OBDOBIE CEZ ROK

34. TÝŽDEŇ

RANNÉ CHVÁLY

Čo len poviem na obranu,

koho vzývať o_ochranu,

keď aj svätí bázňou vzplanú?

Ty, kráľ hroznej velebnosti,

spásu dávaš cez milosti,

spas ma, studňa láskavosti.

Ježiš dobrý, nezabudni,

pre mňa si šiel kríž niesť trudný,

nezatrať ma v_ten deň súdny.

Hľadal si ma, ustal v_sparne,

vykúpil na kríži zdarne;

nech to všetko nie je márne.

Spravodlivý sudca zlostí,

odpusť moje neprávosti,

prv, než v_hrob dáš moje kosti.

Vzlykám ako vinník čierny,

červeň vín sa v_tvári perlí;

Bože, prosím, súd svoj zmierni.

Bože mocný, Bože silný,

Bože svätý, trojjediný,

medzi blažených nás prijmi. Amen.

Alebo:

Quid sum miser tunc dictúrus,

quem patrónum rogatúrus,

cum vix iustus sit secúrus?

Rex treméndæ maiestátis,

qui salvándos salvas gratis,

salva me, fons pietátis.

Recordáre, Iesu pie,

quod sum causa tuæ viæ,

ne me perdas illa die.

Quærens me sedísti lassus,

redemísti crucem passus;

tantus labor non sit cassus.

Iuste iudex ultiónis,

donum fac remissiónis

ante diem ratiónis.

Ingemísco tamquam reus,

culpa rubet vultus meus;

supplicánti parce, Deus.

O_tu, Deus maiestátis,

alme candor Trinitátis,

nos coniúnge cum beátis. Amen.

VEŠPERY

Hriešnicu si zbavil zlosti,

lotra vzal si do milosti,

aj mne dal si nádejnosti.

Prosím to, čo nezaslúžim:

no daj, Bože, po čom túžim,

nech sa v_oheň nepohrúžim.

Medzi ovce nech si stanem,

od capov ma oddeľ, Pane,

daj ma k_tým na pravej strane.

Keď už pôjdu zlorečení

do plameňov odsúdení,

zavolaj ma k_vyvoleným.

Prosím vrúcne, úpenlivo,

srdce vzdychá ľútostivo:

riaď môj koniec milostivo.

Slzavý deň, v_ktorý v_strachu

hriešny človek vstane z_prachu;

a keď dostaví sa k_súdu,

milosť udeľ svojmu ľudu.

Bože mocný, Bože silný,

Bože svätý, trojjediný,

medzi blažených nás prijmi. Amen.

Alebo:

Peccatrícem qui solvísti

et latrónem exaudísti,

mihi quoque spem dedísti.

Preces meæ non sunt dignæ,

sed tu, bonus, fac benígne

ne perénni cremer igne.

Inter oves locum præsta

et ab hædis me sequéstra,

státuens in parte dextra.

Confutátis maledíctis,

flammis ácribus addíctis,

voca me cum benedíctis.

Oro supplex et acclínis,

cor contrítum quasi cinis,

gere curam mei finis.

Lacrimósa dies illa,

qua resúrget ex favílla

iudicándus homo reus:

huic ergo parce, Deus.

O_tu, Deus maiestátis,

alme candor Trinitátis,

nos coniúnge cum beátis. Amen.

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

V_ten deň hnevu, v_ten deň práva

v_prach sa zvráti sveta sláva,

Sibyla a Dávid vravia.

Aký strach nás schváti dravý,

keď sa pred očami zjaví

všetkých skutkov sudca pravý.

Hlasy trúby, plné čudu,

ponad hroby krajín budú

znieť a volať všetkých k_súdu.

Príroda, smrť v_žase stíchne,

keď sa každý mŕtvy zdvihne,

k_súdu príde, jak len stihne.

Napísaná kniha tu je,

všetky deje obsahuje,

z_nej svet ortieľ vypočuje.

Keď si sudca teda sadne,

vyjaví sa všetko riadne,

nenechá tak viny žiadne.

Bože mocný, Bože silný,

Bože svätý, trojjediný,

medzi blažených nás prijmi. Amen.

Alebo:

Dies iræ, dies illa

solvet sæclum in favílla,

teste David cum Sibýlla.

Quantus tremor est futúrus,

quando iudex est ventúrus

cuncta stricte discussúrus!

Tuba mirum spargens sonum

per sepúlcra regiónum,

coget omnes ante thronum.

Mors stupébit et natúra,

cum resúrget creatúra

iudicánti responsúra.

Liber scriptus proferétur,

in quo totum continétur

unde mundus iudicétur.

Iudex ergo cum sedébit,

quicquid latet apparébit;

nil inúltum remanébit.

O_tu, Deus maiestátis,

alme candor Trinitátis,

nos coniúnge cum beátis. Amen.

MODLITBA

Prosíme ťa, všemohúci Bože, ustavične povzbudzuj našu vôľu, aby sme horlivo spolupracovali na diele našej spásy a v_bohatej miere dosiahli dary tvojej otcovskej dobroty.

Hľa, urobil som ťa svetlom národov.

Aby moja spása siahala až do končín zeme.

Z_Knihy zjavenia svätého apoštola Jána

{r:Zjv}1, 4-6. 10. 12-18; 2, 26. 28; 3, 5b. 12. 20-21{/r}

Videnie Syna človeka v_jeho velebe

{v}1,4{/v}Milosť vám a pokoj od toho, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, aj od siedmich duchov, čo sú pred jeho trónom, {v}5{/v}a od Ježiša Krista, verného svedka, prvorodeného z_mŕtvych a vládcu nad kráľmi zeme.

Jemu, ktorý nás miluje a svojou krvou nás oslobodil od hriechov {v}6{/v}a urobil nás kráľovstvom, kňazmi Bohu a svojmu Otcovi, jemu sláva a vláda na veky vekov. Amen.

{v}10{/v}V_Pánov deň som bol vo vytržení a počul som za sebou hlas mohutný ako zvuk poľnice. {v}12{/v}Obrátil som sa, aby som pozoroval hlas, čo so mnou hovoril. A keď som sa obrátil, videl som sedem zlatých svietnikov {v}13{/v}a uprostred svietnikov kohosi, ako Syna človeka, oblečeného do dlhého rúcha a cez prsia prepásaného zlatým pásom. {v}14{/v}Jeho hlava a vlasy boli biele ako biela vlna, ako sneh, a jeho oči ako plameň ohňa. {v}15{/v}Jeho nohy boli podobné kovu rozžeravenému v_peci a jeho hlas bol ako hukot veľkých vôd. {v}16{/v}V_pravej ruke mal sedem hviezd a z_jeho úst vychádzal ostrý dvojsečný meč a jeho tvár bola sťa slnko, keď svieti v_plnej sile.

{v}17{/v}Keď som ho uvidel, padol som mu k_nohám ako mŕtvy. On položil na mňa svoju pravicu a povedal: „Neboj sa! Ja som Prvý a Posledný {v}18{/v}a Živý. Bol som mŕtvy, a hľa, žijem na veky vekov a mám kľúče od smrti a podsvetia.

{v}2,26{/v}Kto zvíťazí a až do konca zachová moje skutky, dám mu moc nad národmi, {v}28{/v}ako som ju aj ja dostal od svojho Otca, a dám mu rannú hviezdu.

{v}3,5b{/v}A jeho meno nevymažem z_knihy života, ale vyznám jeho meno pred svojím Otcom a pred jeho anjelmi.

{v}12{/v}Urobím ho stĺpom v_chráme svojho Boha a už viac nevyjde von. A napíšem naň meno svojho Boha a meno mesta svojho Boha, nového Jeruzalema, ktorý zostupuje z_neba od môjho Otca, aj svoje nové meno.

{v}20{/v}Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k_tomu vojdem a budem s_ním večerať a on so mnou. {v}21{/v}Toho, kto zvíťazí, posadím vedľa seba na mojom tróne, ako som aj ja zvíťazil a zasadol som s_mojím Otcom na jeho tróne.“

RESPONZÓRIUM

{r}Mk 13, 26-27{/r}; {r}Ž 98, 9b{/r}

Uvidia Syna človeka prichádzať na oblakoch s_veľkou mocou a slávou. On pošle anjelov {*} A zhromaždí svojich vyvolených zo štyroch strán sveta, od kraja zeme až po kraj neba.

Spravodlivo bude súdiť zemekruh a podľa práva národy. {*} A zhromaždí svojich vyvolených zo štyroch strán sveta, od kraja zeme až po kraj neba.

Z_knižky kňaza Origena O_modlitbe

(Cap. 25: PG 11, 495-499)

Príď tvoje kráľovstvo

Podľa slova nášho Pána a Spasiteľa „Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať. Ani nepovedia: Aha, tu je! alebo: Aha, tamto je! Ale Božie kráľovstvo je medzi“ nami{n}porov. {r}Lk 17,20-21{/r}{/n}, „lebo slovo je celkom blízko, je v“ našich „ústach a v“ našom „srdci“{n}porov. {r}Rim 10,8{/r}; {r}Dt 30,14{/r}{/n}. Preto ten, kto prosí, aby prišlo Božie kráľovstvo, celkom iste sa správne modlí za to Božie kráľovstvo, ktoré má v_sebe, aby vzišlo, prinášalo ovocie a dozrelo. Lebo v_každom zo svätých kraľuje Boh a každý svätec poslúcha duchovné zákony Boha, ktorý v_ňom býva ako v_usporiadanom meste. Otec je v_ňom prítomný a Kristus v_takej dokonalej duši kraľuje spolu s_Otcom podľa toho: „Prídeme k_nemu a urobíme si uňho príbytok.“{n}{r}Jn 14,23{/r}{/n}

A keď budeme vytrvalo pokračovať, Božie kráľovstvo, ktoré je v_nás, dosiahne svoj vrchol, keď sa splní to, čo hovorí Apoštol, že si Kristus podrobí všetkých nepriateľov a odovzdá „kráľovstvo Bohu a Otcovi, aby bol Boh všetko vo všetkom“{n}{r}1Kor 15,24.28{/r}{/n}. Preto sa stále modlime s_takým zápalom ducha, ktorý sa prostredníctvom Slova stane božským, a hovorme nášmu Otcovi, ktorý je na nebesiach: „Posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo.“{n}{r}Mt 6,9-10{/r}{/n}

O_Božom kráľovstve treba vedieť aj to, že ako nemá „spravodlivosť účasť na neprávosti“, ako nemá „svetlo“ nič „spoločné s_tmou“ a ako niet „zhody medzi Kristom a Beliálom“{n}porov. {r}2Kor 6,14-15{/r}{/n}, tak je Božie kráľovstvo nezlučiteľné s_kráľovstvom hriechu.

Teda ak chceme, aby v_nás kraľoval Boh, nech nijakým spôsobom „nevládne hriech v_našom smrteľnom tele“{n}porov. {r}Rim 6,12{/r}{/n}, ale umŕtvujme „svoje pozemské údy“{n}porov. {r}Kol 3,5{/r}{/n} a prinášajme ovocie Ducha{n}porov. {r}Gal 5,22{/r}{/n}, aby sa v_nás ako v_duchovnom raji prechádzal Boh a on jediný v_nás kraľoval so svojím Pomazaným a ten aby v_nás zasadol po pravici jeho duchovnej moci, ktorú túžime prijať. A nech tam sedí, kým sa všetci jeho nepriatelia, ktorí sú v_nás, nestanú „podnožkou jeho nôh“{n}porov. {r}Ž 110,1{/r}{/n} a kým nebude v_nás zrušené každé kniežatstvo, mocnosť a sila{n}porov. {r}1Kor 15,24{/r}{/n}.

Lebo toto sa môže uskutočniť v_každom z_nás, až kým nebude „ako posledný nepriateľ“ zničená „smrť“{n}porov. {r}1Kor 15,26{/r}{/n}, aby Kristus mohol aj v_nás povedať: „Smrť, kde je tvoj osteň? Peklo, kdeže je tvoje víťazstvo?“{n}porov. {r}1Kor 15,55{/r}; porov. {r}Oz 13,14{/r}{/n} Nech si teda už teraz naše „porušiteľné“ oblečie svätosť a „neporušiteľnosť a smrteľné“ nech si po zničení smrti oblečie Otcovu „nesmrteľnosť“{n}porov. {r}1Kor 15,53.54{/r}{/n}, aby v_nás kraľoval Boh a my sme už teraz požívali dobrá znovuzrodenia a zmŕtvychvstania.

RESPONZÓRIUM

{r}Zjv 11, 15b{/r}; {r}Ž 22, 28b-29a{/r}

Kráľovstvo tohto sveta sa stalo kráľovstvom nášho Pána a jeho Pomazaného {*} A bude kraľovať na veky vekov.

Jemu sa budú klaňať všetky rodiny národov, veď Pánovo je kráľovstvo. {*} A bude kraľovať na veky vekov.

Začiatok Druhého listu svätého apoštola Petra

{r:2Pt}1, 1-11{/r}

Napomenutie o_ceste spásy

{v}1{/v}Šimon Peter, služobník a apoštol Ježiša Krista, tým, čo dostali tú istú vzácnu vieru ako my v_spravodlivosti nášho Boha a Spasiteľa Ježiša Krista: {v}2{/v}Milosť vám a pokoj v_hojnosti v_poznaní Boha a Ježiša, nášho Pána.

{v}3{/v}Jeho božská moc nám darovala všetko, čo treba pre život, a nábožnosť poznaním toho, ktorý nás povolal vlastnou slávou a mocou. {v}4{/v}Tým nám daroval vzácne a veľmi veľké prisľúbenia, aby ste sa skrze ne stali účastnými na božskej prirodzenosti a unikli porušeniu, ktoré je vo svete pre žiadostivosť. {v}5{/v}A práve preto vynaložte všetko úsilie na to, aby ste k_svojej viere pripojili čnosť, k_čnosti poznanie, {v}6{/v}k_poznaniu zdržanlivosť, k_zdržanlivosti trpezlivosť, k_trpezlivosti nábožnosť, {v}7{/v}k_nábožnosti bratskú náklonnosť a k_bratskej náklonnosti lásku. {v}8{/v}Ak toto všetko máte a ak sa to rozhojňuje, nebudete nečinnými a neplodnými v_poznávaní nášho Pána Ježiša Krista. {v}9{/v}Kto však toto nemá, je slepý, krátkozraký: zabudol, že bol očistený od svojich starých hriechov. {v}10{/v}Preto sa, bratia, tým viac usilujte upevňovať svoje povolanie a vyvolenie. Veď ak budete to robiť, nikdy nepadnete. {v}11{/v}Tak sa vám naširoko otvorí vstup do večného kráľovstva nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}2 Pt 1, 3b. 4{/r}; {r}Gal 3, 27{/r}

Pán vás povolal vlastnou slávou a mocou a daroval vám veľmi veľké a vzácne prisľúbenia, {*} Aby ste sa stali účastnými na božskej prirodzenosti.

Všetci, čo ste pokrstení v_Kristovi, Krista ste si obliekli. {*} Aby ste sa stali účastnými na božskej prirodzenosti.

Z_Rečí svätého pápeža Leva Veľkého

(Sermo 92, 1. 2. 3: PL 54, 454-455)

Ako sa kto namáha, taký má aj zisk

Pán hovorí: „Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva.“{n}{r}Mt 5,20{/r}{/n} Ale ako bude spravodlivosť väčšia, ak nie tak, že „milosrdenstvo sa vyvyšuje nad súdom“{n}porov. {r}Jak 2,13{/r}{/n}? A čo je také správne a čo také dôstojné ako to, aby stvorenie utvorené na Boží obraz a podobu napodobňovalo svojho pôvodcu, ktorý založil obnovu a posvätenie veriacich na odpustení hriechov, aby po odstránení prísnej odvety a zrušení všetkých trestov vinník sa vrátil do stavu nevinnosti a koniec prečinov stal sa začiatkom čností?

Kresťanská spravodlivosť môže prevýšiť zákonníkov a farizejov nie tým, že zruší zákon, ale že odmieta telesné zmýšľanie. Preto keď Pán odovzdáva učeníkom pravú podobu pôstu, hovorí: „Keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci. Znetvorujú si tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu.“{n}{r}Mt 6,16{/r}{/n} Akú odmenu, ak nie ľudskú chválu? Z_túžby po nej sa veľmi často navonok predstiera spravodlivosť a tam, kde niet nijakej starostlivosti o_svedomie, je v_obľube nepravá vážnosť, aby sa zloba, ktorú utajovanie odhaľuje, tešila nepravdivej povesti.

Tomu, kto miluje Boha, stačí, že sa páči tomu, ktorého miluje. Lebo nemožno si žiadať nijakú väčšiu odmenu, ako je sama láska. A láska je z_Boha tak, že Boh sám je láska{n}porov. {r}1Jn 4,7-8{/r}{/n}. A nábožný a čistý duch sa ním tak rád napĺňa, že okrem neho netúži mať v_ničom inom záľubu. Lebo je nanajvýš pravdivé, čo hovorí Pán: „Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.“{n}{r}Mt 6,21{/r}{/n} Ale čo iné je poklad človeka, ako akýsi zber jeho ovocia a výsledok jeho námah? „Čo kto zaseje, to bude aj žať“{n}{r}Gal 6,7{/r}{/n}, a ako sa kto namáha, taký má aj zisk. A kde sa dáva príjemný pôžitok, tam sa upriamuje aj pozornosť srdca. Ale pretože je veľa druhov bohatstva a rozličné sú dôvody radostí, pokladom každého je jeho žiadostivá túžba, ktorá ak dychtí po pozemských veciach, nerobí svojho majiteľa blaženým, lež úbohým.

No tí, ktorí myslia na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi{n}porov. {r}Kol 3,2{/r}{/n}, ktorí nie sú zaujatí tým, čo je pominuteľné, ale tým, čo je večné, majú uložený neporušiteľný majetok u_toho, o_ktorom hovorí Prorok: „Prichádza náš poklad a naša spása, múdrosť, poriadok a nábožnosť od Pána. To sú poklady spravodlivosti“{n}porov. {r}Iz 33,6{/r}{/n}, prostredníctvom ktorých sa za pomoci Božej milosti aj pozemské dobrá premieňajú na nebeské, lebo mnohí používajú bohatstvo, ktoré spravodlivo zdedili alebo inak nadobudli, ako nástroj lásky. A keď rozdávajú na pomoc chudobným, čím môžu oplývať, zhromažďujú si nepominuteľný majetok, aby to, čo si almužnou uložili, nemohla ohroziť nijaká škoda a aby mohli mať srdce tam, kde majú svoj poklad. Lebo takéto bohatstvo možno požehnane pestovať, aby rástlo, a netreba sa báť, aby sa nestratilo.

RESPONZÓRIUM

{r}Gal 6, 9-10a. 7b{/r}

Neúnavne konajme dobro, lebo ak neochabneme, budeme v_pravom čase žať. {*} Kým teda máme čas, robme dobre.

Čo človek zaseje, to bude aj žať. {*} Kým teda máme čas, robme dobre.

Z_Druhého listu svätého apoštola Petra

{r:2Pt}1, 12-21{/r}

Svedectvo apoštolov a prorokov

Milovaní, {v}12{/v}budem vám to stále pripomínať, hoci to viete a ste utvrdení v_pravde, ktorú teraz máte. {v}13{/v}Ale považujem za správne prebúdzať vás napomínaním, kým som v_tomto stánku. {v}14{/v}Viem, že čoskoro zložím svoj stánok, ako mi to aj zjavil náš Pán Ježiš Kristus. {v}15{/v}No postarám sa, aby ste si aj po mojom odchode často pripomínali tieto veci.

{v}16{/v}Veď sme nesledovali vymyslené bájky, keď sme vás oboznámili s_mocou a príchodom nášho Pána Ježiša Krista, ale sami sme boli očitými svedkami jeho veleby. {v}17{/v}On dostal od Boha Otca česť a slávu, keď mu z_velebnej slávy zaznel hlas: „Toto je môj Syn, môj milovaný, v_ktorom mám zaľúbenie.“ {v}18{/v}A tento hlas sme my počuli; zaznel z_neba, keď sme boli s_ním na svätom vrchu. {v}19{/v}Tým je aj prorocké slovo pre nás pevnejšie. A vy dobre robíte, že hľadíte naň ako na lampu, ktorá svieti v_temnom mieste, kým nesvitne deň a nevzíde vo vašich srdciach zornica. {v}20{/v}Predovšetkým však vedzte, že nijaké proroctvo v_Písme nepripúšťa súkromný výklad. {v}21{/v}Lebo proroctvo nikdy nevzišlo z_ľudskej vôle, ale pod vedením Ducha Svätého prehovorili ľudia poslaní od Boha.

RESPONZÓRIUM

{r}Jn 1, 14{/r}; {r}2 Pt 1, 16b. 18b{/r}

Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. {*} My sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn.

Sami sme boli očitými svedkami jeho veleby, keď sme boli s_ním na svätom vrchu. {*} My sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn.

Z_Traktátov svätého biskupa Augustína na Jánovo evanjelium

(Tract. 35, 8-9: CCL 36, 321-323)

Prídeš k_prameňu a uvidíš svetlo

My kresťania sme už v_porovnaní s_neveriacimi svetlo. Preto hovorí Apoštol: „Kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v_Pánovi. Žite ako deti svetla!“{n}{r}Ef 5,8{/r}{/n} A inde povedal: „Noc pokročila, deň sa priblížil. Zhoďme teda skutky tmy a oblečme sa do výzbroje svetla. Žime počestne ako vo dne.“{n}{r}Rim 13,12-13{/r}{/n}

Ale pretože v_porovnaní so svetlom, do ktorého máme prísť, ešte ani to, v_čom sme, nie je deň, počúvaj apoštola Petra. Hovorí, že Kristovi Pánovi zaznel z_velebnej moci hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v_ktorom mám zaľúbenie.“ A pokračuje: „Tento hlas sme my počuli; zaznel z_neba, keď sme boli s_ním na svätom vrchu.“{n}{r}2Pt 1,17-18{/r}{/n} A pretože my sme tam neboli a ten hlas z_neba sme vtedy nepočuli, hovorí nám ten istý Peter: „Tým je aj prorocké slovo pre nás istejšie. A vy dobre robíte, že hľadíte naň ako na lampu v_temnom mieste, kým nesvitne deň a nevzíde vo vašich srdciach zornica.“{n}{r}2Pt 1,19{/r}{/n}

Keď teda príde náš Pán, Ježiš Kristus, a, ako hovorí aj apoštol Pavol, „osvetlí, čo je skryté v_tme, a vyjaví úmysly srdca, aby každý dostal pochvalu od Boha“{n}{r}1Kor 4,5{/r}{/n}, potom, za takého dňa, lampy nebudú potrebné. Nebude sa nám čítať z_proroka, neotvorí sa kniha apoštola, nebude nám chýbať Jánovo svedectvo, ani samo evanjelium nebudeme potrebovať. Teda zbytočnými sa stanú všetky Písma, ktoré sa nám v_noci tohto sveta rozsvecovali ako lampy, aby sme nezostali v_tme.

Ale keď bude toto všetko odstránené, aby sa nezdalo, že to potrebujeme ako lampu, keď budú aj Boží ľudia{n}porov. {r}1Tim 6,11{/r}{/n}, ktorí nám tým poslúžili, hľadieť s_nami na to pravé a jasné svetlo, keď teda budú tieto pomôcky preč, čo budeme vidieť? Čím sa bude živiť naša myseľ? Čomu sa bude tešiť ten pohľad? Odkiaľ bude tá radosť, ktorú „ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpila“{n}{r}1Kor 2,9{/r}{/n}? Čo budeme vidieť?

Prosím vás, milujte so mnou, bežte vo viere so mnou; túžme po nebeskej vlasti, vzdychajme za nebeskou vlasťou, cíťme sa tu pútnikmi. Čo vtedy budeme vidieť? Nech to teraz povie evanjelium: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u_Boha a to Slovo bol Boh.“{n}{r}Jn 1,1{/r}{/n} Prídeš k_prameňu, z_ktorého na teba padala iba rosa. Uvidíš samo nezahalené svetlo, z_ktorého sa ti iba nepriamo, okľukou, dostáva do tmavého srdca jeden lúč, lebo sa očistíš, aby si mohol doň hľadieť a zniesť ho. Ten istý Ján hovorí: „Milovaní, sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je.“{n}{r}1Jn 3,2{/r}{/n}

Cítim, že sa vaše city dvíhajú so mnou k_vyšším veciam, ale „dušu zaťažuje krehké telo a pozemský príbytok utláča myseľ naplnenú starosťami“{n}{r}Múd 9,15{/r}{/n}. Aj ja odkladám túto knihu, aj vy sa rozídete každý do svojho domova. Dobre nám bolo v_spoločnom svetle, dobre sme sa potešili, dobre sme zajasali. Ale aj keď sa rozídeme, od neho neodíďme.

RESPONZÓRIUM

{r}Zjv 22, 5. 4{/r}

Noci už nebude a nebudú potrebovať svetlo lampy ani svetlo slnka, {*} Lebo im bude žiariť Pán, Boh, a budú kraľovať na veky vekov.

Budú hľadieť na jeho tvár a na čele budú mať jeho meno. {*} Lebo im bude žiariť Pán, Boh, a budú kraľovať na veky vekov.

Z_Druhého listu svätého apoštola Petra

{r:2Pt}2, 1-9{/r}

Falošní učitelia

Milovaní, {v}1{/v}v_ľude však boli aj falošní proroci; tak budú medzi vami falošní učitelia, ktorí budú vnášať zhubné rozkoly; budú zapierať Pána, ktorý ich vykúpil, a tým privedú na seba náhlu záhubu. {v}2{/v}Mnohí budú nasledovať ich výstrednosti a pre nich budú potupovať cestu pravdy. {v}3{/v}Vo svojom lakomstve budú vás vykorisťovať falošnými rečami. Ich odsúdenie sa pripravuje už oddávna a ich záhuba nedrieme.

{v}4{/v}Veď Boh neušetril ani anjelov, keď zhrešili, ale zvrhol ich do tmavých priepastí podsvetia a dal ich strážiť až do súdu. {v}5{/v}Ani starý svet neušetril, ale zachránil Noema, hlásateľa spravodlivosti, ako ôsmeho, keď priviedol potopu na svet bezbožných. {v}6{/v}Aj mestá Sodomu a Gomoru odsúdil na zánik a obrátil ich na popol, a tak dal príklad, čo čaká bezbožných. {v}7{/v}Vyslobodil však spravodlivého Lota, ktorého trápil výstredný život nemravníkov. {v}8{/v}Kým tento spravodlivý býval medzi nimi, trápilo jeho spravodlivú dušu, že musel deň čo deň počuť a vidieť ich nemravné skutky. {v}9{/v}Pán však vie vytrhnúť nábožných zo skúšky a nespravodlivých ponechať na deň súdu na potrestanie.

RESPONZÓRIUM

{r}Mt 7, 15; 24, 11. 24{/r}

Chráňte sa falošných prorokov: prichádzajú k_vám v_ovčom rúchu, {*} Ale vnútri sú draví vlci.

Vystúpi mnoho falošných prorokov, budú robiť znamenia a zvedú mnohých. {*} Ale vnútri sú draví vlci.

Z_Homílií pripisovaných svätému biskupovi Makáriovi

(Hom. 28: PG 34, 710-711)

Beda duši, ak v_nej neprebýva Kristus

Ako keď sa kedysi Boh rozhneval na Židov a vydal Jeruzalem na divadlo nepriateľom, takže panovali nad nimi tí, čo ich nenávideli{n}porov. {r}Lk 26,17{/r}{/n}, a už tam nebolo ani sviatku, ani obety, tak aj keď sa nahnevá na dušu za prestúpenie prikázania, vydá ju nepriateľom, ktorí ju takto zviedli, a úplne ju znetvoria.

A ako sa dom, v_ktorom nebýva pán, zahalí do tmy, hanby a potupy a naplní sa špinou a smeťami, tak aj dušu pozbavenú svojho Pána, ktorý sa v_nej veselil s_anjelmi, naplní tma hriechu, ošklivé vášne a každá hanebnosť.

Beda ceste, ak po nej nik nechodí a nepočuť na nej ľudský hlas, lebo je zhromaždiskom divej zveri. Beda duši, ak sa v_nej neprechádza Pán a svojím hlasom z_nej nezaženie duchovnú zver neprávosti. Beda domu, ak v_ňom nebýva pán. Beda zemi, ak na nej niet roľníka, ktorý by ju obrobil. Beda lodi, ak príde o_kormidelníka, lebo stroskotá pod náporom vĺn a rozbúreného mora. Beda duši, ak v_sebe nebude mať pravého vodcu Krista, lebo žije na neľútostnom temnom mori, otriasajú ňou prívaly vášní a hádžu ňou ako zimná búrka zlí duchovia, až nakoniec príde k_pohrome.

Beda duši, ak nebude mať Krista, ktorý by ju starostlivo zošľachťoval, aby mohla prinášať dobré ovocie Ducha. Lebo keď je zanedbaná, plná tŕnia a bodľačia, nakoniec prinesie a dosiahne namiesto ovocia spálenie ohňom{n}porov. {r}Mt 13,30{/r}{/n}. Beda duši, ak v_nej neprebýva Kristus, jej Pán, lebo keď je opustená a páchne puchom vášní, stáva sa pelechom nerestí.

Keď sa roľník chystá obrábať zem, musí si vziať náradie a oblek vhodný na prácu. Tak si aj Kristus, ten nebeský kráľ a pravý roľník{n}porov. {r}Jn 15,2{/r}{/n}, vzal telo, keď prišiel k_ľudstvu spustošenému hriechom, niesol kríž ako nástroj, obrobil spustnutú dušu, vytrhal z_nej tŕnie a bodľačie zlých duchov, vyplel mätonoh hriechu a všetku trávu jej hriechov spálil na ohni. A keď ju tak drevom kríža obrobil, vysadil v_nej najkrajšiu záhradu Ducha, ktorá prináša ovocie každého druhu, najpríjemnejšie a najmilšie Bohu ako Pánovi.

RESPONZÓRIUM

{r}Jn 15, 1a. 5a. 9a{/r}

Ja som pravý vinič, vy ste ratolesti. {*} Kto ostáva vo mne a ja v_ňom, prináša veľa ovocia.

Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. {*} Kto ostáva vo mne a ja v_ňom, prináša veľa ovocia.

Z_Druhého listu svätého apoštola Petra

{r:2Pt}2, 9-22{/r}

Obžaloba hriešnikov

Milovaní, {v}9{/v}Pán vie vytrhnúť nábožných zo skúšky a nespravodlivých ponechať na deň súdu na potrestanie; {v}10{/v}a to predovšetkým tých, ktorí sa ženú za nečistými žiadosťami tela a pohŕdajú Pánom.

Bezočiví opovážlivci, neboja sa rúhať duchovným bytostiam, {v}11{/v}kým ani anjeli, hoci sú väčší čo do sily a moci, nevynášajú proti nim rúhavý výrok pred Pánom. {v}12{/v}Títo však ako nerozumné zvieratá, od prírody určené na to, aby ich lovili a ničili, rúhajú sa tomu, čo nepoznajú. Zahynú vo svojej skazenosti {v}13{/v}a proti svojej vôli dostanú odplatu za svoju neprávosť tí, čo za rozkoš pokladajú denné hýrenie; sú samá špina a škvrna a hýria roztopašne, keď v_rozkošiach s_vami hodujú. {v}14{/v}Oči majú plné cudzoložstva a sú nenásytní po hriechu; zvádzajú nepevné duše a srdce majú vycvičené v_lakomstve; sú to synovia kliatby. {v}15{/v}Opustili priamu cestu a zablúdili, nasledovali cestu Balaama z_Bosoru, ktorý si obľúbil odplatu za neprávosť. {v}16{/v}Bol však pokarhaný za svoj priestupok. Nemé ťažné zviera sa ozvalo ľudským hlasom a zabránilo prorokovmu šialenstvu. {v}17{/v}Tí ľudia sú pramene bez vody a mračná hnané víchricou; je im pripravená pošmúrna temnota. {v}18{/v}Lebo reči majú pyšné a prázdne a zvádzajú žiadosťami tela a výstrednosťami tých, čo sotva unikli tým, čo žijú v_blude. {v}19{/v}Sľubujú im slobodu, ale sami sú otrokmi skazy; veď každý je otrokom toho, kto sa ho zmocnil.

{v}20{/v}Ak sa teda tí, čo poznaním nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista unikli poškvrnám sveta, znova do nich zapletú a dajú sa premôcť, ich koniec je horší, ako bol začiatok. {v}21{/v}Bolo by pre nich lepšie, keby neboli vôbec poznali cestu spravodlivosti, ako ju poznať a odvrátiť sa od svätého prikázania, ktoré sa im zverilo. {v}22{/v}Prihodilo sa im to, čo hovorí pravdivé príslovie:

„Pes sa k_tomu vrátil, čo vyvrátil,

a umyté prasa váľa sa v_blate zasa.“

RESPONZÓRIUM

{r}Flp 4, 8a. 9b{/r}; {r}1 Kor 16, 13{/r}

Myslite na všetko, čo je pravdivé, čo je cudné, čo je spravodlivé; {*} Robte to a Boh pokoja bude s_vami.

Bdejte, buďte pevní vo viere, vzmužte sa, buďte statoční! {*} Robte to a Boh pokoja bude s_vami.

Z_Homílií svätého biskupa Jána Zlatoústeho na Evanjelium podľa Matúša

(Hom. 33, 1. 2: PG 57, 389-390)

Ak sme ovce, víťazíme, ak vlci, prehrávame

Kým sme ovcami, víťazíme, a aj keď nás obklopuje nespočítateľné množstvo vlkov, premôžeme ich. Ak sa však staneme vlkmi, prehráme, lebo nám bude chýbať pomoc pastiera. On totiž nepasie vlkov, ale ovce. V_takom prípade ťa opustí a odíde, lebo mu nedovolíš, aby ukázal svoju silu.

Čo hovorí, je asi toto: Neplašte sa, keď vás posielam medzi vlkov a žiadam od vás, aby ste boli ako ovce a ako holubice{n}porov. {r}Mt 10,16{/r}{/n}. Mohol som urobiť aj opačne, poslať vás, chránených od akéhokoľvek zla, a nevydať vás ako ovce vlkom, ale urobiť vás hroznejšími od levov. Lenže treba, aby to bolo takto. Vás to robí slávnejšími a hlása to moju moc. To povedal aj Pavlovi: „Stačí ti moja milosť, lebo moja sila sa dokonale prejavuje v_slabosti.“{n}{r}2Kor 12,9{/r}{/n} To som vám teda ja tak určil. Keď totiž hovorí: „Posielam vás ako ovce“{n}{r}Mt 10,16{/r}; {r}Lk 10,3{/r}{/n}, naznačuje toto: Preto neklesajte na duchu, veď vás poznám a viem, že takto vás nepremôže nik.

Ale aby urobili niečo aj zo seba, aby sa nezdalo, že všetko pochádza z_milosti, a aby si nemysleli, že si nezaslúžili odmenu, potom hovorí: „Buďte teda opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice.“{n}{r}Mt 10,16{/r}{/n} Ale aký význam má naša opatrnosť, povedia, v_toľkých nebezpečenstvách? Ako budeme môcť byť opatrní, keď nami zmieta toľko vĺn? Aj keby bola ovca obdarená hocijakou opatrnosťou, čo zmôže, keď je medzi vlkmi, a vlkov je tak veľa? A keby bola holubica akokoľvek jednoduchá, čo jej to pomôže, keď na ňu útočí toľko jastrabov? V_ríši tých nerozumných iste nič, vám to však pomôže veľa.

Ale pozrime sa, akú opatrnosť tu vyžaduje. Hovorí: „Hadiu.“ Ako sa on vzdáva všetkého a nevzpiera sa veľmi, aj keď má prísť o_telo, aby si zachránil hlavu, tak aj ty, hovorí, vzdaj sa okrem viery všetkého: peňazí, tela, ba aj samej duše. Lebo viera je hlava a koreň. Ak si ju zachrániš, aj keď všetko stratíš, neskôr všetko získaš v_hojnejšej miere späť. Preto neprikázal, že máme byť iba jednoduchí alebo iba opatrní, ale obe tieto veci spojil, aby boli naozaj čnosťou. Vzal opatrnosť hada, aby si sa nedal smrteľne zraniť, a jednoduchosť holubice, aby si sa nepomstil na tých, čo ti ubližujú{n}porov. {r}Rim 12,19{/r}{/n}, a odvetou sa nezbavoval tých, čo ti stroja úklady. Lebo opatrnosť neosoží nič, ak chýba toto.

A nech si nik nemyslí, že tieto prikázania nemožno splniť{n}porov. {r}Dt 30,11-14{/r}{/n}. Veď on pozná lepšie ako všetci ostatní povahu vecí. Vie, že zúrivosť sa nekrotí zúrivosťou, ale miernosťou.

RESPONZÓRIUM

{r}Mt 10, 16{/r}; {r}Jn 12, 36a{/r}

Hľa, posielam vás ako ovce medzi vlkov, hovorí Pán. {*} Buďte opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice.

Dokiaľ máte svetlo, verte v_svetlo, aby ste boli synmi svetla. {*} Buďte opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice.

Z_Druhého listu svätého apoštola Petra

{r:2Pt}3, 1-18{/r}

Napomenutie o_očakávaní Pánovho príchodu

{v}1{/v}Milovaní, toto je už druhý list, ktorý vám píšem, a v_obidvoch vás napomínam, lebo chcem prebudiť vašu čistú myseľ, {v}2{/v}aby ste pamätali na to, čo predpovedali svätí proroci, i_na to, čo prikázal Pán a Spasiteľ a čo vám odovzdali apoštoli. {v}3{/v}Predovšetkým vedzte, že v_posledných dňoch prídu s_posmechom posmievači, žijúci podľa svojich žiadostí, {v}4{/v}a budú hovoriť: „Kde je ten jeho prisľúbený príchod?“ Veď odvtedy, ako zosnuli otcovia, všetko ostáva tak, ako to bolo od počiatku stvorenia. {v}5{/v}Skryté je im totiž – a oni to chcú_–, že nebo je oddávna a že zem povstala Božím slovom z_vody a skrze vodu {v}6{/v}a že skrze ne zahynul aj vtedajší svet, zatopený vodou. {v}7{/v}A to isté slovo udržiava terajšie nebo i_zem a zachováva pre oheň, keď príde deň súdu a záhuby bezbožných ľudí.

{v}8{/v}Toto jedno nech vám je, milovaní, zjavné: že u_Pána je jeden deň ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň. {v}9{/v}Pán nemešká s_prisľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká; on je len trpezlivý s_vami a nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie. {v}10{/v}Pánov deň príde ako zlodej. A vtedy sa nebesia s_rachotom pominú, živly sa páľavou rozplynú aj zem i_diela, ktoré sú na nej.

{v}11{/v}A keď sa toto všetko má tak rozplynúť, ako sväto a nábožne musíte žiť vy, {v}12{/v}čo očakávate túžobne príchod Božieho dňa, pre ktorý sa nebesia páľavou rozplynú a živly sa v_ohni roztopia! {v}13{/v}Podľa jeho prísľubu očakávame nové nebo a novú zem, na ktorých prebýva spravodlivosť.

{v}14{/v}Preto, milovaní, keď toto očakávate, usilujte sa, aby vás našiel nepoškvrnených a bez úhony, v_pokoji. {v}15{/v}A zhovievavosť nášho Pána pokladajte za spásu, ako vám napísal aj náš milovaný brat Pavol podľa múdrosti, ktorá mu bola daná, {v}16{/v}tak, ako vo všetkých listoch, keď v_nich o_tomto hovorí. Niektoré miesta v_nich sú ťažko zrozumiteľné a neučení a neutvrdení ľudia ich prekrúcajú, ako aj ostatné Písma, na svoju vlastnú záhubu.

{v}17{/v}Ale vy, milovaní bratia, ktorí to už viete, chráňte sa, aby ste sa nedali zviesť bludom ničomníkov a aby ste neodpadli od svojho pevného základu. {v}18{/v}Vzrastajte v_milosti a poznaní nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Jemu sláva i_teraz a až do dňa večnosti. Amen.

RESPONZÓRIUM

{r}Iz 65, 17a, 18{/r}; {r}Zjv 21, 5a{/r}

Hľa, ja tvorím nové nebo a novú zem; tešiť sa budú večne nad tými, ktoré ja stvorím. {*} Hľa, všetko robím nové.

Ja urobím z_Jeruzalema mesto plesania a z_jeho obyvateľov ľud radosti. {*} Hľa, všetko robím nové.

Z_traktátu svätého biskupa a mučeníka Cypriána O_smrteľnosti

(Cap. 18. 24. 26: CSEL 3, 308. 312-314)

Zbavme sa strachu zo smrti a myslime na nesmrteľnosť

Nesmieme zabudnúť, že máme plniť nie svoju, ale Božiu vôľu, podľa toho, ako nám Pán prikázal denne sa modliť. Aké je nesprávne, aké zvrátené, keď prosíme, aby bola Božia vôľa, a keď nás Boh odvoláva a povoláva z_tohto sveta, nie sme ochotní hneď poslúchnuť rozkaz jeho vôle. Odporujeme a vzpierame sa a ako zanovití otroci smutní a užialení sa dávame predvádzať pred Pána. Odchádzame odtiaľto v_putách neodvratnej nevyhnutnosti, a nie v_ochotnej poslušnosti. A chceme, aby nás vyznamenal nebeskými poctami ten, ku ktorému prichádzame proti svojej vôli. Načo sa teda modlíme a prosíme, aby prišlo nebeské kráľovstvo, keď sa tešíme pozemskej porobe?! Prečo sa tak často modlíme a prosíme, aby čím skôr prišiel deň kráľovstva, keď väčšmi túžime a silnejšie si prajeme tu slúžiť diablovi, ako kraľovať s_Kristom?!

Keď svet nenávidí kresťana{n}porov. {r}Jn 15,18-19{/r}{/n}, prečo máš rád toho, ktorý ťa nenávidí, a nejdeš radšej za Kristom, ktorý ťa aj vykúpil, aj miluje? Ján vo svojom [prvom] liste volá a hovorí, aby sme nemilovali svet nasledovaním telesných žiadostí, povzbudzuje: „Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nie je v_ňom Otcova láska. Lebo všetko, čo je vo svete, je žiadostivosť tela, žiadostivosť očí a svetská ctižiadosť. A svet sa pominie aj jeho žiadostivosť. Kto však plní Božiu vôľu, ostáva naveky.“{n}{r}1Jn 2,15-17{/r}{/n} Radšej buďme, milovaní bratia, neporušenou mysľou, pevnou vierou a silnou čnosťou pripravení na všetko, čo chce Boh. Nepoddajme sa strachu zo smrti a myslime na nesmrteľnosť, ktorá po nej nasleduje. Tak ukážeme, že sme tým, v_čo veríme.

Treba si uvedomiť, milovaní bratia, a opätovne myslieť na to, že sme sa zriekli sveta a nateraz tu žijeme ako cudzinci a pútnici{n}porov. {r}Ef 2,19{/r}{/n}. Objímme deň, ktorý každému pridelí jeho príbytok, ktorý nás odtiaľto vyslobodí, zbaví nás nástrah sveta a vráti nás do raja a do kráľovstva. Kto by sa z_cudziny neponáhľal späť do vlasti? My považujeme za svoju vlasť raj{n}porov. {r}Flp 3,20{/r}; {r}2Kor 5,2{/r}{/n}. Tam nás očakáva veľký počet našich drahých, tam za nami túži početný a bohatý zástup rodičov, bratov, detí, ktorí sú si istí svojou neporušenosťou, ale ešte ustarostení o_našu spásu. Stretnúť sa s_nimi a objať ich, aká je to ich i_naša spoločná radosť! Aká je to tam rozkoš nebeského kráľovstva bez strachu zo smrti a aké zvrchované a trvalé šťastie žiť vo večnosti!

Tam je slávny zbor apoštolov, tam je veľký počet plesajúcich prorokov, tam je nespočítateľný zástup mučeníkov, ovenčených slávou za víťazstvo v_boji a v_utrpení; triumfujúce panny, ktoré si silou zdržanlivosti podrobili žiadostivosť mäsa a tela; odmenení milosrdní, ktorí kŕmili a obdarúvali chudobných, čím konali skutky spravodlivosti, ktorí zachovávali Pánove prikázania a prevádzali pozemské majetky do nebeských pokladníc{n}porov. {r}Lk 12,33{/r}; {r}Mt 6,19-20{/r}{/n}. Za nimi, milovaní bratia, s_nedočkavou dychtivosťou túžme. Nech Boh vidí toto naše zmýšľanie, nech Kristus zhliadne na toto predsavzatie mysle a viery a nech dá väčšiu odmenu svojej lásky tým, čo väčšmi po ňom túžili.

RESPONZÓRIUM

{r}Flp 3, 20-21a{/r}; {r}Kol 3, 4{/r}

Naša vlasť je v_nebi. Odtiaľ očakávame aj Spasiteľa, nášho Pána Ježiša Krista. {*} On pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu.

A keď sa zjaví Kristus, váš život, vtedy sa aj vy zjavíte s_ním v_sláve. {*} On pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu.

Z_Listu svätého apoštola Júdu

{r:Júd}1-8. 12-13. 17-25{/r}

Obžaloba bezbožných a povzbudenie pre veriacich

{v}1{/v}Júda, služobník Ježiša Krista, brat Jakuba, tým, čo sú povolaní, v_Bohu Otcovi milovaní a zachovaní pre Ježiša Krista: {v}2{/v}Milosrdenstvo vám a pokoj i_láska v_hojnosti.

{v}3{/v}Milovaní, veľmi som sa usiloval napísať vám o_našej spoločnej spáse; a pokladám za nevyhnutné písať vám a napomenúť vás, aby ste zápasili za vieru, raz navždy odovzdanú svätým. {v}4{/v}Vkradli sa totiž medzi vás niektorí ľudia, už dávno zapísaní na odsúdenie, bezbožní, čo zamieňajú milosť nášho Boha za výstrednosti a zapierajú jediného Vládcu a nášho Pána Ježiša Krista.

{v}5{/v}Preto vám chcem pripomenúť, hoci to vy všetko viete, že Pán najprv zachránil ľud z_egyptskej krajiny, no potom tých, čo neuverili, zahubil. {v}6{/v}Anjelov zasa, ktorí si nezachovali svoju dôstojnosť a opustili svoj príbytok, drží vo večných putách v_temnote pre súd veľkého dňa. {v}7{/v}Tak aj Sodoma a Gomora a susedné mestá, ktoré takisto smilnili a chodili za iným telom, stali sa výstrahou a znášajú trest večného ohňa.

{v}8{/v}Podobne aj títo blúznivci poškvrňujú telo, pohŕdajú Pánom a rúhajú sa duchovným bytostiam. {full-text-txt} [{v}9{/v}Keď sa archanjel Michal v_rozhovore s_diablom prel o_Mojžišovo telo, neodvážil sa vyniesť rúhavý výrok, ale povedal: „Nech ťa Pán potrestá.“ {v}10{/v}No títo sa rúhajú tomu, čo nepoznajú. A čo podľa prírody poznajú ako nemé zvieratá, to je im na záhubu. {v}11{/v}Beda im, lebo sa dali na Kainovu cestu a za odmenu sa vrhli do Balaamovho bludu a v_Koreho vzbure zahynuli.] {/full-text-txt}

{v}12{/v}Sú to škvrny na vašich hodoch lásky, keď s_vami bez hanby hodujú a pasú sami seba, sú oblakmi bez vody, ktoré vietor sem-tam preháňa, jesenné stromy bez ovocia, dvakrát mŕtve a vykorenené, {v}13{/v}divoké morské vlny, peniace sa vlastnou hanebnosťou, bludné hviezdy, pre ktoré sú pripravené mrákoty tmy naveky.

[{v}14{/v}Aj o_nich prorokoval Henoch, siedmy po Adamovi, keď povedal: „Hľa, prichádza Pán s_desaťtisícami svojich svätých, {v}15{/v}aby vykonal súd nad všetkými a usvedčil všetkých zo všetkých skutkov ich bezbožnosti, ktoré konali bezbožne, a zo všetkých urážlivých rečí, ktoré vyslovili proti nemu bezbožní hriešnici.“ {v}16{/v}Sú to šomravci, nespokojenci, ktorí žijú podľa svojich žiadostí, a ich ústa hovoria naduto a ľuďom lichotia kvôli zisku.]

{v}17{/v}Ale vy, milovaní, pamätajte na slová, ktoré vám vopred povedali apoštoli nášho Pána Ježiša Krista. {v}18{/v}Lebo vám hovorili: „V_poslednom čase prídu posmievači, čo žijú podľa svojich bezbožných žiadostí.“ {v}19{/v}To sú tí, čo vyvolávajú roztržky, ľudia telesní, čo nemajú Ducha.

{v}20{/v}Ale vy, milovaní, budujte sami seba na svojej presvätej viere a modlite sa v_Duchu Svätom. {v}21{/v}Zachovajte sa v_Božej láske a očakávajte milosrdenstvo nášho Pána Ježiša Krista pre večný život. {v}22{/v}A s_tými, čo pochybujú, majte zľutovanie; {v}23{/v}zachráňte ich, vyrvite ich z_ohňa. Nad inými sa zľutúvajte s_bázňou; nenáviďte aj ten odev poškvrnený telom.

{v}24{/v}Tomu však, ktorý má moc uchrániť vás od hriechu a nepoškvrnených postaviť v_plesaní pred svoju slávu, {v}25{/v}jedinému Bohu, nášmu Spasiteľovi, skrze Ježiša Krista, nášho Pána, sláva a veleba, vláda a moc pred všetkými vekmi i_teraz i_po všetky veky. Amen.

RESPONZÓRIUM

{r}Tít 2, 12b-13{/r}; {r}Hebr 10, 24{/r}

Žime v_tomto veku triezvo, spravodlivo a nábožne, {*} A tak očakávajme blahoslavenú nádej a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista.

Všímajme si jeden druhého, a tak sa pobádajme k_láske a k_dobrým skutkom. {*} A tak očakávajme blahoslavenú nádej a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista.

Z_Rečí svätého biskupa Augustína

(Sermo 256, 1. 2. 3: PL 38, 1191-1193)

Spievajme Aleluja dobrému Bohu, ktorý nás zbavuje zlého

Tu spievajme Aleluja ešte v_obavách, aby sme ho tam mohli raz spievať pokojne. Prečo tu v_obavách? Chceš, aby som sa nebál, keď čítam: „Či nie je skúškou život človeka na zemi?“{n}porov. {r}Jób 7,1{/r} [Vet. Lat.]{/n} Chceš, aby som sa nebál, keď sa mi ešte hovorí: „Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!“{n}{r}Mt 26,41{/r}{/n}? Chceš, aby som sa nebál tam, kde je také časté pokušenie, že nám to predpisuje sama modlitba, keď hovoríme: „Odpusť nám naše viny, ako i_my odpúšťame svojim vinníkom“{n}{r}Mt 6,12{/r}{/n}? Každý deň sme prosebníkmi, každý deň dlžníkmi. Chceš, aby som bol pokojný tam, kde každý deň prosím o_odpustenie hriechov, o_pomoc v_nebezpečenstvách? Keď poviem pre minulé hriechy: „Odpusť nám naše viny, ako i_my odpúšťame svojim vinníkom,“ pre budúce nebezpečenstvá hneď dodávam a pripájam: „Neuveď nás do pokušenia.“{n}{r}Mt 6,13{/r}{/n} Ako môže byť s_ľudom dobre, keď so mnou volá: „Zbav nás zlého!“{n}{r}Mt 6,13{/r}{/n}? A predsa, bratia, ešte v_tomto zlom spievajme Aleluja dobrému Bohu, ktorý nás zbavuje zlého.

Aj tu uprostred nebezpečenstiev, uprostred pokušení aj iní, aj my spievajme Aleluja. „Lebo Boh je verný. On vás nedovolí skúšať nad vaše sily.“{n}{r}1Kor 10,13{/r}{/n} Teda aj tu spievajme Aleluja. Človek je ešte vinný, ale Boh je verný. Nehovorí: Nedovolí vás skúšať, lež: „Nedovolí vás skúšať nad vaše sily, ale so skúškou dá aj východisko, aby ste mohli vydržať.“{n}{r}1Kor 10,13{/r}{/n} Prišiel si do pokušenia, ale Boh dá aj východisko, aby si v_pokušení nezahynul. Aby si sa ako hlinený hrniec formoval kázaním a vypálil v_súžení. Ale keď vchádzaš, mysli na východisko, lebo Boh je verný: „Pán bude chrániť tvoj odchod i_príchod.“{n}porov. {r}Ž 121,8{/r}{/n}

Ale potom, keď sa toto telo stane nesmrteľným a neporušiteľným, zanikne každé pokušenie. Lebo „telo je síce mŕtve“. Prečo je mŕtve? „Pre hriech, no Duch je život.“ Prečo? „Pre spravodlivosť.“{n}porov. {r}Rim 8,10{/r} [Vet. Lat.]{/n} Zanechávame teda mŕtve telo? Nie, ale počúvaj: „No ak vo vás prebýva Duch toho, ktorý vzkriesil Krista z_mŕtvych, potom ten, čo vzkriesil z_mŕtvych Krista, oživí aj vaše smrteľné telá.“{n}{r}Rim 8,11{/r}{/n} Teraz je telo ešte živočíšne, potom bude duchovné.

Aké šťastné, aké pokojné tam bude to Aleluja a bez protivníka! Tam nik nebude nepriateľom, nik neprestane byť priateľom. Tam chvália Boha, aj tu chválime Boha. Ale tu v_obavách, tam pokojní. Tu smrteľní, tam veční víťazi. Tu v_nádeji, tam v_skutočnosti. Tu na ceste, tam vo vlasti.

Teraz teda, bratia moji, spievajme, nie na príjemný odpočinok, ale na chuť do práce. Tak, ako si spievajú cestujúci: Spievaj, ale kráčaj! Spevom si nadľahčuj prácu a neoddávaj sa záhaľke. Spievaj a kráčaj! Čo to znamená, kráčaj? Napreduj, napreduj v_dobrom! Lebo podľa Apoštola sú aj takí, čo spejú k_horšiemu. Ak napreduješ, kráčaš. Ale napreduj v_dobrom, napreduj v_pravej viere, napreduj v_dobrých mravoch! Spievaj a kráčaj!

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Zjv 21, 21{/r}; {r}Tob 13, 17. 18. 11{/r}

Tvoje námestia, Jeruzalem, sú dláždené rýdzim zlatom a budú v_tebe spievať radostný chválospev. {*} A po všetkých tvojich uliciach budú všetci spievať: Aleluja.

Žiariť budeš jasným svetlom, národy prídu k_tebe zďaleka. {*} A po všetkých tvojich uliciach budú všetci spievať: Aleluja.