ADVENTNÉ OBDOBIE

I. DO 16. DECEMBRA

Od prvých vešpier Prvej adventnej nedele do 16. decembra vrátane v_nedeľnom i_feriálnom ofíciu:

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}6, 1-13{/r}

Povolanie Izaiáša za proroka

{v}1{/v}V_tom roku, keď zomrel kráľ Oziáš, videl som Pána sedieť na vysokom a vznešenom tróne; lem jeho rúcha napĺňal svätyňu. {v}2{/v}Vedľa neho stáli serafíni; aj jeden mal šesť krídel, aj druhý mal šesť krídel: dvoma si zakrýval tvár, dvoma si zakrýval nohy a dvoma lietal. {v}3{/v}A jeden druhému volal:

„Svätý, svätý, svätý je Pán zástupov,

celá zem je plná jeho slávy.“

{v}4{/v}Prahy dverí sa chveli od hlasu volajúceho a dom sa naplnil dymom.

{v}5{/v}Tu som zvolal:

„Beda mi, som stratený!

Veď ja som muž s_nečistými perami

a bývam medzi ľudom s_nečistými perami

a na vlastné oči som videl kráľa, Pána zástupov.“

{v}6{/v}I_priletel ku mne jeden zo serafínov, v_ruke mal žeravý uhlík, ktorý kliešťami vzal z_oltára, {v}7{/v}dotkol sa mojich úst a povedal:

„Hľa, toto sa dotklo tvojich perí;

zmizla tvoja vina

a tvoj hriech je zmytý.“

{v}8{/v}Potom som počul Pánov hlas. Hovoril: „Koho mám poslať, kto nám pôjde?“ I_povedal som: „Hľa, tu som, mňa pošli.“ {v}9{/v}On vravel: „Choď a povedz tomuto ľudu:

Počúvajte, počúvajte, ale nechápte,

hľaďte, hľaďte, ale nepoznajte.

{v}10{/v}Obaľ tukom srdce tohto ľudu,

otup jeho uši

a zastri mu oči,

aby svojimi očami nevidel

a svojimi ušami nepočul,

aby svojím srdcom nechápal a neobrátil sa

–_aby sa neuzdravil.“

{v}11{/v}I_vravel som: „Dokedy, Pane?“ On povedal:

„Pokiaľ nespustnú

mestá bez obyvateľov

a domy bez ľudí

a zem nezostane pustá.“

{v}12{/v}Pán odvedie ľudí ďaleko

a veľká bude opustenosť v_krajine.

{v}13{/v}Zostane v_nej ešte desatina,

ale znova bude vydaná na zničenie

ako terebinta a ako dub,

z_ktorých po zoťatí zostane dačo pevné.

Čo v_nej zostane, bude svätým semenom.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Ex 4,13{/r}; {r}Ž 80,2{/r}

Odpusť mi, Pane: pošli, koho chceš poslať, pozri na trápenie svojho ľudu; {*} Ako si povedal, príď a vysloboď nás.

Pastier Izraela, čo ako ovcu vedieš Jozefa, počúvaj! Ty, čo tróniš nad cherubmi, {*} Ako si povedal, príď a vysloboď nás.

Z_rečí blahoslaveného opáta Aelréda

(Disc. 1 per Advent)

Advent nám pripomína dvojaký príchod Pána

Tento šťastný čas, ktorý nazývame „Advent Pána“, to jest Jeho Príchod, predstavuje pre naše rozjímanie dvojitý dôvod na radosť, pretože dvojaký je dar, ktorý nám prináša. Advent nám pripomína dvojaký príchod Pána. Ten sladký, dlho očakávaný a túžobne želaný všetkými otcami, v_ktorom „najkrajší spomedzi ľudských synov“{n}{r}Ž 44,3{/r}{/n} a „vytúžený všetkých národov“{n}{r}Ag 2,8{/r} Vulg.{/n}, teda Boží Syn, zjavil na tomto svete svoju viditeľnú prítomnosť v_tele, keď prišiel na zem spasiť hriešnikov. Druhý príchod musíme stále očakávať s_istou nádejou, keď sa sám náš Pán, ktorý sa najprv zjavil pod závojom nášho človečenstva, zjaví žiariaci vo svojej sláve, ako sa spieva v_žalme: „Náš Boh prichádza“{n}{r}Ž 50,3{/r}{/n}.

Jeho prvý príchod bol známy len niekoľkým spravodlivým; pri druhom sa s_úplnou zrejmosťou zjaví spravodlivým i_zavrhnutým, ako jasne naznačuje prorok: „Každý človek uvidí Božiu spásu!“{n}porov. {r}Iz 52,10{/r}{/n}. Deň, ktorý budeme onedlho sláviť na pamiatku jeho narodenia, nám ho predstavuje ako Narodeného, a pripomína nám najmä deň a hodinu jeho príchodu na svet. Na druhej strane tento čas, ktorý slávime predtým, nám pripomína Vytúženého, čiže túžbu svätých otcov, ktorí žili pred jeho narodením.

Cirkev veľmi správne nariadila, aby sme v_tomto čase čítali slová a pripomínali si túžby tých, ktorí predchádzali prvému príchodu Pána.

A toto očakávanie neslávime len jeden deň, ale dosť dlhý čas. Zo skúsenosti vieme, že ak musíme čakať nejaký čas na vytúžené veci, sú pre nás sladšie potom, ako sa to, čo milujeme, stane prítomným.

Je teda na nás, milovaní bratia, aby sme nasledovali príklad svätých otcov, pestovali v_sebe ich túžby, a tak roznietili v_našich dušiach lásku a očakávanie Krista. Slávenie tohto času bolo ustanovené práve preto, aby sme uvažovali nad tým, ako vrúcne očakávali naši otcovia prvý príchod Pána, aby sme sa z_ich príkladu naučili prahnúť po jeho druhom príchode.

Znova sa zamyslime nad tým, koľko dobrých vecí nám Pán dal svojím prvým príchodom; a o_koľko viac nám ich ešte dá svojim druhým. Nech nás táto úvaha vedie k_tomu, aby sme veľmi milovali tajomstvo jeho narodenia a dychtili po jeho druhom príchode. A ak nemáme také dobré svedomie, ktoré by sa odvážilo túžiť po hodine, keď Kristus príde, musíme sa jej aspoň báť a takouto bázňou sa napraviť zo svojich nerestí. Teda, ak by sa nám stalo, že sa teraz nemôžeme nebáť, aspoň sa nebudeme musieť báť vtedy, keď príde, ale budeme môcť byť pokojní.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Jer 31,10{/r}

Národy, čujte slovo Pánovo, ohlasujte ho až do končín sveta {*} A na ďalekých ostrovoch hovorte: Náš Spasiteľ prichádza!

Zvestujte a ohlasujte túto správu, hovorte a kričte; {*} A na ďalekých ostrovoch hovorte: Náš Spasiteľ prichádza!

PONDELOK PO PRVEJ ADVENTNEJ NEDELI

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}7, 1-17{/r}

Emanuelovo znamenie

{v}1{/v}Keď bol judejským kráľom Achaz, syn Joatama, syna Oziáša, vytiahol sýrsky kráľ Rasin a izraelský kráľ Pekach, syn Romeliáša, do boja proti Jeruzalemu; no nemohli ho dobyť. {v}2{/v}Keď Dávidovmu domu zvestovali: „Sýria táborí v_Efraime,“ chvelo sa jeho srdce a srdce jeho ľudu tak, ako sa chvejú stromy v_lese pod náporom vetra. {v}3{/v}Pán povedal Izaiášovi: „Choď naproti Achazovi ty a tvoj syn Šeárjášúb k_hornému rybníku na koniec vodovodu na cestu pri bielovisku {v}4{/v}a povedz mu: Daj si pozor a buď pokojný; neboj sa, nech sa ti srdce nedesí týchto dvoch dymiacich obhorených polien: zúrivého hnevu Rasina zo Sýrie a Romeliášovho syna; {v}5{/v}toho, že sa Sýria, Efraim a Romeliášov syn sprisahali proti tebe a povedali si: {v}6{/v}‚Vytiahnime do Judey a zastrašme ju; pripojme ju k_sebe a ustanovme tam za kráľa Tábelovho syna.‘“

{v}7{/v}Toto hovorí Pán, Boh:

„Nestane sa, nebude to tak;

{v}8{/v}lebo hlavou Sýrie je Damask

a hlavou Damasku Rasin.

Ešte šesťdesiat a päť rokov

a Efraim prestane byť národom.

{v}9{/v}A hlavou Efraimu je Samária

a hlavou Samárie Romeliášov syn.

Ak neuveríte, neobstojíte.“

{v}10{/v}Pán prehovoril k_Achazovi: {v}11{/v}„Žiadaj znamenie od Pána, svojho Boha. Žiadaj ho, či v_hĺbkach podsvetia, alebo hore na výsostiach.“ {v}12{/v}Achaz však povedal: „Nebudem žiadať, nebudem pokúšať Pána.“ {v}13{/v}A Izaiáš riekol: „Počúvajte teda, Dávidov dom. Nestačí, že obťažujete ľudí, ešte aj môjho Boha obťažujete? {v}14{/v}A preto vám Pán sám dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel; {v}15{/v}maslo a med bude jesť, aby vedel zavrhovať zlo a voliť si dobro. {v}16{/v}Lebo skôr, ako bude chlapec vedieť zavrhovať zlo a voliť si dobro, bude spustošená krajina, ktorej dvoch kráľov sa hrozíš. {v}17{/v}Pán privedie na teba, na tvoj ľud a na dom tvojho otca dni, aké neprišli odo dní, keď sa Efraim odlúčil od Júdu, privedie asýrskeho kráľa.“

RESPONZÓRIUM

{r}Lk 1,31.32{/r}

Počneš a porodíš syna {*} A dáš mu meno Ježiš.

Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, {*} A dáš mu meno Ježiš.

Z_traktátov svätého biskupa Hilára O_žalmoch

(Ps 14,4-6)

Základom našej stavby je Kristus

„Pane, kto smie bývať v_tvojom stánku? Kto môže nájsť odpočinok na tvojom svätom vrchu?“{n}{r}Ž 15,1{/r}{/n}. Prvým a najdôležitejším schodíkom pre toho, kto vystupuje k_nebeským veciam, je prebývať vo svojom stánku a tráviť v_ňom celý život, dňom i_nocou, ďaleko od všetkých starostí a záležitostí tohto sveta. Tak to robili mnohí svätí, ktorí nikdy neopustili svoj stánok.

Ale tie najväčšie a najvznešenejšie nebeské veci si treba predstaviť pod obrazom vrchu. A čo môže byť vznešenejšie ako Kristus? Čo môže byť zvrchovanejšie ako náš Boh? Kristovým vrchom je ľudskosť, ktorú vzal na seba, a v_ktorej teraz prebýva, vznešený a vyvýšený nad všetky kniežatstvá a mocnosti a nad každé meno. Mesto, ktoré nemôže zostať skryté, je postavené na tomto vrchu, pretože, ako hovorí apoštol: „Nikto nemôže položiť iný základ okrem toho, ktorý je už položený, a ním je Ježiš Kristus.“{n}{r}1Kor 3,11{/r}{/n}

Tí, čo patria Kristovi, boli vyvolení pre jeho tajomné telo ešte pred stvorením sveta a Cirkev je Kristovým telom. Základom našej budovy je Kristus a mesto je postavené na návrší. Z_toho vyplýva, že Kristus je ten vrch, o_ktorom sa hovorí v_žalme: “Kto môže nájsť odpočinok na tvojom svätom vrchu?“

V_inom žalme čítame: „Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?“{n}{r}Ž 24,3{/r}{/n}. A Izaiáš dosvedčuje: „Stane sa v_ostatných dňoch: Vrch s_Pánovým domom bude stáť pevne na temene hôr, a povedia: Poďme, vystúpme na Pánov vrch, do domu Jakubovho Boha!“{n}{r}Iz 2,2.3{/r}{/n}. A opäť Pavol: „Priblížili ste sa k_vrchu Sion a k_mestu živého Boha, k_nebeskému Jeruzalemu.“{n}{r}Hebr 12,22{/r}{/n}

Ak teda všetka nádej na odpočinok pre nás spočíva v_Kristovej ľudskosti a my máme prebývať na vrchu, nemôžeme pod pojmom vrch rozumieť nič iné ako ľudskosť, ktorú si od nás vzal. Pred ňou bol Bohom a v_nej je Bohom a skrze ňu premenil naše úbohé telo a pripodobnil ho svojmu oslávenému telu: avšak za predpokladu, že sme sa aj my na jeho kríži zriekli našich ľudských nerestí, aby sme v_jeho ľudskosti vstali z_mŕtvych.

Po prebývaní v_Cirkvi človek vystúpi do Kristovej ľudskosti a nájde odpočinok na Pánových výšinách. Tam budeme spoločníkmi anjelských zborov, pretože aj my sme Božím mestom. Človek nájde odpočinok, lebo nebude mať bolesti spôsobené chorobou, ani strach kvôli chudobe; ale všetci sa budú tešiť z_plnej istoty večného života a mimo neho nebudú mať žiadnu túžbu.

Preto na otázku: „Pane, kto smie bývať v_tvojom stánku? Kto môže nájsť odpočinok na tvojom svätom vrchu?“{n}{r}Ž 15,1{/r}{/n}, Duch Svätý prostredníctvom proroka odpovedá: „Ten, čo kráča bez poškvrny a koná spravodlivo“{n}{r}Ž 15,2{/r}{/n}. Kráča v_nevinnosti a žije slobodný od akékoľvek viny ten, kto sa po krste nedopustil hriechu a jeho svedomie je nepoškvrnené a čisté. Zdržiavať sa zla je zaiste veľká vec, ale ešte to nie je odpočinok, ktorý uzatvára cestu. Cesta sa začala, ale ešte nie je ukončená. V_skutočnosti text pokračuje: „A koná spravodlivo“, pretože dobro sa má nielen myslieť, ale aj konať; dobrá vôľa však nielen začína, ale aj završuje dobrý skutok.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Hebr 7,4.2.3{/r}

Uvažujte, aký veľký je ten, ktorý prichádza zachrániť národy: {*} On je kráľ spravodlivosti, ktorého dni nemajú začiatku a život nemá konca.

Vstúpil pre nás ako predchodca, stal sa veľkňazom naveky podľa radu Melchizedechovho. {*} On je kráľ spravodlivosti, ktorého dni nemajú začiatku a život nemá konca.

UTOROK PO PRVEJ ADVENTNEJ NEDELI

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}8,1-18{/r}

Prorokov syn je navrhnutý ako znamenie

{v}1{/v}Pán mi povedal: „Vezmi veľkú tabuľu a napíš na ňu čitateľným písmom: Maher-Šalál-Chaš-Baz (Rýchla korisť – náhly lup)!“ {v}2{/v}I_vzal som si hodnoverných svedkov, kňazov Uriáša a Zachariáša, syna Barachiášovho. {v}3{/v}Potom som pristúpil k_prorokyni; i_počala a porodila syna. A Pán mi riekol: „Nazvi ho Rýchla korisť – náhly lup. {v}4{/v}Lebo skôr, ako by chlapec vedel volať: ‚Otec môj!‘ a: ‚Mama moja!‘, budú odnášať bohatstvo z_Damasku a korisť zo Samárie pred asýrskeho kráľa.“

{v}5{/v}A Pán hovoril ku mne ešte tieto slová:

{v}6{/v}„Pretože tento ľud zavrhol

vody Siloe, ktoré tečú tíško,

teší sa z_Rasina

a Romeliášovho syna:

{v}7{/v}preto, hľa, Pán privedie na nich

silné a hojné vody Rieky

–_asýrskeho kráľa a všetko jeho vojsko_–:

i_vystúpi nad všetky svoje riečiská

a pretečie všetky svoje brehy.

{v}8{/v}Zamieri do Júdska, rozvodní sa a rozprúdi,

bude siahať až po krk,

takže svojimi rozpätými krídlami

zaplní šírku tvojej krajiny, ó, Emanuel!“

{v}8{/v}Zúrte, národy, a deste sa,

čujte, všetky končiny zeme;

opášte sa a bojte sa,

opášte sa a bojte sa!

{v}10{/v}Pripravujte plán, ale stroskotá,

povedzte slovo, ale neuskutoční sa,

lebo s_nami je Boh.“

{v}11{/v}Lebo takto mi povedal Pán, keď ma chytil za ruku a prikázal mi, aby som nešiel cestou tohto ľudu:

{v}12{/v}„Nenazývajte sprisahaním,

čo tento ľud nazýva sprisahaním,

a nebojte sa toho, čoho sa on bojí

ani sa nestrachujte!

{v}13{/v}Pána zástupov, toho majte za Svätého!

On je vašou bázňou a on vaším strachom.

{v}14{/v}Pán vám bude svätyňou,

kameňom úrazu a skalou pohoršenia pre oba domy Izraela,

osídlom a nástrahou pre obyvateľov Jeruzalema.

{v}15{/v}Mnohí sa oň potknú,

padnú a rozbijú sa,

padnú do pasce a chytia sa.“

{v}16{/v}„Zapečaťte svedectvo, podpíšte zákon medzi mojimi učeníkmi.“ {v}17{/v}Čakám na Pána, ktorý skrýva svoju tvár pred Jakubovým domom, a dúfam v_neho. {v}18{/v}Hľa, ja a deti, ktoré mi dal Pán ako znamenie a predzvesť Izraelu od Pána zástupov, ktorý býva na vrchu Sion.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Jer 31,10{/r}

Národy, čujte slovo Pánovo, ohlasujte ho až do končín zeme {*} A povedzte ďalekým ostrovom: Náš Spasiteľ prichádza.

Oznamujte to, dávajte to na známosť, hovorte nahlas a kričte; {*} A povedzte ďalekým ostrovom: Náš Spasiteľ prichádza.

Z_komentára k_prorokovi Izaiášovi svätého biskupa Cyrila Alexandrijského

(Lib. 1, or. 2)

Eschatologická vízia Cirkvi

„Stane sa v_ostatných dňoch: Vrch s_Pánovým domom bude stáť pevne na temene hôr a bude vyčnievať nad pahorky. Budú k_nemu prúdiť všetky národy.“{n}{r}Iz 2,2{/r}{/n}

Toto proroctvo sa naplnilo v_posledných dňoch, teda v_posledných časoch sveta, keď sa zjavilo jednorodené Božie Slovo, ktoré sa stalo telom a narodilo sa zo ženy. Keď Slovo predstavilo sebe samému duchovnú Judeu alebo Jeruzalem, teda Cirkev, ako čistú pannu, bez vrásky alebo niečoho podobného, totiž svätú a nepoškvrnenú, ako je napísané.

„Budú k_nemu prúdiť všetky národy, prídu k_nemu mnohé kmene a povedia: Poďme, vystúpme na Pánov vrch, do domu Jakubovho Boha! Nech nás poučí o_svojich cestách a my budeme kráčať po jeho chodníkoch“{n}{r}Iz 2,3{/r}{/n}

Nie je potrebné mnohými slovami dokazovať, že všetky národy sa zjednotili a vierou vstúpili do Cirkvi: svedčí o_tom samotná realita vecí. Množstvo národov nebolo povolané učením Zákona alebo prorokov, ale zhromaždila ich tajomná Božia milosť, ktorá ich duchovne osvietila a vliala do nich túžbu po spáse skrze Krista. Národy najprv vystúpili na vrch, potom požiadali, aby im bolo zvestované Pánovo slovo, a sľúbili, že budú kráčať po jeho ceste, ceste evanjelia, na ktorú možno vstúpiť len očistený vierou. Ale tí, ktorí chcú poznať Pánovu cestu, začínajú najprv tým, že sa zrieknu svetských a zakorenených omylov. Inak by nemalo zmysel, aby sme sa usilovali o_to, čo je lepšie bez toho, aby sme sa zriekli minulosti.

A kto bol učiteľom národov? Kto ich priviedol k_poznaniu pravdy a presvedčil ich, aby svoje predchádzajúce názory považovali za smiešne a prijali novú vieru? Azda nie Boh? On osvietil ich mysle a srdcia a priviedol ich k_tomu, aby povedali a uverili, že: „Zo Siona vzíde zákon a z_Jeruzalema Pánovo slovo“{n}{r}Iz 2,3{/r}{/n}

Prorok predpovedal čas povolania a obrátenia národov slovami: Boh, Kráľ a Pán vesmíru, bude súdiť národy, to znamená, že bude vykonávať spravodlivosť a súd nad všetkými národmi. Pred tým vládla nespravodlivosť, lebo národy sa navzájom ničili a pritom konali všetky druhy krutosti a zhýralosti. Odstrániac tieto veci spomedzi nich, daruje Boh spravodlivosť a právo.

Keď Kristus, ktorý je Pokoj, vládne nad národmi, miznú nezhody, sváry, boje a všetky druhy chamtivosti. Už neexistujú dôsledky vojny a s_ňou spojený strach. Víťazí vôľa toho, ktorý nám hovorí: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam“{n}{r}Jn 14,27{/r}{/n}

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Ž 72,3{/r}; {r}Iz 56,1{/r}

Prisahám, hovorí Pán, že sa už nebudem hnevať na zem: {*} Nech vrchy a pahorky prijmú moju spravodlivosť a v_Jeruzaleme bude ustanovená zmluva pokoja.

Blízko je moja spása, už príde, aj moja spravodlivosť, už sa zjaví. {*} Nech vrchy a pahorky prijmú moju spravodlivosť a v_Jeruzaleme bude ustanovená zmluva pokoja.

STREDA PO PRVEJ ADVENTNEJ NEDELI

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}9,1-16{/r}

Knieža pokoja

{v}1{/v}Ľud, čo kráča vo tmách,

uzrie veľké svetlo;

nad tými, čo bývajú v_krajine temnôt,

zažiari svetlo.

{v}2{/v}Rozmnožuješ plesanie,

zväčšuješ radosť.

Jasajú pred tebou, ako sa jasá pri žatve,

ako plesajú tí, čo sa delia o_korisť.

{v}3{/v}Pretože lámeš jeho ťažké jarmo, brvno na jeho pleciach

a palicu jeho utláčateľa ako v_deň porážky Madiánčanov.

{v}4{/v}Lebo každá obuv tých, čo tiahnu hrmotne,

a každý plášť poškvrnený krvou

bude na spálenie, za potravu ohňa.

{v}5{/v}Lebo chlapček sa nám narodil,

daný nám je syn;

na jeho pleciach spočíva vláda

a volajú ho:

obdivuhodný Radca, mocný Boh,

večný Otec, Knieža pokoja.

{v}6{/v}Jeho moc vzrastie

a pokoj nebude mať konca

na Dávidovom tróne a v_jeho kráľovstve.

On ho upevní a posilní právom a spravodlivosťou

odteraz až naveky.

To všetko vykoná horlivosť Pána zástupov.

{v}7{/v}Pán poslal slovo Jakubovi a padlo na Izrael.

{v}8{/v}A zvie o_tom všetok ľud Efraima a obyvatelia Samárie,

ktorí hovoria v_pýche a namyslenosti srdca:

{v}9{/v}„Tehly popadali, budeme stavať z_kamenných kvádrov;

plané figovníky vyťali, nahradíme ich cédrami.“

{v}10{/v}Tu Pán zdvihol nad neho nepriateľov

a popudil jeho protivníkov,

{v}11{/v}Sýriu od východu a Filištíncov od západu,

a oni požierali Izrael na plné ústa.

Pri tomto všetkom sa jeho hnev neodvrátil

a jeho ruka je ešte vystretá.

{v}12{/v}No ľud sa neobrátil k_tomu, ktorý ho bil,

a nehľadali Pána zástupov.

{v}13{/v}Pán odťal Izraelu hlavu aj chvost,

palmu i_trstinu v_jeden deň:

{v}14{/v}starší a hodnostár je hlava

a prorok, čo učí lož, je chvost.

{v}15{/v}Lebo vodcovia tohto ľudu zvádzajú

a tí, ktorých vedú, zahynú.

{v}16{/v}Preto sa Pán nebude tešiť z_jeho mladíkov

a nezľutuje sa nad jeho sirotami a vdovami,

lebo všetci sú bezbožní a zlí

a ústa všetkých hovoria bláznivo.

Pri tomto všetkom sa jeho hnev neodvrátil

a jeho ruka je ešte vystretá.

RESPONZÓRIUM

{r}Lk 1,32.33{/r}; {r}Iz 9,5{/r}

Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida; {*} Naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom.

Volajú ho: mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja. {*} Naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom.

Z_Rečí kňaza Petra z_Blois

(Disc. 3 per Adv.)

Hľa, prídem čoskoro a moja odplata so mnou; odmením každého podľa jeho skutkov

„Žime“ podľa apoštolskej rady „triezvo, spravodlivo a zbožne na tomto svete, očakávajúc blaženú nádej a príchod slávy nášho veľkého Boha“{n}{r}Tít 2,12-13{/r}{/n}

Zbožnosť človeka sa prejavuje voči Pánovi, spravodlivosť voči blížnemu, triezvosť voči sebe samému. Príchod Pána je pre nás nebezpečenstvom, ak ho neočakávame so zbožnosťou, spravodlivosťou a triezvosťou. Sú tri príchody Pána: prvý v_tele, druhý v_duši, tretí pri súde. Ten prvý prišiel o_polnoci, druhý ráno, tretí na poludnie. Na prvý sa vzťahujú slová pravdy z_evanjelia: „O_polnoci sa strhol krik: Ženích prichádza!“{n}{r}Mt 25,6{/r}{/n}. Pod polnocou mám na mysli pomalé plynutie nočných hodín v_úplnom tichu. Bola to noc pre Židov, ktorým zloba zahalila oči, takže nemohli vidieť. Podobne aj ľud pohanov kráčal v_temnotách. Ženích prišiel a strhol sa krik.

Ticho noci bolo prerušené. Prišiel ten, ktorý prináša svetlo do hlbín temnôt: rozohnal noc a urobil deň. A aký je ten výkrik, ktorý sa vzniesol v_noci? V_tichu všetkých vecí, kým noc bežala svojím smerom a všemohúce Slovo sa rozhodlo zostúpiť zo svojho kráľovského príbytku, proroci, ktorí poznali Kristov príchod, vydali výkrik radosti a prerušili ticho. Hukot bol veľký, lebo každý jeden prorok volal svojím vlastným spôsobom, a to všetci naraz.

Ak chceme, aby bol Kristov príchod pre nás vykúpením, pripravme sa naň. Prorok, ktorý oslovuje Izrael, nás učí: „Chystaj sa na stretnutie so svojím Bohom, Izrael!“{n}{r}Am 4,12{/r}{/n} „Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v_hodinu, o_ktorej neviete.“{n}{r}Mt 24,44{/r}{/n}

Prvý príchod už prebehol. Kristus medzi ľuďmi „sa zjavil a s_ľuďmi žil“{n}{r}Bar 3,38{/r}{/n}.

Kristus prišiel, aby sám v_sebe kvôli nám naplnil zákon. Keďže podľa apoštola nadobúda závet účinnosť až po smrti závetcu, Kristus na kríži potvrdil závet nášho vykúpenia slovom, Duchom a skutkom.

Nachádzame sa v_jeho druhom príchode, ak sme však súci na to, aby sa k_nám odhodlal prísť. Sme si istí, že ak ho milujeme, príde a bude s_nami bývať. Tento príchod je teda pod podmienkou.

Pokiaľ ide o_tretí príchod, je nanajvýš isté, že sa uskutoční, ale je celkom neisté, kedy. A čo je istejšie ako smrť? Nič však nie je také neisté ako hodina smrti. V_tomto živote si môžeme byť istí len tým, že nič nie je isté. Raz sme zdraví, raz chorí; raz nás potešia šťastné udalosti, raz nás postihnú nepriaznivé; raz sme, raz už nie sme: smrť sa nepozerá ani na vek, ani na pohlavie.

Ó, aký blažený je ten, kto môže s_istotou povedať: „Ochotné je moje srdce, Bože, ochotné je moje srdce!“{n}{r}Ž 108,2{/r}{/n} Takýto žne ovocie milosti z_prvého Pánovho príchodu a bude žať ovocie spásy a slávy z_druhého príchodu. Prvý príchod otvára cestu druhému, druhý však pripravuje na posledný. Prvý bol skrytý a pokorný, druhý je tajomný a podivuhodný, tretí bude zjavný a hrozný. V_prvom k_nám zostúpil, aby v_druhom vstúpil do nás. V_druhom vstúpil do nás, aby v_treťom neprišiel proti nám. V_prvom pôsobil svojím milosrdenstvom, v_druhom daruje milosť, v_treťom dá slávu, lebo „milosť a slávu udeľuje Pán“{n}{r}Ž 84,12{/r}{/n}.

Pán dá svätým odmenu za ich prácu. O_tomto príchode hovorí: „Hľa, prídem čoskoro a moja odplata so mnou; odmením každého podľa jeho skutkov.“{n}{r}Zjv 22,12{/r}{/n} Nech nás Ježiš Kristus, ktorého sme prijali za Spasiteľa a očakávame ako Sudcu, zachráni nie podľa zlých skutkov, ktoré sme vykonali, ale podľa svojho veľkého milosrdenstva!

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Múd 10,17{/r}

Hľa, náš Kráľ príde so všetkými svojimi svätými, {*} Aby odmenil ich námahu.

Hľa, Pán, Kráľ kráľov, príde. {*} Aby odmenil Aby odmenil ich námahu.

ŠTVRTOK PO PRVEJ ADVENTNEJ NEDELI

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}10,5-21{/r}

Pánov deň

Toto hovorí Pán:

{v}5{/v}„Beda Asýrsku! Ono je prútom môjho hnevu

a palicou v_mojej ruke; je mojím rozhorčením.

{v}6{/v}Posielam ho k_bezbožnému národu,

dávam mu rozkaz proti ľudu, ktorý ma hnevá,

aby uchvátil korisť a odniesol lup

a aby ho rozšliapal ako blato ulíc.

{v}7{/v}Lež on tak neuvažuje,

jeho srdce tak nezmýšľa;

on má v_úmysle ničiť

a vyhubiť nemálo národov.“

{v}8{/v}Veď hovorí:

„Či nie sú moje kniežatá všetky kráľmi?

{v}9{/v}Či nie je Kalano ako Karkemis?

Či nie je Emat ako Arpad?

Či nie je Samária ako Damask?

{v}10{/v}Ako zasiahla moja ruka kráľovstvá bôžikov_–

a modiel mali veru viac než Jeruzalem a Samária_–

{v}11{/v}a ako som urobil Samárii a jej bôžikom:

či tak neurobím tiež Jeruzalemu a jeho modlám?“

{v}12{/v}A stane sa, keď Pán dokončí celé svoje dielo

na vrchu Sion a v_Jeruzaleme,

navštívim pyšný výplod srdca asýrskeho kráľa

a nadutý pohľad jeho očí.

{v}13{/v}Lebo povedal:

„Silou svojej ruky som všetko urobil

a svojou múdrosťou, lebo som rozumný;

odstránil som hranice národov,

vyraboval som ich pokladnice

a ako všemocný som strhol tých, čo sedia na tróne.

{v}14{/v}Ako na hniezdo siahla moja ruka na bohatstvo národov,

ako sa zbierajú opustené vajcia,

tak som zhrabol celú zem

a nebolo toho, kto by zatrepotal krídlom, otvoril zobák a zapišťal.“

{v}15{/v}Vari sa bude vypínať sekera

nad toho, čo ňou rúbe?

Alebo sa píla bude vyvyšovať

nad toho, kto ju ťahá?

Ako keby prút hýbal tým, čo ho dvíha,

akoby palica dvíhala toho, ktorý nie je z_dreva.

{v}16{/v}Preto Panovník, Pán zástupov,

pošle na jeho vykŕmených vojakov hlad

a pod jeho slávou

bude zúriť ako páľa ohňa horúčosť.

{v}17{/v}Svetlo Izraela bude ohňom,

a jeho Svätý plameňom.

I_bude horieť a strávi jeho tŕnie

a bodľač za jediný deň.

{v}18{/v}Nádheru jeho lesa a hája

znivočí od vrcholu až po koreň,

že bude ako chorý, ktorý hynie horúčkou.

{v}19{/v}Zvyšok stromov jeho lesa

bude taký maličký,

že ho spočíta aj dieťa.

{v}20{/v}A stane sa v_ten deň:

Zvyšok Izraela

a tí, čo sa zachránili z_Jakubovho domu,

nebudú sa opierať o_toho, kto ich udrie,

ale budú sa opravdivo spoliehať

na Pána, Svätého Izraela.

{v}21{/v}Zvyšok sa vráti,

k_mocnému Bohu sa navráti pozostatok Jakuba.

RESPONZÓRIUM

{r}Joel 2,1.2{/r}; {r}2 Pt 3,10{/r}

Nech sa chvejú všetci obyvatelia krajiny, lebo prichádza deň Pána, už je blízko. {*} Deň temnoty a mrákavy, deň oblaku a víchrice.

Pánov deň príde ako zlodej. A vtedy sa nebesia s_rachotom pominú, živly sa páľavou rozplynú, aj zem i_diela, ktoré sú na nej. {*} Deň temnoty a mrákavy, deň oblaku a víchrice.

Z_rečí svätého opáta Odila z_Cluny

(Disc. 10 de Ioann. Bapt.)

Hľa, pošlem pred sebou svojho posla

Na prekonanie a rozptýlenie pochmúrnej temnoty smrti a nevedomosti, ktorú pôvodca všetkej temnoty všade rozšíril, muselo prísť svetlo, ktoré osvetľuje celý svet. Bolo však potrebné, aby tomuto nevýslovnému a večnému svetlu predchádzalo veľké množstvo dočasných, ľudských lámp. Boli to patriarchovia starej zmluvy. Osvietené a poučené ich príkladom, čnosťami a učením, mohli veriace národy po odstránení temnoty svojej zakorenenej slepoty, aspoň čiastočne, ak nie úplne, rozpoznať to veľké svetlo pri jeho príchode.

Títo otcovia nečerpali svetlo ani zo seba, ani z_iných zdrojov, ale z_toho nadpozemského svetla, ktoré ich osvecovalo. Boli ctiteľmi Božích predpisov, niektorí pred zákonom a iní pod zákonom; druhí zas žili v_čase sudcov, kráľov a prorokov a predpovedali tajomstvá Pánovho narodenia, umučenia, zmŕtvychvstania a nanebovstúpenia.

Po nich zažiaril Ján, Pánov Predchodca, ktorý pred ľuďmi vyniesol na plné svetlo predpovede všetkých patriarchov a proroctvá prorokov.

Tento svätý muž bol nielen spravodlivý, ale aj potomok rodiny spravodlivých. Spravodlivý v_kázaní, spravodlivý vo všetkom svojom konaní, spravodlivý v_mučeníctve. Archanjel Gabriel ohlásil jeho narodenie, jeho spravodlivosť a svätosť; a evanjelium ich úplne opísalo.

Chválospev pretkaný ľudským poznaním nevystihne, aké veľké dary svätosti a nebeskej milosti boli udelené Pánovmu Predchodcovi; ale to, čo sa o_ňom povedalo, sa nesmie zamlčať. Čo môže slovo chudobného človeka pridať k_takému veľkému mužovi? Čo môže povedať ľudská úbohosť, keď o_tom velikánovi hovorí najvyššia a nevýslovná Trojica?

Boh Otec o_ňom hovorí v_žalme a tiež v_evanjeliu. V_žalme: „Svojmu pomazanému pripravím svetlo.“{n}{r}Ž 132,17{/r}{/n} A evanjelista o_ňom hovorí: „Bol lampou, ktorá horí a svieti.“{n}{r}Jn 5,35{/r}{/n} V_evanjeliu sa o_ňom hovorí: „Na koho uvidíš zostupovať Ducha a spočinúť na ňom, to je ten, čo krstí Duchom Svätým.“{n}{r}Jn 1,33{/r}{/n}

Niektoré svedectvá, ktoré Duch Svätý dáva zaznieť u Izaiáša a Jeremiáša a ktoré odkazujú predovšetkým na osobu Spasiteľa, možno podľa učenia prorokov a katolíckeho zmyslu vhodne pripísať aj jeho Predchodcovi.

O_ňom oveľa jasnejšie svedčí Duch Svätý, ktorým bol naplnený od matkinho lona. Pri príchode Pánovej Matky, ako uvádza evanjelium, zajasal podivuhodným spôsobom, a to nie vďaka prirodzenému vnuknutiu, ale vďaka popudu milosti.

Sám Kristus Pán, ktorého Krstiteľ zjavil učeníkom zvolaním: „Hľa, Boží Baránok, hľa, ten, ktorý sníma hriech sveta,“{n}{r}Jn 1,29{/r}{/n} v_čase svojho kázania o_ňom povedal: „Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ.“{n}{r}Mt 11,11{/r}{/n} A keď povedal, že medzi tými, čo sa narodili zo ženy, je najväčší, ukázal, že v_ňom niet neresti ľahkomyseľnosti a lásky k_rozkošiam. Pán tvrdil, že Ján je prorokom, ba viac ako prorokom, lebo ho mocou svojho božstva obohatil výhodami, čnosťami a milosťou takými veľkými, že prevyšujú zásluhy ktoréhokoľvek iného človeka. A výrokom proroka Malachiáša ho nazval svojím poslom, ktorého poslal pred sebou, aby pripravil cestu spásy.

RESPONZÓRIUM

{r}Jn 5,35{/r}; {r}Mt 3,1{/r}; {r}Mk 1,4{/r}

Toto je bezprostredný Predchodca a žiariaca lampa pred Pánom; {*} To Ján pripravil Pánovi cestu na púšti, ukázal na Božieho Baránka a osvietil ľudské mysle.

Ján sa zjavil na púšti a hlásal krst obrátenia. {*} To Ján pripravil Pánovi cestu na púšti, ukázal na Božieho Baránka a osvietil ľudské mysle.

PIATOK PO PRVEJ ADVENTNEJ NEDELI

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}11, 1-16{/r}

Návrat zvyškov Božieho ľudu

Toto hovorí Pán:

{v}1{/v}„Z_kmeňa Jesseho vzíde ratolesť

a z_jeho koreňov vyženie výhonok.

{v}2{/v}A spočinie na ňom duch Pánov:

duch múdrosti a rozumu,

duch rady a sily,

duch poznania a bázne pred Pánom.

{v}3{/v}A bude mať záľubu v_bázni pred Pánom.

Nebude súdiť podľa zdania očí,

ani nebude karhať podľa počutia,

{v}4{/v}ale podľa spravodlivosti bude súdiť chudobných

a podľa práva bude rozhodovať v_prospech ponížených zeme.

Zem udrie prútom svojich úst

a dychom svojich perí usmrtí bezbožníka.

{v}5{/v}Spravodlivosť bude pásom jeho bedier

a vernosť opaskom jeho bokov.

{v}6{/v}Vlk bude bývať s_baránkom,

leopard si ľahne vedľa kozliatka.

Teliatko i_lev budú žrať spolu

a chlapček ich bude zaháňať.

{v}7{/v}Krava a medvedica sa budú spolu pásť,

ich mláďatá budú vedno odpočívať.

Lev sťa vôl sa bude kŕmiť slamou,

{v}8{/v}dojča sa bude hrať

nad dierou hada,

do skrýše vretenice

siahne rukou batoľa.

{v}9{/v}Nik nebude škodiť ani pustošiť

na celom mojom svätom vrchu;

lebo poznaním Pána bude naplnená zem,

ako vody napĺňajú moria.

{v}10{/v}V_ten deň koreň Jesseho

sa vztýči ako znamenie národom;

pohania ho budú vyhľadávať

a slávny bude jeho príbytok.

{v}11{/v}V_ten deň Pán opäť vystrie svoju ruku,

aby si priviedol zvyšok svojho ľudu,

ktorý zostal po Asýrsku a Egypte,

Patrose a Etiópii,

Elame a Senaare,

Emate a morských ostrovoch.

{v}12{/v}Zdvihne znamenie nad národmi

a zhromaždí izraelských utečencov,

pozbiera roztratených Júdovcov zo štyroch strán zeme.

{v}13{/v}Prestane Efraimova nevraživosť

a Júdovi nepriatelia zahynú.

Efraim nebude žiarliť na Júdu

a Júda nebude bojovať proti Efraimovi.

{v}14{/v}Vrhnú sa na ramená Filištíncov na západe,

spolu budú plieniť synov východu;

vystrú svoju ruku na Edom a Moab

a synovia Amona ich budú poslúchať.

{v}15{/v}Pán vysuší jazyk Egyptského mora

a v_sile svojho dychu zdvihne svoju ruku nad rieku

a rozbije ju na sedem potokov,

tak, že im dá prejsť obutým.

{v}16{/v}To bude cesta pre zvyšok môjho ľudu,

ktorý zostane po Asýrsku,

ako ju Izrael mal v_ten deň,

keď vystupoval z_egyptskej krajiny.“

RESPONZÓRIUM

{r}Iz 5,26; 56,8; 55,13{/r}

Pán zdvihne znak národu vzdialenému {*} A zhromaždí roztratených Izraela.

To bude Pánovi na slávu, na večný pomník, ktorý nezhynie: {*} A zhromaždí roztratených Izraela.

Z_komentára k_prorokovi Izaiášovi svätého biskupa Cyrila Alexandrijského

(Lib. 3)

Nazývame sa kresťanmi a celá naša nádej je Kristus

Slovo narodené z_Panny bolo a vždy je Kráľom, Pánom vesmíru. Po svojom vtelení však prijal podobu vlastnú ľudskej prirodzenosti a my môžeme pravdivo a bez akýchkoľvek pochybností veriť, že sa stal podobným nám. Preto keď hovoríme, že dostal vládu nad všetkými vecami, máme na mysli jeho prirodzenosť ako človeka, nie jeho božské prvenstvo, pre ktoré vieme, že už je Pánom všetkého stvorenia. Jemu sa pripisuje aj meno Jakub a Izrael, keďže sa narodil podľa tela z_potomkov Jakuba, nazývaného aj Izrael. O_Jakubovi sa totiž hovorí: „Hľa, môj služobník, priviniem si ho", Izrael, „vyvolený môj, mám v_ňom zaľúbenie“{n}{r}Iz 42,1{/r}{/n}. Otec totiž spolupracoval so Synom, ktorý akoby vlastnou mocou robil obdivuhodné veci. On je skutočne vyvolený, lebo je najkrajší spomedzi ľudských synov. Je predmetom Otcovho zaľúbenia a lásky, a je tiež tým, v_ktorom Boh Otec nachádza odpočinok: „Toto je môj milovaný Syn, v_ktorom mám zaľúbenie.“{n}{r}Mt 3,17{/r}{/n}

Syn dostal pomazanie ľudským spôsobom, vďaka čomu sa o_ňom hovorí, že má účasť na Duchu Svätom, hoci on sám odovzdáva Ducha a posväcuje stvorenie. Je totiž napísané: „Svojho ducha som vložil na neho.“{n}{r}Iz 42,1{/r}{/n} Po Kristovom krste Duch zostúpil z_neba v_podobe holubice a spočinul na ňom. To znamená, že ak pri krste prijal Ducha vo svojom človečenstve, mohlo sa to stať aj v_ktoromkoľvek inom čase jeho života. Nie ako Boh prijal Ducha a bol posvätený, pretože to on sám posväcuje, ale ako človek, vzhľadom na svoj ľudský stav.

Prijal pomazanie Ducha, aby mohol vykonávať súd nad národmi. Súd, na ktorý tieto slová odkazujú, je spravodlivý súd: tým, že odsúdil Satana, ktorý týral národy, urobil ich spravodlivými. Sám Pán povedal: „Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von. A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k_sebe.“{n}{r}Jn 12,31-32{/r}{/n}

Pán odsúdil toho, ktorý vtrhol na zem, a pre svoj svätý súd si ponechal tých, ktorí sa ním dali oklamať. Ale „nebude kričať", je napísané, „ani hlučne volať, nedá na ulici počuť svoj hlas“{n}{r}Iz 42,2{/r}{/n}. Spasiteľ a Pán vesmíru konal veľmi nenápadne, s_pokorou a takmer bezhlučne, ba ticho a pokojne, aby nedolomil nalomenú trstinu a nedohasil hasnúci knôtik{n}porov. {r}Iz 42,3{/r}{/n}.

A čo urobí a čo dá národom? Bude ohlasovať súd s_pravdou. Zdá sa, že tu sa pod súdom myslí na zákon. O_Bohu, Pánovi Izraela a sveta, je totiž napísané: „Právo a spravodlivosť v_Jakubovi ty vysluhuješ.“{n}{r}Ž 99,4{/r}{/n} Zvestoval zákon v_jeho plnej pravde, to znamená zákon, ktorý bol dovtedy zastrený v_obrazoch. Božskými slovami evanjelia ukázal cestu k_spôsobu života, ktorý sa mu páči, a premenil bohoslužbu zákona založenú na litere, na duchovnú bohoslužbu založenú na pravde.

Evanjelium sa začalo hlásať po celej zemi a uskutočnilo proroctvá, ktorými samo bolo predpovedané. Veď je napísané: „Tvoja spravodlivosť je spravodlivosť naveky a tvoj zákon je číra pravda.“{n}{r}Ž 119,142{/r}{/n} „A v_jeho meno budú dúfať národy.“{n}{r}Mt 12,21{/r}{/n} Keď spoznajú, že je naozaj Boh, budú v_neho dúfať, hoci sa zjavil ako človek. Žalmista totiž hovorí: Tvoj ľud „sa deň čo deň raduje z_tvojho mena“{n}{r}Ž 89,17{/r}{/n}. Nazývame sa kresťanmi a celá naša nádej je v_Kristovi.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Mich 4,9{/r}; {r}Iz 40,27{/r}

Jeruzalem, čoskoro príde tvoja spása. Prečo tak kričíš? {*} Vari zahynuli tvoji radcovia, že ťa premáha zármutok? Ja ťa zachránim a vyslobodím, neboj sa.

ečo sa sťažuješ, Jakub, a ty, Izrael, prečo hovoríš: Skrytá je moja cesta pred Pánom a môj súd unikol môjmu Bohu? {*} Vari zahynuli tvoji radcovia, že ťa premáha zármutok? Ja ťa zachránim a vyslobodím, neboj sa.

SOBOTA PO PRVEJ ADVENTNEJ NEDELI

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}13,1-22{/r}

Pánov deň

{v}1{/v}Výrok nad Babylonom, ktorý vo videní prijal Izaiáš, Amosov syn.

{v}2{/v}Na holom vrchu zdvihnite zástavu,

volajte hlasno, kývajte rukou,

nech vojdú do brán kniežat!

{v}3{/v}Ja som vydal rozkaz svojim zasvätencom,

zavolal som pre svoj hnev svojich hrdinov,

tých, čo jasajú v_mojej sláve.

{v}4{/v}Hluk na vrchoch, ako množstva ľudí,

hlas kráľovstiev zhromaždených národov:

To Pán zástupov robí prehliadku bojovných šíkov.

{v}5{/v}Prichádzajú z_ďalekej krajiny,

od končín nebies:

Pán a nástroje jeho hnevu,

aby zničili celú zem.

{v}6{/v}Kvíľte, lebo blízko je deň Pána,

príde ako skaza od Všemohúceho.

{v}7{/v}Preto sklesnú všetky ruky

a každé ľudské srdce ochabne.

{v}8{/v}Zdesia sa, zachvátia ich kŕče a bolesti,

budú sa zvíjať ako rodička,

s_hrôzou budú pozerať jeden na druhého:

tvár im bude horieť plameňom.

{v}9{/v}Hľa, prichádza deň Pána

ukrutný, s hrôzou a rozpáleným hnevom,

aby urobil zo zeme púšť

a jej hriešnikov z_nej vyhubil.

{v}10{/v}Veď hviezdy nebies a ich súhvezdia

nevydajú svoje svetlo,

slnko sa zatmie, len čo vyjde,

a mesiac sa nerozžiari svojím svetlom.

{v}11{/v}A navštívim svet za zlo

a bezbožných za ich neprávosť;

a urobím koniec pýche drzých

a nadutosť mocných pokorím.

{v}12{/v}Človeka spravím vzácnejším než zlato

a ľudí nad zlato ofírske.

{v}13{/v}Preto zatrasiem nebesiami

a zem sa pohne zo svojho miesta

pre rozhorčenosť Pána zástupov

v_deň, keď vzplanie jeho hnev.

{v}14{/v}Vtedy ako splašená gazela

a ako ovce, ktoré nik nestráži,

vráti sa každý k_vlastnému národu

a každý pobeží do svojej krajiny.

{v}15{/v}Každý, koho doženú, bude prebodnutý

a každý, koho dochytia, padne mečom.

{v}16{/v}Pred ich očami im rozdrvia deti,

vyplienia im domy

a znásilnia im manželky.

{v}17{/v}Hľa, ja vzbudím proti nim Médov,

ktorí si necenia striebro

a v_zlate nemajú záľubu.

{v}18{/v}Ich kuše rozdrvia mladíkov

a neušetria plod života,

nad deťmi sa nezľutuje ich oko.

{v}19{/v}A Babylon, ozdoba kráľovstiev,

pyšná okrasa Chaldejcov,

pochodí, ako keď Boh rozvrátil

Sodomu a Gomoru.

{v}20{/v}Neobývaný bude naveky,

neosídlený z_pokolenia na pokolenie;

Arabi si tam nepostavia stan

ani pastieri tam nebudú sídliť.

{v}21{/v}Ale bude tam sídliť púštna zver,

ich domy naplnia sovy,

budú tam bývať pštrosy

a capy tam budú poskakovať.

{v}22{/v}Hyeny budú skučať v_jeho kaštieľoch

a šakaly v_palácoch rozkoše.

Už čoskoro príde jeho čas,

neodtiahnu sa už jeho dni.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Joel 2,11.12.13{/r}; {r}Zjv 6,17{/r}

Veľký je Pánov deň a veľmi hrozný, ktože ho vydrží? {*} Obráťte sa k_Pánovi, svojmu Bohu, veď je dobrotivý a milosrdný.

Prišiel veľký deň hnevu Sediaceho na tróne a Baránka; a kto bude môcť obstáť? {*} Obráťte sa k_Pánovi, svojmu Bohu, veď je dobrotivý a milosrdný.

Z_Rečí svätého biskupa Maxima Turínskeho

(Disc. 88,1-3)

Aj dnes volá na nás Jánov hlas

Božie Písmo vždy hovorí a volá, ako je napísané o_Jánovi: „Ja som hlas volajúceho na púšti.“{n}{r}Jn 1,23{/r}{/n} Ján nekričal len v_čase, keď zvestoval Pána a jeho spásu farizejom; volá aj medzi nami dnes a jeho hlas ako hrom otriasa púšťou našich hriechov. Zaspal vo svätej smrti mučeníctva, ale jeho hlas stále žije. Aj dnes nám hovorí: „Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky.“{n}{r}Iz 40,3{/r}{/n} Sväté písmo teda vždy volá a hovorí.

Ján nám dnes opakuje to isté volanie a prikazuje nám pripraviť cestu Pánovi. Táto cesta nie je vyznačená na zemi, ale spočíva v_čistote viery. Pán si nechce otvoriť cestu na chodníkoch zeme, ale v_hĺbke duše.

Vidíme, akú cestu otvoril Spasiteľovi sám Ján, ten, ktorý nám hovorí, aby sme pripravili cestu Pánovi! Celú svoju cestu usporiadal a nasmeroval ku Kristovi, ktorý prichádzal: dlhé pôsty, pokora, chudoba, panenstvo. Evanjelista, ktorý opisuje všetky tieto čnosti, hovorí: „Ján nosil odev z_ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Jedával kobylky a lesný med.“{n}{r}Mk 1,6{/r}{/n}

Aká väčšia pokora u proroka ako chodiť zahalený v_drsnej kožušine a pohŕdať mäkkým odevom? Aká zbožnejšia vernosť ako byť vždy pripravený, s_opásanými bedrami, slúžiť akokoľvek? Či je nejaká zdržanlivosť obdivuhodnejšia ako vôbec nedbať o_pohodlie života tým, že sa človek uspokojí s_kobylkami a lesným medom?

Myslím si, že tieto veci, zvyčajné pre proroka, boli samy o_sebe proroctvom. Kristov predchodca používal plášť obšitý ťavou srsťou, akoby chcel naznačiť, že sám Kristus, keď príde, oblečie sa do ľudského tela, utkaného zo všetkej drsnosti našich hriechov. A nie je opasok z_kože obrazom tohto nášho krehkého tela, ktorému pred Kristovym príchodom vládli neresti, a potom bolo zapriahnuté do cvičenia sa v_čnostiach?

RESPONZÓRIUM

{r}Lk 1,17.76{/r}

On sám pôjde pred ním s_Eliášovým duchom a mocou, {*} Aby obrátil srdcia otcov k_synom a neveriacich k_múdrosti spravodlivých a pripravil Pánovi dokonalý ľud.

A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho: pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu. {*} Aby obrátil srdcia otcov k_synom a neveriacich k_múdrosti spravodlivých a pripravil Pánovi dokonalý ľud.

DRUHÁ ADVENTNÁ NEDEĽA

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}14,1-21{/r}

Oslobodenie ľudu

{v}1{/v}Lebo Pán sa zmiluje nad Jakubom

a znovu si vyvolí Izrael

a dá im spočinúť v_ich vlastnej krajine.

Vtedy sa k_nim pripoja cudzinci

a pridajú sa k_Jakubovmu domu.

{v}2{/v}Národy ich vezmú

a privedú na ich miesto,

dom Izraela si však z_nich urobí

v_Pánovej krajine sluhov a slúžky;

zajmú tých, čo ich zajali,

a podrobia si svojich utláčateľov.

{v}3{/v}A stane sa v_ten deň:

keď ti Boh dá odpočinúť si

od únavy, zmätku

a ukrutného otroctva, ktorým ťa zotročil,

{v}4{/v}zložíš toto porekadlo proti babylonskému kráľovi a povieš:

„Hľa, ako skončil tyran, ako skončilo násilie!“

{v}5{/v}Pán zlomil palicu bezbožných,

žezlo vladárov,

{v}6{/v}čo zlostne bilo národy neprestajnými údermi,

podmaňovalo si v_hneve národy neľútostným sužovaním.

{v}7{/v}Oddychuje, odpočíva celá zem,

prepuká jasotom.

{v}8{/v}Aj cyprusy a libanonské cédre sa tešia z_teba,

odkedy si padol, hovoria si: „Nepríde k_nám, kto by nás zrezal.“

{v}9{/v}Zospodu sa podsvetie znepokojí kvôli tebe

a vyjde ti v_ústrety, keď prídeš,

pre teba zobudí tiene

všetkých mŕtvych mocnárov zeme,

zdvihne z_trónov

všetkých kráľov národov.

{v}10{/v}Títo všetci sa ozvú, prehovoria k_tebe:

„Aj ty si zranený ako my,

stal si sa nám podobným.

{v}11{/v}Tvoja pýcha je zvrhnutá do podsvetia,

zvuk tvojich hárf.

Pod tebou lezie chrobač

a červy sú tvojou prikrývkou.“

{v}12{/v}Ako si padla z_neba, žiarivá zornica!

Zrazený si na zemi, vládca nad národmi,

{v}13{/v}ktorý si si hovoril vo svojom srdci:

„Do nebies vystúpim,

až nad Božie hviezdy vyvýšim svoj trón,

zasadnem na vrchu zhromaždenia,

na najkrajnejšom severe,

{v}14{/v}vystúpim do výšin oblakov,

prirovnám sa k Najvyššiemu.“

{v}15{/v}Do podsvetia si však zvrhnutý,

do najhlbšej jamy.

{v}16{/v}Tí, čo ťa uvidia, obzrú si ťa

sa pomyslia si o_tebe:

„Vari je toto ten muž, čo rozbúril zem,

zatriasol kráľovstvami,

{v}17{/v}čo svet obrátil na púšť,

jeho mestá zničil

a svojich väzňov neprepustil?

{v}18{/v}Všetci králi národov spočívajú v_sláve,

každý vo svojom dome.

{v}19{/v}Ty si však vyhodený zo svojho hrobu

ako odporná ratolesť,

pokrytá zabitými, čo boli prebodnutí mečom,

ktorých hodili do kamennej jamy

ako pošliapanú mŕtvolu.

{v}20{/v}Nepridružíš sa k_nim na pohrebe,

lebo si zničil vlastnú krajinu,

svoj vlastný ľud si vyvraždil.

Naveky sa nespomenie potomstvo zločincov.

{v}20{/v}Postavte popravisko jeho synom

pre naprávosť ich otcov,

aby nepovstali a nepodmanili si zem

a nezaplnili svet mestami.“

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Iz 14,1{/r}; {r}Hab 2,3{/r}

Jeho hodina sa blíži a jeho dni nebudú meškať, lebo Pán sa zmiluje nad Jakubom {*} A zachráni Izrael.

Ten, ktorý má prísť, príde a nebude meškať; v našej krajine už nebude strach, lebo príde. {*} A zachráni Izrael.

Z_výkladu stodevätnásteho žalmu od svätého biskupa Ambróza

(Disc. 19,30-32: CSEL 62)

Predstihnime východ slnka, vyjdime mu v_ústrety

Veľká cirkevná milosť a veľké odmeny prisľúbené za zbožnosť nás pozývajú: predstihnime východ slnka, vyjdime mu v_ústrety skôr, než vyjde, skôr než povie: „Tu som“{n}{r}Iz 58,9{/r}{/n}. Slnko spravodlivosti chce byť predstihnuté a čaká na tých, ktorí ho predstihnú. Počúvajte, ako čaká a túži, aby sa ho predstihlo, hovorí anjelovi z_Laodicey: „Ukáž sa horlivý a rob pokánie. Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k_tomu vojdem.“{n}{r}Zjv 2,16; 3,20{/r}{/n}

Má moc vojsť; po vzkriesení ho nemohla zadržať žiadna závora a zrazu sa nečakane zjavuje apoštolom vo večeradle. Rád však podrobuje skúške túžby tvojej zbožnosti; apoštolov už vyskúšal. Alebo možno v_časoch prenasledovania je on ten, kto nás predbieha, zatiaľ čo v_časoch pokoja si želá, aby sme ho predstihli my.

Predbehni východ viditeľného slnka: „Prebuď sa, ty, čo spíš, vstaň z_mŕtvych a bude ti svietiť Kristus.“{n}{r}Ef 5,14{/r}{/n} Ak predídeš východ tohto slnka, privítaš Krista-Svetlo. On sám ťa predbehne tým, že osvieti hlbiny tvojho srdca; teba, ktorý mu hovoríš: „Svojou dušou dychtím po tebe v_noci“{n}{r}Iz 26,9{/r}{/n} On dá zažiariť rannému svetlu v_nočných hodinách, keď budeš rozjímať o_Božích slovách. Tvoje rozjímanie bude svetlom, ktoré vidí svetlo. Nie denné svetlo, ale svetlo milosti; a ty budeš hovoriť: „Prikázania Pánove sú jasné, osvecujú oči“{n}{r}Ž 19,9{/r}{/n} Keď ťa prvé svitanie dňa zastihne pri rozjímaní o_Božich slovách a veľký úkon modlitby a spevu žalmov bude radosťou pre tvoju dušu, povieš opäť Pánovi Ježišovi: „Radosťou napĺňaš končiny východu i_západu!“{n}{r}Ž 65,9{/r}{/n}

Podľa Mojžišovho učenia židovský ľud prostredníctvom svojich starších, zvolených do tohto úradu, opakuje božské Písmo dňom i_nocou bez prestania. A ak sa v_tom čase pýtaš staršieho na iné veci, nevie inak, ako ti zopakovať nejakú časť Písma. Medzi nimi nie je čas na rozhovory o_tomto svete, lebo nepretržite pokračujú v_čítaní posvätnej Knihy. Jeden strieda druhého v_recitovaní, takže sväté recitovanie nebeských predpisov nikdy neprestáva. A ty, kresťan, ktorý máš Krista za svojho učiteľa, spíš a nebojíš sa, že sa o_tebe povie: „Tento ľud ma neuctieva ani svojimi perami;“ Žid aspoň svojimi perami, ale ty ani nimi?{n}porov. {/r}Mt 15,8{/r}{/n}. Ak je od Boha vzdialené srdce toho, kto si ho ctí iba ústami, ako môže byť blízko k_nemu tvoje srdce, ktoré si ho nectí ani ústami? Koľko času ti uberá spánok, koľko svetské záujmy a starosti tohto života, koľko pozemské veci!? Aspoň rozdeľ svoj čas medzi Bohom a vecami tohto sveta. Alebo keď sa nemôžeš zaoberať ľuďmi a záležitosťami tohto sveta, lebo ti v_tom bráni nočná tma, zachovaj si voľnosť pre Boha, venuj sa modlitbe, a aby si nezaspal, nahlas spievaj žalmy; múdrym trikom oklam spánok! Ráno sa ponáhľaj do kostola, aby si tam priniesol prvé plody svätých túžob; a potom, ak ťa budú volať potreby tohto života, nebude ti chýbať dôvod na to, aby si povedal: „Už pred odchodom nočnej stráže otvárajú sa mi oči, aby som rozjímal o_tvojich výrokoch,“{n}{r}Ž 119,148{/r}{/n} a pokojne sa venuj svojim záležitostiam.

Aká to radosť začínať deň s_hymnami a piesňami, s_blahoslavenstvami, ktoré čítaš v_evanjeliu! A aká zábezpeka blahobytu, že ťa Kristovo slovo požehnáva a keď budeš v_duši odriekať Pánové požehnania, vnukne ti myšlienku na nejakú čnosť, aby si aj v_sebe spoznal účinnosť božského požehnania!

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Zjv 1,5{/r}; {r}Hebr 10,37{/r}

Hľa, príde Pán, vládca nad kráľmi zeme, {*} Blahoslavení sú tí, čo sú pripravení vyjsť mu v_ústrety: budú mať účasť na svätom meste, Jeruzaleme.

Pán príde a nebude meškať. {*} Blahoslavení sú tí, čo sú pripravení vyjsť mu v_ústrety: budú mať účasť na svätom meste, Jeruzaleme.

PONDELOK PO DRUHEJ ADVENTNEJ NEDELI

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}34,1-17{/r}

Pánov súd nad Edomom

{v}1{/v}Pristúpte, národy, a počúvajte,

dávajte pozor, ľudia!

Nech počúva zem a to, čo ju napĺňa,

svet a všetko, čo z_neho vzišlo.

{v}2{/v}Lebo Pánov hnev je nad všetkými národmi

a jeho rozhorčenie nad všetkými ich vojskami,

podrobil ich kliatbe záhuby, vydal ich na zabitie.

{v}3{/v}Ich zabití budú pohodení,

z_ich mŕtvol bude vychádzať zápach,

vrchy rozmoknú od ich krvi.

{v}4{/v}Všetky nebeské zástupy ochabnú,

nebesia sa zvinú ako zvitok a celé ich vojsko zoslabne,

ako keď vädne lístie z_viniča a padá ako z_figovníka.

{v}5{/v}Veď môj meč v_nebesiach sa už dosť opojil,

hľa, dopadne na Edom,

aby súdil ľud určený na záhubu.

{v}6{/v}Pánov meč je naplnený krvou,

presýtený je tukom,

krvou býkov a capov,

tukom z_obličiek baránkov.

Obetu koná Pán v_Bosre

a veľké zabíjanie v_krajine Edom.

{v}7{/v}Padnú s_nimi aj byvoly,

býčky i_býky,

ich zem bude opojená krvou

a ich pôda presýtená tukom.

{v}8{/v}Lebo je deň Pánovej pomsty,

rok odplaty pre spor Siona.

{v}9{/v}Jeho potoky sa zmenia na smolu,

pôda na síru

a jeho krajina bude horieť ako smola.

{v}10{/v}V_noci ani vo dne nevyhasne,

neustále z_nej budevystupovať dym,

z pokolenia na pokolenie bude pustá,

nik cez ňu neprejde na veky vekov.

{v}11{/v}Zaujme ju pelikán a jež,

sova a krkavec budú v_nej bývať,

roztiahne nad ňou meraciu šnúru pustoty

a olovnicu prázdnoty.

{v}12{/v}Jej šľachtici nebudú,

ani nebudú ohlasovať kráľovstvo,

a všetky jej kniežatá zmiznú.

{v}13{/v}Tŕním zarastú jej paláce,

pŕhľavou a bodľačím jej pevnosti,

bude príbytkom šakalov

a obydlím pštrosov.

{v}14{/v}Zíde sa púštna zver s_hyenami,

cap zavolá na svojho druha,

utiahne sa tam lilit (upír)

a odpočinie si.

{v}15{/v}Zahniezdi sa tam sova, znesie vajcia,

vyliahnu sa mláďatá a zoskupí ich k_sebe;

zhromaždia sa tam supy jeden po druhom.

{v}16{/v}Skúmajte v_Pánovej knihe a čítajte:

Nikto z_nich nebude chýbať,

vzájomne sa nebudú vyhľadávať,

lebo to prikázali Pánove ústa

a jeho duch ich zhromaždil.

{v}17{/v}On sám im hodil lós,

jeho ruka im meracou šnúrou rozdelila krajinu;

budú ju vlastniť naveky,

z_pokolenia na pokolenie tam budú bývať.

RESPONZÓRIUM

{r}1 Pt 4,17-18{/r}; {r}Jób 4,18{/r}

Nadišiel čas, aby sa začal súd od Božieho domu. Ale ak sa začne od nás, aký bude koniec tých, čo neveria Božiemu evanjeliu?! {*} A ak sa spravodlivý ťažko zachráni, kde sa podeje bezbožný a hriešnik?

Veď on svojim sluhom nedôveruje. {*} A ak sa spravodlivý ťažko zachráni, kde sa podeje bezbožný a hriešnik?

Z_Traktátu svätého biskupa Hilára O_Trojici

(Lib. 2, 36-40: PL 10, 76n.)

Syn odovzdá Bohu ako svoje kráľovstvo tých, ktorých sám povolal do kráľovstva

Všetko bolo podriadené Kristovi, okrem toho, ktorý mu všetko podriadil. A aj on, Syn, bude podriadený tomu, ktorý mu podriadil všetko, aby Boh bol všetko vo všetkom{n}porov. {r}1Kor 15,27-28{/r}{/n}. V_prvej fáze tohto tajomstva je všetko podriadené Kristovej vláde; potom bude on sám podriadený tomu, ktorý mu túto vládu dal. Tak ako sme my poddanými Krista, ktorý vládne vo svojom slávnom tele, tak bude podľa toho istého tajomstva náš Kráľ v_sláve svojho tela podriadený tomu, kto mu dal vládu nad vesmírom. Budeme podriadení jeho slávnemu telu, aby sme mali účasť na sláve, ktorou on vládne vo svojom tele: staneme sa mu totiž podobnými.

Evanjeliá o_sláve jeho už panujúceho tela nemlčia. Veď toto Pánovo slovo je napísané: „Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia Syna človeka, ako prichádza vo svojom kráľovstve.“{n}{r}Mt 16,28{/r}{/n} Sláva jeho tela, ktoré prichádza do kráľovstva, sa zjavila apoštolom: Pán sa ukázal pri slávnom premenení a zjavil im jas svojho kráľovského tela. A keď apoštolom sľuboval účasť na svojej sláve, povedal: „Tak bude aj na konci sveta: Syn človeka pošle svojich anjelov a vyzbierajú z_jeho kráľovstva všetky pohoršenia a tých, čo pášu neprávosť, a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. Vtedy sa spravodliví zaskvejú ako slnko v_kráľovstve svojho Otca. Kto má uši, nech počúva!“{n}{r}Mt 13,40-43{/r}{/n}

Vari všetci ľudia nemajú uši utvorené na to, aby počuli, čo sa im hovorí, takže je potrebné, aby ich Pán nabádal, aby počúvali? Ale Pán, ktorý chcel naznačiť poznanie tajomstva, vyžadoval pozorné počúvanie svojho učenia. Na konci sveta teda bude z_jeho kráľovstva vylúčené všetko, čo mu stojí v_ceste. Vtedy bude Pán kraľovať v_plnej sláve svojho tela, keď zmiznú všetky prekážky brániace plnosti jeho kráľovstva. Aj my budeme potom pripodobnení sláve jeho tela v_Otcovom kráľovstve, akoby sme žiarili jasom slnka: takto premenený sa ukázal Pán na vrchu apoštolom.

On odovzdá kráľovstvo Bohu Otcovi; nie akoby ho udeľoval na základe vlastnej moci, ale tak, že mu ako kráľovstvo predstaví nás samých, pripodobnených jeho slávnemu telu. Odovzdá nás ako kráľovstvo podľa toho, čo sa hovorí v_evanjeliu: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta.“{n}{r}Mt 25,34{/r}{/n} Spravodliví potom zažiaria ako slnko v_kráľovstve svojho Otca. Syn odovzdá Bohu ako svoje kráľovstvo tých, ktorých sám povolal do kráľovstva a ktorým prisľúbil blaženosť tohto najvyššieho daru: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“{n}{r}Mt 5,8{/r}{/n}

Celá rozprava na túto tému sa týka tajomstva Kristovho tela, lebo Kristus je prvotinou tých, čo zomreli. A z_akého tajomného dôvodu Kristus vstal z_mŕtvych, vieme od Apoštola: „Pamätaj, že Ježiš Kristus z Dávidovho rodu vstal z_mŕtvych“{n}{r}2Tim 2,8{/r}{/n}: Apoštol učí, že Kristova smrť a zmŕtvychvstanie úzko súvisia s_tým, že je človekom. On panuje v_tomto slávnom tele dovtedy, kým si po víťazstve nad nepriateľskými mocnosťami a po premožení smrti nepodmaní svojich nepriateľov.

RESPONZÓRIUM

{r}Dan 2,44{/r}; {r}Zjv 11,15{/r}

Boh nebies vzbudí kráľovstvo, ktoré sa nikdy nerozpadne, a kráľovstvo sa inému ľudu nedostane; {*} Ono rozdrúzga a zničí všetky ostatné kráľovstvá a samo bude trvať naveky.

Kráľovstvo tohto sveta sa stalo kráľovstvom nášho Pána a jeho Pomazaného a bude kraľovať na veky vekov. {*} Ono rozdrúzga a zničí všetky ostatné kráľovstvá a samo bude trvať naveky.

UTOROK PO DRUHEJ ADVENTNEJ NEDELI

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}35, 1-10{/r}

Návrat spasených na Sion cez púšť

{v}1{/v}Bude sa radovať vyschnutá zem,

zaplesá a rozkvitne púšť.

{v}2{/v}Ako narcis vykvitne,

zajasá, zaplesá a radosťou vykríkne.

Bude obdarená nádherou Libanonu,

krásou Karmelu a Sárona.

Uvidia slávu Pána

a velebu nášho Boha.

{v}3{/v}Posilňujte ruky zoslabnuté,

upevňujte chvejúce sa kolená.

{v}4{/v}Povedzte malomyseľným:

„Vzchopte sa, nebojte sa!

Hľa, váš Boh!

Príde odveta, odplata Boha.

On sám príde a spasí vás.“

{v}5{/v}Vtedy roztvoria oči slepí

a uši hluchých sa otvoria.

{v}6{/v}Ako jeleň skákať bude chromý,

jazyk nemého radosťou vykríkne.

Lebo na púšti vyrazí voda,

potoky na pustatine.

{v}7{/v}Vyprahnutá zem sa zmení na jazero

a žíznivá pôda na pramene vôd.

Na mieste, kde sa rozvaľovali šakaly,

vyrastie tŕstie a sítie.

{v}8{/v}Bude tam chodník, cesta;

svätou cestou sa bude volať

a nečistý po nej neprejde.

A bude to cesta priama,

takže ani hlúpi na nej nezblúdia.

{v}9{/v}Nebude tam lev,

a dravá zver na ňu nevkročí,

ani chýru o_nej nebude;

len vykúpení budú chodiť po nej.

{v}10{/v}A tí, ktorých Pán vykúpil, sa vrátia,

s_jasotom vojdú na Sion.

Večná radosť ovenčí im hlavy,

zaplaví ich radosť a veselosť,

zmizne bôľ a vzdychanie.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Iz 35,3-4{/r}

Posilňujte ruky zoslabnuté, upevňujte chvejúce sa kolená. Povedzte malomyseľným: „Vzchopte sa, nebojte sa!“, hovorí Pán. {*} Prichádza zlomiť jarmo nášho otroctva.

Hľa, váš Boh! Príde odveta, odplata Boha. On sám príde a spasí vás. {*} Prichádza zlomiť jarmo nášho otroctva.

Z_traktátov svätého biskupa Hilára O_žalmoch

(Ps 2,31.34.35.37)

Kristus bude vládnuť národom ako Pastier

„Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy a do vlastníctva celú zem.“{n}{r}Ž 2,8{/r}{/n} V_skutočnosti dostal do vlastníctva národy, o_ktoré žiadal, keď povedal: „Otče, nadišla hodina: Osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba.“{n}{r}Jn 17,1{/r}{/n} A jeho vlastníctvo spočíva v_tomto: všetkým ľuďom dáva večný život, aby všetky národy, pokrstené a privedené k_poznaniu viery, boli obnovené k_životu. Už nie podriadené – podľa slávnej Mojžišovej piesne {n}porov. {r}Dt 32,8{/r}{/n} – vláde Izraelitov ani rozdelené podľa ich počtu, ale zhromaždené do Pánovej rodiny a považované za patriace do jeho domu. A tak všetky národy prešli z_nespravodlivého, vinného a zvráteného panovania vládcov do večného Božieho kráľovstva. Teraz platí nielen to, že „Pánovým podielom je totiž jeho ľud, Jakub jeho dedičným údelom“{n}{r}Dt 32,9{/r}{/n}, ale aj to, že všeobecný celok národov, kedysi rozdelených v_stanovených hraniciach podľa počtu synov Izraela{n}porov. {r}Dt 32,8{/r}{/n}, teraz tvorí jeden ľud jediného Boha. A títo všetci vzkriesení sú večným dedičstvom večného Dediča, prvorodeného z_mŕtvych.

„Budeš nad nimi panovať žezlom železným a rozbiješ ich jak hrnce hlinené.“{n}{r}Ž 2,9{/r}{/n} Mnohí, ktorí to nesprávne vykladajú alebo nevedia o_sile a pravom význame týchto Božích slov, si myslia, že je v_rozpore s Božou dobrotou, aby Boží Syn vládol železným žezlom a ako hlinené nádoby rozbil národy, ktoré si vyžiadal do vlastníctva a dostal ako dedičstvo. Žiadny dobrý človek nedáva ani neprijíma veci určené na záhubu. A ten, ktorý nechce smrť, ale obrátenie hriešnika, by nekonal podľa svojej prirodzenosti, keby národy, ktoré žiadal ako vlastníctvo, rozbil ako hlinený hrniec.

„Budeš nad nimi panovať“: to znamená, že sa o_ne budeš starať s_dušou a citom pastiera pre svoje stádo: „On je dobrý pastier a my sme jeho ovce, za ktoré položil svoj život.“{n}porov. {r}Jn 10,11{/r}{/n} „Žezlo tvojho kráľovstva je žezlo spravodlivosti.“{n}{r}Ž 44,7{/r}{/n} Spravodlivé žezlo je to, ktoré nás svojím učením vedie po správnej a užitočnej ceste; a žezlo kráľovstva je nevyhnutne spravodlivé učenie, ktoré ho riadi. Z_Izaiáša vieme, že sám Pán sa pre užitočné a spravodlivé hlásanie svojho učenia nazýva žezlom: „Z_kmeňa Jesseho vzíde žezlo“{n}porov. {r}Iz 11,1{/r}{/n}. A aby sa nikto neodvážil myslieť si, že slovo „žezlo“ znamená tyranskú prísnosť, prorok hneď dodáva: „A z_jeho koreňov vyženie výhonok. A spočinie na ňom duch Pánov“{n}{r}Iz 11,1-2{/r}{/n}; jemnosť výhonku zmierňuje prísnosť žezla, takže bázeň pred učením nás môže viesť k_túžbe po stave dokonalej blaženosti. Týmto žezlom bude Pán vládnuť ľudu, ktorý mu bol daný: bude to žezlo neporušiteľné, nie pominuteľné; nie krehké, ale železné, čiže nanajvýš platné a vďaka pevnosti svojej povahy absolútne stabilné.

RESPONZÓRIUM

{r}Iz 40,10.11{/r}; {r}Jn 10,11{/r}

Hľa, Pán, Boh, prichádza so všetkou mocou, ako pastier pasie svoju čriedu, {*} Jeho ruka bude vládnuť, do náručia berie baránky a kladie si ich do lona; starostlivo vedie ovce brezivé.

Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce. {*} Jeho ruka bude vládnuť, do náručia berie baránky a kladie si ich do lona; starostlivo vedie ovce brezivé.

STREDA PO DRUHEJ ADVENTNEJ NEDELI

Začiatok Knihy Rút

{r:Rút}1,1-22{/r}

Vernosť Rút

{v}1{/v}V_dňoch, keď vládli sudcovia, nastal v_krajine hlad. Preto sa istý človek vysťahoval z_judejského Betlehema a žil so svojou manželkou a dvoma deťmi ako cudzinec v_moabskej krajine. {v}2{/v}Muž sa volal Elimelech a jeho manželka Noemi, a dvaja synovia, jeden Mahalon a druhý Chelion, Efraťania z_judejského Betlehema. Vošli do moabskej krajiny a zostali tam. {v}3{/v}Ale Noemin manžel Elimelech zomrel a ona zostala sama so svojimi synmi, {v}4{/v}ktorí sa oženili s_Moabkami. Jedna sa volala Orfa a druhá Rút. Takto tam žili asi desať rokov. {v}5{/v}Potom obaja, Mahalon i_Chelion, zomreli a žena ostala olúpená o_obe deti i_o_muža.

{v}6{/v}Vstala teda a s_oboma nevestami sa vydala na cestu z_moabskej krajiny do vlasti. Dopočula sa totiž, že Pán milostivo zhliadol na svoj ľud a dal mu chleba. {v}7{/v}Spolu s_nevestami teda odišla z_miesta, kde dosiaľ bývali, a vracali sa cestou do judejskej krajiny. {v}8{/v}Povedala im (Noemi): „Choďte, vráťte sa každá do domu svojej matky. Nech je k_vám Pán taký milosrdný, ako ste vy boli k_zosnulým i_ku mne! {v}9{/v}Nech nájdete odpočinok v_domoch svojich mužov.“ A pobozkala ich. Začali plakať silným hlasom {v}10{/v}a povedali: „Pôjdeme s_tebou k_tvojmu ľudu.“ {v}11{/v}Odpovedala im: „Vráťte sa, dcéry moje! Prečo by ste šli so mnou? Môžem ešte porodiť synov, aby sa stali vašimi manželmi? {v}12{/v}Vráťte sa, dcéry moje, choďte; ja som už stará, a ak by som aj mala nádej a ešte túto noc by som bola s_mužom a porodila by som synov, {v}13{/v}čakali by ste s_manželstvom, až dorastú a dovŕšia roky puberty? Nie tak, dcéry moje! Veď moja trpkosť je väčšia ako vaša, lebo Pánova ruka doľahla na mňa.“ {v}14{/v}Potom znova začali ešte hlasnejšie plakať. Orfa pobozkala svokru a vrátila sa, ale Rút ostala pri svokre.

{v}15{/v}Noemi jej povedala: „Pozri, tvoja švagriná sa vrátila k_svojmu národu a k_svojim bohom. Choď aj ty s_ňou.“ {v}16{/v}No ona odvetila: „Nenúť ma, aby som ťa opustila a odišla; kam pôjdeš ty, tam pôjdem aj ja, kde budeš bývať ty, tam budem bývať aj ja; tvoj národ bude i_mojím národom a tvoj Boh mojím Bohom. {v}17{/v}Kde zomrieš ty, tam zomriem aj ja a tam budem pochovaná! Nech mi Pán urobí toto a toto nech pridá, ak by ma od teba odlúčilo niečo iné než smrť.“ {v}18{/v}Keď Noemi videla, že Rút je pevne rozhodnutá ísť s_ňou, prestala na ňu naliehať, aby sa vrátila k_svojim.

{v}19{/v}Šli teda spolu, až prišli do Betlehema. Po príchode do Betlehema sa k_nim zhŕklo celé mesto. Ženy si vraveli: „Veď je to Noemi!“ {v}20{/v}Ona im odpovedala: „Už ma nevolajte Noemi (to je Nádherná), ale volajte ma Mára (to je Horká), lebo Všemohúci ma naplnil veľkou horkosťou. {v}21{/v}Odišla som plná, ale Pán ma priviedol späť prázdnu; prečo ma teda voláš Noemi, keď ma ponížil Pán a zasiahol Všemohúci?“ {v}22{/v}Tak sa Noemi so svojou nevestou Moabkou Rút vrátila z_krajiny, do ktorej sa bola vysťahovala, a prišla do Betlehema, keď začínali žať jačmeň.

RESPONZÓRIUM

{r}Joel 3,5{/r}; {r}Am 9,11.12{/r}

Na vrchu Sion a v_Jeruzaleme bude spása, ako hovorí Pán, aj vo zvyškoch, {*} Ktoré Pán povolá.

V_ten deň postavím spadnutý stan Dávida; a postavím ho a bude ako za dávnych dní, aby ovládol zvyšky Edomu a všetky národy, {*} Ktoré Pán povolá.

Z_Komentára k_prorokovi Izaiášovi svätého biskupa Cyrila Alexandrijského

(Lib. 4)

Celá zem je plná jeho slávy

Nový je hymnus alebo chválospev primeraný novosti udalosti: „Kto je teda v_Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové.“{n}{r}2Kor 5,17{/r}{/n} Izraeliti boli pod vedením najmúdrejšieho Mojžiša vykúpení z_tyranie Egypťanov: boli oslobodení od ťažkej práce s_tehlami a márnych pozemských zamestnaní, od nemilosrdnej prísnosti dozorcov a od krutosti faraóna; kráčali uprostred mora, sýtili sa mannou na púšti, pili vodu, ktorá vytryskla zo skaly, suchou nohou prešli cez Jordán, vstúpili do zasľúbenej zeme.

Naše dobrodružstvo je však úplne nové, neporovnateľne šťastnejšie ako tamto starobylé. Boli sme oslobodení od otroctva, ktoré nie je materiálne, ale duchovné, a oslobodení od každej škvrny prirodzenej žiadostivosti, a nie len od záležitostí pozemského života. Neušli sme egyptským dozorcom ani bezbožnému a bezohľadnému tyranovi, človeku podobnému nám samým, ale zlomyseľným a špinavým démonom, ktorí nás ženú do hriechu, a Satanovi, vodcovi takéhoto stáda.

Ako more sme prekročili vlny súčasného života, jeho dav a márnivý zhon. Jedli sme mannu duše a rozumu, chlieb z_neba, ktorý dáva svetu život. Pili sme vodu vytryskujúcu zo skaly, z_duchovných, nadmieru výdatných a lahodných Kristových prúdov. Prešli sme cez Jordán, prijali sme z_božskej dôstojnosti svätý krst. Vstúpili sme do zasľúbenej zeme, hodnej svätých, ktorú sám Spasiteľ pripomína slovami: „Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.“{n}{r}Mt 5,5{/r}{/n}

Pre takéto nové udalosti bolo vhodné, aby z_kráľovstva, teda od poslušných sluhov, povstal spev nového hymnu. Hymnus, čiže dôstojná oslava, sa nemal spievať len v_krajine Židov, ale od jedného konca zeme po druhý, teda po celom svete{n}porov. {r}Ž 19,5{/r}{/n}. Kedysi bol Boh známy v_Judei a jeho meno bolo veľké iba v_Izraeli{n}porov. {r}Ž 76,2{/r}{/n}. Ale po tom, čo sme boli Kristom povolaní k_poznaniu pravdy, sú nebo a zem naplnené jeho slávou. Tak spieva aj žalmista: „Jeho velebou nech sa naplní celá zem.“{n}{r}Ž 72,19{/r}{/n}

RESPONZÓRIUM

Porov.{r}Iz 49,13; 66,10{/r}

Plesaj, nebo, a jasaj, zem, plesaním znejte, vrchy, {*} Lebo Pán, Svetlo sveta, prichádza s_mocou.

Tešte sa s_Jeruzalemom, jasajte v_ňom všetci, čo ho milujete, {*} Lebo Pán, Svetlo sveta, prichádza s_mocou.

ŠTVRTOK PO DRUHEJ ADVENTNEJ NEDELI

Z_Knihy Rút

{r:Rút}2,1-13{/r}

Stretnutie medzi Bózom a Rút

{v}1{/v}Noemi mala z_manželovej strany príbuzného. Bol to zámožný a vplyvný človek menom Bóz. {v}2{/v}Moabka Rút povedala svokre: „Ak mi dovolíš, pôjdem na pole zbierať klásky, čo ostali po žencoch, tam, kde nájdem láskavú priazeň hospodára.“ Ona jej odpovedala: „Choď, dcéra moja.“ {v}3{/v}Išla teda a zbierala klásky za žencami. Náhodou sa dostala na pole, ktoré patrilo Bózovi, ktorý bol z_Elimelechovho príbuzenstva. {v}4{/v}Vtedy práve prišiel z_Betlehema a povedal žencom: „Pán s_vami!“ Oni odvetili: „Nech ťa požehná Pán!“ {v}5{/v}Bóz sa potom spýtal sluhu, čo dohliadal na žencov: „Čie je toto dievča?“ {v}6{/v}Sluha odvetil: „Táto mladá žena je Moabka, čo sa vrátila s_Noemi z_moabskej krajiny; {v}7{/v}požiadala ma: ‚Chcela by som zbierať, čo z_kláskov ostane po žencoch.‘ Prišla a od rána stojí v_poli až dosiaľ. Len chvíľu si oddýchla.“

{v}8{/v}Bóz povedal Rút: „Počuj, dcéra moja: nechodievaj zbierať na iné pole, ani neodchádzaj odtiaľto, drž sa mojich služobníc. {v}9{/v}Všimni si, kam idú žať, a choď za nimi. Svojim sluhom som prikázal, aby ťa neznepokojovali. Ak budeš smädná, choď k_nádobám a napi sa z_vody, čo načerpali sluhovia.“ {v}10{/v}Ona pred ním padla na tvár, poklonila sa k_zemi a povedala mu: „Ako to, že som našla priazeň v_tvojich očiach a že sa ma ujímaš, hoci som cudzinka?“ {v}11{/v}On jej odpovedal: „Hlásili mi všetko, čo si urobila pre svoju svokru po smrti svojho manžela; ako si opustila rodičov a rodnú krajinu a prišla si medzi ľud, ktorý si predtým nepoznala. {v}12{/v}Nech Pán odplatí tvoj skutok a nech ťa odmení Pán, Boh Izraela, ku ktorému si prišla a pod ktorého krídla si sa uchýlila.“ {v}13{/v}Ona odpovedala: „Môj pane, našla som priazeň v_tvojich očiach, lebo si potešil svoju služobnicu a hovoril si k_srdcu svojej služobnice, hoci ani nie som z_tvojich dievčat.“

RESPONZÓRIUM

{r}Oz 2,23{/r}; {r}Lk 13,29{/r}

Zmilujem sa nad tou ‚Bez milosrdenstva‘, {*} Tomu ‚Nie môjmu ľudu‘ poviem: ‚Ty si môj ľud,‘ a on odpovie: ‚Ty si môj Boh.‘

Prídu od východu i_západu, od severu i_od juhu. {*} Tomu ‚Nie môjmu ľudu‘ poviem: ‚Ty si môj ľud,‘ a on odpovie: ‚Ty si môj Boh.‘

Z_Komentára k_prorokovi Izaiášovi svätého biskupa Cyrila Alexandrijského

(Lib. 3)

Vierou v_Krista sme zo seba zhodili ťažké a bolestivé bremeno hriechu

„Zničí smrť navždy; zotrie Pán, Boh, slzu z_každej tváre.“{n}{r}Iz 25,8{/r}{/n}

Učenie o_tajomstvách viery je veľmi vhodne spojené s_nevyhnutnou rečou o_vzkriesení mŕtvych. Preto aj pri udeľovaní krstu vyznaním viery potvrdzujeme, že očakávame a veríme v_budúce vzkriesenie.

Smrť zachvátila nášho praotca Adama pre hriech, napadla ho ako divá a krutá šelma a uniesla ho. Od tej chvíle sa medzi obyvateľmi zeme objavil smútok, nárek, plač a pohrebné piesne. Tie však prestali v_Kristovi; na tretí deň vstal z_mŕtvych, pošliapal smrť a stal sa pre celé ľudstvo cestou, ako ju nadobro premôcť.

On je prvorodený z_vykúpených, prvotina z_tých, čo zomreli: po prvotine budú nasledovať všetci ostatní, teda my. Preto sa pohrebný nárek zmenil na radosť, vrecovina sa roztrhla a Boh nás obliekol do Kristovej radosti, aby sme mohli s_jasotom zvolať: „Kde je, ó, smrť, tvoje víťazstvo? Kdeže je, ó, smrť, tvoj osteň?“{n}{r}1Kor 15,55-56{/r}{/n} „Ostňom smrti,“ hovorí, „je hriech.“

Týmto spôsobom je zotretá každá slza. Lebo keď máme vieru, že určite dospejeme k_svojim mŕtvym, nedovolíme si neprimerane smútiť, ako to robia tí, čo nemajú nádej.

Zdá sa, že vina ľudí vysvetľuje dôvod smrti: len čo do nás vstúpila neposlušnosť a hriech, otvorili sa dvere smrti, ktorá ovládla všetkých obyvateľov zeme. A keďže mnohí neprijali tajomstvo vzkriesenia, ktoré sa im zdalo neuveriteľné vo svojej nádhere, prorok bol nútený povedať: „Ústa Pánove prehovorili“{n}porov. {r}Iz 58,14{/r}{/n}.

„V_ten deň povedia: Hľa, náš Boh, v_neho sme dúfali a on nás spasí. On je Pán, v_ktorého sme dúfali. Jasajme a radujme sa z_jeho spásy. Pánova ruka spočinie na tomto vrchu.“{n}{r}Iz 25,9-10a{/r}{/n}

Spoznáte – hovorí – toho, ktorý dáva radosť, ba aj víno, a ktorý pomazáva olejom tých obyvateľov Siona, ktorí slabšie chápu. A spoznáte, že je On naozaj Boh, Syn, rovnakej prirodzenosti ako Boh, hoci sa predstavil v_prirodzenosti sluhu. Stal sa človekom pre spásu a život všetkých ľudí a vo všetkom sa podobá ostatným ľuďom okrem hriechu. Hľa, náš Boh, v_ktorého sme dúfali a jasali nad svojou spásou. Myslím si, že táto reč je zvlášť vhodná pre Izraelitov, ktorí živení Mojžišovými slovami poznajli predpovede prorokov a očakávali v_pravý čas príchod nášho Pána Ježiša Krista, Spasiteľa a Vykupiteľa. Veď Zachariáš, otec Jána, ktorý v_Duchu zvestoval Krista, povedal, že Boh Izraela vzbudí ľudu mocného Spasiteľa{n}porov. {r}Lk 1,69{/r}{/n}. Aj Simeon, keď vzal do náručia sväté Dieťa, zvolal: „Moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov.“{n}{r}Lk 2,30-31{/r}{/n}

A keď spoznajú svojho Spasiteľa a Vykupiteľa, toho, ktorý je nádejou všetkých ľudí, povedia: „Hľa, náš Boh“ a budú hlásať, že Pán dá odpočinok na tomto vrchu. Myslím si, že pod vrchom sa myslí Cirkev, lebo v_nej sa dáva odpočinok. Počuli sme Krista hovoriť: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním“{n}{r}Mt 11,28{/r}{/n} V_skutočnosti sme vierou v_neho zo seba zhodili ťažké a bolestivé bremeno hriechu. Odpočinok sme získali aj iným spôsobom: boli sme oslobodení od strachu z_múk, ktoré by sme museli podstúpiť, a od trestu, ktorý by sme si mali odpykávať za hriechy{n}porov. {r}Hebr 2,15{/r}{/n}. Ani len v_tomto nespočíva milosť Krista, nášho Spasiteľa: k_tomu sa ešte pridávajú dobrá, v_ktoré dúfame. Dostaneme do dedičstva nebeské kráľovstvo, večný život a oslobodenie od všetkého zlého.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Ž 29,11{/r}; {r}Iz 40,10{/r}; {r}Jn 17,2{/r}

Hľa, Pán, Boh, prichádza so všetkou mocou. {*} Pán dá silu svojmu ľudu, Pán požehná svoj ľud pokojom a dá mu večný život.

A jeho ruka bude vládnuť. {*} Pán dá silu svojmu ľudu, Pán požehná svoj ľud pokojom a dá mu večný život.

PIATOK PO DRUHEJ ADVENTNEJ NEDELI

Z_Knihy Rút

{r:Rút}2,14-23{/r}

Návrat Rút k_Noemi

{v}14{/v}Keď prišiel čas jedla, Bóz jej povedal: „Poď sem a jedz z_chleba a kúsky si namáčaj v_octe.“ Sadla si teda k_žencom a on jej ponúkol jačmennú kašu, takže sa dosýta najedla a ešte jej aj zvýšilo. {v}15{/v}Potom vstala zbierať klásky, ako zvyčajne. Bóz rozkázal svojim sluhom: „Nech si zbiera klásky aj medzi snopmi, nezakazujte jej to! {v}16{/v}Schválne jej navyťahujte klásky aj zo snopov a nechajte pre ňu, nech zbiera, a nenapomínajte ju za to!“

{v}17{/v}Tak zbierala klásky až do večera a keď vymlátila, čo nazbierala, mala z_toho asi efu jačmeňa (teda tri miery). {v}18{/v}Odniesla to a vrátila sa do mesta a ukázala svokre, čo nazbierala. Okrem toho jej dala aj zvyšok svojho jedla, z_ktorého sa sama nasýtila. {v}19{/v}Povedala jej svokra: „Kde si dnes zbierala a kde si pracovala? Nech je požehnaný, kto sa nad tebou zľutoval!“ Vtedy jej oznámila, u_koho pracovala, a povedala: „Meno toho muža je Bóz.“ {v}20{/v}Noemi jej odpovedala: „Nech ho požehná Pán, pretože neodňal svoju milosť ani živým, ani mŕtvym!“ A vravela ďalej: „Ten človek je náš príbuzný, jeden z_tých, čo majú právo vykúpiť náš majetok.“ {v}21{/v}A Rút povedala: „Ešte mi povedal: ‚Drž sa mojich sluhov, kým nezožnú celú úrodu!‘“ {v}22{/v}Povedala jej svokra: „Dcéra moja, je lepšie, keď budeš chodievať von s_jeho dievčatami, aspoň ťa nik nebude obťažovať na inom poli.“ {v}23{/v}Tak sa pridala k_Bózovým dievčatám až do konca žatvy jačmeňa a pšenice. A bývala u_svojej svokry.

RESPONZÓRIUM

{r}Lk 1,68.70{/r}; {r}1Jn 4,14{/r}

Pán navštívil a vykúpil svoj ľud, {*} Ako odpradávna hovoril ústami svojich svätých prorokov.

Otec poslal Syna za Spasiteľa sveta. {*} Ako odpradávna hovoril ústami svojich svätých prorokov.

Z_traktátu svätého biskupa Ireneja Proti bludom

(Lib. 5, 19, 1; 20, 2; 21, 1: SCh 153, 248-250. 260-264)

Eva a Mária

Keď Pán viditeľne prišiel k_svojim{n}porov. {r}Jn 1,11{/r}{/n}, vzal na seba ľudskú prirodzenosť, ktorú on sám udržiaval v_bytí. Poslušnosťou na dreve kríža napravil neposlušnosť, ktorá sa tiež odohrala na dreve{n}porov. {r}Gn 3,6{/r}{/n}, a za podvod, ktorému podľahla panna Eva, určená mužovi, zaplatil pravdou, ako ju zvestoval anjel Panne Márii, ktorá už patrila mužovi.

Ako sa Eva dala zviesť slovom padlého anjela, aby unikla Bohu, a porušila Božie slovo, tak Mária prijala v_slovách anjela radostnú zvesť, že bude nosiť Boha, a poslúchla jeho slovo. Ako sa tamtá dala naviesť, aby neposlúchla Boha, tak sa táto dala prehovoriť k_poslušnosti voči Bohu. A tak sa Panna Mária stala zástankyňou panny Evy. Kristus Pán teda všetko od základu obnovil, vypovedal vojnu nášmu nepriateľovi a porazil toho, ktorý nás už na počiatku v_Adamovi dostal do zajatia. Rozšliapal mu hlavu, ako to máš v_knihe Genezis, kde Boh povedal hadovi: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“{n}{r}Gn 3,15{/r}{/n}

V_tom, ktorý sa mal narodiť zo ženy Panny podľa Adamovej podoby, ohlasuje sa ten, čo bude mieriť hadovi na hlavu. On je to potomstvo, o_ktorom hovorí Apoštol v_Liste Galaťanom: „Zákon skutkov bol daný dovtedy, kým nepríde potomok, na ktorého sa vzťahuje prisľúbenie.“{n}{r}Gal 3,19{/r}{/n}

Ešte jasnejšie to ukazuje ten istý list slovami: „Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy.“{n}{r}Gal 4,4{/r}{/n} Nepriateľ by nebol býval riadne porazený, keby ho nebol porazil človek narodený zo ženy. Veď skrze ženu na počiatku ovládal človeka a stal sa nepriateľom človeka.

Preto aj Pán hovorí o_sebe, že je Synom človeka: prvým človekom, v_ktorom sa obnovuje každý tvor, čo pochádza zo ženy. A ako skrze porazeného človeka zostúpilo naše pokolenie do smrti, tak zasa skrze víťazného človeka vstávame k_životu.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Lk 1, 26. 27. 30. 31. 32{/r}

Boh poslal anjela Gabriela k_Panne Márii zasnúbenej Jozefovi, zvestoval jej slovo a Panna sa naľakala svetla. Neboj sa, Mária. Našla si milosť u_Pána. {*} Počneš a porodíš syna, ktorý sa bude volať Synom Najvyššieho.

Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida a bude kraľovať nad Jakubovým rodom naveky. {*} Počneš a porodíš syna, ktorý sa bude volať Synom Najvyššieho.

SOBOTA PO DRUHEJ ADVENTNEJ NEDELI

Z_Knihy Rút

{r:Rút}3,1-18{/r}

Bózovo prisľúbenie

{v}1{/v}A jej svokra Noemi jej povedala: „Dcéra moja, chcem ti nájsť odpočinok, aby ti bolo dobre. {v}2{/v}Hľa, Bóz, náš príbuzný, s_ktorého dievčatami si bola na poli, bude dnes večer na humne previevať jačmeň. {v}3{/v}Umy sa, navoňaj sa, obleč si rúcho a zíď dolu na humno! Nech ťa však nevidí, kým nedoje a nedopije. {v}4{/v}Keď pôjde spať, zistíš, kde leží; prídeš, odhrnieš mu z_nôh prikrývku a ľahneš si. On sám ti potom povie, čo máš urobiť.“ {v}5{/v}Odpovedala: „Urobím všetko, čo si praješ.“

{v}6{/v}Potom zišla na humno a urobila všetko, čo jej prikázala svokra. {v}7{/v}Keď sa Bóz najedol a napil a bol v_dobrej nálade, šiel spať na okraj hŕby obilia. {v}8{/v}Ona prišla tajne, odhrnula plášť z_jeho nôh a ľahla si. {v}9{/v}A tu okolo polnoci sa muž zľakol, zdvihol sa a uvidel ženu ležať pri jeho nohách. {v}10{/v}Opýtal sa jej: „Kto si?“ Ona odpovedala: „Som Rút, tvoja služobnica. Rozprestri svoj plášť na svoju služobnicu, máš predsa výkupné právo.“ {v}11{/v}On nato: „Požehnaná si od Pána, dcéra moja; predošlú zbožnosť prekonala si druhou, lebo si nevyhľadávala mládencov, ani chudobných, ani bohatých. {v}12{/v}Neboj sa teda, čokoľvek povieš, urobím pre teba, lebo všetci ľudia, ktorí bývajú v_bránach môjho mesta, vedia, že si statočná žena. {v}13{/v}Nepopieram, som tvoj príbuzný, ale je ešte bližší ako ja. Teraz prenocuj tu a ak ráno bude on chcieť uplatniť príbuzenské právo, nech ho uplatní. Ak však nebude chcieť, ako žije Pán, ja ťa prijmem bez akýchkoľvek pochybností! Spi až do rána.“

{v}14{/v}A tak mu spala pri nohách až do rána. Vstala však skôr, než môže človek rozoznať človeka, Bóz totiž povedal: „Nech sa nik nedozvie, že si tu bola.“ {v}15{/v}A dodal: „Rozprestri plášť, čo máš na sebe, a podrž ho oboma rukami.“ Keď ho roztiahla a držala, nameral jej šesť mier jačmeňa a vyložil jej ho. Ona to odniesla, odišla do mesta {v}16{/v}a prišla k_svojej svokre. Tá sa jej spýtala: „Ako si pochodila, dcéra?“ Ona jej rozpovedala všetko, čo pre ňu ten muž urobil, {v}17{/v}a povedala: „Týchto šesť mier jačmeňa mi dal a povedal: Nevrátiš sa k_svojej svokre naprázdno.“ {v}18{/v}Noemi vravela: „Vyčkaj, dcéra moja, kým sa nedozvieš, ako sa táto vec skončí; ten človek nebude mať pokoj, kým dnes nedokončí, čo hovoril.“

RESPONZÓRIUM

{r}1Sam 2,7-8{/r}; {r}Lk 1,48{/r}

Pán dáva schudobnieť, ale aj zbohatnúť, ponižuje aj vyvyšuje. Dvíha z prachu bedára a zo smetiska povyšuje chudobného. {*} Usádza ho medzi kniežatá a dáva mu trón slávy.

Zhliadol na poníženosť svojej služobnice. {*} Usádza ho medzi kniežatá a dáva mu trón slávy.

Z_Výkladu žalmov od svätého biskupa Ambróza

(Ps 45,16-17)

Prišlo odpustenie hriechov

Pri príchode Spasiteľa boli mocnosti zla a ich pluky zmätené a po vyhnaní z_ľudských tiel žiadali, aby boli poslané do stáda svíň. Keď boli démonické sily uvrhnuté do zmätku, modloslužobníci boli premožení a vláda hriechu začala upadať. Bola to krutá ríša, ktorá si tvrdým otroctvom podmanila mysle všetkých hriešnikov, lebo „kto pácha hriech, je otrokom hriechu“{n}{r}Jn 8,34{/r}{/n}. A kráľovstvo hriechu je kráľovstvom smrti, ktorá vo svete dlho panovala. Preto apoštol hovorí: „No smrť panovala od Adama až po Mojžiša aj nad tými, ktorí nespáchali priestupok podobný Adamovmu: on je predobrazom toho, ktorý mal prísť.“{n}{r}Rim 5,14{/r}{/n} Prišla skutočnosť, zanikol predobraz; prišiel život a zmizla vláda smrti; prišlo odpustenie hriechov a uvoľnili sa reťaze hriechu. Predtým aj menšie hriechy podliehali zákonu smrti, ale po príchode božského Spasiteľa ubudol počet zlých duchov, ktorí prebývajú vo svete, pretože uctievanie modiel a príťažlivosť hriechu sa začali zmenšovať hlásaním evanjelia. Nevera zmizla, keď v_srdciach ľudí začala vládnuť viera. Vláda hriechu začala slabnúť, odkedy čítame: „Nech už hriech nevládne vo vašom smrteľnom tele.“{n}{r}Rim 6,12{/r}{/n} Pán ohlásil pád všetkých kráľovstiev bezbožnosti, keď povedal: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním.“{n}{r}Mt 11,28{/r}{/n}

Najvyšší vyslovil tieto slová a všetky pohanské národy ho nasledovali; a unikli tvrdému zajatiu hriechu i_zverstvu večnej smrti s_neznesiteľným otroctvom všetkej zloby. Unaveným bol totiž prisľúbený odpočinok, väzňom odpustenie a sluhom sloboda. Keď Spasiteľ zlomil železné jarmo babylonského kráľa, nahradil ho na hlavách veriacich svojím vlastným príjemným jarmom, aby nepriateľ opäť nezviazal slobodnú šiju pohanov reťazami svojej neprávosti. Kristus totiž tých, ktorých k_sebe pripútal, oslobodzuje, a tých, ktorých k_sebe pevne priviazal, rozväzuje.

Počas svojho umučenia vydal Pán hlasný výkrik a všetky živly sa zachveli; celá zem sa zatriasla, aby skoncovala s_pohanskými kultmi, lebo, ako je napísané, „Pánova je zem i_všetko, čo ju napĺňa.“{n}{r}Ž 24,1{/r}{/n} Potom museli prestať falošné predpovede veštcov: poznanie viery a láska k_zbožnosti zrušili modloslužobné obety.

Pán dáva každý deň zaznieť svojmu hlasu, ktorý sa ozýva v_srdci každého človeka, aby tí, čo majú spravodlivú vieru, zanechali všetky pozemské túžby a aby každý vnútorný pocit duší prešiel so zbožným presvedčením od zhýralosti k_poznaniu nebeských tajomstiev a láske k_čistote, od bezbožnosti k_čnosti.

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 72,8{/r}; porov. {r}Iz 9,3{/r}; {r}14,7; 121,2{/r}; porov. {r}Lk 1,49{/r}

Spása nám čoskoro príde od Pána; on zlomí ťažké jarmo a rozviaže reťaze našich hriechov, {*} Lebo je mocný.

A bude panovať od mora až k moru a od Rieky až na kraj zeme. {*} Lebo je mocný.

TRETIA ADVENTNÁ NEDEĽA

Z_Knihy Rút

{r:Rút}4,1-22{/r}

Svadba Bóza a Rút

{v}1{/v}Bóz teda vyšiel k_bráne a sadol si tam. A keď videl ísť okolo príbuzného, o_ktorom hovoril, povedal mu: „Poď sem a posaď sa,“ a zavolal ho po mene. On sa otočil a sadol si. {v}2{/v}A Bóz si vybral desať mužov spomedzi starších mesta a povedal: „Posaďte sa sem.“ {v}3{/v}Keď sa usadili, povedal príbuznému: „Časť zeme nášho brata Elimelecha predáva Noemi, ktorá sa vrátila z_moabskej krajiny. {v}4{/v}Chcel som ti to dať vedieť, a hovorím ti v_prítomnosti tých, čo tu sedia, a v_prítomnosti starších môjho ľudu: ‚Ak ho chceš odkúpiť, kúp ho; ak nie, daj mi vedieť, aby som sa vedel zariadiť. Niet nikoho okrem teba, kto by mal právo kúpiť ho; ja som druhý po tebe.‘“ Ale on odpovedal: „Kúpim pole.“ {v}5{/v}Nato Bóz povedal: „Keď od Noemi kúpiš pole, si povinný vziať si aj Moabčanku Rút, ženu po zosnulom, aby si zachoval meno zosnulého v_jeho dedičstve.“ {v}6{/v}Príbuzný odpovedal: „Vzdávam sa svojho práva, aby som nepoškodil vlastné dedičstvo. Ty využi svoje právo príbuzenstva a kúp, čo som mal kúpiť ja.“

{v}7{/v}V_dávnych dobách bývalo v_Izraeli zvykom, že pri kúpe alebo výmennom obchode si na potvrdenie dohody jeden muž vyzul sandál a podal ho druhému. To bolo svedectvo potvrdenia v_Izraeli. {v}8{/v}Keď teda povedal ten príborný Bózovi: „Kúp si ho,“ zobul si sandál zo svojej nohy. {v}9{/v}A Bóz povedal starším a všetkému ľudu: „Dnes ste svedkami, že som kúpil všetko, čo bolo Elimelechovo, i_všetko Chelionovo a Mahalonovo, z_Noeminej ruky, {v}10{/v}čím som získal aj Moabčanku Rút, Mahalonovu ženu, za svoju manželku, aby som oživil meno zosnulého v_jeho dedičstve a aby nevyhynulo jeho meno spomedzi bratov a z_brány jeho miesta. Vy ste toho dnes svedkami.“ {v}11{/v}Všetok ľud, ktorý bol pri bráne, aj starší odpovedali: „Sme svedkami. Nech dá Pán, aby žena, ktorá vchádza do tvojho domu, bola ako Ráchel a Lea, ktoré obe vybudovali dom Izraela.

Buď mocný v_Efrate,

a presláv svoje meno v_Betleheme!

{v}12{/v}A nech je tvoj dom ako dom Fáresa, ktorého Tamar porodila Júdovi, vďaka potomstvu, ktoré ti dá Pán z_tohto dievčaťa!“

{v}13{/v}A Bóz si Rút vzal a stala sa jeho manželkou. Vošiel k_nej a Pán jej doprial, že počala a porodila syna. {v}14{/v}Tu hovorili ženy Noemi: „Nech je zvelebený Pán, ktorý nedovolil, aby tvoja rodina bola bez zástancu. {v}15{/v}Nech sa jeho meno spomína v_Izraeli. Nech ťa potešuje a živí v_starobe. Narodil sa z_tvojej nevesty, ktorá ťa miluje, a je ti oveľa lepšia než sedem synov.“ {v}16{/v}Noemi chlapca vzala, položila si ho do lona a bola mu pestúnkou. {v}17{/v}Susedky jej blahoželali a hovorili si: „Noemi sa narodil syn!“ A pomenovali ho Obed. On je otcom Izaiho, Dávidovho otca.

{v}18{/v}Toto je Fáresov rodokmeň: Fáres splodil Ezrona, {v}19{/v}Ezron splodil Arama, Aram splodil Aminadaba, {v}20{/v}Aminadab splodil Násona, Náson splodil Salmona, {v}21{/v}Salmon splodil Bóza otcom a Bóz splodil Obeda. {v}22{/v}Obed splodil Izaiho a Izai splodil Dávida.

RESPONZÓRIUM

{r}Iz 55,3{/r}; {r}Ž 89,30{/r}

Napnite svoj sluch a poďte ku mne, počúvajte a budete žiť. {*} Uzavriem s_vami večnú zmluvu, verný láske, ktorou som miloval Dávida.

Jeho rod udržím naveky a jeho trón bude ako dni nebies. {*} Uzavriem s_vami večnú zmluvu, verný láske, ktorou som miloval Dávida.

Z_Výkladu žalmov od svätého biskupa Augustína

(Ps. 119, disc. 20,1)

Vytúžený národov

„Duša mi omdlieva túžbou za tvojou spásou.“{n}{r}Ž 119,81{/r}{/n} Dobré je toto „omdlieva“: odhaľuje túžbu po dobre, určite ešte nedosiahnutom, ale vášnivo túženom. Od vzniku ľudského rodu až do konca čias, kto spomedzi tých, čo žili, žijú a budú žiť vo všetkých vekoch, hovorí tieto slová, ak nie vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo{n}porov. {r}1Pt 2,9{/r}{/n}, ktorý túži po Kristovi?

Svedčí o_tom svätý starec Simeon, ktorý, keď prijímal dieťa Krista do náručia, povedal: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v_pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu.“{n}{r}Lk 2,29-30{/r}{/n} Veď „jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša“{n}{r}Lk 2,26{/r}{/n}. Treba veriť, že takú túžbu, akú mal tento starec, mali všetci svätí predchádzajúcich vekov. Aj sám Pán hovorí učeníkom: „Mnohí proroci a spravodliví túžili vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli“{n}{r}Mt 13,17{/r}{/n}, takže aj v_slovách „duša mi omdlieva túžbou za tvojou spásou“ sa rozpoznáva hlas celého starého Izraela. Teda nikdy v_minulosti táto túžba svätých nevyhasla a ani v_súčasnosti nevyhasína v_Kristovom tele, ktorým je Cirkev, až do zavŕšenia vekov, kým nepríde „Vytúžený všetkých národov“{n}{r}Ag 2,8{/r} [Vulg.]{/n}, prisľúbený prorokom. Preto apoštol Pavol hovorí: „Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v_onen deň dá Pán, spravodlivý sudca; a nielen mne, ale aj všetkým, čo milujú jeho príchod.“{n}{r}2Tim 4,8{/r}{/n} Túžba, o_ktorej teraz hovoríme, pramení z_lásky ku Kristovmu zjaveniu; Pavol sa na ňu odvoláva, keď opäť hovorí: „A keď sa zjaví Kristus, váš život, vtedy sa aj vy zjavíte s_ním v_sláve.“{n}{r}Kol 3,4{/r}{/n}

V_prvých dňoch Cirkvi, ktoré predchádzali narodeniu Ježiša od Panny Márie, boli svätí, ktorí túžili po vtelení Slova. V_súčasnosti, po Nanebovstúpení, svätí, ktorí túžia po príchode Krista ako sudcu živých a mŕtvych. Od počiatku až do konca čias táto túžba Cirkvi ani na okamih neutíchla, iba keď Slovo, ktoré sa stalo človekom, prebývalo na zemi v_spoločnosti svojich učeníkov. Preto v_slovách žalmu počuť hlas celého Kristovho tela, ktoré vzdychá v_tomto živote: „Duša mi omdlieva túžbou za tvojou spásou a tvojim slovám veľmi dôverujem.“{n}{r}Ž 119,81{/r}{/n} Tieto slová sú zasľúbením. A práve táto nádej pobáda veriacich trpezlivo čakať na to, čo ešte nevidia.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Zach 14,5.8.9{/r}

Hľa, príde Pán, môj Boh, a všetci jeho svätí s_ním; v_ten deň zažiari veľké svetlo a z_Jeruzalema potečú živé vody; {*} Pán bude kráľom nad celou zemou.

Hľa, príde s_mocou a bude mať v_rukách kráľovstvo, moc a vládu. {*} Pán bude kráľom nad celou zemou.

PONDELOK PO TRETEJ ADVENTNEJ NEDELI

Z_Prvej knihy Kroník

{r:1Krn}17, 1-15{/r}

Natánovo proroctvo o_Dávidovom synovi

{v}1{/v}Keď Dávid býval vo svojom paláci, povedal prorokovi Nátanovi: „Pozri, ja bývam v_dome z_cédrov a Pánova archa zmluvy je pod stanmi.“ {v}2{/v}Nátan odpovedal Dávidovi: „Urob všetko, čo ti vnuká srdce, Boh je s_tebou.“

{v}3{/v}V_tú noc zaznelo Nátanovi Božie slovo: {v}4{/v}„Choď a povedz môjmu služobníkovi Dávidovi: Toto hovorí Pán: Ty mi nepostavíš dom, v_ktorom mám bývať; {v}5{/v}veď som nebýval v_dome odvtedy, čo som vyviedol Izraela, až po tento deň, ale som sa sťahoval zo stanu do stanu a z_príbytku do príbytku. {v}6{/v}Vari som niekedy, keď som putoval uprostred Izraela, povedal niektorému zo sudcov Izraela, ktorým som prikázal pásť môj ľud: Prečo ste mi nepostavili cédrový dom? {v}7{/v}Preto teraz takto povieš môjmu služobníkovi Dávidovi: Toto hovorí Pán zástupov: Ja som ťa vzal z_pastvín od oviec, aby si bol vodcom môjho ľudu, Izraela, {v}8{/v}a bol som s_tebou všade, kade si chodil; pred tvojimi očami som vyhubil všetkých tvojich nepriateľov a zaistil som ti meno, aké majú len najväčší na zemi. {v}9{/v}Svojmu ľudu, Izraelu, som určil miesto a tam som ho zasadil; tam bude bývať. A už sa nepohne a ani zlosynovia ho už nebudú utláčať ako kedysi {v}10{/v}a v_dňoch, keď som ustanovoval sudcov nad svojím ľudom, Izraelom, a ponížil všetkých tvojich nepriateľov. Oznamujem ti teda, že Pán tebe vybuduje dom. {v}11{/v}A až naplníš svoje dni a ty odídeš k_svojim otcom, pozdvihnem po tebe tvojho potomka, ktorý bude pochádzať z_tvojich synov, a upevním jeho kráľovstvo. {v}12{/v}On mi postaví dom a ja upevním jeho trón naveky. {v}13{/v}Ja mu budem otcom a on mi bude synom a svoju priazeň mu neodnímem, ako som odňal tomu, čo bol pred tebou. {v}14{/v}Ustanovím ho v_svojom dome a v_svojom kráľovstve naveky a jeho trón bude upevnený navždy.“

{v}15{/v}Nátan povedal všetky tieto slová a celé videnie Dávidovi.

RESPONZÓRIUM

{r}1 Krn 17,7-8a.11b.12b{/r}; {r}Ž 89,5{/r}

Ja som ťa vzal z_pastvín od oviec, aby si bol vodcom môjho ľudu, Izraela, a bol som s_tebou všade, kade si chodil. {*} Ja upevním tvoje kráľovstvo naveky.

Naveky zaistím tvoj rod a postavím tvoj trón, čo pretrvá všetky pokolenia. {*} Ja upevním tvoje kráľovstvo naveky.

Z_komentára k_prorokovi Micheášovi svätého biskupa Cyrila Alexandrijského

(C. 7,72)

Tí, čo su z_viery, dostávajú požehnanie ako Abrahám, ktorý uveril

Kristovo tajomstvo nás skutočne napĺňa úžasom a veľkosť jeho dobroty voči nám prevyšuje všetky schopnosti obdivu. Preto blahoslavený Habakuk, ohromený spôsobom vtelenia, zvolá jasnými slovami: „Pane, počul som o_tebe rozprávať a zmocnil sa ma úžas pred tvojím dielom.“{n}{r}Hab 3,2{/r}{/n} Veď Jednorodený, rovný svojou prirodzenosťou Bohu Otcovi, sa z_bohatého, akým bol ako Boh, stal chudobným pre nás, aby sme sa my jeho chudobou obohatili{n}porov. {r}2Kor 8,9{/r}{/n}. A to preto, aby zachránil, čo bolo stratené, aby posilnil, čo bolo slabé, aby obviazal rany, aby vrátil život tomu, čo bolo mŕtve, a nevinnosť tomu, čo bolo zašpinené; aby pozdvihol k_adoptívnemu synovstvu tých, ktorí boli svojou prirodzenosťou služobníkmi. Preto mu od všetkých patrí chvála: „Kto je ako ty, Bože? Taký dobrý, že zabudol na urážky, odpustil hriechy zvyšku svojho ľudu, Izraelitom, ktorí uverili“{n}porov. {r}Mich 7,18{/r}{/n}; množstvo ostatných však bolo úplne stratené, lebo odmietli uveriť.

Svoj hnev však nebude prechovávať ako večné svedectvo. V_Adamovi sme boli zavrhnutí, ale v_Kristovi sme boli opäť prijatí. V_prvom išlo o_prekliatie, v_druhom však o_požehnanie. Lebo ako pádom jedného zahynulo množstvo ľudí, tak spravodlivosťou jedného budú mnohí žiť{n}porov. {r}Rim 5,15{/r}{/n}.

Zriekol sa hnevu, lebo chce milosrdenstvo. V_čase obrátenia, teda v_čase Vtelenia, keď Kristus prijal ľudskú prirodzenosť, hodil hriechy všetkých do morských hlbín. A pretože sľúbil svätým otcom Abrahámovi a Jakubovi, že rozmnoží ich potomstvo ako hviezdy na nebi, dá im to, čo sľúbil. Budú sa nazývať otcami mnohých národov, to znamená nielen potomkov Izraela, ale aj tých, ktorí sa nazývajú deťmi prisľúbenia. Všetci, či pochádzajú z_viery_– teda obrátenci z_pohanstva_–, alebo z_obriezky, tvoria jednu duchovnú jednotu.

Veď je napísané: „Nie všetci potomkovia Izraela sú Izrael..., ale za potomstvo sa považujú iba deti prisľúbenia.“{n}{r}Rim 9,6.8{/r}{/n} Všetci, čo sú z_viery, dostávajú požehnanie ako Abrahám, ktorý uveril. A pod požehnaním možno rozumieť milosť v_Kristovi, skrze ktorého a v_ktorom nech je sláva Bohu Otcovi s_Duchom Svätým na veky vekov. Amen.

RESPONZÓRIUM

{r}Gal 3,8-9{/r}; {r}Gn 17,4{/r}

Písmo predvídalo, že Boh z_viery ospravedlní pohanov, preto predpovedalo Abrahámovi: V_tebe budú požehnané všetky národy. {*} Preto tí, čo sú z_viery, sú žehnaní s_veriacim Abrahámom.

Boh povedal Abrahámovi: Hľa, moja zmluva s_tebou, budeš otcom mnohých národov. {*} Preto tí, čo sú z_viery, sú žehnaní s_veriacim Abrahámom.

UTOROK PO TRETEJ ADVENTNEJ NEDELI

Z_komentára k_prorokovi Malachiášovi svätého biskupa Cyrila Alexandrijského

(C. 3,32)

Príde Pán a jeho učenie prevýši Zákon

„Hľa, ja posielam svojho anjela, aby mi pripravil cestu.“{n}{r}Mal 3,1{/r}{/n} Tieto prorocké slová boli veľmi vhodne priradené ku Kristovmu tajomstvu. Boh Otec ho pre nás urobil Emanuelom: spravodlivosťou, posvätením a vykúpením{n}porov. {r}1Kor 1,30{/r}{/n}, očistením od každej poškvrny, oslobodením od hriechu, víťazstvom nad zlom, cestou k_svätejšiemu a dôstojnejšiemu spôsobu života a bránou večného života. Skrze neho sa všetko vyrovnalo, moc diabla bola zvrhnutá, spravodlivosť obnovená.

„Hľa, ja posielam svojho anjela, aby mi pripravil cestu.“ Tieto slová akoby predpovedali Krstiteľa. V_skutočnosti sám Kristus povedal: „Lebo to o_ňom je napísané: Hľa, ja posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on pripraví cestu pred tebou.“{n}{r}Mt 11,10{/r}{/n} Potvrdzuje to aj Ján, keď hovorí tým, ktorí k_nemu prichádzajú, aby prijali krst obrátenia: „Ja vás krstím vodou, ale po mne prichádza ten, ktorému nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi: on vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom“{n}porov. {r}Mk 1,7{/r}; {r}Mt 3,11{/r}{/n}.

„Hneď potom príde do svojho chrámu Pán, ktorého hľadáte, a anjel zmluvy, po ktorom túžite.“{n}{r}Mal 3,1{/r}{/n} Vidíš, ako znenazdania prišiel Kristus po svojom predchodcovi: skrýval sa pred všetkými Židmi a zjavil sa medzi nimi zaraz a nečakane. Ján sa tu nazýva anjelom, čo neznamená, že je anjelom svojou prirodzenosťou, pretože bol mužom narodeným zo ženy ako my, ale preto, že mu bolo zverené poslanie hlásať a zvestovať Krista. Toto slovo sa používa na označenie jeho úradu, nie na to, aby sa mu pripisovala anjelská prirodzenosť.

Hovorí sa, že Pán vošiel do svojho chrámu, lebo „Slovo sa telom stalo“{n}{r}Jn 1,14{/r}{/n} a prebývalo v_ňom ako v_chráme, ktorý prijal z_čistého tela svätej Panny; alebo tiež preto, že bol dokonalým človekom, bezprostredne utvoreným, telom i_dušou, božskou Prozreteľnosťou. Alebo sa jednoducho myslí na Jeruzalem, ktorý je chrámom, svätým mestom zasväteným Bohu, alebo na Cirkev, ktorej je Jeruzalem predobrazom.

Kristus zjavil svoj príchod a svoju prítomnosť mnohými obdivuhodnými skutkami: „Hlásal evanjelium o_kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu medzi ľudom,“ ako je napísané{n}{r}Mt 4,23{/r}{/n}. Preto príde Pán, ktorého hľadáte, a vo svojej malodušnosti hovoríte: Kde je Boh spravodlivosti? On príde a bude učiť veci, ktoré prevyšujú zákon, symboly a predobrazy. Bude to anjel zmluvy, ktorý bol kedysi predpovedaný hlasom Boha Otca. V_jednom úryvku zo svätých kníh sa hovorí Mojžišovi: „Vzbudím im proroka spomedzi ich bratov, ako si ty, svoje slová vložím do jeho úst a bude im hovoriť všetko, čo mu prikážem.“{n}{r}Dt 18,18{/r}{/n} To, že anjel novej zmluvy je Kristus, potvrdzuje Izaiáš, keď o_ňom hovorí: „Lebo každá hrmotná obuv a každý šat zmáčaný v_krvi bude spálený, bude ohňu pokrmom. Lebo chlapček sa nám narodil, daný nám je syn, na jeho pleci bude kniežatstvo a bude nazvaný: zázračný Radca.“{n}{r}Iz 9,4-5{/r}{/n} Určite Radca Boha Otca.

RESPONZÓRIUM

{r}Iz 2,3{/r}; {r}Ž 50,2{/r}

Pán nás poučí o_svojich cestách a budeme kráčať jeho chodníkmi. {*} Lebo zo Siona vyjde náuka a Pánovo slovo z_Jeruzalema.

Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh. {*} Lebo zo Siona vyjde náuka a Pánovo slovo z_Jeruzalema.

STREDA PO TRETEJ ADVENTNEJ NEDELI

Z_Knihy proroka Micheáša

{r:Mich}4, 14 – 5, 8{/r}

Mesiáš bude pokoj

Toto hovorí Pán:

{v}4,14{/v}„Teraz si narob zárezy, dcéra ujarmená!

Obsadili nás.

Palicou bijú

sudcu Izraela po tvári.

{v}5,1{/v}Ale ty, Betlehem Efratský,

najmenší medzi judejskými mestami,

z_teba vzíde

zvrchovaný vládca Izraela.

Pôvod jeho je odpradávna,

od večnosti.

{v}2{/v}Preto ich vydá

až do času, kým rodička neporodí.

Až potom sa zvyšok jeho bratov

vráti k_synom Izraela.

{v}3{/v}On vystúpi a bude ich pastierom silou Pána,

velebou mena Pána, svojho Boha.

A budú žiť v_istote, lebo teraz bude veľký

až po končiny zeme.

{v}4{/v}On bude pokoj.

Keď príde Asýr do našej krajiny

a bude šliapať po našich príbytkoch,

postavíme proti nemu sedem pastierov

a osem kniežat z_ľudu.

{v}5{/v}Oni budú pásť asýrsku krajinu mečom

a Nimródovu krajinu kopijami.

I_oslobodí nás od Asýra,

keď príde do našej krajiny

a keď bude šliapať po našom území.

{v}6{/v}A Jakubov zvyšok bude

uprostred mnohých národov

ako rosa od Pána

a ako dážď na rastlinu,

ktorá nečaká na človeka

a nespolieha sa na synov človeka.

{v}7{/v}A Jakubov zvyšok bude medzi národmi,

uprostred mnohých národov,

ako lev medzi lesnými zvieratami

a ako levíča v_stádach oviec;

keď ono prejde, zašliapne a uchváti,

niet toho, kto by vytrhol.

{v}8{/v}Tvoja ruka bude vyvýšená nad tvojich nepriateľov

a všetci tvoji nepriatelia zahynú.“

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Mich 5, 1. 3. 4{/r}; {r}Zach 9, 10bc{/r}

Betlehem, mesto najvyššieho Boha, z_teba vzíde zvrchovaný vládca Izraela. Pôvod jeho je odpradávna, od večnosti a bude veľký uprostred celej zeme. {*} A na našej zemi bude pokoj.

Zvestuje pokoj národom a jeho moc bude siahať od mora až k_moru. {*} A na našej zemi bude pokoj.

Z_traktátov svätého biskupa Hilára O_žalmoch

(Ps 60,5-6: CSEL 22)

Keď odovzdá kráľovstvo Otcovi, Kristus bude vládnuť spolu s_vyvolenými

„Dal si mi dedičstvo tých, čo si ctia tvoje meno. Kráľovi pridaj k_jeho dňom ďalšie a jeho roky nech trvajú z_pokolenia na pokolenie. Pred Božou tvárou nech tróni večne.“{n}{r}Ž 61,6-8{/r}{/n}

Kto je svätý, bude mať v_dedičstve život, neporušiteľnosť, kráľovstvo a večné spoločenstvo s_Bohom. Toto dedičstvo nie je prisľúbené len Izraelu, ale všetkým, ktorí sa boja Božieho mena.

Kráľove dni sú večné v_mnohých ohľadoch. Buď preto, že svätí, ktorí nie sú zotročení hriechom, majú kráľovskú dôstojnosť podľa Apoštolových slov: „Začali ste kraľovať bez nás – a kiež by ste len kraľovali, aby sme s_vami kraľovali aj my!“{n}{r}1Kor 4,8{/r}{/n} Alebo podľa textu je kráľom sám prorok. Napokon ten, ktorý sedí po Otcovej pravici vo večnom kráľovstve, musí kraľovať, kým mu nepoloží pod nohy jeho nepriateľov{n}porov. {r}1Kor 15,25{/r}{/n}. Nie že by teraz nebol kráľom, ale keď odovzdá kráľovstvo Otcovi, bude vládnuť v_plnosti spolu so svojimi, ktorí sa stali spoločníkmi kráľovstva. To všetko sa mi zdá byť vysvetlením toho, ako sa ku kráľovým dňom môžu pridávať ďalšie dni, „z_pokolenia na pokolenie“, kým on bude pred Božou tvárou kraľovať večne. Vskutku, čas, v_ktorom má kraľovať, kým mu nepoloží nepriateľov pod nohy, ide z_pokolenia na pokolenie, pretože po pozemskom pokolení nasleduje pokolenie, ktoré sa duchovne zrodilo spomedzi mŕtvych. Žalm však potvrdzuje aj večnosť kráľa, ktorý kraľuje navždy pred Božou tvárou. On je totiž prvorodený spomedzi mŕtvych{n}porov. {r}Kol 1,18{/r}{/n}.

Pán však takto pripomína apoštolom toto druhé zrodenie: „Veru, hovorím vám: Pri obnovení sveta, keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, čo ste išli za mnou, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela.“{n}{r}Mt 19,28{/r}{/n} Ukazuje teda čas tohto nového stvorenia, a kým nepríde, budú sa vždy pridávať dni a roky ku dňom kráľa. Kráľ však vo večnosti zostane v_Božích očiach vo všetkých svojich vykúpených, ktorých urobil nebeskými kráľmi, svojimi spoludedičmi vo večnosti, a odovzdá ich ako kráľovstvo Otcovi{n}porov. {r}1Kor 15,24{/r}{/n}.

A keďže sa stali jeho spoludedičmi a spoluúčastníkmi, vyňatí z_nadvlády skazy a smrti a naplnení Božou plnosťou, duch proroka dodáva: „Kto z_nich bude hľadať jeho milosť a vernosť?“{n}porov. {r}Ž 61,8{/r} [Vulg.]{/n} Títo vyvolení už nebudú potrebovať milosť a vernosť, pretože Kristus ich v_sebe obnovil zo smrti do života a oni vytrvali v_nádeji na Božiu slávu. Preto, odovzdaní Kristom ako kráľovstvo Otcovi, budú prijatí ako králi, úplne dokonalí v_Kristovej milosti a vernosti, šťastní, že ich on získal späť k_životu a pripustil k_stretnutiu s_Otcom. Potom sa už od Pána nebude vyžadovať milosť a vernosť, pretože všetci budú plní Božej plnosti.

RESPONZÓRIUM

{r}Iz 30,18{/r}; {r}Hebr 9,28{/r}

Pán čaká, aby sa zľutoval nad vami, a preto sa dvíha, aby vás omilostil, veď Bohom pravdy je Pán; {*} Blažení všetci, čo dúfajú v_neho.

Zjaví na spásu tým, čo ho očakávajú. {*} Blažení všetci, čo dúfajú v_neho.

ŠTVRTOK PO TRETEJ ADVENTNEJ NEDELI

Z_Knihy proroka Micheáša

{r:Mich}7, 7-13{/r}

Božie mesto očakáva záchranu

{v}7{/v}Upieram svoj zrak na Pána,

očakávam Boha, svojho záchrancu;

môj Boh ma vyslyší.

{v}8{/v}Neteš sa zo mňa, nepriateľka moja;

padol som, ale vstanem.

Keď sedím vo tme,

Pán je mojím svetlom.

{v}9{/v}Znášam Pánov hnev,

lebo som zhrešil proti nemu,

kým sa neujme mojej veci

a neprisúdi mi právo;

on ma vyvedie na svetlo,

uvidím jeho spravodlivosť.

{v}10{/v}Moja nepriateľka to bude vidieť

a pokryje ju hanba;

tú, čo mi hovorí:

„Kde je Pán, tvoj Boh?“

Moje oči budú hľadieť na ňu;

teraz ju pošliapu

ako blato na uliciach.

{v}11{/v}Príde deň, keď zasa postavia tvoje hradby;

v_ten deň sa rozšíria tvoje hranice.

{v}12{/v}V_ten deň prídu až k_tebe

tí, čo bývajú od Asýrska až po Egypt

a od Egypta až po rieku,

od mora až k_moru

a od jedného vrchu až po druhý.

{v}13{/v}Ale krajina bude spustošená

pre jej obyvateľov

a pre ovocie ich skutkov.

RESPONZÓRIUM

{r}Mich 7,7{/r}; {r}Gn 49,18{/r}

Upieram svoj zrak na Pána. {*} Očakávam Boha, svojho záchrancu.

Na tvoju spásu ja vyčkávam, Pane! {*} Očakávam Boha, svojho záchrancu.

Z_Výkladu stodevätnásteho žalmu od svätého biskupa Ambróza

(Disc. 11,4-6)

Pre tých, ktorí hľadajú Boha, je cestou Kristus

Spravodlivý človek, ktorý sa bojí Boha, nevie túžiť po ničom inom ako po Božej spáse, Ježišovi Kristovi. Túži po ňom, po ňom prahne, zo všetkých síl k_sa nemu vine; horlivo ho objíma, s_vrúcnosťou sa mu otvára a bojí sa len jediného: možnosti, že ho stratí. Preto čím väčšia je túžba dychtivej duše zjednotiť sa so svojím Spasiteľom, tým viac ona zmiera. To, že zmiera, však zmenšuje jej krehkosť a zväčšuje jej čnosť.

Preto spravodlivý po tom, čo v_inom texte povedal: „Za tebou žízni moja duša,“ dodáva: „Moja duša sa vinie k_tebe, ujímaš sa ma svojou pravicou.“{n}{r}Ž 63,2.9{/r}{/n} Ten, kto je smädný, túži prilipnúť k_prameňu a zdá sa, že nehľadá a nechce nič iné ako vodu; uspokojuje sa len v_jej prítomnosti. Keď tvoja pravica podopiera moju dušu a odovzdáva jej svoju silu, robí ju tým, čím nebola, takže môžem povedať: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus.“{n}{r}Gal 2,20{/r}{/n}

Z_tohto príkladu sa však môžete dozvedieť aj to, že duša zmiera, pretože mocne túži: „Túži a zmiera moja duša po nádvoriach Pánových.“{n}{r}Ž 84,3{/r}{/n} Jeremiáš nás učí, ako duša túži po spáse: „V_srdci mi bol sťa horiaci oheň, zovretý v_mojich kostiach; namáhal som sa, aby som to vydržal, no nevládal som.“ (Jer 20,9{/r}{/n} A Dávid, zapálený touto túžbou: „Duša mi omdlieva túžbou za tvojou spásou a tvojim slovám veľmi dôverujem.“{n}{r}Ž 119,81{/r}{/n}

Dôveroval slovu, ktoré bolo ohlásené ako to, čo sa má čoskoro splniť. Pod tým možno chápať narodenia Božieho Slova. Možno tiež povedať, že dôveroval, lebo veril v_nebeské slovo, ktoré predpovedá príchod nášho Pána Ježiša Krista alebo ktoré ohlasuje jeho slávu. Prorok sa zamýšľal nad tým, čo čítal, a spoznal, že kým bol obmedzený v_tele a spútaný reťazami súčasného života, bol ďaleko od Božej spásy, a preto túžil, dychtil, prahol a zmieral, aby sa mohol naplno zmocniť toho, po ktorom túžil, ako sám hovorí: „Nariekam pred ním a rozprávam mu o_svojom súžení.“{n}{r}Ž 142,3{/r}{/n} Jeho duch zmiera, alebo skôr klesá, keď zapiera sám seba, aby sa zjednotil s_Kristom. Pre toho, kto túži po Bohu, je cestou Kristus. Aj my horlivo túžme po tejto večnej Božej spáse: netúžme po peniazoch, ako to robia lakomci. Nech sa naša duša pozdvihne, nech sa stratí naša osobná životná sila, aby sme priľnuli k_Božej spáse, ktorou je Kristus Pán, Ježiš. On je Spása, Pravda, Sila, Múdrosť. Kto sa zriekne seba samého, aby sa zjednotil so Silou, stráca to, čo mu prináleží, aby získal to, čo je večné.

RESPONZÓRIUM

{r}Nár 3,40-41{/r}; {r}Iz 55,6{/r}

Preskúmajme a preverme naše cesty a vráťme sa k_Pánovi. {*} Pozdvihnime srdcia na dlaniach k_Pánovi na nebesiach.

Hľadajte Pána, kým sa dá nájsť, volajte ho, kým je nablízku. {*} Pozdvihnime srdcia na dlaniach k_Pánovi na nebesiach.

PIATOK PO TRETEJ ADVENTNEJ NEDELI

Z_Knihy proroka Micheáša

{r:Mich}7,14-20{/r}

Záchrana je v_odpustení hriechov

{v}14{/v}Pas svoj ľud svojou berlou,

svoje dedičné stádo,

ktoré osamelé býva na horských stráňach,

uprostred záhrad;

nech spasú Bášan a Galaád

ako v_dňoch pradávnych.

{v}15{/v}Ukáž nám zázraky

ako v_dňoch, keď si vychádzal z_egyptskej krajiny.

{v}16{/v}Uvidia to národy a zahanbia sa

napriek všetkej svojej sile.

Položia si ruku na ústa

a ich uši budú hluché.

{v}17{/v}Prach budú lízať ako had,

ako zemské plazy.

S_chvením vyjdú zo svojich obydlí

—_k_Pánovi, nášmu Bohu_—,

budú zdesení a budú sa ťa báť.

{v}18{/v}Kto je Boh ako ty,

ktorý odpúšťaš zločiny

a prechádzaš ponad hriech

zvyškov svojho dedičstva?

Neprechováva svoj hnev naveky,

lebo sa rád zľutúva.

{v}19{/v}Vráti sa a zmiluje sa nad nami,

rozšliape naše neprávosti

a do morských hlbín zahodí

všetky naše hriechy.

{v}20{/v}Jakubovi preukážeš vernosť,

Abrahámovi milosrdenstvo,

ako si prisahal našim otcom

od pradávnych dní.

RESPONZÓRIUM

{r}Hebr 10, 37b{/r}; {r}Mich 7, 19b{/r}

Ten, ktorý má prísť, príde, nebude meškať, a už nebude strachu v_našej krajine, {*} Lebo on je náš záchranca.

Rozšliape všetky naše neprávosti a do morských hlbín zahodí všetky naše hriechy. {*} Lebo on je náš záchranca.

Z_Traktátu o_vtelení Slova svätého biskupa Atanáza

(Nn. 8-9)

Božie slovo k_nám prišlo z_jeho dobroty

Je Slovom Otca, nekonečne presahuje všetky veci: on jediný mohol všetko obnoviť; on jediný mohol všetkých vykúpiť a za všetkých sa prihovárať u_Otca.

Kvôli tomuto poslaniu prišlo Božie Slovo v_čistom duchu a slobodné od skazy hmoty na našu zem. Ani predtým však nebolo ďaleko od nej, lebo vždy bolo prítomné v_každej časti sveta, veď vo svojej jednote s_Otcom napĺňalo všetko všade. Prišlo zo svojej dobroty k_nám, veď sa nám jasne zjavilo. Slovo videlo, že ľudský rod sa rúti do záhuby, že ho kvôli skazenosti ovláda smrť. Videlo, že Božie hrozby a jeho tresty uvalené za previnenia len zväčšujú našu skazenosť a že by nemalo zmysel zrušiť zákon skôr, než sa začne dodržiavať. Nezdalo sa mu vhodné zničiť svoje vlastné stvorenie. Na druhej strane spoznalo, že zloba medzi ľuďmi čoraz viac narastá a že sa postupne dostáva až do takej miery, že ju už nebude môcť ďalej zniesť. Nakoniec, keď videlo, že všetci ľudia si zaslúžili smrť, zľutovalo sa nad ľudstvom a nad našou slabosťou a skazenosťou. Nedovolilo, aby nad nami zavládla smrť a aby stvorenie skončilo v_úplnej skaze, čím by sa dielo Otca, ktorý dal človeku bytie, stalo márnym. Vzalo si telo podobné nášmu, pretože sa neuspokojilo s_tým, že by v_tele len prebývalo, ani sa neuspokojilo s_tým, že by sa iba zviditeľnilo. Keby sa chcelo iba zviditeľniť, určite by si bolo mohlo vziať inú, vznešenejšiu podobu ako ľudskú; namiesto toho si vzalo telo ako naše, a to nie akýmkoľvek spôsobom, ale z_neporušenej a čistej Panny, nepoškvrnenej všetkým ľudským znečistením.

Keďže je mocné a je stvoriteľom všetkých vecí, vytvorilo si v_Panne chrám, svoje telo, a urobilo z_neho svoj nástroj, v_ktorom mohlo prebývať a prejavovať sa.

Slovo si teda vzalo telo podobné nášmu; a keďže všetci ľudia podliehali skaze smrti, za všetkých vydalo svoje telo na smrť a s_najvyššou dobrotou ho odovzdalo Otcovi. Takto pre tých, čo v_ňom zomierajú, zrušilo zákon odsúdenia, ktorý spočíval na všetkých ľuďoch pre ich skazenosť. Tento zákon sa zlomil na jeho tele, stratil všetku silu, a pre tých, čo mu patria, už nemá žiadnu hodnotu. Navyše, aby tých, čo upadli do zla, opäť urobilo čistými, povolalo ich späť zo smrti do života. Zničilo účinky ich smrti, ako sa v_ohni stravuje slama: a to milosťou vzkriesenia v_tom tele, ktoré samo na seba vzalo.

Slovo dobre vedelo, že skazu ľudstva možno vyliečiť len svojou smrťou, a keďže nemohlo zomrieť ako Slovo, pretože bolo nesmrteľné a bolo Synom Otca, prijalo telo, ktoré zomrieť mohlo. Zjednotené so Slovom, Pánom všetkých vecí, takéto telo stačilo svojou smrťou na uskutočnenie všeobecného vykúpenia. Pre zásluhu Slova, ktoré v_ňom prebývalo, zostalo navždy neporušené, a tak boli všetci ľudia oslobodení od porušenosti milosťou jeho vzkriesenia.

Božie Slovo tým, že vydalo svoje prijaté telo na smrť ako celopal a obetu čistú od všetkej poškvrny, vykorenilo smrť zo všetkých ľudí tým, že sa obetovalo namiesto nich. Takto najnevinnejší Boží Syn, ktorý je nad všetkým stvorením, priniesol chrám a nástroj svojho tela ako obetu za všetkých. Ako sa patrilo, svojou smrťou splatil každý dlh; a zjednotený so všetkými ľuďmi svojím telom podobným ich telu, prísľubom vzkriesenia ich urobil podľa práva a v_skutočnosti neporušiteľnými.

RESPONZÓRIUM

{r}Flp 2,6.7{/r}; {r}1Jn 4,10{/r}

Kristus, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s_Bohom. {*} Zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu.

Boh poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy. {*} Zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu.