OBDOBIE CEZ ROK

19. TÝŽDEŇ

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Z_Knihy proroka Ozeáša

{r:Oz}11, 1-11{/r}

Božie milosrdenstvo je nezničiteľné

Toto hovorí Pán:

{v}1{/v}„Keď bol Izrael ešte dieťaťom, obľúbil som si ho

a z_Egypta som povolal svojho syna.

{v}2{/v}Čím viac som ich volal,

tým viac sa vzďaľovali odo mňa.

Obetovali bálom

a modlám pálili kadidlo.

{v}3{/v}A ja som Efraima učil chodiť;

bral som ich na svoje ramená,

ale oni nepochopili, že mám o_nich starosť.

{v}4{/v}Povrazmi láskavosti som ich priťahoval,

lanami lásky;

bol som im ako ten, čo dvíha dieťa k_svojmu lícu,

skláňal som sa k_nemu a kŕmil som ho.

{v}5{/v}Vráti sa do egyptskej krajiny

a Assúr bude jeho kráľom,

lebo sa nechceli obrátiť.

{v}6{/v}V_jeho mestách bude zúriť meč

a pohltí jeho tárajov,

požerie ich pre ich zámery.

{v}7{/v}Môj ľud podľahol sprenevere voči mne.

Volajú ho hore, ale pritom ho nik nedvíha.

{v}8{/v}Ako ťa vydám, Efraim,

vzdám sa ťa, Izrael?

Akože ťa vydám, ako Adamu,

a urobím s_tebou ako so Seboim?

Srdce sa vo mne obracia,

rozhorieva sa vo mne súcit.

{v}9{/v}Nebudem konať v_zápale svojho hnevu,

nezničím zase Efraim,

veď som ja Boh,

a nie človek,

som Svätý uprostred teba,

preto neprídem s_hrozbami.

{v}10{/v}Pôjdu za Pánom;

bude revať ako lev,

lebo on bude revať

a s_chvením pribehnú synovia od západu.

{v}11{/v}I_priletia ako vták z_Egypta

a ako holubica z_asýrskej krajiny

a usadím ich v_ich domoch,“

hovorí Pán.

RESPONZÓRIUM

{r}Oz 11, 8c. 9ab{/r}; {r}Jer 31, 3b{/r}

Srdce sa vo mne obracia, rozhorieva sa vo mne súcit. {*} Nebudem konať v_zápale svojho hnevu, veď som ja Boh, a nie človek.

Láskou odvekou ťa milujem, preto som si ťa milosrdne pritiahol. {*} Nebudem konať v_zápale svojho hnevu, veď som ja Boh, a nie človek.

Z_Dialógu svätej panny Kataríny Sienskej o_Božej prozreteľnosti

(4, 13: ed. latina, Ingolstadii 1583, ff. 19v-20)

V_putách lásky

Môj najmilší Pane, obráť láskavo svoje milosrdné oči na tento ľud i_na tajomné telo tvojej Cirkvi, lebo tvoje sväté meno bude mať väčšiu slávu, keď sa zľutuješ nad takým veľkým množstvom svojich stvorení, ako keby si sa zľutoval iba nado mnou úbohou, ktorá tak veľmi urazila tvoju velebnosť. Ako by som sa mohla utešiť, keby som videla, že ja oplývam životom a tvoj ľud je v_smrti? Alebo keby som videla na tvojej milovanej Neveste temnotu hriechov z_mojich zlyhaní a zo zlyhaní ostatných tvojich stvorení?

Chcem teda a prosím o_zvláštnu milosť, aby (to urobila) tá nesmierna láska, ktorá ťa pohla stvoriť človeka na tvoj obraz a podobu{n}porov. {r}Gn 1,26{/r}{/n}. Čo alebo kto, prosím, bol príčinou, že si človekovi dal takú dôstojnosť? Určite iba nesmierna láska, ktorou si videl v_sebe svoje stvorenie, do ktorého si bol „zamilovaný“. Ale jasne poznávam, že pre vinu hriechu spravodlivo stratil dôstojnosť, ktorú si mu dal.

Ty však, pohnutý tou istou láskou, chcel si milostivo zmieriť ľudské pokolenie so sebou, a tak si nám daroval slovo svojho jednorodeného Syna. On bol naozaj sprostredkovateľom a prostredníkom medzi nami a tebou{n}porov. {r}1Tim 2,5{/r}{/n} a našou spravodlivosťou{n}porov. {r}1Kor 1,30{/r}{/n}, lebo on potrestal a na sebe niesol všetky naše krivdy a neprávosti{n}{r}1Pt 2,24{/r}{/n} z_poslušnosti, ktorú si mu ty, večný Otče, uložil, keď si rozhodol, že si vezme našu ľudskú prirodzenosť. Priepasť nepredstaviteľnej lásky! Ako môže byť to srdce také tvrdé, že sa ho nič nedotkne a neraní ho, ani keď vidí, že taká vznešenosť zostúpila do takej hĺbky a poníženia, akým je naša ľudská prirodzenosť?!

My sme tvoj obraz a ty si naším obrazom pre spojenie, ktoré si uskutočnil v_človeku, keď si zahalil večné Božstvo úbohým oblakom a nakazenou hmotou Adamovho tela. Prečo si to urobil? Jediným dôvodom bola tvoja nevýslovná láska. Pre túto nesmiernu lásku teda zo všetkých síl svojej duše ponížene prosím tvoju velebnosť, aby si sa milostivo zľutoval nad svojimi úbohými stvoreniami.

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 101, 1-3{/r}

Milosrdenstvo a spravodlivosť chcem ospievať, zahrať ti, Pane, na harfe. {*} Múdro a bez úhony chcem kráčať cestou života; kedyže prídeš ku mne?

Chcem kráčať v_nevinnosti srdca uprostred svojej čeľade. {*} Múdro a bez úhony chcem kráčať cestou života; kedyže prídeš ku mne?

Z_Knihy proroka Ozeáša

{r:Oz}14, 2-10{/r}

Výzva na obrátenie. Prísľub záchrany

Toto hovorí Pán:

{v}2{/v}„Vráť sa, Izrael, k_Pánovi, svojmu Bohu,

lebo si uviazol vo svojej neprávosti.

{v}3{/v}Pripravte si slová,

vráťte sa k_Pánovi

a povedzte mu: ‚Odpusť všetku vinu,

prijmi, čo je dobré,

chceme splácať plodom svojich perí.

{v}4{/v}Asýrsko nás nezachráni;

už nevysadneme na koňa

a už nebudeme hovoriť

o_dielach svojich rúk: Naši bohovia,

lebo sirota u_teba nájde milosrdenstvo.‘

{v}5{/v}‚Vyliečim ich nevernosť,

úprimne ich budem milovať,

lebo sa môj hnev od nich odvrátil.

{v}6{/v}Budem pre Izrael ako rosa,

kvitnúť bude ako ľalia,

korene zapustí ako Libanon.

{v}7{/v}Jeho konáre sa rozrastú,

nádherný bude ako oliva

a voňať bude ako Libanon.

{v}8{/v}Vrátia sa a v_mojej tôni sa usadia,

pestovať budú pšenicu

a rozkvitnú ako vinica,

ktorá má chýr ako víno z_Libanonu.

{v}9{/v}Efraim, čo chce ešte s_modlami?

Ja ho vyslyším a zhliadnem na neho.

Ja som ako jedľa stále zelená.

Odo mňa pochádza tvoje ovocie.‘

{v}10{/v}Kto je múdry, nech to pochopí,

kto je rozumný, nech to rozpozná!

Lebo priame sú cesty Pánove

a spravodliví po nich kráčajú;

no vzbúrenci na nich zahynú.“

RESPONZÓRIUM

{r}Oz 14, 5. 6ab{/r}

Vyliečim ich nevernosť, úprimne ich budem milovať, {*} Lebo sa môj hnev od nich odvrátil.

Budem pre Izrael ako rosa, kvitnúť bude ako ľalia. {*} Lebo sa môj hnev od nich odvrátil.

Z_traktátu biskupa Teodoreta Cyrénskeho O_Pánovom vtelení

(Nn. 26-27: PG 75, 1466-1467)

Vyliečim ich nevernosť

Ježiš ide dobrovoľne v_ústrety utrpeniu, o_ktorom hovorilo Písmo a ktoré často predpovedal svojim učeníkom. Petra aj pokarhal, keď nechcel prijať zvesť o_utrpení{n}porov. {r}Mk 8,31-33{/r}{/n}, a potom dokazoval, že prostredníctvom neho sa uskutoční spása sveta. Preto sa dal aj poznať tým, čo prišli po neho: „Ja som ten, koho hľadáte.“{n}porov. {r}Jn 18,4-5{/r}{/n} Keď naň žalovali, neodpovedal, a keď sa mohol skryť, nechcel, hoci inokedy neraz unikol, keď sa ho chceli zmocniť.

Okrem toho plače nad Jeruzalemom, ktorý si svojou neverou pripravoval záhubu, a kedysi taký slávny chrám vydáva na úplnú skazu. Trpezlivo znáša, aj keď ho dvojnásobný otrok bije po hlave. Fackali ho, opľúvali, potupovali, mučili, bičovali a nakoniec ho odviedli na kríž, pričom dovolil, aby spoločníkmi jeho umučenia boli z_oboch strán zločinci. Započítali ho medzi vrahov a zločincov, prijal ocot a žlč zo zlého viniča, korunovali ho tŕním namiesto palmových ratolestí a hrozna, na posmech ho odeli do purpuru a bili trstinou, kopijou mu prebodli bok a napokon ho uložili do hrobu.

Toto vytrpel v_úsilí o_našu spásu. Lebo tých, čo slúžili hriechu, čakal trest za hriech a on jediný čistý od akéhokoľvek hriechu, pôvodca každej spravodlivosti, podstúpil muky hriešnikov a svojím krížom zničil rozsudok starej kliatby. Pavol hovorí: „Kristus nás vykúpil spod kliatby zákona tým, že sa za nás stal kliatbou, lebo je napísané: Prekliaty je každý, kto visí na dreve.“{n}{r}Gal 3,13{/r}; {r}Dt 21,23{/r}{/n} Tŕňová koruna ukončila Adamov trest, lebo on po hriechu počul: „Nech je prekliata zem pri tvojich prácach: tŕnie a bodľač ti bude rodiť.“{n}{r}Gn 3,17-18{/r}{/n}

Žlčou prijal do seba horčinu a ťarchu ľudského smrteľného a bolestného života. Octom pripočítal sebe úpadok ľudí k_horšiemu a umožnil návrat k_lepšiemu. Purpurom naznačil kráľovstvo, trstinou potvrdil slabosť a vratkosť diablovej moci, facka ohlásila našu slobodu tým, že on znášal urážky, tresty a rany, ktoré sme si zaslúžili my.

Jeho bok otvorili{n}porov. {r}Jn 19,34{/r}{/n} podobne ako Adamov. Nevyšla však z_neho žena, ktorá svojou chybou splodila smrť, ale prameň života, ktorý dvoma prúdmi oživuje svet. Jeden z_nich nás v_krstiteľnici obnovuje a oblieka do rúcha nesmrteľnosti, druhý živí takto narodených pri Božom stole ako mlieko deti.

RESPONZÓRIUM

{r}Iz 53, 5{/r}; {r}1 Pt 2, 24{/r}

Bol prebodnutý pre naše neprávosti, pre naše zločiny strýznený. On pre náš pokoj znášal trest {*} A jeho rany nás uzdravili.

Sám vyniesol naše hriechy na svojom tele na drevo, aby sme zomreli hriechu a žili pre spravodlivosť. {*} A jeho rany nás uzdravili.

Z_Knihy proroka Micheáša

{r:Mich}3, 1-12{/r}

Pre hriechy kniežat bude zničený Jeruzalem

{v}1{/v}„Počúvajte, Jakubove kniežatá

a vodcovia Izraelovho domu:

Nie je vašou úlohou poznať právo?“

{v}2{/v}Ale vy nenávidíte dobro a milujete zlo.

Násilím z_nich zdierate kožu

a mäso z_ich kostí.

{v}3{/v}Oni požierajú mäso môjho ľudu

a sťahujú z_nich kožu,

lámu im kosti

a sekajú ako upečené mäso v_kotle,

ako mäso v_hrnci.

{v}4{/v}Potom budú volať k_Pánovi,

ale nevyslyší ich,

v_tom čase

skryje svoju tvár pred nimi,

lebo páchali veľmi zlé skutky.

{v}5{/v}Toto hovorí Pán o_prorokoch,

ktorí zvádzajú môj ľud,

ktorí hlásajú pokoj,

keď majú čo hrýzť svojimi zubami,

ale ak im niekto nedá nič do úst,

vyhlasujú proti nemu svätú vojnu.

{v}6{/v}Preto na vás príde noc bez videnia

a tma bez veštenia.

Zapadne nad prorokmi slnko

a zatmie sa nad nimi deň.

{v}7{/v}Zahanbia sa jasnovidci,

budú sa hanbiť veštci.

Všetci si zakryjú pery,

lebo niet Božej odpovede.

{v}8{/v}Ja som však naplnený

silou Pánovho Ducha,

právom i_mocou,

aby som oznámil Jakubovi jeho zločin

a Izraelu jeho hriech.

{v}9{/v}Počúvajte toto, kniežatá Jakubovho domu

a sudcovia domu Izraelovho,

vy, ktorým sa prieči právo

a prevraciate všetko, čo je priame,

{v}10{/v}ktorí budujete Sion na krvi

a Jeruzalem na neprávosti.

{v}11{/v}Jeho kniežatá súdia za dary,

jeho kňazi učia za odmenu

a jeho proroci veštia za peniaze.

Pritom sa spoliehajú na Pána a hovoria:

„Či nie je medzi nami Pán?

Nepríde na nás nešťastie.“

{v}12{/v}Preto vašou vinou

rozorú Sion ako pole,

Jeruzalem bude ako hromada kamenia

a chrámový vrch ako zalesnená výšina.

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 79, 1{/r}; {r}Dan 3, 42. 29a{/r}

Bože, pohania vtrhli do tvojho dedičstva, poškvrnili tvoj svätý chrám a Jeruzalem obrátili na rumy. {*} Nezahanbi nás, ale zaobchádzaj s_nami podľa svojho veľkého milosrdenstva.

Pretože sme zhrešili a zločinne konali, odpadli sme od teba. {*} Nezahanbi nás, ale zaobchádzaj s_nami podľa svojho veľkého milosrdenstva.

Z_traktátu biskupa Teodoreta Cyrénskeho O_Pánovom vtelení

(N. 28: PG 75, 1467-1470)

Jeho rany nás uzdravili

Naším liekom sú muky nášho Záchrancu. Poučuje nás o_tom prorok, keď hovorí: „On niesol naše hriechy a za nás trpel. No my sme ho pokladali za zbitého, doráňaného a pokoreného. On bol prebodnutý pre naše hriechy, pre naše zločiny strýznený. On pre náš pokoj znášal trest a jeho rany nás uzdravili. Všetci sme blúdili ako ovce. Preto ho viedli ako ovcu na zabitie, ako baránka, ktorý onemel pred strihačmi.“{n}porov. {r}Iz 53,4-7{/r}{/n}

Ako keď pastier vidí rozptýlené ovce, jednu ovcu chytí rukou a vedie ju na pastvu, ktorá sa jej páči, a týmto príkladom pritiahne k_sebe aj ostatné, tak aj Božie Slovo, keď videlo, ako ľudstvo blúdi, vzalo prirodzenosť sluhu{n}porov. {r}Flp 2,7{/r}{/n} a spojilo sa s_ňou, prostredníctvom nej obrátilo k_sebe celú ľudskú prirodzenosť a tých, ktorých zle pásli a ktorí boli vydaní napospas vlkom, priviedlo na Božie pastviny.

Preto si náš Záchranca vzal našu prirodzenosť, preto sa Kristus Pán podujal na spásne umučenie, podstúpil smrť a dal sa pochovať, zvrhol to staré tyranstvo a tým, čo podliehali porušiteľnosti, prisľúbil neporušiteľnosť. Lebo obnovil a znova postavil zborený chrám{n}porov. {r}Jn 3,20{/r}{/n} a aj mŕtvym, aj tým, čo očakávali jeho zmŕtvychvstanie, ukázal pravosť a spoľahlivosť prisľúbení.

Hovorí sa: „Ako si on vzal vašu prirodzenosť, s_ktorou sa spojilo a bývalo v_nej božstvo, a tak dosiahol zmŕtvychvstanie, a ako odložil porušiteľnosť a utrpenie, a tak dosiahol neporušiteľnosť a nesmrteľnosť, podobne sa aj vy vyslobodíte z_krutého otroctva smrti, odmietnete porušiteľnosť i_utrpenie a oblečiete si neporušiteľnosť.“

Preto poslal všetkým ľuďom po apoštoloch aj dar krstu. Povedal: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v_mene Otca i_Syna i_Ducha Svätého.“{n}{r}Mt 28,19{/r}{/n} Krst je akousi siluetou, obrazom Pánovej smrti. „Lebo ak sme s_ním zrástli a stali sa podobnými jeho Synovi v_smrti,“ hovorí Pavol, „budeme mu podobní aj v_zmŕtvychvstaní.“{n}porov. {r}Rim 6,5{/r}{/n}

RESPONZÓRIUM

{r}Jn 10, 15b. 18a{/r}; {r}Jer 12, 7{/r}

Svoj život položím za ovce. {*} Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba.

Opustil som svoj dom, odmietol som svoje dedičstvo; miláčika svojej duše vydal som do rúk jej nepriateľov. {*} Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba.

Z_Knihy proroka Micheáša

{r:Mich}4, 1-7{/r}

Národy vystupujú na Pánov vrch

Toto hovorí Pán:

{v}1{/v}„Stane sa v_ostatných dňoch:

Vrch s_Pánovým domom

bude stáť pevne na temene hôr

a bude vyčnievať nad pahorky.

Budú k_nemu prúdiť ľudia,

{v}2{/v}budú sa k_nemu ponáhľať mnohé národy

a povedia: ‚Poďme,

vystúpme na Pánov vrch

a do domu Jakubovho Boha.

On nás poučí o_svojich cestách

a my budeme kráčať po jeho chodníkoch.‘

Lebo zo Siona vzíde zákon

a z_Jeruzalema Pánovo slovo.

{v}3{/v}On bude rozsudzovať početné kmene

a rozhodovať o_mocných národoch naďaleko;

takže ony si zo svojich mečov ukujú radlice

a zo svojich kopijí kosáky.

Národ proti národu nevezme meč

a nebudú sa priúčať boju.

{v}4{/v}Každý bude sedieť pod svojím viničom

a pod svojím figovníkom

a nebude toho, kto by ho vystrašil,

lebo prehovorili ústa Pána zástupov.

{v}5{/v}Lebo všetky národy budú kráčať,

každý v_mene svojho boha,

ale my budeme kráčať v_mene Pána, nášho Boha,

na večné veky.

{v}6{/v}‚V_ten deň, hovorí Pán,

zhromaždím kuľhavú,

pozbieram tú, čo som vyhnal

a zle s_ňou zaobchodil.

{v}7{/v}Z_kuľhavej urobím zvyšky

a z_tej, ktorá trpela, mocný národ.‘

A Pán bude nad nimi kraľovať na vrchu Sion

odteraz až naveky.“

RESPONZÓRIUM

{r}Mich 4, 2b{/r}; {r}Jn 4, 25{/r}

Poďme, vystúpme na Pánov vrch a do domu Jakubovho Boha. {*} Poučí nás o_svojich cestách a my budeme kráčať po jeho chodníkoch.

Príde Mesiáš, zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám všetko. {*} Poučí nás o_svojich cestách a my budeme kráčať po jeho chodníkoch.

Z_Výkladu žalmov od svätého biskupa Augustína

(Ps 48, 7: CCL 38, 543-545)

Poďme, vystúpme na Pánov vrch

„Čo sme počuli, to sme aj videli.“{n}{r}Ž 48,9{/r}{/n} Šťastná Cirkev! V_istom čase si počula, v_istom čase si videla. Počula v_prisľúbeniach, vidí v_ich uskutočňovaní. Počula v_proroctvách, vidí v_evanjeliu. Lebo všetko, čo sa teraz spĺňa, bolo predtým prorokované. Zdvihni teda oči a rozhliadni sa po svete. Pozri sa už na dedičstvo až po kraj zeme. Pozri, že sa už spĺňa, čo bolo povedané: „Budú sa mu klaňať všetci králi zeme, slúžiť mu budú všetky národy.“{n}{r}Ž 72,11{/r}{/n} Pozri, že sa už splnilo, čo bolo povedané: „Bože, vznes sa nad nebesia a tvoja sláva nech je nad celou zemou.“{n}{r}Ž 108,6{/r}{/n} Pozri na toho, ktorému klincami prebodli nohy a ruky, ktorému spočítali kosti, keď visel na kríži, o_ktorého odev hodili lós{n}porov. {r}Ž 22,18-19{/r}{/n}. Pozri, ako kraľuje ten, ktorého oni videli visieť. Pozri, ako sedí v_nebi ten, ktorým opovrhli, keď chodil po zemi. Pozeraj teda, ako sa spĺňa: „Pána budú spomínať a k_nemu sa obrátia všetky zemské končiny, jemu sa budú klaňať všetky rodiny národov.“{n}{r}Ž 22,28{/r}{/n} Keď to uvidíš, zvolaj od radosti: „Čo sme počuli, to sme aj videli.“

Právom sa takto zvoláva Cirkev z_pohanov: „Čuj, dcéra, a pozoruj, zabudni na svoj ľud a na dom svojho otca.“{n}{r}Ž 45,11{/r}{/n} Čuj a pozoruj! Najprv počuješ, čo nevidíš, neskôr uvidíš, čo si počula. Hovorí: „Slúži mi ľud, ktorý som nepoznal, a poslúcha ma na jediné slovo.“{n}{r}Ž 18,44-45{/r}{/n} Ak „poslúcha na jediné slovo“, teda nevidí. A kde je to: „Uvidia ho tí, ktorým ho nezvestovali, a spoznajú ho tí, čo o_ňom nepočuli“{n}porov. {r}Iz 52,15{/r}{/n}? Tí, ku ktorým neboli proroci poslaní, prví počuli a porozumeli prorokom. Tí, čo nepočuli hneď, žasli, keď potom počuli. Zostali tí, ku ktorým boli poslaní, dostali knihy, ale nepoznali pravdu, mali tabule zmluvy, ale dedičstvo nevlastnili. No my, „čo sme počuli, to sme aj videli“.

„V_meste Pána zástupov, v_meste nášho Boha.“{n}{r}Ž 48,9{/r}{/n} Tam sme počuli, tam sme aj videli. „Boh ho založil naveky.“{n}{r}Ž 48,9{/r}{/n} Nech sa nevypínajú tí, čo hovoria: „Hľa, tu je Mesiáš, hľa, tamto je.“{n}porov. {r}Mt 24,23{/r}{/n} Kto hovorí: „Hľa, tu je, hľa, tamto je,“ rozbíja. Boh prisľúbil jednotu: Králi sa spolčili, a nie roztrieštili{n}porov. {r}Ž 48,5{/r}{/n}. Ale možno toto mesto, ktoré ovláda svet, bude raz zničené. V_nijakom prípade! „Boh ho založil naveky.“ Ak ho teda Boh založil naveky, čo sa bojíš, že padne jeho podpera?!

RESPONZÓRIUM

{r}Lv 26, 11-12{/r}; {r}2 Kor 6, 16b{/r}

Postavím si medzi vami príbytok a už vás nezavrhnem. {*} Budem kráčať medzi vami a budem vaším Bohom a vy budete mojím ľudom.

Vy ste chrám živého Boha, ako hovorí Boh. {*} Budem kráčať medzi vami a budem vaším Bohom a vy budete mojím ľudom.

Z_Knihy proroka Micheáša

{r:Mich}4, 14 – 5, 7{/r}

Mesiáš bude pokoj

Toto hovorí Pán:

{v}4,14{/v}„Teraz si narob zárezy, dcéra ujarmená!

Obsadili nás.

Palicou bijú

sudcu Izraela po tvári.

{v}5,1{/v}Ale ty, Betlehem Efratský,

najmenší medzi judejskými mestami,

z_teba vzíde

zvrchovaný vládca Izraela.

Pôvod jeho je odpradávna,

od večnosti.

{v}2{/v}Preto ich vydá

až do času, kým rodička neporodí.

Až potom sa zvyšok jeho bratov

vráti k_synom Izraela.

{v}3{/v}On vystúpi a bude ich pastierom silou Pána,

velebou mena Pána, svojho Boha.

A budú žiť v_istote, lebo teraz bude veľký

až po končiny zeme.

{v}4{/v}On bude pokoj.

Keď príde Asýr do našej krajiny

a bude šliapať po našich príbytkoch,

postavíme proti nemu sedem pastierov

a osem kniežat z_ľudu.

{v}5{/v}Oni budú pásť asýrsku krajinu mečom

a Nimródovu krajinu kopijami.

I_oslobodí nás od Asýra,

keď príde do našej krajiny

a keď bude šliapať po našom území.

{v}6{/v}A Jakubov zvyšok bude

uprostred mnohých národov

ako rosa od Pána

a ako dážď na rastlinu,

ktorá nečaká na človeka

a nespolieha sa na synov človeka.

{v}7{/v}A Jakubov zvyšok bude medzi národmi,

uprostred mnohých národov,

ako lev medzi lesnými zvieratami

a ako levíča v_stádach oviec;

keď ono prejde, zašliapne a uchváti,

niet toho, kto by vytrhol.“

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Mich 5, 1. 3. 4{/r}; {r}Zach 9, 10bc{/r}

Betlehem, mesto najvyššieho Boha, z_teba vzíde zvrchovaný vládca Izraela. Pôvod jeho je odpradávna, od večnosti a bude veľký uprostred celej zeme. {*} A na našej zemi bude pokoj.

Zvestuje pokoj národom a jeho moc bude siahať od mora až k_moru. {*} A na našej zemi bude pokoj.

Z_traktátu svätého biskupa Gregora Nyssenského O_kresťanskej dokonalosti

(PG 46, 259-262)

Máme Krista, ktorý je náš pokoj a naše svetlo

„On je náš pokoj. On z_oboch urobil jedno.“{n}{r}Ef 2,14{/r}{/n} Vzhľadom na to, že Kristus je pokoj, ukážeme, že nám právom patrí titul kresťan, ak pokojom, ktorý je v_nás, predstavíme Krista vo svojom živote. „On zabil nepriateľstvo“{n}{r}Ef 2,16{/r}{/n}, ako hovorí Apoštol. Nedovoľme teda, aby v_nás nejakým spôsobom ožilo, ale potvrďme, že je úplne mŕtve. Boh ho slávne zabil pre našu spásu, nekriesme ho hnevom a spomienkou na krivdy na záhubu svojich duší a neoživujme ho nasilu, keď už leží dokonale mŕtve.

Ale keď máme Krista, ktorý je pokoj, zabime nepriateľstvo aj my, aby sme to, čo v_ňom veríme, dokazovali vo svojom živote. Ako totiž on zbúral múr rozdelenia a v_sebe z_dvoch vytvoril jedného človeka a nastolil pokoj{n}porov. {r}Ef 2,14-15{/r}{/n}, tak aj my zmierujme nielen tých, čo nás napádajú zvonka, ale aj tých, čo v_nás samých vyvolávajú nepokoj, aby si už telo nežiadalo, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu{n}porov. {r}Gal 5,17{/r}{/n}. Ale aby sa telesná múdrosť podriadila Božiemu zákonu, aby sme sa pretvorili na jedného nového a pokojného človeka, aby sme sa z_dvoch stali jeden a mali v_sebe pokoj.

Pokojom sa totiž nazýva svornosť medzi odporcami. Preto keď odstránime vnútorný boj našej prirodzenosti a udržiavame v_sebe pokoj, stávame sa pokojom a dokazujeme, že je v_nás tento Kristov titul pravý a vlastný.

A zasa ak vezmeme do úvahy, že Kristus je pravé svetlo{n}porov. {r}Jn 1,9{/r}{/n}, naskrze vzdialené od lži, prídeme na to, že aj náš život musia ožarovať lúče pravého svetla. Ale lúčmi slnka spravodlivosti sú čnosti samotné, ktoré z_neho vyžarujú, aby nás osvecovali, „aby sme zhodili skutky tmy a žili počestne ako vo dne“{n}porov. {r}Rim 13,12-13{/r}{/n}, odmietali skryté nehanebnosti a všetko robili vo svetle, a tak sa aj my stali svetlom a, čo je vlastnosťou svetla, svietili iným skutkami.

A keď budeme hľadieť na Krista ako na posvätenie{n}porov. {r}1Kor 1,30{/r}{/n} a budeme sa zdržiavať všetkých hanebných a nečistých skutkov i_myšlienok, ukážeme, že máme naozaj účasť na jeho mene, lebo budeme nie slovami, ale skutkami svojho života ukazovať silu posvätenia.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Lk 1, 78. 79{/r}

Navštívi nás Vychádzajúci z_výsosti. {*} A naše kroky upriami na cestu pokoja.

Zažiari tým, čo sedia vo tme a v_tôni smrti. {*} A naše kroky upriami na cestu pokoja.

Z_Knihy proroka Micheáša

{r:Mich}6, 1-15{/r}

Pán sa bude pravotiť so svojím ľudom

{v}1{/v}Počúvajte, čo hovorí Pán:

„Vstaň, súď sa pred vrchmi,

nech kopce počujú tvoj hlas.“

{v}2{/v}Vrchy, počujte Pánov súd,

načúvajte, základy zeme,

lebo Pán má spor so svojím ľudom,

s_Izraelom sa bude pravotiť.

{v}3{/v}„Ľud môj, čo som ti urobil?

Alebo čím som ti bol na ťarchu?

Odpovedz mi!

{v}4{/v}Ja som ťa vyviedol z_egyptskej krajiny,

vyslobodil som ťa z_domu otroctva

a poslal som pred tebou Mojžiša,

Árona a Máriu.

{v}5{/v}Ľud môj, len sa rozpamätaj, prosím,

čo zamýšľal moabský kráľ Balak

a čo mu odpovedal Beorov syn Balaam

od Settimu až po Galgalu,

aby si poznal spravodlivé skutky Pánove.“

{v}6{/v}„Čo hodné obetujem Pánovi,

keď sa pôjdem pokloniť Bohu Najvyššiemu?

Mám prísť pred neho so zápalnými obetami

a s_jednoročnými teliatkami?

{v}7{/v}Či bude mať Pán záľubu v_tisícoch baranov,

v_mnohých tisícoch potokov oleja?

Alebo mám dať svojho prvorodeného za svoj zločin,

plod svojho lona za svoj hriech?“

{v}8{/v}Človeče, veď ti povedali, čo je dobré

a čo žiada Pán od teba:

konať právo, milovať zľutovanie

a pokorne kráčať s_tvojím Bohom.

{v}9{/v}Pán volá na mesto

— a je múdre báť sa tvojho mena —:

„Počujte, kmene a stavy mesta!

{v}10{/v}Vari budem trpieť falošný bat

a skúpu prekliatu efu?

{v}11{/v}Alebo ospravedlním bezbožné váhy

a mešce s_falošným závažím?

{v}12{/v}Lebo jeho boháči sú plní neprávosti,

jeho obyvatelia luhajú

a jazyk v_ich ústach je úskočný.

{v}13{/v}Preto som ťa začal biť,

nivočiť za tvoje hriechy.

{v}14{/v}Budeš jesť, a nenasýtiš sa

a tvoja špina zostane v_tebe.

Odložíš si, ale nezachrániš,

a čo zachrániš, vydám meču.

{v}15{/v}Budeš siať, ale žať nebudeš,

budeš lisovať olivu, ale olejom sa nenatrieš,

aj mušt, ale víno piť nebudeš.“

RESPONZÓRIUM

{r}Mich 6, 8{/r}; {r}Ž 37, 3{/r}

Poviem ti, človeče, čo je dobré a čo žiada Pán od teba: {*} Konaj právo a spravodlivosť a pokorne kráčaj s_tvojím Bohom.

Spoľahni sa na Pána a dobre rob a budeš bývať v_svojej krajine. {*} Konaj právo a spravodlivosť a pokorne kráčaj s_tvojím Bohom.

[Podľa latinskej pôvodiny by mal text znieť takto (rovnako ako pre responzórium po druhom čítaní v piatok 9. týždňa Cezročného obdobia, zv. III, str. 295):]

Človeče, veď ti povedali, čo je dobré a čo žiada Pán od teba: {*} Konať právo, milovať zľutovanie a pokorne kráčať s_tvojím Bohom.

Spoľahni sa na Pána a dobre rob a budeš bývať v_svojej krajine. {*} Konať právo, milovať zľutovanie a pokorne kráčať s_tvojím Bohom.

Z_reči svätého biskupa Paciána O_krste

(Nn. 5-6: PL 13, 1092-1093)

Skrze Ducha žime nový život v_Kristovi

Adamov hriech prešiel na všetko potomstvo, ako hovorí Apoštol: „Ako skrze jedného človeka vstúpil hriech a skrze hriech smrť, tak prešla na všetkých ľudí.“{n}{r}Rim 5,12{/r}{/n} Teda aj Kristova spravodlivosť musí prejsť na potomstvo. A tak ako tamten hriechom zahubil svoje potomstvo, Kristus spravodlivosťou celé svoje pokolenie oživil. Apoštol to zdôrazňuje takto: „Ako sa neposlušnosťou jedného mnohí stali hriešnikmi, tak zasa poslušnosťou jedného sa mnohí stali spravodlivými. Aby podobne ako hriech vládol pre smrť, aj milosť vládla spravodlivosťou pre večný život.“{n}{r}Rim 5,19.21{/r}{/n}

Niekto mi možno povie: „Ale Adamov hriech zákonite prešiel na potomkov, veď sa z_neho narodili. Hádam nás Kristus zrodil, aby sme mohli byť skrze neho spasení?“ Nezmýšľajte telesne! Hneď uvidíte, ako sa rodíme z_Krista. V_plnosti času si Kristus vzal s_telom i_dušu z_Márie. A ju prišiel spasiť, nenechal ju v_podsvetí{n}porov. {r}Ž 16,10{/r}{/n}, spojil ju so svojím duchom a urobil ju svojou. A to je Pánova svadba, pripojená k_jednému telu, aby podľa toho veľkého tajomstva boli dvaja v_jednom tele, Kristus a Cirkev{n}porov. {r}Ef 5,32{/r}; {r}Gn 2,24{/r}{/n}.

Z_tohto manželstva sa rodí kresťanský ľud po zostúpení Pánovho Ducha. Priamo do podstaty našej duše sa vlieva a primiešava nebeské semeno, uchycujeme sa v_matkinom lone a keď vyjdeme z_jej života, ožívame v_Kristovi. Preto hovorí Apoštol: „Prvý Adam sa stal živou bytosťou; posledný Adam oživujúcim Duchom.“{n}{r}1Kor 15,45{/r}{/n} Takto plodí Kristus v_Cirkvi skrze svojich kňazov, ako hovorí ten istý Apoštol: „Ja som vás splodil v_Kristovi.“{n}{r}1Kor 4,15{/r}{/n} A tak Kristovo semeno, čiže Boží Duch, privádza na svet rukami kňaza nového človeka, utvoreného v_materskom lone a zrodeného v_krstnom prameni, pričom viera je kmotrou.

Treba teda prijať Krista, aby mohol plodiť, lebo apoštol Ján hovorí: „Tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi.“{n}{r}Jn 1,12{/r}{/n} Ale toto nemôžu nijako ináč, iba sviatosťou kúpeľa, krizmy a kňazstva. V_kúpeli sa totiž zmývajú hriechy, krizmou sa na nich vylieva Svätý Duch a oboje dostávame rukou a ústami kňaza. A takto sa celý človek znova rodí a obnovuje v_Kristovi. „Aby sme tak, ako Kristus vstal z_mŕtvych, aj my žili novým životom“{n}{r}Rim 6,4{/r}{/n}; čiže aby sme odložili bludy starého života a skrze Ducha žili nový život v_Kristovi.

RESPONZÓRIUM

{r}Rim 5, 19. 21{/r}; {r}1 Jn 4, 10{/r}

Ako sa neposlušnosťou jedného človeka mnohí stali hriešnikmi, tak zasa poslušnosťou jedného sa mnohí stali spravodlivými. {*} Aby tak, ako hriech vládol v_smrti, aj milosť vládla pre večný život skrze Ježiša Krista.

Boh poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy. {*} Aby tak, ako hriech vládol v_smrti, aj milosť vládla pre večný život skrze Ježiša Krista.

Z_Knihy proroka Micheáša

{r:Mich}7, 7-20{/r}

Božie mesto očakáva záchranu.
Záchrana je v_odpustení hriechov

{v}7{/v}Upieram svoj zrak na Pána,

očakávam Boha, svojho záchrancu;

môj Boh ma vyslyší.

{v}8{/v}Neteš sa zo mňa, nepriateľka moja;

padol som, ale vstanem.

Keď sedím vo tme,

Pán je mojím svetlom.

{v}9{/v}Znášam Pánov hnev,

lebo som zhrešil proti nemu,

kým sa neujme mojej veci

a neprisúdi mi právo;

on ma vyvedie na svetlo,

uvidím jeho spravodlivosť.

{v}10{/v}Moja nepriateľka to bude vidieť

a pokryje ju hanba;

tú, čo mi hovorí:

„Kde je Pán, tvoj Boh?“

Moje oči budú hľadieť na ňu;

teraz ju pošliapu

ako blato na uliciach.

{v}11{/v}Príde deň, keď zasa postavia tvoje hradby;

v_ten deň sa rozšíria tvoje hranice.

{v}12{/v}V_ten deň prídu až k_tebe

tí, čo bývajú od Asýrska až po Egypt

a od Egypta až po rieku,

od mora až k_moru

a od jedného vrchu až po druhý.

{v}13{/v}Ale krajina bude spustošená

pre jej obyvateľov

a pre ovocie ich skutkov.

{v}14{/v}Pas svoj ľud svojou berlou,

svoje dedičné stádo,

ktoré osamelé býva na horských stráňach,

uprostred záhrad;

nech spasú Bášan a Galaád

ako v_dňoch pradávnych.

{v}15{/v}Ukáž nám zázraky

ako v_dňoch, keď si vychádzal z_egyptskej krajiny.

{v}16{/v}Uvidia to národy a zahanbia sa

napriek všetkej svojej sile.

Položia si ruku na ústa

a ich uši budú hluché.

{v}17{/v}Prach budú lízať ako had,

ako zemské plazy.

S_chvením vyjdú zo svojich obydlí

—_k_Pánovi, nášmu Bohu_—,

budú zdesení a budú sa ťa báť.

{v}18{/v}Kto je Boh ako ty,

ktorý odpúšťaš zločiny

a prechádzaš ponad hriech

zvyškov svojho dedičstva?

Neprechováva svoj hnev naveky,

lebo sa rád zľutúva.

{v}19{/v}Vráti sa a zmiluje sa nad nami,

rozšliape naše neprávosti

a do morských hlbín zahodí

všetky naše hriechy.

{v}20{/v}Jakubovi preukážeš vernosť,

Abrahámovi milosrdenstvo,

ako si prisahal našim otcom

od pradávnych dní.

RESPONZÓRIUM

{r}Hebr 10, 37b{/r}; {r}Mich 7, 19b{/r}

Ten, ktorý má prísť, príde, nebude meškať, a už nebude strachu v_našej krajine, {*} Lebo on je náš záchranca.

Rozšliape všetky naše neprávosti a do morských hlbín zahodí všetky naše hriechy. {*} Lebo on je náš záchranca.

Z_reči svätého biskupa Paciána O_krste

(Nn. 6-7: PL 13, 1093-1094)

Kto je Boh ako ty, ktorý odpúšťaš zločiny?

„Ako sme nosili obraz pozemského človeka, tak nosme aj toho, ktorý je z_neba; lebo prvý človek zo zeme, je pozemský, druhý z_neba, je nebeský.“{n}porov. {r}1Kor 15,49.47{/r}{/n} Keď sa budeme, milovaní, o_toto usilovať, už viac nezomrieme. A keď sa aj v_tomto tele rozpadneme, budeme žiť v_Kristovi, ako sám hovorí: „Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie.“{n}{r}Jn 11,25{/r}{/n}

Nakoniec máme istotu zo svedectva samého Pána, že aj Abrahám, aj Izák, aj Jakub, aj všetci Boží svätí žijú. Veď to o_nich hovorí Pán: „Oni všetci žijú, lebo on je Bohom živých, nie mŕtvych.“{n}porov. {r}Mt 22,32{/r}{/n} A Apoštol hovorí o_sebe: „Pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk. Túžim zomrieť a byť s_Kristom.“{n}{r}Flp 1,21.23{/r}{/n} A ďalej: „Ale kým sme v_tomto tele, sme vzdialení od Pána; lebo žijeme vo viere, a nie v_nazeraní.“{n}porov. {r}2Kor 5,6-7{/r}{/n} My toto veríme, milovaní bratia. Ostatne: „Ak len v_tomto veku máme nádej, sme najúbohejší zo všetkých ľudí.“{n}{r}1Kor 15,19{/r}{/n} Ako sami vidíte, má dobytok, zver a vtáctvo život na svete taký istý ako my, alebo i_dlhší. Ale to, čo je vlastné človekovi, čo mu skrze svojho Ducha daroval Kristus, je trvalý život, ale iba ak už nebudeme hrešiť. Lebo ako sa hriechom privoláva smrť, tak čnosťou sa jej uniká. Teda život sa hriechom stráca, čnosťou sa zachraňuje. „Lebo mzdou hriechu je smrť. Boží dar je večný život skrze Krista Ježiša, nášho Pána.“{n}{r}Rim 6,23{/r}{/n}

To je on, to on nás vykúpil „a odpustil nám všetky hriechy“, ako hovorí Apoštol, „zotrel dlžobný úpis neposlušnosti, ktorý bol proti nám, a odstránil ho tým, že ho pribil na kríž; vyzliekol sa z_tela, predviedol mocnosti a slobodne triumfoval nad nimi“{n}porov. {r}Kol 2,13-15{/r}{/n}. Vyslobodil väzňov a rozlomil naše putá, ako povedal Dávid: „Pán dvíha padnutých, Pán vyslobodzuje väzňov, Pán otvára oči slepým.“{n}{r}Ž 146,7-8{/r}{/n} A opäť: „Ty si mi putá rozviazal: obetu chvály ti prinesiem.“{n}{r}Ž 116,16-17{/r}{/n} Boli sme teda zbavení pút, keď sme sa cez sviatosť krstu zhromaždili okolo Pánovho znamenia a boli oslobodení Kristovou krvou a menom.

Teda, milovaní, iba raz sa obmývame, raz oslobodzujeme, iba raz nás prijímajú do nesmrteľného kráľovstva. Raz „sú blažení, ktorým sa odpustili neprávosti a sú oslobodení od hriechov“{n}porov. {r}Ž 32,1{/r}{/n}. Držte si pevne, čo ste dostali, zachovajte si to šťastne a už nehrešte. Preto sa odteraz zachovajte čistí a nepoškvrnení pre Pánov deň.

RESPONZÓRIUM

{r}1 Kor 15, 47. 49{/r}; {r}Kol 3, 9b. 10{/r}

Prvý človek zo zeme, je pozemský, druhý človek je z_neba. {*} Ako sme nosili obraz pozemského, tak budeme nosiť aj obraz nebeského.

Vyzliekli ste si starého človeka a obliekli ste si nového, toho, čo sa obnovuje, aby mal pravé poznanie podľa obrazu toho, ktorý ho stvoril. {*} Ako sme nosili obraz pozemského, tak budeme nosiť aj obraz nebeského.