Február

Ten, čo dal základy pevninám, moriam dno,

čo vztýčil oblohu a v_nebi kraľuje

nad zbormi anjelov, Otcovi poslušný

skromne sa podvolil obradným predpisom,

jak Mojžiš nariadil vo svätom zákone.

V_nevinnom náručí nesie ho Mária,

Syna, čo z_lásky k_nám telom sa zaodial;

perami čistými matersky bozkáva

na ústa Boha i_človeka pravého,

toho, čo utvoril všetko, čo jestvuje.

Národom svetlom je, čo žiari na spásu,

ľudu Izraela slávou je vznešenou;

tu voľba dolieha, načim sa rozbehnúť

alebo ku spáse, alebo k_záhube,

aby sa zjavilo zmýšľanie mnohých sŕdc.

Po veky večité sláva buď Otcovi

i_tebe, Ježišu, mocný a láskavý,

aj Duchu Svätému buď česť a poklona;

nech Bohu, Trojici spoločnej podstaty,

aj chvála spoločná bez konca zaznieva. Amen.

Ant. 2 Vstaň, zažiar, Jeruzalem, lebo prichádza tvoje svetlo a Pánova veleba sa zjaví na tebe.

Ant. 3 Raduj sa a veseľ sa, nový Sion: lebo prichádza tvoj tichý Kráľ a spasí svoj ľud.

V_tých dňoch {v}1{/v}Pán povedal Mojžišovi: {v}2{/v}„Zasväť mi všetko prvorodené, čo u_synov Izraela otvára lono matky, tak z_ľudí, ako aj z_dobytka; lebo to všetko je moje.“

{v}3{/v}A Mojžiš povedal ľudu: {v}11{/v}„Keď ťa Pán vovedie do krajiny Kanaánčanov, ako prisahal tebe i_tvojim otcom, a dá ti ju, {v}12{/v}oddelíš Pánovi všetko, čo otvára lono matky, aj prvorodené z_tvojho dobytka; všetko, čo budeš mať mužského rodu, zasvätíš Pánovi. {v}13{/v}Prvorodené osľa vymeníš ovcou. Ak ho nevykúpiš, zabiješ ho. Ale každého prvorodeného človeka zo svojich synov vykúpiš peniazmi.

{v}14{/v}Keď sa ťa v_budúcnosti tvoj syn opýta: ‚Čo to znamená?‘, odpovieš mu: ‚Pán nás vyviedol silnou rukou z_Egypta, z_domu otroctva. {v}15{/v}Lebo keď sa faraón zatvrdil a nechcel nás prepustiť, Pán pobil všetko prvorodené v_egyptskej krajine, od prvorodeného z_človeka až po prvorodené z_dobytka. Preto obetujem Pánovi všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, a vykupujem všetkých svojich prvorodených synov.‘ {v}16{/v}A to bude ako znamenie na tvojej ruke a ako pamätný prívesok medzi tvojimi očami; lebo Pán nás silnou rukou vyviedol z_Egypta.“

Sion, vyzdob svoju komnatu a prijmi kráľa, Mesiáša: {*} Ktorého Panna počala, Panna porodila, ktorému sa Panna po pôrode klaňala.

Simeon vzal dieťa do rúk, vzdával vďaky a velebil Pána. {*} Ktorého Panna počala, Panna porodila, ktorému sa Panna po pôrode klaňala.

Bežme v_ústrety Kristovi všetci, čo tak nábožne slávime a uctievame jeho tajomstvo, poďme všetci ochotne. Nech niet nikoho, kto by sa nezúčastnil na stretnutí, nikoho, kto by nechcel niesť svetlo.

A svetlo sviec zväčšíme tým, že ukážeme božský jas toho, ktorý prichádza, od ktorého má všetko svoj lesk, lebo on rozháňa zlé temnoty a záplavou večného svetla všetko osvecuje, ale aj a predovšetkým tým, že urobíme celkom viditeľným jas duše, lebo s_ním musíme ísť v_ústrety Kristovi.

Veď ako Božia Matka a neporušená Panna niesla v_náručí pravé svetlo a prišla na pomoc tým, čo ležali vo tme{n}porov. {r}Lk 1,79{/r}{/n}, tak máme aj my, osvietení jeho lúčmi, niesť v_rukách svetlo viditeľné všetkým a ponáhľať sa v_ústrety tomu, ktorý je pravým svetlom.

Veď „svetlo prišlo na svet“{n}porov. {r}Jn 1,9{/r}{/n} a osvietilo zem zahalenú tmou a „navštívil nás Vychádzajúci z_výsosti“{n}{r}Lk 1,78{/r}{/n} a zažiaril tým, čo sedeli vo tme – to je naše tajomstvo. Preto kráčame s_lampami v_rukách, preto nesieme svetlá a schádzame sa tu. Vyjadrujeme tým, že nám zažiarilo svetlo, a tiež prisviedčame jasu, ktorý budeme mať od neho. Preto bežme spolu, poďme všetci v_ústrety Bohu.

Prišlo ono pravé svetlo, „ktoré osvecuje každého človeka prichádzajúceho na tento svet“{n}{r}Jn 1,9{/r} [Vg.]{/n}. Nechajme sa teda, bratia, všetci osvietiť, nechajme sa všetci ožiariť.

Nech nik z_nás neostane nezasiahnutý touto žiarou a nech niet ani jedného, koho by zaliala, a zostal by vo tme. Ale vyjdime všetci žiariaci. Poďme mu spolu v_ústrety všetci, ktorých osvietil. Vezmime so starcom Simeonom ono jasné a večné svetlo, plesajme s_ním z_celého srdca a spievajme hymnus vďaky Bohu a Otcovi svetla, ktorý poslal pravé svetlo, zahnal temnotu a dal zažiariť nám všetkým.

Veď skrze neho sme aj my uvideli Božiu spásu, ktorú pripravil pred tvárou všetkých národov{n}porov. {r}Lk 2,30-31{/r}{/n} a zjavil na slávu nás, nového Izraela, a hneď sme boli oslobodení od onej starej a temnej viny aj od pút terajšieho života ako Simeon, keď uvidel Krista.

Aj my sme vierou objali Krista, ktorý prišiel z_Betlehema k_nám, a stali sme sa Božím ľudom z_pohanov (veď on je Božia a Otcova spása); očami sme uvideli Boha, ktorý sa stal telom, a odkedy sme hľadeli na Božiu prítomnosť a vzali sme ju do náručia ducha, voláme sa novým Izraelom, slávime ju výročným sviatkom a nikdy ju nenecháme upadnúť do zabudnutia.

Pánova veleba vošla do chrámu cez bránu obrátenú na východ, {*} A hľa, dom bol plný Pánovej veleby.

Rodičia priniesli dieťa Ježiša do chrámu. {*} A hľa, dom bol plný Pánovej veleby.

„Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých.“{n}{r}Mt 20,28{/r}{/n} Pozrite, ako Pán slúžil, pozrite, akými služobníkmi nám prikázal byť. Položil „svoj život ako výkupné za mnohých“: vykúpil nás.

Kto z_nás je schopný vykúpiť niekoho? Jeho krvou, jeho smrťou sme vykúpení zo smrti; ležali sme porazení a jeho poníženosť nás vzpriamila. Ale aj my máme prispieť svojou čiastočkou jeho údom, lebo sme sa stali jeho údmi: on je hlava, my sme telo.

Aj apoštol Ján nás vo svojom liste upozorňuje na príklad Pána, ktorý povedal: „Kto bude chcieť byť medzi vami veľkým, bude vaším sluhom. Ako ani Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých.“{n}porov. {r}Mt 20,26.28{/r}{/n} A nabáda nás napodobňovať ho: „Kristus položil za nás život. Aj my sme povinní dávať život za bratov.“{n}{r}1Jn 3,16{/r}{/n}

Aj sám Pán sa po zmŕtvychvstaní pýtal: „Peter, máš ma rád?“ On odpovedal: „Mám ťa rád.“ Pýtal sa ho to trikrát a on trikrát povedal to isté. A Pán zakaždým povedal: „Pas moje ovce.“{n}porov. {r}Jn 21,15-17{/r}{/n}

Čím mi ukážeš, že ma máš rád, ak nie tým, že budeš pásť moje ovce? Čo mi chceš dať tým, že ma máš rád, keď všetko očakávaš odo mňa?! Máš teda čo robiť, ak ma miluješ: Pas moje ovce.

A toto raz, druhý raz i_tretí raz: „Máš ma rád? Mám ťa rád. Pas moje ovce.“ Trikrát zaprel zo strachu, trikrát vyznal z_lásky.

A keď mu Pán tretí raz zveril svoje ovce, po jeho odpovedi, v_ktorej vyznal lásku a odsúdil a zahnal strach, hneď dodáva: „Keď si bol mladý, sám si sa opásal a chodil si, kade si chcel. Ale keď zostarneš, iný ťa opáše a povedie, kam nechceš. To povedal, aby naznačil, akou smrťou oslávi Boha.“{n}{r}Jn 21,18-19{/r}{/n} Zvestoval mu jeho kríž, predpovedal mu jeho utrpenie.

Sem teda mieril Pán, keď hovoril: „Pas moje ovce“{n}{r}Jn 21,16{/r}{/n}: trp za moje ovce.

Nebudem v_ničom zahanbený, {*} Ale pevne dúfam, že bude oslávený Kristus v_mojom tele, či už životom alebo smrťou.

Potupa mi zlomila srdce a ochabol som. {*} Ale pevne dúfam, že bude oslávený Kristus v_mojom tele, či už životom alebo smrťou.

Hoci každý Kristov učeník je podľa svojich možností povinný šíriť vieru, Kristus Pán vždy povoláva spomedzi svojich učeníkov tých, ktorých sám chce, aby boli s_ním a aby ich posielal kázať pohanom{n}porov. {r}Mk 3,13-14{/r}{/n}.

Preto prostredníctvom Ducha Svätého, ktorý rozdeľuje charizmy na všeobecný úžitok, ako chce{n}porov. {r}1Kor 12,11{/r}{/n}, roznecuje v_srdciach jednotlivcov misijné povolanie a v_Cirkvi vzbudzuje inštitúcie, ktoré sa osobitne venujú evanjelizácii, čo je všeobecnou úlohou celej Cirkvi.

Lebo tí, čo sú obdarení žiaducimi prirodzenými sklonmi a potrebnými vlohami a nadaním a sú pripravení podujať sa na misijné dielo, tak domorodci ako aj cudzinci: kňazi, rehoľníci i_laici, sú vyznačení osobitným povolaním. Poslaní zákonitou autoritou idú s_vierou a poslušnosťou k_tým, čo sú ďaleko od Krista. Ako služobníci evanjelia sú oddelení na dielo, na ktoré boli povolaní{n}porov. {r}Sk 13,2{/r}{/n}, „aby sa pohania stali príjemnou obetou, posvätenou v_Duchu Svätom“{n}{r}Rim 15,16{/r}{/n}.

Ale keď Boh volá, človek mu má odpovedať tak, že sa neradí s_telom a krvou{n}porov. {r}Gal 1,16{/r}{/n}, lež celý sa zasvätí dielu evanjelia. No túto odpoveď nie je nik schopný dať bez podnetu a pomoci Ducha Svätého.

Veď misionár vstupuje do života a poslania toho, ktorý „sa zriekol seba samého a vzal si prirodzenosť sluhu“{n}{r}Flp 2,7{/r}{/n}. Preto musí byť odhodlaný vytrvať cez celý život vo svojom povolaní, zrieknuť sa seba a všetkého, čo doteraz vlastnil, a musí sa stať všetkým pre všetkých{n}porov. {r}1Kor 9,22{/r}{/n}.

Keď zvestuje evanjelium medzi pohanmi, má smelo zvestovať Krista, ktorého je vyslancom, aby mal v_ňom odvahu hovoriť, ako je povinný{n}porov. {r}Ef 6,19-20{/r}; porov. {r}Sk 4,31{/r}{/n} a nehanbil sa za pohoršenie kríža.

Nech ide v_šľapajach svojho Majstra, tichý a pokorný srdcom, aby ukazoval, že jeho jarmo je príjemné a bremeno ľahké{n}porov. {r}Mt 11,29-30{/r}{/n}.

Nech žije naozaj podľa evanjelia vo veľkej trpezlivosti, v_zhovievavosti, v_dobrote, v_nepokryteckej láske{n}porov. {r}2Kor 6,4-5{/r}{/n}, a tým vydáva svedectvo svojmu Pánovi, ak treba, až po vyliatie krvi.

Od Boha dostane silu a odvahu spoznať, že v_mnohých skúškach súženia a v_krajnej chudobe je veľká radosť{n}porov. {r}2Kor 8,2{/r}{/n}.

Ak hlásam evanjelium, nemám sa čím chváliť, to je moja povinnosť. {*} A beda mi, keby som evanjelium nehlásal.

Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých. {*} A beda mi, keby som evanjelium nehlásal.

Ako viete, milí poslucháči, na toto miesto nás všetkých zhromaždila výročná spomienka na svätú mučenicu. Na mučenicu z_dávnych čias a významnú pre jej vynikajúci zápas, ale aj nám blízku pre Božie zázraky, ktorými akoby teraz zápasila a denne získavala víťazný veniec a ozdobu slávy.

Je pannou, lebo sa zrodila zo Slova nesmrteľného Boha (ktoré aj pre mňa okúsilo smrť na svojom tele), z_Božieho, od Otca nerozdielneho Syna, ako hovorí teológ Ján: „Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi.“{n}{r}Jn 1,12{/r}{/n}

Teda panna, ktorá vás pozvala na našu svätú hostinu, je žena sväto zasnúbená jednému mužovi, Kristovi{n}porov. {r}2Kor 11,2{/r}{/n}, aby som použil slová apoštola Pavla o_manželskom spojení.

Táto panna si vo svetle svedomia zafarbila a prizdobila pery, tvár a jazyk farbou krvi pravého Božieho Baránka a ustavičným premýšľaním rozvíjala a v_srdci nosila smrť svojho oddaného milého, akoby bol iba teraz zmáčaný krvou. A ak nielenže rúcho jej vyznania nieslo nezmazateľný purpurový znak hlboko vsiaknutej Kristovej krvi, ale aj budúcim pokoleniam odovzdala poklady panenskej výrečnosti svojou pôvabnou farbou a nevyčerpateľným tokom slov.

Ju naozaj dobrú, veď je Božím podielom, sám prameň dobroty, Boh, postúpil a dal do daru jej Ženíchovi a potom aj nám účasťou na dobre, ktorému silou a významom zodpovedá jej meno Agáta.

Veď čo je blahodarnejšie než najvyššie dobro?! A kto nájde niečo hodné väčšej oslavy ako Agátu?! Agáta, ktorej dobrota sa zhoduje s_menom a so samou skutočnosťou! Agáta, ktorá si vynikajúcimi činmi získava dobré meno a v_tomto mene znamenite ukazuje svoje činy! Agáta, ktorá už svojím menom tak priťahuje, že k_nej všetci priam utekajú, a ona aj svojím príkladom učí, aby sa všetci s_ňou bez meškania usilovali o_pravé dobro, ktorým je iba Boh.

Ja s_Pánovou pomocou vytrvám a budem ho vyznávať. {*} On ma zachránil a potešil.

Nepoškvrnený Pán si milosrdne zasvätil nepoškvrnenú služobnicu. {*} On ma zachránil a potešil.

Z_Dejín mučeníctva svätého Pavla Mikiho a jeho spoločníkov, ktoré napísal súveký autor

Keď postavili kríže, bolo neobyčajné vidieť, akí boli všetci statoční, k_čomu ich povzbudzoval aj otec Pásius, aj otec Rodriguez. Otec komisár sa ani nepohol a oči mal uprené na nebo. Brat Martin na vyjadrenie vďačnosti Božej dobrote spieval niektoré žalmy a pridával verš: „Do tvojich rúk, Pane.“{n}{r}Ž 31,6{/r}; porov. {r}Lk 23,46{/r}{/n} Aj brat František Blancus jasným hlasom vzdával vďaky Bohu. Brat Gonsalvo zvýšeným hlasom prednášal modlitbu Pána a anjelské pozdravenie.

Keď náš brat Pavol Miki videl, že je na najčestnejšej tribúne, akú kedy mal, vyjavil najprv okolostojacim, že je Japonec a že patrí do Spoločnosti Ježišovej, že umiera pre ohlasovanie evanjelia a ďakuje Bohu za také veľké dobrodenie. Potom dodal: „Keďže som sa dostal až sem, myslím si, že medzi vami niet nikoho, kto by bol presvedčený, že chcem zamlčať pravdu. A tak vám vyhlasujem, že niet inej cesty k_spáse, iba tá, ktorej sa držia kresťania. A keďže ona ma učí odpúšťať nepriateľom a všetkým, čo mi ublížili, rád odpúšťam kráľovi a všetkým, čo sú zodpovední za moju smrť, a prosím ich, aby prijali kresťanský krst.“

Potom obrátil zrak k_spoločníkom a začal im dodávať odvahu do tohto posledného zápasu. Priam radosť sa zračila na tvári všetkým, ale najmä Ľudovítovi. Keď naňho iný kresťan zavolal, že čoskoro bude v_raji, radostným pohybom prstov a celého tela obrátil na seba pozornosť všetkých prítomných.

Anton, ktorý bol na kraji vedľa Ľudovíta, uprel oči na nebo, vzýval najsvätejšie mená Ježiš a Mária a potom zaspieval žalm: „Chváľte, služobníci, Pána“{n}{r}Ž 113{/r}{/n}, ktorý sa naučil na katechetickej náuke v_Nagasaki, kde sa dbá na to, aby sa chlapci naučili niektoré žalmy spamäti.

Iní s_rozjasnenou tvárou opakovali: „Ježiš, Mária!“ Niektorí opätovne povzbudzovali okolostojacich, aby žili, ako je dôstojné kresťana. Týmito a inými podobnými činmi dokazovali, že sú pripravení zomrieť.

Tu začali štyria kati vyťahovať z_pošiev dlhé nože (aké používajú Japonci). Pri pohľade na ne všetci veriaci hrôzou vykríkli: „Ježiš, Mária!“ ba čo viac, nasledoval žalostný plač, ktorý musel preniknúť do samého neba. Kati ich potom všetkých veľmi rýchlo jednou alebo dvoma ranami usmrtili.

Hľadajme slávu v_kríži nášho Pána Ježiša Krista. On je naša spása, náš život, naše vzkriesenie; {*} On nás oslobodil a spasil.

Vy ste dostali milosť nielen v_Krista veriť, ale aj trpieť pre neho. {*} On nás oslobodil a spasil.

Váš úbohý otec vás pozdravuje a povzbudzuje vás, aby ste vytrvali v_láske ku Kristovi a vo vernom zachovávaní kresťanského zákona, ako som vám to ukázal skutkom i_slovom, keď som bol medzi vami, aby bol Pán oslávený mojím prostredníctvom vo vás.

Naším cieľom je Boh, prameň všetkého, čo je dobré, a my máme iba jemu dôverovať a ničomu inému, ako to hovoríme v_našej modlitbe. Náš Pán je dobrotivý. Chce vám dať väčšiu vieru –_bez ktorej, ako hovorí evanjelista, Kristus nemôže urobiť veľa znamení{n}porov. {r}Mk 6,5{/r}{/n}_– a chce vyslyšať vašu modlitbu. Rozhodol sa použiť vás, chudobných, týraných, sužovaných, unavených a všetkými opovrhovaných, ba zbavených aj mojej telesnej prítomnosti, nie však ducha vášho úbohého, milovaného a milujúceho otca.

Prečo vás chcel mať takých, vie iba on sám. Môžeme však vybadať tri dôvody. Ponajprv vám náš zvelebený Pán pripomína, že vás chce pripočítať k_svojim milovaným synom, ak vytrváte na jeho cestách. Lebo tak zaobchodil so svojimi priateľmi a urobil ich svätými.

Druhý dôvod je ten, že chce dosiahnuť, aby ste čoraz viac dôverovali iba jemu a nikomu inému, lebo, ako som povedal, Boh nepôsobí v_nikom, kto odmieta vložiť celú svoju vieru a nádej iba do neho, zato však zalial plnosťou lásky tých, čo mali veľkú vieru a nádej, a urobil im veľké veci. Preto ak budete vyzbrojení vierou a nádejou, urobí vám veľké veci ten, ktorý povyšuje ponížených{n}porov. {r}Lk 1,49.52{/r}{/n}. A tak keď vám vezme mňa alebo kohokoľvek iného, koho máte radi, postaví vás pred voľbu dvoch možností: buď zanecháte vieru a vrátite sa k_veciam tohto sveta, alebo vytrváte vo viere, a tak sa osvedčíte pred Bohom.

A tretí dôvod: Boh vás chce vyskúšať ako zlato v_peci{n}porov. {r}1Pt 1,7{/r}{/n}. Aj zo zlata nečistotu strávi oheň, dobré zlato však zostane a stúpne na cene. Takisto robí Boh s_dobrým služobníkom, ktorý dúfa a v_súženiach pevne ostáva v_ňom. Boh ho pozdvihne a to, čo z_lásky k_nemu opustil, nahradí mnohonásobne v_tomto veku a v_budúcom mu dá večný život{n}porov. {r}Mt 19,29{/r}; {r}Mk 10,30{/r}{/n}.

Takto zaobchodil so všetkými svätými. Tak urobil s_izraelským ľudom po jeho utrpení v_Egypte: nielenže ho odtiaľ vyviedol veľkými znameniami a kŕmil ho mannou na púšti, ale daroval mu aj zasľúbenú zem. Ak teda budete aj vy vo viere pevne odolávať pokušeniam, Pán vám daruje pokoj a odpočinok časný v_tomto veku a trvalý v_budúcom.

Buďte všetci jednomyseľní, súcitní, bratsky sa milujte, buďte milosrdní a pokorní. {*} Lebo ste povolaní, aby ste dostali dedičstvo požehnania.

Milujte sa navzájom bratskou láskou, predbiehajte sa vzájomne v_úctivosti, v_horlivosti neochabujte, buďte vrúcneho ducha, slúžte Pánovi. {*} Lebo ste povolaní, aby ste dostali dedičstvo požehnania.

Nech sa nezdráha bojovať, kto miluje odmenu, a nech sa zapáli duch čarom ceny na odhodlanosť konať. To, čo chceme, po čom túžime, čo žiadame, bude potom; to, čo sa nám prikazuje, aby sme konali pre to, čo bude, nech je teraz.

Nože, začni uvažovať o_božských výrokoch a o_samých evanjeliových prikázaniach a úlohách. „Blahoslavení chudobní v_duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.“{n}{r}Mt 5,3{/r}{/n} Potom bude tvoje nebeské kráľovstvo; teraz buď chudobný v_duchu. Chceš, aby potom bolo tvoje nebeské kráľovstvo? Pozoruj teda ty sám, čí si? Buď chudobný v_duchu. Pýtaš sa ma azda, čo to je byť chudobným v_duchu. Každý, kto je namyslený, nie je chudobný v_duchu; teda pokorný je chudobný v_duchu. Vysoko je nebeské kráľovstvo; ale kto sa ponižuje, bude povýšený.

Všimni si, čo nasleduje: „Blahoslavení tichí – hovorí_–, lebo oni budú dedičmi zeme.“{n}{r}Mt 5,5{/r}{/n} Už chceš byť dedičom zeme? Hľaď, aby ťa zem nevlastnila. Budeš ju vlastniť ako tichý; ak budeš nevľúdny, ona ťa bude vlastniť. Ani keď počuješ o_predloženej odmene, aby si bol dedičom zeme, nerozširuj náručie lakomstva, ktorým chceš hneď vlastniť zem a vyňať z_toho aj akosi svojho suseda: nech ťa neklame taká predstava. Vtedy naozaj budeš dedičom zeme, keď sa pripútaš k_tomu, ktorý stvoril nebo i_zem. To totiž znamená byť tichým: neprotiviť sa svojmu Bohu, aby sa ti v_tom, čo robíš dobre, on sám páčil, a nie aby si sa páčil ty sám sebe; v_tom však, že spravodlivo znášaš trápenia, nech sa ti neznepáči on, ale ty sám sebe. A nie je to maličkosť, že sa mu páčiš a sebe sa nepáčiš; znepáčiš sa totiž jemu, keď sa zapáčiš sebe.

Pristupuje práca a úloha: „Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.“{n}{r}Mt 5,6{/r}{/n} Chceš byť nasýtený. Čím? Ak si telo žiada byť nasýtené, po nasýtení znova budeš znášať hlad. A kto pije – hovorí – z_tejto vody, znova bude žízniť{n}porov. {r}Jn 4,13{/r}{/n}. Liek, ktorý sa kladie na ranu, ak uzdraví, už neurobí bolesť: čo sa však podáva proti hladu, totiž jedlo, sa podáva tak, že na chvíľku osvieži. Po nasýtení sa vracia hlad. Každý deň sa síce dáva liek na nasýtenie, ale sa neuzdraví rana choroby. Buďme teda lační a smädní po spravodlivosti, aby sme sa nasýtili samou spravodlivosťou, po ktorej teraz túžime a žíznime. Nech teda naše vnútro je lačné a smädné: má totiž svoj pokrm, má svoj nápoj. Ja som – hovorí – chlieb, ktorý zostúpil z_neba{n}{r}Jn 6,41{/r}{/n}. Máš chlieb pre lačného; túž aj po nápoji pre smädného, pretože „u_teba je prameň života.“{n}porov. {r}Ž 36,10{/r}{/n}

Všimni si, čo nasleduje: „Blahoslavení čistého srdca,“ čiže tí, čo majú čisté srdce, „lebo oni uvidia Boha.“{n}porov. {r}Mt 5,7-8{/r}{/n} Toto je cieľ našej lásky; cieľ, ktorým budeme vybudovaní, nie ktorým budeme vysilení. Prestane pokrm, prestane odev: pokrm, lebo jedením sa strávi; odev, pretože sa ukončí prikrývaním. Aj ono sa skončí, aj toto; ale tamten cieľ patrí k_stráveniu, tento k_dokonalosti. Čokoľvek robíme, ale čokoľvek dobre robíme, o_čokoľvek sa usilujeme, po čomkoľvek chvályhodne prahneme, po čomkoľvek bez viny túžime, keď dôjde k_videniu Boha, nebudeme viac žiadať. Čo by totiž hľadal, kto má Boha? Alebo čo stačí tomu, komu nestačí Boh? Boha chceme vidieť, Boha túžime vidieť, planieme po tom, aby sme videli Boha. Kto by to nechcel? Ale pozoruj, čo je povedané: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“{n}{r}Mt 5,8{/r}{/n} Týmto sa vystroj, aby si videl. Aby som teda hovoril podľa tela, ako môžeš túžiť po východe slnka s_karpavými očami? Nech sú oči zdravé a to svetlo bude radosťou; ak nie sú oči zdravé, to svetlo bude mukou. Nebude ti dovolené vidieť srdcom, nie čistým, čo nemožno vidieť inak ako čistým srdcom. Budeš odstrčený, budeš odstránený, nebudeš vidieť.

Vezmite na seba moje jarmo, hovorí Pán, a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; {*} Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.

Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. {*} Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.

Školastika, sestra svätého Benedikta, bola od útleho detstva zasvätená všemohúcemu Pánovi a chodievala raz do roka k_bratovi. Boží muž za ňou vychádzal na majetok kláštora neďaleko od brány.

V_ktorýsi deň prišla ako zvyčajne a jej ctihodný brat zostúpil k_nej so svojimi žiakmi. Celý deň oslavovali Boha a viedli sväté rozhovory. A keď sa už zniesla nočná tma, spoločne si zajedli.

Sväté rozhovory sa potom pretiahli do neskorých hodín a svätá rehoľníčka ho prosila: „Prosím ťa, neopúšťaj ma túto noc a rozprávajme sa o_radostiach nebeského života až do rána.“ On jej odpovedal: „Čo to hovoríš, sestra? V_nijakom prípade nemôžem ostať mimo cely!“

Keď svätá rehoľníčka počula bratove odmietavé slová, položila zopäté ruky na stôl, hlavu sklonila na ruky a vzývala všemohúceho Pána. Keď hlavu zo stola zdvihla, spustilo sa také blýskanie a hrmenie a taký lejak, že ani ctihodný Benedikt, ani bratia, čo s_ním boli, nemohli čo len nohu vytiahnuť z_miesta, kde spolu sedeli.

Tu začal Boží muž nariekať: „Nech sa nad tebou zmiluje všemohúci Boh, sestra. Čo si to urobila?“ Ona mu odpovedala: „Prosila som teba, a ty si ma nechcel počuť. Prosila som svojho Boha a on ma vyslyšal. Teraz teda choď von, ak môžeš; opusť ma a vráť sa do kláštora!“

A on, čo nechcel ostať dobrovoľne, zostal na mieste proti svojej vôli. A tak prebdeli celú noc a sýtili sa navzájom svätým rozhovorom o_duchovnom živote.

A nečudo, že žena bola silnejšia ako on, lebo podľa Jánovho výroku „Boh je láska“{n}{r}1Jn 4,8{/r}{/n} bolo naozaj spravodlivé, aby viac dosiahla ona, lebo viac milovala.

O_tri dni nato, keď bol Boží muž v_cele a pozdvihol oči k_nebu, videl dušu svojej sestry, ako vychádza z_tela a v_podobe holubice preniká do tajomných nebeských výšin. Naplnený radosťou nad jej veľkou slávou vzdával vďaky všemohúcemu Bohu chválospevmi a hymnami. Potom poslal bratov, aby priniesli jej telo do kláštora a uložili ho do hrobu, ktorý si pripravil pre seba.

A tak ani hrob nerozdelil telá tých, ktorých duch bol vždy zjednotený v_Bohu.

Svätá panna prosila Boha, aby ju brat neopúšťal. {*} A dostala viac od Pána svojho srdca, lebo viac milovala.

Aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu! {*} A dostala viac od Pána svojho srdca, lebo viac milovala.

(List P. Gondradovi r. 1861; porov. A. Ravier, Les écrits de sainte Bernadette, Paris 1961, pp. 53-59)

Keď som sa istého dňa vybrala s_dvoma dievčatami zbierať drevo na breh rieky Gavy, začula som akýsi šelest. Obzrela som sa k_lúke, ale videla som, že stromy sa nehýbu. Preto som zdvihla hlavu a pozrela som sa na jaskyňu. Videla som tam paniu v_bielom odeve: mala oblečené snehobiele šaty, prepásaný modrý pás a na oboch nohách mala svetložltú ružu, takej istej farby, ako bol jej ruženec.

Keď som to uvidela, pretrela som si oči v_domnení, že sa mýlim. Rukou som siahla do vrecka a našla som tam ruženec. Chcela som urobiť znamenie kríža, no nevládala som zdvihnúť ruku k_čelu, celkom mi ovisla. Ale keď Pani urobila znamenie kríža, pokúsila som sa o_to chvejúcou sa rukou aj ja a podarilo sa mi to. Začala som sa modliť ruženec; aj Pani posúvala zrnká na svojom ruženci, ale perami nepohla. Len čo som ruženec skončila, zjavenie zmizlo.

Opýtala som sa oboch dievčat, či niečo videli. Tvrdili, že nie, a pýtali sa ma, čo by som im o_tom mohla povedať. Povedala som im, že som videla Paniu v_bielom odeve, ale že neviem, kto to bol, naliehala som na ne, aby o_tom mlčali. Ony ma potom prehovárali, aby som sa ta nevracala. Ja som však odmietla a v_nedeľu som sa ta vrátila, lebo som cítila vnútorné volanie.

Tá Pani sa mi až na tretí raz prihovorila a pýtala sa, či by som ta chcela chodiť pätnásť dní. Odpovedala som, že chcem. Ona potom dodala, že mám vyzvať kňazov, aby tam dali postaviť kaplnku. Potom mi kázala napiť sa z_prameňa. Keďže som nijaký prameň nevidela, išla som k_rieke Gave. Ale ona naznačila, že nehovorí o_rieke, a prstom ukázala na prameň. Keď som ta prišla, našla som iba trochu špinavej vody. Siahla som rukou, ale nemohla som nič nabrať. Preto som začala hrabať, až som konečne mohla nabrať trochu vody. Trikrát som ju vyliala a štvrtý raz som sa jej mohla napiť. Potom sa zjavenie rozplynulo a ja som odišla.

Pätnásť dní som ta chodila a Pani sa mi zjavovala každý deň okrem jedného pondelka a jedného piatku. Opätovne mi prikazovala, že mám povedať kňazom, aby tam dali postaviť kaplnku, že sa mám umyť v_prameni a že sa mám modliť za obrátenie hriešnikov. Viac ráz som sa jej pýtala, kto je, ale ona sa iba milo usmiala. Až naposledy mi so zdvihnutými rukami a očami upretými na nebo povedala, že je Nepoškvrnené Počatie.

Počas tých pätnástich dní mi vyjavila aj tri tajomstvá, no zakázala mi prezradiť ich niekomu, čo som verne až doteraz zachovala.

Velebí moja duša Pána. {*} Lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno.

Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia. {*} Lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno.

Konštantín Cyril, zavalený množstvom práce, ochorel. Po mnohých dňoch choroby mal Božie zjavenie a začal spievať: „Keď mi povedali: Pôjdeme do domu Pánovho, zaradoval sa môj duch a zaplesalo moje srdce.“{n}porov. {r}Ž 122,1{/r}{/n}

I_obliekol si posvätné rúcha, bol v_nich celý ten deň, radoval sa a hovoril: „Odteraz už nie som ani sluhom cisára, ani nijakého iného človeka na zemi, ale iba sluhom všemohúceho Boha. Nebol som a teraz som a budem naveky. Amen.“ Na druhý deň si obliekol sväté rehoľné rúcho, pridal svetlo k_svetlu a dal si meno Cyril. A v_tomto rúchu ostal päťdesiat dní.

A keď sa priblížila hodina prijať pokoj a presťahovať sa do večných príbytkov, pozdvihol ruky k_Bohu a so slzami sa modlil:

„Pane, Bože môj, ty si stvoril všetky anjelské chóry a netelesné sily, rozpäl si nebesia a postavil si zem a všetko, čo jestvuje, vyviedol si z_nebytia k_bytiu; ty vždy vyslyšíš tých, čo plnia tvoju vôľu, čo sa ťa boja a zachovávajú tvoje prikázania; vyslyš moju modlitbu a zachovaj svoje verné stádo, na čelo ktorého si postavil mňa, svojho nesúceho a nehodného sluhu.

Zbav ho bezbožnej a pohanskej zloby tých, čo sa ti rúhajú, a zveľaď svoju Cirkev množstvom a všetkých spoj do jednoty, urob z_nich znamenitý ľud, zjednotený v_pravej viere a správnom vyznávaní a vdýchni im do sŕdc slovo svojho učenia. Lebo je to tvoj dar, že si nás nehodných prijal na hlásanie evanjelia svojho Krista, kým povzbudzujeme na dobré skutky a robíme, čo je milé tebe. Odovzdávam ti tých, ktorých si mi dal, veď sú tvoji. Spravuj ich svojou mocnou pravicou a kry ich ochranou svojich krídel, aby všetci chválili a oslavovali tvoje meno, Otca i_Syna i_Svätého Ducha. Amen.“

I_pobozkal všetkých svätým bozkom a povedal: „Nech je velebený Boh, že nás nevydal za korisť zubom našich neviditeľných nepriateľov, ale ich sieť pretrhol a vyslobodil nás z_ich záhuby.“

Tu Apoštolský rozkázal všetkým Grékom, čo boli v_Ríme, a takisto aj Rimanom, aby sa zhromaždili so sviecami v_rukách a spievali nad ním a vystrojili mu pohrebný sprievod ako samému pápežovi. Čo aj urobili.

Prehovoril si k_svojim svätým a povedal si: Vyvoleného z_ľudu som povýšil. Našiel som svojho služobníka Dávida, {*} Pomazal som ho svojím svätým olejom. Pevne ho bude držať moja ruka.

Dám vám pastierov podľa môjho srdca, ktorí vás budú pásť rozumne a múdro. {*} Pomazal som ho svojím svätým olejom. Pevne ho bude držať moja ruka.

Bolo sedem mužov, hodných veľkého uznania a cti, ktorých naša Pani združila ako sedem hviezd. Zjednotením ich duše i_tela položila základ svojej rehole a rehole svojich služobníkov.

Keď som vstúpil do našej rehole, nenašiel som z_nich nažive už nikoho okrem jedného, ktorý sa volal brat Alexej. Naša Pani sa rozhodla uchrániť tohto brata Alexeja od telesnej smrti až do našich čias, aby sme z_jeho rozprávania poznali začiatky našej rehole. Život spomenutého brata Alexeja bol taký, ako som sa sám mohol presvedčiť a na vlastné oči vidieť, že nielen povzbudzoval svojím príkladom tých, čo boli s_ním, ale aj potvrdzoval stupeň dokonalosti a spomínanej nábožnosti svojej a svojich spoločníkov.

Ich životný stav predtým, ako začali žiť v_spoločenstve, sa vyznačoval týmito štyrmi znakmi: Prvý sa týkal vzťahu k_Cirkvi. Niektorí z_nich ešte neboli viazaní manželstvom, lebo sa rozhodli zachovať trvalé panenstvo a čistotu, iní boli už ženatí a ostatní boli uvoľnení z_manželstva smrťou manželky.

Druhý sa týkal ich občianskej úspešnosti. Založili si ju na obchode a výmene pozemských dobier podľa obchodných pravidiel. No len čo našli veľmi cennú perlu{n}porov. {r}Mt 13,46{/r}{/n}, teda našu rehoľu, nielenže rozdali všetko, čo mali, chudobným, ale aj seba samých odovzdali s_radostnou ochotou Bohu a Panej, aby im čo najvernejšie slúžili.

Tretí sa týkal ich uznania a úcty voči našej Panej. Veď vo Florencii bola už veľmi dávno založená spoločnosť na počesť Panny Márie, ktorá si pre svoje dlhé trvanie a pre veľký počet a svätosť mužov i_žien získala medzi všetkými ostatnými titul Veľkej a volali ju osobitne „Veľká spoločnosť našej Panej“. Z_nej vyšlo aj sedem spomenutých mužov s_veľkou láskou voči našej Panej už predtým, ako začali žiť v_spoločenstve.

Štvrtý znak zahrnoval ich duchovnú dokonalosť. Milovali Boha nadovšetko a tým, že všetko, čo robili, usmerňovali podľa správneho poriadku na neho, uctievali ho vo všetkých svojich myšlienkach, slovách i_skutkoch.

Keď sa potom z_Božieho vnuknutia a na osobitný pokyn našej Panej pevne rozhodli, že sa zhromaždia a budú žiť spoločne, usporiadali svoje domy a rodiny: rodinám nechali to najpotrebnejšie a zvyšok rozdali chudobným. Potom si vyhľadali rozvážnych mužov príkladného života a odhalili im svoj úmysel.

A tak vystúpili na vrch Senario a na jeho temene si postavili primeraný domček, presťahovali sa doň a začali spoločne bývať. Tam sa začali zamýšľať nad tým, že ich úlohou je nielen dosiahnuť svätosť, ale aj pridružovať k_sebe iných, a tak rozširovať novú rehoľu, ktorú naša Pani začala prostredníctvom nich. Preto sa zariadili tak, aby mohli pribrať k_sebe bratov. Niekoľkých aj prijali, a tak založili našu rehoľu. Tú však v_prvom rade vybudovala naša Pani; postavená bola na pokore našich bratov, vytvorená ich svornosťou a udržiavaná ich chudobou.

Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu. {*} A nik z_nich nehovoril, že niečo z_toho, čo mal, je jeho, ale všetko mali spoločné.

S_radosťou a úprimným srdcom požívali pokrm. Chválili Boha a boli milí všetkému ľudu. {*} A nik z_nich nehovoril, že niečo z_toho, čo mal, je jeho, ale všetko mali spoločné.

Milovaný, prosil si ma, aby som ti napísal a poslal slová útechy a láskavými pripomienkami potrel balzamom tvoju dušu, ubolenú od toľkých úderov, ktoré na teba doliehajú.

Ale ak tvoj zmysel pre múdrosť nespí, útechu máš na dosah ruky. Veď samy slová, ktorými ťa Boh poúča ako syna, bez akejkoľvek pochybnosti dokazujú, že máš dosiahnuť dedičstvo. Lebo čo je jasnejšie ako tento výrok: „Syn môj, keď sa chystáš slúžiť Bohu, upevni sa v_spravodlivosti a bázni a priprav sa na skúšku“{n}porov. {r}Sir 2,1-2{/r}{/n}?

A tak kde je bázeň a spravodlivosť, tam akákoľvek tvrdá skúška nie je otrockým trápením, ale otcovskou výchovou.

Preto keď svätý Jób uprostred boľavých úderov povedal: „Kiež by ma rozmliaždil ten, čo ma začal, kiež by vystrel ruku a podťal ma“{n}porov. {r}Jób 6,9{/r}{/n}, hneď dodal: „Ešte aj to mi je útechou, že keď ma kvári bolesťou, nešetrí.“{n}porov. {r}Jób 6,10{/r}{/n}

Pre Božích vyvolencov je veľkou útechou práve Boží úder, lebo krátkym utrpením, ktoré podstúpia, nadobúdajú silu, v_ktorej krokmi pevnej nádeje dosiahnu slávu nebeskej blaženosti.

Veď aj zlatník bije kladivom na zlato, aby z_neho dostal von nečistotu, a pilníkom ho usilovne obrusuje, aby sa žila jagavého kovu leskla žiarivejšie. „Nádoby hrnčiara skúša pec a spravodlivých ľudí skúška súženia.“{n}porov. {r}Sir 27,5{/r}{/n} Preto aj svätý Jakub hovorí: „Bratia, pokladajte to len za radosť, keď podstúpite všelijaké skúšky.“{n}{r}Jak 1,2{/r}{/n}

Právom sa teda môžu radovať tí, ktorých tu za ich hriechy stíha časné súženie a za dobré skutky, ktoré konali, očakáva v_nebi večná odmena.

Preto, drahý a milovaný brat, nech ti myseľ neudúša zúfalstvo, nech neprepukne nárek a šomranie, nech ťa nepohltí zármutok a žiaľ, nech ťa malomyseľnosť nevyvedie z_rovnováhy, keď na teba doľahnú údery, keď ťa karhajú biče nebeskej výchovy, ale nech sa stále zračí jas na tvojej tvári, radosť v_mysli a vďaka na tvojich ústach.

Lebo Božie riadenie si zasluhuje chválu; ak Boh bičuje svojich za istý čas, to aby ich zachránil pred večným trestom. On pritláča preto, aby pozdvihol, reže, aby uzdravil, zráža, aby povýšil.

Týmito a inými svedectvami Svätého písma, milovaný, posilňuj svoju myseľ v_trpezlivosti a pokojne očakávaj radosť po smútku.

Do tejto radosti nech ťa povzbudzuje nádej, láska nech roznecuje nadšenie, aby duch vo svätom opojení zabudol na to, čo naň zvonka dolieha, a pritom rástol a smeroval k_tomu, o_čom rozjíma.

Blahoslavený je boháč, na ktorom niet škvrny, ktorý sa nezháňa za zlatom a neskladá svoju nádej do peňazí a pokladov. {*} A tak je jeho bohatstvo upevnené v_Pánovi.

Veď mohol pochybiť, a nepochybil, spáchať zlo, a neurobil to. {*} A tak je jeho bohatstvo upevnené v_Pánovi.

Ty, dobrý pastier, Peter, buď vždy láskavý

k_prosbám prosiacich a okovy našich vín

tou mocou rozviaž, ktorú Kristus tebe dal,

aby si slovom nebo zavrel, otváral.

Buď večná sláva najsvätejšej Trojici.

Jej moc nad všetkým každý z_nás nech chváli, ctí.

Boh jeden v_Trojici nás riadi, spravuje;

od vekov, teraz i_naveky kraľuje. Amen.

Ant. 1 Peter povedal: Ježiša, ktorého ste vy zavraždili, Boh vzkriesil z_mŕtvych a povýšil v_sláve.

Ant. 3 Zahalil ich jasný oblak a bolo počuť Otcov hlas: Toto je môj milovaný Syn.

{v}1{/v}Apoštoli a bratia v_Judei sa dopočuli, že aj pohania prijali Božie slovo. {v}2{/v}Keď Peter prišiel do Jeruzalema, tí, čo boli z_obriezky, mu dohovárali: {v}3{/v}„Vošiel si k_neobrezancom a jedol si s_nimi!“

{v}4{/v}Peter im začal rad-radom vysvetľovať: {v}5{/v}„Bol som v_meste Joppe, modlil som sa a vo vytržení som mal videnie: Akási nádoba, ako veľké prestieradlo, spúšťané za štyri rohy, zostupovala z_neba a prišla až ku mne. {v}6{/v}Keď som pozorne do nej pozrel, videl som pozemské štvornožce a divú zver, plazy a nebeské vtáctvo. {v}7{/v}A počul som aj hlas, ktorý mi hovoril: ‚Peter, vstaň, zabíjaj a jedz!‘ {v}8{/v}No ja som povedal: ‚Nijakým činom, Pane, veď poškvrnené a nečisté nevošlo nikdy do mojich úst!‘ {v}9{/v}Ale hlas mi druhý raz povedal z_neba: ‚Čo Boh očistil, ty nenazývaj poškvrneným.‘ {v}10{/v}To sa opakovalo tri razy a všetko sa zasa zdvihlo do neba. {v}11{/v}Hneď nato zastali pri dome, v_ktorom sme boli, traja muži, vyslaní ku mne z_Cézarey. {v}12{/v}A Duch mi povedal, aby som šiel bez váhania s_nimi. So mnou šli aj títo šiesti bratia a vošli sme do domu toho muža. {v}13{/v}On nám rozpovedal, ako videl vo svojom dome anjela, ktorý stál a hovoril: ‚Pošli do Joppe a zavolaj Šimona s_prímením Peter; {v}14{/v}on ti povie slová, v_ktorých budeš spasený ty i_celý tvoj dom.‘ {v}15{/v}Keď som potom začal hovoriť, zostúpil na nich Duch Svätý, tak ako na začiatku na nás. {v}16{/v}Vtedy som si spomenul na Pánovo slovo, ako hovoril: ‚Ján krstil vodou, ale vy budete pokrstení Duchom Svätým.‘ {v}17{/v}Keď im teda Boh dal taký istý dar ako nám, čo sme uverili v_Pána Ježiša Krista, ktože som ja, aby som mohol prekážať Bohu?“

{v}18{/v}Keď to počuli, uspokojili sa a oslavovali Boha, hovoriac: „Teda Boh aj pohanom daroval pokánie, aby mali život.“

Ja som prosil za teba, Peter, aby neochabla tvoja viera. {*} A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov!

Nezjavilo ti to telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. {*} A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov!

Z_celého sveta je iba Peter vyvolený, aby stál na čele všetkých povolaných národov, všetkých apoštolov a všetkých Otcov Cirkvi. Hoci je v_Božom ľude mnoho kňazov a mnoho pastierov a ako prvý ich riadi Kristus, predsa ich všetkých v_pravom zmysle riadi Peter. Milovaní, Božia priazeň dala tomuto mužovi veľkú a obdivuhodnú účasť na svojej moci. A ak chcela, aby ostatní predstavení mali s_ním niečo spoločné, neodoprela im to, ale dala skrze Petra.

Pán sa pýta všetkých apoštolov, čo si o_ňom ľudia myslia. A oni odpovedajú rovnako, kým oznamujú neistotu, pochádzajúcu z_ľudskej nevedomosti.

Ale keď majú učeníci povedať, čo si myslia oni, prvý vyznáva Pána ten, ktorý je prvý v_apoštolskej hodnosti. Hovorí: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ A Ježiš mu odpovedá: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach.“{n}{r}Mt 16,16-17{/r}{/n} To znamená: Preto si blahoslavený, lebo ťa poučil môj Otec, lebo ťa neoklamala nijaká ľudská domnienka, ale viedlo ťa nebeské vnuknutie. Lebo ma tebe nezjavilo ani telo, ani krv, ale ten, ktorého jednorodeným Synom som.

Potom pokračuje: „A ja ti hovorím“, to je: Ako ti môj Otec zjavil moje božstvo, tak ti ja oznamujem tvoje vyznačenie. „Ty si Peter“{n}{r}Mt 16,18{/r}{/n}, to jest, ja som neporušiteľná Skala, ja som „uholný kameň, ktorý z_oboch urobil jedno“{n}porov. {r}Ef 2,20.14{/r}{/n}, ja som základ, okrem ktorého nemôže nik položiť iný základ{n}{r}1Kor 3,11{/r}{/n}; ale aj ty si skala, lebo moja sila ti dáva pevnosť, aby si mal svojou účasťou spoločné so mnou to, čo mne prináleží vlastnou mocou.

„A na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.“{n}{r}Mt 16,18{/r}{/n} Chce povedať: Na tejto sile postavím večný chrám a na pevnosti tejto viery bude stáť vznešená budova mojej Cirkvi, ktorá bude siahať do neba.

Toto vyznanie pekelné brány nezadržia, putá smrti ho nezviažu, lebo tento hlas je hlas života. A ako svojich vyznávačov vynáša do neba, tak zasa popieračov hrúži do pekla.

Preto hovorí svätému Petrovi: „Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v_nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v_nebi.“{n}{r}Mt 16,19{/r}{/n}

Právo na túto moc prešlo aj na ostatných apoštolov a možnosť rozhodovať na základe tohto ustanovenia postúpila na všetkých predstavených Cirkvi. Ale nie nadarmo sa zveruje jednému, čo dostávajú všetci. A Petrovi sa to osobitne zveruje preto, že Peter je postavený za vzor všetkým predstaveným Cirkvi.

Šimon Peter, skôr, ako som ťa povolal z_lode, poznal som ťa a ustanovil som ťa za knieža nad svojím ľudom. {*} Tebe som odovzdal kľúče od nebeského kráľovstva.

Čo zviažeš na zemi, bude zviazané v_nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v_nebi. {*} Tebe som odovzdal kľúče od nebeského kráľovstva.

Keď bola hranica pripravená, Polykarp si zobliekol šaty a odviazal opasok a chcel sa sám aj vyzuť, čo predtým nerobieval, lebo všetci veriaci čakali vždy iba na to, čím skôr sa dotknúť jeho tela. Už pred jeho umučením mu totiž pre jeho svätý život preukazovali veľkú úctu.

Hneď potom ho obklopili so všetkými nástrojmi, ktoré boli potrebné na upálenie. Ale keď ho chceli ešte aj klincami pripevniť, povedal: „Nechajte ma tak. Veď ten, ktorý mi dá pretrpieť oheň, dá mi aj to, aby som aj bez vášho zaistenia klincami pokojne vytrval na horiacej hranici.“ A tak ho nepribili, ale iba priviazali.

On teda, s_rukami zviazanými za chrbtom, ako krásny baránok vybraný z_veľkého stáda za obetný dar na obetu príjemnú Bohu, pozdvihol oči k_nebu a povedal:

„Pane, všemohúci Bože, Otec svojho milovaného a velebeného Syna Ježiša Krista, skrze ktorého sme poznali teba, Bože anjelov a mocností, všetkého stvorenstva a celého pokolenia spravodlivých, čo žijú pred tvojou tvárou! Dobrorečím ti, že si ma uznal za hodného tohto dňa a tejto hodiny, aby som v_zástupe mučeníkov dostal podiel na kalichu tvojho Pomazaného a skrze Ducha Svätého dosiahol vzkriesenie duše i_tela pre večný život{n}porov. {r}Jn 5,29{/r}{/n} v_neporušenosti. Kiež by som bol dnes prijatý medzi nich pred tebou ako vyberaná a príjemná žertva{n}porov. {r}Ž 20,4{/r}{/n}, ako si to ty, pravdivý Boh, ktorý nepozná lož, pripravil, mne oznámil a teraz splnil.

Preto ťa za všetko chválim, velebím ťa, oslavujem ťa skrze večného nebeského veľkňaza, tvojho milovaného Syna Ježiša Krista. Skrze neho sláva tebe i_jemu i_Duchu Svätému teraz i_v_budúcom veku. Amen.“

Keď potom vyšľahol obrovský plameň, videli sme zázrak. Bolo nám dané vidieť to a boli sme zachránení, aby sme mohli aj iným zvestovať, čo sa prihodilo. Lebo oheň mal tvar oblúka ako lodná plachta, napnutá vetrom, a obklopoval mučeníkovo telo, ktoré bolo uprostred a vôbec nevyzeralo ako upečené mäso, ale ako upečený chlieb alebo ako zlato a striebro, rozpálené v_peci. A cítili sme takú ľúbeznú vôňu, ako keby rozvoniavalo kadidlo alebo nejaká iná vzácna vonná látka.

Anjelovi smyrnianskej cirkvi napíš: Toto hovorí Prvý a Posledný, ten, čo bol mŕtvy a ožil: Poznám tvoje súženie aj tvoju chudobu, ale si bohatý. {*} Buď verný až do smrti a dám ti veniec života.

Neboj sa toho, čo máš trpieť. Hľa, diabol niektorých z_vás má uvrhnúť do väzenia, aby ste boli skúšaní. {*} Buď verný až do smrti a dám ti veniec života.