Chválospev – Zjv 4, 11; 5, 9. 10. 12

Chválospev

Hymnus vykúpených

Zjv 4, 11; 5, 9. 10. 12

Z_veľkosti a krásy stvorení sa úsudkom poznáva ich Stvoriteľ

Na generálnej audiencii v stredu 3. novembra 2004 bolo prítomných vyše 8 a pol tisíc pútnikov z 19 krajín. Témou dnešnej katechézy bol Chválospev spasených z Knihy Zjavenia svätého Jána. Svätý Otec ho vyložil týmito slovami:

„Chválospev, ktorý sme si teraz vypočuli, dáva liturgii vešpier jednoduchosť a zároveň intenzitu zborovej chvály. Patrí k slávnej vízii začiatku Apokalypsy, ktorá nám, čo sme ešte pútnikmi na zemi, predstavuje istý druh nebeskej liturgie a tak sa k nej môžeme pridať na našich cirkevných slávnostiach.

Hymnus, skladajúci sa z niekoľkých veršov z Apokalypsy a spojených liturgickým používaním, tvoria dva základné bloky. Prvý je stručne povedané oslavou Pánovho diela: "Ty si stvoril všetky veci: z tvojej vôle boli a sú stvorené." (4, 11). Stvorenie je vlastne prejavom nesmiernej Božej moci. Ako hovorí Kniha múdrosti, z veľkosti a krásy stvorení sa úsudkom poznáva ich Stvoriteľ. (13, 5) Podobne aj apoštol Pavol poznamenáva: Veď to, čo je v ňom neviditeľné – jeho večnú moc a božstvo – možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí (Rim 1, 20). To nás zaväzuje chváliť Pána a oslavovať ho.

V tejto súvislosti je zaujímavé spomenúť, že cisár Domicián, za ktorého vlády bola napísaná Kniha Zjavenia svätého Jána, sa nechal nazývať Pán a boh náš a vyžadoval, aby ho oslovovali takto a nijako inak (por. Svetonio, Domiziano, XIII). Kresťania však samozrejme odmietali dávať takéto tituly človeku, aj keď bol veľmi mocný. Takýmito osloveniami sa obracali iba k svojmu skutočnému Pánovi a Bohu, Stvoriteľovi vesmíru (porov. Zjv 4, 11) a k tomu, ktorý je spolu s Bohom prvý a posledný (porov. 1, 17) a sedí spolu s ním, so svojím Otcom, na nebeskom tróne (porov. 3, 21). Kristus mŕtvy a zmŕtvychvstalý je tu symbolicky znázornený ako Baránok, ktorý stojí, ako keby bol zabitý. (5, 6).

Je tu potom druhý prvok nášho hymnu, širšie rozvinutý: Kristus, obetovaný baránok. Štyri živé bytosti a 24 starci mu privolávajú na slávu: Hoden si vziať knihu a otvoriť jej pečate, lebo si bol zabitý (5, 9). Stredobodom chválospevu je teda Kristus so svojím dielom vykúpenia. Práve preto je schopný rozlúštiť zmysel dejín. Je to on, ktorý otvára pečate (tamtiež) tajnej knihy, ktorá obsahuje plán, ktorý chcel Boh.

Nejde tu však iba o_interpretáciu, ale aj o_naplnenie a oslobodenie. Baránok bol zabitý preto, aby mohol ´kúpiť´ ľudí, ktorí majú najrozličnejší pôvod. Grécke slovo, ktoré je tu použité neodkazuje priamo na históriu Exodu, kde sa nikdy nehovorí o_kupovaní Izraelitov, no pokračovanie vety pripomína slávny Boží sľub, ktorý dal Boh Izraelu na Sinaji: Budete pre mňa kráľovstvom kňazov a svätým národom (Ex 19, 6).

Tento prísľub sa stal skutočnosťou. Baránok skutočne pripravil Bohu ´kráľovstvo kňazov, ktorí budú vládnuť na zemi´. Toto kráľovstvo je otvorené pre celé ľudstvo, ktoré tvorí spoločenstvo Božích detí, ako to pripomína svätý Peter: Vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby ste zvestovali slávne skutky toho, ktorý vás z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla (1 Pt 2, 9). Druhý vatikánsky koncil sa výslovne odvoláva na tieto texty Prvého listu svätého Petra a na knihu Zjavenia svätého Jána, keď hovorí o_´všeobecnom kňazstve´, ktoré patrí všetkým veriacim a vysvetľuje spôsob, akým sa vykonáva: Veriaci zas mocou svojho kráľovského kňazstva spoluúčinkujú na eucharistickej obete a vykonávajú ho prijímaním sviatostí, modlitbami a vzdávaním vďaky, svedectvom svätého života, sebazapieraním a činorodou láskou (Lumen gentium, č. 10).

Hymnus z knihy Zjavenia svätého Jána, o_ktorom dnes meditujeme, sa končí veľkým zvolaním tisícov a tisícov anjelov (porov. Zjv 5, 11). Je určený zabitému Baránkovi, ktorému patrí tá istá sláva ako Bohu Otcovi, lebo je hoden prijať moc, bohatstvo a múdrosť; silu, česť, slávu a dobrorečenie (5, 12).

Tento jasný obraz nebeskej slávy sa odráža už tu na zemi v liturgii Cirkvi. Ako pripomína Katechizmus Katolíckej cirkvi: Liturgia je „konaním celého Krista (Christus totus). Tí, ktorí ju tu slávia, odhliadnuc od pozemských symbolov, istým spôsobom už majú účasť na nebeskej liturgii, kde je slávenie plným spoločenstvom a sviatkom. A práve na tejto nebeskej liturgii nám Duch Svätý a Cirkev dávajú účasť, keď oslavujeme tajomstvo spásy vo sviatostiach (porov. č. 1136. 1139).