OBDOBIE CEZ ROK

32. TÝŽDEŇ

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Začiatok Knihy proroka Daniela

{r:Dan}1, 1-21{/r}

Izraelskí mladíci zostali verní v_paláci babylonského kráľa

{v}1{/v}V_treťom roku vlády judejského kráľa Joakima prišiel k_Jeruzalemu babylonský kráľ Nabuchodonozor a obliehal ho. {v}2{/v}A Pán mu vydal do rúk judejského kráľa Joakima a časť nádob Božieho domu; odvliekol ich do krajiny Senaár do domu svojich bohov a nádoby zaniesol do klenotnice svojich bohov.

{v}3{/v}Tu kráľ povedal Asfenezovi, náčelníkovi svojich dvoranov, aby priviedol zo synov Izraela mladíkov z_kráľovského alebo šľachtického rodu, {v}4{/v}na ktorých niet chyby, majú peknú postavu, sú vnímaví pre všetku múdrosť, bohatí vo vedomostiach a učenliví, čo by boli schopní konať službu v_kráľovskom paláci; a aby ich naučili chaldejskému písmu a reči. {v}5{/v}A kráľ im určil na každý deň prídel potravín zo svojho jedla a z_vína, ktoré sám pil. Tri roky ich mali vychovávať a potom predviesť pred kráľa. {v}6{/v}Z_Júdových synov boli medzi nimi Daniel, Ananiáš, Mízael a Azariáš. {v}7{/v}A náčelník dvoranov im dal mená: Danielovi Baltazár, Ananiášovi Sidrach, Mízaelovi Mizach a Azariášovi Abdenago.

{v}8{/v}Ale Daniel si zaumienil v_srdci, že sa nepoškvrní kráľovským pokrmom ani vínom, ktoré pil kráľ. Preto prosil náčelníka dvoranov, aby sa nemusel poškvrniť. {v}9{/v}A Boh dal Danielovi milosť a priazeň u_náčelníka dvoranov. {v}10{/v}Náčelník dvoranov povedal Danielovi: „Bojím sa môjho kráľovského pána, ktorý vám určil jedlo a nápoj. Ak zbadá, že máte chudšiu tvár ako ostatní chlapci, vaši vrstovníci, ja budem pre vás vinný pred kráľom a bude ma to stáť hlavu.“ {v}11{/v}Tu Daniel povedal dozorcovi, ktorého náčelník dvoranov ustanovil nad Danielom, Ananiášom, Mízaelom a Azariášom: {v}12{/v}„Skús to, prosím, so svojimi sluhami desať dní. Nech nám dávajú jesť strukoviny a piť vodu; {v}13{/v}potom sa pozrieš na našu tvár a na tváre chlapcov, čo jedia z_kráľovho pokrmu, a môžeš urobiť so svojimi sluhami podľa toho, čo budeš vidieť.“

{v}14{/v}On ich po tejto reči podrobil skúške na desať dní. {v}15{/v}Po desiatich dňoch sa však ukázalo, že majú krajšiu tvár a tučnejšie telo ako všetci ostatní mladíci, ktorí jedli z_kráľovského pokrmu. {v}16{/v}Dozorca im teda odňal pridelené jedlo a víno a dával im strukoviny.

{v}17{/v}Týmto štyrom mladíkom dal Boh vedomosť, chápavosť pre každé písmo i_múdrosť a Danielovi aj schopnosť vysvetliť každé videnie a sen. {v}18{/v}Po uplynutí dní, ktoré určil kráľ do ich predstavenia, priviedol ich náčelník dvoranov pred Nabuchodonozora. {v}19{/v}Kráľ sa s_nimi zhováral a medzi všetkými nenašiel takých, ako boli Daniel, Ananiáš, Mízael a Azariáš. Preto sa dostali do služby ku kráľovi. {v}20{/v}A keď sa s_nimi kráľ radil o_veciach, kde bolo treba múdre a rozumné slovo, zistil, že desať ráz prevyšujú všetkých veštcov a čarodejníkov, čo boli v_celom kráľovstve. {v}21{/v}A Daniel tam bol až do prvého roku kráľa Kýra.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Dan 1, 17a. 20a{/r}

Pán im dal chápavosť a múdrosť, upevnil v_nich milosť svojho ducha. {*} Pán naplnil ich srdcia rozumnosťou.

Keď sa s_nimi kráľ radil, našiel u_nich múdre a rozumné slovo. {*} Pán naplnil ich srdcia rozumnosťou.

Začiatok Homílie autora z_druhého storočia

(Cap. 1, 1 – 2, 7: Funk 1, 145-149)

Kristus chcel zachrániť, čo hynulo

Bratia, o_Ježišovi Kristovi musíme zmýšľať ako o_Bohu, ako o_sudcovi živých i_mŕtvych{n}porov. {r}Sk 10,42{/r}{/n}; a nesmieme podceňovať svoju spásu. Lebo keď o_ňom nízko zmýšľame, tak aj od neho čakáme iba malé veci. A tí, čo o_tom počúvajú ako o_niečom biednom, hrešia. A hrešíme aj my, ak nevieme, odkiaľ sme povolaní, kto a na aké miesto nás povolal a koľko sa podujal za nás vytrpieť Ježiš Kristus.

Ako sa mu teda odvďačíme my alebo aké ovocie sa vyrovná tomu, čo nám on dal? A za aké veľké dobrodenia mu dlhujeme?! Veď nám daroval svetlo, ako Otec nás nazval svojimi deťmi, zachránil nás, keď sme hynuli. Akú mu teda vzdáme chválu alebo akou hodnotou vyrovnáme to, čo sme dostali?! My slabomyseľní, čo sme sa klaňali kameňu a drevu, zlatu, striebru a kovu, dielu ľudských rúk; a celý náš život nebol nič iné ako smrť. Obklopovala nás temnota a zrak nám zahaľoval veľký mrak; no otvorili sa nám oči a z_jeho vôle sme sa dostali z_hmly, ktorá nás obkľučovala.

Lebo sa zmiloval nad nami a pohnutý súcitom nás zachránil, keď videl, že je v_nás toľko omylov a zánik a že nemáme nijakú inú nádej na záchranu, iba tú, ktorú on dáva. Veď on nás povolal, keď sme neboli, a chcel, aby sme boli z_ničoho{n}porov. {r}Ž 33,9{/r}{/n}.

„Jasaj, neplodná, čo nerodíš, vzchop sa a volaj, čo nepoznáš pôrodné bolesti, lebo opustená má viac detí ako tá, čo má muža.“{n}{r}Iz 54,1{/r} [LXX]; porov. {r}Gal 4,27{/r}{/n} Keď hovorí: „Jasaj, neplodná, čo nerodíš“, myslí na nás; lebo neplodná bola naša Cirkev, kým nedostala deti. Keď hovorí: „Volaj, čo nepoznáš pôrodné bolesti“, to znamená: Prednášajme svoje prosby Bohu zreteľne a neochabujme (ako ženy v_pôrodných bolestiach). A keď hovorí: „Lebo opustená má viac detí ako tá, čo má muža“, hovorí to preto, že náš ľud vyzeral opustený a Boha zbavený; teraz však, keď sme uverili, je nás viac ako tých, o_ktorých sa myslelo, že majú Boha.

Na inom mieste Písmo hovorí: „Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“{n}{r}Mt 9,13{/r}; {r}Mk 2,17{/r}{/n} Hovorí to preto, že treba zachraňovať tých, čo hynú. Lebo to je veľké a obdivuhodné: podopierať nie to, čo stojí, ale čo padá. Tak aj Kristus chcel zachrániť to, čo hynulo, a zachránil mnohých, keď prišiel a povolal nás, čo sme už hynuli.

RESPONZÓRIUM

{r}1 Sol 5, 9-10{/r}; {r}Kol 1, 13{/r}

Boh nás neurčil na hnev, ale aby sme získali spásu skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý za nás zomrel, {*} Aby sme žili spolu s_ním.

Vytrhol nás z_moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna. {*} Aby sme žili spolu s_ním.

Z_Knihy proroka Daniela

{r:Dan}2, 26-47{/r}

Videnie sochy a kameňa. Večné Božie kráľovstvo

V_tých dňoch povedal kráľ Nabuchodonozor {v}26{/v}Danielovi, ktorý mal meno Baltazár: „Naozaj si myslíš, že mi môžeš povedať sen, ktorý som videl, a vysvetliť mi ho?“ {v}27{/v}Daniel odpovedal kráľovi: „Tajomstvo, na ktoré sa kráľ pýta, nemôžu odhaliť kráľovi mudrci, čarodejníci, veštci ani hádači. {v}28{/v}Je však Boh na nebi, ktorý zjavuje tajomstvá, a on ti, kráľ Nabuchodonozor, ukázal, čo sa stane v_posledných dňoch. Tvoj sen a videnie, ktoré ti na lôžku prebehlo hlavou, je toto:

{v}29{/v}Ty, kráľ, začal si na svojom lôžku rozmýšľať o_tom, čo bude ďalej. {v}30{/v}A ten, ktorý zjavuje tajomstvá, ukázal ti, čo má prísť. Ani mne nebolo toto tajomstvo odhalené pre múdrosť, ktorej by som mal viac ako ostatné živé tvory, ale preto, aby kráľ dostal spoľahlivé vysvetlenie a aby si poznal myšlienky svojho srdca.

{v}31{/v}Ty, kráľ, mal si videnie: Hľadel si na mohutnú sochu. Stála pred tebou veľká a nádherná socha; pohľad na ňu vzbudzoval hrôzu. {v}32{/v}Hlava sochy bola z_najčistejšieho zlata, hruď a ramená zo striebra, brucho a bedrá z_bronzu, {v}33{/v}stehná zo železa, nohy sčasti zo železa a sčasti z_hliny. {v}34{/v}Díval si sa a tu sa bez prispenia ľudskej ruky odtrhol kameň, zasiahol sochu do železných a hlinených nôh a rozdrúzgal ich. {v}35{/v}A vtom sa rozdrvilo aj železo, hlina, bronz, striebro a zlato a boli ako plevy v_lete na holohumnici; uchytil ich vietor a neostalo po nich ani stopy. A kameň, čo zasiahol sochu, stal sa veľkým vrchom a zaplnil celú zem.

{v}36{/v}Toto je sen. A poviem ti, kráľ, aj jeho význam. {v}37{/v}Ty si kráľ kráľov. Boh nebies ti dal kráľovstvo, silu, moc a slávu; {v}38{/v}do tvojich rúk dal všetky krajiny, kde bývajú ľudia, divé zvieratá i_nebeské vtáctvo a teba ustanovil za pána všetkého: ty si hlava zo zlata. {v}39{/v}Po tebe povstane iné kráľovstvo, menšie než tvoje; potom tretie kráľovstvo z_bronzu, ktoré bude vládnuť nad celou zemou. {v}40{/v}Štvrté kráľovstvo bude mocné ako železo; veď železo drúzga a pokoruje všetko. Aj ono ako drviace železo všetko rozbije a rozdrúzga. {v}41{/v}A že si videl časť nôh a prstov z_hrnčiarskej hliny a časť zo železa, kráľovstvo bude rozdelené; bude mať niečo z_pevnosti železa, ako si videl železo zmiešané s_blatistou hlinou. {v}42{/v}A že prsty na nohách boli čiastočne zo železa a čiastočne z_hliny, to znamená, že kráľovstvo bude čiastočne mocné a čiastočne krehké. {v}43{/v}A že si videl železo zmiešané s_blatistou hlinou, to znamená, že sa budú miešať v_manželských zväzkoch, ale spolu držať nebudú, ako sa železo s_hlinou nezmieša. {v}44{/v}V_čase týchto kráľov vzbudí Boh nebies kráľovstvo, ktoré sa nikdy nerozpadne, a kráľovstvo sa inému ľudu nedostane; ono rozdrúzga a zničí všetky tieto kráľovstvá a samo bude trvať naveky, {v}45{/v}tak, ako si videl, že sa z_vrchu bez prispenia ruky odtrhol kameň a rozdrúzgal hlinu, železo, bronz, striebro a zlato. Veľký Boh ukázal kráľovi, čo príde neskôr. Sen je pravdivý a jeho výklad spoľahlivý.“

{v}46{/v}Vtedy kráľ Nabuchodonozor padol na tvár, poklonil sa Danielovi a rozkázal, aby mu priniesli obetu a kadidlo. {v}47{/v}A kráľ povedal Danielovi: „Váš Boh je naozaj Boh bohov a Pán kráľov, ktorý zjavuje tajomstvá, lebo si dokázal rozriešiť toto tajomstvo.“

RESPONZÓRIUM

{r}Dan 2, 44{/r}; porov. {r}Lk 20, 17. 18{/r}

Boh nebies vzbudí kráľovstvo, ktoré sa nikdy nerozpadne; ono rozdrúzga a zničí všetky kráľovstvá {*} A samo Božie kráľovstvo bude trvať naveky.

Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným; na koho ten kameň padne, toho rozdlávi. {*} A samo Božie kráľovstvo bude trvať naveky.

Z_Homílie autora z_druhého storočia

(Cap. 3, 1 – 4, 5; 7, 1-6: Funk 1, 149-153)

Vyznávajme Boha skutkami

Keďže nám Pán preukázal také milosrdenstvo: predovšetkým, že my živí neobetujeme mŕtvym bôžikom, ani sa im neklaniame, ale skrze Krista poznávame Otca pravdy, aké iné poznanie vedie k_nemu, ak nie to, aby sme nezapreli toho, skrze ktorého sme ho poznali? Veď aj on sám hovorí: „Kto mňa vyzná, toho aj ja vyznám pred Otcom.“{n}porov. {r}Mt 10,32{/r}; porov. {r}Lk 12,8{/r}{/n} My sa teda odmieňame tým, že vyznávame toho, skrze ktorého sme zachránení. Ale ako ho máme vyznávať? Tak, že budeme robiť, čo hovorí, že nebudeme pohŕdať jeho prikázaniami a nebudeme ho uctievať iba perami, ale z_celého srdca a z_celej mysle. Lebo u_Izaiáša hovorí: „Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa.“{n}{r}Mk 7,6{/r}; porov. {r}Iz 29,13{/r}{/n}

Neuspokojme sa teda len tým, že ho voláme Pánom; to nás nespasí. Lebo hovorí: „Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane, bude spasený, ale iba ten, kto koná spravodlivo.“{n}porov. {r}Mt 7,21{/r}{/n} Preto ho, bratia, vyznávajme skutkami: milujme sa navzájom, necudzoložme, vzájomne sa neznevažujme a nezáviďme si, ale buďme zdržanliví, milosrdní a láskaví. Musíme sa dať viesť vzájomným súcitom, a nie chamtivou túžbou po peniazoch. Takýmito skutkami ho vyznávajme, a nie opačnými. Ani sa nemáme báť ľudí, ale Boha. Preto vám, čo toto robíte, Pán povedal: „Aj keby ste boli so mnou spojení a v_mojom náručí, a neplnili by ste moje prikázania, odvrhnem vás a poviem vám: Odíďte odo mňa, neviem, odkiaľ ste vy, čo pášete neprávosť.“{n}porov. {r}Lk 13,27{/r}; porov. {r}Mt 7,23{/r}{/n}

Preto bojujme, bratia moji, vo vedomí, že boj je pred nami a že mnohí sa ženú aj do boja o_porušiteľné veci, ale veniec nedostanú všetci, iba tí, ktorí sa veľmi namáhali a tvrdo bojovali{n}porov. {r}1Kor 9,24-25{/r}{/n}. My však bojujme, aby sme všetci dostali víťazný veniec. Preto bežme priamou cestou v_boji o_neporušiteľnú cenu a čím viacerí k_nej smerujme a bojujme, aby sme dostali aj veniec. A ak nemôžeme všetci dostať veniec, nech sme aspoň blízko pri venci. Musíme však vedieť, že ak sa o_niekom, kto bojuje o_porušiteľný veniec, zistí, že porušuje pravidlá, zbijú ho, vylúčia a vyženú zo štadióna.

A čo myslíte? Čo si vytrpí ten, kto poruší pravidlá v_boji o_neporušiteľnú cenu? Lebo o_tých, čo si nezachovajú pečať, hovorí: „Ich červ neumrie a ich oheň nezhasne a uvidí ich každé telo.“{n}{r}Iz 66,24{/r} [LXX]; porov. {r}Mk 9,48{/r}{/n}

RESPONZÓRIUM

{r}1 Sol 1, 9b-10{/r}; {r}1 Jn 2, 28{/r}

Obrátili ste sa, aby ste slúžili Bohu živému a pravému a očakávali z_neba jeho Syna, ktorého vzkriesil z_mŕtvych; {*} On nás zachraňuje od budúceho hnevu.

A teraz, deti moje, ostávajte v_ňom, aby sme mali dôveru, keď sa zjaví, a aby sme pri jeho príchode neboli zahanbení. {*} On nás zachraňuje od budúceho hnevu.

Z_Knihy proroka Daniela

{r:Dan}3, 8-12. 19-24. 91-97{/r}

Zlatá socha kráľa. Mladíci vyslobodení z_pece

{v}8{/v}V_tom čase prišli chaldejskí muži a žalovali na Židov. {v}9{/v}Povedali kráľovi Nabuchodonozorovi: „Kráľ, ži naveky. {v}10{/v}Ty, kráľ, vydal si nariadenie, aby každý človek, ktorý začuje zvuk poľnice, flauty, citary, harfy, lutny, gájd a iných hudobných nástrojov, padol na zem a klaňal sa zlatej soche. {v}11{/v}Toho však, kto by nepadol na zem a neklaňal by sa, hodia do rozpálenej pece. {v}12{/v}A sú tu judejskí muži, ktorých si ustanovil za správcov babylonskej provincie, Sidrach, Mizach a Abdenago. A tí muži si teba, kráľ, nevážia: nectia si tvojich bohov a zlatej soche, ktorú si postavil, sa neklaňajú.“

{v}19{/v}Vtedy Nabuchodonozor vzkypel zlosťou a tvár sa mu znetvorila pre Sidracha, Mizacha a Abdenaga. Preto rozkázal, aby pec rozpálili sedemkrát viac ako zvyčajne, {v}20{/v}a najsilnejším mužom zo svojho vojska rozkázal, aby Sidracha, Mizacha a Abdenaga zviazali a hodili do rozpálenej pece. {v}21{/v}A hneď tých mužov zviazali a v_ich plášťoch, turbanoch, obuvi a odeve ich hodili doprostred rozpálenej pece. {v}22{/v}A pretože kráľov rozkaz súril a pec bola veľmi rozpálená, mužov, čo hádzali Sidracha, Mizacha a Abdenaga, plameň ohňa zahubil. {v}23{/v}Ale traja muži, Sidrach, Mizach a Abdenago, padli poviazaní doprostred rozpálenej pece.

{v}24{/v}Prechádzali sa uprostred ohňa, chválili Boha a zvelebovali Pána.

{v}91_(24){/v}Vtedy kráľ Nabuchodonozor užasol, rýchle vstal a povedal svojim dvoranom: „Nehodili sme do ohňa troch poviazaných mužov?“ Oni kráľovi odpovedali: „Tak je, kráľ.“ {v}92_(25){/v}A on povedal: „Ja vidím štyroch mužov bez pút; chodia uprostred ohňa bez ujmy a štvrtý sa výzorom podobá synovi bohov.“ {v}93_(26){/v}I_pristúpil Nabuchodonozor k_otvoru rozpálenej pece a povedal: „Sidrach, Mizach a Abdenago, služobníci najvyššieho Boha, vyjdite a poďte sem!“ A Sidrach, Mizach a Abdenago vyšli hneď z_ohňa. {v}94_(27){/v}Tu sa zhromaždili miestodržitelia, úradníci, sudcovia a kráľovi radcovia a hľadeli na tých mužov, lebo oheň nemal nijakú moc nad ich telami, ani vlas na hlave sa im nepripálil, ani ich odev sa nezmenil, ani nenapáchli dymom z_ohňa. {v}95_(28){/v}Vtedy Nabuchodonozor vykríkol: „Nech je zvelebený Boh Sidracha, Mizacha a Abdenaga, ktorý poslal svojho anjela a vyslobodil svojich služobníkov, čo v_neho dôverovali, prestúpili kráľov rozkaz a obetovali svoje telá, aby nemuseli slúžiť a klaňať sa inému bohu okrem svojho Boha. {v}96_(29){/v}Preto nariaďujem, aby každého z_ktoréhokoľvek národa, kmeňa a jazyka, kto by sa rúhal Bohu Sidracha, Mizacha a Abdenaga, rozsekali na kúsky a jeho dom premenili na hnojisko, lebo niet iného Boha, ktorý by mohol takto zachrániť.“ {v}97_(30){/v}Potom kráľ povýšil Sidracha, Mizacha a Abdenaga v_babylonskej krajine.

RESPONZÓRIUM

{r}Dan 3, 49. 50b. 95{/r}

Pánov anjel zostúpil s_Azariášom a jeho spoločníkmi do pece a vyrážal plameň ohňa z_pece. {*} A oheň sa ich vôbec nedotkol, ani im neublížil.

Nech je zvelebený ich Boh, ktorý poslal svojho anjela a vyslobodil svojich služobníkov, čo v_neho dôverovali. {*} A oheň sa ich vôbec nedotkol, ani im neublížil.

Z_Homílie autora z_druhého storočia

(Cap. 8, 1 – 9, 11: Funk 1, 153-157)

Pokánie z_úprimného srdca

Kým žijeme na zemi, robme pokánie. Lebo sme hlinou v_majstrovej ruke. Ako keď hrnčiar robí nádobu a ona sa mu v_rukách pokriví alebo doláme, preformuje ju nanovo. Ale keby sa rozhodol dať ju do rozpálenej pece, už jej nepomôže nič. Tak aj my, dokiaľ sme na tomto svete, robme z_celého srdca pokánie za hriechy, ktoré sme spáchali v_tele, aby nás Pán zachránil, kým máme čas na pokánie.

Lebo keď odídeme zo sveta, tam sa už nemôžeme vyznávať ani robiť pokánie. Preto, bratia, večný život dosiahneme, ak budeme plniť Otcovu vôľu, chrániť si telo v_čistote a zachovávať Pánove prikázania. Lebo Pán hovorí v_evanjeliu: „Ak ste malé neustrážili, kto vám dá veľké? Lebo hovorím vám: Kto je verný v_najmenšom, je verný aj vo veľkom.“{n}porov. {r}Lk 16,10-12{/r}{/n} A tak teda hovorí: Chráňte si telo v_čistote a pečať nepoškvrnenú, aby sme dosiahli život.

Nech nik z_vás nehovorí, že toto telo nebude súdené, ani nevstane z_mŕtvych. Uznajte: V_čom ste boli zachránení, v_čom ste začali vidieť, ak nie vtedy, keď ste žili v_tomto tele? Sluší sa teda, aby sme si telo strážili ako Boží chrám{n}porov. {r}1Kor 3,16{/r}{/n}. Veď ako ste v_tele povolaní, tak v_tele aj prídete. Ak sa Kristus Pán, ktorý nás zachránil, stal telom, lebo predtým bol duch, a tak nás povolal, aj my dosiahneme odmenu v_tomto tele.

Milujme sa teda navzájom, aby sme všetci prišli do Božieho kráľovstva. Kým máme čas, keď sa môžeme uzdraviť, odovzdajme sa lekárovi-Bohu a zaplaťme mu. Čím? Pokáním z_úprimného srdca. Lebo on vie všetko dopredu a vie, čo sa odohráva v_našom srdci. A tak mu vzdajme chválu, a nielen ústami, lež aj zo srdca, aby nás prijal za synov. Lebo Pán povedal: „Mojimi bratmi sú tí, ktorí plnia vôľu môjho Otca.“{n}porov. {r}Mt 12,50{/r}; {r}Lk 8,21{/r}{/n}

RESPONZÓRIUM

{r}Ez 18, 31a. 32{/r}; {r}2 Pt 3, 9b{/r}

Odvrhnite od seba všetky svoje hriechy a obnovte si srdce i_ducha. {*} Ja nemám záľubu v_smrti človeka, hovorí Pán. Obráťte sa a žite.

Pán je trpezlivý s_vami a nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie. {*} Ja nemám záľubu v_smrti človeka, hovorí Pán. Obráťte sa a žite.

Z_Knihy proroka Daniela

{r:Dan}5, 1-2. 5-9. 13-17. 25 – 6, 1{/r}

Boží súd na Baltazárovej hostine

V_tých dňoch {v}5,1{/v}kráľ Baltazár usporiadal veľkú hostinu pre tisíc svojich veľmožov a pred týmito tisícmi pil víno. {v}2{/v}Podnapitý Baltazár rozkázal priniesť zlaté a strieborné nádoby, ktoré jeho otec Nabuchodonozor odvliekol z_jeruzalemského chrámu, aby z_nich pili kráľ, jeho veľmoži, jeho ženy i_súložnice.

{v}5{/v}Vtom sa zjavili prsty ľudskej ruky a písali oproti svietniku na omietku steny kráľovského paláca; a kráľ hľadel na prsty ruky, čo písala. {v}6{/v}Tu sa kráľova tvár zmenila, myšlienky ho desili, bedrové kĺby sa mu uvoľnili a triasli sa mu kolená. {v}7{/v}Kráľ silne zakričal, aby priviedli veštcov, Chaldejcov a hádačov. A kráľ prehovoril k_babylonským mudrcom: „Kto prečíta tento nápis a vysvetlí mi jeho zmysel, bude sa obliekať do purpuru, zlatú reťaz bude nosiť na krku a bude ako tretí vládnuť v_mojom kráľovstve.“ {v}8{/v}Vtedy prišli všetci kráľovskí mudrci, ale nemohli nápis ani prečítať, ani vysvetliť jeho zmysel kráľovi. {v}9{/v}Preto sa kráľ Baltazár veľmi naľakal a výzor tváre sa mu zmenil. Ale aj jeho veľmoži boli zmätení.

{v}13{/v}Potom priviedli pred kráľa Daniela a kráľ mu povedal: „Ty si Daniel, z_judejských zajatcov, ktorých kráľ, môj otec, priviedol z_Judey? {v}14{/v}Počul som o_tebe, že máš ducha bohov a že sa u_teba prejavil mimoriadny dôvtip, rozumnosť a múdrosť. {v}15{/v}Práve teraz predstúpili predo mňa mudrci, veštci, aby prečítali tento nápis a vysvetlili mi jeho zmysel, no nevedeli mi povedať, čo tá reč znamená. {v}16{/v}Ale o_tebe som počul, že vieš vykladať tajomstvá a riešiť záhady. Ak mi teda budeš vedieť prečítať tento nápis a vysvetlíš mi jeho zmysel, budeš sa obliekať do purpuru, zlatú reťaz budeš nosiť na krku a budeš tretím kniežaťom v_mojom kráľovstve.“

{v}17{/v}Daniel odpovedal kráľovi: „Svoje dary si nechaj a odmenu daj inému; ale nápis ti prečítam, kráľ, a jeho význam ti vyložím.

{v}25{/v}Toto bolo napísané: Mane, tekel, ufarsin. {v}26{/v}A toto je význam slov: Mane – Boh spočítal tvoje kraľovanie a urobil mu koniec; {v}27{/v}tekel – odvážili ťa na váhe a zistili, že si ľahký; {v}28{/v}ufarsin – tvoje kráľovstvo je rozdelené a vydané do rúk Médov a Peržanov.“ {v}29{/v}Vtedy na Baltazárov rozkaz obliekli Daniela do purpuru, okolo krku mu zavesili zlatú reťaz a vyhlasovali o_ňom, že má moc ako tretí v_jeho kráľovstve. {v}30{/v}A v_tú noc chaldejského kráľa Baltazára zabili.

{v}6,1{/v}V_kráľovstve nastúpil šesťdesiatdvaročný Méd Dárius.

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 75, 6. 8. 9{/r}; {r}Zjv 14, 9. 10{/r}

Nedvíhajte hlavy vysoko; sudcom je sám Boh: jedného ponižuje, druhého povyšuje. {*} Lebo v_Pánovej ruke je kalich, všetci hriešnici zeme budú z_neho piť.

Kto sa bude klaňať šelme a jej obrazu, bude piť z_vína Božieho hnevu. {*} Lebo v_Pánovej ruke je kalich, všetci hriešnici zeme budú z_neho piť.

Z_Homílie autora z_druhého storočia

(Cap. 10, 1 – 12, 1; 13, 1: Funk 1, 157-159)

Vydržme v_nádeji

Plňme teda, bratia moji, vôľu Otca, ktorý nás povolal, aby sme žili a čoraz väčšmi napredovali v_čnosti. Zbavujme sa neresti ako predchodkyne našich zločinov a utekajme pred bezbožnosťou, aby sa nás nezmocnilo zlo. Lebo ak sa budeme usilovať robiť dobre, bude nás nasledovať pokoj. Preto ho nemôžu nájsť ľudia, ktorí sa nechávajú viesť ľudským strachom a dávajú prednosť prítomnej rozkoši pred budúcim prisľúbením. Lebo nevedia, koľko múk je v_rozkoši tohto sveta a aké slasti sú v_budúcom prisľúbení. A keby to robili iba oni sami, bolo by to znesiteľné. Oni však už zvrátenými náukami vytrvalo otravujú nevinné duše a nevedia, že ich čaká dvojnásobné odsúdenie, aj za seba, aj za tých, čo ich počúvajú.

My teda slúžme s_čistým srdcom Bohu a budeme spravodliví. Lebo ak nebudeme slúžiť a neuveríme Božím prisľúbeniam, budeme chudáci. Veď aj prorocké slovo hovorí: „Chudáci sú tí, čo majú rozpoltenú myseľ a pochybujú v_srdci a hovoria: Toto sme dávno počuli ešte v_čase našich otcov a deň čo deň sme čakali, ale nič z_toho sme nevideli. Hlupáci! Pozrite sa na strom: vezmite si vinič. Najprv mu opadne lístie, potom vyženie puky, potom trpké hrozno a iba nakoniec zrelé hrozno. Tak aj môj ľud znášal prenasledovanie a útlak, no potom dostane dobré veci.“{fnr}1{/fnr}

A tak, bratia moji, nemajme rozpoltenú myseľ, ale vytrvajme v_nádeji, aby sme dosiahli aj odmenu. Lebo verný je ten, ktorý sľúbil, že odplatí každému podľa jeho skutkov{n}porov. {r}Mt 16,27{/r}{/n}. Ak teda budeme konať spravodlivo pred Bohom, vojdeme do jeho kráľovstva a dostaneme, čo prisľúbil, „čo ani ucho nepočulo, ani oko nevidelo, ani do ľudského srdca nevystúpilo“{n}porov. {r}1Kor 2,9{/r}{/n}.

Každú hodinu teda v_láske a spravodlivosti očakávajme Božie kráľovstvo, lebo nikdy nevieme deň Božieho príchodu. Robme už teda, bratia, pokánie, zamerajme sa na dobro, lebo sme plní nerozumnosti a zloby. Zotrime zo seba predošlé hriechy a keď budeme z_duše robiť pokánie, budeme spasení. Nebuďme podlízaví, ani sa neusilujme páčiť sa iba bratom, ale kvôli spravodlivosti aj tým, čo sú mimo, aby sa pre nás nerúhali [Božiemu] Menu{n}porov. {r}Rim 2,24{/r}{/n}.

{fn:1}List sv. Klementa I. (Rímskeho) Korinťanom 23,3-4.{/fn}

RESPONZÓRIUM

{r}1 Kor 15, 58{/r}; {r}2 Sol 3, 13{/r}

Buďte pevní, neochvejní, čoraz horlivejší v_Pánovom diele, {*} Veď viete, že vaša námaha nie je daromná v_Pánovi.

Neochabujte v_konaní dobra. {*} Veď viete, že vaša námaha nie je daromná v_Pánovi.

Z_Knihy proroka Daniela

{r:Dan}9, 1-4a. 18-27{/r}

Danielova modlitba a videnie

{v}1{/v}V_prvom roku Asuerovho syna Dária, ktorý bol pôvodom Méd a vládol nad chaldejským kráľovstvom, {v}2{/v}v_prvom roku jeho kraľovania som ja, Daniel, porozumel v_knihách počtu rokov, o_ktorých hovoril Pán prorokovi Jeremiášovi, že za sedemdesiat rokov sa dovŕši spustošenie Jeruzalema. {v}3{/v}I_obrátil som sa tvárou k_Pánovi, môjmu Bohu, aby som ho hľadal modlitbou a úpenlivou prosbou, v_pôstoch, vrecovine a popole. {v}4{/v}A modlil som sa k_Pánovi, Bohu, vyznal som sa a povedal som:

{v}18{/v}„Bože môj, nakloň svoje ucho a počuj, otvor svoje oči a pozri na naše spustošenie a na mesto, nad ktorým sa vzýva tvoje meno. Lebo svoje prosby nepredkladáme pred tvoju tvár pre svoju spravodlivosť, ale pre tvoje veľké milosrdenstvo. {v}19{/v}Pane, vyslyš; Pane, nehnevaj sa; pozri a konaj; kvôli sebe samému nemeškaj, Bože môj, veď sa nad mestom a nad tvojím ľudom vzýva tvoje meno.“

{v}20{/v}Ešte som hovoril, modlil som sa a vyznával svoje hriechy a hriechy svojho ľudu Izraela a predkladal svoje prosby pred svojho Boha za svätý vrch môjho Boha, {v}21{/v}ešte som hovoril v_modlitbe, keď zrazu priletel muž Gabriel, ktorého som videl vo videní na začiatku, a dotkol sa ma v_čase večernej obety. {v}22{/v}I_poučil ma, hovoriac: „Daniel, teraz som vyšiel, aby som ťa poučil a aby si to pochopil. {v}23{/v}Hneď ako si sa začal modliť, vyšlo slovo a ja som prišiel, aby som ti ho oznámil, lebo si obľúbený muž. Dávaj teda pozor na slovo a pochop videnie.

{v}24{/v}Sedemdesiat týždňov je vymeraných

pre tvoj ľud a pre tvoje sväté mesto,

aby sa zúčtovalo s_nevernosťou

a skončil hriech,

aby bola zničená neprávosť

a nastala večná spravodlivosť,

aby sa splnilo videnie a proroctvo

a bol pomazaný Svätý svätých.

{v}25{/v}Vedz teda a pozoruj:

od vyjdenia výroku,

aby bol opäť postavený Jeruzalem,

až po pomazaného vodcu

sedem týždňov.

A bude šesťdesiatdva týždňov

a opäť postavia ulice a hradby

v_tiesnivých časoch.

{v}26{/v}A po šesťdesiatich dvoch týždňoch

zabijú pomazaného;

a nič mu nebude.

A mesto i_svätyňu zničí

národ s_vodcom, ktorý príde,

a jeho koncom bude spustošenie

a až do konca vojny

predurčená skaza.

{v}27{/v}Ale potvrdí zmluvu s_mnohými

na jeden týždeň;

a v_polovici týždňa

prestane obeta aj žertva

a na krídlach ohavnosti príde pustošiteľ,

dokiaľ nenastane zavŕšenie

a nevyleje sa rozhodnutie na pustošiteľa.“

RESPONZÓRIUM

{r}Bar 2, 16a{/r}; {r}Dan 9, 18a{/r}; {r}Ž 80, 20{/r}

Zhliadni, Pane, zo svojho svätého domu a mysli na nás. Bože môj, nakloň svoje ucho a počuj. {*} Otvor svoje oči a pozri na naše spustošenie.

Pane, Bože zástupov, obnov nás, rozjasni svoju tvár a budeme spasení. {*} Otvor svoje oči a pozri na naše spustošenie.

Z_Homílie autora z_druhého storočia

(Cap. 13, 2 – 14, 5: Funk 1, 159-163)

Živá Cirkev je Kristovo telo

Pán hovorí: „Moje meno je celkom zhanobené medzi všetkými národmi“{n}{r}Iz 52,5{/r} [LXX]{/n}, a zasa: „Beda tomu, pre koho je hanobené moje meno.“{n}porov. {r}Rim 2,24{/r}{/n} Ale čím je hanobené? Tým, že nerobíme, čo hovoríme. Lebo keď pohania počujú z_našich úst Božie slová, žasnú nad nimi, aké sú dobré a veľké. Keď potom zistia, že naše skutky sa nezhodujú so slovami, ktoré hovoríme, začnú sa rúhať a hovoria, že je to nejaká rozprávka a klam.

Lebo keď od nás počujú, že Boh hovorí: „Ak milujete tých, ktorí vás milujú, nemáte nijakú zásluhu; ale máte zásluhu, ak milujete svojich nepriateľov a tých, ktorí vás nenávidia“{n}porov. {r}Lk 6,32.35{/r}; {r}Mt 5,46{/r}{/n} – keď to počujú, obdivujú vznešenú dobrotu. Keď však zbadajú, že nemilujeme nielen tých, ktorí nás nenávidia, ale ani tých, ktorí [nás] milujú, vysmejú nás a rúhajú sa Menu.

A tak, bratia, ak budeme plniť vôľu Boha, nášho Otca, budeme patriť do prvotnej duchovnej Cirkvi, ktorá bola založená skôr ako slnko a mesiac. Ale ak neplníme Pánovu vôľu, budú o_nás platiť slová Písma: „Z_môjho domu sa stal lotrovský pelech.“{n}porov. {r}Jer 7,11{/r}; porov. {r}Mt 21,13{/r}{/n} Preto sa usilujme patriť do Cirkvi života, aby sme boli spasení.

Nemyslím, že by ste nevedeli, že živá „Cirkev je Kristovo telo“{n}porov. {r}Ef 1,22-23{/r}; porov. {r}1Kor 12,27{/r}{/n}. Veď Písmo hovorí: „Boh stvoril človeka ako muža a ženu.“{n}porov. {r}Gn 1,27{/r}; {r:Gn}5,2{/r}{/n} Muž je Kristus, žena Cirkev{n}porov. {r}Ef 5,22-23{/r}{/n}. Napokon aj Biblia a apoštoli hovoria, že Cirkev nie je z_tohto času, ale od počiatku. Len bola duchovná, ako aj náš Ježiš, zjavila sa však v_posledných dňoch, aby nás spasila.

Ale duchovná Cirkev sa zjavila v_Kristovom tele a ukázala nám, že ak si ju niekto zachová v_tele a nestratí ju, dostane ju v_Duchu Svätom. Lebo toto telo je obrazom ducha a nik, kto stratí obraz, nedostane pôvodinu. A tak, bratia, hovorí toto: Zachovajte si telo, aby ste sa stali účastnými na duchu. Ale ak hovoríme, že telo je Cirkev a duch Kristus, potom ten, kto hanobí telo, hanobí Cirkev. Taký teda nebude mať účasť na duchu, ktorým je Kristus. Toto telo môže prijať taký život a neporušiteľnosť za pomoci Ducha Svätého a nik nemôže vysloviť ani povedať, „čo Pán pripravil“{n}porov. {r}1Kor 2,9{/r}{/n} svojim vyvoleným.

RESPONZÓRIUM

{r}Jer 7, 3{/r}; {r}Jak 4, 8{/r}

Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Napravte svoje cesty a svoje skutky, {*} Potom vás nechám bývať na tomto mieste.

Priblížte sa k_Bohu a on sa priblíži k_vám. Obmyte si ruky, hriešnici, a očistite si srdcia. {*} Potom vás nechám bývať na tomto mieste.

Z_Knihy proroka Daniela

{r:Dan}10, 1-21{/r}

Videnie človeka a zjavenie anjela

{v}1{/v}V_treťom roku perzského kráľa Kýra bolo Danielovi, prímenom Baltazárovi, zjavené slovo. Pravdivé slovo a veľké trápenie. I_porozumel slovu a porozumenie dostal vo videní. {v}2{/v}V_tých dňoch som ja, Daniel, žialil tri týždne; {v}3{/v}nejedol som chutný chlieb, mäso a víno nevošli do mojich úst, ani olejom som sa nenatrel, kým neprešli tri týždne.

{v}4{/v}Ale v_dvadsiaty štvrtý deň prvého mesiaca som bol pri veľkej rieke Tigris. {v}5{/v}I_zdvihol som oči a videl som akéhosi muža. Bol oblečený do ľanového odevu a bedrá mal prepásané rýdzim zlatom. {v}6{/v}Jeho telo bolo ako chryzolit, jeho tvár ako jasný blesk, jeho oči ako ohnivá fakľa, jeho ramená a čo je dolu až po nohy ako jasná vyleštená meď a zvuk jeho slov ako hluk zástupov. {v}7{/v}No iba ja, Daniel, som videl videnie. Muži, čo boli so mnou, nijaké videnie nevideli, len na nich doľahla veľmi veľká hrôza a utiekli sa schovať. {v}8{/v}Zostal som teda sám a videl som toto veľké videnie. Ale ani vo mne nezostalo sily a zmenil sa aj môj výzor až na nepoznanie; a nemal som nijakú silu. {v}9{/v}Tu som počul zvuk jeho slov. A keď som počul zvuk jeho slov, padol som vystrašený na tvár a tvár sa mi dotýkala zeme.

{v}10{/v}Tu sa ma dotkla ruka a zdvihla ma na kolená a na dlane mojich rúk. {v}11{/v}I_povedal mi: „Daniel, obľúbený muž, pochop slová, ktoré ti ja hovorím, a stoj na svojom mieste. Teraz som totiž poslaný k_tebe.“ Ako mi povedal tieto slová, s_chvením som sa postavil. {v}12{/v}A riekol mi: „Neboj sa, Daniel, lebo od prvého dňa, keď si sa rozhodol chápať a ponižovať sa pred svojím Bohom, sú vyslyšané tvoje slová. A ja som prišiel kvôli tvojim slovám. {v}13{/v}Ale knieža perzského kráľovstva mi odporovalo dvadsaťjeden dní a kým mi Michal, jedno z_popredných kniežat, neprišiel na pomoc, zostal som tam pri perzskom kráľovi. {v}14{/v}No prišiel som, aby som ti dal vedieť, čo príde na tvoj ľud v_posledných dňoch, lebo ešte je videnie o_tých dňoch.“ {v}15{/v}Keď mi hovoril takéto slová, sklonil som tvár k_zemi a mlčal som. {v}16{/v}A tu sa ktosi podobný synom človeka dotkol mojich perí. I_otvoril som ústa a povedal som tomu, čo stál oproti mne: „Môj pane, pri videní prišli na mňa úzkosti a nezostala vo mne nijaká sila. {v}17{/v}Ako by mohol služobník môjho pána hovoriť s_týmto mojím pánom? Nezostala vo mne nijaká sila, ani môj dych nezostal vo mne.“ {v}18{/v}Vtedy sa ma znova dotkol ten, čo vyzeral ako človek, a posilňoval ma. {v}19{/v}Povedal: „Neboj sa, obľúbený muž! Pokoj s_tebou. Buď statočný a udatný.“ A kým so mnou hovoril, zosilnel som a povedal som: „Hovor, môj pane, lebo si ma posilnil.“

{v}20{/v}I_povedal: „Vieš, prečo som prišiel k_tebe? Teraz sa vrátim bojovať s_perzským kniežaťom. Keď budem ja odchádzať, príde grécke knieža. {v}21{/v}Ale oznámim ti, čo je zaznačené v_písme pravdy. A nemám proti nim nijakého pomocníka okrem vášho kniežaťa Michala.“

RESPONZÓRIUM

{r}Dan 10, 12. 19a. 21a{/r}

Od prvého dňa, keď si sa rozhodol chápať a ponižovať sa pred svojím Bohom, {*} Sú vyslyšané tvoje slová.

Neboj sa, Daniel, oznámim ti, čo je zaznačené v_písme pravdy. {*} Sú vyslyšané tvoje slová.

Z_Homílie autora z_druhého storočia

(Cap. 15, 1 – 17, 2: Funk 1, 163-165)

Obráťme sa k_Bohu, ktorý nás povolal

Myslím si, že som nedal lacnú radu o_zdržanlivosti. Kto sa jej bude držať, neoľutuje, ale zachráni seba i_mňa, ktorý mu poradil. Lebo to nie je malá odmena priviesť blúdiacu a stratenú dušu späť, aby sa spasila. Takto sa totiž môžeme odvďačiť Bohu, ktorý nás stvoril, ak ten, kto hovorí a počúva, hovorí a počúva s_vierou a láskou.

Zostaňme teda v_tom, čo sme uverili, spravodliví a svätí, aby sme mohli s_dôverou prosiť Boha, ktorý hovorí: „Ešte budeš hovoriť, keď ti odpoviem: Tu som.“{n}porov. {r}Iz 58,9{/r}{/n} A tento výrok je znamením veľkého prisľúbenia, lebo Pán hovorí, že on pohotovejšie dáva, ako my prosíme. Keď teda máme účasť na takej štedrosti, nezáviďme jeden druhému, že dostal toľko dobrého. Lebo aké šťastie prinášajú tieto slová tým, čo ich uskutočňujú, také odsúdenie neposlušným.

Keď sme teda, bratia, dostali takú veľkú príležitosť na pokánie, obráťme sa k_Bohu, ktorý nás povolal, kým máme čas a kým máme toho, ktorý nás prijme. Lebo ak sa zriekneme svojich chúťok a premôžeme svoju dušu tým, že nebudeme uskutočňovať jej zlé žiadosti, budeme mať účasť na Ježišovom milosrdenstve. Ale uvedomte si, že už „prichádza deň“ súdu, „ktorý planie ako pec a nebesia sa“ sčasti „rozplynú“ aj celá zem ako olovo roztavené v_ohni{n}porov. {r}Mal 3,19{/r} [LXX]; porov. {r}Iz 34,4{/r}{/n}. A vtedy vyjdú najavo skryté i_zjavné skutky ľudí. Almužna je teda dobrá ako pokánie za hriech; pôst je lepší ako modlitba, no almužna je lepšia od oboch. „Láska zakrýva množstvo hriechov“{n}{r}1Pt 4,8{/r}{/n} a modlitba vychádzajúca z_dobrého svedomia vyslobodzuje zo smrti. Blahoslavený každý, kto je v_týchto veciach dokonalý. Lebo almužna nadľahčuje hriech.

Robme teda z_celého srdca pokánie, aby nik z_nás nezahynul. Veď ak máme odvádzať od modiel a učiť, o_čo viac nesmie zahynúť duša, ktorá už pozná Boha! Pomáhajme teda jeden druhému, aby sme aj slabých priviedli na dobré a aby sme všetci boli spasení. Obracajme sa navzájom a napomínajme sa.

RESPONZÓRIUM

{r}Júd 21{/r}; {r}Tít 2, 12{/r}

Zachovajte sa v_Božej láske {*} A očakávajte milosrdenstvo nášho Pána Ježiša Krista pre večný život.

Zrieknime sa bezbožnosti a svetských žiadostí a žime v_tomto veku triezvo, spravodlivo a nábožne. {*} A očakávajte milosrdenstvo nášho Pána Ježiša Krista pre večný život.

Z_Knihy proroka Daniela

{r:Dan}12, 1-13{/r}

Proroctvo o_poslednom dni a o_vzkriesení

Toto mi povedal anjel: {v}1{/v}„V_tom čase povstane Michal, veľké knieža, čo chráni synov tvojho ľudu. Bude to čas úzkosti, aký nebol odvtedy, čo vznikli národy, až po ten čas. V_tom čase sa tvoj národ zachráni; každý, koho nájdu zapísaného v_knihe. {v}2{/v}A mnohí z_tých, čo spia v_prachu zeme, sa zobudia; jedni na večný život, druhí na večnú potupu. {v}3{/v}Múdri sa budú skvieť ako jas oblohy a tí, čo mnohých priviedli k_spravodlivosti, ako hviezdy na večné veky. {v}4{/v}A ty, Daniel, zatvor slová a zapečať knihu až do konca času. Mnohí budú prechádzať a rozmnoží sa poznanie.“

{v}5{/v}Ja, Daniel, som videl, ako dvaja iní stáli, jeden na tomto brehu rieky, druhý na druhom brehu rieky. {v}6{/v}A ten sa opýtal muža, ktorý bol oblečený do ľanového odevu a stál nad vodami rieky: „Kedy bude koniec týchto obdivuhodných vecí?“ {v}7{/v}A počul som muža, ktorý bol oblečený do ľanového odevu a stál nad vodami rieky; zdvihol pravú i_ľavú ruku k_nebu a prisahal na Živého naveky: „Bude to čas, časy a polovica času a keď sa dokončí rozrušenie moci svätého ľudu, skončí sa aj toto všetko.“ {v}8{/v}Ja som to počul, ale nerozumel. A povedal som: „Môj pane, aký bude koniec týchto vecí?“ {v}9{/v}Vravel: „Choď, Daniel, lebo tieto slová sú zatvorené a zapečatené až do určeného času. {v}10{/v}Mnohí sa očistia, zbelejú a osvedčia sa, bezbožní však budú konať bezbožne a nijaký bezbožník to nepochopí, ale rozumní pochopia. {v}11{/v}A od chvíle, keď bude odstránená ustavičná obeta a postavená ohavnosť pustošiteľa, uplynie tisícdvestodeväťdesiat dní. {v}12{/v}Blahoslavený, kto čaká a pretrvá tisíctristotridsaťpäť dní. {v}13{/v}Ty sa však uberaj ku koncu a odpočiň si a na konci dní vstaneš k_svojmu údelu.“

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Lk 20, 35a. 36. 38{/r}

Tí, ktorí budú uznaní za hodných zmŕtvychvstania, už nebudú môcť umrieť. {*} Sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia.

A Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú. {*} Sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia.

Z_Homílie autora z_druhého storočia

(Cap. 18, 1 – 20, 5: Funk 1, 167-171)

Konajme spravodlivo, aby sme na konci boli spasení

Aj my sa teda pridajme k_tým, ktorí vzdávajú vďaky, ktorí slúžia Bohu, a nie k_bezbožným, ktorí sú súdení. Veď hoci som aj ja z_každej stránky hriešnik a ešte som neunikol pokušeniu, ale doteraz sa zmietam uprostred diablových nástrah, usilujem sa o_spravodlivosť, aby som sa k_nej aspoň priblížil, lebo sa bojím budúceho súdu.

Počuli sme, bratia a sestry, Boha pravdy a teraz vám čítam povzbudenie, aby ste si vzali k_srdcu, čo je napísané, a zachránili seba aj toho, ktorý vám číta. A za odmenu prosím, aby ste robili z_celého srdca pokánie, a tak si získali spásu a život. Keď to budeme robiť, ukážeme smer všetkým mladým ľuďom, ktorí sa chcú obetovať Božej láske a dobrote. Nenesme ťažko, ani sa nehnevajme, ak sme nerozumní a niekto nás napomenie a obráti od neprávosti k_spravodlivosti. Veď niekedy robíme zlo, ani to nezbadáme, lebo máme rozpoltenú dušu a neverné srdce a „naša myseľ je zatemnená“{n}porov. {r}Ef 4,18{/r}{/n} márnymi žiadosťami.

Konajme teda spravodlivo, aby sme na konci boli spasení. Blahoslavení, ktorí poslúchajú tieto príkazy. Hoci na svete znášajú iba krátky čas zlo, budú zbierať neporušiteľné ovocie zmŕtvychvstania. Nech sa teda nábožný nezarmucuje, ak v_týchto časoch trpí. Očakáva ho blažený čas; keď hore opäť ožije a bude sa naveky radovať s_otcami a smútok ho nevyruší.

Nech nám ani to nerozbúri myseľ, keď vidíme, že nespravodliví sú bohatí a Boží služobníci sú utláčaní. Verme, bratia a sestry. Vedieme boj živého Boha a unúvame sa v_tomto živote, aby sme v_budúcom dostali víťazný veniec. Ani jeden spravodlivý nedostal ovocie rýchlo, ale trpezlivo naň čaká. Lebo keby Boh dával spravodlivým rýchlo odmenu, hneď by bol z_toho, čo robíme, obchod, a nie nábožnosť. Navonok by sme aj boli spravodliví, ale nie z_nábožnosti, lež zo zisku. A preto Boží súd naháňa strach duchu, ktorý nie je spravodlivý, a zaťažuje ho putami.

Jedinému neviditeľnému Bohu, Otcovi pravdy, ktorý nám poslal Spasiteľa a Pôvodcu neporušiteľnosti, skrze ktorého nám zjavil aj pravdu a nebeský život, jemu nech je sláva na veky vekov. Amen.

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 37, 27a. 28. 1{/r}

Vyhýbaj zlu a dobre rob. {*} Lebo Pán miluje spravodlivosť a neopúšťa svojich svätých.

Nerozhorčuj sa nad ničomníkmi a nežiarli na tých, čo pášu neprávosť. {*} Lebo Pán miluje spravodlivosť a neopúšťa svojich svätých.