September

„Syn človeka, urobil som ťa strážcom domu Izraela.“{n}{r}Ez 3,17{/r}{/n} Je pozoruhodné, že Pán toho, koho posiela kázať, nazýva strážcom. Strážca totiž stojí vždy na vyvýšenom mieste, aby zďaleka videl, čo sa pripravuje. A každý, kto je ustanovený za strážcu ľudu, musí stáť vysoko svojím životom, aby mohol poslúžiť svojou prezieravosťou.

Ale ako mi znie tvrdo, čo tu hovorím! Lebo keď takto hovorím, zasahujem seba samého, veď ani môj jazyk nehlása tak, ako by sa patrilo, ani môj život nenasleduje jazyk, ako by bolo treba.

Nenahováram si, že som nevinný, vidím svoju ťarbavosť a nedbalosť. Možno, že priznanie viny mi vymôže odpustenie u_milosrdného sudcu. Keď som bol v_kláštore, dokázal som aj jazyk zdŕžať od zbytočných rečí, aj takmer stále udržiavať myseľ pri sústredenej modlitbe. Ale odvtedy, ako som vzal na plecia svojho srdca bremeno pastierskeho úradu, duch sa už nedokáže poriadne sústrediť sám na seba, lebo sa rozdeľuje na mnoho vecí.

Lebo hneď musím riešiť záležitosti cirkví, hneď zasa kláštorov a často zvažovať život a skutky jednotlivcov. Hneď sa musím ujať nejakých potrieb občanov, hneď kvíliť nad prepadmi vraždiacich barbarov a obávať sa vlkov, ktorí mi číhajú na zverené stádo. Raz sa musím ujať správy vecí, aby nechýbali prostriedky tým, čo sú viazaní rehoľnými pravidlami, inokedy pokojne znášať lúpežníkov, alebo im aj vyjsť v_ústrety v_úsilí o_zachovanie lásky.

A keď je myseľ takto rozorvaná a rozbitá a musí sa zaoberať toľkými a takými vecami, kedy sa má vrátiť k_sebe samej, aby sa celkom sústredila na hlásanie a nezanedbávala službu slova? Keďže sa donútený postavením často stýkam so svetskými ľuďmi, niekedy popustím uzdu svojmu jazyku. Lebo viem, že keď sa veľmi prísne držím svojich zásad, slabší predo mnou utekajú a nikdy ich nedostanem na to, čo chcem dosiahnuť. Preto sa často stáva, že trpezlivo počúvam aj ich prázdne reči. Ale aj ja som slabý, trochu sa dám zatiahnuť do prázdnych rečí a už začnem s_radosťou rozprávať o_tom, čo som začal počúvať proti svojej vôli. A do čoho sa mi bridilo padnúť, v_tom teraz spokojne ležím.

Kto som teda alebo aký som to strážca, keď nestojím na vrchu svojej úlohy, ale ešte ležím v_údolí slabosti? No Stvoriteľ a Vykupiteľ ľudského pokolenia má moc darovať mne nehodnému aj výšku života, aj účinnosť jazyka a ja z_lásky k_nemu hlásam jeho slovo a nešetrím sa.

Z_prameňa Písma vynášal náuku mravného a duchovného života, národom privádzal prúdy evanjelia; {*} A hoci zomrel, ešte stále hovorí.

Ako orol z_výšky pozerá na svet a s_nesmiernou láskou sa stará o_veľkých i_malých. {*} A hoci zomrel, ešte stále hovorí.

SV. MARKA KRIŽINA, MELICHARA GRODZIECKEHO A ŠTEFANA PONGRÁCZA, KŇAZOV A MUČENÍKOV

Z_breve pápeža Pia Desiateho o_blahorečení Božích sluhov Marka Križína, ostrihomského kanonika, Štefana Pongrácza a Melichara Grodzieckého zo Spoločnosti Ježišovej

Keď máme hovoriť o_hrdinských, víťazných mučeníkoch, prichádzajú nám na myseľ slová, ktoré kedysi napísali Pavol a Timotej svojim Filipanom: „Vy ste dostali milosť nielen v_Krista veriť, ale aj trpieť pre neho.“{n}{r}Flp 1,29{/r}{/n} Túto poctu Boh uštedril trom vynikajúcim mužom, a to Markovi Štefanovi Križínovi, kanonikovi ostrihomského metropolitného chrámu, Štefanovi Pongráczovi a Melicharovi Grodzieckému zo Spoločnosti Ježišovej. Pripomíname si ich slávne činy a obetovanie životov pre Krista, aby v_týchto časoch nepriaznivých pre Cirkev nechýbali katolíkom vznešené príklady viery a statočnosti, ktoré by mohli, ak to bude potrebné, aj nasledovať.

V_čase, keď sa títo traja Kristovi bojovníci horlivo venovali kňazskej službe, Juraj Rákoczi obsadil Košice. Konal tak v_mene Gabriela Bethlena, ktorý za pomoci Turkov a podporovaný českými a uhorskými bludármi vtrhol s_veľkým vojskom do tohto kraja, aby ho vyňal spod právomoci cisára a pripojil k_sebe a k_svojmu majetku. Rákoczi ihneď nariadil, aby týchto troch katolíckych kňazov strážili doma vojaci, a prinútil mestskú radu, aby ich odsúdila na smrť.

A tak po polnoci zo šiesteho na siedmeho septembra tisícšesťstodevätnásť vyslaní kati železným kyjom zrazili na zem Pongrácza, ako prvého, s_ktorým sa stretli. Potom všetkých troch bili päsťami, kopali, zauškovali a surovo týrali, kým oni vzývali mená Ježiša a Márie. Križínovi ponúkli v_mene Rákocziho nádej na záchranu, ak odpadne od katolíckej viery, ale on to rozhodne odmietol. Nato ich vyzliekli zo šiat, zavesili na hradu povaly a pálili horiacimi fakľami, dokiaľ im cez odkryté rebrá nezačali vytekať vnútornosti. A keď začalo svitať, odviazali ich z_hrady a Križínovi a Grodzieckému odťali hlavu. Pongrácza udreli dvakrát mečom po hlave a akoby mŕtveho hodili spolu s_telami ostatných do latríny. On však ešte dýchal a po dvadsiatich alebo i_viacerých hodinách už zoslabnutý od rán i_zápachu, ešte vzýval mená Márie a Ježiša a na úsvite ôsmeho septembra odišiel si po nebeský veniec.

Zvesť o_tejto hroznej vražde sa rozniesla široko-ďaleko a ako proti jej pôvodcom vyvolávala u_každého najväčšie rozhorčenie, tak týmto statočným mužom získavala slávu. Ich telá čoskoro potom dostala od Bethlena do daru nábožná grófka Pálfyová a uložila ich na dôstojnom mieste, najprv v_nejakej kaplnke. Potom ich uložili blízko svätyne v_kostole uršulínok v_Trnave, kde ich Boh oslávil mnohými zázrakmi.

Vy ste dostali milosť nielen v_Krista veriť, ale aj trpieť pre neho. {*} Lebo pevne stojíte v_jednom Duchu a svorne bojujete za vieru evanjelia.

Blahoslavení ste, keď vás budú potupovať a prenasledovať. {*} Lebo pevne stojíte v_jednom Duchu a svorne bojujete za vieru evanjelia.

{v}9{/v}Pán, Boh, zavolal človeka a povedal mu: „Kde si?“ {v}10{/v}On odpovedal: „Počul som tvoj hlas v_záhrade, naľakal som sa, pretože som nahý, a skryl som sa.“ {v}11{/v}Opýtal sa ho: „Kto ťa upozornil, že si nahý, ak si nejedol zo stromu, z_ktorého som ti jesť zakázal?“ {v}12{/v}Človek odpovedal: „Žena, ktorú si mi dal za spoločníčku, dala mi zo stromu a jedol som.“ {v}13{/v}Pán, Boh, povedal žene: „Čo si to urobila?“ Žena odpovedala: „Had ma naviedol a jedla som.“

{v}20{/v}A nazval človek svoju ženu Eva, pretože bola matkou všetkých žijúcich.

Dnes sa narodila blahoslavená Panna Mária z_rodu Dávidovho; {*} Skrze ňu sa veriacim zjavila spása sveta, lebo jej slávny život vniesol svetlo do nášho veku.

Slávme oddane narodenie preblahoslavenej Panny Márie. {*} Skrze ňu sa veriacim zjavila spása sveta, lebo jej slávny život vniesol svetlo do nášho veku.

„Cieľom zákona je Kristus“{n}{r}Rim 10,4{/r}{/n}, lebo nás odvádza od zeme a privádza k_Duchu. V_ňom je totiž naplnenie: keď sám zákonodarca všetko vykonal a dokončil, vniesol do litery ducha. On v_sebe samom zhrnul všetko. Žil podľa zákona milosti; ale zákon podriadil, kým milosť harmonicky prispôsobil a pripojil. Nepomiešal a nezamotal to, čo má jedno vlastné, s_tým, čo bolo vlastné druhému, ale celkom božsky premenil, čo bolo ťažké, otrocké a tyranské, na to, čo je ľahké a slobodné, aby sme už neboli „otrocky podriadení živlom sveta“{n}porov. {r}Gal 4,3.9{/r}{/n}, ako hovorí Apoštol, ani neboli zapriahnutí do otrockého jarma litery zákona.

Lebo toto je vrchol dobrodení, ktoré sme dostali od Krista, toto je zjavenie tajomstva, vyprázdnenie prirodzenosti, Boh a človek, zbožstvenie prijatého človeka. A tak vzácny a nanajvýš významný príchod Boha k_ľuďom musel mať aj nejaký radostný nástup, cez ktorý nám prišiel ten najväčší dar spásy. A to je náplň dnešnej slávnosti, ktorej počiatok je v_narodení Bohorodičky, ale záver a cieľ v_určenom spojení Slova s_telom. Lebo Panna sa rodí, živia ju a rastie, aby sa pripravila za matku Boha, kráľa všetkých vekov.

A my z_toho máme dvojaký úžitok: vedie nás to k_pravde a odvádza od otroctva litere zákona a života podľa nej. Akým spôsobom a v_akom zmysle sa to deje? Isto tak, že tieň ustupuje príchodu svetla a milosť prináša slobodu namiesto litery. Táto slávnosť je na ich rozhraní: s_obraznými symbolmi spája nastupujúcu skutočnosť a staré nahrádza novým.

Nech teda všetko stvorenie spieva a tancuje a nech prispeje niečím primeraným k_radosti dňa. Nech majú dnes nebešťania a pozemšťania jednu spoločnú slávnosť. Nech všetko, čo je na svete i_nad svetom, zjednotí sa v_slávení sviatku. Lebo dnes bola Stvoriteľovi všetkého postavená stvorená svätyňa a stvorenie novým, primeraným spôsobom pripravilo nový príbytok Stvoriteľovi.

Vrúcne dnes oslavujme narodenie ustavičnej Panny, Bohorodičky Márie, {*} Veď jej slávny život osvecuje všetky cirkvi.

Z_celého srdca a z_celej duše spievajme na slávu Kristovi v_tento svätý sviatočný deň vznešenej Bohorodičky Márie. {*} Veď jej slávny život osvecuje všetky cirkvi.

(Epist. die 31 maii 1627: A. Valtierra, S. I., San Pedro Claver, Cartagena, 1964, pp. 140-141)

Hlásať evanjelium chudobným, uzdraviť skrúšených srdcom, oznámiť zajatým milosť

Včera, 30. mája tohto roku 1627, na sviatok Najsvätejšej Trojice, vystúpilo z_veľkej lode množstvo černochov, ktorých vylákali z_afrických riek. Bežali sme s_dvoma košmi krásnych jabĺk, citrónov, zákuskov a neviem ešte čoho iného. Vošli sme do ich chatrče a zdalo sa nám, že sme vošli do druhej Guiney. Bolo si treba prekliesniť cestu cez húfy ľudí, kým sme sa dostali k_chorým, ktorých bolo ohromné množstvo, a ležali na vlhkej alebo skôr rozmočenej zemi; aby nebola príliš rozmočená, vymysleli urobiť vyvýšeninu s_primiešaním škridlí a tehlových úlomkov – toto bolo teda ich lôžko vonkoncom nevhodné nielen z_tohto dôvodu, ale najmä preto, že boli nahí, bez akejkoľvek ochrany odevu.

Odložili sme teda plášť, zo skladu na tovar poznášali sme, čo bolo potrebné na zhotovenie lešenia, a tak sme pripravili miesto, kde sme potom, raziac si cestu pomedzi ozbrojené oddiely, chorých napokon priniesli. Potom sme ich rozdelili na dve skupiny: k_jedným išiel môj spoločník s_tlmočníkom, k_druhým som išiel sám. Druhí boli černosi, ktorí boli bližšie k_smrti ako k_životu, už studení a sotva bolo možné nahmatať pulz v_ich žilách. Pomocou škridlice sme zhŕňali žeravé uhlie a umiestnili sme ho doprostred, blízko umierajúcich. Potom sme do ohňa hodili vonné látky, mali sme ich dve plné vrecká, a všetky sme ich spotrebovali pri tejto príležitosti. Keď sme ich zakryli svojimi plášťami, lebo nič také nemajú, a od ich pánov by sme darmo iné žiadali, a keď sme im poskytli kadidlo, bolo vidno, že sa rozohriali a vrátil sa im duch života. Bolo možno vidieť, ako na nás pozerali veselými očami.

Takto sme sa im prihovorili, nie slovami, ale rukami a činmi: Veď presvedčeným, že ich sem odvliekli, aby ich zmárnili, bola by akákoľvek iná reč celkom zbytočná. Potom sme si k_nim sadli alebo kľakli pri nich, vínom sme im umyli tu tváre, tu telá, milotou sme sa snažili rozveseliť ich a predkladali sme im prirodzené motívy, ktoré môžu chorých nejakým spôsobom priviesť k_radosti.

Potom sme začali vysvetľovať katechizmus o_krste; aké obdivuhodné sú totiž jeho účinky na telo i_na dušu. Keď nám odpovedali na otázky, videli sme, že to dostatočne pochopili, a prešli sme na rozsiahlejšiu náuku, totiž o_jedinom Bohu, ktorý odmieňa a tresce každého podľa zásluh, a ďalšie. Poprosili sme ich, aby si vzbudili úkon dokonalej ľútosti a dali najavo, že sa odvrátili od spáchaných hriechov. Napokon, keď sme videli, že sú dostatočne pripravení, hovorili sme im o_tajomstve Trojice, Vtelenia a Umučenia a ukázali sme im Krista pribitého na kríži, ako je nakreslený nad krstným prameňom, do ktorého stekajú z_Kristových rán prúdy krvi, a predriekali sme im v_ich reči úkon dokonalej ľútosti.

Bol som hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; {*} Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z_týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.

Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. {*} Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z_týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.

Vo všetkom mysli na Máriu, vzývaj Máriu/Meno Panny bolo Mária – Hviezda morská

„A meno Panny bolo Mária“{n}{r}Lk 1,27{/r}{/n}, hovorí evanjelista. Chceme niečo povedať aj o_tomto mene, ktoré v_preklade znamená Hviezda morská a veľmi priliehavo pristane panenskej matke. Veď ju možno tak výstižne prirovnať k_hviezde! Lebo ako hviezda vysiela lúč a neporuší sa, tak aj Panna porodila Syna bez porušenia svojho panenstva. Lúč neumenšuje jasnosť hviezdy, ani Syn Panny jej neporušenosť. Ona je teda tá vznešená hviezda, ktorá vyšla z_Jakuba, a jej lúč osvecuje celý svet a jej jas sa skveje na nebesiach, preniká do hlbín a rozjasňuje celú zem. Ale ona rozohrieva viac myseľ ako telo, podporuje čnosti a spaľuje neresti. Ona je, hovorím, tá prejasná, neobyčajná hviezda, nevyhnutne vyvýšená nad týmto veľkým a šírym morom, kde sa trbliece svojimi zásluhami a osvetľuje svojím príkladom.

Keď zbadáš, že sa v_tomto pozemskom živote viac zmietaš uprostred víchric a búrok, ako kráčaš po pevnej zemi, neodvracaj oči od svetla tejto hviezdy, ak nechceš, aby ťa zavalili vlny. Keď sa strhnú víchrice pokušení, keď sa dostaneš medzi úskalia súžení, pozri na hviezdu, volaj Máriu. Keď tebou zmietajú vlny pýchy, ctibažnosti, ohovárania, žiarlivosti, pozri na hviezdu, volaj Máriu. Keď loďkou tvojej duše otriasa hnev alebo lakomosť alebo žiadostivosť tela, pozri na Máriu. Keď ťa desí veľkosť výčitiek, keď ťa ľaká špinavé svedomie, keď sa hrozíš prísneho súdu a už ťa chce pohltiť pažerák zármutku a priepasť zúfalstva, mysli na Máriu.

V_nebezpečenstvách, v_úzkostiach a v_pochybnostiach mysli na Máriu, vzývaj Máriu. Jej meno nech nezíde z_tvojich úst, nech nevymizne z_tvojho srdca. A aby si získal podporu jej príhovoru, nezabúdaj na príklad jej života. Nasleduj ju a nebudeš blúdiť. Ju pros a nikdy nebudeš bez nádeje. Na ňu mysli a nikdy sa nezmýliš. Jej sa drž a nepadneš. Pod jej ochranou nebudeš poznať strach. Keď ťa bude ona viesť, neunavíš sa. Keď ti bude ona milostivá, dosiahneš cieľ. A tak na sebe samom skúsiš, ako správne evanjelista hovorí: A meno Panny bolo Mária{n}porov. {r}Lk 1,27{/r}{/n}.

Moja náuka je sladšia ako med a mňa mať je sladšie ako plást medu. {*} A meno panny bolo Mária.

Hrozia veľké vlny a prudké víchrice. Ale nebojíme sa, že utonieme, lebo stojíme na skale. Nech besnie more, skalu rozrušiť nemôže. Nech sa vzdúvajú vlny, Ježišovu loď nemôžu potopiť. Čoho sa, prosím, bojíme? Smrti? „Pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk.“{n}{r}Flp 1,21{/r}{/n} Vyhnanstva? Povedz mi! „Pánova je zem i_všetko, čo ju napĺňa.“{n}{r}Ž 24,1{/r}{/n} Alebo zhabania majetku? „Nič sme si na svet nepriniesli a je isté, že si nič nemôžeme ani odniesť.“{n}porov. {r}1Tim 6,7{/r}{/n} Pohŕdam hrozbami tohto sveta a smejem sa jeho dobrotám. Chudoby sa nebojím a po bohatstve netúžim; zo smrti nemám strach a žiť sa mi nežiada, iba ak pre váš osoh. Preto myslím na prítomnosť a prosím vás: Majte dôveru.

Nepočuješ, ako hovorí Pán: „Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v_mojom mene, tam som ja medzi nimi“{n}{r}Mt 18,20{/r}{/n}? A kde je toľký ľud zviazaný putami lásky, tam by nebol on? Mám jeho záruku: budem sa spoliehať na vlastné sily? Mám jeho Písmo: ono je moja palica, ono je moja istota, ono je môj pokojný prístav. Aj keby sa rútil celý svet, mám doklad, čítam jeho list a on je moja hradba, on je moja ochrana. Aký list? „Ja som s_vami po všetky dni až do skončenia sveta.“{n}{r}Mt 28,20{/r}{/n}

Kristus je so mnou, koho sa mám báť? Aj keby sa proti mne vzbúrili vlny či more alebo aj zúrivosť mocnárov – to všetko mi pripadá slabšie ako pavučina. A keby ma nezdržiavala láska k_vám, nedbal by som odísť hoci aj dnes inam. Veď stále hovorím: „Pane, nech sa stane tvoja vôľa.“{n}porov. {r}Mt 6,10{/r}; {r:Mt}26,42{/r}{/n} Nech nerobím to ani ono, ale čo ty chceš. To je moja veža, to je moja nepohnuteľná skala, to je moja spoľahlivá palica. Ak chce niečo Boh, nech sa to stane. Ak chce, aby som zostal tu, vďačne to prijímam. Kdekoľvek ma bude chcieť mať, budem mu vzdávať vďaky.

A tak kde som ja, tam ste aj vy; a kde ste vy, tam som zasa ja. Sme jedno telo. Ani telo od hlavy, ani hlavu od tela nemožno oddeliť. Miestom sme vzdialení, ale láska nás spája. Ani smrť nás nebude môcť odlúčiť. Lebo aj keď moje telo zomrie, duša bude žiť a bude pamätať na svoj ľud.

Vy ste moji spoluobčania, vy ste moji otcovia, moji bratia, moje deti, moje údy, moje telo, vy ste moje svetlo, ba milší ste mi ako toto svetlo. Veď čo mi dá nejaký ten lúč v_porovnaní s_vašou láskou? Zo svetelného lúča mám niečo v_tomto živote, ale vaša láska mi vije veniec pre budúci.

Pre evanjelium znášam útrapy až po okovy ako nejaký zločinec. Ale Božie slovo nie je spútané. {*} Preto všetko znášam pre vyvolených.

Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť? {*} Preto všetko znášam pre vyvolených.

Vitaj, kríž svätý, vitaj, sveta nádhera,

ty nádej pravá, z_ktorej radosť vyviera,

znamenie spásy, v_nebezpečí istota,

ty si strom nadprirodzeného života.

Kríž hoden úcty, kríž ty životodarný,

ty klenot sveta, balzam duší nezdravých,

vzdávame poctu krížu, hoci nehodní,

otroci cez strom, cez strom kríža slobodní.

Nech Synov kríž je na česť Bohu Otcovi,

rovnako na česť Duchu Tešiteľovi;

buď Povýšenie kríža svetu na spásu

a nebešťanom zdrojom šťastia a jasu. Amen.

Ant. 1 Hľa, Pánov kríž; utekajte, nepriateľské mocnosti; zvíťazil lev z_Júdovho kmeňa, koreň Dávidov. Aleluja.

Ant. 2 Pánovo sväté meno je skrze kríž vyvýšené ponad nebo a zem. Aleluja.

Ant. 3 Požehnaný kríž, iba ty si bol hoden niesť Kráľa neba a Pána. Aleluja.

Bratia, ja, Pavol, {v}2,19{/v}som skrze zákon zomrel zákonu, aby som žil Bohu. S_Kristom som pribitý na kríž. {v}20{/v}Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. Ale život, ktorý teraz žijem v_tele, žijem vo viere v_Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa. {v}21{/v}Nepohŕdam Božou milosťou. Lebo ak je spravodlivosť skrze zákon, potom Kristus nadarmo zomrel.

{v}3,1{/v}Nerozumní Galaťania, kto vám počaril? Veď vám bol pred očami zobrazený Ježiš Kristus ukrižovaný! {v}2{/v}Iba to by som sa rád od vás dozvedel: Dostali ste Ducha zo skutkov podľa zákona, alebo z_poslušnosti viery? {v}3{/v}Takí ste hlúpi?! Začali ste Duchom a teraz končíte telom? {v}4{/v}Toľko ste zažili a nadarmo? Keby to bolo len nadarmo! {v}5{/v}A ten, ktorý vám dáva Ducha a robí medzi vami zázraky, robí to na základe skutkov podľa zákona, alebo z_poslušnosti viery?

{v}6{/v}Tak ako Abrahám uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť. {v}7{/v}Vedzte teda, že tí, čo sú z_viery, sú Abrahámovými synmi.

{v}13{/v}Kristus nás vykúpil spod kliatby zákona tým, že sa za nás stal kliatbou, lebo je napísané: „Prekliaty je každý, kto visí na dreve,“ {v}14{/v}aby v_Kristovi Ježišovi prešlo Abrahámovo požehnanie na pohanov, aby sme skrze vieru dostali prisľúbeného Ducha.

{v}6,14{/v}Ale ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista, cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa a ja pre svet.

{v}15{/v}Lebo ani obriezka nie je nič, ani neobriezka, ale nové stvorenie. {v}16{/v}A nad všetkými, čo sa budú riadiť týmto pravidlom, pokoj a milosrdenstvo, aj nad Božím Izraelom.

Hľadajme slávu v_kríži nášho Pána Ježiša Krista. On je naša spása, náš život a naše vzkriesenie; {*} On nás oslobodil a spasil.

Ježiš bol ovenčený slávou a cťou, lebo pretrpel smrť. {*} On nás oslobodil a spasil.

Slávime sviatok kríža, ktorý zahnal temnoty a navrátil svetlo. Slávime sviatok kríža a spolu s_Ukrižovaným sme pozdvihnutí do výšin, aby sme zem s_hriechom zanechali dolu a získali nebeské dobrá. Vlastniť kríž je taká vzácna a taká veľká vec, že kto ho vlastní, vlastní poklad. Ja som zo všetkých dobier právom nazval pokladom to, čo je v_skutočnosti i_podľa mena najkrajšie. V_ňom, cezeň a do neho je uložená celá naša spása a bola vrátená do pôvodného stavu.

Keby totiž nebolo bývalo kríža, Kristus by nebol býval ukrižovaný. Keby nebolo bývalo kríža, život by nebol býval klincami pribitý na drevo. Keby nebol býval klincami pribitý, neboli by z_boku vytiekli pramene nesmrteľnosti, krv a voda, ktoré očisťujú svet; nebol by býval zničený dlžobný úpis hriechu{n}porov. {r}Kol 2,14{/r}{/n}, neboli by sme bývali prepustení na slobodu, neboli by sme mohli jesť zo stromu života a raj by bol zatvorený. Keby nebolo bývalo kríža, smrť by nebola bývala pokorená ani peklo olúpené.

Preto je kríž veľká a drahocenná vec. Veľká, lebo cezeň vzniklo veľa dobrého; o_toľko viac, o_koľko väčšiu hodnotu treba pripísať Kristovým zázrakom i_mukám. Aj drahocenná, lebo kríž je Božím utrpením i_trofejou. Utrpením, lebo sa dal na ňom dobrovoľne umučiť, a trofejou, lebo na ňom bol zasiahnutý diabol a s_ním porazená aj smrť; závory pekla boli rozbité a kríž sa stal všeobecnou spásou celého sveta.

Kríž sa nazýva aj Kristovou slávou a Kristovým povýšením. To on je ten vytúžený kalich a ukončenie múk, ktoré pre nás Kristus pretrpel. Že kríž je Kristovou slávou, o_tom počuj, čo sám hovorí: „Teraz je Syn človeka oslávený a v_ňom je oslávený Boh, a čoskoro ho oslávi.“{n}{r}Jn 13,31{/r}{/n} A zasa: „Ty, Otče, osláv mňa slávou, ktorú som mal u_teba skôr, ako bol svet.“{n}{r}Jn 17,5{/r}{/n} A znova: „Otče, osláv svoje meno. A z_neba zaznel hlas: Už som oslávil a ešte oslávim.“{n}{r}Jn 12,28{/r}{/n} Oznamoval tým slávu, ktorú potom dosiahol na kríži.

A že kríž je aj Kristovým povýšením, počúvaj, čo sám hovorí: „A ja, až budem vyzdvihnutý, všetkých pritiahnem k_sebe.“{n}{r}Jn 12,32{/r}{/n} Vidíš, že kríž je Kristovou slávou a povýšením.

Obdivuhodný kríž, na tvojich ramenách visel poklad a výkupné za väzňov, {*} Na tebe bol svet vykúpený krvou svojho Pána.

Buď pozdravený, kríž, posvätený Kristovým telom a ozdobený jeho údmi ako perlami. {*} Na tebe bol svet vykúpený krvou svojho Pána.

Stála Matka bolestivá

vedľa kríža ľútostivá,

keď na ňom Syn milý pnel.

Ach, tej Matke prežalostnej,

zarmútenej a bolestnej

sedmorý meč v_duši tkvel.

Ó, jak smutná, doráňaná

bola ona požehnaná

Matka Syna Božieho.

Jak plakala a trpela

svätá Matka, keď videla

muky Syna milého.

Ktože by z_nás nezaplakal,

keby videl, bolesť aká

je v_jej srdci nevinnom.

Kto by nebol rozžialený,

pozorujúc bolesť Ženy,

ako trpí so Synom.

Pre hriech ľudu bezbožného

vidí Syna zmučeného,

jak ho človek zbičoval.

Vidí, že Syn milovaný

dokonáva opustený;

dušu Otcu odovzdal.

Ó, ty, Matka, žriedlo lásky,

nech prežívam bôľ tvoj ťažký

a nech s_tebou nariekam.

Nech mi srdce láskou planie

ku Kristovi neprestajne,

veď on je môj Boh a Pán.

Kriste, keď zo sveta vyjdem,

nech skrz tvoju Matku prídem

k_slávnej palme víťazstva. Amen.

Bratia, {v}3,22{/v}Písmo uzavrelo všetko pod hriech, aby veriaci dostali prisľúbenie z_viery v_Ježiša Krista.

{v}23{/v}No kým neprišla viera, boli sme zajatci pod dozorom zákona pre tú vieru, ktorá sa mala zjaviť. {v}24{/v}A tak bol zákon naším vychovávateľom pre Krista, aby sme boli ospravedlnení z_viery. {v}25{/v}Ale keď prišla viera, už nepodliehame vychovávateľovi. {v}26{/v}Veď skrze vieru v_Kristovi Ježišovi ste všetci Božími synmi. {v}27{/v}Lebo všetci, čo ste pokrstení v_Kristovi, Krista ste si obliekli. {v}28{/v}Už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy, lebo vy všetci ste jeden v_Kristovi Ježišovi. {v}29{/v}A keď ste Kristovi, ste Abrahámovým potomstvom a podľa prisľúbenia dedičmi.

{v}4,1{/v}Hovorím však: Kým je dedič maloletý, ničím sa nelíši od otroka, hoci je pánom všetkého. {v}2{/v}Je pod poručníkmi a správcami až do času, ktorý určil otec. {v}3{/v}Tak aj my, keď sme boli maloletí, slúžili sme podriadení živlom sveta. {v}4{/v}Ale keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, {v}5{/v}aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo. {v}6{/v}Pretože ste synmi, poslal Boh do našich sŕdc Ducha svojho Syna a on volá: „Abba, Otče!“ {v}7{/v}A tak už nie si otrok, ale syn; a keď syn, tak skrze Boha aj dedič.

Už prišla plnosť času, keď Boh poslal na zem svojho Syna, narodeného z_Panny, narodeného pod zákonom, {*} Aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom.

Boh pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, poslal svojho Syna v_tele podobnom hriešnemu. {*} Aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom.

(Sermo in dom. infra oct. Assumptionis, 14-15: Opera omnia, Edit. Cisterc. 5 [1968], 273-274)

Na mučeníctvo Panny nás upozorňuje aj Simeonovo proroctvo, aj samy udalosti Pánovho umučenia. Svätý starec hovorí o_malom Ježišovi: „On je ustanovený na znamenie, ktorému budú odporovať, a tvoju vlastnú dušu“ – hovorí zasa Márii – „prenikne meč.“{n}{r}Lk 2,34-35{/r}{/n}

Tvoju dušu, preblahoslavená matka, naozaj prenikol meč. Veď keby nebol prenikol ju, nebol by prerazil ani telo tvojho Syna. Lebo keď tvoj Ježiš – nás všetkých, ale osobitne tvoj – vydýchol, jeho duše sa vôbec nedotkla neľútostná kopija, ktorá mu otvorila bok – neušetrila ani mŕtveho, hoci jemu už nemohla uškodiť_–, ale tvoju dušu prenikla. Jeho duša tam totiž už nebola, ale tvoju nebolo možno odtiaľ odtrhnúť. Tvoju dušu teda prenikla sila bolesti, aby sme právom oslavovali viac ako mučenicu tú, ktorej súcitná spoluúčasť isto prevyšovala pocit telesného utrpenia.

Či nebolo pre teba horšie ako meč slovo: „Žena, hľa, tvoj syn“{n}{r}Jn 19,26{/r}{/n}, ktoré vskutku prebodávalo dušu a prenikalo až po oddelenie duše od ducha{n}porov. {r}Hebr 4,12{/r}{/n}? Aká to zámena! Dostávaš Jána za Ježiša, sluhu namiesto Pána, učeníka namiesto Učiteľa, syna Zebedejovho namiesto Syna Božieho, čistého človeka namiesto pravého Boha! Ako by to nepreniklo tvoju najcitlivejšiu dušu, keď už aj naše srdce, hoci je z_kameňa a zo železa, rozrýva čo i_len spomienka na to.

Nečudujte sa, bratia, keď hovoríme, že Mária bola mučenicou duše. Nech sa čuduje ten, kto zabudol, že Pavol medzi najväčšie hriechy pohanov ráta ich bezcitnosť{n}porov. {r}Rim 1,31{/r}{/n}. To bolo ďaleko od Máriinho srdca, nech je to ďaleko aj od jej služobníkov.

Ale niekto azda povie: „A nevedela vopred, že má zomrieť?“ Bezpochyby vedela. „A nedúfala, že čoskoro vstane z_mŕtvych?“ Dúfala a pevne. „A napriek tomu žialila nad ukrižovaným?“ Áno a veľmi. Ináč, ktože si, brat môj, alebo odkiaľ máš tú múdrosť, že sa viac čuduješ spolutrpiacej Márii ako Máriinmu trpiacemu Synovi? On mohol umrieť aj telom a ona nemohla umrieť s_ním srdcom? To prvé urobila Kristova láska, od ktorej väčšiu nemal nik; to druhé urobila Máriina láska, po ktorej už inej podobnej nebolo.

On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých a na znamenie, ktorému budú odporovať, {*} A tvoju vlastnú dušu prenikne meč.

Stála Matka bolestivá vedľa kríža ľútostivá, keď na ňom Syn milý pnel. {*} A tvoju vlastnú dušu prenikne meč.

Aká krásna, nesmrteľná, tvorivá a víťazná je viera, ktorú sme dostali od Krista Pána! Očividne to dosvedčujú všelijako skúšané a sužované národy, ktoré sa za krutých prenasledovaní utiekali vždy do Božích chrámov k_Pánovmu oltáru alebo k_oltáru panenskej Bohorodičky a aj teraz sa utiekajú s_takou istou dôverou.

Takúto neochvejnú vieru osvedčil v_priebehu storočí aj slovenský ľud, vedený učením a príkladom svätého Cyrila a Metoda, a ani dnes od nej neodpadol.

Veľkou útechou mu bola vrúcna úcta k_bolestnej Panne čiže k_Sedembolestnej, ktorú odpradávna jednomyseľne vzývajú ako Patrónku celého Slovenska. Keď ju potom začali zvlášť uctievať v_šaštínskom chráme na území Trnavskej apoštolskej administratúry, náš predchodca blahej pamäti pápež Pius Jedenásty ju roku tisícdeväťstodvadsaťsedem svojou autoritou potvrdil za nebeskú ochrankyňu tejto krajiny. Táto svätyňa je chýrečná, lebo patrí celému slovenskému národu, sústreďujú sa tam viaceré starobylé archidiakonáty a početné púte veriacich aj zo vzdialenejších krajov: prichádzajú pred starodávnu sochu preblahoslavenej Panny Márie Sedembolestnej a vo vrúcnych modlitbách jej vylievajú svoje žiale a strasti. Okrem toho panovníci a králi bohato obdarili tento chrám cenným zariadením a umeleckými dielami. Biskupi zasa, ba aj rímski pápeži ho štedro zahrnuli duchovnými výsadami. Najmä roku tisícosemstošesťdesiatštyri na trojsté výročie založenia tohto chrámu náš predchodca Boží sluha pápež Pius Deviaty popri niektorých odpustkoch ochotne dovolil korunovať sochu Panny Márie.

Aj my sa chceme pričiniť o_vzrast úcty k_Panne Márii a preukázať slovenskému duchovenstvu a veriacim našu otcovskú lásku, preto týmto listom z_plnosti našej apoštolskej moci natrvalo povyšujeme chrám zasvätený Bohu na počesť preblahoslavenej Panny Márie Sedembolestnej v_obci Šaštín na hodnosť baziliky minor.

Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov; {*} Blažení tí, čo bývajú v_tvojom dome a bez prestania ťa velebia.

Veľmi vznešená je dcéra kráľovská vnútri, jej odevom sú zlaté tkanivá. {*} Blažení tí, čo bývajú v_tvojom dome a bez prestania ťa velebia.

Cyprián svojmu bratovi Kornelovi. Dozvedeli sme sa, milovaný brat, o_slávnych svedectvách vašej viery a statočnosti. A my sme prijali vaše slávne vyznanie s_takou radosťou, že sa aj my počítame za účastníkov a spoločníkov vašich zásluh a chvál. Lebo keď máme aj jednu Cirkev a aj nás spája jednota ducha a nerozdielna svornosť, ktorý kňaz by si neblahoželal za pochvaly svojho spolukňaza, akoby boli jeho vlastné? Alebo ktoré bratstvo by sa kdekoľvek netešilo z_radosti svojich bratov?

Nedá sa dostatočne vyjadriť, aké tu bolo plesanie a aká radosť, keď sme sa dozvedeli o_vašom úspechu a statočnosti. Ty si tam bol vodcom bratov pri vyznávaní, ale aj vyznanie vodcu naberalo silu z_vyznania bratov. Tým, že kráčaš prvý do slávy, získavaš si mnoho spoločníkov na ceste do slávy, a tým, že si pripravený vyznať prvý za všetkých, strhuješ za sebou vyznávačský ľud. A tak nevieme, čo máme na vás prv velebiť – či tvoju odhodlanú a silnú vieru, alebo nerozlučnú lásku bratov. Verejne sa tam osvedčila odvaha biskupa, ktorý ide popredu, a ukázala sa jednota bratov, ktorí ho nasledovali. Keď ste jeden duch a jeden hlas, to je vyznanie celej Rímskej cirkvi.

Milovaný brat, zažiarila viera, ktorú o_vás hlásal svätý Apoštol. Už vtedy v_duchu predvídal túto slávu čnosti a statočnú pevnosť a ohlasovaním budúcich vecí dosvedčoval vaše zásluhy, a tým, že chválil rodičov, podnecoval synov. Keď ste takíto jednomyseľní, keď ste silní, dávate aj ostatným bratom veľký príklad jednomyseľnosti a sily.

Pre vzájomnú lásku, ktorou k_sebe navzájom patríme, povzbudzujeme sa, milovaný brat, koľko môžeme, veď aj Pánova prozreteľnosť nás napomína a pripravuje a aj blahodarné rozhodnutia Božieho milosrdenstva nám pripomínajú, že sa už blíži deň nášho zápasu a posledného boja, aby sme neprestávali zotrvávať na pôstoch, bdení a modlitbách so všetkým ľudom. Lebo toto sú naše nebeské zbrane, ktoré nám dávajú silu stáť a vytrvať. Toto sú duchovné hradby a Božie šípy, ktoré nás chránia.

Pamätajme navzájom na seba, buďme svorní a jednomyseľní, ustavične sa jeden za druhého modlime, vzájomnou láskou si zmierňujme tiesne a úzkosti.

Ráno štrnásteho septembra zišiel sa podľa rozkazu prokonzula Galéria Maxima veľký zástup na Sextovom poli. A tak si v_ten deň prokonzul Galérius Maximus sadol na sauciolskom nádvorí a rozkázal, aby mu priviedli Cypriána. Keď ho priviedli, prokonzul Galérius Maximus povedal biskupovi Cypriánovi: „Ty si Tascius Cyprianus?“ Biskup Cyprián odpovedal: „Áno, som.“

Prokonzul Galérius Maximus povedal: „Ty sa vydávaš za hlavu tých bezbožných ľudí?“ Biskup Cyprián odpovedal: „Áno, ja.“

Prokonzul Galérius Maximus povedal: „Najsvätejší cisári ti nariadili, aby si obetoval.“ Biskup Cyprián odpovedal: „To ja nerobím.“

Galérius Maximus vravel: „Rozmysli si to.“ Biskup Cyprián odvetil: „Rob, čo ti prikázali; v_takej spravodlivej veci niet čo rozmýšľať.“

Galérius Maximus sa poradil s_porotou a ťažko s_nevôľou vyniesol rozsudok týmito slovami: „Dlho si žil bezbožne a veľa ľudí si zhromaždil pre svoje zločinné sprisahanie, lebo si nepriateľsky vystúpil proti rímskym bohom a posvätným obradom a ani nábožní a presvätí vladári, božský Valerián a Gallién, ani najvznešenejší cisár Valerián ťa nemohli priviesť späť na cestu svojich náboženských obradov. A tak, keďže si bol odhalený ako pôvodca a podnecovateľ najničomnejších zločinov, sám budeš výstrahou pre tých, ktorých si svojím zločinom združil okolo seba: tvojou krvou sa napraví poriadok.“ Ako to povedal, prečítal z_tabuľky rozhodnutie: „Tascia Cypriána treba sťať mečom.“ Biskup Cyprián povedal: „Bohu vďaka.“

Po tomto výroku zástup bratov volal: „Chceme, aby s_ním sťali aj nás.“ Preto nastal medzi bratmi hlasný rozruch a veľký zástup šiel za ním. A tak Cypriána odviedli na Sextovo pole, kde si vyzliekol plášť s_kapucňou, kľakol na zem a pohrúžil sa do modlitby pred Pánom. A keď si zobliekol dalmatiku a odovzdal ju diakonom, stál iba vo vlnenom šate a čakal na kata.

Keď kat prišiel, rozkázal svojim, aby dali katovi dvadsaťpäť zlatých. Bratia pred neho prestierali plachty a šatky. Potom si blahoslavený Cyprián vlastnoručne zaväzoval oči. Ale keď si nemohol uviazať konce šatky, zaviazali mu ich kňaz Julián a subdiakon Julián.

Tak bol blahoslavený Cyprián umučený a jeho telo pre zvedavosť pohanov uložili neďaleko odtiaľ. V_noci ho potom vzali a so sviecami a fakľami s_modlitbou a veľkým triumfom preniesli na pozemok prokurátora Makróbia Kandidiána, ktorý je pri rybníku na Mappalienskej ceste. O_niekoľko dní prokonzul Galérius Maximus zomrel.

Blahoslavený Cyprián zomrel mučeníckou smrťou štrnásteho septembra za cisárov Valeriána a Galliéna, ale za vlády nášho Pána Ježiša Krista; jemu česť a sláva na veky vekov. Amen.

Keď v_sile viery zápasíme, díva sa na nás Boh, dívajú sa anjeli, díva sa Kristus. {*} Aká to sláva a aké šťastie zápasiť v_prítomnosti Boha a od Krista dostať víťaznú korunu.

Napnime všetky svoje sily a bojujme statočne až do konca s_čistým srdcom, s_pevnou vierou a vytrvalou láskou. {*} Aká to sláva a aké šťastie zápasiť v_prítomnosti Boha a od Krista dostať víťaznú korunu.

„Ty, Pane, si dobrý a láskavý a veľmi milostivý.“{n}{r}Ž 86,5{/r}{/n} Kto by ti neslúžil celým srdcom, keď začne čo len trocha okusovať čaro tvojej otcovskej vlády? Čo prikazuješ, Pane, svojim služobníkom? Hovoríš: „Vezmite na seba moje jarmo.“ A aké je tvoje jarmo? Odpovedáš: „Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“{n}{r}Mt 11,29.30{/r}{/n} Kto by neniesol s_najväčšou radosťou jarmo, ktoré netlačí, ale lahodí, a bremeno, ktoré neťaží, ale občerstvuje? Preto si právom dodal: „A nájdete odpočinok pre svoju dušu.“{n}{r}Mt 11,29{/r}{/n} A čo je to tvoje jarmo, ktoré neunavuje, ale prináša osvieženie? Je ním to prvé a najväčšie prikázanie: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z_celého svojho srdca.“{n}{r}Mt 22,37{/r}{/n} Veď čo je ľahšie, príjemnejšie, lahodnejšie, ako milovať dobrotu, krásu a lásku, čím všetkým si ty, Pane, Bože môj?

Či nesľubuješ aj odmenu tým, čo zachovávajú prikázania vzácnejšie než množstvo zlata a sladšie než medové kvapky z_plástu{n}porov. {r}Ž 19,11{/r}{/n}? Takto výslovne sľubuješ odmenu, odmenu najväčšiu, ako hovorí tvoj apoštol Jakub: „Pán pripravil veniec života tým, čo ho milujú.“{n}porov. {r}Jak 1,12{/r}{/n} A čo je to ten veniec života? Je to väčšie dobro, aké si vôbec vieme predstaviť alebo po akom dokážeme túžiť; tak o_ňom hovorí svätý Pavol podľa Izaiáša: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“{n}porov. {r}1Kor 2,9{/r}; porov. {r}Iz 64,3; 65,17{/r}{/n}

Teda už v_zachovávaní tvojich prikázaní je naozaj veľká odmena. A nielen to prvé a najväčšie prikázanie osoží poslušnému človekovi, a nie Bohu, ktorý rozkazuje; ale aj ostatné Božie prikázania zdokonaľujú, skrášľujú, vzdelávajú, osvecujú a robia dobrým a nakoniec aj šťastným toho, kto poslúcha. A preto ak si múdry, pochop, že si stvorený na Božiu slávu a na tvoju večnú spásu, že toto je tvoj cieľ, toto je stredobod tvojej duše, toto je poklad tvojho srdca. Ak dosiahneš tento cieľ, budeš blažený, ak ho minieš, budeš nešťastný.

A preto považuj za dobré všetko, čo ťa vedie k_tvojmu cieľu, a za zlé to, čo ťa od cieľa odvádza. Úspechy a protivenstvá, bohatstvo a chudoba, zdravie a choroba, pocty a hany, život a smrť nie sú pre múdreho človeka niečím, čo si žiada pre ne samy alebo pre ne samy od nich uteká. Ale ak prispievajú na Božiu slávu a na tvoje večné šťastie, sú dobrom a treba po nich túžiť; ak tomu prekážajú, sú zlom a treba utekať pred nimi.

Pery kňaza strážia poznanie a z_jeho úst sa vyžaduje zákon, {*} Lebo je poslom Pána zástupov.

Biskup ako Boží správca musí byť schopný povzbudzovať v_zdravom učení. {*} Lebo je poslom Pána zástupov.

Odkedy mi položili na plecia toto bremeno, z_ktorého sa ťažko vydáva počet, ustavične ma znepokojuje starosť vyplývajúca z_môjho postavenia. A čo iné by ma lákalo na tomto úrade, ak nie to, aby nás netešilo viac, čo je na našom postavení nebezpečné, ako to, čo je osožné pre vašu spásu? Kde ma ľaká, čo som pre vás, tam ma potešuje, čo som s_vami. Lebo pre vás som biskup, s_vami som kresťan. Tamto je meno prijatého úradu, toto milosti; tamto je nebezpečné, toto spásne.

Slovom, akoby nami zmietala búrka na veľkom mori tej činnosti. Ale keď si uvedomíme, čou krvou sme boli vykúpení, akoby sme vchádzali do bezpečného prístavu pokojom tejto myšlienky. Ak sa namáhame, čo je vlastné tomuto úradu, nachádzame odpočinok v_spoločnom dobrodení. Ak ma teda to, že som s_vami vykúpený, teší viac, ako to, že som váš predstavený, potom budem väčšmi vaším sluhom, ako prikazuje Pán, aby som nebol nevďačný za cenu, za ktorú smiem byť vaším spolusluhom. Veď musím mať rád Vykupiteľa a viem, čo povedal Petrovi: „Peter, máš ma rád? Pas moje ovce.“{n}porov. {r}Jn 21,15-17{/r}{/n} Pýtal sa to raz, druhý raz i_tretí raz. Pýtal sa na lásku a ukladal ťažkú prácu, lebo kde je väčšia láska, tam je práca ľahšia.

„Čím sa odvďačím Pánovi za všetko, čo mi dal?“{n}{r}Ž 116,12{/r}{/n} Mám povedať, že sa odvďačím tým, že pasiem jeho ovce? Veď aj to robím „nie ja, ale Božia milosť so mnou“{n}porov. {r}1Kor 15,10{/r}{/n}. Čím sa teda môžem odvďačiť, keď ma vo všetkom predchádza? A predsa čakáme odmenu, lebo zadarmo milujeme a ovce pasieme. A to už ako? To ide ako dohromady: zadarmo milujem, aby som pásol, a chcem odmenu za to, že pasiem? Nebolo by to nijako možné, nijako nemožno čakať odmenu od toho, koho milujeme zadarmo, keby nebol odmenou ten, koho milujeme. Veď ak sa za to, že nás vykúpil, odvďačíme tým, že pasieme jeho ovce, čím sa mu odvďačíme za to, že nás urobil pastiermi? Lebo zlými pastiermi, čo nech je od nás ďaleko, sme zo svojej zloby, ale dobrými, čo nech nám on dá, môžeme byť len z_jeho milosti. A preto vám, bratia moji, „prikazujeme a prosíme, aby ste Božiu milosť neprijímali nadarmo“{n}{r}2Kor 6,1{/r}{/n}. Urobte našu službu užitočnou. „Vy ste Božia roľa.“{n}{r}1Kor 3,9{/r}{/n} Zvonka prijímajte toho, ktorý sadí a polieva, vnútri zasa toho, ktorý dáva vzrast{n}porov. {r}1Kor 3,6{/r}{/n}. Pomáhajte nám aj modlitbou, aj poslušnosťou, aby nás tešilo nie tak to, že vás vedieme, ako to, že vám osožíme.

Toto je pravý mučeník, ktorý prelial svoju krv pre Kristovo meno. {*} Nebál sa vyhrážok sudcov, ani nehľadal pozemskú slávu, a tak sa dostal do nebeského kráľovstva.

Pán viedol spravodlivého po rovných cestách a ukázal mu Božie kráľovstvo. {*} Nebál sa vyhrážok sudcov, ani nehľadal pozemskú slávu, a tak sa dostal do nebeského kráľovstva.

SV. ANDREJA KIMA TAEGONA, KŇAZA, PAVLA CHONGA HASANGA A SPOLOČNÍKOV, MUČENÍKOV

(Pro Corea Documenta, ed. Mission Catholique Séoul, Séoul-Paris 1938, Vol. I, 74-75)

Milovaní bratia a priatelia, premýšľajte a uvažujte: Boh od počiatku vekov rozvrhol nebo i_zem a vôbec všetko. A potom rozjímajte, prečo a s_akým úmyslom stvoril osobitne človeka na svoj obraz a na svoju podobu.

Veď keby sme na tomto svete, plnom nebezpečenstiev a biedy, nepoznali Pána a Stvoriteľa, nemali by sme nič z_toho, že sme sa narodili, ani z_toho, že žijeme. Hoci sme prišli z_Božej milosti na tento svet a takisto z_Božej milosti sme prijali krst, vstúpili do Cirkvi, stali sa Pánovými učeníkmi a nosíme vzácne meno, načo by nám bolo takéto meno, keby nezodpovedalo skutočnosti? To by sme boli nadarmo prišli na svet a vstúpili do Cirkvi, ba bola by to zrada na Pánovi a na jeho milosti. Lepšie by bolo bývalo nenarodiť sa, ako prijať Pánovu milosť a hrešiť proti nemu.

Pozorujte roľníka, ako rozsieva semeno na poli: v_príhodnom čase preorie zem, potom ju pohnojí a bez ohľadu na námahu na slnku obrába ušľachtilú siatinu{n}porov. {r}Jak 5,7-8{/r}{/n}. Keď príde čas žatvy a klasy sú plné, jeho srdce zabúda na námahu a pot, teší sa a poskakuje preplnený šťastím. No ak sú klasy prázdne a nie je v_nich nič, iba plevy a úhrabky, roľník si spomenie na tvrdú lopotu a pot a tým menej dbá o_pole, čím väčšmi sa oň staral.

Podobne Pán robí zem svojím poľom, ľudí ryžou, milosť hnojivom a cez Vtelenie a Vykúpenie nás zavlažuje svojou krvou, aby sme mohli rásť a dozrievať. Keď príde v_deň súdu čas žatvy, ten, kto bude pôsobením milosti zrelý, bude sa tešiť nebeskému kráľovstvu ako adoptívny Boží syn; kto zrelý nebude, stane sa nepriateľom, hoci aj on už bol adoptívnym synom, a podľa zásluhy bude naveky potrestaný.

Milovaní bratia, vedzte toto: Keď náš Pán Ježiš zostúpil na zem, sám zniesol nespočetné bolesti a svojím umučením založil svätú Cirkev a utrpením veriacich ju zveľaďuje. A hoci ju svetské mocnosti gniavia a napádajú, nepremôžu ju nikdy. Po Ježišovom nanebovstúpení od čias apoštolov až po naše dni svätá Cirkev všade rastie uprostred súžení.

Aj teraz, už päťdesiat či šesťdesiat rokov, čo svätá Cirkev vstúpila do našej Kórey, veriaci opäť a opäť znášajú prenasledovanie. Aj dnes zúri prenasledovanie a mnohí priatelia v_tej istej viere, medzi nimi aj ja, dostali sa do väzenia a aj vy ste v_súžení. A keď sme takto jedno telo, ako by sme neboli v_hĺbke srdca smutní? Ako by sme podľa ľudských citov neprežívali bolesť odlúčenia?

Ale ako vraví Písmo, Boh sa stará aj o_najmenší vlas na hlave{n}porov. {r}Mt 10,30{/r}{/n} a stará sa svojou vševedúcnosťou. Ako teda možno také prenasledovanie chápať ináč ako Boží rozkaz alebo ako jeho odmenu, alebo napokon ako jeho trest?!

Plňte teda Božiu vôľu! Bojujte celým srdcom za nebeského vodcu Ježiša a premáhajte zlého ducha tohto sveta, veď Kristus ho už premohol.

Veľmi vás prosím: Nezanedbávajte bratskú lásku, ale navzájom sa podporujte a kým sa Pán nezľutuje nad nami a neodstráni súženia, vytrvajte.

Je nás tu dvadsať a z_Božej milosti všetci sa majú doteraz dobre. Ak niekoho zabijú, prosím vás, nezabudnite na jeho rodinu. Veľa je toho, čo by som mal ešte povedať, ale ako to perom na papieri vyjadriť? Končím list. Keďže sme už blízko zápasu, veľmi vás prosím, aby ste žili verne a napokon prišli do neba, kde si vzájomne zablahoželáme. Zanechávam vám bozk svojej lásky.

Títo mučeníci boli Kristovými svedkami, chválili Pána a nebáli sa hrozieb. {*} Krv mučeníkov sa stáva semenom kresťanov.

Sú ako neznámi, a predsa dobre známi; akoby zomierajúci, a hľa, žijú; akoby nič nemali, a pritom im všetko patrí. {*} Krv mučeníkov sa stáva semenom kresťanov.

Bratia, {v}1{/v}prosím vás ja, väzeň v_Pánovi, aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo, {v}2{/v}so všetkou pokorou, miernosťou a zhovievavosťou. Znášajte sa navzájom v_láske {v}3{/v}a usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja. {v}4{/v}Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v_jednej nádeji svojho povolania. {v}5{/v}Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst. {v}6{/v}Jeden je Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, preniká všetkých a je vo všetkých.

{v}7{/v}Ale každý z_nás dostal milosť podľa miery, akou nás obdaroval Kristus. {v}8{/v}Preto hovorí:

{v}9{/v}A čo iné znamená to „vystúpil“, ako že aj zostúpil do nižších častí zeme? {v}10{/v}Ten, čo zostúpil, je ten istý, čo aj vystúpil ponad všetky nebesia, aby naplnil všetko.

{v}11{/v}On ustanovil niektorých za apoštolov, niektorých za prorokov, iných za evanjelistov a iných za pastierov a učiteľov, {v}12{/v}aby pripravovali svätých na dielo služby, na budovanie Kristovho tela, {v}13{/v}kým nedospejeme všetci k_jednote viery a poznania Božieho Syna, k_zrelosti muža, k_miere plného Kristovho veku, {v}14{/v}aby sme už neboli malými deťmi, ktorými sem-tam hádže a zmieta hocijaký vietor klamlivého ľudského učenia, ktorý podvodne strháva do bludu. {v}15{/v}Ale žime podľa pravdy a v_láske všestranne vrastajme do toho, ktorý je hlavou, do Krista. {v}16{/v}Z_neho celé telo, pevne zviazané a pospájané všetkými oživujúcimi spojivami, podľa činnosti primeranej každej časti, rastie a buduje sa v_láske.

Proroctvo nevzišlo z_ľudskej vôle. {*} Pod vedením Ducha Svätého prehovorili ľudia poslaní od Boha.

Pán dáva múdrosť a z_jeho úst pochádza poznanie a rozumnosť. {*} Pod vedením Ducha Svätého prehovorili ľudia poslaní od Boha.

„Ježiš videl na mýtnici sedieť človeka menom Matúša a povedal mu: Poď za mnou!“{n}{r}Mt 9,9{/r}{/n} No hľadel na neho nie tak telesným zrakom, ako pohľadom vnútorného milosrdenstva. Videl mýtnika a pozrel naňho milosrdne a vyvolil ho. Preto mu povedal: „Poď za mnou!“ Ale to „poď“ znamenalo „napodobňuj“: to „poď“ znamenalo nie tak vykročiť nohami, ako nasledovať mravmi. Veď „kto hovorí, že ostáva v_Kristovi, má aj sám žiť, ako žil on“{n}{r}1Jn 2,6{/r}{/n}.

„On vstal,“ hovorí, „a išiel za ním.“{n}{r}Mt 9,9{/r}{/n} Netreba sa diviť, že mýtnik na prvý Pánov pokyn zanechal pozemské zisky, o_ktoré sa doteraz staral, pohrdol majetkom a pridal sa k_družine toho, u_ktorého nevidel nijaké bohatstvo. Lebo sám Pán, ktorý ho zvonka zavolal slovom, vnútri ho pohol neviditeľným vnuknutím, aby šiel za ním. Vlial do jeho mysle svetlo duchovnej milosti, v_ktorom pochopil, že ten, ktorý odvoláva od časných vecí na zemi, je schopný dať neporušiteľné poklady v_nebi.

„Keď potom Ježiš sedel v_dome za stolom, prišli mnohí mýtnici a hriešnici a stolovali s_ním a s_jeho učeníkmi.“{n}{r}Mt 9,10{/r}{/n} Obrátenie jedného mýtnika bolo ukážkou pokánia a odpustenia pre mnohých mýtnikov a hriešnikov. Bolo to krásne a pravdivé znamenie pre toho, ktorý mal byť apoštolom a učiteľom národov, že hneď na začiatku svojho nového života ťahá za sebou húf hriešnikov k_spáse, že už pri prvopočiatku svojej viery začína úlohu hlásať evanjelium, ktorú mal plniť postupne napredovaním v_čnosti. Ale ak túžime skúmať hlbšie, čo sa tu stalo, zistíme, že neposkytol Pánovi iba telesnú hostinu vo svojom pozemskom dome, ale že mu v_dome svojho srdca vierou a láskou pripravil oveľa milšiu hostinu, ako potvrdzuje on sám, keď hovorí: „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k_tomu vojdem a budem s_ním večerať a on so mnou.“{n}{r}Zjv 3,20{/r}{/n}

Jeho hlas počúvame a otvárame mu vtedy, keď ochotne súhlasíme s_jeho skrytými i_otvorenými napomenutiami a usilujeme sa uskutočňovať to, čo spoznáme, že treba urobiť. Vtedy vchádza, aby aj on s_nami večeral, aj my s_ním, lebo skrze milosť svojej lásky prebýva v_srdciach vyvolených, aby ich stále občerstvoval svetlom svojej prítomnosti tým väčšmi, čím viac rastú v_nadprirodzených túžbach, a zasa on aby sa živil ich nebeským úsilím ako najmilším pokrmom.

Rýchly pisár a učený v_zákone Boha nebies. {*} S_ochotným srdcom skúmal Pánov zákon, plnil ho a učil prikázanie, lebo nad ním bola dobrotivá Božia ruka.

Bolo mu zverené evanjelium slávy blaženého Boha. {*} S_ochotným srdcom skúmal Pánov zákon, plnil ho a učil prikázanie, lebo nad ním bola dobrotivá Božia ruka.

Z_dekrétu Presbyterorum ordinis Druhého vatikánskeho koncilu o_kňazskej službe a živote

Cirkev vždy považovala za veľmi dôležitú, najmä pre kňazský život, dokonalú a trvalú zdržanlivosť pre nebeské kráľovstvo, ktorú Kristus Pán odporúčal a nemálo veriacich ju v_priebehu stáročí, ale aj v_dnešných časoch ochotne prijímalo a statočne zachovávalo. Veď ona je znakom i_vzpruhou dušpastierskej lásky a zvláštnym zdrojom duchovnej plodnosti vo svete.

Celibát mnohorako súvisí s_kňazstvom. Veď celé poslanie kňaza je zasvätené službe novému ľudstvu, ktoré Kristus, víťaz nad smrťou, vzbudzuje skrze svojho Ducha na svete; ono nepochádza „z_krvi ani z_vôle tela, ani z_vôle muža, ale z_Boha“{n}{r}Jn 1,13{/r}{/n}. A panictvom čiže celibátom zachovávaným pre nebeské kráľovstvo sa kňazi novým a vynikajúcim spôsobom zasväcujú Kristovi, ľahšie sa ho s_nerozdeleným srdcom pridŕžajú, slobodnejšie sa v_ňom a skrze neho venujú službe Bohu a ľuďom, pohotovejšie slúžia jeho kráľovstvu a dielu nadprirodzenej obnovy, a tak sa stávajú schopnejšími podujať sa na širšie otcovstvo v_Kristovi. Takto teda vyznávajú pred ľuďmi, že sa chcú nerozdelení venovať svojmu poslaniu, totiž zasnubovať veriacich jednému mužovi a odovzdať ich Kristovi ako čistú pannu, a tak vyvolávajú to tajomné, Bohom ustanovené manželstvo, ktoré sa má v_budúcnosti plne zjaviť; jediným ženíchom Cirkvi je v_ňom Kristus. Okrem toho sa stávajú živým znamením onoho budúceho sveta, ktorý je skrze vieru a lásku už teraz prítomný a synovia vzkriesenia sa v_ňom ani neženia, ani nevydávajú.

Synovia vzkriesenia sa neženia, ani nevydávajú. {*} Zasnúbil som vás jednému mužovi, aby som vás odovzdal Kristovi ako čistú pannu.

Dosvedčujem vám, že som čistý od krvi všetkých. {*} Zasnúbil som vás jednému mužovi, aby som vás odovzdal Kristovi ako čistú pannu.

Božský staviteľ, aby pripravil kamene, ktorými by postavil večnú budovu, chce to urobiť ustavičnými údermi spásonosného kladiva a starostlivým leštením, ako to najnežnejšia naša matka, svätá katolícka Cirkev spieva v_hymne v_ofíciu posviacky chrámu.{fnr}1{/fnr} A tak je to naozaj.

Každá duša určená na večnú slávu sa veľmi dobre môže definovať ako kameň určený na postavenie večnej budovy. Staviteľ, ktorý chce postaviť budovu, musí kamene na jej postavenie čo najlepšie vyleštiť. To dosiahne údermi kladiva a brúsu. Rovnako sa aj nebeský Otec správa voči vyvoleným dušiam, ktoré sú od večnosti určené s_jeho najsvätejšou múdrosťou a prozreteľnosťou na postavenie večnej budovy.

Duša teda na kraľovanie s_Kristom vo večnej sláve musí sa vyleštiť údermi kladiva a brúsu, ktoré používa nebeský staviteľ, aby kamene, čiže vyvolené duše ukázal. Ktoré sú teda údery kladivom a brúsom? Tiene, sestra moja, strachy, pokušenia, smútok ducha a duchovné obavy, vyplývajúce z_nejakej choroby a ťažkosti tela.

Vzdávajte teda vďaky nekonečnej dobrote večného Otca, ktorý tak vedie vašu dušu určenú na spásu. Prečo sa nechváliť z_toho láskavého dobra vo všetkých jeho častiach? Otvorte srdce tomuto nebeskému lekárovi a odovzdajte sa plní viery jeho presvätému náručiu: veď on vás ako vyvolených vedie, aby ste zblízka nasledovali Ježiša na vŕšku Kalvárie. S_radosťou a so starostlivým hnutím ducha pozorujem, ako sa vo vás milosť bude prejavovať.

Sotva pochybujete, že všetko, čo stretne vaše duše, Pán zariadil. Preto sa nebojte, že by ste vbehli do zla alebo neprávosti voči Bohu. Nech vám stačí vedieť, aby ste v_celom vašom živote nikdy neurazili Pána, ktorého treba vždy viac oslavovať.

Ak sa tu predobrý Ženích vašej duše skrýva, robí to nie preto, ako sa domnievate, že chce trestať vašu spreneveru, ale že ešte viac skúša vašu vernosť a stálosť a očisťuje vás predovšetkým od niektorých chorôb, ktoré ako také nemožno vidieť telesnými očami, čiže choroby a viny také, od ktorých ani spravodlivý nie je imúnny. Veď sa hovorí na posvätných stránkach: „Sedemkrát totiž spravodlivý padne.“{n}{r}Prís 24,16{/r}{/n}

A verte mi, že menej by som sa tešil, keby som nevedel, že ste utrápení, keby som si myslel, že Pán vám dal menej perál... Odhoďte pokušenia, protivné pochybnosti... Odhoďte aj pochybnosti, ktoré prináležia spôsobu vášho života, čiže, že nepočujete Božie volania a protivíte sa milým pozvaniam Ženícha. Toto všetko pochádza nie od dobrého ducha, ale od zlého. Ide tu teda o_diabolské triky, aby ste odbočili od dokonalosti, alebo aspoň oneskorili cestu k_nej. Neklesajte na duchu.

Niekedy sa ukáže Ježiš, vzdávajte mu vďaky; ak sa skrýva, aj vtedy vzdávajte vďaky: láska má všetky radosti. Túžim, aby ste s_Ježišom položili na kríž svojho ducha{n}porov. {r}Lk 23,46{/r}{/n} a s_Ježišom zvolali: „Dokonané je!“{n}{r}Jn 19,30{/r}{/n}

{fn:1}Porov. hymnus Urbs Jerusalem beata (slov. Rajské mesto, Jeruzalem), spoločná časť na výročie posviacky chrámu, na prvé aj druhé vešpery.{/fn}

V_Kristovi Ježišovi celá stavba pevne pospájaná rastie {*} V_svätý chrám v_Pánovi.

V_ňom ste aj vy vbudovaní do Božieho príbytku v_Duchu. {*} V_svätý chrám v_Pánovi.

Svätí konali také slávne činy, ktoré ctia Cirkev na celom svete, a my na vlastné oči poznávame, aké je pravdivé, čo spievame: „V_Pánových očiach má veľkú cenu smrť jeho svätých.“{n}{r}Ž 116,15{/r}{/n} Keď má veľkú cenu v_našich očiach, má ju aj v_očiach toho, pre meno ktorého ju podstúpili.

Ale výkupným týchto smrtí je smrť jedného. Koľko smrtí vykúpil tento zomierajúci?! Veď keby nebol zomrel, obilné zrnko by sa nebolo rozmnožilo. Počuli ste jeho slová, keď sa blížilo jeho umučenie, teda keď sa blížilo naše vykúpenie: „Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo; ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.“{n}{r}Jn 12,24{/r}{/n}

On na kríži urobil veľký obchod, tam za nás zaplatil mešec výkupného: keď mu vojak kopijou otvoril bok, vytieklo z_neho výkupné za celý svet.

Vykúpení sú veriaci aj mučeníci: ale viera mučeníkov je dokázaná; ich krv je svedkom. Oni vrátili, čo sa na nich vynaložilo, a splnili, čo hovorí svätý Ján: „Kristus položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov.“{n}porov. {r}1Jn 3,16{/r}{/n}

A inde sa hovorí: „Sadol si si k_bohatému stolu. Dávaj dobrý pozor, čo ti predkladajú, lebo aj ty musíš také pripraviť.“{n}porov. {r}Prís 23,1{/r} [Vg.]{/n} Je to bohatý stôl, pri ktorom je pokrmom sám hostiteľ. Nik nekŕmi hosťov sebou samým: toto urobil iba Kristus Pán. On je hostiteľ, on je jedlo i_nápoj. Mučeníci vedeli, čo jedli a pili, aby mohli také isté vrátiť.

Ale skade mohli vrátiť niečo také, keby im nebol dal ten, ktorý vždy prvý investuje, aby bolo čo vrátiť? [Čo nám teda odporúča žalm, keď spievame: „V_Pánových očiach má veľkú cenu smrť jeho svätých?“{n}{r}Ž 116,15{/r}{/n}

Človek si tu uvedomuje, koľko dostal od Boha, uvažuje o_daroch milosti Najvyššieho, ktorý ho stvoril; keď sa stratil, hľadal ho, keď ho našiel, odpustil mu, keď zápasil, podporil jeho vlastné sily, keď bol v_nebezpečenstve, neopustil ho, keď zvíťazil, dal mu veniec a ako odmenu mu dal seba samého: keď si toto všetko uvedomil, vykríkol:] „Čím sa odvďačím Pánovi za všetko, čo mi dal? Vezmem kalich spásy.“{n}{r}Ž 116,12-13{/r}{/n}

Čo je to za kalich? Horký, ale liečivý kalich utrpenia: a keby z_neho nebol pil najprv lekár, chorý by sa ho bál dotknúť. Je to kalich, ktorý poznáme z_Kristových úst, keď hovorí: „Otče, ak je možné, nech ma minie tento kalich.“{n}{r}Mt 26,39{/r}{/n}

O_tomto kalichu povedali mučeníci: „Vezmem kalich spásy a budem vzývať meno Pánovo.“{n}{r}Ž 116,13{/r}{/n} A nebojíš sa, že pri tom padneš? Hovorí, že nie. Prečo? Lebo „budem vzývať meno Pánovo“. Ako by boli mohli mučeníci zvíťaziť, keby v_nich nebol zvíťazil ten, ktorý povedal: „Radujte sa, veď ja som premohol svet!“{n}{r}Jn 16,33{/r}{/n}? Ich myseľ a jazyk riadil nebeský vládca, skrze nich porazil na zemi diabla; a v_nebi korunoval mučeníkov. Blažení, ktorí takto pili z_tohto kalicha! Bolesť sa skončila a oni získali slávu.

[Všimnite si teda, milovaní, a čo nemôžete vnímať očami, pozorujte mysľou a duchom a uznajte, že „v_Pánových očiach má veľkú cenu smrť jeho svätých.“]

Svätí slávne vyliali svoju krv pre Pána; v_živote milovali Krista a v_smrti ho nasledovali. {*} Preto si zaslúžili korunu víťazstva.

Bol v_nich jeden duch a jedna viera. {*} Preto si zaslúžili korunu víťazstva.

(Epist. 2546: Correspondance, Entretiens, Documents, ed. P. Coste, Paris 1920-1925, passim)

My si nemáme chudobných vážiť podľa vonkajšieho vzhľadu a vystupovania ani podľa ich duchovného nadania, lebo často majú hrubú a neupravenú povahu. Keď však na chudobných hľadíte vo svetle viery, zbadáte, že oni predstavujú Božieho Syna, ktorý si vyvolil chudobu. Lebo keď trpel, hoci takmer stratil podobu človeka a pre pohanov sa stal bláznom a pre Židov pohoršením, chudobným sa dal poznať ako hlásateľ radostnej zvesti: „Poslal ma hlásať evanjelium chudobným.“{n}{r}Lk 4,18{/r}{/n} Aj my musíme takto zmýšľať a napodobňovať to, čo robil Kristus, čiže starať sa o_chudobných, potešovať ich, pomáhať im a odporúčať ich.

Veď Kristus sa chcel narodiť chudobný, chudobných si vyvolil za učeníkov, sám sa stal služobníkom chudobných a bol tak účastný na ich položení, že vyhlásil, že čokoľvek dobré alebo zlé urobí niekto chudobným, urobí to jemu samému. A keď Boh miluje chudobných, miluje aj tých, ktorí ich milujú. Lebo keď má niekto niekoho rád, objíma vrúcnou láskou aj tých, čo onomu preukazujú ochotné priateľstvo a službu. Preto aj my dúfame, že za chudobných bude Boh aj nás milovať. Keď ich teda navštevujeme, usilujme sa „pamätať na chudobných a bedárov“{n}porov. {r}Ž 41,2{/r}; porov. {r}Gal 2,10{/r}{/n} a tak s_nimi cítiť, aby sme mohli s_Apoštolom povedať: „Pre všetkých som sa stal všetkým.“{n}{r}1Kor 9,22{/r}{/n} A preto z_duše, pohnutej starosťami a biedou blížnych, usilovne prosme Boha, aby vlial do nás city milosrdenstva a zľutovania, aby nimi naplnil naše srdcia a naplnené zachoval.

Službe chudobným treba dať prednosť pred všetkým a treba ju preukázať bez meškania. Keď teda chudobný potrebuje v_čase modlitby liek alebo pomoc, choďte spokojne k_nemu, urobte, čo treba, a obetujte to Bohu, ako keby ste sa modlili. A nepoddávajte sa úzkosti mysle a výčitkám svedomia, že ste pre službu chudobným vynechali modlitbu; lebo nezanedbáva Boha ten, kto kvôli Bohu od neho odchádza, čiže prerušuje Božie dielo, aby vykonal iné podobné.

A tak, keď opúšťate modlitbu, aby ste poslúžili nejakému chudákovi, myslite na to, že ste preukázali službu Bohu. Veď láska je väčšia ako akékoľvek pravidlo a napokon všetko má k_nej smerovať: ona je vznešená pani, a preto treba robiť to, čo prikazuje ona. Slúžme teda chudobným s_novým nadšením a vyhľadávajme tých najopustenejších, lebo ich sme dostali akoby za pánov a patrónov.

Hoci som slobodný voči všetkým, stal som sa sluhom všetkých. Pre slabých som sa stal slabým. {*} Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých.

Pre slepého som bol okom, pre chromého nohou; pre chudobného som bol otcom. {*} Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých.

Keď zomrel jeho otec Vratislav, ustanovili Česi za knieža Václava. Z_Božej milosti bol dokonalý vo viere. Dobre robil všetkým chudobným: nahých odieval, hladných kŕmil, pocestných prijímal podľa slov evanjelia, nezniesol, aby niekto krivdil vdovám, mal rád všetkých ľudí, chudobných i_bohatých, posluhoval Božím služobníkom, vyzdobil mnoho kostolov.

No českí muži spyšneli a nahovorili jeho mladšiemu bratovi Boleslavovi: „Brat Václav ťa chce zabiť. Spolčil sa s_matkou a so svojimi mužmi.“

Keď sa niekde slávil sviatok posviacky chrámu, Václav tam nikdy nechýbal. Tak vošiel v_nedeľu na sviatok Kozmu a Damiána do mesta Boleslavi. Po svätej omši sa chcel vrátiť do Prahy. Ale Boleslav ho zadržal s_podlým zámerom: „Prečo odchádzaš, brat môj?“ Ráno zazvonili na ranné ofícium. Len čo Václav začul hlas zvona, povedal: „Chvála ti, Pane, že si mi dal dožiť sa tohto rána.“ I_vstal a šiel na ranné ofícium.

Hneď v_bráne ho dobehol Boleslav. Václav sa naňho pozrel a povedal: „Brat môj, včera si nám dobre poslúžil.“ Ale k_Boleslavovým ušiam sa naklonil diabol a prevrátil mu srdce. Vytasil meč a odpovedal mu: „Teraz ti chcem ešte lepšie poslúžiť.“ Ako to povedal, udrel ho mečom po hlave.

Václav sa obrátil k_nemu a povedal: „Čo ťa to napadlo, brat môj?“ Vtedy ho chytil a zhodil na zem. Tu pribehol ktorýsi z_Boleslavových radcov a uderil Václava po ruke. On s_poranenou rukou opustil brata a utekal do chrámu. Ale dvaja ničomníci ho v_chrámovej bráne zavraždili. Pribehol aj ďalší a prebodol mu bok mečom. Václav hneď tam vydýchol dušu s_týmito slovami: „Do tvojich rúk, Pane, odovzdávam svojho ducha.“{n}porov. {r}Ž 31,6{/r}; {r}Lk 23,46{/r}{/n}

Vyrastá v_dome Pánovom, v_nádvoriach nášho Boha. {*} Naveky bude kvitnúť pred Pánom.

Z_homílie svätého pápeža Jána Pavla Druhého pri slávnostnej svätej omši, ktorú slúžil v_Manile z_príležitosti blahorečenia ctihodných Božích sluhov Vavrinca Ruiza a jeho spoločníkov

Ako svedčia slová evanjelia, Kristus naozaj vyzná pred nebeským Otcom tých verných mučeníkov, ktorí vyznali jeho pred ľuďmi.

Hymnus slávy, ktorý teraz spievali bezpečné hlasy, je ozvenou toho istého hymnu „Teba, Bože, chválime“, ktorý spievali večer dvadsiateho siedmeho decembra tisícšesťstotridsaťsedem v_kostole svätého Dominika, keď prišla z_mesta Nagasaki zvesť o_spoločnom mučeníctve šiestich kresťanov, medzi ktorými bol predstavený misie páter Antonio Gonzáles, španielsky dominikán z_mesta Daón, a otec rodiny Vavrinec Ruiz, ktorý pochádzal z_predmestia Manily, zvaného Binondo, oddeleného od mesta. Aj títo svedkovia spievali žalmy milosrdnému a mocnému Pánovi, keď ich viedli do väzenia, aj keď zomierali počas troch dní svojho mučeníctva. Viera premáha svet{n}porov. {r}1Jn 5,4-5{/r}{/n}. Ohlasovanie viery osvecuje ako slnko všetkých, čo túžia poznať pravdu. A hoci sú na svete rozličné jazyky, je len jedna a tá istá kresťanská tradícia.

Pán Ježiš naozaj svojou krvou vykúpil svojich služobníkov, ktorí sa zoskupujú z_každého kmeňa, jazyka, ľudu a národa, aby boli kráľovským kňazstvom nášmu Bohu{n}porov. {r}Zjv 5,9-10{/r}; {r}Ex 19,6{/r}{/n}.

Šestnásť blahoslavených mučeníkov, ktorí vykonávali úrad krstného alebo sviatostného kňazstva, prelialo svoju krv a tým prejavili Bohu veľkú úctu a lásku. Pripojili sa ku Kristovej obete na oltári kríža, a tak najvyšším spôsobom, aký je možný ľudskému tvoru, napodobnili Krista kňaza a obetu. Zároveň to bol aj najväčší prejav lásky voči bratom, ktorý aj nás vyzýva, aby sme za nich obetovali samých seba, a tak nasledovali príklad Božieho Syna, ktorý obetoval za nás seba samého{n}porov. {r}Jn 15,13{/r}; {r}Flp 2,7-8{/r}{/n}.

A toto urobil Vavrinec Ruiz. Po ceste plnej nebezpečenstiev, ktorou ho viedol Duch Svätý k_netušenému cieľu, vyznal pred sudcami, že je kresťanom a že je ochotný umrieť za Boha: „Tisíc ráz by som obetoval svoj život za neho. Nikdy od neho neodpadnem. Ak chcete, môžete ma zabiť. Mojou túžbou je zomrieť za Boha.“

Tu máme vrcholný prejav jeho života a jeho viery a odôvodnenú jeho smrť. Týmto činom mladý otec rodiny preslávil a na vrchol priviedol kresťanskú katechézu, ktorú dostal v_škole bratov rehole svätého Dominika v_Binondo. Katechézu, ktorá má jediné ťažisko v_Kristovi, lebo Kristus je jej predmetom a ústami hlásateľa učí sám Kristus.

Príklad Vavrinca Ruiza, ktorého otec bol Číňan a matka Tagalčanka, nám pripomína, že každý z_nás musí celý svoj život zamerať na Krista.

Byť kresťanom, to znamená: každodenne sa obetovať ako odpoveď na Kristovu obetu, ktorý na to prišiel na svet, aby všetci „mali život a aby ho mali hojnejšie“{n}{r}Jn 10,10{/r}{/n}.

Svätí slávne vyliali svoju krv pre Pána; v_živote milovali Krista a v_smrti ho nasledovali. {*} Preto si zaslúžili korunu víťazstva.

Bol v_nich jeden duch a jedna viera. {*} Preto si zaslúžili korunu víťazstva.

Vás, archanjeli, zdravíme

a spevom zvučným chválime,

vás, ktorých v_ríši nadhviezdnej

zdobí žiar slávy nesmiernej.

Michal, ty nepremožený

veliteľ vojska na nebi,

nás rukou mocnou podporuj,

v_nás Božiu milosť ochraňuj.

Gabriel, posol najmilší,

hlas Božích tajov najvyšší;

vznešený anjel, nauč nás

kráčať vo svetle v_každý čas.

Rafael, ty nás sprevádzaj,

nám putujúcim pomáhaj,

choroby tela odháňaj

a spásu dušiam prinášaj.

Anjelské šíky belostné,

vás v_tejto chvíli slávnostnej

prosíme, chráňte, veďte nás

ta, kde ste s_Kristom v_raji krás.

Buď sláva Otcu, Synovi

česť Duchu Tešiteľovi;

zbor anjelov ich na nebi

naveky chváli, velebí. Amen.

Ant. 1 Vzbúrilo sa more a zatriasla sa zem, keď zostupoval z_neba Michal archanjel.

Ant. 2 Anjel Gabriel sa zjavil Zachariášovi a povedal mu: Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján.

Ant. 3 Ja som Rafael, jeden z_anjelov, čo sme pri Pánovi; a vy velebte Boha a rozprávajte o_všetkých jeho obdivuhodných skutkoch.

{v}1{/v}Na nebi sa ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z_dvanástich hviezd. {v}2{/v}Bola ťarchavá a kričala v_bolestiach, lebo mala rodiť. {v}3{/v}A bolo vidieť aj iné znamenie na nebi: Veľký ohnivý drak; mal sedem hláv a desať rohov a na hlavách sedem diadémov; {v}4{/v}jeho chvost zmietol tretinu nebeských hviezd a vrhol ich na zem. A drak sa postavil pred ženu, ktorá mala rodiť, aby zhltol jej dieťa, len čo ho porodí. {v}5{/v}I_porodila syna, chlapca, ktorý má železným žezlom panovať nad všetkými národmi. A jej dieťa bolo uchvátené k_Bohu a k_jeho trónu. {v}6{/v}Žena potom utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil miesto, aby ju tam živili tisícdvestošesťdesiat dní.

{v}7{/v}Na nebi sa strhol boj: Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi. Bojoval drak i_jeho anjeli, {v}8{/v}ale neobstáli a už nebolo pre nich miesto v_nebi. {v}9{/v}A veľký drak, ten starý had, ktorý sa volá diabol a satan, čo zvádzal celý svet, bol zvrhnutý; zvrhnutý bol na zem a s_ním boli zvrhnutí jeho anjeli. {v}10{/v}A počul som mohutný hlas volať v_nebi:

Beda však zemi i_moru, lebo zostúpil k_vám diabol, plný zlosti, lebo vie, že má málo času.“

{v}13{/v}Keď drak videl, že je zvrhnutý na zem, prenasledoval ženu, čo porodila chlapca. {v}14{/v}Ale žena dostala dve krídla veľkého orla, aby mohla odletieť na púšť na svoje miesto, kde ju budú živiť čas a časy a pol času ďaleko od hada. {v}15{/v}Had vychrlil za ženou zo svojej papule vodu ako rieku, aby ju rieka strhla. {v}16{/v}Ale zem pomohla žene: zem otvorila ústa a pohltila rieku, čo vychrlil drak zo svojej papule.

{v}17{/v}Drak sa na ženu nahneval a odišiel bojovať s_ostatnými z_jej potomstva, ktorí zachovávajú Božie prikázania a majú Ježišovo svedectvo.

V_nebi nastalo ticho, keď s_archanjelom Michalom bojoval drak, {*} A bolo počuť hlas volať: Spása, česť a moc všemohúcemu Bohu.

Teraz nastala spása, moc a kráľovstvo nášho Boha a vláda jeho Pomazaného. {*} A bolo počuť hlas volať: Spása, česť a moc všemohúcemu Bohu.

Treba vedieť, že názov anjelov označuje ich úrad, nie prirodzenosť. Lebo tí svätí duchovia v_nebeskej vlasti sú síce vždy duchovia, ale vždy ich nemožno nazvať anjelmi. Oni sú anjelmi iba vtedy, keď sa prostredníctvom nich niečo oznamuje. Tí, čo zvestujú iba menšie veci, volajú sa anjeli, tí, čo zvestujú veľmi veľké, nazývajú sa archanjeli.

Preto k_Panne Márii nebol poslaný hocijaký anjel, ale archanjel Gabriel{n}porov. {r}Lk 1,26{/r}{/n}. Patrilo sa totiž, aby na takúto službu išiel ten najvyšší anjel, veď zvestoval najväčšiu vec zo všetkých.

Preto oni dostávajú aj vlastné mená, aby sa aj ich názvom označovalo, akej činnosti sú schopní. Lebo v_onom svätom meste, ktorého dokonalosť spočíva v_plnom poznaní z_videnia všemohúceho Boha, nedávajú sa vlastné mená preto, žeby nebolo možno bez mien poznať ich osoby, ale keď prichádzajú k_nám s_nejakou úlohou, u_nás dostávajú mená podľa svojich služieb. Michal znamená „Kto je ako Boh?“, Gabriel „Božia sila“, Rafael zase „Boží liek“.

A kedykoľvek ide o_niečo mimoriadne silné, hovorí sa o_poslaní Michala, aby sa dalo zo samého činu i_z_mena vybadať, že nik nemôže urobiť to, čo dokáže urobiť Boh. Preto aj ten starý nepriateľ, čo v_pýche chcel byť podobný Bohu a povedal: „Do neba vystúpim, ponad hviezdy neba svoj trón vyvýšim, podobný budem Najvyššiemu“{n}porov. {r}Iz 14,13-14{/r}{/n}, bude na konci sveta ponechaný na svoju silu a odsúdený na večné muky, lebo sa o_ňom tvrdí, že bude bojovať s_archanjelom Michalom, ako hovorí Ján: „Strhol sa boj s_archanjelom Michalom.“{n}porov. {r}Zjv 12,7{/r}{/n}

K_Márii bol poslaný zase Gabriel, čo znamená „Božia sila.“ Prišiel totiž zvestovať toho, ktorý sa dobrotivo zjavil v_poníženosti, aby porazil vzdušné mocnosti. Božia sila mala zvestovať toho, ktorý prichádzal ako Pán mocností a mocný v_boji{n}porov. {r}Ž 24,8{/r}{/n}.

Rafael sa prekladá, ako sme povedali, „Boží liek“. Lebo keď sa dotkol Tobiášových očí ako ošetrujúci lekár, odstránil tmu jeho slepoty. Bolo teda vhodné, aby sa ten, ktorý bol poslaný liečiť, nazýval „Boží liek“.

Anjel zastal pri oltári chrámu, v_ruke mal zlatú kadidelnicu a dostal veľa kadidla; {*} A z_ruky anjela vystúpil voňavý dym pred Pána.

Tisíce tisícov mu slúžili a desaťtisíce státisícov stáli okolo neho. {*} A z_ruky anjela vystúpil voňavý dym pred Pána.

Robím, čo musím robiť, keď poslúcham Kristove príkazy: „Skúmajte Písma“{n}porov. {r}Jn 5,39{/r}{/n} a: „Hľadajte a nájdete“{n}{r}Mt 7,7{/r}{/n}, aby som nemusel so Židmi počuť: „Mýlite sa, lebo nepoznáte Písmo ani Božiu moc.“{n}{r}Mt 22,29{/r}{/n}

Lebo ak je Kristus podľa apoštola Pavla Božou mocou a Božou múdrosťou{n}porov. {r}1Kor 1,24{/r}{/n}, potom kto nepozná Písmo, nepozná Božiu moc a múdrosť: teda kto nepozná Písmo, nepozná Krista.

Preto budem napodobňovať hospodára, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i_staré{n}porov. {r}Mt 13,52{/r}{/n}, a nevestu, ktorá v_Piesni piesní hovorí: „Nové i_staré som uchránila pre teba, milý môj.“{n}porov. {r}Pies 7,14{/r} [Vg.]{/n} A tak budem vykladať aj Izaiáša, aby som ho predstavil nielen ako proroka, ale ako evanjelistu a apoštola. Veď sám hovorí o_sebe a o_ostatných evanjelistoch: „Aké krásne sú nohy posla dobrej zvesti, ktorý hlása pokoj.“{n}{r}Iz 52,7{/r}{/n} A Boh ho oslovuje ako apoštola: „Koho mám poslať, kto pôjde k_tomu ľudu?“ A on odpovedá: „Hľa, tu som, mňa pošli.“{n}porov. {r}Iz 6,8{/r}{/n}

Nech si nik nemyslí, že chcem obsah tejto knihy vtesnať do niekoľkých slov. Veď toto Písmo obsahuje všetky Pánove tajomstvá a hovorí o_Emanuelovom narodení z_Panny, o_pôvodcovi slávnych činov a znamení, ktorý zomrel a bol pochovaný, vstal z_mŕtvych a je Spasiteľom všetkých národov. A čo povedať o_fyzike, etike a logike? V_tejto knihe je všetko, čo patrí do Svätého písma, čo môže ľudský jazyk vysloviť a rozum smrteľníkov obsiahnuť. O_jej tajomstvách svedčí ten, ktorý napísal: „Každé videnie bude pre vás ako slová zapečatenej knihy. Keď ju podajú niekomu, kto vie čítať, a povedia: Prečítaj to!, odpovie: Nemôžem, lebo je zapečatená. A keď knihu dajú takému, čo čítať nevie, a povedia mu: Čítaj!, odpovie: Neviem čítať.“{n}porov. {r}Iz 29,11-12{/r}{/n}

Ak sa to zdá niekomu slabé, nech si o_tom vypočuje Apoštola: „Proroci nech hovoria dvaja alebo traja a ostatní nech posudzujú. Ak by dostal zjavenie iný zo sediacich, prvý nech mlčí.“{n}{r}1Kor 14,29-30{/r}{/n} Na akom základe môžu mlčať, keď je v_moci Ducha, ktorý hovorí skrze prorokov, či mlčať alebo hovoriť? Ak teda rozumeli, čo hovorili, všetko je plné múdrosti a rozumnosti. A do ich uší nedoliehal vzduch rozochvený hlasom, ale Boh hovoril v_duši prorokov podľa toho, čo hovorí iný prorok: „Anjel, ktorý vo mne hovoril“{n}{r}Zach 1,9{/r}{/n}, a: „Volá v_našich srdciach Abba, Otče“{n}{r}Gal 4,6{/r}{/n}, a: „Budem počúvať, čo povie vo mne Pán, Boh.“{n}porov. {r}Ž 85,9{/r}{/n}

Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie a na výchovu v_spravodlivosti, {*} Aby bol Boží človek dokonalý a pripravený na každé dobré dielo.

Kto zachováva zákon, je rozumný syn. {*} Aby bol Boží človek dokonalý a pripravený na každé dobré dielo.