LH pre františkánsku rodinu

Ant. Poďte, klaňajme sa vznešenému menu Ježiš, ktoré je nad každé iné meno.

Ježišu, Vykupiteľ náš

a Boh všetkého stvorenia,

láska a túžba najvyššia,

príčina prvá, posledná.

Aká láska ťa premohla,

by hriechy naše niesol si,

ty si smrť krutú podstúpil,

aby si nás z_nej vykúpil.

Svojich si zbavil zajatia,

rozlomiac žalár podsvetia,

slávou vznešenou jak víťaz

po boku tróniš u_Otca.

Nech láska ťa donúti tiež,

že viny naše premôžeš,

po čom túžime, uštedríš,

pohľadom svojím potešíš.

Staň sa ty našou radosťou,

ktorý si večnou odmenou,

v_tebe nech naša sláva je

vždy po všetky veky vekov. Amen.

Ant. 2 Na meno Ježiš nech sa zohne každé koleno v_nebi, na zemi i_v_podsvetí.

Ant. 3 Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno, pamätajte, že jeho meno je vznešené.

{v}1{/v}Peter a Ján vystupovali o_tretej hodine do chrámu na popoludňajšiu modlitbu. {v}2{/v}Práve prinášali istého muža, ktorý bol od narodenia chromý. Denne ho kládli k_chrámovej bráne, ktorá sa volá Krásna, aby si pýtal almužnu od tých, čo vchádzali do chrámu. {v}3{/v}Keď videl vchádzať do chrámu Petra a Jána, prosil, aby mu dali almužnu. {v}4{/v}Peter sa naň s_Jánom zahľadel a povedal: „Pozri na nás!“ {v}5{/v}On sa na nich pozrel a čakal, že od nich niečo dostane. {v}6{/v}Ale Peter povedal: „Striebro a zlato nemám, ale čo mám, to ti dám. V_mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď!“ {v}7{/v}Chytil ho za pravú ruku a zodvihol ho. Vtom mu spevneli nohy a členky, {v}8{/v}vyskočil, postavil sa a chodil. Vošiel s_nimi do chrámu, chodil, vyskakoval a chválil Boha. {v}9{/v}Všetok ľud videl, ako chodí a chváli Boha, {v}10{/v}a poznali ho, že je to ten, čo sedával pri Krásnej bráne chrámu a žobral. A naplnil ich úžas a vzrušenie nad tým, čo sa s_ním stalo.

{v}11{/v}Keďže sa pridŕžal Petra a Jána, zbehol sa k_nim do stĺporadia, ktoré sa volá Šalamúnovým, všetok užasnutý ľud. {v}12{/v}Keď to Peter videl, prehovoril k_ľudu: „Mužovia, Izraeliti, čo sa tomu divíte a prečo hľadíte na nás, akoby sme boli vlastnou mocou alebo nábožnosťou urobili, že tento chodí? {v}13{/v}Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba, Boh našich otcov, oslávil svojho Služobníka Ježiša, ktorého ste vy vydali a zapreli pred Pilátom, kým on rozhodol, že ho treba prepustiť. {v}14{/v}Vy ste zapreli Svätého a Spravodlivého a žiadali ste, aby vám prepustil vraha. {v}15{/v}Zabili ste pôvodcu života, ale Boh ho vzkriesil z_mŕtvych, a my sme toho svedkami. {v}16{/v}A jeho meno, pre vieru v_toto meno, upevnilo tohto človeka, ktorého vidíte a poznáte, a viera, ktorá je skrze neho, dala mu toto úplné zdravie pred očami vás všetkých.

Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. {*} Lebo on vyslobodí svoj ľud z_hriechov.

Dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v_živote matky. {*} Lebo on vyslobodí svoj ľud z_hriechov.

Ježiš je to presväté meno, po ktorom naši dávni otcovia tak veľmi túžili, v_úzkostiach a súžení ho často vyslovovali, v_slzách po ňom vzdychali, žiadali si ho a túžobne očakávali. A keď nadišiel čas milostí, milosrdne ho dostali. S_týmto menom nech sa, prosím, nespája predstava dajakej chtivosti po vláde alebo pomste, lež nech nám z_neho znie iba spravodlivosť. Vyslov to meno, ktoré nám bude hovoriť o_milosrdenstve, meno Ježiš nech sa nesie k_našim ušiam, lebo len vtedy nám tvoj hlas bude znieť sladko a tvoja tvár pôvabne zažiari.

Skrátka, meno Ježiš je pevným základom viery a utvára Božích synov. Viera katolíckeho náboženstva spočíva totiž v_poznaní Ježiša Krista a jeho svetla. On je svetlom pre dušu, je bránou do života a zárukou života vo večnej blaženosti. Kto túto vieru ešte nenašiel alebo ju od seba odhodil, ten sa podobá človeku, čo kráča v_tmavej noci bez svetla alebo sa ozlomkrky rúti cez nebezpečné prekážky so zavretými očami. A môže sa vystatovať hocijakými schopnosťami svojho umu, predsa len kráča za slepým vodcom, ak sa pri poznávaní nebeských tajomstiev chce opierať iba o_svoj ľudský rozum. Podobá sa tomu, kto sa chystá postaviť si dom, a pritom nemyslí na základy; alebo inému, kto sa pokúša vojsť do domu cez strechu, a pritom si nevšíma, že dom má aj dvere.

Základom je Ježiš, on je svetlo i_dvere, on v_snahe ukázať blúdiacim seba ako cestu každému človeku ponúka svetlo viery, aby človek zatúžil po Bohu ešte nepoznanom; potom aby mu v_túžbe uveril a aby ho vierou našiel a poznal. A na tomto základe pevne stojí Cirkev, vybudovaná na Ježišovom mene. Meno Ježiš je ozdobou kazateľov, a to tým, že pôsobí, aby jeho slová jasne žiarili, keď sa ohlasujú, aj keď sa počúvajú. Čo myslíš, z_čoho vzniklo také veľké, nečakané a žiarivé svetlo viery na celom svete, ak nie z_ohlasovania Ježišovho mena? Či nie leskom a pôvabom tohto mena nás Boh povolal do svojho obdivuhodného svetla? A tým, ktorých oblialo toto svetlo a v_jeho jase poznali pravé svetlo, apoštol právom hovorí: „Kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v_Pánovi. Žite ako deti svetla.“

Ó, aké slávne je toto meno, aké vznešené, milé a pôsobivé! Ním sa nám odpúšťajú hriechy, ním sa premáhajú nepriatelia, ním sa chorým uľavuje, trpiaci v_nešťastí sa ním posilňujú a potešujú. Teba chvália veriaci, učitelia i_kazatelia, ty posilňuješ pracujúcich a vzpružuješ ochabnutých. Svojou ohnivou vrelosťou zapaľuješ zbožné túžby, spĺňaš vrúcne prosby, napĺňaš nadšením duše rozjímajúcich, s_tvojou pomocou sú oslávení všetci, čo ako víťazi vošli do nebeskej vlasti. Najsladší Ježiš, daj, aby sme aj my s_nimi prežívali radosti tvojho kráľovstva pre tvoje najsvätejšie meno.

Pane, nech sa tešia všetci, čo majú v_teba dôveru, a naveky nech jasajú. Chráň ich a nech sa radujú v_tebe. {*} Čo tvoje meno milujú.

Kráčajú vo svetle tvojej tváre, Pane; deň čo deň sa radujú z_tvojho mena. {*} Čo tvoje meno milujú.

Ježišu, ty zdroj vľúdnosti,

ty nádej všetkej radosti,

ty prameň šťastia, milosti,

ty srdca pravá rozkoš si.

Nádej tých, čo sa kajajú,

láska tých, čo ťa žiadajú,

dobro tých, čo ťa volajú,

čo si tým, čo ťa poznajú.

Ježišu, láska len tvoja

a vďačná mysle obživa,

tá bez odporu napĺňa,

túžbu po láske rozdáva.

Ježišu, láska horúca,

ty nádej duše prahnúca,

hľadá ťa slza kanúca

a z_hĺbky duše tečúca.

Bdej, Pane, stále nad nami,

buď s_nami v_rannom svitaní.

A keď zaženieš noci tmy,

tvoja sladkosť svet naplní.

Ježišu najláskavejší,

jas srdca lásky najvyšší,

zdroj blaha najúžasnejší,

láska tvoja žiaľ utíši.

Výkvet Panny najčistejší,

cit lásky našej najvyšší,

hold chvály buď ti najkrajší

i_vláda v_rajskom zátiší. Amen.

Ant. 2 Požehnané je tvoje slávne sväté meno a chvályhodné i_vyvýšené naveky.

Ant. 3 Mládenci a panny, starci a junáci, chváľte meno Pánovo, lebo iba jeho meno je vznešené.

V_nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v_ktorom by sme mali byť spasení.

Neprestajne budem chváliť tvoje meno. {*} A oslavovať ho budem svojím vyznaním.

Bratia (a sestry), vzývajme Ježiša, ktorý je tichý a pokorný srdcom, a prosme ho:

Bože, ty si dal základ spásy ľudského pokolenia vo vtelení tvojho Slova; udeľ svojmu ľudu milosrdenstvo, o_ktoré ťa prosí, aby všetky národy spoznali, že niet iného mena, ktoré sa má vzývať, iba meno tvojho Jednorodeného.

Ježišu, ty Kráľ prejasný,

víťazov víťaz preslávny,

slasť si nad všetky naše sny,

všetkými celkom žiadaný.

Ty čností Kráľ, slávy Vládca,

Kráľ preslávneho víťazstva,

Ježišu, milostivý darca,

chľúba večného kráľovstva.

Raj zvučí tvojou oslavou,

chvál tvojich večnou ozvenou.

Ježiš je svetu útechou,

zmierenie s_Bohom, obetou.

Ježiš nad nami panuje

v_mieri, čo túžbou ľudstva je.

Srdce, čo mier vždy miluje,

v_srdci Ježiša spočinie.

Ježiša ctíme chválami,

vrúcnymi spevmi, prosbami,

by sme obdarení silami

žiť mohli s_ním nebeskými.

Panny výkvet najčistejší,

cit lásky našej najvyšší,

chvály hold buď ti najkrajší

i_vláda v_rajskom zátiší. Amen.

Ant. 3 Všetky národy, ktoré si stvoril, prídu k_tebe a budú sa ti klaňať, Pane, a tvoje meno oslavovať.

Ustavične sa modlíme za vás, aby vás náš Boh urobil hodnými svojho povolania a svojou mocou uskutočnil každý dobrý zámer a dielo viery, aby bolo oslávené meno nášho Pána Ježiša Krista vo vás a vy v_ňom, podľa milosti nášho Boha a Pána Ježiša Krista.

Ant. na Magnifikat: Veľké veci urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno.

Ježiš, Kráľ a stredisko všetkých sŕdc, ty nás miluješ večnou láskou a súcitne nás k_sebe priťahuješ;

Ježiš, náš pokoj a naše zmierenie, ty zjednocuješ a obnovuješ ľudí v_pokoji a smrťou na kríži porážaš nepriateľstvá;

Ježiš, náš život a naše vzkriesenie, ty vyčerpaných posilňuješ a dušiam dávaš odpočinok;

Angela sa narodila roku 1248 v_Umbrii. Zriekla sa svetskej nádhery, v_ktorej nejaký čas nachádzala záľubu. Vstúpila do Tretieho rádu kajúcnikov sv. Františka. Získala veľa ďalších žien, aby nasledovali jej príklad. Horela láskou k_Bohu a blížnym, najmä ubiedeným. Rovnako vynikala v_pokore, trpezlivosti a chudobe. Boh ju bohato odmenil nebeskými darmi a ona s_nesmiernou láskou uctievala tajomstvá Kristovho života a zanechala po sebe prekrásne dôkazy duchovného učenia, pre ktoré ju právom nazvali „učiteľkou teológov“. Usnula v_Pánovi 4. januára 1309. Pochovali ju vo františkánskom kostole vo Foligne. Za blahoslavenú bola vyhlásená v_r. 1693 a za svätú formou ekvipolentnej kanonizácie 11. októbra 2013 pápežom Františkom.

(Autobiografia e scritti della S. Angela da Foligno, a cura di M. Faloci Pulignani, Città di Castello 1932, s. 394-402)

Môj Bože, urob ma hodnou, aby som mohla poznať vznešené tajomstvo, ktoré je dielom tvojej nevysloviteľnej vrelej lásky, riadenej láskou samej Najsvätejšej Trojice. Je to tajomstvo tvojho najsvätejšieho vtelenia, v_ktorom má svoj počiatok naša spása. Tvoje vtelenie nás obdarúva dvojakým účinkom: po prvé nás napĺňa láskou a po druhé nás uisťuje o_našej spáse. Ó, nepochopiteľná láska! Niet väčšej lásky, ako keď môj Boh sa stáva človekom, aby mňa urobil Bohom. Ó, láska celá sa obetujúca, ty si celkom vyčerpala seba, aby si vytvorila mňa, keď si prijala ľudskú prirodzenosť! Ale nevyčerpala si sa natoľko, aby si dačo stratila zo seba a z_Božej prirodzenosti. Závratná hĺbka tajomstva tvojho vtelenia ma zvádza použiť tieto silné výrazy. Ó, ty nestvorený, stal si sa stvoreným človekom! Ó, ty nehmatateľný, dovolil si nám dotýkať sa ťa! Ó, Bože, urob ma hodnou nazrieť do nesmiernej hĺbky tvojej lásky, ktorú si nám zjavil v_tvojom najsvätejšom vtelení! Nestvorený Bože, urob ma hodnou pochopiť nevysloviteľnú lásku, ktorú si nám zjavil, keď si nám ukázal svojho Syna Ježiša Krista pri jeho vtelení a keď ťa nám sám Syn zjavil ako svojho Otca. Bože, urob ma hodnou poznať a chápať tvoju lásku k_nám, v_ktorej si ma stvoril. Urob ma schopnou, ó, Nepochopiteľný, poznať a posúdiť tvoju neoceniteľnú a vrúcnu lásku aj s_tou celkom sa rozdávajúcou láskou, s_akou si si od večnosti vyvolil ľudské pokolenie, aby hľadelo na tvoju tvár, a nás si uznal za hodných, že tebe, Najvyššiemu, sa zachcelo hľadieť na našu tvár. Ó, najvyššia Bytosť, urob ma hodnou poznať tento dar, ktorý je nad každý iný dar! Veď všetci anjeli a svätí nemajú nič iné, iba že teba, Milovaného, vidia, teba milujú a na teba sa dívajú. Ó, dar, ktorý je nad každý iný dar, veď ty si láska sama! Ó, najväčšie Dobro, urobil si nás hodnými poznávať ťa ako lásku a dávaš nám, aby sme takú lásku milovali! A všetci, čo prichádzajú pred tvoju tvár, budú odmenení podľa lásky, akú mali. A niet ničoho iného, čo by mohlo rozjímajúcich priviesť k_rozjímaniu, iba pravá láska.

Pre lásku môjho Pána Ježiša Krista som pohrdla svetským kráľovstvom a všetkou nádherou sveta. {*} Videla som ho, milujem ho, uverila som v_neho, s_láskou som sa mu oddala.

Moje srdce prekypuje krásnymi slovami, všetko som zasvätila Kráľovi. {*} Videla som ho, milujem ho, uverila som v_neho, s_láskou som sa mu oddala.

Bože, ktorý si svätú Angelu zvláštne obdaril v_rozjímaní o_tajomstvách tvojho Syna; pre jej zásluhy a na jej príhovor daj, aby sme aj my prežívali v_tomto živote tie isté tajomstvá a aby sme sa radovali a plesali, keď sa zjaví vo svojej sláve.

Z_Listov blahoslaveného Didaka Jozefa duchovnému otcovi Františkovi Xaviérovi Gonzálesovi

Starám sa iba o_splnenie toho, čo mi Boh určil. Budem azda taký plodný, otče mojej duše, podarí sa mi získať svet na zemi, aby slávil víťazstvo svätý kríž a ten, čo je na ňom ponížene pribitý? Prídu vari dni, v_ktorých by prízrak zloby miloval svojho Boha a dosiahol, aby ho celý svet miloval?

Hriechy ľudí ma ustavične veľmi tlačia bezpochyby preto, lebo neuvažujem o_svojich vlastných, najťažších. Keď som sa jedného dňa zúčastnil s_komunitou v_chóre a premýšľal som o_tom, túžil som, aby som bol nejako oslobodený od tej záťaže. Keď som rozjímal nad tým, čo môj Pán Ježiš Kristus, hoci nevinný, vykonal a znášal za cudzie hriechy, živo a jasne som si uvedomil, akú mám veľkú povinnosť zmierovania. Mávam strach z_toho istého bremena, keď neraz ľudí zasiahnu prírodné pohromy.

Ako veľmi moje srdce zasahuje časté vyjadrenie, ktoré používaš vo svojich listoch, totiž že som povolaný, aby som bol „kapucínom, misionárom a svätcom“. Nedokážem to čítať bez toho, aby som sa v_srdci celý nechvel príjemnou a podivnou mocou. Toto je pre mňa kľúč, ktorý ma bije bez zranenia každú hodinu a vidím, že je ku mne neoddeliteľne pripojený v_jednotlivých okolnostiach. Keď tak hovoríš, naozaj si Bohom inšpirovaný, keďže som ti nikdy nedal na známosť znamenia, ktoré dali dôvod povolaniu a sprevádzali ho.

Moje srdce sa rozbíja a túži byť celé Božím a nasledovať jeho lásku, to znamená neustúpiť ani pri vrchole od všetkého, čo Pán odo mňa žiada. Preto ak počujem alebo si myslím, že som pre svoje činy hanobený žalobami alebo oznámením, zviera ma úzkosť: „Ja som nesplnil to, čo Boh odo mňa žiada. Oni to poznávajú, ja však nie!“ Ak sa ja biedny bojím upadnúť do nepriazne mocných, videlo by sa mi premôcť to bez mnohej námahy. Ale ak vidím, že som sa len najmenšou čiastočkou odklonil od Božej vôle a jeho lásky, moje srdce sa vzďaľuje od všetkej útechy. Nie som zmätený ani znepokojený, ale taká vnútorná a hlboká skľúčenosť ma drží, že tá, ak sa nemýlim, viac zoslabuje moje sily než telesné námahy. Naplno sa starám o_splnenie toho, čo Boh o_mne ustanovil: jedným slovom, otče môjho srdca a mojej duše, túžim sa dokonale podobať môjmu Pánovi Ježišovi Kristovi, lebo inak svoju lásku preukázať nemôžem.

Dychtím po blízkom, rodinnom a najvyššom styku s_Bohom, hoci drsnom, trpkom a vzdialenom od všetkého pocitu. Chcel by som vo svete spôsobiť úžasné zázraky! Chcel by som prebdieť noci v_modlitbe bez potreby spánku! Chcel by som, aby sa všetci, ktorých oslovím a na ktorých sa pozriem, obrátili. Chcel by som, ale či viem čo? Preto moje srdce nič nenasycuje a verím, že najväčšou mukou, ktorú trpeli svätí, bola nenasýtenosť ich srdca, lebo svoje zámery pre Božiu slávu nevládali uskutočniť.

Sme Kristovými vyslancami a akoby Boh napomínal skrze nás, v_Kristovom mene prosíme: zmierte sa s_Bohom. {*} Lebo nás ženie Kristova láska.

Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v_ňom stali Božou spravodlivosťou. {*} Lebo nás ženie Kristova láska.

Večný Bože, ktorý si blahoslaveného Didaka Jozefa ozdobil znalosťami svätých a obdivuhodne si ho zameral na spásu svojho národa; na jeho príhovor nám dopraj, aby sme poznali, čo je správne a spravodlivé, a ohlasovali všetkým národom nevyskúmateľné Kristovo bohatstvo.

Ant. na Benediktus: Dám vám pastierov podľa svojho srdca, budú vás vodiť dôvtipom a múdrosťou.

Ant. na Magnifikat: Budem hlásať tvoje meno svojim bratom, uprostred Cirkvi ťa budem oslavovať.

Kríž sám osebe je hrozná vec. (Predovšetkým je tým základom, ktorý Kristus pretrpel.) Ale mali by sme veľmi túžiť po poznaní, prečo je vlastne kríž prameňom života. Všetci hľadajú a túžia po večnom živote. Nenájde sa osoba, i_keby to bol hriešnik, ktorá by netúžila po ňom a nehľadala ho. Ale skazení to nerobia náležitým spôsobom, keďže chcú ten život vlastniť spolu so svojou ničomnosťou a hanebnými hriechmi. Cesta, ktorá privádza do večného života, nie je táto, ale tá, ktorá prechádza cez most, ktorý požaduje Kristus. Cez kríž, ktorý premáha našich nepriateľov a víťazí nad nimi. Dívať sa na kríž zvonku je strašné. Ale žiaducou vecou je rozšifrovanie a poznanie zvnútra. Ak uvažujeme povrchne, kríž sa javí ako drevo smrti. Ale kto uvažuje o_jeho podstate, v_súvislosti s_tým, ktorý bol na ňom ukrižovaný, tomu sa ukáže ako strom života.

Kríž je prameňom života a vlieva milosti, ako čítame v_Liste Rimanom: „Mzdou hriechu je smrť, ale Boží dar je večný život.“ Kríž je strom milosti, ktorá oživuje. A my sa stávame novými v_Kristovi, ak sa dáme zavlažiť vodou milosti, ktorá pramení z_pokánia. Toto je drevo, ktoré má moc priviesť človeka zo sucha do zelene, zo smrti do života. Toto je drevo kríža. Ale prečo Boží Syn podstúpil umučenie pre ľudí, a nie pre anjelov? Prečo je človek schopný pokánia a anjel nie?

Človek je taký strom, ktorý začína klíčiť vtedy, keď pocíti vlahu vody, čiže kajúcej milosti. Ak teda v_kríži je strom milosti, ktorá dáva milosť, tak aj my, ktorí sme toľkokrát boli mŕtvi pre svoje hriechy, zatúžme po tomto strome a aj my trpme s_Kristom. Peter hovorí: „Keď Kristus trpel v_tele, aj vy sa vyzbrojte tým istým zmýšľaním.“

Nevidím, ako by sme mohli obstáť na súde, ak nebudeme robiť pokánie. Ak teda chceš priniesť duchovné plody, musíš v_tele zomrieť. Ján oznamuje ten istý Kristov príklad: „Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.“ Ak chceme dosiahnuť plody stromu života spolu s_Kristom, ktorý zomrel na kríži, musíme si navykať na svoje ukrižovanie s_ním.

Kto sa chce stretnúť s_Pánom, nájde ho na kríži, a preto kto opúšťa kríž, opúšťa Pána. A kto so zapálenou mysľou túži po kríži a po Pánovi, nájde ho na kríži, z_ktorého vychádzajú krištáľové pramene milosti.

Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obetu. {*} Ako svoju duchovnú bohoslužbu.

Nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa. {*} Ako svoju duchovnú bohoslužbu.

Všemohúci Bože, ty nám dávaš svätého Bernarda ako mimoriadny vzor pokánia konaného v_opravdivej sile evanjelia; pomôž aj nám žiť na zemi v_zriekaní sa časných vecí, aby sme boli hodní večnej odmeny.

Ant. na Benediktus: Nech je zvelebený Boh Otec, ktorý si nás v_Kristovi vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v_láske.

Ant. na Magnifikat: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.

Všemohúci Bože, ktorý si skrze apoštolskú horlivosť blahoslaveného Odorika rozšíril svoju Cirkev evanjeliovým svetlom o_mnohé východné národy; daj, prosíme, aby sme na jeho príhovor zostávali pevní vo viere a vytrvávali v_nádeji, ktorú nám evanjelium ponúka.

Pán Ježiš prv, ako dobrovoľne položil svoj život za svet, tak usmernil svoju apoštolskú činnosť a sľúbil, že pošle Ducha Svätého, aby oboje vždy a všade spoluúčinkovalo na diele spásy a prinášalo úžitok.

Duch Svätý po celý čas zjednocuje Cirkev v_spoločenstve i_v_službe, vystrojuje ju rozličnými hierarchickými a charizmatickými darmi, ako duša oživuje cirkevné ustanovizne a vlieva do sŕdc veriacich toho istého misijného ducha, ktorý viedol samého Krista. Niekedy priam očividne predchádza apoštolskú činnosť a takisto ju neprestajne rozličným spôsobom sprevádza a usmerňuje.

Pán Ježiš hneď na začiatku „povolal k_sebe tých, ktorých sám chcel, ustanovil Dvanástich, aby boli s_ním, a poslal ich kázať“. Takto boli apoštoli zárodkom nového Izraela a zároveň počiatkom posvätnej hierarchie.

Potom Pán svojou smrťou a zmŕtvychvstaním v_sebe raz navždy uskutočnil tajomstvo našej spásy a obnovy všetkého a dostal všetku moc na nebi aj na zemi. Ale skôr, ako bol vzatý do neba, založil svoju Cirkev ako sviatosť spásy, poslal Otec, a rozkázal im: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v_mene Otca i_Syna i_Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“

Preto povinnosť Cirkvi šíriť Kristovu vieru a spásu vyplýva z_výslovného rozkazu, ktorý po apoštoloch zdedili biskupi, ktorým pomáhajú kňazi, v_jednote s_Petrovým nástupcom, najvyšším pastierom Cirkvi, a vyplýva aj zo životnej sily, ktorú Kristus vlieva do svojich údov.

Poslanie Cirkvi sa teda napĺňa činnosťou, ktorou, poslušná Kristovmu rozkazu a vedená milosťou a láskou Ducha Svätého, je v_plnom zmysle prítomná uprostred všetkých ľudí a národov a príkladom života, kázaním, sviatosťami a ostatnými prostriedkami milosti ich privádza ku Kristovej viere, slobode a pokoju, a tak im otvára slobodnú a bezpečnú cestu k_plnej účasti na Kristovom tajomstve.

Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu! {*} Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený.

Ak sa niekto nenarodí z_vody a z_Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva. {*} Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený.

Všemohúci Bože, sľubné začiatky Rádu menších bratov si posvätil hrdinskou smrťou tvojich svätých mučeníkov Berarda a jeho spoločníkov; ako si im dal odvahu podstúpiť smrť za teba, tak aj nám láskavo pomáhaj, aby sme ťa neohrozene vyznávali svojím životom.

Svätý František z_Božieho vnuknutia poslal šesť vynikajúcich bratov do Marockého kráľovstva, aby tam neochvejne hlásali katolícku vieru. Kým sa ešte zdržiavali v_Aragónskom kráľovstve, brat Vitalis ťažko ochorel. Pozoroval, že jeho choroba sa predlžuje, a keďže nechcel, aby jeho chorobný stav prekážal uskutočniť Božie poslanie, nariadil ostatným piatim bratom, aby pokračovali v_ceste do Maroka a spĺňali Božiu vôľu a príkaz otca Františka. Bratia poslúchli, rozlúčili sa s_chorým bratom Vitalisom a odišli do mesta Coimbry. Odtiaľ šli ďalej v_prestrojení, až došli do mesta Hispaly, kde už vládli Saracéni.

Ktorýsi deň plní nadšenia chodili po meste sami bez sprievodcu, až došli k_hlavnej mešite, modlitebni moslimov. Pokúsili sa vojsť dnu, lenže Saracénov to rozhnevalo, oborili sa na nich najprv krikom, potom ich vytisli von, bili ich a tak im prekazili vstup do mešity. Šli teda ďalej, až nakoniec došli ku kráľovskému palácu. Tu sa predstavili, že prichádzajú ku kráľovi ako vyslanci, ktorých posiela Kráľ kráľov, náš Pán Ježiš Kristus. Pred kráľom sa zoširoka rozhovorili o_katolíckej viere, a keď ho začali prehovárať, aby sa obrátil na kresťanskú vieru a prijal krst, kráľa pochytila taká zlosť, že rozkázal sťať im hlavy. Neskôr však, na radu starších, ich prepustil a poslal do Maroka, ako si to bratia želali.

Len čo vstúpili do mesta, hneď začali hlásať kresťanskú vieru Saracénom zhromaždeným na námestí. Keď sa to kráľ dozvedel, dal ich zavrieť do žalára. Tu ich držal dvadsať dní bez jedla a vody. Pri živote ich držala iba posila z_neba.

Potom si ich dal vladár predviesť. Keď sa presvedčil, že neochvejne zotrvávajú na svojej katolíckej viere, zachvátila ho taká zúrivosť, že rozkázal mučiť ich všetkými možnými spôsobmi. Potom ich dal rozdeliť po domoch a tam nemilosrdne bičovať. Bezcitní kráľovi sluhovia im spútali ruky a nohy, na krk im priviazali povrazy, vláčili ich po zemi a tak surovo ich bičovali, že im bolo skoro vidieť vnútornosti. Nad ich doráňanými telami rozbíjali nádoby naplnené horúcim olejom a octom a tým ich polievali. Črepinami z_rozbitých nádob pokryli ich drsné lôžka, na ne potom hodili ich telá a váľali ich po črepinách. Takto ich trýznili celú noc. Strážilo ich asi tridsať Saracénov a tí ich kruto bičovali. Marocký kráľ, vybičovaný až do zúrivosti, dal si ich predviesť. Trýznitelia, postriekaní ich krvou, ich predviedli spútaných, bez šiat a za stáleho bitia pred kráľa. Keď sa kráľ na nich pozrel a presvedčil sa o_ich nezlomnej viere, dal priviesť niekoľko žien. Všetkých ostatných poslal von a bratom povedal: „Prijmite našu vieru a dám vám tieto ženy, ešte pridám veľa peňazí a v_mojom kráľovstve budete mať čestné postavenie.“ Blažení mučeníci mu však na to odpovedali: „Nechceme ani tvoje ženy, ani peniaze. My sme pre Krista opustili všetko.“ Po týchto slovách kráľ v_prudkom návale zlosti vzal do ruky meč, bratov dal od seba oddeliť a jednému po druhom rozťal hlavu cez čelo. Tri razy si musel vymeniť meč, kým ich so zverskou krutosťou vlastnoručne pozabíjal.

Boží svätí nemali strach z_korbáča katov, veď umierali pre Kristovo meno. {*} Aby sa stali dedičmi Božieho kráľovstva.

Pre Boha sa dávali telesne mučiť. {*} Aby sa stali dedičmi Božieho kráľovstva.

Ant. na Benediktus: Z_hĺbky svojho milosrdenstva posvätil nás Vychádzajúci z_výsosti a skrze svojich svätých mučeníkov zažiaril tým, čo sedia vo tme a v_tôni smrti.

Ant. na Magnifikat: Svätí slávne vyliali svoju krv pre Pána, v_živote milovali Krista a v_smrti ho nasledovali. Preto si zaslúžili korunu víťazstva.

Všemohúci Bože, ktorý si blahoslavenému kňazovi Jánovi Krstiteľovi dal milosť slúžiť tvojej Cirkvi verne až do konca a tak si zaslúžiť palmu mučeníctva; urob nás hodnými nasledovať jeho vieru s_takou istou zbožnosťou a vytrvalosťou.

V_čase prenasledovania Cirkvi, úzkostí a otrasov, keď žil autor Apokalypsy, slovo, ktoré zaznieva vo videní, je slovom nádeje: „Neboj sa! Ja som Prvý a Posledný, a Živý. Bol som mŕtvy, a hľa, žijem na veky vekov a mám kľúče od smrti a podsvetia.“ Stojíme teda pred evanjeliom, pred „radostnou zvesťou“, ktorou je sám Ježiš Kristus. On je „Prvý a Posledný“: V_ňom majú celé dejiny svoj počiatok, v_ňom dostávajú zmysel, smerovanie a dovŕšenie; v_ňom a s_ním, v_jeho smrti a v_jeho zmŕtvychvstaní je už všetko povedané. On je ten „Živý“: bol mŕtvy, ale teraz žije na veky vekov. On je „Baránok“, ktorý stojí vzpriamený pred trónom Boha: je „zabitý“, pretože vylial za nás na kríži svoju krv; „stojí vzpriamený“, pretože sa navždy vrátil do života a tak nám dal poznať bezhraničnú silu Otcovej lásky. V_„pravej ruke mal sedem hviezd“, teda prenasledovanú Božiu Cirkev, bojujúcu proti zlu a hriechu, ktorá má však zároveň právo radovať sa a víťaziť, lebo je v_rukách toho, ktorý už nad zlom zvíťazil. On „prechádza medzi siedmimi zlatými svietnikmi“, čiže je prítomný vo svojej modliacej sa Cirkvi a pôsobí v_nej. On je takisto ten, „ktorý príde“, kráčajúc v_poslaní a účinkovaní Cirkvi cez celé ľudské dejiny; on prichádza ako kosec na konci čias, aby všetko priviedol k_zavŕšeniu.

Chcel by som však obrátiť pozornosť najmä na niektoré znaky viditeľné vo vlastnom cirkevnom živote. Predovšetkým chcem spolu so synodálnymi otcami znova pripomenúť, aby sa nikdy nezabudlo na veľkolepý znak nádeje, ktorý poskytli toľkí svedkovia kresťanskej viery v_minulom storočí na Východe i_na Západe. Oni boli schopní osvojiť si evanjelium aj v_situáciách nepriateľstva a prenasledovania a často to dokazovali až do krajnosti – preliatím krvi. Títo svedkovia, najmä mučeníci, sú najvýrečnejším, veľkolepým svedectvom, ktoré od nás vyžaduje úctu a napodobňovanie. Dokazujú životnú silu Cirkvi; žiaria ako svetlá Cirkvi a ľudstva, lebo dali v_temnotách zažiariť Kristovmu svetlu. Ako príslušníci rozličných kresťanských vyznaní sú aj žiarivým znakom nádeje na ekumenickú cestu, pretože ich krv istotne je „živou miazgou jednoty Cirkvi“.

Okrem toho nám jednoznačne hovoria, že martýrium je najvyšším stelesnením evanjelia nádeje: „Mučeníci ohlasujú práve toto evanjelium a vydávajú zaň svedectvo obetovaním vlastného života až po preliatie krvi, lebo bez Krista nemôžu žiť a sú ochotní zaňho zomrieť v_presvedčení, že Ježiš je Pán a Spasiteľ človeka a že teda človek iba v_ňom nájde pravú plnosť života. Týmto spôsobom sú podľa napomenutia apoštola Petra pripravení obhájiť sa pred každým, kto ich vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je v_nich. Navyše mučeníci vysluhujú evanjelium nádeje, pretože obetovanie života je najradikálnejšia a najvznešenejšia manifestácia živej, svätej, Bohu milej obety, ktorá je ich duchovnou bohoslužbou – pôvodom, dušou a vyvrcholením každej kresťanskej bohoslužby. A napokon slúžia evanjeliu nádeje, lebo svojím mučeníctvom vyjadrujú najvyšší stupeň lásky a služby človeku, pričom ukazujú, že poslušnosť zákonu evanjelia napomáha mravný život a také sociálne spolužitie, v_ktorom sa ctí a podporuje dôstojnosť a sloboda každej osoby.

Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. {*} Už mám pripravený veniec spravodlivosti.

A vôbec všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša a pre účasť na jeho utrpení tým, že sa mu pripodobním v_smrti. {*} Už mám pripravený veniec spravodlivosti.

Ladislav Batthyány-Strattmann sa narodil 28. októbra 1870 v_Dunakiliti (Maďarsko). Jeho otec opustil rodinu a matka sotva dvanásťročného chlapca zomrela po dlhej chorobe. Kvôli nedostatočnému výkonu a správaniu musel Ladislav často meniť školu. Mladý muž s_cholerickými sklonmi, bez orientácie, študoval vo Viedni najprv chémiu, filozofiu a astronómiu. Z_tohto obdobia pochádza jedna dcéra, za ktorú však niesol po celý život zodpovednosť. Vo veku 25 rokov nastala zmena. Študoval medicínu a v_r.1898 sa oženil so zbožnou grófkou Máriou Theresiou Corethovou, s_ktorou mal 13 detí.
Čoskoro po získaní diplomu z_medicíny založil nemocnicu v_Kittsee (Burgenland). 4. októbra 1916, na sviatok sv. Františka, vstúpil spolu so svojou manželkou a ich 16-ročným synom vo františkánskom kostole v_Bratislave do Tretieho rádu. Keď sa rodina po prvej svetovej vojne presťahovala do Körmendu (Maďarsko), založil aj tam nemocnicu. Denne ošetril 80 až 100 pacientov a ročne vykonal niekoľko stoviek očných operácií. Chcel byť lekárom chudobných a liečiť nie len telo, ale i_dušu. Pri ošetrovaní chorých sa vedel úplne spojiť s_Kristom. Pacientov ošetroval bezplatne a chudobným dával so sebou ešte peniaze. Po ťažkom utrpení zomrel 22. januára 1931 vo Viedni a bol pochovaný vo františkánskom kostole v_Güssingu. Pápež Ján Pavol II. vyhlásil „františkánske“ knieža a „lekára chudobných“ 23. marca 2003 v_Ríme za blahoslaveného.

Chceš spoznať prostriedok, s_ktorého pomocou môžeš u_dobrého Boha dosiahnuť všetko? Týmto prostriedkom je modlitba. Modlitbou získavaš účasť na Božej moci. Ježiš nás uisťuje: „Veru, veru, hovorím vám: Všetko, o_čo budete prosiť môjho Otca v_mojom mene, ja vám to dám.“{n}porov. {r}Jn 14,12.13{/r}{/n} Už toto slovo „otec“ ukazuje, že sa musíš na neho obracať s_detskou dôverou a láskou. My všetci bez výnimky bezpodmienečne potrebujeme modlitbu. Sám Vykupiteľ zjavuje: „Proste, a dostanete.“{n}{r}Lk 11,9{/r}{/n} To nie je len nejaká rada, ale jeho príkaz. Kto neprosí, ten aj neobdrží. O_tom hovorí svätý Augustín: Boh, Pán, si želá a chce, aby sme dosiahli milosť. Svoju milosť dáva ale iba tým, ktorí o_ňu prosia.

Niekedy na to viacerí odpovedia: Boh predsa vie, čo potrebujem. Na túto námietku odpovedám: Aj otec vie, čo jeho dieťa potrebuje, čo mu spôsobí radosť. Avšak očakáva, že o_to poprosí. Tým si totiž dieťa uvedomí to, od koho obdržalo dary a komu sa musí za to poďakovať. Máme nejakého väčšieho dobrodincu než Boha? Jemu máme ďakovať za všetko naše telesné i_duchovné dobro. Neváhajme sa mu teda úplne zveriť, prosiť ho o_to a každý deň mu za to úprimne poďakovať.

Iní namietajú: Často som sa modlil, avšak nedostal som to, o_čo som sa modlil. Vyhovie teda otec každej prosbe svojich detí? Iba tým však, ktoré poslúžia ich dobru! Boj je nekonečne múdry, jeho podivuhodné riadenie a cesty sú nepochopiteľné. Preto mu pokojne smieme prenechať rozhodnutie, ktoré z_našich prosieb poslúžia nášmu dobru, takže nám ich splní.

Modli sa s_vytrvalosťou. Nebolo nám totiž sľúbené, že naša modlitba bude hneď vypočutá. Mysli na svätú Moniku. Modlila sa počas mnohých rokov, aby sa duch jej syna otvoril svetlu Pravdy, a jej úpenlivá prosba bola vypočutá. Jej syn sa stal veľkým „svätým“ Augustínom. Modli sa s_úplnou dôverou. Na modlitbu nie je naše srdce žiaľ dosť veľké. Vieme predsa: Do malého džbánu sa zmestí len málo vody, do veľkého však viac. Naše srdce sa – alegoricky povedané – dôverou a nádejou rozširuje, aby doň prúdilo veľa milosti. Nedôvera a beznádej zmenšujú objem nášho srdca a obmedzujú mieru vtekajúcej milosti.

Modli sa „Otčenáš“. Premýšľaj často o_jednotlivých slovách a prosbách. Medzi tvojimi prosbami majú byť vždy najdôležitejšie sláva Boha a spása tvojej duše.

Ak si sa už dávno dobre nemodlil, začni teraz! Modlitba je dôležitá zvlášť v_čase pokušenia. Kto v_boji nepoužíva svoje zbrane, bude porazený. V_duchovnom boji je ale modlitba našou najlepšou zbraňou, ktorá nás nikdy nezradí.

Modli sa ráno, keď vstaneš. Popri starostlivosti o_telo je dôležité, aby si nezabúdal aj na tvojho Stvoriteľa a Otca. Potrebuješ predsa každý deň jeho požehnanie. Rovnako dôležitá je večerná modlitba. Poďakuj Bohu za všetko, čo si dostal, a vzbuď si vo svojom duchu hlbokú ľútosť.

Modlitba priťahuje ako magnet otcovské požehnanie Boha na teba a na všetkých trpiacich ľudí.

Vo vašom srdci nech vládne Kristov pokoj; k_tomu ste povolaní ako údy jedného tela. A buďte vďační! {*} Jeho chvála nech znie v_zhromaždení svätých.

Spievajte Pánovi pieseň novú. {*} Jeho chvála nech znie v_zhromaždení svätých.

Ak by mal byť jeden z_bratov ťažko chorý, nech by bol kdekoľvek, nemajú ho iní bratia opustiť bez toho, aby určili jedného alebo ak treba viacero bratov, ktorí mu budú slúžiť, ako by chceli byť sami obslúžení. V_najkrajnejšom prípade núdze ho môžu zveriť nejakej osobe, ktorá sa má ujať jeho choroby.

A prosím chorého brata, aby za všetko vzdával vďaky Stvoriteľovi, a nech žiada byť takým, akým ho chce Pán, zdravým alebo chorým. Lebo všetkých, ktorých Boh vopred predurčil k_večnému životu, tých poúča ostňami úderov a chorôb a duchom ľútosti, ako hovorí Pán: „Ktorých milujem, tých karhám a trescem.“{n}{r}Zjv 3,19{/r}{/n} Ak sa naproti tomu rozčuľuje alebo hnevá, buď na Boha alebo na bratov, alebo azda dotieravo žiada lieky, pretože príliš veľmi túži oslobodiť svoje telo, ktoré predsa čoskoro zomrie a je nepriateľom duše, vnuká sa mu to potom od Zlého, a je telesný a zdá sa, že nepatrí k_bratom, pretože miluje telo viac než dušu.

Buď pochválený, môj Pane, za tých, čo odpúšťajú pre Tvoju lásku a znášajú slabosť a trápenie. {*} Lebo ty, Najvyšší, ich budeš korunovať.

Blahoslavení tí, čo to pokojne znášajú. {*} Lebo ty, Najvyšší, ich budeš korunovať.

Bože, ty si blahoslaveného Ladislava naplnil obdivuhodnou horlivosťou, aby sa staral o_dobro chudobných a chorých a zachoval rodinu vo vernosti a láske. Daj, aby sme na jeho príhovor prichádzali našim bratom a sestrám na pomoc v_ich ťažkostiach a vytrvalo ti slúžili vo všetkých životných okolnostiach.

Božie Slovo – Ježiš Kristus_–

dávaš svetu žiaru istú,

žiaru do sŕdc všetkým z_nás,

na púť k_Tebe svit a jas.

Keď bezcieľne pusto blúdil

jeden z_Tvojich prostých ľudí

zbožnosť ženy si mu dal_–

cez ňu vieru daroval.

Liečiť túžil biednych blížnych,

telo, dušu aj s_ich krížmi_–

každého z_nás Bohu dať,

s_Ním nás v_nebi milovať.

S_láskou liečil naše rany.

V_každom, kto ním bol vnímaný,

videl Krista samého_–

spoliehal sa na neho.

„Pane, daj mi oči zdravé,

veď k_Tebe sa modlím práve...

Prosím, zázrak vo mne sprav_–

prosím ja i_Ladislav!“

Otče, prameň nášho svitu,

svetlo duše – Boh Syn – si tu,

Duch Tešiteľ – Svetlo, Jas_–

všetkým Trom buď chvála v_nás! Amen.

Ant. na Benediktus: Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.

Ant. na Magnifikat: Kto počúva moje slová a uskutočňuje ich, podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale.

Narodil sa v_Sassari (Sardínia) v_roku 1564 v_chudobnej rodine. Do kláštora Menších bratov konventuálov vstúpil v_rodnom meste a v_roku 1586 bol vysvätený za kňaza. Jeho horlivosť v_láske k_blížnym vyzrela do misijného povolania. V_roku 1599 sa podujal oslobodiť zo zajatia a zachrániť pred odpadnutím od viery svojho bratranca a spolubrata, ktorý bol od roku 1590 v_alžírskom otroctve. Keď však v_júli 1602 prišiel do Afriky, kvôli španielsko-tureckej vojne nemohol uskutočniť plánovaný výkup. Padol do tureckého zajatia a uznaný za špióna bol odsúdený na smrť. Napriek tomu, že bol opakovane vyzvaný k_tomu, aby sa stal moslimom a tak sa zachránil, rozhodne to odmietol: radšej si prial byť za živa stiahnutý z_kože, ako zaprieť vieru. Zomrel 25. januára 1603, vyznávajúc svoju vernosť Kristovi a františkánskemu povolaniu, v_modlitbe o_svetlo viery pre svojich katov, ktorí sa jej vzdali.

Milostivý Bože, ty si vzbudil v_blahoslavenom kňazovi Františkovi odvahu vystaviť sa nebezpečenstvu za oslobodenie blížneho a vernosť Kristovi až po mučenícku smrť, na jeho príhovor nám udeľ milosť svedčiť o_evanjeliu so živou vierou, činnou láskou a s_nezdolnou nádejou.

Dňa 29. marca 1606 vo Valladolid, mne – Františkovi zo Santander, predstavil brat Anton Daza, v_mene rádu sv. otca Františka, ako svedka Jána Andreja, pôvodom zo Sardínie. Po prísahe zloženej v_mene Božom s_pravou rukou položenou na znaku kríža ako stanovuje zákon, prisľúbil hovoriť pravdu o_jemu známych udalostiach.

Ohľadom záležitosti, kvôli ktorej vypovedal, svedok vyznal: v_čase, keď on bol väzňom už viac než 22 rokov, brat Matúš de Aguirre poslal, spolu s_listom pre kráľa Filipa, nášho panovníka, svojho druha, brata Františka, ktorého priezvisko – ako tvrdil – nepozná. Vie len to, že bol rehoľníkom, kňazom, mal tridsať rokov, gaštanovú bradu, postavu strednej veľkosti, pôvodom bol z_mesta Sassari v_Sardínskom kráľovstve. Maurskí sprievodcovia ho podviedli a namiesto toho, aby ho priviedli k_prístavu, kde sa mal nalodiť, ho zatiahli na turecké územie, kde bol uväznený služobníkmi kráľa Alžíru. Nesúhlasili s_výkupným a v_presvedčení, že je spomínaným bratom Matúšom z_Aguirre, ho odsúdili na smrť. Výrok sa mal vykonať v_meste Alžír a preto ho tam odviedli pred radu, nazývanú po arabsky diwan, ktorá rozhodla, že bude zaživa stiahnutý z_kože a vhodili ho do jamy po pás.

Tento svedok videl ako ho Mauri a Turci, cestou na miesto umučenia, presvedčovali, aby sa vzdal našej milovanej katolíckej viery a že brat František, vyznávajúc a ohlasujúc pravdu našej svätej viery, odpovedal, že v_nej sa narodil a v_nej chce aj zomrieť. Preto, priviedli jedného kata, gréckeho odpadlíka, ktorý bol bez uší a tvrdil, že mu ich odrezali kresťania a že tento muž pred ním musí za to zaplatiť. Potom svedok videl, ako sa kat s_nožom v_ruke priblížil k_odsúdencovi, ktorý mal zviazané ruky a ležal v_spomínanej jame, do ktorej ho vhodili; tam mu urobil rez od ucha, cez chrbát, až po pás. Brat František to znášal s_nezvyčajnou odhodlanosťou, vzývajúc najsvätejšie meno Ježišovo a našej Pani, modliac sa žalmy. Kat ďalej sťahoval z_neho kožu s_ohromnou surovosťou. Keď prišiel k_rukám, odrezal kožu a amputoval mu ruky v_zápästiach. To isté urobil na nohách. Svedok videl, že keď mu potom kat strhol kožu z_hrude a stiahol ju až na úroveň žalúdka, brat František v_obrovských bolestiach s_očami upriamenými na nebo povedal: „Do tvojich rúk, Pane, porúčam svojho ducha: ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný.“ Pri týchto slovách vydýchol.

Keď kat skončil sťahovanie z_kože, vzal ju, vyplnil ju slamou a umiestnil na vrchol brány, ktorú nazývajú Babason. Telo a kosti rozhodili po poliach. Tento svedok a iní kresťanskí otroci išli ich pozbierať, no nenašli ich; dozvedel sa však, že iní ich už pozbierali a zaniesli na územie kresťanov.

Ale ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista, {*} Ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa.

Veď ja som dostal milosť nielen v_Krista veriť, ale aj trpieť pre neho. {*} Ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa.

Všemohúci Bože, vo svätej panne Hyacinte si roznietil vrúcnu lásku k_tebe a dal si ju za príklad ustavičného umŕtvovania; na jej príhovor nám daj, aby sme oplakávali svoje hriechy a zotrvávali v_tvojej láske.

(Expositio in Psalmum VI: Collectio Ss. Ecclesiæ Patrum, vol. 3, p. 73; De poenitentia, vol. 21, p. 581)

Takéto je ovocie pokánia, toto sa získava slzami ľútosti. Duša totiž, keď sa hlboko ponára do skrúšenej ľútosti, viac už nepodľahne nijakej vášni. Aj my to tak robme, nech by to bol ktokoľvek, hoci aj s_kráľovskou korunou na hlave, a keby nám chcel ublížiť, odmietnime sa s_ním priateliť. Nič nie je odpornejšie na mužovi, hoc by to bol aj sám kráľ, ako keď sa oddáva dajakej neresti. Rovnako nič nie je na človeku vznešenejšie, hoc by bol aj zajatcom, pokiaľ sa zachoval čestne a statočne. „Lebo Pán vyslyšal môj hlasný plač.“ Nevraví jednoducho: „vyslyšal môj hlas“, lež vraví: „vyslyšal môj hlasný plač“. Všimni si, ako sa zoširoka a zreteľne vyjadruje, keď hovorí „hlasný plač“. Pri slove „hlasný“ nemyslí na silu zvuku, lež na stav duše, jej vzrušenie a nadšenie. A pri slove „plač“ nemyslí iba na slzy tečúce z_očí, ale má na mysli aj ten plač, ktorý pramení z_duše. Kto sa totiž rozhodne pre pokánie a Boh ho vyslyší, ten môže dosiahnuť aj také vzácne dobro, že odvráti ľudí od hanebného spôsobu života. „Všetci moji nepriatelia nech sa zahanbia a nech sa zdesia náramne a zahanbení nech sa ihneď stratia.“ Vravím, že takáto prosba prináša ten najväčší účinok: totiž pocit hanby nad zlom a následne aj odvrátenie sa od zla. Človek, ktorý kráča po ceste hriechu, ak mu tvár sčervenie od hanby nad zlom a odvráti sa od neho, ten zanechá aj hriech. Keď vidíme človeka kráčať strmým svahom k_priepasti a chceme ho zastaviť, aby ďalej nešiel, zavoláme na neho: „Človeče, kam sa uberáš, veď pred tebou je priepasť!“ Takisto aj hriešnika môžeme priviesť k_obráteniu. Aj splašený kôň v_divom cvale rýchlo by sa mohol zabiť, keby ho dakto nezadržal.

Bratia, preto sa chopme pokánia, veď je to prostriedok na dosiahnutie spásy. Užívajme tento liek, ktorý hubí naše hriechy. Pravé pokánie sa však nehlása iba slovom, ale dokazuje sa skutkami. Je to pokánie, ktoré zo srdca priamo vymaže škvrnu bezbožnosti. Lebo „obmyte sa,“ hovorí Pán, „očistite sa, odstráňte mi spred očí zlobu svojho zmýšľania“. Načo tento nadbytok slov? Či slová „odstráňte zlobu svojho zmýšľania“ nie sú dostačujúce, aby sa nimi naznačilo všetko? Na čo ešte pridáva slová „odstráňte mi spred očí“? To preto, lebo ináč vidí oko ľudské a ináč vidí oko Božie. „Človek vidí iba vonkajšok, ale Pán vidí do srdca.“ Tým chce povedať, aby sme pokánie nepredstierali iba navonok, ale aby sme ovocie pokánia predkladali pred jeho prenikavý zrak, ktorý vidí aj skryté veci.

Nevydatá žena a panna. {*} Rozmýšľajú o_Pánových veciach, aby boli sväté telom i_duchom.

Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý. {*} Rozmýšľajú o_Pánových veciach, aby boli sväté telom i_duchom.

Láskavý Bože, ty si nám dal vo sv. Jozefovi z_Leonissy neúnavného kazateľa tvojho evanjelia; udeľ nám na jeho príhovor, aby sme sa oduševnili tým istým nadšením v_dobývaní duší a v_tvojej službe.

Evanjelium a dobrá zvesť o_príchode Pána na svet prostredníctvom Panny nemajú byť napísané len na strane papiera, ale nadovšetko v_hĺbke nášho srdca. Vskutku medzi Mojžišovým zákonom a zákonom milosti je nasledujúci rozdiel: ten prvý bol vytesaný na kamenných tabuliach, naproti tomu tento sa nazýva zákonom milosti, lebo skrze vliatie milosti Ducha Svätého je vtlačený do sŕdc ľudí.

Tak sa uskutočnil Boží prísľub, ktorý prostredníctvom Jeremiáša hovorí: „Uzavriem s_vami svoju zmluvu, nie takú, akú som uzavrel s_vašimi otcami.“ A upozorniac na túto novú zmluvu, pripája: „Svoj zákon vložím do ich srdca.“ Preto každý kresťan má byť živou knihou, v_ktorej možno čítať evanjeliovú náuku. V_takom duchu hovoril sv. Pavol Korinťanom: „Vy ste náš list, napísaný nie atramentom, ale Duchom živého Boha prostredníctvom našej služby, nie na kamenných tabuliach, ale na živých tabuliach srdca.“

Listom je naše srdce. Pisateľom je Duch Svätý prostredníctvom mojej služby. Preto moja reč je ako pero pisateľa, ktorý píše rýchlo. A Boh chce, aby reč kazateľa, poháňaná Duchom Svätým a kropená krvou nepoškvrneného Baránka, bola vždy rýchlo písaná vo vašich srdciach. Ale ako sa bude môcť písať na list už popísaný? Ak sa nezotrie predošlé písmo, tak sa nemôže písať nové.

Vo vašom srdci je už vpísaná lakomosť, pýcha, zmyselnosť a iné nečnosti. Ako tam budeme môcť napísať: skromnosť, čistota a iné čnosti, ak tie predošlé neresti nie sú vymazané? Keby ľudia mali v_sebe vtlačené písmo tohto druhu, boli by ako svätá kniha a ich príkladné správanie by bolo poučením pre druhých. Preto Pavol pripája k_vyššie citovanej pasáži: „Vy ste list, ktorý môžu všetci čítať a poznať.“

Predstavení a kazatelia musia jemne pristupovať k_prilákaniu všetkých na cestu pravdy, lebo všetci sa nemôžu dať presvedčiť samými polovičatosťami. Pavol, najhorlivejší služobník Krista a dobyvateľ duší, preto hovoril: „Pre židov som sa stal akoby židom a bol som akoby bez zákona pre tých, čo neboli pod zákonom.“ Preto sa prispôsobuje všetkým. Preto uzatvára: „Stal som sa všetko pre všetkých, aby som všetkých získal Kristovi.“

Ja tak bežím, nie ako na neisto, krotím tvrdo svoje telo a podrobujem si ho. {*} Aby som spasil duše.

Ant. na Magnifikat: Pre slabých som sa stal slabým, aby som získal slabých. Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých. Všetko robím pre evanjelium.

Peter Baptista sa narodil v_Španielsku roku 1542. Keď skončil štúdiá a prijal kňazské svätenie, pobral sa do krajín Ďalekého východu, aby tam ohlasoval evanjelium. Veľa rokov pôsobil na Filipínach. Roku 1593 ho poslali do Japonska spolu s_ďalšími rehoľnými bratmi. Bol veľmi horlivý, v_práci podnikavý a neúnavný. Mnohých získal pre katolícku vieru, staval kostoly a nemocnice. Keď však vypukli v_krajine náboženské a občianske nepokoje, jeho misionárska činnosť sa prerušila. Petra Baptistu zajali a odviedli do mesta Nagasaki. Cestou ho rozvášnený dav sprevádzal výsmechom a hanobením. V_Nagasaki ho odsúdili na smrť ukrižovaním a spolu s_ním aj jeho spolubratov františkánov, troch jezuitov a pätnásť františkánskych terciárov. Mučenícku smrť podstúpili 5. februára 1597.

Bože, posila všetkých mučeníkov, ty si priviedol svätého Petra Baptistu a jeho spoločníkov k_večnému životu ich mučeníckou smrťou na kríži; na ich orodovanie daj nám silu, aby sme statočne vyznávali vieru a zachovali si ju až do smrti.

Je nás tu šesť bratov františkánov. Všetkých nás zajali a mnoho dní nás držali vo väzení. S_nami sú aj traja Japonci zo Spoločnosti Ježišovej, z_ktorých jeden má už rehoľné sľuby, a ďalší veriaci kresťania. Všetkých dovedna je nás dvadsaťštyri. Nateraz sme na pochode v_tomto drsnom zimnom mesiaci. Vedú nás pod dozorom početnej vojenskej hliadky na koňoch. V_niektorých dňoch vyslali dokonca až dvesto ľudí, aby nás strážili. Nás to však nijako neruší, pokračujeme v_ceste a útechu i_silu čerpáme iba u_Pána. Veď v_rozsudku vynesenom nad nami sa hovorí, že máme byť ukrižovaní, keďže sme napriek zákazu vladára ohlasovali Boží zákon, a ostatní iba preto, že sú kresťanmi. Tí, čo túžia zomrieť pre Krista, teraz majú na to vhodnú príležitosť. Domnievam sa totiž, že veriacich tejto krajiny by veľmi posilnilo, keby tu boli rehoľníci nášho rádu. Ale nech sú si istí, že kým tu bude vládnuť terajší kráľ, nebudú rehoľníci v_našom rúchu dlho chodiť po Japonsku, pretože ich urýchlene pošle do večnosti, kam aj nás teraz vedie.

Vynesený rozsudok nad nami napísali na dosku a tú nosia pred nami. Hovorí sa v_ňom, že sme boli odsúdení preto, lebo sme ohlasovali zákon Nauan (čiže kresťanský) aj napriek zákazu Taycosama. A keď prídeme do Nagasaki, že nás ukrižujú. Preto sa veľmi radujeme a tešíme v_Pánovi, lebo obetujeme svoje životy pre ohlasovanie jeho evanjelia. Je nás tu šesť rehoľných bratov a osemnásť Japoncov. A všetci sme odsúdení na smrť, jedni ako kazatelia, ostatní ako kresťania. Z_rehole jezuitov jeden je rehoľný brat, jeden katechéta a jeden laik.

Z_väzenia nás vyviedli a naložili na vozy. Všetkým nám odrezali časť ucha, a tak nás viezli po uliciach mesta Meaci. Za nami šiel veľký zástup ľudí a vojakov. Potom nás vrátili do žalára. Nasledujúci deň nám pevne zviazali ruky za chrbát a jazdci nás hnali až do Usaky. Na druhý deň nás znovu vyviedli zo žalára, posadili na kone a vodili nás ulicami mesta. Potom nás priviedli ešte do mesta Sakay a tam urobili s_nami to isté. Vo všetkých troch mestách šiel s_nami aj obecný hlásnik. Vedeli sme, že sme boli odsúdení na smrť, ale až v_Usake sme sa dozvedeli, že na vykonanie rozsudku bolo nám nariadené ísť do Nagasaki. Pre lásku Božiu vrúcne nás odporúčajte Bohu, aby Boh láskavo prijal obetu nášho života. Ako som sa tu dopočul, vraj nás ukrižujú v_najbližší piatok, pretože v_tento deň nám v_meste Meaci odrezali časť ucha. My sme to prijali ako obetný dar Bohu. Preto vás všetci úpenlivo prosíme: pre Božiu lásku modlite sa za nás.

Milovaní bratia, pomáhajte nám modlitbami, aby naša smrť sa stala milou vznešenému Bohu, a my v_nebi, kam dúfame, že prídeme podľa Božej vôle, budeme pamätať na vás. Ale ani tu na zemi nezabúdam na vašu lásku, lebo z_celého srdca som vás miloval a milujem. Želám vám pokoj a odporúčam vás do lásky nášho Pána Ježiša Krista. Zbohom, milovaní bratia, už niet viac času na rozprávanie. Až v_nebi. Pamätajte na mňa.

Nechcem sa chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista. V_ňom je naša spása, život a vzkriesenie. {*} Skrze neho sme boli spasení a vyslobodení.

Vy ste dostali milosť nielen v_Krista veriť, ale aj trpieť pre neho. {*} Skrze neho sme boli spasení a vyslobodení.

Ant. na Benediktus: Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč? Ale v_tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje.

Ant. na Magnifikat: Kristus sám vyniesol naše hriechy na svojom tele na drevo, aby sme zomreli hriechu a žili pre spravodlivosť.

Pane a Bože náš, ty si dal mnohým pannám svätú Koletu za príklad a sprievodkyňu na ceste k_dokonalosti podľa evanjelia; prosíme ťa, daj, nech je v_nás stále pravý serafínsky duch, ako to ona múdro vysvetľovala a obdivuhodne potvrdzovala svojím životom.

Milované dcéry, poznajte svoje sväté povolanie, svoju vznešenú dôstojnosť a pravú dokonalosť. Nevedomosť totiž veľmi škodí, poznanie je však veľmi užitočné. Preto skúmajte, kam vchádzate bránou Božieho vnuknutia a láskavého povolania. Náš milý Spasiteľ hovorí: „Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne môj Otec“, totiž vnuknutím. Tento požehnaný vstup na žírne pole dokonalosti podľa evanjelia nie je nič iné ako vzopretie sa svetu, telu a vlastnej vôli. Tak totiž vraví požehnaný Ježiš, narodený z_Panny: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba a vezme svoj kríž.“ Pritom nemôže vynechať pokánie za spáchané hriechy, aby neurazil Boha a aby si lepšie chránil Božiu milosť.

Preto, milované dcéry, uvedomte si, že bez vašej zásluhy ste boli povolané k_dokonalej poslušnosti. Buďte poslušné vo všetkom, čo neuráža Boha. „Ježiš sa stal poslušným až na smrť.“ A nestačí poslúchať iba na nejaký čas alebo len v_niečom, ale treba poslúchať vo všetkom, čo nie je proti Bohu, proti duši a svätej regule. Nedávajme prednosť vlastnej mienke pred mienkou našich predstavených. Opravdivá múdrosť sa totiž podriaďuje Ježišovi a jeho milovanej panenskej Matke. Skutočne poslušný človek čokoľvek koná, robí to kvôli Bohu a jednoducho nemyslí na nič iné, iba pravdivo poslúcha. A poslúcha s_takou úctou, akoby príkaz prijímal z_úst samého Ježiša. Aj preto sa príkaz stáva ľahším podľa ľudského chápania a pred Bohom je cennejšia pokorná poslušnosť, lebo z_neposlušnosti pochádzajú mnohé zlá. Jedna modlitba poslušného človeka má totiž väčšiu moc než stotisíc modlitieb neposlušného človeka. Ak poslúchneme Boha, aj on sám nás poslúchne.

Náš Pán si želá, aby sme po sebazaprení niesli svoj kríž. A tým je náš sľub chudoby. Kríž je nám ťažký vtedy, keď túžime mať aj niečo iné okrem toho, ktorý niesol kríž na svojich ramenách a pokladal sa za hodného na ňom zomrieť. Ó, milované dcéry, milujte a obľúbte si túto prekrásnu čnosť podľa príkladu Ježiša Krista, nášho svätého otca Františka a našej matky sv. Kláry! Vo svojich tiesňach buďte silné, aby ste tým ľahšie mohli dôjsť do kráľovstva, do ktorého ste povolané, a to po ceste tej chudoby, ktorú ste sa dobrovoľne rozhodli zachovávať. Preto žite ako opravdiví chudáci a vydržte tak až do smrti, milované dcéry, tak ako to urobil pre nás náš milý Spasiteľ na kríži. Pretože na svete je málo takých, ktorí by obľubovali chudobu takéhoto druhu, tým väčšiu príležitosť máme my, aby sme ju milovali hneď po svätej poslušnosti, ktorú vám nadovšetko odporúčam. Verne si ochraňujme to, čo sme sľúbili. A ak sme sa z_ľudskej krehkosti v_niečom prehrešili, vždy sa bez otáľania pozdvihnime svätým pokáním. Usilujme sa správne žiť a sväto zomrieť. A Otec všetkého milosrdenstva, Syn pre svoje umučenie a požehnaný Duch Svätý, prameň všetkého pokoja, šťastia a lásky, nech nás všetkých naplní svojou potechou. Amen.

Boh vyvolil tých, čo sú vo svete chudobní, aby boli bohatí vo viere a dedičia kráľovstva. {*} Ktoré prisľúbil tým, čo ho milujú.

Blahoslavení chudobní v_duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. {*} Ktoré prisľúbil tým, čo ho milujú.

Ant. na Benediktus: Dosiahla slávu u_svojich súčasníkov, už za jej života ju chválili.

Ant. na Magnifikat: Ty obľuba nášho ľudu, lebo si mužne konala. Tvoje srdce dostalo posilu, pretože si milovala čistotu.

Bože, ty si vnukol svätej Anežke, aby dala prednosť poníženosti kríža pred pôvabom kráľovských pôžitkov; na jej orodovanie nám daj, aby sme vždy obracali svoju myseľ k_veciam nebeským a odpútali sa od vecí pozemských.

Ďakujem štedrému Darcovi milosti, od ktorého, ako veríme, pochádza každý dobrý údel a každý dokonalý dar, že ťa ozdobil toľkými poctami čností a preslávil znakmi takej veľkej dokonalosti, že ako horlivá napodobňovateľka dokonalého Otca si zasluhuješ, aby si sa stala dokonalou, aby jeho oči na tebe neuvideli nič nedokonalé.

To je tá dokonalosť, ktorou sa s_tebou spojí sám Kráľ vo svadobnej komnate, kde sedí slávny na hviezdnom tróne, pretože si pohrdla vznešenosťou pozemského kráľovstva a odmietnutím ponuky na cisárske manželstvo ako menej dôstojné stala si sa nasledovateľkou presvätej chudoby v_duchu veľkej pokory a najvrúcnejšej lásky a šla si oddane v_šľapajach toho, s_ktorým si si zaslúžila spojiť sa sobášom.

Dobre viem, že oplývaš čnosťami, preto budem šetriť obšírne slová, nechcem ťa zaťažovať zbytočnými slovami, ale nech sa ti nezdá zbytočné nič z_toho, z_čoho by ti mohla vzísť nejaká útecha. A keďže potrebné je len jedno, o_to jedno ťa úpenlivo prosím a pripomínam pre lásku toho, ktorému si sa ponúkla ako svätá a milá obeta, aby si vedomá si svojho rozhodnutia, ako druhá Ráchel, vždy mala pred očami, ako si začala, a držala, čo držíš, konala, čo konáš, a nezanechala to, a to v_rýchlom behu, ľahkým krokom, bez potkýnania, aby ani tvoje kroky neviazli v_prachu a ty s_radostnou istotou, odhodlane a ostražito aby si kráčala chodníkom blaženosti, neverila nikomu ani nesúhlasila s_nikým, čo by ťa chcel od tohto rozhodnutia odvrátiť, čo by ti kládol prekážky, aby si v_tej dokonalosti, ku ktorej ťa Pánov Duch povolal, nesplnila Najvyššiemu svoj sľub.

Keby ti však ktosi hovoril niečo iné, niečo iné ti odporúčal, čo by ti bránilo v_dokonalosti, čo by sa zdalo, že je proti Božiemu povolaniu, aj keby si k_nemu musela mať úctu, nechci nasledovať jeho radu, ale ako chudobná panna objímaj chudobného Krista.

Pozri, ako sa stal opovrhovaným kvôli tebe, a nasleduj ho, staň sa pre neho opovrhovanou na tomto svete. Tvoj Ženích, najkrajší z_ľudských synov, sa pre tvoju spásu stal najbiednejším z_ľudí, opovrhovaným, zbitým a po celom tele mnohými šľahmi zbičovaným a umieral na kríži plný úzkosti. Kráľovná prevznešená, uvažuj, pozoruj, kontempluj, túž ho nasledovať.

Ak s_ním budeš trpieť, budeš s_ním aj kraľovať, ak s_ním budeš cítiť bolesť, budeš sa s_ním aj radovať, ak s_ním budeš zomierať na kríži utrpenia, budeš s_ním v_jase svätých vlastniť nebeský príbytok, tvoje meno bude zaznačené v_knihe života a bude slávne medzi ľuďmi.

Preto po celú večnosť a po veky vekov budeš mať účasť na sláve nebeského kráľovstva namiesto pozemských a dočasných vecí, na večných dobrách namiesto pominuteľných dobier a budeš žiť na veky vekov.

Nebude ti odňatá česť panenstva, nebudeš viac odlúčená od lásky Božieho Syna. {*} Dostala si od Pána žiarivú korunu.

Ant. na Benediktus: Dala si svoje srdce Kristovi, múdra panna. Teraz ži s_ním, žiariac v_zástupe svätých ako slnko.

Ant. na Magnifikat: Poď, Kristova nevesta, prijmi žiariacu korunu, ktorú ti Pán pripravil naveky.

Večný Bože, vylej na nás ducha pokory a lásky, ktorým bola naplnená blahoslavená panna Angela, ktorá prijala a žila svoju svätú a tebe milú obetu; prosíme ťa, na jej príhovor nám dopraj, aby sme sa v_objavovaní evanjeliového života vedeli pripodobniť tvojmu Synovi Ježišovi Kristovi,

Bohom povolaná dosiahnuť svätosť v_poníženej službe pomocníčky v_domácnosti

Keď spätne premýšľam nad svojím životom, zdá sa mi, že som dospela do takého stavu, do akého Boh mňa, svoju nehodnú služobnicu, povolal. Keď som totiž preskúmala cesty tohto sveta, spoznala som, že som predurčená na to, aby som pestovala čnosti trpezlivosti a chudoby. Veď už od útlych liet som duchom hlboko pociťovala, že nemôžem byť šťastná inak, než že budem nasledovať Božiu milosť v_ponížených životných podmienkach.

Preto som si vyvolila práce domácej slúžky, rozlúčiac sa so všetkým ľudským šťastím, ktorého sa mi bez zásluhy dostalo, pevná vo viere, že v_takomto poníženom spôsobe života sa s_Božím požehnaním môže moje vnútro lepšie formovať. Z_toho vyplýva, že akúkoľvek skromnosť alebo nedostatok v_živote, ktoré ma postretnú, si musím veľmi oddane obľúbiť. A tejto akoby milosti, ktorej som dala prednosť, sa musím vo všetkých životných situáciách pridržiavať, nech by prišli akékoľvek nešťastia alebo nepríjemnosti. No cítila som, že Boh od svojej poníženej služobnice očakáva ešte väčšie veci, než je toto.

Pripomínajúc si slová Pána Ježiša: „Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás“, mi z_nich vyplýva, že k_takémuto poníženému spôsobu života, ktorý mám prežiť, ma povolal sám Boh a nepatrí sa, aby som hľadala inú, hoci aj rovnejšiu cestu. V_takomto spôsobe života totiž musia nadobudnúť pravý význam Kristove slová: „Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vidíte vy, blahoslavené uši, ktoré počujú, čo počujete vy.“

A toto sú pravidlá, ktoré mi Boh ukázal na cestu a ktoré musím v_živote nasledovať:

Po prvé: Pri rozličných ťažkostiach a problémoch, ktoré mi prídu do cesty prostredníctvom ľudí, musím ukazovať silu a pevnosť ducha, vyrovnanosť a primeraný pokoj a zhovievavosť s_inými. Taktiež musím podľa svojich síl šíriť spravodlivosť. A keď budem opúšťať myšlienku takéhoto spôsobu života, s_vierou v_duši budem hľadať útechu v_Pánovi a nedopustím, aby ma vyrušoval nejaký nepokoj. Treba si totiž pripomenúť, že takéto a podobné stavy sa pri takomto spôsobe života môžu kresťanskej duši prihodiť.

Po druhé: Musím byť pevne presvedčená, že toto je môj život a zároveň aj koniec môjho života. Neustále na to musím myslieť a všetko, čo mi bude akýmkoľvek spôsobom stáť v_ceste, rada prijmem s_pokojnou dušou a na osoh môjmu duchovnému životu. Potom budem môcť v_hodine smrti smelo zvolať: „Dokonané je!“

Milujte sa, v_pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho. {*} Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných.

Ujímajte sa slabých, ku všetkým buďte zhovievaví; vždy sa usilujte o_dobro medzi sebou i_ku všetkým. {*} Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných.

Ant. na Benediktus: Milujem svoju službu, pretože mám v_nej možnosť veľa trpieť, veľa pracovať a veľa sa modliť; a inak nehľadám a nežiadam na svete nič iné.

Ant. na Magnifikat: Náš život je na zemi krátky, preto by sme mali žiť tak, aby sme sa páčili len Bohu a nie ľuďom.

Ant. na Benediktus: Nie vy budete hovoriť, ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás. Aleluja.

Bože, svetlo veriacich a pastier duší, ty si dal Cirkvi svätého Salvatora, aby živil tvoj ľud Božím slovom a poučoval ho vlastným príkladom; na jeho príhovor nám pomáhaj, aby sme si zachovali vieru, ktorú hlásal slovom, a kráčali cestou, ktorú ukazoval skutkami.

Bola to Božia vôľa, aby som opustil všetko, čo mi bolo drahé a milé. A jemu ďakujem, že ma povolal pre rehoľný život, v_ktorom som našiel toľko pokoja a šťastia ako nikde na svete. Náplňou môjho života je predovšetkým toto: milovať a trpieť, ustavične rozjímať, klaňať sa a obdivovať nevysloviteľnú lásku, ktorú Boh preukazuje svojim najnižšie postaveným stvoreniam. A tejto Božej láske nemožno prísť na koniec.

Naozaj mi nič neprekáža, aby som žil v_stálom spojení s_Bohom, ktorého nadovšetko milujem, naopak, čím viac práce sa ujde mojim rukám, tým viac sa cítim byť spojený s_Bohom. Vtedy sa mu dôverne prihovorím ako syn svojmu otcovi, zdvojnásobím svoje modlitby a vzdychy a v_synovskej dôvere mu odkryjem všetko, čo mi ťaží dušu. A keď niekedy zhreším, pokorne prosím o_odpustenie a iba jedno si vrúcne žiadam, aby som sa preukázal ako dobrý a chápavý syn milovaného Otca a aby som ho miloval čoraz väčšou láskou.

Aby som sa pocvičil v_čnostiach, skromnosti a pokore, postačí mi uprieť pohľad na kríž. Lebo on je pre mňa knihou. Z_jediného pohľadu na ukrižovaného Krista sa dozviem, ako sa mám správať v_rôznych okolnostiach. Tu sa priúčam pokore, skromnosti, trpezlivosti, skrátka, ako mám niesť svoj kríž. A naozaj, jeho bremeno sa mi stáva príjemným a ľahkým. Od nebeského Otca vďačne prijímam všetko, či je to radosť a či utrpenie. On sám totiž najlepšie vie, čo mi najviac prospeje. Preto sa vždy radujem v_Pánovi a v_duchu si ťažkám iba na to, že ho nemilujem dostatočne. Ach, keby som v_láske bol jedným zo serafínov! Chcel by som pohnúť všetky stvorenia k_tomu, aby mi pomáhali Boha čo najviac milovať. Láska nikdy nezanikne.

Toto hovorí Svätý, Pravdivý, ktorý má Dávidov kľúč, keď on otvára, nik nezavrie. {*} Poznám tvoje skutky, že si zachoval moje slovo a vytrval si. Aleluja.

Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k_tomu vojdem a budem s_ním večerať a on so mnou. {*} Poznám tvoje skutky, že si zachoval moje slovo a vytrval si. Aleluja.

Milosrdný Bože, na orodovanie svätého Konráda otváraš veriacim bránu svojho milosrdenstva; pokorne ťa prosíme, daj, aby sme ako on v_duchu chudoby a s_pokorným srdcom slúžili svojim bratom a sestrám.

Ant. na Benediktus: Radšej chcel stáť na prahu domu svojho Boha, milosť a slávu udelil mu Pán. Aleluja.

Ant. na Magnifikat: Žil pokorne a viac sa staral o_potreby druhých ako o_svoje. Aleluja.

Je to veľká vec, vytrvať v_ráde až do smrti
v_zbožnosti a úzkostlivej starostlivosti

Keď o_sebe brat Egid rozprával, vravel: „Radšej by som chcel mať Božiu milosť v_ráde poskromne ako jej hojnosť vo svete. Vo svete je totiž viac nebezpečenstiev a menej ochrany ako v_ráde. Hriešnik sa viac bojí svojho dobra ako svojho zla, pretože kajať sa a vstúpiť do rádu ho desí viac ako zotrvávať v_hriechu a zostať vo svete.“

Raz ktorýsi laik požiadal brata Egida, aby mu poradil, či by mu osožilo vstúpiť do rádu, alebo nie. Blahoslavený brat Egid mu odpovedal takto: „Keby dakto chudobný zistil, že kdesi na obecnom pozemku je ukrytý cenný poklad, vari by dakoho žiadal o_radu, či sa má ponáhľať za pokladom a vykopať ho? O_čo viac by sa ľudia mali ponáhľať vykopať nebeský poklad.“

Brat Egid vravel aj toto: „Mnohí vstupujú do rádu, ale rád nemá z_činnosti niektorých veľa úžitku. Takíto sa podobajú roľníkovi, ktorý by sa obliekol do výzbroje rytiera Rolanda, ale nedokázal by v_nej bojovať. Vstúpiť do kráľovského paláca a od kráľa prijať dary nepokladám za niečo mimoriadne veľké, ale nazdávam sa, že veľkosť je v_tom, keď sa v_tom paláci správame slušne. Rád je takýmto palácom veľkého kráľa. A či vstúpiť do neho a prevziať v_ňom od Boha nejaké dary nie je veľkou vecou? Zaiste, ale myslím si, že dôležitejšie je dokázať v_ráde žiť, ako sa sluší a patrí, a vydržať v_ňom až do smrti v_zbožnosti a v_úzkostlivej starostlivosti. Veru, radšej by som chcel žiť vo svete ako laik a zbožne túžiť po vstupe do rádu, ako žiť v_ráde a byť v_ňom presýtený.“

Taktiež vravel: „Zdá sa mi, že Rád menších bratov bol daný tomuto svetu skutočne na veľký úžitok ľudu. Ale beda nám, ak nebudeme takí, akí máme byť. Rád menších bratov sa mi vidí chudobnejší i_bohatší než tento svet a zdá sa mi, že je to zväčša našou vinou, keďže chceme príliš vysoko kráčať. Bohatý je ten, čo napodobňuje bohatého: múdry je ten, čo napodobňuje múdreho, a dobrý je ten, čo napodobňuje dobrého. Pekný je ten, čo napodobňuje pekného, a vznešený je ten, kto napodobňuje vznešeného: totiž nášho Pána Ježiša Krista.“

Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov. {*} Moje srdce i_moje telo vznášajú sa k_Bohu živému.

Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha ako prebývať v_stanoch hriešnikov. {*} Moje srdce i_moje telo vznášajú sa k_Bohu živému.

Všemohúci a láskavý Bože, ty si blahoslaveného Egida vyzdvihol na vrchol zbožného rozjímania; na jeho príhovor nám daj, aby sme pri svojich prácach vždy mysleli na teba, a tak mohli dosiahnuť pokoj, ktorý prevyšuje všetky naše predstavy.

Zo spoločnej časti na sviatky jedného mučeníka vo Veľkonočnom období, alebo duchovných pastierov: pre kňazov.

Večný Bože, ty si dal svätému Fidelovi takú veľkú lásku, že pri šírení viery získal palmu mučeníctva; na jeho príhovor udeľ nám vytrvalosť v_láske, aby sa aj na nás prejavila sila zmŕtvychvstania nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna,

Ant. 1 Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal a vyslobodil ho zo všetkých tiesní. Aleluja.

Ant. 3 Budem ťa oslavovať vo veľkom zhromaždení a chváliť uprostred zástupov. Aleluja.

{v}8{/v}Všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Preň som všetko stratil a pokladám za odpadky, aby som získal Krista {v}9{/v}a našiel sa v_ňom bez vlastnej spravodlivosti, ktorá je zo zákona, ale s_tou, ktorá je skrze vieru v_Krista – spravodlivosťou z_Boha, založenou na viere_–, {v}10{/v}aby som poznal jeho, moc jeho zmŕtvychvstania a účasť na jeho utrpení tým, že sa mu pripodobním v_smrti, {v}11{/v}aby som tak nejako dosiahol aj vzkriesenie z_mŕtvych. {v}12{/v}Nie že by som ho už bol dosiahol, alebo že by som už bol dokonalý, ale bežím, aby som sa ho niekedy zmocnil, ako sa aj Kristus Ježiš zmocnil mňa.

{v}13{/v}Bratia, ja si nenamýšľam, že som sa už zmocnil. Ale jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a uháňam za tým, čo je predo mnou. {v}14{/v}Bežím k_cieľu, za víťaznou cenou Božieho povolania zhora v_Kristovi Ježišovi.

{v}15{/v}A všetci dokonalí takto zmýšľajme! A ak niečo chápete ináč, aj to vám Boh zjaví. {v}16{/v}Ale k_čomu sme už dospeli, toho sa držme!

Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v_onen deň dá Pán, spravodlivý sudca. {*} Beh som dokončil, vieru som zachoval. Aleluja.

Pápež Benedikt Štrnásty oslávil obhajcu katolíckej viery svätého Fidéla týmito slovami:

„Svoju veľkú lásku zameral na uľahčenie a pomoc blížnym v_krajnej biede. Všetkých, ktorých stihlo nešťastie, bral do svojho otcovského náručia a z_almužien zozbieraných zo všetkých strán živil početné zástupy chudobných.

Pomáhal sirotám a vdovám v_ich osamelosti a sprostredkúval im pomoc mocných a kniežat. Pomáhal všetkým väzňom, ktorým mohol, duchovnými i_hmotnými prostriedkami. Horlivo navštevoval akýchkoľvek chorých, ošetroval ich, a keď ich zmieril s_Bohom, pripravoval ich na posledný zápas.

V_tejto činnosti nemal nikdy takú bohatú žatvu na zásluhy, ako keď sa v_rétskom kraji utáborilo rakúske vojsko a skoro celé ho zachvátila epidémia, takže sa stalo poľutovaniahodnou korisťou choroby a smrti.“

Popri tejto láske, muž menom i_v_skutočnosti Verný, vynikal aj ako horlivý obhajca katolíckej viery. Neúnavne ju hlásal a niekoľko dní predtým, ako ju potvrdil svojou krvou, zanechal vo svojej poslednej kázni akoby testament týmito slovami:

„Katolícka viera, aká si stála, aká si pevná, ako hlboko si zakorenená, aké dobré základy máš na pevnej skale! Nebo a zem sa pominú, ale ty sa nemôžeš nikdy pominúť. Celý svet od počiatku ti protirečil, ale ty si mocnejšia a víťazíš nad všetkými.

Tým víťazstvom, ktoré premohlo svet, je naša viera. Ona podmanila Kristovej vláde najmocnejších kráľov, ona odovzdala Kristovi poslušné národy.

Čo dalo svätým apoštolom a mučeníkom silu podstúpiť hrozné agónie a kruté muky, ak nie viera, najmä v_zmŕtvychvstanie?!

Čo pohlo pustovníkov, že opovrhli rozkošami, odmietli pocty, pohrdli bohatstvom a žili v_samote panenským životom, ak nie živá viera?!

Čo dnes podnecuje pravých kresťanov, že sa vzdávajú pohodlia, zriekajú sa pôžitkov, znášajú útrapy a podoberajú sa na ťažké úlohy?!

Je to živá viera, činná skrze lásku. Ona je schopná v_nádeji na budúce dobrá opúšťať terajšie a terajšie zamieňať za budúce.“

Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. {*} Už mám pripravený veniec spravodlivosti. Aleluja.

Všetko pokladám za stratu, aby som poznal Krista a účasť na jeho utrpení tým, že sa mu pripodobním v_smrti. {*} Už mám pripravený veniec spravodlivosti. Aleluja.

Ant. 1 Kto ma vyzná pred ľuďmi, aj ja ho vyznám pred svojím Otcom. Aleluja.

Ant. 2 Kto ma nasleduje, nekráča vo tmách, ale bude mať svetlo života. Aleluja.

Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy! On nás potešuje v_každom našom súžení, aby sme mohli aj my potešovať tých, čo sú v_akomkoľvek súžení, tou útechou, ktorou Boh potešuje nás. Lebo ako sa v_nás rozmnožujú Kristove utrpenia, tak sa skrze Krista rozhojňuje aj naša útecha.

Ant. na Benediktus: Kto zvíťazí, tomu dám jesť zo stromu života, ktorý je v_strede raja môjho Boha. Aleluja.

Bratia (a sestry), oslavujme nášho Spasiteľa, verného svedka, za vyznávačov umučených kvôli Božiemu slovu a volajme:

Pre zásluhy tvojho mučeníka Fidela, ktorý slobodne prijal smrť na svedectvo viery,

Pre lásku k_jednote tvojho svätého ľudu, na ktorej tvoj služobník živo pracoval,

Vo všetkom sa odporúčame ako Boží služobníci: vo veľkej trpezlivosti, v_súženiach, v_núdzi, v_úzkostiach, pod ranami, vo väzeniach, v_nepokojoch, v_námahách, v_bdení a pôstoch, v_čistote, v_poznaní, v_zhovievavosti, v_dobrote, v_Duchu Svätom, v_nepokryteckej láske, v_slove pravdy, v_Božej moci.

Musíme ustavične vzdávať vďaky Bohu za vás, bratia, ako sa aj sluší, veď vaša viera veľmi vzrastá a vzájomná láska všetkých vás je čoraz väčšia. A tak sa aj my vami chválime po Božích cirkvách: pre vašu vytrvalosť a vieru vo všetkých prenasledovaniach a súženiach, ktoré znášate. A to je znamenie spravodlivého Božieho súdu, že budete uznaní za hodných Božieho kráľovstva, za ktoré trpíte.

Teraz sa radujem v_utrpeniach pre vás a na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev. Ja som sa stal jej služobníkom podľa Božieho daru, ktorý som dostal pre vás, aby som naplnil Božie slovo.

Ant. 3 To je ten svätý, ktorý pre Božie svedectvo vydal svoje telo a vypral svoje rúcho v_Baránkovej krvi. Aleluja.

Myslím, že utrpenia tohoto času nie sú hodny porovnávania s_budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť. Veď stvorenie túžobne očakáva, že sa zjavia Boží synovia. Lebo stvorenie bolo podrobené márnosti – nie z_vlastnej vôle, ale z_vôle toho, ktorý ho podrobil a dal mu nádej, že aj samo stvorenie bude vyslobodené z_otroctva skazy, aby malo účasť na slobode a sláve Božích detí.

Ant. na Magnifikat: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Aleluja.

V_túto hodinu, keď Kráľ mučeníkov vo Večeradle obetoval a na kríži vydal svoj život, vzdávajme mu vďaky a volajme:

Teba, Pane, náš Spasiteľ, žriedlo a vzor mučeníctva, oslavujeme, lebo nás miluješ až do krajnosti:

Za to, že si nám v_tvojom služobníkovi Fidelovi daroval vynikajúceho svedka vernosti a odvahy:

Za to, že tvoja krv vyliata na odpustenie hriechov priniesla Cirkvi hojné ovocie:

Za to, že si dnes mnohých bratov a sestry pridružil k_svojej vykupiteľskej smrti:

(Primigeniæ legislationis textus, kap. 9, Curia generale dei Cappuccini, Rím 1912)

Medzi najdôstojnejšie, vrcholné a božské úlohy, ktoré v_Božej Cirkvi vždy musia byť, patrí hlásanie Božieho slova podľa príkladu Krista, učiteľa života, lebo hlavne od neho závisí spása sveta.

Preto nech sa nikomu nezveruje táto úloha, ak by nemal svätý a príkladný život, jasné a múdre vedomosti, ako aj planúcu a pevnú vôľu; pretože vedomosti a výrečnosť bez lásky nebudujú, skôr mnohokrát rúcajú.

Kazateľom sa tiež zdôrazňuje, aby nekázali prázdnoty, rozprávky, básne, príhody alebo svetácke, zbytočné, neužitočné a skôr nebezpečné vedomosti. Podľa príkladu apoštola Pavla nech hlásajú ukrižovaného Krista, v_ktorom sú všetky poklady Božej vedy a múdrosti.

A pretože k_obnaženému a poníženému Ukrižovanému sa nehodia reči vyhladené, afektované a strojené, ale reči jasné, čisté, jednoduché, pokorné a zásadné, a predsa božské, plné plamennej lásky, podľa príkladu sv. Pavla, vyvolenej nádoby, ktorý nekázal vznešenými rečami a ľudskou výrečnosťou, ale v_moci Ducha Svätého. Preto sa kazatelia nabádajú, aby si do srdca vtláčali požehnaného Krista, aby im on dal svoj pokoj, aby on bol tým, ktorý hojnosťou lásky v_nich hovorí nie iba rečou, ale omnoho viac skutkom podľa príkladu sv. Pavla, učiteľa národov, ktorý sa neopovážil čokoľvek druhým kázať, dokiaľ najprv nepôsobil v_ňom Kristus.

Tak ako ani Kristus, najdokonalejší Učiteľ, neučil samým kázaním, ale činnosťou. A v_nebeskom kráľovstve veľkí sú tí, ktorí najprv sami konajú a potom učia a kážu druhým. A aby sami, kým kážu druhým, nestali sa zavrhnutými, nech občas opustia navštevovania ľudí a nech s_najsladším Spasiteľom vystúpia k_modlitbe a rozjímaniu na horu, aby sa tam dobre zapálili a mohli zapaľovať druhých. Nech sa naplnia Bohom tak, že ich poženie vášeň, aby vo svete rozlievali Božie milosti.

A nech odložia nabok všetky prázdne a neužitočné otázky a názory, rozumkárske oblasti, dôvtipy, ktoré málokto pochopí. Ale podľa príkladu sv. Jána Krstiteľa, najsvätejších apoštolov a svätých kazateľov, zapálení Božou láskou a ešte skôr podľa toho istého príkladu nášho najsladšieho Spasiteľa nech ohlasujú: „Kajajte sa, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“

A podľa napomenutia nášho Serafínskeho otca v_Regule: nech ohlasujú neresti a čnosti, trest a Božiu slávu a spásu duší vykúpených predrahou krvou nepoškvrneného Baránka Ježiša Krista.

Zapáčilo sa Bohu spasiť veriacich bláznovstvom ohlasovania. {*} Ohlasujeme ukrižovaného Krista. Aleluja.

Čo je u_Boha bláznivé, je múdrejšie ako ľudia, čo je u_Boha slabé, je silnejšie ako ľudia. {*} Ohlasujeme ukrižovaného Krista. Aleluja.

Svätý Otče, ktorý si hojne odmenil blahoslaveného Benedikta za plamennú lásku ku krížu a k_službe slova; udeľ nám milosť, aby sme nasledovali jeho príklad a žili v_tomto svete zbožne, spravodlivo a triezvo.

Ant. na Benediktus: Choďte, učte a krstite v_mene Otca i_Syna i_Ducha Svätého. Aleluja.

Ant. na Magnifikat: Duch Pána je nado mnou, pretože ma pomazal, poslal ma hlásať radosť ubitým, obviazať zlomených srdcom. Aleluja.

Tento sviatok povolil Španielsku a Belgicku pápež Benedikt XV. roku 1921. Panna Mária sa volá Sprostredkovateľka, pretože je matkou Spasiteľa, skrze ktorého všetky milosti zostupujú na ľudí. Sviatok sa určil pôvodne na 31. mája. Druhý vatikánsky koncil roku 1964 naširoko vysvetlil úlohu Panny Márie v_tajomstve Krista a Cirkvi a presne vymedzil zmysel a silu sprostredkovania blahoslavenej Panny Márie.
Roku 1971 Posvätná kongregácia pre Boží kult schválila sviatok pod titulom Preblahoslavenej Panny Márie, Matky a Sprostredkovateľky milostí, a to pre rehoľu servitov. Na mnohých miestach sa slávi 8. mája.
Panna Mária je sprostredkovateľka milostí, lebo bola Kristovou spoločníčkou pri získaní tej najväčšej milosti pre nás: milosti vykúpenia a spásy, Božieho života a slávy bez konca.

Večný Bože, ty si z_tajomného rozhodnutia svojej prozreteľnosti chcel, aby blahoslavená Panna Mária porodila Pôvodcu milosti, a v_tajomstve ľudského vykúpenia si mu ju dal za spoločníčku; vrúcne ťa prosíme, daj, aby nám získala hojnosť milostí a priviedla nás do prístavu večnej spásy. O_to ťa prosíme

Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy, ty si povolal blahoslavenú pannu Ulriku, aby nasledovala tvojho ukrižovaného Syna a v_pokore a láske, ktorá nepozná mieru, konala si svoju dennú službu; na jej príhovor udeľ nám silu znášať protivenstvá nášho života, a tak dopĺňať to, čo chýba Kristovmu utrpeniu.

Myslím si, a bolo to vždy zvykom, že keď sa niektorá sestra vzdialila, pýtajú sa, ako sa jej vodí. Iste vás bude zaujímať, ako sa mám ja. Mám sa dobre a som šťastná, lebo čo by si človek mal ešte želať, keď je o_neho tak dobre postarané? Ako keď je dieťa doma u_otca a matky a žije si tam bez obáv a starostí. Mám všetko, čo chcem, a môžem sa dobre starať o_spásu svojej duše. Už sa môžem aj modliť a modlím sa veľa za vás, modlite sa aj vy za mňa. Cez deň sa modlím za vás nie jeden raz, ale hádam i_desaťkrát, ba niekedy aj viac. Ak sa vám nevodí dobre, nezávisí to odo mňa. O_tom rozhoduje iba Pán Boh a on vie, ako a čo má robiť. Vie, ako má zaobchodiť so slabými a ako so silnými. Slabým dodáva útechu a pokoj a všetko obracia na dobré. Na silnejších dopustí aj nejaký ten kríž alebo dajaký neúspech. Tým nám viac otvára srdcia a čím viac na nás dopustí, tým k_hlbšiemu poznaniu nás privedie. Tak sa naučíme znášať rozličné kríže a protivenstvá a chápať ich hodnotu. Keby sme poznali cenu poníženia, srdce by sa nám natoľko rozšírilo, že by sme s_Božou milosťou chceli vziať na seba utrpenia celého sveta. Rozplynuli by sme sa od túžby po kríži a utrpení. Už by sme sa nebáli poníženia, ale so svätou závisťou by sme hľadeli na tých, čo boli hodnejší týchto milostí. Preto sme aj takí rozptýlení a nepokojní pri práci, pretože našu dušu neoživuje nadprirodzené zanietenie, a tak sa bojíme neúspechu a poníženia. Čím máme čistejší úmysel, čím viac sa oslobodíme od sebalásky a vlastného prospechu, tým pokojnejšie a sústredenejšie v_Bohu budeme pracovať. Ak sa nám potom dostane pokarhania alebo napomenutia, naša prirodzenosť sa môže síce búriť, ale milosť sa prihovára: „Prijmi to, zaslúžila si si ešte viac, povznes sa nad pozemské veci!“ Ak takto zvíťazí milosť, spoja sa s_ňou potom ďalšie milosti. Tie spôsobujú v_duši hlboký pokoj a svätý mier a srdce nám jasá od blaženosti a šťastia. V_práci sa celkom upokojíme a utíšime ako pokojne tečúci potôčik. Spoznáme sami seba a naučíme sa, ako sa lepšie stretať s_Bohom a toto stretnutie si vážiť. Budeme sa utiekať k_srdcu nášho Milého, modliť sa v_ňom a cvičiť sa v_čnostiach. Všetci potrebujeme hlavne pokoru a veľkodušnosť. Bez týchto čností nebudeme mať ani lásku, po ktorej určite každá z_nás túži. Všetky by sme sa akiste rozbehli aj na kraj sveta, len aby sme ju našli. Láska nepozná mieru a pre lásku chceme všetko vytrpieť a pracovať.

Milé spolusestry! Zaiste si myslíte, že všetko, o_čom vám tu hovorím, už dávno viete, ba i_viac. Ale nedalo mi nenapísať vám, pretože viem, že všetky planiete svätým zápalom a všetky sa chceme vzájomne posväcovať a pripodobňovať nášmu Ženíchovi. Veď sme všetky jedno srdce a jedna duša a vzájomne sa milujeme v_Ježišovi Kristovi. Vo svojej úbohosti to nevládzem lepšie vyjadriť. Dúfam, že aj vy mi napíšete pár riadkov a že nezabúdate na mňa v_modlitbe.

Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, {*} Čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.

Ale nám to Boh zjavil skrze svojho Ducha. {*} Čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.

Milosrdný Otče, ktorý si dal blahoslavenému Jeremiášovi napodobňovať tvojho Syna v_službe bratom a vo vnútornom obetovaní sa za nich, podľa jeho príkladu a na jeho orodovanie udeľ nám milosť, aby sme spoluprácou na tvojom všeobecnom pláne spásy prechádzali evanjeliovou cestou pokory a lásky.

Z_Reči blahoslaveného pápeža Jána XXIII. pri príležitosti vyhlásenia hrdinských čností

Dnešný, veľmi jednoduchý obrad je pohnútkou k_veľkej radosti, ktorá sa z_tejto vatikánskej siene rýchlo rozšíri do širokého okolia. Všade na svete sa venuje pozornosť a obdiv tomu, čo zaznieva o_jednom zo základných kresťanských výstupov, čiže o_svätosti. Svätosť je skutočne jednou zo štyroch charakteristických známok Pánovej Cirkvi. Okolnosti rozličného rázu by vnucovali použiť z_nich mnoho vhodných a priliehavých, ale tu to môžeme obmedziť len na pár slov.

Povieme, že otčinou brata Jeremiáša z_Valašska bolo Rumunsko, stará krajina Európy, ktorá ešte aj názvom pripomína svoje putá so spoločnou matkou národov.

Pokorný brat laik končieval deň u_svojej dobrej matky. To musel uskutočňovať, aby mal istotu večnej spásy. Tá dobrá žena ukazovala synčekovi zapálené svetlo na vrchu, ktorým je Pánova svätá Cirkev. A tento mládenec, s_väčšou odvahou na svoj vek a výchovu, ocitol sa tak na ceste a nemal pokoja, kým nezakotvil vo svojej druhej rodine, vo františkánskom ráde, vo vyvolenom zákone Katolíckej cirkvi, ktorá mu dala nové meno, posvätný habit, Regulu, hoci inú, ale vznešenú a evanjeliovú. Pokorne jej slúžil štyridsaťsedem rokov, vždy veselý, pohotový a štedrý.

V_nevinných očiach brata Jeremiáša bol odraz bezhraničných rovín jeho pozemskej vlasti, na ktorú myslieval so synovskou vytrvalosťou. Ale ani v_talianskej zemi nebol cudzincom. Neapolský ľud, jemný vo svojich úsudkoch a nadšený vo svojich náklonnostiach, miloval tohto svojho adoptovaného syna v_živote aj v_smrti.

Celé tajomstvo posväcovania tejto duše stojí v_jednoduchosti uvažovania, rozhodovania a konania. Vždy pod pohľadom Pána, vždy dôverujúci v_neho, vždy dobre pripravený prijať Božie vnuknutia a pokyny k_poslušnosti. Je pre nás povzbudením!

Jednoduchosť dala pokornému bratovi, františkánskemu laikovi Jeremiášovi z_Valašska veľmi príťažlivý výraz tváre. Jednoduchosť je odev, ktorý pristane tomu, čo sa približuje k_Betlehemu, čo chce mať istotu, že sa nachádza blízko Svätej rodiny ako vo svojom dome, je si istý, že rozumie reči Márie a Jozefa a že tlmočí Ježišovu božskú tichosť.

Bol som hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť, bol som pocestný a pritúlili ste ma, bol som vo väzení a prišli ste ku mne. {*} Čokoľvek ste urobili jednému z_týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili. Aleluja.

Kto sa nad chudobným zľutúva, požičiava Pánovi. {*} Čokoľvek ste urobili jednému z_týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili. Aleluja.

Ant. na Benediktus: Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať. Aleluja.

Ant. na Magnifikat: Aby všetci boli jedno ako ty, Otče, vo mne a ja v_tebe, aby aj oni boli v_nás jedno. Ja v_nich a ty vo mne, nech sú tak dokonale jedno. Aleluja.

Keď vzniesla si sa nad hviezdy

jak holubica belostná,

láskavo čuj, jak k_tebe znie

dnes naša pieseň radostná.

Vedená Božou milosťou,

hoc vekom dievčaťom len si,

už skvieš sa jasnou svätosťou_–

jas v_čistej duši planúci.

Zriekaš sa krás, čo pominú,

po nebi túžiš velebnom

pre lásku večnú, vznešenú

v_Kristovom sídle nadhviezdnom.

Buď sláva tebe, Ježišu,

ty najčistejšej Panny kvet,

Otcovi, Duchu milosti

po všetky veky večnosti. Amen.

Pane a Bože náš, svätú pannu Katarínu si zahrnul nebeskými darmi; prosíme ťa, daj, aby sme si v_tomto živote osvojovali jej čnosti a v_spoločenstve s_ňou tešili sa z_večnej slávy v_nebi.

Každý, kto je zdatný a má šľachetné ľudské cítenie a je ochotný niesť kríž nášho Spasiteľa Ježiša Krista, ktorý na bojovom poli zomrel, aby nám vrátil život, predovšetkým musí sa do tohto boja vystrojiť potrebnými zbraňami, a to najmä tými, ako ich v_poradí uvádzam: Po prvé byť horlivý. Po druhé nespoliehať sa iba na seba. Po tretie dôverovať Bohu. Po štvrté myslieť na utrpenie. Po piate pamätať na oslavu Boha. Po šieste myslieť na vlastnú smrť. Po siedme uznať autoritu Svätého písma podľa príkladu, aký nám dal Ježiš Kristus na púšti.

Duša, ktorá je ozdobená prekrásnym prsteňom dobrej vôle, totiž Božou milosťou, a ktorá túži slúžiť Bohu v_duchu pravdy, predovšetkým musí seba napraviť úplným a očisťujúcim vyznaním hriechov. Urobí si tiež pevné predsavzatie, že nabudúce nikdy nechce ťažko zhrešiť, ba že radšej chce tisíc ráz zomrieť, keby to bolo možné. Ten totiž, čo je zaťažený smrteľným hriechom, nie je údom Kristovho tela, ale skôr je údom tela diablovho. Okrem toho je olúpený o_všetky dobrá svätej matky Cirkvi a nie je schopný urobiť niečo, čo je osožné pre večný život. A preto opakujem, aby sme mohli Bohu verne slúžiť, treba mať predsavzatie, že sa budeme chrániť ťažkého hriechu. Dávaj teda pozor, aj keby si upadol do ťažkého hriechu, nikdy sa nevzdávaj nádeje na Božie milosrdenstvo a neprestaň zo všetkých síl pracovať na tom, aby si sa hriechu zbavil. A opierajúc sa o_túto nádej, bez prestania konaj dobro vo všetkých okolnostiach svojho života. Okrem toho verný služobník Kristov stále musí byť pripravený ísť po krížovej ceste, pretože všetci tí, čo slúžia Bohu, nevyhnutne musia bojovať proti nepriateľom samého Boha. A musí rátať s_tým, že od nepriateľov utŕži aj nejaké bolestivé údery. Preto potrebujeme tie najlepšie zbrane, aby sme nimi mohli statočne a úspešne bojovať proti nepriateľovi.

Zo všetkých strán nás sužujú, ale nie sme stiesnení, sme bezradní, ale nepoddávame sa, zrážajú nás, ale nehynieme. {*} Ale v_tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje.

A tak kým žijeme, ustavične sa vydávame na smrť pre Ježiša. {*} Ale v_tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje.

Keď snúbenec ťa ku strmým

zve výškam dokonalosti,

vykročíš krokom rozhodným

a vzdáš sa svetských radostí.

Keď Prozreteľnosť vštepí ťa

do františkánskej záhrady,

cnosťami duša prekvitá,

nesie plod hojnej úrody.

Prijímaš súdený ti kríž

pripútaná ku Kristovi,

tvoj Snúbenec ťa volá výš.

Kto len tú lásku vysloví?

Vzdor tela trýzňou premôžeš,

k_výšinám myseľ upínaš

a svätá duchom, telom tiež

tu život neba začínaš.

Keď blaženosťou nebeskou

sa tvoja duša zachvieva,

nadchnutá žiarou nadzemskou

v_tajomstvá Božie hľadieva.

Buď sláva tebe, Ježišu,

ty najčistejšej Panny kvet,

Otcovi, Duchu milosti

po všetky veky večnosti. Amen.

Ant. na Benediktus: Hľa, múdra panna, ktorá odišla za Kristom a v_zástupe panien žiari nebeským svetlom ako slnko.

Uprostred sestier najlepších

hoc príkladom si žiarivým,

chceš jarmo niesť prác najťažších

a poddanou byť slúžkou im.

Do ríše rajskej túžiš prísť,

tam Snúbenca už vidíš v_snách,

už cítiš chvieť sa rajský list,

máš sväté meno na perách.

Aj naše srdce s_telom chráň,

nech nesadne naň hriechu prach,

na Baránkovej svadbe nám

tiež vypros miesto v_nebesiach.

Buď sláva tebe, Ježišu,

ty najčistejší Panny kvet,

Otcovi, Duchu milosti

po všetky veky večnosti. Amen.

Ant. na Magnifikat: Prišiel Ženích a múdra panna pripravená vošla s_ním na svadbu.

Bože, ktorý si priviedol sv. Ignáca cestami poníženosti, nevinnosti a lásky voči bratom k_vrcholu svätosti; udeľ aj nám horlivosť, aby sme ho nasledovali a dokázali na zemi verne uskutočňovať lásku.

(De perfectione vitæ, kap. 5, De studio orationis: Opera Omnia, zv. 8, str. 117-119)

Nadovšetko je potrebné, aby Kristova nevesta, ktorá chce rásť v_dokonalosti, cvičila svojho ducha vytrvalou modlitbou a zbožnosťou. Lebo vlažný, a nie zbožný rehoľník, ktorý nepraktizuje modlitbu vytrvalo, nielenže je v_skutočnosti úbohý a neužitočný, ale aj pred Bohom nosí v_živom tele mŕtvu dušu.

Zbožná modlitba však má takú moc, že dosiahne všetko. Ňou človek môže dosiahnuť nesmierne dary v_každom čase: v_zime i_v_lete, za jasného počasia i_za dažďa, v_noci i_vo dne, v_dňoch sviatočných i_všedných, v_chorobe i_v_zdraví, v_mladosti i_v_starobe, sediac, stojac či chodiac, vnútri v_chóre alebo vonku. Ba niekedy za jednu hodinu v_modlitbe získa sa viac ako celý svet, lebo jednoduchou zbožnou modlitbou človek získa nebeské kráľovstvo.

Prvá je: Keď si rozhodnutá modliť sa, vystúp zo svojho tela a celého srdca, zatvor brány zmyslov a tak bez hrmotu a so skrúšeným srdcom premýšľaj o_všetkých svojich biedach, prítomných, minulých a budúcich.

Druhá je: Pre Božiu snúbenicu v_modlitbe je potrebné vďakyvzdávanie, aby totiž s_úplnou pokorou prednášala vďaky za dobrodenia už prijaté, ako aj za tie, ktoré ešte bude prijímať. Nič tak človeka nerobí hodným Božích darov, ako keď sa vždy Bohu poďakuje za udelené dary a svoju vďačnosť nepretržite opakuje.

Tretia je: K_dokonalosti modlitby sa vyžaduje, aby tvoj duch v_modlitbe nemyslel na nič iné, iba na samého Boha. Nijako sa nesluší, aby ten, kto ústami rozpráva s_Bohom a srdcom rozmýšľa o_inom, sa polovicou srdca nasmeroval na nebo a druhou polovicou srdca sa zdržiaval na zemi. Nemýľ sa a neklam sa, veľký úžitok modlitby ani pôžitok nestratíš ani nebudeš pozbavená sladkosti, ktorú máš načerpať v_modlitbe. Modlitba je totiž studňa, z_ktorej sa milosťou Ducha Svätého čerpá z_prameňa nevyčerpateľnej sladkosti a tou je Najsvätejšia Trojica.

Keď sa modlíš, musíš sa celá uzobrať, vojsť so svojím Milým do príbytku svojho srdca, zostať sama s_ním samým a zabudnúť na všetko vonkajšie. Musíš sa pozdvihnúť nad seba celým srdcom, celou mysľou, celým citom, celou túžbou a celou zbožnosťou. Nesmieš dušu od modlitby uvoľňovať, ale s_horiacou zbožnosťou vystupovať hore tak dlho, kým nevstúpiš na miesto obdivuhodného stánku, až k_Božiemu domu.

S_dobrou mysľou vzdávaj Bohu chválu a pri každom dare nech je tvoja tvár veselá. {*} Lebo Boh miluje radostného darcu. Aleluja.

Kto skúpo seje, skúpo bude aj žať, a kto seje štedro, štedro bude aj žať. {*} Lebo Boh miluje radostného darcu. Aleluja.

Ant. na Benediktus: Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať. Aleluja.

Ant. na Magnifikat: Čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych, a čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných. Aleluja.

Leopold z_Kastelnova (Herceg Novi) sa narodil v_rodine Mandićovcov 12. mája 1866. Sľuby v_serafínskom ráde zložil 3. mája 1885. Za kňaza-kapucína bol vysvätený 20. septembra 1890. Bol direktorom klerikov a lektorom teológie. Najvyššie plody jeho života priniesla jeho činnosť ako spovedníka a duchovného moderátora, ktorú konal, hlavne v_Padove, až do konca života. Veľmi ho vyhľadávali ľudia každého stavu a zo všetkých smerov. Vynikal serafínskymi cnosťami, múdrosťou a radami. Najvyššiu zbožnosť preukazoval Eucharistii a Nepoškvrnenej Bohorodičke. Zomrel v_Padove 30. júla 1942. Za svätého ho vyhlásil pápež Ján Pavol II. dňa 16. októbra 1983.

Bože, ktorý si dokonalá jednota a najvyššia láska, ty si pretvoril svätého kňaza Leopolda na plnosť dobroty a milosrdenstva voči hriešnikom a na ohnisko šírenia jednoty medzi kresťanmi; daj nám na jeho orodovanie, aby sme sa obnovili v_duchu a v_srdci, prejavovali tvoju lásku každému bratovi a spoľahlivo spolupracovali pre zjednotenie všetkých veriacich vo zväzku pokoja.

Z_Príhovoru svätého pápeža Pavla Šiesteho v_deň blahorečenia Leopolda Mandića

Kto je ten, čo nás tu zhromaždil, aby sme v_jeho blahoslavenom mene oslávili vyžarovanie Kristovho evanjelia? Osobnosť tohto poníženého rehoľníka má v_sebe niečo nevyjadriteľné, a jednako jasné a očividné. Očarujúca priezračnosť jeho osobnosti nás vzrušuje, no zároveň zarážajúco udivuje: Pozri sa naňho! Veď je to sv. František! Pozri sa, aký je chudobný, aký ľudský! Je to doslova sv. František! Je taký ponížený, taký pokojný a pohrúžený do seba, akoby bol vo vytržení, zaujatý vlastnou vnútornou víziou neviditeľného Božieho zjavu. A napriek tomu je s_nami natoľko prítomný, natoľko prístupný a ochotný, až sa nám vidí, že nás pozná, čaká na nás, vie o_nás a vidí do nášho vnútra.

Len sa naňho pozrime: chudobný drobný kapucín, vyzerá ubolený a krehký, ale je tak nesmierne sebaistý, že cítime, ako nás priťahuje a očarúva. Len sa naňho pozrime františkánskym pohľadom. Či ho vidíš? Koho v_ňom vidíš? Áno, nebojme sa povedať: Je to slabý ľudský, ale pravý obraz Ježiša: toho Ježiša, čo hovorí súčasne s_Bohom Otcom, Pánom neba i_zeme, aj s_nami, svojimi drobnými poslucháčmi, väzňami pozemskej pravdy, našej malej a ubolenej ľudskosti. A čo hovorí Ježiš cez túto biednučkú podobu? Hovorí o_veľkých tajomstvách, o_nekonečnej Božej nadprirodzenosti, o_jej čare a schopnosti premeniť sa na dojímavú a priťahujúcu ozvenu evanjelia: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním.“

Páter Leopold sa narodil roku 1866 a umrel v_Padove, kde prežil po svojom vstupe medzi kapucínov väčšinu pozemského života zavŕšeného 30. júla 1942.

Nemôžeme nechať nepovšimnutú jednu zvláštnosť. Pochádzal z_východného pobrežia Jadranského mora z_Hercegu Nového pri Kotorskom zálive a lásku k_svojej krajine si uchoval aj počas života v_Padove. Rovnako však miloval aj svoju novú vlasť, a najmä ľud, medzi ktorým vykonával tichú a neúnavnú službu. V_blahoslavenom Leopoldovi sa preto stretávajú tieto dve etniká a spájajú sa v_jediný symbol priateľstva a bratstva, ktorý by si mal každý jeho zbožný ctiteľ osvojiť. Z_tejto životopisnej črty blahoslaveného Leopolda pochádza jeho prvá najdôležitejšia životná predstava, ktorá ho ovládala po celý život. Ako všetci vieme, otec Leopold bol „ekumenista“. Aj keď zdanlivo nič navonok pre túto vec nevykonal, sníval o_dokonalej jednote Cirkvi, predpovedal ju a usiloval sa o_ňu, hoci Cirkev veľmi úzkostlivo rešpektuje mnohoraké osobnosti každého národného celku.

Osobitná črta hrdinstva a charizmatickej cnosti blahoslaveného Leopolda spočívala v_inej oblasti. Každý vie, že je tu reč o_jeho úrade spovedníka. Jeho spôsob života bol takýto: zavčasu ráno odslúžil svätú omšu a potom sedel v_spovednej cele, po celý deň bol k_dispozícii penitentom. Takýto spôsob života si uchovával po päťdesiat rokov bez najmenšej sťažnosti. Práve toto je hlavný dôvod, pre ktorý si tento ponížený kapucín zaslúžil dnešné blahorečenie. Po ceste svätosti kráčal najmä pri vykonávaní sviatosti spovede. O_tejto stránke svätosti nového blahoslaveného je popísané a rozchýrené veľké množstvo nádherných svedectiev. Nám ostáva len obdivovať Pána a ďakovať mu, že dnes dáva Cirkvi takú výnimočnú osobnosť služobníka spovednej sviatosti, že poukazuje na prvotnú dôležitosť aktuálnej výchovy, neporovnateľnej duchovnosti, že pripomína zapáleným, vlažným i_ľahostajným veriacim, akou prozreteľnosťou a nesmierne veľkou službou je im najmä v_dnešných časoch osobná i_priama spoveď, prameň milosti a pokoja, škola kresťanského života, útecha, ktorej sa počas pozemského putovania do večného šťastia nič nevyrovná. Nech sa nášmu blahoslavenému darí privolávať veľa duší stuhnutých v_klamlivej profánnosti moderného sveta pred prísny súd pokánia, ktoré je však jednako len láskavým útočiskom, lebo prináša úľavu, vnútornú pravdu, obnovuje milosť a je cvičením sa na ceste k_pravému kresťanstvu. Nech im dá pocítiť tajomnú a obrodzujúcu útechu evanjelia, nech sa môžu zhovárať s_Otcom, stretnúť s_Kristom, opájať sa Duchom Svätým, nech v_nich spoveď oživí úzkostlivú starosť o_dobro blížneho, spravodlivosť a dôstojnosť života.

Boli sme pre hriechy mŕtvi, Boh nás oživil s_Kristom. {*} Nesmierna je láska, ktorou nás miluje. Aleluja.

Aby ukázal v_budúcich vekoch nesmierne bohatstvo svojej milosti. {*} Nesmierna je láska, ktorou nás miluje. Aleluja.

Ant. na Benediktus: Blažený človek, ktorý koná dobro pre Božiu lásku, ten je bezpečný naveky. Aleluja.

Ant. na Magnifikat: Zjednotím roztratené ovce, budú počúvať na môj hlas a bude len jeden ovčinec s_jedným pastierom. Aleluja.

Narodila sa roku 1247 v_meste Laviane v_Etrúrii. V_mladosti sa spolčila s_istým mužom a žila s_ním deväť rokov v_Montispolitane. Po jeho smrti sa odsťahovala do Cortony, obliekla si kajúce rúcho Tretieho rádu sv. Františka a nastúpila na novú cestu života pod vedením menších bratov. Konala skutky dobročinnej lásky najmä medzi chorými. Aby im mohla čo najviac pomáhať, získala si spoločníčky a postavila aj nemocnicu. Bola horlivá v_modlitbe, pôste a zbožnom rozjímaní. Dôsledne zachovávala chudobu a pokoru. Obdivuhodnou láskou horela k_tajomstvu Eucharistie a k_utrpeniu Ježiša Krista. Zomrela 22. februára 1297.

Večného svetla Otče náš,

keď na Margitu uprieš zrak,

láskou jej srdce otváraš

a razom meníš na zázrak.

Keď premnoho sĺz preliala,

milosťou Božou dotknutá,

ponáhľa, by sa zbavila

vín predošlého života.

Odkladá šperky s_odevom,

čo nízku lásku vzbudzuje,

odiata vrecom s_úsmevom

pás povrazom si sťahuje.

V_nás pravú lásku, Kriste, vzbuď

a zmy z_nás škvrny všetkých vín,

milosťou naplň našu hruď

a odmeň nebom blaživým.

Nech Boha všetko tvorstvo ctí

za nespočetné milosti,

on kajúcemu každému

odpúšťa a dá odmenu. Amen.

Bože, ty nechceš smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil; daj nám láskavo, aby sme sa oslobodili z_osídiel hriechov a dokázali ti slúžiť s_čistou mysľou, tak ako si milosrdne priviedol svoju služobnicu Margitu z_hriešnych chodníkov na cestu spásy.

Ten, čo padne, či aj nevstane? Alebo ten, čo sa mýli, či sa neobráti? Vo Svätom písme nájdeš liečivé prostriedky proti zlu, veľa liekov, ktoré chránia pred zatratením a vedú k_spáse. Je tu tajomstvo smrti a zmŕtvychvstania, svedectvo o_hroznom súde a o_večnom treste, náuka o_pokání a odpustení hriechov, sú tu nespočetné príklady obrátenia, podobenstvo o_stratenej drachme a stratenej ovečke, o_márnotratnom synovi, ktorý prehýril svoj majetok s_neviestkami, ktorý bol stratený a našiel sa, bol mŕtvy a ožil. Používajme tieto liečivé prostriedky a liečme nimi svoju dušu.

Dokiaľ len môžeme, zdvíhajme sa z_pádu a nezúfajme sami nad sebou, treba len zanechať zlo, veď Ježiš Kristus preto prišiel na svet, aby hriešnikov spasil. „Poďte, klaňajme sa a na zem padnime pred ním a plačme.“ Hlas, ktorý nás volá k_pokániu, mocne a zreteľne vraví: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním.“ Jestvuje teda možnosť záchrany, treba nám len chcieť.

Dakedy však prevládne hriech a smrť, lež ty si dobre pamätaj, že Boh znovu zotrie všetky slzy z_očí každého kajúcnika. „Pán je vo všetkých svojich slovách pravdivý.“ – Neklame, keď vraví: „Keby boli vaše hriechy ako šarlát, zbelejú ako sneh. A keby boli červené sťa purpur, budú ako vlna.“ – Tento veľký lekár duší je vždy pripravený vyliečiť ťa zo smrteľnej choroby. On ochotne oslobodí nielen teba, ale aj všetkých tých, čo sa stali otrokmi hriechu. Sú to jeho slová, ktoré znejú tak sladko a nádejne: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa kajali.“ Akáže teda výhovorka z_tvojej strany i_kohokoľvek iného, keď on sám takto hovorí?

Boh ťa chce vyliečiť z_bolestivého zranenia a po dobe temna ukázať ti svetlo. Ako dobrý pastier ťa hľadá, a pritom zanechá tie ovečky, ktoré nezblúdili. A ak budeš súhlasiť, nebudú váhať a pokladať to za nedôstojné, že ťa vezme na svoje ramená a prinesie ťa domov a bude sa tešiť, že našiel svoju stratenú ovečku.

Ako otec vytrvalo stojí a čaká na tvoj návrat z_poblúdenia. Len sa vráť, a keď budeš ešte ďaleko od neho, pribehne k_tebe, hodí sa ti okolo krku a priateľsky ťa privinie na svoju hruď, keďže pokánie ťa už očistilo. Ba aj prvotné čisté ošatenie ti dá, keď z_teba vyzliekol človeka starého i_s_jeho skutkami. Na ruku ti natiahne prsteň, ktorý umyl svojou vyliatou krvou, novú obuv ti natiahne na nohy, ktoré sa vrátili z_hriešnej cesty na cestu duchovného pokoja podľa evanjelia. Svojim anjelom a ľuďom určí deň na radosť a veselosť a všemožne bude oslavovať tvoju záchranu. Vtedy povie: „Hovorím vám: Takú radosť majú Boží anjeli z_jedného hriešnika, ktorý robí pokánie.“ Ak by dakto z_tých, čo sa nazdávajú, že pevne stoja, pokladal za omyl, že si príliš rýchlo bola prijatá, sám Otec ako dobrý pastier im odpovie za teba takto: Treba hodovať a radovať sa, lebo táto moja dcéra bola mŕtva a ožila, bola stratená a našla sa.

Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. {*} Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké. Aleluja.

Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa kajali. {*} Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké. Aleluja.

Ty Otca Synu jediný,

znáš každej duše dejiny,

do neba vzal si žiariace

Margity srdce kajúce.

Tak bola drachma stratená

do pokladu späť vrátená

a perla z_blata obmytá

nad jas hviezd teraz presvitá.

Ježišu, všeliek trpiacich,

tys’ nádejou sŕdc kajúcich,

pre Margitine zásluhy

nám z_duše všetky hriechy zmy.

Ty, najčistejšia Božia Mať,

Evine deti plačúce

z_tohoto sveta kalných vôd

k_prístavu spásy doprovoď.

Nech Boha všetko tvorstvo ctí

za jeho mnohé milosti,

on kajúcemu každému

odpúšťa a dá odmenu. Amen.

Ant. na Benediktus: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Aleluja.

Česť žene srdca pevného,

slávne jej činy hrdinské,

veď v_krajoch sveta veľkého

žiarivou svätosťou sa skvie.

Nebeskou láskou ranená,

keď svetskou láskou pohrdla,

do večných krás ísť blažená

sa strmou cestou rozhodla.

Pôstami telo trestala,

a sladkými modlitbami

dušu si sýtiac, dosiahla

nebo s_jeho radosťami.

Kriste, ty sila statočných,

tebe za všetko vďačíme,

čuj naše vzdychy v_časoch zlých

už kvôli nej, ťa prosíme.

Ježišu, vždy ti veríme,

na úpenlivý príhovor

služobnice ťa prosíme,

daj nám raz večnú odmenu. Amen.

Ant. na Magnifikat: Srdce mi plesá v_Pánovi a rastie moja sila, lebo sa radujem z_tvojej pomoci. Aleluja.

Láskavý Bože, ktorý si svätého Paschala ozdobil neobyčajnou láskou k_svätým tajomstvám tela a krvi tvojho Syna; udeľ milostivo, aby sme aj my na tejto nebeskej hostine prežívali také isté duchovné slasti, aké prežíval on.

Keďže najväčšou túžbou Boha je preukazovať ľuďom dobrodenie, maj pri všetkých svojich prosbách pevnú vieru, že Boh ti chce dať, o_čo ho prosíš. Nepros však o_nič, čo by ti Boh vopred nebol vnukol, aby si o_to prosil. On je totiž skôr pripravený vypočuť tvoju prosbu, ako ju ty chceš predniesť; a vždy čaká, aby sme prosili. Nech ťa teda vedie k_prosbe skôr Božia vôľa ako tvoja nevyhnutná potreba, pretože on ťa chce obdarovať. Veď modlitby sa majú vždy konať s_prihliadnutím na zásluhy tajomstva života nášho Pána Ježiša Krista. Vytrvalo cvič svoju dušu nepretržitou a usilovnou činnosťou, aby si želala iba to, čo si želá Boh, a vzdiaľ od svojej vôle každé dobro alebo zisk pre seba, ktoré by si mohol takou prosbou dosiahnuť.

Vždy pamätaj na to, že nadovšetko treba hľadať Boha. Je aj dôstojné, aby sme najprv a nadovšetko hľadali Boha, a to aj z_toho dôvodu, že Božia vznešenosť si želá, aby sme aj dosiahli to, o_čo prosíme, keďže tým sa stávame schopnejšími na jeho službu a môžeme ho dokonalejšie milovať.

Takýto úmysel maj pri všetkých svojich modlitbách a prosbách, a keď o_niečo prosíš, rob to z_lásky a pre lásku, ale aj naliehavo a smelo. Odpútaj svoje srdce od vecí tejto doby a znova uvažuj, akoby na tomto svete nebolo nič iné, iba ty a sám Boh. Nikdy, ani na chvíľku neodvráť svoje srdce od Boha. Nech je tvoje zmýšľanie úprimné a pokorné. Neúnavne pozoruj seba samého a Božia láska nech sa rozlieva na všetko ako olej.

Ďakovať Bohu nie je nič iné ako vnútorný úkon duše, ktorým človek, ktorý prijal nejaký nebeský dar, uznáva nekonečného Boha, Pána vesmíru, od ktorého pochádza všetko dobro. Raduje sa tiež zo všestrannej Božej slávy, lebo bol uznaný za hodného takéhoto dobrodenia. A preto má byť ochotný ešte viac milovať Boha a slúžiť mu ako darcovi všetkého dobra.

Keď teda prijmeš nejaký dar od Boha, odovzdaj sa mu celý, aký si, s_veľkou radosťou a nadšene. Pokor sa a pohrdni sebou, zriekni sa svojej vôle tak, aby si sa mu mohol odovzdať do služieb dušou i_telom.

Zanechaj prehnané, takmer nekonečné ďakovanie, raduj sa z_moci a dobroty Boha, ktorý ťa štedro obdaril, za čo sa mu aj ty chceš teraz odvďačiť. Ak však chceš, aby sa tvoje poďakovanie Bohu páčilo, prv ako ho budeš konať, pokor sa, zapri sa a poníž pred Bohom. Priznaj si svoju bezmocnosť a úbohosť a potom pochopíš, že všetko, čo máš, pochádza z_Božej štedrosti. Raduj sa a plesaj, keď vidíš, že si obdarený milosťou a dobrodeniami. Ale skromne uvažuj, že dar od Boha si nedostal len pre svoj úžitok, ale na to, aby si mohol lepšie slúžiť Bohu.

Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i_zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými. {*} A zjavil si ich maličkým. Aleluja.

Ant. na Benediktus: Kráčal vo svätosti a spravodlivosti pred Pánom a prijal poznanie o_spáse na povznesenie jeho ľudu. Aleluja.

Ant. na Magnifikat: Pán povýšil poníženého a hladného nakŕmil dobrotami. Aleluja.

Ant. Poďte, klaňajme sa Pánovi, ktorý tajomstvá svojho kráľovstva zjavuje poníženým. Aleluja.

Pripútaný svätým Františkom z_Assisi,

mladosti svojej v_období kvetnatej

ochotne Felix život spojiť zvolil

prísnejšie s_Pánom.

Pokornou prácou otca nasleduje

v_šľapajach jeho a v_tichom úsilí,

zápalom hriaty serafínsky svätým

zažiaril svetlom.

Čistého ducha pred zlom ochraňuje,

stvárňuje telo svoje v_kríža škole,

v_modlitbách prebdie noci, by dosiahol

pre všetkých milosť.

Súcitným duchom radosť vnáša slabým,

dodáva silu, vieru utláčaným,

vzťahuje ruky k_úbohým a chorým,

to chvály naň jas.

Zo slávy neba, ktorú už požívaš,

na bratov zhliadni, na zemi čo trpia,

vymôž nám srdce ochotné pre dobro,

pokoj a lásku.

Sláva buď, chvála Otcovi na nebi,

jednako jeho milému Synovi,

Svätému Duchu, blaženej Trojici,

po všetky veky. Amen.

Ant. 1 Blažený ten, kto má potešenie a radosť vo svätých výrokoch a dielach Pánových. Aleluja.

Ant. 2 Čistá a svätá jednoduchosť zahanbuje všetku múdrosť tohto sveta i_múdrosť tela. Aleluja.

Ant. 3 Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Aleluja.

{v}17{/v}Kristus ma neposlal krstiť, ale hlásať evanjelium, a nie v_múdrosti slova, aby nebol vyprázdnený Kristov kríž. {v}18{/v}Lebo slovo kríža je bláznovstvom pre tých, čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy, teda pre nás, je Božou mocou. {v}19{/v}Veď je napísané:

{v}20{/v}Kdeže je múdry? Kde je zákonník? A kde mudrák tohto veku? Neobrátil Boh múdrosť tohto sveta na bláznovstvo? {v}21{/v}Lebo keď svet v_Božej múdrosti nepoznal svojou múdrosťou Boha, zapáčilo sa Bohu spasiť veriacich bláznovstvom ohlasovania. {v}22{/v}Lebo aj Židia žiadajú znamenia a Gréci hľadajú múdrosť, {v}23{/v}my však ohlasujeme ukrižovaného Krista, pre Židov pohoršenie, pre pohanov bláznovstvo, {v}24{/v}ale pre povolaných, tak Židov ako Grékov, Krista – Božiu moc a Božiu múdrosť. {v}25{/v}Lebo čo je u_Boha bláznivé, je múdrejšie ako ľudia, a čo je u_Boha slabé, je silnejšie ako ľudia.

{v}26{/v}Len sa pozrite na svoje povolanie, bratia, že tu niet veľa múdrych podľa tela ani veľa mocných, ani veľa urodzených, {v}27{/v}ale čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych, a čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných; {v}28{/v}čo je svetu neurodzené a čím pohŕda, to si vyvolil Boh, ba aj to, čoho niet, aby zmaril to, čo je, {v}29{/v}aby sa pred Bohom nik nevystatoval. {v}30{/v}Vy ste z_neho v_Kristovi Ježišovi, ktorý sa pre nás stal múdrosťou od Boha i_spravodlivosťou, posvätením a vykúpením, {v}31{/v}aby, ako je napísané: „Kto sa chváli, nech sa chváli v_Pánovi.“

Úpenlivo prosím „v_láske, ktorou je Boh“, všetkých svojich bratov, či kážu, modlia sa alebo pracujú, tak klerikov ako laikov, aby sa usilovali byť vo všetkom pokorní, aby sa nevystatovali ani sa sami zo seba neradovali, ani sa vnútorne nevyvyšovali pre pekné slová či skutky, dokonca pre nijaké dobro, ktoré niekedy Boh koná alebo hovorí, alebo pôsobí v_nich a skrze nich; podľa toho, čo hovorí Pán: „No neradujte sa z_toho, že sa vám poddávajú duchovia.“

S_istotou vieme, že nám neprináleží [nič], ak nie neresti a hriechy. A máme sa viac radovať, „keď podstupujeme všelijaké skúšky“ a keď znášame na tomto svete akékoľvek úzkosti a trápenia duše a tela pre večný život. Teda, bratia, všetci sa chráňme každej pýchy a márnej slávy. Majme sa na pozore pred múdrosťou tohto sveta a „zmýšľaním podľa tela“. Totiž duch telesnosti chce a veľmi sa usiluje veľa hovoriť, lež málo robiť. A nehľadá vnútornú a duchovnú nábožnosť a svätosť, ale chce a túži mať nábožnosť a svätosť prejavujúcu sa navonok pred ľuďmi.

A to sú tí, o_ktorých Pán hovorí: „Veru, hovorím vám, už dostali svoju odmenu.“ Lenže Pánov Duch chce, aby sa telo umŕtvovalo a ovládalo a necenilo a odvrhovalo a tupilo. A žičí pokore a trpezlivosti a čistému a prostomyseľnému a pravému pokoju ducha. A neustále [a] nadovšetko túži po Božej bázni, po božskej múdrosti a po božskej láske Otca i_Syna i_Ducha Svätého.

A všetky dobrá prisudzujme najvyššiemu a zvrchovanému Pánu Bohu, uznávajme, že všetky dobrá sú jeho, a za všetko vzdávajme vďaky tomu, od ktorého všetky dobrá pochádzajú. Len on, najvyšší a zvrchovaný, jediný pravý Boh, nech má a jemu nech sa vzdáva a on nech prijíma všetku česť a poctu, všetku chválu a dobrorečenie, všetku vďaku a slávu, [ten,] ktorého je všetko dobro, ktorý „jediný je dobrý“.

A keď vidíme a počujeme vyslovovať alebo konať zlé či rúhať sa Bohu, my hovorme dobre a konajme dobre a chváľme Pána, „ktorý je velebený naveky. Amen.“

Všetko, čo hovoríte alebo konáte, všetko robte v_mene Pána Ježiša a skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi. {*} Pane Bože, všetko som urobil z_úprimného srdca. Aleluja.

Čo je u_Boha bláznivé, je múdrejšie ako ľudia, a čo je u_Boha slabé, je silnejšie ako ľudia. {*} Pane Bože, všetko som urobil z_úprimného srdca. Aleluja.

Felix, mládenec nevinný,

cnosťami skvieš sa mnohými,

zbožne aj neustálymi

mravov vynikáš krásami.

V_pote Františka vsadený

rúcho nové si obliekaš,

kvetmi oplývaš jarnými,

ovocie dobroty plodíš.

Prácou horlivou a pôstom

telo zarmucuješ svoje,

utlmujúc ho korbáčmi,

Bohu dávaš žertvy pravé.

Z_domu medzi nebešťanmi

klientov počuj prosiacich,

pomoc poskytni malátnym

v_údolí sýtom slzami.

Bohu Otcovi buď sláva,

i_jedinému Synovi,

Duchu Utešiteľovi

teraz i_na večné veky. Amen.

Ant. 1 Bože môj, vypočul si moje prosby a dal si dedičstvo tým, čo sa boja tvojho mena. Aleluja.

Ant. 3 Uchopil si moju pravicu, Pane, a priviedol si ma do svojej slávy a radosti. Aleluja.

Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu. A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé.

Vykonal veľké cnosti pred Bohom a z_celého svojho srdca oslavoval Boha. {*} Aleluja, aleluja.

Bratia (a sestry), chváľme Krista, svätého Boha; prosme ho, aby sme mu slúžili vo svätosti a spravodlivosti po všetky dni svojho života, a volajme:

Ty si nám vo svätom Felixovi chcel zanechať príklad evanjeliovej jednoduchosti;

pretvor nás, aby sme svoj život zasväcovali vždy tebe ako radostnú obetu, Pane Ježišu.

Bratia (a sestry), zvelebujme svätého Boha, Ježiša Krista, slúžme mu po všetky dni vo svätosti a nevinnosti života a volajme:

Pane Ježišu, ty si nám vo svätom Felixovi chcel zanechať príklad evanjeliovej jednoduchosti;

Ant. na Benediktus: Blahoslavení, čo šíria pokoj, blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Aleluja.

Bože, vo svätom Felixovi dal si serafínskej rodine a celej Cirkvi príklad skromného a bezúhonného života podľa evanjelia; vrúcne ťa prosíme, daj, aby sme kráčali v_jeho šľapajach a úprimne milovali a nasledovali iba Ježiša Krista, tvojho Syna,

Múdrosť obnovuje všetko, hoci v_sebe ostáva tá istá, v_každom pokolení prenáša sa v_duše svätých a robí z_nich Božích priateľov a prorokov. Veď Boh miluje len toho, kto má dôverný styk s_múdrosťou.

Počúvajte, moji milovaní bratia! Nevyvolil Boh tých, čo sú vo svete chudobní, aby boli bohatí vo viere a dedičia kráľovstva, ktoré prisľúbil tým, čo ho milujú?

Boh nádeje nech vás naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby ste v_sile Ducha Svätého oplývali nádejou.

Ant. 1 Pán dvíha chudobného z_prachu, zo smetiska povyšuje bedára, aby mu dal sedieť vedľa kniežat svojho ľudu. Aleluja.

Ant. 2 Ukázal sa bez poškvrny a je dokonalý, jeho bude večná sláva. Aleluja.

Ant. 3 Požehnaný Boh, ktorý si nás vyvolil, aby sme boli svätí a nepoškvrnení v_láske. Aleluja.

Ak ste teda s_Kristom vstali z_mŕtvych, hľadajte, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha! Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi! Veď ste zomreli a váš život je s_Kristom ukrytý v_Bohu. A keď sa zjaví Kristus, váš život, vtedy sa aj vy zjavíte s_ním v_sláve.

Kristov pokoj nech vládne vo vašich srdciach a buďte vďační! {*} Aleluja, aleluja.

Ant. na Magnifikat: Nechajte maličkých prichádzať ku mne, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. Aleluja.

Kriste, ty si svojim učeníkom prikázal, aby zachovávali hlavne príkaz lásky;

Všemohúci Bože, ty si svojho verného služobníka Krišpína sprevádzal cestou radosti k_väčšej evanjeliovej dokonalosti; na jeho príhovor a podľa jeho príkladu nám dopraj, aby sme vytrvalo praktizovali tú čnosť, ktorej je prisľúbený blažený pokoj v_nebi.

(List P. J. Smaghimu, farárovi kostola sv. Blažeja v_obci Città della Pieve, poslaný 15. 1. 1750; in: Analecta OFMCap. 27 [1911], str. 22n)

Potešilo ma a najväčšie potešenie pociťujem v_tom, že vaše blahorodie srdečne objíma zvlášť to sväté, čo tu zanechal náš milujúci Pán vo svätom evanjeliu. Lebo v_ňom sa nachádza istá a bezpečná cesta k_napredovaniu podľa jeho svätej vôle, aj v_rozjímaní nad jeho najsvätejším životom a umučením, aj v_rozjímaní nad jeho vôľou, čo je bezpečnou školou, aby sme sa nepomýlili a cvičili sa v_svätých čnostiach.

Ale je potrebné, aby sa vaše blahorodie snažilo veľkým a mužným duchom odrážať od seba každý nepokoj a strach. Keďže sa tieto veci mnohokrát rodia z_prirodzenej indispozície a všetky pochádzajú z_diabolskej činnosti, niekedy aj z_vonkajšej príčiny, ale nech pochádzajú z_akejkoľvek príčiny, vaše blahorodie nech sa usiluje zahnať ich a pripomenúť si, čo hovorí Duch Svätý v_Knihe Sirachovcovej: „Zaháňaj ďaleko od seba zármutok. Lebo zármutok zničil už mnohých a nikto nemá z_toho osoh.“ Tak uvažujte o_tomto utrpení zo zármutku, že zlo, ktoré zarmucuje, sa nezmenšuje, naopak, iba viac priťažuje.

Často nabádam, aby sme sa opierali vždy o_milujúceho Pána, ktorý hovorí: „Bezo mňa nemôžete nič urobiť!“ Preto my sme neschopní konať dobré veci, ale sme povinní konať ich, nakoľko len z_našej strany môžeme.

Pretože predvídam, že vaše blahorodie sa bude zdráhať ísť na spoveď a konať iné svoje povinné skutky na slávu Božiu, netreba sa preto zdráhať ta ísť, ale treba ísť s_veselou mysľou, nepodliehať znepokojeniu, o_ktorom sa zdá, že útočí, ale treba si povedať: Idem plniť Božiu vôľu a idem z_dôvodu svojej lásky. A získam to, nakoľko z_mojej strany môžem, že budem veselo zotrvávať v_Pánovi a zabávať sa vecami radostnými, teda dobrými a svätými, toto je útek od trudnomyseľnosti.

Nezostanem ešte bez odporúčania srdca milujúcemu Pánovi a našej najsvätejšej Matke, aby oni dali milosť a silu premôcť protivenstvá. A k_tomu ešte buďte si istý, že duša urobí veľký pokrok, pretože milujúci Ježiš dáva cez namáhania bohatstvo nebeských dobier.

A tak, môj priateľu, ako píše Apoštol, náš život je neustály boj a je znamením, že sme Božím milosrdenstvom určení stať sa veľkými vládcami v_raji.

Nemôžem ti písať častejšie, pretože potrebujem viac poučovať sám seba ako poučenia dávať. Preto uč sa od svojho Učiteľa, milujúceho Ježiša, a od jeho najsvätejšej Matky a spoznáš ich dobrotu.

Modli sa za mňa úbohého, ktorý ťa ponecháva v_milujúcom srdci Ježiša a Márie.

Radujte sa, keď máte účasť na Kristových utrpeniach. {*} Aby ste sa radovali a plesali aj vtedy, keď sa zjaví jeho sláva. Aleluja.

Radujte sa, spravodliví, v_Pánovi a plesajte, jasajte všetci, čo máte srdce úprimné. {*} Aby ste sa radovali a plesali aj vtedy, keď sa zjaví jeho sláva. Aleluja.

Ant. na Benediktus: Radosťou srdca je život človeka. Radosťou človeka je dlhý život. Aleluja.

Ant. na Magnifikat: Ukáž mi, Pane, cestu života, plnú radosť v_tvojej prítomnosti, večnú slasť po tvojej pravici. Aleluja.

Zo spoločnej časti na sviatky duchovných pastierov: pre kňazov, alebo svätých mužov: rehoľníkov.

V_túžbe celkom zasvätiť sa Bohu

zanechá sveta slávu, potešenia,

na pokyn neba rozhodne sa vstúpiť

ku bratom menším.

V_reholi horí veľkou láskou k_Bohu,

je verný ceste Otca nebeského

a všade hlása lásku Ježišovu

a jeho meno.

Ježiša meno všade vzývajúci

navracia chorým zdravie a zlo drví,

prináša svetlo tým, čo sedia v_tieni

duchovnej smrti.

Daj, nechže máme v_ústach, v_srdci samom

sväté to meno Ježiš neustále,

i_v_smrti hodine kiež ho so spevom

vzývame stále.

Trojjediný Bože, ty všemohúci,

čo dávaš z_lásky veniec večnej krásy

verným vždy sluhom, zvuč ti vďak náš vrúci

po všetky časy. Amen.

Láskavý Otče, ty si vložil do srdca svojho kňaza Bernardína veľkú lásku k_svätému menu Ježiš; pre jeho zásluhy a na jeho orodovanie dopraj, aby sme aj my horeli láskou k_tebe.

Bratia, ako ste teda prijali Krista Ježiša, Pána, v_ňom žite: v_ňom zakorenení a na ňom postavení, upevnení vo viere, ako ste sa naučili, a vynikajte vo vzdávaní vďaky! Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol filozofiou a prázdnym mámením, založeným na ľudských obyčajoch a na živloch sveta, a nie na Kristovi! Veď v_ňom telesne prebýva celá plnosť božstva. V_ňom ste aj vy naplnení. On je hlavou každého kniežatstva a mocnosti. S_ním ste boli pochovaní v_krste a v_ňom ste boli s_ním aj vzkriesení vierou v_moc Boha, ktorý ho vzkriesil z_mŕtvych.

V_nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena daného ľuďom. {*} V_ktorom by sme mali byť spasení. Aleluja.

Tvoje meno chcem zvestovať svojim bratom a uprostred zhromaždenia chcem ťa velebiť. {*} V_ktorom by sme mali byť spasení. Aleluja.

Ježišovo meno je svetlom kazateľov, lebo dodáva hlásaniu a počúvaniu jeho slova žiarivú jasnosť. Veď čo myslíš, kde by sa vzalo na celom svete také veľké, neočakávané a prudké svetlo viery, ak nie z_ohlasovania Ježiša? Či nás Boh nepovolal „do svojho obdivuhodného svetla“ aj svetlom a vôňou tohto mena? Apoštol právom hovorí tým, čo sú osvietení a v_tomto svetle vidia svetlo: „Kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v_Pánovi. Žite ako deti svetla!“

Preto treba toto meno ohlasovať, aby svietilo, a nie zamlčovať. A pri hlásaní nemá vychádzať zo špinavého srdca alebo z_poškvrnených perí, ale treba ho uložiť do vyvolenej nádoby a z_nej vynášať.

Preto hovorí Pán o_Apoštolovi: „Jeho som si vyvolil za nádobu, aby zaniesol moje meno pohanom aj kráľom i_synom Izraela.“ Hovorí: „Vyvolil za nádobu,“ v_ktorej sa vystavuje na predaj ten najlepší nápoj, aby lákal na pitie, a to tým, že žiari a skvie sa vo vyvolených nádobách: „aby zaniesol moje meno“.

Lebo ako keď sa po zbere úrody rozloží na poli oheň a páli sa suché a nepotrebné krovie a tŕnie, ako keď prvé slnečné lúče zaháňajú temnoty a zlodeji, noční tuláci a podkopávači domov sa skrývajú, tak aj vtedy, keď Pavol kázal národom, bolo to ako burácajúci hrom, ako silný spaľujúci oheň, ako jasné vychádzajúce slnko: nevera mizla, faloš sa tratila, pravda sa rozžarovala, ako keď sa vosk topí v_páľave silného ohňa.

Veď slovami, listami, zázrakmi a príkladom rozširoval Ježišovo meno. „Neprestajne“ chválil Ježišovo „meno“ a oslavoval „ho svojím vyznaním“.

Apoštol niesol toto meno „aj kráľom, pohanom i_synom Izraela“ ako svetlo. Osvecoval krajiny a všade volal: „Noc pokročila, deň sa priblížil. Zhoďme teda skutky tmy a oblečme sa do výzbroje svetla. Žime počestne ako vo dne.“ A všetkým ukazoval lampu, ktorá horí a svieti na svietniku, tým, že na každom mieste zvestoval „Ježiša, a to ukrižovaného“.

Preto Cirkev, Kristova nevesta, stále podopieraná jeho svedectvom, s_prorokom jasá: „Bože, ty si ma poúčal od mojej mladosti a ja až doteraz ohlasujem tvoje diela zázračné,“ čiže stále. Aj prorok povzbudzuje na to: „Spievajte Pánovi, velebte jeho meno. Zvestujte jeho spásu deň čo deň,“ čiže Ježiša, jeho Spasiteľa.

Neprestajne budem chváliť tvoje meno. {*} Oslavovať ho budem svojím vyznaním. Aleluja.

V_tebe sa budem tešiť a radovať, ospevovať budem tvoje meno, Najvyšší. {*} Oslavovať ho budem svojím vyznaním. Aleluja.

Ježiš, koruna preslávna

a pravda veľmi vznešená,

čo svojmu vyznávačovi

trvalú dávaš odmenu.

Na jeho prosbu zástupu

odpusti škodlivé hriechy,

znič nám vín ťažkú potupu

a strhni z_nás pút okovy.

Nelipol k_svetským márnostiam

a tak žil v_žití pozemskom,

aby sa srdcom páčil vždy

jedine tebe, Ježišu.

Ježiša, Kráľa dobrého,

jednostaj verne vyznával

a zvody diablov pošliapal

i_pyšných jeho spojencov.

Preslávny v_čnosti, vo viere,

modlitbe celkom oddaný,

telo si krotil striedmosťou,

včuľ v_nebi žije v_radosti.

Buď Bohu sláva trvalá

i_jedinému Synovi

i_Duchu Tešiteľovi

teraz i_večné na veky. Amen.

Ant. na Benediktus: Vo svätosti a spravodlivosti kráčal pred tvárou Pána, aby poúčal jeho ľud o_spáse. Aleluja.

S_radosťou ctíme človeka,

čo teba vrúcne uctieval,

Bože, a chceme, aby ti

spev zo sŕdc všetkých zaznieval.

Pôžitky, čo svet vnucuje,

poklady, čo moľ zožiera,

nechal a iba na Krista

ho nadviazala dôvera.

Kristovi dal sa bez výhrad,

bol vzorom služby v_ochote,

so zborom jeho snúbeníc

pretekajúc sa v_čistote.

Vo vyhni lásky pretavil

myšlienky, slová, počiny,

vždy hľadal Božiu záľubu

a čakal Božie pokyny.

Na zemi tak ho pripútali

k_nebesiam tuhé spojivá,

že sa už teší z_odmeny,

o_ktorú bil sa zaživa.

Roznecuje nás príkladom

veselo kráčať ku raju,

kde Bohu v_Svätej Trojici

blažení slávu vzdávajú. Amen.

Ant. na Magnifikat: Hovoril a zvestoval Pána Ježiša a Pánova ruka bola s_ním.

Franz Jägerstätter sa narodil 20. mája 1907 v_St. Radegunde (Horné Rakúsko) ako dieťa chudobných sluhov, ktorí sa z_ekonomických dôvodov nemohli zobrať. Keď sa v_r. 1917 jeho matka vydala za roľníka Heinricha Jägerstättera, bol Franz adoptovaný. V_rokoch 1927-30 pracoval v_rudnej bani v_Eisenerzi (Štajersko), cítil sa nábožensky vykorenený a prešiel krízu zmyslu a viery. V_r. 1933 sa stal otcom nemanželskej dcéry Hildegardy. V_r. 1936 sa oženil s_Franziskou Schwaningerovou, s_ktorou mal tri deti a prežil sedem šťastných rokov manželstva poznačených hlbokým duchovným životom. Začiatkom roka 1938 varoval Franza jeden sen pred hrôzami nacizmu. 8. decembra 1940 bol Franz prijatý vo františkánskom kostole v_Ennse do Tretieho rádu svätého Františka. Pri svojom povolaní k_Wehrmachtu vo februári 1943 Jägerstätter vyhlásil, že na základe svojho náboženského presvedčenia odmieta vojenskú službu, pretože Boha treba viac poslúchať než človeka. Kvôli odmietnutiu vojenskej služby bol Ríšskym súdom odsúdený za rozvracanie brannej moci na smrť a 9. augusta 1943 sťatý v_Brandenburgu an der Havel. Blahorečenie sa uskutočnilo 26. októbra 2007 v_Linzi za prítomnosti manželky a detí. Deň jeho spomienky 21.mája je dňom jeho krstu.

Všemohúci, večný Bože, ty si dal blahoslavenému mučeníkovi Franzovi Jägerstätterovi silu, postaviť sa za vieru až na smrť. Na jeho príhovor nám pomáhaj, aby sme ti išli v_ústrety s_nerozdeleným srdcom, ktorý sám si naším životom a našou spásou.

Zaznačím tu len niekoľko slov, ako mi práve vychádzajú zo srdca. Aj keď ich píšem so spútanými rukami, ale ešte stále lepšie, než keby bola spútaná vôľa. Boh niekedy očividne ukazuje svoju silu, ktorú môže dať ľuďom, ktorí ho milujú a neuprednostňujú pozemské pred večným. Ani žalár, ani putá, tiež ani smrť nie sú schopné odlúčiť človeka od Božej lásky{n}porov. {r}Rim 8,35{/r}{/n}, ukradnúť mu jeho vieru a slobodnú vôľu. Božia moc je neporaziteľná. Buďte poslušní a čo najpoddanejší vrchnosti, tieto slová sa dnes hrnú na človeka už skoro zo všetkých strán, dokonca od ľudí, ktorí aj tak už takmer nič viac neveria, čo je vo Svätom písme a čo nám Boh prikázal veriť. Keby si chcel dať človek s_každým človekom takú námahu, aby ho zachránil od ťažkého hriechu a tým pred večnou smrťou, ako si dáva námahu so mnou, aby ma zachránil pred telesnou smrťou, tak by naozaj muselo byť už nebo na tomto svete.

Neustále by chcel človek človeku zaťažovať svedomie pokiaľ ide o_manželku a deti. Mal by byť skutok, ktorý človek koná, azda tým lepší, pretože je ženatý a má deti? Alebo je skutok preto lepší alebo horší, pretože to tisíce iných katolíkov tiež tak robia? Stalo sa teraz azda aj fajčenie čnosťou, pretože fajčia tisíce katolíkov? Smel by preto človek aj klamať, pretože má manželku a deti a to isté ešte k_tomu potvrdiť prísahou? Nepovedal sám Kristus, kto miluje ženu, matku a deti viac než mňa, nie je ma hoden{n}porov. {r}Mt 10,37{/r}{/n}? Z_akéhože dôvodu potom prosíme Boha o_sedem darov Ducha Svätého, keď beztak máme konať v_slepej poslušnosti?

Načo že Boh obdaril všetkých ľudí rozumom a slobodnou vôľou, keď nám, ako to niektorí vravia, vôbec ani neprináleží rozhodnúť, či je táto vojna, ktorú vedie Nemecko, spravodlivá alebo nespravodlivá? Načo potrebuje potom človek ešte poznanie medzi tým, čo je dobré alebo zlé?

Myslím si, že človek môže mať pokojne aj slepú poslušnosť, ale len vtedy, keď pritom nikoho iného nemusí poškodiť. Keby boli ľudia dnešnej doby ešte úprimnejší, tak si myslím, musel by sa ešte predsa objaviť hocktorý katolík a musel by povedať: „Áno, uznávam, že nie je práve dobrý ten skutok, ktorý tu konáme, ale ja jednoducho ešte nie som pripravený zomrieť.“ Keby mi Boh nebol udelil milosť a silu pre svoju vieru aj zomrieť, keď sa to žiada, tak by som už azda konal tak isto, ako koná väčšina. Veď Boh môže dať každému toľko milostí, ako chce. Keby boli iní prijali tieto mnohé milostí, ako som ich ja už obdržal, boli by azda vykonali už oveľa viac dobrého než ja.

Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú{n}porov. {r}1Kor 2,9{/r}{/n}.

Čo nás môže odlúčiť od Kristovej lásky? Súženie alebo úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota nebezpečenstvo alebo meč? {*} Ale v_tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje.

Som si istý: Ani smrť, ani život, ani anjeli, ani mocnosti, ani prítomnosť, ani budúcnosť nás nemôžu odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v_Kristovi Ježišovi. {*} Ale v_tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje.

Pán Ježiš Kristus – Baránok Boží

svedectvom svojím v_Pravde si ožil,

za všetkých nesieš kríže rád

aj bolesť, zlo, smrť, hrobu chlad.

Keď v_noci prenikol ho strašný sen

a videl, čo dá zloba, krutosť len,

dieťa Franz poznal v_temnej tme

des vojen – ľudstva ničenie.

Viesť boj za zlobu temného sveta

to nikdy nebola jeho méta,

vravel si: „Boha, ľudí chráň!“

Nechcel niesť meč či inú zbraň!

S_boľavým srdcom hrdina mužov

od ženy, detí preč hnaný túžbou

po jase v_svojom svedomí

kým smrť mu telo nezlomí.

Tak aj nám, krehkým, dáva Pán výzvy,

aby z_nás strach, obavy zmizli,

nech rozpoznáme každé zlo

aby dobro v_nás svedčilo.

Boh Otec všetkých Mocou obnoví

Pravdou patriacou jeho Synovi

Duch Svätý náš čas premieňa!

Trojica buď pochválená! Amen.

Ant. na Benediktus: Ďakujem nášmu Vykupiteľovi, že smiem pre neho trpieť a zomrieť.

Ant. na Magnifikat: Dôverujem v_nekonečné milosrdenstvo Boha, ktorý mi všetko odpustil a neopustí ma ani v_poslednej hodine.

Vznešený Bože, pripravuješ si z_nás ako zo živých a vybraných kameňov duchovný chrám; prosíme ťa, zošli svojej Cirkvi Ducha Svätého, aby neprestajne pôsobil v_tvojich veriacich a na orodovanie svätého Františka budoval z_nich nebeský Jeruzalem.

Pán je verný vo svojich výrokoch, keďže vo Svätom písme často vyhlasuje, že povýši tých, o_ktorých zistí, že sa pokorou podobajú jeho Synovi. A nielen v_nebeskom kráľovstve ich obdivuhodne ovenčil slávou a úctou, ale vo svojej múdrosti zariadil, aby sa aj na zemi uchovával ich životný príklad slávením spomienky na nich, aby sa prebúdzala a mocnela viera v_ľuďoch. A vidíme, že práve pri povýšení svätého Františka sa to zreteľne prejavilo. Pokiaľ on žil na zemi, neustále sa usiloval byť ničím pred sebou samým i_pred inými. A teraz, len čo ho Cirkev nezmeniteľným rozhodnutím a slávnostným vyhlásením včlenila do zboru svätých Božích priateľov, ktorí spolu s_ním kraľujú v_nebesiach, už odvtedy je oslavovaný a uctievaný po celej zemi. A jeho telo, na ktorom až do smrti niesol znaky Kristovho umučenia a ktoré nebesia oslávili mimoriadnymi znameniami a zázrakmi, zbožný ľud svojou úctou tak preslávil, že si zaslúžilo, aby jeho hrob bol slávny a vo väčšej úcte ako nádherné hroby mocných tohto sveta.

A vskutku, sotvaže uplynuli dva roky od jeho smrti, už sa začalo rokovať o_mieste, kde sa majú uložiť pozostatky Božieho služobníka. Na tento účel mesto Assisi ponúklo vhodné miesto a pozemok pri hradbách mesta. Náš predchodca Gregor IX. tento pozemok prevzal do právneho vlastníctva Apoštolskej stolice a rozhodol, že chrám postavený na tomto mieste nebude podriadený nikomu inému, iba Apoštolskej stolici. Potom, keď ten istý pápež Gregor IX. v_samom meste Assisi zapísal slávneho patriarchu do zoznamu svätých, vlastnoručne položil základný kameň stavby a budúci chrám ustanovil za hlavu a matku Rádu menších bratov. Aj iné veci prezieravo nariadil a jeho nástupcovia, rímski pápeži, v_tom pokračovali po tom, čo telesné pozostatky svätého Františka v_nádhernom a slávnostnom sprievode preniesol do chrámu. Uložili ich na vyvýšeninu uprostred chrámu a v_nedeľu pred sviatkom Nanebovstúpenia Pána roku tisícdvestopäťdesiattri chrám slávnostne posvätili.

Chceme teda kráčať v_šľapajach toľkých našich predchodcov, a preto sme sa s_radosťou rozhodli rozmnožiť jeho lesk a slávu. Predovšetkým nás k_tomu nabáda presvedčenie, že právom môžeme dúfať, že na jeho orodovanie Boh tým viac bude ochraňovať svoju Cirkev, čím viac slávnostných rozhodnutí vydá apoštolská Cirkev na uctenie jeho svetlej pamiatky. Preto týmto naším natrvalo platným rozhodnutím povyšujeme uvedený Chrám svätého Františka na patriarchálnu baziliku a pápežskú kaplnku.

Pán posvätil svoj stánok. {*} A oslávil svojho služobníka Františka. Aleluja.

Aby ukázal v_budúcich vekoch nesmierne bohatstvo svojej milosti. {*} A oslávil svojho služobníka Františka. Aleluja.

Ant. na Benediktus: Pán posvätil svoj stánok: toto je Boží dom, v_ňom sa vzýva jeho meno a o_ňom je napísané: Tam bude moje meno, hovorí Pán. Aleluja.

Ant. na Magnifikat: Pán povýšil pokorného bedára, aby zasadol s_vladármi a zaujal miesto na tróne v_chráme jeho slávy. Aleluja.

Pane a Bože náš, ty si naučil svätého Felixa slúžiť ti v_jednoduchosti a pokore a dal si jeho srdcu schopnosť prežívať podivuhodné vytrženia; dožič nám, aby sme na zemi nasledovali jeho príklad a v_nebi sa stali účastnými na jeho sláve.

(Epistula continentes XXV memoralia, prol. 3-6: Opera Omnia, vol. 8, pp. 491-492)

„Poďte ku mne,“ hovorí, „vy všetci, čo sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním.“ Pane, koho to potrebuješ? Prečo prosíš? Čo máš s_nami spoločné? Naozaj, len hlasom súcitu je to tvoje: „Poďte ku mne a ja vás posilním“?

Ó, obdivuhodná blahovôľa nášho Boha, ó, nevýslovná láska! Kto len niečo také urobil? „Kto takéto počul“ alebo „kto podobné videl“? Hľa, prosí nepriateľov, povzbudzuje hriešnikov, priťahuje nevďačníkov. „Poďte,“ hovorí, „učte sa odo mňa, vezmite na seba moje jarmo a nájdete odpočinok pre svoju dušu.“ Ó, najsladšie, najpríjemnejšie, blahoslavené slová, „ostrejšie ako každý dvojsečný meč“, ktoré vnikajú do vnútra srdca a plné prehojnej nežnosti „prenikajú až po oddelenie duše od ducha“!

Potom sa prebuď, kresťanská duša, k_toľkej dobrotivej láske, k_takej sladkej záľube. Kto nie je citlivý na tieto veci, iste je chorý, je choromyseľný, je blízky smrti.

Prosím ťa, duša moja, zapáľ sa, nasýť sa, oslaď sa milosrdenstvom a miernosťou svojho Boha, láskou svojho Snúbenca, horli v_horlivosti svojho Milého, obohacuj sa jeho láskou, oslaď sa jeho chuťou, nikto ti nezabraňuje vstúpiť, chytiť sa ho a vychutnávať ho. Čo viac hľadáme, čo očakávame, po čom viac túžime? Veru len v_tomto jedinom máme všetky dobrá.

Ale beda, ó, ohromujúce naše bláznovstvo! Ó, biedna slabosť! Ó, odporná hlúposť! Volaní sme k_odpočinku, a my ideme za únavou, volaní sme k_uľahčeniu, a my hľadáme bolesť, prichádza k_nám sľúbená radosť, a my túžime po utrpení. Naozaj biedna choroba a najúbohejšia prevrátenosť! Stali sme sa, veru, bezcitní a akoby horší od modiel, lebo my máme oči a nevidíme, máme uši a nepočujeme, máme myseľ a nemyslíme a „zamieňame si horké za sladké a sladké za horké“.

Ó, Bože, odkiaľ nám príde náprava toľkej prevrátenosti, odkiaľ zadosťučinenie za takú veľkú urážku? Isteže sa nikto medzi nami na to nenájde, ak nám len nepríde tvoj ponúkaný dar. Veru len ty sám môžeš napraviť, ty sám môžeš zadosťučiniť za naše viny, len ty sám, ktorý poznáš naše bahno, ty naša spása a vykúpenie, ty, ktorý to robíš sám v_tých, čo sa biedne nachádzajú na dne a dúfajú, že môžu byť znovu pozdvihnutí iba tebou samým.

Pozdvihnime teda zrak našej mysle priamo k_Bohu a viďme, ako sme teraz zhodení, pretože kto nepozná svoj vlastný pád, nestará sa, aby znovu povstal. Kto to pochopí a zamení za „z_hlbín volám k_tebe, Pane“, a to s_pevnou vôľou, lebo sa tu podáva pomocná ruka jeho milosrdenstva, „ruka, ktorá nie je prikrátka, žeby nemohla zachrániť“.

Nestrácajme dôveru, „lebo tú čaká veľká odmena“. „Pristupujme teda s_dôverou k_trónu milosti“, „aby sme dosiahli cieľ svojej viery, spásu duší“. Neváhajme! Je tu život, ktorý nás volá, je tu spása, ktorá nás čaká, je tu trápenie, ktoré nás pobáda, „aby sme vošli do tohto pokoja“ večnej radosti, kde sú preveľké, tajomné veci, predivné skutky, a počtu im niet. „Nech vám príde na myseľ Jeruzalem“, vzdychajme túžobne po svojej vlasti, smerujme hore k_našej matke, „preniknime do mocností Pánových“, hľaďme na nášho kráľa, ktorý milosrdne kraľuje nad všetkým, a nech naše srdcia mäknú pod jeho milosrdenstvami.

Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov, túži a zmiera moja duša po nádvoriach Pánových. {*} Moje srdce i_moje telo vznášajú sa k_Bohu živému. Aleluja.

Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha ako prebývať v_stanoch hriešnikov. {*} Moje srdce i_moje telo vznášajú sa k_Bohu živému. Aleluja.

Ant. na Benediktus: Jeho krajná chudoba zmenila sa v_bohatstvo jeho štedrosti. Správal sa dobre nielen pred Pánom, ale aj pred ostatnými ľuďmi. Aleluja.

Ant. na Magnifikat: Radujem sa v_utrpeniach, ktoré znášam pre vás, a na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev. Aleluja.

Zbignev Strzałkowski sa narodil v_Tarnove (Poľsko) v_roku 1958. Vstúpil do rehole Menších bratov konventuálov v_roku 1980 a za kňaza bol vysvätený v_roku 1986; po období služby formátora v_malom seminári v_Legnici, odišiel na rehoľnú misiu v_Peru. Michal Tomaszek sa narodil v_roku 1960 v_Lenkavici (Poľsko); prvé sľuby v_reholi minoritov zložil v_roku 1981 a v_roku 1987 sa stal kňazom; po období pastoračného pôsobenia vo farnosti Pieńsk, vycestoval na misiu v_Peru. V_rozľahlej farnosti Pariacoto, zverenej minoritom v_diecéze Chimbote, kde slúžili necelé dva roky, sa pokúšali vybudovať františkánsku komunitu zameranú na chudobných, žijúcu pastoračnou a charitatívnou službou a putovaním medzi andskými dedinami. Večer 9. augusta 1991 ich zabili príslušníci marxistickej gerilovej organizácie.

Milostivý Bože, ty si povolal blahoslavených kňazov Michala a Zbigneva, nasledovať Krista po stopách Svätého Františka z_Assisi a posilňoval si ich tvojim Duchom až po úplnú obetu života pre dobro im zvereného ľudu, udeľ nám, na ich príhovor, aby sme rástli v_láske k_tebe a v_horlivej službe posledným.

Drahí bratia a sestry, všetci sme zjednotení v_jednom Božom spoločenstve, v_jedinom Kristovom kňazstve, v_jednej viere, tými istými rehoľnými sľubmi.

Radosť je pocitom a stavom, ktorý nie je možné udržať v_sebe, potrebuje sa vyjadrovať navonok, deliť sa s_inými. Je to vlastne Kristovo kňazstvo, čo prináša človeku a svetu slobodu, to jest slobodu od hriechu, a nádej, čiže nádej večného šťastia. Tieto hodnoty prichádzajú pre človeka, pre kresťana, z_Kristovho kríža, pretože on je najvyšší a jediný kňaz. Kňazi, ktorí cez pokolenia poznačujú dejiny ľudského rodu na zemi, sú jednoducho tými, na ktorých zostúpila moc Kristovho kňazstva. Ich prostredníctvom je Kristus prítomný v_živote človeka a v_dejinách sveta. Každý kňaz zdieľa to, čo prežil Kristus. Každý kňaz zakusuje solidárne so svojim Učiteľom to, čo on zniesol pre našu spásu. Keď listujeme v_stránkach Evanjelia, alebo počúvame vnuknuté slovo v_chráme, kontemplujeme osamelého Krista-kňaza, lebo keď on prinášal lásku človeku, zostal sám. Keď prinášal dobrodenie vyvolenému ľudu a celému ľudstvu, stretol sa s_nepochopením. Jediný, kto ho chápal, bol jeho nebeský Otec. Kristus-kňaz prišiel, aby sa z_lásky k_Otcovi a k_človeku obetoval. A bola to nezištná, najvyššia obeta, lebo to bola obeta seba samého.

Kristus-kňaz ohlasujúc Dobrú novinu, poznal čo je to námaha a únava. A toto všetko spozná každý kňaz, ktorý prijal Kristovo kňazstvo a rozhodol sa verne, krok za krokom, nasledovať svojho Učiteľa-Krista.

Najdôležitejšia vec v_rehoľnom živote pod vedením sv. Františka je jeho pohľad na kňazstvo, jeho postoj ku kňazstvu a vôbec ku kňazom. V_poučeniach, ktoré adresoval bratom, povedal kategoricky a jednoznačne, že v_kňazovi je potrebné uctiť si predovšetkým Krista prítomného medzi ľuďmi. Kristus je medzi nami v_osobe kňaza. Je medzi nami, aby naďalej, ústami kňaza ohlasoval Dobrú novinu, aby nám, malomyseľným, hovoril: «Odvahu!»; aby nám povedal: «Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním»; aby ohlasoval každému z_nás, keď sme v_pochybnostiach a skleslí: «Stačí ti moja milosť».

Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. {*} Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život. Aleluja.

Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha ako prebývať v_stanoch hriešnikov. {*} Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život. Aleluja.

Bože, ty si dovolil blahoslavenému Mikulášovi, aby ti slúžil v_modlitbe, pokore a tichosti; dopraj, prosíme, aby sme podľa jeho príkladu a na jeho príhovor v_láske získavali bratov pre Krista a mohli s_nimi dosiahnuť večnú slávu.

Nech sa všetci bratia usilujú, aby nasledovali poníženosť a chudobu nášho Pána Ježiša Krista, a nech majú na mysli, že nám netreba mať z_tohto sveta nič iné, len to, že máme čo jesť a čo si obliecť. Uspokojme sa s_týmto, hovorí Apoštol v_Prvom liste Timotejovi. Bratia majú mať radosť, keď sa zdržujú medzi osobami nízkymi a opovrhovanými, chudobnými a slabými, chorými i_malomocnými i_žobrajúcimi pri ceste.

A keď to bude treba, nech idú po žobraní. Nech sa [za to] nehanbia, ale skôr nech sa rozpamätajú, že náš Pán Ježiš „Kristus, Syn živého všemohúceho Boha“, si zatvrdil svoju „tvár ako najtvrdší kameň“ a nehanbil sa. Bol chudobný a pocestný a žil z_almužien, on sám i_blahoslavená Panna a jeho učeníci. A keby ich ľudia ponižovali a nechceli im dať almužnu, nech za to Bohu ďakujú; lebo za poníženie získajú veľkú poctu pred tribunálom nášho Pána Ježiša Krista.

Nech vedia, že poníženie sa pričíta nie tým, ktorí ho znášajú, ale tým, ktorí ho spôsobujú.

Almužna je dedičstvo a spravodlivé právo, patriace chudobným, ktoré nám získal náš Pán Ježiš Kristus. A bratia, ktorí sa namáhajú pri jej získavaní, budú mať veľkú odmenu; a pričiňujú sa i_o_to, že odmenu získajú a budú mať aj tí, čo almužnu dávajú; lebo všetko, čo ľudia na svete zanechajú, to zanikne, ale za darovanú lásku a almužny dostanú odmenu od Pána.

Jeden druhému nech bez obáv vyjaví, čo potrebuje, aby mu poslúžil a potrebné zaopatril. Nech každý má rád a živí svojho brata, ako matka má rada a živí „svoje dieťa“, na čo mu Boh dá milosť. „A kto je, nech nepohŕda tým, kto neje, a kto neje, nech nesúdi toho, kto je.“

A kedykoľvek to bude nevyhnutné, všetci bratia, kdekoľvek budú, nech smú jesť všetky jedlá, ktoré môžu ľudia jesť, ako hovorí Pán o_Dávidovi, že „jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi“. A nech majú na pamäti to, čo hovorí Pán: „Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o_tento život, aby vás onen deň neprekvapil; lebo príde ako osídlo na všetkých, čo bývajú na povrchu celej zeme.“ Podobne v_čase zjavnej núdze nech sa aj všetci bratia starajú o_to, čo potrebujú, [a to] tak, ako im Pán dá milosť, lebo „núdza nemá zákon“.

Bol som hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť, bol som pocestný a pritúlili ste ma. {*} Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z_týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili. Aleluja.

Požičiava Pánovi, kto sa nad chudobným zľutúva. {*} Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z_týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili. Aleluja.

Všemohúci a večný Bože, blahoslavená Jolanda prijala od teba vnuknutie a uprostred slávy a bohatstva tohto sveta dala prednosť tvojmu Synovi a nasledovala ho v_chudobe a poníženosti; pre jej zásluhy a orodovanie pomôž nám odvrátiť sa od pominuteľných vecí a s_úprimným srdcom túžiť po nebeských dobrách.

(De perfectione vitæ, kap. 3, De perfecta paupertate, 1. 7-8: Opera Omnia, vol. 8, pp. 112-114)

Chudoba je čnosť na dosiahnutie úplnej dokonalosti natoľko potrebná, že bez nej vôbec nikto nemôže byť dokonalý. Svedčí o_tom sám Pán, keď v_evanjeliu hovorí: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, a rozdaj chudobným.“ Keď teda podstata evanjeliovej dokonalosti je vo vznešenej chudobe, nech si nikto nenamýšľa, že už dosiahol vrchol dokonalosti, ak ešte dokonale nenasleduje evanjeliovú chudobu.

Ty teda, Kristova panna, Pánova služobnica, ako vlastne zmýšľaš, keď vyhľadávaš bohatstvo, hoci si sľúbila chudobu, hoci žiješ medzi chudobnými Ježiša Krista, hoci chceš byť dcérou Chudáčika, nášho otca Františka, hoci si sľúbila, že budeš v_chudobe nasledovať matku Kláru? Tvoja i_moja chamtivosť nadmerne vyvoláva zmätok, pretože hoci sa vyhlasujeme za učiteľov chudoby, zamieňame si chudobu za chamtivosť, dychtíme po tom, čo nie je dovolené a čo nám Regula zakazuje, napriek tomu, že Boží Syn sa pre nás stal chudobným. Viem, je to tak, že čím horlivejšie budete vyznávať a milovať chudobu, čím dôslednejšie budete nasledovať evanjeliovú chudobu, tým viac budete oplývať aj hmotnými dobrami každého druhu, aj dobrami duchovnými. Ak však pôjdete opačným smerom, ak odvrhnete chudobu, ktorú ste sľúbili, budete mať nedostatok každého dobra, hmotného i_duchovného.

Mária, chudobná matka chudobného Ježiša, kedysi povedala: „Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno.“ Dosvedčuje to tiež svätý prorok, keď hovorí: „Boháči sa nabiedia a nahladujú, ale tým, čo hľadajú Pána, nijaké dobro chýbať nebude.“ A či nečítate alebo nepočúvate, čo hovorí Pán Ježiš apoštolom v_Matúšovom evanjeliu: „Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: Čo budeme jesť? Alebo: Čo budeme piť? Veď váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Na neho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o_vás postará.“

Ó, blažená Božia služobnica, spomeň si na chudobu nášho chudobného Pána Ježiša Krista, vštep si do srdca chudobu tvojho chudobného otca Františka, mysli na chudobu tvojej matky Kláry, pohrúž sa do chudoby s_veľkým zápalom, objím pani chudobu a pre Pánovo meno nechci pod nebom nič milovať, iba chudobu, nijaké pocty ani bohatstvo, nijaké pominuteľné veci! Dbaj, aby si neohrozene zachovávala svätú chudobu, ku ktorej si sa sľubom zaviazala. Lebo mať bohatstvo a milovať ho, to neprináša ovocie, milovať ho alebo ho nemať je nebezpečné, ale mať ho a nemilovať ho je veľmi namáhavé. Preto nemať bohatstvo a ani ho nemilovať je užitočné, je bezpečné, je na radosť a je to skutok dokonalej čnosti. A preto Pánova rada k_chudobe, ako aj osobný príklad má každého kresťana dojať a zapáliť láskou k_chudobe.

Ó, blažená chudoba, akým milým Bohu a bezpečným vo svete robíš toho, čo ťa miluje!

Pre lásku môjho Pána Ježiša Krista som pohrdla svetským kráľovstvom a všetkou nádherou sveta. {*} Videla som ho, milujem ho, uverila som v_neho, s_láskou som sa mu oddala.

Moje srdce prekypuje krásnymi slovami. Všetko som zasvätila Kráľovi. {*} Videla som ho, milujem ho, uverila som v_neho, s_láskou som sa mu oddala.

Ant. na Benediktus: Pán Ježiš hovorí: Každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i_sestra, i_matka.

Ant. na Magnifikat: Vy, čo ste opustili všetko a nasledovali ste ma, dostanete stonásobne viac a budete dedičmi večného života. Aleluja.

Bože, prameň spásy, blahoslavenú Floridu si zapálil svojou láskou, keď si ju viedol k_vrcholom evanjeliovej dokonalosti cestou odriekania a cestou kríža; udeľ nám milosť, aby sme sa snažili o_takú istú lásku a aby sme pokročili v_múdrom poznávaní tajomstva kríža.

Prichádza mi povedať niečo málo a akoby nič o_bolesti, ktorú zakusuje duša, keď sa jej objaví povinnosť voči takému vzácnemu pokladu, akým je Boh. Je celá nepokojná, chcela by ho stretnúť, neuspokojuje sa, neodpočíva a nenachádza pokoj. Objavuje, že je bláznivá, a blázni za láskou. Za nepoznanou láskou. A predsa táto láska v_danej okolnosti vyvoláva v_duši veľký úžitok. Ukazuje sa, že Boh ju kládol do trápenia a vrhá ju do ohniska, ako robí so zlatom ten, kto ho chce čistiť. Podobne duša pomaly a postupne vidí, že sa v_nej zrieďujú tmy a výpary, ktoré zatemňujú rozum a prekážajú v_činnosti. Teraz, položená do rúk umelca, necháva sa dobre očisťovať v_ohnisku Božej lásky. V_ňom sa duša dobre očisťuje a zdokonaľuje v_každej čnosti. Tak sa tu učí, ale bez slov. Len číre utrpenie je formou jej konania. Toto číre utrpenie sa nedá vyjadriť slovom. Jeho hodnota a moc sú také, že nestačí odrobinka. Preto sa stáva naliehavým poznanie v_duši, kto je Boh a čo je jeho vlastná podstata.

Zdá sa, že hovoriť o_čírom utrpení je ľahká vec, naopak, mne sa javí vecou veľmi ťažkou a nikto to nemôže urobiť ani rozumieť pokladu, ktorý je v_ňom ukrytý. Odrobinka číreho utrpenia prináša takú silu, akoby sa diali bláznovstvá. Znovu sa neviem sama vyjadriť. Vo mne sa vytvoril taký účinok, ktorý sa mi javí viac užitočný ako akékoľvek videnie alebo vytrženie.

Ak je niekto chorý, hneď sa uzdraví, ak je niekto slabý, rýchlo zosilnie, ak je niekto chladný, skoro pocíti, že sa zohrieva. Naozaj, toto číre znášanie utrpenia prináša všetky pomoci: posilňuje dušu, potešuje srdce, dáva duchu plesať, stavia ľudskosť do bázne, vzďaľuje zmysly, dáva odumierať sebaláske, vypudzuje pozemské veci, dáva vnímať kapitána, rozhlasuje svojím mlčaním, kričí svojou činnosťou, udržuje pokoj svojím tichom a týmto utrpením káže. To sa nepoznalo z_iných stvorení, odhalil to iba Boh. Tak sa mi to javí. Prepáčte mi, ak som povedala nejakú hlúposť.

Hovorila som len o_čírom utrpení a tiež som hovorila o_účinkoch, ktoré spôsobilo vo mne. Teraz vysvetlím, ako som toto utrpenie zakúsila. Neviem, či dospejem k_vytvoreniu chápavosti. Myslím, aby som sprítomnila toto: duša náhle cíti, že je úplne pozbavená všetkého, tak v_poriadku duchovnom, ako aj v_pozemskom. Boh jej dá pochopiť jej ničomnosť, jej nemohúcnosť a súčasne jej posvieti na svoju drahocennosť a ako sa má obohatiť zjednotením sa so svojím jediným a najvyšším Dobrom. V_tom okamihu sa zdá, že je spojená s_Bohom, a potom nečakane zostane bez akéhokoľvek poznania. Neuvedomí si, či je v_nebi alebo na zemi. Vidí, že je pozbavená všetkého, nemá nič v_rezerve, aby sa mohla zdvihnúť. Je to taká bolesť, ktorá sa z_toho zakusuje, že ju nedokážem opísať. Nazývam to čírym utrpením, pretože do toho nevnikli sily. A to sa nedá ani opísať. Toto ja nazývam čírym utrpením, lebo sa tu nenachádzajú sily, a preto ony nemohli nič robiť. Keďže tu nie sú city, preto sa všetko javí ako to, čo je mimo nás. Preto sem nevnikli zmysly, lebo akoby omdleli a zostali mimo. Nie je to ich činnosť, a tým menej nejakého iného stvorenia. Je to jednoducho svetlo samej duše, a preto môže byť nazývané čírym utrpením.

I_keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého. {*} Lebo ty si so mnou, Pane. Aleluja.

Tvoj prút a tvoja palica, tie sú mi útechou. {*} Lebo ty si so mnou, Pane. Aleluja.

BL. ANTONA BAJEWSKÉHO A SPOLOČNÍKOV, MUČENÍKOV: PIA BARTOŠIKA, INOCENTA GUZA, ACHILLA PUCHALU, HERMANA STĘNPIEŃA, KŇAZOV; TIMOTEJA TROJANOWSKÉHO, BONIFÁCA ŻUKOWSKÉHO, REHOĽNÍKOV, ČLENOV 1. RÁDU

V_rokoch 1939 – 1945, počas nacistickej okupácie Poľska, bolo z_nenávisti k_viere zavraždené veľké množstvo katolíkov – laikov, rehoľníkov, kňazov i_biskupov. Pápež Ján Pavol II. dňa 13. júna 1999 vo Varšave stoôsmich z_nich vyhlásil za blahoslavených. Do tohto zoznamu mučeníkov patrí aj sedem členov Rádu menších bratov konventuálov, príslušníkov poľskej Provincie nepoškvrnenej preblahoslavenej Panny Márie: kňazi Pius Bartošik, Anton Bajewski, Inocent Vojtech Guz, Herman Stęnpień, Achilles Puchala, ako aj rehoľní bratia Bonifác Żukowski a Timotej Trojanowski. Piati z_nich (blahoslavení Pius, Anton, Inocent a Timotej) pochádzali z_domu v_Niepokalanowe, kde v_čase zatknutia zastával funkciu gvardiána sv. Maximilián Kolbe a blahoslavený Pius tam bol v_tom čase vikárom. Blahoslavení Herman a Achilles pôsobili vo farnostiach Iwieniec a Pieršaje v_Bielorusku, kde boli roku 1943 zabití.

Všemohúci Bože, ktorý si blahoslavenému kňazovi Antonovi a jeho spoločníkom dal milosť piť z_kalicha utrpenia tvojho Syna; pomôž našej krehkosti, aby sme podľa vzoru mučeníkov, ktorí z_lásky k_tebe podstúpili smrť, aj my svojím životom vydávali svedectvo o_svojej viere.

(Scritti di S. Massimiliano Kolbe, Centro Nazionale M. I., Roma, 1997, č. 892, 951, 1160)

Uplynulo už niekoľko mesiacov odvtedy, čo ste sa z_vôle Nepoškvrnenej vydali na cestu do rôznych častí sveta. Kdekoľvek sa však ocitne duša, ktorá Nepoškvrnenú miluje celým srdcom, túto svoju lásku rozlieva okolo seba a neprestajne privádza čoraz viac duší k_Nepoškvrnenej.

Prosím vás, nikdy sa neodlučujme od apoštolskej autority. Ustavične sa modlime, aby sa jej kráľovstvo neprestajne šírilo v_dušiach. Treba, aby sme na tento úmysel obetovali všetky naše trápenia a bolesti, aby Nepoškvrnená bola naplnená radosťou z_nás. Vynakladajme všetky naše sily na to, aby sme sa jej každý deň zapáčili. Modlime sa a naše drobné kríže nesme ochotne. Milujme všetky duše ako bratov. Toto všetko treba obetovať jedinému cieľu: aby čo najskôr každý človek spoznal Nepoškvrnenú ako Kráľovnú celého sveta.

V_konvente som zostal iba s_vikárom (p. Piom Bartošikom) a ďalšími asi tridsiatimi bratmi, ktorí pomáhajú zraneným a utečencom, s_ktorými sa podľa svojich možností delia o_prístrešie, obuv, pokrm a o_ďalšie podobné, pre život nevyhnutné veci.

Zapálená modlitba a práca naplnená duchom a obetou už priniesli štedré plody. V_krátkom čase, keď nebolo žiadnych prekážok, sa totiž refektár zaplnil bratmi a aj nedávno zväčšená kaplnka musela byť pripojená k_starému útulku. Napriek tomu sa však niektorí bratia dosiaľ nemohli vrátiť, pretože sú na obsadených pohraničných územiach, takže teraz sú v_konvente len tri štvrtiny bratov, pričom väčšina z_nich sú už starci. V_súčasnosti robia mnoho remeselných prác a podporujú okolitých obyvateľov, najmä chudobných. Plnia voči nim misiu lásky. Chorých ošetrujú bez rozdielu a túžia zapáliť duše všetkých láskou k_Nepoškvrnenej, ktorá materinskou láskou miluje všetky duše na svete.

Vidiac toľko zla vo svete, túžime si s_čistým srdcom vyprosovať vhodné prostriedky proti nemu, teda všetkých ľudí privádzať k_Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu cez Nepoškvrnenú a takýmto spôsobom všetkých doviesť do večnej blaženosti.

V_týchto časoch sa nám môže zdať, že Boh riadi tento svet bez spravodlivosti. On však predsa môže len malým pokynom svojej všemohúcej vôle rozdrviť alebo poraziť všetkých vládcov tohto sveta. Všetkých, čo v_Rusku popierajú Boha, všetkých, čo v_Španielsku zapaľujú kostoly, všetkých nečestných zvodcov mládeže. V_týchto veciach je však naša myseľ príliš obmedzená. Večná múdrosť súdi inak. Prenasledovania očisťujú dušu podobne, ako oheň čistí zlato. Ruky katov plodia množstvo mučeníkov, hoci medzitým sami prenasledovatelia nevedomky zakusujú milosť obrátenia.

Nechajme, nech nás vedie milosť Ducha Svätého. Našu vôľu pripodobnime vôli Nepoškvrnenej a skrze ňu sa podvoľme vôli Boha. V_tom totiž spočíva základ lásky, ktorá nech nás skrze Nepoškvrnenú privedie k_Bohu, nech rozpáli naše duše, skrze nás nech zapáli celý svet a zničí každé zlo. Práve o_tomto ohni totiž Spasiteľ hovorí: „Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul!“

Za života ste boli Kristovými priateľmi, preto ste ho aj v_smrti nasledovali. {*} A tak ste dostali korunu slávy.

Jeden Duch vás viedol, jedna viera vás upevňovala. {*} A tak ste dostali korunu slávy.

Zo spoločnej časti na sviatky duchovných pastierov: pre kňazov, alebo učiteľov Cirkvi, alebo svätých mužov: rehoľníkov.

Všemohúci a večný Bože, vo svätom Antonovi si dal svojmu ľudu vynikajúceho kazateľa a mocného pomocníka v_núdzi; daj, aby sme na jeho príhovor žili podľa kresťanských zásad a vo všetkých protivenstvách cítili tvoju ochranu.

Hľa, nové svetlo žiari nášmu svetu

a zaháňa tieň temnôt čistým jasom,

slovom i_piesňou rozozvučme v_srdci

chválospev vrúcny.

Aby žiť mohol v_kláštore len Bohu,

opúšťa mladík cestu slávy svetskej,

zamiluje si cestu Františkovu

z_tej duše celej.

Skrúšene rád sa modlí v_tichu cely,

telo si trýzni, dušu zoceľuje,

neznámy svetu, svetlom nebies celý

preniknutý je.

Z_nádrže nebies jak veletok mocný

zvlažuje nivy i_osivo mladé,

rašia hneď kvety, šíri sa duch zbožný,

mier v_srdciach vládne.

On bránu do vied i_vo svätú pravdu

otvára bratom z_priania otca svojho,

učiteľ Cirkvi prvý, perla rádu

františkánskeho.

Už tróniš v_nebi srdcom čistým, činmi,

kiež aj my žiarime mravmi čestnými.

Ktokoľvek prosí, všetkým vždy pomáhaš,

dary im dávaš.

Buď sláva Otcu so zrodeným Synom,

im rovnému mocou Duchu, taktiež tebe,

nech ti znie večná chvála jedným dychom

po všetky veky. Amen.

Ant. 1 Od svojej mladosti vykročil na priamu cestu. Našiel mnoho múdrosti a veľký pokrok v_nej urobil.

Ant. 2 Svoje srdce si obracal priamo k_Pánovi a v_hriešnom prostredí držal sa v_zbožnosti.

Ukázal mu cestu múdrosti. {*} Jeho chodník je sťa svetlo v_brieždení, čo silnie stále väčšmi až do bieleho dňa.

Pán dal správny smer jeho životu a všetky jeho cesty viedol v_pokoji. {*} Jeho chodník je sťa svetlo v_brieždení, čo silnie stále väčšmi až do bieleho dňa.

Koho naplnil Duch Svätý, hovorí rozličnými jazykmi. Rozličné jazyky, to sú rôzne svedectvá o_Kristovi, ako pokora, chudoba, trpezlivosť a poslušnosť. Hovoríme nimi vtedy, keď ich ukazujeme iným na sebe. Reč je živá vtedy, keď hovoria skutky. Nech prestanú, prosím, slová a nech hovoria skutky. Máme veľa slov, ale skutky nijaké. Preto nás Pán preklína, lebo preklial aj figovník, na ktorom nenašiel ovocie, ale iba lístie. Gregor hovorí: „Kazateľa viaže zákon, aby aj konal, čo káže.“ Márne sa vystatuje poznaním zákona, kto skutkami rúca, čo učí.

Apoštoli „hovorili, ako im Duch Svätý dával hovoriť“. Blahoslavený, kto hovorí tak, ako mu dáva Duch Svätý, a nie ako jeho duch! Lebo sú aj takí, čo hovoria zo svojho ducha, kradnú cudzie slová, privlastňujú si ich a predkladajú ich ako svoje. O_takýchto a im podobných hovorí Pán u_Jeremiáša: „Hľa, ja prídem na prorokov, ktorí kradnú moje slová jeden od druhého. Hľa, ja prídem na prorokov, hovorí Pán, ktorí používajú svoj jazyk a vravia: Hovorí Pán. Hľa, ja prídem na prorokov, ktorí prorokujú lživé sny, hovorí Pán, rozprávajú ich a zvádzajú môj ľud svojimi lžami a svojimi čudami, lebo ja som ich neposlal, ani som ich nepoveril; oni nepomôžu tomuto ľudu, hovorí Pán.“

Hovorme teda, ako nám Duch Svätý dal hovoriť, a pokorne a nábožne ho prosme, nech nám vleje svoju milosť, aby sme deň Turíc naplnili zdokonalením piatich zmyslov a zachovaním Desatora, aby nás naplnil silný duch skrúšenosti a zapálil v_nás ohnivé jazyky vyznania, aby sme zapálení a ožiarení mohli v_jase svätých vidieť jediného Boha v_troch osobách.

Plamenným srdcom velebme

dnes Krista spevom úprimným,

že v_ríši slávy nezmernej

náš svätý Anton plesá s_ním.

Verný žiak otca Františka

k_nemu sa sám tak pripúta,

že z_neho sťa riava prýšti

prúd presvätého života.

Pod týmto vodcom bojuje

s_pôvodcom hriechu – s_netvorom,

po boku vodcu vpred ide,

nepozná strachu pred bojom.

Jak prúd sa valí stále vpred.

Tým, čo ich zovrel smrti spár,

slovami spásy vracia späť

milosti neba, žitia dar.

My tu na zemi plnej zmien

slávu otcov spomínajme,

kvôli cti svojej, svojich mien

nízkostiam sa vyhýbajme.

To, Otče Syna, splň nám ty,

to, Otcov Syn, tiež udeľ nám,

i_Tvorca tejže podstaty,

Duchu, veď nás vždy k_nebesiam. Amen.

Ant. 2 Pán zázračne chráni svojho svätého a vyslyší ho, keď k_nemu zavolá.

Ant. 3 Dušou i_skutkami budem zvelebovať Pána: budem ho oslavovať, lebo ma múdrosťou obdaril.

Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť, utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.

Milovaní bratia (a sestry), prosme Boha, ktorý je zdroj a pôvodca všetkej svätosti. On nám v_Kristovi otvoril cestu k_spáse, preto volajme:

Ty si nás všetkých povolal k_dokonalej láske a prikázal si nám, aby sme boli soľou zeme a svetlom sveta;

Ant. na Benediktus: Pane, oslávil si svojho služobníka, pre jeho zásluhy konáš veľké činy: nech je zvelebené tvoje meno.

V_myšlienkach sa zapodievať múdrosťou je vrchol rozumnosti, kto však pre ňu bdie, je skoro bez starostí. Lebo ona sama obchádza a hľadá tých, čo sú jej hodni, blahosklonne im kráča v_ústrety na cestách, pri každej myšlienke sa s_nimi stretáva.

Sila múdrosti siaha mocne od jedného konca k_druhému a všetko riadi najlepšie. Ju miloval som a po nej túžil od mladi a jej krásu som vrúcne miloval.

Keď už bohatstvo je v_živote tým dobrom, po ktorom sa baží, čo je bohatšie než múdrosť, ktorá koná všetko? A keď niekto spravodlivosť miluje, ona spôsobuje čnosti, lebo ona vyučuje miernosti a opatrnosti, spravodlivosti a pevnej odvahe.

Ty slávou divov žiariaci

v_záhrade spevov večitých,

láskavo čuj nás prosiacich

a splň náš úpenlivý vzdych.

Potomok rodu slávneho,

Portugalska syn preslávny,

si hviezdou kraja rodného

a svetlom sveta celého.

Bohatstvom rodu, jeho cťou

pohrdneš, slávu odhodíš,

i_prázdnou svetskou zvodnosťou,

sám tvrdý kríž si vyvolíš.

A v_plači dlho do noci

o_Božej láske rozjímaš

a z_hĺbky srdca horúci

vzdych na nebesia vysielaš.

Z_nebeských sídel skloň sa k_nám,

voláme k_tebe každý deň,

pred vojnou, morom, hladom chráň

a odvráť od nás Boží hnev.

Česť, chvála, sláva v_každý čas

jak Otcu spolu so Synom

tak Duchu, ktorý teší nás,

nech naveky znie vesmírom. Amen.

Ant. 2 Hľa, môj služobník, priviniem si ho: vyvolený môj, mám v_ňom zaľúbenie. Vložil som do neho svojho ducha.

Ak dáš svoj chlieb hladnému a nasýtiš dušu ubitú, vtedy zažiari vo tmách tvoje svetlo a tvoja temnota bude ako poludnie. Pán ťa bude neprestajne sprevádzať, i_na miestach vyprahnutých ťa nasýti a tvoje kosti upevní; a budeš ako polievaná záhrada a ako prameň, ktorého voda nevysychá.

Ant. na Magnifikat: Svätý Anton, vynikajúci učiteľ, svetlo svätej Cirkvi, milovník Božieho zákona, pros za nás Božieho Syna.

Ty si poslal apoštolov do celého sveta ohlasovať evanjelium všetkému stvoreniu;

Pomôž tým, čo ešte neveria evanjeliu, vstúpiť do spoločenstva tvojej Cirkvi;

Zo spoločnej časti na sviatky svätých žien; tých, čo konali skutky milosrdenstva.

Milosrdný Bože, ty si naučil blahoslavenú Máriu Teréziu pomáhať chudobným a potešovať zarmútených; daj, aby sme aj my s_láskou slúžili svojim bratom a sestrám a tak sa stali hodnými bohatstva kríža Ježiša Krista.

Svätica hodná pochvaly,

zdobia ťa toľké zásluhy!

Tu svietila si príkladom,

tam skvieš sa krajšie od dúhy.

Svetlo si v_srdci nosila,

modlitbu s_prácou spájala,

myseľ ti s_Kristom bedlila

a pôstom si sa kajala.

Keď slávou svet ťa pokúšal,

mysľou si vozvýš letela,

bo dušu túžba povznáša,

jak svätosť nesie anjela.

Čnosťami dom si zdobila,

vítala dennú úlohu,

Boh presadil ťa zo zeme

a teraz zdobíš oblohu.

Ó, Trojjediný, sláva ti!

Po žití tebe oddanom

na prosby svojej svätice

zaraď nás k_rajským občanom! Amen.

Vzdávame vďaky Bohu, Otcovi nášho Pána Ježiša Krista, vždy, keď sa za vás modlíme, lebo sme počuli o_vašej viere v_Krista Ježiša a o_láske, akú máte k_všetkým svätým, pre nádej, ktorú máte uloženú v_nebi. Už ste o_nej počuli v_pravdivom slove evanjelia. Ono k_vám prišlo a ako na celom svete prináša ovocie a rastie, tak aj u_vás od toho dňa, keď ste počuli a spoznali Božiu milosť v_pravde. Tak ste sa to naučili od nášho milovaného spolupracovníka Epafrasa. On namiesto nás verne slúži Kristovi; on nám rozprával aj o_vašej láske v_Duchu.

Preto aj my odo dňa, keď sme to počuli, neprestávame sa za vás modliť a prosiť, aby ste boli naplnení poznaním jeho vôle vo všetkej múdrosti a duchovnej chápavosti, aby ste žili, ako sa patrí vzhľadom na Pána, a páčili sa mu vo všetkom, tým, že budete prinášať ovocie všetkých dobrých skutkov a rásť v_poznaní Boha, a aby ste mocou jeho slávy upevnení všetkou silou boli veľmi trpezliví a vytrvalí a s_radosťou

My, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k_nám. {*} Kto ostáva v_láske, ostáva v_Bohu a Boh v_ňom.

Milujme sa navzájom, lebo láska je z_Boha. {*} Kto ostáva v_láske, ostáva v_Bohu a Boh v_ňom.

Srdcia všetkých vás spolu s_mojím krvácajú pre hlbokú ranu, ktorú nám spôsobila smrť nášho dôstojného otca. Pritom je to, milované dcéry a sestry, Otec, večne milujúci Otec, čo rozdáva také rany – a hneď nato ich aj zahojí. On poteší aj naše smútiace srdcia. On povolal k_sebe aj nášho milovaného duchovného otca do krajiny odplaty, kde si spravodlivý odpočinie od svojich námah a je blažený v_Bohu.

Jemu je lepšie ako nám, tak úfame, preto sa s_detinskou oddanosťou skloňme pred rozhodnutím večnej Prozreteľnosti. Božie cesty nie sú cesty ľudské, jeho skutky nie sú skutkami ľudí. On najlepšie vie, čo nám slúži na spásu. Jeho meno nech je pochválené!

Hoci musím priznať, že mi býva vzhľadom na budúcnosť úzko, predsa posilnená milosťou zhora môžem vám povedať, že nie som malomyseľná! Náš Otec v_nebesiach žije a jeho starostlivé oko bdie nad nami, nad jeho deťmi. Jemu neochvejne dôverujeme, on spravuje osudy ľudí. Držme sa ho pevne a žime v_sesterskej láske, a tak Božie požehnanie na nás spočinie. Ak budeme plniť ciele nášho zakladateľa, na druhom svete nás čaká radosť a odmena. A teraz odporúčam vás i_nás všetky do ochrany Boha a jeho milosti. Buďte horlivé a verné v_zachovávaní svätých pravidiel, držte pospolu v_úprimnej sesterskej láske a buďte medzi sebou jednej mysle a jedného srdca. Pamätajte tak na milého zosnulého, ako aj na mňa vo svojich nábožných modlitbách.

Pozdravuje vás v_opravdivej, úprimnej láske vaša Božie riadenie prijímajúca a smútiaca matka a sestra Mária Terézia.

Čas je krátky; aby napokon aj tí, čo sa radujú, akoby sa neradovali; a tí, čo užívajú tento svet, akoby ho neužívali. {*} Lebo tvárnosť tohto sveta sa pomíňa.

Ukrižovanému,

milému Pánovi

daruješ svoj život

radostne s_dôverou,

jeho zmilovanie

a večnú dobrotu

nosíš v_srdci svojom.

Aj svojmu blížnemu,

v_ktorom vidíš Krista,

dávaš svoju lásku,

vždycky sa zmilúvaš,

takto necháš žiariť

len Božiu dobrotu.

Chvála buď Otcovi,

ktorý ťa vyvolil,

chvála buď Synovi,

ktorý ťa vykúpil,

chvála buď aj Duchu,

ktorý dobre vládne

teraz i_naveky. Amen.

Ak teda jestvuje nejaké potešenie v_Kristovi, ak jestvuje nejaká útecha z_lásky, nejaké spoločenstvo ducha, nejaké srdce a zľutovanie, dovŕšte moju radosť: zmýšľajte rovnako, rovnako milujte, buďte jedna duša a jedna myseľ.

Milujte sa navzájom bratskou láskou, predbiehajte sa vzájomne v_úctivosti! {*} Lebo ste povolaní, aby ste dostali dedičstvo požehnania.

Matka Mária Terézia bola presvedčená, že sa staráš o_ľudí s_veľkou láskou;

Matka Mária Terézia sa nebála nijakej obety a námahy, aby sa zasadila za potreby blížnych;

Ant. na Benediktus: Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.

Prameňom lásky, Pane, si,

od Otca ideš, zjav nám ho.

Tvoj život prúdi, nesie nás,

ty sám nás vedieš k_Otcovi.

Si svojich svätých korunou

a pravdy slovo najhlbšie.

Od teba prijme odmenu,

kto na zemi ťa vyznáva.

Tvoj život, Kriste, krúži v_nich

a v_Duchu Svätom pulzuje.

Nespočinie, kým na kríži

nepovýši ich víťazstvo.

Len láska dodá viacej síl,

ty si jej srdcom naveky.

A v_tvojom svetle tešia sa

tí, čo svoj diel už spravili.

Hľadali Boha u_teba,

ty si ho predsa vyjavil.

Sú mimo času, chvália ťa,

hľadia na tvoju nádheru. Amen.

Ant. 3 Chváľte Pána, lebo Pán je dobrý, ospevujte jeho meno, lebo je ľúbezné.

Keď sa zjavila dobrota Boha, nášho Spasiteľa, a jeho láska k_ľuďom, spasil nás nie pre spravodlivé skutky, ktoré sme my konali, ale zo svojho milosrdenstva kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v_Duchu Svätom, ktorého na nás hojne vylial skrze Ježiša Krista, nášho Spasiteľa.

Ant. na Magnifikat: Velebme Pána, lebo veľké veci nám urobil ten, ktorý je mocný.

Modlime sa s_matkou Máriou Teréziou k_nášmu Vykupiteľovi Ježišovi Kristovi; volajme:

Pane, matka Mária Terézia vedela, že ľudstvo túži po pokoji, nežnosti a láske, na jej príhovor nám daj poznať, čo sme si navzájom dlžní,

Pane, matka Mária Terézia nevylúčila zo svojej starostlivosti nikoho, kto potreboval jej pomoc;

na jej príhovor nech sa chránime, aby sme niekoho vylúčili zo svojej lásky a odopreli mu potrebnú pomoc.

Pane, matka Mária Terézia vedela aj o_ľuďoch bezbranných a nikým nechránených na okraji ľudskej spoločnosti, chránila ich a pomáhala im;

Pane, spomíname si na sestry, ktoré s_nasadením všetkých svojich síl budovali náš inštitút z_lásky k_tebe;

Anicet Koplin sa narodil v_roku 1875 v_poľsko-nemeckej rodine. Ako osemnásťročný vstúpil do Rádu menších bratov kapucínov a v_roku 1900 bol vysvätený za kňaza. Bol váženým spovedníkom a „veľkým almužníkom Varšavy“, vynikal milosrdenstvom a bratským duchom. Zomrel 16. októbra 1941 v_plynovej komore v_koncentračnom tábore Osvienčim. Na tom istom mieste bol umučený aj Symforian Ducki, brat laik (1888 – 1942), a v_koncentračnom tábore v_Dachau boli umučení kapucínski kňazi Henryk Krzysztofi k_(1908 – 1942), Florian Stepniak (1912 – 1942) a študent teológie Fidelis Chojnacki (1906 – 1942). Dňa 13. júna 1999 ich spolu s_ďalšími stotromi mučeníkmi druhej svetovej vojny vyhlásil Ján Pavol II. za blahoslavených.

Všemohúci Bože, ty si obohatil blahoslaveného Aniceta a spoločníkov, kňazov a mučeníkov, duchom obety a vytrvalosti v_povolaní až do mučeníckej smrti; na ich orodovanie udeľ aj nám milosť, aby sme vedeli milovať nepriateľov a aby sme boli aj my pevní vo viere.

Z_Príhovoru svätého pápeža Jána Pavla Druhého pri príležitosti blahorečenia stoôsmich mučeníkov druhej svetovej vojny

„Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.“ Dnešná liturgia dáva zvláštny charakter nášmu vzdávaniu vďaky. Dovoľuje nám totiž vidieť všetko, čo sa udialo v_histórii tejto generácie, v_perspektíve večného Božieho milosrdenstva, ktoré sa plne prejavilo v_Ježišovom diele spásy. Ježiš „bol vydaný za naše hriechy a vzkriesený pre naše ospravedlnenie“. Veľkonočné tajomstvo smrti a zmŕtvychvstania Božieho Syna dalo nový smer ľudským dejinám. Ak si v_týchto dejinách všímame bolestné znaky činnosti zla, máme istotu že v_konečnej platnosti ono nemôže vládnuť nad osudom sveta a človeka a že nemôže zvíťaziť. Táto istota pramení z_viery v_milosrdenstvo nášho Otca, ktorý „tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v_neho verí, ale aby mal večný život“. Takže zatiaľ čo sv. Pavol hovorí o_viere Abraháma, ktorý „nezapochyboval nedôverčivo o_Božom prisľúbení, ale sa posilnil vo viere“, nám je dané uvidieť prameň tejto sily, pomocou ktorej ani najtvrdšie skúšky neboli schopné nás odvrátiť od Božej lásky.

„Posilni ma, Pane, znakom tvojho kríža a daj, aby som tak ako tento kríž s_relikviami svätých, ktorý nosím na svojej hrudi, vždy mal na mysli a na pamäti tvoje umučenie a víťazstvo tvojich mučeníkov“: toto je modlitba, ktorú sa modlí biskup, keď si dáva na krk pektorál. Dnes z_tejto prosby robím modlitbu celej poľskej Cirkvi, ktorá, nosiac tisíc rokov znak Kristovho umučenia, sa vždy obnovila zo semena krvi mučeníkov a žije zo spomienky na ich víťazstvo, ktoré priniesli tejto zemi. Práve dnes slávime víťazstvo tých, ktorí v_našich časoch dali život pre Krista; dali časný život, aby ho mali naveky v_jeho sláve. Je to významné víťazstvo, lebo sa oň delia zástupcovia kléru i_laikov, mladí aj starí, osoby rôznej spoločenskej triedy a stavu. Medzi nimi je arcibiskup Antoni Julian Nowowiejski, pastier diecézy Plock, umučený na smrť v_Dzialdowe; je tam biskup Wladyslaw Goral z_Lublinu, mučený s_mimoriadnou nenávisťou len preto, že bol katolícky biskup. Sú medzi nimi diecézni kňazi a rehoľníci, ktorí zomreli, pretože nechceli opustiť svoju službu, a tiež tí, čo zomreli v_službe svojim spoluväzňom chorým na týfus; sú medzi nimi umučení na smrť preto, že bránili Židov. V_skupine blahoslavených sú rehoľní bratia a sestry, ktorí vytrvali v_službe lásky a obetovali svoje utrpenie za blížnych. Medzi týmito blahoslavenými mučeníkmi sú aj laici. Sú tu piati mladí chlapci vychovávaní v_saleziánskom oratóriu; jedna horlivá členka „Azione Cattolica“ – Katolíckeho združenia, jeden laický katechéta umučený na smrť pre svoju službu a tiež hrdinská žena, čo slobodne vymenila svoj život za život svojej nevesty, ktorá čakala dieťa. Títo blahoslavení mučeníci sú dnes zapísaní do histórie svätých Božieho ľudu, putujúcich ďalších tisíc rokov poľskou zemou. Ak sa dnes tešíme z_blahorečenia stoôsmich mučeníkov, klerikov i_laikov, je to hlavne preto, že oni sú svedectvom Kristovho víťazstva, sú darom ktorý navracia nádej. Zatiaľ čo konáme tento slávnostný akt blahorečenia, v_istom zmysle sa v_nás roznecuje istota, že nezávisle od okolností môžeme každú vec dotiahnuť do konca vďaka tomu, ktorý nás miloval. Blahoslavení mučeníci kričia v_našich srdciach: Verte, že Boh je láska! Verte to v_dobrom i_zlom! Oživujte v_sebe nádej! Aby ona vo vás pestovala plod vernosti Bohu v_každej skúške!

Raduj sa, Poľsko, že máš nových blahoslavených. Oni sú „bohatstvo jeho milosti“, oni sú základom našej neoblomnej dôvery v_spásnu Božiu prítomnosť na cestách človeka tretieho milénia! Jemu sláva na veky vekov.

Milujte svojich nepriateľov, dobre robte tým, čo vás nenávidia, a modlite sa za vašich prenasledovateľov. {*} Aby ste boli synmi vášho nebeského Otca.

Buďte dokonalí. Ako je dokonalý váš Otec. {*} Aby ste boli synmi vášho nebeského Otca.

Brat Albert (Adam Chmielowski) sa narodil roku 1845. Ako mladík sa pridal k_povstaniu, ktoré vypuklo roku 1863. Ťažko ranený sa dostal do zajatia a prišiel o_nohu. Po úteku zo zajatia vyštudoval maliarstvo. Potom však počul hlas svojho volania. Vzdal sa umeleckej dráhy, začal v_Krakove posluhovať chudobným a neskôr založil kongregáciu bratov a sestier Tretieho rádu sv. Františka: služobníkov chudobných. Vynikal hrdinskou láskou k_blížnym, miloval chudobu a vedel sa spoľahnúť na Božiu prozreteľnosť. Zomrel 25. decembra 1916 v_Krakove. Roku 1983 ho pápež Ján Pavol II. zapísal medzi blahoslavených a 12. novembra 1989 medzi svätých.

Milosrdný Bože, ty si vnukol sv. bratovi Albertovi, aby našiel v_chudobných a opustených zneuctenú tvár tvojho Syna. Urob láskavo, aby sme konaním skutkov milosrdenstva podľa jeho príkladu vedeli byť bratmi všetkým núdznym.

Brat Albert Chmielowski bol povahy veľmi bohatej a všestranne nadanej. Prejavoval sa ako znamenitý maliar, bol vážený všetkými majstrami štetca, ktorí zostanú navždy v_pamäti nášho národa ako predstavitelia veľkého umenia. Vieme, že mal bohatú povahu tiež preto, že sa nešetril. To dokázal, keď ako mladík, ešte ani nie dvadsaťročný, sa zapojil do januárového povstania. Všetko stavil na jednu kartu z_lásky k_vlasti. Láska k_vlasti ho poznamenala do konca života. Až do smrti zostal invalidom. Vlastnú nohu mu nahradila protéza. Okrem tohto prirodzeného bohatstva bolo u_neho nápadné predovšetkým bohatstvo milostí. Božia milosť, to je sám Boh, ktorý sa dáva človeku, akoby sa vlieval do jeho duše. Čím viac sa Boh dáva duši, čím viac sa do nej vlieva prostredníctvom darov Ducha Svätého, tým viac ju zráža na kolená. Práve tak bola zrazená na kolená aj duša Adama Chmielowského pred nevýslovným majestátom Boha, pred jeho svätosťou a láskou.

Boh však pôsobí obdivuhodným spôsobom v_skutkoch človeka. A tak keď ho zráža pred sebou na kolená, prikazuje mu súčasne pokľaknúť pred jeho bratmi, blížnymi. Práve to sa stalo v_živote brata Alberta: zrazený pred Božím majestátom padá na kolená pred majestátom človeka, zvlášť toho najchudobnejšieho a najbiednejšieho, pred majestátom posledného chudáka. Dúfam, že toto porovnanie vyvoláva chvenie. V_našej dobe nevidíme také drastické situácie, takú krikľavú biedu, také zjavné upokorenie človeka. Aj dnes je veľa situácií, zdanlivo menej nápadných, ale nie menej burcujúcich. Je veľa ľudských potrieb, veľa volaní po milosrdenstve, často diskrétnych a tichých. Koľko je dnes ľudí chorých a vo svojich chorobách opustených, bez akejkoľvek starostlivosti? Koľko je starých ľudí, trpiacich hladom a s_túžbou po blízkom srdci? Koľko je problémovej mládeže, ktorá v_dnešnej životnej atmosfére nenachádza pre seba morálnu oporu?

Milosrdenstvo a kresťanstvo sú veľkou otázkou našich dní. Keby nebolo milosrdenstva, nebolo by ani kresťanstva. Je to jedno a to isté. V_službe milosrdenstva nie sú tým najdôležitejším nadácie ani domy, centrá a nemocnice, aj keď sú to nevyhnutné prostriedky. Najdôležitejší je človek. Je potrebné svedčiť ľudskosťou, samým sebou. Tu je pre nás brat Albert veľkým vzorom. Nemal takmer nijaké prostriedky, nedisponoval nijakými nadáciami, nemal nijaké inštitúcie, ale rozhodol sa dávať samého seba. Preto ho Boh zrazil na kolená pred tým najbiednejším človekom, aby dával samého seba. A dával až do konca svojich dní. Dával zo všetkej svojej sily. To bol výraz jeho viery a lásky. Tento výraz jeho viery a lásky je pre nás neoceniteľný rovnako, ako má nekonečnú cenu pred Božou tvárou. Je potrebné, aby sa naše ľudstvo obrátilo k_novému spôsobu vnímania človeka, jeho potrieb, jeho biedy a utrpenia a aby bolo ochotné svedčiť svojím bytím, svedčiť holými rukami, ale s_plným srdcom. Takýto dar znamená viac než plné ruky a bohaté prostriedky. „Ale nad toto všetko majte lásku.“

Požičiava Pánovi, kto sa nad chudobným zľutúva. {*} Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z_týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.

Narodil sa 22. novembra 1863 vo Fiumicelle pri Padove (dnes časť Campodarsega). Vstúpil do Rádu menších bratov kapucínov a v_jeho kláštore strávil dvadsaťpäť rokov života, pričom sa úprimne snažil dokonale zachovávať Regulu. Roku 1904 bol ustanovený za biskupa v_Trevise a riadil túto diecézu tridsaťdva rokov. Veľké úsilie pritom vynakladal na vyučovanie katechizmu, s_nehasnúcim zápalom ohlasoval Božie slovo a dbal o_posväcovanie klerikov, kňazov, rehoľníkov a laikov. Svojím otcovským prístupom sa zaskvel v_časoch, keď vyčíňala prvá svetová vojna. Opustil nás 26. júna 1936 v_bolestiach choroby, ktorú znášal s_hrdinskou trpezlivosťou.

Všemohúci a večný Bože, ty si si blahoslaveného biskupa Andreja Hyacinta vybral, aby s_pastierskou láskou budoval Cirkev a tak ohlasoval kresťanskú vieru; na jeho príhovor daj, aby sme službou medzi bratmi vydávali neustále svedectvo o_tvojej láske.

Všetci sme povinní usilovať sa o_svätosť v_našom kresťanskom rehoľnom živote. Oklamaní vlastnou nevedomosťou a hlúposťou však usudzujeme, že v_nás svätosť byť nemôže, pretože my sa domnievame, že táto svätosť spočíva v_extázach, práve tak, akoby bolo nevyhnutné na jej dosiahnutie zmocniť sa darov videnia, proroctva alebo zázrakov. Myslíme si, že svätosť, to je kríž, práve tak, akoby bolo treba sa trápiť ťažkými pôstmi, viesť prísny život, znášať bičovanie a cilicium atď. Toto nás však zavádza! Svätosť je v_jednoduchosti vecí, ktoré sú nám všetkým na dosah. Neprikazuje sa totiž nikomu: „Bičujte samých seba, konajte pôsty, buďte uchvátení do extáz...“ Nie! Nikto nám toto neprikazuje. Bolo nám iba povedané: Milujte Boha z_celého srdca, z_celej duše a zo všetkých síl; milujte svojho blížneho ako seba samého. V_tomto je plnosť každej dokonalosti kresťanského života a skutočná svätosť.

Môže tu na zemi niekto povedať, že nedokáže milovať Boha? Treba, aby si plnil svätú Božiu vôľu, ktorá sa ti ukazuje v_Desatore a v_cirkevných predpisoch našich zákonitých predstavených. A môže niekto povedať: „Nemôžem sa vyhnúť slobodným a vedomým hriechom, priestupkom proti láske, pokore či poslušnosti“? Svätý Tomáš sestre, ktorá sa ho pýtala, ako sa môže stať svätou, odpovedá: „Ak chceš!“ Pochopila si, milá Mária? Ak chceš byť svätá, už ti pomoc nechýba, lebo všetko môžeme s_pomocou Božej milosti.

Uprostred zhromaždenia Cirkvi sa otvorili jeho ústa. {*} A Pán ho naplnil duchom múdrosti a rozumu.

Rozmnožil si nad ním plesanie a radosť. {*} A Pán ho naplnil duchom múdrosti a rozumu.

NEPOŠKVRNENÉHO SRDCA PANNY MÁRIE, patrónky slovenskej provincie Rádu menších bratov kapucínov

Ant. Oslavujme Nepoškvrnené Srdce Panny Márie a klaňajme sa Kristovi, jej prečistému Synovi.

Mária, len ty jediná

Srdce máš Nepoškvrnené.

Spev náš sa k_tebe ozýva,

v_tebe má všetky nádeje.

Panenský, nedotknutý kvet

na strome ľudstva len ty si,

len teba samu zdobí česť,

ozdoba ľudskej rodiny.

Ľalia v_tŕní žiarivá,

poskytni nám liek na rany,

chráň nás pred duchom nečistým,

k_prístavu veď bez poškvrny.

Jediná žiariš netknutá

poškvrnou nášho pôvodu.

Pošliap moc diabla vo svete

a daj nám pravú slobodu.

Nech Otcu, Duchu Svätému

znie chvála celou večnosťou

i_tvojmu Synu, ktorý ťa

naplnil Božou milosťou. Amen.

Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v_Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním. Veď v_ňom si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v_láske, on nás podľa dobrotivého rozhodnutia svojej vôle predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi na chválu a slávu jeho milosti. Ňou nás štedro zahrnul vo všetkej múdrosti a rozumnosti, keď nám dal poznať tajomstvo svojej vôle: zjednotiť v_Kristovi ako v_hlave všetko, čo je na nebi aj čo je na zemi.

Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, hoci sme boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s_Kristom – milosťou ste spasení a s_ním nás vzkriesil a daroval nám miesto v_nebi v_Kristovi Ježišovi, aby ukázal v_budúcich vekoch nesmierne bohatstvo svojej milosti dobrotou voči nám v_Kristovi Ježišovi.

Prišiel a zvestoval pokoj vám, čo ste boli ďaleko, a pokoj tým, čo boli blízko, lebo skrze neho máme obaja v_jednom Duchu prístup k_Otcovi. Ste spoluobčania svätých a patríte do Božej rodiny. Ste postavení na základe apoštolov a prorokov, hlavným uholným kameňom je sám Kristus Ježiš. V_ňom celá stavba pevne pospájaná rastie v_svätý chrám v_Pánovi, v_ňom ste aj vy vbudovaní do Božieho príbytku v_Duchu.

Nech vám dá podľa bohatstva jeho slávy, aby skrze jeho Ducha mocne zosilnel váš vnútorný človek, aby Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach, aby ste zakorenení a upevnení v_láske mohli so všetkými svätými pochopiť, aká je to šírka, dĺžka, výška a hĺbka, a poznať aj Kristovu lásku, presahujúcu každé poznanie, aby vás naplnila Božia plnosť celá.

Znášajte sa navzájom v_láske a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja. Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst. Jeden je Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, preniká všetkých a je vo všetkých. Ale každý z_nás dostal podľa miery, akou nás obdaroval Kristus.

Pán zachránil tvoj život od smrti a bol ti oporou proti nepriateľovi. {*} Našla si milosť u_Boha.

Radostný ranný chválospev

nech našu vďačnosť vyjadrí,

keď Božiu Matku slávime

v_nepoškvrnenom jej srdci.

Mária, sláva vesmíru,

ty, dcéra Svetla večného,

tvoj Syn ti srdce uchránil

pred škvrnou hriechu každého.

Ty po Kristovi jediná

čistá si, celkom bez viny,

keď celý svet sa s_Adamom

neposlušnosťou poškvrnil.

Ty, holubica prekrásna,

bez škvrny srdca, nevinná

prinášaš sviežu ratolesť,

čo milosť pre nás znamená.

Nech Otcu, Duchu Svätému

znie chvála celou večnosťou

i_tvojmu Synu, ktorý ťa

naplnil Božou milosťou. Amen.

Ant. 1 Prečistá Matka, ktorej srdce nepoznalo tieň poškvrny, smela nosiť Boha vo svojom živote.

Ant. 2 Požehnaná si, Panna Mária, od Boha najvyššieho nad všetky ženy na zemi.

Ant. 3 Tiahni nás, Nepoškvrnené Srdce, chceme ťa horlivo nasledovať v_svätosti.

Radosťou jasám v_Pánovi, duša mi plesá v_mojom Bohu, pretože ma zaodial rúchom spásy, zahalil ma plášťom spravodlivosti ako nevestu okrášlenú šperkami.

Z_celého srdca chváľme všemohúceho Boha Otca, ktorý v_Nepoškvrnenom Srdci Panny Márie pripravil svojmu Synovi príbytok plný milosti a lásky, a pokorne prosme:

Bože, ty si mocou Kristovho vykúpenia urobil srdce Panny Márie čistým a nepoškvrneným od hriechu;

Ty si urobil Pannu Máriu vnímavú na tvoje slová, ona ich uchovávala vo svojom srdci a premýšľala o_nich;

aby všetci naši rehoľní bratia mali jedno srdce a jednu dušu a radi zotrvávali v_modlitbách s_Ježišovou matkou Máriou.

Jasaj, dcéra sionská, plesaj, Izrael, raduj sa a veseľ z_plného srdca, dcéra jeruzalemská. Kráľ Izraela, Pán je s_tebou.

Boh si nás v_Kristovi ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v_láske.

Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil očistným kúpeľom vody a slovom, aby si sám pripravil Cirkev slávnu, na ktorej niet škvrny ani vrásky, ani ničoho podobného, ale aby bola svätá a nepoškvrnená.

SV. MIKULÁŠA PICKA, ANTONA VON WILLEHADA A SPOLOČNÍKOV, MUČENÍKOV V_HOLANDSKU, ČLENOV 1. RÁDU

Všemohúci a večný Bože, svätých mučeníkov Mikuláša, Willehada a ich spoločníkov si odmenil večnou slávou pre ich víťaznú smrť za vieru; prosíme ťa, daj nám silu, aby sme nasledovali ich príklad vytrvalosti vo viere a získali večnú blaženosť ako oni.

Keď ich spútaných vyviedli za mesto, hľadali vhodné miesto na vykonanie popravy. Nakoniec došli ku kláštoru v_Rugenne, nazvanom menom svätej Alžbety. V_tomto kláštore sa zachovala jedna budova, niečo ako priestranná stodola, určená na uskladnenie raždia na prípravu ohňa, čo je v_tých krajoch zvyčajné. V_budove boli dve brvná, jedno položené priečne a dlhé, druhé bolo kratšie. Vojakom sa pozdávali ako vhodné, aby na nich zajatcov obesili. Hneď ich sem aj priviedli a oni v_očakávaní smrti za katolícku vieru v_úprimnej spoločnej modlitbe odporúčali Bohu svoj posledný zápas. Aj tu, akoby každý dúfal, že z_Božej dobrotivosti dačo dokáže svojimi vedomosťami a výrečnosťou, navzájom sa povzbudzovali k_statočnému a trpezlivému podstúpeniu smrti a utvrdzovali sa v_nádeji na večnú odmenu v_nebeskom kráľovstve, ktoré už-už majú dosiahnuť. Nato všetkých vyzliekli donaha. Prvého vzali na popravu ctihodného otca gvardiána. On všetkých jedného po druhom objal, pobozkal a naposledy ich povzbudil a prosil, aby pre katolícku vieru mužne a neochvejne bojovali až do posledného dychu v_bratskej láske, ktorú zaživa pestovali, aby v_jednej viere a v_jednom duchu vytrvali až do smrti, a nech posledná hodina nerozdelí tých, ktorých až doteraz spájala vzájomná láska v_jednom svätom spoločenstve. Veď už je blízko chvíľa, keď z_Pánovej ruky prijmú tak dlho a túžobne očakávanú odmenu za svoj boj, totiž korunu večnej blaženosti. Už ju majú pripravenú a len im ju položiť na hlavu; preto nech ju zo zbabelosti nestratia, ale nech pohrdnú smrťou a nech si ju odhodlane vezmú. A preto s_akou neohrozenosťou vidíte mňa ísť pred vami, v_takom duchu ma nasledujte aj vy. Medzitým čo ich týmito a podobnými slovami povzbudzoval, natešený a rezko vystúpil na schodík a neprestával povzbudzovať svojich bratov, kým mu nezaškrtili hrdlo a neprerušili hlas. Keď jeho obesili, potom ďalší, totiž vikár Hieronym a Nikázius Hezius a farári Leonard a Mikuláš, povzbudzovali a utvrdzovali svojich spoločníkov slovami a svojou smrťou, ktorou ich predišli, splnili svoju zodpovednú povinnosť. Všetkých obesili na uvedenom dlhom brvne okrem štyroch, pretože na druhom brvne uprostred medzi gvardiánom a bratom laikom Kornelom bol obesený Gottfried Dunaeus; a štvrtý, premonštrát Jakub, bol obesený na akomsi rebríku. Kati však posledné tresty smrti vykonali veľmi nedbalo; málo im záležalo na tom, aby tí, ktorých vešali, boli povrazom pevne zaškrtení a aby rýchlo zomreli. Tak jeden ústami hrýzol povraz ako uzdu, druhému bol povraz nasadený pod okraj brady, inému síce dali slučku okolo krku, ale mu ju dostatočne neutiahli. Tým sa stalo, že sa príliš pomaly dusili a dlhšie sa trápili v_smrteľných bolestiach. Niektorých z_nich, medzi nimi aj ctihodného Nikázia, ktorý mal povraz v_ústach, videli ešte na druhý deň, ako s_námahou vydychujú. Približne dve hodiny znášali tieto smrteľné útrapy. Mučenie sa začalo asi o_druhej hodine po polnoci a skončilo sa o_štvrtej hodine ráno.

Svätí zvíťazili pre Baránkovu krv a pre slovo svojho svedectva. {*} A nemilovali svoj život až na smrť.

Spravodliví prijmú skvostné kráľovstvo a z_ruky Pána krásnu korunu. {*} A nemilovali svoj život až na smrť.

Ant. na Benediktus: Pán, Boh Izraela, navštívil a vykúpil svojich služobníkov. Preslávil ich meno naveky a vzbudil vám mocného Spasiteľa.

Ant. na Magnifikat: Pán vyvýšil svojich pokorných služobníkov a prijal ich do svojich svätých stánkov, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo.

Milosrdný Bože, svätú pannu Veroniku si obdaril mimoriadnou milosťou, že mohla nosiť na tele znaky utrpenia tvojho Syna; podľa jej príkladu a na jej príhovor daj nám silu s_láskou objímať kríž a tak sa podobať Kristovi, aby sme sa mohli s_ním radovať, keď sa zjaví vo svojej sláve.

Dnes sa mi obnovili bolesti rúk, nôh a srdca. Prežila som prekrásnu noc, plnú súženia a zaslúžených pokút. Bohu vďaka! Ráno som prijala sviatosť zmierenia a v_nej som načerpala silu zniesť ešte väčšie utrpenia. Potom vo svätom prijímaní som okúsila Božiu milosť, ktorou Boh vládne v_hĺbke mojej duše a dáva mi príkazy, i_keď neviem, v_akom novom vnútornom zmysle. Okrem toho už niekoľko dní pociťujem v_srdci dajaké pôsobenie, ale neviem rozpoznať jeho pôvod, preto opíšem aspoň účinky, ktoré vo mne zanecháva. Prvý účinok je v_tom, že si uvedomujem svoje previnenia a ľútosť nad nimi, chvejem sa túžbou po obrátení duší, za ktoré by som priniesla aj krvavú obetu svojho života. Veľmi dôverujem Božiemu milosrdenstvu a tiež súcitu a láske blahoslavenej Panny Márie. Druhý účinok je v_tom, že sa cítim opustená a ponorená vo vlnách mora pokušení, ale okamžite dostávam onen záhadný pocit a vidím, že som zasa celkom pokojná a pevne zakotvená v_Božej vôli. Konečne tretí účinok sa prejavuje takto: keď ma vnútorne diablove pokúšania uvádzajú do zmätku, ja sa navonok venujem iným veciam a kvôli povinnostiam prebehúvam sem i_tam k_tej alebo onej úlohe, ono záhadné pôsobenie mi pomáha tak, že robím všetko bez toho, aby som si to uvedomila. A potom zisťujem, že práca je vykonaná dobre, no ja neviem, ako som to dokázala. Toto sa mi stáva najmä pri zvlášť dôležitých úkonoch, napr. pri prijímaní sviatostí, pri modlitbe a duchovných rozhovoroch, ktoré medzi sebou konáme. Niekedy sa cítim taká znechutená, vysušená, bez nadšenia, že sa mi zdá nemožné viesť ďalej takýto život. V_takomto stave sa mi zdá mrhaním času aj vyhľadanie spovedníka. A predsa, len čo prijmem do srdca čo i_len najmenšiu trošku onoho pôsobenia, hneď sa cítim taká zmenená a posilnená, že v_akejkoľvek suchote, protirečení alebo strate úmyslu sa mi ľahko podarí každé dielo, nech je akékoľvek ťažké. Všetko na Božiu slávu.

Na srdce si ma pritlač jak prsteň, sťa pečať na svoje rameno, lebo láska je mocná ako smrť. {*} Môj milý je môj a ja som jeho.

Ani veľké vody lásku neuhasia, ani rieky ju neodplavia. {*} Môj milý je môj a ja som jeho.

Ant. na Benediktus: Srdce mi plesá v_Pánovi a chvie sa radosťou nad mojou spásou.

Ant. na Magnifikat: Kristus bude oslávený v_mojom tele či už životom, alebo smrťou. Veď pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk.

Všemohúci Bože, spása všetkých ľudí, misionárskou činnosťou svätého Františka si priviedol mnohé národy Ameriky do svojej Cirkvi; vrúcne ťa prosíme, pre jeho zásluhy a na jeho orodovanie pevne pripútaj naše srdcia k_sebe a v_národoch, ktoré ťa ešte nepoznajú, vzbuď úctu voči tvojmu menu.

Čoby aj celý život Božieho muža Františka bol iba kríž a utrpenie, predsa dva mesiace pred smrťou trpel ešte väčšie bolesti, aby ako odmenu za kresťanskú trpezlivosť dostal Božie prísľuby. K_bolestiam sa pridružila ešte vysoká horúčka, ktorá ho celkom pripútala na lôžko.

Nijaká choroba ho nedokázala odtrhnúť od modlitby. Naopak, v_posledných dňoch života roznietilo sa v_ňom také nadšenie pri rozjímaní, že sa zdalo, akoby sa už pohyboval medzi anjelmi. Zabúdal aj na svoje telesné potreby a podľa posudku skúsených lekárov sa verilo, že iba zázrakom sa jeho život tak dlho predlžuje. S_veľkou vrúcnosťou si opakoval obľúbený povzdych: „Nech je zvelebený Boh“ alebo iné podobné. Zavše si žiadal, aby mu recitovali tieto žalmy: „Chváľ, duša moja, Pána“ a „Dobroreč, duša moja, Pánovi“. Pri nich pociťoval, ako mu nevysloviteľná slasť oblieva srdce. Želal si tiež, aby mu prečítali z_Jánovho evanjelia úryvok od slov: „Bolo pred veľkonočnými sviatkami.“ Tieto slová a najmä história umučenia Pána ho podivne dojímali. Začal sa prihovárať trpiacemu Kristovi, ďakoval mu a velebil jeho dobrotu a milosrdenstvo, ktoré s_takou láskou preukazoval jemu hriešnemu. Veľkou vzpruhou mu boli aj chválospevy preblahoslavenej Panny Márie. Keď o_nej rozjímal, napĺňala ho radosť a plesanie. Raz povedal svojmu spovedníkovi: „Otče, pomôž mi vzdávať Bohu chválu,“ a hneď dodal: „Bože môj, ty si môj Stvoriteľ, Kráľ a môj Otec. Ty moja rozkoš, ty moje všetko.“ A po týchto slovách zapálil ho taký plameň Božej lásky, že jeho duša sa pohrúžila do seba a celkom sa dala ovládnuť duchovnými slasťami, opustila zmysly a nehybné telo, podobné mramoru.

Päť dní pred smrťou povedal bratovi Jánovi Gomezovi, ktorý sa staral o_chorých: „Či si všímaš, brat môj, veľké Božie milosrdenstvo voči mne, ako mi dodáva silu, aby som zvíťazil v_boji proti nepriateľovi?“ Tri dni pred smrťou sa obrátil k_rehoľníkovi, ktorý mu posluhoval, a s_plačlivým vzdychaním povedal tieto slová: „Pane Ježišu, čím som si zaslúžil, že ty si bol ukrižovaný a mňa ošetrujú tvoji služobníci? Z_teba postŕhali všetky šaty a mňa dôkladne prikrývajú, teba bili po tvári a korunu z_tŕnia ti vtlačili na hlavu a mňa obdarúvajú toľkými darmi a dobrodeniami?“ Nasledujúci deň v_prítomnosti viacerých bratov vykríkol: „Ó, Bože mojej duše, buď zvelebený, akú priazeň mi preukazuješ! Radujem sa, Pane môj, pretože si Boh, ó, aký si veľmi láskavý!“ V_noci pred smrťou upadol do hlbokého vytrženia a všetci okolostojaci si mysleli, že už zomrel. Potom sa však prebral a zvolal: „Zaradoval som sa, keď mi povedali: Pôjdeme do domu Pánovho.“ Od tej chvíle sa až do konca života zračila na jeho tvári radosť, nadšenie a pôvabná krása. Jeho duša jasala nad prisľúbeným dobrom a dala to najavo radostnými znameniami. Keď mu ktorýsi brat povedal: „Otče, keď ťa Boh už čoskoro vezme do neba, pamätaj na mňa, keď prídeš do večného kráľovstva,“ on mu veselým hlasom odpovedal: „Je pravda, že sa ponáhľam do neba, ale je to pre zásluhy Kristovho utrpenia a smrti, ja som totiž najväčší hriešnik. Keď prídem do nebeskej vlasti, budem ti dobrým priateľom.“

Ja, najmenší zo všetkých svätých, dostal som tú milosť zvestovať pohanom Kristovo nevyspytateľné bohatstvo. {*} V_ňom máme odvahu a prístup v_dôvere skrze vieru v_neho.

Že pohania sú spoludedičmi, spoluúdmi a spoluúčastníkmi prisľúbenia v_Kristovi Ježišovi skrze evanjelium. {*} V_ňom máme odvahu a prístup v_dôvere skrze vieru v_neho.

Ant. na Benediktus: Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s_vášňami a žiadosťami. Ak žijeme v_Duchu, podľa Ducha aj konajme.

Ant. na Magnifikat: Pokojne a priamo kráčal s_Pánom a mnohých odvrátil od hriechu.

Zbor menších bratov s_radosťou nech v_hlase

ospieva piesňou srdca nevinného

záslužné činy a dve palmy v_kráse

biskupa svojho.

Nad svojím stádom bdie pastier prevzácny,

zabraňuje cesty dravým svorkám vlčím,

vľúdnosťou svojou a zákonom

Božím spevňuje ovčín.

Učením jasným známy v_svete celom,

a keď je v_purpur svätý oblečený,

sťa hviezda planie v_svojom jase

skvelom po celej zemi.

Keď zasadol si v_slávnom otcov zbore,

vždy všetko múdro riadiš v_svojej správe,

privádzaš naspäť odtrhnuté ovce

k_Najvyššej hlave.

Náš trojjediný Bože nad hviezdami,

Vládca, čo riadiš svety nekonečné,

buď tebe česť vo vrúcnom vďakyvzdaní

na veky večné. Amen.

Ant. 1 Zdržiaval sa v_múdrosti, uvažoval o_jej cestách, išiel za ňou ako stopár.

Ant. 2 Vydal zo seba náuku ako rieku a odovzdal ju tým, čo túžia po múdrosti.

Ant. 3 Viďte, že som nepracoval iba pre seba, ale pre všetkých, ktorí pravdu vyhľadávajú.

Múdrosť som miloval a po nej túžil od mladi, túžobne som si prial priviesť si ju domov ako nevestu a jej krásu som vrúcne miloval. Svoju urodzenosť hlása svojím spolužitím s_Bohom, takže i_Pán všetkého ju miluje. Veď je zasvätená do Božej znalosti a je veliteľkou jeho skutkov. Keď už bohatstvo je v_živote tým dobrom, po ktorom sa baží, čo je bohatšie než múdrosť, ktorá koná všetko? Keď už rozumnosť vie niečo tvoriť, kto je v_celom svete väčším umelcom než ona? A keď niekto spravodlivosť miluje: Ona spôsobuje čnosti, lebo ona vyučuje miernosti a opatrnosti, spravodlivosti a pevnej odvahe, od ktorých nič užitočnejšieho nieto v_ľudskom živote.

Preto som si zaumienil priviesť si ju domov, aby som s_ňou žil. Vedel som, že radkyňou mi bude v_šťastí, tešiteľkou v_starostiach a zármutku. Pre ňu nadobudnem vážnosť u_ľudí a česť u_starších, hoc mladý som ešte. Zistí sa, že dôvtipný som pri súde, v_očiach panovníkov obdiv budiť budem. Akže budem mlčať, budú čakať na mňa, ak budem hovoriť, budú ma počúvať, a keď budem rečniť dlhšie, ruku si položia na ústa. Ja pre ňu nadobudnem nesmrteľnosť a tým, ktorí po mne prídu, nechám večnú pamiatku.

Keď sa vrátim domov, chcem pri nej pookriať, lebo styk s_ňou nemá trpkosť ani nudu spolužitie s_ňou, iba veselosť a radosť. Keď som o_tom uvažoval v_sebe, premietal to v_svojom srdci, že (totiž) nesmrteľnosť je v_spojení s_múdrosťou, ušľachtilé obveselenie v_jej priateľstve, v_práci jej rúk nevyčerpateľné bohatstvo, znalosť v_ustavičnej dôvernosti s_ňou, sláva účastniť sa na jej rozhovoroch, obchádzal som teda a hľadal som, ako by som si ju vedel získať. Bol som mladík pekne vyvinutý a mal som i_dobré srdce.

Bol si múdry vo svojej mladosti a naplnený si bol múdrosťou ako rieka. {*} A milovali ťa pre tvoj pokoj.

Tvoje meno sa rozchýrilo až na ďaleké ostrovy. {*} A milovali ťa pre tvoj pokoj.

Kristus predstavuje cestu a bránu, je rebríkom, vozom a akoby „zľutovnicou nad Božou archou“ a „tajomstvom od vekov skrytým“. Ten, kto celkom obráti svoju tvár smerom k_zľutovnici a hľadí na Ukrižovaného skrze vieru, nádej a lásku, zbožnosť, obdiv, úžas, úctu, chválu a plesanie, koná s_ním paschu, totiž prechod, aby tak s_palicou kríža prešiel Červeným morom a aby vyšiel z_Egypta na púšť, kde okúsi skrytú mannu a odpočinie si s_Kristom v_hrobe navonok akoby mŕtvy, ale predsa, nakoľko je to možné v_tomto stave putovania, aby začul to, čo povedal Kristus lotrovi, s_ktorým bol ukrižovaný: „Dnes budeš so mnou v_raji.“

V_tomto prechode, ak je dokonalý, je potrebné, aby bola zanechaná všetka rozumová činnosť a aby sa vrchol túžby celý preniesol a premenil v_Boha. To je však mystický a tajomný stav, ktorý „nepozná nik, iba ten, kto ho dostane“. A dostane ho iba ten, kto po ňom túži, a túži po ňom iba ten, koho vnútorne roznecuje oheň Ducha Svätého, ktorý Kristus poslal na zem. A preto vraví Apoštol, že táto mystická múdrosť je zjavovaná Duchom Svätým.

Keď pátraš, ako sa to stane, pýtaj sa milosti, nie náuky; túžby, nie rozumu; vzdychov modlitieb, nie štúdia kníh; Ženícha, nie učiteľa; Boha, nie človeka; temnoty, nie jasu; nie svetla, ale ohňa, ktorý úplne roznecuje a pomazaniami vytržení a planúcimi túžbami ťa prenáša do Boha. Tým ohňom je Boh a jeho „ohnisko je v_Jeruzaleme“, Kristus ho roznecuje žiarom svojho vrúcneho utrpenia a zachvacuje iba toho, kto hovorí: „Moja duša si zvolila povesenie a moje kosti smrť.“ Kto túži po tejto smrti, môže uzrieť Boha, pretože nepochybne je pravda: „Človek ma nemôže vidieť a zostať nažive.“ – Zomrime teda a vstúpme do temnoty, umlčme v_sebe starosti, žiadostivosti a predstavy; prejdime s_ukrižovaným Kristom „z_tohto sveta k_Otcovi“, aby sme, až nám ukáže Otca, mohli povedať s_Filipom: „To nám postačí“, aby sme mohli počuť spolu s_Pavlom: „Stačí ti moja milosť“, aby sme mohli jasať s_Dávidom, ktorý hovorí: „Hynie mi telo i_srdce, no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý. Nech je požehnaný Pán naveky a všetok ľud nech zvolá: Staň sa, staň sa. Amen.“

Kto zachováva Božie prikázania, ostáva v_Bohu a Boh v_ňom. {*} A že v_nás ostáva, poznáme z_Ducha, ktorého nám dal.

Boh stvoril múdrosť svojím Svätým Duchom a vylial ju na každého človeka a dáva ju tým, čo ho milujú. {*} A že v_nás ostáva, poznáme z_Ducha, ktorého nám dal.

Výročný sviatok vracia sa

dnes k_zhromaždeniu biskupov

a zornička nám privádza

vždy jasné svetlo biskupov.

Nad krásu dúhy vyniká

svetlo, čo svieti dnešným dňom,

i_temnotami preniká

i_dušu hreje plameňom.

V_tom svetle hriech sa rozplýva,

z_ciest bludných myseľ vracia sa,

plamenný jas ju prehrieva,

hoc predtým chladom triasla sa.

Zhliadni na nás, učiteľ náš,

tešiaci sa už velebou,

buď ľudu svojmu večná stráž,

ktorý sa riadi len tebou.

Večný Otec nech ctený je

a s_ním Syn, čo vykúpil nás,

Tešiteľovi káže česť

po všetky veky v_každý čas. Amen.

Ant. 1 Vystúpil ako oheň a jeho slovo horelo ako fakľa a osvietil všetkých, čo dúfajú v_Pána.

Ant. 2 Nech je zvelebený Boh, ktorý má v_tebe záľubu, a blažení sú tí, čo počúvajú tvoju múdrosť.

Ant. 3 Vychádza svetlo spravodlivému a radosť tým, čo majú srdcia úprimné. Radujte sa, spravodliví, v_Pánovi a oslavujte jeho sväté meno.

Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v_dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.

Hojne rozlejem náuku akoby proroctvo. {*} A zanechám ju tým, čo túžia po múdrosti.

Ant. na Benediktus: V_chrámoch Najvyššieho otváral svoje ústa a uprostred svojho ľudu bol vyvýšený a v_zástupe svätých oslávený.

Bratia (a sestry), oslavujme Krista, ktorý je cesta, pravda a život. Slúžme mu vo svätosti a spravodlivosti po všetky dni nášho života, preto prosme:

oživuj svoju Cirkev, aby posilnená pri stole slova a chleba ťa nasledovala v_radosti a neohrozene.

Všemohúci Bože, keď oslavujeme svätého biskupa Bonaventúru, ktorý sa dnes narodil pre nebo, vrúcne ťa prosíme, pomáhaj nám čerpať z_bohatstva jeho náuky a vytrvalo ho nasledovať vo veľkej láske k_tebe.

Múdrosť som miloval a po nej som túžil od mladi, túžobne som si prial priviesť si ju domov ako nevestu a jej krásu som vrúcne miloval. Svoju urodzenosť hlása svojím spolužitím s_Bohom, takže i_Pán všetkého ju miluje. Veď je zasvätená do Božej znalosti a je veliteľkou jeho skutkov.

Kto sa bojí Boha, bude konať, čo je dobré, a kto sa drží spravodlivosti, dosiahne ju. Vyjde mu v_ústrety ako počestná matka. Nakŕmi ho životodarným chlebom rozumnosti a vodou spasiteľnej múdrosti ho napojí. A spevnie v_ňom, takže sa nezohne, pevne sa ho bude držať, takže nevyjde na posmech, a povýši ho v_kruhu jeho blížnych.

Pochvália jeho premnohú múdrosť, lebo ju nebude možno zničiť naveky. Spomienka na neho nikdy neprestáva a jeho meno bude žiť z_pokolenia na pokolenie. Jeho múdrosť budú vychvaľovať národy a jeho chválu bude hlásať zhromaždený ľud.

Františkov opravdivý syn

vzorom sa stal poníženia

aj učiteľom cirkevným,

kvitnúc sťa biela ľalia.

Študoval s_veľkou pilnosťou,

na Božiu milosť spoliehal,

poklady zásluh zbožnosťou

ešte viac obohacoval.

Celkom sa svetskej slávy vzdal,

žil podľa Františkových rád,

chodníkom svätosti sa dal,

keď menších bratov prijal šat.

Čerpajúc z_tajomnosti vied,

ktorými hojne oplýval,

do svedomia si vnáral zrak

a budúcnosť tu predvídal.

Zázraky dosvedčovali,

ako sväto žil na zemi,

sväté mravy ho zdobili,

vynikal čností titulmi.

Vzývajme Krista, Otca s_ním,

ako aj s_Duchom spoločným,

jediný Bože v_Trojici,

ochraňuj vždy nás prosiacich. Amen.

Ant. 2 Nakŕmil ho životodarným chlebom rozumnosti a vodou spasiteľnej múdrosti ho napojil.

Ant. 3 Svojou prácou priniesol radosť Božiemu ľudu a jeho pamiatka bude požehnaná naveky.

Rozumní sa budú skvieť ako lesk oblohy a tí, čo mnohých priviedli k_spravodlivosti, budú ako hviezdy na večné veky.

Ant. na Magnifikat: Svätý Bonaventúra, vynikajúci učiteľ, svetlo svätej Cirkvi, milovník Božieho zákona, pros za nás Božieho Syna.

Dôstojne oslavujme Krista Pána, ktorého Otec ustanovil za Veľkňaza pre ľudí, a pokorne prosme:

Ty si smrťou na kríži zmieril svet s_večným Otcom, zachráň nás svojím menom;

daj, aby neochvejne zotrvali v_tvojej láske tí, ktorých si svojou krvou vykúpil.

Ty si svätého Bonaventúru pomazal uprostred bratov za pastiera a zoslal si na neho svojho Ducha;

Bože a Otče náš, s_tvojou pomocou svätý Šimon vytrvalo nasledoval Ježiša Krista v_chudobe a poníženosti; pomáhaj nám na jeho orodovanie verne kráčať vo svojom povolaní, aby sme dospeli k_dokonalosti, ktorej vzor si nám ukázal vo svojom Synovi. O_to ťa prosíme

(Dom. III. in quadragesima, Sermo 1: Opera omnia, zv. 9, s. 222; Dom. IV post Pent., Sermo 2: Opera Omnia, zv. 9, s. 375)

„Pery kňaza majú zachovávať poznanie a z_jeho úst sa vyhľadáva zákon, lebo je poslom Pána zástupov.“ V_tejto vete sú obsiahnuté tri vlastnosti potrebné pre toho, kto chce ohlasovať Božie slovo. Totiž: primerané poznanie, dar reči a život, ktorý potvrdzuje ohlasované učenie. Bolo by nebezpečnou opovážlivosťou ohlasovať slovo bez náležitých vedomostí, nadarmo by bolo hlásané, keby nezasiahlo poslucháča, a bolo by neslušné hlásať, keby chýbalo svedectvo dobrého života. Bolo povedané, že „pery kňaza majú zachovávať poznanie“. Je tým myslené to, že božské učenie treba chápať a zachovávať jeho poklad v_milujúcom srdci. „Z_jeho úst sa vyhľadáva zákon,“ hovorí Písmo, a to je spôsobené umením reči či výkladu božského učenia. Ozdobou poznania a pekných reči je život, ktorý potvrdzuje pravdu toho, čo je ohlasované. Kňaz, ktorý hovorí Božím menom, bude len vtedy nazvaný anjelom alebo Božím poslom, ak bude jeho život svätý a nepoškvrnený. Tiež bolo povedané: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“ Týmito slovami vyzýva Spasiteľ k_horlivosti o_spásu duší, k_tomu, aby boli vytrhnuté z_hlbín neprávosti, zaslepenosti, skazy a úpadku a aby boli získané tie duše, ktoré sa nám diabol snaží vytrhnúť. Zatiahnuť na hlbinu môže tiež znamenať, že máme viesť duše k_úcte pred nesmiernym majestátom všemohúceho Boha, ukazovať im nekonečnú jasnosť Božej múdrosti, dať im ochutnať nikdy sa nekončiacu sladkosť Božích milostí, vzbudiť v_nich túžbu po nekonečnej sláve večného života. Máme rozhodiť siete na lov a získavať duše slovom spasiteľného učenia, príkladom života podľa evanjelia a vytrvalou modlitbou plnou dôvery a s_láskou máme na seba prijímať bremená druhých.

Najradšej by sme vám boli odovzdali nielen Božie evanjelium, ale aj vlastný život; {*} Takými drahými ste sa nám stali.

Deti moje, znovu vás v_bolestiach rodím, kým vo vás nebude stvárnený Kristus. {*} Takými drahými ste sa nám stali.

Bože, ty si obdaroval svätého kňaza Jána čnosťami veľkej pokory a trpezlivosti; veď aj nás, aby sme nasledovali jeho príklad a dosiahli rovnakú odmenu ako on.

Vavrinec Russo sa narodil 22. júla 1559 v_Brindisi. Ako šestnásťročný vstúpil do Rádu menších bratov kapucínov a ako dvadsaťštyriročný prijal kňazskú vysviacku. Stal sa vynikajúcim teológom a kazateľom v_Taliansku aj v_Európe. Bezchybne kázal v_deviatich rečiach. Originálne texty Svätého písma poznal naspamäť. Napísal mnoho diel, ktorými osvetľoval, bránil a šíril svätú vieru. Na kráľovskom dvore v_Prahe s_úspechom odporoval protestantským bludárom. V_boji proti Turkom presadzoval mierové dielo sv. Jána Kapistránskeho. Jeho radám a vedeniu patrí vďaka za presvedčivé víťazstvo kresťanov proti šesťnásobnej presile tureckých vojsk roku 1601. Priviedol kapucínsky rád do rakúskych krajín a roku 1600 zriadil kláštor v_Prahe. V_rokoch 1602 – 1605 bol generálnym ministrom rádu. Stal sa obrazom pravého kapucína, ktorý verne žil a zomrel v_službách Cirkvi a pápeža. Zomrel v_Lisabone 22. júla 1619. Roku 1881 bol vyhlásený za svätého a roku 1959 ho pápež Ján XXIII. vyzdvihol medzi učiteľov Cirkvi s_titulom „Doctor apostolicus“.

Zo spoločnej časti na sviatky duchovných pastierov: pre kňazov, alebo učiteľov Cirkvi, alebo svätých mužov: rehoľníkov.

Milostivý Bože, svätému Vavrincovi si udelil ducha rady a sily, aby ako kňaz a učiteľ svätej náuky šíril slávu tvojho mena a zachraňoval duše; na jeho príhovor osvieť aj nás svojím Duchom, aby sme poznali svoje poslanie a s_tvojou pomocou ho aj spĺňali.

Keď Vavrinec poslaný bol

zákon ohlasovať Boží,

duch ho apoštolský viedol

všetkých národov cestami.

Cestu spásnu vyučoval

ľudí prostých i_vznešených,

kráľov, kniežatá, tyranov

aj chudobných, aj bohatých.

Tmy zaháňal, bludy maril,

rozsiate zlým duchom sveta,

sekty, herézy rozvrátil,

upevňoval vieru v_Krista.

Ako ohňa šípy vzlietli,

ľad sŕdc tvrdých rozpúšťali

slová jeho, aj hriešnikov

ku pokániu pohýnali.

Víťaz Vavrinec vytrhol

tých, čo nepriateľ uväznil,

ich vín putá keď rozlámal,

neba hodných opäť spravil.

Buď vždy tebe česť a sláva,

trikrát blažená Trojica,

aj nás pripoj k_nebešťanom

prosbou svätého Vavrinca. Amen.

Ant. 1 Pánovi patrí všetka česť a úcta, jemu nech sa vzdáva všetka vďaka a sláva.

Modlil som sa a bol mi daný rozum. {*} Prosil som a vošiel duch múdrosti do mňa, cenil som ju nad žezlá a tróny.

Ak niekomu z_vás chýba múdrosť, nech si prosí od Boha, ktorý dáva všetkým štedro a bez výčitky, a dostane ju. {*} Prosil som a vošiel duch múdrosti do mňa, cenil som ju nad žezlá a tróny.

Na udržanie duchovného života, ktorý máme spoločný s_nebeskými anjelmi a Božími duchmi, lebo sme ako oni stvorení na Boží obraz a podobu, je nevyhnutne potrebný chlieb milosti Ducha Svätého a Božej lásky. Ale milosti a lásky bez viery niet, lebo bez viery je nemožné páčiť sa Bohu. A viera sa ani nezačne bez hlásania Božieho slova: „Viera je z_hlásania a hlásanie skrze Kristovo slovo.“ Hlásanie Božieho slova je teda nevyhnutne potrebné pre duchovný život, tak ako siatie pre udržanie telesného života.

Preto hovorí Kristus: „Rozsievač vyšiel rozsievať svoje semeno.“ Rozsievač vyšiel ako hlásateľ spravodlivosti. Čítame, že jej hlásateľom bol kedysi Boh, napríklad keď dal všetkému ľudu na púšti živým hlasom z_neba zákon spravodlivosti. Inokedy Pánov anjel, ktorý na mieste plaču vytýkal ľudu prestúpenie Božieho zákona; a keď synovia Izraela počuli anjelovu reč, bolesť im prenikla srdce, všetci pozdvihli hlas a veľmi plakali. Aj Mojžiš ohlasoval Pánov zákon všetkému ľudu na moabských stepiach, ako vidno z_Deuteronómia. Nakoniec prišiel Kristus, Boh a človek, hlásať Pánovo slovo a na to isté poslal apoštolov, ako predtým posielal prorokov.

Hlásanie je teda apoštolská, anjelská, kresťanská, božská úloha. Božie slovo je tak naplnené rozmanitými dobrami, že je akoby pokladnicou všetkých dobier. Veď z neho pochádza viera, nádej, láska a všetky čnosti, všetky dary Ducha Svätého, všetky evanjeliové blahoslavenstvá, všetky dobré skutky, všetky zásluhy života, celá nebeská sláva: „Prijmite zasiate slovo, ktoré má moc spasiť vaše duše.“

Lebo Pánovo slovo je svetlom pre rozum a ohňom pre vôľu, aby človek mohol poznať a milovať Boha. Pre vnútorného človeka, ktorý skrze milosť žije z_Božieho Ducha, je chlebom a vodou, ale chlebom sladším než med, než medové kvapky z_plástu, vodou lepšou než víno a mlieko. Pre nesmrteľnú dušu je pokladnicou zásluh, preto sa nazýva zlatom a veľkým drahokamom. Pre srdce, ktoré zatvrdlo v_chybách, je kladivom. Pre telo, svet a diabla je mečom, ktorý zabíja každý hriech.

Vystúp na vysoký vrch, ty, čo hlásaš radostnú zvesť Sionu. {*} Povedz judejským mestám: Hľa, váš Boh!

Poď za mnou; choď a zvestuj Božie kráľovstvo. {*} Povedz judejským mestám: Hľa, váš Boh!

Učiteľ Cirkvi preslávny,

vodca vznešený, Vavrinec,

života svätosťou žiariš,

múdry serafínsky vedec.

Popraj sluchu hlasom našim

radostné chvály spievame,

priaznivo sa k_bratom nakloň,

veď ťa za patróna máme.

Z_nebeského sídla svojho

napomáhaj starostlivo

menších bratov chudobný rád,

ktorý si na zemi viedol.

V_synoch, aby plodne rástol

v_hojnom ovocí svätosti,

prácou, kázňami, modlitbou

Kristovi by verne slúžil.

Príklady tvoje prevzácne

daj, aby sme spodobnili,

a tak potom s_tebou večne

odmien v_nebi hodní boli.

Buď vždy tebe česť a sláva,

trikrát blažená Trojica,

aj nás pripoj k_nebešťanom

prosbou svätého Vavrinca. Amen.

Ant. 1 Už na úsvite svojím srdcom sa oddával Pánovi, svojmu Stvoriteľovi, a pred tvárou Najvyššieho si konal svoju modlitbu.

Ant. 2 Cestoval po krajinách cudzích národov a oznámil náuku svojich vedomostí.

Ant. 3 Premnohí pochvália jeho múdrosť, lebo ju nebude možno zničiť naveky.

Bratia, ženie nás Kristova láska, lebo totiž v_Kristovi Boh zmieril svet so sebou a nepočítal ľuďom hriechy. A nám odovzdal slovo zmierenia. Sme teda Kristovými vyslancami a akoby Boh napomínal skrze nás. V_Kristovom mene prosíme: Zmierte sa s_Bohom! Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v_ňom stali Božou spravodlivosťou.

Tí, čo žijú, nech už nežijú pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z_mŕtvych. {*} Kristus, náš Boh.

Oslavujme Krista Pána, ktorého Otec ustanovil pre nás za cestu, pravdu a život, a pokorne prosme:

Ant. na Benediktus: Slúžil Pánovi vo svätosti a spravodlivosti a Boží ľud priviedol na cestu pokoja.

Stratené vyhľadávam, odohnané zavrátim, poranené obviažem, nemocné posilním, vykŕmené a silné ochránim a budem ich pásť svedomito.

Aké milé sú na horách nohy posla blahozvesti, čo oznamuje pokoj, zvestuje blaho, oznamuje spasenie, hovorí Sionu: „Tvoj Boh kraľuje!“

Boh nám dal múdrosť a rozumnosť, keď nám dal poznať tajomstvo svojej vôle podľa svojho dobrotivého rozhodnutia, čo si v_ňom predsavzal uskutočniť v_plnosti času: zjednotiť v_Kristovi ako v_hlave všetko, čo je na nebi aj čo je na zemi.

Mysľou zbožnou i_ústami

ospevujeme Vavrinca,

múdrosť svoju, slová, činy

v_škole Kristovej učil sa.

Zo sveta chlapec odchádza,

k_svätyniam kláštora mieri,

habit Františkov oblieka,

celý sa Bohu zasvätí.

Po stopách otca tu kráča,

cností cestou úzkou ide,

horlivo a rázne vrchol

ten najvyšší dosahuje.

Ach, koľko len sĺz prelieva,

keď na Krista bôle myslí,

vzdialený je zmyslom tela,

keď spásy obetu slávi.

Miluje, slávi a káže

o_Panne, Božej Rodičke,

spojenie s_ňou mu zmnožuje

charizmy, dary nebeské.

Buď vždy tebe česť a sláva,

trikrát blažená Trojica,

aj nás pripoj k_nebešťanom

prosbou svätého Vavrinca. Amen.

Ant. 1 Kristus musí kraľovať, kým nepoloží všetkých nepriateľov za podnožku svojim nohám.

Ant. 2 Svojimi dielami obohatil Božiu Cirkev a cez jeho ruku prichádza spása.

Ant. 3 Zvelebujte Pána a vzývajte jeho meno, zvestujte jeho skutky medzi národmi.

Múdrosť, ktorá je zhora, je predovšetkým cudná, potom upokojujúca, skromná, zmierlivá, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nepochybujúca a bez pretvárky. A ovocie spravodlivosti sa zasieva v_pokoji pre tých, čo šíria pokoj.

Ant. na Magnifikat: Svätý Vavrinec, vynikajúci učiteľ, svetlo svätej Cirkvi, milovník Božieho zákona, pros za nás Božieho Syna.

Pokorne prosme Ježiša Krista, žriedlo pravej múdrosti a každej čnosti, a volajme:

daj nám, aby sme sa živili tým istým evanjeliom a zvestovali ho celému svetu.

Ty si svätého Vavrinca uprednostnil medzi bratmi a obohatil si ho darmi Ducha;

Anton Lucci sa narodil v_talianskom mestečku Agnone 2. augusta 1682. Vstúpil do Rádu menších bratov konventuálov. Vynikal v_štúdiu a prednášaní teológie, ktorá ho bohato inšpirovala na ceste dokonalosti, v_horlivom konaní apoštolskej služby a v_pokornej oddanej práci pre Apoštolskú stolicu. Ako biskup Bovina sa na dvadsaťštyri rokov stal skutočným otcom a pastierom veriacich diecézy. Usiloval sa upevniť svoj ľud vo viere a kresťanskom živote. S_evanjeliovým zápalom miloval najmä chudobných, vždy pripravený pomôcť. Zomrel v_Bovine 25. júla 1752. Do zoznamu blahoslavených ho zapísal pápež Ján Pavol II. dňa 18. júna 1989.

(Giuseppe Fratini, OFMConv., Nuove scintille dell’astro di Agnone nel Sannio, Bovino Tip. Diocesana 1895, 5-7)

Iba vďaka Božiemu milosrdenstvu nedostatky, ktoré vidíme u_iných, sa nenachádzajú aj v_nás. Táto skutočnosť je istým znakom, že sme pod Božou ochranou a jeho mocná ruka je vystretá nad našou hlavou. A to bez akejkoľvek našej zásluhy; ak by ju stiahol naspäť, mohli by sme sa stať horšími, ako sú ostatní, nakoľko aj my sme iba biednymi smrteľníkmi. Preto sa máme stále zachovávať v_bázni voči Bohu a prosiť Pána za tých, ktorí nechodia správnymi chodníkmi, aby ich osvietil a oni aby sa navrátili.

Naša istá cesta je v_plnení Božej vôle s_dôverou v_jeho pomoc, ktorú dostávame, aby sme nepadli a zachovali sa v_jeho milosti.

Mnohokrát sa sťažujeme. To preto, že nechceme horlivo konať to, čo sa patrí z_našej strany, zatiaľ čo Boh, náš Pán, od ktorého sme dostali všetko naše bytie, pokračuje zo svojej strany v_konaní pre naše dobro bez akejkoľvek našej zásluhy. Čo ešte by mal Ježiš pre nás urobiť? Daroval nám slovo života. Zjavil nám svoje spravodlivé výroky. Ukázal nám svoje presväté cesty. Voviedol nás do tajomstva svojho bolestného umučenia. Naučil nás pohŕdať pominuteľnými pozemskými vecami. Zjavil nám zázraky svojich diel. Prečo zostávame necitliví k_toľkým dôkazom lásky? Prečo nezapojíme všetky svoje sily do služby, do milovania a zvelebovania Pána nekonečnej dobroty v_nás i_u_ostatných? A prečo sa sťažujeme?

Kto veľa dostal, ten má aj veľa urobiť pre Ježiša; kto však nechce alebo koná nedbanlivo, ten si zasluhuje, aby sa mu vzalo to, čo mu bolo dané. Neotrasie nami ani prísna výčitka voči lenivému sluhovi?

Životom vo viere hľadajme neustále s_Božou milosťou to, čo je dokonalejšie. Zriekajme sa seba a šliapme po mizerných pozemských veciach. Upierajme svoj zrak na Boha. V_neho, ktorý je najvyšším dobrom, skladajme celé naše šťastie a nechoďme za prchavými prízrakmi tohto sveta. Počúvnime apoštola Pavla, ktorý hovorí: „Bratia, usilujte sa však o_ešte väčšie dary.“ Prijmime pozvanie Ducha Svätého, ktorý keď nám pripomína, že máme verne plniť jeho príkazy, neustále sa vracia, aby nám vštepil to vzácne slovo „verne“. Verne – stále viac z_lásky k_Najvyššiemu; stále viac sústredení vnútorne aj vonkajškom. Stále viac oddelení od pozemských malicherností. Stále viac preciťujúci bázeň voči Božím výrokom. Stále viac zabúdajúc na seba. Stále opatrnejší a bedlivejší na satanské úskoky.

Aj keď nič nezmôžeme sami od seba, potešuje nás slovo Apoštola: „Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje.“ Pokor sa pred Pánom a on „ti dá, po čom túži tvoje srdce“.

Správne, dobrý a verný sluha, bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým. {*} Vojdi do radosti svojho Pána.

Pane, päť talentov si mi odovzdal a hľa, ďalších päť som získal. {*} Vojdi do radosti svojho Pána.

Milostivý Bože, ktorý si naplnil blahoslaveného biskupa Antona duchom múdrosti a lásky, aby upevňoval tvoj ľud vo viere a pomáhal mu v_núdzi s_nesmiernou láskou, dovoľ i_nám na jeho príhovor vytrvať vo viere a láske, aby sme sa stali hodní účasti na nebeskej chvále.

Pokorná duša má účasť na Božej svätosti. Boh je v_podstate svätý. Je svätosť sama. A zdá sa, že si praje, aby bol oslavovaný a velebený pre túto vlastnosť viac ako pre hociktorú inú. Pozorujeme to u_najvyšších duchovných bytostí, ktoré ustavične spievajú „svätý, svätý, svätý“ a v_úplnom tichu sa klaňajú Božej svätosti, mávajú krídlami a rozpaľujú sa čoraz väčšou láskou k_nemu. A so zahalenou tvárou vyznávajú, že vôbec nevládzu poznávať, milovať a velebiť jeho svätosť. Nikdy však ju neprestávajú vyznávať.

Podobne si počína pokorná duša, ktorá má účasť na Božej svätosti. Najprv uprie svoj zrak na presvätú ľudskú povahu Ježiša Krista, Boha a človeka. Vidí v_nej vrchol prevznešenej svätosti, v_mysli si vytvára jeho obraz a vnútri sa rozhodne nasledovať ho. Svoje predsavzatie napĺňa skutkom, napodobňuje Ježiša Krista a tak pretvára seba zvonku i_zvnútra. Keď si postaví pred oči svoj božský vzor a vryje si ho do srdca, pomaly sa stáva svätou a jednoduchým pohľadom deň čo deň stále viac preniká a uvažuje o_novej svätosti. Preto sa čoraz viac zapaľuje pre jej napodobenie. Ale neuzatvára sa sama do seba, lež opúšťa seba a tak ochudobnená o_seba samu vstupuje do Boha. Ten ju prijíma a svojou svätosťou ju robí svätou.

Sám Boh túži, aby sme dosiahli vysoký stupeň svätosti. Túto túžbu dal najavo slovami: „Buďte svätí, lebo ja som svätý.“ Tiež Ježiš pred svojím umučením zdvihol oči i_ruky k_Otcovi a takto pokorne prosil: „Svätý Otče, posväť ich pravdou.“ Preto, moja duša, vstaň a ponor sa do tohto mora svätosti a maj úmysel nikdy sa z_neho nevrátiť, aby si sa Božou svätosťou stala svätou.

Nemôžem zniesť chvály, ktorými je zahrnované nejaké stvorenie buď preto, že sa skvie dajakou cnosťou, napríklad zdržanlivosťou alebo vľúdnosťou, alebo sa zdá, že sa všade správa skromne. Domnievam sa totiž, že oná duša bude tým svätejšia, čím viac bude pokorná vo svojom vnútri, pretože pre takúto pokoru bude mať väčší podiel na Božej svätosti. Lež v_skutočnosti, Bože môj, iba ty si svätý! Pane, urob nás všetkých svätými tým, že predovšetkým privedieš navnivoč v_nás všetko, čo sa protiví tvojej svätosti.

Ako je svätý Ježiš Kristus, ktorý vás povolal, buďte aj vy svätí vo všetkom svojom počínaní. {*} Aby ste mali milosť a pokoj v_hojnosti.

Všetci sa navzájom zaodejte pokorou. {*} Aby ste mali milosť a pokoj v_hojnosti.

Ant. na Benediktus: Hľa, múdra panna, ktorá odišla za Kristom a v_zástupe panien žiari nebeským svetlom ako slnko.

Ant. na Magnifikat: Pohrdla životom vo svete a dostala večné kráľovské odmeny.

Bože a Otče náš, blahoslavená Mária Magdaléna s_tvojím prispením nasledovala Ježiša Krista v_chudobe a poníženosti; na jej orodovanie nám pomáhaj, aby sme zostali verní svojmu povolaniu, kráčali po ceste pravdy a spravodlivosti a tak prišli k_tebe.

Terézia od Dieťaťa Ježiša sa narodila vo Varšave v_roku 1902. Obliečku do habitu mala u_klarisiek kapucínok v_kláštore v_Przasnysze 12. augusta 1923. Nasledujúceho roku 15. augusta 1924 zložila dočasné sľuby a v_roku 1927 večné. Napriek chorobe, ktorá ju trápila, bola veľmi prívetivá ku všetkým. Vyznačovala sa duchom modlitby a pracovitosti. Dňa 2. apríla 1942 vtrhli Nemci do kláštora, zajali všetky sestry a odviedli ich do koncentračného tábora v_Działdowe. Zomrela ex aerumnis carceris 25. júla 1941. Svoje utrpenie obetovala Bohu za oslobodenie sestier, ktoré po dvoch týždňoch skutočne získali slobodu. Ján Pavol II. ju 13. júna 1999 spolu so skupinou sto siedmich mučeníkov druhej svetovej vojny vyhlásil za blahoslavenú.

My, čo túžime dostať sa k_Pánovým prísľubom, musíme vo všetkom nasledovať Pána

Pozdravujem vás, milovaní bratia, s_túžbou osobne sa s_vami stretnúť, ak mi okolnosti dovolia dostať sa k_vám. Veď čo môže byť milšie a blaživejšie pre mňa, ako prísť k_vám a nechať sa objať vašimi rukami, ktoré ostali čisté a nevinné, zachovali vernosť Pánovi a odmietli svätokrádežné služby ?

Čo je krajšie a vznešenejšie, ako pobozkať vaše ústa, ktoré slávnym hlasom vyznali Pána, nechať na seba priamo hľadieť vaše oči, ktoré pohrdli svetom a stali sa hodnými hľadieť na Pána ?

Ale nemám možnosť zažiť takúto radosť. Preto namiesto seba posielam vašim ušiam a očiam tento list, ktorým vám blahoželám a povzbudzujem vás, aby ste pevne a neochvejne vytrvali vo vyznávaní nebeskej slávy, aby ste nastúpili na dôstojnú Pánovu cestu, a tak s_duchovnou silou pokročili k_dosiahnutiu odmeny pod ochranou a pod vedením Pána, ktorý povedal: „A hľa, ja som s_vami po všetky dni až do skončenia sveta.“

Šťastné väzenie, ktoré ožiarila vaša prítomnosť! Šťastné väzenie, ktoré posiela Božích ľudí do neba! Temnoty žiarivejšie ako slnko a jasnejšie ako svetlo sveta! V_nich vyrástol Boží chrám a vierou v_Boha sa posvätili vaše údy.

Vo vašich srdciach a mysliach teraz nežije nič iné, len Božie príkazy a nebeské nariadenia, ktorými vás vždy oživoval Duch Svätý, aby ste vládali zniesť utrpenie. Nemyslite na smrť, ale na nepominuteľnú slávu, lebo v_Písme je: „V_Božích očiach má veľkú cenu smrť jeho spravodlivých.“ A inde: „Obetou Bohu milou je duch skrúšený; Boh nepohŕda srdcom skrúšeným a poníženým.“

A zasa na inom mieste Sväté písmo hovorí o_mukách, ktoré Božích mučeníkov zasväcujú a posväcujú samou skúškou utrpenia: „Hoci v_očiach ľudí pretrpeli muky, ich nádej je plná nesmrteľnosti. Súdiť budú ľudstvo, nad národmi budú panovať a Pán bude nad nimi kraľovať naveky.“

Keď si uvedomíte, že budete s_Kristom Pánom súdiť a kraľovať, musíte plesať od radosti z_budúcej odmeny, pohrdnete terajším utrpením vo vedomí, že na tejto zemi musí spravodlivosť od stvorenia sveta narážať na odpor a trpieť, keď už na samom začiatku bol zavraždený spravodlivý Ábel a potom všetci spravodliví posli, proroci a apoštoli.

Týmto všetkým dal Pán príklad na sebe samom, keď učil, že do jeho kráľovstva sa dostanú tí, čo ho nasledujú na jeho ceste; hovoril: „Kto miluje svoj život na tomto svete, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život.“ A znova: „Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i_dušu i_telo zahubiť v_pekle.“

Aj Pavol nás napomína, že ak chceme dosiahnuť Pánove prisľúbenia, musíme vo všetkom napodobňovať Pána. Doslovne: „Sme Božie deti. Ale ak sme deti, sme aj Boží dedičia a Kristovi spoludedičia. Pravda, ak s_ním trpíme, aby sme s_ním boli aj oslávení.“

Kontemplujeme tvoju krásu, Kristova panna. {*} Dostala si od Pána žiariacu korunu.

Nebude ti vzatá panenská česť, nebudeš viac oddelená od lásky Božieho Syna. {*} Dostala si od Pána žiariacu korunu.

Bože, ktorý potešuješ svoju Cirkev pri spomienke na blahoslavenú Máriu Teréziu, pannu a mučenicu, na jej príhovor a podľa jej príkladu aj nám udeľ silu a čistotu ducha, aby sme mohli nasledovať Krista na ceste kríža.

Narodila sa v_Krivej na Orave v_roku 1916. Vstúpila do Kongregácie milosrdných sestier svätého Kríža, kde žila nábožným životom. Usilovala sa o_poníženosť a užšie primknutie sa k_ukrižovanému Kristovi. Ako zdravotná sestra v_nemocnici v_Bratislave ochotne slúžila chorým a liečila im rany tela i_duše. V_tom čase sa vládna moc, nepriateľská voči Bohu a Cirkvi, pokúšala všemožným spôsobom vyhasiť vieru a prenasledovala predovšetkým biskupov, kňazov a aktívnych veriacich. Sestra Zdenka sa pokúšala pomôcť kňazom, ktorí boli v_nebezpečenstve dlhotrvajúceho uväznenia, ba aj súdneho výroku smrti. Potom aj sama sestra Zdenka bola uväznená a podstúpila kruté mučenie. Dňa 17. júna 1952 ju odsúdili na dvanásť rokov väzenia. Všetko však znášala s_hrdinskou trpezlivosťou. Zomrela 31. júla 1955 v_Trnave, keď ju predtým pre ťažké ochorenie prepustili z_väzenia.

Náš život má byť dokonalé „áno“, ktorým sa celkom dávame Bohu. Zabúdať celý deň na seba vo všetkom a viac pamätať na druhých. Takáto poníženosť je zdrojom sily. Môj apoštolát bude účinný nie mierou vonkajšej činnosti, ale mierou svätosti, ku ktorej budem smerovať. Nejde o_to, aby som svoj život obetovala ľuďom, ale aby som ho najprv ponúkla Bohu a iba potom aj iným... Vždy sa chcem iba s_ním spájať, lebo on ma musí celú zaujať.

Trpieť v_stave milosti je východiskom veľkých skutkov. Trpieť v_tichosti a skryto. Ticho je ovzduším bolestí – i_na Kalvárii sa mlčalo. Keď sa žalujeme, keď hľadáme potešenie a útechu, stráca sa to, čo je na bolesti najposväcujúcejšie. Nerozhadzujme túto vzácnu milosť. Kto žije v_duchu obety, môže si povedať: „Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus.“

V_mlčaní musíme nájsť seba. Zriekať sa seba, lebo koľko mám seba, toľko mi chýba ešte z_Krista. Keď má svet svoje požiadavky, má ich ešte väčším právom aj Boh.

Nie som si istá, či ma niekto pre moju lásku k_Bohu ukrižuje, preto sama chcem križovať svoje telo s_jeho žiadosťami. A keď mi iní urobia aj nejakú trpkosť, roztiahnem svoje ruky, aby som ju objala. Vždy chcem jedine to, čo chce Boh.

Bože, nedaj mi pripútať si srdce k_pozemským veciam. Vždy ma veď hore k_Slnku, k_tomu väčšiemu Svetlu!

Nech k_nemu smerujú všetky úsilia a námahy. K_nemu chcem vysielať modlitby, vyjadriť svoju prítulnosť. Iba k_nemu ma vedie túžba, on je moje večné Svetlo i_večne nová Krása. Jedine po Bohu túžim, lebo jemu úplne patrím...

Keď milujeme Krista, všetko je ľahké. Cítim, ako pomaly vylievam krv za toho, koho milujem. Áno, vždy mám za niekoho zopakovať Kristovo obetovanie, najmä vtedy, keď niekto kráča i_blúdi životom po neviditeľných cestách tmy. Vtedy musím pevnejšie stáť na svojom mieste...

Cieľ každého úsilia je len jeden: byť pri ňom, pri Ježišovi. Nakoľko sa priblížime k_nemu, natoľko nás pritiahne on k_svojmu srdcu.

Keby sme poznali, čo znamená trpieť pre Boha, využili by sme všetky mysliteľné prostriedky na získanie utrpenia. Kto veľmi miluje, prestáva trpieť. Veľkosť Ježišovho utrpenia mi dáva pochopiť a oceniť jeho veľkú lásku. Preto i_moje bolesti sa musia celkom stratiť v_láske.

Čo je láska, poznali sme z_toho, že Kristus položil za nás svoj život. {*} Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov.

Aj my sme povinní dávať svoj život za bratov. {*} Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov.

Dobrotivý Bože, ty si dal blahoslavenej Zdenke nevšednú lásku k_ukrižovanému Kristovi, ktorú prejavila radostnou službou chorým a tvojim kňazom; prosíme ťa, dopraj aj nám, aby sme ju nasledovali v_úprimnej ochote dať svoj život do služby bratom a sestrám a boli nadšenými svedkami tvojho Syna Ježiša Krista,

Serafínsky otec František vo svojej mimoriadnej láske k_Najsvätejšej Panne venoval osobitnú starostlivosť kostolíku, ktorý je známy pod menom „Panny Márie Anjelskej“ alebo „Porciunkula“. Tam položil základ Rádu menších bratov, tam pripravil aj počiatok Rádu klarisiek a tam aj šťastne zakončil svoju pozemskú púť. Podľa ústnej tradície v_tomto kostolíku svätý otec František dostal slávne odpustky, ktoré pápeži potvrdili a rozšírili ich na mnohé ďalšie kostoly. Pre také veľké preukázané dobrodenia Cirkev povolila liturgicky sláviť tento deň, ktorý je výročným dňom posvätenia tohto kostolíka.

Dobrotivý Bože, zhliadni na svoj ľud, ktorý sa zhromaždil, aby si uctil pamiatku preblahoslavenej Panny Márie, Kráľovnej anjelov; na jej orodovanie mu dopraj, aby mohol mať účasť na hojnosti tvojich milostí.

Ant. Pri spomienke na Pannu Máriu poďte, klaňajme sa Kristovi, Ženíchovi Cirkvi.

Presvätý stánok Máriin,

Márie Panny, Kráľovnej,

František srdcom horlivým

miloval, utiekal sa k_nej.

Nijaký domov na zemi

nebol mu nad ten milejším.

Len v_ňom sa cítil blažený,

v_ňom našiel pokoj najväčší.

S_podporou Panny prečistej

tri rehole v_ňom zakladá,

prvých si žiakov priberá,

Kláru tiež Bohu oddáva.

Keď bratov šíky pod klenbou

chrámu tohto sa zoradia,

odtiaľ ich, Božích vojakov,

do svätých bojov vysiela.

Mária, svojimi prosbami

chráň nás pred zvodom ku hriechu,

nech s_tebou, s_tvojimi chválami

cítime nebies potechu.

Nech teba všetko tvorstvo ctí,

Ježišu z_Panny zrodený,

aj Otca s_Duchom milosti

zbor nebešťanov blažený. Amen.

Ant. 2 Riečne ramená obveseľujú Božie mesto, posvätný stánok Najvyššieho.

Ant. 3 Slávne veci sa hovoria o_tebe, Panna Mária. Pán ti dal základy na posvätných vrchoch.

Ako vinič prinášam ľubovonné plody a z_mojich kvetov vzíde skvelé a prevzácne ovocie. Ja som matka krásneho milovania, matka bázne, uznanlivosti a svätej nádeje. U_mňa je všetka milosť spravodlivej cesty životnej, u_mňa je všetka nádej silného života. Pristúpte ku mne všetci, ktorí po mne túžite, a nasýťte sa z_mojich plodov! Lebo môj duch je sladší ako med a mať mňa je sladšie ako plást medu. Spomienka na mňa pretrvá večné pokolenia. Ktorí ma požívajú, budú väčšmi lačnieť, a ktorí ma pijú, budú väčšmi smädiť. Kto ma počúva, nezažije zahanbenie, ktorí sa namáhajú v_mojej službe, nezhrešia. Ktorí iným dajú poznať moju jasnosť, obsiahnu večný život. Ja som ako struha z_rieky nezmerných vôd, som ako priekopa vedená od rieky a ako vodný žliabok, čo vychádza zo záhrady. Pomyslel som si: „Zvlažím svoju vysadenú záhradu a napojím úrodu svojej lúky.“ A hľa, žliabok sa mi rozvodnil a moja rieka vzrástla ako more: lebo svojou náukou posvietim všetkým ako ranná zora, budem ju ohlasovať veľmi ďaleko. Preniknem do všetkých nížin zeme, poprehliadam všetkých, ktorí spia ešte, a osvietim všetkých, čo dúfajú v_Pána. Chrliť budem náuku silnejšie, ako je prorocká reč, zanechám ju tým, ktorí túžia po múdrosti, a neustanem ani cez ich pokolenia až do posvätného veku.

Usadila som sa na Sione a na posvätnom mieste mám svoje spočinutie. {*} V_slávnom národe som zapustila korene.

V_podiele môjho Boha, ktorý jemu patrí dedične, a medzi zástupom svätých mám príbytok. {*} V_slávnom národe som zapustila korene.

(Český preklad in: Františkánske pramene III, Legendy o_svätom Františkovi z_rokov 1240-1253 a cura di J. B. Štivar, Ottobre 12, Uherské Hradiště 2008, 2Cel 18 a 19, s. 121-122)

Boží služobník František, skromná osoba a mysľou pokorný, svojím povolaním „menší“, kým žil vo svete, vybral si z_neho maličký podiel – porciunkulu – pre seba a svojich nasledovníkov, ktorí opustili svet podobne ako on. Slúžiť Kristovi na tomto svete inak nemohol, len keď si niečo z_neho ponechá. Ten kúsok zeme, ktorý sa od najstarších dôb nazýval „Porciunkulou“ nie bez božského predvídavého proroctva, sa mal dostať tým, čo túžili nemať zo sveta takmer nič. Na tomto mieste bol postavený kostolík Panny Márie, ktorá si svojou mimoriadnou pokorou zaslúžila, aby bola hlavou všetkých svätých hneď po svojom Synovi. V_ňom vznikol počiatok Rádu menších bratov, na tomto mieste ako na pevnom základe vyrástla vznešená stavba s_ich mnohonásobným počtom.

Toto miesto svätý František miloval nadovšetko a bratom prikázal, aby ho mali v_osobitnej úcte. Chcel, aby si toto miesto ako zrkadlo rádu strážili vždy v_najväčšej pokore a chudobe. Vlastnícke právo na toto miesto prenechal iným, pre seba a pre svojich ponechal iba právo užívania. Na tomto mieste sa zachovávala čo najprísnejšia disciplína vo všetkom, tak v_mlčaní a práci, ako aj v_ostatných jednotlivých pravidlách. Bratia sa ustavične zdržiavali na tomto mieste a oslavovali Boha vo dne v_noci. Viedli anjelský život a vydávali ľúbeznú vôňu.

František vedel, že sa nebeské kráľovstvo buduje po celom svete, a veril, že Božím vyvoleným sa Božia milosť udeľuje na každom mieste, predsa však zažil, že toto miesto, kostolík Panny Márie v_Porciunkule, je bohatšie obdarované Božou milosťou a že ho častejšie navštevujú nebeskí duchovia. Preto bratom často hovorieval: „Synovia moji, dbajte, aby ste toto miesto nikdy neopustili. Keby vás z_neho vyhnali jednou stranou, vráťte sa doň stranou druhou, lebo toto miesto je skutočne sväté, je Božím príbytkom. Keď nás bolo ešte málo, práve tu nás Najvyšší rozmnožil. Tu osvietil srdcia svojich chudáčikov svetlom svojej múdrosti, tu zapálil našu oddanosť k_nemu ohňom svojej lásky. Kto sa tu bude modliť skrúšeným srdcom, dostane to, o_čo bude prosiť. Kto sa však tu dopustí urážky, bude tvrdšie potrestaný. Preto, synovia, toto miesto majte v_najväčšej úcte, lebo je Božím príbytkom, z_celého srdca a s_plesaním vyznávajte a zvelebujte v_ňom Boha.“

Panna Mária, si nebeská brána a morská hviezda: Matka večného Kráľa, urob nás milými tvojmu Synovi. {*} Lebo z_teba žiari každá cnosť, krása a sláva.

Ty si tepna odpustenia, matka milosti a nádej sveta, vypočuj nás, keď voláme k_tebe. {*} Lebo z_teba žiari každá cnosť, krása a sláva.

Matka, tvoj Syn neodoprel

vyhovieť ti v_prianí žiadnom,

verný svoj ľud chráň si a veď,

ktorý si ctí tvoj svätý dom.

Odstráň, čo verných ctiteľov

tvojich by k_hriechu mohlo zviesť,

nech ochránime sa výkyvov,

čo priťahujú Boží trest.

Ak snáď zhrešíme, daj nám zmyť

vinu hneď plačom úprimným,

pomôž nám z_duše vyhodiť

každý vždy trestuhodný čin.

Daj nech tak plynie život náš,

jak Františkov sa mravmi skvel,

striezlivo, čisto, v_každý čas

by v_ňom ston hriechu nezaznel.

Nech myseľ naša rada bdie

na vrúcnej zbožnej modlitbe,

nevyhľadáva pohodlie

a vášne tela krotiť vie.

Nech naše srdce čisté zas

plam svätej lásky rozožne,

právom to Kristus hľadá v_nás,

než odpustenie poskytne.

Nech teba všetko tvorstvo ctí,

Ježišu z_Panny zrodený,

aj Otca s_Duchom milosti

zbor nebešťanov blažený. Amen.

Ant. 2 Vaša duša nech sa teší z_jeho milosrdenstva a nebudete sa hanbiť za jeho chválu.

Ant. 3 Milujem tých, čo mňa milujú, a tí, čo ráno bdejú so mnou, tí ma nájdu.

U_mňa je všetka milosť spravodlivej cesty životnej, u_mňa je všetka nádej silného života. Pristúpte ku mne všetci, ktorí po mne túžite, a nasýťte sa z_mojich plodov! Lebo môj duch je sladší ako med a mať mňa je sladšie ako plást medu.

Spasiteľ sveta, ty si mocou svojho vykúpenia uchránil svoju Matku pred poškvrnou hriechu;

Náš Vykupiteľ, ty si Pannu Máriu urobil čistým príbytkom pre seba a stánkom Ducha Svätého;

Ant. na Benediktus: Požehnaný Pán, lebo dnes natoľko zvelebil tvoje meno, že tvoja chvála neumĺkne z_úst ľudí, ktorí budú naveky pamätať na moc Pána.

Všetci smädní, poďte k_vodám, a ktorí nemáte peňazí, poďte, kupujte a jedzte, poďte, kupujte bez peňazí, bezplatne víno a mlieko.

Počúvajte ma a budete jesť dobroty, v_hojnosti sa bude kochať vaša duša. Nakloňte si ucho a poďte ku mne, poslúchajte, aby vaša duša ožila.

Blahoslavený človek, ktorý ma počúva a bdie deň čo deň pri mojich dverách a strežie na veraje mojich brán. Lebo kto nájde mňa, ten nájde život a dosiahne milosť u_Pána.

Mária, ty vždy láskavo

smrteľníkov vypočúvaš,

dnes ťa pokorne prosíme,

stoj pri nás, Matka, v_každý čas.

Stoj pri nás, keď do svojich pút

ťažká vina nás zatiahla,

pomôž nám sieť zla roztrhnúť,

čo srdcia mnohé opriadla.

Pomôž nám vždy, ak by zrak náš

oslnil sveta zvodný zjav,

buď v_mori záchranný náš pás,

loď spásy našej v_búrkach chráň.

Pomáhaj telu, ak by nám

pohroma ťažká hrozila,

nech hľadíme vždy k_nebesiam,

by nám z_nich večnosť žiarila.

Chráň svojich verných, a keď im

nadíde zápas smrteľný,

by s_tvojím mocným prispením

dosiahli večné odmeny.

Nech teba všetko tvorstvo ctí,

Ježišu, z_Panny zrodený,

aj Otca s_Duchom milosti

zbor nebešťanov blažený. Amen.

Ant. 2 Sklonil sa k_nám svojím zľutovaním, aby nám poskytol život a dal lesk domu nášho Boha.

Ant. 3 Boh vo svetle svojej velebnosti privedie s_radosťou tvojich synov k_tebe, Izrael, so zľutovaním i_spravodlivosťou.

Požehnaná si od Boha najvyššieho nad všetky ženy na zemi. Nikdy nevymizne spomienka na tvoju dôveru v_Boha zo sŕdc ľudí, ktorí si budú pripomínať Pánovu silu.

Ant. na Magnifikat: Blahoslavená Panna Mária, Matka milosti a tepna odpustenia, vypočuj svoje dietky, ktoré ťa dnes s_dôverou vzývajú.

Z_Listu blahoslaveného Agatangela kardinálovi, prefektovi Posvätnej kongregácie pre šírenie viery

Mne najvznešenejší pán a patrón! Po uplynutí mesiaca po tom, čo som bol v_Jeruzaleme, dôstojný otec gvardián mi ukázal list najvznešenejších pánov posvätnej kongregácie, v_ktorom boli tieto slová: „Tvoje otcovstvo poznamenalo mienku, ktorú pripúšťa otec Pavol de Lodi: chrámy heretikov a schizmatikov navštevovať je dovolené, hlavne že sa vo vnútri srdca zachováva katolícka viera. Táto mienka bola posvätnou kongregáciou posúdená ako mylná, takže nijako nebude dovolené držať sa jej prakticky.“

Po mojom príchode do Egypta predložil som túto otázku trom našim otcom teológom a misionárom, okrem toho som to prebral s_otcom Archangelom z_Pistoie. Keďže ich mienka súhlasí s_mojou, prosím Tvoju Vznešenosť, aby si ju ráčil prijať z_najnižšieho postavenia tvojich synov, ktorí Ti ponížene predkladajú to, čo sa ukazuje užitočnejšie pre Božiu slávu a spásu duší, no zatiaľ sa podriadim danému pokarhaniu.

Teológovia zaoberajúci sa týmto problémom ho podriaďujú rozličným podmienkam, ktoré sa môžu zredukovať na štyri, takže z_takej komunikácie v_bohoslužbách nevzniká pohoršenie ani nehrozí nebezpečenstvo stroskotania vo viere, nezúčastňuje sa na chybe alebo obrade, ktorý by bol z_podstaty veci bludársky alebo iným spôsobom hriešny, ani nie je potvrdením bludov alebo bludárskych obradov.

V_tomto čase na posúdenie tých štyroch podmienok treba mať dokonalú a presnú znalosť všetkých osobitostí: miesta, času, osôb, obradov a iných okolností, tú znalosť nemôžu mať učenci kresťanstva, keď prax týchto krajín nepoznajú. Preto sa mi vidí, že posúdenie tohto problému treba ponechať misionárom, ktorí už dávno nepovažujú za nutné takú komunikáciu zakázať, pretože opačná mienka znemožňuje každý prostriedok, cestu a nádej, aby sa mohlo niečo dobré v_misiách dosiahnuť, lež skôr by sa plodili mnohé nepríjemnosti.

Keď som vyložil naše dôvody a mnohé iné z_dôvodu krátkosti vynechal, dovoľte mi urobiť záver mienkou slávneho pápeža a mučeníka sv. Martina: „Predpis vedel dávať dovolenia dobám postihnutých prenasledovaniami, v_ktorých nepredchádzalo pohŕdanie, karhajúce porušenie povinností, ale viac obava a núdza, čo kvôli nutnosti z_milosrdenstva núti, aby predchádzala nejednu starostlivosť.“

Tu máme mnohých Koptov, liturgické knihy ktorých som prelistoval, ale nepostrehol som v_nich nijaký blud okrem vzývania Dioskora a Severa, heretikov. Dovolili sme preto sláviť svätú omšu u_nich s_povinnosťou vynechať tieto vzývania heretikov. A robia tak bez toho, že by z_toho vzniklo pohoršenie pre ľud.

Dôverujeme Bohu skrze Krista, ktorý nás urobil súcich za služobníkov Novej zmluvy. {*} Ktorý chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu.

Nie že by sme boli schopní vymyslieť niečo sami od seba, akoby to bolo z_nás, ale naša schopnosť je z_Boha. {*} Ktorý chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu.

Ant. na Benediktus: Upevňujte sa v_Pánovi a v_sile jeho moci. Oblečte si Božiu výzbroj, aby ste mohli čeliť úkladom diabla.

Ant. na Magnifikat: Ak sme zomreli s_Kristom, veríme, že s_ním budeme aj žiť. Ak vydržíme, budeme s_ním kraľovať.

Bože, ktorý si urobil blahoslavených mučeníkov Agatangela a Kasiána vynikajúcimi ochrancami katolíckej viery, prosíme ťa, udeľ na ich orodovanie, aby sa všetky národy dostali k_jednote pravej viery.

Bože, milosrdný Otče, nech tvojej Cirkvi pomáhajú zásluhy a učenie svätého Dominika, vynikajúceho hlásateľa tvojej pravdy; prosíme ťa, na jeho orodovanie vzbuď aj v_našich časoch presvedčivých kazateľov tvojho slova.

Ant. Poďte a klaňajme sa Pánovi apoštolov, ktorý z_Dominika urobil hlásateľa evanjelia.

Hľa, nový Pánov bojovník;

nech ťa dnes všetci oslávia,

život máš v_mene Dominik,

si mužom evanjelia.

Bez škvŕn ti duša jasala,

panica biela ľalia

láskou sťa fakľa horela

za spásu duší horlivá.

Nohami šliapal hriešny svet,

do boja srdce opásal,

do boja bez striel dal sa hneď,

bo milosť Krista v_srdci mal.

Bojoval slovom, zázrakmi,

do sveta bratov posielal,

slzami, často nárekmi

modlitby svoje polieval.

Trojjedinému Bohu buď

česť, sláva, chvála, veleba,

Dominik, pros, nech Boží ľud

s_radosťou kráča do neba. Amen.

Ant. 1 Zriedka hovoril inak než s_Bohom v_modlitbe alebo o_Bohu a k_tomu nabádal aj svojich bratov.

Rozhodol som sa, že nechcem medzi vami vidieť nič iné, iba Ježiša Krista, a to ukrižovaného

Keď som prišiel k_vám, bratia, neprišiel som vám zvestovať Božie tajomstvo vysokou rečou alebo múdrosťou. Rozhodol som sa, že nechcem medzi vami vedieť nič iné, iba Ježiša Krista, a to ukrižovaného. A bol som u_vás slabý, bojazlivý a veľmi prestrašený. Moja reč a moje ohlasovanie nespočívali v_presvedčivých a múdrych slovách, ale v_prejavoch Ducha a moci, aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci.

Medzi dokonalými hovoríme aj múdrosť – no nie múdrosť tohoto veku ani múdrosť kniežat tohoto veku, ktoré spejú k_záhube, ale hovoríme tajomnú Božiu múdrosť, ktorá bola skrytá a ktorú Boh pred vekmi určil nám na slávu. Nik z_kniežat tohoto veku ju nepoznal. Veď keby ju boli poznali, nikdy by neboli ukrižovali Pána slávy. Ale, ako je napísané: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“

Ale nám to Boh zjavil skrze Ducha, lebo Duch skúma všetko, aj Božie hlbiny. Veď kto z_ľudí vie, čo je v_človeku, ak nie duch človeka, ktorý je v_ňom? Tak ani čo je v_Bohu, nepozná nik, iba Boží Duch. A my sme nedostali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo nám Boh daroval. A o_tom hovoríme nie slovami naučenými od ľudskej múdrosti, ale slovami, ktoré nás naučil Duch; duchovné veci duchovne vysvetľujeme. Živočíšny človek neprijíma veci Božieho Ducha; sú mu bláznovstvom a nemôže ich pochopiť, lebo ich treba duchovne posudzovať. No duchovný posudzuje všetko a jeho nik nemôže posúdiť. „Veď kto poznal Pánovo zmýšľanie, aby ho poúčal?“ My však máme Kristovo zmýšľanie.

Hlásaj slovo, naliehaj vhod i_nevhod, usvedčuj, karhaj a povzbudzuj so všetkou trpezlivosťou a múdrosťou. {*} Buď vo všetkom triezvy, znášaj útrapy, konaj dielo evanjelistu, plň svoju službu.

Aké krásne sú nohy tých, čo hlásajú dobrú zvesť. {*} Buď vo všetkom triezvy, znášaj útrapy, konaj dielo evanjelistu, plň svoju službu.

(Libelius de principiis O. P.: Acta canonizationis sancti Dominici: Monumenta O. P. Mist. 16, Romæ 1935, pp. 30ss., 146-147)

Dominik žil tak dôstojne a pobádala ho taká sila svätého nadšenia, že bolo nad všetku pochybnosť jasné, že je nádobou úcty a milosti. Duševne bol veľmi vyrovnaný a rozrušiť ho dokázali jedine súcit a milosrdenstvo. A keďže radosť v_srdci žiari na tvári, pokojnú vyrovnanosť vnútorného človeka viditeľne prejavoval navonok láskavosťou a veselým výzorom.

Slovom i_skutkom všade pôsobil ako muž evanjelia. Keď bol cez deň so svojimi bratmi a spoločníkmi, nik nebol spoločenskejší, nik nebol prívetivejší. V_nočných hodinách zasa nik nedokázal vytrvalejšie bdieť a modliť sa. Hovoril málo a keď, tak iba s_Bohom, čiže modlil sa, alebo o_Bohu a k_tomuto viedol aj svojich bratov.

Veľmi často a vrúcne prosil Boha, aby mu milostivo daroval pravú lásku, aby sa účinne staral a pomáhal ľuďom k_spáse v_presvedčení, že až vtedy bude pravým Kristovým údom, keď sa vydá celý podľa svojich síl za získanie duší, ako sa Spasiteľ všetkých, Pán Ježiš, celý obetoval za našu spásu. A na toto dielo, na ktoré ho už dávno pripravovala Božia prozreteľnosť, založil Rád bratov dominikánov.

Slovami i_listami často povzbudzoval bratov tohto rádu, aby stále študovali Nový i_Starý zákon. On vždy nosil so sebou Matúšovo evanjelium a Pavlove listy a horlivo ich študoval, takže ich vedel skoro naspamäť.

Dva či tri razy ho vyvolili za biskupa, ale on to vždy odmietol. Radšej chcel žiť so svojimi bratmi v_chudobe, ako mať nejaké biskupstvo. Ozdobu panenstva si zachoval neporušenú až do konca. Túžil, aby ho bičovali, bez príčiny napádali a zabili pre vieru v_Krista. Gregor Deviaty o_ňom povedal: „Poznám muža, ktorý žil celkom podľa apoštolského pravidla, a niet pochybností, že bol v_nebi pripojený k_sláve samých apoštolov.“

Vystúpil nový hlásateľ spásy ako oheň. {*} A jeho slovo horelo ako fakľa.

Zákon pravdy bol v_jeho ústach a na jeho perách sa nenašla neprávosť. {*} A jeho slovo horelo ako fakľa.

Menom i_skutkami

Pánovi patríš len,

učíš a miluješ Boží ľud úprimne.

Príď, Otče, z_neba k_nám a svetu

pripomeň výroky spásy pravdivé.

Povedz, jak sladká mzda

za vieru čaká nás,

pre koho s_láskou si slúžil

a pracoval.

A teraz prosebný za nás

nech znie tvoj hlas,

keď ťa Pán k_sebe povolal.

Povedz, že Kristus má poklady

najdrahšie,

čo srdcu ľudskému

radosti pripravia;

ty si sa v_otázkach

pozemských vynašiel,

chudobným dobrá rozdával.

Nech krása,

ktorá ti v_srdci vždy žiarila,

pobáda hriešnikov

neprávosť zanechať;

kiež v_srdci čistom

by dychtivosť ožila

anjelom vždy sa podobať.

Nech Svätej Trojici znie chvála

v_každý čas;

daj nám vždy použiť

tak tvoje milosti,

aby smel naveky

prednášať každý z_nás

chválospev večnej radosti. Amen.

Ant. 3 Keď Dominik posielal bratov kázať, prosil ich a napomínal, aby horlivo pracovali na spáse duší.

Ja, najmenší zo všetkých svätých, dostal som tú milosť zvestovať pohanom Kristovo nevyspytateľné bohatstvo a všetkým oznámiť, aký je plán tajomstva od vekov skrytého v_Bohu.

Za tohto radostného svitania chváľme Pána, ktorý chce, aby všetci ľudia boli spasení a došli k_poznaniu pravdy. S_jasotom mu volajme:

Velebíme ťa, Pane, že si dal svojho služobníka Dominika Cirkvi, aby jej slúžil, a urobil si ho vodcom mnohých bratov;

daj, aby sme pod jeho vedením napredovali s_radosťou a s_dôverou v_tvoje milosrdenstvo.

Dominik žiaril pred očami všetkých svojimi čnosťami, veľkou láskou a horlivosťou v_hlásaní evanjelia;

chválime ťa, Pane, za také početné zástupy, ktoré sa slovom a príkladom hlásia k_tvojmu prikázaniu lásky.

Z_tvojej láskavosti sa dnes premnoho laikov i_rehoľníkov a rehoľníčok honosí príslušnosťou k_dominikánskej rodine;

nech naveky zvyšuje tvoju česť ich úsilie poznať ťa a oslavovať ako svojho vodcu.

Ant. na Benediktus: Nech je zvelebený Vykupiteľ sveta, ktorý poslal Dominika na svet, aby ľudia dosiahli spásu.

Ant. Blahoslavení, čo šíria pokoj, blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.

Moja reč a moje ohlasovanie nespočívali v_presvedčivých a múdrych slovách, ale v_prejavoch Ducha a moci, aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci.

Ant. Bol to najlepší a najväčší tešiteľ bratov a iných ľudí nachádzajúcich sa v_pokušení.

Môj duch, ktorý je nad tebou, a moje slová, ktoré som ti dal do úst, nezmiznú z_tvojich úst ani z_úst tvojho potomstva, od teraz až naveky – hovorí Pán.

Zákon pravdy bol v_jeho ústach, na jeho perách sa nenašla neprávosť; pokojne a priamo kráčal so mnou a mnohých odvrátil od hriechu.

Ty večnej slávy hlásateľ,

menom Pánovi náležíš,

jak Svätý Duch to zjaviť chcel,

aby ti Pánom bol Ježiš.

V_srdci si živú vieru mal,

v_tom srdci širšom ako svet,

Bohu si prvé miesto dal

a v_sebe videl krehký kvet.

Vždy čistý, vľúdny, striezlivý,

za zvrchovanú Pravdu právd

s_ohnivou láskou, horlivý,

išiel si verne bojovať.

Jak prudký víchor vyšiel si

temnoty bludu rozohnať,

zlo všade chcel si odstrániť

by Cirkev pokoj mohla mať.

Daj, nech tvoj oheň horí v_nás,

nech horí mocným plameňom

a viera spevní nádej zas,

že nebo je nám odmenou.

Daj, nech cez tŕnie, kamene

môžeme mužne prechádzať,

aby sme s_tebou blažene

Bohu vždy mohli slávu vzdať. Amen.

Ant. 1 Všetkých ľudí objímal náručím lásky, a pretože mal všetkých rád, aj jeho mali všetci radi.

Ant. 2 Pohnutý láskou a súcitom predal knihy a všetko, čo mal, a daroval to na výživu chudobných.

Ant. 3 Hlasito volal: „Pane, zmiluj sa nad svojím ľudom. Čo bude s_hriešnikmi?“

Vzdávam vďaky svojmu Bohu zakaždým, keď si na vás spomeniem; vždy, v_každej svojej modlitbe, keď s_radosťou prosím za vás všetkých, za vašu účasť na evanjeliu. A právom si to myslím o_vás všetkých, veď vás v_srdci nosím, lebo vy všetci máte účasť na mojej milosti tak v_mojich okovách, ako aj pri obrane a utvrdzovaní evanjelia. Boh mi je svedok, ako po vás všetkých túžim srdcom Krista Ježiša.

Ant. na Magnifikat: Svetlo Cirkvi žiarivé, božskej pravdy učiteľ, ruža trpezlivosti, slonová kosť čistoty, láskavo si rozdával nápoj božskej múdrosti, kazateľ milosti, spoj nás s_blaženými vo večnosti.

Keď s_radosťou slávime dnešný sviatok a tešíme sa z_ochrany svätého otca Dominika, zverme Božej dobrote svoje potreby i_potreby celého sveta:

Dobrotivý Bože, ty si nás povolal, aby sme ti slúžili a šli v_šľapajach svätého otca Dominika;

Svätý otec Dominik prikázal svojim synom, aby obohacovali svet ovocím svojho štúdia a rozjímania;

chráň ich, Pane, nech sú v_štúdiách usilovní, v_modlitbe vytrvalí a v_kázaní horliví.

rozmnož teda, Pane, v_Cirkvi počet mužov a žien, ktorí by vedeli primerane hlásať tvoju lásku dnešnému svetu.

Svojho jednorodeného Syna, poslušného až na smrť na kríži, si vzkriesil a oslávil;

prosíme ťa, daj, nech všetci naši zosnulí bratia a sestry hľadia bez konca na tvoju tvár.

Klára sa narodila v_Assisi roku 1194 vo vznešenej rodine. Už ako dievča zatúžila patriť iba Kristovi. Podľa príkladu svojho rodáka Františka opustila svet, aby mohla žiť v_chudobe podľa ideálu evanjelia. Svätý František jej pripravil malé prístrešie pri kostolíku sv. Damiána. Neskôr sa k_nej pridala aj jej sestra Agnesa a iné vznešené dievčatá z_Assisi. Tak sa zrodil Druhý františkánsky rád a Klára sa stala jeho matkou. Nazývali ich „chudobné panie od Svätého Damiána“, neskoršie „klarisky“. Klára viedla život v_prísnej chudobe a v_kontemplácii. Milovala Krista z_celej duše, s_láskou sa starala o_svoje spolusestry a vytrvalo pracovala. Zomrela roku 1253. Jej telo odpočíva v_bazilike, ktorá jej bola zasvätená.

Milosrdný Bože, ty si vložil do srdca svätej Kláry veľkú lásku k_evanjeliovej chudobe; na jej príhovor nám pomáhaj nasledovať Ježiša Krista v_duchu chudoby, aby sme si zaslúžili naveky žiť s_tebou v_nebeskom kráľovstve.

Ant. Poďte, klaňajme sa Kristovi Kráľovi, ktorého Klára milovala celým srdcom.

Ľud, čo má dušu veriacu,

velebí túto sväticu,

nezvyklým svetlom žiariacu,

za Matkou Krista idúcu.

Z_chudobných prvorodenú

zrieme ju omilostenú,

za cnosť a lásku nesmiernu

získava neba odmenu.

Jak hviezda z_temnôt zasvitla,

jak žiara z_jasu vytryskla,

svetlo vzídené zo Svetla,

nech všetkým Klára jasom plá.

Rehoľnou svojou chudobou

Františkovi je oporou,

je s_Kristom cestou krížovou,

preniká jasom sveta tmou.

Svet a telo tiež premáha,

jej Matka Božia pomáha,

len Kristovi sa oddáva,

chudobná chudobného má.

Pre cnosti panny tej i_jas

večného Otca nech náš hlas

i_Syna chváli v_každý čas,

i_Ducha, ktorý teší nás. Amen.

Bratia, čo mi bolo ziskom, kvôli Kristovi pokladám za stratu. A vôbec všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Preň som všetko stratil a pokladám za odpadky, aby som získal Krista a našiel sa v_ňom bez vlastnej spravodlivosti, ktorá je zo zákona, ale s_tou, ktorá je skrze vieru v_Krista – spravodlivosťou z_Boha, založenou na viere, aby som poznal jeho, moc jeho zmŕtvychvstania a účasť na jeho utrpení tým, že sa mu pripodobním v_smrti, aby som tak nejako dosiahol aj vzkriesenie z_mŕtvych. Nie že by som ho už bol dosiahol alebo že by som už bol dokonalý, ale bežím, aby som sa ho niekedy zmocnil, ako sa aj Kristus Ježiš zmocnil mňa.

Bratia, ja si nenamýšľam, že som sa už zmocnil. Ale jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a uháňam za tým, čo je predo mnou. Bežím k_cieľu za víťaznou cenou Božieho povolania zhora v_Kristovi Ježišovi.

Veď naša vlasť je v_nebi. Odtiaľ očakávame aj Spasiteľa, Pána Ježiša Krista. On mocou, ktorou si môže podmaniť všetko, pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu.

Ustavične sa radujte v_Pánovi! Opakujem: Radujte sa! Vaša miernosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán je blízko. O_nič nebuďte ustarostení. Ale vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu. A Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v_Kristovi Ježišovi.

Napokon, bratia, myslite na všetko, čo je pravdivé, čo je cudné, čo je spravodlivé, čo je mravne čisté, čo je milé a čo má dobrú povesť, čo je čnostné a chválitebné! Robte to, čo ste sa naučili, prijali, počuli a videli na mne! A Boh pokoja bude s_vami.

Vzdávame vďaky Bohu za milosť, ktorá nám bola daná v_Kristovi Ježišovi. {*} Lebo skrze neho sme boli obohatení vo všetkom.

On nás bude posilňovať až do konca, do dňa Pánovho príchodu. {*} Lebo skrze neho sme boli obohatení vo všetkom.

(Český preklad in: Františkánske pramene I, Spisy sv. Františka a sv. Kláry a cura di J. B. Štivar, Ottobre 12, Velehrad 2001, 4ListAn 9-34)

Šťastná zaiste [tá], ktorej je dané mať účasť na tejto svätej hostine, aby celou plnosťou srdca a vnútra prilipla k_tomu, ktorého krásu všetky blažené nebeské voje bez prestania obdivujú, ktorého pôsobenie uchvacuje, ktorého kontemplovať osviežuje, ktorého dobrotivosť nasycuje, ktorého lahodnosť naplňuje, ktorého pamiatka lahodne žiari, ktorého vôňou ožívajú mŕtvi. Pohľad na neho v_sláve činí blaženými všetkých obyvateľov nebeského Jeruzalema, lebo on je odblesk večnej slávy, žiara večného svetla a zrkadlo bez poškvrny. Do tohto zrkadla sa denne dívaj, kráľovná, nevesta Ježiša Krista, a v_ňom svoju tvár neprestajne pozoruj, aby si sa tak celá, zvnútra i_zvonka, vyzdobila, odetá a zahalená pestrým šatom, zdobená súčasne kvetmi i_rúchom všetkých čností, ako sa patrí, [veď si] dcéra a predrahá nevesta najvyššieho Kráľa. V_tomto zrkadle žiari blahoslavená chudoba, svätá pokora a nevýslovná láska, ako to budeš môcť s_Božou milosťou kontemplovať na celom zrkadle.

Na začiatku tohto zrkadla si všimni chudobu toho, ktorý bol uložený v_jasliach a zavinutý do plienok. Aká to obdivuhodná pokora, aká úžasná chudoba! Kráľ anjelov, Pán neba a zeme je uložený v_jasliach. Uprostred zrkadla zas pozoruj pokoru alebo aspoň blahoslavenú chudobu, námahy bez počtu a trápenia, ktoré podstúpil za vykúpenie ľudského rodu. A na konci tohto zrkadla sa zahľaď na nevýslovnú lásku, s_akou chcel trpieť na dreve kríža a na ňom i_zomrieť tou najpotupnejšou smrťou. Pritom toto zrkadlo, položené na dreve kríža, samo vyzývalo okoloidúcich, aby nad tým uvažovali, hovoriac: Vy všetci, čo idete po ceste, pozrite a hľaďte, či je bolesť ako moja bolesť. Odpovedzme teda tomu, ktorý volá a narieka, jedným hlasom, jedným duchom: V_pamäti si to budem pripomínať a moja duša bude veľmi skľúčená. Žiarom tejto lásky sa teda neustále čoraz viac roznecuj, ó, kráľovná nebeského Kráľa!

Keď k_tomu budeš kontemplovať jeho nevysloviteľnú blaženosť, bohatosť a večnú slávu a vzdychať od veľkej túžby srdca a lásky, zvoláš: Priviň si ma k_sebe, bežme spolu vo vôni tvojich mastí, nebeský Ženích! Budem bežať a neochabnem, až kým ma nevovedieš do vínnej pivnice, kým ľavica tvoja nebude pod mojou hlavou a tvoja pravica ma šťastlivo neobjíme a ma nepobozkáš najobšťastňujúcejším bozkom svojich úst. Ponorená do tejto kontemplácie si spomeň i_na svoju chudobnú matku a vedz, že ja som blaživú spomienku na teba nezmazateľne napísala na tabule svojho srdca, lebo si mi zo všetkých najdrahšia.

Klára, najkrajšia Františkova dcéra, pohrdla všetkou prázdnou nádherou sveta. {*} Po svete šírila úctu k_čistote.

Panna, spojená so ženíchom Kristom, splodila mu nesčíselný počet panenských dcér. {*} Po svete šírila úctu k_čistote.

Klára, meno slávou ti znie,

jasná menom i_životom.

Svetlo jasné dávaš sestrám,

tak aj menším chudáčikom.

Rozkošami, čo pominú,

pohŕdaš, ideš za Kristom,

ten rád má každú ľaliu

vo svojom srdci prečistom.

Ochranou svätých panien si

a cnosťami ich predchádzaš,

k_nebeskému Snúbencovi

zbor svätých panien privádzaš.

Pod Františkovým vedením

v_trojboji ťažkom bojuješ,

nad telom stále víťazíš,

zlý svet a diabla premáhaš.

Teraz v_kráľovstve žiarivom

ty, dcéra s_Otcom tróniaca,

dajže nech cestou spanilou

plá každá duša veriaca.

Nech Otcu, Synu, Ohňu znie

náš úcty plný chválospev,

na príhovor Kláry svätej

nech nás Boh chráni každý deň. Amen.

Ant. 3 Všetky svoje starosti vložila na Boha: dôverovala mu a on jej pomohol.

Vyjde vo tme tvoje svetlo a Pán ti dá neprestajné spočinutie, jasnosťou naplní tvoju dušu. Budeš ako polievaná záhrada a ako prameň vôd, ktorého vody nesklamú.

Vzývajme Otca milosrdenstva, od ktorého pochádza každý dobrý údel a každý dokonalý dar. Pokorne k_nemu volajme:

daj, nech v_Cirkvi vzrastá počet svätých, ktorí ťa milujú a k_tvojej láske privádzajú aj druhých.

vlej serafínskemu rádu životnú silu evanjelia, aby sme sa podľa príkladu svätej Kláry stali ozajstnými deťmi Cirkvi.

rozpáľ naše srdcia láskou k_tebe, aby sme pamätali na tvoje slová a vybrali si vždy lepší podiel.

uštedri nám dary Ducha Svätého, aby sme s_ním spolupracovali a bratom odovzdávali pokoj a radosť.

Ant. na Benediktus: Svätá panna Klára zaprela seba samu, vzala svoj kríž a nasledovala Pána, Ženícha panien.

Antifóny a žalmy sú z_bežného dňa. Krátke čítanie je zo spoločnej časti na sviatky panien. Modlitba ako na ranné chvály.

Modlil som sa a bol mi daný rozum. Prosil som a vošiel do mňa duch múdrosti. Cenil som ju nad žezlá a tróny, bohatstvo za nič pokladal som v_porovnaní s_ňou. Väčšmi som ju miloval než zdravie a než krásu a postavil som si ju za svetlo.

Lepšia je bezdetnosť s_čnosťou, nesmrteľnosť je v_jej spomienke, lebo ju uznáva Boh i_ľudia. Ak prítomná je, napodobňujú ju, ak je naďaleko, tak mrú túžbou po nej. Vo večnosti vykračuje, vencom zdobená, jak víťaz.

Pán povedal: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho.

Hľa, dcéra otca veľkého

dosiahla slávu panenstvom,

nech menší z_vnútra vďačného

chvália ju vrúcne a spevom.

Čuj, panna, našich piesní jas

a naše srdcia rozjasní,

veď jasnou si sa zrodila,

bys’ svetlom svet si zjasnila.

V_samých začiatkoch otcovských

od najútlejších svojich liet

svetlom zlatým cností vzácnych

zjasňuješ temný ľudský vek.

Otváraš dlaň hladujúcim

a starostlivá posielaš

často posledný krajec im,

ktorý si sama odriekaš.

Zoslablé údy pôstami

do krvi ešte bičuješ

a bezsennými nocami

modlitbám sa zas venuješ.

Buď chvála Otcu jasných hviezd,

Synu, ktorý je večný jas,

mocnému ohňu zaznej česť

po všetky veky v_každý čas. Amen.

Ant. 1 Svetlo Kláry naplnilo svet, jej svätosť sa rozrástla do zbožného pokolenia.

Ant. 2 Aby získala Krista, pohrdla vrtošivou svetskou slávou a spoľahla sa na svojho Pána Boha.

Ant. 3 Svätá panna Klára obdivuhodne s_plesaním pochopila mnohostrannú Kristovu múdrosť.

Môj milý je môj a ja som jeho, on, ktorý pasie medzi ľaliami. Na srdce si ma pritlač jak prsteň, sťa pečať na svoje rameno! Lebo láska je mocná ako smrť. Jej páľa – to ohňa plápoly, jej plamene, to Jahveho je žiar. Ani veľké vody lásku neuhasia, ani rieky ju neodplavia.

Priviedli ju do Kráľovej komnaty. {*} A položil jej na hlavu kráľovskú korunu.

Ant. na Magnifikat: Buď pozdravená, Kristova nevesta, svätá panna, múdry vzor sestier! Veď aj nás do nebeského kráľovstva.

Radostne chváľme Krista Pána, Ženícha panien a nepoškvrneného Baránka, ktorého sprevádzajú panny, kamkoľvek kráča, a prosme ho:

Kriste, ty si blahoslavil tých, čo žijú v_panenstve pre nebeské kráľovstvo;

daj, aby sme tvoje slová správne chápali a vinuli sa k_tebe s_čistým srdcom a nepoškvrnenou mysľou.

Kriste, pre našu spásu si priniesol Otcovi obetu svojho tela na dreve kríža;

pomôž nám, aby sme križovali svoje telo s_jeho hriešnymi žiadosťami a tak dopĺňali, čo ešte chýba tvojmu umučeniu.

zachovaj ju nepoškvrnenú a svätú a nám daj, aby sme si uchránili pevnú a čistú vieru.

Marek sa narodil v_meste Aviano (Pordenone) 17. novembra 1631. Ako sedemnásťročný vstúpil do Rádu menších bratov kapucínov a ako dvadsaťštyriročný bol vysvätený za kňaza. Prvých sedemnásť rokov rehoľného života prežil celkom oddaný modlitbe a pokore a všetkým bol neznámy. Za poslušnosť ho potom povolali do kazateľskej služby. Prešiel veľkú časť Európy, vypočuli si ho davy v_kostoloch a na námestiach, kade chodil, všetkých povzbudzoval k_viere, k_pokániu za hriechy, ako aj k_obráteniu. Zvážiac jeho svätosť života a vážnu vznešenosť, najvyšší veľkňaz bl. Inocent XI. ho vymenoval za apoštolského misionára a pápežského legáta. Tak sa mu otvoril prístup do kráľovských domovov; napomáhal spoločenstvo a svornosť vo vtedajšej temnej dobe. Vo Viedni pomáhal cisárovi Leopoldovi I. a cisárskej rodine. Vyčerpaný mnohými cestami a apoštolskými námahami zomrel vo Viedni 13. augusta 1699, držiac v_rukách znak Ukrižovaného, posilnený apoštolským požehnaním. Pápež Ján Pavol II. ho zaradil medzi blahoslavených dňa 27. apríla 2003.

Môj Bože, ktorý si obdivuhodný medzi svojimi veriacimi, vôbec nepopieram, že keby si mal zvážiť moje nespočetné previnenia, nič iné by pre mňa nenasledovalo ako večná temnota a najhlbšia priepasť. Ale ty, Pane, prijímaš iné rozhodnutie. Tvoje milosrdenstvo má takú prevahu, že tvoj spravodlivý hnev odloží na posledné miesto!

Pýšil som sa tým, že som sa označoval za tvojho nepriateľa; a ty si mi nielen odpustil všetky moje viny, ale si ma aj prijal medzi svojich synov a prisľúbil si mi dedičstvo, ba dokonca si mi pripravil nebeské kráľovstvo. Hľa, nesmierny dar Božej štedrosti, silou ktorej moja duša sa napĺňa prúdom radosti, že nemôže nič iné vyjadriť než vďačného a priaznivého ducha voči tebe, môj Bože. A tak moja duša chce prezrádzať tieto pocity a rozličným spôsobom povzbudzovať všetkých ostatných stvorených na Boží obraz, aby jasne hlásali: „Bože, hoden si... chvál, vďakyvzdávaní, lásky a velebenia.“

Ale čo je to proti tvojej veľkorysosti a milosrdenstvu? Hoci večnosť nemožno obmedziť večerným súmrakom, ťažisko mojej poslušnosti však bude vyžadovať, aby všetky momenty života sa zmenili na prúdy chvál a vďačného ducha a čo najčastejšie sa rozmnožovali. A všetci, ktorí sú obdarovaní nebeskou večnosťou ako ja, povzbudzujú sa k_neustálej synovskej poslušnosti, aby sa tak nemožné stalo možným a zo slabosti čerpala sa sila, aby sa mohli nasýtiť všetci, ktorí ti prejavujú lásku a vzdávajú vďaky.

Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec. {*} Odpúšťajte a odpustí sa vám, dávajte a dajú vám.

Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. {*} Odpúšťajte a odpustí sa vám, dávajte a dajú vám.

Bože, Otec milosrdenstva, ty si blahoslaveného kňaza Marka urobil vynikajúcim hlásateľom obrátenia a apoštolom jednoty; udeľ nám na jeho príhovor a podľa jeho príkladu, aby sme účinne zachovávali pokoj, ktorý nám Kristus daroval.

Všemohúci Bože, ty si naplnil svätého kňaza a mučeníka Maximiliána nevšednou láskou k_nepoškvrnenej Panne Márii a dal si mu silu, aby z_lásky k_nesmrteľným dušiam položil život za svojho blížneho; pokorne ťa prosíme, daj, aby sme na jeho príhovor neúnavne slúžili svojim bratom a sestrám na tvoju slávu a mali silu stať sa podobnými tvojmu Synovi aj obetovaním svojho života. O_to ťa prosíme

Niet väčšej lásky na zemi

nad tú, keď človek svoj život

za hrozné muky vymení

v_nadšení ducha blaživom.

Vtedy, keď pšeničné zrno

do zeme úrodnej padne,

vyrastie z_neho ďalších sto,

nakŕmi zástupy hladné.

Tam, kde Pán po muke svojej

skvie sa večnou neba slávou,

aj sluha získa si trofej

vernosťou a službou pravou.

Vďaka buď i_česť a sláva

Bohu v_Trojici jednému,

ktorý do ľudských sŕdc vkladá

žiarivú lásku plamennú. Amen.

(O. Joachim Roman Bar, O.F.M. Conv., ed., Wybór Pism, Warszawa 1973, 41-42; 226)

Mám veľkú radosť, milovaný brat, z_horlivého nadšenia, ktoré ťa pobáda šíriť Božiu slávu. Veď v_našich časoch pozorujeme, a nie bez zármutku, akúsi nákazlivú chorobu, ktorá sa volá indiferentizmus a šíri sa v_rozličných podobách nielen medzi svetskými, ale aj medzi rehoľnými bratmi. Pritom Boh je hoden nekonečnej slávy. Preto je našou prvou a najdôležitejšou povinnosťou vzdávať mu, podľa našich skromných možností, tú najväčšiu slávu, aj keď mu takú, akú si od nás zasluhuje, nebudeme môcť nikdy vzdať, lebo sme iba slabučké stvorenia.

Lenže Božia sláva sa najviac odráža na spáse duší, ktoré Kristus vykúpil svojou krvou. Preto najvyššou a najdôležitejšou snahou apoštolského života musí byť pomôcť čím viacerým dušiam k_spáse, ba aj k_vyššiemu stupňu svätosti. V_krátkosti poviem, ktorá cesta je najvhodnejšia na dosiahnutie tohoto cieľa, čiže na šírenie Božej slávy a posvätenie mnohých duší. Boh, ktorý je nekonečná vedomosť a múdrosť, vie najlepšie, čo máme stále robiť, aby sa zväčšovala jeho sláva, a svoju vôľu nám väčšinou vyjavuje prostredníctvom svojich zástupcov na zemi.

A tak je to poslušnosť – a ona jediná_–, ktorá nám spoľahlivo zjavuje Božiu vôľu. Pričom sa môže stať, že sa predstavený pomýli, ale nemôže sa stať, aby sme sa dostali do omylu my, ak poslúchneme. Z_poslušnosti jestvuje len vtedy výnimka, keby predstavený prikazoval niečo, čo by nepochybne znamenalo porušenie Božieho zákona, aj keď v_najmenšom; v_tom prípade by nebol verným tlmočníkom Božej vôle.

Boh a iba on je nekonečný, najmúdrejší, najsvätejší a najláskavejší Pán, Stvoriteľ a náš Otec, počiatok a koniec, múdrosť, moc i_láska; toto všetko je jedine Boh. Čokoľvek je mimo Boha, má hodnotu podľa toho, aký vzťah má k_tomu, ktorý je Pôvodcom všetkého a Vykupiteľom ľudí, posledným cieľom celého stvorenia. To on nám vyjavuje svoju božskú vôľu prostredníctvom svojich zástupcov na zemi a priťahuje nás k_sebe a cez nás chce pritiahnuť k_sebe aj iné duše a pripútať si ich dokonalejšou láskou.

Uvedom si, brat môj, aké dôstojné je – vďaka Božiemu milosrdenstvu – naše povolanie. Veď poslušnosťou istým spôsobom prekračujeme hranice svojej malosti a prispôsobujeme sa Božej vôli, ktorá nás svojou nekonečnou múdrosťou a rozumnosťou vedie k_správnemu konaniu. Ba celkom splývame s_Božou vôľou, ktorej nemôže nijaká stvorená vec odporovať, a stávame sa silnejšími nad všetkých.

Toto je chodník múdrosti a rozumnosti, toto je jediná cesta, ktorou môžeme vzdať Bohu najvyššiu slávu. Keby jestvovala iná a vhodnejšia cesta, Kristus by nám ju bol určite svojím slovom a príkladom zjavil. Ale celý jeho život v_Nazarete zhrnuje Sväté písmo do slov: „A bol im poslušný“ a jeho ďalší život nám načrtáva akoby v_znamení poslušnosti. A často ukazuje, že zostúpil na zem preto, aby plnil Otcovu vôľu.

Preto milujme, nadovšetko milujme milovaného nebeského Otca. A znakom tejto dokonalej lásky nech je naša poslušnosť, ktorú treba prejaviť zvlášť vtedy, keď sa od nás požaduje obeta vlastnej vôle. Veď nepoznáme vznešenejšiu knihu ako ukrižovaného Ježiša Krista, aby sme mohli napredovať v_Božej láske.

Toto všetko ľahšie dosiahneme skrze Nepoškvrnenú Pannu, ktorej dobrotivý Boh zveril úlohu rozdeľovať jeho milosrdenstvo. Niet nijakej pochybnosti o_tom, že Máriina vôľa je pre nás vôľou samého Boha. Keď sa jej zasväcujeme, stávame sa v_jej rukách nástrojmi Božieho milosrdenstva, ako je aj ona v_Božích rukách. Dajme sa jej teda viesť, podajme jej ruku, buďme pod jej vedením pokojní a istí. Ona nám všetko zadováži, o_všetko sa postará, ochotne pomôže v_telesných i_duševných potrebách, ona odstráni ťažkosti a tiesne.

Napodobňujte Boha ako milované deti a žite v_láske tak, ako aj Kristus miluje nás a vydal seba samého Bohu za nás {*} Ako dar a obetu ľúbeznej vône.

Ako Kristovi služobníci, ktorí z_tej duše plnia Božiu vôľu. {*} Ako dar a obetu ľúbeznej vône.

Nadišiel deň bez súžení,

skončila doba poroby.

Nebo sa chýli ku zemi,

učeník ide k_Majstrovi.

Ako ťa, svätý, osláviť,

keď jazyk mĺkne v_pokore,

hľadiac na hrôzu popravy,

pri ktorej láska tvoja zrie.

Bratom si sa stal cudziemu,

oddal si život za neho,

preto dostaneš odmenu

v_kráľovstve Syna Božieho.

Nepoškvrnenej Panny syn,

pri Bohorodičky tróne

žialiac nad ťarchou našich vín,

pomôž nám vyhnúť sa zlobe.

Otcovi, Synovi, Duchu

naveky nech bude chvála

za jasné svetlo príkladu

svätého Maximiliána. Amen.

Pohľad na krehkú postavu tejto ženy zahalenej závojom, ktorej podmanivosť je ešte zosilnená určitou aurou tajomstva, vedie nášho ducha k_premýšľaniu a núti nás položiť si otázku, či nám jej osobnosť má ešte čo povedať v_našej dobe, takej vzdialenej od sveta rytierov, kniežat a dvorných dám, z_ktorej ona vyšla. Naša odpoveď iste musí znieť: áno.

Je tu predsa posolstvo diela svätej Beatrix, ktorým je rád koncepcionistiek, ktorá vytryskla z_jej srdca zamilovaného do Boha. Táto nová rehoľná rodina sa rýchlo rozšírila v_rozličných európskych národoch a neskôr aj v_Novom svete a dnes je živo prítomná v_Cirkvi, kde vyniká snahou o_pokánie a kontemplatívny život. Je vhodné pripomenúť v_tejto súvislosti slová 10. kapitoly pravidiel, kde čítame: „Sestry majú pozorne dbať na to, aby mali Ducha Pánovho a aby ich svojím svätým pôsobením viedol k_čistote srdca a zbožnej modlitbe; ďalej majú očisťovať svoje svedomie od pozemských túžob a márností sveta; s_láskou sa majú duchovne zjednocovať s_Kristom, svojím snúbencom.“ Pre moderného človeka, ktorý je vhodený do víru zmyslových podnetov, ktoré sú znásobené ešte masmédiami až na pokraj posadnutia, znamená prítomnosť týchto mlčanlivých a bdelých duší spojenie so svetom neviditeľných skutočností a prozreteľnostné memento, aby nestratil podstatný prvok svojej prirodzenosti, totiž vedomie, že je povolaný k_tomu, aby smeroval k_nekonečným horizontom života v_Bohu.

Je ešte jedno posolstvo, ktoré približuje svätú Beatrix k_našej skúseností a núti nás doceniť celú aktuálnosť svedectva, ktoré nám ukazuje. Žijeme v_liberálnej spoločnosti, ktorá ako sa zdá, nepozná nijaké hranice. Dôsledky sú očividné: šírenie nerestného správania v_mene mylne chápanej slobody, ktorá ignoruje rozhorčené protesty ľudí so správne formovaným svedomím, zosmiešňuje a pošliapava hodnoty čestnosti, cudnosti, dôstojnosti a práva druhých ľudí, hodnoty, na ktorých je vybudovaná dnešná občianska spoločnosť. Proti tomu stojí dobovými kronikami kvetnato opísaná spoločnosť renesančnej šľachty a dvorského života, ktorá aj cez vznešené výnimky predstavuje panorámu, kde sa dobre ukazujú iste smutné skúseností dnešnej doby.

Práve toto bolo prostredie, kde dozrela životná voľba svätej Beatrix. Veľmi skoro si uvedomila, aké rozbúrené vášne vyvoláva v_okolitých ľuďoch jej mimoriadna krása. A tak ako kvetina zatlačená do bahna sa ťahá do výšky, aby svoju nedotknutú korunku zachytil prvý lúč slnka, aj táto vznešená dievčina „sa bez ďalšieho váhania“, ako dosvedčuje jej prvý životopisec, „vydala na cestu a opustila nepokoj dvorného života. Utiahla sa do seba, aby ľahšie hľadala zákonitosti spásonosného života, ktorého naplnením sa vstupuje do zasľúbenej zeme svätých.“ Rozmach jej panenskej rozhodnosti sa však týmto neskončil.

Ako znovu dosvedčuje jej životopisec: „S_vedomím, akej krásy sa jej dostalo od Boha, urobila rozhodnutie, že nijaký muž ani žena neuzrie jej tvár, pokiaľ bude živá.“

Zdá sa vám, že je to prehnané? Svätí vždy predstavujú provokáciu konformizmu našich zvykov, ktoré sa často považujú za múdre len preto, že sú pohodlné. Radikálnosť jej životných svedectiev chce byť fackou našej lenivosti a výzvou, aby sme znova objavili niektorú zabudnutú hodnotu, napríklad hodnotu cudnosti, ako odvážneho sebaovládania pudov a radostnej skúsenosti s_Bohom v_priezračnej jasnosti ducha. Nevidí sa vám, že práve v_tomto je aktuálne poučenie pre súčasných ľudí?

Mojou slasťou je byť v_Božej blízkosti a v_Pánu Bohu svoju nádej mať. {*} On ma raz prijme do slávy.

Bože, ty si naučil svätú Beatrix zvláštnej úcte k_Nepoškvrnenej Panne; na jej príhovor a podľa jej príkladu nauč aj nás žiť tak, aby sme sa vyhýbali tomu, čo nás poškvrňuje, a vytrvalo mysleli na nebeské veci, aby sme raz mohli mať účasť na večnej sláve.

BL. ALOJZA ADAMA A MIKULÁŠA SAVOURETA, KŇAZOV A MUČENÍKOV, ČLENOV 1. RÁDU

Mučeníctvo je zvláštnym darom Ducha Svätého: na mučeníkoch vidno bohatstvo tajomstva veľkonočného Krista

„Chváľ, duša moja, Pána.“ Nech je tento žalm výzvou práve v_deň blahorečenia mučeníkov, ktorí počas Francúzskej revolúcie svojou krvou dokázali vernosť Kristovi.

Mučeníctvo je zvláštnym darom Ducha Svätého: darom pre celú Cirkev. A toto sa dovršuje aj v_dnešnej liturgii blahorečenia, prostredníctvom ktorej všemohúcemu Bohu vzdávame slávu zvláštnym spôsobom: „Teba, kandidát mučeníctva, chváli zástup.“ Boh totiž prostredníctvom slávnostného obradu blahorečenia korunuje ich zásluhy a v_tom istom čase potvrdzuje a robí zjavným dar milosti, ktorý im dal, ako vyhlasuje liturgia: „Korunovaním ich zásluh korunuješ svoje dary.“ V_nových blahoslavených Kristus zvláštnym spôsobom zjavuje bohatstvo svojho veľkonočného tajomstva, kríža a zmŕtvychvstania. „Ježiš Kristus, hoci bol bohatý, stal sa pre vás chudobným, aby ste sa vy jeho chudobou obohatili.“

V_dnešné ráno, bratia a sestry, obráťme naše rozjímanie k_šesťdesiatim štyrom francúzskym kňazom, ktorí boli spolu s_ďalšími stovkami na lodiach-väzeniach pri Rocheforte usmrtení. Ako písal sv. Pavol Timotejovi, oni „vybojovali dobrý boj viery“, zakúsili dlhú kalváriu bolestí, aby preukázali pevnosť viery a vernosť Cirkvi. Zomreli totiž preto, že až do úplného konca vyznávali jednotu s_pápežom Piom VI.

Napriek tomu, že boli v_hlbokej morálnej opustenosti, nikdy nezanechali ducha modlitby. „Keď boli v_mukách“, hladní a smädní, nepovedali proti svojim katom ani jedno slovo nenávisti. Rozvážne sa odeli do Kristovej obety a silou vlastnej kňazskej vysviacky ju aj naplňovali. Teraz sa však pred nás stavajú ako znamenie Kristovej moci, ktorá sa náležite zjavuje v_ľudskej slabosti.

S_radosťou o_nich môžeme povedať slová Svätého písma: „Duše spravodlivých sú v_Božích rukách. Nemúdri sa nazdávali, že je po nich, za nešťastie posudzoval sa ich odchod. Oni sú však v_pokoji.“ Vyznanie viery, ktoré títo noví blahoslavení zložili obetovaním svojho života, ako hovorí Apoštol, spája zvláštnymi putami mučeníkov medzi sebou navzájom a spolu s_Kristom, ktorý ako prvý mučeník „pred Ponciom Pilátom“ vydal dobré svedectvo.

Ten istý Kristus, Pán celého sveta, Kráľ kráľov a Pán pánov, je sláva všetkých mučeníkov. „On jediný má nesmrteľnosť a prebýva v_neprístupnom svetle, jeho česť a vláda je večná.“

Jemu samému, ktorý sa pre nás stal núdznym, aby svojou chudobou daroval bohatstvá nám, nech je sláva a česť v_týchto nových blahoslavených mučeníkoch, ktorí dnes pre celú Cirkev prinášajú nové dary milosti a svätosti.

Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť. {*} Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v_nebi.

Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás. {*} Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v_nebi.

Všemohúci Bože, ktorý si blahoslaveným mučeníkom kňazom Alojzovi a Mikulášovi dal tú milosť, aby zotrvali vo vernosti Cirkvi až do smrti a svojim prenasledovateľom odpustili, daj, prosíme, aby sme na ich príhovor milovali bratov, v_tvojom mene im slúžili a všetkým vedeli zo srdca odpúšťať.

BL. JÁNA, PROTÁZA A SEBASTIÁNA, KŇAZOV, ČLENOV 1. RÁDU, A SPOLOČNÍKOV, MUČENÍKOV

Počas Francúzskej revolúcie bolo do Rochefortu deportovaných osemsto dvadsaťdeväť kňazov a rehoľníkov, ktorí odmietli prisahať na Civilnú konštitúciu kléru. Život v_neľudských podmienkach a veľmi kruté zaobchádzanie si v_priebehu desiatich mesiacov vyžiadali päťsto štyridsaťsedem obetí. Dňa 1. októbra 1995 vyhlásil Ján Pavol II. šesťdesiatich štyroch z_nich za blahoslavených, medzi nimi aj troch kapucínskych kňazov. Ján Ludvik z_Besanconu (Ján Baptista Loir) vynikal predovšetkým ako spovedník a duchovný vodca, zomrel 19. mája 1794; Protáz zo Sées (Ján Bourdon), provinciálny sekretár a kazateľ, zomrel 23. augusta 1794; Sebastián z_Nancy (František François), spovedník, kazateľ a duchovný správca, zomrel 10. augusta 1974.

(C. Masson, Manuel ďéducation chrétienne, zv. 3, Nancy 1815, s. 330, 332-333, 336-337)

Naši väznitelia nás považovali za odpad spoločnosti, ktorý nemá nijaké ľudské práva a po ktorom sa mohlo šliapať ako po odporných šváboch bez toho, aby to bol prečin proti spravodlivosti.

Boh to dopustil, aby zväčšil odmenu za naše utrpenie, lebo nás tak dokonalejšie pripodobňoval svojmu trpiacemu Synovi. V_našich bolestiach nás nič tak netešilo, nič nám tak nedávalo silu v_našich skúškach ako myšlienka na Ježiša, ktorý kraľuje v_nebi a z_výšky svojho trónu pozerá na náš boj. Lebo on bol skôr ako my pre nás zviazaný, bičovaný, bitý po tvári, opľúvaný, korunovaný tŕním, dali mu piť žlč s_octom, bol pribitý na kríž, pod ktorým ho urážali a preklínali jeho nepriatelia.

Tento duchovný pohľad na nášho Spasiteľa vzbudzoval v_našich srdciach nesmiernu sladkosť, takže to, čo sa dialo okolo nás, sme nevnímali ináč než ako dôvod na opravdivú radosť. Považovali sme za šťastie, že sme mohli byť s_toľkými ľuďmi vybraní, aby sme nasledovali nášho božského Majstra. Uvažovali sme nad tým, že si Ježiš prial, aby bola pravda viery v_priebehu dejín istým spôsobom udržovaná a potvrdzovaná krvou mnohých mučeníkov, ktorých počet bol väčší či menší, podľa dôležitosti napádanej pravdy viery. Považovali sme za veľkú česť, že sme prenasledovaní a obetovaní za upevnenie náuky o nezávislosti duchovnej autority od svetskej moci, ktorú má z_Božej vôle Apoštolská stolica v_spojení so zborom biskupov.

Prednedávnom Pán preukázal svätosť jedného zo svojich služobníkov: otec Sebastián, kapucín z_jedného domu v_Nancy, prišiel sem a tu v_loďke potom zomrel. Jedného rána sme ho videli na kolenách, so skríženými rukami, s_očami obrátenými k_nebu a s_otvorenými ústami. Zo začiatku sme tomu nevenovali pozornosť, pretože sme si zvykli vidieť ho modliť sa v_tejto polohe, a to aj keď bol chorý. Po pol hodine nám začalo byť divné, že sa tak dlho udrží v_tomto nepohodlnom a ťažkom postavení, more bolo totiž dosť rozbúrené a loďka sa silno kolísala. Najprv sme si mysleli, že upadol do extázy, a išli sme sa pozrieť bližšie. Keď sme sa však dotkli jeho tváre a rúk, zistili sme, že práve takto odovzdal svoju dušu Pánovi.

Zavolali sme teda námorníkov, ktorí boli na lodi, a tí, keď to videli, nemohli sa zdržať obdivných výkrikov a sĺz. V_ich srdciach sa znova prebudila viera a mnohí z_nich odhalili svoje ruky, aby ukázali znamenie kríža vypálené do kože rozžeraveným kameňom, a pevne sa rozhodli vrátiť sa k_viere, ktorú opustili.

Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, modlite sa za tých, čo vás potupujú, {*} A budete synmi Najvyššieho.

Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec. {*} A budete synmi Najvyššieho.

Pane a Bože náš, ty si dal blahoslaveným mučeníkom Jánovi, Protázovi a Sebastiánovi milosť, aby zostali verní a vedeli odpúšťať aj v_ťažkostiach vyhnanstva; daj aj nám, aby sme si na ich príhovor zachovali vernosť tvojej Cikrvi a aby sme boli neustále pripravení odpúšťať svojim blížnym.

Nebesia dali svetu Ľudovíta na osvietenie národov. Boh sa poponáhľal vytrhnúť ho zo skazeného sveta a vyviedol ho zo stredu neprávostí. Chcel ho pridružiť do spoločenstva svetiel bez tela, ale prv, ako by ho preniesol do raja, na svoju slávu milostivo sa rozhodol povodiť ho po okolitom svete a ukázať ho ako verný obraz čnostného života na potechu a spásu veriacemu ľudu.

Boh postavil Ľudovíta na svietnik, aby ako zažatá svieca svietil všetkým v_Božom dome, ktorým je Cirkev, a aby priťahoval a viedol srdcia všetkých k_Božej láske. Obklopoval ho tiež Boží poriadok ako Božiu archu cez mnohé obdobia vekov, aby neveriaci boli uvedení do zmätku, bludy zavrhnuté, Katolícka cirkev posilnená a pravá viera oslávená.

Ľudia oboch pohlaví a každého postavenia náhlili sa zovšadiaľ k_tomuto blaženému mužovi anjelskej tváre, obdivuhodnému skutkami aj vážnosťou života. Všetci ho chceli vidieť, takže sa vo veľkom návale a tlačenici mnohí občas ocitli v_nebezpečenstve života. Všetkých veriacich nadchýnala veľká zbožnosť zhromaždeného ľudu, jeho strhujúce kázne, hlboká pokora, z_hĺbky srdca prýštiace milosrdenstvo, dôstojné správanie, pravidelná sústredenosť; a vôbec celé jeho konanie, slová i_pohyby, budili obdiv. Veď kto by mohol bez úžasu hľadieť na mládenca, najmilšieho to syna mocného kráľa, ktorý je nápadný svojou urodzenosťou, dôstojnosťou a je obdarený toľkou vážnosťou, ktorý tak očividne vyniká v_pokore a je húževnatý v_umŕtvovaní, ktorý je obdarený veľkou múdrosťou, ozdobený iba prostučkým odevom a pritom sa skvie pôvabnou výrečnosťou a vznešenosťou života? Tento muž sa tým, čo poznali jeho osobu a život, javil ako človek svätý, nebeský, naozaj ako pozemský anjel.

Pätnásty deň po tom, čo ochorel, totiž ten deň, keď sa pobral k_Pánovi, zarána sa modlil túto modlitbu: „Pane, všemohúci Bože, ty si nás priviedol na začiatok tohto dňa...“ Toto neurobil počas celej svojej choroby. Keď ho po deviatej hodine na lôžku podvihli, aby mohol sedieť, zdvihol oči k_nebu a v_rukách držal kríž. Neskôr, keď ho už nevládal udržať, mal ho položený pred sebou ako znak víťazstva a bez prerušenia opakoval: „Klaniame sa ti, Kriste...“ a tiež: „Nespomínaj si na hriechy mojej mladosti...“ Opakoval si aj Anjelské pozdravenie preblahoslavenej Panny a častejšie sa posilňoval znakom svätého kríža. Keď sa ho spolubrat opýtal, prečo tak často hovorí Zdravas’, Mária, povedal: „Lebo čoskoro zomriem a blahoslavená Panna ma zachráni.“ Ľudovít bol teda milý Bohu i_ľuďom. A keď sa na ňom naplnili všetky božské tajomstvá, zomrel v_Pánovi. Jeho svätá duša sa odlúčila od tela a ponorila sa do hlbín svetla.

Chránil sa mladíckych žiadostí a usiloval sa o_spravodlivosť, vieru, lásku a pokoj s_tými, čo čistým srdcom vzývajú Pána. {*} A pretože žil medzi hriešnikmi, bol prenesený.

Spravodlivý, aj keď zomrie predčasne, bude v_pokoji, pretože sa páčil Bohu, stal sa jeho miláčikom. {*} A pretože žil medzi hriešnikmi, bol prenesený.

Ant. na Benediktus: Vo všetkom sa ukázal ako Boží služobník: v_námahách, v_bdení a pôstoch, v_čistote, v_poznaní, v_zhovievavosti, v_nepokryteckej láske.

Ant. na Magnifikat: Stal sa dokonalým v_krátkom čase a vyplnil dlhé roky. Jeho duša bola milá Bohu, preto sa ponáhľal vyviesť ho sprostred neprávostí.

Všemohúci Bože, svätého biskupa Ľudovíta si priviedol k_poznaniu, že je lepšie dávať prednosť nebeskému kráľovstvu pred pozemským panstvom, obdaril si ho neporušenou čistotou a neobyčajnou láskou k_ubiedeným; vrúcne ťa prosíme, daj, aby sme ho v_tomto živote horlivo nasledovali v_jeho čnostiach a v_nebi mali spolu s_ním účasť na večnej blaženosti.

V_úlohe pokračovať v_zhrnutí veľmi silnej lásky, akú mal Boží služobník k_chorým rehoľníkom, vyhlasujem, že on, hoci starec a už biedny, celý ochromený, veď už sám potreboval obsluhu, predsa sa nezriekal toho, aby sa pričinil o_dobro a prospech svojich rehoľných spolubratov.

Bolo to obdivuhodné, ako on, trasúc sa na celom tele a chodiac o_barlách, keď niesol chorým obed alebo iné potreby, nepotreboval viac niečiu podporu, lebo ho podporovala sila lásky, a taniere, poháre a šálky, ktoré nosieval na jednej plnej tácni, sa počas posluhovania chorým nikdy na nikoho nevyliali.

Tento dobrý Boží služobník sa staral, aby uložil úbohých chorých do postele, aby im poskytol nejakú posilu predpísanú lekármi, aby odstránil ich odpor k_jedlu a v_zimnom období, keď chýbali kvety, uchovával na dobrom mieste voňavé klasy a trávy a nimi pokropil chorých. Počas jedenia im uľahčoval život veselými rozprávaniami o_duchovných alebo o_obyčajných veciach, o_ktorých sa nazdával, že sú primeranejšie ich položeniu.

Keď sa našiel chorý, ktorý nevládal jesť pri stole ani posediačky v_posteli, kŕmil ho v_posteli. Ak potreboval niekto vstať pre čokoľvek, on mu pomáhal s_veľkou láskou a milosrdenstvom, poskytujúc mu dostatočnú posilu i_rovnakú lásku, i_keď sa stalo, že starec padal. Keď sa choroba brata stala smrteľnou a vyžadovalo to väčšiu starostlivosť ako obyčajne, vtedy prosil otca gvardiána, aby mu dovolil ostať v_izbe s_chorým a na jeho pôvodnú službu aby určil iného rehoľníka. A keď povolenie predstaveného v_poslušnosti dostal, usadil sa do izby chorého a nevzdialil sa z_nej ani len na chvíľu.

Napriek tomu, že dostal povolenie zdržiavať sa v_izbe určenej ako ozdravovňa rehoľníkov, okrem zásluh lásky zviazaných s_jeho sľubom nezanedbával ani svoje rozjímania a modlitby. Od predstavených dostal povolenie, aby mohol otvoriť okienko na chráme na šírku jednej štvorcovej tehly. Z_toho vznikli dve výhody: jedna, že chorý mohol zo svojej postele počúvať svätú omšu cez otvor v_okienku, a druhá, že keď nebol zaneprázdnený činnosťou okolo chorého alebo bez toho, že by stratil pohľad na samého chorého, on sám mohol počúvať všetky sväté omše, čo sa v_chráme slávievali, zúčastniť sa na nich aj modlitbou bez toho, aby stratil pohľad na Najsvätejšiu sviatosť.

My sme uverili v_lásku, ktorú má Boh k_nám. {*} Kto ostáva v_láske, ostáva v_Bohu a Boh ostáva v_ňom.

Milujme sa navzájom, lebo láska je z_Boha. {*} Kto ostáva v_láske, ostáva v_Bohu a Boh ostáva v_ňom.

Ant. na Benediktus: Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.

Ant. na Magnifikat: Čokoľvek ste urobili jednému z_týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili. Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta.

Milosrdný Bože, ty si svoje prikázania zhrnul do lásky voči bratom; daj, aby sme nasledovali blahoslaveného Bernarda a zasvätili svoj život službe blížnym ako on a aby sme sa tak stali tebou požehnanými v_nebeskom kráľovstve.

Najvyšší z_kráľov Kráľ,

z_tvojej božskej vôle

kráľovstvo zrodí sa,

z_nej sa aj rozpadne,

keď v_chráme kadidlo dnes dymí

a znie spev,

na poctu kráľa čuj

zvučný náš chválospev.

Ľudovít zrodil sa

v_kráľovskom purpure,

jak mladík obsiahol

žezlo už dedičné.

Nábožnou matkou

vedený zlo nepoznal,

Kristu slúžiť učil sa skôr,

než kraľoval.

Na právo dbal,

zákonmi mestá ovládal,

občanov láskou,

nepriateľov obavou.

Zbožnosťou Boha získal si,

mu vystaval oltáre, chrámy,

biednym

strechu nad hlavou.

Buď večná sláva Najsvätejšej Trojici,

jej moc nad všetkým

nech si každý z_nás vždy ctí,

v_jednote tejto

svojou prozreteľnosťou

nech vládne vždy

nad nekonečnou večnosťou.

Amen.

Všemohúci Bože, ty si priviedol svätého Ľudovíta zo starostí o_pozemské kráľovstvo do slávy nebeského kráľovstva; na jeho príhovor nám pomáhaj svedomite si plniť povinnosti svojho povolania, aby sme si zaslúžili večné kráľovstvo.

Syn môj milovaný, predovšetkým ti pripomínam, aby si miloval Pána, svojho Boha, z_celého svojho srdca a z_celej svojej sily. Lebo bez tohto niet spásy.

Synu, musíš sa chrániť všetkého, o_čom vieš, že sa nepáči Bohu, totiž akéhokoľvek smrteľného hriechu, až natoľko, že radšej musíš zniesť hocaké muky, ako by si mal spáchať nejaký smrteľný hriech.

Okrem toho ak Pán na teba dopustí nejaké súženie, musíš ho znášať ochotne a so vzdávaním vďaky a uvedomovať si, že prichádza pre tvoje dobro a že si si ho možno zaslúžil. A zasa ak ti Pán daruje akýkoľvek úspech, musíš mu pokorne ďakovať a dávať si pozor, aby si sa nestal preň horším či už márnou slávou, alebo nejakým iným spôsobom, lebo nesmieš Boha za jeho dary napádať alebo urážať.

Ochotne a nábožne počúvaj bohoslužby Cirkvi. A kým si v_kostole, dávaj si pozor, aby si sa všetečne neobzeral a nerozprával zbytočnosti, ale modli sa nábožne k_Pánovi či už ústami, alebo rozjímavým srdcom.

Maj srdce naklonené k_chudobným, biednym a trpiacim a podľa svojich možností im pomáhaj a potešuj ich. Za všetky dobrodenia, ktoré ti udeľuje Boh, vzdávaj mu vďaky, aby si bol hoden dostať ešte väčšie. Voči podriadeným buď spravodlivý, drž sa línie spravodlivosti a neodkloň sa ani napravo, ani naľavo. A vždy buď viac na strane chudobného ako bohatého, kým nevieš s_istotou, kde je pravda. Dbaj, aby sa všetci tvoji podriadení tešili spravodlivosti a pokoju, najmä však cirkevné a rehoľné osoby.

Buď oddaný a poslušný našej matke rímskej Cirkvi a najvyššiemu veľkňazovi ako duchovnému otcovi. Pracuj na tom, aby z_tvojej krajiny vymizol každý hriech, hlavne však bohorúhania a bludy.

Syn môj milovaný, nakoniec ti dávam všetko požehnanie, aké môže dať milujúci otec synovi, a nech ťa celá Trojica a všetci svätí chránia od každého zla. A nech ti Pán dá milosť plniť jeho vôľu tak, aby si mu slúžil a oslavoval ho, aby sme sa po tomto živote spolu dostali k_nemu, hľadeli na neho, milovali ho a chválili ho bez konca. Amen.

Robil, čo bolo správne pred Pánom; nik sa mu nevyrovnal zo všetkých kráľov: primkol sa k_Pánovi. {*} A nezišiel z_jeho cesty.

Ant. na Benediktus: Myslel stále na Najvyššieho, a preto prijal skvostné kráľovstvo a z_ruky Pána krásnu kráľovskú korunu.

Ant. na Magnifikat: Pánovi slúžil verne, celým srdcom, a vždy robil, čo sa mu páči.

Revolúcia, ktorá vypukla vo Francúzsku koncom 18. storočia, poprevracala všetky posvätné i_svetské ustanovizne a s_ukrutnosťou zúrila aj proti Cirkvi, aj proti vlastným štátnym hodnostárom.

Zvrátení ľudia sa zmocnili moci a pod zámienkou filozofického učenia skrývali nenávisť, ktorú prechovávali voči Cirkvi, a snažili sa vymazať kresťanské meno z_národa. Ich zúrivosť proti predstaviteľom Cirkvi, predstaveným a kňazom, ktorí odsudzovali také ničomné zákony a statočne bránili katolícku vieru, sa vystupňovala až natoľko, akoby sa nakrátko vrátili časy prvého prenasledovania kresťanov. A v Cirkvi, nepoškvrnenej Kristovej neveste, znova zažiarili koruny nových mučeníkov.

Strašné krvavé jatky, ktoré zaplavili Paríž krvou začiatkom septembra 1792, mohli byť označené ako pravé a slávne mučeníctvo víťazných Kristových hrdinov, popravených z_nenávisti k_viere. V_tejto krutej masakre padli spolu s_tromi biskupmi mnohí kňazi, rehoľní i_diecézni klerici a mnohí ďalší veriaci boli pozbavení dôležitých úradov.

Ako neochvejní zástancovia viery vynikli aj títo traja blahoslavení: Ján František Burté z_Rádu menších bratov konventuálov, Apolinár Morel z_Posatu z_Rádu menších bratov kapucínov a Severín Girault z_Tretieho regulovaného rádu. Zaskveli sa najprv kňazským hrdinstvom a láskou voči utečencom a prenasledovaným, potom hrdinskou silou, s_ktorou podstúpili mučeníctvo. Tak dali obdivuhodné svedectvo svojej viery. Blahorečil ich pápež Pius Jedenásty v_roku 1926.

K_nim boli pripojení devätnásti mučeníci z_Lavala, zabití v_roku 1894 za vernosť Cirkvi a rímskemu veľkňazovi. Na lichotivé ponuky, ako aj na výstražné hrozby, odpovedali: „Zostaneme verní viere v_Krista až do smrti.“ Týchto slávnych Kristových atlétov pápež Pius Jedenásty pripočítal medzi blahoslavených mučeníkov.

Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. {*} Už mám pripravený veniec spravodlivosti.

Všetko som stratil, aby som poznal Krista a účasť na jeho utrpení tým, že sa mu pripodobním v_smrti. {*} Už mám pripravený veniec spravodlivosti.

Bože, ty si blahoslavenému Apolinárovi udelil milosť a slávu mučeníctva; dopraj aj nám, aby sme Krista a Cirkev milovali a s_odvahou bránili jej práva aj za cenu obetí.

Keď sa zamýšľam nad radosťami budúceho života, od údivu som takmer celý bez seba, pretože „radosť bude zvnútra i_zvonku, zdola i_zhora, a všade dookola.“ Budeš sa tiež radovať vo všetkom, budeš sa radovať zo všetkého. Tvoja radosť, ako sa domnievam, bola vopred zobrazená v_Apokalypse onou blaženou ženou, ktorá „bola odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na hlave veniec z_dvanástich hviezd“. Tá žena, podľa môjho názoru, je blažená duša, dcéra večného Kráľa, jeho nevesta a kráľovná. Dcérou je pre svoju stvorenú prirodzenosť, nevestou pre prijatú milosť, kráľovnou pre udelenú slávu. Správne sa o_nej hovorí, že je odetá slnkom, pretože ju zdobí jas božskej žiary, a že je korunovaná dôstojnosťou večnej blaženosti. V_tejto blaženosti zvláštnu ozdobu vytvára dvanásť radostí vopred zobrazených dvanástimi hviezdami, ktorými sa označuje najvyššia blaženosť.

Duša moja, tieto radosti si každodenne pripomínaj v_zbožnej mysli a v_biedach súčasného pozemského života nehľadaj nijakú potechu, ale v_nádeji na tieto radosti znášaj všetky útrapy tohto života. Preto svätý Bernard píše: „Bež, duša moja, nie krokmi telesnými, ale krokmi svojej lásky a svojich túžob, pretože nečakajú na teba len anjeli a svätí, ale sám Pán a učiteľ anjelov a svätých. Čaká na teba Boh Otec ako na svoju najmilšiu dcéru. Čaká na teba Boží Syn ako na svoju najsladšiu nevestu. Čaká na teba Boh Duch Svätý ako na svoju najkrajšiu priateľku. Čaká na teba Boh Otec, aby ťa ustanovil za dedičku všetkého dobra. Čaká na teba Boží Syn, aby ťa odovzdal Bohu Otcovi ako ovocie svojho narodenia a ako cenu svojej najdrahšej krvi. Čaká na teba Boh Duch Svätý, aby ti dal účasť na svojej večnej dobrote a láske. Čaká na teba najsvätejšia rodina všetkých nebeských duchov večného Kráľa, aby ťa prijala do svojho spoločenstva.“

Naozaj, myslím si, duša moja, že keby si mala stále na mysli tieto nebeské radosti, vybudovala by si si z_tohto vyhnanstva akési predmestie nebeského kráľovstva. V_ňom by si denne už vopred duchovne vychutnávala onú večnú slasť, ktorú Boh pripravil pre svojich svätých.

Rozjímame nad tvojou nádherou, Kristova panna. {*} Dostala si od Pána skvejúcu sa korunu.

Nebude ti odňatá česť panenstva, nebudeš oddelená od lásky Božieho Syna. {*} Dostala si od Pána skvejúcu sa korunu.

Ant. na Benediktus: Táto panna sa od svojej mladosti zaoberala vecami Pánovými, aby bola svätá telom i_dušou.

Ant. na Magnifikat: Stala sa dokonalou v_krátkom čase a vyplnila dlhé roky výstupu. Jej duša bola milá Bohu, preto sa poponáhľal vyviesť ju sprostred neprávostí.

Všemohúci Bože, ktorý si v_blahoslavenej Ružene už v_mladom veku spojil obdivuhodnú silu duše s_leskom čistoty, daj, prosíme, aby sme jej čnosti tu na zemi horlivo napodobňovali a spolu s_ňou užívali večné radosti.

Dobrotivý Bože, zázračne si obnovil znaky utrpenia tvojho Syna na tele nášho svätého otca Františka, aby si v_našich srdciach roznietil lásku k_tebe; na jeho príhovor nám daj, aby sme sa stali podobnými tvojmu Synovi v_smrti a mali účasť aj na jeho zmŕtvychvstaní.

Ant. Poďte, klaňajme sa ukrižovanému Kristovi Kráľovi, ktorý na Františkovom tele obnovil svoje znaky.

Stigmám dnes patrí tento hymnus nový,

dnešný deň chceme spevmi oslavovať,

lebo Pán dal dnes nášmu Františkovi

života znaky.

František vždy mal v_nevýslovnej úcte

kríž, v_duši svojej sám ukrižovaný,

slzami máčal a bozkával vrúcne

Kristove rany.

Na hore Alverne skryl sa v_pustých miestach

s_bolesťami Pána, keď ho trápil súcit

s_prebodnutým srdcom, mohol rany Krista

na tele nosiť.

Obraz, na ktorom sám Spasiteľ sa znížil,

čo vytvorili ruky Božie mocné,

tú lásku, čo je vždy v_Kristovom kríži,

vlej v_chladné srdce.

Buď tebe, Bože trojjediný, sláva

za to, že riadiš v_láske vesmír celý,

daj, nech ľud vykúpený chvály vzdáva

Vykupiteľovi. Amen.

Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s_vášňami a žiadosťami. Ak žijeme v_Duchu, podľa Ducha aj konajme. Nepachtime po márnej sláve, nedráždime sa navzájom, nezáviďme jeden druhému. Neste si vzájomne bremená a tak naplníte Kristov zákon. Lebo ak si niekto myslí, že je niečím, hoci nie je ničím, sám seba klame. Nech každý skúma svoje skutky a tak sa bude chváliť len sám v_sebe, a nie pred iným. Veď každý ponesie svoje vlastné bremeno.

Nemýľte sa: Boh sa vysmievať nedá. Čo človek zaseje, to bude aj žať. Lebo kto seje pre svoje telo, z_tela bude žať porušenie. Ale kto seje pre ducha, z_ducha bude žať večný život. Neúnavne konajme dobro, lebo ak neochabneme, budeme v_pravom čase žať. Kým teda máme čas, robme dobre všetkým, ale najmä členom rodiny veriacich.

Ale ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista, cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa a ja pre svet.

Lebo ani obriezka nie je nič, ani neobriezka, ale nové stvorenie. A nad všetkými, čo sa budú riadiť týmto pravidlom, pokoj a milosrdenstvo, aj nad Božím Izraelom.

A odteraz nech ma už nik neobťažuje, lebo ja nosím na svojom tele Ježišove znaky.

Stále nosíme na tele Ježišovo umieranie, {*} Aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život.

Boh nás predurčil, že sa staneme podobnými obrazu jeho Syna. {*} Aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život.

Verný a pokorný Kristov služobník František dva roky pred tým, ako vrátil svoju dušu Stvoriteľovi, konal si na vysokej a odľahlej hore La Verne štyridsaťdňový pôst ku cti archanjela Michala. Hojnejšie ako inokedy napĺňala ho ešte ohnivejšia túžba po nebi, takže začal pociťovať dar nebeského vytrženia.

Keď sa takto v_serafínskom zápale a túžbe pozdvihol k_Bohu, ráno jedného dňa okolo sviatku Povýšenia svätého Kríža sa modlil na úbočí hory. Tu naraz zočil zostupovať z_nebeských výšin akoby podobu anjela serafína, ktorý mal šesť ohnivo žiarivých krídel. Veľmi rýchlo priletel a zastal vo vzduchu blízko Božieho muža. Ukázalo sa, že má nielen krídla, lež aj podobu Ukrižovaného. Keď ho František zbadal, veľmi užasol a jeho duše sa zmocnila radosť zmiešaná s_bolesťou. Totiž v_Kristovom láskavom pohľade, ktorý sa mu tak dôverne zjavil, pociťoval akúsi nevysloviteľnú radosť a zasa obraz tak strašlivého ukrižovania zasiahol jeho dušu a naplnil mimoriadnou radosťou, že môže spolu s_ním znášať bolesti.

Preto keď sa po dôvernom, ale neprezradenom rozhovore zjavenie rozplynulo, rozpálilo Františkovo srdce vnútorne serafínskym ohňom, navonok však význačne poznačilo jeho telo vernou podobou Ukrižovaného. Tak ako keby po predchádzajúcom roztápajúcom silnom ohni nasledovalo akési vtlačenie pečate. Pretože hneď nato na jeho rukách a nohách začali sa ukazovať jazvy po klincoch; na dlaniach a na horných častiach chodidiel objavili sa hlavice klincov a na opačných stranách hroty klincov. Tiež pravý bok bol poznačený červenou jazvou, akoby bol kopijou prebodnutý, a často krvácal.

František ako nový človek, poznačený novým a úžasným zázrakom, s_ojedinelým vyznamenaním, akého sa v_predošlých storočiach nedostalo nikomu, totiž že bol ozdobený svätými ranami, potom zostúpil z_hory. Na sebe niesol obraz Ukrižovaného, ktorý nevykreslila ruka umelca do kamennej alebo drevenej dosky, lež prstom živého Boha bol vpísaný do údov živého človeka.

Ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista, {*} Cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa a ja pre svet.

Ja nosím na svojom tele Ježišove znaky. {*} Cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa a ja pre svet.

Drahého Otca, dieťa, chváľ

tajomnou piesňou velebnou,

znamenie kríža Pán mu dal,

chváľme ho piesňou ďakovnou.

Je žitia nášho okrasa,

svieti nám kríža zástavou,

v_Kristových stopách vydal sa

poctený Božou úlohou.

Keď Ukrižovaného zrel,

s_ním na kríž pribiť sa dať chcel,

súcit so srdcom zbitým mal,

tak pre svet sa ukrižoval.

V_túžbe byť s_Kristom na kríži,

umrieť s_Kristom je hotový,

František v_srdci nosí šíp

vbodnutý krížom Kristovým.

Jak seraf na kríž pribitý

jedinou jeho túžbou je_–

prstami Boha vyrytý

znak nesie, večné spasenie.

Otcovi, Ohňu so Synom

vďaka za stigmy Františka,

nech všetkým nám otvorí on

žriedlo, kde milosť vytryskla. Amen.

Ant. 1 S_Kristom som pribitý na kríž. Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus.

Ant. 2 Ježiš Kristus sa ma zmocnil, aby som ho poznal a mal účasť na jeho utrpení a aby som sa mu podobal v_smrti.

Ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista, cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa a ja pre svet. A odteraz nech ma už nik neobťažuje, lebo ja nosím na svojom tele Ježišove znaky. Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je s_vaším duchom, bratia. Amen.

Pokorne prosme Krista Pána, ktorý vybudoval Cirkev svojou krvou a vo svojej láske nás povolal, aby sme nasledovali Františka, preto volajme:

nauč nás, aby sme šírili tvoje kráľovstvo slovom i_skutkom a úspešne ho medzi ľuďmi obnovovali.

daj, aby sme pevne priľnuli k_pravej viere a tvoje meno ohlasovali až na koniec sveta.

Ty si prikázal svojim učeníkom, aby nadovšetko zachovávali prikázanie lásky;

osvieť nám rozum, aby sme pravdu šírili s_láskou a vždy zmýšľali správne a sväto.

preto riaď prácu našich rúk, aby všetci videli naše dobré skutky a zvelebovali Boha Otca.

Ant. na Benediktus: František, ty si mučeník túžbou, teba navštívil Vychádzajúci z_výsosti a na tvojom tele zázračne obnovil znaky nášho vykúpenia.

Život, ktorý teraz žijem v_tele, žijem vo viere v_Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa. Nepohŕdam Božou milosťou.

Ako bol Kristus vzkriesený z_mŕtvych Otcovou slávou, aby sme tak aj my žili novým životom. Lebo ak sme s_ním zrástli a stali sa mu podobnými v_smrti, tak mu budeme podobní aj v_zmŕtvychvstaní. Veď vieme, že náš starý človek bol s_ním ukrižovaný.

Ale ak sme zomreli s_Kristom, veríme, že s_ním budeme aj žiť. Tak zmýšľajte o_sebe aj vy: že ste mŕtvi hriechu a žijete Bohu v_Kristovi Ježišovi.

Vrch Alverna dobre asi

pozná kríža tajomstvá,

veď výsady večnej spásy

boli udelené tam

Františkovi, ktorý vzal si

kríž ku svojim modlitbám.

Muž ten Boží z_Božej hory

v_pustej skalnej jaskyni

pustovnícky telo morí

pôstami priostrými,

biedny, nahý láskou horí,

lká nad hriechmi vlastnými.

V_samote sa modlí, patrí

duchom už do večnosti,

jeho srdce krížu patrí,

láskou plá – znak vernosti,

prosí, kiež plod kríža skráti

jeho cestu k_milosti.

Ako seraf zjaví sa mu

Vládca neba, zeme, hviezd,

vľúdne hľadí na tvár jemu,

telo halí krídel šesť,

pribitý ku krížu svojmu

podivný zjav ten chce niesť.

Vidí Krista oko smelé

v_mukách, hoc bôľ necítiť,

zrie Otcovi svetlo skvelé

blaženým jasom svietiť,

čuje jeho slovo vrelé,

čo nemožno vysloviť.

Jasom planie hory temä,

vrchy vôkol hľadia naň,

Františkovo srdce jemné

prežaruje lásky plam,

hľa, zdobia mu rany zjavné

nohy, bok i_každú dlaň.

Ukrižovanému sláva,

lebo on zmyl hriech sveta,

rovná chvála nech sa vzdáva

Otcovi na nebesiach,

nech tiež česť znieť neprestáva

Tešiteľovi svätá. Amen.

Ant. 1 Na svätom Františkovi Boh mnohorakým spôsobom ukázal tajomstvo kríža.

Ant. 2 Rozhodol som sa, že nechcem medzi vami vedieť nič iné, iba Ježiša Krista, a to ukrižovaného.

Ale ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista, cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa a ja pre svet. A odteraz nech ma už nik neobťažuje, lebo ja nosím na svojom tele Ježišove znaky. Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je s_vaším duchom, bratia. Amen.

Ant. na Magnifikat: Odumrel som svetu a môj život je s_Kristom ukrytý v_Bohu. A keď sa zjaví Kristus, náš život, vtedy sa aj my zjavíme s_ním v_sláve.

Prosme Boha Otca, zdroj všetkej svätosti, aby nás príkladom a na orodovanie svätého otca Františka viedol k_svätému životu, preto volajme:

Svätý Otče, svojho služobníka Františka si urobil dokonalým nasledovníkom tvojho Syna;

daj, nech aj my ideme v_jeho šľapajach a nech verne zachovávame Kristovo evanjelium.

Svätý Otče, priveď naše kroky na cestu pokoja, ktorú nám ukázal náš otec František;

Svätý Otče, svojho služobníka Františka si vyznamenal znakmi svätých rán umučenia tvojho Syna;

nauč nás, aby sme sa vždy s_radosťou chválili krížom nášho Pána Ježiša Krista.

Svätý Otče, na príhovor svätého otca Františka hriešnikom udeľuješ milosť;

Večný Bože, ty si vo svojej obdivuhodnej múdrosti ustanovil, aby tvoj jednorodený Syn, až bude vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahol k_sebe; pre zásluhy svätého Jozefa láskavo nám pomáhaj, aby sme potlačili v_sebe túžbu po pozemských veciach ako on a celkom sa pripodobnili tvojmu Synovi,

(G. Parisciani, S. Giuseppe da Copertino alla luce dei nuovi documenti, Osimo 1963)

Tri veci musia byť rehoľníkovi najvlastnejšie, a to: milovať Boha celým srdcom, neprestajne ho chváliť ústami a svietiť blížnym dobrými skutkami. Kto pomýšľa na rehoľný alebo duchovný život, nedôjde k_dokonalosti bez lásky k_Bohu. Kto túto lásku má, je bohatý, aj keby o_tom nevedel. Kto však nemá túto lásku, je veľmi úbohý. Ako keď slnko svieti na konáre a listy stromov, zdobí ich farbami, ale neporušuje ich prirodzenosť, tak Božia milosť, keď človeka osvieti, ozdobí ho čnosťami, zapaľuje v_ňom oheň Božej lásky, robí ho milým v_Božích očiach bez toho, aby narúšala jeho prirodzenosť, ibaže ju zdokonaľuje. Čo Boh od nás najviac požaduje, je rozhodne naša vôľa, ktorú človek dostal zadarmo pri svojom zrode ako dar samého Boha a užíva ju ako svoju vlastnú. Keď sa človek cvičí v_čnostiach, istotne to koná s Božou pomocou, pretože od Boha pochádza všetko dobré; vôľu však má výlučne svoju. Preto Boh má najväčšiu radosť, ak sa človek svojej vôle zriekne a celkom sa zverí do Božích rúk.

Ako ovocný strom, ak je starostlivo ošetrovaný, dáva bohatú úrodu ovocia, tak aj človek, ktorý ide po Pánovej ceste, musí ustavične rásť a robiť pokroky v_čnostiach, aby mohol vydávať najchutnejšie plody svätosti a príklady čností, ktorými by účinne pôsobil aj na ostatných a pritiahol ich na Pánovu cestu. Ale znášať príkoria a životné ťažkosti trpezlivo a z_lásky k_Bohu, to treba pokladať za zvláštnu milosť, ktorou Boh štedro obdarúva tých, čo ho milujú. Tak ako náš Pán Ježiš Kristus vytrpel mnoho preukrutných bolestí pre nás, tak Boh chce, aby sme aj my mali účasť na jeho bolestiach. Veru tak, ak si zo zlata, utrpenie ťa zbaví matného povlaku; ak si zo železa, očistí ťa od hrdze.

Pozri na vtáky vo vzduchu, ako sa vrhajú k_zemi na korisť a potom sa rýchlym letom vracajú do výšin. Podobne sa musia aj Boží služobníci starať o_pozemské veci, len pokým je to nutné, ale potom sa musia v_mysli ihneď vznášať k_Bohu do neba, aby ho tam chválili a velebili. Pozoruj tiež, ako sa vtáky chránia, aby nezlietli na bahnistú zem, sú veľmi obozretné, aby sa neváľali v_špinavom blate. Podobne sa ani ľudia nemajú vrhať tam, kde by si mohli poškvrniť dušu. Ale majú svoju myseľ povzniesť hore a najvyššieho Boha oslavovať svätými skutkami.

Mám záľubu v_slabostiach, v_potupe, v_núdzi, v_prenasledovaní a v_úzkostiach, {*} Aby vo mne prebývala Kristova sila.

Aby som sa nevyvyšoval pre veľkosť zjavení, radšej sa budem chváliť svojimi slabosťami. {*} Aby vo mne prebývala Kristova sila.

Ant. na Benediktus: Nech je zvelebený Boh, ktorý ma opásal silou a moju cestu urobil nepoškvrnenou a ktorý mojim nohám dal rýchlosť jeleňa a postavil ma na výšinu.

Ant. na Magnifikat: Hľadal som to, čo je hore, nie to, čo je na zemi. Zomrel som a môj život je s_Kristom ukrytý v_Bohu.

Na skutkoch sa ukáže, že láska, nech je kdekoľvek, nemôže byť lenivá. Tak to hovorí sv. Gregor: „Dôkazom lásky je preukázanie skutku“; a Ján, osobitný miláčik dobrého Ježiša: „Ak má niekto pozemský majetok a vidí brata v_núdzi, ale srdce si pred ním zatvorí, ako v_ňom môže ostávať Božia láska? Ak nemiluje svojho brata, ktorého vidí, ako môže milovať Boha, ktorého nevidí?“

Sama Pravda, dobrý Ježiš, sa postaral o_to, aby vysvetlil skutky milosrdenstva, ktorými sa preukazuje láska k_blížnemu. Ukázal, že on pri poslednom súde spravodlivých pochváli podľa týchto skutkov, ale odsúdi a zavrhne tých, ktorí ich nekonali, keď povedal: „Bol som hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma, bol som nahý a priodeli ste ma, bol som chorý a vo väzení a navštívili ste ma; lebo čokoľvek ste urobili jednému z_mojich najmenších, mne ste urobili.“ Hľa, to sú skutky milosrdenstva, ktoré vychádzajú z_koreňa lásky. Treba o_nich uvažovať, akú majú veľkú hodnotu, keď len ony si zaslúžia uznanie na prísnom súde. Čistota, biela ako kvet, bez nich nemá nijakú cenu, to znamená panenská čistota bez skutkov lásky.

Nech sa však každý skúma, či má takúto vôľu. Keď totiž vidíš chudobného alebo chorého, alebo prichádzajúceho cudzinca, a prejdeš popri nich a nepohne tebou súcit, nevydáš zo seba povzdych ani modlitbu za nich, či máš vôľu dávať? Ak sa totiž nedelíš so svojou láskou s_blízkym chudákom, to je práve tak, ako keď nesúcitíš s_trpiacim! Preto kedykoľvek vidíme niekoho v_núdzi, máme v_ňom vidieť Krista, lebo aj ten núdzny je údom Krista. Preto nezatvárajme pred ním vnútro spolucítenia. Cez toto spoznáme, že v_nás sa zachováva Božia láska.

Nemenej, ba omnoho viac sa však treba zmilovať nad tými chudákmi, ktorí odbočili z_cesty pravej viery a skutkov viery a trčia v_bahne hriechov, či už sami svoje hriechy poznajú, alebo nie. Treba im našimi modlitbami a slzami lámať nebeský, anjelský chlieb, ktorým je sladký Ježiš a ktorý je naklonený milosrdenstvu. Podobne aj tí, ktorí poznajú Sväté písmo, nech takým lámu a podávajú chlieb Svätého písma, to jest nech im ho vysvetľujú, a nech prosia Pána, aby láskavo otvoril ich oči, aby ho spoznali, aby im uzdravil vnútro srdca, aby ochutnali a videli, lebo Pán je príjemný.

Kristus bude oslávený v_mojom tele, či už životom, alebo smrťou, {*} Pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk.

Takými drahými ste sa nám stali, že by sme vám najradšej boli odovzdali aj vlastný život. {*} Pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk.

Ant. na Magnifikat: Všetko, čo je pravdivé, čo je čisté, čo je spravodlivé a čo je sväté, na to uprite svoje mysle a to konajte.

Láskavý Bože, svätého Františka Máriu, ktorý ti v_poníženosti slúžil, si urobil obdivuhodným pre každý skutok lásky; daj nám na jeho orodovanie a podľa jeho príkladu stále zotrvávať v_statočnej a poníženej službe našim bratom.

Pán svojou prozreteľnosťou zariaďuje, že protivenstvá tohto sveta slúžia ako brzdy hriechu a ako schody na bezpečné vystupovanie do nebeského raja; lebo vzďaľujú ľudské srdce od pozemských vecí a od náklonnosti k_niečomu, čo patrí k_vážnej prekážke našej spásy. O_tom musíš byť presvedčený. A tiež v_uvažovaní, že rajská kráľovská cesta je svätý kríž; tou cestou prešiel náš Pán Ježiš Kristus a ešte viac je potrebné, aby sme ňou prešli my, jeho stvorenia, ak chceme dosiahnuť nebeský raj, pre ktorý nás stvoril.

A čo keď sa ti zdá, že je príliš smutná a skľúčená? Tak si práve na správnej a istej ceste, ktorá vedie do neba. K_tomu ti musím pripomenúť: Ak chceš dôjsť k_spáse, nestačí sa kríža len držať. Ale je nevyhnutné držať sa ho s_Kristom a ako Kristus. S_Kristom, to znamená s_jeho svätou milosťou, bez ktorej každá naša činnosť a utrpenie ostanú zbavené zásluh. A ako Kristus, to znamená s_pocitom poníženosti, trpezlivosti a odovzdanosti. Aj Kristus sa držal svojho kríža s_takýmito istými pocitmi. Len tí, ktorí niesli svoj kríž a mali účasť na jeho utrpení s_ním a ako on, došli k_tomu, že sa stali hodnými mať účasť na jeho sláve. A tak zaviažuc sa niesť svoj kríž s_Kristom a odstrániac to, čo by ťa mohlo pozbaviť zásluhy z_neho, podriaď sa ako Kristus Božej vôli s_poníženosťou a odovzdanosťou. A to preto, aby si ho niesol ako kresťan a nasledovník Ježiša Krista a aby ťa udržal na rýchlom a istom výstupe k_dosiahnutiu tej slávy, ktorú Boh pripravil pre tých, čo svoj kríž nesú takýmto spôsobom. Keď budeš takto uvažovať, tvoj duch si osvojí silu, odvahu a hrdosť dobrého Ježišovho vojaka.

Opakujem ti to: Pán, ktorý nás spasil prostredníctvom kríža, zariaďuje, aby sme sa aj my spasili prostredníctvom kríža. On preto prechádza okolo a rozdeľuje kríže pre každý jeden prípad a pre každú triedu osôb, ako uzná za lepšie pre svoju slávu a pre naše dobro. Blahoslavenými sa stanú tí, čo ich budú vedieť niesť múdro a s_kresťanskou odovzdanosťou. A tak im zas ony budú slúžiť ako schody výstupu k_väčšej sláve v_nebi. Aj tebe tu Pán Boh pridelil tvoj podiel. A ja sa budem neprestajne modliť, aby ti vždy viac vzrastala trpezlivosť a odovzdanosť a aby si mohol byť pripojený k_najvyššej sláve, ktorú má Pán pripravenú pre teba tam hore, kde mu budeš ďakovať za preukázanú milosť ako za jeden podiel jeho kríža.

Keby ti najvyšší veľkňaz z_Ríma poslal relikviu svätého kríža, ty by si ju prijal s_veľkou úctou a zbožnosťou. A ďakoval by si mu za toľkú česť a priazeň. No a Ježiš Kristus, Najvyšší Veľkňaz z_neba, poslal ti podiel na svojom kríži. Sú zlá, za ktoré si ty obetou. Nes kríž s_láskou, znášaj ho s_odovzdanosťou a skôr zaň ďakuj! Ďakuj za takú milosť, ktorú on neodkladá do rezervy, ak len nie pre obľúbenú dušu.

Myslím, že utrpenia tohto času nie sú hodny porovnávania s_budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť. {*} Ak v_pravde trpíme s_Kristom, aby sme s_ním boli aj oslávení.

Boh všetkej milosti, ktorý nás v_Kristovi Ježišovi povolal do svojej večnej slávy, on sám vás po krátkom utrpení zdokonalí, posilní, utvrdí a upevní. {*} Ak v_pravde trpíme s_Kristom, aby sme s_ním boli aj oslávení.

Ant. na Benediktus: Chcem sa chváliť svojimi slabosťami, aby bola vo mne moc Kristova; keď som vskutku slabý, vtedy som silný.

Ant. na Magnifikat: Ten, ktorého si poslal, je so mnou a nenechal ma samého, lebo konám vždy to, čo sa jemu páči.

Vznešený a večný Bože, ty si chcel, aby na obnovenie ľudskej prirodzenosti poslušnosť opravila to, čo stratila pýcha; dopraj milostivo, aby modlitby a príklady svätého kňaza Ignáca poskytli nám viac ochoty plniť tvoju vôľu, lebo ty nás učíš, že to je daný základ našej spásy.

Všemohúci večný Bože, svätého kňaza Pia si obdaroval jedinečnou milosťou, aby mal účasť na kríži tvojho Syna, a prostredníctvom jeho služby si obnovil zázraky svojho milosrdenstva; udeľ nám na jeho príhovor, aby sme nepretržite spojení s_Kristovým utrpením šťastne dosiahli slávu zmŕtvychvstania.

Len sila poslušnosti ma vedie k_tomu, aby som ti vyrozprával, čo sa mi večer 5. augusta 1918 a nasledujúceho dňa postupne stalo.

V_skutočnosti ani neviem vypovedať, čo sa stalo v_tomto čase nových a neslýchaných múk. Bol som vtedy upriamený na počúvanie spovedí našej mládeže, keď ma náhle do najvyššieho znepokojenia voviedol nebeský muž, ktorý sa objavil v_mojej mysli. V_ruke držal akýsi nástroj podobný veľmi dlhej kovovej dýke s_dokonale zaostreným hrotom a bolo vidieť, že sa z_neho šíri oheň. V_tom istom čase som videl, že muž celou silou hádže nástroj do mojej duše. Ledva som zastonal, lebo sa mi hneď zdalo, že umieram. Nato som prikázal, aby chlapec odišiel zo spovednice, lebo mi bolo zle a nemal som už silu pokračovať v_úkonoch. Toto mučenie trvalo bez prestávky až do rána 7. augusta 1918.

V_skutočnosti nedokážem opísať, čo som pretrpel počas bolestivého prúdu týchto udalostí. Pritom som spozoroval, že ešte aj moje vnútornosti ten nástroj hanebne roztrhal a vyrval. Všetko je spustošené mečom a ohňom. Od toho dňa, čo som dostal smrteľnú ranu, cítim v_najvnútornejšej časti duše otvorenú ranu, ktorá spôsobuje, že ma bolesť neustále sužuje.

Čo vám mám povedať o_tom, na čo sa ma pýtate, ako som bol ukrižovaný. Ó, ja úbožiak! Viem len, že som tým zmätený, celkom ochromený a odvrhnutý, aby som sa vyjadril o_tom, čo Boh ráčil vykonať v_tejto úbohej kreatúre človeka.

Ráno 20. septembra po slávení svätej omše sa ma v_chóre zmocnila prekvapivá úľava podobná sladkému snu. Vnútorné i_vonkajšie zmysly aj duševné schopnosti sa ocitli v_neopísateľnom pokoji. V_tomto stave nastalo vo mne i_okolo mňa úplné ticho. Hneď nato nasledoval pocit veľkého pokoja, odovzdanosti pre úplnú stratu všetkého a dobré vnútorné pripravenie seba na celkové zničenie. Toto všetko sa v_tej chvíli skutočne stalo.

Kým sa to všetko dialo, uzrel som pred sebou tajomného muža podobného tomu, ktorý sa mi zjavil 5. augusta. Líšil sa iba v_tom, že jeho ruky, nohy a hruď krvácali. Hľadiac na neho pochytila ma hrôza. Neviem ti vyrozprávať, čo som vtedy zakúsil. Zdalo sa mi, že umieram, a aj by som bol zomrel, keby Pán nebol pristúpil k_posilneniu môjho srdca, ktoré nezdravo búchalo, akoby chcelo vyskočiť z_hrude.

Keď sa nebeský muž stratil z_dohľadu, spozoroval som, že moje ruky, nohy a bok sú prebodnuté a vyteká z_nich krv. Predstav si, že duševným utrpením, ktorým bol preniknutý, aj ja teraz tak neprestajne trpím. Srdcová rana skoro každý deň neustále krváca, zvlášť od štvrtka večera až do soboty. – Otče môj, pre veľmi kruté ukrižovanie a pre veľkú úzkosť, ktorú cítim vnútri svojej duše, sa bojím, aby som nezomrel na vykrvácanie, ak Pán nevypočuje vzdychy môjho úbohého srdca a neodníme milosrdne odo mňa toto dianie. Kiež by mi najláskavejší Ježiš udelil túto milosť!

Kiež odníme odo mňa aspoň zmätenie, ktoré prežívam pre tieto vonkajšie znaky. Budem k_nemu volať svojím hlasom a neprestanem prosiť, dokiaľ ma láskavo neoslobodí, nie od utrpenia ani od bolesti, lebo to nie je možné, pretože aj ja súčasne túžim, aby som sa opájal bolesťou, ale aby odňal odo mňa tie vonkajšie znaky, ktoré ma neopísateľne a neznesiteľne zamotávajú zmätkom a uponižujú.

Boží muž, ktorého som chcel spomenúť v_predošlom liste, je ten istý, o_ktorom som ti písal v_inom liste, že som ho videl 5. augusta. On neprestáva uskutočňovať svoje dianie pre moje duševné i_vonkajšie utrpenie. A vo vnútorných zmysloch počujem neprestajné dunenie vodopádu, ktoré sa podobá nepretržitému prelievaniu krvi. Môj dobrý Bože! Nech je trest naozaj spravodlivý a správne tvoje rozhodnutie! Ale predsa, Pane, zmiluj sa nakoniec nado mnou! Vždy ti hovorím spolu s_tvojím prorokom: „Pane, nekarhaj ma vo svojom hneve, netrestaj ma vo svojom rozhorčení!“

Môj otče, odhalil som ti všetky svoje najvnútornejšie pocity, neodmietni ma, ale podopri ma slovom útechy uprostred takej krutej a tvrdej trpkosti!

Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, {*} Vezme svoj kríž a nasleduje ma.

Kristus namiesto radosti, ktorá sa mu núkala, vzal na seba kríž, pohrdol potupou. {*} Vezme svoj kríž a nasleduje ma.

Neviem, čo Pán pre mňa vyvolil, ak však on žiada odo mňa obetu, túžim ti odovzdať nejaké slová dobroprajnosti a výzvy, ktoré prúdia z_hlbín srdca. V_tom čase, v_ktorom ti toto píšem, zúri prenasledovanie bratov narodených v_španielskej zemi a živených mliekom tej istej viery. Šialenstvo bratského zápasu dochádza tu k_tomu, že pred očami vyrastajú všade iba zrúcaniny a pohromy, zvlášť v_Kristovej Cirkvi, ktorú teraz vo vlasti kruto pribíjajú na kríž, ako kedysi na Kalvárii. Čo treba robiť nám, tým, čo prežijú túto strašnú skazu? Čo pripadá Božím služobníkom? Im bude prislúchať, aby boli svätí, ako je Boh svätý. Ako však ty túto výzvu uskutočníš? Ty, ktorý si len žiakom svätých vecí, budeš vysvätený za kňaza, je teda potrebné, aby si žil ducha viery. Čokoľvek robíš, či je to veľmi alebo málo dôležité, vybrané dary, ktoré by ti Boh daroval, zameraj na neho, ale len s úmyslom jemu sa páčiť, jeho lásku hľadajúc vo všetkých činoch. „Čo totiž prospeje človeku, ak by celý svet získal, ale svojej duši by uškodil?“

My kňazi sme v_nebezpečenstve, že si vyberieme dobrá tohto sveta ako hodnosť, pocty a bohatstvá, ktoré sa zmenia na horšiu prekážku nám ako samým veriacim. Ostatne, Božia láska robí všetko príjemným, ľahkým a znesiteľným, lebo je silnejšia ako smrť, po ktorej bude sprevádzať tvoj príchod do večnosti. Lebo i_keď zemské dobrá pominú, láska stojí, ako potvrdzuje nasledujúcim žiarivým výrokom serafínsky učiteľ svätý Bonaventúra: „Všetko pominie okrem milovania Boha.“ Preto hľadaj Boha lahodne, vytrvalo, mocne, nie knísavo ani uponáhlene. Všetko vo všetkom rob ako pokorný služobník Boha a Ježiša Krista a našej najpríjemnejšej Matky. Nech tak zdokonalíš na sebe zámery Božej prozreteľnosti, aby si vždy poskytol hojnú slávu mne, svojmu strýkovi, ako dúfam, že sa stane, aby si aj ty sám ju preukázal Bohu a vo svojich modlitbách i_omšiach spomenul si si na mňa. Tvojim predstaveným, pracovníkom v_Pánovej vinici, prejav moju úctu voči nim a odo mňa, svojho strýka, prijmi požehnanie. Objímam ťa v_Pánovi.

Keď zápasíme v_sile viery, díva sa na nás Boh, dívajú sa jeho anjeli, díva sa Kristus. {*} Aká je to dôstojná sláva a aké šťastie zápasiť v_prítomnosti Boha a od Krista, Sudcu, dostať víťaznú korunu.

Napnime všetky svoje sily a pripravme sa na konečný zápas s_čistým srdcom, s_pevnou vierou, so zbožnou silou ducha {*} Aká je to dôstojná sláva a aké šťastie zápasiť v_prítomnosti Boha a od Krista, Sudcu, dostať víťaznú korunu.

Milosrdný Bože, ty si blahoslaveným Auréliovi a jeho spoločníkom doprial, aby poskytli najvyššie svedectvo lásky vyliatím krvi; dovoľ nám, aby sme vždy zostali verní Kristovi a nikdy sa neoddelili od tvojej lásky.

Z_Rečí kardinála Jána Baptistu Montiniho, neskoršieho svätého pápeža Pavla Šiesteho

Inocent z_Berza je skutočne pokorný brat. Najprv bol kňazom, potom sa stal rehoľníkom, a to stále v_oblasti svojho Kamonického údolia. Je svätcom plachým, ostýchavým, svätcom, ktorý radšej uniká, než by smeroval k_ukazovaniu sa, je svätcom, ktorý zjednodušuje úkony dejateľa a rečníka.

Potom je ťažké hovoriť o_ňom, pretože prvky, ktoré tvoria jeho život a jeho svätosť, sú takzvané „negatívne“ čnosti. Chýba v_nich lesk akcií a činov, odlišuje sa tým, že všetkým slúži a že niekedy nepôsobí reaktívne.

Táto tvár pokory, chudoby a zriekania sa je v_Inocentovi z_Berza žiarivá. Kto ho chce pravdivo poznať, nech nezdôrazňuje iné čnosti alebo iné hľadiská, ale nech vytiahne to vlastné z_jeho pôvodnej, a povedal by som, chcenej tváre, a to je: tvár utajovania sa a tvár poníženosti. My, moderní ľudia, žijeme v_spoločnosti, ktorá opačne hodnotí rozličné hľadiská života. A tu cítime, že nie sú blízke jeho hľadiskám, tu cítime, že sme zmätení. Jeho postoj sa stáva očividne rozdielny, podobne ako to povedal sv. Pavol v_Liste Korinťanom: „Vy ste slávni, ja znevážený, vy ste veľkí, ja malý, vy ste mocní, ja slabý.“ A vidíme, že v_tom istom sa to zhoduje aj s_nami. My sa honosíme všetkými našimi dobrami, čo všetko sme, čo všetko si dovolíme, čo všetko my dokážeme.

My sme vždy zameraní na zveličovanie a skôr na hľadanie rozvoja svojej osobnosti, na súhlasenie s_našou túžbou. Obsahom zdôrazňovania seba v_živote je: mať a byť mocným. Inocent urobil opak, všetky tieto hodnoty od seba odvrhol. Mal ich za opovrhnutiahodné, ale bez dramatizovania. Iba neustálym a jednoliatym činom zriekania sa a odpútavania. Netúžil viac po tých hodnotách, netúžil viac po nich pre seba. A keď sa zdalo, že sa k_nemu približujú, odmietol ich.

Chcel žiť viac v_doslovnej chudobe, viac v_skutočnej skrytosti, v_pokore, ale nie v_hovorenej, nie v_hlásanej, lež v_žitej, prijatej za svoju, spolu s_hľadaním reálnych podmienok vzdialenia sa od sveta, s_tichosťou pri mienke iných. Toto robí človeka naozaj plného sebazapierania a sebaobety.

Toto je obraz, ktorý sa tu predstavuje sám ako vynikajúci pohľad. Tak to vidíme, a keď chcete, áno, zostávame plní obdivu, ba ešte aj trochu zarazení. Veď tu nie je zaistená jednota medzi nami a ním, nie je tu priestor na ľahkú náklonnosť, ale práve preto kráčame po dvoch rozdielnych cestách: my smerom k_takzvaným kladným a pozemským hodnotám, on opačne, smerom k_zbavovaniu sa týchto hodnôt a smerom k_iným, len jemu známym, ktoré stačia a stali sa viac uspokojujúcimi než každý iný výdobytok.

Zaznačme si, bratia moji, že tu máme pravého františkána, že tu máme pravého syna zázračnej svätosti Františka z_Assisi, ktorú ešte po siedmich storočiach svet obdivuje. Naozaj v_tomto spôsobe preberania ľudských vecí a v_hľadaní radosti a uspokojenia v_tom opačnom, čoho sa ľudia boja, v_chudobe a v_zriekaní sa dobier tejto zeme, nachádzame svedeckú zhodu, akoby fotografi ckú, medzi sv. Františkom a Inocentom. A toto nie je maličkosť. Prinajmenšom sa tu hovorí, že blahoslavený Inocent vchádza vskutku do zoznamu „autentických“, do zoznamu tých osôb, ktoré verne nasledovali príklad svätého zakladateľa františkánskej rodiny.

Blahoslavený Inocent, ty si vykonal obdivuhodné veci pred Bohom; uctieval si ho celým srdcom. {*} Prihováraj sa za hriechy ľudí.

Bezchybný a pravý Boží ctiteľ, nepriateľ každého hriechu, vytrvalý v_dobrote. {*} Prihováraj sa za hriechy ľudí.

Ant. na Benediktus: Každý, kto plní vôľu môjho Otca, je mojím bratom, sestrou a matkou, hovorí Pán.

Ant. na Magnifikat: Vy, čo ste opustili všetko, aby ste ma nasledovali, budete mať stokrát viac, obsiahnete večný život.

Všemohúci Bože, blahoslavenému Inocentovi si dal milosť, aby nasledoval chudobného a poníženého Krista až do krajnosti; daj aj nám, aby sme verne žili svoje povolanie a pridali sa k_dokonalej láske, ktorú si nám predstavil vo svojom Synovi.

František, syn Petra Bernardoneho a matky Piky, sa narodil v_Assisi v_roku 1182. Po ľahkomyseľnom živote v_mladosti sa zriekol všetkého tu na zemi, aby sa pripútal k_Bohu a životu podľa evanjelia. Vo všetkom nasledoval chudobného a poníženého Krista. Roku 1209 založil nový rehoľný rád, ktorý nazval: „Rád menších bratov“. Založil aj Druhý rád, nazvaný „chudobné panie“ alebo klarisky, a tiež Tretí rád pre veriacich, čo žijú vo svete. Pred smrťou dostal od Krista najvyššiu výsadu – stigmy, ktoré ho aj na tele urobili podobným Ukrižovanému. Zomrel v_Porciunkule 3. októbra 1226. Dva roky po jeho smrti ho pápež Gregor IX. vyhlásil za svätého.

Bože, otec chudobných, svätému Františkovi si dal milosť, že sa chudobou a pokorou stal podobným Kristovi; daj, aby sme aj my podľa jeho príkladu nasledovali tvojho Syna a v_láske a radosti sa zjednocovali s_tebou.

Už zahalila nočná tma

obzory zemské v_šír a diaľ,

keď prišla chvíľa posledná

pre Otca, ktorú predvídal.

Aký to neochvejný muž

viery, čo nemá obdoby!

A akej lásky vrúcny lúč

preniká jeho útroby!

Smutní sú jeho synovia,

pred jeho lôžko kľakajú.

„Otče náš, naša veleba,

už opúšťaš nás,“ vzdychajú.

On zdvihne k_nebu s_vrúcnosťou

zrak, zoslabnutú pravicu:

„Nech vám Boh svojou milosťou

dá silu osviežujúcu.

Nech vašim mysliam každý klam

a vašim domom nečestnosť

sa vyhne, aby v_srdciach vám

rozkvitať mohla stále cnosť.“

Po týchto slovách jeho duch

pozemským krajom zbohom dá,

a on, už nebešťanov druh,

v_temnote skvie sa jak hviezda.

Buď sláva Otcu so Synom,

Tešiteľovi rovná česť.

Kiež večná sláva údelom

je každému z_nás v_ríši hviezd. Amen.

Ant. 1 František, muž katolícky a celý apoštolský, bol poslaný, aby pripravil cestu evanjeliu pokoja.

Ant. 2 Za svojho života podopieral Boží dom a za svojich dní opravil chrám.

Ant. 3 Vyveď ma zo žalára, spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa, keď mi prejavíš priazeň.

Ak je vo vás Kristus, telo je síce pre hriech mŕtve, no duch je život pre spravodlivosť. A keď vo vás prebýva Duch toho, ktorý vzkriesil Ježiša z_mŕtvych, potom ten, čo vzkriesil z_mŕtvych Krista, oživí aj vaše smrteľné telá skrze svojho Ducha, ktorý prebýva vo vás.

Ant. na Magnifikat: František sa celkom podrobil Stvoriteľovi, stvoreniam dával pokyny a používal ich na oslavu Stvoriteľa.

Prosme Boha Otca, zdroj všetkej svätosti, aby nás príkladom a na orodovanie svätého otca Františka viedol k_svätému životu, preto volajme:

Svätý Otče, svojho služobníka Františka si urobil dokonalým nasledovníkom tvojho Syna;

daj, nech aj my ideme v_jeho šľapajach a nech verne zachovávame Kristovo evanjelium.

Svätý Otče, priveď naše kroky na cestu pokoja, ktorú nám ukázal náš otec František;

Svätý Otče, svojho služobníka Františka si vyznamenal znakmi svätých rán umučenia tvojho Syna;

nauč nás, aby sme sa vždy s_radosťou chválili krížom nášho Pána Ježiša Krista.

Svätý Otče, na príhovor svätého otca Františka hriešnikom udeľuješ milosť;

Bože, ty si dal nášmu svätému otcovi Františkovi milosť, aby sa podobal Kristovi chudobou a poníženosťou; daj nám, aby sme aj my kráčali po jeho cestách, nasledovali tvojho Syna a zjednocovali sa s_tebou v_radosti a láske.

František, perla milosti,

vzor tých, čo ponížení sú,

požíva večné radosti,

dosiahol slávu nebeskú.

Pohrdol láskou telesnou

z_lásky k_zákonu vyššiemu

a víťazstvom sám nad sebou

premohol hriech, zla príčinu.

Pre bratov štepil vinicu

na poli svätej chudoby,

za vzor dal lásku žiariacu

príkladom pravej slobody.

K_snahe o_večné poklady

získal si davy chudobných,

volal do rajskej záhrady

príkladom skutkov predobrých.

Životom svätým, učením,

zázrakmi sa vyznačoval,

tak na čele stál, že verným

jak maják do tmy plápolal.

K_vládcovi vekov v_jeho chrám

zaveď nás krásy záhradou,

Kristových učeníkov chráň

nebeskej slávy výsadou.

Vzývajme Krista, zároveň

Otca i_Ducha každý deň.

Jediný Bože v_Trojici,

chráň svojou mocou prosiacich. Amen.

Ant. 1 Boh mi dal zabudnúť na dom svojho otca a nechal ma vyrásť na pôde mojej chudoby.

Ant. 2 Pohoršenie Kristovho kríža pokladal za väčšie bohatstvo než poklady sveta.

Za svojho života opravil dom (Boží) a za svojich čias upevnil chrám. Všemožne sa staral o_svoj národ a zachránil ho od záhuby. Značne rozšíril aj samo mesto, získal si slávu svojím správaním sa k_ľudu. Podobal sa rannej hviezde uprostred mraku, ako keď sa zachveje plný mesiac na svoj čas, ako keď zažiari slnko, tak zažiaril aj on v_Božom chráme, bol ako keď dúha sa zaleskne z_nádherných mrakov, ako zakvitnú ruže, keď príde jar, ako oheň, čo jasne osvecuje, ako dymiace kadidlo na ohni, ako nádoba z_čistého zlata vyzdobená rozličnými drahokamami, ako košatá oliva a do výšky čnejúci cyprus, keď na seba bral slávnostné rúcho a keď ho odeli všetkými odznakmi (kňazskej) dôstojnosti.

Ako tam stál vedľa oltára a okolo neho veniec bratov, bolo to, ako mladý cédrový sad na vrchu Libanon. Tak stáli okolo neho ako palmové ratolesti. Vystrel svoje ruky nad celým zhromaždením izraelských synov, aby im svojimi ústami udelil slávnostné požehnanie od Boha, aby sa jeho menom mohli honosiť. A ľud sa modlil znovu tú modlitbu, ktorou si žiadal ukázať mu Božiu silu.

Teraz sa modlime k_Bohu vesmíru, ktorý zaobchádza s_nami podľa svojho milosrdenstva. Nech udelí nášmu srdcu blažený pocit a uvedie pokoj za našich čias v_Izraeli na večné veky!

Náuku múdrosti a dobrej výchovy spísal do knihy ten, ktorému akoby zo srdca vyvierala múdrosť. Blahoslavený, kto sa zapodieva touto vzácnou vecou, kto si to berie k_srdcu, stane sa múdrym. Kto si tak bude počínať, bude schopný na všetko, lebo mu bude svetlo od Boha svietiť na stopy.

Moja reč a moje ohlasovanie nespočívali v_presvedčivých a múdrych slovách. {*} Ale v_prejavoch Ducha a moci.

Rozhodol som sa, že nechcem medzi vami vedieť nič iné, iba Ježiša Krista, a to ukrižovaného. {*} Ale v_prejavoch Ducha a moci.

(Český preklad in: Františkánske pramene I, Spisy sv. Františka a sv. Kláry, a cura di B. Štivar, Ottobre 12, Velehrad 2001, ListVěř 4-6,8,10-14,18-21,30-31,45-50, s. 97-100)

Požehnaní sú tí, čo milujú Pána a konajú to, čo je napísané v_evanjeliu

Keďže som služobníkom všetkých, som zaviazaný slúžiť všetkým a poskytovať vonné slová svojho Pána, slová nášho Pána Ježiš Krista, ktorý je Otcovo Slovo, aj slová Svätého Ducha, ktoré sú „duch a život“. Toto Otcovo Slovo, také dôstojné, také sväté a slávne, zvestoval najvyšší Otec z_neba prostredníctvom svätého Gabriela, svojho anjela, že zostúpi do lona svätej a slávnej Panny Márie; z_jej lona prijalo opravdivé telo našej ľudskosti i_krehkosti. On, „hoci bol bohatý“, [bohatší] nad všetko, sám si chcel vo svete s_preblahoslavenou Pannou, svojou matkou, zvoliť chudobu.

A pred umučením slávil Veľkú noc so svojimi učeníkmi: Vezmúc chlieb, vzdával vďaky, požehnal ho a lámal, hovoriac: „Vezmite a jedzte, toto je moje telo.“ Potom vzal kalich a povedal: „Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za vás a za všetkých na odpustenie hriechov.“ Potom prosil Otca, hovoriac: „Otče, ak je možné, nech ma minie tento kalich.“ Pritom mu pot stekal na zem ako kvapky krvi. Ale vložil svoju vôľu do vôle Otcovej, hovoriac: „Otče, nech sa stane tvoja vôľa; nie ako ja chcem, ale ako ty.“

Vôľou jeho Otca však bolo, aby jeho požehnaný a slávny Syn, ktorého nám dal a [ktorý] sa pre nás narodil, vyliatím vlastnej krvi sám seba obetoval ako zmiernu obetu na oltári kríža; no nie kvôli sebe, veď „všetko povstalo skrze neho“, lež za naše hriechy; „a zanechal nám príklad, aby sme kráčali v_jeho šľapajách“. Chce, aby sme skrze neho boli všetci spasení a prijímali ho čistým srdcom a čistým telom.

Akí blažení a požehnaní sú tí, čo milujú Boha a konajú tak, ako to hovorí sám Pán v_evanjeliu: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou mysľou a svojho blížneho ako seba samého.“

Milujme teda Boha a uctievajme ho čistým srdcom a čistou mysľou, lebo on sám si to nadovšetko prial a povedal: „Praví ctitelia sa budú Otcovi klaňať v_duchu a pravde.“ Takže všetci, „ktorí ho uctievajú, majú ho uctievať v_duchu pravdy“.

Chváľme ho a modlime sa k_nemu vo dne i_v_noci, hovoriac: „Otče náš, ktorý si na nebesiach“, lebo sa treba stále modliť a neochabovať.

Musíme sa i_postiť a strániť sa nerestí a hriechov, aj nadbytku v_jedle a pití, a byť katolíkmi. Musíme tiež často navštevovať kostoly, mať v_úcte a vážnosti duchovných, a to nie natoľko kvôli nim, ak sú hriešni, ale pre úrad a vysluhovanie najsvätejšieho Kristovho tela a krvi, ktoré obetujú na oltári, prijímajú a podávajú ostatným.

A všetci buďme pevne presvedčení, že nikto nemôže byť spasený inak než cez sväté slová a krv nášho Pána Ježiša Krista, ktoré klerici vyslovujú, ohlasujú a vysluhujú. A len oni môžu [takto] slúžiť, nikto iný.

Musíme „milovať svojich nepriateľov a robiť dobre tým, čo nás nenávidia.“ Musíme zapierať seba samých a prinášať „ovocie hodné pokánia“. Najmä rehoľníci, ktorí sa zriekli sveta, sú viazaní konať viac a väčších skutkov, ale tamtie nezanedbávať. Musíme zachovávať prikázania a rady nášho Pána Ježiša Krista a svoje telá podriaďovať jarmu služby a svätej poslušnosti, ako to každý jeden sľúbil Pánovi.

Nesmieme byť „múdri“ a prezieraví „podľa tela“, ale skôr musíme byť jednoduchí, pokorní a čistí. Nikdy nesmieme túžiť byť nad ostatnými, ale skôr musíme byť služobníkmi a podriadenými „kvôli Bohu každému ľudskému stvoreniu.“

A na všetkých [mužoch] a na všetkých [ženách], čo budú takto konať a vytrvajú až do konca, spočinie „Pánov Duch“, ostane a „urobí si u_nich príbytok“. A budú synmi nebeského Otca, ktorého skutky konajú. Sú tak ženíchmi, bratmi a matkami nášho Pána Ježiša Krista.

Ja, brat František, váš najmenší služobník, vás prosím a prísažne zaväzujem „pre lásku, ktorou je Boh“, s_túžbou pobozkať vám nohy, aby ste tieto i_iné slová nášho Pána Ježiša Krista s_pokorou a láskou prijímali, uskutočňovali a zachovávali a všetkých mužov i_ženy, ktorí ich ochotne prijmú, pochopia a svojím príkladom budú odovzdávať druhým a ak v_nich „vytrvajú do konca“, nech požehná Otec, Syn a Duch Svätý. Amen.

Počúvajte môj hlas a robte všetko, ako vám prikážem. {*} A nájdete odpočinok pre svoju dušu.

Napodobňujte ma, ako aj ja napodobňujem Krista. {*} A nájdete odpočinok pre svoju dušu.

Ty, bratov menších otec náš

František, svojim sluhom daj

dar tvojich príkazov i_rád

zachovať srdcom jednostaj.

Od teba chceme sa učiť,

jak v_chudobe a striedmo žiť,

a od tých, čo svet milujú,

znášať výsmech aj potupu.

Nech láska k_Pánu plamenná,

ňou v_srdci svojom horel si,

srdce naše poznamená,

plameňom mocným roznieti.

Tie rany Vykupiteľa,

ktoré si nosil na tele,

nech srdca nášho hlbina

prežíva s_láskou skrúšene.

Ó, blížnym večné spasenie

daj, nech je naše snaženie,

nech neodradí od tých snáh

nás nebezpečie ani strach.

Pomôž nám, svätá Trojica,

príkazy, ktoré od Otca

nášho máme, nech plníme

vždy horlivo a úprimne. Amen.

Ant. 1 Zistilo sa, že je dokonalý a spravodlivý, a v_čase hnevu priniesol zmierenie.

Ant. 2 Oslavu Boha vždy mal na svojich perách, volal hviezdy, vietor, vtáky a iné stvorenia k_oslave Stvoriteľa.

Bohu, ktorý si ma už v_lone matky vybral a svojou milosťou povolal, zapáčilo sa zjaviť vo mne svojho Syna, aby som ho zvestoval medzi pohanmi. A oslavovali Boha za mňa.

Pokorne prosme Krista Pána, ktorý vybudoval Cirkev svojou krvou a vo svojej láske nás povolal, aby sme nasledovali Františka, preto volajme:

nauč nás, aby sme šírili tvoje kráľovstvo slovom i_skutkom a úspešne ho medzi ľuďmi obnovovali.

daj, aby sme pevne priľnuli k_pravej viere a tvoje meno ohlasovali až na koniec sveta.

Ty si prikázal svojim učeníkom, aby nadovšetko zachovávali prikázanie lásky;

osvieť nám rozum, aby sme pravdu šírili s_láskou a vždy zmýšľali správne a sväto.

preto riaď prácu našich rúk, aby všetci videli naše dobré skutky a zvelebovali Boha Otca.

Ant. na Benediktus: Radoval sa, keď mal účasť na Kristových utrpeniach, a teraz sa raduje a plesá, keď sa mu zjavil vo svojej sláve.

Žalmy sú z_doplnkovej psalmódie, iba v_nedeľu sú z_nedele prvého týždňa.

Ant. Stal som sa sluhom všetkých, aby som čím viacerých získal pre Krista Pána.

Čo mi bolo ziskom, kvôli Kristovi pokladám za stratu, a vôbec všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Preň som všetko stratil a pokladám za odpadky, aby som získal Krista.

Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú. V_nebi si zhromažďujte poklady, tam ich neničí ani moľ, ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.

Ant. Kristus Ježiš sa ma zmocnil, aby som poznal jeho a mal účasť na jeho utrpení a pripodobnil sa mu v_smrti.

S_Kristom som pribitý na kríž. Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. Ale život, ktorý teraz žijem v_tele, žijem vo viere v_Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa.

František, perla milosti,

vzor tých, čo ponížení sú,

požíva večné radosti,

dosiahol slávu nebeskú.

Pokorný, prostý, priamy bol,

mier miloval vždy pravdivo,

v_nádobe krehkej bol to žiar,

čo žiaril svetu a ho hrial.

Spokojný s_prostým odevom

hrial všetkých Ducha plameňom,

roztápal kryhy ľadové,

keď nosil rany Kristove.

Chudobný, nahý, zhliadol svet,

bohatý prišiel k_Bohu späť,

rozdával dary chudobným

a hojil rany nemocným.

Preslávny Otče chudoby,

kiež chudobní sme zmýšľaním,

vyrvi nás z_pekla záhuby,

do neba uveď s_plesaním.

Nech Otca, Ducha Svätého

i_Syna všetko chváli, ctí,

pre cnosti Otca drahého

kiež zrieme večné radosti. Amen.

Ant. 1 Rozhodol som sa, že nechcem medzi vami vedieť nič iné, iba Ježiša Krista, a to ukrižovaného.

Ant. 2 Pripodobnil som sa mu v_smrti, aby som poznal jeho a moc jeho zmŕtvychvstania.

Ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista, cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa a ja pre svet. Lebo ja nosím na svojom tele Ježišove znaky. Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je s_vaším duchom, bratia. Amen.

Ant. na Magnifikat: Božie oko si ho dobrotivo všimlo, zdvihlo ho z_jeho uponíženia a vztýčilo jeho hlavu. Mnohí nad ním žasli a zvelebovali Boha.

Pokorne prosme Krista Pána, ktorý vybudoval Cirkev svojou krvou a vo svojej láske nás povolal, aby sme nasledovali Františka, preto volajme:

nauč nás, aby sme šírili tvoje kráľovstvo slovom i_skutkom a úspešne ho medzi ľuďmi obnovovali.

daj, aby sme pevne priľnuli k_pravej viere a tvoje meno ohlasovali až na koniec sveta.

Ty si prikázal svojim učeníkom, aby nadovšetko zachovávali prikázanie lásky;

osvieť nám rozum, aby sme pravdu šírili s_láskou a vždy zmýšľali správne a sväto.

preto riaď prácu našich rúk, aby všetci videli naše dobré skutky a zvelebovali Boha Otca.

Narodila sa 18. februára v_roku 1882_mestečku Mindelstetten, ktoré sa nachádza v_Nemecku. Vyrastala v_jednoduchej rodine remeselníka ako tretie zo šiestich detí. V_r.1895 vstupuje do pracovného života, aby mohla získať veno na vstup do kláštora. Keď pracovala v_mestečku Stammhamu sa jej v_r. 1901 stala nehoda, ktorá spôsobila, že sa jej zrútil celý jej životný plán. Pošmykla sa a spadla do kotla s_variacim sa luhom, pritom si obarila obe nohy až ku kolenám. Napriek tomu, že sa o_Annu staral pravidelne domáci lekár, nedokázal na jej úbohom celkovo stave nič zmeniť. Zostala tak bezmocná, že nedokázala ani spustiť nohy z_postele, a napriek tomu, sa stávala stále viac pomocnicou ostatných. Svojim životným príkladom ukazuje, že utrpenie a rany osudu, starosti a strasti nás neoddeľujú od Boha. Práve vtedy je nám On nablízku. Keď vyzýva k_nasledovaniu, neznamená to, že nám z_cesty odstráni všetky ťažkosti, ale že ich s_nami chce zvládnuť. Anna ukazuje, že pred krížom nemusíme mať strach. Keď človek miluje Boha ide všetko ľahšie. Anna v_sebe živila túžbu stať sa rehoľníčkou – misionárkou. Počas desaťročí bola pripútaná na lôžko a postupne rozpoznala svoje povolanie – „misiu utrpenia“. 2.8.1919 vstúpila do III. rádu sv. Františka čím ukázala úctu k_chudobe akou sa tento svätec rozhodol napodobňovať Ježišov život. Na sklonku života zažiarila už len oddanosťou a láskou. Utrpenie sa jej stávalo stále viac prostriedkom, kapitálom, ktorým zosilňovala svoju modlitbu za druhých. Tým sa pripodobňovala Pánovi Ježišovi a tak išla v_ústrety svojmu naplneniu. Dňa 5. októbra 1925 si ju Pán vzal do svojho nebeského kráľovstva. V_okamihu smrti sa ešte raz z_posledných síl modlí: „Ježišu, tebe žijem!“
7. marca v_r. 1999 ju blahorečil v_Ríme pápež Ján Pavol II. _Svätorečenie pápežom Benediktom XVI. nastalo 21. októbra v_r. 2012 v_Ríme.

Z_kázne diecézneho biskupa Rudolfa Grabera (+ 1992) na 50. výročie smrti Anny Schäfferovej

Je to neuveriteľné, že tu v_prvej štvrtine 20.storočia žije na vtedy ešte hornopfalckom sedliackom dvore jednoduché dievča; pádom do horúceho, vriaceho lúhu si zapríčiní utrpenie, ktoré ju vrhne počas plných 25 rokov na lôžko. Životný cieľ sa jej kruto zmeníꓼ avšak stále hlbšie preniká do tajomstva kríža: „Pane, s_čím sa ti mám poďakovať za tento vzácny dar, že ma nechávaš mať účasť na tvojom svätom kríži a zosielaš mi z_neho tak veľa triesok.“

Človek si nesmie myslieť, že by jej to všetko bolo padlo ľahko. Priznáva, že jej to niekedy padlo skutočne za ťažko práve pri obväzovaní rán. Ale myšlienka, že sa Bohu celkom ponúkla ako obeta, jej dodávala silu obstáť v_najväčších bolestiach.

Anna Schäfferová vošla ako zriedka duša do mystéria kríža. Naplnila to „s“_apoštola Pavla až do posledného, byť ukrižovaný s_Kristom (Rim 6, 6), a síce – a toto je to pravé tajomstvo – v_rovnakom zmýšľaní ako Kristus, ktorý „vydal seba samého ako výkupné za všetkých“ (1 Tim 2, 6). Anna Schäfferová chápala svoje utrpenie „ako spoluutrpenie na kríži Krista, ako zmiernu obetu za urážky, ktoré sú spôsobované Bohu, aby opäť uzmierila urazenú česť Božej Velebnosti a zachránila čo najviac duší.“ Anna Schäfferová neprišla na toto všetko samozrejme sama od sebaꓼ táto veľká úloha, táto nová úloha namiesto toho, aby šla do misií, jej bola určená nebom samým.

Kvôli hodnovernosti však nesmie človek v_živote našej Anny Schäfferovej prehliadnuť jedno. 25-ročné telesné utrpenie bolo predsa uľahčené zas aj vnútornými duševnými radosťami, ktoré jej boli darované z_tajomného styku so Spasiteľom, Matkou Božou, anjelmi a svätými: „Zjednotená s_Ježišom som v_každom čase šťastná. A aj keď moje telo drásajú bolesti, cítim tak v_srdci predsa akúsi blaženosť, ktorú nebudem môcť nikdy vysloviť.“

Vonkajšie utrpenia a vnútorné radosti sa navzájom vyrovnali. Ako to aj mohlo byť inak? Žiaden človek by nemohol taký dlhý čas znášať len bolesť a utrpenie. V_podstate je to dokonca tak, že sa samo utrpenie premieňa do hlbokej vnútornej radosti. Tak ako to povedali konciloví otcovia v_posledný deň koncilu vo svojom posolstve chorým a trpiacim na celom svete: „Vy neznámi bolesti, majte opäť odvahu! Vy ste uprednostnení v_Božom kráľovstve. Vy ste bratia trpiaceho Krista, a s_ním zachraňujete – ak chcete – svet.“

Pán je ochranca môjho života: Pred kým sa mám strachovať? {*} Verím, že uvidím dobrodenia Pánove v_krajine žijúcich.

Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. {*} Verím, že uvidím dobrodenia Pánove v_krajine žijúcich.

Bože, ty si svoju služobnicu, svätú Annu, ktorá bola skrze chorobu spojená s_utrpením Pána, urobil obdivuhodnou v_trpezlivosti a v_horlivej modlitbe. Prosíme ťa, daj, aby sme podľa jej príkladu zakúšali tvoju lásku v_protivenstvách života a vydávali svedectvo o_nádeji evanjelia.

Angelo Giuseppe Roncalli sa narodil v_Sotto il Monte (Bergamo) v_roku 1881. V_jedenástich rokoch vstúpil do diecézneho seminára pre klasické a filozofické štúdiá v_Bergame. Potom sa stal študentom Pontificio Seminario Romano. Za kňaza bol vysvätený v_roku 1904. Bol sekretárom biskupa Giacoma Mariu Radini Tedeschiho. V_roku 1921 začal svoju službu pre Svätú stolicu ako prezident Centrálnej rady pápežského diela pre ohlasovanie viery pre Taliansko. V_roku 1925 bol apoštolským vizitátorom a následne apoštolským delegátom v_Bulharsku. V_roku 1935 bol apoštolským delegátom v_Turecku a Grécku a v_roku 1945 apoštolským nunciom vo Francúzsku. V_roku 1953 sa stal kardinálom a bol vymenovaný za patriarchu Benátok. Po smrti Pia XII. bol v_roku 1958 zvolený za pápeža. Počas svojho pontifikátu zvolal Rímsku synodu, vytvoril komisiu pre revíziu kánonického práva a zvolal II. vatikánsky koncil. Zomrel večer 3. júna 1963.

Je zaujímavé, že Prozreteľnosť ma priviedla k_tomu, z_čoho vyrastalo moje kňazské povolanie, k_pastoračnej službe. Teraz sa cítim, že som naplno zaangažovaný v_priamej službe dušiam. V_skutočnosti som vždy tvrdil, že pre kňaza alebo duchovného tzv. diplomacia musí byť preniknutá pastoračným duchom, ináč nemá nijaký význam a obracia na smiech sväté poslanie. Teraz som postavený pred skutočné záujmy duší a Cirkvi vo vzťahu k_jej cieľu, ktorým je spása duší. Toto mi stačí a ďakujem za to Pánovi. Povedal som to v_Benátkach pri svätom Markovi v_deň môjho príchodu. Netúžim po ničom inom a nemyslím na nič iné ako zomrieť za duše, ktoré mi boli zverené. „Dobrý pastier dáva svoj život za ovce. Prišiel som, aby mali život a aby ho mali hojnejšie.“ Začínam svoju službu vo veku sedemdesiatsedem rokov, keď iní už svoju službu končia. Nachádzam sa teda už na pokraji večnosti. Ježišu môj, pravý pastier a biskup našich duší, tajomstvo môjho života a smrti je v_tvojich rukách a blízko tvojho srdca. Na jednej strane mám strach priblížiť sa k_poslednej hodine, na druhej strane dôverujem a pozerám pred seba každý nový deň svojho života. Cítim sa v_pozícii Ľudovíta Gonzágu. Pokračujem vo vykonávaní svojich povinností stále s_väčším úsilím, a pritom stále myslím na Božie milosrdenstvo. Tých pár rokov života, ktoré mi zostávajú, chcem byť svätým pastierom, naplno až do konca, ako blahoslavený Pius X., môj predchodca, ako ctený kardinál Ferrari, ako môj učiteľ Radini Tedeschi, pokiaľ žili. „Tak mi Pán Boh pomáhaj.“ V_týchto dňoch som čítal sv. Gregora a sv. Bernarda, obaja sa zaoberali vnútorným životom pastiera, ktorý sa nemá starať o_vonkajšie materiálne záležitosti. Môj deň musí byť celý ponorený do modlitby, modlitba je mojím dýchaním. Dávam si záväzok každý deň sa modliť celý pätnásťdesiatkový ruženec, odovzdávajúc tak Pánovi a Panne Márii – pokiaľ to bude možné v_kaplnke pred Najsvätejšou sviatosťou – potreby mojich detí, Benátok a celej diecézy: kléru, mladých seminaristov, zasvätených panien, verejných autorít a úbohých hriešnikov. Uprostred toľkého jasu, dôstojnosti a úcty, ktorá je mi preukazovaná ako patriarchovi a kardinálovi, cítim dve veľmi bolestivé rany. Veľmi slabé príjmy do pokladnice, zástup chudobných a nedostatočná podpora zamestnanosti. Pokiaľ ide o_príjmy z_oltára, nik mi nebráni zlepšiť podmienky tak, aby to bolo výhodné pre mňa aj pre mojich nástupcov. Dobrorečím však za túto tak často pokorujúcu chudobu Pánovi, i_keď občas privádza k_rozpakom. Ona mi pomáha lepšie sa pripodobniť chudobnému Ježišovi a svätému Františkovi a som si istý, že nezomriem od hladu. Blahoslavená chudoba, ktorá mi zaisťuje väčšie požehnanie pre všetko ostatné i_pre to, čo je v_mojej pastierskej službe dôležitejšie!

Kto vchádza bránou, je pastier oviec. Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas: {*} On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich.

A keď ich všetky vyvedie von, bude kráčať pred nimi a ovce pôjdu za ním, lebo poznajú jeho hlas. {*} On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich.

Všemohúci a večný Bože, ktorý si dal v_blahoslavenom pápežovi Jánovi zažiariť celému svetu príklad dobrého pastiera, na jeho príhovor daj, aby sme rozdávali s_radosťou plnosť kresťanskej lásky.

Duša je obrazom neba, lebo v_nej prebýva Pán. Telo však pochádza zo zeme, ktorú obývajú ľudia a zemské živočíchy. Preto potreby tela vhodne prispôsob hodinám modlitieb a buď pripravený nepodriadiť sa tým myšlienkam, ktoré ťa od Božieho diela odtŕhajú.

Maj čas na skryté modlitby, lebo Boh vidí v_skrytosti a odmení ťa na verejnosti. Maj prehojnú túžbu po najlepšom spôsobe žitia, aby si v_deň núdze našiel uložené bohatstvá. V_striedaniach vyskytujúcich sa služieb spájaj povzbudivé a potešujúce slová s_telesnou prácou, aby si tým, ktorým posluhuješ, dokazoval súčasne svoju lásku, aby tak tvoja služba bola milá ako niečo, čo je spríjemnené soľou. Tebe priliehajúce práce nijako nedávaj urobiť druhému, aby totiž mzda nebola tebe odňatá a daná inému a aby po tvojom ponížení iný si tvojím bohatstvom pripravil slávu pre seba.

Obávaj sa, akoby ťa Boh pozoroval, zneužívania, ktoré pochádza z_uprednostňovania a pohŕdania, aj keď služby, ktoré vykonávaš, sa ti zdajú byť menejcenné. Veľký je čin preukázanej služby a ním sa získava nebeské kráľovstvo. Je totiž sieťou čností vtedy, keď v_sebe nesie všetky Božie príkazy. A prvá zo všetkých, ktorú v_sebe zahŕňa, je poníženosť, lebo tá je ploditeľkou každej čnosti a prináša hojnosť dobra. Vtedy je tu ono: bol som hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť, bol som pocestný a chorý a vo väzení a poslúžili ste mi.

A najviac vtedy, keď sa patričné úlohy poskytujú v_poníženom duchu, bez povýšenectva, bez hnevu a šomrania. Buď napodobňovateľom tých, čo správne žijú, a ich činy si zapíš do svojho srdca. Želaj si byť z_počtu tých nemnohých. Lebo dobro je zriedkavé, a preto je málo tých, ktorí by vchádzali do nebeského kráľovstva. Mnohí totiž pristupujú k_svätému a zbožnému druhu života, ale máloktorí nesú jeho jarmo. Nebeské kráľovstvo je totiž pre násilníckych, a násilníci sa ho zmocňujú, to sú slová evanjelia. Násilím nazvalo trýznenie tela, ktoré znášajú Kristovi učeníci s_lahodnou dobrovoľnosťou, keď svoju vôľu a telesné pohodlie odháňajú a zachovávajú všetky Kristove príkazy.

Preto ak sa chceš zmocniť Božieho kráľovstva, urob sa násilníckym a svoju šiju vlož do jarma Kristovho súženia.

Nech vám Boh dá poznať Kristovu lásku, presahujúcu každé poznanie. {*} Aby vás naplnila Božia plnosť celá.

Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. {*} Aby vás naplnila Božia plnosť celá.

Ant. na Benediktus: Po tom poznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.

Ant. na Magnifikat: Bol som hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť. Čokoľvek ste urobili jednému z_mojich najmenších bratov, mne ste to urobili, hovorí Pán.

Dobrotivý Bože, svätého Serafína si obdaril mnohorakým darom svojho Ducha a tak si nám zanechal obdivuhodné svedectvo Kristovho bohatstva. Na jeho príhovor daj aj nám, aby sme rástli v_tvojej múdrosti a verne kráčali podľa pravdy evanjelia.

Z_diela blahoslaveného kňaza Honoráta Reč na slávnosť Všetkých svätých

(Antológia spisov Honoráta Kožmińského, časť 1, Varšava 1981, str. 206-207; porov. Analecta OFMCap. 104 [1988], str. 440-441)

Ani jeden svätý nevystupoval hore po ružovom koberci, nevtláčal si na hlavu korunu zemskej slávy v_smiechu a vo veselosti. Všetci prešli cestu kríža s_tŕňovou korunou na hlave, prostredníctvom tisícich trápení v_práci a únave. Isteže boli šťastní, pretože boli dotknutí Božou milosťou a požívali chvíľky nebeskej radosti, cítili, že sú zohrievaní láskou Ježišovho srdca, cez hmly rozpoznávali budúcnosť, slávu, blaženosť a nekonečnú radosť. Nepoznali šťastie na zemi, naopak, k_nemu sa správali s_odstupom, vyhýbali sa mu a utekali od neho, keď ich napádalo, a chveli sa pred ním viac ako pred krížom. Ale zdvíhali ruky ku krížu ako k_útočisku spásy.

Keď si raz vyvolili cestu kríža, nechceli ju viac opustiť. A Boh nebol skúpy v_rozdávaní krížov pre nich, lebo on pozná cenu utrpenia pre dokonalosť. Keď raz náš božský Spasiteľ povedal učeníkom o_krutej smrti, ktorú očakával, sv. Peter s_prílišnou láskou a s_bolesťou v_srdci odmietol myšlienku na utrpenie Majstra slovami: „Pane, to sa ti nesmie stať.“ Pán sa obrátil a povedal Petrovi: „Choď mi z_cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské.“

Kto uvažuje podľa Boha, nebojí sa kríža ani nad ním nenarieka, chápe, že on je jediná nádej, jediná prístupová cesta do neba, jedinečný prostriedok posväcovania, prameň každej milosti a prostriedok na získanie najvyššieho stupňa nebeskej slávy.

Satan klame svoje obete svetským šťastím, ponúka pohár otrávených potešení. Naopak, Boh ponúka kríž ako klenotnicu nevypočítateľných pokladov radostí ducha a večnej blaženosti. A pretože sa svätí stali ochotnými kríž prijať, už nechceli byť od neho odlúčení. Žijú i_zomierajú s_ním a na ňom. Ich každodenným chlebom boli utrpenia, boje, pokušenia, chvíle duchovnej suchoty, prenasledovania, hlad a nedostatok, protivenstvá každého druhu.

Naprieč púštnym pieskom pod páliacim slnkom, uprostred balvanov i_strmín, v_nástrahách nepriateľa a tisícoch iných nebezpečenstiev vždy sa držali Boha verne a vytrvalo, bez zastavovania sa, bez pozerania dozadu, bez šomrania proti Bohu pre nedostatok časných potešení, bez oplakávania zvolenej cesty, vždy spokojní, dôverujúci, odvážni a smelí.

Svätí, ktorí pred nami znášali tieto súženia, teraz sú blažení. Boh vysušil ich slzy, odňal im ich utrpenia a vyznamenal ich korunou slávy i_palmou mučeníctva. A zjavil sa im tvárou v_tvár. Všetky tie slzy, všetky tie bolesti boli cestami k_oblečeniu kráľovského rúcha a k_nádhernej korune. Prečo? Pretože boli vytrvalí. Pán Ježiš povedal: „Vytrvali ste spolu so mnou pri všetkých mojich utrpeniach a ja vám ustanovujem kráľovstvo.“

Vytrvalosť je milosťou medzi milosťami. Je všetkým, je dôležitejšou hodnotou. Bez nej by neboli dospeli k_nijakému zo všetkých svätých činov. Bez nej je márne každé úsilie.

K_vytrvalosti sú potrebné predovšetkým dve veci: silná a živá viera a súcit konať tak, ako a nakoľko ukladá viera.

Dovŕšte moju radosť, zmýšľajte rovnako, rovnako milujte, buďte jedna duša a jedna myseľ, každý nech pokladá druhých za vyšších od seba. {*} Nech nik nehľadí na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných.

Ujímajte sa slabých, ku všetkým buďte zhovievaví, vždy sa usilujte o_dobro medzi sebou i_voči všetkým. {*} Nech nik nehľadí na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných.

Ant. na Benediktus: Jedine kto miluje, poučuje a vedie svojich učeníkov, je ako dobrý pastier.

Láskavý Bože, blahoslavenému kňazovi Honorátovi si sa rozhodol dať ducha na udržanie lásky k_dušiam, aby ich zmieril s_tebou. Udeľ nám na jeho orodovanie možnosť pocítiť sladkosť tvojho odpustenia a zjednotenia sa s_tebou v_dokonalej láske.

Nemálo som sa čudoval tomu, že vaši predstavení zverili túto záležitosť učencom, ktorým to nepatrí. Kde ide o_spory alebo veci svedomia, je iste chvályhodné poradiť sa s_právnikmi alebo teológmi a držať sa ich názoru. Ale o_dokonalosti života sa treba poradiť iba s_tými, ktorí sa sami k_nej hlásia. Odporúča sa to pre veľmi vážny dôvod, pretože učenci sa nemôžu o_dokonalosti života vyjadriť ani mať o_nej lepšiu mienku. Celkom zreteľne svedčí o_tom zistená skutočnosť, na čo sa zameriavajú a ako sa prejavujú ich skutky. Ani o_evanjeliových radách nie je potrebné pýtať si radu od cudzích, to jasne poukazuje na prejav slabej viery, treba uvážiť, či ich treba prijať a či ich možno zachovávať.

Božie rady totiž nemôžu byť iné ako dobré ani ťažké na zachovávanie, iba ak ľuďom neveriacim alebo Bohu málo dôverujúcim, pretože tie rady sú stavané na základe poznania ľudských schopností. Veď ten, čo radu dal, dá tiež pomoc na jej zachovávanie, pretože on môže všetko. A naopak, sám človek nemôže dať zo seba nijakú dobrú radu, aj keby chcel, aby bola dobrá, lebo svojou vlastnou prirodzenosťou je zlý. O_čo viac ten, ktorý je dobro samo, bude chcieť i_môcť dať rady tým, čo ho nasledujú, aby mali v_dobrom úspech.

Ak chce niekto Kristovu radu k_vyššej dokonalosti nasledovať, nech ju nasleduje. Niečo viac ako ona nebolo dané ani mužom, ani ženám. A Kristus mu pomôže, aby to šťastne dokázal, tak ako pomohol toľkým iným, ktorí ho nasledovali. Ak sa však chce pridŕžať rady učencov bez ducha, nech sa skôr usiluje mať dobré príjmy, aby mohol vyskúšať, či tieto príjmy platia na oboch stranách viac ako zrieknutie sa všetkého podľa Pánovej rady.

Keď však vidíme nejaké nedostatky v_kláštoroch chudobných žien, uvážme, že sa to skôr stáva preto, že túto chudobu znášajú proti svojej vôli, a nie podľa Božej rady. Ani ja nechválim každú chudobu, ale iba takú, ktorú znášame trpezlivo pre lásku k_nášmu ukrižovanému Vykupiteľovi, a o_to viac takú chudobu, po ktorej túžime a ktorú dobrovoľne prijímame z_lásky k_nemu. Lebo keby som inakšie zmýšľal alebo veril tomu s_určitou výhradou, necítil by som sa príliš istý vo viere. Ale ja v_tom všetkom dôverujem Kristovi a pevne verím, že jeho rady sú najlepšie, pretože sú božské. A hoci by ma aj neviazali pod hriechom, jednako dokonalejší je ten, čo nimi viazaný nasleduje Krista, ako ten, čo bez viny nemá o_ne záujem. Hovorím, že zaväzujú v_tom, že človeka nabádajú k_dokonalosti a tým ho robia svätejším a milším Bohu. Nazdávam sa teda, že blahoslavení, ako Pán hovorí, sú chudobní v_duchu, totiž dobrovoľne, ako som sám spoznal, hoci viac verím Bohu ako vlastnej skúsenosti.

Pán nech dá vašim predstaveným toľko svetla, aby dokázali pochopiť túto pravdu a ju uskutočňovať a aby neverili tým, čo tvrdia opak z_nedostatku svetla, buď preto, že neveria, alebo nikdy neskúsili, aký dobrý je Pán k_tým, čo mu slúžia, čo ho milujú a z_lásky k_nemu sa zriekajú všetkých svetských vecí, ktoré nie sú potrebné. Lebo takíto ľudia sú nepriateľmi Kristovho kríža a neveria v_slávu, ktorá predsa čoskoro bude nasledovať.

Ďalej nech Pán dá vašim predstaveným, aby nepochybovali o_takej zrejmej pravde a neprijímali radu od hocikoho, ale iba od tých, čo vážne nasledujú evanjeliové rady. Lebo hoci tí, čo zachovávajú prikázania, ktorými sú viazaní, budú spasení, predsa vôbec nevidia do iných vecí jasnejšie, ako do tých, ktoré konajú. A nech je ich rada akokoľvek dobrá, predsa len rada nášho Pána Ježiša Krista bude lepšia, lebo on s_týmto darom poskytuje aj pomoc na jeho uskutočnenie a napokon odmeňuje tých, ktorí celú svoju dôveru vkladajú do neho, a nie do vecí pozemských.

Boh si vyvolil tých, čo sú vo svete chudobní, aby boli bohatí vo viere a dedičia kráľovstva. {*} Ktoré prisľúbil tým, čo ho milujú.

Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj čo máš, a rozdaj chudobným a budeš mať poklad v_nebi. {*} Ktoré prisľúbil tým, čo ho milujú.

Ant. na Benediktus: Prúdom milostí napájal ľud a prijal slávnostné rúcho na dovŕšenie svätosti.

Ant. na Magnifikat: Žil v_tele, ale nechal sa viesť duchom. Na zemi po ničom netúžil a stále myslel iba na veci nebeské.

Dobrotivý Bože, svätého Petra z_Alcantary si vyznačil darom obdivuhodnej kajúcnosti a hlbokej kontemplácie; pre jeho zásluhy udeľ nám milosť, aby sme si ustavičným sebazapieraním zaslúžili účasť na nebeskej blaženosti.

Láskavý Bože, ktorý si skrze blahoslaveného biskupa Jakuba obnovil apoštolského ducha evanjelizácie, dopraj na jeho príhovor, aby tvoja Cirkev vždy dostávala nové dary viery a svätosti.

Sv. Ján z_Capestrana sa narodil v_mestečku Capestrano v_Abruzách (stredné Taliansko) v_roku 1386. V_Perugii vyštudoval právo a istý čas pôsobil ako sudca. Padol do zajatia a bol uväznený počas nepokojov v_kraji. Vtedy prežil hlbokú duchovnú krízu a potom konverziu. Vstúpil do Rádu menších bratov, stal sa kňazom a vyhľadávaným kazateľom. Rovnako ako jeho blízky priateľ Bernardín zo Sieny, s_ktorým sa počíta medzi štyri tzv. »stĺpy observancie«, neúnavne apoštolsky pôsobil v_Taliansku, neskôr tiež v_ďalších európskych krajinách, aby upevňoval kresťanské mravy alebo dišputoval s_tými, čo sa vzdialili od učenia Cirkvi. Dvakrát, v_rokoch 1451-52 a 1454, pri svojej misii k_husitom navštívil Čechy a Moravu, kde založil domy v_Brne, Olomouci a Opave. Pri svojej ceste na sever od Álp založil 8. septembra 1452 na kapitule vo Viedni prvnú observantskú rakúsko-česko-poľskú provinciu. Má veľkú zásluhu na zhromaždení kresťanského vojska a víťazstve nad Turkami v_bitke pri Belehrade 22. júla 1456. Zomrel 23. októbra v_tom istom roku v_Iloku v_Chorvátsku. Svätorečený bol 16. októbra 1690 pápežom Alexandrem VIII., dňa 10. februára 1984 bol Jánom Pavlom II. menovaný patrónom vojenských kaplánov. Od roku 1738 je tiež patrónom a ochrancom mesta Brna.

Milosrdný Bože, ty si povolal svätého Jána Kapistránskeho, aby v_krušných časoch posmeľoval kresťanský ľud; prosíme ťa, aj nám poskytuj bezpečnú ochranu a svoju Cirkev zachovaj v_trvalom pokoji.

Bojovník Kristov vznešený

slovom i_činmi na zemi,

už v_tvojich časoch posledných

býval si slávny idol.

Ty krížom Turkov zaháňaš,

nemocným zdravie navraciaš,

tým silu krížom nalievaš,

ktorých si z_prachu zdvihol.

Nuž, odpustenie vypros nám,

hlbokej vrúcnej viery plam,

by zákon Kristov chránil nás,

čo v_tvojej láske vždy bol.

Vzývajme Krista, Otca s_ním

aj s_Duchom ich vždy spoločným:

jediný Bože v_Trojici,

chráň vždy nás teba prosiacich. Amen.

Tí, čo sú povolaní k_Pánovmu stolu, majú odstrániť akúkoľvek špinu či nečistotu chýb a žiariť plným príkladom chvályhodného mravného života. Majú žiť v_čestnom spoločenstve, aby boli ako soľ zeme pre seba i_pre iných a jasným rozlišovaním osvecovali ako svetlo sveta ostatných. Majú pochopiť, že ich vynikajúci učiteľ Kristus Ježiš nielen apoštolom a učeníkom, ale aj všetkým nástupcom, kňazom a klerikom prízvukoval: „Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali.“

Ľudia naozaj pošliapu ako bezcenné blato nečistý a špinavý klérus, slizký od špiny nerestí a zapletený do pút hriechov, v_presvedčení, že už nie je na nič ani pre seba, ani pre iných, lebo ako hovorí Gregor: „Ak sa opovrhuje životom niekoho, nechýba veľa, aby sa pohrdlo aj jeho kázaním.“

„Ale starší, ktorí sú dobrými predstavenými, zasluhujú si dvojnásobnú úctu, najmä tí, čo sa namáhajú pri slove a vyučovaní.“ Áno, dobrí kňazi požívajú dvojnásobnú úctu, vecnú totiž a osobnú, alebo časnú a zároveň duchovnú, alebo konečne prechodnú i_večnú. Lebo aj keď bývajú na zemi a sú zviazaní prirodzenými putami so smrteľnými tvormi, oni sa svedomite usilujú prebývať s_anjelmi v_nebi, aby boli milí Kráľovi ako rozumní služobníci. Preto ako slnko, čo vychádza svetu na Božej oblohe, „nech tak svieti svetlo“ kléru „pred ľuďmi, aby videli“ ich „dobré skutky a oslavovali Otca, ktorý je na nebesiach“.

„Vy ste svetlo sveta.“ Lebo ako ani svetlo nesvieti samo sebe, ale rozlieva svoje lúče navôkol a prežaruje všetko, na čo dopadá, tak vynikajúci život čistých a spravodlivých klerikov osvecuje a rozjasňuje žiarou svätosti tých, čo na nich hľadia. Preto ten, kto je poverený starosťou o_iných, musí na sebe ukázať, ako si majú iní počínať v_Pánovom dome.

Nezadrž slovo v_jeho čase a neskrývaj svoju múdrosť za jej krásu. {*} Lebo múdrosť poznať podľa slova a rozumnosť z_odpovedí jazyka.

Hlásaj slovo, naliehaj vhod i_nevhod, usvedčuj, karhaj a povzbudzuj so všetkou trpezlivosťou a múdrosťou. {*} Lebo múdrosť poznať podľa slova a rozumnosť z_odpovedí jazyka.

Ježišu, Spasiteľu náš,

koruna slávy v_nebesiach,

láskavú svoju nakloň tvár

k_tým, ktorí teba dnes prosia.

Veď vyznávač tvoj vznešený

sa zaskvel novou jasnosťou,

dnes spomíname ho aj my,

tvoj ľud, výročnou slávnosťou.

On každou svetskou rozkošou,

tak nestálou, vždy pohŕdal

a za to v_kruhu anjelov

odmenu večnú obdržal.

Láskavo daj nám, kiež aj my

kráčame v_jeho šľapajach,

na jeho mocné prímluvy

chráň nás vždy v_hriešnych nástrahách.

Vzdávame tebe, Ježišu,

i_Otcu úctu najvyššiu,

i_Duchu, ktorý teší nás

po všetky veky v_každý čas. Amen.

Ant. na Benediktus: Kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v_Bohu.

Nech Cirkev plesá radosťou,

že Pán ju chráni milosťou,

nech novým spevom preto ctí

toho svätca prednosti.

Kristov bojovník mohutný,

chudobný, čistý, poslušný,

hrdinské skutky vykonal,

keď falošný svet pošliapal.

Bol zbožný, cudný, pokorný,

Kristove ctil si zákony,

životom svojím príklad dal,

skvelými činmi, slovom plál.

Ježišu, spása veriacich

i_nádej teba chváliacich:

keď tento muž tak sväto žil,

kiež bys’ nám viny odpustil.

Nech teba, Kriste, ľudstvo ctí

za nespočetné milosti,

bo v_cieli nášho závodu

záslužnú dávaš odmenu. Amen.

Ant. na Magnifikat: Tvoje meno chcem zvestovať svojim bratom a uprostred zhromaždenia chcem ťa velebiť.

BL. MÁRIE OD JEŽIŠA MASIE FERRAGUTOVEJ A SPOLOČNÍC, PANIEN A MUČENÍC, ČLENIEK 2. RÁDU

Sestry klarisky kapucínky Mária od Ježiša, Mária Veronika, Mária Felicita, Izabela Calduchová a Milagros Ortellsová, verné svojmu rehoľnému zasväteniu, obetovali životy pre svedectvo viery a získali tak dvojitú korunu panenstva a mučeníctva počas náboženského prenasledovania Cirkvi za občianskej vojny v_Španielsku roku 1936. Pápež Ján Pavol II. ich 11. marca 2001 blahoslavil súčasne s_Auréliom z_Vinalesa a spoločníkmi z_kapucínskeho rádu. Za tých istých okolností zomrela a bola blahorečená aj ich štvrtá sestra Jozefa, bosá augustiniánka, a matka všetkých štyroch sestier Mária Terézia Ferragutová-Roigová.

Aká evanjeliová hĺbka týchto Pánových slov podnecovala mučenice: „Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.“ A zvíťazili. Lebo sa nespoliehali samy na seba, ale na Pána: Kto miluje svoj život, stratí ho. Tomu sa dá rozumieť dvoma spôsobmi: To znamená: Kto miluje svoju dušu, stratí ju. Nemiluj ju, aby si ju nestratil. Prvý spôsob chápania chce povedať: Ak ju miluješ, strať ju... Tu ju zasej a v_nebi ju zožneš. Ak roľník nestratí zrno tým, že ho zaseje, nebude ho milovať v_žatve. Druhý spôsob chápania chce povedať: Nemiluj ju, aby si ju nestratil. Tí, čo sa boja zomrieť, svedčia o_tom, že milujú svoj život. Keby mučeníci takto milovali svoj život, iste by ho stratili. Načo by to bolo, keby si uchovali dušu v_tomto živote, ale stratili by ju pre budúci život? Aký úžitok by sme mali z_toho, keby sme držali dušu na zemi, ale stratili ju pre nebo? Držať ju tu? Žili by až do dnešného dňa, keby zapreli Krista, aby si udržali dušu v_pozemskom živote, či by ju nestratili potom, pri odchode z_tohto života?

Keďže však Krista nezradili, odišli z_tohto sveta k_Otcovi. Hľadali Krista tak, že ho vyznávali; a získali ho, keď zomreli. Zo straty života bol veľký zisk. Stratili zrno a odmenou bolo korunovanie. Tešia sa zo života bez konca.

„Kto stratí svoju dušu pre mňa, nájde ju.“ Hovorí: Pre mňa...V tom to spočíva. Kto ju stratí, ale nie ľubovoľne, akýmkoľvek spôsobom, lež „pre mňa“. O_tom hovorili už slová prorokov: „Pre teba sme každý deň vedení na smrť.“ Človek sa nestáva mučeníkom na základe utrpenia, ale na základe dôvodu utrpenia.

Na Kalvárii boli tri rozličné kríže. Kristus bol ukrižovaný medzi dvoma zločincami. Kristus medzi nimi jedného korunoval pre vyznanie viery, ale druhého nie pre rúhanie. Na otázku „Prečo bol ukrižovaný Kristus?“ dostávame odpoveď: „Pre nás.“ Mučeníci hovoria: „Ty si zomrel pre nás a my pre teba.“ Ale on zomrel pre nás, aby nám poskytol dobrodenie, keď však my umierame pre neho, tak nie preto, aby sme mu poskytli nejaké dobrodenie. Preto v_prvom aj v_druhom prípade cieľom sme my. Čo vychádza z_neho, prichádza k_nám. A čo sa v_nás deje pre neho, vracia sa k_nám. Pán nepotrebuje moje dobrá. Moje dobrá sú tebou darované dobrá. Ten, od koho prichádza každé dobro, nemôže nejaké dobro potrebovať.

On nám dal prirodzené jestvovanie, dal nám dušu, aby sme žili, dal nám intelekt, aby sme rozumeli, dal nám potravu na udržovanie smrteľného života, dal nám zdroje svetla na nebi i_pramene na zemi. Ale toto všetko je spoločným darom pre dobrých i_pre zlých. Ak teda toto dáva aj zlým, nevyhradzuje nič zvláštneho pre dobrých? – Áno, vyhradzuje. A čo je to? To, čo oko nevidelo, čo ucho nepočulo a čo ani do srdca človeka nevystúpilo. Do srdca človeka totiž vstupuje len to, čo v_ňom už predtým bolo. Srdce má teda vyššie bytie než to, čo doň vstupuje. Boh pre teba nepripravil to, čo vstupuje do srdca, ale to, kam smeruje tvoje srdce. Oko to nevidí, lebo to nemá farbu, ucho to nepočuje, lebo to nie je zvuk; rovnako to nevstupuje do srdca človeka, lebo to nie je pozemská myšlienka. Takto teda chápte onú vetu: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do srdca človeka nevstúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“

Čo je to teda, čo Boh vyhradzuje iba dobrým? Našu odmenu veľmi stručne defi nuje prorok: „Ja budem ich Bohom a oni budú mojim ľudom.“ Boh nám za odmenu sľubuje sám seba. Môžeš nájsť iného lepšieho? Keby nám sľúbil zlato, mal by si z_toho radosť. Ale keď sľúbil sám seba, ty si z_toho smutný? Ak boháč nemá Boha, čo vlastne má? – Nežiadajte Boha o_nič iného než o_neho samého. Nebojte sa, že budete mať nedostatok. Apoštol Filip v_evanjeliu hovorí: „Pane, ukáž nám Otca, to nám postačí.“

Prečo sa teda divíte, že mučeníci toľko vytrpeli, aby získali Boha? Pozrite na tých, čo sa vystavujú nepriazni počasia i_mnohým nebezpečenstvám, sú ochotní mnoho vytrpieť, aby získali zlato. Aj oni zlatu hovoria: Pre teba sme každý deň vedení na smrť. Kristus však svojim mučeníkom odpovie: Ak ste umreli pre mňa, nájdete mňa i_seba. Zlato však povie chamtivcom: Ak zomriete kvôli mne, stratíte seba i_mňa. Keď teda milujeme a nasledujeme Krista, nie je to nadarmo. Keď naša láska k_mučeníkom je verná, nebude zbytočná, lebo raz spolu s_nimi budeme žiť bez konca.

Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. {*} Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v_onen deň dá Pán, spravodlivý sudca; a nielen mne, ale aj všetkým, čo milujú jeho príchod.

A vôbec všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Preň som všetko stratil a pokladám za odpadky, aby som získal Krista, aby som poznal jeho, moc jeho zmŕtvychvstania a účasť na jeho utrpení tým, že sa mu pripodobním v_smrti. {*} Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v_onen deň dá Pán, spravodlivý sudca; a nielen mne, ale aj všetkým, čo milujú jeho príchod.

Všemohúci večný Bože, ty si ozdobil blahoslavenú Máriu od Ježiša a spoločnice zdvojeným víťazstvom panenstva a mučeníctva; na ich príhovor nám dopraj, aby sme vytrvali v_opravdivej láske a poznali moc Kristovho zmŕtvychvstania,

Všemohúci a večný Bože, ktorý si blahoslaveného Bonaventúru spravil symbolom čnosti poslušnosti a lásky k_blížnemu, dopraj nám, prosíme, aby sme na jeho príhovor a podľa jeho príkladu, oddaní tvojim prikázaniam, radostne postupovali na ceste duchovnej dokonalosti.

List svätého Angela pátrovi Jozefovi Antonovi z_Janova, spolubratovi kňazovi, pre duchovné vedenie

Pri čítaní vášho zbožného listu som si uvedomil, že naša myseľ uvažuje a hovorí, ale málo alebo vôbec sa naša vôľa neprikláňa k_pochopeniu, čo hovorí sv. Pavol: „... aby si nik nemyslel o_sebe viac, ako myslieť treba, ale zmýšľajme triezvo“, a to je žiť a mrieť s_praktickými skutkami viery, nádeje, lásky a konaním pokánia „a pokoj Kristov prevýši každú chápavosť, vaše srdce i_myseľ“.

Pokoj sa mieša so základom pokory. Pokora ducha je nutná sama od seba. Veď Kristus „začal konať a učiť“: „vyšiel som od Otca a prišiel som na svet“, „nie preto, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal“ a „dokonať jeho dielo“. „Preto nehľadám svoju slávu“, „ale vôľu toho, ktorý ma poslal“. „A strávil celú noc v_modlitbe s_Bohom“, „pričom mu pot stekal na zem ako kvapky krvi“. Božský Učiteľ Kristus dal nám ostatným rímskym katolíkom model, ako by sme mali konať v_chudobe a pokore ducha, „vezmi odo mňa tento kalich. No nie čo ja chcem, ale čo ty.“ „A bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť... z_toho, čo vytrpel, naučil sa poslušnosti.“

Takisto jeho najsvätejšia Matka, ktorá zásluhou večného Otca bola povýšená na materstvo tomu istému Najvyššiemu Bohu a svojmu jednorodenému Synovi, pre poctu, že sa stala prirodzenou matkou Ježiša Krista, ona, preniknutá Svätým Duchom, zvolala: „Velebí moja duša...“ A dôvod: „lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice... zosadil mocnárov...“ A Božiemu poslovi odpovedá: „nech sa mi stane podľa tvojho slova.“

Ak chcete uspokojiť svojho ducha, lebo v_tom spočíva pravá pokora, netúžte po svojej sláve, ale vo všetkom vašom konaní zachovávajte desať prikázaní, predpisy našej matky Cirkvi, Bohu dané sľuby vo vašom povolaní a rady v_presvätom evanjeliu, na ktoré Cirkev poukazuje, z_ostatného najviac to, čo chce Boh, a to zjednotiť sa a s_oddaným srdcom i_opravdivosťou hovoriť: „Otče náš, ktorý si na nebesiach, buď vôľa tvoja ako v_nebi, tak i_na zemi.“ V_inom vám z_mojej strany nemôžem poslúžiť, okrem našich modlitieb a obiet. Modlite sa k_Bohu za mňa, aby mi udelil vytrvalosť až do smrti.

P. S.: Hovorím to so všetkou úprimnosťou. Dať voľné priechody tomu, čo mi Boh vnukne. Boh neprikazuje nemožné veci, ale keď prikazuje, tak povzbudzuje, aby si vykonal to, čo môžeš, a aby si prosil o_to, čo nemôžeš, snaž sa, aby si mohol, preukazuj silné a neochvejné stránky a niekedy sa zriekni toho, čoho si sa predtým nezriekol.

Všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána. {*} Aby som poznal Krista, moc jeho zmŕtvychvstania, aby som mal účasť na jeho utrpení.

Žime podľa pravdy a v_láske všestranne vrastajme do toho, ktorý je hlavou, do Krista. {*} Aby som poznal Krista, moc jeho zmŕtvychvstania, aby som mal účasť na jeho utrpení.

Ant. na Benediktus: Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku jedni k_druhým.

Všemohúci Bože, ty si dal svojmu kňazovi svätému Angelovi milosť povolávať hriešnikov na pokánie prostredníctvom kázania a zázrakov; pre jeho zásluhy a na jeho príhovory nám udeľ, aby sme primerane oplakávali svoje hriechy a zaslúžili si dosiahnutie večného života.

Bože, svetlo veriacich a život spravodlivých, tvoj Syn nás vykúpil smrťou a zmŕtvychvstaním; prosíme ťa, buď milostivý našim zosnulým bratom a sestrám, ktorí verili v_tajomstvo nášho vzkriesenia, a udeľ im radosti večnej blaženosti.

„Ježiš, pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti“ (Jn 13, 1)

Čo je láska? Aký je zmysel tohto slova, ktoré neprestajne vyslovujú pery toľkých ľudí? Aké tajomstvá toto slovo obsahuje? Každý „lásku“ pozná a každý vie, čo znamená „milovať“, ale máloktorí sú schopní dotknúť sa skutočnej podstaty lásky. Pretože sa však príčina dá spoznať zo svojich dôsledkov, poviem, že láska je akousi náklonnosťou alebo príjemnou príťažlivosťou, ktorá podnecuje k_zjednoteniu, ba dokonca k_stotožneniu s_milovanou osobou. Láska je silnejšia ako smrť. A keď vznikne pravá a čistá láska, priťahuje navzájom duše nerozlučiteľnými putami. Preto apoštol Pavol hovoril: „Kto nás odlúči od Kristovej lásky? (...) Žiadne stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v_Kristovi Ježišovi.“

Chcete, bratia moji, obsiahnuť silu lásky? Zoberte do rúk kríž! Kontemplujte jeho sčerneté, rozdrásané a zlomené telo; pohliadnite do tváre Človeka-Boha, beztrestne opľuvanej a zničenej. A opýtajte sa ho – ak to náhodou neviete_–, čo bolo príčinou takého hrozného zármutku. Rýchlo a bez pochyby spoznáte, že Kristus toto všetko znášal len z_lásky k_ľuďom, z_lásky k_nám všetkým. Ó, veľká čnosť lásky! Kto by pochyboval o_tvojej všemohúcnosti, keď si skutočne uvedomí, akým spôsobom a k_čomu si priviedla Pána?!

Všemohúca láska Boha, ktorá pre spásu ľudí vykonala toľko zázrakov, mohla tak vykonať ešte oveľa väčšie veci pre naplnenie tajomstva vykúpenia. Vznešenosť lásky! Ona nielen presvedčila nášho Boha, aby zostúpil z_nebies, a vydala ho trápeniam, krížom a mučeniu, ale aj – pre svoju nekonečnú múdrosť – nevýslovným spôsobom zariadila, čo bolo treba vymyslieť, aby mohol Boh so stvoreniami udržiavať dokonalú jednotu a také stotožnenie, nad ktoré nikto nemôže vymyslieť väčšie. Spôsob, vďaka ktorému mohol Ježiš takpovediac pravdivo a skutočne zostať navždy s_nami.

Kvôli tomu ustanovil obdivuhodnú sviatosť Eucharistie. Z_lásky k_nám ju vymyslel a na znak svojej pravej a nekonečnej lásky voči nám ustanovil, aby trvala až do konca vekov. Takou podivuhodnou sviatosťou, modlí sa Cirkev neprestajne, „nám bol daný dôkaz budúcej slávy“.

Keď však večná sláva blahoslavených povstáva z_plodov večnej lásky Najvyššieho dobra voči ľuďom a keď tvrdíme, že sviatosť Eucharistie je dôkazom našej budúcej slávy, spoznávame, že tento dôkaz je potvrdením lásky Boha k_nám. Ó, milovaný Boh! Ó, vzácny dôkaz! Ó, nevýslovná sviatosť, ktorá spájaš Boha s_ľuďmi!

Toto je skutočné bratstvo, ktoré nikdy nemôže byť znesvätené svárom, tí, ktorí vyliatím krvi nasledovali Pána. {*} Pohŕdajúc kráľovským dvorom, vstúpili do nebeského kráľovstva.

Hľa, aké je dobré a milé, keď bratia žijú spolu. {*} Pohŕdajúc kráľovským dvorom, vstúpili do nebeského kráľovstva.

Večný Bože, ktorý si blahoslaveným mučeníkom Alfonzovi a spoločníkom dal vieru, aby mohli v_duchu znovuzrodenia svedčiť o_Kristovi, daj prosíme, aby sme posilnení ich príkladom, mohli žiť silní vo vyznávaní tvojho mena.

Narodil sa koncom roka 1265 a už ako mladík bol prijatý do Rádu menších bratov. Dňa 17. marca 1291 bol vysvätený za kňaza. Študoval v_Oxforde a Paríži. Potom vyučoval na univerzitách v_Cambridgei, Paríži a Kolíne. Bohoslovie študoval s_najväčším zanietením a vydal mnoho kníh o_teológii a filozofii. Vyhlasoval sa za horlivého ohlasovateľa tajomstva vtelenia Slova, najzanietenejšieho zástancu Nepoškvrneného počatia preblahoslavenej Panny Márie a za obrancu najvyššej autority pápeža. Dňa 23. júna 1303, keď odmietol potvrdiť knihu francúzskeho kráľa Filipa IV. Pekného proti pápežovi Bonifácovi VIII., bol poslaný do vyhnanstva. V_Kolíne sa zo všetkých síl pustil do práce učiteľa. Tam 8. novembra 1308 predčasne zomrel. Kresťanské čnosti, ktorými tento učiteľ teológie oplýval, mu už za života priniesli povesť svätosti. Onedlho po jeho smrti sa začal jeho kult šíriť nielen v_serafínskom ráde, ale aj v_Kolíne a Nole. Toto uctievanie potvrdil blahorečením pápež Ján Pavol II. 6. júla 1991.

Hovorí sa, že stav lásky je ten, ktorým máme Boha v_láske. Boh by sa však dal milovať aj akousi súkromnou láskou, na základe ktorej milujúci nechce mať spolumilujúceho (podobne ako žiarlia tí, ktorí milujú ženy). Takýto stav by však nebol ani správny, ani dokonalý.

Nebol by správny, pretože Boh, ktorý je spoločným dobrom, nechce byť nejakým súkromným dobrom. Dokonca ani na základe nejakej správnej myšlienky si niekto nemôže toto spoločné dobro privlastniť. A tak láska, ktorá by pristupovala k_tomuto dobru ako k_dobru vlastnému, nepripúšťajúc lásku a vlastníctvo iných, bola by láskou nesprávnou, nezriadenou.

Bola by aj nedokonalou, pretože dokonale milujúci chce, aby milovaný bol milovaný aj iným. A tak Boh, vlejúc stav, v_ktorom duša zriadene a dokonalo tiahne k_nemu samému, zároveň dáva stav, v_ktorom je on sám milovaný ako dobro spoločné, ktoré majú milovať všetci. Preto tento stav, ktorý je od Boha, nabáda chcieť, aby on sám bol milovaný aj aby bol milovaný iným.

Ako teda onen stav nabáda k_milovaniu Boha v_ňom samom zriadene a dokonale, tak nabáda chcieť, aby Boh bol milovaný odo mňa aj od kohokoľvek iného, koho priateľstvo by mu mohlo byť milé.

Z_toho vyplýva, akoby stav lásky bol len jeden, pretože nehľadí na mnohé objekty, ale hľadí v_prvom rade na Boha ako na prvotný objekt a na prvotné dobro v_ňom samom a následne chce, aby Boh bol milovaný, aký veľký je sám v_sebe, a aby ho skrze lásku mal ktokoľvek, pretože v_tom je jeho láska dokonalá a správna. A keď chcem toto, milujem seba aj blížneho z_lásky a pre seba i_pre blížneho chcem, aby sme Boha chceli a skrze lásku aj mali v_ňom samom.

Z_toho vychádza teda, že rovnako chcem Boha a zároveň chcem, aby si aj ty chcel Boha. A toto milujem z_lásky, pretože podľa tohto chcem pre teba dobro spravodlivosti.

Podľa toho sa blížny neberie ako sekundárny objekt lásky, ale akoby celkom náhodný objekt, teda niečo, čo je schopné spolu so mnou dokonalo a zriadene milovať Milovaného; a ja ho milujem na to, aby so mnou spolumiloval. A v_tom ho milujem akoby náhodne, nie kvôli nemu, ale kvôli objektu, ktorý chcem, aby spolumiloval. A keď si vyberám toto, som zároveň milovaný ním a chcem zároveň i_pre seba dobro, pretože chcem dobro spravodlivosti.

Boh miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy. {*} Keď nás Boh tak miluje, aj my sme povinní milovať jeden druhého.

A my, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k_nám. {*} Keď nás Boh tak miluje, aj my sme povinní milovať jeden druhého.

Pane a Bože náš, prameň všetkej múdrosti, ktorý si nám dal blahoslaveného Jána Dunsa Scota, ochrancu Nepoškvrnenej Panny, za učiteľa života a vedy, daj, prosíme, aby sme osvietení jeho príkladom a naplnení jeho náukou viac priľnuli ku Kristovi,

Kristus Pán, Kráľ kráľov pred všetkými vekmi, pre záchranu padlého človeka prijal ľudskú prirodzenosť, a keď sa naplnil čas, stal sa človekom. Vybudoval svoju Cirkev, ktorú nadovšetko miloval, a vykúpil ju svojou drahocennou krvou. Od samého počiatku viery postavil ju na svätom Petrovi, kniežati apoštolov, ktorému dal pevnosť skaly. Ako základný kameň dal jej seba samého a neprestajne ju obdivuhodne buduje po všetky veky až do konca sveta.

Toto obdivuhodné Božie dielo ani nechápe namyslená múdrosť tohto sveta, ani mu vôbec nerozumie pozemská a telesná skúsenosť, ale diabolská lstivosť a spupnosť sa pred ním trasie. Nečudo, veď často na úbohých a opovrhnutých ľuďoch nízkeho a neznámeho pôvodu, nevzdelaných vo vedách a rečníctve, bez pomoci ľudských síl ako na odhodených a zavrhnutých kameňoch vyrástla do takej výšky stavba krásna a ozdobená, taká mocná a pevná, že aj samy brány pekla sa hrozia jej sily a pevnosti.

Božie cesty však sú iné než cesty ľudské a Božie myšlienky nie sú ako myšlienky ľudí. Preto „tu niet veľa múdrych podľa tela ani veľa mocných, ani veľa urodzených, ale čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, ba aj to, čoho niet, aby zmaril to, čo je, aby sa pred Bohom nik nevystatoval“. Tak všemohúci Boh „spasil veriacich“ pohoršením kríža a bláznovstvom ohlasovania. Tak od samých začiatkov rodiacej sa Cirkvi zahanbil grécku múdrosť prezieravým nedostatkom výrečnosti apoštolov a veľmi mocnou slabosťou mučeníkov a úplne premohol a zavrhol moc pohanov. A tak nakoniec v_nasledujúcich dobách silou svojho ramena „zosadil mocnárov z_trónov a povýšil ponížených“, totiž svojich svätých.

V_minulom storočí, na ktoré sa dobre pamätali naši otcovia, Boh si vyvolil z_pokornej rodiny menších bratov svätého otca Františka tohto pokorného blahoslaveného Didaka, narodeného v_Španielsku, ktorý nevynikal učenosťou, ale bol ako tí naši prví učitelia a vodcovia. Nenaučil sa čítať ľudské diela, bol nevzdelaný a podľa svätých rehoľných sľubov bol iba laikom, aby na ňom „ukázal nesmierne bohatstvo svojej milosti“, aby jeho obdivuhodnou svätosťou života a príkladom priviedol mnohých na cestu spásy a aby sa starnúci, takmer sa rútiaci svet čoraz viac presviedčal, že „čo je u_Boha bláznivé, je múdrejšie ako ľudia, a čo je u_Boha slabé, je silnejšie ako ľudia“.

Preto Boh, Otec milosrdenstva, ktorý „jediný koná zázraky“, natoľko ozdobil tohto nepatrného a pokorného služobníka nebeskými darmi, roznietil v_ňom taký oheň Ducha Svätého a tak obdivuhodne vystrel svoju ruku na uzdravovanie, na znamenia a zázraky, pre zásluhy blahoslaveného Didaka, ktoré sa stali tak za jeho života, ako aj po jeho smrti, že jeho meno sa stalo veľmi slávnym nielen medzi jeho blízkymi, ale aj vo vzdialených zemiach.

Žili sme na svete v_Božej jednoduchosti a úprimnosti. {*} Nie v_telesnej múdrosti, ale v_Božej milosti.

Toto je naša chvála, svedectvo nášho svedomia. {*} Nie v_telesnej múdrosti, ale v_Božej milosti.

Ant. na Benediktus: Nech je zvelebený Boh, ktorý si nás vyvolil, aby sme boli svätí a nepoškvrnení v_láske.

Ant. na Magnifikat: Kristus sa pre nás stal múdrosťou od Boha i_spravodlivosťou, posvätením a vykúpením, aby ako je napísané: „Kto sa chváli, nech sa chváli v_Pánovi.“.

Večný Bože, ty si v_obdivuhodnom riadení dejín volíš to, čo svet pokladá za slabé, aby si zahanbil, čo je v_očiach sveta mocné; vrúcne ťa prosíme, dopraj nám v_tomto živote nasledovať svätého Didaka v_poníženosti, aby sme ako on dosiahli večnú slávu v_nebesiach.

SV. MIKULÁŠA TAVELIČA A SPOLOČNÍKOV, KŇAZOV A MUČENÍKOV, ČLENOV 1. RÁDU

Milosrdný Bože, ty si svätého Mikuláša a jeho spoločníkov vyznačil horlivosťou pre šírenie viery a palmou mučeníctva; daj, prosíme, aby sme podľa ich príkladu a s_ich pomocou odhodlane kráčali po ceste tvojich prikázaní a ako odmenu dosiahli život vo večnej blaženosti.

Zo Správy o_mučeníckej smrti svätého Mikuláša a spoločníkov od súčasníka

(D. Mandić, Documenta martyrii B. Nicolai Tavelić et sociorum eius, Romæ 1958, pp. 35-42)

Mikuláš a jeho bratia dlho spolu uvažovali, ako by mohli získať duše pre Boha, ktoré sa pokúša ulúpiť diabol, a na posvätnej pôde Jeruzalema priniesť ich Bohu ako bohatý obetný dar. Zbavili sa všetkého strachu, prijali užitočné rady od niektorých učiteľov bohoslovia a od iných skúsených bratov. Oporu a pohnútku našli vo Svätom písme a u_osvedčených učiteľov. Takto posilnení v_Pánovi, aby boli schopní úspešne sa postaviť proti ľuďom telesným, 11. novembra 1391, na sviatok sv. Martina, asi o_deviatej hodine sa rozhodli uskutočniť plán, na ktorý sa dlho starostlivo pripravovali. Šli spolu a každý z_nich mal pri sebe list alebo zvitok napísaný v_talianskom a arabskom jazyku. Najprv kráčali k_Šalamúnovmu chrámu, ale vstúpiť doň im nedovolili.

Keď ich priviedli do kádiho paláca, hneď rozvinuli svoje zvitky a pred ním ich prečítali. Keď čítanie skončili, kádi sa takto prihovoril k_našim štyrom bratom: „Slová, ktoré ste teraz predniesli, vraveli ste ako ľudia rozumní a pri zdravých zmysloch, či bez rozumného uváženia ako ľudia hlúpi a šialení? Vari vás poslal váš pápež alebo niektorý kresťanský kráľ?“ Bratia mu na to rýchlo, rozumne, vo veľkom zápale, s_vrelou láskou a túžbou po vlastnej spáse odpovedali: „Nikto z_ľudí nás neposlal, prišli sme sem z_Božieho vnuknutia, aby sme vám hlásali pravdu a spásu, lebo Kristus v_evanjeliu hovorí: Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený, ale kto neuverí, bude odsúdený.“

Nato sa ich kádi opýtal: „Ste ochotní toto všetko odvolať a stať sa Saracénmi a tak sa zachrániť pred smrťou? Ináč musíte zomrieť.“ Bratia mu zreteľne odpovedali: „Nijako to neodvoláme, ale sme pripravení radšej zomrieť za túto pravdu a podrobiť sa akémukoľvek mučeniu za neochvejnú obranu katolíckej viery, pretože všetko, čo sme vraveli, je sväté, katolícke a pravdivé.“ Keď to kádi počul, po porade sám vyriekol nad nimi ortieľ smrti.

Sotvaže odznel nad nimi rozsudok smrti, vyskočili všetci okolostojaci Saracéni a s_veľkým krikom volali: „Na smrť, na smrť s_nimi!“ A hneď tam ich tak dlho bili kadejakými predmetmi, kým nepadli na zem ako mŕtvi. Toto sa stalo okolo tretej hodiny popoludní a pre pobúrený ľud nechali ich tam až do polnoci. Okolo polnoci ich kádi dal vyzliecť donaha, potom priviazať ku kolom a tak ukrutne bičovať, že im úplne dotrhali kožu, takže bratia nemohli zniesť pohľad jeden na druhého. Nakoniec ich poslal do najstrašnejšieho väzenia a tam ich dal čo najpevnejšie priviazať k_dreveným zaostreným kolom, takže ani na chvíľku si nemohli odpočinúť a bez prestania ich sužovali ukrutné muky.

Napokon na tretí deň ich vyviedli na námestie, kde zvyknú trestať zločincov, pred emira a kádiho, pred ohromný zástup saracenského vojska s_vytasenými šabľami a pred veľký oheň. Tam sa ich kádi znovu opýtal, či chcú odvolať, čo povedali, či sa chcú stať Saracénmi a tak sa zachrániť pred smrťou. Na to mu bratia odpovedali: „Chceme len, a to vám ohlasujeme, aby ste sa obrátili na kresťanskú vieru a dali sa pokrstiť. Vedzte, že pre Krista a jeho vieru sa nebojíme ani ohňa, ani telesnej smrti.“ Keď to počuli okolostojaci Saracéni, zúrivosťou ako omámení sa na nich všetci vrhli a tak ich rozsekali, že sa už ani nepodobali na ľudí. Nato ich pohádzali do ohňa, lež ani takto porúbané telá nemohli zhorieť. Zhromaždený dav sa celý deň prizeral na toto divadlo a prikladal drevo na oheň až do noci. Popol rozsypali a kosti zahrabali do zeme, aby ich kresťania nemohli nájsť.

Svätí mučeníci pre Pána vyliali svoju krv, Krista milovali svojím životom a napodobnili ho aj smrťou. {*} Preto získali veniec víťazstva.

Ant. na Benediktus: Svätí vierou dobývali kráľovstvá, vykonávali spravodlivosť, získali prisľúbenia v_Ježišovi Kristovi, našom Pánovi.

Ant. na Magnifikat: Duše spravodlivých sú v_Božích rukách, muka smrti sa ich nedotkne.

SV. ALŽBETY UHORSKEJ, REHOĽNÍČKY, PATRÓNKY FRANTIŠKÁNSKEHO SVETSKÉHO RÁDU

Bože, Otec chudobných, svätej Alžbete si udelil milosť, že v_chudobných videla a uctievala samého Krista; na jej orodovanie dopraj aj nám, aby sme s_neúnavnou láskou pomáhali chudobným a trpiacim.

Ty vzácna žena statočná,

bezúhonná si životom,

každý rok pieseň velebná

ctí teba najmä týmto dňom.

Víťazíš nad ľsťou diabolstva,

majetkom sveta pohŕdaš,

vyhnaná krute z_kráľovstva

iba o_večné dobrá dbáš.

S_malými deťmi, čo vidíš

nariekať, blúdiš krajinou,

nemáš kde bývať, živoríš

chudobná medzi chudinou.

Podaný tebe Kristov kríž

ochotne nesieš, objímaš,

keď jarmo tela odložíš,

radosti nebies požívaš.

Buď sláva Bohu Otcovi,

i_jedinému Synovi,

tiež Duchu, ktorý teší nás

po všetky veky v_každý čas. Amen.

Ant. 2 Kráčala po Pánovej ceste a neodstúpila od nej, vždy sa usilovala o_všetko dobré.

Ant. 3 Srdce jej muža má v_nej oporu. Robí mu len dobre, nikdy nie škodu, po všetky dni svojho života.

(Ad pontifi cem anno 1232: A. Wyss, Hessisches Urkundenbuch I, Leipzig 1879, 31-35)

Alžbeta hneď vynikala v_čnostiach. Lebo ako bola v_celom svojom živote tešiteľkou chudobných, tak vtedy začala byť naplno živiteľkou hladných. Pri ktoromsi svojom zámku dala postaviť útulok a pozbierala doň veľa chorých a slabých. Všetkým, čo si tam prišli pýtať almužnu, štedro rozdávala dobrodenie lásky. A nielen tam, ale na celom území, ktoré patrilo pod právomoc jej manžela. Až tak vyčerpala všetky svoje príjmy zo štyroch kniežatstiev svojho manžela, že dala predať všetky odevy a všetko cenné šatstvo v_prospech chudobných.

Spravidla dva razy za deň, ráno a večer, osobne navštívila všetkých chorých a sama ošetrovala tých, čo boli medzi nimi zvlášť odpudzujúci. Jedných nakŕmila, druhým popravila lôžko, iných vzala na ramená a preukázala im mnohé iné služby ľudskosti. A tým všetkým nevzbudila nevôľu ani u_svojho manžela, blahej pamäti. A keď manžel zomrel, v_túžbe po najvyššej dokonalosti s_mnohými slzami ma prosila, aby som jej dovolil žobrať po domoch.

Raz na Veľký piatok, keď boli obnažené oltáre, položila v_ktorejsi kaplnke svojho mesta, kde usadila františkánov, ruky na oltár a v_prítomnosti niekoľkých zriekla sa vlastnej vôle, všetkej slávy sveta a všetkého, čo Spasiteľ v_evanjeliu odporúčal zanechať. Keď to urobila a videla, že by ju ruch sveta a svetská sláva kraja, kde bola za života svojho manžela obklopená poctami, mohli zvábiť, proti mojej vôli prišla za mnou do Marburgu. Tam v_meste zriadila akýsi útulok, zhromažďovala chorých a nevládnych a tých najúbohejších a najopovrhovanejších usádzala k_svojmu stolu.

A hoci bola taká činná, hovorím pred Bohom, že zriedka som videl ženu takú vnútornú. Niektoré rehoľníčky i_rehoľníci častejšie videli, ako jej obdivuhodne žiari tvár a z_očí akoby jej boli vychádzali lúče podobné slnečným, keď prichádzala z_ústrania modlitby.

Pred smrťou som ju vyspovedal, a keď som sa pýtal, čo treba urobiť s_jej majetkom a nábytkom, odpovedala, že všetko, čo už dávno iba zdanlivo vlastní, patrí chudobným. Prosila ma, aby som im rozdal všetko okrem chatrných šiat, ktoré mala oblečené a v_ktorých chcela byť pochovaná. Potom prijala Pánovo telo a až do večera hovorila o_tom najlepšom, čo počula v_kázni. Nakoniec v_hlbokej nábožnosti odporúčala Bohu všetkých, čo boli pri nej, a ako keby sladko zaspala, vydýchla.

Alžbeta, kráľovská dcéra, v_nebi sa raduje ozdobená trojnásobnými zásluhami. {*} Na zemi nám zanechala k_nasledovaniu príklady cností v_troch životných postaveniach.

Bezúhonne prežila stav panenský, manželský a vdovský. {*} Na zemi nám zanechala k_nasledovaniu príklady cností v_troch životných postaveniach.

Chválospev, ktorý zrána hneď

nám z_vďačnej duše tebe znie,

prijatá v_nadhviezdny už svet,

Alžbeta, počuj ľúbezne.

Vyhnaná s_deťmi, blúdiaca,

nás vydedencov ochraňuj,

by naša duša smútiaca

dosiahla večnú otčinu.

V_biede si žila, chudobných

obohať darmi večnými,

nech telá tebe oddaných

zostanú v_svete čistými.

Sveta i_z_diabla osídiel

si vyviazla šľachetnosťou,

daj, keď nás zvádza nepriateľ,

premáhať ho poctivosťou.

Buď sláva Bohu Otcovi

i_jedinému Synovi,

tiež Duchu, ktorý teší nás,

po všetky veky v_každý čas. Amen.

Ant. 2 Nech zvelebuje Boha všetko tvorstvo, lebo obdivuhodný je Boh vo svojich svätých.

Ant. 3 Chváľte Pána, lebo skrze svoju služobnicu preukázal svoje plné milosrdenstvo.

Kto nájde ženu dobrú? Jej cena je nad perly. Bezpečnosť nachodí srdce jej muža v_nej, bo núdze o_zisk niet. Gazduje mu dobre, a nie zle, po všetky dni svojho života.

Prosme Boha Otca, ktorý poslal Krista, aby uzdravil tých, čo majú utrápené srdcia, a volajme k_nemu:

Pane, daj, nech všetci krotíme v_sebe nezriadenú túžbu po pozemských veciach,

Ant. na Benediktus: Dostala požehnanie od Pána a odmenu od Boha, svojho Spasiteľa.

Antifóny a žalmy sú z_bežného dňa. Krátke čítanie je zo spoločnej časti na sviatky svätých žien. Modlitba ako na ranné chvály.

Muž dobrej ženy je blažený, počet jeho rokov sa zdvojnásobí. Zdatná žena oblažuje muža, takže v_pokoji prežíva roky života.

Mnohých si zaiste poučoval, utužoval ochabnuté ruky, posilňoval chvejúce sa nohy, obodroval slovom nestálych.

Či nie, keď lámeš chudobným svoj chlieb, potulných bedárov zavedieš do domu, ak vidíš nahého, zaodeješ ho a pred svojím telom sa neskrývaš? Vtedy ako zora vypukne ti svetlo a uzdravenie ti náhle vyklíči: bude ťa predchádzať tvoja spravodlivosť a Pánova sláva uzavrie tvoje rady.

Deň leskom tvojich zásluh už sa skveje,

statočná žena, keď do nebies vchádzaš,

tvoj veniec medzi nebešťanmi veje,

keď Bohu spievaš.

Žezlo, čo tebe svet ten do rúk vkladá,

ako vec chabú odkladáš, ver, rada

vyhnaná opúšťaš akoby snenie

bohatstvo zeme.

Nestojíš, kňažná, o_prchavé slasti,

aby si tým viac ľnula k_večnej vlasti.

Vypros aj nám, nech nepriľnú nám srdcia

k_nestálym veciam.

Dav hladných sýtiš a vždy úsmev mávaš,

nemocným slúžiš, nahým odev dávaš,

tiež zo žalárov odvážnosťou nežnou

vyvádzaš väzňov.

Buď sláva Otcu, Synu zrodenému,

im mocou rovnému, tiež, Duchu, tebe,

najvyššia chvála Bohu jedinému

buď v_každej dobe. Amen.

Ant. 1 Opustila pominuteľné kráľovstvo na zemi, aby získala večné kráľovstvo v_nebi.

Radujme sa a plesajme, vzdávajme Bohu slávu, lebo nadišla Baránkova svadba a jeho nevesta sa pripravila. A smela sa obliecť do čistého, skvúceho kmentu, ten kment sú spravodlivé skutky svätých. Potom mi povedal: „Napíš: Blahoslavení sú tí, čo sú pozvaní na Baránkovu svadobnú hostinu!“

Ant. na Magnifikat: Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z_týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili. Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta.

Na potlačenie nedobrých vlastností, na dosiahnutie pokroku v_preukazovaní láskavosti, na získanie najvyššej dokonalosti v_každej cnosti nemožno poradiť nič lepšie, vymyslieť nič vhodnejšie ako lásku. Láska totiž má takú moc, že iba ona zatvára peklo, iba ona otvára nebo, iba ona dáva nádej na spásu, iba ona robí človeka milým Bohu. Láska má takú silu, že medzi všetkými čnosťami iba ona je tou čnosťou, ktorú ak dakto má, je bohatý a šťastný, a kto ju nemá, je chudobný a biedny. Keď teda láska je taká mocná čnosť, treba sa o_ňu usilovať prednostne pred všetkými inými čnosťami, nie však o_hocakú lásku, ale iba o_takú, ktorou milujeme Boha nadovšetko a blížneho pre Boha. Ako však máš milovať svojho Stvoriteľa, sám tvoj Ženích ťa to učí v_evanjeliu, keď vraví: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou.“ Milovaná služobnica Ježiša Krista, bedlivo dávaj pozor, akú lásku žiada od teba tvoj milovaný Ježiš. Tvoj Najmilší určite chce, aby si do svojej lásky vložila celé svoje srdce, celú svoju dušu, celú svoju myseľ tak, aby v_celom tvojom srdci, v_celej tvojej duši a v_celej tvojej mysli nemal miesta vedľa neho nikto iný. Čo máš teda urobiť, aby si skutočne milovala svojho Pána Boha z_celého srdca? Počuj, čo hovorí svätý Ján Zlatoústy: „Milovať Boha celým srdcom znamená, že tvoje srdce sa k_milovaniu nejakej veci neprikláňa viac ako k_milovaniu Boha, ani v_poctách, ani v_rodičoch.

Ak je však láska tvojho srdca zaujatá niečím z_toho uvedeného, už nemiluješ celým srdcom. Prosím ťa, služobnica Kristova, nedaj sa klamať v_láske. Určite, ak máš niečo rada, nemiluješ celým srdcom. Ak niečo miluješ a pre túto lásku nerobíš nijaký pokrok v_láske k_Bohu, už nemiluješ celým srdcom. A keď niečo miluješ a pre túto lásku zanedbávaš to, čím si zaviazaná Kristovi, už nemiluješ z_celého srdca.“ Nášho Pána Boha a Ježiša Krista máme milovať nielen celým srdcom, ale aj celou dušou. Ako ho teda milovať celou dušou? Počuj, čo o_tom učí svätý Augustín: „Milovať Boha celou dušou znamená milovať ho celou vôľou bez protirečenia.“ Celou dušou miluješ vtedy, keď ochotne bez protirečenia robíš to, o_čom si presvedčená, že to chce Boh, a nerobíš to, čo chceš ty, čo ti radí svet a k_čomu ťa zvádza tvoje telo. Nepochybne miluješ Boha celou dušou vtedy, keď z_lásky k_Ježišovi Kristovi ochotne obetuješ svoj život, ak je to treba. Ak však niečo z_tohto zanedbáš, už nemiluješ celou dušou. Preto miluj svojho Pána Boha celou dušou. To znamená, vo všetkom daj do súladu svoju vôľu s_vôľou Božou. Ale nielen celým srdcom, nielen celou dušou, ale aj celou mysľou miluj svojho Ženícha Ježiša Krista. Ako celou mysľou? Opäť počúvaj, čo učí svätý Augustín. Vraví: „Milovať Boha celou mysľou znamená milovať ho celou svojou pamäťou bez zábudlivosti.“

Kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec. {*} Aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.

Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať. {*} Aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.

Ant. na Benediktus: Každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i_sestra i_matka.

Ant. na Magnifikat: Vy, čo ste opustili všetko a nasledovali ste ma, stonásobne viac dostanete a dosiahnete večný život.

Bože, naša spása, blahoslavená Salome sa z_tvojho vnuknutia zriekla správy svojej krajiny a dala sa do služieb kresťanskej lásky; prosíme ťa, na jej príhovor nám pomáhaj slúžiť ti s_čistým a pokorným srdcom, aby sme dosiahli večnú blaženosť.

Pane a Bože náš, svätú pannu Agnesu si dal mnohým pannám za príklad serafínskej dokonalosti; vrúcne ťa prosíme, daj, aby sme v_tomto živote nasledovali jej čnosti a v_nebi spolu s_ňou požívali večné radosti.

Agnesa, panien urodzených ozdoba,

v_nadhviezdnom teraz domove ty preslávne

tróniš, hľa, ako tešíme sa zo zásluh

tvojich vždy spevom radostným.

Zlo spoznala si, ktoré život prináša,

i_dotieravé lichôtky, ktorými svet

zvlášť dobrých vábi vždy, ale si rozmyslíš

múdro a všetko opustíš.

To sestra tvoja Klára s_fakľou kráča popredu

a skúsene ti radí sveta lákadlá

odvrhnúť zvodné, a ty rada opustíš

slávu, dom rodný, pohodlie.

Potom si drsné rúcho s_láskou obliekaš,

by si sa zapáčila iba Kristovi,

do rádu Františkovho s_túžbou vstupuješ

ísť tvrdou cestou života.

Bože, ty riadiš svet, stoj pri nás v_každý čas,

aby sa každý z_nás pre čnosti Agnesy

na cestu čnosti dal, aby smel dosiahnuť

odmenu nám už sľúbenú. Amen.

Mojej ctihodnej matke a panej v_Kristovi, vzácnej a úprimne milovanej pani Kláre a celému jej kláštornému spoločenstvu ja, Agnesa, pokorná a najmenšia služobníčka Kristova.

Keďže ľudské šťastie sa tak utvára, že ono nikdy nemôže natrvalo zostať v_nezmenenom stave, preto ak sa niekto nazdáva, že žije šťastne, už vtedy sa ponára do nešťastia. Preto vedz, drahá matka, že dušu i_telo mi ťaží a sužuje preveľké trápenie a nesmierny zármutok a ťažko to vládzem slovami vyjadriť. A to preto, že som telesne vzdialená od vás i_od ostatných sestier. Ja som sa nazdávala, že budem spolu s_vami žiť až do smrti. Toto moje utrpenie má svoj začiatok, ale jeho koniec nevidím. Ono vôbec neslabne, ale ustavične narastá. Začalo sa prednedávnom, ale neblíži sa ku koncu. Je stále pri mne a nechce sa odo mňa vôbec vzdialiť. Myslela som, že tí, čo budú spolu žiť v_nebi, budú aj na zemi spolu žiť a umierať. A že tých, čo sú rovnakého rodu, skryje aj jeden spoločný hrob. Ale ako pozorujem, sklamala som sa, trápim sa, som opustená a sužovaná zo všetkých strán. Ach, sestry moje najdrahšie, poľutujte ma. Pomáhajte mi, prosím, zbožnými modlitbami, aby mi toto súženie bolo znesiteľné a uľahčilo sa mi. Ach, najdrahšia matka a pani moja, čo mám povedať, keď už nemám nádej, že vás, moje sestry, ešte niekedy v_tomto živote uvidím. Zo všetkých mne drahých z_vašej strany niet nikoho, kto by ma potešil. Za to na druhej strane veľmi ma povzbudzujú a vy by ste mi mohli k_tomu blahoželať. Tu som totiž našla príkladnú svornosť, nijaké roztržky, viac než by sa dalo veriť. Všetky ma nadmieru milo prijali a s_radosťou a v_zbožnej úcte mi sľúbili poslušnosť. Ony všetky sa odporúčajú Bohu, vám i_vášmu kláštornému spoločenstvu. A ja vám odporúčam seba a tiež ich vo všetkom a pre všetko, aby ste sa úzkostlivo starali o_mňa a o_ne, akoby to boli vaše sestry a dcéry. Vedzte, že ja i_ony chceme po celý čas nášho života zachovať neporušené vaše napomenutia a príkazy.

Aká si krásna, Kristova panna. {*} Bola si hodná Pánovej koruny, koruny trvalého panenstva.

Nič ti nemôže vziať palmu víťazstva, ani ťa odlúčiť od lásky Božieho Syna. {*} Bola si hodná Pánovej koruny, koruny trvalého panenstva.

Panna, ty z_múdrych panien si,

za sestrou Klárou išla si.

Snúbenca svojho vyčkávaš

a lampu rozožatú máš.

Vedie ťa láska horúca

a duša tvoja bolesťou

ani zlom sa premôcť nedá, ver,

ba v_krížoch skvie sa sladkosťou.

Kým telo krotíš drsnejším

rúchom a spánkom prikrátkym,

zaháňaš iba chlebom hlad

a dúškom vody veľký smäd.

Na cudnej tvári možno zrieť

čistú a veľkú blaženosť!

Srdcu tak radosť podivnú

štedro dáva zdržanlivosť.

Duch voľne stúpa do výšin,

až zrie len tieň nív pozemských,

odložiac svojich údov tiaž

zmocní sa sídiel nebeských.

Pozri na svojich chránencov

teraz už v_ríši nadhviezdnej

a po bezpečnej cestičke

priveď nás k_večnej odmene.

Nech tebe, Bohu Otcovi,

i_jedinému Synovi,

náš chválospev znie naveky

aj Duchu Tešiteľovi. Amen.

Ant. na Benediktus: Opustila si svojich rodičov: dostaneš bohatú odmenu od Pána, svojho Boha. K_nemu si prišla a pod jeho krídla si sa uchýlila.

Ant. na Magnifikat: Ja prináležím svojmu milému a môj milý prináleží mne. On, ktorý pasie medzi ľaliami. Našla som, koho moja duša miluje. Pevne ho držím a viac ho nepustím.

Všemohúci a milosrdný Bože, tvojou pomocou nám svätý Leonard v_kázňach obdivuhodne priblížil tajomstvo Kristovho kríža; prosíme ťa, na jeho príhovor nám daj, aby sme v_pozemskom živote stále lepšie poznávali veľkosť tejto obety a v_nebi si zaslúžili požívať ovocie vykúpenia.

Keď pri oslave tvojho sviatku

znie, Leonard, náš spev ku tvojej chvále,

ty, vencom slávy ozdobený právom,

stoj pri nás stále.

Veď od detstva ťa vrúcne prenikala

zbožnosť a dychom svojím vždy ťa hriala,

ti útle srdce Božia láska vrelá

vždy napĺňala.

Len čo je čisté, sa ti veľmi ľúbi,

len čo je sväté, po tom duch tvoj túži,

o_iné nedbáš, najväčšmi ťa chráni

pokoj na stráni.

Žiješ len Bohu, bičuješ si telo,

do školy kríža priúčaš ho smelo,

do rozjímania vrúcne prosby vkladáš,

k_hviezdam sa vznášaš.

Bozkávaš s_láskou rany trpiacemu

Pánovi, čo trpel za našu vinu,

vyvádzaš milosti prúd z_boku jeho

otvoreného.

Svätá Panna za nežnú lásku tvoju

ti zjaví materinskú starosť svoju,

keď telo bolesťami trpí veľmi,

bolesť ti mierni.

Nech svorne zem i_nebo nekonečné

Trojici spieva chválospevy večné,

že múdro, rovno držíš vesmír celý

vo večnom cieli. Amen.

„Spustošená je celá krajina, ale nik si to neberie k_srdcu.“ Hľa, tu je koreň všetkého nášho zla, lebo nikto si neberie k_srdcu to, nad čím by sa bolo treba vážne zamyslieť, z_toho potom pochádza mnoho zmätkov v_konaní. Predovšetkým sa nedbá na posledné veci človeka, zabúda sa na Božie dobrodenia a na všetko, čo Boží Syn pre nás vytrpel pri svojom ukrutnom umučení. Nedbalo sa vykonávajú úlohy a povinnosti patriace ktorémukoľvek stavu. Nemáme sa na pozore pred nebezpečenstvami, ktoré zovšadiaľ obklopujú náš život. A keďže preto je svet plný neprávostí, oprávnene sa prorok Jeremiáš ponosuje: „Spustošená je celá krajina.“

A či je na tieto neduhy dajaký liek? Isteže je. A chcel by som všetkým prelátom, farárom, kňazom a ostatným Božím služobníkom, ktorým padám k_nohám, zvestovať, že tento túžený liek aspoň z_veľkej časti je naporúdzi. Je to pobožnosť známa pod menom krížová cesta. Ak sa ich horlivosťou, ich úsilím rozšíri táto pobožnosť po všetkých farnostiach, zaručene to bude veľmi mocná opora proti narastajúcej hriešnosti a bohato obdarí veľkými darmi čností všetkých, ktorí budú zbožne rozjímať o_utrpení a láske Ježiša Krista. Koľko spasiteľnej osvietenosti v_mysli vyvolá vytrvalé rozjímanie o_prehorkom umučení Božieho Syna, akú úprimnú skrúšenosť srdca, akú nezlomnú silu ducha! Každodenné konanie tejto pobožnosti ma poučilo, že mravy ľudí sa touto formou zbožnej modlitby rýchlejšie obracajú k_lepšiemu.

Veď Krížová cesta je protiliek na neresti, očisťuje od bezuzdných vášní, účinne podnecuje k_čnosti a svätosti života. Skutočne, ak si preukrutné ukrižovanie Božieho Syna živo sprítomníme v_očiach svojej mysle akoby namaľované na toľkých obrazoch, sotva sa zdržíme, aby sme sa v_žiari takého svetla nezhrozili nad hanebnosťou svojho života, áno, a bude nás to nútiť, aby sme na takú veľkú lásku odpovedali láskou alebo aspoň ochotne zniesli protivenstvá, s_ktorými každý z_nás tu i_tam sa stretne vo svojich životných okolnostiach.

Rozhodol som sa, že nechcem medzi vami vedieť nič iné, iba Ježiša Krista, a to ukrižovaného. {*} Aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci.

Moja reč a moje ohlasovanie spočívali v_prejavoch Ducha a moci. {*} Aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci.

Hrdina vzácny v_ohni bratskej lásky

raz tou raz onou stranou vždy sa náhli,

blúdiacich hľadá, nevedomých učí,

bezbranných chráni.

Po jeho kázňach každé srdce stoná

a bolesť utápa sa v_horkom plači:

vidiek sa mení,

mestá z_previnení sa vyznávajú.

On, víťaz, rúca, čo mu v_ceste stojí,

nezadrží ho žiadne nebezpečie,

poživeň dáva bedárom i_núdznym

vždy v_každom čase.

O_tom, jak umne sväté zrno seje,

všade nájsť možno dôkaz tejto pravdy:

plápolá láska, skveje sa zas viera

jak ruža biela.

Teraz, keď tróni v_nadpozemskej vlasti,

zrie plný lásky svoje rodné pole,

nenechá zničiť od žiadneho tvora

ovocie svoje.

Nech svorne zem i_nebo nekonečné

Trojici spieva chválospevy večné,

že múdro, rovno držíš vesmír celý

vo večnom cieli. Amen.

Ant. na Benediktus: Uskutočňoval pred Bohom veľké hrdinské činy a z_celého srdca chválil Pána.

Všemohúci Bože, vypočuj

pokorne teba prosiacich,

každého, kto deň sviatočný

verného tvojho sluhu ctí.

Zázračné skutky vykonal,

on čnosťami tiež vynikal,

každému svetlom plápolal,

kto v_Božom dome prebýval.

Života tohto v_objatí

svoj život prežil v_obeti,

potláčal v_sebe hriechy vždy,

keď nosil jazvy po kríži.

Ach, Kriste, jeho slávou si,

víťazstvom taktiež večnosti,

pre jeho prosby, k_jeho cti

veď nás do svojich radostí.

Nech si ťa, Kriste, ľudstvo ctí

za nespočetné milosti.

Ty, až sa skončí život náš,

odmenu večnú verným dáš. Amen.

Ant. na Magnifikat: Pán mu udelil udatnosť a táto sila mu zostala, aby vystúpil na výšinu a dostal od neho dedičstvo.

„Najžiarivejší vzor svätosti je tu predstavený v_Nepoškvrnenej Panne, ktorá od prvého okamihu svojho počatia zjavuje sa vo svete ako bezhraničné more dokonalostí a čností. Prvorodená medzi všetkými stvoreniami vždy bola najčistejšia a najdokonalejšia. Jej myšlienky, city, túžby a jej činy boli vždy ozdobené mimoriadnou čnosťou, z_ktorej rozlieva okolo seba pôvabnú vôňu ako z_najvoňavejších kvetov bez svetského vanutia, aby nádhera nebola narušená. Po celý svoj život bola najusporiadanejším bytím, v_ktorom sa prirodzenosť a milosť stali obdivuhodnou harmóniou a duch i_telo, sily vyššie a nižšie, boli v_dokonalom súzvuku s_prvotnou spravodlivosťou. Ty, naopak, vo svojom živote si sa poškvrnil mnohými hriechmi. Koľká nedbalosť v_zachovávaní Božieho zákona, koľké prestúpené príkazy, koľké zanedbané povinnosti! Pozri, aký tvrdý zápas sa odohráva v_tebe samom, ako zmysly odporujú rozumu a telo duchu. Koľkokrát si dar milosti vrátil bez úžitku: Toľký čas ti Pán opakuje svoju vrelú túžbu, ktorú má po tvojej spáse! A ty protirečíš svojimi chúťkami, odmietaš jeho vnuknutia, odporuješ jeho milosti. A keďže toľkokrát jeho výzvy nepočúvaš, tak nezodpovedáš najvyšším cieľom jeho prozreteľnosti.

Všetko toto vychádza zo zanedbávania ducha modlitby. Aj po tej náboženskej stránke, ak sa učí o_Bohu, ak sa káže o_Bohu, ak sa na Boha ukazuje, ak sa o_Bohu debatuje, ak sa v_evanjeliách, písmach číta o_Bohu, a predsa duch zostáva prázdny a bez zbožnosti. Mnoho poznania a nijaká modlitba, to všetko je pokrmom pre rozum, a pre vôľu nič.

Rozmýšľaj! Veď tvoja závislosť od Pána je podstatná, absolútna a nepretržitá. Prečo potom neupieraš pohľad smerom k_nebu, aby si chválil, ďakoval a zveleboval Božiu dobrotu? Keby si sa v_každej veci obracal na Boha, stal by si sa svätým. Nože, oprav svoje úmysly, konaj čo je dobré, miluj to dobré, ale jedine pre Boha, pre samého Boha. Snaž sa nasledovať najdokonalejšiu a nepoškvrnenú Pannu Máriu, „usilujúc sa vždy o_väčšie dary“.

Keby si rozprával anjelskými rečami, keby si poznal aj tajomstvá Božej mysle, keby sa na tvoj pokyn mŕtvi prebúdzali, toto všetko by nebolo viac, ako je jediný stupeň posväcujúcej milosti: Je mnoho cenných základných čností, ale viac je Božích. Vzácna je viera, vzácna je nádej, ale najväčšia z_nich je láska, ktorá prináša dary Svätého Ducha.

Oznámiť ti, čo je dobré a čo Pán od teba žiada. {*} Zachovávať právo a pokorne chodiť so svojím Bohom.

Navštevovať siroty a vdovy v_ich tiesni a zachovať sa nepoškvrneným od tohto sveta. {*} Zachovávať právo a pokorne chodiť so svojím Bohom.

Ant. na Benediktus: Podľa toho budú poznať, že ste moji učeníci, keď budete mať lásku jedni k_druhým.

Ant. na Magnifikat: Veru, hovorím vám, čokoľvek ste urobili jednému z_týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.

Dobrotivý Bože, ty si nám dal vo svätom Františkovi Antonovi vzor serafínskej dokonalosti a prvotriedneho hlásateľa tvojho slova; prosíme ťa, udeľ nám pre jeho zásluhy a na jeho orodovanie, aby sme boli vždy pevní vo viere a horliví v_láske a tak si zaslúžili večnú odmenu.

„Iné padlo do dobrej zeme. Vyrástlo a prinieslo stonásobnú úrodu.“ To sú srdcia zbožných ľudí, zúrodnené živným pokrmom Ducha Svätého. Do nich Božie slovo zasieva ľútosť nad hriechmi, fi alku pokory, ružu lásky, ľaliu čistoty, Božiu bázeň a lásku, túžbu po večných veciach, opovrhnutie pozemskými vecami a krásu všetkých čností.

Ó, presväté Božie slovo, plné milostí! Ty osvecuješ srdcia veriacich, ty hladných nasycuješ a zarmútených potešuješ. Ty mysle dobrých zúrodňuješ a dávaš vyklíčiť všetkým čnostiam, ty zachraňuješ duše z_diablovej tlamy, ty hriešnych ospravedlňuješ a z_ľudí pozemských robíš ľudí nebeských.

Svätý? Taký si pri kázaní. Kde oplakávaš svoje hriechy? Pri kázaní. Kde si odpustil utrpenú krivdu? Pri kázaní. Kde si odložil zlú vôľu? Pri kázaní. Kde získavaš trpezlivosť a kde si našiel stratenú dušu? Pri kázaní. Kde si poznal Boha? Pri kázaní. Kde sa zo zločincov stávajú poriadni ľudia? Pri kázaní. Kde sa odstraňujú nespočítateľné zlá, vraždy, smilstvá, zrady, nenávisti a im podobné? Pri kázaní. Čo udrží ľudí vo viere? Kázanie, lebo tí, čo nepočúvajú Božie slovo, sú ako zvieratá. Čo vykorení bludy a kacírstvo? Kázanie. Čo obráti svet? Kázanie. Čo uložil Kristus apoštolom? Kázanie. Čo zasieva do duší milosť a čnosti? Kázanie, lebo „nie vy budete hovoriť“.

Ó, presväté kázanie, ktoré má väčšiu cenu, než všetky poklady! Blažení sú tí, čo ťa radi počúvajú, pretože ty si veľké svetlo, ktoré osvecuje celý svet. Svätý Bernard vraví: „Božie slovo treba ochotne počúvať, s_úzkostlivou starostlivosťou uchovávať všetko, čo má za cieľ spásu duší. A treba ho počúvať nie ako slovo ľudské, ale preto, že je to pravé slovo Božie, bez ohľadu na to, či teší, či napomína, alebo robí aj výčitky!“ A ako nepozorný rozsievač tu i_tam stratí nejaké zrnko, taký je aj nedbalý poslucháč Božieho slova. Preto sv. Augustín hovorí: „Znova sa vás, bratia a sestry, pýtam: Povedzte mi, čo sa vám zdá byť viac, či Kristovo telo, alebo Božie slovo? Ak chcete správne odpovedať, musíte povedať, že Božie slovo nie je menej ako Kristovo telo. Nie menej sa previní ten, čo nedbalo počúva Božie slovo, než ten, čo z_vlastnej nepozornosti nechá Kristovo telo padnúť na zem.“

Hlásaj slovo, naliehaj vhod i_nevhod, usvedčuj, karhaj a povzbudzuj so všetkou trpezlivosťou a múdrosťou. {*} Buď vo všetkom triezvy, znášaj útrapy, konaj dielo evanjelistu.

Aké krásne sú nohy tých, čo hlásajú dobrú zvesť. {*} Buď vo všetkom triezvy, znášaj útrapy, konaj dielo evanjelistu.

Ant. na Benediktus: Zjavil Ježišovo meno ľuďom a dal im slová, ktoré mu dal Boh.

Ant. na Magnifikat: Odstránil všetku pohanskú neprávosť. Svoje srdce si obracal priamo k_Pánovi a v_hriešnom prostredí držal sa zbožnosti.

Všemohúci Bože, svätého Jakuba si obdaril nevšednou schopnosťou, aby v_horlivosti za spásu duší ohlasoval evanjelium a privádzal hriešnikov späť na cestu čnostného života; na jeho príhovor nám pomôž, aby sme sa vymanili z_otroctva hriechov a získali život vo večnej blaženosti.

Serafínsky rád sa stal v_každej dobe ohniskom svätosti. To je odôvodnením jeho duchovnej životaschopnosti, ktorá ho ustavične robí prekvitajúcim. Jeho svätí synovia a dcéry z_Prvého, Druhého a Tretieho rádu prislúchajú ku každému sociálnemu stavu a do každého národa. Sú tu mučeníci, učenci, kňazi, rehoľní bratia a sestry, laici, panny, sväté ženy, manželia. Je to nesmierne množstvo zhromaždených okolo veľkého assiského Chudáčika, „ktorý prináša požehnanie živého Boha“. Sviatok všetkých svätých rádu je 29. novembra, lebo to je deň, keď pápež Honórius III. v_roku 1223 slávnostne potvrdil Regulu svätého Františka.

Všemohúci a večný Bože, svoju Cirkev si ozdobil rozmanitými a žiarivými príkladmi svätcov serafínskeho rádu; pri spoločnej oslave ich pamiatky ťa prosíme, daj, aby sme v_tomto živote nasledovali krásne vzory ich čnostného života a dosiahli zaslúženú odmenu v_nebi.

Ant. Radostne volajme na slávu Pánovi, zvrchovanému Kráľovi vesmíru. On je potešením vyvolených.

Kriste, Vykupiteľ všetkých,

chráň sluhov svojich vždy verných,

na príhovor Panny svätej

prosíme ťa, svoj hnev zmierni.

Blažené duchov nebeských

zástupy jasom žiariace,

zažeň zlo aj to minulé,

aj prítomné i_budúce.

Vy mučeníci víťazní,

vy svätí, slávni vyznaním,

nás svojím orodovaním

priveďte k_sídlam nebeským.

Františkov dorast s_Kláriným,

ktorý kráča v_ich šľapajach,

nech so všetkými svätými

s_Kristom kraľuje v_nebesiach.

Odstráňte sporov ohniská

zo spoločenstva veriacich,

nech blaho mieru Kristovho

plápolá v_srdciach prosiacich.

Sláva buď svätej Trojici.

Aj svoje hlasy v_jeden hlas

pripojte, by sme povinne

jej predniesli ich v_pravý čas. Amen.

Ant. 1 Nad cestou spravodlivých bedlí Pán a oni o_jeho zákone rozjímajú dňom i_nocou.

Ant. 2 Vznešené je tvoje meno, Pane, lebo slávou a cťou si ovenčil svojich svätých.

Ant. 3 Tí, čo konajú spravodlivo, nájdu odpočinok na tvojom svätom vrchu, Pane.

Bratia, veď nie seba hlásame, ale Ježiša Krista, Pána: my sme len vaši služobníci pre Ježiša. Lebo Boh, ktorý povedal: „Nech z_temnôt zažiari svetlo“, zažiaril aj v_našich srdciach na osvietenie poznania Božej slávy v_tvári Ježiša Krista.

No tento poklad máme v_hlinených nádobách, aby mal Boh zvrchovanú moc, a nie my. Zo všetkých strán nás sužujú, ale nie sme stiesnení, sme bezradní, ale nepoddávame sa, prenasledujú nás, ale nie sme opustení, zrážajú nás, ale nehynieme. Stále nosíme na tele Ježišovo umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život. A tak kým žijeme, ustavične sa vydávame na smrť pre Ježiša, aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele. V_nás teda účinkuje smrť, vo vás život.

Ale pretože máme toho istého ducha viery, ako je napísané: „Uveril som, a preto som povedal“, aj my veríme, a preto hovoríme. Veď vieme, že ten, čo vzkriesil Pána Ježiša, s_Ježišom vzkriesi aj nás a postaví nás s_vami. A to všetko pre vás, aby hojnosť milosti prostredníctvom mnohých rozmnožila vzdávanie vďaky na Božiu slávu. Preto neochabujme, a hoci náš vonkajší človek chradne, náš vnútorný sa zo dňa na deň obnovuje. Veď naše terajšie ľahké súženie prinesie nám nesmierne veľkú váhu večnej slávy, ak nehľadíme na to, čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné, lebo viditeľné je do času, ale neviditeľné je naveky.

Lebo nás ženie Kristova láska, keď si uvedomíme, že ak jeden zomrel za všetkých, teda všetci zomreli. A zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z_mŕtvych.

Ako spolupracovníci vás napomíname, aby ste Božiu milosť neprijímali nadarmo. Vo všetkom sa odporúčame ako Boží služobníci: vo veľkej trpezlivosti, v_súženiach, v_núdzi, v_úzkostiach, pod ranami, vo väzeniach, v_nepokojoch, v_námahách, v_bdení a pôstoch, v_čistote, v_poznaní, v_zhovievavosti, v_dobrote, v_Duchu Svätom, v_nepokryteckej láske, v_slove pravdy, v_Božej moci, zbraňami spravodlivosti v_pravej i_v_ľavej ruke, slávou aj potupou, zlou aj dobrou povesťou, ako zvodcovia, ale pravdiví, ako neznámi, a predsa dobre známi, akoby zomierajúci, a hľa žijeme, ako trestaní, ale nie usmrtení, akoby smutní, no vždy sa radujeme, ako chudobní, a mnohých obohacujeme, akoby sme nič nemali, a pritom nám všetko patrí.

Boží svätí pre Pánov zákon a pre zákony otcov vytrvali v_bratskej láske. {*} Lebo vždy mali jedného Ducha a jednu vieru.

Aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu. {*} Lebo vždy mali jedného Ducha a jednu vieru.

Keď náš Spasiteľ najprv hovorí: „Blahoslavení chudobní v_duchu“, tým nás vyzýva úplne sa zrieknuť časného majetku. Keď potom na druhom mieste pridáva: „Blahoslavení tichí“, tým nás navádza na zrieknutie sa vlastnej vôle a citov, ktoré človeka robia nevľúdnym a bezočivým. Keď ďalej vraví: „Blahoslavení plačúci“, tým nás nabáda úplne sa odvrátiť od telesných rozkoší. Hneď nato pokračuje slovami: „Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti“ a „Blahoslavení milosrdní“, tým nás vedie k_spravodlivému, svedomitému a láskavému vzťahu k_blížnym. Potom dodáva: „Blahoslavení čistého srdca“ a „Blahoslavení, čo šíria pokoj“, čím nás láka k_povznesenej činnosti, rozumovo jasnej a v_citoch pokojnej a mierumilovnej. Týmto sa duša dokonalého muža stáva podobnou Jeruzalemu, ktorého meno sa v_preklade vysvetľuje ako „videnie pokoja“. A keď končí slovami: „Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo“, tým akoby uzavrel kruh a vracia sa na začiatok, pretože v_tom jednom sa napĺňa všetko.

Toto potvrdzuje praotec chudobných svätý František, keď na začiatku svojej Reguly uvádza prvé tri zásady, akoby základy života. Hovorí: „Regula a život menších bratov je toto: Zachovávať sväté evanjelium nášho Pána Ježiša Krista životom v_poslušnosti, bez vlastníctva a v_čistote.“ Ďalšie tri zásady potom odporúča ako doplnenie, po ktorom majú túžiť. Vraví: „Bratia nech sa usilujú o_to, po čom majú nadovšetko túžiť, totiž: mať Pánovho Ducha, on aby v_nich sväto účinkoval, k_nemu sa stále modliť s_čistým srdcom, byť pokorní, trpezliví v_prenasledovaní a chorobe a milovať tých, čo nás prenasledujú, hrešia a na nás žalujú.“ Tu sa dotýka tej druhej trojice zásad, keďže na prvé miesto kladie povznesenie sa k_Bohu, na posledné miesto láskavosť voči blížnym a uprostred nich znášanlivosť s_nepriateľmi.

Tak teda dokonalý človek prvými troma zásadami je ukrižovaný svetu a troma nasledujúcimi sa stáva podobným Bohu, aby sa akoby na šiestich krídlach serafína pozdvihol od vecí pozemských a preniesol sa k_veciam Božím. Preto si tento svätý Chudáčik, ktorý úplne zachoval dokonalosť evanjelia a v_nej cvičil aj iných, zaslúžil, aby mu Kristus v_zjavení serafína vtlačil do tela jazvy svojich rán ako potvrdzujúcu pečať, aby nám proti nebezpečnému temnu posledných čias ukázal jasný znak na ceste k_dokonalosti, aby sme sa naučili nehľadieť príliš vysoko, ale stotožniť sa s_malými.

Vy, čo ste opustili všetko a išli ste za mnou. {*} Dostanete stonásobne viac a budete dedičmi večného života.

Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo. {*} Dostanete stonásobne viac a budete dedičmi večného života.

Kriste, čo sídliš na výšinách neba,

ty nádej, cesta, život, spása svätých,

obetu chvály, ktorou ctíme teba,

láskavo prijmi.

Anjeli všetkých zborov bez prestania

vysoko na nebesiach teba chvália

a s_nimi svätí nadšeného neba

večne ctia teba.

Pre zásluhy i_Matky, Panny čistej,

i_všetkých svätých zadrž, dobrý Kriste,

tresty, čo sme si zaslúžili sami,

zahoj nám rany.

Už tu dopraj nám spievať k_tvojej chvále,

maj súcit s_týmto žitím plným strastí,

nech smieme dívať sa ti neustále

do milej tváre.

Vykupiteľu, večná ti buď sláva,

Bohu Otcu nech sa vždy chvála vzdáva,

kiež piesňou Duchu Tešiteľovi

znie vesmír celý. Amen.

Ant. 1 Toto sú svätí mužovia, ktorých si Pán vyvolil a dal im večnú slávu.

Ant. 2 Chváľte Pána, svätí a pokorní srdcom, spievajte nášmu Bohu chválospev, duchovia a duše spravodlivých.

Ant. 3 Takto sú oslávení všetci svätí, ktorí kráčali v_Kristových šľapajach.

Ktorých Boh predpoznal, tých aj predurčil, že sa stanú podobnými obrazu jeho Syna, aby on bol prvorodený medzi mnohými bratmi. A tých, ktorých predurčil, aj povolal, a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a tých, čo ospravedlnil, aj oslávil.

Bože, prameň všetkej svätosti, ty si urobil, aby nezvyčajné účinky tvojej mnohotvárnej milosti zažiarili na svätých;

Nebeský Kráľ, ty nás prostredníctvom verných Kristových nasledovníkov povzbudzuješ a vedieš do kráľovstva budúceho veku;

Ant. na Benediktus: Teba chváli vznešený zástup mučeníkov, teba zástupy svätých a blahoslavených, teba množstvo panien a žien, teba všetci svätí a vyvolení jedným hlasom zvelebujú, svätá Trojica, jeden Boh.

Spravodliví žijú naveky. V_Pánovi je ich odmena a starosť o_nich má Najvyšší. Preto prijmú skvostné kráľovstvo, z_Pánovej ruky krásnu korunu, lebo svojou pravicou ich bude kryť, svojím ramenom ich bude chrániť.

Oni boli nábožní mužovia, ktorým nechýbali dobré skutky. Pri ich potomstve zostal majetok, u_ich vnukov posvätné dedičstvo. Pri zmluve zotrváva ich potomstvo, ich synovia pre nich zostanú naveky: ani ich potomstvo, ani ich sláva nezaniknú nikdy. Ich telá pochovali v_pokoji, no ich meno žije po večné rody.

Sme synmi posväteného národa a čakáme ten život, ktorý raz Boh dá takým, čo svoju oddanosť voči nemu nezmenia.

Ježišu, darca spasenia,

nám vykúpeným pomáhaj,

ty, Panna, Matka láskavá,

nám sluhom verným spásu daj.

Kniežatá nebies, ktoré dnes

v_nadhviezdnej ríši vládnete,

tých, čo o_dary nebeské

vás prosia, sa hneď ujmite.

Šík mučeníkov víťazných,

vznešené kňazov zástupy,

čistota panien kiež aj z_nás

odstránia hriechov potupy.

Moc, chvála, sláva, vďaka, česť

nech Bohu Otcu so Synom,

tiež Duchu Tešiteľovi

sa vzdáva celým vesmírom. Amen.

Ant. 1 Videl som veľký zástup zo všetkých národov, ktorý nik nemohol spočítať, stáli pred trónom.

Ant. 3 S_Kristom sa radujú všetci svätí, oblečení do bieleho rúcha nasledujú Baránka, kamkoľvek ide.

Chváliť nám patrí slávnych mužov, svojich otcov podľa ich činov. Boli medzi nimi aj veľkí boháči, ktorí sa usilovali o_krásny život a ktorí pokojne nažívali vo svojich domoch. Všetci si získali slávu v_dejinách svojho národa a už za ich života sa im dostalo pochvaly.

Toto je pravé spoločenstvo bratov. {*} Ktorí láskou ku Kristovi zvíťazili nad temnotou sveta.

Ant. na Magnifikat: Od vekov nebolo slýchať, ucho nepočulo, oko nevidelo, aby bol okrem teba iný Boh, ktorý by pomáhal tým, čo v_neho dúfajú.

daj, aby sme panenstvo, ktorým sa ti zasvätili, uznali za prvoradý znak nebeských darov.

Ty vo všetkých svätých ukazuješ svoju prítomnosť, svoju tvár a svoje slovo;

Láskavý Bože, dožič našim zosnulým bratom a sestrám prebývať vedno s_tvojimi svätými

Narodil sa 6. januára 1694 v_mestečku Wysoczka v_Poľsku. Keďže to bolo na sviatok Zjavenia Pána, pri krste dostal meno Melichar. Po troch rokoch strávených službou v_armáde vstúpil do Rádu menších bratov konventuálov. Pri obliečke dostal rehoľné meno Rafael. Svoju lásku k_Bohu a ďalšie nábožné čnosti, predovšetkým chudobu a pokoru, dokazoval počas svojej kňazskej služby neúnavným hlásaním Božieho slova, ako aj skutkami milosrdenstva voči blížnym. Venoval sa predovšetkým chudobným a chorým. Zvlášť náročná bola jeho služba chorým v_Krakove počas epidémie v_roku 1736. Zomrel v_Lodži-Lagiewnikách v_decembri 1741. Za blahoslaveného ho vyhlásil Ján Pavol II. 9. júna 1991 vo Varšave.

„Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec! Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám. Dávajte a dajú vám.“ – Všimni si, že v_tomto evanjeliu je uvedených päť veľmi dôležitých príkazov: byť milosrdný, nesúdiť, nezavrhovať, odpúšťať a dávať. Milosrdný – inak povedané ten, kto prejavuje súcit – sa práve takto nazýva podľa spolucítenia s_cudzím nešťastím. Odtiaľ pochádza aj názov milosrdenstva – súcit ako skutok milosrdenstva. A zapamätaj si, že ako je trojnásobné milosrdenstvo nebeského Otca voči tebe samému, tak má byť trojnásobné aj tvoje milosrdenstvo voči blížnemu. Otcovo milosrdenstvo je nádherné, veľké a vzácne. Je nádherné, pretože je bez akýchkoľvek chýb. Aj v_Sirachovcovej knihe sa píše: „Krásne je milosrdenstvo Božie v_čase súženia, ako dažďové mraky v_čase sucha.“ V_čase súženia, to znamená, kým duša trpí za hriechy, prúdia prívaly milostí, ktoré dušu ochladzujú a odpúšťajú hriechy. Božie milosrdenstvo je aj veľké, pretože sa v_priebehu času rozširuje v_dobrých skutkoch. Preto sa v_žalme hovorí: „Pred očami mám tvoju dobrotu a konám podľa tvojej pravdy“, pretože sa mi znepáčila moja nespravodlivosť. Božie milosrdenstvo je napokon vzácne, a to v_pôžitkoch večného života, ako sa píše v_Tobiášovi: „Každý, kto teba uctieva, má prísľub, že ak jeho život bude v_skúške, bude ovenčený, ak bude v_súžení, bude vyslobodený a ak bude musieť znášať trest, bude sa môcť utiekať k_tvojmu milosrdenstvu.“ Aj tvoje milosrdenstvo voči blížnemu má byť trojnásobné – ak sa proti tebe prehrešil, odpusť mu; ak zišiel z_cesty, pouč ho; ak je hladný, nasýť ho.

Buďme teda milosrdní, aby sme stojac na vznešenej výške života, videli dopredu sami pre seba i_pre druhých. Tým, čo nepoznajú cestu, poskytnime vedenie; napomínajme tých, ktorí sú leniví a vlažní voči hlasu predpovede; striedavo podstupujme námahy, pretože nie je pevné to, čo si občas neodpočinie; na vlastných ramenách nesme nestálych a slabých, aby nepadli na ceste; bdejme na Pánovej stráži v_modlitbe a kontemplácii; priam fy zicky uchopme Pánovu chudobu, poníženosť a napodobňovanie jeho umučenia. A keby sa aj chcelo votrieť niečo nečisté, hneď na to jasne poukážme. A nadovšetko sa chráňme slepej prázdnoty sveta.

Nech nás každý pokladá za Kristových služobníkov a správcov Božích tajomstiev. {*} A od správcov sa už vyžaduje, aby každý bol verný.

Je veľa ľudí, čo sa chvália svojou dobrotou, ale kto nájde muža vskutku spoľahlivého? {*} A od správcov sa už vyžaduje, aby každý bol verný.

Láskavý Bože, ktorý si blahoslavenému kňazovi Rafaelovi prikázal nasledovať chudobného a pokorného Krista a v_duchu evanjeliového milosrdenstva slúžiť chudobným a chorým; dopraj nám na jeho orodovanie, aby sme si konaním skutkov lásky k_blížnym zaslúžili miesto medzi svätými v_nebeskom kráľovstve.

Je to moje najväčšie umŕtvovanie, vidieť sa ako predstavená a mať za úlohu viesť, predovšetkým preto, že som zodpovedná za duchovný pokrok rehoľníčok.

Pocítila som, že mi Pán vo vnútri hovoril: „Ponúkni sa, vo všetkom im buď ty sama príkladom dobrých skutkov.“ Tým som bola natrvalo poučená, že mojou povinnosťou je slúžiť sestrám za príklad a vždy posúvať dopredu väčšiu dokonalosť. Mojím pravidlom je trpieť, mlčať, niesť bremeno v_tom všetkom, čo vedenie so sebou nesie, ako služobníčky Pánovho domu, ale považujem sa za nehodnú byť medzi jeho služobnicami.

Viem dobre, že Boh nevedie všetky sestry tou istou cestou, preto im musím pomáhať mierne a príjemne, aby som udržala krok, ktorý pre každú vytýčil Pán, bez určovania a predpisovania toho istého jednotného spôsobu všetkým. Moje bežné správanie je: byť pod dozorom môjho božského Pána. Trpím a zmierujem sa, trpím a mlčím, zapieram svoju chuť, svoju vôľu a úmysel, súhlasím s_mienkou druhej, pokorne ustupujem v_tých veciach, čo nie sú nutné. V_mojich rehoľníčkach si ctím tú skrytú svätosť, ktorú do ich duší vlial Boh. Prijímam ich bytostné spôsoby a viem, že sú krehké nádoby. Ich krehkosť ma neprekvapuje, skôr mi ich je ľúto, lebo to môže byť brzdou na ceste svätosti a v_Božej službe. Veď je to nevhodnou vecou, slúžiť Bohu bez veľkej svätosti, čistoty a poníženosti. Preto v_tom nesiem bremeno s_nimi.

Horím dychtivou túžbou, aby sa všetky moje rehoľníčky tešili z_toho, čo ja cítim, že sa radujem, rastúc v_čnosti z_vnútorných spojení s_Pánom. Túžim, aby sa to dialo bez môjho vedomia ako neočakávané a bez viny, pravdaže pre účinnú vnútornú radosť, ktorá v_každej pôsobí, zatiaľ čo ja zostávam pokorná a ponížená vo svojej ničote, ona sama nech je vo vôli Božej tak, ako to on dovoľuje. Mnohokrát som pozbavená mojej duchovnej opory, dávanej mi, aby som sa potešila tými pohnútkami a opojeniami, ktoré sa v_nich zakusovali.

Snažím sa prispôsobovať podmienkam a povahe všetkých a starať sa aj o_ich potreby, hoci by mi to nebolo pohodlné, keďže ich chyby a priestupky zdajú sa mi byť záležitosťami omnoho ľahšími v_porovnaní s_mojimi. Nemôžem celkovo znižovať nedostatky alebo veci nežiaduce, aby sa neukrivdilo pravde. Ospravedlňujem ich, ale potom sa musím pustiť do starostí o_ne, aby sa snažili a polepšili, tak to robím tým spôsobom, aby bol navonok dávaný dobrý príklad, nadovšetko pred Bohom, plniac si vlastné záväzky podľa požiadaviek nášho stavu a cvičenia sa v_čnosti.

Cvičím sa v_odumieraní sebe samej. Ponúkam svoj život môjmu božskému Pánovi ako obetu. Príležitosti mi nechýbajú. Varím seba samu na chutný pokrm pre všetkých. Také niečo však nie je jednoduché, v_rozličných okolnostiach príroda s_mnohými ťažkosťami nesúhlasí a túži po odpočinku, chce sa vyhnúť takému krížu, že v_obete toľko ráz slabnúť netreba, ale moja vôľa sleduje záväzok uskutočňovať ho. Veci malej dôležitosti nechávam prebiehať a nezaoberám sa tým, ak sa deje opak toho, čo cítim a túžim. Prispôsobovať seba každej povahe, to je bezpochyby činnosť milosti.

Všetky sestry nosím vo svojom srdci. Mám ich natoľko rada, že ak by bolo potrebné, dala by som svoj život za každú zo svojich dcér. A ešte pre ich svätosť by som išla verejne aj na najhanebnejšiu šibenicu.

Prinášajte svoje telá ako živú, svätú a Bohu milú obetu. {*} Kto má dar povzbudzovať, nech povzbudzuje, kto dáva, nech dáva nezištne.

Kto je predstavený, nech je starostlivý. Kto má dar povzbudzovať, nech povzbudzuje, kto dáva, nech dáva nezištne.

Všemohúci Bože, bohatý pre všetkých, ktorí ťa vzývajú, ty si blahoslavenej panne Márii Angele udelil milosť preniknúť do nevysloviteľných tajomstiev tvojho bohatstva v_každodennej bohoslužbe chvály; na jej orodovanie nám udeľ, aby naše skutky smerovali k_tebe a aby boli na chválu tvojej slávy v_Ježišovi Kristovi, tvojom Synovi,