjmu Pánovi na cimbaloch; zaspievajte nový žalm na neho, {*} Velebte a vzývajte jeho meno!

Zaspievam môjmu Bohu novú pieseň: veľký si, Pane, a slávny, obdivuhodne silný a nepremožiteľný. {*} Velebte a vzývajte jeho meno!

Z_„Pravidiel“ Združenia ctiteľov Márie Pomocnice, ktoré napísal svätý Ján Bosco, kňaz

Pomenovanie Pomocnica, ktorým vzývame vznešenú matku Spasiteľa, nie je nové. Aj posvätné knihy nazývajú Máriu Kráľovnou, ktorá sedí po pravici svojho Syna a je odetá zlatom a šperkmi. Podľa učenia Cirkvi šperky a diamanty, ktorými je okrášlený tento zlatý plášť, symbolizujú mená, ktorými máme vo zvyku vzývať Pannu Máriu. Keď teda vzývame presvätú Pannu ako Pomocnicou kresťanov, nerobíme nič iné, iba vyslovujeme osobitné pomenovanie, ktoré jej prináleží rovnako ako diamant na jej zlatom odeve. V_tomto zmysle bola Panna Mária pozdravená ako Pomocnica ľudského rodu už na počiatku dejín sveta, keď Adamovi, ktorý upadol do hriechu, Pán Boh prisľúbil osloboditeľa. Ten sa mal narodiť zo ženy, ktorá mala svojou pätou pošliapať hlavu úskočnému hadovi. Túto veľkú ženu symbolizuje strom života, ktorý existoval v_pozemskom raji; jej symbolom je aj Noemova archa, ktorá zachraňuje opravdivých ctiteľov Boha pred potopou sveta; takisto ju symbolizuje aj Jakubov rebrík, ktorý siahal až do neba; to isté možno povedať o_Mojžišovom kre, ktorý horel, no nikdy nedohorel – ten predstavuje Pannu Máriu po pôrode; symbolizuje ju tiež archa zmluvy a Dávidova veža, ktorá chráni pred každým útokom; rovnako to možno povedať aj o_ruži z_Jericha, o_zapečatenej studienke{n}{r}Pies 4,12{/r}{/n} či o_Šalamúnovej záhrade, o_ktorú sa verne staral a dobre ju chránil; symbolizuje ju aj požehnaný vodovod alebo Gedeónovo rúno. Na inom mieste ju nazývajú Jakubovou hviezdou, krásnou ako luna, vyvolenou ako slnko, prameňom pokoja, zreničkou Božích očí, rannou zorou útechy, pannou, matkou a rodičkou svojho Pána. Tieto symboly a obrazy ktoré Cirkev pripisuje Márii, zjavujú prozreteľný Boží zámer. Boh totiž chcel, aby sme ju poznali ešte pred jej narodením: ako prvorodenú zo všetkých stvorených bytostí, ako najvznešenejšiu ochrankyňu, pomoc a oporu, ba ako tú, ktorá dokáže zamedziť zlu, ktorému ľudský rod podlieha.

V_Novom zákone nie je vzývaná prostredníctvom symbolov a proroctiev iba ako pomocnica ľudí vo všeobecnosti, ale ako pomocníčka, opora a ochrana kresťanov. Už žiadne obrazy a symbolické vyjadrenia, v_evanjeliu je všetko skutočnosť a udialo sa to v_minulosti. Archanjel Gabriel pozdravuje Máriu ako tú, ktorá je plná milosti; Boh zhliadol na Máriinu poníženosť a povýšil ju na dôstojnosť matky večného Slova. Ježiš, nekonečný Boh, sa stane Máriiným synom. Ona ho porodí, vychová a stará sa o_neho; on, večné Slovo, ktoré sa stalo telom, sa vo všetkom poslušne podriadi svojej vznešenej rodičke. Na jej prosbu Ježiš urobí prvý zázrak v_Káne Galilejskej; na Kalvárii je de facto ustanovená za spoločnú Matku všetkých kresťanov. Pre apoštolov je vodkyňou a učiteľkou čností. Spolu s_ňou sa pri modlitbe stretávajú vo večeradle a spolu s_ňou v_modlitbe očakávajú a napokon aj prijmú Ducha Svätého. Apoštolom zverí svoje posledné slová a potom je slávne vzatá do neba.

Z_najvyššieho postu svojej slávy sa na nás matersky pozerá a hovorí: „Ja sedím na najvyššom tróne slávy, aby som zahrnula milosťami tých, ktorí ma milujú, a naplnila ich pokladnice nebeskými darmi.“ Preto od jej nanebovzatia začali sa kresťania nepretržite utiekať k_Panne Márii a nikdy nebolo počuť, hovorí svätý Bernard, že by niekto, kto sa s_dôverou na ňu obrátil, nebol vypočutý.

Toto je dôvod, prečo každé storočie, každý rok, každý deň, dokonca každá chvíľa ľudských dejín je poznačená nejakou milosťou, ktorú prijal ten, kto ju s_dôverou vzýval.

Toto je tiež dôvod, že každé kráľovstvo, každé mesto, každá dedina, každá rodina má nejaký kostol, kaplnku, oltár, obraz alebo nejaký znak, ktorý hovorí o_všeobecnej úcte k_Panne Márii a súčasne pripomína niektoré z_mnohých milostí udelených tomu, kto sa na ňu obrátil vo svojich životných potrebách.

Velebte so mnou Pána a oslavujte jeho meno spoločne, {*} Pretože zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia.

Poďte sem a počúvajte, všetci ctitelia Boží, vyrozprávam vám, ako veľké veci mi urobil. {*} Pretože zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia.

(„Meraviglie della Madre di Dio [...]“, Opere edite, XX, Rím 1976, s. 217 – 220; 197 – 200)

Keď preblahoslavená Panna navštívila svätú Alžbetu, tá, len čo ju uzrela, bola naplnená Duchom Svätým a hneď začala prorokovať: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života“{n}{r}Lk 2,42{/r}{/n}. Týmito slovami, prostredníctvom ktorých zaznela z_Alžbetiných úst chvála o_Márii, nás Duch Svätý chcel poučiť, že ju Bohom požehnal, vyvolil a určil, aby ľudu roznášala to požehnanie, ktoré Eva stratila a po ktorom toľké stáročia túžilo. Na Alžbetin pozdrav Mária, inšpirovaná Bohom, odpovedala: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v_Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia“{n}{r}Lk 1,46-48{/r}{/n}.

Na rozšírenie Máriinej slávy na všetky pokolenia a preto, aby ju všetci mohli nazývať blahoslavenou, bolo potrebné, aby prostredníctvom Márie prichádzali ku všetkým pokoleniam nejaké mimoriadne a trvalé dobrodenia. Keďže právom budú chcieť vyjadriť svoju vďačnosť, aj ich oslava Panny Márie bude trvalá. Toto duchovné a obdivuhodné dobrodenie nemôže byť ničím iným ako pomoc, ktorú Mária preukazuje ľuďom. Je to pomoc, ktorá zahŕňa každú dobu, všetky miesta a všetky skupiny ľudí.

Titul „Pomocnica kresťanov“, pripisovaný vznešenej matke Spasiteľa, nie je v_Cirkvi Ježiša Krista nič nové, ale v_ostatnom čase sa začal používať z_osobitného dôvodu. Nejde o_to, že sa Panna Mária vzýva z_osobných záujmov, ale preto, že existujú vážne a blížiace sa nebezpečenstvá, ktoré môžu ohroziť veriacich. Dnes sa útočí na samotnú Cirkev: útočí sa na jej úlohu, na jej posvätné inštitúcie, na jej hlavu, učenie, poriadok; útočí sa na ňu ako na Katolícku cirkev, ako na centrum pravdy, ako na učiteľku všetkých veriacich.

Aby sme si zaslúžili osobitnú nebeskú ochranu, utiekame sa k_Panne Márii ako k_spoločnej Matke, ako k_osobitnej Pomocnici vládcov a katolíckych národov. Preto v_plnej pravde vyhlasujeme, že Boh skutočne ustanovil Máriu za „Pomocnicu kresťanov“ a že sa ako taká prejavovala v_každej dobe v_rôznych nešťastiach, najmä v_prospech tých národov, ktoré trpeli a bojovali o_vieru.

Nech nám svätá Panna pomáha žiť v_súlade s_učením a vierou, na čele ktorej stojí rímsky pontifex, vikár Ježiša Krista, a nech nám vyprosí milosť vytrvať vo svätej a Božej službe na zemi, aby sme potom mohli jedného dňa prísť za ňou do slávy v_nebeskom kráľovstve.

Blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný. {*} Sväté je jeho meno. Aleluja.

Boh ma silou opásal a moju cestu urobil nepoškvrnenou. {*} Sväté je jeho meno. Aleluja.

Tí, ktorí chcú predĺžiť slávenie vigílie, môžu po recitovaní Posvätného čítania a pred hymnom Teba, Bože, chválime pridať chválospevy a evanjelium, ktoré uvádzame.

Ant.: Chváľte Pána za všetky jeho diela: Máriu zaodial rúchom spásy a zahalil ju plášťom spravodlivosti. Aleluja.

Nasleduje stať evanjelia z_Lekcionára na omšu o_Preblahoslavenej Panne Márii, Pomocnici kresťanov.

Mária, hviezda na nebi,

z_Dávida má rod kráľovský.

Jasný kvet medzi anjelmi,

Najvyšší tvor, Matka lásky.

Ó, svätá, starostlivo si

v_chráme lona pripravila,

príbytok svojmu Synovi,

jeho láska svet zmenila.

Nakloň sluch k_našej modlitbe;,

ty, nové svetlo, zažeň tmy

a putá srdca rozviaž nám,

tvoj dar je Kristus, víťazný.

Celá zem sa mu pokloní,

koleno v_úcte zohne sa.

Prosíme ťa, nábožná Panna,

svieť nám na cestu k_nebesiam.

Nebeský Otče, vedieš svet

na brehy posledného cieľa,

s_Máriou chválime Teba

i_Syna i_Tešiteľa. Amen.

Ant. 3 Chválime ťa, Pane, za tvoje zázraky; chválime ťa za Máriinu pomoc. Aleluja.

Ja, Ján, počul som mohutný hlas volať v_nebi: „Teraz nastala spása, moc a kráľovstvo nášho Boha a vláda jeho Pomazaného, lebo bol zvrhnutý žalobca našich bratov, ktorý na nich dňom i_nocou žaloval pred naším Bohom. Ale oni nad ním zvíťazili pre Baránkovu krv a pre slovo svojho svedectva; a nemilovali svoj život až na smrť. Preto radujte sa, nebesia, aj vy, čo v_nich bývate“. Drak sa na ženu nahneval a odišiel bojovať s_ostatnými z_jej potomstva, ktorí zachovávajú Božie prikázania a majú Ježišovo svedectvo.

Zvelebený je Pán, náš Boh, ktorý stvoril nebo i_zem. S_jeho pomocou sa ti podarilo udrieť a odťať hlavu vodcovi našich nepriateľov. Preto nikdy nevymizne spomienka na tvoju dôveru v_Boha zo sŕdc ľudí, ktorí si budú pripomínať Pánovu silu. Nech ťa Boh naveky oslávi, nech ťa zahrnie dobrodeniami za to, že si nešetrila svoj život, keď bol ponížený náš rod, ale si odvrátila od nás záhubu, lebo si správne kráčala pred tvárou nášho Boha.

Ant. na Benediktus: Mária, ty vychádzaš ako zornica. Aleluja. A prinášaš nové slnko. Aleluja.

Na úsvite tohto nového dňa spolu s_Pannou Máriou Pomocnicou kresťanov ďakujme nášmu Bohu a Spasiteľovi a prosme ho:

daj, aby sme aj dnes kráčali v_tvojom svetle, aby sme pri západe slnka boli hodni tvojho dobrotivého pohľadu.

daj, aby sme podľa príkladu tvojej Matky vedeli niesť kríže, ktoré nás postretnú na našej ceste.

Pane Ježišu, ty si v_Pomocnici dal svätému Jánovi Boscovi silnú pomoc a bezpečnú vodkyňu;

daj, nech celá saleziánska rodina vždy vníma a cíti jej materinskú prítomnosť pri výchove a evanjelizácii mládeže.

Doplnková psalmódia. Ak je však nedeľa, žalmy sa berú z_nedele prvého týždňa.

Ant. Veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno. Aleluja.

Na nebi sa ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z_dvanástich hviezd.

Ant. Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v_srdci pyšne zmýšľajú. Aleluja.

Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi! A bude medzi nimi prebývať; oni budú jeho ľudom a sám Boh – ich Boh – bude s_nimi.

Ant. Pán sa ujal svojich verných, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo. Aleluja.

Drak sa na ženu nahneval a odišiel bojovať s_ostatnými z_jej potomstva, ktorí zachovávajú Božie prikázania a majú Ježišovo svedectvo.

Na nebi veľké znamenie

pre čakajúcich zjavené:

žena odetá slnkom,

na hlave z_hviezd korunka.

Predpovedaný Mesiáš,

ktorého v_lone ukrýva,

je štítom, pevnou skalou,

čo zdolá zlo nepriateľov.

Pri Synovi zbožná Panna,;

modlitieb pokorných brána.

Je biednych pomocou cennou,

pre slabých oporou pevnou.

Vy všetci, ktorí kráčate

a pred trestami sa chvejete,

bežte k_Panne Pomocnici,

kresťanov Orodovnici.

Pánovi sveta – Otcovi,

aj Synu – Vykupiteľovi,

aj Duchu, ktorý láska je_–

s_Máriou večne spievajme. Amen.

Ant. 1 Pánova radosť je s_tebou, Panna Mária: vypros nám dobro a pokoj. Aleluja.

Ant. 3 Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Aleluja.

Vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré; tým, čo sú povolaní podľa jeho rozhodnutia. Lebo ktorých predpoznal, tých aj predurčil, že sa stanú podobnými obrazu jeho Syna, aby on bol prvorodený medzi mnohými bratmi. A tých, ktorých predurčil, aj povolal, a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a tých, čo ospravedlnil, aj oslávil. Čo teda na to povieme? Ak je Boh za nás, kto je proti nám? Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s_ním nedaroval všetko!? Ale v_tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje.

Ant. na Magnifikat: K_tebe sa utiekame v_skúške, Matka Božia; od teba k_nám prichádza Pánova pomoc. Aleluja.

Vzdávajme vďaky Otcovi, ktorý nám v_Panne Márii dal obraz začiatku Cirkvi, a modlime sa:

Ty si chcel, aby Panna Mária bola prítomná vo večeradle uprostred apoštolov;

sprevádzaj svojím Duchom pápeža, biskupov, kňazov, aby boli pevní a viedli tvoju Cirkev po cestách sveta.

Ty si chcel, aby Panna Mária stála pri prvých krokoch evanjelizujúcej Cirkvi;

požehnávaj misionárov a všetkých, ktorí pracujú na rozšírení tvojho kráľovstva.

Ty si chcel, aby Panna Mária bola pri Alžbete a pri novomanželoch v_Káne Galilejskej;

daj, aby sme aj my boli starostliví a pozorní k_núdznym, opusteným a trpiacim.

buď oporou celej saleziánskej rodiny pri ľudskom a kresťanskom rozvoji mladých, osobitne najchudobnejších a najopustenejších.

Ty si nechal Máriu zažiariť ako znamenie potechy a pevnej nádeje pre celú Cirkev;

Kompletórium je z_nedele po druhých vešperách; možno ukončiť antifónou Pod tvoju ochranu (Sub tuum præsidium confugimus).

(Pre Inštitút dcér Márie Pomocnice a Sekulárny inštitút dobrovoľníčok dona Bosca ľubovoľná spomienka)

Narodil sa 19. marca 1911 v_Siedliske (Poľsko). Už v_dospievajúcom veku sa u_neho prejavili znaky duchovného povolania a ochota zasvätiť sa Bohu. V_roku 1927, keď skončil štúdium na gymnáziu v_Osvienčime, bol prijatý do noviciátu v_Saleziánskej spoločnosti. Už ako bohoslovec si do svojho denníka zapísal: „Trpieť pre teba, Pane.“ Za kňaza bol vysvätený v_roku 1938 a výchovne pôsobil v_saleziánskom diele v_Krakove.
23. mája 1941 spolu s_ďalšími saleziánmi ho nacisti uväznili a odviedli do koncentračného tábora Osvienčim (Auschwitz). Aj na tomto mieste hlboko prežíval svoju saleziánsku totožnosť: svojou kňazskou službou a osobným svedectvom bol nádejou pre svojich spoločníkov v_utrpení. Z_nenávisti voči náboženstvu a viere ho umučili 4. júla 1942. Bezprostredná príčina jeho mučeníctva spočívala v_tom, že nechcel pošliapať svätý ruženec.
Svätý Otec Ján Pavol II. ho vyhlásil za blahoslaveného 13. júna 1999 vo Varšave spolu so skupinou 108 poľských mučeníkov, obeťami nacistického prenasledovania počas druhej svetovej vojny.

Z_„Osobných poznámok“ (1930 – 1940) a z_„Listu rodičom“ (1941) blahoslaveného Jozefa Kowalského, kňaza

Ja musím byť svätým saleziánom, akým bol môj otec don Bosco. Môj dobrý Ježišu, daj mi vytrvalú, pevnú, silnú vôľu, aby som mohol vytrvať vo svojich svätých predsavzatiach a dosiahnuť najvyšší ideál, ktorý som si predsavzal – svätosť. Ja sa môžem a musím stať svätým. „In te Domine speravi, non confundar in æternum“ [V_teba, Pane, som dúfal, nebudem zahanbený naveky]. Môj Ježišu, pomáhaj mi svojou svätou milosťou, pretože bez teba sa mi nič nepodarí, ale všetko môžem v_tebe, pretože ma posilňuješ.

Ježišu, ďakujem ti, že si v_mojom pyšnom srdci vzbudil horlivú túžbu po utrpení a po tom, aby mnou opovrhovali. Odteraz mojím heslom bude „žiť a trpieť pre teba, Ježišu; trpieť a byť opovrhovaný“. Ježišu, toto je môj hlas, ktorý vychádza z_hĺbky môjho srdca: „trpieť a byť opovrhnutý pre teba, Pane“ – nech tento hlas, Pane, príde k_tebe. Vypočuj ma, Pane, a nakloň svoj sluch k_hlasu mojej modlitby a môjho volania. Vypočuj ma, Pane, a daj mi potrebné sily pre naplnenie tohto cieľa.

Ježišu, tebe sa úplne oddávam, tebe dávam svoje úbohé srdce, ktoré ťa tiež, Ježišu, túži milovať, darovať sa ti a zasvätiť sa tebe. Ježišu, daj, aby som sa nikdy od teba nevzdialil a bol ti verný až do smrti; aby som verne zachoval vyslovenú prísahu: „Radšej zomrieť, ako ťa uraziť čo i_len najmenším hriechom.“ Bože, zmiluj sa nado mnou. Daruj mi svoju lásku a s_ňou mi daruješ všetko. Pane, dovoľ, aby mnou pohŕdali, zabudli na mňa, vysmievali sa zo mňa, za nič ma pokladali. Toto sa síce prieči mojej povahe, ale vidím, že je to pre mňa potrebné. Pane, dopraj mi túto milosť, aby som sa stal bláznom pre tvoju lásku [na tomto mieste v_denníku sa nachádza kríž napísaný vlastnou krvou blahoslaveného a pod krížom je napísané: „Trpieť a byť opovrhnutý“].

S_plným vedomím a vôľou, úplne rozhodnutý a pripravený niesť všetky dôsledky, objímam príjemný kríž Kristovho povolania a chcem ho niesť až dokonca, až po smrť. On bude mojou potechou, všetkou mojou slávou. „Absit mihi gloriari nisi in cruce Domini nostri Jesu Christi, per quem mihi mundus crucifixus est et ego mundo“ [Ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista, cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa a ja pre svet] (Gal 6, 14). Bez kríža, bez utrpenia nič nedosiahnem, bez kríža sa nestanem svätým. Vo svete všetko pochádza a rodí sa z_bolesti.

V_súčasných politických a vojnových udalostiach, keď sa zdá, že všetko sa sprisahalo proti nám, že to smeruje k_nášmu definitívnemu zničeniu a zhasnutiu posledného lúča nádeje, „Boh bdie nad všetkými skutočnosťami, bez jeho vôle sa nič nestane“. Táto dôležitá myšlienka ma musí naplniť pokojom aj vtedy, keď bude potrebné dať život za nejakú dôležitú vec. Bolo by to veľké šťastie a veľký zisk.

Buďte pokojní, som v_Božích rukách. Chcem vás uistiť, že pri každom kroku cítim Božiu silu. Napriek súčasnej situácii som šťastný a úplne spokojný; kdekoľvek sa ocitnem a čokoľvek sa mi stane, som presvedčený, že všetko pochádza z_otcovskej Božej prozreteľnosti, ktorá spravodlivo usmerňuje osudy všetkých národov a všetkých ľudí.

Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. {*} Už mám pripravený veniec spravodlivosti.

Všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista a účasť na jeho utrpení tým, že sa mu pripodobním v_smrti. {*} Už mám pripravený veniec spravodlivosti.

Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy! On nás potešuje v_každom našom súžení, aby sme mohli aj my potešovať tých, čo sú v_akomkoľvek súžení, tou útechou, ktorou Boh potešuje nás. Lebo ako sa v_nás rozmnožujú Kristove utrpenia, tak sa skrze Krista rozhojňuje aj naša útecha.

Ant. na Benediktus: Kto nenávidí svoj život na tomto svete, zachráni si ho pre večný život.

Zjednotení v_oslave a vzdávaní vďaky Bohu Otcu za svedectvo života až po mučenícku smrť blahoslaveného Jozefa Kowalského vzývajme nášho Spasiteľa:

Prví učeníci svojím mučeníctvom zbližša nasledovali Krista, ktorý sa obetoval za spásu sveta;

daj, aby sme sa čoraz viac pripodobnili tebe, ktorý si za nás a za všetkých vylial krv na odpustenie hriechov.

Kriste, v_blahoslavenom Jozefovi Kowalskom si vzbudil silnú túžbu trpieť a byť opovrhovaným z_lásky k_tebe;

daj, aby sme vytrvalo a radostne prijímali a niesli kríže každodenného života.

Kriste, ty si obdaroval mučeníka Jozefa silou vyznať vieru až po vyliatie krvi;

daj, aby všetci mladí ľudia mali odvahu a vytrvalosť rásť vo viere uprostred lákadiel sveta.

Kriste, napriek ťažkostiam blahoslavený Jozef Kowalski vo vernosti kňazskej službe prinášal nádej svojim druhom v_utrpení;

V_škole svätého Jána Bosca blahoslavený Jozef Kowalski sa naučil veľkej láske k_Božej Matke;

Bože Otče, ty si v_blahoslavenom kňazovi Jozefovi vzbudil túžbu po svätosti a odhodlanie obetovať svoj život z_lásky ku Kristovi; na jeho orodovanie dopraj aj nám, aby sme zostali verní svojmu povolaniu a milovali kríž, ktorý je cestou k_spáse.

Radujte sa, keď máte účasť na Kristových utrpeniach, aby ste sa radovali a plesali aj vtedy, keď sa zjaví jeho sláva. Keď vás hanobia pre Kristovo meno, ste blahoslavení, lebo Duch slávy a Boží na vás spočíva.

Ant. na Magnifikat: Príbytok svätých je v_nebeskom kráľovstve, kde žijú vo večnom pokoji.

Pán, Ježiš Kristus, oslávený na kríži, priťahuje všetkých k_sebe. Nech sa vznáša k_nemu naša spoločná modlitba:

Blahoslavený Jozef Kowalski svojou mučeníckou smrťou vydal svedectvo jedinému Pastierovi, ktorý dáva život za svoje ovce;

daj, aby sa biskupi a kňazi vo svojej službe inšpirovali nežnosťou tvojej lásky.

Odkaz blahoslaveného mučeníka Jozefa prežívať utrpenie vo svetle Veľkej noci

nech prinesie hojné ovocie autentického života podľa evanjelia a ohlasovania modernému človeku, že Ježiš Kristus je jediný Spasiteľ človeka.

na jeho príhovor nech sme solidárni s_tvojím umučením, ktoré má svoje pokračovanie v_utláčaných, v_trpiacich a v_tých, čo sú odsúvaní na okraj spoločnosti.

Pane, ty si na kríži prosil o_odpustenie za tých, čo ťa ukrižovali, a blahoslavený mučeník Jozef Kowalski sa modlil za svojich katov;

pomáhaj nám milovať aj nepriateľov a modliť sa za tých, ktorí nás sužujú.

Pane, tvorca života, pamätaj na našich bratov, ktorí zomreli násilím alebo vo vojne;

(Pre Inštitút dcér Márie Pomocnice a Sekulárny inštitút dobrovoľníčok dona Bosca ľubovoľná spomienka)

Narodil sa 26. októbra 1914 v_meste Szolnok (Maďarsko). Už ako dospievajúceho chlapca ho priťahovala saleziánska charizma a v_roku 1940 zložil svoju prvú rehoľnú profesiu ako salezián koadjútor. Vynikal tým, že sa venoval výchove mladých učňov typografov, veľkou láskou k_Božiemu chrámu a animáciou mládežníckych skupín. V_roku 1946 zložil doživotnú rehoľnú profesiu. S_príchodom komunizmu rozhodol sa zostať vo svojej vlasti a ilegálne sa podieľať na výchove mladých ľudí. V_roku 1952 počas komunistického prenasledovania bol zatknutý a odsúdený na smrť. Svoju vieru v_Boha a lásku k_mladým spečatil svojou smrťou 8. júna 1953 v_Budapešti.

„Každý deň sa za vás modlím, spomínam na vás pri každej svätej omši. Bolesť však máme znášať trpezlivo, nesťažovať sa, ani jediným slovom sa nepreviniť proti Bohu, ak nás obdaril určitým utrpením. Všetci trpia, bohatí i_chudobní. Nikto sa tomu nemôže vyhnúť. Dokonca trpel aj Ježiš Kristus a Panna Mária. A oni, ktorí sú bez hriechu, za koho trpeli? Utrpenie Pána Ježiša sa začalo už jeho narodením a trvalo až po Kalváriu. A to isté platí o_Panne Márii.

Aký trpezlivý bol nebeský Otec! Koľko skutočností nám približuje krížová cesta! Nemali by sme sa hanbiť, keď vieme, že Pán Ježiš bol bičovaný, tŕním korunovaný a opľuvaný? Nezľakol sa pri pohľade na kríž, ale objal ho a pobozkal. Napriek tomu, že predvídal, aké útrapy ho čakali, nezľakol sa. Okrem Panny Márie nemal pri sebe nikoho. Keď ho dokonca opustili aj jeho verní apoštoli, zdalo sa, že ho všetci opustili, a nenašiel milosrdenstvo ani u_večného Otca. Preto na kríži vykríkol: ,Otče môj, prečo si ma opustil?‘ Ľud, ktorý stál neďaleko kríža, sa mu vysmieval a urážal ho, kým on sa za neho modlil: ,Otče môj, odpusť im, pretože nevedia, čo robia.‘

Ježiš Kristus trpel za nás, aby nás priviedol do neba, ale my nechceme trpieť za našu dušu. Do neba nás však privedie iba obetované utrpenie. Musíme sa nechať osloviť utrpením Pána Ježiša. Ak je život ťažký a poznačený nešťastiami, musíme sa naňho obrátiť, pretože iba on nás môže potešiť a dať nám silu a milosť znášať naše utrpenia. Musíme uvažovať nad tým, že po našich utrpeniach bude nasledovať blaženosť, ktorá bude trvať večne. Svätí často hovorili, že sa pre nebo oplatí znášať každé utrpenie.

Žiaľ, musím sa priznať k_jednému nedostatku. Mohlo by sa zdať, že som zabudol na narodeniny svojho drahého otca. Vôbec som na neho nezabudol, ani vo svojich modlitbách, ani vo svätom prijímaní. Myslím si, že toto má oveľa väčšiu cenu ako akýkoľvek drahý dar. Môj duch odletel k_nášmu rodinnému domu a vyjadril mu lásku, ktorá napĺňala moje srdce, pričom som mu ďakoval za všetko prijaté dobro. Ak si totiž spomeniem na svoj niekdajší život v_našom dome, musím povedať, že môj otec ma miloval, akoby som bol jeho jediným synom a nemal nikoho okrem mňa. A keď jedného adventného dňa podpisom vyjadril svoj otcovský súhlas s_mojím odchodom, v_jeho otcovskom srdci bolo možné vidieť bolesť z_odlúčenia, bol však ochotný túto bolesť prijať, pretože mi chcel dobre a chcel vidieť svojho syna šťastného. Možno otec už na tento deň zabudol, no ja naň často spomínam a viem, že keď bude čítať tento list, jeho láskavé srdce zachváti tajomná bolesť, no nech sa teší, pretože čím je táto obeta bolestnejšia, tým je milšia Bohu.

Takmer by som povedal, že prinútil Boha, pretože mu dal niečo také veľké a ducha takej obety, akej by boli schopní máloktorí rodičia, to znamená obetovať Pánu Ježišovi to najvzácnejšie, čo majú. Obeta môjho otca sa podobá obete Abraháma, od ktorého Boh žiadal dôkaz – obetovať vlastného syna na jeho slávu. Lenže dôkaz môjho otca má oveľa väčšiu zásluhu, pretože Boh nedovolil Abrahámovi, aby tento dôkaz preukázal; poslal mu totiž anjela, aby mu povedal, že mu má obetovať barana, ktorý bol zachytený v_kríku. A keby ešte stále cítil nejakú bolesť, nech ju obetuje za mňa, pretože čím bude táto bolesť silnejšia, tým viac mi pomôže byť lepším rehoľníkom. Chcem pokryť svojimi bozkami prácou zničené ruky môjho otca a prajem mu, aby ho Boh zachoval v_živote tým, že bude skúmať jeho vôľu. Takto spolu dosiahneme nebeskú blaženosť a budeme sa mu klaňať po celú večnosť: súčasné odlúčenie už nespôsobí žiadnu bolesť, ale prinesie nevýslovné šťastie pre večnosť. Kiežby som sa mohol stať Bohu milým rehoľníkom a ctiteľom Ježišovho Najsvätejšieho Srdca.“

S_Kristom som pribitý na kríž. Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. {*} On ma miluje a vydal seba samého za mňa.

Život, ktorý teraz žijem v_tele, žijem vo viere v_Božieho Syna. {*} On ma miluje a vydal seba samého za mňa.

Všemohúci a večný Bože, blahoslavenému mučeníkovi Štefanovi si dal milosť, že pre dobro mladých obetoval vlastný život a že skúškam a prenasledovaniam čelil s_vierou; na jeho príhovor nám pomáhaj, aby sme vždy pôsobili v_službách pravdy a všetci mohli spoznať evanjeliovú radosť.

Mená mladých mučeníkov: Česlav Jóźwiak, ktorý sa narodil v_Lažine (Poľsko) v_roku 1919; Eduard Każmierski, narodil sa v_Poznani (Poľsko) v_roku 1919; František Kesy, narodil sa v_Berlíne (Nemecko) v_roku 1920; Eduard Klinik, narodil sa v_Bochume (Poľsko) v_roku 1919; Jarogniew Wojciechowski, ktorý sa narodil v_Poznani (Poľsko) v_roku 1922.
Títo piati mučeníci majú niekoľko spoločných čŕt: chodili do saleziánskeho oratória, zapájali sa do apoštolátu medzi svojimi kamarátmi, vedome sa angažovali v_osobnom ľudskom a kresťanskom raste, spájali ich spoločné záujmy a osobné i_spoločenské plány. V_roku 1940 gestapo ich všetkých sledovalo a potom uväznilo. Potom ich spolu väznili na viacerých miestach a spolu podstúpili aj mučenícku smrť. V_ten istý deň, 24. augusta 1942, ich v_Drážďanoch popravili tým istým spôsobom – sťatím.
Ich oratoriánske priateľstvo bolo pevné až do poslednej chvíle. O_každom z_nich možno povedať: „Bol súčasťou vedúcich mladíkov v_oratóriu, pretože ho s_ostatnými štyrmi spájalo puto priateľstva a kresťanské ideály.“ Aj keď boli väznení a popravení spolu, každý z_nich má vlastný životopis, no spájalo ich to isté saleziánske prostredie. Všetci piati pochádzali z_kresťanských rodín a na tomto základe im život a program oratória pomohli vyzrieť v_týchto hodnotách: veľkodušnosť k_Pánovi, ľudská zrelosť, modlitba a apoštolská angažovanosť. Boli otvorení životu, no súčasne pripravení vstúpiť do života večného.
Jeden z_nich hodinu pred svojou smrťou napísal túto paradoxnú vetu: „Aké šťastie prežívam: odísť z_tohto sveta spojený s_Kristom!“ A ďalší: „Ako sa nemám tešiť, keď idem k_Pánovi a k_najsvätejšej Matke zaopatrený Kristovým telom?“
Ján Pavol II. ich blahorečil 13. júna 1999 vo Varšave spolu so 108 poľskými mučeníkmi.

Z_„Listov“, ktoré napísali piati mladíci svojim rodinám bezprostredne pred vykonaním rozsudku smrti

(Positio super martyrio, zv. III-2, Summarium, s. 1707. 1728-1729. 1747. 1768. 1789)

„Nadišla chvíľa, aby som vám povedal zbohom práve dnes, 24. augusta, v_deň spomienky na Pannu Máriu Pomocnicu kresťanov. Akú radosť prežívam, keď odchádzam z_tohto sveta; a takto by mal zomierať každý. Pred chvíľou som sa vyspovedal, o_chvíľu prijmem posilu Najsvätejšej sviatosti. Dobrý Boh si ma zoberie k_sebe. Nesmútim, že taký mladý odchádzam z_tohto sveta. Teraz som v_stave milosti, verný sľubom, ktoré som dal Bohu. Drahí rodičia a bratia, ešte raz vás odprosujem za všetko zlo, ktoré som urobil. Odpustite mi. Odchádzam do neba. Tam sa uvidíme! V_nebi sa budem za vás modliť.

Práve teraz som prijal Najsvätejšiu sviatosť. Sem-tam sa za mňa pomodlite. Zostaňte v_Pánovi! Už odchádzam. Prosím, prepáčte mi všetko (blahoslavený František Kesy).

Moji drahí rodičia, práve dnes, 24. augusta, v_deň spomienky na Pannu Máriu Pomocnicu, som prijal vaše listy. Ja však musím zanechať tento svet. Musím vám povedať, moji drahí, že odchádzam na druhý svet s_radosťou a teším sa naň viac, než by som sa tešil z_prípadného oslobodenia. Viem, že Panna Mária Pomocnica kresťanov, ktorú som si ctil po celý život, mi vyprosí Ježišovo odpustenie.

Pred chvíľou som sa vyspovedal a o_chvíľu prijmem do srdca sväté prijímanie. Kňaz ma požehná počas vykonania rozsudku. Dopriali nám veľkú radosť, že budeme pred smrťou všetci spolu. Všetci piati sme v_jednej cele. Teraz je 19.45, o_20.30 odchádzam z_tohto sveta. Prosím vás, neplačte, nezúfajte, nebuďte ustarostení. Boh si tak praje.

Osobitne sa obraciam na teba, milá mamička, aby si obetovala svoju bolesť Sedembolestnej Panne Márii. Ona uzdraví tvoje ubolené srdce.

Celým srdcom vás prosím, aby ste odpustili mojej duši, ak som niekomu z_vás spôsobil nejakú nepríjemnosť. Ja sa tiež budem modliť za vás a budem vzývať Božie požehnanie, aby sme sa raz mohli všetci stretnúť v_nebi. Dovidenia v_nebi! (blahoslavený Česlav Jóźwiak).

Zvláštne sú Božie rozhodnutia, no my ich musíme prijať, pretože slúžia pre dobro našej duše. Moji drahí, nepreskúmateľná je Božia vôľa, ktorá ma v_mladosti berie z_tohto sveta. Ale aká šťastná bude pre mňa chvíľa, keď budem musieť zanechať tento svet! Ako sa nemám tešiť, keď idem k_Pánovi a k_najsvätejšej Matke zaopatrený Kristovým telom?

Vždy, až do poslednej chvíle, bola Panna Mária pre mňa Matkou. A teraz ty, moja mamička, keď ma nebudeš mať tu na zemi, zober si Ježiša. „Matka, hľa tvoj syn…“ […] Dovidenia v_nebi s_Pannou Máriou, Ježišom a so svätým Jánom Boscom! Ja som svoj život presne pochopil; pochopil som aj svoje povolanie a teším sa, že sa vám v_nebi budem môcť odvďačiť (blahoslavený Eduard Klinik).

Prijal som váš posledný list s_pozdravmi. Ďakujem. Vzbudil vo mne radosť, keď som čítal, že ste spokojní a že ste prijali Božiu vôľu. Ďakujte milosrdnému Spasiteľovi, že si nás neberie z_tohto sveta nepripravených, ale po istom čase pokánia, zaopatrených Kristovým telom práve v_deň Panny Márie Pomocnice. Ďakujte Bohu za jeho nekonečné milosrdenstvo. On mi vlial svoj pokoj. Prijal som jeho svätú vôľu a odchádzam z_tohto sveta. On je taký dobrý, že nám odpustí.

Tebe, mamička, ďakujem za požehnanie. Boh žiadal od teba túto obetu. Obetuj ju za moju hriešnu dušu.

Prepáčte mi z_celého srdca všetky moje previnenia. Prosím ťa o_tvoje odpustenie. Prosím o_odpustenie všetkých, ktorých som urazil alebo som im spôsobil nejaký žiaľ. Modlite sa za mňa. Dovidenia v_nebi! [...] Dobrý Boh nech sa o_vás postará na príhovor Najsvätejšej Matky, svätého Jozefa, svätého Jána Bosca. Zostaňte s_Pánom! (blahoslavený Eduard Każmierski).

Z_celého srdca vám ďakujem; ďakujem aj všetkým tým, ktorí na mňa v_živote nezabudli. Poznal som a videl som presne život mamičkin, otcov, tvoj a môj život. Preto som presvedčený, že sa skôr budeš so mnou tešiť, než zúfať. Od Boha som dostal mimoriadnu milosť a odchádzam, len čo som pochopil svoju minulosť. Robím to bez najmenšej ľútosti. Poznal som svet, život a ľudí, preto teraz si môžeš byť istá, drahá Liduš, že na tomto svete nezostaneš sama. Ja a mama budeme stále blízko pri tebe. Prosím ťa o_jednu vec: to, čo cítiš, zver Ježišovi a Panne Márii v_každej chvíli tvojho života, pretože iba u_nich nájdeš útechu. [...] Mysli na opravdivé šťastie. Odchádzam zjednotený s_Pánom Ježišom prostredníctvom svätého prijímania. Pri tomto poslednom svätom prijímaní myslím na teba a obetujem ho za teba aj za mňa v_nádeji, že celá naša rodina bez výnimky bude tam hore veľmi šťastná.

Prosím ťa, popros nášho otca o_odpustenie za všetko zlé, čo som urobil, a uisti ho, že som ho vždy mal rád. [...] Všetci sa za mňa modlite a ja sa vám zhora odvďačím. Ježiš, Mária, Jozef! (blahoslavený Jarogniew Wojciechowski).

Keď v_sile viery zápasíme, díva sa na nás Boh, dívajú sa anjeli, díva sa Kristus. {*} Aká to sláva a aké šťastie zápasiť v_prítomnosti Boha a od Krista dostať víťaznú korunu! Aleluja.

Napnime všetky svoje sily a bojujme statočne až do konca s_čistým srdcom, s_pevnou vierou a vytrvalou láskou. {*} Aká to sláva a aké šťastie zápasiť v_prítomnosti Boha a od Krista dostať víťaznú korunu! Aleluja.

Ant. na Benediktus: Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

V_spojení s_blahoslavenými mučeníkmi Františkom Kesym a jeho spoločníkmi, ktorí položili život z_lásky ku Kristovi, slávime a vzývame nášho Spasiteľa:

Pre zásluhy tvojich mučeníkov, ktorí slobodne prijali smrť na svedectvo viery;

Kriste, ty si nám dal v_blahoslavených mučeníkoch Františkovi Kesym a v_jeho spoločníkoch, ktorí vyrástli v_saleziánskom oratóriu, vzor mladých ľudí, odvážnych a ochotných postúpiť každú obetu;

daj, aby všetci mladí ľudia mali odvahu a vytrvalosť obetovať sa a žiť podľa autentických hodnôt evanjelia.

dopraj nám, aby sme čelili utrpeniam a krížom v_našom živote a zjednotili sa s_tvojím vykupiteľským umučením.

Pane, blahoslavení mučeníci František Kesy a jeho spoločníci podstúpili smrť posilnení Eucharistiou a pohľadom na Pannu Máriu pod krížom;

daj, aby aj pre nás v_duchu svätého Jána Bosca bola oporou láska k_Oltárnej sviatosti a k_Sedembolestnej Matke.

Všemohúci Bože, blahoslavenému mučeníkovi Františkovi a jeho spoločníkom si dal milosť svätosti v_období mladosti; obnov divy svojho Ducha, aby sme aj my vedeli čeliť všetkým protivenstvám z_lásky k_tebe a nadšene kráčali v_ústrety tebe, opravdivému životu.

Ant. na Magnifikat: Spravodliví, ktorí nasledovali Krista, radujú sa v_nebi, a pretože z_lásky k_nemu preliali svoju krv, budú vládnuť s_Kristom naveky.

V_túto hodinu, keď Kristus, kráľ mučeníkov, pri veľkonočnej večeri obetoval a na kríži vydal svoj život, nech sa k_nemu vznáša chválospev Cirkvi:

Teba, Pane, oslavujeme a tebe sa klaniame, príčina a vzor každého mučeníctva, pretože si nás miloval až do krajnosti;

daj, aby sme boli verní svojmu kresťanskému povolaniu a na tvoju lásku odpovedali darom seba samých.

daj, aby sme sa na ich príhovor stali solidárni s_tvojím umučením, ktoré pokračuje v_utláčaných, trpiacich a v_tých, čo sú odsúvaní na okraj spoločnosti.

Mladí mučeníci František Kesy a jeho spoločníci dosvedčili to, čo každodenne žili v_oratóriu;

daj, aby vychovávatelia odovzdávali mladým hodnoty viery slovom a osobným príkladom.

Mladí mučeníci vyjadrili svoju radosť nad tým, že sa môžu posilnení Eucharistiou definitívne stretnúť s_Kristom a jeho matkou;

daj, Pane, aby sme v_životných skúškach a ťažkostiach boli posilnení Eucharistiou a Máriinou materinskou prítomnosťou.

Pochádzal z_rovnakého kraja ako don Bosco. Narodil sa v_Castelnuove d’Asti 15. januára 1811. Za kňaza bol vysvätený v_roku 1833. Vstúpil do Kňazského konviktu v_Turíne, kde zostal až do smrti. Vytrvalo sa venoval formácii kňazov a vyučovaniu morálnej teológie, spovedal a snažil sa poslúžiť posledným, najmä väzňom a odsúdeným na smrť.
Už v_začiatkoch materiálne i_duchovne podporoval svätého Jána Bosca. Bol jeho duchovným vodcom v_rokoch 1841 – 1860, ale aj morálnou autoritou. Zomrel 23. júna 1860 ako 49-ročný. V_pohrebnom príhovore ho don Bosco označil za vzor kňazského života, učiteľa kňazov, vyhľadávaného poradcu, potešiteľa chorých, oporu zomierajúcich, priateľa všetkých. Pius XII. ho vyhlásil za svätého 23. júna 1947.

Zo spoločnej časti na sviatky svätých mužov – pre tých, čo konali skutky milosrdenstva alebo duchovných pastierov.

Z_„Prednášok pre duchovné cvičenia kňazov“, ktoré napísal svätý Jozef Cafasso, kňaz

Duch trpezlivosti, chudoby, poníženosti, lásky k_životu v_ústraní, k_práci a náboženským povinnostiam – to sú potrebné čnosti a nevyhnutné kvality kňaza. Ale pre opravdivého Božieho služobníka je potrebný aj iný duch: Boží služobník má byť totiž svetlom sveta a soľou zeme, jeho úlohou je ponúkať dušiam svetlo a posväcovať ich.

Kňaz má byť mužom modlitby, ak sa chce podobať božskému Vykupiteľovi, ak chce konať mnoho dobra na poli evanjelia. Netreba hľadať iných učiteľov: všetci dobrí robotníci, ktorí vynikli v_tejto oblasti, boli žiakmi tej istej školy, všetci napodobňovali božského Učiteľa.

Apoštolsky založený človek má mať presne určený čas na modlitbu. Ak sa tejto školy zriekneme, už nebudeme učeníkmi svojho Učiteľa, ale iba materiálnymi ľuďmi, bez duše a ducha, apoštolmi iba podľa mena, cvendžiacim kovom{n}porov. {r}1Kor 13,1{/r}{/n}, nič viac. Okrem toho, prv ako sa pustíme do nejakého diela, do vykonávania našej kňazskej služby a po každej našej námahe má byť naše srdce počas dňa zamerané na Boha. Nech nás naše srdce často privádza k_Bohu, nech je otvorenou cestou k_trvalému vzťahu s_ním, pretože ak budeme niečo potrebovať, ak na nás doľahne nejaká skúška alebo ak budeme potrebovať nejaké svetlo, môže to byť chvíľa, kedy sa naňho môžeme hneď obrátiť, všetko mu povedať a vysvetliť. Toto všetko je v_podstate modlitba a o_tom, kto takto koná, možno povedať, že je mužom modlitby.

Ľudí a ich srdcia si získame už tu na zemi svojou láskavosťou. Božský Vykupiteľ je v_tomto smere najdokonalejší vzor, a preto nám hovorí: „Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom“{n}{r}Mt 11,29{/r}{/n}. Hovorí sa o_ňom, že „chodil, dobre robil a uzdravoval“{n}{r}Sk 10,38{/r}{/n}. Teda láskavosť k_všetkým; osobitne buďte láskaví k_tomu, kto si to najmenej zasluhuje alebo sa k_vám zle správa: toto je najlepšie správanie. Ak božský Vykupiteľ bol k_niekomu osobitne láskavý a pozorný, tak vždy to bolo vo vzťahu k_hriešnikom, ako aj svojim nepriateľom, takže ho napokon nazývali hriešnikom a priateľom hriešnikov{n}porov. {r}Jn 9,24{/r}{/n}. Nebol ich priateľom pre neprávosti, ktoré páchali, ale preto, aby ich obrátil a získal si ich. Aj my zažijeme radosť, keď sa k_nim budeme láskavo a prívetivo správať, keď im poskytneme niť nádeje a záchrany, keď budú môcť spomínať na človeka, ktorý s_nimi zaobchádzal láskavo.

Muž apoštolátu nemá iný cieľ, ako je Božia sláva a spása duší. Toto je náuka, ktorú nám zanechal božský Učiteľ: „Ja nehľadám svoju slávu… Nezostúpil som z_neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal“{n}{r}Jn 8,50; 6,38{/r}{/n}. Tento správny a čistý úmysel vždy bol rozpoznávacím znakom mužov apoštolátu. Keď kňaz pracuje s_takýmto čistým úmyslom, takmer necíti ťarchu svojich námah, pretože vynakladať námahu pre Boha je skôr pôžitok ako utrpenie – iba Boh a nič iné.

Myslite na všetko, čo je pravdivé, čo je cudné, čo je spravodlivé, čo je mravne čisté, {*} A Boh pokoja bude s_vami.

Bdejte, buďte pevní vo viere, vzmužte sa, buďte statoční. {*} A Boh pokoja bude s_vami.

Ant. na Benediktus: Vo svojej milosrdnej láske Boh ťa urobil služobníkom zmierenia v_Kristovi.

Zjednotení v_oslave a vďakyvzdaní Bohu Otcu spolu so svätým Jozefom Cafassom a so všetkými svätými prosme:

daruj svoje svetlo duchovným učiteľom a tým, ktorých si ustanovil za služobníkov zmierenia.

Otče, ty si prisľúbil Božie kráľovstvo tým, ktorí spoznajú tvár tvojho Syna v_chudobných, trpiacich a utláčaných;

daj, aby sme budovali bratskejší svet prijímaním ľudí, ktorí trpia na tele i_na duchu.

Otče, ty si dal svätému Jánovi Boscovi v_osobe svätého Jozefa Cafassa priateľa a bezpečného vodcu;

daj, aby každý vychovávateľ vedel viesť svojich blížnych ku Kristovi prostredníctvom pedagogiky dobroty.

Bože, Otče, ty si obdaril svojho kňaza, svätého Jozefa Cafassa, mimoriadnymi darmi lásky a múdrosti, aby v_duchu evanjelia formoval služobníkov tvojho slova a tvojho odpustenia; daj, prosíme, aby sme aj my vždy boli nástrojmi tvojho pokoja.

Narodila sa 13. januára 1902 v_Granade v_Nikarague (Stredná Amerika) v_rodine španielskych prisťahovalcov, ktorí jej vštepili lásku k_chudobným a trpiacim.
V_Inštitúte dcér Márie Pomocnice zložila v_roku 1923 svoju prvú rehoľnú profesiu. S_veľkou dôverou v_Pannu Máriu Pomocnicu, ktorú nazývala Matka a Kráľovná, neúnavne sa venovala apoštolským aktivitám. Stála aj pri zrode veľkých sociálnych diel v_Kostarike, kde začala pôsobiť hneď po rehoľnej profesii.
Starala sa predovšetkým o_kresťanský rast a výchovu mladých dievčat, žien, najmä matiek. Rodinám, ktoré boli chudobné, morálne zúbožené a žili na periférii mesta alebo v_dedinách, nepomáhala len materiálne, ale ich aj evanjelizovala; bojovala proti analfabetizmu a venovala sa katechéze najchudobnejších a systematickému náboženskému vzdelaniu všetkých. Veľké množstvo aktivít neprekážalo jej životu modlitby, ktorý bol pretkaný hlbokým a dôverným spojením s_Bohom, intenzívnou adoráciou a mystickými zážitkami, ako to nepriamo vidno z_jej príležitostných spisov, sú to opravdivé „poznámky duše“.
Keď sa sestra Mária rozhodla utiahnuť a konečne si trochu oddýchnuť, jej život nečakane zhasol a zmenil sa na večný odpočinok. Zomrela 7. júla 1977. Ján Pavol II. ju vyhlásil za blahoslavenú 14. apríla 2002.

Zo spoločnej časti na sviatky panien; alebo pre tých, čo konali skutky milosrdenstva.

Dopraj mi, Bože, pri stúpaní po svahu života, aby som mohla nepretržite utierať všetky slzy, ktoré uvidím, osladiť každú horkosť a hádky, otupiť každé vyostrenie a natrieť každú ranu trochou balzamu.

Daj, aby som mohla prinavrátiť úsmev všetkým, ktorí sú smutní a znepokojení, vnútorný pokoj tým, ktorí sú v_nejakom súžení, spojiť vzdialených srdcom a vniesť pokoj tam, kde vládne nenávisť alebo násilie.

Daj, aby som mohla darovať aspoň kúsok chleba hladným, ktorí oň prosia, a podať pohár vody smädným; kus látky tým, ktorí si nemajú čo obliecť, a aspoň v_mojej duši strechu nad hlavou všetkým pútnikom.

Daj, aby som vedela darovať lúč svetla tým, ktorí kráčajú v_tme; upriamiť na cestu k_dobru tých, ktorí sa vydali cestou zla; podať pomocnú ruku tým, ktorým hrozí, že padnú, a citlivo zdvihnúť toho, kto spadol.

Daj, aby som vedela vytiahnuť tŕň zo všetkých utláčaných sŕdc; prinavrátiť pokoj tým, ktorí ho stratili; prikryť plášťom lásky všetkých úbohých hriešnikov a všade šíriť úľavu, útechu a spokojnosť.

Môj Bože, daj mi milosť, aby som mohla potešiť všetkých, ktorých stretnem na ich krížovej ceste a byť prostriedkom tvojej milosrdnej dobroty. Naplň moje srdce blahosklonnosťou, poníženosťou, dobrotou i_jemnosťou, porozumením a nábožnosťou.

Láska moja milovaná, stvárňuj v_mojej duši tvoj požehnaný, svätý a milovaný obraz, aby ten, kto vidí mňa, videl vo mne iba teba. Nech neprejde popri mne ani jedna duša bez toho, aby som ju hneď nepriviedla k_tvojej láske.

Od tej chvíle nechcem mať starosť o_nič iné, len vyhýbať sa hriechu a páčiť sa iba tebe. Mám hlad a smäd po spravodlivosti: aby som ťa mohla spoznať, milovať a slúžiť ti. Preto – ako v_prípade Izaiáša – dotkni sa mojich perí, nie však horúcim uhlíkom, ale kvapkou tvojej najsvätejšej krvi, aby sa otvorili a vyslovovali tvoje meno, aby na všetky strany ohlasovali tvoje veľkolepé diela, tvoju vznešenosť a najmä nežnosť tvojho božského a úctyhodného srdca.

Matka moja, Panna Mária, s_Ježišom, skrze Ježiša a v_Ježišovi sa mu na slávu darujem a do tvojich materinských rúk sa slepo a úplne zverujem, aby som v_hodine smrti z_tvojej náruče priamo prešla do náruče nekonečného Božieho milosrdenstva. Amen.

Láskou odvekou ju miloval, preto ju vyvábil, zaviedol ju na púšť {*} A prehovoril k_jej srdcu.

Ani veľké vody lásku neuhasia a rieky ju neodplavia. A keby niekto za lásku ponúkol všetko, čo má v_dome, len by sa opovrhlo ním.

Ant. na Benediktus: Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.

Oslavujme Boha, ktorý v_blahoslavenej Márii Romerovej daroval Cirkvi a saleziánskej rodine viditeľné svedectvo svojej nezištnej lásky:

Ty si daroval blahoslavenej Márii Romerovej živú vieru a veľkú lásku k_Cirkvi;

Ty si obdaril blahoslavenú Máriu Romerovú rozvážnym úsudkom a odvážnou činorodou láskou;

rozmnož v_súčasnej Cirkvi iniciatívy solidárnosti a vzbuď svedkov tvojej otcovskej lásky.

Ty si nám v_blahoslavenej Márii Romerovej dal viditeľný príklad eucharistickej lásky a evanjeliovej horlivosti;

pomáhaj nám, aby sme pri eucharistickom stole čerpali silu byť vierohodnými ohlasovateľmi Kristovho evanjelia najmä medzi mladými.

Ty si blahoslavenej Márii Romerovej „urobil veľké veci“ pre jej bezpodmienečnú dôveru v_príhovor Panny Márie;

daj, aby sme aj my vedeli vnímať prítomnosť Panny Márie, našej Matky, ktorá miluje a sprevádza všetky svoje deti.

Ty sa staráš o_všetky svoje deti a ako Otec si blízko pri tých, ktorí žijú v_chudobe, chorobe alebo sú vyhostení na okraj spoločnosti;

daj, aby sme nasledovali blahoslavenú Máriu Romerovú v_službe chudobným a trpiacim.

Bože, Otče, zdroj každej útechy, ty nám neustále preukazuješ dary svojej lásky; daj, prosíme, aby sme na príhovor blahoslavenej Márie Romerovej zakúsili útechu Ducha Svätého a rozširovali s_kresťanskou radosťou dary tvojej dobroty.

Ant. na Magnifikat: Čokoľvek ste urobili jednému z_týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili. Poďte, požehnaní môjho otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta.

Vzývajme Boha Otca, pôvodcu každého zámeru svätosti, aby nám ukázal cestu posvätenia, ktorú nám pripravil:

Ty si nám dal v_blahoslavenej Márii Romerovej vzor svätosti inšpirovaný apoštolskou láskou svätého Jána Bosca a svätej Márie Dominiky Mazzarellovej;

daj, aby sme podľa jej príkladu boli verní svojmu saleziánskemu povolaniu a žili svätým životom naplneným láskou.

aby vedela pod vedením svätých pastierov a svedectvom zasvätených osôb stále splodiť nových svätcov v_každej časti sveta.

Obdaruj misionárov horlivou láskou, ktorou si zahrnul blahoslavenú Máriu Romerovú;;

aby vnímali znamenia, ktorými prejavuješ svoju lásku a svoje povolanie k_mladým.

Ty si blahoslavenú Máriu Romerovú spolu so svätými pannami vzal k_sebe na svadobnú hostinu svojej lásky;

Narodil sa v_exile v_Paríži 2. augusta 1858. Jeho rodina v_súvislosti s_dejinami a politickými záujmami dynastií v_Poľsku asi tridsať rokov predtým emigrovala do Francúzska.
Keď mal šesť rokov, matka mu zomrela na suchoty, ktoré zanechala synovi ako smutné dedičstvo. Pri prvých symptómoch tejto choroby sa začala pre Augustína strastiplná cesta hľadania zdravia v_rôznych štátoch, ale nikdy ho nenadobudol. Cieľom jeho hľadania však nebolo iba zdravie – Augustín sa usiloval predovšetkým spoznať svoje povolanie.
Veľký vplyv na mladé knieža mal jeho vychovávateľ karmelitán Jozef Kalinowski, ktorého Ján Pavol II. vyhlásil za svätého v_roku 1991.
Rozhodujúcim činiteľom bolo osobné stretnutie s_donom Boscom. Augustín mal vtedy 25 rokov. Po stretnutí, ktoré sa udialo v_Paríži, Augustín sa nielenže presvedčil, že si má zvoliť rehoľný spôsob života, ale že je povolaný stať sa saleziánom. V_roku 1887 vstúpil do noviciátu a jeho magistrom bol don Giulio Barberis. Obliečku seminaristov prijal z_rúk dona Bosca 24._novembra v_tom istom roku v_Chráme Márie Pomocnice kresťanov. O_dva mesiace neskôr don Bosco zomrel a na jeho hrobe vo Valsalice knieža Czartoryski zložil svoju prvú rehoľnú profesiu. Aj prostredníctvom utrpenia Augustín bol pripravený stať sa_kňazom. Kňazská vysviacka sa konala 2. apríla 1892 v_San Reme.
Augustínov kňazský život trval iba jeden rok v_Alassiu v_izbičke, ktorá bola smerom do dvora chlapcov. Tam večer 8. apríla 1893 zhasol jeho život – sedel na pohovke, ktorú používal aj don Bosco. Jeho telesné pozostatky preniesli do Poľska a uložili do farskej krypty v_Sieniawe vedľa hrobov príbuzných. Neskôr jeho pozostatky preniesli do saleziánskeho kostola v_meste Przemyśl, kde sa nachádzajú dodnes. Ján Pavol II. ho blahorečil 24. apríla 2004 v_Ríme.

Zo spoločnej časti na sviatky svätých mužov – rehoľníkov; alebo zo spoločnej časti na sviatky duchovných pastierov.

Zo „Životopisov saleziánov“, ktoré zostavil kňaz Giovanni Battista Francesia

(Tipografia e_Libreria Salesiana, San Benigno Canavese 1896; Positio, Summarium documentorum additum, s. 204-205)

Len čo prišiel do San Benigna, šiel sa predstaviť direktorovi ako úbohý stroskotanec, ktorý sa zachránil pred nebezpečenstvami mora, a úplne sa zveril do jeho rúk. Spočiatku sa obával, že sa s_ním bude zaobchádzať veľmi úctivo, s_čím však nesúhlasil, preto povedal svojim predstaveným, aby mu slobodne nariadili akúkoľvek vec. „Istotne budem potrebovať, aby mi viac odpustili, pretože keď človek žije vo svete, tak si so sebou prináša aj chyby, ktoré možno vykoreniť iba postupne. Pomôžte mi a dúfam, že sa mi to podarí.“ So svojím novým duchovným vodcom hovoril v_rodinnom duchu a dôverne nielen pri svojom prvom príchode, ale zakaždým, keď to uznal za vhodné alebo keď to potreboval. Keďže chcel zomrieť svetu a celý patriť Pánovi, právom opakoval slová svätého Bernarda: „Tu som stretol anjelov, kým v_každej časti sveta iba ľudí.“

O_všetko sa zaujímal a všetko sa usiloval napodobňovať. Keďže túžil zo srdca odstrániť všetko, čo nepatrilo Bohu a nebolo na jeho väčšiu slávu, všetku svoju dôveru vložil do rúk duchovného vodcu svojej duše. Vedel, že pevnosť budovy závisí od dobrého základu a že horlivý noviciát je istým znakom rehoľného a svätého života, preto si zaumienil hneď sa doň vložiť celý a robiť si ho dobre. Trochu ho vyrušovalo spomínanie na blahobyt, ktorý zanechal, a to, že na vlastnom tele pociťoval prísnosť rehoľného života. Často počul akýsi vnútorný hlas, ktorý mu hovoril: „Úbožiak, čo si to urobil?! Vydržíš tento spôsob života? Už nie si mladý, nikdy si nebol zvyknutý na hluk, ktorý možno vybadať v_saleziánskom živote. Nevydržíš dlho, po niekoľkých dňoch ťa ten spoločný život zničí. Nebolo by lepšie, keby si bol zostal s_otcom, tetou a bratmi doma? Kto by ti bol bránil v_konaní dobra, ako sa tebe páči, a to tým najlepším spôsobom? A teraz si tu medzi neznámymi ľuďmi, ktorí čoskoro zabudnú, že by ti mali tisícimi spôsobmi preukazovať úctu…“

Týmito a inými úskokmi diabol nahováral nášho Augustína, aby všetko oľutoval. Lenže on vedel, že cesta do neba je posiata ťažkosťami a tŕňmi, preto sa usiloval zabudnúť na to, kým bol vo svete, a začal sa stávať tým, kým sa chcel stať. Ako prvú vec žiadal, aby ho volali iba jeho jednoduchým priezviskom. Predstavení určili, že sa bude volať don Augustín, a on sa im za to poďakoval, pretože mal o_jeden dôvod viac takmer si nespomenúť na svoj rodinný pôvod a na svojich blízkych. Toto rozhodnutie jeho mysle a ducha bolo silné a zahŕňalo všetko, takže sa tomu divili aj tí, čo najviac pokročili na ceste čnosti.

Jeho správanie od prvého dňa pobytu v_dome v_San Benigne bolo obdivuhodné. Žiadal, aby nemal žiadnu výnimku a mohol zachovávať všeobecný poriadok. Hovoril, že by ho mrzelo, keby mu jedného dňa bolo vytýkané, že mal nejaké výnimky. Bol to don Bosco, kto žiadal, aby stoloval spolu s_predstavenými, pretože mal slabé zdravie. Ale podľa dona Augustína táto výhoda sa stala opravdivou školou dokonalosti. „Nič lepšie sa mi nemohlo prihodiť,“ hovorieval, „pretože som mohol mať tieto vzory každej čnosti stále pred očami. Nech mi dobrotivý Boh pomôže mať z_toho čo najväčší úžitok.“

Bože, ty si ma poúčal od mojej mladosti {*} a ja až doteraz ohlasujem tvoje diela zázračné.

V_tieni svojej ruky ma skryl. {*} A ja až doteraz ohlasujem tvoje diela zázračné.

Ant. na Benediktus: Pán je moje jediné dobro, veľkodušný k_tým, čo dúfajú v_neho.

Na začiatku nového dňa, keď si spomíname na blahoslaveného Augustína Czartoryského, prednesme Bohu Otcu naše chvály a prosby:

Spolu s_milosťou, ktorá pochádza od teba, Otče, umožňuješ služobníkom svojej Cirkvi, aby s_láskou a trpezlivo pracovali;

vlej odvahu a vytrvalosť tým, ktorých si povolal pracovať pre tvoje kráľovstvo.

Ty povolávaš mužov a ženy, aby ťa zbližša nasledovali prostredníctvom rehoľnej profesie evanjeliových rád;

daj, aby vernosťou evanjeliu a charizme zakladateľa zmenili svoje komunity na živé znamenia Kristovej lásky.

V_blahoslavenom Augustínovi Czartoryskom si nám daroval vzor ochoty úplne prijať tvoje volanie;

daj, aby sme nasledovaním jeho príkladu mohli milovať a slúžiť Kristovi v_mladých, ktorých stretáme na svojej životnej ceste.

V_blahoslavenom Augustínovi Czartoryskom si nám dal vzor chudoby a odpútania sa od vecí tohto sveta;

pomáhaj zasväteným osobám prežívať hodnoty evanjeliových rád a svedčiť o_nich.

daj, aby sme vedeli pomáhať pri rozpoznávaní povolania tým, ktorí nás prosia o_radu.

Všemohúci a milosrdný Bože, ty si povolal blahoslaveného Augustína Czartoryského, kňaza, aby nasledoval tvojho Syna, ktorý hoci bol bohatý, stal sa pre nás chudobným; daj, aby sme ti podľa jeho príkladu a poddajní pôsobeniu Ducha Svätého pokorne slúžili v_mladých, ktorí sú v_núdzi.

Ant. na Magnifikat: Vy, čo ste opustili všetko a nasledovali ste ma, stonásobne viac dostanete a dosiahnete večný život.

Na konci tohto dňa prednesme s_pokornou dôverou svoje prosby Bohu, milosrdnému Otcovi, ktorý povoláva všetky svoje deti k_svätosti a volajme:

daj, aby sme čistou vierou a bez poškvrnenia vedeli spoznať a svedčiť o_tvojej láske v_konkrétnych životných a dejinných situáciách.

daj, aby odpovedalo na stvoriteľský Boží plán tak, že bude spolupracovať na pozdvihnutí ľudskosti v_každej kultúre, a rozvíjalo možnosti ukryté v_prirodzenosti pre celistvý rozvoj každej osoby.

Ty si viedol blahoslaveného Augustína, aby sa ti úplne oddal v_škole svätého Jána Bosca;

dopraj aj nám, aby sme boli verní charizme nášho zakladateľa a zakladateľky.

Život blahoslaveného Augustína vynikal chudobou a odvážnym prijatím choroby;

daj, aby sme na jeho príhovor vedeli s_vierou prijať každodenné životné skúšky.

Narodila sa v_Córteno Golgi (Brescia) 16. februára 1883. Pre misionársky ideál sa nadchla už v_dospievajúcom veku a bol jej oporou pri vyzrievaní rehoľného povolania. Svoju prvú rehoľnú profesiu zložila v_Inštitúte dcér Márie Pomocnice v_roku 1908. Po niekoľkých rokoch apoštolskej práce v_Taliansku odišla v_roku 1920 na misie do Ekvádora, kde sa časom rozhodla, že sa už nikdy nevráti do rodnej vlasti. V_pralese sa venovala evanjelizácii kmeňa Šuarov a miestnych osídlencov, pomáhala liečiť ich choroby, bola ohlasovateľkou a svedkom Božej lásky a ochrany Panny Márie Pomocnice. Preto ju všetci nazývali „madrecita buena“ – dobrá mamička. Zomrela počas tragickej nehody malého lietadla neďaleko mesta Sucúa 25. augusta_1969.

Zo spoločnej časti na sviatky panien; alebo pre tých, čo konali skutky milosrdenstva.

Misionár, ktorý napriek všetkým obmedzeniam a ľudským slabostiam žije v_jednoduchosti podľa modelu Krista, je znamením Boha a transcendentnej skutočnosti. Toto svedectvo však môžu a musia vydávať všetci v_Cirkvi tým, že sa snažia napodobňovať božského Majstra, svedectvo, ktoré je v_mnohých prípadoch jedinou formou, ako byť misionárom. Evanjeliové svedectvo, ktoré si svet najskôr všimne, je pozornosť k_človekovi a láska k_chudobným, malým a trpiacim. Bezplatný charakter tohto správania, týchto činností, ktoré sa hlboko odlišujú od vrodeného ľudského egoizmu, vedie priamo k_otázkam o_Bohu a o_evanjeliu. Aj angažovanosť za pokoj, spravodlivosť a ľudský rozvoj je evanjeliovým svedectvom, je znamením pozornosti k_človekovi, so zameraním na celkový rozvoj človeka.

Cirkev musí veľké hodnoty, ktorých nositeľkou je, spraviť známymi. Nikto nedosvedčuje tieto hodnoty účinnejšie ako ten, kto sľúbil zasvätený život v_čistote, chudobe a poslušnosti, v_úplnej oddanosti a úplnej disponovanosti, aby slúžil ľuďom podľa Kristovho príkladu.

Zvláštne slovo uznania venujem misijným sestrám, ktorých panenský život prináša pre kráľovstvo Božie mnohoraké plody duchovného materstva. Práve misie ad gentes poskytujú veľmi široké pole zámeru obetovať sa z_lásky celkom a nedelene. Príklad a horlivosť v_práci nevydatej ženy, ktorá zasvätila život láske k_Bohu a blížnemu najmä svojou chudobou, je nepostrádateľná ako znamenie evanjelia pre tie národy a kultúry, kde žena musí urobiť ešte veľký kus cesty k_jej ľudskému pozdvihnutiu a oslobodeniu.

Podstatný znak misionárskej spirituality je úzke spoločenstvo s_Kristom. Misie môžu byť pochopené a žité len vtedy, keď sa odvolávame na Krista, ktorý bol poslaný ohlasovať evanjelium. Pavol opisuje tieto postoje: „Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš. On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s_Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom; a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. Uponížil sa, stal sa poslušný až na smrť, až na smrť na kríži.“{n}{r}Flp 2,5-8{/r}{/n} Tu je tajomstvo vtelenia a vykúpenia opísané ako celkové sebazrieknutie, ktoré vedie Krista žiť celkom ako človek a plniť plán Otca až do krajnosti. Ide o_veľké zrieknutie, ba o_sebavyprázdnenie, ktoré je však preniknuté láskou a je výrazom lásky. Misie premeriavajú tú istú cestu a majú cieľ pri nohách kríža. Od misionára sa žiada „zrieknuť sa seba a všetkého, čo doteraz pokladal za svoje, aby sa pre všetkých stal všetkým“. V_chudobe, ktorá ho robí voľným pre evanjelium, v_odstupe od osôb a vecí svojho okolia, aby sa stal bratom tých, ku ktorým je poslaný, aby im priniesol Krista, Vykupiteľa. To je cieľ, na ktorý je zameraná spiritualita misionára. „Pre slabých som sa stal slabým, aby som získal slabých. Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých. A_všetko robím pre evanjelium, aby som mal na ňom podiel.“{n}{r}1 Kor 9,22-23{/r}{/n} Práve preto, že je „poslaný“, pociťuje misionár posilňujúcu prítomnosť Krista, ktorý ho sprevádza v_každom okamihu života: „Neboj sa, veď som s_tebou“{n}{r}Sk 18,9-10{/r}{/n}, a čaká ho v_srdci každého človeka.

Milosrdný Otče, ty si prostredníctvom Ducha Svätého vzbudil blahoslavenú Máriu Troncattiovú, pannu, aby s_materinskou láskou ohlasovala Krista národom; daj, aby sme sa na jej orodovanie stali prostriedkami zmierenia a pokoja a všetci chválili tvoje sväté meno.

Narodil sa 26. augusta 1886 v_Chimpay (Patagónia, Argentína) na brehoch rieky Rio Negro. Pokrstil ho saleziánsky misionár don Milanesio 24. decembra 1888. Otec Manuel, posledný veľký „kačík“ z_kmeňa Araukánov, sa tri roky predtým vzdal oddielom argentínskej armády.
Mal dobrú povahu a bol podriadený rodičom. Otec Manuel ho ako 11-ročného poslal študovať do Buenos Aires, do Saleziánskeho kolégia Pia IX., aby jedného dňa mohol brániť práva svojho kmeňa.
V_saleziánskom kolégiu panoval rodinný duch, a tak si obľúbil dona Bosca. Prehlboval sa v_ňom duchovný rozmer a túžil stať sa saleziánskym kňazom, aby mohol evanjelizovať svoj národ. Za vzor si vzal svätého Dominika Savia. Za päť rokov sa začlenil do celkom inej kultúry a stal sa ďalším svätým Dominikom. Bol príkladný v_nábožnosti, v_plnení každodenných povinnostiach a asketickom úsilí.
V_roku 1903 (vtedy mal iba šestnásť a pol roka a jeho 80-ročný otec bol pokrstený) monsignor Cagliero ho prijal medzi ašpirantov v_meste Viedma.
Z_dôvodu slabého a krehkého zdravia ho biskup Cagliero zobral do Talianska, aby pokračoval v_štúdiách v_klimatických podmienkach, ktoré sa zdali vhodnejšie pre jeho zdravie. V_Taliansku sa stretol s_donom Michalom Ruom a pápežom Piom_X. Chodil do školy v_Turíne a potom navštevoval Saleziánske kolégium Villa Sora vo Frascati. Do štúdia sa vložil tak zodpovedne, že sa stal druhým najlepším žiakom v_triede.
Lenže suchoty, zákerná choroba, ktorá zrejme nebola včas objavená, pretože sa nikdy nesťažoval, mu podkopala zdravie a 28. marca 1905 ho previezli do nemocnice Fatebenefratelli na Isola Tiberina v_Ríme. Bolo však už neskoro. Zomrel 11. mája 1905. Od roku 1924 jeho telesné pozostatky spočívajú v_jeho rodnej vlasti, vo Fortin Mercedes.
Za pontifikátu Benedikta XVI. bol blahorečený 11. novembra 2007 v_jeho rodnom kraji – v_Chimpay.

Zo Zeffirínovho listu apoštolskému vikárovi Patagónie po audiencii u_Svätého Otca Pia X. (27. septembra 1904)

(Vicente Martinez Torrens, „Ceferino Namuncurà: Vida, escritos e imágenes“. Ed.: AHSP. s. 124-127)

Vzácna a svätá spomienka na Kristovho vikára, ktorý predstavuje samotného Ježiša na zemi

„Uplynulého 27. septembra Jeho svätosť Pius X. prijal na audiencii jeho eminenciu pána kardinála Mons. Giovanniho Cagliera, asi tridsať predstavených saleziánskych domov z_Južnej Ameriky a s_nimi aj ,syna kráľa na území Patagónie‘, ako píšu talianske denníky.

Boli sme veľmi šťastní, keď sme si mohli o_pol jedenástej kľaknúť k_nohám Kristovho zástupcu na zemi. Ja som mal šťastie, že som mohol ako prvý po monsignorovi a donovi Marengovi pobozkať svätý prsteň Jeho svätosti. Môj milovaný otče, keby ste tam boli prítomný, pochopili by ste dobrotu Svätého Otca. Nikomu nedovolil pobozkať mu nohu. Všetkým, jednému po druhom, nastavil iba svoju ctihodnú ruku. Naplnil ma nezvyčajnou nežnosťou. Aký milovania hodný starec sa nachádza vo Vatikáne!

Keď sme pozdravili Pia X., Svätý Otec mi naznačil, aby som predniesol svoj krátky príhovor, pretože monsignor Cagliero ho predtým informoval, že poviem po taliansky zopár slov. Len čo som začal, cítil som sa ničím. V_polovici príhovoru sa dala celá moja bytosť do pohybu, nohy a ruky sa mi začali triasť, hlas mi viazol v_hrdle. Keď som si kľakol a požiadal Jeho svätosť o_požehnanie pre mňa, pre moju rodinu a pre všetkých Indiánov v_Patagónii, zachvátila ma ešte väčšia triaška a na tvári sa mi objavili prvé slzy. Napokon som príhovor ukončil.

Ako pozorne ma počúval Svätý Otec! Ani na pápežský stolec si nechcel sadnúť. Monsignor mu to aj povedal a on odvetil: ,Je mi lepšie, keď stojím.‘ Vidíte, aký dobrý je Svätý Otec! Keď som skončil, Svätý Otec ku mne pristúpil, pomohol mi vstať a komentoval to, čo som povedal. Napíšem to, čo mi on povedal po taliansky, preložím to však do španielčiny, pretože v_taliančine ešte nie som celkom zbehlý, hoci po taliansky hovorím dobre.

Svätý Otec povedal: ,Dobre, syn môj. Ďakujem ti, že tak pekne hovoríš o_Kristovom zástupcovi. Dajbože, aby si mohol uskutočniť to, čo si povedal: obrátiť ku Kristovi všetkých svojich blížnych v_Patagónii. Na dosiahnutie tohto cieľa ti udeľujem svoje apoštolské požehnanie. Povedz svojmu otcovi, že ho Svätý Otec žehná, celú jeho rodinu a všetkých ľudí vášho kmeňa. Syn môj, nech ťa žehná všemohúci Boh.‘

Kým hovoril tieto slová, nemohol som zadržať svoje slzy. Aký dobrý je Svätý Otec!

Potom sa prihovoril všetkým všeobecne, poďakoval sa za synovské stretnutie a udelil nám svoje apoštolské požehnanie... Potom mu monsignor ukázal plán nového Kostola svätého Karola a poprosil ho, aby na plán stavby vlastnoručne napísal svoje požehnanie. Tento dobrý starec, plný dobroty a s_úsmevom svätca, ako láskavý otec nám, svojim deťom, dôverne povedal: ,Samozrejme. A teraz všetci poďte sem.‘

Hneď sme prešli do inej izby, do jeho pracovne, a rozostavili sme sa okolo neho do kruhu. Po jeho ľavej strane si sadol monsignor Cagliero, ostatní stáli. Kým Jeho svätosť písala, monsignor mu povedal: ,Ste veľmi láskavý, Svätý Otče!‘ A Jeho svätosť odpovedala: ,Všetko pre týchto mojich synov…‘ Svätý Otec nielenže bol srdečný a láskavý, ale aj veľmi veselý.

A teraz to najlepšie a najvzácnejšie. Keď sa Svätý Otec podpísal na spomínaný plán, monsignor Cagliero mu predložil list, ktorý mu napísali novici a ašpiranti z_Patagones, a dodal: ,Vaša svätosť, tu je list od patagónskych novicov a ašpirantov, ktorí vás prosia o_vaše písomné požehnanie.‘ Jeho svätosť vzala do rúk list a bez toho, aby ho prečítala, hneď sa naň vlastnoručne podpísala a udelila svoje požehnanie všetkým predstaveným a chlapcom z_noviciátu v_Patagones. (...) Potom sme na rozlúčku všetci pobozkali svätý prsteň rybára ľudí…‘

Konečne sme začali vychádzať von. Už vyšli skoro všetci kňazi a ja som bol medzi poslednými. Biskup, ktorý sprevádzal Svätého Otca, ma zavolal a povedal mi: ,Jeho svätosť ťa volá.‘ Vrátil som sa a on ma odviedol k_stolu Svätého Otca, ktorý sedel za ním a niečo hľadal. Kľakol som si pred Svätého Otca a zopäl ruky. Svätý Otec mi dal do rúk ozdobenú škatuľu, v_ktorej bola strieborná medaila. Na jednej strane bola vyrytá busta Jeho svätosti Pia X. a na druhej strane bol znázornený on sám, ako ukazuje veriacim Nepoškvrnenú Pannu Máriu, bola to totiž spomienka na jeho pontifikát a Nepoškvrnenú.

Znovu som mu pobozkal ruku a on ma pohladil. Poďakoval som sa a on ma pozdravil jemným úsmevom. Vyšiel som z_izby viac ako spokojný s_takým vzácnym darom, bol viac ako pekný, bola to mimoriadne vzácna spomienka Kristovho zástupcu, ktorý predstavuje Krista na zemi.“

Bože, ty si ma poúčal od mojej mladosti {*} a ja až doteraz ohlasujem tvoje diela zázračné.

V_tieni svojej ruky ma skryl. {*} A ja až doteraz ohlasujem tvoje diela zázračné.

Ant. na Benediktus: Kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v_Bohu.

Obráťme sa s_dôverou na Boha Otca, ktorý si vo svojej milosrdnej láske vyvolil malých a chudobných, aby tak zjavil tajomstvá svojho kráľovstva. Volajme:

Ty si Cirkvi zveril poslanie priniesť svetlo evanjelia všetkým ľuďom na zemi;

daj, aby bola stále viac misionárskou a dosvedčovala, že ty vypočuješ volanie svojich detí, najmä tých, ktoré trpia pre nespravodlivosť.

Prostredníctvom svojho Ducha Svätého vložil si do_srdca blahoslaveného Zeffirína predsavzatie „chcem študovať, aby som bol užitočný pre svoj ľud“;

daj, aby sme druhým dávali k_dispozícii svoje dary v_láske k_rodine, k_mladým aj svojmu národu a aby sme sa stali aj v_ťažkostiach a krížoch – ako blahoslavený Zeffirín – príkladom viery.

prosíme ťa za všetky rodiny, aby sa stali opravdivými školami hlbokého spoločenstva v_úsilí žiť v_pravde a vo vzájomnom odpúšťaní.

Ty si dal mladému Zeffirínovi veľké srdce, ktorým chcel všetkých milovať, ako to robil sám Ježiš;

pomáhaj nám, aby sme boli v_tejto dobe učeníkmi tvojho Syna a evanjelizátormi mladých, a to tak, že budeme pracovať v_bratskom spoločenstve a všetkým prinesieme jeho spásne slovo.

Prostredníctvom svojho Ducha Svätého si v_saleziánskej rodine vzbudil nádherný dar svätosti mladých;

daj, aby sa mladí stretli s_Kristom, ktorý ich povoláva nasledovať ho radostným a čistým životom v_službe mladým.

Bože, náš Otče, ty si dal mladým v_blahoslavenom Zeffirínovi príťažlivý príklad svätosti, ktorý zakvitol v_patagónskej krajine; daj, aby sme na jeho príhovor vedeli spolupracovať na šírení tvojho kráľovstva a s_láskou a trpezlivo si plnili svoje každodenné povinnosti.

Ant. na Magnifikat: Nechajte deti prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo.

Vzývajme Otca, prameň všetkej svätosti, aby nás príkladom a na príhovor svätých viedol k_svätosti. Volajme:

Otče dobrý, ty si nám v_Ježišovi ukázal, že neexistuje väčšia láska, ako darovať vlastný život;

pomáhaj nám, aby sme ako blahoslavený Zeffirín úsilím dobre robiť všetko, čo máme počas dňa vykonať, uplatňovali v_živote prikázanie lásky.

Otče, ty nás povolávaš prežívať svoju vieru v_spoločenstve a Pannu Máriu nám dávaš za vzor v_tom, ako odpovedala na tvoje slovo;

daj, aby sme cítili jej materinskú prítomnosť a podľa vzoru blahoslaveného Zeffirína vždy radostne konali to, čo nám Ježiš hovorí.

Otče, ty nás víťazstvom zmŕtvychvstalého Krista nad hriechom a smrťou zahŕňaš radosťou;

pomáhaj nám, aby sme radostne svedčili o_našej viere a nádeji na nový život.

Otče, ty chceš, aby sme všetci boli bratmi a sestrami a aby sa každý staral o_svojho blížneho;

pomáhaj nám, aby sme podľa príkladu blahoslaveného Zeffirína videli v_každom človeku brata a sestru a zjednotení pracovali v_prospech zmierenia a všeobecného bratstva.

Otče, prosíme ťa za všetkých misionárov, ktorí položili svoj život a zomreli z_lásky k_svojmu ľudu;

daj, aby si v_tvojom domove mohli odpočinúť od námah a utrpení života a dosiahnuť plnosť radosti v_Ježišovi Kristovi.

Blahoslaveného Jozefa Calasanza Marquésa a Enrica Sáiza Aparicia, kňazov, a 93 spoločníkov, mučeníkov

Rímske martyrológium pri mnohých príležitostiach hovorí o_biskupoch, kňazoch, rehoľných osobách a veriacich laikoch, mužoch a ženách, ktorí boli počas španielskeho prenasledovania Cirkvi korunovaní „slávnym mučeníctvom“, zaslúžili si „priniesť Bohu palmu víťazstva“ a „mať účasť na večnej svadbe so ženíchom Ježišom Kristom“, a tak dosiahli korunu slávy za svedectvo o_Kristovi. Vyjadrenia, ktoré sa čítajú 22. septembra, hovoria aj o_spomienke na saleziánskych mučeníkov.
Dňa 18. júla 1936 v_Španielsku vypukla občianska vojna, ktorú niekedy sprevádzalo aj náboženské prenasledovanie. Laici, rehoľníci a kňazi boli väznení a zavraždení pre svoju náboženskú vieru. Medzi nimi bolo 95 členov saleziánskej rodiny: 39 kňazov, 22 bohoslovcov, 24 koadjútorov, 2 dcéry Márie Pomocnice, 4 saleziáni spolupracovníci, 3 saleziánski ašpiranti a 1 laický spolupracovník.
V_procese svätorečenia sa viedli dve oddelené kauzy: skupina z_Valencie – 32 mučeníkov na čele s_donom Jozefom Calasanzom Marquésom († 29. júla 1936) vyhlásených za blahoslavených 11. marca 2001 v_Ríme; ďalšia skupina bola zo Sevilly a Madridu – 63 mučeníkov, na čele s_donom Enricom Sáizom Apariciom, ktorý ponúkol svoj život na výmenu za mladých zverených mu Božou Prozreteľnosťou. Táto skupina bola vyhlásených za blahoslavených v_Ríme na Námestí svätého Petra v_nedeľu 28. októbra 2007, a to v_rámci skupiny 498 mučeníkov prenasledovania v_Španielsku.
Ich smrť bola príkladom vernosti svojej kresťanskej viere a saleziánskemu povolaniu, ktorá spočívala v_dôvere Bohu a odpustení svojim vrahom.

Z_„listov“, ktoré napísali blahoslavení José Calasanz, Jaime Ortiz a Julio Junyer

(Positio super martyrio servorum Dei Josephi Calasanz et sociorum, Rím 1995. Informatio s. 103-104 a 170; Summarium, s. 204-205)

Našu dôveru vkladáme v_Boha a v_ochranu Panny Márie Pomocnice aj nášho otca svätého Jána Bosca

„Provinciál don José Calasanz, ktorý bol uväznený vo valencijskej väznici, napísal donovi Pietrovi Ricaldonimu, hlavnému predstavenému Saleziánskej kongregácie, list, v_ktorom ho súhrnne informuje o_danej situácii:

„Chcem vás niekoľkými riadkami informovať o_niektorých spolubratoch a o_sebe, pretože o_všetkých to nie je možné. Nachádzali sme sa v_našom dome vo Valencii, kde sme si robili duchovné cvičenia. Na dnešný deň sme plánovali ich ukončenie. Napriek tomu, že v_pondelok bol vyhlásený generálny štrajk, celý deň sme prežili v_pokoji, ale od jednej po polnoci sa okolo nášho domu ozývala streľba, ktorá čoraz viac silnela, takže zasiahla aj naše okná. Neskôr sme sa dozvedeli, že na svitaní obkľúčili náš dom.

Viete si predstaviť, s_akými pocitmi a dokonca strachom sme všetci rýchlo vstali, najmä keď sme v_dome nemali ani len jednoduchú zbraň, ktorou by sme sa mohli brániť, keby sme sa o_to chceli pokúsiť. No bez žiadnej zbrane čo sme mohli robiť?! Aby sme posilnili svoje duše a vyhli sa znesväteniu, niektorí šli do kostola po Najsvätejšiu sviatosť a potom sme pristúpili k_svätému prijímaniu, skonzumovali sme všetky konsekrované hostie.

Okolo piatej ráno, keď boli presvedčení, že sa bez zbraní nemôžeme brániť, zaútočili na náš dom a zničili všetko, čo im stálo v_ceste, až sa dostali tam, kde sme boli všetci zhromaždení. Podľa našich odhadov útočníkov mohlo byť asi dvesto a v_rukách mali všetky druhy zbraní, ba dokonca aj dlhé palice. Urobili nám osobnú prehliadku a zavreli nás do jednej izby. O_chvíľu prišli bezpečnostné oddiely, ktoré sme volali už v_noci, teda vo chvíli, keď zazneli prvé výstrely.

Mysleli sme si, že nám privolané oddiely prídu na pomoc, ale v_skutočnosti nás všetkých odviedli preč (37 saleziánov a 5 zamestnancov), do tejto väznice vo Valencii, odkiaľ vám píšem, ale neviem, v_akej role: ktosi mi povedal, že sme vládnymi väzňami, dokonca nás obžalovali, že sme strieľali, čo je úplný klam, pretože – ako som už povedal – v_dome sme nemali ani len jednoduchú zbraň.

Neviem, ako dlho nás tu budú držať: iba Boh vie, či to bude niekoľko dní, alebo týždňov; a vie aj to, že nás zrejme čaká smrť. Ale našu dôveru vkladáme v_Boha a v_ochranu Panny Márie Pomocnice aj nášho otca svätého Jána Bosca. Nepochybujeme ani o_vašom požehnaní a modlitbe, ba ani o_modlitbách ďalších predstavených a spolubratov. Môžete si predstaviť, ako trpím, že vám nemôžem podať správy o_žiadnom dome, pretože nemôžeme komunikovať medzi sebou, navyše v_tomto buričskom období sú správy protirečivé. V_nádeji, že sa tento list dostane von, končím a odporúčam sa do vašich modlitieb a prosím o_vaše požehnanie.“

Aj salezián koadjútor Jaime Ortiz napísal svoje matke niekoľko týždňov pred svojou smrťou dva listy, z_ktorých vyberáme tieto jeho pocity:

„Pán Boh možno dovolil tento stav preto, aby sme nezaspali, ale pracovali s_obnovenými silami, aby sme hľadali iba jeho väčšiu slávu, nie náš blahobyt… Nie všetko sa deje tak, ako si prajeme alebo ako je podľa nás lepšie. Istotne Boh, náš Pán, týmto spôsobom – viac ako akýmkoľvek iným – získa veľmi veľa dobra, a preto dovolil, aby došlo k_tomuto zdanlivému zlyhaniu. […]

Istotne ste ustarostení o_to, čo by sa nám mohlo stať, ak by mali zverstvá posledných dní pokračovať… My aj naďalej normálne a pokojne pracujeme, či už saleziáni, alebo chlapci, bez toho, žeby sme si robili prílišné starosti o_to, čo by sa nám mohlo stať. Chcem povedať, že sa nenecháme zlomiť pesimizmom… a uvidíme, ako dlho nás Pán bude chcieť skúšať… Modlite sa, aby sme aspoň trochu viac milovali svoje povolanie, a tak sa pričinili, ak to bude možné, o_väčšiu slávu Krista Kráľa.“

Kňaz Julio Junyer písal svoju bratancovi niekoľko hodín pred smrťou tieto slová: „Drahý Paco, nadišiel posledný deň môjho života: tebe a celej rodine posielam posledný pozdrav, ktorý má byť vlastne objatím. Čakám vás v_nebi, do ktorého sa, dúfam, vďaka Božiemu milosrdenstvu dostanem. Umieram ako nevinný a obetujem svoj život pre dobro Cirkvi a Španielska. Pokiaľ ide o_mojich rodičov, tvoja rozvážnosť ti napovie, čo máš robiť. Sudcom, ktorí ma odsúdili, z_celého srdca odpúšťam. Iba toľko, Paco. Tetu Salvadoru prosím, aby prijala Božiu vôľu a prispôsobila sa jej. Modlite sa za mňa a dovidenia v_nebi!“

Keď v_sile viery zápasíme, díva sa na nás Boh, dívajú sa anjeli, díva sa Kristus. {*} Aká to sláva a aké šťastie zápasiť pod ochranou Boha a od Krista-Sudcu dostať víťaznú korunu!

Napnime všetky svoje sily a bojujme statočne až do konca s_čistým srdcom, s_pevnou vierou a vytrvalou láskou. {*} Aká to sláva a aké šťastie zápasiť pod ochranou Boha a od Krista-Sudcu dostať víťaznú korunu!

Ant. na Benediktus: Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

V_spojení s_blahoslavenými mučeníkmi Jozefom Calasanzom, Enricom Sáizom a spoločníkmi, ktorí položili život z_lásky ku Kristovi, slávime a vzývame nášho Spasiteľa:

Pre zásluhy tvojich mučeníkov, ktorí slobodne prijali smrť pre svedectvo viery;

Kriste, ty si dal svojim mučeníkom silu, aby ťa nasledovali na krížovej ceste;

daj nám, Pane, silu čeliť utrpeniam a krížom v_našom živote, a tak sa pripojiť k_tvojmu vykupiteľskému umučeniu.

Počas násilného prenasledovania Cirkvi španielski saleziánski mučeníci, korunovaní slávnym mučeníctvom, si zaslúžili priniesť všemohúcemu Bohu palmu víťazstva;

všetci kresťania, Pane, nech sú tvojimi odvážnymi svedkami v_Cirkvi a pred svetom aj v_čase prenasledovania.

Naši blahoslavení mučeníci čelili smrti tým, že dôverovali Bohu, Panne Márii Pomocnici a donovi Boscovi;

daj nám, Pane, milosť v_každej životnej situácii vkladať dôveru v_teba a zároveň sa spoliehať na príhovor Panny Márie Pomocnice a svätého Jána Bosca.

Všemohúci a večný Bože, blahoslaveným mučeníkom Jozefovi [Calasanzovi], Enricovi [Sáizovi] a ich spoločníkom si dal milosť, že mohli trpieť pre Krista; tak ako si im dal odvahu podstúpiť smrť za teba, aj nám slabým láskavo pomáhaj, aby sme ťa neohrozene vyznávali svojím životom.

Ant. na Magnifikat: Spravodliví, ktorí nasledovali Krista, radujú sa v_nebi, a pretože z_lásky k_nemu preliali svoju krv, budú vládnuť s_Kristom naveky.

V_túto hodinu, keď Kristus, kráľ mučeníkov, pri veľkonočnej večeri obetoval a na kríži vydal svoj život, nech sa k_nemu vznáša chválospev Cirkvi:

Teba oslavujeme a tebe sa klaniame, Kriste, príčina a vzor každého mučeníctva, pretože si nás miloval až do krajnosti;

daj, aby sme boli verní svojmu kresťanskému povolaniu a na tvoju lásku odpovedali darovaním seba samých.

daj, aby sme boli na ich príhovor solidárni s_tvojím umučením, ktoré má pokračovanie v_utláčaných, trpiacich a v_tých, čo sú odsúvaní na okraj spoločnosti.

Naši blahoslavení španielski mučeníci – saleziáni, dcéry Márie Pomocnice a saleziáni spolupracovníci – položili svoj život za vernosť Kristovi a Cirkvi;

daj, nech v_každej okolnosti života všetci členovia saleziánskej rodiny dokážu vyjadriť svoju lásku Kristovi a Cirkvi, verní učeniu dona Bosca.

Pane, ty si pridružil blahoslavených mučeníkov k_svojej vykupiteľskej smrti;

daj nám silu stotožniť sa s_modlitbou jedného z_týchto mučeníkov: „Pán Boh možno dovolil tento stav preto, aby sme nezaspali, ale pracovali s_obnovenými silami, aby sme hľadali iba jeho väčšiu slávu…“

Narodil sa 21. marca 1918 vo Ferrare ako druhý zo siedmich bratov. Jeho rodina bola opravdivou domácou cirkvou. Keď sa presťahovala do Rimini, začal navštevovať saleziánske oratórium. Toto prostredie mu pomohlo najmä po smrti svojho otca, keď na jeho pleciach spočinula zodpovednosť za rodinu. Pre svojich bratov sa stal akoby druhým otcom.
Denník, ktorý písal v_rokoch 1933 – 1946, obsahuje najhlbšie motivácie Marvelliho evanjeliovej činnosti. Vďaka tomu dnes môžeme bezprostredne pochopiť a obdivovať jeho hlboký vzťah k_Bohu. Denník sa totiž začína vyjadrením hlbokého vzťahu k_Pánovi, čo bol výsledok nečakaného osvietenia, ktoré charakterizovalo jeho krátku životnú existenciu: „Ja viem, že cesta dokonalosti je ťažká, ale s_Ježišovou pomocou nič nie je nemožné“ (Diár 1935).
Albert je muž silný a dynamický, ktorý sa zamýšľa nad tým, ako sa stať svätým v_konkrétnom každodennom živote. V_roku 1941 píše: „Chcem, aby sa môj život stal trvalým skutkom lásky (...). Láska nech sa stane vierou, nech sa zmení na veľkodušnosť, apoštolát, zmysel pre povinnosť, túžbu posvätiť sa.“ To, čo živí túto energiu, je Eucharistia: „Celé moje bytie,“ píše vo svojich poznámkach, „je preniknuté láskou Boha, pretože on prichádza ku mne so svojím telom a svojou dušou a zbožšťuje celé moje telo, myšlienky, skutky aj moje slová.“
Toto hlboké spojenie s_Bohom, ktoré dosiahol prostredníctvom Eucharistie, Albertovi umožnilo otvoriť sa vo vzťahu k_iným a vnímať prejavy a formy nespravodlivosti, hriechy, biedu svojej doby. Jeho angažovanosť bola mimoriadna a neúnavná. Vyžarovala z_nej láska, s_ktorou si pozorne všímal problémy ľudí. Počas druhej svetovej vojny apoštoloval medzi utečencami a vojakmi, pre chudobných bol skutočným prejavom Božej prozreteľnosti.
V_meste, kde žil, bol aktívnym protagonistom cirkevného, spoločenského a politického života. Slúžil Kristovi v_chudobných s_horlivou láskou. Bol aktívnym apoštolom v_mnohých oblastiach.
Zomrel 5. októbra 1946, zrazil ho vojenský kamión. Pri príležitosti veľkého zhromaždenia talianskej Katolíckej akcie ho pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslaveného 5. septembra 2004 v_Lorete.

(Diario e Lettere. La spiritualità di un laico cattolico, a cura di F. Lanfranchi, San Paolo, Cinisello B. (MI) 2005, passim)

Stať sa svätým znamená byť vnímavý na duchovné, politické, sociálne a náboženské javy

Dnes som si stanovil cieľ, ktorý chcem s_Božou pomocou dosiahnuť za každú cenu. Tento cieľ je vysoký, vznešený, očarujúci, vzácny; už dávno som za ním túžil, no nikdy som ho nedosiahol – byť svätý, láskavý, vzdelávať sa, byť čistý, horlivý apoštol. Ani chvíľu nezostať v_záhaľke. Namýšľam si? Je to sugescia, keď sa domnievam, že som taký silný, že sa mi to podarí? Pane, ty vieš, že sám od seba nič nemôžem urobiť.

„Zakaždým, keď pristúpim k_svätému prijímaniu, zakaždým, keď Ježiš vo svojej božskosti a ľudskosti vstúpi do mňa, do mojej duše, rozhoria sa vo mne sväté predsavzatia, akoby oheň vo mne vzbĺkol, preniká do môjho srdca, horí a všetko spaľuje, no zároveň ma robí veľmi šťastným. Vtedy sa celý pohrúžim do hlbokého rozhovoru s_Ježišom. Mohol by som povedať, že sa pri ňom moja ľudskosť stráca. Ježiš žije vo mne; Ježiš je v_mojom srdci; Ježiš opúšťa nebo, aby vstúpil do môjho najnehodnejšieho tela. Ježišu, daruj mi svoju vôľu, svoju vytrvalosť v_predsavzatiach, svoju nesmiernu lásku k_ľuďom a ich slabostiam, svoj komplexný a nadprirodzený zmysel pre apoštolát. Ježiš ma zahrnul do svojho svetla, obklopil ma, iba jeho vidím, iba na neho myslím; vtedy celý okolitý svet zmizne a zostávam s_ním sám. Prosím ho, aby navždy predĺžil tieto chvíle, aby nikdy nezmizol z_nášho pohľadu, aby bol vždy prítomný a pripomínal nám naše povinnosti.

Je zbytočné chcieť stať sa svätým, byť apoštolom, javiť sa ako aktívny pracovník, ak nerozjímame, ak utekáme za každou, aj ľahkovážnou myšlienkou, ak sa nedokážeme pri hodnotení problémov sústrediť, vidieť ich kriticky a zároveň pozitívne, samostatne uvažovať a prehodnocovať ich, ak nie sme vnímaví na duchovné, politické, sociálne a náboženské javy, ktoré sa dejú okolo nás.

Ako som prežil tieto roky? Aké pokroky som urobil v_duchovnom živote? Poučil som sa v_niečom z_udalostí, utrpenia, bolesti, obety, radosti? Pomohlo mi to posilniť moju vieru, nádej a lásku? Jedným slovom, urobil som nejaké pokroky alebo zostal som meravo stáť, alebo som sa, nedajbože, zhoršil? Chcem do hĺbky analyzovať život týchto rokov, svoj súčasný duchovný stav, chcem si urobiť dôsledné a podrobné spytovanie svedomia, také nevyhnutné po toľkom čase. Chcem znovu nadobudnúť návyk uvažovať, myslieť, rozjímať, pretože, žiaľ, cítim, že intenzívna činnosť týchto posledných rokov bola na úkor môjho vnútorného života.

Všetky idey pochádzajú od iných; zdá sa, že robím všetko, ale vlastne nerobím nič; navonok sa javím ako aktívny, ako ten, koho by bolo možné dávať za vzor, ale ja meliem naprázdno ako veterný mlyn, neisto kráčam dopredu, nedopracujem sa k_nijakému výsledku. Svojim aktivitám, aj keď túžim pre ne žiť, nedokážem vtlačiť svoj tón, zdajú sa mi cudzie. Na príčine je azda príliš profesionálne odvedená práca, súčasné aj budúce materiálne starosti? Musím si zvyknúť zhodnotiť každú ideu, študovať, rozjímať a veci premyslieť. Pán ma obdaril rozumom, vôľou, inteligenciou: musím ich teda používať, uvádzať do života, aby fungovali. Ak ich nepoužijem, zhrdzavejú a skončím tak, že zo mňa nič nebude.

Synu, daruj mi svoje srdce a tvoje oči nech dbajú na moje cesty, {*} Aby si dostal milosť.

Syn môj, všímaj si moju múdrosť a nakloň sluch k_mojej náuke. {*} Aby si dostal milosť.

Ant. na Benediktus: Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.

Liturgia chvál nás pozýva naším životom predniesť Bohu, prameňu každého požehnania, oslavný chválospev, ktorý sa vznáša k_Najsvätejšej Trojici. Spoliehaním sa na príhovor blahoslaveného Alberta Marvelliho prednesme svoje prosby:

Ty_každej dobe posielaš svojej Cirkvi mužov a ženy, ktorí dokážu robiť hrdinské rozhodnutia;

Ľudská spoločnosť potrebuje ľudí, ktorí sa podobne ako blahoslavený Albert Marvelli zameriavajú na spoločné dobro;

osvieť svojím svetlom tých, ktorí sa angažujú v_politickej, sociálnej a humanitnej oblasti.

Byť citlivý k_chudobným, chorým, k_tým, čo sú odsúvaní na okraj spoločnosti, si vyžaduje mať otvorené srdce;

žehnaj všetkých, ktorí sa usilujú uľahčiť ťažkosti a skúšky tým, ktorí sú v_núdzi.

Životaschopnosť Cirkvi sa prejavuje aj prostredníctvom rôznych foriem združení a hnutí;

Spiritualita laikov si vyžaduje svätých vychovávateľov, ktorí dokážu formovať k_evanjeliovému životu a účasti na sviatostiach;

daruj svojej Cirkvi a spoločnosti takých formátorov svedomia a takých pastierov, ktorí budú vedieť sláviť Božie tajomstvá.

Bože, prameň života a svätosti, ty si vzbudil v_blahoslavenom Albertovi horlivú lásku k_chudobným a veľkodušné angažovanie sa v_občianskej verejnej správe; vrúcne ťa prosíme, daj, aby sme na jeho príhovor nasledovali jeho príklad.

Na konci tohto dňa prednesme svoje prosby Bohu, milosrdnému Otcovi, ktorý je prameň svätosti, aby nám doprial v_každodennom živote žiť podľa príkladu blahoslaveného Alberta Marvelliho:

Svätý Otče, ty v_každej dobe posielaš Cirkvi mužov a ženy, ktorí sa v_každodennom živote správajú nezištne;

Svätý Otče, prostredníctvom daru svojho slova a sviatostí nás pozývaš, aby sme v_našom živote dôsledne žili podľa nášho povolania;

Svätý Otče, ty si každý deň prostredníctvom znamení svojej prozreteľnosti oporou nášho nestáleho kroku;

daj, aby naše poslanie vždy bolo v_službách chudobných a trpiacich na tele i_na duši.

Svätý Otče, prostredníctvom daru svojho slova nás pozývaš, aby sme sa odvážne vydali na cestu svätosti;

daj, aby našou oporou pri nasledovaní príkladu blahoslaveného Alberta bolo počúvanie a rozjímanie nad evanjeliom.

Svätý Otče, nech všetci zosnulí, najmä tí, ktorí ťa hľadali v_tvári každého núdzneho človeka, uvidia tvoju tvár;

Narodila sa 30. marca 1904 v_malej osade Balasar v_Portugalsku. Matka ju spolu s_jej sestrou Diolindou vychovávala v_kresťanskom duchu. Po dovŕšení siedmich rokov, rok a pol chodila na základnú školu. Potom pracovala ako roľníčka. Bola živej, vtipnej a citlivej povahy.
Keď mala štrnásť rokov, stala sa udalosť, ktorá poznačila celý jej život – vyskočila z_okna do záhrady, aby si zachovala čistotu pred žiadostivosťou istých ľudí so zlými úmyslami. Následky boli hrozné, aj keď nie bezprostredné. Do devätnásteho roku chodila do kostola, no paralýza chrbtice bola čoraz väčšia a bolesti neznesiteľnejšie. V_roku 1925 zaľahla na lôžko a úplne nehybná zostala na ňom vyše tridsať rokov. Zriekla sa možnosti prosiť o_milosť uzdravenia. Pochopila, že jej poslaním je „trpieť, milovať, zadosťučiniť“.
A tak sa začalo veľké mystické zjednotenie s_Ježišom, „väzňom“ vo všetkých svätostánkoch sveta. V_roku 1935 cítila, že Ježiš jej po prvý raz vyjavil svoju túžbu, aby svet bol zasvätený Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Od roku 1938 Alexandrína každý piatok tri dlhé bolestné hodiny prežívala rôzne etapy Kristovho utrpenia, pričom utrpenia aj prenasledovania zo strany diabla boli čoraz silnejšie. Jej duchovný vodca, otec Mariano Pinho, jezuita, sa priamo obrátil na Pia XI. s_prosbou o_zasvätenie sveta Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Keď Pius XII. v_roku 1942 vypočul prosbu o_zasvätení, jej viditeľné piatkové utrpenia prestali a ukázal sa ďalší „znak“. Od 27. marca 1942 až do svojej smrti – trinásť rokov a sedem mesiacov – neprijala žiaden nápoj ani iný druh jedla ako každodenné sväté prijímanie.
V_roku 1944 na výzvu saleziána dona Umberta Pasqualeho, svojho nového duchovného vodcu, sa stala saleziánkou spolupracovníčkou.
Tisícky ľudí prichádzali k_jej lôžku, aby ju prosili o_radu a modlitbu. Alexandra zomrela 13. októbra 1955 a za blahoslavenú ju vyhlásil Svätý Otec Ján Pavol II. dňa 25. apríla 2004 v_Ríme.

(Porov. G. Amorth, Dietro un sorriso. Alexandrina Maria da Costa, Cinisello Balsamo, Edizioni Paoline 1992, s. 112-115)

Keď som sa modlila, mala som úmysel byť pred sviatostným Ježišom vo všetkých svätostánkoch sveta a tiež som si pripomínala, že mám adorovať Najsvätejšiu Trojicu prítomnú v_mojej duši.

Vstala som oslepená bolesťou a podišla som k_oknu, nemohla som nájsť správnu polohu. Bola krásna noc. Všetko spalo, v_dome bolo ticho. Celé moje bytie bolo mŕtve. Kontemplovala som o_nebi trblietajúcom sa hviezdami; mesiac bol nádherný. Rozjímala som nad krásami a veľkosťou môjho Stvoriteľa. Všetko, o_čom som kontemplovala, bolo čoraz viac príčinou zranení môjho úbohého srdca.

Dlho som z_hĺbky ďakovala nebu. Hovorila som Ježišovi: „Ja ťa nevidím, necítim, ale viem, že si môj Stvoriteľ a že keď si ma stvoril, už vtedy si vedel, že tu dnes budem stáť a kontemplovať o_tvojej veľkosti; už vtedy si vedel, že nedostatok vzduchu, ktorý dnes pociťujem (je dusná augustová noc), potreboval vietor, ktorý mi dávaš. Ježišu môj, večná vďaka ti!“

Vietor bol silný, zdalo sa, že všetko povyvracia. Nútil ma rozjímať nad hrôzami pekla, nad životom a trápením odsúdených.

Znovu som kontemplovala o_nebi a hviezdach. Prosila som Ježiša, aby milión a miliónkrát viac než počet hviezd rozmnožil moje prejavy lásky k_svätostánkom – nechcela som, aby tam bol sám, a chcela som, aby tam mal iba lásku.

Moja duša aj naďalej túžila po samote. Úplne sama pri jagavých hviezdach a jasnom svite mesiaca začala som rozjímať. Prosím všetky hviezdy, aby za mňa milovali Ježiša.

Pri kontemplovaní o_nebi mu mnohokrát poviem: „Ježišu, nevidím ťa, ale viem, že ty ma vidíš. Necítim, že ťa milujem, ale dôverujem, že ty ma miluješ. Ty sa teš v_mojej bolesti, poteš sa v_mojej úteche. Uzdrav ranu svojho Najsvätejšieho Srdca bolesťou, ktorú tvoja veľkosť spôsobuje môjmu srdcu.“

V_mojej veľkej bolesti v_najtichších nočných hodinách idem kontemplovať o_nebi. Všetko je nič, všetko je pre mňa smrť. Iba veľkosť môjho Stvoriteľa, jeho nekonečná moc dokáže pozdvihnúť môjho ducha, no súčasne vždy ma necháva v_mojej malosti, v_mojej hlbokej úbohosti.

„Ježišu, tvoja vlasť ma k_tebe pozdvihuje. Vychádzam z_môjho nič a vchádzam do tvojich vecí: som veľká v_tom, čo si ty stvoril. Vďaka ti, môj Ježišu, že si všetko stvoril z_lásky ku mne! Ježišu, kedy si ma vezmeš do svojej vlasti? Stvoril si nebo pre moju lásku, a aby si mi otvoril dvere, vylial si svoju krv. Vďaka, môj Ježišu! Prijmi moje utrpenia: všetky sú z_lásky k_tebe, všetko pretrpím, len aby som ti mohla dať duše.“

Neúnavne som vysielala do neba všetky svoje bolesti, aby som tak potešila môjho Ježiša a aby on s_nimi urobil, čo sa jemu páči. Všade bolo ticho; iba v_diaľke bolo trochu počuť štekot psa. Povedala som si: „Ty oslavuješ svojho Stvoriteľa a ja, ktorá by som ho mala oslavovať a milovať, nerobím nič.“

„Ježišu, odpusť mi. Som nevďačná, správam sa k_tebe horšie ako zvieratá. Odpusť mi!“

More spievalo, dokonca oslavovalo Ježiša a poslúchalo ho, pretože zachovávalo svoje hranice. „Bože môj, všetko ťa poslúcha, iba ja sa odvraciam od teba, urážam ťa a spôsobujem ti bolesť.“ Keď rozjímam nad veľkými Pánovými vecami, nad jeho nekonečnou mocou, nad láskou, ktorú k_nám prechováva, nemôžem sa zdržať sĺz.

Vidiac svoju nevďačnosť a nevďačnosť sveta, hovorila som si: „Ježišu, neviem, prečo si už neopustil svätostánky a neodišiel si do neba ponechajúc nás tu na zemi samých. Poslúchlo ťa slnko a skrylo sa; poslúchla ťa noc a zjavil sa mesačný jas a hviezdy. Aké nádherné je toto všetko! A to z_lásky ku mne! Všetko ťa chváli, dovoľ, aby som sa aj ja pripojila k_všetkým bytostiam, ktoré ťa teraz chvália: aj ja ťa chcem chváliť. Aké smutné! Iba ľudia ťa urážajú. Keby som aspoň ja mohla za všetko priniesť náhradu.“

Kráľ zatúžil za tvojou krásou, veď ti ju on sám dal; on je tvoj Boh a tvoj kráľ. {*} Len on je tvoj kráľ a tvoj ženích.

Zasnúbila si sa kráľovi a Bohu, ktorý ťa obdaroval, ozdobil, vykúpil a posvätil. {*} Len on je tvoj kráľ a tvoj ženích.

Ani veľké vody lásku neuhasia, ani rieky ju neodplavia. A keby človek za lásku chcel dať všetky bohatstvá svojho domu, len by sa opovrhlo ním.

Kráľ zatúžil za tvojou krásou, veď ti ju sám dal. {*} On je tvoj ženích a tvoj Boh.

Ant. na Benediktus: Dala si svoje srdce Kristovi, múdra panna; teraz žiješ s_ním a žiariš ako slnko v_zhromaždení svätých.

S_radosťou a vďakou vyjadrime našu vieru v_Krista, ženícha a korunu panien, a vrúcne ho prosme:

Kriste, ty si pridružil k_sebe Cirkev, svoju nevestu, aby ohlasovala evanjelium pravdy a radosti dôveryhodným svedectvom a nezištnou službou;

Blahoslavená Alexandra si dala predsavzatie, že chce „trpieť, milovať, zadosťučiniť“, a tak sa vydala na náročnú cestu viery a svätosti;

daj, aby všetci kresťania vedeli prijať bolesť a utrpenie ako najväčšiu skúšku lásky.

Blahoslavená Alexandra mystickým spôsobom znovu prežívala tvoje umučenie a opieraním sa o_silu Eucharistie ponúkla svoj život ako obetu za hriešnikov;

Blahoslavená Alexandra sa stala eucharistickou obetou, svetlom a strážkyňou svätostánku, spolupracovala na posvätení kňazov, na obrátení hriešnikov a na budovaní pokoja vo svete;

daj, nech zakúsime silu tvojej milosrdnej lásky a s_rozhodnejšou vôľou odpovedáme na tvoju lásku a tvoje volanie.

daj, nech ti na príhovor a príklad blahoslavenej Alexandry slúžime s_vernosťou a čistotou ducha.

Milosrdný Bože, ty si chcel, aby v_Cirkvi zažiaril príklad blahoslavenej Alexandry Márie, panny, ktorá bola hlboko spojená s_umučením tvojho Syna, a aby v_každej časti sveta horela láska k_Eucharistii a úcta k_Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie; dopraj nám na jej príhovor stať sa príbytkom Ducha Svätého a autentickými svedkami tvojej milosrdnej lásky.

Kto je bez ženy, stará sa o_Pánove veci, ako sa páčiť Pánovi. Aj nevydatá žena a panna rozmýšľajú o_Pánových veciach, aby boli sväté telom i_duchom.

Ant. na Magnifikat: Poď, Kristova nevesta, a prijmi korunu, ktorú ti Pán pripravil naveky.

Na záver tohto dňa, keď si spomíname na blahoslavenú Alexandru, radostne slávime Pána, ktorý v_nej prejavil divy svojej lásky a s_vierou ho vzývame:

Pane Ježišu, ty zahŕňaš saleziánsku rodinu radosťou pri spomienke na blahoslavenú Alexandru;

daj, aby sa saleziáni spolupracovníci a celá rodina dona Bosca mohli tešiť z_jej príhovoru a podľa jej príkladu kráčať cestou svätosti.

Ty si umožnil, aby v_„saleziánskej záhrade“ vyrástla Alexandra, čisté a bezúhonné dievča, ktoré bránilo svoje telo, chrám Najsvätejšej Trojice;

chráň mladých pred falošnými vábeniami, aby mohli spoznať blahoslavenstvo čistých srdcom, ktoré nám bolo prisľúbené v_evanjeliu.

Blahoslavenej Alexandre si bol oporou v_skúške choroby tým, že si ju pridružil k_svojej vykupiteľskej Veľkej noci;

pomáhaj nám prežívať nezištnosť obety vo všetkých ťažkých situáciách s_istotou, že spolupracujeme na príchode tvojho kráľovstva.

nech eucharistická horlivosť, ktorá zapálila srdce blahoslavenej Alexandry, rozohní a obnoví našu ochotu milovať ťa a vo všetkom hľadať tvoju tvár.

Blahoslavená Alexandra sa usilovala, aby v_Cirkvi a vo svete rástla úcta k_Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie;

daj, nech na príhovor Panny Márie, Matky milosrdenstva, zažijeme a svedčíme pred svetom o_tvojej milosrdnej láske.

Pane Ježišu, ty si vzal k_sebe sväté a múdre panny na svadobnú hostinu v_tvojom kráľovstve;

Narodil sa ako deviaty z_trinástich detí na severe Talianska 19. decembra 1842. Za kňaza bol vysvätený v_roku 1866 a niekoľko rokov pracoval ako farár. Prednostne sa staral o_chudobných, do veriacich sa usiloval zaštepiť hlbokú kresťanskú vieru a podporoval početné sociálne aktivity.
V_roku 1875 sa stal saleziánom. Mal na starosti Oratórium svätého Alojza v_Turíne a onedlho bol vymenovaný za direktora Kolégia Dupraz v_Trinite (Cuneo). V_Saleziánskej kongregácii zostal tri roky. Rôzne udalosti, kontrasty a skúšky mu otvorili cestu k_najchudobnejším a založil pre nich viaceré školy a útulky. Je zakladateľom dvoch reholí: Služobníkov Božej lásky a Spoločnosti dcér Panny Márie Božej prozreteľnosti. Zomrel v_mestečku Como 24. októbra 1915. Pápež Benedikt XVI. ho vyhlásil za svätého 23. októbra 2011.

Zo spoločnej časti na sviatky svätých mužov; pre tých, čo konali skutky milosrdenstva; alebo duchovných pastierov.

Ani jeden kresťan sa nemôže uspokojiť s_tým, že bude myslieť a starať sa iba o_seba, ale má myslieť a starať sa o_dobro vlastných bratov a sestier a spomedzi nich o_tých, ktorí najviac potrebujú duchovnú a telesnú pomoc.

To znamená, že služobníci Božej lásky musia v_sebe cítiť živú povinnosť a túžbu pomôcť telu aj duchu vlastnému, ale i_blížneho, bratom a sestrám, deťom rodiny nebeského Otca.

Treba „zjednotiť v_Kristovi všetko“{n}{r}Ef 1,10{/r}{/n}. Aby sa mohli obnoviť osoby a diela, musí sa splniť túžba Najsvätejšieho Srdca, ktoré sa zjavilo v_podobe obrovského ohňa a kričí: „Oheň lásky som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už v_srdciach ľudí vzplanul!“{n}porov. {r}Lk 12,49{/r}{/n}.

Ó, nech zostúpi ako svätý požiar oheň Božej lásky! Nech Pán zošle Ducha svojej božskej lásky a svet bude obnovený!

Okrem toho, život v_značnej chudobe a úplné zverenie sa Božej prozreteľnosti je čnosť vysokej dokonalosti. Božia prozreteľnosť je prirodzenou a najdrahšou matkou svojich detí.

Naše dielo vzniklo a rástlo za viditeľnej pomoci Božej prozreteľnosti, ktorá nám nikdy nebude chýbať, ak sa neodkloníme od stanoveného ducha. Ten Boh, ktorý odieva poľné ľalie do šiat, aké ani Šalamún nemal na sebe, nikdy nedovolí, aby niečo chýbalo tomu, kto pracuje iba pre neho a na väčšiu slávu jeho mena.

Treba teda oživiť vieru a veriť; dobro možno konať iba pri namáhavom vystupovaní na Kalváriu a pritom mať na mysli, že Pán nikdy nesklamal tých, ktorí v_neho dôverujú, že vždy je príjemný chlieb, ktorý prichádza z_Božích prozreteľných rúk, príjemný najmä vtedy, keď nás stojí mnoho potu a námahy.

Dobrí služobníci Božej lásky, ktorí za toľké roky a toľkokrát počas dňa s_vierou pomohli chudobným, títo dobrí služobníci Božej lásky, ktorí už počas života nikdy nepovedali, že už majú dosť skutkov milosrdenstva a obety… vystúpia s_Ježišom Kristom hore a budú vlastniť to Božie kráľovstvo, ktoré Pán vo svojej nekonečnej láske už od počiatku stvorenia pre nich pripravil. Aký zisk! Aká sláva!

Bol som hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma. {*} Veru, hovorím vám: čokoľvek ste urobili jednému z_týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.

Pánovi požičiava, kto sa zmilúva nad chudobným. {*} Veru, hovorím vám: čokoľvek ste urobili jednému z_týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.

Ant. na Benediktus: Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.

Vzdávame vďaky Bohu Otcu, ktorý si nás vo svojej láske vyvolil v_Kristovi, aby sme žili vo svätosti a spravodlivosti po všetky dni nášho života. S_vierou ho prosme:

Milosrdný Otče, vo svätom Alojzovi Guanellovi si nám dal vzor úplného oddania sa tvojmu plánu spásy;

Vo svätom Alojzovi obdivujeme príklad vytrvalej modlitby a hlbokého duchovného života;/p>

Svätý Alojz v_škole svätého Jána Bosca zdokonalil svoj ideál venovať sa najchudobnejšej a najopustenejšej mládeži;

pomáhaj nám, aby sme sa veľkodušne venovali nášmu poslaniu medzi mladými.

posilni našu vernosť a vzbuď početných robotníkov, ktorí by šírili tvoje kráľovstvo.

Bože, starostlivý a dobrotivý Otče, ty si dal svätému kňazovi Alojzovi Guanellovi zažiariť v_Cirkvi jedinečnou láskou k_chudobným a opusteným; dopraj nám, prosíme, aby sme ti s_láskou slúžili každý deň nášho života.

Ant. na Magnifikat: Neúnavne konajme dobro; robme dobre všetkým a v_pravom čase budeme žať.

Bohu Otcu, nevyčerpateľnému prameňu svätosti a milosti, predložme naše prosby:

Otče, vo svätom Alojzovi kontemplujeme znamenie tvojej dobroty k_trpiacim a posledným, ktorí sú odsúvaní na okraj spoločnosti;

daj, aby sme sa aj my venovali každému človeku, ktorý trpí na tele i_na duši.

daruj nám silu napodobňovať jeho nezištnosť a ducha obetavosti a hľadať spôsob, ako prijať blížnych, ktorí opustili svoju vlasť, a tých, ktorí hľadajú prácu a strechu nad hlavou.

požehnávaj rehoľnú rodinu, ktorú založil, zveľaďuj jeho diela a zvýš počet jeho nasledovníkov.

Toto výročie sa slávi v_chrámoch, ktorých deň posviacky (konsekrácie) nie je známy. V_ostatných chrámoch sa slávi vo vlastný deň. Všetko je zo spoločnej časti na výročie posviacky chrámu.

Narodil sa v_Turíne v_roku 1837. Ako chlapec sa stretol s_donom Boscom, ktorý mu prorockým gestom naznačil, že všetko v_živote budú robiť napoly. V_roku 1855 zložil prvé rehoľné sľuby. Ako subdiakon sa stal duchovným vodcom rodiacej sa kongregácie.
Keď sa v_roku 1888 stal nástupcom dona Bosca, zdalo sa, že sa s_ním skutočne o_všetko „delil napoly“. Bol tvorivo verný apoštolským ašpiráciám a iniciatívam zakladateľa; pokračoval v_jeho príťažlivom otcovstve, s_apoštolským zápalom naďalej rozvíjal jeho diela v_prospech mladých, no súčasne ich prispôsoboval spoločenským zmenám. Počas 22 rokov svojho rektorátu vykonal viaceré cesty, aby tak konsolidoval a podporil prácu spolubratov. Osobitne ich povzbudzoval svojimi početnými obežníkmi a osobnými listami, v_ktorých vierohodne interpretoval ducha zakladateľa. Zomrel v_Turíne 6. apríla 1910. Pavol VI. ho vyhlásil za blahoslaveného 29. októbra 1972. Vo svojej homílii Svätý Otec načrtol osobnosť dona Ruu, pričom zdôraznil najmä jeho poslanie a svätosť ako nástupcu zakladateľa: „Nástupca, to jest pokračovateľ: syn, učeník, napodobňovateľ. Don Rua urobil z_príkladu svätca školu; z_jeho osobného diela, možno povedať, inštitúciu rozšírenú po celej zemi; z_jeho života dejiny; z_reguly ducha; zo svätosti konkrétny model, vzor; z_prameňa potok, ba rieku.“

Čnosť, o_ktorú spomedzi všetkých čností človek najviac stojí, je čnosť poslušnosti. Zrieknuť sa vlastnej vôle a vlastného úsudku, závisieť od iných nielen svojím konaním, ale aj zmýšľaním a usudzovaním – či už v_malých, alebo veľkých veciach, dokonca aj v_prípade spásy vlastnej duše – sú oveľa ťažšie obety než tie najprísnejšie prejavy pokánia. Poslušnosť sa týka človeka v_najhlbšej časti srdca, v_najvznešenejšej časti jeho bytia, to jest v_jeho slobodnej vôli.

Poslušnosť nemožno oddeliť od ducha obety. Ide o_čnosť, vďaka ktorej sa rehoľník v_tých najťažších chvíľach nenechá ovládať fantáziou, citom alebo vášňami, ale tým, že kladie dôraz na rozum, osvetlený a posilnený vierou; presvedčí sa, že všetko nepríjemné, čo sa mu stáva, bude na jeho duchovný prospech. Ten, kto má ducha obetavosti v_ťažkostiach a najväčších utrpeniach, neupadá do smútku ani nenarieka, ale potlačí v_srdci prirodzený odpor k_utrpeniu a pri obrátení svojej pokojnej tváre k_nebu veľkodušne hovorí: „Pane, ak sa ti tak páči, buď vôľa tvoja.“

Na tejto čnosti stojí blahoslavenstvo bolesti, ktoré Ježiš Kristus zjavil svetu. V_jeho stopách kráčal náš zakladateľ, ktorého život môžeme definovať ako trvalú obetu, pretože my sa bez ducha sebazapierania nemôžeme volať jeho deťmi. Ba bez neho by sme nemohli dúfať, že budeme konať dobro pre mládež, pretože pri každom urýchlenom kroku by sme upadli do skutkov netrpezlivosti, hnevu alebo znechutenia a nemohli by sme znášať chyby spolubratov a poslúchať predstavených. Kto nemá ducha obetavosti, nebude mať silu žiť chudobne, vystaví sa nebezpečenstvu, že zlyhá v_čistote, a jeho zotrvanie v_povolaní bude otázne.

My každé ráno prosíme najsvätejšiu Pannu Máriu, aby sme – ako je to len možné – svojím správaním, slovami, dobrým príkladom reprezentovali požehnaného Pána Ježiša. Moji drahí synovia, kedy sa viac podobáme božskému Spasiteľovi a môžeme ho zastupovať pred dušami, ktoré máme zachrániť? Je to predovšetkým vtedy, keď z_titulu nášho rehoľného a nášho kňazského stavu môžeme niečo vytrpieť. V_hodine smrti nás nepotešia, a ani v_nás nevzbudia dôveru naše minulé pôžitky, prejavy úcty a bohatstvo, ale tie obety, ktoré sme podstúpili pre Pána Ježiša.

Žite dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo, a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja. {*} Povolaní ste v_jednej nádeji svojho povolania.

Nech vám Boh dá, aby ste jedni o_druhých zmýšľali podľa Krista Ježiša, a tak jednomyseľne, jednými ústami oslavovali Boha. {*} Povolaní ste v_jednej nádeji svojho povolania.

(29. októbra 1972; Insegnamenti di Paolo VI., 10 Città del Vaticano 1973, s. 1100-1106, passim)

V_tej chvíli chceme radšej rozjímať, ako počúvať. Chvíľu teda rozjímajme o_aspekte, ktorý ho definuje a ktorý nám jedným pohľadom povie o_ňom všetko a umožní nám pochopiť všetko.

Kto je don Rua? Je prvým nástupcom dona Bosca, svätého zakladateľa saleziánov. Prečo je teraz vyhlásený za blahoslaveného, to jest za osláveného? Je blahoslavený a oslávený, pretože je nástupcom dona Bosca, to jest jeho pokračovateľom: synom, učeníkom, napodobňovateľom. Z_príkladu tohto svätca urobil školu, z_jeho osobného diela inštitúciu, ktorú rozšíril skoro po celom svete, z_jeho života osobitné dejiny, z_jeho reguly ducha, z_jeho svätosti určitý druh či vzor, z_prameňa vytvoril rieku. Zázračná plodnosť saleziánskej rodiny (ide o_jeden z_najväčších a najvýznamnejších prejavov trvalej životaschopnosti Cirkvi minulého a súčasného storočia) sa začala za dona Bosca a pokračovala za dona Ruu. Bol to práve on, jeho nasledovateľ, kto stál po jeho boku pri skromnom začiatku Valdocca, slúžil pri šírení saleziánskeho diela, videl úspešnosť vzoru, verne ho rozvinul, ale vložil doň aj nové prvky. Don Rua mu bol skutočne verný, preto bol najpokornejší a súčasne najschopnejší spomedzi synov dona Bosca.

Čo nás učí don Rua? Ako mohol dosiahnuť slávu neba a oslávenie, ktoré mu dnes Cirkev preukazuje? Don Rua nás učí byť pokračovateľmi, to jest nasledovníkmi, žiakmi, učiteľmi, ak chcete, pod podmienkou, že zostaneme učeníkmi najvyššieho Učiteľa. Rozšírme učenie, ktoré od neho pochádza: on saleziánov učí, aby zostali saleziánmi, vždy vernými synmi svojho zakladateľa, a nás ostatných učí mať v_úcte magistérium, ktoré je základom myšlienky o_kresťanstve a jeho živote.

Dôstojnosť učeníka závisí od múdrosti Učiteľa. Učeníkovo napodobňovanie nie je prejavom pasívneho ani servilného postoja; je kvasom, je dokonalosťou{n}porov. {r}1 Kor 4,16{/r}{/n}. Schopnosť žiaka rozvíjať svoju osobnosť totiž pochádza z_tohto abstraktného umenia vlastného učiteľovi, ktorú nazývame výchova, z_umenia, ktoré usmerňuje logickú, no slobodnú a originálnu expanziu čnostných kvalít žiaka. Chceme tým povedať, že čnosti, ktorých je don Rua vzorom a na základe ktorých ho Cirkev vyhlasuje za blahoslaveného, sú práve tie evanjeliové. Nadobudli ich tí, čo sú pokorní, keď vstúpili do prorockej školy svätosti; tí pokorní, ktorým sú zjavené najvyššie tajomstvá božstva a ľudskosti{n}porov. {r}Mt 11,25{/r}{/n}.

Ak dona Ruu možno vnímať ako prvého pokračovateľa príkladu a diela dona Bosca, tak radi budeme naňho spomínať a uctievať ho v_tejto jeho asketickej pokore a závislosti. No nikdy nezabudneme na činorodosť tohto malého-veľkého človeka, o_to viac, keď my, ktorí nie sme veľmi vzdialení od zmýšľania tohto sveta a máme sklon hodnotiť osobnosť človeka na základe toho, čo robí, zistíme, že stojíme pred atlétom apoštolských aktivít, vďaka ktorým – ak napodobňujeme dona Bosca a vložíme do nich vlastné prvky – je don Rua duchovný i_ľudský velikán.

Zachovávate moje učenie, ako som vám ho odovzdal; {*} pevne stojte v_Pánovi.

Ant. na Benediktus: Duch Pána ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným.

Na začiatku nového dňa, keď si spomíname na blahoslaveného Michala Ruu, prednesme Bohu Otcovi naše chvály a prosby:

Spolu s_milosťou, ktorá pochádza od teba, Otče, ty umožňuješ služobníkom svojej Cirkvi, aby s_láskou a trpezlivo pracovali;

vlej odvahu a vytrvalosť tým, ktorých si povolal pracovať pre tvoje kráľovstvo.

V_blahoslavenom Michalovi Ruovi si nám daroval vzor úplnej ochoty prijať tvoje volanie;

daj, aby sme napodobňovaním jeho príkladu mohli milovať a slúžiť Kristovi v_mladých, ktorých stretáme na svojej životnej ceste.

Urobil si z_neho verného spolupracovníka a pokračovateľa svätého Jána Bosca;

Ty si ustanovil blahoslaveného Michala Ruu za zodpovedného vodcu rýchle rozrastajúcej sa rehoľnej rodiny;

osvieť svojím Duchom múdrosti tých, ktorých povolávaš viesť Saleziánsku kongregáciu.

Bože, všemohúci Otče, ty si dal blahoslavenému kňazovi Michalovi Ruovi, duchovnému dedičovi svätého Jána Bosca, schopnosť formovať v_mladých tvoju božskú podobu; dožič aj nám, ktorí sme povolaní vychovávať mládež, žiariť tvojou svätosťou a dôstojne sa podobať tvojmu Synovi,

Ant. na Magnifikat: Zverený poklad chráň mocou Ducha Svätého; buď vo všetkom triezvy, znášaj útrapy, konaj dielo evanjelistu, plň svoju službu.

Bohu Otcu, nevyčerpateľnému prameňu svätosti a milosti, predložme naše prosby:

Ty si Michala už v_chlapčenskom veku viedol, aby sa ti úplne oddal v_škole svätého Jána Bosca;

Ty si daroval blahoslavenému Michalovi Ruovi srdce tichého a dobrého pastiera;

vnukni všetkým členom saleziánskej rodiny, aby ti iniciatívne slúžili v_bratoch a sestrách.

Ty si ho osvietil svojím svetlom pri riadení šíriaceho sa misijného diela saleziánskej rodiny;

posilňuj v_nás horlivosť za tvoje kráľovstvo a nech naši misionári uvidia ovocie svojich apoštolských námah.

Ty v_každom čase povolávaš mužov a ženy, aby nasledovali Krista poslušného, chudobného a čistého a aby sa mu úplne oddali;

Ako 20-ročný sa rozhodol vstúpiť k_saleziánom. Ako ašpiranta ho prijal saleziánsky biskup monsignor Giovanni Cagliero v_mestečku Bernal, kde sa mal – okrem iného – starať aj o_mladého saleziánskeho kňaza, ktorý mal tuberkulózu. Aj Artemid na ňu ochorel, preto ho predstavení poslali do ošetrovne San José vo Viedme. Tu ho osobitne pozoroval salezián don Evázio Garrone, ktorý bol predtým ošetrovateľom. Spolu s_ním prosil a dosiahol od Panny Márie Pomocnice milosť uzdravenia, pričom sľúbil, že celý život sa bude venovať starostlivosti o_chorých.

(Positio super virtutibus, Roma 1990, s. 375-377, passim; porov. Archivio Historico de las Misiones de la Patagonia)

Šťastie a dokonalý pokoj, predzvesť toho, čo Boh pripravil pre svojich vyvolených v_nebi

Keďže nemôžem pokračovať vo svojom povolaní, pretože som začal neskoro študovať, odpoviem vám slovami svätého Pavla, keď v_Liste Filipanom napísal, že „qui coepit in me bonum opus, perficiet usque in diem Christi Iesu“ [ten, čo začal vo mne dobré dielo, aj ho dokončí až do dňa Krista Ježiša], to jest, že Boh, ktorý ma povolal do rehoľného stavu, obdarí ma všetkým potrebným, aby som ho mohol nasledovať; a keby som nevydržal, nechá má vylúčiť z_Božieho kráľovstva, pretože sväté evanjelium hovorí, že „qui mittens manum suam ad aratrum respicit retro aptus non est regno Dei“ [kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo]; a vraj som chorý?! Neprestajne ďakujem Bohu za svoju chorobu, pretože som si istý, že on ju dopustil pre moje duchovné i_materiálne dobro.

Moji drahí rodičia a bratia, buďte pokojní; už nemyslite toľko na mňa, pretože ja sa už nemienim vrátiť domov. Som presvedčený, že si to praje aj Pán Boh, pretože ak patrím do Saleziánskej kongregácie, tak je to vďaka Panne Márii Pomocnici, ktorá ma sem priviedla. Ona aj donovi Boscovi sľúbila a vo sne mu povedala, že v_budúcnosti bude v_jeho domoch bývať množstvo ľudí, hoci on sám nevedel, odkiaľ pochádzajú a ani ich nedokázal okolo seba zhromaždiť. To Panna Mária mu povedala, že mu ich tam privedie, aby ich oslobodila od toľkého zla a nebezpečenstiev, ktoré na nich číhajú vo svete […].

Teším sa zo správy, že sa zdravotne máte dobre. Vo svojich nehodných modlitbách – keď si pomyslím, že vo svete je toľko nebezpečenstiev a príležitostí uraziť ho a pokaziť sa – nikdy nezabúdam odporúčať vás nášmu dobrému Bohu, aby vás zachoval v_zdraví tela, ale najmä duše…

Musím vám popravde povedať, že práve toto ma trápi, totiž takto môžem ďakovať Bohu, že ma vyňal z_toho zlorečeného sveta a priviedol do tejto svätej kongregácie, kde sa teším dokonalému pokoju a šťastiu ako predzvesti toho, čo Boh pripravil pre svojich vyvolených […].

Dúfam, že vás dobrotivý Boh obdarí všetkými milosťami, po ktorých túžim. Preto všetky moje modlitby vrátane svätého prijímania na sviatok svätého Alojza aj v_predošlých dňoch obetujem na vaše úmysly. Odporúčam vám teda, aby ste nemali strach alebo aby ste sa nehanbili prosiť o_milosti. Proste teda a dostanete; čím viac budete prosiť, tým viac dostanete, pretože kto mnoho prosí, mnoho dostane; kto málo prosí, málo dostane, a kto o_nič neprosí, nič nedostane.

Tieto milosti dosiahnete, ak budete o_ne prosiť. No dosiahnete ich nie pre vaše zásluhy. To teda nie! To by bola heréza, keby ste v_to verili. Dosiahnete ich pre zásluhy Ježiša Krista a na príhovor najsvätejšej Panny a jej veľkého služobníka svätého Alojza.

Nebudem menovať všetky milosti, o_ktoré máte prosiť. Vy dobre viete, ktoré sú to. Predkladám vám iba jednu, a to tú, že my všetci môžeme milovať Boha, slúžiť mu na tomto svete a potom sa z_neho tešiť na druhom svete. Aké šťastie, že budeme môcť byť všetci spolu a nikdy nemusíme mať strach, že by sme sa mohli niekedy odlúčiť! […] Áno, práve o_túto milosť máte prosiť! Ak niekedy musíme niečo vytrpieť, majme trpezlivosť! […] V_nebi nás čaká odmena, ak sme trpeli z_lásky k_nášmu dobrému Ježišovi, a pamätajme si, že utrpenia sú dočasné, ale radosť je večná!

Vy ste svetlom v_Pánovi. Žite ako deti svetla! {*} Ovocie svetla je vo všetkej dobrote, spravodlivosti a pravde.

Vy ste svetlo sveta. Nech vaše svetlo svieti pred ľuďmi. {*} Ovocie svetla je vo všetkej dobrote, spravodlivosti a pravde.

Ant. na Benediktus: Kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i_sestra i_matka, hovorí Pán.

Na začiatku nového dňa prednesme Bohu Otcovi, prameňu všetkého dobra, spoločnú modlitbu, aby každý náš zámer a každé naše úsilie bolo v_službách toho kráľovstva, pre šírenie ktorého svätý Artemid Zatti daroval celú svoju existenciu:

Boh života, ty všetkých povolávaš do služieb svojho kráľovstva, aby sa všetci cítili zjednotení putom lásky;

Boh nádeje, ty si vložil do života každého človeka tajomstvo, že nad zlom možno zvíťaziť alebo ho s_láskou prijať;

Boh očakávania, ty každému človeku dávaš príležitosť objaviť pravý zmysel času a ľudskej činnosti;

pomáhaj nám, aby sme svoj čas prežívali v_činorodej viere a živej láske.

Boh radosti, ty dokážeš rozžiariť tvár aj toho, kto trpí, keď prijíma tajomstvo kríža tvojho Syna;

daj nám pozorný zrak, aby sme vedeli podľa príkladu svätého Artemida vidieť premeneného Krista v_tom, kto trpí na tele i_na duši.

Boh pokoja, iba ty môžeš naplniť každé očakávanie, ktoré je v_srdci stále hľadajúceho človeka;

nech je náš pohľad stále zameraný ponad úzky horizont každodennosti, aby sa rozplynul iba v_tebe.

Bože Otče, ty v_pokorných a jednoduchých zjavuješ veľké znamenia svojej otcovskej lásky; prosíme ťa, na príhovor svätého Artemida Zattiho nám daruj milosť, aby sme v_každom človeku, ktorý trpí na tele i_duši, videli premenenú tvár tvojho Syna.

Ant. na Magnifikat: Vy, čo ste opustili všetko a nasledovali ste ma, stonásobne viac dostanete a dosiahnete večný život.

K_Ježišovi Kristovi, ktorý o_sebe vyhlásil, že je cesta, pravda a život, a vzbudil v_Cirkvi svätého Artemida Zattiho, nech sa vznáša naša spoločná modlitba:

Ty si sa predstavil ako cesta, ktorú máme nasledovať, aby sme sa plne realizovali ako osoby, ktoré sú v_službách tvojho kráľovstva;

veď naše kroky po cestách dobra, aby sme vedeli slúžiť najmä chudobnej a opustenej mládeži.

Nechal si sa spoznať ako pravda, ktorá jediná môže dať zmysel toľkým formám prázdneho života;

posilňuj našu snahu, aby sme nikdy neprestali túžiť hľadať ťa aj vtedy, keď sme ťa už raz našli

Ponúkol si sa ako život sveta obetou svojho života až po úplné sebadarovanie sa na kríži;

daj, aby sme aj my podľa príkladu svätého Artemida Zattiho vedeli čerpať silu z_tajomstva tvojho umučenia a slávy a darovať seba samých tým, ktorí najviac trpia núdzou.

Ty si povolal svätého Artemida Zattiho, aby ťa ako misionár evanjelia nasledoval na ceste, ktorú vyznačil svätý Ján Bosco;

žehnaj tých, ktorí sa podieľajú na šírení tvojho kráľovstva, a saleziánsku rodinu obdaruj svätými misionárskymi povolaniami.

Dobrému a vernému sluhovi, ktorý slúžil tebe a blížnym, si prisľúbil radosť;

prijmi k_sebe všetkých, ktorí pracovali v_saleziánskej rodine a zosnuli v_nádeji na zmŕtvychvstanie.

Narodila sa 15. novembra 1847 v_Chieri neďaleko Turína. Už od mladosti ju veľmi zaujímala výchova. Ako 17-ročná získala diplom učiteľky. Svoju prácu vykonávala štrnásť rokov usilovne, kompetentne a pritom nadobudla rešpekt a úctu celej dediny. V_roku 1879 sa stala dcérou Márie Pomocnice a Pána prosila o_milosť, „aby zostala nažive, kým nedosiahne svätosť“. V_roku 1881 ju predstavené poslali na Sicíliu, kde vykonávala plodnú výchovnú činnosť medzi ľudovými vrstvami. Neprestajne upierala „jeden pohľad na zem a desať smerom do neba“, otvárala školy, oratóriá, internáty a laboratóriá v_každej časti ostrova. Jej mnohoraký apoštolát ocenili a podporili aj biskupi. V_Katánii jej zverili celé katechetické dielo.

Otče, ty si dal v_srdci blahoslavenej Magdalény Moranovej, panny, vzklíčiť slovu svojej pravdy, ktoré ju podnecovalo prezieravo a vytrvalo sa venovať výchove mladých ľudí; pomáhaj nám na jej príhovor a podľa jej príkladu, aby sme boli poslušní pôsobeniu Ducha Svätého, aby sme s_radosťou plnili plán tvojej spásy.

„Ja som pravý vinič“{n}{r}Jn 15,1{/r}{/n}. Toto prirovnanie zaznelo tesne pred veľkonočnými udalosťami a Ježiš prostredníctvom neho v_plnej miere zjavuje tajomstvo života, ktoré je v_ňom. A toto tajomstvo sa stalo pre Božiu služobníčku Magdalénu Moranovú zdrojom nesmrteľného života.

Ona dnes svedčí aj o_vás, keď vás súčasné okolnosti volajú podieľať sa na znovuzrodení mesta zmobilizovaním všetkých svojich síl, ktoré vám Pán stále obnovuje, aby ste neúnavne konali v_službách dobra.

Práve toto hľadisko uplatňovala pri svojej práci Magdaléna Moranová! Ona, „rodená učiteľka“, prišla z_Turína, z_mesta dona Bosca, so svojím výrazným pedagogickým darom a svojou láskou k_Bohu a blížnym. Sestra Magdaléna rozvinula na Sicílii intenzívnu a bohatú duchovnú i_výchovnú činnosť. Za dlhé roky sa stala jednou z_vás: stala sa vzorom vernej služby Bohu a blížnym. Pozrite sa na ňu, drahí veriaci, aby ste mohli lepšie realizovať apoštolský a misijný projekt, ktorý si Cirkev v_Katánii, vnímavá na hlas Ducha a spoločným úsilím rozpoznávať „znamenia čias“, stanovila so všetkými jej zložkami.

Znechutenie a trpkosť, ktoré niekedy vedia spôsobiť zarážajúce a skľučujúce udalosti, sú ľudské a pochopiteľné pocity, ale nemajú oslabiť našu kresťanskú odvahu konať dobro, „nech by nás to čokoľvek stálo“, ako hovorievala matka Magdaléna Moranová.

V_tejto našej dobe, poznačenej dramatickou krízou ľudských hodnôt a skľučujúcou úzkosťou z_Absolútna, sa od vás žiada, aby ste sa seriózne venovali náročnému plánu prehĺbenia učenia viery, koherentnosti života, vytrvalosti v_láske.

Matka Moranová, ktorá preniknutá hlbokou láskou a svätosťou odvážne a bezstarostne celé roky chodila po cestách vášho mesta a kraja, nech je pre vás povzbudením. V_tejto snahe ju povzbudzoval príklad svätého Jána Bosca a svätej Márie Dominiky Mazzarellovej. Keď sa pozerala na more, hovorievala: „Vidíš, aké je more veľké, nekonečné? Oveľa väčšia, nekonečnejšia je Božia dobrota!“ Jednoduchým, no výrazným príkladom ilustrovala cestu k_svätosti takto: „Na vysoký vrch dokonalosti sa vystupuje neustálym sebazapieraním. Aj vysoké domy sú vystavané z_malých kameňov, ktoré sa ukladajú na seba.“

Jej povzbudenia osvetľujú, povzbudzujú, dodávajú odvahu: „Premýšľajte, ako by to robil Ježiš. Modlite sa tak, ako by sa modlil Ježiš. Konajte tak, ako by konal Ježiš.“ Takto hovorila matka Magdaléna a takto aj žila, pričom si často opakovala: „Vyprosuj si milosť každý deň niesť v_pokoji svoj kríž.“

Naša sestra, blahoslavená Magdaléna Moranová, žije v_Bohu a Boh žije v_nej navždy. „Láskou odvekou som ťa miloval,“ hovorí Pán ústami proroka Jeremiáša{n}{r}Jer 31, 3{/r}{/n}. Nová blahoslavená na sebe zažila pravdu týchto božských slov a po skúškach tohto života svedčí o_naplnení Božích prísľubov svojmu ľudu: „Prichádzajú s_plačom, no vediem ich s_potechou, zavediem ich k_potokom vôd po rovnej ceste, kde sa nepotknú, lebo som Izraelov otec“{n}{r}Jer 31, 9{/r}{/n}.

Blahoslavená Magdaléna Moranová sa svojou láskou stala trvalým svedectvom vernej oddanosti Bohu, ktorý je láska. Dnes stojí pred nami ako žiarivý príklad praktickej solidarity. A teraz sa ako nová blahoslavená prihovára za nás, za Cirkev. Sila príhovoru svätých je veľká! Magdaléna splnila Božiu vôľu a nám zanechala svedectvo skutkov, ktoré sa páčili Bohu.

Vy ste svetlom v_Pánovi. Žite ako deti svetla! {*} Ovocie svetla je vo všetkej dobrote, spravodlivosti a pravde.

Vy ste svetlo sveta. Nech vaše svetlo svieti pred ľuďmi. {*} Ovocie svetla je vo všetkej dobrote, spravodlivosti a pravde.

Ani veľké vody lásku neuhasia a rieky ju neodplavia. A keby niekto za lásku ponúkol všetko, čo má v_dome, len by sa opovrhlo ním.

Ant. na Benediktus: Hľa, múdra panna, dala si srdce Kristovi; teraz žiješ s_ním a žiariš ako slnko v_spoločenstve svätých.

daj, nech s_vierou prijímame radostnú zvesť o_spáse a s_odvahou ju ohlasujeme.

daj, aby sme aj my boli medzi mladými pravými vychovávateľmi a služobníkmi vnímavými na tvoj plán lásky.

Blahoslavenú Magdalénu si povolal, aby nasledovala Krista chudobného, čistého a poslušného;

pomáhaj nám odpovedať na tvoje volanie, aby sme vždy boli v_službe druhým.

Udelil si jej milosť zjednotiť neúnavnú činnosť a živú lásku k_tvojmu Synovi prítomnému v_Eucharistii;

buď oporou pre evanjelizátorov a katechétov, aby životom dosvedčovali, čo ohlasujú slovami.

Obdaril si ju bohatými darmi riadenia a činorodej iniciatívy pri riešení problémov jej doby;

daj, aby saleziánska rodina pod materinským vedením Panny Márie Pomocnice uvádzala do života výchovnú charizmu zakladateľov.

Kto je bez ženy, stará sa o_Pánove veci, ako sa páčiť Pánovi. Aj nevydatá žena a panna rozmýšľajú o_Pánových veciach, aby boli sväté telom i_duchom.

Ant. na Magnifikat: Poď, Kristova nevesta, a prijmi korunu, ktorú ti Pán pripravil naveky.

V_blahoslavenej Magdaléne Moranovej si nám daroval vzor života a výchovnej múdrosti;

Doprial si jej svedčiť o_radosti, že ti môže slúžiť a pritom sa silno primknúť ku krížu;

obdaruj nás kresťanským optimizmom, ktorý pramení z_viery v_tvoje zmŕtvychvstanie.

Ona postavila lásku k_tvojmu Synovi nad každú svoju myšlienku a každý svoj plán;

BL. FILIPA RINALDIHO, kňaza, zakladateľa sekulárneho Inštitútu dobrovoľníčok dona Bosca

Za kňaza bol vysvätený v_roku 1882 a bola mu zverená úloha formácie spolubratov – dospelých ašpirantov na kňazstvo. V_roku 1889 ho don Rua poslal ako direktora do Sarriá (Španielsko). Keď sa neskôr stal provinciálom, rozhodujúcim podielom sa pričinil o_rozvoj „saleziánskeho španielska“. V_roku 1901 ho don Rua menoval za hlavného vikára kongregácie aj za hlavného ekonóma. Intenzívna práca mu neprekážala vypracovať sa vo svojej kňazskej službe na vynikajúceho duchovného vodcu. Novým impulzom pre saleziánsku rodinu bola jeho na tie časy geniálna myšlienka – založiť Sekulárny inštitút dobrovoľníčok dona Bosca.

Nekonečne dobrotivý Otče, ty si dal, aby blahoslavený Filip Rinaldi zažiaril ako vzor radostne oddaného evanjeliového života; dopraj nám milosť napodobňovať jeho múdru apoštolskú horlivosť, aby sme každodennou vernosťou našej práci naplnili tvoj plán lásky.

(24. januára 1924; Atti del Capitolo Superiore, 5/23 [1924] 174–179, passim)

Stanovy sú dušou našej Spoločnosti a boli aj dušou celého života dona Bosca, preto jej dejiny sú celé zahrnuté v_jeho živote. Ba môžeme povedať, že v_Stanovách máme celého dona Bosca. V_nich máme jeho jediný ideál spásy duší; obsahujú jeho dokonalosť so svätými rehoľnými sľubmi; v_nich máme jeho ducha miernosti, láskavosti, tolerancie, nábožnosti, lásky k_obetavosti…

Naše Stanovy nie sú výsledkom iba inteligencie a horlivej lásky dona Bosca, ale tak ako z_jeho života plynie nadprirodzeno – mohli by sme povedať, že z_každej strany –, aj Stanovy sú pri svojom zrodení a postupnom rozvoji obohatené viditeľným nadprirodzeným zásahom. Don Bosco napísal články svojich Stanov v_duši a v_živote tých, ktorých si zvolil za svojich synov, a keď sa domnieval, že zodpovedali ním stanovenému cieľu, zaznamenal ich aj na papier.

Keď čítame prvé Stanovy, ktoré v_roku 1858 don Bosco predložil pápežovi Piovi IX., akoby sme počuli hlas dobrého otca, ktorý jednoducho a jasne vyjadril normy pre svojich synov. Chcel, aby sa podľa nich správali – nie z_prinútenia, ale aby vytvorili puto bratskej lásky, aby sa vytvorilo jedno srdce a aby sa nadobudla dokonalosť pri vykonávaní každého diela duchovnej a telesnej lásky k_mladíkom, najmä tým najchudobnejším, a pri starostlivosti o_duchovné povolania: nebyť ustarostený o_materiálne veci, ale aby každý (pri zachovaní svojich práv) bol taký, akoby už nič nevlastnil; nebyť závislý od vlastnej vôle, ale pestovať takú synovskú poslušnosť predstavenému, že on už potom nepotrebuje prikazovať; nemať množstvo spoločných pobožností, ale v_spojení s_Bohom sa cvičiť v_plnosti aktívneho života, čo je rozpoznávajúcim znakom a oslavou jeho synov. Don Bosco nechcel založiť spoločnosť, ale v_prvom rade chcel vytvoriť rodinu, ktorá spočíva predovšetkým na láskavom a príťažlivom otcovstve predstaveného a na synovskej a bratskej láske podriadených, dokonca (rešpektujúc princíp podriadenosti a autority) netúžil po rozdielnosti, ale po rovnosti medzi všetkými a vo všetkom.

Týmto spôsobom don Bosco prakticky žil svoje Stanovy spolu so svojimi prvými synmi dobrých tridsať rokov a zároveň opravoval, menil, vylepšoval a rušil články, ktoré mal vo svojom rukopise a ktoré sa mu pri overovaní zdali nevhodné alebo málo užitočné. Nezabúdajme, že svetlo pre túto jeho prácu prichádzalo zhora, a preto sa uvedené zmeny vôbec netýkali základných bodov, na ktorých mala stáť jeho kongregácia.

Nech vás Boh utvrdí v_každom dobre, aby ste plnili jeho vôľu, {*} a nech v_nás vykoná, čo sa jemu páči, skrze Ježiša Krista.

Nech otvorí vaše srdce pre svoj zákon a pre svoje prikázania. {*} A nech v_nás vykoná, čo sa jemu páči, skrze Ježiša Krista.

Z_konferencií blahoslaveného Filipa Rinaldiho, kňaza, pre dobrovoľníčky dona Bosca

Nábožnosť vzniká v_nábožnom srdci; modlí sa duša, ktorá bola formovaná v_Božej prítomnosti, posilní sa rozjímaním, spytovaním svedomia, duchovným čítaním, zahĺbením sa do seba. Jej vonkajší prejav nasleduje potom, ako sme vstúpili do seba a sústredili sa. Treba sa sústrediť, pretože sústredenosť vedie k_uvažovaniu. Uvažovanie je modlitba účinná, potrebná na to, aby sme poznali svoje slabosti, potreby, skúmali seba samých, vzbudzuje v_nás lásku k_Bohu, posilňuje v_nás túžbu po svätom prijímaní a po spoznaní Pána Boha… Uvažovanie živí nášho ducha a našu dušu potrebnou nábožnosťou.

Nábožnosť nie je samoúčelná, je užitočná pre všetko, ale najmä preto, že hýbe našimi skutkami. Akým dielam alebo čomu sa má venovať váš inštitút? Akým spôsobom? existuje mnoho inštitúcií rehoľných rádov s_vlastným špecifickým cieľom, to jest konkrétnym poslaním, ktoré treba splniť. Skutkov milosrdenstva je sedem a ktorýkoľvek z_nich je milý Bohu.

Čo máte robiť, aby ste mali život? V_prvom rade sa modlite, aby ste mohli každý deň odvážne niesť svoj kríž, ktorý vám Pán zveril. Toto je prvá vec, ktorú máte robiť. Okrem toho zodpovedne sa venovať činnosti, ktorú každá z_vás koná podľa ducha Pána a dona Bosca. Ale to nestačí, potrebný je aj osobitný cieľ. Hoci je osoba niečím zamestnaná, vždy má sily navyše; vy ich máte použiť na osobitný cieľ v_súlade so svojím stavom. Činnosť dona Bosca je taká široká, že ju môžete vykonávať všade, kde sa nachádzate. Zámer dona Bosca je konať dobro predovšetkým vo vzťahu k_chudobnej a opustenej mládeži.

V_prvom rade rozvíjajte činnosť vo svojich rodinách, a to tak, že si budete dobre plniť svoje povinnosti, ako si to praje Boh: opravdivo konať v_Pánovom duchu. Sily, ktorých máte nadbytok, máte minúť v_prospech chudobnej mládeže; bohatý totiž málokedy počúva. Všetka vaša starostlivosť má byť zameraná na robotnícku mládež. Presvedčte sa o_tom, že keby sme s_chudobným vedeli zaobchádzať skutočne v_Pánovom duchu, viac by nás počúval, miloval a nasledoval. Bohužiaľ, v_dôsledku svojej biedy sa nedokážeme prejaviť takí, akí by sme mali byť.

Vy ste svetlom v_Pánovi. Žite ako deti svetla! {*} Ovocie svetla je vo všetkej dobrote, spravodlivosti a pravde.

Vy ste svetlo sveta. Nech vaše svetlo svieti pred ľuďmi. {*} Ovocie svetla je vo všetkej dobrote, spravodlivosti a pravde.

Z_„Hesla na r. 1931“ Dcéram Panny Márie Pomocnice, od blahoslaveného Filipa Rinaldiho, kňaza

V_spisoch a v_živote nášho otca sa nehovorí výslovne o_vnútornom živote, o_obetiach či apoštoláte, ktorý sa má konať, ale práve v_tom spočíva tajomstvo hrdinského vnútorného života nášho blahoslaveného. On žil všetky tieto veci už od svojich najmladších rokov s_prirodzenosťou toho, kto nerobí nič iného, iba svoju povinnosť.

On si vytvoril svoj jednoduchý, evanjeliový, praktický a pracovitý vnútorný život, zameraný jedine na plnenie Božej vôle vo všetkom, čo sa týka spásy duší, začínajúc svojou vlastnou. Bol to vnútorný život obdivuhodnej a výnimočnej aktivity pre dobro duší, ktorý bol živený jeho neochvejnou vierou a nádejou, čo vždy vyžarovala z_jeho nemenného otcovského úsmevu. Život zapálený láskou, horiaci božským plameňom vo všetkých chvíľach jeho poslania, medzi neustálymi a neslýchanými ťažkosťami, odporom a zaujatosťou voči nemu. Don Bosco spojil s_najvyššou dokonalosťou svoju neúnavnú, pohlcujúcu, rozsiahlu a zodpovednú vonkajšiu činnosť s_vnútorným životom, ktorý mal svoj pôvod v_zmysle pre Božiu prítomnosť, ktorá sa postupne stávala tak skutočnou, neustálou a živou, že sa stala dokonalým spojením s_Bohom. Týmto spôsobom v_sebe uskutočnil najdokonalejší stav, ktorým je činná kontemplácia, extáza činnosti, v_ktorej sa strávil až do konca s_extatickou vyrovnanosťou pre spásu duší. Ale na dosiahnutie tejto prítomnosti zjednocujúcej s_Bohom náš blahoslavený zo svojej strany nič nezanedbal: ani intenzívne štúdium zjavených a duchovných právd, ani neustály boj proti pozemským žiadostivostiam, ani postupné cvičenia v_jednotlivých božských, kardinálnych a morálnych čnostiach, ani dobrovoľné umŕtvovanie a pokánie; a získal tak dokonalé, neprerušené sebaovládanie a vyrovnanosť aj v_najbolestivejších podmienkach a skúškach. Svetlo a vyrovnanosť jeho duše mu dávala jasné a presné vnuknutia týkajúce se najťažších a najkomplikovanejších vecí, pretože neprestával byť ponorený do prítomnosti a lásky svojho Boha.

Vnútorný život tohto blahoslaveného, stále činný a stále zjednotený s_Bohom, spájal v_sebe pracovitosť Marty a extatickú intimitu Márie, pretože dosiahol to, že sa jeho duša tešila z_lahodnosti zotrvávania u_Pánových nôh a zároveň sa celkom venoval starostlivosti o_duše.

Boh nech vám dá, aby Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach, aby ste boli zakorenení a upevnení v_láske, {*} aby vás naplnila Božia plnosť celá.

Tak v_ňom žite: v_ňom zakorenení a na ňom postavení, upevnení vo viere. {*} Aby vás naplnila Božia plnosť celá.

Ant. na Benediktus: Robte to, čo ste sa naučili, prijali, počuli a videli na mne! A Boh pokoja bude s_vami.

Na začiatku nového dňa chváľme a vzývajme Boha Otca, ktorý v_každom čase volá veľkodušných robotníkov pracovať na šírení jeho kráľovstva. S_vierou ho prosme:

Otče, v_blahoslavenom Filipovi Rinaldim si nám dal spoľahlivého tlmočníka saleziánskeho ducha;

posilni vo všetkých členoch saleziánskej rodiny vernosť charizme zakladateľa.

pomáhaj nám budovať v_rôznorodosti našich záväzkov hlboké spoločenstvo s_tebou.

Starších, čo sú medzi vami, prosím ako spolustarší a svedok Kristových utrpení, ale aj účastník jeho slávy, ktorá sa má v_budúcnosti zjaviť: Paste Božie stádo, ktoré je u_vás; starajte sa oň nie z_prinútenia, ale dobrovoľne, podľa Božej vôle, nie pre mrzký zisk, ale ochotne, nie ako páni nad dedičným podielom, ale ako vzor stáda. A keď sa zjaví Najvyšší pastier, dostanete nevädnúci veniec slávy.

Ant. na Magnifikat: Boh mi je svedkom, ako po vás všetkých túžim srdcom Krista Ježiša.

S_pocitom pokornej vďačnosti ďakujme Bohu, nášmu Otcovi, za štedrosť jeho darov a modlime sa:

Dobrotivý Otče, obetný stôl slova a chleba života, ktoré nám apoštoli odovzdali;

Otče, prameň večnej lásky, ty budeš vo večnom živote všetko vo všetkých;

Svätý Otče, ty si prostredníctvom svojho služobníka Filipa vytvoril novú skupinu apoštoliek vo svete, ktoré žijú saleziánskym duchom;

žehnaj dobrovoľníčky dona Bosca, aby svedectvom svojho evanjeliového života šírili tvoje kráľovstvo.

Milosrdný Otče, ty obdarúvaš svojich verných služobníkov nekonečnou nebeskou radosťou;

na príhovor blahoslaveného Filipa Rinaldiho buď milosrdný k_zosnulým členom saleziánskej rodiny.