ADVENTNÉ OBDOBIE

II. PO 16. DECEMBRI

Od prvých vešpier Prvej adventnej nedele do 16. decembra vrátane v_nedeľnom i_feriálnom ofíciu:

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

HYMNUS

Pán zvestuje svoje slovo Jakubovi.

Svoje zákony a prikázania Izraelovi.

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}45, 1-13{/r}

Kýros, záchranca Izraela

{v}1{/v}Toto hovorí Pán o_svojom pomazanom, Kýrovi:

„Vzal som ho za pravú ruku,

aby som mu podrobil národy,

zohol pred ním chrbty kráľov

a otvoril pred ním brány;

nijaká brána nezostane zavretá.

{v}2{/v}Ja pôjdem pred tebou

a znížim vrchy.

Rozdrúzgam bronzové brány

a železné závory polámem.

{v}3{/v}Dám ti ukryté poklady

a utajené bohatstvo,

aby si vedel, že ja som Pán,

ktorý ťa zavolal po mene, Boh Izraela.

{v}4{/v}Pre môjho služobníka Jakuba

a pre Izraela, môjho vyvoleného,

zavolal som ťa po mene;

vyznačil som ťa, a ty si ma nepoznal.

{v}5{/v}Ja som Pán, iného niet;

okrem mňa nieto Boha.

Opásal som ťa, aj keď si ma nepoznal,

{v}6{/v}aby všetci od východu slnka až po západ vedeli,

že okrem mňa niet iného.

Ja som Pán a nik iný,

{v}7{/v}ja tvorím svetlo a pôsobím tmu,

dávam šťastie a dopúšťam nešťastie;

ja, Pán, robím toto všetko.

{v}8{/v}Roste, nebesia, z_výsosti,

z_oblakov nech prší spravodlivosť.

Nech sa otvorí zem

a zrodí spásu;

a spolu s_ňou nech vzíde spravodlivosť;

ja, Pán, som ju stvoril.“

{v}9{/v}Beda tomu, kto sa háda so svojím tvorcom,

črep z_hlinených nádob zeme!

Vari povie hlina svojmu hrnčiarovi: „Čo robíš?“

a: „Tvoje dielo je bez rúk“?

{v}10{/v}Beda tomu, kto hovorí otcovi: „Čo to plodíš?“

a žene: „Prečo rodíš?“!

{v}11{/v}Toto hovorí Pán,

Svätý Izraela, ten, čo ho formoval:

„Vari ma chcete vypočúvať, akých budem mať synov,

a rozkazovať mi, čo mám svojimi rukami vytvoriť?

{v}12{/v}Ja som utvoril zem,

aj človeka som na nej ja stvoril;

moje ruky postavili nebesia,

ja rozkazujem všetkým ich vojom.

{v}13{/v}Ja som ho vzbudil v_spravodlivosti

a budem riadiť všetky jeho cesty.

On postaví moje mesto

a prepustí všetkých mojich zajatcov,

ale nie za peniaze ani za dary,“

hovorí Pán zástupov.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Iz 45, 8{/r}; porov. {r:Iz}16, 1{/r}

Roste, nebesia, z_výsosti a oblaky nech pršia Spravodlivého. {*} Nech sa otvorí zem a zrodí Spasiteľa.

Pane, pošli Baránka, panovníka zeme, od Skaly na púšti k_vrchu dcéry Siona. {*} Nech sa otvorí zem a zrodí Spasiteľa.

Z_Listov svätého pápeža Leva Veľkého

(Ep. 31, 2-3: PL 54, 791-793)

Tajomstvo nášho zmierenia

Zbytočne by sme hovorili, že náš Pán, syn blahoslavenej Panny Márie, je pravý a dokonalý človek, keby sme neverili, že ako človek pochádza z_rodu, o_ktorom hovorí evanjelium.

Matúš totiž hovorí: „Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho;“{n}{r}Mt 1,1{/r}{/n} a rad-radom pokračuje v_jednotlivých generáciách ľudského rodokmeňa až po Jozefa, ktorému bola Pánova matka zasnúbená.

Lukáš volí opačný postup v_pokoleniach: vracia sa k_praotcovi ľudského rodu, aby ukázal, že prvý a posledný Adam má tú istú prirodzenosť.

Lebo Boží Syn mohol na poučenie a ospravedlnenie ľudí zjaviť svoju všemohúcnosť iba v_zdanlivom tele, ako ju zjavil patriarchom a prorokom, keď s_nimi zápasil{n}porov. {r}Gn 32,23-31{/r}{/n}, keď sa s_nimi zhováral, keď neodmietol pohostinnú službu a jedol predložený pokrm{n}porov. {r}Gn 18,1-8{/r}{/n}.

No tie obrazy boli len náznakmi tohto človeka, ktorý – ako to zvestovali tajomné znamenia – si vezme pravú prirodzenosť z_koreňa predchádzajúcich praotcov.

Preto ani jeden predobraz nemohol uskutočniť tajomstvo nášho zmierenia, pripravené od večnosti, lebo Duch Svätý ešte nezostúpil na Pannu, ani moc Najvyššieho ju ešte nezatônila{n}porov. {r}Lk 1,32{/r}{/n}; ešte si Múdrosť nepostavila dom{n}porov. {r}Prís 9,1{/r}{/n} v_nepoškvrnenom lone a Slovo sa nestalo telom{n}porov. {r}Jn 1,14{/r}{/n}. Prirodzenosť Boha a prirodzenosť sluhu sa ešte nestretli v_jednej osobe a Stvoriteľ času sa nenarodil v_čase; ten, skrze ktorého bolo všetko stvorené, ešte sa nenarodil uprostred svojho stvorenia{n}porov. {r}Jn 1,3{/r}{/n}.

A keby tento nový človek, čo prišiel „v_tele podobnom hriešnemu“{n}{r}Rim 8,3{/r}{/n}, nebol vzal na seba nášho starého človeka, keby sa on, jednej podstaty s_Otcom, nebol milostivo stal jednej podstaty aj s_matkou, keby si on, jediný imúnny voči hriechu, nebol osvojil našu prirodzenosť, bolo by celé ľudské pokolenie zajaté v_diablovom jarme. Keby bolo jeho slávne víťazstvo vybojované mimo našej prirodzenosti, my by sme z_neho neboli mali nič.

Z_tejto obdivuhodnej účasti nám svitla sviatosť znovuzrodenia, lebo v_nej sa duchovne rodíme z_toho istého Ducha, z_ktorého sa počal a narodil Kristus.

Preto hovorí evanjelista o_veriacich, že „sa nenarodili ani z_krvi, ani z_vôle tela, ani z_vôle muža, ale z_Boha“{n}{r}Jn 1,13{/r}{/n}.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Iz 11, 10{/r}; {r}Lk 1, 32. 33{/r}

Koreň Jesseho zostúpi spasiť národy; pohania ho budú vyhľadávať {*} A jeho meno bude slávne.

Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida a bude kraľovať nad Jakubovým rodom naveky. {*} A jeho meno bude slávne.

Pozrite, zodvihnite hlavu.

Lebo sa blíži vaše vykúpenie.

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}46, 1-13{/r}

Pán sa stavia proti babylonským modlám

{v}1{/v}Padol Bel, zrútil sa Nabo;

ich modly naložili na zvieratá a na dobytok.

Ony nesú vaše modly, ustaté pod ťarchou.

{v}2{/v}Klátili sa a padali s_nimi;

nemohli zachrániť náklad,

aj samy pôjdu do zajatia.

{v}3{/v}Počúvajte ma, dom Jakuba

aj celý zvyšok domu Izraela,

ktorých som pestoval od lona,

nosil od matkinho života.

{v}4{/v}Až do vašej staroby ostanem ten istý,

až po šediny vás ponesiem;

ja som vás stvoril, ja vás budem niesť,

ja vás ponesiem a zachránim.

{v}5{/v}Ku komu ma prirovnáte a primeriate,

s_kým ma porovnáte, aby sme si boli podobní?

{v}6{/v}Oni sypú zlato z_mešca

a vážia striebro na váhach,

najímajú si zlatníka, aby im urobil boha.

Potom pred ním padajú a klaňajú sa mu.

{v}7{/v}Vezmú ho na plecia, odnesú ho

a postavia ho na jeho miesto;

tam stojí a nepohne sa z_miesta;

a možno i_kričať naň, on neodpovie

a nepomôže v_súžení.

{v}8{/v}Pamätajte na to a hanbite sa;

vezmite si to k_srdcu, vierolomníci.

{v}9{/v}Spomeňte si na dávne veky,

že ja som Boh,

že okrem mňa niet Boha,

ani mne rovného niet.

{v}10{/v}Od počiatku zvestujem, čo bude na konci,

a odpradávna to, čo sa ešte nestalo:

„Moje rozhodnutie sa isto splní

a urobím všetko, čo chcem.“

{v}11{/v}Zavolám z_východu dravého vtáka,

z_ďalekej krajiny muža podľa môjho zámeru;

čo som povedal, to uskutočním,

ako som sa rozhodol, tak urobím.

{v}12{/v}Počúvajte ma, vy, tvrdí srdcom,

čo ste ďaleko od spravodlivosti.

{v}13{/v}Priblížil som svoju spravodlivosť, nie je ďaleko,

a moja spása meškať nebude:

na Sione darujem spásu

a v_Izraeli svoju velebu.

RESPONZÓRIUM

{r}Iz 46, 12. 13{/r}

Počúvajte ma, vy, tvrdí srdcom, čo ste ďaleko od spravodlivosti. {*} Na Sione darujem spásu a v_Izraeli svoju velebu.

Priblížil som svoju spravodlivosť, nie je ďaleko, a moja spása meškať nebude. {*} Na Sione darujem spásu a v_Izraeli svoju velebu.

Z_Listu Diognetovi

(Cap. 8, 5 – 9, 6: Funk 1, 325-327)

Boh zjavil svoju lásku skrze Syna

Nik z_ľudí Boha nevidel{n}porov. {r}Jn 1,18{/r}{/n}, ani ho nik nevyjavil, on sám sa ukázal. Zjavil sa prostredníctvom viery, pretože len ona má výsadu vidieť Boha. Lebo Boh, Pán a Stvoriteľ všetkého, ktorý všetko urobil a usporiadal podľa svojej vôle, nielenže človeka miloval{n}porov. {r}Tít 3,4{/r}{/n}, ale bol s_ním aj trpezlivý. Vždy taký bol, taký je a taký aj bude: láskavý, dobrý, bez hnevu a verný; on jediný je dobrý{n}porov. {r}Mt 19,17{/r}{/n}. A keď sa rozhodol pre niečo veľké a nevýslovné, zdôveril sa s_tým iba Synovi.

Dokiaľ svoj múdry zámer chránil a držal v_tajnosti, zdalo sa, že si nás neváži a nestará sa o_nás. No keď skrze svojho milovaného Syna zjavil a sprístupnil, čo bolo pripravené od počiatku, naraz nám poskytol všetko: možnosť užívať jeho dobrodenia, vidieť ich i_chápať. Kto z_nás by sa bol kedy odvážil niečo podobné čakať?

Keď teda všetko sám v_sebe so svojím Synom rozvrhol, nechal nás až do spomenutého času zmietať sa podľa našej ľubovôle v_nezriadených pudoch, lebo nás vášne a žiadostivosť odklonili od správnej cesty{n}porov. {r}Lk 8,14{/r}; {r}Mk 4,19{/r}; {r}Tít 3,3{/r}{/n}. No nie preto, že by on mal radosť z_našich hriechov, on ich len trpel, ani preto, že by bol schvaľoval onen čas neprávosti, lež preto, že pripravoval terajší čas spravodlivosti. V_tom čase sme sa mali presvedčiť, že si vlastnými skutkami nezaslúžime život, a ak ho teraz máme, tak len z_Božej dobroty. Mali sme presvedčivo skúsiť, že vlastnými silami sa nemôžeme dostať do Božieho kráľovstva, že takúto schopnosť nám dáva len Božia moc.

A keď sa dovŕšila miera našej neprávosti, keď bolo celkom jasné, že nám ako odplata hrozí trest a smrť, keď nadišiel čas, ktorý určil Boh na prejavenie svojej dobroty a moci (aký ohromujúci je Boží vzťah k_človeku a Božia láska!), neodvrátil sa od nás s_odporom, nezavrhol nás, ani sa nepomstil, ale sa nás trpezlivo ujal, sám vzal milosrdne na seba naše hriechy a svojho vlastného Syna dal za nás ako výkupnú cenu{n}porov. {r}Rim 8,32{/r}; {r}Jn 3,16{/r}{/n}: svätého za hriešnikov, nevinného za zločincov, spravodlivého za nespravodlivých{n}porov. {r}1Pt 3,18{/r}{/n}, neporušiteľného za porušiteľných, nesmrteľného za smrteľných. Lebo čo iné ako jeho spravodlivosť mohlo zakryť naše hriechy? Kto iný okrem Božieho Syna mohol ospravedlniť nás ničomných a bezbožných?

Aká to vzácna výmena, aký nevyspytateľný zámer, aké nečakané dobrodenie! Neprávosť mnohých bola zakrytá v_jedinom spravodlivom a spravodlivosť jedného ospravedlňuje mnohých nespravodlivých.

RESPONZÓRIUM

{r}Sk 4, 12{/r}; {r}Iz 9, 6{/r}

V_nikom inom niet spásy, {*} A ani niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v_ktorom by sme mali byť spasení.

Volajú ho: obdivuhodný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja. {*} A ani niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v_ktorom by sme mali byť spasení.

Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo.

A daj nám svoju spásu.

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}47, 1. 3b-15{/r}

Žalospev nad Babylonom

{v}1{/v}Zostúp a posaď sa do prachu,

panenská dcéra Babylonu;

sadni si na zem namiesto trónu,

dcéra Chaldejcov,

lebo už ťa nebudú volať

jemnou a nežnou.

{v}3b{/v}Budem sa pomstiť,

nezľutujem sa nad nikým,

{v}4{/v}hovorí náš vykupiteľ, ktorého meno je Pán zástupov,

Svätý Izraela.

{v}5{/v}Seď ticho, zalez do tmy,

dcéra Chaldejcov,

lebo už sa nebudeš volať

vládkyňou kráľovstiev.

{v}6{/v}Nahneval som sa na svoj ľud,

potupil som svoje dedičstvo

a vydal som ich do tvojej moci.

No ty si s_nimi nemala zľutovanie,

aj starca si zaťažila svojím ťažkým jarmom

{v}7{/v}a hovorila si: „Naveky budem paňou.“

Nepripustila si si to k_srdcu

a nemyslela si na svoj koniec.

{v}8{/v}A teraz počuj, rozkošnica,

čo si bývaš v_bezpečí

a vravíš si v_srdci: „Ja a okrem mňa niet nikoho;

nebudem sedieť ako vdova a bezdetnosť nepoznám.“

{v}9{/v}Príde na teba oboje,

náhle, v_jeden deň:

i_bezdetnosť, i_vdovstvo;

znenazdania ťa zasiahnu

napriek množstvu tvojich čarov

a napriek sile tvojich zaklínaní.

{v}10{/v}Cítila si sa v_svojej zlobe bezpečná

a hovorila si: „Nik ma nevidí.“

Tvoja múdrosť a tvoja vedomosť

ťa podviedli.

V_srdci si si vravela:

„Ja a okrem mňa niet nikoho.“

{v}11{/v}Príde na teba nešťastie

a nebudeš ho vedieť odvrátiť;

prikvačí ťa pohroma,

ktorú nebudeš môcť zažehnať;

náhle na teba príde bieda,

ani sa nenazdáš.

{v}12{/v}No postav sa so svojimi čarami

a so silou svojich zaklínaní,

ktorými si sa zaoberala od svojej mladosti:

možno ti pomôžu, hádam naženieš strach.

{v}13{/v}Unavila ťa kopa tvojich plánov;

nech prídu a nech ťa zachránia tí,

čo skúmajú nebesia a pozorujú hviezdy,

a nech ti na začiatku každého mesiaca oznámia,

čo má prísť na teba.

{v}14{/v}Hľa, sú ako slama,

spáli ich oheň.

Nevyslobodia sa

z_moci plameňa.

A nebude to žeravé uhlie, ktoré hreje,

ani ohnisko, ku ktorému sa dá sadnúť.

{v}15{/v}Tak pochodíš so svojimi čarodejníkmi,

ktorých si si zháňala

od svojej mladosti;

každý sa odtacká svojou cestou,

nebude toho, kto by ťa zachránil.

RESPONZÓRIUM

{r}Iz 49, 13; 47, 4{/r}

Plesaj, nebo, a jasaj, zem, plesaním znejte, vrchy, {*} Lebo Pán sa zľutúva nad svojimi biednymi.

Meno nášho vykupiteľa je Pán zástupov, Svätý Izraela. {*} Lebo Pán sa zľutúva nad svojimi biednymi.

Z_traktátu svätého biskupa Ireneja Proti bludom

(Lib. 3, 20, 2-3: SCh 34, 342-344)

Poriadok vykupujúceho Vtelenia

Boh je slávou človeka, človek predmetom Božieho pôsobenia, všetkej jeho múdrosti a moci. Ako sa lekár osvedčuje na chorých, tak sa Boh prejavuje na ľuďoch. Preto aj Pavol píše: „Boh totiž všetkých uzavrel do nevery, aby sa nad všetkými zmiloval.“{n}{r}Rim 11,32{/r} [Vg.]{/n} Hovorí tu o_človeku, ktorý neposlúchol Boha a stratil nesmrteľnosť, no potom dosiahol milosrdenstvo a skrze Božieho Syna dostal milosť Božieho synovstva.

A keď sa človek bez nadutosti a vystatovania bude pridŕžať pravej slávy, aká mu patrí vzhľadom na stvorenie a Stvoriteľa, ktorý je všemohúci Boh a všetko povoláva k_existencii, a keď ho bude milovať, poslúchať a vzdávať mu vďaky, bude povýšený a dostane od neho ešte väčšiu slávu, lebo bude podobný tomu, ktorý zaňho zomrel.

Aj on sa narodil „v_tele podobnom hriešnemu“{n}{r}Rim 8,3{/r}{/n}, aby odsúdil hriech a potom ho ako odsúdenca vytrhol z_tela. Tým vyzýva človeka, aby ho nasledoval; zaväzuje ho „napodobňovať“{n}porov. {r}Ef 5,1{/r}{/n} Boha a vovádza ho do Otcovho poriadku, ktorý mu umožňuje vidieť Boha{n}porov. {r}Mt 5,8{/r}{/n}, ba dáva mu poznať ho ako Otca. Božie Slovo bývalo v_človeku a stalo sa Synom človeka{n}porov. {r}Jn 3,13{/r}{/n}, aby človeka naučilo prijímať Boha a z_Otcovho láskavého rozhodnutia naučilo Boha bývať v_človeku.

Preto nám „sám Pán dal znamenie“ spásy, „Emanuela, ktorý sa narodil z_Panny“{n}porov. {r}Iz 7,14{/r}{/n}. On bol „ten Pán, ktorý spasil ľudí“, lebo sami sa nemohli zachrániť. Preto aj Pavol hovorí o_ľudskej slabosti: „Viem, že v_mojom tele nesídli dobro.“{n}{r}Rim 7,18{/r}{/n} Tým naznačuje, že dobrodenie našej spásy nepochádza od nás, ale od Boha. A ďalej hovorí: „Ja som nešťastný človek; kto ma vyslobodí z_tohto tela smrti?“{n}{r}Rim 7,24{/r}{/n} A hneď uvádza vysloboditeľa: milosť Ježiša Krista, nášho Pána{n}porov. {r}Rim 7,25{/r}{/n}.

To isté hovorí aj Izaiáš: „Posilňujte ruky zoslabnuté, upevňujte chvejúce sa kolená. Povedzte malomyseľným: Vzchopte sa, nebojte sa! Hľa, náš Boh! Príde odveta, odplata Boha. On sám príde a spasí nás.“{n}{r}Iz 35,3-4{/r}{/n} To znamená, že sa nemôžeme spasiť sami, ale len s_Božou pomocou.

RESPONZÓRIUM

{r}Jer 31, 10; 4, 5{/r}

Čujte, národy, Pánovo slovo a zvestujte ho do končín zeme. {*} Povedzte na ostrovoch v_diaľavách: Už príde náš Spasiteľ.

Zvestujte a hlásajte, hovorte a volajte. {*} Povedzte na ostrovoch v_diaľavách: Už príde náš Spasiteľ.

Hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi.

Vyrovnajte chodníky nášmu Bohu.

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}48, 1-11{/r}

Boh bude jediným Pánom budúceho veku

{v}1{/v}Počúvajte, dom Jakuba,

vy, čo sa voláte menom Izraela

a čo ste vyšli z_Júdových útrob,

vy, čo prisaháte na meno Pána

a vzývate Boha Izraela,

ale nie úprimne ani spravodlivo.

{v}2{/v}Menujú sa podľa svätého mesta

a spoliehajú sa na Boha Izraela,

ktorého meno je Pán zástupov.

{v}3{/v}Minulé veci som vopred ohlásil,

vyšli z_mojich úst

a mohli ich počuť.

Zrazu som začal konať a splnili sa.

{v}4{/v}Lebo ja som vedel, že si tvrdohlavý,

že tvoja šija je železná šľacha

a tvoje čelo z_bronzu.

{v}5{/v}Povedal som ti vopred,

oznámil prv, ako sa stalo,

aby si azda nevravel: „Toto urobila moja modla,

moja socha a môj obraz to nariadili.“

{v}6{/v}Teraz sa pozri na všetko, čo si počul;

ale budete to vy hlásať?

Odteraz ti budem vravieť nové veci,

tajomstvá, o_ktorých si nevedel.

{v}7{/v}Teraz boli stvorené, a nie dávno,

a pred ich dňom si o_nich nepočul,

aby si azda nehovoril: „Ja som o_nich vedel.“

{v}8{/v}Ani si nepočul, ani si nevedel,

ani si vtedy nemal otvorený sluch.

Lebo ja viem, že si veľmi vierolomný.

Od matkinho lona sa voláš buričom.

{v}9{/v}Pre svoje meno zadržím svoj hnev

a na svoju chválu budem sa mierniť voči tebe

a nezahubím ťa.

{v}10{/v}Pretavil som ťa, no nie ako striebro,

v_peci chudoby som ťa vyskúšal.

{v}11{/v}Kvôli sebe, kvôli sebe to robím,

aby som nebol potupený;

svoju slávu inému nedám.

RESPONZÓRIUM

{r}Iz 48, 10. 11; 54, 8{/r}

V_peci chudoby som ťa vyskúšal. Kvôli sebe, kvôli sebe to robím, aby som nebol potupený; {*} Svoju slávu inému nedám.

V_návale hnevu skryl som nakrátko svoju tvár pred tebou, no večným milosrdenstvom som sa nad tebou zmiloval. {*} Svoju slávu inému nedám.

Z_homílií svätého opáta Bernarda v_Chválach Panny a Matky

(Hom. 4, 8-9: Opera omnia, Edit Cisterc. 4 [1966], 53-54)

Celý svet čaká na Máriinu odpoveď

Počula si, Panna, počneš a porodíš; počula si, že nie z_muža, ale z_Ducha Svätého. Anjel čaká na odpoveď, lebo sa musí vrátiť k_Bohu, ktorý ho poslal. Aj my, Pani, čakáme na slovo zľutovania. My, na ktorých bolestne dolieha výrok odsúdenia.

Hľa, ponúka sa ti cena nášho vykúpenia; len čo dáš súhlas, budeme oslobodení. Všetkých nás stvorilo večné Božie Slovo, a hľa, umierame; tvoja krátka odpoveď nás obnoví a vrátime sa k_životu.

Prosí ťa o_ňu, láskavá Panna, poľutovaniahodný Adam, vyhnaný so svojím úbohým potomstvom z_raja; prosí ťa o_ňu Abrahám i_Dávid. Vrúcne po nej túžia všetci ostatní svätí otcovia, tvoji otcovia, lebo aj oni bývajú v_kraji tône smrti; čaká na ňu celý svet, kľačiac pri tvojich nohách.

A nie neprávom; veď od tvojho slova závisí potešenie chudákov, vykúpenie väzňov, oslobodenie odsúdencov a napokon spása všetkých Adamových detí, čiže celého tvojho rodu.

Panna, neotáľaj s_odpoveďou. Odpovedz rýchlo anjelovi, ba skrze anjela samému Pánovi. Povedz slovo a prijmi Slovo: povedz svoje slovo a počni Božie Slovo, vyslov pominuteľné slovo a objím večné Slovo.

Prečo čakáš? Čo sa bojíš? Uver, vyznaj a počni. Pridaj k_poníženosti odvahu a k_hanblivosti dôveru. Teraz sa nijako nehodí, aby panenská skromnosť zabudla na múdrosť. V_tejto jedinej veci sa neboj, múdra Panna, riskovať; lebo hoci sa hanblivosť milo prejavuje v_mlčaní, teraz je potrebnejšie oddané slovo.

Blahoslavená Panna, otvor srdce viere, pery vyznaniu a lono Stvoriteľovi. Hľa, ten, ktorého očakávajú všetky národy, klope vonku na dvere. Ak budeš váhať, on odíde a ty znova začneš s_bolesťou hľadať toho, ktorého tvoja duša miluje. Vstaň, bež a otvor! Vstaň s_vierou, bež s_oddanosťou, otvor vyznaním! Povedz: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“{n}{r}Lk 1,38{/r}{/n}

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Lk 1, 31. 42{/r}

Panna Mária, prijmi zvesť, ktorú ti poslal Pán skrze anjela: počneš a porodíš Boha a zároveň človeka. {*} A budeš požehnaná medzi všetkými ženami.

Porodíš syna, ale tvoje panenstvo tým neutrpí; počneš dieťa, no pritom ostaneš navždy neporušenou matkou. {*} A budeš požehnaná medzi všetkými ženami.

Pane, Bože náš, obnov nás.

Rozjasni svoju tvár a budeme spasení.

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}48, 12-21; 49, 9b-13{/r}

Nový Exodus

Toto hovorí Pán:

{v}48,12{/v}„Počúvaj ma, Jakub,

Izrael, ktorého som si ja povolal;

ja, ja prvý a posledný.

{v}13{/v}Moja ruka založila zem,

moja pravica rozpäla nebesia;

ja ich volám a razom tu stoja.

{v}14{/v}Vy všetci sa zhromaždite a počujte:

Kto z_nich oznámil tieto veci?

Ten, ktorého Pán miluje,

uplatní jeho vôľu v_Babylone

a jeho moc na Chaldejcoch.

{v}15{/v}Ja, ja som to povedal a povolal som ho.

Priviedol som ho a jeho cesta bola úspešná.

{v}16{/v}Pristúpte ku mne a počujte toto:

Od počiatku som nikdy nehovoril potajomky.

Od toho času, ako sa to deje, som tam;

a teraz ma Pán, Boh, poslal so svojím duchom.“

{v}17{/v}Toto hovorí Pán, tvoj vykupiteľ, Svätý Izraela:

„Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa učí, čo ti osoží,

a vedie ťa po ceste, ktorou máš ísť.

{v}18{/v}Keby si si bol všímal moje príkazy,

tvoj pokoj by bol ako rieka

a tvoja spravodlivosť ako morské vlny;

{v}19{/v}ako piesku by bolo tvojich potomkov

a ratolestí tvojho lona ako zrniek piesku.

Nezaniklo by, ani by nebolo vyhladené

jeho meno spred mojej tváre.

{v}20{/v}Vyjdite z_Babylonu, utečte od Chaldejcov,

jasavým hlasom zvestujte;

oznamujte to,

až do končín zeme to rozneste,

hovorte: ‚Pán vykúpil svojho služobníka Jakuba.‘

{v}21{/v}Neboli smädní, keď ich viedol po púšti;

vyviedol im vodu zo skaly;

roztrhol skalu a vytryskla voda.

{v}49,9b{/v}„Budú sa pásť popri cestách,

ich pastva bude na všetkých holých pahorkoch.

{v}10{/v}Nebudú lačnieť ani žízniť

a nezraní ich úpal ani slnce;

lebo ich bude viesť ten, čo sa zľutoval nad nimi,

a k_prameňom vôd ich privedie.

{v}11{/v}Zo všetkých svojich vrchov cesty porobím

a moje chodníky sa vyvýšia.

{v}12{/v}Hľa, títo prídu zďaleka,

tí, hľa, od severu a od mora

a tamtí z_krajiny Sinim.“

{v}13{/v}Plesaj, nebo, a jasaj, zem,

plesaním znejte, vrchy,

lebo Pán utešuje svoj ľud

a nad svojimi biednymi sa zľutúva.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Iz 49, 13{/r}; {r}Ž 72, 7{/r}

Plesaj, nebo, a jasaj, zem, plesaním znejte, vrchy; lebo náš Pán príde {*} A zľutuje sa nad svojimi biednymi.

V_jeho dňoch bude prekvitať spravodlivosť a plnosť pokoja. {*} A zľutuje sa nad svojimi biednymi.

Z_Výkladu Lukášovho evanjelia od svätého biskupa Ambróza

(Lib. 2, 19. 22-23. 26-27: CCL 14, 39-42)

Návšteva blahoslavenej Panny Márie

Keď anjel zvestoval Panne Márii tajomnú udalosť, doložil svoju vierohodnosť príkladom, že stará a neplodná žena počala dieťa, a takto chcel Máriu uistiť, že Boh môže všetko, čo chce.

Len čo to Mária počula, ponáhľala sa do hornatého kraja. Nie že by neverila tomuto výroku, nedôverovala poslovi alebo pochybovala o_jeho príklade, ale preto, že ju prisľúbenie napĺňalo šťastím, že cítila potrebu slúžiť, že ju poháňala radosť.

A kam sa mala ponáhľať ona, naplnená Bohom, ak nie k_výšinám? Milosť Svätého Ducha nepozná pomalosť ani únavu. A Máriin príchod i_dobrodenie Pánovej prítomnosti pôsobí okamžite: „Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v_jej lone sa zachvelo a naplnil ju Duch Svätý.“{n}{r}Lk 1,41{/r}{/n}

Teraz si všimni každé slovo zvlášť i_jeho osobitý význam. Alžbeta prvá počula hlas, ale Ján prvý pocítil milosť; ona počula podľa prirodzeného poriadku, on sa radostne zachvel pre veľké tajomstvo; ona vníma Máriin príchod, on Pánov; žena príchod ženy, dieťa príchod dieťaťa; ženy o_milosti rozprávajú a v_deťoch pôsobí; prostredníctvom matiek sa začínajú veľké tajomstvá lásky a obe matky dvojnásobne zázračne prorokujú pod vplyvom ducha detí.

Dieťa sa zachvelo a matku naplnil Duch Svätý. Teda matku nenaplnil skôr ako syna. Ale keď naplnil syna, naplnil aj matku. Ján sa chvel jasotom, aj Máriin duch jasal. Keď sa Ján zachvel, Alžbetu naplnil Duch Svätý, ale o_Márii vieme, že jej duch jasal, no nie preto, že by ju bol naplnil Duch, veď Nepochopiteľný už pôsobil v_matke nepochopiteľne. Alžbetu naplnil Duch Svätý až po počatí, Máriu pred počatím. „Blahoslavená si, lebo si uverila,“{n}{r}Lk 1,45{/r}{/n} hovorí.

Ale aj vy ste blahoslavení, vy, čo ste počuli a uverili, lebo každý, kto uverí, počne a porodí Božie Slovo a pochopí jeho účinky.

Kiež by v_každom človeku bola Máriina duša, aby velebil Pána; kiež by v_každom bol Máriin duch, aby jasal v_Bohu! Ak má Kristus podľa tela jednu matku, podľa viery je Kristus plodom všetkých. Veď každá duša prijíma Božie Slovo, pravdaže, ak je nepoškvrnená, bez hriechu a ak si s_nepokazeným citom chráni mravnú čistotu.

Teda každá taká duša môže velebiť Pána, ako velebila Pána duša Máriina a jej duch jasal v_Bohu Spasiteľovi.

Nech je teda velebený Pán, ako ste čítali aj na inom mieste: „Velebte so mnou Pána.“{n}{r}Ž 34,4{/r}{/n} No nie preto, že by ľudský hlas mohol Pánovi niečo pridať, ale preto, že on chce byť v_nás oslávený. Veď Kristus je obrazom Boha{n}porov. {r}2Kor 4,4{/r}; {r}Kol 1,15{/r}{/n}. A človek, ak žije spravodlivo a nábožne, velebí onen Boží obraz, na ktorého podobu je stvorený. A keď ho velebí, má istým spôsobom účasť na jeho vznešenej veľkosti.

RESPONZÓRIUM

{r}Lk 1, 45-46{/r}; {r}Ž 66, 16{/r}

Blahoslavená si, lebo si uverila, že sa v_tebe splní, čo ti povedal Pán. Mária hovorila: {*} Velebí moja duša Pána.

Poďte sem a počúvajte, vyrozprávam vám, aké veľké veci mi urobil Boh. {*} Velebí moja duša Pána.

Čujte, národy, Pánovo slovo.

A ohlasujte ho po končiny zeme.

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}49, 14 – 50, 1{/r}

Obnova Siona

{v}49,14{/v}Sion povedal: „Pán ma opustil, Pán na mňa zabudol.“

{v}15{/v}Môže matka zabudnúť na svoje nemluvňa

a nezľutuje sa nad synom svojho lona?

A keby aj ona zabudla,

ja na teba nezabudnem.

{v}16{/v}Hľa, do dlaní som si ťa vryl;

tvoje hradby sú stále predo mnou.

{v}17{/v}Tvoji stavitelia sa už ponáhľajú

a tí, čo ťa rúcali a pustošili, odídu od teba.

{v}18{/v}Dvihni svoje oči a dívaj sa navôkol:

títo všetci sa zhromaždili, prišli k_tebe.

„Ako žijem,“ hovorí Pán,

„týchto všetkých si oblečieš ako ozdobu,

opášeš sa nimi ako nevesta.“

{v}19{/v}Lebo tvoje ruiny a pustiny,

tvoja vyplienená krajina

bude teraz úzka pre toľkých obyvateľov;

a tí, čo ťa žrali, budú ďaleko.

{v}20{/v}Ešte ti budú vravieť do uší

deti, ktoré si stratila:

„Mám tu málo miesta,

urob mi priestor, kde by som mohol bývať.“

{v}21{/v}A ty si povieš vo svojom srdci:

„Ktože mi tieto porodil?

Veď som bezdetná a neplodná,

vo vyhnanstve a zajatá.

A tieto kto vychoval?

Veď som bola sama a opustená;

a tieto kde boli?“

{v}22{/v}Toto hovorí Pán, Boh:

„Hľa, ja dvihnem svoju ruku k_pohanom

a nad národy vyvesím svoju zástavu;

oni prinesú tvojich synov v_náručí

a tvoje dcéry na pleciach ponesú.

{v}23{/v}Králi budú tvojimi pestúnmi

a kráľovné tvojimi dojkami;

tvárou na zem padnú pred tebou

a lízať budú prach tvojich nôh.

Vtedy poznáš, že ja som Pán:

nebudú zahanbení tí, čo vo mňa dúfajú.“

{v}24{/v}Vari vezme niekto hrdinovi korisť?

Či možno zachrániť, čo uchvátil silák?

{v}25{/v}Lebo toto hovorí Pán:

„Veru, aj hrdinovi sa vezme zajatec

a zachráni sa aj to, čo silák odniesol.

Ja budem bojovať s_tými, čo s_tebou bojovali,

a tvojich synov ja zachránim.

{v}26{/v}Tvojich nepriateľov nakŕmim ich vlastným mäsom,

vlastnou krvou sa opijú ako sladkým vínom;

vtedy pozná každé telo, že ja som Pán, tvoj spasiteľ

a tvoj vykupiteľ, Mocný Jakubov.“

{v}50,1{/v}Toto hovorí Pán:

„Kde je rozvodná listina vašej matky,

ktorou som ju prepustil?

Alebo kto je môj veriteľ,

ktorému som vás predal?

Hľa, pre svoje hriechy ste boli predaní

a pre vaše zločiny bola prepustená vaša matka.“

RESPONZÓRIUM

{r}Iz 49, 15{/r}; porov. {r}Ž 27, 10{/r}

Môže matka zabudnúť na svoje nemluvňa a nezľutuje sa nad synom svojho lona? {*} A keby aj matka zabudla, ja na teba nezabudnem, hovorí Pán.

Opustili ma otec aj mať, ale ty, Pane, si sa ma ujal. {*} A keby aj matka zabudla, ja na teba nezabudnem, hovorí Pán.

Z_Výkladu Lukášovho evanjelia od svätého kňaza Bédu Ctihodného

(Lib. 1, 46-55: CCL 120, 37-39)

Magnifikat

„Mária hovorila: Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v_Bohu, mojom spasiteľovi.“{n}{r}Lk 1,46-47{/r}{/n}

To znamená: Pán ma vyznačil takou veľkou, takou neslýchanou úlohou, že to nielen jazyk nevie vysloviť, ale ani najhlbší cit srdca to nedokáže vystihnúť. Preto zo všetkých síl duše vzdávam vďaky a chvály a všetko, čo prežívam, cítim a myslím, vďačne vkladám do rozjímania o_veľkosti toho, ktorému niet konca; môj duch sa teší z_večného božstva Ježiša, Spasiteľa, ktorý sa počal v_čase a žije v_mojom tele.

„Lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno.“{n}{r}Lk 1,49{/r}{/n}

Tieto slová súvisia so začiatkom piesne, kde sa hovorí: „Velebí moja duša Pána.“ Veď iba človek, ktorému Pán urobil veľké veci, môže velebiť Boha dôstojnými chválospevmi a povzbudzovať k_tomu aj tých, čo majú účasť na tých istých prisľúbeniach a na tej istej spáse, slovami: „Velebte so mnou Pána a oslavujme jeho meno spoločne.“{n}{r}Ž 34,4{/r}{/n}

Lebo kto pozná Pána a odmieta ho velebiť z_celej sily a oslavovať jeho meno, „bude v_nebeskom kráľovstve najmenší“{n}porov. {r}Mt 5,19{/r}{/n}. Jeho meno je sväté. Lebo on svojou jedinečnou mocou vrcholne prevyšuje každé stvorenie a veľmi presahuje všetko, čo vytvoril.

„Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo.“{n}{r}Lk 1,54{/r}{/n}

Pekne nazýva Izraela poslušným a pokorným Pánovým služobníkom, ktorého sa Pán ujal a spasil ho, ako hovorí Ozeáš: „Keď bol Izrael mladý, obľúbil som si ho.“{n}porov. {r}Oz 11,1{/r}{/n}

Lebo kto sa nechce pokoriť, nemôže byť spasený, ani nemôže hovoriť s_prorokom: „Hľa, mne Boh pomáha a môj život udržiava Pán.“{n}{r}Ž 54,6{/r}{/n} Len „kto sa poníži ako dieťa, ten je najväčší v_nebeskom kráľovstve“{n}{r}Mt 18,4{/r}{/n}.

„Ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“{n}{r}Lk 1,55{/r}{/n}

Abrahámovým potomstvom nerozumie potomstvo telesné, ale duchovné. Teda nielen tých, čo sa z_neho narodili podľa tela, ale všetkých, čo ho nasledujú vo viere, či už sú obrezaní alebo neobrezaní. Veď aj on sám uveril, keď ešte nebol obrezaný, a to sa mu počítalo za spravodlivosť{n}porov. {r}Gn 15,6{/r}; {r}Rim 4,3{/r}{/n}.

Príchod Spasiteľa je teda prisľúbený Abrahámovi a jeho potomstvu naveky, to jest synom prisľúbenia, ktorým sa hovorí: „Keď ste Kristovi, ste Abrahámovým potomstvom a podľa prisľúbenia dedičmi.“{n}{r}Gal 3,29{/r}{/n}

Má hlboký zmysel, že aj Pánovo, aj Jánovo narodenie predbiehajú matky proroctvom. Lebo ako sa hriech začal od ženy, tak sa majú aj dobrodenia začať od žien, a ako svet podvedením jednej stratil život, tak sa mu v_dvoch, ktoré opreteky spievali, život zasa navrátil.

RESPONZÓRIUM

{r}Lk 1, 48-50{/r}

Blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, {*} Lebo veľké veci mi urobil Pán, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno.

A jeho milosrdenstvo z_pokolenia na pokolenie s_tými, čo sa ho boja. {*} Lebo veľké veci mi urobil Pán, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno.

Pane, nech zostúpi na mňa tvoje zmilovanie.

Tvoja pomoc, ktorú si prisľúbil.

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}51, 1-11{/r}

Prísľub spásy Abrahámovým synom

{v}1{/v}Počúvajte ma, čo sa usilujete o_spravodlivosť,

vy, ktorí hľadáte Pána;

pozrite na skalu, z_ktorej ste vytesaní,

a do hlbokej jamy, z_ktorej ste vykopaní.

{v}2{/v}Pozrite na svojho otca Abraháma

a na Sáru, ktorá vás zrodila;

lebo len jeho som povolal,

požehnal a rozmnožil.

{v}3{/v}Tak Pán poteší aj Sion,

poteší všetky jeho rozvaliny;

jeho púšť premení na Eden

a pustinu na Pánovu záhradu.

Zjaví sa tam radosť a veselosť,

vzdávanie vďaky a piesne oslavné.

{v}4{/v}Pozrite sa na mňa, ľud môj,

počúvajte ma, národy,

lebo odo mňa vyjde zákon

a svoje právo postavím za svetlo národom.

{v}5{/v}Blízko je moja spravodlivosť,

vychádza moja spása

a moje ramená budú súdiť národy;

vo mňa budú dúfať ostrovy,

budú upierať oči na moje rameno.

{v}6{/v}Zdvihnite k_nebu svoje oči,

potom sa dolu na zem pozrite;

lebo nebesia sa rozplynú ako dym

a zem sa ako rúcho rozpadne

a jej obyvatelia podobne zahynú.

Ale moja spása bude trvať naveky

a moja spravodlivosť nepominie.

{v}7{/v}Počúvajte ma, vy, čo poznáte spravodlivosť,

ľud, čo nosí v_srdci môj zákon:

nebojte sa potupy od ľudí

a neľakajte sa ich urážok,

{v}8{/v}lebo ich zožerie červ ako šaty,

ako vlnu ich rozožerie moľ,

ale moja spravodlivosť bude trvať naveky

a moja spása z_pokolenia na pokolenie.

{v}9{/v}Zdvihni, zdvihni sa, opáš sa silou,

rameno Pánovo;

zdvihni sa ako za dávnych dní,

ako v_pokoleniach predošlých.

Vari si ty nezabilo Rahaba

a nezasadilo ranu drakovi?

{v}10{/v}Vari si ty nevysušilo more,

vodu obrovskej priepasti,

a nepremenilo hlbinu mora na cestu,

aby mohli prejsť vyslobodení?

{v}11{/v}A tí, ktorých Pán vykúpil, sa vrátia,

s_jasotom prídu na Sion.

Večná radosť ovenčí im hlavy,

zaplaví ich radosť a veselosť,

zmizne bôľ a vzdychanie.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Iz 51, 4. 5; 35, 10{/r}

Pozrite sa na mňa, ľud môj, počúvajte ma, národy. {*} Blízko je moja spravodlivosť, vychádza moja spása.

A tí, ktorých Pán vykúpil, sa vrátia, s_jasotom prídu na Sion. {*} Blízko je moja spravodlivosť, vychádza moja spása.

Z_traktátu svätého kňaza Hipolyta Proti Noetovmu bludu

(Cap. 9-12: PG 10, 815-819)

Zjavenie skrytého tajomstva

Bratia, jeden Boh je a my ho nepoznáme odnikiaľ lepšie ako zo Svätého písma. Preto máme vedieť všetko, čo Sväté písmo hlása, a máme poznať všetko, čo učí. Tak máme veriť v_Otca, ako sám chce, aby sme verili, a jeho Syna máme tak oslavovať, ako chce, aby sme oslavovali, a Ducha Svätého máme prijímať tak, ako nám ho on chce darovať. Nie podľa našej vôle ani podľa vlastného vkusu, ani nesmieme robiť násilie tomu, čo sme dostali od Boha, ale všetko treba chápať tak, ako nás on sám vo Svätom písme učí.

Keď bol Boh sám a okrem neho nebolo nič rovnako večné, rozhodol sa vytvoriť svet. A stvoril ho tak, že si pomyslel, chcel a povedal; a svet začal jestvovať: vznikol tak, ako on chcel, a urobil ho tak, ako chcel. Stačí nám teda vedieť, že Boh nemá nijakého súčasníka. Okrem neho nebolo nič; on bol jediný a všetko obsahoval. Nechýbal mu totiž rozum ani múdrosť, ani moc, ani rozvážnosť. Všetko v_ňom bolo: on bol všetkým. Kedy chcel a ako chcel, v_čase, ktorý sám určil, zjavil svoje Slovo, skrze ktoré stvoril všetko.

Kým mal toto Slovo u_seba, bolo pre stvorený svet neviditeľné; no zopakoval svoj stvoriteľský hlas a urobil ho viditeľným: zrodil Svetlo zo Svetla a daroval stvoreniu Pána i_zmysel. Toho, ktorý bol dovtedy viditeľný iba jemu, svetu však neviditeľný, urobil viditeľným, aby ho svet mohol pri jeho zjavení vidieť a mohol byť spasený.

Preto keď prišiel na svet, zjavil sa ako Boží služobník. Všetko je teda skrze neho a on sám je z_Otca.

To on dal zákon a prorokov, on im dal Svätého Ducha, a tým ich nútil hovoriť; prijali mocné Otcovo vnuknutie a hlásali jeho rozhodnutie a vôľu.

Slovo sa teda stalo viditeľným, ako hovorí svätý Ján. Súhrnne opakuje, čo povedali proroci, a dokazuje, že toto je to Slovo, skrze ktoré vzniklo všetko. Lebo hovorí: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u_Boha a to Slovo bol Boh. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič.“{n}{r}Jn 1,1.3{/r}{/n}

A ďalej hovorí: „Svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali.“{n}{r}Jn 1,10-11{/r}{/n}

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Iz 9, 6. 7{/r}; {r}Lk 1, 32{/r}; {r}Jn 1, 4{/r}

Chlapček sa nám narodí a budú ho volať Mocný Boh. {*} On bude sedieť na tróne svojho otca, Dávida, a bude vládnuť; na jeho pleciach spočíva vláda.

V_ňom bol život a život bol svetlom ľudí. {*} On bude sedieť na tróne svojho otca, Dávida, a bude vládnuť; na jeho pleciach spočíva vláda.

Pán zvestuje svoje slovo Jakubovi.

Svoje zákony a prikázania Izraelovi.

Z_Knihy proroka Izaiáša

{r:Iz}51, 17 – 52, 2. 7-10{/r}

Radostná zvesť pre Jeruzalem

{v}51,17{/v}Zdvihni, zdvihni sa, vstaň, Jeruzalem,

ktorý si pil z_Pánovej ruky čašu jeho hnevu.

Vypil si omamný pohár,

až do dna si ho vyprázdnil.

{v}18{/v}Niet nikoho, kto by ho podoprel,

zo všetkých synov, ktorých zrodil.

Niet nikoho, čo by ho chytil za ruku,

zo všetkých detí, ktoré vychoval.

{v}19{/v}Dve veci ťa postihli;

kto sa bude sužovať nad tebou?

Skaza a poníženie, hlad a meč;

ktože ťa poteší?

{v}20{/v}Tvoje deti sú zomdlené,

ležia na rohoch všetkých ulíc

ako gazela chytená do siete,

plné Pánovho rozhorčenia

a výčitiek tvojho Boha.

{v}21{/v}Preto počuj toto, chudák

a opitý, ale nie od vína.

{v}22{/v}Toto hovorí tvoj vládca,

tvoj Pán a Boh, ktorý bojuje za svoj ľud:

„Hľa, beriem z_tvojej ruky omamnú čašu,

pohár svojho hnevu;

už z_neho piť nebudeš.

{v}23{/v}A vložím ho do ruky tým, čo ťa ponižovali

a hovorili ti: ‚Zohni sa, aby sme mohli prejsť.‘

A ty si podkladal ako zem svoj chrbát,

ako cestu tým, čo prechádzali.“

{v}52,1{/v}Prebuď, prebuď sa,

Sion, opáš sa silou;

obleč si rúcho svojej slávy,

sväté mesto Jeruzalem;

už po tebe neprejde

neobrezaný a nečistý.

{v}2{/v}Otras prach zo seba, vstaň,

väzeň Jeruzalem;

rozlám okovy na svojej šiji,

zajatá dcéra Siona.

{v}7{/v}Aké krásne sú na horách

nohy posla, ktorý hlása pokoj,

posla dobrej zvesti, ktorý ohlasuje spásu,

ktorý hovorí Sionu: „Tvoj Boh kraľuje.“

{v}8{/v}Počúvaj svoje hliadky! Zvyšujú svoj hlas

a jasajú všetci,

lebo na vlastné oči vidia

návrat Pána na Sion.

{v}9{/v}Radujte sa a vedno plesajte,

rozvaliny Jeruzalema,

lebo Pán potešil svoj ľud,

vykúpil Jeruzalem.

{v}10{/v}Obnažil si Pán svoje sväté rameno

pred očami všetkých národov

a všetky končiny zeme uvidia

spásu nášho Boha.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Ex 19, 10. 11{/r}; {r}Dt 7, 15{/r}; porov. {r}Dan 9, 24{/r}

Pán hovorí: Posväťte sa, synovia Izraela; zajtra zostúpi Pán. {*} A odvráti od vás každú chorobu.

Zajtra bude zahladená neprávosť zeme a začne nad nami kraľovať Spasiteľ sveta. {*} A odvráti od vás každú chorobu.

Z_Rečí svätého biskupa Augustína

(Sermo 185: PL 38, 997-999)

Pravda vyrástla zo zeme a spravodlivosť hľadí z_neba

Preber sa, človeče: Boh sa kvôli tebe stal človekom. „Prebuď sa, ty, čo spíš, vstaň z_mŕtvych a Kristus ťa osvieti.“{n}{r}Ef 5,14{/r}{/n} Ešte raz hovorím: Kvôli tebe sa Boh stal človekom.

Bol by si býval naveky mŕtvy, keby sa on nebol narodil v_čase. Nikdy by si sa nebol oslobodil od slabostí hriešneho tela, keby si on nebol vzal telo podobné hriešnemu{n}porov. {r}Rim 8,3{/r}{/n}. Postihlo by ťa večné nešťastie, keby sa on nebol podujal na toto milosrdenstvo. Nikdy by si nebol získal nový život, keby on nebol prijal tvoju smrť. Bol by si padol, keby ti on nebol prišiel na pomoc. Bol by si zahynul, keby nebol on prišiel.

Oslavujme príchod našej spásy a nášho vykúpenia. S_radosťou prežívajme slávny deň, keď do tohto nášho krátkeho, časného dňa prišiel veľký a večný deň z_veľkého, večného dňa.

Tu „sa on stal pre nás spravodlivosťou, posvätením a vykúpením. Kto sa chváli, nech sa chváli v_Pánovi, ako je napísané v_Písme“{n}{r}1Kor 1,30-31{/r}{/n}.

„Pravda vyrástla zo zeme“{n}porov. {r}Ž 85,12{/r}a{/n}: z_Panny sa narodil Kristus, ktorý povedal: „Ja som pravda.“{n}{r}Jn 14,6{/r}{/n} „A spravodlivosť hľadí z_neba“{n}{r}Ž 85,12{/r}b{/n}: lebo človek, čo verí v_toho, ktorý sa narodil, nie je ospravedlnený sám sebou, ale Bohom.

„Pravda vyrástla zo zeme,“ lebo „Slovo sa telom stalo“{n}{r}Jn 1,14{/r}{/n}. „A spravodlivosť hľadí z_neba“, lebo „každý dobrý dar, každý dokonalý dar prichádza zhora“{n}{r}Jak 1,17{/r}{/n}.

„Pravda vyrástla zo zeme,“ telo z_Márie. „A spravodlivosť hľadí z_neba,“ lebo „človek si nemôže prisvojiť nič, ak mu to nebolo dané z_neba“{n}{r}Jn 3,27{/r}{/n}.

„Pretože sme ospravedlnení z_viery, žijeme v_pokoji s_Bohom“{n}{r}Rim 5,1{/r}a{/n}, lebo „spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú“{n}porov. {r}Ž 85,11{/r}{/n}. „Skrze nášho Pána Ježiša Krista“{n}{r}Rim 5,1{/r}b{/n}: lebo „Pravda vyrástla zo zeme“. „Skrze neho máme prístup k_tej milosti, v_ktorej zotrvávame a chválime sa nádejou na Božiu slávu.“{n}{r}Rim 5,2{/r}{/n} Nehovorí: „na svoju slávu“, ale „na Božiu slávu“, lebo „spravodlivosť“ nepochádza z_nás, ale „hľadí z_neba“. „Kto sa“ teda „chváli,“ nech sa nechváli sebou, ale „nech sa chváli v_Pánovi“.

A preto keď sa z_Panny narodil Pán, zaznel anjelský chválospev: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“{n}{r}Lk 2,14{/r}{/n}

Inak kde by sa bol na zemi vzal pokoj, keby nebola „Pravda vyrástla zo zeme“, čiže keby sa nebol Kristus narodil z_tela? „On je náš pokoj. On z_dvoch urobil jeden ľud,“{n}{r}Ef 2,14{/r}{/n} aby sme boli ľuďmi dobrej vôle, blahodarne spojení putom jednoty.

Radujme sa teda z_tejto milosti, aby naša sláva bola výrazom nášho zmýšľania, že sa nechválime sebou, ale v_Pánovi. Preto je napísané: „Moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje.“{n}porov. {r}Ž 3,4{/r}{/n} Veď či nám mohla svitnúť väčšia milosť, ako nám dal Boh, keď svojho jednorodeného Syna urobil Synom človeka a človeka zasa urobil Božím synom?

Hľadaj zásluhu, hľadaj príčinu, hľadaj nárok; a povedz: našiel si niečo iné ako milosť?

RESPONZÓRIUM

{r}Iz 11, 1. 5. 2{/r}

Z_kmeňa Jesseho vzíde ratolesť a z_jeho koreňov vyženie výhonok. {*} Spravodlivosť bude pásom jeho bedier a vernosť opaskom jeho bokov.

A spočinie na ňom duch Pánov: duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily. {*} Spravodlivosť bude pásom jeho bedier a vernosť opaskom jeho bokov.