OBDOBIE CEZ ROK

23. TÝŽDEŇ

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Z_Knihy proroka Jeremiáša

{r:Jer}37, 21; 38, 14-28{/r}

Jeremiáš vo väzení povzbudzuje Sedekiáša, aby volil pokoj

V_tých dňoch: {v}37,21{/v}Kráľ Sedekiáš nariadil, aby Jeremiáša odviedli do nádvoria väznice a dávali mu z_Pekárskej ulice denne bochník chleba, kým sa neminie všetok chlieb v_meste. A Jeremiáš ostal na nádvorí väznice.

{v}38,14{/v}Tu kráľ Sedekiáš poslal a vzal si proroka Jeremiáša k_tretiemu vchodu do Pánovho domu. A kráľ povedal Jeremiášovi: „Na niečo sa ťa opýtam. Nezataj nič predo mnou.“ {v}15{/v}Jeremiáš odpovedal Sedekiášovi: „A keď ti to oznámim, nezabiješ ma? A keď ti dám radu, nebudeš ma počúvať.“ {v}16{/v}Kráľ Sedekiáš sa teda potajomky Jeremiášovi zaprisahal: „Ako žije Pán, ktorý nám daroval tento život, nezabijem ťa a nevydám ťa do rúk tamtých mužov, čo ti číhajú na život.“ {v}17{/v}Tu Jeremiáš povedal Sedekiášovi: „Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Ak dobrovoľne vyjdeš ku kniežatám babylonského kráľa, budeš žiť a toto mesto nebude vypálené ohňom; zachrániš sa aj ty, aj tvoj dom. {v}18{/v}Ale ak nevyjdeš ku kniežatám babylonského kráľa, Chaldejci dostanú toto mesto do rúk, vypália ho a ty neunikneš ich rukám.“ {v}19{/v}Kráľ Sedekiáš povedal Jeremiášovi: „Bojím sa Judejcov, ktorí prebehli k_Chaldejcom, aby ma nevydali do ich rúk a neurobili si zo mňa posmech.“ {v}20{/v}Ale Jeremiáš mu povedal: „Nevydajú ťa. Počúvaj, prosím, Pánovo slovo, ktoré ti ja hovorím, a bude ti dobre, budeš žiť. {v}21{/v}Ale ak nebudeš chcieť vyjsť, toto je slovo, ktoré mi zjavil Pán: {v}22{/v}Všetky ženy, ktoré zostanú v_dome judejského kráľa, vyvedú ku kniežatám babylonského kráľa a ony povedia:

‚Podviedli ťa a premohli ťa

tvoji dôverní priatelia;

tvoje nohy uviazli v_bahne

a oni odstúpili od teba.‘

{v}23{/v}A všetky tvoje ženy i_tvojich synov vyvedú k_Chaldejcom a neunikneš ich rukám, ale dolapí ťa ruka babylonského kráľa; a toto mesto vypáli ohňom.“

{v}24{/v}Vtedy Sedekiáš povedal Jeremiášovi: „Nech sa nik nedozvie tieto slová a nezomrieš. {v}25{/v}Ale ak by sa kniežatá dopočuli, že som s_tebou hovoril a prišli by za tebou a povedali by ti: ‚Povedz nám, čo si hovoril s_kráľom, nič nám nezatajuj a nezabijeme ťa; a čo s_tebou hovoril kráľ?‘, {v}26{/v}povieš im: ‚Predložil som kráľovi svoju prosbu, aby ma nedal zaviesť späť do Jonatanovho domu, aby som tam nezomrel.‘“ {v}27{/v}A prišli za Jeremiášom všetky kniežatá a vypytovali sa ho a on im povedal všetko tak, ako mu prikázal kráľ. I_odišli od neho, lebo nebolo nič počuť. {v}28{/v}A Jeremiáš zostal na nádvorí väznice až do dňa, keď bol dobytý Jeruzalem.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}2 Kor 6, 4-5a{/r}; porov. {r}Jdt 8, 27{/r}

Odporúčame sa ako Boží služobníci; vo veľkej trpezlivosti, v_súženiach, {*} V_núdzi, v_úzkostiach, pod ranami, vo väzeniach.

Všetci, čo sa zapáčili Bohu, prešli verne cez mnohé súženia. {*} V_núdzi, v_úzkostiach, pod ranami, vo väzeniach.

Z_reči svätého pápeža Leva Veľkého O_blahoslavenstvách

(Sermo 95, 6-8: PL 54, 464-465)

Kresťanská múdrosť

Po tomto Pán dodáva: „Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.“{n}{r}Mt 5,6{/r}{/n} Tento hlad nie je nič telesné, tento smäd nedychtí po ničom pozemskom. On si žiada nasýtiť sa dobrom spravodlivosti a zasvätený do všetkých skrytých tajov praje si naplniť sa samým Pánom.

Šťastná myseľ, ktorá túži po pokrme spravodlivosti a prahne po takom istom nápoji. No určite by po ňom nedychtila, keby nebola nič okúsila z_jeho dobroty. Keď však počula, ako jej hovorí prorocký duch: „Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán“{n}{r}Ž 34,9{/r}{/n}, dostala čosi z_nebeskej slasti a zahorela takou túžbou po najčistejšej rozkoši, že pohrdla všetkým časným, úplne ju zachvátila žiadosť jesť a piť spravodlivosť a pochopila pravdu toho prvého prikázania, ktoré hovorí: „Milovať budeš Pána, Boha, z_celého svojho srdca, z_celej svojej mysle a z_celej svojej sily.“{n}{r}Dt 6,5{/r}; porov. {r}Mt 22,37{/r}; {r}Mk 12,30{/r}; {r}Lk 10,27{/r}{/n} Veď milovať Boha nie je nič iné, ako mať rád spravodlivosť.

A potom ako sa s_láskou k_Bohu spája starosť o_blížneho, tak sa aj k_tejto túžbe po spravodlivosti pripája čnosť milosrdenstva. Preto hovorí: „Blahoslavení milosrdní, lebo sa nad nimi zmiluje Boh.“{n}porov. {r}Mt 5,7{/r}{/n}

Poznaj, kresťan, vážnosť svojej múdrosti a uvedom si, akým umným spôsobom a na akú odmenu si povolaný! Milosrdenstvo chce, aby si bol milosrdný, spravodlivosť, aby si bol spravodlivý, aby sa vo svojom stvorení zjavil Stvoriteľ a v_zrkadle ľudského srdca zažiaril Boží obraz nakreslený ťahmi nasledovania. Viera tých, čo to robia, je bezpečná. Tvoje túžby sa splnia a to, čo máš rád, budeš mať bez konca.

A pretože vďaka almužne je ti všetko čisté{n}porov. {r}Lk 11,41{/r}{/n}, dosiahneš aj to blahoslavenstvo, ktoré ďalej sľubuje Pán: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“{n}{r}Mt 5,8{/r}{/n} Je veľmi šťastný, milovaní, pre koho sa pripravuje taká odmena. Čo iné však je mať čisté srdce, ako usilovať sa o_čnosti, o_ktorých sme už hovorili? A aká veľká je blaženosť vidieť Boha! Čia myseľ to dokáže pochopiť, čí jazyk vysloviť? A predsa to možno dosiahnuť tým, že sa premení ľudská prirodzenosť, aby mohla „už nie nejasne akoby v_zrkadle, ale z_tváre do tváre“{n}porov. {r}1Kor 13,12{/r}{/n} vidieť Božstvo, ktoré nik z_ľudí nemohol vidieť také, aké je{n}porov. {r}1Jn 3,2{/r}{/n} — a cez nevýslovnú radosť večného nazerania dostať to, „čo ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo“{n}porov. {r}1Kor 2,9{/r}{/n}.

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 31, 20{/r}; {r}1 Kor 2, 9a{/r}

Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna, a vyhradil si ju bohabojným. {*} Preukazuješ ju tým, čo v_teba dúfajú.

Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo. {*} Preukazuješ ju tým, čo v_teba dúfajú.

Z_Knihy proroka Jeremiáša

{r:Jer}42, 1-16; 43, 4-7{/r}

Jeremiáš a ľud po dobytí mesta

V_tých dňoch: {v}42,1{/v}Prišli všetci vodcovia bojovníkov, Kareho syn Johanan a Ozaiášov syn Jezaniáš i_všetok ľud, od malého až po veľkého, {v}2{/v}a povedali prorokovi Jeremiášovi: „Vypočuj našu prosbu a modli sa za nás k_Pánovi, svojmu Bohu, za celý tento zvyšok, lebo nás zostalo tak málo z_mnohých, ako nás vidíš na vlastné oči. {v}3{/v}A nech nám Pán, tvoj Boh, oznámi cestu, po ktorej máme ísť, i_to, čo máme robiť.“ {v}4{/v}Prorok Jeremiáš im povedal: „Vypočujem a budem sa modliť k_Pánovi, vášmu Bohu, podľa vašich slov. A oznámim vám každé slovo, ktoré pre vás odpovie, nezamlčím vám nič.“ {v}5{/v}Oni povedali Jeremiášovi: „Nech je Pán pravdivý a verný svedok medzi nami, ak neurobíme podľa každého slova, s_ktorým ťa Pán, tvoj Boh, pošle k_nám. {v}6{/v}Či to bude dobré alebo zlé, poslúchneme hlas Pána, nášho Boha, ku ktorému ťa posielame, aby nám dobre bolo, keď počúvneme hlas Pána, nášho Boha.“

{v}7{/v}Keď uplynulo desať dní, zaznelo Jeremiášovi Pánovo slovo {v}8{/v}a on zavolal Kareho syna Johanana, všetkých vodcov bojovníkov, ktorí boli s_ním, i_všetok ľud, od najmenšieho až po veľkého, {v}9{/v}a povedal im: „Toto hovorí Pán, Boh Izraela, ku ktorému ste ma poslali, aby som mu predložil vaše prosby: {v}10{/v}Ak pokojne zostanete v_tejto krajine, vybudujem vás a nezrúcam, zasadím vás a nevytrhnem, lebo už ľutujem zlo, ktoré som vám urobil. {v}11{/v}Nebojte sa babylonského kráľa, ktorého sa tak hrozíte. Nebojte sa ho, hovorí Pán, lebo s_vami som ja, aby som vás zachránil a vytrhol z_jeho rúk. {v}12{/v}Dám vám, že nájdete milosť, a on sa zľutuje nad vami a dovolí vám bývať vo vašej krajine.

{v}13{/v}Ale ak si poviete: ‚Nebudeme bývať v_tejto krajine‘ a nebudete počúvať hlas Pána, svojho Boha, {v}14{/v}a poviete: ‚Nie, pôjdeme do egyptskej krajiny, kde nebudeme vidieť vojnu, ani počuť zvuk poľnice, ani trpieť hladom, a tam budeme bývať,‘ {v}15{/v}potom počujte, Júdov zvyšok, Pánovo slovo. Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Ak ste sa rozhodli ísť do Egypta a pôjdete ta ako cudzinci, {v}16{/v}meč, ktorého sa bojíte, zasiahne vás v_egyptskej krajine a hlad, ktorého sa obávate, doľahne na vás v_Egypte a tam zomriete.“

{v}43,4{/v}Ale Kareho syn Johanan, všetci vodcovia bojovníkov a všetok ľud nepočúvli Pánov hlas, aby zostali v_judejskej krajine, {v}5{/v}lež Kareho syn Johanan a všetci vodcovia bojovníkov vzali celý zvyšok Júdu — tých, čo sa vrátili zo všetkých národov, medzi ktoré boli predtým rozptýlení, aby bývali v_judejskej krajine ako cudzinci — {v}6{/v}mužov, ženy, deti, kráľove dcéry a každého, koho nechal veliteľ telesnej stráže Nabuzardan s_Godoliášom, synom Ahikama, syna Safana, aj proroka Jeremiáša a Neriášovho syna Barucha, {v}7{/v}a išli do egyptskej krajiny, lebo neposlúchli Pánov hlas. Došli až do Tafnisu.

RESPONZÓRIUM

{r}Jer 42, 2b{/r}; {r}Nár 5, 3{/r}

Modli sa za nás k_Pánovi, svojmu Bohu, za celý tento zvyšok, {*} Lebo nás zostalo tak málo z_mnohých.

Osireli sme, nemáme otca, naše matky sú ako vdovy. {*} Lebo nás zostalo tak málo z_mnohých.

Z_reči svätého pápeža Leva Veľkého O_blahoslavenstvách

(Sermo 95, 8-9: PL 54, 465-466)

Trvalý pokoj požívajú tí, čo milujú tvoj zákon

V_blahoslavenstve sa právom sľubuje, že uvidia Boha tí, čo majú čisté srdce. Veď špinavý zrak nebude môcť vnímať jas pravého svetla. A čo bude pre čisté duše radosťou, to bude pre poškvrnené trestom. Treba sa teda vyhnúť mrákotám pozemských márností a z_vnútorného zraku zotrieť všetku nečistotu neprávosti, aby sa jasný zrak mohol kochať v_takom videní Boha. Aby sme si to zaslúžili, chápeme, že je potrebné to, čo nasleduje: „Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.“{n}{r}Mt 5,9{/r}{/n} Toto blahoslavenstvo sa, milovaní, nevzťahuje na akúkoľvek zhodu ani na akúkoľvek svornosť, ale iba na tú, o_ktorej hovorí Apoštol: „Žite v_pokoji s_Bohom“{n}porov. {r}Rim 5,1{/r}{/n} a o_ktorej hovorí Prorok: „Trvalý pokoj požívajú tí, čo milujú tvoj zákon; a nemajú sa na čom potknúť.“{n}{r}Ž 119,165{/r}{/n}

Tento pokoj si nepravdivo prisvojujú aj tie najtesnejšie priateľské zväzky a na nerozoznanie podobné duše, ak sa nezhodujú s_Božou vôľou. S_týmto vznešeným pokojom nemajú nič spoločné spoločenstvá v_nezriadených žiadostiach, zločinné zmluvy a hriešne dohody. Láska k_svetu sa nezhoduje s_láskou k_Bohu. A ten, kto sa neoddelí od telesného pokolenia, nedostane sa do spoločenstva Božích detí. Tí však, čo sa vždy v_zhode s_Bohom „usilujú zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja“{n}porov. {r}Ef 4,3{/r}{/n}, nikdy sa nedostanú do rozporu s_večným zákonom a s_vierou sa modlia: „Buď tvoja vôľa, ako v_nebi, tak i_na zemi.“{n}{r}Mt 6,10{/r}{/n}

Oni šíria pokoj, oni sú správne jednomyseľní a sväto svorní, oni sa volajú večným menom: „Božie deti a Kristovi spoludedičia.“{n}porov. {r}Rim 8,17{/r}{/n} Lebo láska k_Bohu a láska k_blížnemu si zasluhuje to, aby už nezakusovala nijaké protivenstvá a nebála sa nijakých úkladov, ale po skončení boja so všetkými pokušeniami spočinula v_nerušenom Božom pokoji skrze nášho Pána, ktorý s_Otcom i_Duchom Svätým žije a kraľuje na veky vekov. Amen.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Iz 38, 3{/r}; porov. {r}1 Jn 2, 6; 5, 3; 2, 5{/r}

Buďme celým srdcom s_Pánom, naším Bohom, {*} Aby sme žili podľa jeho rozhodnutia a zachovávali jeho prikázania.

Božia láska je dokonalá v_tom. {*} Aby sme žili podľa jeho rozhodnutia a zachovávali jeho prikázania.

Začiatok Knihy proroka Habakuka

{r:Hab}1, 1 – 2, 4{/r}

Modlitba v_čase opustenosti

{v}1,1{/v}Výrok, ktorý dostal vo videní prorok Habakuk.

{v}2{/v}Pane, dokedy budem volať_—

a nevypočuješ?

Kričať k_tebe: „Násilie!“_—

a nezachrániš?

{v}3{/v}Prečo mi dávaš hľadieť na bezprávie

a pozeráš sa na trápenie?

Pustošenie a násilie je predo mnou,

vzniká napätie, vybuchuje zvada.

{v}4{/v}Preto je zákon taký neúčinný

a právo sa nemôže presadiť.

Bezbožný má prevahu nad spravodlivým,

a tak sa prevracia právo.

{v}5{/v}„Pozrite sa na národy a viďte,

čudujte sa a stŕpnite,

lebo za vašich dní vykonám dielo,

ktorému nik neuverí, keď mu budú o_ňom rozprávať.

{v}6{/v}Lebo ja podnietim Chaldejcov,

národ divoký a rýchly,

ktorý ide šírou krajinou,

aby zaujal cudzie príbytky.

{v}7{/v}Je hrozivý a strašný_—

z_neho samého vychádza jeho právo

aj jeho veľkosť.

{v}8{/v}Jeho kone sú rýchlejšie ako leopardy

a dravšie ako vlky na púšti.

Jeho jazdci sa cvalom priženú;

lebo jeho jazdci prídu zďaleka,

priletia ako orol,

ktorý sa vrhá na korisť.

{v}9{/v}Všetci prídu, aby páchali násilie,

všetky ich tváre budú ako horúci vietor

a zhromaždia zajatcov ako piesok.

{v}10{/v}Z_kráľov si urobí žarty

a vladárov vysmeje.

Každá pevnosť mu bude na smiech,

nahrnie násyp a zaujme ju.

{v}11{/v}Potom sa preženie ako vietor a pôjde ďalej,

z_vlastnej sily si urobí svojho boha.“

{v}12{/v}Pane, vari nie si od počiatku?

Môj Boh, môj Svätý,

čo neumiera?

Pane, za sudcu si ho postavil;

skala moja, aby nás karhal, si ho upevnil.

{v}13{/v}Tvoje oči sú čisté, nechceš vidieť zlo,

nemôžeš hľadieť na neprávosť.

Prečo teda hľadíš na ničomníkov

a mlčíš, keď bezbožný požiera spravodlivého?

{v}14{/v}Ľudí si urobil podobných rybám v_mori,

podobných plazom, čo nemajú pána nad sebou;

{v}15{/v}všetkých vylovuje svojou udicou,

vyťahuje ich v_svojej sieti

a zbiera do svojho čereňa,

raduje sa z_toho a plesá.

{v}16{/v}Zato prináša obety svojej sieti

a svojmu čereňu kadidlo,

veď ich pomocou má mohutný úlovok

a výdatné jedlo.

{v}17{/v}Preto bude teda stále tasiť svoj meč

a bez milosti zabíjať národy?

{v}2,1{/v}Budem stáť na stráži,

stanem si na rozhľadňu

a budem pozorovať, aby som videl, čo mi povie,

čo odpovie na moju žalobu.

{v}2{/v}A Pán mi povedal:

„Napíš videnie,

vry ho do tabúľ,

aby sa to ľahko čítalo.

{v}3{/v}Lebo videnie ešte čaká na svoj čas,

ale sa náhli k_splneniu, nesklame.

Ak sa aj oddiali, čakaj naň,

lebo určite príde a nebude meškať!

{v}4{/v}Zvädne ten, kto nemá dušu priamu,

ale spravodlivý bude žiť zo svojej viery.“

RESPONZÓRIUM

{r}Hebr 10, 37-38a. 39{/r}

Ešte chvíľku, celkom krátku, a ten, ktorý má prísť, príde, nebude meškať. {*} Môj spravodlivý bude žiť z_viery.

My však nepatríme k_tým, čo cúvajú na záhubu, ale k_tým, čo veria, aby získali život. {*} Môj spravodlivý bude žiť z_viery.

Z_Rečí svätého opáta Bernarda

(Sermo 5 de diversis, 1-4: Opera omnia, Edit. Cisterc. 6, 1 [1970], 98-103)

Budem stáť na stráži, aby som videl, čo mi povie Pán{n}{r}Hab 2,1{/r}{/n}

V_evanjeliu čítame, ako Pán kázal a vyzýval učeníkov, aby jedli jeho sviatostné telo, a tak mali účasť na jeho utrpeniach. Vtedy niektorí povedali: „Tvrdá je to reč“{n}{r}Jn 6,60{/r}{/n} a odvtedy s_ním už nechodili. Keď sa opýtal učeníkov, či chcú odísť aj oni, odpovedali: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života.“{n}{r}Jn 6,60{/r}{/n}

A tak vám hovorím, bratia: Až do dnešného dňa je niektorým jasné, že slová, ktoré hovorí Ježiš, sú duch a život{n}porov. {r}Jn 6,63{/r}{/n}, a preto idú za ním. Iným sa zdajú tvrdé a inde hľadajú biedne potešenie. Múdrosť totiž volá na námestiach{n}porov. {r}Prís 1,20{/r}{/n}, čiže na širokej a priestrannej ceste, ktorá vedie do smrti{n}porov. {r}Mt 7,13{/r}{/n}; volá späť tých, čo po nej kráčajú.

Veď „Štyridsať rokov“, hovorí, „bol som medzi týmto pokolením i_povedal som: Ustavične blúdia srdcom“{n}{r}Ž 95,10{/r} [Vg.]{/n}. A v_inom žalme máš: „Raz prehovoril Boh.“{n}porov. {r}Ž 62,12{/r}{/n} Pravdaže raz, lebo stále. Je to jedna, neprerušená, ale nepretržitá a trvalá reč.

Prihovára sa srdcu hriešnikov, usvedčuje ich z_poblúdenia srdca. A hovorí tam preto, lebo tam prebýva. Robí totiž to, čo učil skrze Proroka: „Hovorte k_srdcu Jeruzalema.“{n}{r}Iz 40,2{/r}{/n}

Vidíte, bratia, ako spasiteľne nás prorok napomína, aby sme si nezatvrdili srdcia, ak budeme dnes počuť jeho hlas{n}porov. {r}Ž 95,8{/r}{/n}. Temer také isté slová čítate aj v_evanjeliu, aj u_Proroka. Lebo Pán v_evanjeliu hovorí: „Moje ovce počúvajú môj hlas.“{n}{r}Jn 10,27{/r}{/n} A svätý Dávid hovorí v_žalme: „Ľud jeho (bezpochyby Pánov) a ovce jeho pastviny“{n}{r}Ž 100,3{/r}; porov. {r}Ž 95,7{/r}{/n}, „nezatvrdzujte svoje srdcia, ak budete dnes počuť jeho hlas.“{n}{r}Ž 95,8{/r} [Vg.]{/n}

A napokon počuj proroka Habakuka, ako nezastiera Pánovu výčitku, ale horlivo a zaujato o_nej uvažuje. Lebo hovorí: „Budem stáť na stráži, postavím sa na hradbu, aby som videl, čo mi povie, a čo odpovedať tomu, ktorý ma obžalúva.“{n}{r}Hab 2,1{/r} [Vg.]{/n}

Prosím vás, bratia, stojme teda aj my na stráži, lebo je čas boja.

Zdržujme sa rozvážne a múdro v_srdci, kde Kristus prebýva, ale tak, aby sme do toho nevkladali svoju nádej, ani sa neopierali o_krehkú stráž.

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 18, 23; 19, 9{/r}; {r}1 Jn 2, 5{/r}

Pred očami som mal všetky Pánove príkazy a jeho zákony som neodvrhol. {*} Rozhodnutia Pánove sú správne, potešujú srdce. Prikázania Pánove sú jasné, osvecujú oči.

Kto zachováva jeho slovo, v_tom je Božia láska naozaj dokonalá. {*} Rozhodnutia Pánove sú správne, potešujú srdce. Prikázania Pánove sú jasné, osvecujú oči.

Z_Knihy proroka Habakuka

{r:Hab}2, 5-20{/r}

Beda utláčateľom

{v}5{/v}Bohatstvo oklame pyšného človeka

a nedostane sa do cieľa.

Otvára svoj hrtan ako podsvetie

a je nenásytný ako smrť:

zhromažďuje k_sebe všetky národy

a hromadí k_sebe všetkých ľudí.

{v}6{/v}A neurobia si títo všetci z_neho príslovie

a porekadlo a nepovedia:

„Beda tomu, kto hromadí to, čo nie je jeho — dokedy?_—

a zaťažuje sa zálohmi!“?

{v}7{/v}Či náhle nepovstanú tí, čo do teba zahryznú,

a neprebudia sa tí, čo tebou otrasú

a staneš sa ich korisťou?

{v}8{/v}Za to, že si vyplienil mnohé národy,

olúpia ťa všetci, čo zostali z_národov;

pre ľudskú krv a pre násilie na krajine,

na mestách a na všetkých obyvateľoch v_nich.

{v}9{/v}Beda tomu, kto hromadí nespravodlivý zisk

na škodu svojho domu,

aby si vysoko postavil svoje hniezdo

a zachránil sa pred trestajúcou rukou.

{v}10{/v}Na hanbu svojho domu si sa rozhodol

poraziť mnohé národy

a zhrešil si sám proti sebe.

{v}11{/v}Lebo kameň bude kričať zo steny

a trám z_krovu mu odpovie.

{v}12{/v}Beda tomu, kto buduje mesto na krvi

a opevnenie zakladá na neprávosti.

{v}13{/v}Nie je to od Pána zástupov,

že sa ľudia namáhajú pre oheň

a národy sa pre nič unujú?

{v}14{/v}Lebo zem sa naplní poznaním Pánovej slávy,

ako vody pokrývajú moria.

{v}15{/v}Beda tomu, kto dáva svojmu priateľovi nápoj

a naleje doň jedu, aby ho opojil

a videl jeho nahotu!

{v}16{/v}Nasýtiš sa hanbou namiesto slávy;

pi aj ty a obnaž sa!

Kalich z_Pánovej pravice sa obráti na teba

a na tvoju slávu príde potupa.

{v}17{/v}Lebo spustošenie Libanonu ťa prikryje

a trápenie zvierat ťa vydesí

pre ľudskú krv a pre násilie na krajine,

na mestách a na všetkých obyvateľoch v_nich.

{v}18{/v}Čo pomôže socha,

keď ju vykresal jej tvorca,

alebo modla a falošné proroctvo?

Lebo tvorca dúfa vo svoj výtvor,

keď robí nemých bôžikov.

{v}19{/v}Beda tomu, kto hovorí drevu: „Prebuď sa!“

a nemému kameňu: „Vstaň!“

Môže azda niečo také poučiť?

Je síce potiahnutý zlatom a striebrom,

ale niet nijakého ducha v_jeho útrobách.

{v}20{/v}No Pán je vo svojom svätom chráme.

Nech pred ním zmĺkne celá zem!

RESPONZÓRIUM

{r}Rim 2, 12; 3, 23; 11, 32{/r}

Všetci, čo hrešili bez zákona, bez zákona aj zahynú, a tí, čo hrešili pod zákonom, budú súdení podľa zákona. {*} Veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva.

Boh všetkých uzavrel do nevery, aby sa nad všetkými zmiloval. {*} Veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva.

Z_Rečí svätého opáta Bernarda

(Sermo 5 de diversis, 4-5: Opera omnia, Edit. Cisterc. 6, 1 [1970], 103-104)

O_stupňoch rozjímania

Postavme sa na hradbu a oprime sa celou silou o_tú najpevnejšiu skalu, o_Krista, ako je napísané: „Nohy mi postavil na skalu a kroky mi upevnil.“{n}{r}Ž 40,3{/r} [Vg.]{/n} A takto pevne postavení a upevnení už uvažujme, aby sme videli, čo nám povie a čo odpovedať tomu, ktorý nás obžalúva.

Prvý stupeň rozjímania, milovaní, je ten, že nepretržite sledujeme, čo chce Pán, čo sa mu páči, čo mu je milé. A keďže „všetci sa prehrešujeme v_mnohom“{n}{r}Jak 3,2{/r}{/n} a naša smelosť naráža na jeho svätú vôľu a nemôže sa s_ňou spojiť ani sa jej prispôsobiť, pokorme sa pod mocnou rukou najvyššieho Boha a veľmi sa usilujme predstupovať s_celou svojou úbohosťou pred jeho milosrdné oči a hovorme: „Uzdrav ma, Pane, a budem uzdravený; spas ma a budem spasený“{n}{r}Jer 7,14{/r}{/n} a: „Pane, zmiluj sa nado mnou, uzdrav moju dušu, zhrešil som proti tebe.“{n}{r}Ž 41,5{/r}{/n}

Keď sa v_takýchto myšlienkach očistí zrak srdca, už sa nepohybujeme vo svojom duchu s_horkosťou, ale čoraz väčšmi v_Božom duchu s_veľkou slasťou. Ani už neuvažujeme, čo je Božia vôľa v_nás, ale čo je sama v_sebe.

Veď „v_jeho vôli je život“{n}{r}Ž 30,6{/r} [Vg.]{/n} a nesmieme pochybovať, že je pre nás vo všetkom užitočnejšie, a preto výhodnejšie, to, čo sa zhoduje s_jeho vôľou. A preto čím rozhodnejšie si chceme zachovať život duše, tým väčšmi sa podľa svojich možností usilujme, aby sme sa od nej neodklonili.

A potom, keď sme už trochu pokročili v_duchovnom cvičení, myslime pod vedením Ducha, ktorý skúma aj Božie hlbiny, na to, aký dobrý je Pán, aký je dobrý sám v_sebe, a modlime sa s_Prorokom, aby sme poznali Pánovu vôľu a obdivovali už nie svoje srdce, ale jeho chrám. A preto povedzme: „Moja duša je skormútená, preto si spomínam na teba.“{n}{r}Ž 42,7{/r}{/n}

V_týchto dvoch veciach spočíva podstata celého duchovného života: aby sme sa pri pohľade na seba spasiteľne zhrozili a zarmútili, a pri pohľade na Boha sa upokojili; aby sme v_radosti Ducha Svätého mali útechu, v_tamtom bázeň a pokoru, z_čoho potom získame nádej a lásku.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Ž 111, 10{/r}; {r}Múd 6, 18a{/r}; {r}Sir 19, 18b{/r}

Bohabojnosť je počiatok múdrosti a múdro robia všetci, čo ju pestujú; {*} Pánova chvála ostáva naveky.

Milovať znamená zachovávať Božie zákony, lebo každá múdrosť je bázeň pred Pánom. {*} Pánova chvála ostáva naveky.

Začiatok Knihy Náreky

{r:Nár}1, 1-12. 18-20{/r}

Zničenie Jeruzalema

{v}1{/v}Aké opustené sedí

mesto kedysi plné ľudu!

Akoby ovdovela

pani národov;

kňažná provincií

stala sa poplatnou.

{v}2{/v}Bez prestania plače za noci

a slzy jej tečú po lícach.

Niet toho, kto by ju potešil

zo všetkých jej milovníkov.

Všetci jej priatelia ňou pohrdli

a stali sa jej nepriateľmi.

{v}3{/v}Júda sa vysťahoval pre trápenie

a ťarchu otroctva.

Býva medzi pohanmi

a nenachádza pokoja.

Všetci jeho prenasledovatelia ho chytili

uprostred úzkostí.

{v}4{/v}Cesty Siona smútia,

že nik neputuje na sviatky.

Všetky jeho brány sú zrúcané,

jeho kňazi vzdychajú,

jeho panny sú stiesnené

a on sám je zavalený trpkosťou.

{v}5{/v}Jeho protivníci sú navrchu,

jeho nepriatelia v_bezpečí,

lebo Pán ho pokoril

pre množstvo jeho neprávostí;

jeho deti odviedli do zajatia

pred očami utláčateľa.

{v}6{/v}Dcéru Siona opustila

všetka jej krása.

Jej kniežatá sú ako jelene,

ktoré nenachádzajú pastvu

a idú bez sily

pred očami prenasledovateľa.

{v}7{/v}Jeruzalem si spomína

na dni svojho trápenia a blúdenia

— na všetky vzácne veci,

ktoré mal od pradávnych dní —,

keď jeho ľud padol do rúk nepriateľa

a nebolo toho, kto by mu pomohol.

Protivníci to videli

a smiali sa nad jeho zánikom.

{v}8{/v}Jeruzalem sa ťažko prehrešil,

preto sa stal ošklivým.

Všetci, čo ho oslavovali, pohrdli ním,

lebo videli jeho hanbu.

A on sám vzdychá

a obracia sa naspäť.

{v}9{/v}Jeho nečistota je na obrube jeho rúcha,

nepamätal na svoj koniec.

Veľmi hlboko klesol,

nemá ho kto potešiť.

„Pozri, Pane, na moje trápenie,

lebo sa vyvyšuje nepriateľ.“

{v}10{/v}Protivník siahol rukou

na všetko, čo mal vzácne:

lebo sa musel pozerať na pohanov,

ako vstupujú do jeho svätyne,

hoci si o_nich prikázal,

že nesmú vojsť do tvojho zhromaždenia.

{v}11{/v}Všetok jeho ľud vzdychá

a hľadá chlieb.

Akúkoľvek cennosť dali za jedlo,

len aby si zachovali život.

„Pozri, Pane, a všimni si,

ako ma znevážili!

{v}12{/v}Vy všetci, čo idete po ceste,

pozrite sa a hľaďte,

či je bolesť ako bolesť moja,

ktorú mi pripravil,

ktorou ma pokoril Pán

v_deň svojho rozhorčeného hnevu.

{v}18{/v}Pán je spravodlivý,

lebo som sa priečil jeho slovu.

Počujte, prosím, všetky národy,

a pozrite sa na moju bolesť:

moje panny a moji mládenci

odišli do zajatia.

{v}19{/v}Volal som svojich priateľov,

ale oni ma podviedli.

Moji kňazi a moji starci

zahynuli v_meste,

lebo si hľadali pokrm,

aby si zachovali život.

{v}20{/v}Pozri, Pane, lebo trpím,

moje vnútro je rozbúrené

a srdce sa vo mne prevracia,

lebo som sa veľmi priečil.

Vonku ma meč obral o_deti

a v_dome smrť.“

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Jób 16, 16{/r}; porov. {r}Nár 1, 16b. 18b{/r}

Oči sa mi zahmlili od plaču, lebo sa vzdialil odo mňa ten, čo ma potešoval. Pozrite, všetky národy, {*} Či je ešte bolesť ako bolesť moja.

Vy všetci, čo idete po ceste, pozrite sa a hľaďte. {*} Či je ešte bolesť ako bolesť moja.

Z_Výkladu žalmov od svätého kňaza Bruna

(Ps 84: edit. Cartusiæ de Pratis, 1891, 376-377)

Keby som, Jeruzalem, zabudol na teba

„Aké milé sú tvoje príbytky! Moja duša túži po nádvoriach Pánových“{n}porov. {r}Ž 84,2-3{/r}{/n}, čiže po širokých priestoroch nebeského Jeruzalema, ktorý je Pánovým mestom.

Aj ukazuje, prečo túži po Pánových nádvoriach: Preto, Pane, Bože nebeských zástupov, môj kráľ a môj Boh, lebo „blažení tí, čo bývajú v_tvojom dome“{n}{r}Ž 84,5{/r}{/n}, v_nebeskom Jeruzaleme. To ako keby povedal: Kto by netúžil po tvojich nádvoriach, keď ty si Boh, teda Stvoriteľ a Pán zástupov a kráľ, a keď sú „blažení“ všetci, „čo bývajú v_tvojom dome“? Nádvoria a dom je tu to isté. Keď hovorí „blažení“, naznačuje, že majú takú blaženosť, akú si len možno predstaviť. A z_toho vyplýva, že sú blažení preto, že „ťa“ s_oddanou láskou „bez prestania“, čiže večne, „velebia“{n}{r}Ž 84,5{/r}{/n}. Nevelebili by ťa totiž večne, keby neboli večne blažení.

Ale túto blaženosť nemôže nik dosiahnuť vlastnými silami, ani keby mal nádej, vieru a lásku. Lež „blažený je“ ten „človek“, čiže iba ten človek môže dosiahnuť túto blaženosť, „ktorému ty pomáhaš“{n}{r}Ž 84,6{/r}{/n} kráčať, keď sa chystá na svätú púť. To znamená: Iba o_tom možno povedať, že dosiahne blaženosť, kto dostal v_tvojej milosti pomoc a vychystal sa na svätú púť za touto blaženosťou po mnohých stupňoch čností a dobrých skutkov. Lebo vlastnými silami nemôže nik vystúpiť, ako vyhlasuje Pán: „Nik nevystúpil do neba,“ totiž vlastnými silami, „iba Syn človeka, ktorý je v_nebi.“{n}porov. {r}Jn 3,13{/r}{/n}

Hovorím, že „sa chystá na svätú púť“, lebo býva „v_slzavom údolí“{n}porov. {r}Ž 84,6-7{/r} [Vg.]{/n}, to jest v_tomto živote, ktorý je úbohý a plný sĺz a trápení v_porovnaní s_druhým životom, ktorý v_porovnaní s_týmto treba nazvať vrchom plným radosti.

Keď však povedal: „Blažený človek, ktorému ty pomáhaš“{n}{r}Ž 84,6{/r} [Vg.]{/n}, mohol by sa niekto opýtať: A pomáha Boh pri tom? Na to sa odpovedá takto: Boh blaženým naozaj pomáha. Veď zákonodarca, totiž Kristus, ktorý nám dal zákon, dáva a stále bude dávať aj požehnanie, čiže mnohoraké dary milosti, ktorými bude svojich požehnávať, čiže dvíhať do stavu blaženosti. A vďaka týmto požehnaniam „stúpajú a síl im stále pribúda“{n}porov. {r}Ž 84,8{/r}{/n}. A v_budúcnosti na nebeskom Sione uvidia Krista, Boha najvyššieho; čiže ten, ktorý je Bohom, zbožští aj svojich. Alebo na tých, čo budú na Sione, bude duchovne vidno Boha najvyššieho, čiže Boha v_Trojici. To znamená: Rozumom v_sebe uvidia Boha, ktorého tu vidieť nemôžu, lebo „Boh“ bude „všetko vo všetkom“{n}porov. {r}1Kor 15,28{/r}{/n}.

RESPONZÓRIUM

{r}1 Jn 3, 2-3{/r}

Teraz sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. {*} Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je.

Každý, kto má túto nádej v_neho, usiluje sa byť čistý, ako je on čistý. {*} Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je.

Z_Knihy Náreky

{r:Nár}3, 1-33{/r}

Nárek a nádej

{v}1{/v}Ja som muž, ktorý okúsil svoju biedu

pod prútom jeho hnevu.

{v}2{/v}Hnal ma a viedol

do tmy, a nie na svetlo.

{v}3{/v}Len na mňa dvíha a obracia

svoju ruku celý deň.

{v}4{/v}Strávil moju kožu i_moje telo,

rozdrvil moje kosti.

{v}5{/v}Postavil múr okolo mňa,

obkľúčil ma žlčou a námahou.

{v}6{/v}Usadil ma v_temnotách

ako tých, čo sú mŕtvi naveky.

{v}7{/v}Postavil múr okolo mňa, aby som nevyšiel,

zaťažil moje okovy.

{v}8{/v}Ale aj keď budem kričať a prosiť,

vylúčil moju modlitbu,

{v}9{/v}zahatal mi cestu kamennými kvádrami,

podvrátil moje chodníky.

{v}10{/v}Stal sa mi číhajúcim medveďom,

levom v_úkryte.

{v}11{/v}Podvrátil moje chodníky a rozdrvil ma,

urobil zo mňa púšť.

{v}12{/v}Natiahol svoj luk a postavil si ma

ako terč pre šíp.

{v}13{/v}Vystrieľal do mojich obličiek

strely svojho tulca.

{v}14{/v}Som na posmech všetkému svojmu ľudu,

celý deň si pospevujú o_mne.

{v}15{/v}Nasýtil ma horčinami,

opojil ma palinou.

{v}16{/v}Na kremeni mi zuby vylomil,

zrazil ma do popola.

{v}17{/v}Moja duša je zbavená pokoja,

zabudol som, čo je blaho.

{v}18{/v}Povedal som: „Zanikla moja sláva

aj to, čo som dúfal od Pána.“

{v}19{/v}Spomeň si na moju chudobu a na moje blúdenie,

na palinu a jed.

{v}20{/v}Stále na to myslí

a chradne moja duša vo mne.

{v}21{/v}O_tomto budem uvažovať vo svojom srdci,

preto budem dúfať.

{v}22{/v}Je Pánovo milosrdenstvo, že sme nevyhynuli,

že neprestalo jeho zľutovanie.

{v}23{/v}Každé ráno je nové;

veľká je tvoja vernosť.

{v}24{/v}„Pán je môj podiel, hovorí moja duša,

preto ho budem očakávať.“

{v}25{/v}Pán je dobrý k_tým, čo v_neho dúfajú,

k_človeku, ktorý ho hľadá.

{v}26{/v}Dobre je v_tichosti očakávať

Pánovu záchranu.

{v}27{/v}Dobre je mužovi, ktorý nesie

jarmo od svojej mladosti.

{v}28{/v}Bude sedieť sám a bude mlčať,

keď mu ho vložia.

{v}29{/v}Skloní svoje ústa do prachu,

azda je ešte nádej.

{v}30{/v}Nastaví líce tomu, kto ho bije,

nasýti sa potupami.

{v}31{/v}Lebo Pán

nezavrhuje naveky.

{v}32{/v}Keď zarmúti, aj sa zľutuje

pre svoje veľké milosrdenstvo.

{v}33{/v}Lebo on nerád ponižuje

a zarmucuje synov človeka.

RESPONZÓRIUM

{r}Nár 3, 52. 54b. 56a. 57b. 58{/r}; {r}Sk 21, 13b{/r}

Moji nepriatelia ma kruto bez príčiny ulovili. Povedal som: Už je po mne; ty, Pane, si počul môj hlas. {*} Povedal si: Neboj sa! Ty si viedol môj spor, vykúpil si môj život.

Ja som hotový nielen dať sa zviazať, ale aj umrieť pre meno Pána Ježiša. {*} Povedal si: Neboj sa! Ty si viedol môj spor, vykúpil si môj život.

Z_Rečí blahoslaveného Izáka, opáta kláštora v_Stelle

(Sermo 11: PL 194, 1728-1729)

Kristus nechce nič odpustiť bez Cirkvi

Dve veci patria jedine Bohu: poklona vyznania a moc odpúšťania. My sa mu máme vyznávať, od neho máme očakávať odpustenie. Iba Boh môže odpúšťať hriechy{n}porov. {r}Mk 2,7{/r}{/n}, a preto sa jemu treba vyznávať. Ale keď sa všemohúci zasnúbil so slabou, najvyšší s_nepatrnou, zo slúžky urobil kráľovnú; tú, čo bola vzadu pri nohách, postavil si po boku. Ona vyšla z_jeho boku, kde sa s_ňou zasnúbil. A ako všetko, čo má Otec, je Synovo, a čo má Syn, Otcovo, lebo sú prirodzenosťou jedno, tak ženích dal všetko, čo má, neveste a všetko, čo má nevesta, prijal ženích za svoje, čím urobil aj ju jedno so sebou i_s_Otcom. Syn sa prihovára za nevestu a hovorí Otcovi: „Chcem, aby tak, ako sme ja a ty jedno, boli aj oni jedno s_nami.“{n}{r}Jn 17,21{/r} [Vg.]{/n}

Ženích je teda jedno s_Otcom a jedno s_nevestou. Čo našiel na neveste cudzie, to odstránil, pribil to na kríž, keď vyniesol jej hriechy na drevo a skrze drevo odstránil. Čo jej bolo prirodzené a vlastné, to si vzal a obliekol. Čo bolo vlastné jemu a božské, tým ju zahrnul. Odstránil totiž, čo bolo diabolské, vzal si ľudské a zahrnul ju božským, aby všetko, čo má nevesta, bolo aj ženíchovo. Preto hovorí ten, ktorý sa nedopustil hriechu, ani lesť nebola v_jeho ústach{n}porov. {r}1Pt 2,22{/r}; {r}Iz 53,9{/r}{/n}: „Zľutuj sa, Pane, nado mnou, lebo som nevládny“{n}{r}Ž 6,3{/r}{/n}, aby ten, kto je nevládny ako on, takisto nariekal, aby všetko, čo má ženích, bolo aj nevestino. Preto je tu poklona vyznania a moc odpúšťania. Preto bolo treba povedať: „Choď, ukáž sa kňazovi.“{n}{r}Mt 8,4{/r}{/n}

Teda Cirkev nemôže bez Krista nič odpustiť, Kristus nechce nič odpustiť bez Cirkvi. Cirkev nemôže odpustiť nikomu, iba kajúcnikovi, čiže tomu, koho sa dotkol Kristus. Kristus nechce, aby mal odpustené ten, kto pohŕda Cirkvou. „Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje.“{n}{r}Mt 19,6{/r}{/n} „Ja hovorím, že toto tajomstvo je veľké v_Kristovi a v_Cirkvi.“{n}porov. {r}Ef 3,32{/r}{/n}

Neoddeľuj teda hlavu od tela, lebo to by nikdy nebol celý Kristus. Ani bez Cirkvi by nebol Kristus celý, ani Cirkev celá bez Krista. Lebo celý a úplný Kristus je hlava a telo. Preto hovorí: „Nik nevystúpil do neba, iba Syn človeka, ktorý je v_nebi.“{n}porov. {r}Jn 3,13{/r}{/n} On je jediný človek, ktorý odpúšťa hriechy.

RESPONZÓRIUM

{r}Jn 17, 20b. 21a. 22. 18{/r}

Prosím za nich, aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v_tebe. A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, {*} Aby boli jedno, ako sme my jedno.

Ako si ty mňa poslal na svet, aj ja som ich poslal do sveta. {*} Aby boli jedno, ako sme my jedno.

Z_Knihy Náreky

{r:Nár}5, 1-22{/r}

Prosba o_vyslobodenie národa

{v}1{/v}Rozpomeň sa, Pane, čo sa nám stalo,

zhliadni a pozri na našu potupu.

{v}2{/v}Naše dedičstvo pripadlo iným,

naše domy cudzincom.

{v}3{/v}Osireli sme, nemáme otca,

naše matky sú ako vdovy.

{v}4{/v}Vlastnú vodu pijeme za peniaze,

svoje drevo si musíme kupovať.

{v}5{/v}S_jarmom na šiji nás ženú,

unaveným nedoprajú pokoja.

{v}6{/v}Podávali sme ruku Egypťanom a Asýrčanom,

aby sme sa nasýtili chlebom.

{v}7{/v}Naši otcovia zhrešili a niet ich

a my nesieme ich neprávosti.

{v}8{/v}Otroci panujú nad nami

a niet toho, kto by nás vytrhol z_ich ruky.

{v}9{/v}S_nasadením života znášame svoj chlieb

pred hrozbou meča z_púšte.

{v}10{/v}Naša koža je ako vypálená pec

od pálčivého hladu.

{v}11{/v}Na Sione ponížili ženy

a panny v_judejských mestách.

{v}12{/v}Ich ruky povešali kniežatá;

tváre starcov nenašli úctu.

{v}13{/v}Mládenci nosia žarnov

a deti klesajú pod drevom.

{v}14{/v}Starci chýbajú pri bránach

a mladíci v_zbore spevákov.

{v}15{/v}Prestala radosť nášho srdca,

náš tanec sa zmenil na smútok.

{v}16{/v}Spadla nám koruna z_hlavy;

beda nám, lebo sme zhrešili.

{v}17{/v}Preto zosmutnelo naše srdce,

preto sa nám zatmilo v_očiach

{v}18{/v}pre vrch Sion, lebo je spustošený:

behajú po ňom líšky.

{v}19{/v}Ale ty, Pane, ostávaš naveky,

tvoj trón z_pokolenia na pokolenie.

{v}20{/v}Prečo na nás zabúdaš navždy

a opúšťaš nás na mnoho dní?

{v}21{/v}Obráť nás, Pane, k_sebe a my sa vrátime;

obnov naše dni ako na počiatku.

{v}22{/v}Celkom si nás už zavrhol

a hneváš sa na nás veľmi?

RESPONZÓRIUM

{r}Nár 5, 19a. 20a. 21a{/r}; {r}Mt 8, 25b{/r}

Ty, Pane, ostávaš naveky; prečo na nás zabúdaš navždy? {*} Obráť nás k_sebe a my sa vrátime.

Pane, zachráň nás, hynieme. {*} Obráť nás k_sebe a my sa vrátime.

Z_Rečí svätého biskupa Atanáza

(Oratio de incarnatione Verbi, 10: PG 25, 111-114)

Obnov naše dni ako na počiatku

Boh, Slovo najlepšieho Otca neopustilo ľudskú prirodzenosť, keď sa rútila do skazy, lež obetovalo vlastné telo a zničilo smrť, ktorej prepadli. Ich nedbalosť napravil svojím učením a všetko, čo bolo ľudské, obnovil svojou mocou.

Toto môže podložiť autoritou vzdelaných Spasiteľových učeníkov každý, kto číta ich spisy, kde hovoria: „Lebo nás ženie Kristova láska, keď si uvedomíme, že ak jeden zomrel za všetkých, teda všetci zomreli. A zomrel za všetkých, aby sme už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nás zomrel a vstal z_mŕtvych, pre nášho Pána, Ježiša Krista.“{n}porov. {r}2Kor 5,14-15{/r}{/n} A opäť: „Ale vidíme, že ten, ktorý bol stvorený len o_niečo menší od anjelov, Ježiš, bol ovenčený slávou a cťou, lebo pretrpel smrť, aby z_Božej milosti okúsil smrť za všetkých.“{n}{r}Hebr 2,9{/r}{/n} Potom ten istý uvádza dôvod, prečo sa malo stať Božie Slovo človekom, a nie iný: „Veď sa patrilo, aby ten, pre ktorého je všetko a skrze ktorého je všetko, ktorý priviedol mnoho synov do slávy, zdokonalil pôvodcu ich spásy utrpením.“{n}{r}Hebr 2,10{/r}{/n} Týmito slovami naznačuje, že nik iný nemohol vyviesť ľudí z_neodvratnej skazy, iba Božie Slovo, ktoré ich na počiatku stvorilo.

A že si samo Slovo práve preto vzalo telo, aby mohlo byť obetou za podobné telá, vyslovujú tí istí takto: „A pretože deti majú účasť na tele a krvi, aj on mal podobne spoluúčasť na nich, aby smrťou zničil toho, ktorý vládol smrťou, čiže diabla, a vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou.“{n}{r}Hebr 2,14-15{/r}{/n} Lebo tým, že obetoval vlastné telo, zrušil zákon, ktorý bol proti nám, a tým, že dal nádej na zmŕtvychvstanie, obnovil princíp nášho života.

A pretože smrť dostala od ľudí moc nad ľuďmi, skrze Božie Slovo, ktoré sa stalo človekom, uskutočnilo sa oslobodenie od smrti a vzkriesenie života, ako hovorí muž plný Krista: „Lebo ako je skrze človeka smrť, tak je skrze človeka aj zmŕtvychvstanie. Veď ako všetci umierajú v_Adamovi, tak zasa všetci ožijú v_Kristovi“{n}{r}1Kor 15,21-22{/r}{/n} a všetko, čo nasleduje. Už teda nezomierame na zatratenie, ale aby sme boli vzkriesení z_mŕtvych, a očakávame všeobecné zmŕtvychvstanie všetkých, ktoré isto v_svojom čase uskutoční jeho pôvodca a darca, Boh.

RESPONZÓRIUM

{r}Rim 3, 23-25a{/r}; {r}1 Kor 15, 22{/r}

Všetci zhrešili a chýba im Božia sláva; ale sú ospravedlnení zadarmo jeho milosťou, vykúpením v_Kristovi Ježišovi. {*} Jeho Boh ustanovil ako prostriedok zmierenia skrze jeho krv prostredníctvom viery.

Ako všetci umierajú v_Adamovi, tak zasa všetci ožijú v_Kristovi. {*} Jeho Boh ustanovil ako prostriedok zmierenia skrze jeho krv prostredníctvom viery.