OBDOBIE CEZ ROK

16. TÝŽDEŇ

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Začiatok Druhého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom

{r:2Kor}1, 1-14{/r}

Vzdávanie vďaky uprostred súžení

{v}1{/v}Pavol, z_Božej vôle apoštol Krista Ježiša, a brat Timotej Božej cirkvi v_Korinte aj všetkým svätým v_celom Achájsku: {v}2{/v}Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i_od Pána Ježiša Krista.

{v}3{/v}Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy! {v}4{/v}On nás potešuje v_každom našom súžení, aby sme mohli aj my potešovať tých, čo sú v_akomkoľvek súžení, tou útechou, ktorou Boh potešuje nás. {v}5{/v}Lebo ako sa v_nás rozmnožujú Kristove utrpenia, tak sa skrze Krista rozhojňuje aj naša útecha. {v}6{/v}Ak sme teda sužovaní, je to na vašu potechu a spásu; ak sme potešovaní, je to vám na potešenie, ktoré sa prejavuje v_znášaní takých istých utrpení, aké znášame aj my. {v}7{/v}A naša nádej, vzhľadom na vás, je pevná, veď vieme, že ako máte účasť na utrpeniach, tak budete mať aj na úteche.

{v}8{/v}Nechceme, bratia, aby ste nevedeli o_našom súžení, ktoré sme podstúpili v_Ázii. Doľahlo na nás nadmieru ťažko, nad našu silu, takže sa nám už nechcelo ani žiť. {v}9{/v}Sami nad sebou sme už vyniesli rozsudok smrti, aby sme nedôverovali sebe, ale Bohu, ktorý kriesi mŕtvych. {v}10{/v}On nás vyslobodil a vyslobodzuje z_takej smrti. A v_neho dúfame, že nás ešte vyslobodí, {v}11{/v}ak nám budete aj vy pomáhať modlitbou za nás, aby za dar milosti, ktorý máme zásluhou mnohých, mnohí za nás vzdávali vďaky.

{v}12{/v}Lebo toto je naša chvála, svedectvo nášho svedomia, že sme žili na svete a zvlášť u_vás v_Božej jednoduchosti a úprimnosti; nie v_telesnej múdrosti, ale v_Božej milosti. {v}13{/v}Veď vám nepíšeme nič iné, iba to, čo čítate alebo aj poznáte. A dúfam, že až do konca pochopíte, {v}14{/v}ako ste nás už do istej miery pochopili, že sme vašou slávou, ako aj vy našou v_deň nášho Pána Ježiša.

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 94, 18b-19{/r}; {r}2 Kor 1, 5{/r}

Pane, podopiera ma tvoja dobrota. {*} A keď sa v_mojom srdci kopia starosti, vzpružuje ma tvoja potecha.

Ako sa v_nás rozmnožujú Kristove utrpenia, tak sa skrze Krista rozhojňuje aj naša útecha. {*} A keď sa v_mojom srdci kopia starosti, vzpružuje ma tvoja potecha.

Začiatok Listu svätého biskupa a mučeníka Ignáca Antiochijského Magnézanom

(Inscriptio; nn. 1, 1 – 5, 2; Funk 1, 191-195)

Nemali by sme sa iba nazývať, ale aj byť kresťanmi

Ignác, nazývaný aj Teoforus, cirkvi v_Magnézii nad Meandrom, požehnanej milosťou Boha Otca v_Kristovi Ježišovi, našom Spasiteľovi, v_ktorom ju pozdravujem a želám jej hojnú spásu v_Bohu Otcovi a v_Ježišovi Kristovi.

Keď som sa dozvedel o_vašej bohabojnej a dobre usporiadanej láske, zaradoval som sa a rozhodol som sa, že vás oslovím vo viere Ježiša Krista. Vyznačený najčestnejším menom v_okovách, ktoré nosím, chválim cirkvi a želám im jednotu s_telom a duchom Ježiša Krista, ktorý je naším večným životom, i_jednotu vo viere a láske, pred ktorou nemožno nič uprednostňovať, ale zvlášť jednotu s_Ježišom a Otcom, v_ktorej odoláme a unikneme každému náporu kniežaťa tohto sveta a získame si Boha.

Mal som tú česť vidieť vás prostredníctvom vášho biskupa Damu, hodného Boha, hodných kňazov Bassa a Apolónia a môjho spoluslužobníka diakona Zocióna, z_ktorého mám radosť, lebo je podriadený biskupovi ako Božej dobrote a kňazom ako zákonu Ježiša Krista.

Patrí sa, aby ste ani vy nevyužívali vek biskupa, ale vzhľadom na moc Boha Otca mali pred ním všetku úctu, tak ako som sa dozvedel, že ani svätí kňazi nezneužívajú jeho nápadne mladší vek, ale podriaďujú sa mu ako rozumní v_Bohu, vlastne ani nie jemu, ale Otcovi Ježiša Krista, biskupovi všetkých. Teda na slávu toho, ktorý nás miluje, patrí sa poslúchať bez akejkoľvek pretvárky. Lebo nik nepodvádza tohto viditeľného biskupa, ale pokúša sa oklamať toho neviditeľného. Ani v_jednom takomto prípade nemáme do činenia s_telom, ale s_Bohom, ktorý pozná skryté veci.

Preto by sme sa nemali iba nazývať kresťanmi, ale nimi aj byť. Lebo niektorí spomínajú biskupa, ale všetko robia bez neho. Takí, zdá sa mi, nemajú dobré svedomie, lebo sa nezhromažďujú hodnoverne podľa príkazu.

Keďže veci majú svoj cieľ a súčasne sa nám predkladajú dve veci, smrť a život{n}porov. {r}Dt 30,19{/r}{/n}, každý pôjde „na svoje miesto“{n}porov. {r}Kaz 1,5; 3,20; 6,6{/r}{/n}. Je to tak ako dva peniaze, jeden Boží, druhý svetský, a každý má vtlačený svoj vlastný znak: neveriaci znak tohto sveta, veriaci v_láske znak Boha Otca skrze Ježiša Krista{n}porov. {r}Mt 22,18-21{/r}{/n}. Ale keby sme neboli skrze neho ochotní zomrieť podľa jeho umučenia, nebude v_nás ani jeho život{n}porov. {r}Rim 6,4{/r}{/n}.

RESPONZÓRIUM

{r}1 Tim 4, 12b. 16. 15{/r}

Buď vzorom veriacim v_slove, v_správaní, v_láske, vo viere, v_čistote. {*} Lebo ak si budeš takto počínať, zachrániš seba aj tých, čo ťa počúvajú.

Toto si vezmi k_srdcu a tomuto ži, aby tvoj pokrok bol všetkým zrejmý. {*} Lebo ak si budeš takto počínať, zachrániš seba aj tých, čo ťa počúvajú.

Z_Druhého listu Korinťanom

{r:2Kor}1, 15 – 2, 11{/r}

Prečo Apoštol zmenil svoju cestu

Bratia, {v}1,15{/v}v_tejto dôvere som chcel ísť najprv k_vám, aby ste mali aj druhú milosť, {v}16{/v}a cez vás prejsť do Macedónska a zasa z_Macedónska prísť k_vám, aby ste ma odprevadili do Judey. {v}17{/v}Keď som teda toto chcel, bol som vari ľahkomyseľný? Alebo keď sa pre niečo rozhodujem, rozhodujem sa podľa tela, žeby u_mňa „áno“, „áno“ bolo aj „nie“, „nie“? {v}18{/v}Ako je Boh verný, naša reč k_vám nie je aj „áno“, aj „nie“. {v}19{/v}Veď Boží Syn Ježiš Kristus, ktorého sme u_vás hlásali, ja, Silván a Timotej, nebol aj „áno“, aj „nie“, ale v_ňom bolo iba „áno“. {v}20{/v}Lebo všetky Božie prisľúbenia, koľko ich je, v_ňom sú „áno“, a preto je skrze neho aj naše „amen“ Bohu na slávu. {v}21{/v}A Boh nás i_vás posilňuje pre Krista, on nás pomazal, {v}22{/v}on nás označil svojou pečaťou a vložil nám do sŕdc závdavok Ducha.

{v}23{/v}Boha volám za svedka svojej duši, že som iba z_ohľadu na vás už neprišiel do Korintu. {v}24{/v}Nie že by sme chceli panovať nad vašou vierou, ale prispieť k_vašej radosti, veď pre vieru stojíte.

{v}2,1{/v}Rozhodol som sa, sám v_sebe, že k_vám nepôjdem, aby som vás zasa zarmútil. {v}2{/v}Lebo ak ja zarmútim vás, kto poteší mňa, ak nie ten, koho som ja zarmútil? {v}3{/v}A toto som vám napísal, aby ma, až prídem, nezarmútili tí, z_ktorých by som mal mať radosť; lebo vám všetkým verím, že moja radosť je radosťou vás všetkých. {v}4{/v}Veď som vám písal vo veľkom súžení a úzkosti srdca, cez mnoho sĺz, nie aby ste sa zarmútili, ale aby ste vedeli, ako veľmi vás milujem.

{v}5{/v}Ak teda niekto spôsobil zármutok, nie mňa zarmútil, ale do istej miery – nechcem zveličovať – zarmútil vás všetkých. {v}6{/v}Takému stačí pokarhanie, ktorého sa mu dostalo od mnohých. {v}7{/v}Takže radšej odpusťte a potešte ho, aby azda takého človeka prílišný zármutok nepohltil. {v}8{/v}Preto vás prosím, zahrňte ho láskou. {v}9{/v}Veď preto som vám aj písal, aby som poznal, ako sa osvedčíte, či ste vo všetkom poslušní. {v}10{/v}Komu vy niečo odpustíte, tomu odpustím aj ja. Lebo čo som aj ja odpustil, ak som niečo odpustil, potom kvôli vám v_zastúpení Krista, {v}11{/v}aby nás neoklamal satan – veď poznáme jeho zámery.

RESPONZÓRIUM

{r}2 Kor 1, 21-22{/r}; porov. {r}Dt 5, 2. 4{/r}

Boh nás posilňuje pre Krista, on nás pomazal, on nás označil svojou pečaťou {*} A vložil nám do sŕdc závdavok Ducha.

Pán, náš Boh, uzavrel s_nami zmluvu; z_tváre do tváre s_nami hovoril. {*} A vložil nám do sŕdc závdavok Ducha.

Z_Listu svätého biskupa a mučeníka Ignáca Antiochijského Magnézanom

(Nn. 6, 1 – 9, 2; Funk 1, 195-199)

Jedna modlitba, jedna nádej v_láske, v_svätej radosti

Vo vyššie spomenutých osobách som vierou uvidel a s_láskou objal celé vaše spoločenstvo. A vyzývam vás, aby ste sa usilovali konať všetko v_Božej svornosti, pod vedením biskupa na Božom mieste, a kňazov na mieste apoštolského zboru a mne milých diakonov, lebo im bola zverená služba Ježiša Krista, ktorý bol pred vekmi u_Otca a v_plnosti času{n}porov. {r}Ef 1,10{/r}{/n} sa zjavil. Všetci si teda osvojte také isté Božie spôsoby, majte sa navzájom v_úcte a nech nik nehľadí na blížneho podľa tela, ale vždy sa navzájom milujte v_Ježišovi Kristovi{n}porov. {r}Rim 13,8{/r}{/n}. Nech nie je medzi vami nič, čo by vás mohlo rozdeľovať, ale zjednoťte sa s_biskupom a predstavenými na vzor a dôkaz nesmrteľnosti.

Ako teda Pán neurobil nič ani sám, ani cez apoštolov bez Otca, s_ktorým je spojený, tak ani vy nerobte nič bez biskupa a kňazov. Ani sa nepúšťajte do ničoho oddelene, čo ako by sa vám to zdalo krásne, ale keď sa schádzate, majte vždy jednu modlitbu, jednu prosbu, jedno zmýšľanie, jednu nádej v_láske, v_svätej radosti{n}porov. {r}Flp 2,2{/r}{/n}, lebo Ježiš Kristus je jeden a od neho nie je nič vznešenejšie. Všetci sa schádzajte ako do jedného Božieho chrámu, ako k_jednému oltáru, k_jednému Ježišovi Kristovi, ktorý od jedného Otca vyšiel, u_jedného bol a k_nemu sa vrátil.

Nedajte sa zviesť cudzími náukami ani starými bájkami, lebo sú neužitočné{n}porov. {r}Hebr 13,8{/r}; {r}1Tim 1,4{/r}{/n}. Veď ak ešte stále žijeme podľa židovského zákona, tým priznávame, že sme neprijali milosť. Boží proroci žili podľa Ježiša Krista. Preto znášali aj prenasledovanie, vedení jeho milosťou, aby neveriacich presvedčili, že je jeden Boh, ktorý sa zjavil skrze svojho Syna Ježiša Krista, lebo on je jeho Slovo, ktoré vyšlo z_ticha a vo všetkom našlo zaľúbenie toho, ktorý ho poslal.

Ak teda tí, čo žili v_starom poriadku vecí, došli k_novej nádeji a už neslávia sobotu, ale žijú podľa Pánovho dňa, keď skrze neho a jeho smrť povstal náš život (čo niektorí popierajú, a my sme skrze toto tajomstvo získali vieru a preň aj trpíme, aby sme boli učeníkmi Ježiša Krista, nášho jediného učiteľa), ako by sme mohli žiť bez neho my, keď ho aj proroci očakávali ako učiteľa, lebo v_duchu boli jeho učeníkmi? A preto on, ktorého v_spravodlivosti očakávali, prišiel a vzkriesil ich z_mŕtvych.

RESPONZÓRIUM

{r}1 Pt 3, 8. 9b{/r}; {r}Rim 12, 10. 11c{/r}

Buďte všetci jednomyseľní, súcitní, bratsky sa milujte! Buďte milosrdní a pokorní! {*} Lebo ste povolaní, aby ste dostali dedičstvo požehnania.

Milujte sa navzájom bratskou láskou, predbiehajte sa vzájomne v_úctivosti, v_horlivosti neochabujte, buďte vrúcneho ducha, slúžte Pánovi. {*} Lebo ste povolaní, aby ste dostali dedičstvo požehnania.

Z_Druhého listu Korinťanom

{r:2Kor}2, 12 – 3, 6{/r}

Pavol, služobník Novej zmluvy

Bratia, {v}2,12{/v}keď som prišiel do Troady hlásať Kristovo evanjelium, hoci sa mi otvárali dvere v_Pánovi, {v}13{/v}môj duch nemal pokoja, lebo som nenašiel svojho brata Títa. Preto som sa s_nimi rozlúčil a odišiel som do Macedónska. {v}14{/v}Ale vďaka Bohu, ktorý nám vždy dáva víťazstvo v_Kristovi a naším prostredníctvom zjavuje na každom mieste vôňu jeho poznania. {v}15{/v}Lebo sme Kristovou ľúbeznou vôňou pre Boha uprostred tých, čo sú na ceste spásy, i_tých, čo idú do záhuby. {v}16{/v}Jedným vôňou smrti na smrť, druhým vôňou života pre život. Ale kto je na to súci? {v}17{/v}Nie sme ako mnohí, čo falšujú Božie slovo, ale hovoríme úprimne ako z_Boha a pred Bohom v_Kristovi.

{v}3,1{/v}Začíname zasa odporúčať samých seba? Alebo potrebujeme – ako niektorí – odporúčajúce listy k_vám alebo od vás? {v}2{/v}Vy ste náš list napísaný v_našich srdciach, ktorý poznajú a čítajú všetci ľudia. {v}3{/v}Veď je zjavné, že ste Kristov list, ktorý sme my vyhotovili, napísaný nie atramentom, ale Duchom živého Boha, nie na kamenných tabuliach, ale na živých tabuliach srdca.

{v}4{/v}Takto dôverujeme Bohu skrze Krista. {v}5{/v}Nie že by sme boli schopní vymyslieť niečo sami od seba, akoby to bolo z_nás, ale naša schopnosť je z_Boha. {v}6{/v}On nás urobil súcich za služobníkov Novej zmluvy, a nie litery, ale Ducha; lebo litera zabíja, kým Duch oživuje.

RESPONZÓRIUM

{r}2 Kor 3, 4. 6. 5{/r}

Dôverujeme Bohu skrze Krista. {*} On nás urobil súcich za služobníkov Novej zmluvy, a nie litery, ale Ducha.

Nie že by sme boli schopní vymyslieť niečo sami od seba, akoby to bolo z_nás, ale naša schopnosť je z_Boha. {*} On nás urobil súcich za služobníkov Novej zmluvy, a nie litery, ale Ducha.

Z_Listu svätého biskupa a mučeníka Ignáca Antiochijského Magnézanom

(Nn. 10, 1-15: Funk 1, 199-203)

Máte v_sebe Krista

Nebuďme teda nevšímaví voči Kristovej dobrote. Veď keby bol s_nami zaobchádzal podľa toho, čo robíme, už by bolo bývalo po nás. Preto keď sme sa stali jeho učeníkmi, učme sa žiť po kresťansky. Kto má ešte nejaké iné meno okrem tohto, nie je Boží. Vyhoďte teda zlý, starý a kyslý kvas{n}porov. {r}1Kor 5,17{/r}{/n} a premeňte sa na nový kvas, ktorým je Ježiš Kristus{n}porov. {r}Lk 13,20{/r}{/n}. Posoľte sa ním{n}porov. {r}Kol 4,6{/r}{/n}, aby sa nik z_vás neskazil, lebo vôňa vás prezradí{n}porov. {r}2Kor 2,15-16{/r}{/n}. Je nezmyselné hlásiť sa ku Kristovi Ježišovi a pritom židovčiť. Veď nie kresťanstvo uverilo v_židovstvo, ale židovstvo v_kresťanstvo, v_ktorom sú zhromaždení všetci, čo veria v_Boha{n}porov. {r}Flp 2,11{/r}{/n}.

Toto vám, moji milovaní, nepíšem preto, že by som sa bol o_niekom z_vás dozvedel, že je zachvátený takýmto duchom, ale ako menší z_vás chcem, aby ste boli ostražití a nechytili sa na návnadu márnej náuky, ale aby ste boli pevne presvedčení o_narodení, umučení a zmŕtvychvstaní, čo sa stalo za vlády Poncia Piláta: čo naozaj a nepochybne urobil Ježiš Kristus, naša nádej, od ktorej nech sa nik z_vás neodvráti.

Kiež by som mal z_vás radosť vo všetkom, ak som toho hoden. Lebo hoci som v_putách, predsa sa nemôžem porovnávať ani s_jedným z_vás, čo nie ste sputnaní. Viem, že sa nebudete vystatovať. Veď máte v_sebe Ježiša Krista. Ba viem, že sa červeniete, keď vás chválim, ako je napísané: „Spravodlivý obžalúva seba.“{n}porov. {r}Prís 18,17{/r} [LXX]{/n}

Usilujte sa teda utvrdiť v_Pánovom a apoštolskom učení, aby „sa vám darilo všetko, čo podnikáte“{n}porov. {r}Ž 1,3{/r} [LXX]{/n} telom a duchom, s_vierou a láskou, v_Synovi, v_Otcovi i_v_Duchu, na začiatku i_na konci, s_vaším najdôstojnejším biskupom, s_dôstojne uvitým duchovným vencom vášho kňazstva i_s_Bohu milými diakonmi. Podriaďujte sa biskupovi i_sebe navzájom{n}porov. {r}Ef 5,21{/r}{/n}, ako Ježiš Kristus podľa tela Otcovi, apoštoli Kristovi i_Otcovi i_Duchu, aby bola jednota telesná i_duchovná.

Keďže viem, že ste plní Boha, krátko som vás povzbudil. Pamätajte na mňa vo svojich modlitbách, aby som dosiahol Boha, aj na Cirkev v_Sýrii (ktorej meno nie som hoden nosiť; ale potrebujem byť s_vami spojený v_Bohu modlitbou a láskou), aby sýrska cirkev prostredníctvom vašej cirkvi dostala rosu milosti.

Zo Smyrny, odkiaľ vám toto píšem, pozdravujú vás Efezania, ktorí sú tu na Božiu slávu, tak ako aj vy, lebo mňa i_smyrnianskeho biskupa Polykarpa vo všetkom potešili. Na slávu Ježiša Krista vás pozdravujú aj ostatné cirkvi. Buďte zdraví, zjednotení s_Bohom a vlastnite neodlučiteľného ducha, ktorým je Ježiš Kristus.

RESPONZÓRIUM

{r}Ef 3, 16a. 17. 19b{/r}; {r}Kol 2, 6b-7a{/r}

Nech vám Boh dá, aby Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach, {*} Aby ste boli zakorenení a upevnení v_láske a aby vás naplnila Božia plnosť celá.

V_ňom žite: v_ňom zakorenení a na ňom postavení, upevnení vo viere. {*} Aby ste boli zakorenení a upevnení v_láske a aby vás naplnila Božia plnosť celá.

Z_Druhého listu Korinťanom

{r:2Kor}3, 7 – 4, 4{/r}

Sláva služby Novej zmluvy

Bratia, {v}3,7{/v}keď už služba smrti, písmenami vyrytá do kameňa, bola taká slávna, že synovia Izraela nemohli hľadieť Mojžišovi do tváre pre jas jeho tváre, ktorý bol pominuteľný, {v}8{/v}ako by služba Ducha nebola oveľa slávnejšia? {v}9{/v}Lebo ak bola služba odsúdenia slávna, služba ospravedlnenia je oveľa slávnejšia. {v}10{/v}Lebo nie je slávne, čo takto zažiarilo pre vznešenejšiu slávu. {v}11{/v}Veď ak je slávne to, čo je pominuteľné, to, čo ostáva, je oveľa slávnejšie.

{v}12{/v}Keď teda máme takúto nádej, hovoríme celkom slobodne a otvorene, {v}13{/v}a nie ako Mojžiš; on si dával na tvár závoj, aby synovia Izraela nevideli koniec toho pominuteľného. {v}14{/v}Ale myseľ im otupela. Až do dnešného dňa ostáva pri čítaní Starej zmluvy ten istý závoj neodhalený, lebo ho Kristus odstraňuje. {v}15{/v}A tak až do dnešného dňa leží na ich srdci závoj, keď čítajú Mojžiša. {v}16{/v}Keď sa však obráti k_Pánovi, závoj spadne. {v}17{/v}Pán je Duch; a kde je Pánov Duch, tam je sloboda. {v}18{/v}A my všetci s_odhalenou tvárou hľadíme ako v_zrkadle na Pánovu slávu a Pánov Duch nás premieňa na taký istý, čoraz slávnejší obraz.

{v}4,1{/v}Preto keď máme túto službu z_milosrdenstva, ktoré sme dosiahli, neochabujeme. {v}2{/v}Zriekli sme sa tajnej nehanebnosti; nepočíname si úskočne, ani nefalšujeme Božie slovo, ale zjavujeme pravdu, a tak sa pred Bohom odporúčame svedomiu všetkých ľudí.

{v}3{/v}A ak je naše evanjelium ešte zahalené, je zahalené tým, čo idú do záhuby. {v}4{/v}Im, neveriacim, boh tohto veku zaslepil mysle, aby im nezažiarilo svetlo evanjelia o_Kristovej sláve, ktorý je obrazom Boha.

RESPONZÓRIUM

{r}2 Kor 3, 18{/r}; {r}Flp 3, 3b{/r}

My všetci s_odhalenou tvárou hľadíme ako v_zrkadle na Pánovu slávu {*} A premieňame sa na taký istý, čoraz slávnejší obraz.

Slúžime v_Božom Duchu a chválime sa v_Kristovi Ježišovi. {*} A premieňame sa na taký istý, čoraz slávnejší obraz.

Z_knihy Nasledovanie Krista

(Kniha 2, hl. 1, 1-6)

Božie kráľovstvo je pokoj a radosť v_Duchu

Obráť sa celým srdcom k_Pánovi a zanechaj tento biedny svet a tvoja duša nájde uspokojenie. Lebo Božie kráľovstvo je pokoj a radosť v_Duchu Svätom{n}porov. {r}Rim 14,17{/r}{/n}. Príde k_tebe Kristus a ukáže ti svoju útechu, ak mu vnútri pripravíš dôstojný príbytok.

„Všetka jeho sláva“ a ozdoba je „vnútri“{n}porov. {r}Ž 45,14{/r} [Vg.]{/n}, jemu sa tam páči. On často navštevuje vnútorného človeka: vedie s_ním lahodný rozhovor, prináša milú útechu, veľký pokoj a úžasnú dôvernosť.

Nuž teda, veriaca duša, priprav svoje srdce tomuto Ženíchovi, aby uznal za hodné prísť k_tebe a prebývať v_tebe. Lebo hovorí: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo; prídeme k_nemu a urobíme si uňho príbytok.“{n}{r}Jn 14,23{/r}{/n}

Daj teda miesto Kristovi! Keď budeš mať Krista, budeš bohatý a to ti bude stačiť. On sa bude o_teba starať aj verne chrániť vo všetkom, aby si nemusel dúfať v_ľudí.

Vlož celú svoju nádej v_Boha, nech je on tvojou bázňou i_tvojou láskou. On prevezme zodpovednosť za teba a bude to robiť dobre, výhodnejšie pre teba.

Tu nemáš „trvalé mesto“{n}porov. {r}Hebr 13,14{/r}{/n} a kdekoľvek budeš, si cudzincom a pútnikom; a nebudeš mať nikdy pokoja, ak sa vnútorne nezjednotíš s_Kristom.

Tvoje myšlienky nech sú u_Najvyššieho a tvoja modlitba nech bez prestania smeruje ku Kristovi. Ak nedokážeš skúmať vysoké a nebeské veci, spočiň v_Kristovom umučení a s_radosťou prebývaj v_jeho svätých ranách. Trp s_Kristom a pre Krista, ak chceš s_Kristom kraľovať.

Keby si raz dokonale vnikol do Ježišovho vnútra a zakúsil trochu z_jeho ohnivej lásky, potom by si sa už nestaral o_svoje pohodlie či nepohodlie, ale skôr by si sa radoval z_utŕženej potupy, lebo Ježišova láska vedie človeka k_pohŕdaniu sebou.

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 71, 1-2a. 5{/r}

V_teba, Pane, som dúfal; nebudem zahanbený naveky. {*} Vo svojej spravodlivosti ma vysloboď a zachráň.

Lebo ja, Pane, túžim za tebou, ty si moja nádej od mojej mladosti. {*} Vo svojej spravodlivosti ma vysloboď a zachráň.

Z_Druhého listu Korinťanom

{r:2Kor}4, 5-18{/r}

Apoštolova krehkosť a dôvera

Bratia, {v}5{/v}nie seba hlásame, ale Ježiša Krista, Pána; my sme len vaši služobníci pre Ježiša. {v}6{/v}Lebo Boh, ktorý povedal: „Nech z_temnôt zažiari svetlo,“ zažiaril aj v_našich srdciach na osvietenie poznania Božej slávy v_tvári Ježiša Krista.

{v}7{/v}No tento poklad máme v_hlinených nádobách, aby mal Boh zvrchovanú moc, a nie my. {v}8{/v}Zo všetkých strán nás sužujú, ale nie sme stiesnení; sme bezradní, ale nepoddávame sa; {v}9{/v}prenasledujú nás, ale nie sme opustení; zrážajú nás, ale nehynieme. {v}10{/v}Stále nosíme na tele Ježišovo umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život. {v}11{/v}A tak kým žijeme, ustavične sa vydávame na smrť pre Ježiša, aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele. {v}12{/v}V_nás teda účinkuje smrť, vo vás život.

{v}13{/v}Ale pretože máme toho istého ducha viery, ako je napísané: „Uveril som, a preto som povedal,“ aj my veríme, a preto hovoríme. {v}14{/v}Veď vieme, že ten, čo vzkriesil Pána Ježiša, s_Ježišom vzkriesi aj nás a postaví nás s_vami. {v}15{/v}A to všetko pre vás, aby hojnosť milosti prostredníctvom mnohých rozmnožila vzdávanie vďaky na Božiu slávu. {v}16{/v}Preto neochabujeme; a hoci náš vonkajší človek chradne, náš vnútorný sa zo dňa na deň obnovuje. {v}17{/v}Veď naše terajšie ľahké súženie prinesie nám nesmierne veľkú váhu večnej slávy, {v}18{/v}ak nehľadíme na to, čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné; lebo viditeľné je do času, ale neviditeľné je naveky.

RESPONZÓRIUM

{r}2 Kor 4, 6{/r}; {r}Dt 5, 24a{/r}

Boh, ktorý povedal: Nech z_temnôt zažiari svetlo, {*} Zažiaril aj v_našich srdciach na osvietenie poznania Božej slávy v_tvári Ježiša Krista.

Hľa, Pán, náš Boh, nám ukázal svoju velebu a veľkosť; počuli sme jeho hlas. {*} Zažiaril aj v_našich srdciach na osvietenie poznania Božej slávy v_tvári Ježiša Krista.

Z_Výkladu žalmov od svätého biskupa Ambróza

(Ps 44, 89-90: CSEL 64, 324-326)

Ukázalo sa nám svetlo tvojej tváre ako znamenie

„Prečo odvraciaš svoju tvár?“{n}{r}Ž 44,25{/r}{/n} Myslíme si, že Boh od nás odvracia svoju tvár, keď sa ocitneme v_nejakom trápení. Vtedy akoby temnoty obostreli našu dušu a prekážajú nám, takže nie sme schopní svojimi očami vnímať jas pravdy. Ale keď Boh bdie nad naším duchom, keď sa zníži a navštívi našu myseľ, sme si istí, že nás nijaká vec nemôže obklopiť chmárami. Keď už tvár človeka žiari viac ako ostatné údy a keď sa na niekoho pozrieme, buď ho spoznáme, ak je neznámy, alebo sa na neho rozpamätáme, ak je známy, a náš pohľad mu nedovolí ukryť sa, o_čo viac Božia tvár osvecuje toho, na koho hľadí?!

O_nej tak ako o_všetkom ostatnom vynikajúco hovorí svätý Apoštol, ten ozajstný Kristov tlmočník, aby ju prístupným spôsobom a slovom vlial do našich myslí: „Lebo Boh, ktorý povedal: Nech z_temnôt zažiari svetlo, zažiaril aj v_našich srdciach na osvietenie poznania Pánovej slávy v_tvári Krista Ježiša.“{n}{r}2Kor 4,6{/r}{/n} Počuli sme teda, kde v_nás má zažiariť Kristus. Je večným svetlom duší a Otec ho poslal na zem, aby sme mohli my, ktorých predtým držala v_zajatí pozemská tma, v_jeho ožiarenej tvári hľadieť na večné a nebeské veci.

Čo mám povedať o_Kristovi, keď už apoštol Peter mohol povedať tomu chromému od narodenia: „Pozri sa na nás!“{n}{r}Sk 3,4{/r}{/n}? On sa pozrel na Petra a osvietila ho milosť viery. Ale nebol by ozdravel, keby nebol býval úprimne uveril.

Preto keď boli apoštoli takí slávni, a Zachej počul, že tade prechádza Pán Ježiš, vyšiel na strom, lebo bol drobnej postavy a v_zástupe ho vidieť nemohol. Uvidel Krista a našiel svetlo. Uvidel ho a ten, ktorý predtým bral cudzie, rozdával vlastné{n}porov. {r}Lk 19,1-10{/r}{/n}.

„Prečo odvraciaš svoju tvár?“{n}{r}Ž 44,25{/r}{/n} Čiže: Aj keď, Pane, odvraciaš od nás svoju tvár, „ukázalo sa nám, Pane, svetlo tvojej tváre ako znamenie“{n}porov. {r}Ž 4,7{/r} [Vg.]{/n}. Držíme si ho v_srdciach a žiari v_hĺbke našej duše, lebo nik nemôže jestvovať, ak ty odvrátiš svoju tvár.

RESPONZÓRIUM

{r}Ef 5, 8. 11a{/r}; {r}Hebr 10, 32{/r}

Kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v_Pánovi. {*} Žite ako deti svetla a nemajte účasť na jalových skutkoch tmy.

Len sa rozpomeňte na prvé dni, keď ste po osvietení prestáli veľký boj v_utrpení. {*} Žite ako deti svetla a nemajte účasť na jalových skutkoch tmy.

Z_Druhého listu Korinťanom

{r:2Kor}5, 1-21{/r}

Nádej nebeského domu. Služba zmierenia

Bratia, {v}1{/v}vieme, že keď sa tento stánok – náš pozemský dom – rozpadne, máme od Boha príbytok nie rukou zhotovený, ale večný dom v_nebi. {v}2{/v}Lebo v_tomto vzdycháme a túžime obliecť si naň svoj nebeský príbytok, {v}3{/v}aby sme, hoci aj vyzlečení, neostali nahí. {v}4{/v}Veď kým sme v_tomto stánku, vzdycháme pod ťarchou, lebo sa nechceme vyzliecť, ale priodiať iným, aby život pohltil to, čo je smrteľné. {v}5{/v}A to nás takto uspôsobil Boh, ktorý nám dal závdavok Ducha.

{v}6{/v}Sme teda stále plní dôvery a vieme, že kým sme doma v_tele, sme vzdialení od Pána; {v}7{/v}lebo žijeme vo viere, a nie v_nazeraní. {v}8{/v}Sme však plní dôvery a radšej sa chceme vzdialiť z_tela a bývať u_Pána. {v}9{/v}A preto sa usilujeme páčiť sa mu, či sme doma alebo mimo domu. {v}10{/v}Veď sa všetci musíme ukázať pred Kristovou súdnou stolicou, aby každý dostal odplatu za to, čo konal, kým bol v_tele, či už dobré a či zlé.

{v}11{/v}Pretože poznáme bázeň pred Pánom, presviedčame ľudí, ale Boh nás pozná, a dúfam, že nás pozná aj vaše svedomie. {v}12{/v}Zasa vám nie seba odporúčame, ale vám dávame príležitosť chváliť sa nami, aby ste to mali proti tým, čo sa chvália navonok, a nie v_srdci. {v}13{/v}Lebo ak strácame rozum, tak pre Boha, ak sme triezvi, to pre vás.

{v}14{/v}Lebo nás ženie Kristova láska, keď si uvedomíme, že ak jeden zomrel za všetkých, teda všetci zomreli. {v}15{/v}A zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z_mŕtvych. {v}16{/v}Preto odteraz nepoznáme nikoho podľa tela. A ak sme aj poznali Krista podľa tela, teraz už nepoznáme. {v}17{/v}Kto je teda v_Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové.

{v}18{/v}Ale to všetko je od Boha, ktorý nás skrze Krista zmieril so sebou a zveril nám službu zmierenia. {v}19{/v}Veď v_Kristovi Boh zmieril svet so sebou a nepočítal ľuďom ich hriechy. A nám odovzdal slovo zmierenia. {v}20{/v}Sme teda Kristovými vyslancami a akoby Boh napomínal skrze nás. V_Kristovom mene prosíme: Zmierte sa s_Bohom! {v}21{/v}Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v_ňom stali Božou spravodlivosťou.

RESPONZÓRIUM

{r}2 Kor 5, 18b{/r}; {r}Rim 8, 32a{/r}

Boh nás skrze Krista zmieril so sebou {*} A zveril nám službu zmierenia.

Boh vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých {*} A zveril nám službu zmierenia.

Z_Vyznaní svätého biskupa Augustína

(Lib. 10, 43, 68-70: CCL 27, 192-193)

Kristus zomrel za všetkých

Pravdivý prostredník, ktorého si vo svojom tajomnom milosrdenstve ukázal poníženým a poslal si ho, aby sa z_jeho príkladu učili pokore, on, „prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Kristus Ježiš“{n}{r}1Tim 2,5{/r}{/n}, zjavil sa medzi smrteľnými hriešnikmi a nesmrteľným spravodlivým: smrteľný s_ľuďmi, spravodlivý s_Bohom. A keďže mzdou spravodlivosti je život a pokoj, spravodlivosťou spojenou s_Bohom zničil smrť ospravedlnených bezbožníkov, ktorú s_nimi chcel mať spoločnú. Ako veľmi si nás mal rád, dobrý Otče, keď „si svojho jediného Syna neušetril, ale vydal si ho za nás“{n}porov. {r}Rim 8,32{/r}{/n} bezbožných! Ako si nás mal rád, keď sa on za nás „nepridŕžal svojej rovnosti s_tebou, ale stal sa poslušným až na smrť na kríži“{n}porov. {r}Flp 2,6.8{/r}{/n}! On jediný slobodný medzi mŕtvymi{n}porov. {r}Ž 88,6{/r} [Vg.]{/n} „mal moc dať svoj život a mal moc zasa si ho vziať“{n}porov. {r}Jn 10,18{/r}{/n}. On je tebe za nás víťazom i_obetou, a víťazom preto, že obetou; tebe za nás kňazom i_obetným darom, a kňazom preto, že obetným darom. On ti z_nás otrokov urobil synov tým, že sa z_teba narodil a nám slúžil.

Právom mám v_ňom účinnú nádej, lebo ty uzdravíš všetky moje neduhy, skrze neho, ktorý sedí po tvojej pravici a „prihovára sa za nás“{n}porov. {r}Rim 8,34{/r}{/n} u_teba. Inak by som si musel zúfať. Veď tých mojich neduhov je veľa a sú veľké. Je ich veľa a sú veľké. Ale tvoj liek je väčší. Boli by sme si mohli myslieť, že tvoje Slovo je ďaleko od spojenia s_človekom, a zúfať si, keby sa nebolo telom stalo a prebývalo medzi nami{n}porov. {r}Jn 1,14{/r}{/n}. Vystrašený svojimi hriechmi a bremenom svojej biedy uvažoval som v_srdci a pomýšľal na útek do samoty. Prekazil si mi to a posilnil si ma slovami: „Kristus zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel.“{n}{r}2Kor 5,15{/r}{/n}

Pozri, Pane, na teba skladám svoju starosť{n}porov. {r}Ž 55,23{/r}{/n}, aby som žil a „pozoroval divy tvojho zákona“{n}porov. {r}Ž 119,18{/r}{/n}. Ty poznáš moju neskúsenosť{n}porov. {r}Ž 69,6{/r}{/n} a moju slabosť. Pouč ma a uzdrav ma. Tvoj Jednorodený, „v_ktorom sú skryté všetky poklady múdrosti a poznania“{n}{r}Kol 2,3{/r}{/n}, vykúpil ma svojou krvou. „Nech ma pyšní nehanobia“{n}{r}Ž 119,122{/r}{/n}, lebo premýšľam o_svojej cene, jem, pijem a rozdávam z_nej a ako chudák túžim sa ňou nasýtiť medzi tými, čo jedia a nasycujú sa, „a Pána budú chváliť tí, čo ho hľadajú“{n}{r}Ž 22,27{/r}{/n}.

RESPONZÓRIUM

{r}2 Kor 5, 14. 15b{/r}; {r}Rim 6, 10{/r}

Ženie nás Kristova láska, keď si uvedomíme, že Kristus zomrel za všetkých, {*} Aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z_mŕtvych.

Lebo keď zomrel, zomrel raz navždy hriechu, ale keď žije, žije Bohu. {*} Aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z_mŕtvych.

Z_Druhého listu Korinťanom

{r:2Kor}6, 1 – 7, 1{/r}

Pavlove súženia a povzbudenie na svätosť

Bratia, {v}6,1{/v}ako spolupracovníci vás napomíname, aby ste Božiu milosť neprijímali nadarmo. {v}2{/v}Veď hovorí:

„V_milostivom čase som ťa vyslyšal

a v_deň spásy som ti pomohol.“

Hľa, teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy! {v}3{/v}Preto nikomu v_ničom nedávame pohoršenie, aby táto služba bola bez hany. {v}4{/v}Vo všetkom sa odporúčame ako Boží služobníci: vo veľkej trpezlivosti, v_súženiach, v_núdzi, v_úzkostiach, {v}5{/v}pod ranami, vo väzeniach, v_nepokojoch, v_námahách, v_bdení a v_pôstoch; {v}6{/v}v_čistote, v_poznaní, v_zhovievavosti, v_dobrote, v_Duchu Svätom, v_nepokryteckej láske, {v}7{/v}v_slove pravdy, v_Božej moci; zbraňami spravodlivosti v_pravej i_ľavej ruke, {v}8{/v}slávou aj potupou, zlou aj dobrou povesťou; ako zvodcovia, ale pravdiví, {v}9{/v}ako neznámi, a predsa dobre známi, akoby zomierajúci, a hľa, žijeme, ako trestaní, ale nie usmrtení, {v}10{/v}akoby smutní, no vždy sa radujeme, ako chudobní, a mnohých obohacujeme, akoby sme nič nemali, a pritom nám všetko patrí.

{v}11{/v}Pre vás, Korinťania, otvorili sa naše ústa a rozšírilo naše srdce. {v}12{/v}Nie v_nás máte málo miesta, ale vo svojom srdci máte málo miesta. {v}13{/v}Hovorím ako svojim deťom: Odvďačte sa takisto, rozšírte sa aj vy.

{v}14{/v}Neťahajte jarmo s_neveriacimi! Veď akú účasť má spravodlivosť na neprávosti?! Alebo čo má spoločné svetlo s_tmou?! {v}15{/v}Aká zhoda je medzi Kristom a Beliarom?! Aký podiel má veriaci s_neveriacim?! {v}16{/v}A ako súvisí Boží chrám s_modlami?! A vy ste chrám živého Boha, ako hovorí Boh:

„Budem v_nich prebývať a medzi nimi chodiť,

budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom.

{v}17{/v}A preto vyjdite spomedzi nich,

oddeľte sa, hovorí Pán,

a nečistého sa nedotýkajte;

a ja vás prijmem

{v}18{/v}a budem vaším Otcom

a vy budete mojimi synmi a dcérami,

hovorí všemohúci Pán.“

{v}7,1{/v}Keď máme takéto prisľúbenia, milovaní, očisťujme sa od každej poškvrny tela i_ducha a posväcujme sa v_Božej bázni.

RESPONZÓRIUM

{r}2 Kor 6, 14b. 16{/r}; {r}1 Kor 3, 16{/r}

Akú účasť má spravodlivosť na neprávosti?! Ako súvisí Boží chrám s_modlami?! {*} A vy ste chrám živého Boha.

Neviete, že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch? {*} A vy ste chrám živého Boha.

Z_Homílií svätého biskupa Jána Zlatoústeho na Druhý list Korinťanom

(Hom. 13, 1-2: PG 61, 491-492)

Rozšírilo sa naše srdce

„Rozšírilo sa naše srdce.“{n}porov. {r}2Kor 6,11{/r}{/n} Lebo ako sa rozširuje to, čo hreje, tak je aj úlohou lásky rozširovať sa. Veď čnosť je horúca a vrelá. Ona aj Pavlovi otvárala ústa a rozširovala srdce. „Veď nemilujem iba ústami,“ hovorí, „ale aj srdce sa ozýva v_láske. Preto hovorím smelo, na celé ústa a z_celej mysle.“ Veď nič nemohlo byť širšie ako Pavlovo srdce, ktoré objímalo všetkých veriacich takou prudkou láskou ako nejaký zaľúbenec, a jeho priateľstvo sa nedelilo a ani neslablo, ale v_každom zostávalo celé. A čo je na tom divné, že mal takú lásku k_veriacim ľuďom, keď jeho srdce objímalo aj neveriacich celého sveta?

Preto nepovedal: „Mám vás rád,“ ale čo má väčšiu silu: „Otvorili sa naše ústa a rozšírilo naše srdce.“{n}{r}2Kor 6,11{/r}{/n} Všetkých máme v_sebe, a nie hocijako, ale úžasne široko. Lebo ten, kto je milovaný, môže sa pohybovať v_srdci milujúceho bez akejkoľvek obavy. Preto hovorí: „Nie v_nás máte málo miesta, ale vo svojom srdci máte málo miesta.“{n}{r}2Kor 6,12{/r}{/n} Všimni si, ako je výčitka zmiernená nie malou zhovievavosťou, čo je zvlášť príznačné pre milujúcich. Nehovorí: „Vy ma nemáte radi,“ ale: „Nie rovnako.“ Ani sa ich nechce tvrdšie dotknúť.

Ak niekto povyberá z_jednotlivých listov svedectvá, všade vidno, akou neuveriteľnou láskou horel voči veriacim. Rimanom píše: „Túžim vidieť vás“{n}porov. {r}Rim 1,11{/r}{/n} a: „Veľa ráz som pomýšľal ísť k_vám“{n}porov. {r}Rim 1,13{/r}{/n} a: „Či by sa mi raz predsa len nepodarilo prísť k_vám.“{n}{r}Rim 1,10{/r}{/n} Galaťanom hovorí: „Deti moje, znovu vás v_bolestiach rodím.“{n}{r}Gal 4,19{/r}{/n} A Efezanom: „Preto zohýnam kolená za vás.“{n}porov. {r}Ef 3,14{/r}{/n} Solúnčanom: „Veď kto je mojou nádejou, radosťou a korunou slávy – nie aj vy?“{n}porov. {r}1Sol 2,19{/r}{/n} Hovorí, že si ich v_srdci nosí aj v_okovách{n}porov. {r}Flp 1,7{/r}{/n}.

Ďalej píše Kolosanom: „Túžim, aby ste videli, ako zápasím o_vás i_o_mnohých, čo ani nevideli moju telesnú tvár, aby sa potešili vaše srdcia.“{n}{r}Kol 2,1.2{/r}{/n} Aj Solúnčanom: „Ako keď matka kŕmi a láska svoje deti; tak sme vás milovali, že by sme vám najradšej boli odovzdali nielen evanjelium, ale aj vlastný život.“{n}{r}1Sol 2,7.8{/r}{/n} „Nie v_nás máte málo miesta.“{n}{r}2Kor 6,12{/r}{/n} No nehovorí, že iba on má rád, ale že aj oni majú radi jeho, čím si ich, prirodzene, získava. A o_nich vydáva toto svedectvo: „Títus prišiel a rozprával nám, ako túžite, ako plačete a ako horlíte.“{n}porov. {r}2Kor 7,7{/r}{/n}

RESPONZÓRIUM

{r}1 Kor 13, 4. 6{/r}; {r}Prís 10, 12{/r}

Láska je trpezlivá, je dobrotivá, nezávidí, nevypína sa; {*} Neteší sa z_neprávosti, ale raduje sa z_pravdy.

Nenávisť vyvoláva rozbroje, ale láska zakrýva všetky priestupky. {*} Neteší sa z_neprávosti, ale raduje sa z_pravdy.