OBDOBIE CEZ ROK

15. TÝŽDEŇ

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Z_Prvej knihy Kráľov

{r:1Kr}16, 29 – 17, 16{/r}

Začiatky Eliášovej prorockej činnosti v_čase izraelského kráľa Achaba

{v}16,29{/v}Amriho syn Achab začal kraľovať nad Izraelom v_tridsiatom ôsmom roku judejského kráľa Azu. A Amriho syn Achab kraľoval nad Izraelom v_Samárii dvadsaťdva rokov. {v}30{/v}Aj Amriho syn Achab robil, čo sa Pánovi nepáči, ešte väčšmi ako všetci, čo boli pred ním. {v}31{/v}Nestačilo mu, že chodil v_hriechoch Nabatovho syna Jeroboama, navyše si vzal za manželku Jezabel, dcéru sidonského kráľa Etbála, chodil slúžiť Bálovi a klaňal sa mu. {v}32{/v}Bálovi založil aj oltár v_Bálovom chráme, ktorý postavil v_Samárii. {v}33{/v}Achab zhotovil aj posvätný stĺp. A tak Achab svojimi činmi popudzoval Pána, Boha Izraela, viac ako všetci izraelskí králi, čo boli pred ním. {v}34{/v}V_jeho dňoch postavil Hiel z_Betelu Jericho. Jeho základy položil za cenu svojho prvorodeného Abirama a jeho brány postavil za cenu Seguba, svojho najmladšieho syna, podľa Pánovho slova, ktoré povedal prostredníctvom Nunovho syna Jozua.

{v}17,1{/v}Tu povedal Tesban Eliáš, z_Tesby v_Galaáde, Achabovi: „Ako žije Pán, Boh Izraela, pred ktorého tvárou stojím: Nebude v_týchto rokoch ani rosy, ani dažďa, iba ak na moje slovo.“

{v}2{/v}Vtedy mu zaznelo Pánovo slovo: {v}3{/v}„Odíď odtiaľto, choď na východ a skry sa pri potoku Karit, ktorý je východne od Jordánu. {v}4{/v}Z_potoka budeš piť a krkavcom som prikázal, aby ťa kŕmili.“ {v}5{/v}Odišiel teda a urobil podľa Pánovho pokynu. Išiel a usadil sa pri potoku Karit, ktorý je východne od Jordánu. {v}6{/v}Krkavce mu prinášali chlieb a mäso ráno a podobne chlieb a mäso večer; a pil z_potoka. {v}7{/v}Po nejakom čase však potok vyschol, lebo v_krajine nepršalo.

{v}8{/v}Vtedy mu zaznelo Pánovo slovo: {v}9{/v}„Vstaň a choď do Sidonskej Sarepty. A tam ostaneš, lebo som tam istej vdove prikázal, aby ťa chovala.“ {v}10{/v}Vstal teda a šiel do Sarepty. Keď prišiel k_mestskej bráne, videl ženu, vdovu, ako zbiera drevo. Zavolal na ňu: „Prines mi v_džbáne trochu vody na pitie.“ {v}11{/v}Ako mu išla vziať, zavolal za ňou: „Dones mi, prosím, aj kúsok chleba!“ {v}12{/v}Ona odpovedala: „Ako žije Pán, tvoj Boh, nemám chleba. Mám len za priehrštie múky v_hrnci a trochu oleja v_krčahu. Práve zbieram zopár kúskov dreva a idem niečo pripraviť sebe i_svojmu synovi. Keď to zjeme, môžeme umrieť.“

{v}13{/v}Eliáš jej povedal: „Neboj sa! Choď a urob, ako hovoríš. Lenže najprv z_tej trochy múky urob malý podplamenník pre mňa a dones mi ho. Sebe a svojmu synovi urobíš potom. {v}14{/v}Lebo takto hovorí Pán, Boh Izraela: ‚Múky z_hrnca neubudne a v_krčahu nebude chýbať olej až do dňa, keď Pán zošle dážď na zem.‘“ {v}15{/v}Ona odišla a urobila, ako jej povedal Eliáš. A jedla ona, on i_jej dom deň čo deň {v}16{/v}a múky z_hrnca neubúdalo a v_krčahu nechýbal olej podľa slova, ktoré Pán povedal prostredníctvom Eliáša.

RESPONZÓRIUM

{r}Jak 5, 17. 18{/r}; {r}Sir 48, 1. 3a{/r}

Prorok Eliáš sa modlil, aby nepršalo, a nepršalo. {*} A znova sa modlil a nebo dalo dážď.

Vystúpil Eliáš ako oheň a jeho slovo horelo ako fakľa. Pánovým slovom zatvoril nebo. {*} A znova sa modlil a nebo dalo dážď.

Začiatok traktátu svätého biskupa Ambróza O_tajomstvách

(Nn. 1-7: SCh 25 bis, 156-158)

Katechéza o_predkrstných obradoch

Či sa čítalo o_skutkoch praotcov alebo o_predpisoch Prísloví, každý deň sme hovorili o_mravných otázkach, aby vás formovali a učili, aby ste sa navykali kráčať v_šľapajach predkov, osvojovať si ich cestu a poslúchať Božie výroky, aby ste po krstnom obnovení žili takým životom, ako sa patrí na pokrstených.

Teraz je čas hovoriť o_tajomstvách a zvestovať vlastný význam sviatostí. Keby sme vás boli chceli doň voviesť pred krstom, ešte nezasvätených, nazdávame sa, že by to bola skôr zrada ako zvesť. A potom nič netušiacich zasiahne samo svetlo tajomstiev lepšie, ako keby ich predchádzalo nejaké vysvetľovanie.

Otvorte teda uši a vdychujte ľúbeznú vôňu večného života, ktorou vás naplnil dar sviatostí. Toto sme vám naznačili, keď sme pri slávení tajomstva otvárania povedali: „Effeta, čo znamená: Otvor sa“{n}{r}Mk 7,34{/r}{/n}, aby každý, kto pristupuje k_milosti, rozumel, čo sa ho pýtajú, a zapamätal si, čo má odpovedať. Toto tajomstvo slávil Kristus v_evanjeliu, ako čítame, keď uzdravil hluchonemého{n}porov. {r}Mk 7,32-37{/r}{/n}.

Potom sa ti roztvorila svätyňa svätých, vstúpil si do chrámu znovuzrodenia. Zopakuj si, čo sa ťa pýtali, spomeň si, čo si odpovedal. Zriekol si sa diabla a jeho skutkov, sveta i_jeho samopaše a rozkoší. Tvoje slovo sa neuchováva v_hrobe mŕtvych, ale v_knihe živých{n}porov. {r}Ž 69,29{/r}; {r}Iz 4,3{/r}; {r}Flp 4,3{/r}; {r}Zjv 13,8{/r}; {r:Zjv}17,8{/r}{/n}.

Videl si tam levitu, videl si kňaza, videl si veľkňaza. Nehľaď na telesné postavy, ale na milosť služieb. V_prítomnosti anjelov si povedal, ako je napísané: „Veď pery kňaza strážia poznanie a z_jeho úst vyžadujú zákon, lebo je anjelom všemohúceho Pána.“{n}{r}Mal 2,7{/r}{/n} Neslobodno spochybniť, nemožno poprieť; anjelom je, kto hlása Kristovo kráľovstvo, kto hlása večný život. Nesmieš ho hodnotiť podľa výzoru, ale podľa úlohy. Uvedom si, čo ti odovzdal, oceň jeho službu a uznaj jeho postavenie.

Vstúpil si teda, aby si uvidel svojho nepriateľa, aby si sa ho mohol zrieknuť z_očí do očí a obrátiť sa na východ. Veď kto sa zrieka diabla, obracia sa ku Kristovi a bezprostredne naň hľadí.

RESPONZÓRIUM

{r}Tít 3, 3. 5b{/r}; {r}Ef 2, 3{/r}

Aj my sme kedysi boli nerozumní a neposlušní. Blúdili sme, žili sme v_zlobe a závisti. Boli sme hodní opovrhnutia a navzájom sme sa nenávideli. {*} Ale Boh nás spasil zo svojho milosrdenstva, kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v_Duchu Svätom.

My všetci sme kedysi žili podľa žiadostí svojho tela, a tak sme boli od prírody deťmi hnevu. {*} Ale Boh nás spasil zo svojho milosrdenstva, kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v_Duchu Svätom.

Z_prvej knihy Kráľov

{r:1Kr}18, 16b-40{/r}

Eliáš víťazí nad Bálovými kňazmi

{v}16b{/v}Achab išiel v_ústrety Eliášovi. {v}17{/v}Keď ho zbadal, povedal: „To si ty, čo poburuješ Izrael?“ {v}18{/v}On odvetil: „Ja nepoburujem Izrael, ale ty a dom tvojho otca, lebo ste opustili Pánove prikázania a šiel si za bálmi. {v}19{/v}Teraz však pošli poslov a zhromaždi ku mne celý Izrael na vrch Karmel, aj štyristopäťdesiat Bálových prorokov a štyristo prorokov Ašery, ktorí jedia z_Jezabelinho stola.“

{v}20{/v}Achab poslal poslov ku všetkým synom Izraela a zhromaždil prorokov na vrchu Karmel. {v}21{/v}Tu predstúpil pred ľud Eliáš a povedal: „Dokedy budete pokrivkávať na dve strany? Ak je Pán Bohom, tak ho nasledujte, ak Bál, nasledujte toho!“ A ľud mu neodpovedal ani slovo. {v}22{/v}Eliáš hovoril ľudu ďalej: „Z_Pánových prorokov som zostal ja sám; Bálových prorokov je štyristopäťdesiat. {v}23{/v}Nech nám dajú dva býky; oni nech si vyberú jedného býka, nech ho rozsekajú a pokladú na drevo, ale oheň nech nepodkladajú. Ja pripravím druhého býka, položím ho na drevo a tiež nepodložím oheň. {v}24{/v}Vzývajte meno vášho boha a ja budem vzývať meno Pánovo; a Boh, ktorý odpovie ohňom, je pravý Boh.“ Nato všetok ľud odpovedal: „Výborný návrh.“

{v}25{/v}Eliáš teda povedal Bálovým prorokom: „Vyberte si jedného býka a pripravte ho prví, lebo vás je veľa, a vzývajte meno svojho boha, ale oheň nepodkladajte.“ {v}26{/v}Oni vzali býka, ktorého im dal, pripravili ho a od rána do poludnia vzývali meno Bála: „Bál, vyslyš nás!“ No nik sa neozýval, nik neodpovedal; a skákali okolo oltára, ktorý urobili. {v}27{/v}Na poludnie sa im Eliáš posmieval: „Kričte hlasnejšie, veď je bohom, ale je možno niečím zaujatý, možno sa utiahol alebo odcestoval, alebo hádam spí, nech sa zobudí.“ {v}28{/v}Oni teda veľmi kričali a podľa svojho zvyku si mečmi a oštepmi robili zárezy, až boli zaliati krvou.

{v}29{/v}Keď prešlo poludnie a nadišiel čas, kedy sa prinášala obeta, stále ešte prorokovali, ale nik sa neozval, nik neodpovedal, nik si ich nevšímal. {v}30{/v}Vtedy Eliáš povedal ľudu: „Poďte ku mne!“ Všetok ľud pristúpil k_nemu. A on opravil Pánov zborený oltár: {v}31{/v}vzal dvanásť kameňov podľa počtu kmeňov synov Jakuba, ktorému Pán kedysi povedal: „Tvoje meno bude Izrael,“ {v}32{/v}a z_kameňov postavil oltár v_Pánovom mene. Okolo oltára urobil jarok, do ktorého by sa dali zasiať dve miery zrna, {v}33{/v}a naukladal dreva. Býka rozsekal, poukladal na drevo {v}34{/v}a povedal: „Naplňte štyri vedrá vodou a vylejte na obetu i_na drevo!“ Potom vravel: „Urobte to ešte raz!“ Keď to urobili druhý raz, povedal: „Urobte to ešte aj tretí raz!“ Spravili to aj tretí raz. {v}35{/v}A voda tiekla okolo oltára, ba aj jarok sa naplnil vodou.

{v}36{/v}Keď už bol čas obety, prorok Eliáš pristúpil a povedal: „Pane, Bože Abraháma, Izáka a Izraela, dnes ukáž, že ty si Boh v_Izraeli, že ja som tvoj sluha a že som toto všetko urobil na tvoj príkaz. {v}37{/v}Vyslyš ma, Pane, vyslyš ma, nech tento ľud pozná, že ty, Pane, si Boh a že ty si obrátil ich srdce!“

{v}38{/v}Vtom spadol Pánov oheň a strávil zápalnú obetu i_drevo, kamene a zem, ba zlízal aj vodu, čo bola v_jarku. {v}39{/v}Keď to ľud videl, padol na tvár a hovoril: „Len Pán je Boh! Len Pán je Boh!“ {v}40{/v}A Eliáš im povedal: „Pochytajte Bálových prorokov, nech ani jeden z_nich neujde!“ Keď ich pochytali, Eliáš ich zaviedol k_potoku Kison a tam ich pobil.

RESPONZÓRIUM

{r}1 Kr 18, 21ab{/r}; {r}Mt 6, 24ac{/r}

Eliáš predstúpil pred ľud a povedal: Dokedy budete pokrivkávať na dve strany? {*} Ak je Pán Bohom, tak ho nasledujte!

Nik nemôže slúžiť dvom pánom; nemôžete slúžiť aj Bohu, aj mamone. {*} Ak je Pán Bohom, tak ho nasledujte!

Z_traktátu svätého biskupa Ambróza O_tajomstvách

(Nn. 8-11: SCh 25 bis, 158-160)

Znova sa rodíme z_vody a z_Ducha Svätého

Čo si videl v_baptistériu? Isto vodu, a nie iba vodu, aj levitov, čo tam posluhovali, veľkňaza, ktorý kládol otázky a svätil. Apoštol ťa predovšetkým učí, že nemáme hľadieť na to, „čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné, lebo viditeľné je do času, ale neviditeľné je naveky“{n}{r}2Kor 4,18{/r}{/n}. Lebo aj inde máš, že „to, čo je“ v_Bohu „neviditeľné, možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí. Jeho večnú moc a božstvo“{n}{r}Rim 1,20{/r}{/n} možno posúdiť zo skutkov. Preto aj sám Pán hovorí: „Keď už neveríte mne, verte aspoň skutkom.“{n}{r}Jn 10,38{/r}{/n} Ver teda, že je tam prítomné božstvo. V_pôsobenie veríš, v_prítomnosť neveríš? Kde by sa vzalo pôsobenie, keby mu nepredchádzala prítomnosť?

Uvedom si, aké dávne je toto tajomstvo, keď má predobraz už pri vzniku sveta. Na samom počiatku, keď Boh stvoril nebo a zem, hovorí: „Duch sa vznášal nad vodami.“{n}{r}Gn 1,2{/r}{/n} A nepôsobil, iba sa vznášal? Aby si vedel, že pôsobil pri onom tvorení sveta, Prorok ti hovorí: „Pánovým slovom povstali nebesia a dychom jeho úst všetky ich voje.“{n}{r}Ž 33,6{/r}{/n} Oboje je podopreté prorockým svedectvom: aj že sa vznášal, aj že pôsobil. Že sa vznášal, hovorí Mojžiš, že pôsobil, dosvedčuje Dávid.

Vezmi aj iné svedectvo. Každé telo bolo skazené svojimi neprávosťami{n}porov. {r}Gn 6,11{/r}{/n}. Preto hovorí: „Môj duch nezostane v_ľuďoch, lebo sú len telo.“{n}porov. {r}Gn 6,3{/r}{/n} Boh tým ukazuje, že telesnou nečistotou a škvrnou ťažkého hriechu sa marí duchovná milosť. Preto keď chcel Boh obnoviť, čo daroval, dopustil potopu a spravodlivému Noemovi rozkázal nastúpiť do korába. A keď potopa prestala, vypustil najprv krkavca, potom vypustil holubicu, ktorá sa, ako čítame, vrátila s_olivovou ratolesťou{n}porov. {r}Gn 7,1{/r}; {r:Gn}8,3-11{/r}{/n}. Vidíš vodu, vidíš drevo, pozeráš sa na holubicu – a pochybuješ o_tajomstve?

Telo sa ponára do vody, aby sa zmyl každý telesný hriech. Pochováva sa v_nej všetka neprávosť. Na dreve bol pribitý Pán Ježiš, keď trpel za nás. V_podobe holubice zostúpil Duch Svätý, ako si sa učil v_Novom zákone{n}porov. {r}Mk 1,10{/r}{/n}, a on ti vdychuje pokoj do duše a tichú pohodu do mysle.

RESPONZÓRIUM

{r}Iz 44, 3. 4{/r}; porov. {r}Jn 4, 14b{/r}

Vylejem vodu na žíznivú pôdu a riavy na zem vyschnutú. Vylejem svojho Ducha {*} I_porastú ako vŕby pri vodných tokoch.

Stane sa prameňom vody prúdiacej do večného života. {*} I_porastú ako vŕby pri vodných tokoch.

Z_Prvej knihy Kráľov

{r:1Kr}19, 1-9a. 11-21{/r}

Eliášovi sa zjavuje Pán

{v}1{/v}Achab rozpovedal Jezabel všetko, čo urobil Eliáš a ako pobil všetkých prorokov mečom. {v}2{/v}Jezabel poslala k_Eliášovi posla s_odkazom: „Nech mi bohovia urobia toto a nech mi toto pridajú, ak zajtra o_tejto hodine neurobím s_tvojím životom, ako sa stalo so životom hociktorého z_nich.“ {v}3{/v}Eliáš sa naľakal, vstal a odišiel, aby si zachránil život. Keď prišiel do judejskej Bersaby, nechal tam svojho sluhu {v}4{/v}a išiel deň cesty na púšť. Keď zastal, sadol si pod borievku a žiadal si umrieť. Hovoril: „Už nevládzem, Pane! Vezmi si môj život, veď ja nie som lepší ako moji otcovia.“ {v}5{/v}Hodil sa na zem a usnul v_tieni borievky. Vtom sa ho dotkol anjel a povedal mu: „Vstaň a jedz!“ {v}6{/v}Pozrel sa a hľa, pri hlave mal podpopolný chlieb a nádobu s_vodou. Najedol sa, napil sa a znova zaspal. {v}7{/v}A Pánov anjel prišiel druhý raz, dotkol sa ho a povedal mu: „Vstaň a jedz, lebo máš pred sebou ešte veľkú cestu.“ {v}8{/v}Vstal teda, najedol sa, napil sa a posilnený týmto pokrmom šiel štyridsať dní a štyridsať nocí až k_Božiemu vrchu Horeb.

{v}9a{/v}Keď ta prišiel, nocoval v_jaskyni. Tu ho oslovil Pán {v}11{/v}a povedal mu: „Vyjdi von a postav sa na vrchu pred Pána!“ Práve prechádzal Pán. Dul silný víchor, ktorý trhá vrchy a láme skaly pred Pánom. Ale Pán nebol vo víchre. Po víchre nastalo zemetrasenie. Ale Pán nebol v_zemetrasení. {v}12{/v}Po zemetrasení šľahal oheň. Ale Pán nebol v_ohni. A po ohni nasledoval šum jemného vánku. {v}13{/v}Keď ho Eliáš počul, plášťom si zahalil tvár, vyšiel von a zastal pri vchode do jaskyne. Vtom počul hlas: „Čo tu robíš, Eliáš?“ {v}14{/v}On odpovedal: „Plný som horlivosti za Pána, Boha zástupov; lebo synovia Izraela porušili tvoju zmluvu: zborili tvoje oltáre a tvojich prorokov pozabíjali mečom. Len ja som ostal. Ale aj po mojom živote sliedia a chcú ma zabiť.“

{v}15{/v}A Pán mu povedal: „Choď, vráť sa tou istou cestou po púšti do Damasku. Keď ta dôjdeš, pomažeš Hazaela za kráľa nad Sýriou, {v}16{/v}Jehua, syna Namsiho, pomažeš za kráľa nad Izraelom a Elizea, Safatovho syna z_Abelmehuly, pomažeš za proroka namiesto seba. {v}17{/v}A kto ujde pred Hazaelovým mečom, toho zabije Jehu, a kto ujde pred mečom Jehuovým, zabije ho Elizeus. {v}18{/v}A ponechám si v_Izraeli sedemtisíc tých, ktorí nezohli kolená pred Bálom a ktorých ústa ho nepobozkali.“

{v}19{/v}Keď odtiaľ odišiel, našiel Elizea, Safatovho syna, orať na dvanástich záprahoch volov; sám bol pri dvanástom. Eliáš prišiel k_nemu a hodil naň svoj plášť. {v}20{/v}On hneď zanechal voly, bežal za Eliášom a povedal: „Dovoľ mi, prosím, pobozkať svojho otca a matku, potom pôjdem za tebou.“ On mu odvetil: „Choď a vráť sa; lebo vieš, čo som ti urobil.“

{v}21{/v}Elizeus odišiel od neho, vzal záprah volov, zabil ich, na postroji uvaril mäso a dal ľuďom jesť. Potom vstal, šiel za Eliášom a posluhoval mu.

RESPONZÓRIUM

{r}Ex 33, 22. 20b{/r}; {r}Jn 1, 18{/r}

Pán povedal Mojžišovi: Keď bude prechádzať moja sláva, postavím ťa do skalnej trhliny a budem ťa kryť svojou pravicou, kým neprejdem. {*} Lebo človek nemôže vidieť Boha a ostať nažive.

Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v_lone Otca, ten o_ňom priniesol zvesť. {*} Lebo človek nemôže vidieť Boha a ostať nažive.

Z_traktátu svätého biskupa Ambróza O_tajomstvách

(Nn. 12-16. 19: SCh 25 bis, 162-164)

Všetko sa im stalo ako predobraz

Apoštol ťa učí, „že všetci naši otcovia boli pod oblakom, všetci prešli cez more a všetci boli v_oblaku a v_mori pokrstení v_Mojžišovi“{n}{r}1Kor 10,1-2{/r}{/n}. Ostatne aj sám Mojžiš hovorí v_piesni: „Poslal si svoj vietor a prikrylo ich more.“{n}porov. {r}Ex 15,10{/r}{/n} Všimni si, že už v_tom prechode Hebrejov bol predobraz krstu. Egypťan pri ňom zahynul a Hebrej sa zachránil. A čo iné sa denne učíme v_tejto sviatosti, ako to, že hriech sa utopí a blud sa zmyje, kým nábožnosť a nevinnosť prejdú neporušené?

Počuješ, že naši otcovia boli pod oblakom, a dobrým oblakom, ktorý schladzuje oheň telesných vášní, pod dobrým oblakom, lebo zatieňuje tých, ktorých navštívil Duch Svätý. Napokon sa zniesol aj nad Pannu Máriu a zatienila ju moc Najvyššieho, keď porodila ľudskému pokoleniu vykúpenie{n}porov. {r}Lk 1,35{/r}{/n}. A tamten zázrak skrze Mojžiša stal sa na predobraz. Ak bol teda Duch už v_predobraze, nebol by prítomný v_skutočnosti, keď ti Písmo hovorí: „Lebo ak Zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista“{n}{r}Jn 1,17{/r}{/n}?

Mára bol horký prameň. Mojžiš doň hodil drevo a stal sa sladkým{n}porov. {r}Ex 15,23-25{/r}{/n}. Veď voda bez ohlasovania Pánovho kríža by nijako neposlúžila budúcej spáse. Ale keď ju posvätí spasiteľné tajomstvo kríža, upraví sa na duchovný kúpeľ a spasiteľný nápoj. Ako teda Mojžiš v_úlohe proroka hodil do tamtoho prameňa drevo, tak pridáva kňaz do tohto prameňa ohlasovanie Pánovho kríža a voda sa stáva sladkou na milosť.

Never teda iba svojim telesným očiam. Lepšie vidieť to, čo nevidno, lebo to prvé je časné, druhé večné. Lepšie vidieť to, čo nevidno očami, ale rozoznávame to duchom a mysľou.

A nakoniec nech ťa poučí aj čítanie z_Knihy Kráľov{n}porov. {r}2Kr 5,1-15{/r}{/n}. Náman bol Sýrčan; bol malomocný a nik ho nemohol očistiť. Tu povedalo zajaté dievčatko, že v_Izraeli je prorok, ktorý ho môže očistiť od nákazy malomocenstva. Nabral teda zlata a striebra a vydal sa na cestu k_izraelskému kráľovi. Keď sa ten dozvedel, načo prišiel, roztrhol si rúcho a povedal, že je to provokácia, keď od neho žiadajú niečo, čo nie je v_jeho kráľovskej moci. Ale Elizeus kráľovi odkázal, aby Sýrčana poslal k_nemu a zvie, že v_Izraeli je Boh. Keď prišiel, rozkázal mu, aby sa sedem ráz ponoril do rieky Jordán, a on začal v_sebe protirečiť, že v_jeho vlasti majú rieky lepšiu vodu, do ktorej sa veľa ráz ponáral, a nikdy nebol očistený od malomocenstva. Na to sa odvolal a rozhodol sa, že neposlúchne prorokov pokyn. Ale na napomínanie a prehováranie sluhov ustúpil a ponoril sa. Vtom bol očistený a pochopil, že to nie je z_vody, keď sa niekto očistí, ale z_milosti.

Lenže on pochyboval, ešte keď nebol uzdravený. Ty si už uzdravený, a preto pochybovať nesmieš.

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 78, 52a. 53{/r}; {r}1 Kor 10, 2{/r}

Pán svoj ľud ako ovce vyviedol a viedol ich bezpečne a nemali strach, {*} Ich nepriateľov však more pokrylo.

Všetci boli v_oblaku a v_mori pokrstení v_Mojžišovi. {*} Ich nepriateľov však more pokrylo.

Z_Prvej knihy Kráľov

{r:1Kr}21, 1-21. 27-29{/r}

Eliáš, zástanca práv chudobných

{v}1{/v}Jezraelčan Nabot mal vinicu, ktorá bola v_Jezraeli pri paláci samarského kráľa Achaba. {v}2{/v}Preto Achab povedal Nabotovi: „Daj mi svoju vinicu, urobím si z_nej zeleninovú záhradu, lebo je hneď vedľa môjho domu. Dám ti za ňu lepšiu vinicu alebo, ak ti bude lepšie vyhovovať, dám ti za ňu v_striebre, čo je hodna.“ {v}3{/v}Nabot mu odpovedal: „Nech ma Pán chráni, aby som ti dal dedičstvo svojich otcov!“

{v}4{/v}Achab prišiel domov mrzutý a nahnevaný pre odpoveď, čo mu dal Jezraelčan Nabot, keď mu povedal: „Nedám ti dedičstvo svojich otcov.“ Hodil sa na lôžko, tvárou sa obrátil k_stene a nechcel jesť. {v}5{/v}Prišla k_nemu jeho žena Jezabel a pýtala sa ho: „Čo je s_tebou, že si taký zronený na duchu a nechceš jesť?“ {v}6{/v}On jej odvetil: „Pretože som povedal Jezraelčanovi Nabotovi: Daj mi svoju vinicu za peniaze alebo ak chceš, dám ti za ňu inú vinicu, a on mi odvetil: ‚Nedám ti svoju vinicu.‘“ {v}7{/v}Jeho žena Jezabel mu povedala: „Máš ty ale autoritu a pekne vládneš nad Izraelom! Vstaň, jedz a buď dobrej mysle, ja ti zadovážim vinicu Jezraelčana Nabota.“

{v}8{/v}V_Achabovom mene napísala list, zapečatila ho jeho prsteňom a poslala ho starším a predstaveným, čo bývali s_Nabotom v_jeho meste. {v}9{/v}V_liste písala toto: „Vyhláste pôst, Nabota posaďte na popredné miesto medzi ľudom {v}10{/v}a postavte dvoch mužov, Beliálových synov, nech mu svedčia do očí: ‚Rúhal si sa Bohu a kráľovi.‘ Potom ho vyveďte a ukameňujte; nech zomrie.“ {v}11{/v}A jeho spoluobčania, starší a predstavení, čo s_ním bývali v_meste, urobili, ako im odkázala Jezabel, ako bolo napísané v_liste, ktorý im poslala. {v}12{/v}Vyhlásili pôst a Nabota posadili na popredné miesto medzi ľudom. {v}13{/v}Vošli dvaja mužovia, Beliálovi synovia, posadili sa oproti nemu a diabolsky proti nemu svedčili pred celým zhromaždením: „Nabot sa rúhal Bohu a kráľovi.“ Preto ho vyviedli za mesto a ukameňovali. {v}14{/v}Potom poslali Jezabel odkaz: „Nabota ukameňovali; je mŕtvy.“

{v}15{/v}Keď Jezabel počula, že Nabota ukameňovali a že je mŕtvy, povedala Achabovi: „Vstaň a vezmi si vinicu Jezraelčana Nabota, ktorý ti ju nechcel dať za peniaze, lebo Nabot nežije, je mŕtvy.“ {v}16{/v}Keď Achab počul, že Nabot zomrel, zobral sa a išiel do vinice Jezraelčana Nabota, aby ju zabral.

{v}17{/v}Tu Pán oslovil Tesbana Eliáša: {v}18{/v}„Zober sa a choď v_ústrety izraelskému kráľovi Achabovi, ktorý je v_Samárii. Je práve v_Nabotovej vinici; vošiel do nej, aby ju zabral. {v}19{/v}Povieš mu: Toto hovorí Pán: Vraždil si a okrem toho si sa zmocnil dedičstva! A potom dodaj: Toto hovorí Pán: Na mieste, kde psy lízali Nabotovu krv, budú lízať aj tvoju.“ {v}20{/v}Achab povedal Eliášovi: „Našiel si ma, nepriateľ?“ On odpovedal: „Našiel, lebo si sa zapredal a urobil si, čo je zlé pred Pánovým pohľadom. {v}21{/v}Hľa, ja privediem zlo na teba: zmetiem tvoje potomstvo a vyhubím v_Izraeli z_Achaba všetko, čo je rodu mužského: deti i_dospelých.“

{v}27{/v}Keď Achab počul tieto slová, roztrhol si rúcho, na telo si opásal kajúci pás a postil sa, spal vo vrecovine a chodil skľúčený. {v}28{/v}Vtedy Pán oslovil Tesbana Eliáša: {v}29{/v}„Videl si, ako sa Achab predo mnou pokoril? Preto, že sa pokoril predo mnou, neprivediem nešťastie za jeho života. Ale v_dňoch jeho syna privediem nešťastie na jeho dom.“

RESPONZÓRIUM

{r}Jak 4, 8b. 9a. 10a; 5, 6{/r}

Obmyte si ruky, hriešnici, a očistite si srdcia, vy, čo máte rozpoltenú myseľ. {*} Žiaľte a plačte. Pokorte sa pred Pánom.

Odsúdili ste a zabili spravodlivého; a on vám neodporuje. {*} Žiaľte a plačte. Pokorte sa pred Pánom.

Z_traktátu svätého biskupa Ambróza O_tajomstvách

(Nn. 19-21. 24. 26-28: SCh 25 bis, 164-170)

Voda bez Ducha Svätého neočisťuje

Keď som ti hovoril, že nemáš veriť iba tomu, čo si videl, to preto, aby si nepovedal aj ty: Toto je to veľké tajomstvo, „ktoré oko nevidelo ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo“{n}{r}1Kor 2,9{/r}{/n}?! Vidím vody, ako som videl každý deň. Ony ma majú očistiť? Už toľko ráz som do nich zostúpil, a nikdy som sa neočistil. Z_toho poznaj, že voda bez Ducha neočisťuje.

Preto si čítal, že „traja“ svedkovia pri krste „sú zajedno“{n}porov. {r}1Jn 5,8{/r}{/n}: voda, krv a Duch. Keď z_nich jedného uberieš, už to nebude sviatosť krstu. Veď čo je voda bez Kristovho kríža? Iba obyčajný živel bez akéhokoľvek sviatostného účinku. Ale ani bez vody nieto tajomstva znovuzrodenia. Lebo „ak sa niekto nenarodí z_vody a z_Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva“{n}{r}Jn 3,5{/r}{/n}. Veď aj katechumen verí v_kríž Pána Ježiša, aj sa ním poznačuje, ale ak nebude pokrstený v_mene Otca i_Syna i_Ducha Svätého, nemôže dosiahnuť odpustenie hriechov ani získať dar duchovnej milosti.

Ten Sýrčan sa sedem ráz ponoril pod zákonom, ty si pokrstený v_mene Trojice. Vyznal si Otca – uvedomuj si, čo si urobil_–, vyznal si Syna, vyznal si Ducha. Zachovávaj poriadok vecí. V_tejto viere si zomrel svetu a vstal si z_mŕtvych pre Boha. Akoby si bol s_ním v_tom živle sveta pochovaný, zomrel si hriechu a bol si vzkriesený pre večný život. Ver teda, že voda nie je neúčinná.

A napokon ten ochrnutý (pri rybníku pri Ovčej bráne) čakal na človeka{n}porov. {r}Jn 5,5{/r}{/n}. Na koho iného, ak nie na Pána Ježiša, narodeného z_Panny, pri príchode ktorého už nemal uzdravovať tieň jednotlivcov, ale pravda všetkých? To teda očakávali zostúpenie toho, o_ktorom povedal Boh Otec Jánovi Krstiteľovi: „Na koho uvidíš zostupovať Ducha z_neba a spočinúť na ňom, to je ten, čo krstí Duchom Svätým.“{n}{r}Jn 1,33{/r}{/n} A Ján o_ňom dosvedčil: „Videl som Ducha, ktorý ako holubica zostupoval z_neba a spočinul na ňom.“{n}{r}Jn 1,32{/r}{/n} A prečo tu zostúpil Duch ako holubica, ak nie preto, aby si ty videl, aby si ty spoznal, že aj tá holubica, ktorú vypustil spravodlivý Noe z_korába{n}porov. {r}Gn 8,8-12{/r}{/n}, bola obrazom tejto holubice, aby si spoznal predobraz sviatosti?

Je ešte niečo, o_čom by si mohol pochybovať? Veď ti tak zjavne volá Otec v_evanjeliu: „Toto je môj Syn, v_ktorom mám zaľúbenie.“{n}{r}Mt 3,17{/r}{/n} Volá Syn, nad ktorým sa ukázal Duch Svätý ako holubica. Volá aj Duch Svätý, ktorý ako holubica zostúpil. Dávid volá: „Hlas Pánov nad vodami; zahrmel Boh veleby, Pán nad veľkými vodami!“{n}{r}Ž 29,3{/r}{/n} Písmo ti svedčí, že na Jerobálove prosby zostúpil oheň z_neba{n}porov. {r}Sdc 6,17-21{/r}{/n} a zasa na Eliášovu prosbu bol zoslaný oheň, ktorý posvätil obetu{n}porov. {r}1Kr 18,38{/r}{/n}.

Nepozeraj na zásluhy osôb, ale na úrad kňazov. A ak už hľadíš na zásluhy, potom ako pozeráš na Eliáša, tak hľaď aj na zásluhy Petra a Pavla, lebo oni nám odovzdali toto tajomstvo, ktoré prijali od Pána Ježiša. Im bol zoslaný viditeľný oheň, aby verili. V_nás, čo veríme, pôsobí neviditeľný. Im na predobraz, nám na výstrahu. Verím teda, že Pán Ježiš je prítomný, keď ho kňazi prosebne vzývajú, lebo hovorí: „Kde sú dvaja alebo traja, tam som aj ja.“{n}porov. {r}Mt 18,20{/r}{/n} O_čo skôr uštedrí svoju prítomnosť tam, kde je Cirkev, kde sú tajomstvá.

Zostúpil si teda. Spomeň si, čo si odpovedal. Že veríš v_Otca, veríš v_Syna, veríš v_Ducha Svätého. Nemáš tam: Verím vo väčšieho, v_menšieho a v_posledného, ale rovnakou váhou svojho slova sa zaväzuješ, že v_Syna veríš takisto, ako veríš v_Otca, a v_Ducha veríš takisto, ako veríš v_Syna, iba s_tou výnimkou: vyznávaš, že v_kríž máš veriť, jedine keď ide o_Pána Ježiša.

RESPONZÓRIUM

{r}Mt 3, 11b{/r}; {r}Iz 1, 16c. 17a. 18b{/r}

Ten, čo príde po mne, je mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden nosiť mu obuv. {*} On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.

Prestaňte robiť zlo, učte sa robiť dobro, hovorí Pán. {*} On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.

Z_Prvej knihy Kráľov

{r:1Kr}22, 1-9. 15-23. 29. 34-38{/r}

Na bezbožnom kráľovi Achabovi sa uskutočňuje Božie rozhodnutie

{v}1{/v}Prešli tri roky, čo nebola vojna medzi Sýriou a Izraelom. {v}2{/v}V_treťom roku šiel judejský kráľ Jozafat k_izraelskému kráľovi. {v}3{/v}Izraelský kráľ povedal svojim sluhom: „Neviete, že Ramot v_Galaáde je náš? A my otáľame vziať si ho z_ruky sýrskeho kráľa.“ {v}4{/v}I_opýtal sa Jozafata: „Pôjdeš so mnou bojovať o_Ramot v_Galaáde?“

{v}5{/v}Jozafat povedal izraelskému kráľovi: „Ja som ako ty; môj ľud a tvoj ľud sú jedno a moje kone ako tvoje kone.“ Ale Jozafat povedal izraelskému kráľovi: „Opýtaj sa dnes, prosím ťa, na Pánovo slovo.“ {v}6{/v}Izraelský kráľ zhromaždil teda asi štyristo mužov, prorokov, a povedal im: „Mám ísť bojovať o_Ramot v_Galaáde, alebo to nechať tak?“ Oni odpovedali: „Choď! Pán ho dá do rúk kráľa.“ {v}7{/v}Jozafat povedal: „Nie je tu nejaký iný, Pánov prorok, aby sme sa opýtali cez neho?“ {v}8{/v}Izraelský kráľ vravel Jozafatovi: „Zostal ešte jeden muž, prostredníctvom ktorého by sme sa mohli opýtať Pána. Ale ja ho nenávidím, lebo mi neprorokuje dobro, ale zlo: je to Jemlov syn Micheáš.“ {v}9{/v}Jozafat mu vravel: „Nehovor tak, kráľ!“ Izraelský kráľ si teda zavolal jedného dvorana a povedal mu: „Rýchlo priveď Jemlovho syna Micheáša.“

{v}15{/v}On prišiel ku kráľovi a kráľ mu povedal: „Micheáš, máme ísť bojovať o_Ramot v_Galaáde, alebo to nechať tak?“ On mu odpovedal: „Choď, budeš mať úspech a Pán ho vydá do rúk kráľa.“ {v}16{/v}Ale kráľ mu povedal: „Opäť a opäť ťa zaprisahávam, aby si mi nehovoril nič iné, iba pravdu v_Pánovom mene.“ {v}17{/v}On vravel:

„Videl som celý Izrael

rozptýlený po vrchoch

ako ovce, ktoré nemajú pastiera.

A Pán povedal: ‚Títo nemajú pána. Nech sa každý vráti v_pokoji domov.‘“ {v}18{/v}Izraelský kráľ povedal Jozafatovi: „Nehovoril som ti, že mi neprorokuje dobro, ale vždy iba zlo?“

{v}19{/v}Ale on ešte dodal: „Preto počuj Pánovo slovo: Videl som Pána sedieť na jeho tróne a všetko nebeské vojsko stáť pri ňom sprava i_zľava. {v}20{/v}A Pán povedal: ‚Kto oklame Achaba, aby šiel a padol v_Ramote v_Galaáde?‘ A keď jeden hovoril tak, druhý onak, {v}21{/v}vystúpil akýsi duch, postavil sa pred Pána a povedal: ‚Ja ho oklamem.‘ Pán sa ho spýtal: ‚Ako?‘ {v}22{/v}On odpovedal: ‚Vyjdem a budem lživým duchom v_ústach všetkých jeho prorokov.‘ Pán povedal: ‚Oklameš ho a podarí sa ti to. Choď a urob to!‘ {v}23{/v}Tu Pán vložil lživého ducha do úst všetkých tvojich prorokov, čo sú tu. Teda Pán vyslovil proti tebe zlo.“

{v}29{/v}Izraelský kráľ a judejský kráľ Jozafat šli teda do Ramotu v_Galaáde.

{v}34{/v}Tu akýsi muž natiahol luk a len tak vystrelil šíp a zasiahol izraelského kráľa medzi spony brnenia. On povedal svojmu pohoničovi: „Obráť a vyvez ma z_tábora, lebo som ťažko ranený.“ {v}35{/v}No v_ten deň sa boj stupňoval a izraelský kráľ stál na svojom voze oproti Sýrčanom. Večer však zomrel. Krv z_rany tiekla do voza. {v}36{/v}Pri západe slnka sa rozľahol po celom tábore krik: „Každý nech sa vráti do svojho mesta, do svojej krajiny!“

{v}37{/v}Kráľ teda zomrel a preniesli ho do Samárie. Kráľa pochovali v_Samárii. {v}38{/v}A keď v_samarijskom rybníku umývali jeho voz, psy lízali jeho krv a neviestky sa tam kúpali, podľa Pánovho slova, ktoré povedal.

RESPONZÓRIUM

{r}Jer 29, 8b. 9a. 11a{/r}; {r}Dt 18, 18a{/r}

Nech vás nezvedú vaši proroci, lebo oni vám falošne prorokujú v_mojom mene. {*} Ja poznám zámer, ktorý mám s_vami, hovorí Pán.

Vzbudím proroka a do úst mu vložím svoje slová. {*} Ja poznám zámer, ktorý mám s_vami, hovorí Pán.

Z_traktátu svätého biskupa Ambróza O_tajomstvách

(Nn. 29-30. 34-35. 37. 42: SCh 25 bis, 172-178)

Katechéza o_obradoch po krste

Potom si, pravda, vystúpil ku kňazovi. Uvažuj nad tým, čo nasledovalo. Nie to, čo hovorí Dávid: „Je to sťa olej na hlave, čo steká na bradu, na Áronovu bradu“{n}{r}Ž 133,2{/r}{/n}? To je olej, o_ktorom aj Šalamún hovorí: „Tvoje meno je ako rozliaty olej, preto ťa devy milujú a priťahujú.“{n}{r}Pies 1,3{/r} [Vet. Lat.]{/n} Koľké obnovené duše ťa dnes milujú, Pane Ježišu, a hovoria: „Tiahni nás za sebou, pobežíme za vôňou tvojich šiat“{n}porov. {r}Pies 1,4{/r}{/n}, aby sa nadýchali vône zmŕtvychvstania!

Pochop, prečo sa to deje, „lebo múdry má oči na hlave“{n}porov. {r}Kaz 2,14{/r}{/n}. Preto steká na bradu, čiže na ozdobu mladosti, preto na Áronovu bradu, aby si sa stal „vyvoleným rodom“{n}porov. {r}1Pt 2,9{/r}{/n}, kňazským, vzácnym. Lebo všetci sme duchovnou milosťou pomazaní pre Božie kráľovstvo a pre kňazstvo.

Potom si dostal biele rúcho, aby bolo znakom, že si si vyzliekol plášť hriechov a obliekol si si čisté rúcho nevinnosti, o_ktorom hovorí Prorok: „Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; umy ma a budem belší ako sneh.“{n}{r}Ž 51,9{/r}{/n} Veď kto je pokrstený, je očistený aj podľa zákona, aj podľa evanjelia. Podľa zákona preto, že Mojžiš kropil zväzočkom yzopu baránkovou krvou{n}porov. {r}Ex 12,22{/r}{/n}. Podľa evanjelia preto, že Kristov odev bol biely ako sneh, keď v_evanjeliu zjavoval slávu svojho zmŕtvychvstania{n}porov. {r}Mt 17,2{/r}{/n}. Komu sa odpúšťa vina, je belší „ako sneh“{n}porov. {r}Ž 51,4.9{/r}{/n}. Preto Pán hovorí aj skrze Izaiáša: „Keby boli vaše hriechy ako šarlát, zbielim ich ako sneh.“{n}{r}Iz 1,18{/r}{/n}

Cirkev v_tomto odeve, ktorý získala „kúpeľom znovuzrodenia“{n}{r}Tít 3,5{/r}{/n}, hovorí v_Piesni: „Čierna som, ale pôvabná, dcéry jeruzalemské.“{n}{r}Pies 1,5{/r}{/n} Čierna zo slabosti ľudskej prirodzenosti, ale pôvabná z_milosti. Čierna preto, že pozostáva z_hriešnikov, pôvabná tajomstvom viery. Keď jeruzalemské dcéry zbadali tento odev, od údivu zvolali: „Kto je to tá, čo vystupuje v_bielom?“{n}{r}Pies 8,5{/r} [Vet. Lat.]{/n} Bola čierna; ako to, že naraz tak zbelela?

Keď Kristus vidí svoju Cirkev v_bielom odeve – kvôli ktorej sám prijal „špinavý odev“{n}porov. {r}Zach 3,3{/r}{/n}, ako to máš v_Knihe proroka Zachariáša_–, alebo dušu obmytú a očistenú v_kúpeli znovuzrodenia, hovorí: „Aká si krásna, priateľka moja, aká si krásna! Tvoje oči ako holubice“{n}{r}Pies 4,1{/r} [Vet. Lat.]{/n}, v_podobe ktorej zostúpil z_neba Duch Svätý.

Preto si zopakuj, že si dostal duchovnú pečať, „ducha múdrosti a rozumu, ducha rady a sily, ducha poznania a nábožnosti, ducha svätej bázne“{n}porov. {r}Iz 11,2{/r} [Vet. Lat.]{/n}, a chráň si, čo si dostal{n}porov. {r}Zjv 3,11{/r}{/n}. Boh Otec ťa označil svojou pečaťou, Kristus Pán ťa posilnil a „vložil ti do srdca“ Ducha „ako závdavok“{n}porov. {r}2Kor 1,21-22{/r}{/n}, ako si sa dozvedel z_apoštolského čítania.

RESPONZÓRIUM

{r}Ef 1, 13b-14{/r}; {r}2 Kor 1, 21b-22{/r}

Keď ste uverili, boli ste označení pečaťou prisľúbeného Ducha Svätého, ktorý je závdavkom nášho dedičstva, {*} Na vykúpenie tých, ktorých si získal na chválu jeho slávy.

Boh nás pomazal, označil nás svojou pečaťou a vložil nám do sŕdc závdavok Ducha. {*} Na vykúpenie tých, ktorých si získal na chválu jeho slávy.

Z_Druhej knihy Kroník

{r:2Krn}20, 1-9. 13-24{/r}

Boh poskytuje pomoc vernému kráľovi Jozafatovi

{v}1{/v}Zhromaždili sa Moabčania a Ammončania a s_nimi niektorí Maonitčania do boja proti Jozafatovi. {v}2{/v}K_Jozafatovi prišli posli a hlásili mu: „Ide proti tebe veľké množstvo z_miest za morom, z_Edomu. Už sú v_Asasontamare, čo je Engaddi.“

{v}3{/v}Jozafata sa zmocnil strach. Úpenlivo začal prosiť Pána a vyhlásil pôst v_celej Judei. {v}4{/v}A Júdovci sa zhromaždili uprosovať Pána. Prišli zo všetkých svojich miest a úpenlivo ho prosili.

{v}5{/v}Jozafat si stal doprostred zhromaždených Júdovcov a Jeruzalemčanov v_Pánovom dome pred novým nádvorím {v}6{/v}a hovoril: „Pane, Bože našich otcov, ty si Boh na nebi a vládneš nad všetkými kráľovstvami národov. V_tvojej ruke je sila a moc a nik sa ti nemôže postaviť na odpor. {v}7{/v}A nevyhnal si ty, náš Boh, obyvateľov tejto krajiny pred svojím ľudom, Izraelom, a nedal si ju potomkom svojho priateľa Abraháma naveky? {v}8{/v}Usadili sa v_nej a postavili v_nej svätyňu tvojmu menu, hovoriac: {v}9{/v}‚Keď na nás príde nešťastie, trestajúci meč, mor a hlad, postavíme sa pred tento dom pred teba, lebo v_tomto dome je tvoje meno, a budeme volať k_tebe vo svojom súžení a ty nás vyslyšíš a zachrániš.‘“ {v}13{/v}Celá Judea stála pred Pánom i_so svojimi maličkými, manželkami a deťmi.

{v}14{/v}Bol tam Jahaziel, syn Zachariáša, syna Banaiáša, syna Jehiela, syna Mattaniáša, levitu z_Asafových synov. Na neho zostúpil uprostred zhromaždenia Pánov duch {v}15{/v}a hovoril: „Počúvajte, všetci Júdovci a obyvatelia Jeruzalema, aj ty, kráľ Jozafat: Toto vám hovorí Pán: Nebojte sa, ani sa nechvejte pred týmto veľkým množstvom, lebo to nie je váš boj, ale Boží. {v}16{/v}Zajtra zostúpite proti nim. Budú vystupovať po svahu Sis. Zastihnete ich na konci údolia oproti púšti Jeruel. {v}17{/v}Vy nebudete bojovať. Len smelo stojte, Júda a Jeruzalem, a uvidíte, ako vám Pán pomôže. Nebojte sa, ani sa nechvejte! Zajtra vyjdite proti nim a Pán bude s_vami.“ {v}18{/v}Jozafat sa sklonil až tvárou po zem a všetci Júdovci a obyvatelia Jeruzalema padli pred Pánom a klaňali sa mu. {v}19{/v}Potom leviti z_Kaatových synov a z_Koreho synov vstali a mohutným hlasom chválili Pána, Boha Izraela.

{v}20{/v}Keď ráno vstali, vyšli na púšť Tekue. Pri odchode si stal Jozafat doprostred nich a povedal: „Počúvajte ma, Júdovci a obyvatelia Jeruzalema! Verte v_Pána, svojho Boha, a udržíte sa. Verte jeho prorokom a bude sa vám dariť vo všetkom.“ {v}21{/v}Poradil sa s_ľudom a postavil Pánových spevákov, aby ho chválili v_posvätnom rúchu, aby kráčali pred vojskom a jednohlasne volali: „Oslavujte Pána, lebo jeho milosrdenstvo je večné.“

{v}22{/v}Keď začali spievať chválospevy, Pán obrátil ich zálohy proti Ammončanom, Moabčanom a (obyvateľom) vrchu Seir, ktorí vyšli bojovať proti Júdovcom, a boli porazení. {v}23{/v}Lebo Ammončania a Moabčania sa postavili proti obyvateľom vrchu Seir, aby ich pozabíjali a zničili. Keď to urobili, obrátili sa proti sebe a navzájom sa ničili.

{v}24{/v}Keď potom Júdovci prišli na vyvýšené miesto s_výhľadom na púšť, videli široko-ďaleko celú krajinu plnú mŕtvol, takže nezostal nik, čo by bol unikol smrti.

RESPONZÓRIUM

{r}Ef 6, 12. 14a{/r}; {r}2 Krn 20, 17a{/r}

Nečaká nás zápas s_krvou a telom, ale s_kniežatstvami, mocnosťami a zloduchmi. {*} Stojte teda: bedrá si prepášte pravdou.

Smelo stojte a uvidíte, ako vám Pán pomôže. {*} Stojte teda: bedrá si prepášte pravdou.

Z_traktátu svätého biskupa Ambróza O_tajomstvách

(Nn. 43. 47-49: SCh 25 bis, 178-180. 182)

Novokrstencom o_Eucharistii

Obmytý ľud, obohatený týmito znakmi, ponáhľa sa ku Kristovmu oltáru a hovorí: „I_pristúpim k_Božiemu oltáru, k_Bohu, ktorý napĺňa moju mladosť radosťou.“{n}{r}Ž 43,4{/r} [Vg.]{/n} Po vyzlečení pozostatkov starého bludu a „obnovení mladosti ako orlovi“{n}porov. {r}Ž 103,5{/r}{/n} ponáhľa sa na nebeskú hostinu. Prichádza teda a keď vidí pripravený presvätý oltár, zvolá: „Prestieraš mi stôl pred mojimi očami.“{n}{r}Ž 23,5{/r}{/n} K_takýmto slovám ho privádza Dávid, ktorý hovorí: „Pán je môj pastier, nič mi nechýba, usadil ma na pašienkach. Pri osviežujúcej vode ma vychováva.“{n}porov. {r}Ž 23,2{/r}{/n} A ďalej: „I_keby som mal ísť uprostred tône smrti, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou. Tvoj prút a tvoja palica, tie sú mi útechou. Prestieraš mi stôl pred očami mojich protivníkov. Leješ mi olej na hlavu a tvoj opojný kalich aký je znamenitý.“{n}{r}Ž 23,4-5{/r} [Vet. Lat.]{/n}

Je obdivuhodné, že Boh zosielal otcom mannu ako dážď a živil ich každodenným nebeským pokrmom. Preto sa hovorí: „Človek jedol chlieb anjelský.“{n}porov. {r}Ž 78,25{/r} [Vg.]{/n} A predsa všetci, čo jedli ten chlieb, „pomreli“ na púšti{n}porov. {r}Nm 14,16{/r}{/n}. Ale tento pokrm, ktorý ty prijímaš, ten „živý chlieb, ktorý zostupuje z_neba“{n}{r}Jn 6,51{/r}{/n}, dáva podstatu večného života. A nik, kto bude z_neho jesť, „nezomrie naveky“{n}porov. {r}Jn 6,50-51{/r}; {r:Jn}11,26{/r}{/n}, lebo je to Kristovo telo.

Teraz uvažuj, či je vznešenejší chlieb anjelský alebo Kristovo telo, to pravé telo života. Manna bola z_neba, ono je vyššie ako nebo. Tamto bolo nebeské, toto je Pán neba. Tamto podliehalo skaze, ak sa odložilo do druhého dňa{n}porov. {r}Ex 16,20{/r}{/n}, toto odoláva akémukoľvek porušeniu a ani ten, čo ho nábožne požíva, nemôže okúsiť porušenie. Im vytryskla voda zo skaly{n}porov. {r}Ex 17,6{/r}{/n}, tebe krv z_Krista. Ich voda uspokojila na hodinu, teba zaplavila krv naveky. Žid pil a bol smädný; keď ty budeš piť, nebudeš môcť byť smädný. Tamto bol tieň, toto je skutočnosť.

Ak obdivuješ tieň, aké je potom to, čoho aj tieň obdivuješ! Počuj, že je iba tieňom to, čo sa stalo otcom: „Pili zo skaly, ktorá ich sprevádzala, a tou skalou bol Kristus. Ale vo väčšine z_nich nemal Boh zaľúbenie, veď popadali na púšti. To sa stalo ako predobraz pre nás.“{n}{r}1Kor 10,4-6{/r} [Vg.]{/n} Spoznal si teda vznešenejšie veci. Veď svetlo je lepšie ako tieň, skutočnosť lepšia ako obraz, telo Pôvodcu lepšie ako manna z_neba.

RESPONZÓRIUM

{r}1 Kor 10, 1b-2. 11a. 3-4a{/r}

Naši otcovia prešli cez more a všetci boli v_oblaku a v_mori pokrstení v_Mojžišovi. {*} A toto všetko sa im stalo ako predobraz.

Všetci jedli ten istý duchovný pokrm a všetci pili ten istý duchovný nápoj. {*} A toto všetko sa im stalo ako predobraz.

Z_Druhej knihy Kráľov

{r:2Kr}2, 1-15{/r}

Eliáš je vzatý do neba

{v}1{/v}Keď Pán chcel vziať Eliáša vo víchrici do neba, išli Eliáš a Elizeus z_Galgaly. {v}2{/v}Eliáš povedal Elizeovi: „Ostaň tu, lebo ma Pán poslal až do Betelu.“ Elizeus mu odvetil: „Ako žije Pán a ako žiješ ty, neopustím ťa.“ Keď zostúpili do Betelu, {v}3{/v}vyšli k_Elizeovi prorockí synovia, čo boli v_Beteli, a povedali mu: „Vieš, že dnes Pán vezme tvojho pána ponad tvoju hlavu?“ On odpovedal: „Aj ja to viem, mlčte!“ {v}4{/v}Eliáš mu povedal: „Elizeus, ostaň tu, lebo ma Pán poslal do Jericha.“ On odvetil: „Ako žije Pán a ako žiješ ty, neopustím ťa.“ {v}5{/v}Keď prišli do Jericha, pristúpili k_Elizeovi prorockí synovia, čo boli v_Jerichu, a povedali mu: „Vieš, že dnes Pán vezme tvojho pána ponad tvoju hlavu?“ Vravel: „Aj ja to viem, mlčte!“ {v}6{/v}Eliáš mu povedal: „Ostaň tu, lebo ma Pán poslal k_Jordánu.“ On odvetil: „Ako žije Pán a ako žiješ ty, neopustím ťa.“ Išli teda obaja {v}7{/v}a za nimi išlo päťdesiat mužov z_prorockých synov, ktorí ostali stáť obďaleč. Oni dvaja zastali pri Jordáne. {v}8{/v}Eliáš vzal svoj plášť, zvinul ho a udrel ním vodu. Tá sa rozdelila na dve strany a obaja prešli po suchu.

{v}9{/v}Keď prešli na druhý breh, Eliáš povedal Elizeovi: „Povedz, čo mám pre teba urobiť prv, ako budem od teba vzatý.“ Elizeus odpovedal: „Prosím, nech na mne spočinú dva podiely tvojho ducha.“ {v}10{/v}On povedal: „Ťažkú vec žiadaš. Ale ak ma budeš vidieť, keď budem od teba vzatý, splní sa ti, o_čo si prosil, ak ma nebudeš vidieť, nesplní sa.“ {v}11{/v}Ako išli a zhovárali sa cestou, zrazu ich ohnivý voz a ohnivé kone oddelili od seba a Eliáš vystúpil vo víchrici do neba.

{v}12{/v}Keď to Elizeus videl, zvolal: „Otče môj, otče môj, bojový voz Izraela a jeho jazdec!“ A viac ho nevidel. Chytil si šaty a roztrhol ich vo dvoje. {v}13{/v}Potom zdvihol Eliášov plášť, čo z_neho spadol, vrátil sa a zastal na brehu Jordánu. {v}14{/v}Plášťom, čo spadol z_Eliáša, udrel vodu a povedal: „Kde je Pán, Eliášov Boh, teraz?“ Ako udrel vodu, tá sa rozdelila na dve strany a Elizeus prešiel na druhý breh.

{v}15{/v}Keď to videli prorockí synovia, čo boli naproti v_Jerichu, povedali: „Na Elizeovi spočinul Eliášov duch.“ Išli mu v_ústrety a poklonili sa mu až tvárou po zem.

RESPONZÓRIUM

{r}Mal 3, 23-24b{/r}; {r}Lk 1, 15a. 17a{/r}

Hľa, ja vám pošlem proroka Eliáša, prv, ako príde deň Pána, veľký a hrozný. {*} On obráti srdcia otcov k_synom a srdcia synov k_ich otcom.

Ján bude veľký pred Pánom. Sám pôjde pred ním s_Eliášovým duchom a mocou. {*} On obráti srdcia otcov k_synom a srdcia synov k_ich otcom.

Z_traktátu svätého biskupa Ambróza O_tajomstvách

(Nn. 52-54. 58: SCh 25 bis. 186-188. 190)

Sviatosť, ktorú prijímaš, sa uskutočňuje mocou Kristovho slova

Pozorujeme, že milosť je účinnejšia ako prirodzenosť, no pritom aj prorocké požehnanie považujeme za milosť. Ak teda už ľudské požehnanie malo takú moc, že premieňalo prirodzenosť, čo povieme o_tej božskej konsekrácii, kde pôsobia slová samého Pána a Spasiteľa?! Lebo sviatosť, ktorú prijímaš, uskutočňuje sa mocou Kristovho slova. Keď už Eliášovo slovo malo takú moc, že zvolalo oheň z_neba{n}porov. {r}1Kr 18,38{/r}; {r}Sir 48,1.3{/r}{/n}, nebude Kristovo slovo schopné premeniť podstatu prvkov? O_stvorení celého sveta si čítal: „Lebo on riekol a stalo sa“{n}porov. {r}Gn 1{/r}{/n}, „on rozkázal a všetko bolo stvorené“{n}porov. {r}Ž 33,9{/r}; {r:Ž}148,5{/r}{/n}. Ak teda mohlo Kristovo slovo z_ničoho urobiť, čo nebolo, nemôže to, čo je, premeniť na to, čím nebolo? Veď dať veciam novú prirodzenosť nie je menej, ako zmeniť ju.

Ale načo potrebujeme dôkazy? Vezmime si za príklad jeho samého a primerajme k_pravde tohto tajomstva tajomstvo vtelenia. Išlo všetko prirodzenou cestou, keď sa Pán Ježiš narodil z_Márie? Ak hľadáme poriadok, tak žena rodí po spojení s_mužom. Je teda zrejmé, že panna porodila mimo prirodzeného poriadku. A to, čo sviatostne sprítomňujeme, je telo z_panny. Prečo hľadáš prirodzený poriadok tu pri Kristovom tele, keď sa sám Pán Ježiš narodil z_panny mimoprirodzene? Teda to pravé Kristovo telo, ktoré bolo ukrižované, ktoré bolo pochované, je naozaj sviatosťou jeho tela.

Sám Pán Ježiš volá: „Toto je moje telo.“{n}{r}Mt 26,26{/r}{/n} Pred požehnaním nebeskými slovami sa podstata nazýva inak, po konsekrácii sa označuje ako telo. On sám hovorí o_svojej krvi{n}porov. {r}Mt 26,28{/r}{/n}. Pred konsekráciou sa to volá inak, po konsekrácii sa vyhlasuje, že je to krv. A ty hovoríš: „Amen,“ čiže: „To je pravda.“ A čo ústa hovoria, nech myseľ úprimne uznáva; čo vyjadruje reč, nech srdce prežíva.

Keď Cirkev vidí túto veľkú milosť, povzbudzuje svoje deti, povzbudzuje najbližších, aby sa zišli na tajomstvá: „Jedzte, priatelia moji, a pite, opájajte sa, bratia moji.“{n}{r}Pies 5,1{/r}{/n} Čo máme jesť a čo máme piť, to ti Duch Svätý vysvetlil inde skrze Proroka: „Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán; šťastný človek, čo sa utieka k_nemu.“{n}porov. {r}Ž 34,9{/r}{/n} V_tejto sviatosti je Kristus, lebo je to Kristovo telo. Nie je to teda telesný pokrm, ale duchovný. Preto aj Apoštol hovorí o_jeho predobraze, „že naši otcovia jedli duchovný pokrm a pili duchovný nápoj“{n}porov. {r}1Kor 10,3-4{/r}{/n}. Lebo Božie telo je duchovné telo, Kristovo telo je telo Božieho ducha, veď Kristus je duch, ako čítame: „Duch pred nami je Kristus Pán.“{n}porov. {r}Nár 4,20{/r} [LXX]{/n} A v_Petrovom liste máme: „Aj Kristus zomrel za vás.“{n}porov. {r}1Pt 3,18{/r}{/n} A nakoniec tento pokrm posilňuje naše srdce a tento nápoj „obveseľuje srdce človeka“{n}{r}Ž 104,15{/r}{/n}, ako pripomína Prorok.

RESPONZÓRIUM

{r}Mt 26, 26{/r}; porov. {r}Jób 31, 31{/r}

Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával svojim učeníkom, hovoriac: {*} Vezmite a jedzte, toto je moje telo.

Ľudia z_môjho domu povedali: Kto nám dá z_jeho mäsa, aby sme sa nasýtili? {*} Vezmite a jedzte, toto je moje telo.