OBDOBIE CEZ ROK

14. TÝŽDEŇ

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Z_Druhej knihy Samuelovej

{r:2Sam}12, 1-25{/r}

Dávidovo pokánie

V_tých dňoch {v}1{/v}Pán poslal Nátana k_Dávidovi. Nátan k_nemu šiel a povedal mu: „V_ktoromsi meste boli dvaja muži, jeden bohatý a druhý chudobný. {v}2{/v}Bohatý mal veľké množstvo oviec a dobytka. {v}3{/v}Chudobný zas nemal celkom nič, len jednu malú ovečku, ktorú si kúpil a živil. Rástla u_neho spolu s_jeho deťmi. Jedla z_jeho chleba, pila z_jeho pohára a spala v_jeho lone: bola mu ako dcéra. {v}4{/v}A keď k_boháčovi prišiel akýsi pocestný, bolo mu ľúto vziať zo svojich oviec a zo svojho dobytka na pohostenie pocestného, čo k_nemu prišiel. Vzal chudákovu ovečku a pripravil z_nej pokrm pre človeka, čo k_nemu došiel.“ {v}5{/v}Dávid sa náramne rozhneval na toho človeka a povedal Nátanovi: „Ako žije Pán, muž, čo to urobil, je synom smrti. {v}6{/v}A ovečku vynahradí štvornásobne, pretože to urobil a nemal zľutovanie.“

{v}7{/v}Tu Nátan povedal Dávidovi: „Ty si ten muž. Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Ja som ťa pomazal za kráľa nad Izraelom, ja som ťa vytrhol zo Saulovej ruky. {v}8{/v}Dal som ti dom tvojho pána a ženy tvojho pána do tvojho lona. Dal som ti dom Izraela i_Júdu a ak je to málo, pridám ti ešte oveľa viac. {v}9{/v}Prečo si teda pohrdol Pánovým slovom a urobil si, čo sa mu nepáči? Hetejčana Uriáša si zabil mečom a jeho manželku si si vzal za ženu; zavraždil si ho mečom Ammonových synov. {v}10{/v}Preto už nikdy neodstúpi meč od tvojho domu, lebo si mnou opovrhol a vzal si si manželku Hetejčana Uriáša za ženu. {v}11{/v}Preto hovorí Pán: Ja z_tvojho vlastného domu vyvolám na teba nešťastie; pred tvojimi očami ti vezmem ženy a dám ich tvojmu blížnemu a on bude za bieleho dňa spať s_tvojimi ženami. {v}12{/v}Ty si konal potajomky, ja toto urobím pred očami celého Izraela za jasného dňa.“

{v}13{/v}Dávid povedal Nátanovi: „Zhrešil som proti Pánovi.“ Nátan riekol Dávidovi: „Aj Pán ti odpustil hriech; nezomrieš. {v}14{/v}Ale pretože si týmto zavinil rúhanie Pánových nepriateľov, syn, ktorý sa ti narodí, zomrie.“ {v}15{/v}A Nátan sa vrátil domov.

Pán udrel dieťa, ktoré Dávidovi porodila Uriášova žena, a ono ťažko ochorelo. {v}16{/v}Dávid prosil Pána za dieťa, prísne sa postil a keď prišiel domov, celú noc ležal na zemi. {v}17{/v}Prišli k_nemu starší jeho domu a nútili ho vstať zo zeme, ale on nechcel, ani s_nimi nejedol. {v}18{/v}Na siedmy deň dieťa zomrelo. A Dávidovi služobníci báli sa oznámiť mu, že dieťa zomrelo, lebo vraveli: „Keď dieťa ešte žilo, prehovárali sme ho a nepočúval nás. Ako mu teraz povieme: ‚Chlapec zomrel‘? Vykoná dačo horšie.“ {v}19{/v}Ale keď Dávid videl, ako si jeho služobníci pošuškávajú, pochopil, že dieťa zomrelo, a opýtal sa svojich služobníkov: „Zomrel chlapec?“ Oni mu odpovedali: „Zomrel.“

{v}20{/v}Tu Dávid vstal zo zeme, umyl sa a pomazal sa, prezliekol si odev, šiel do Pánovho domu a klaňal sa. Potom sa vrátil domov, žiadal, aby mu priniesli chlieb, a jedol. {v}21{/v}Jeho služobníci mu povedali: „Čo to robíš? Kým dieťa ešte žilo, postil si sa a plakal si preň. Keď však chlapec zomrel, vstal si a ješ chlieb.“ {v}22{/v}On vravel: „Kým dieťa ešte žilo, postil som sa a plakal som preň. Hovoril som si: Ktovie, či sa Pán nezmiluje nado mnou a dieťa bude žiť? {v}23{/v}Teraz však, keď zomrelo, načo by som sa postil? Vari ho ešte môžem privolať späť? Skôr ja odídem za ním, ono sa už ku mne nevráti.“

{v}24{/v}Potom Dávid potešoval svoju ženu Betsabe. Vošiel k_nej, spal s_ňou, ona porodila syna a dal mu meno Šalamún. A Pán ho miloval. {v}25{/v}I_odovzdal ho do rúk proroka Nátana a on mu dal kvôli Pánovi meno Jedidia (to jest Pánov miláčik).

RESPONZÓRIUM

Manassesova modlitba 9. 10. 12; {r}Ž 51, 5. 6a{/r}

Spáchal som viac hriechov, ako je piesku v_mori, a moje hriechy sa rozmnožili tak, že pre veľkosť svojej neprávosti nie som hoden hľadieť do výšin neba, lebo som podnietil tvoj hnev {*} A urobil som, čo je v_tvojich očiach zlé.

Vedomý som si svojej neprávosti a svoj hriech mám stále pred sebou, lebo proti tebe samému som sa prehrešil. {*} A urobil som, čo je v_tvojich očiach zlé.

Z_Rečí svätého biskupa Augustína

(Serm. 19, 2-3: CCL 41, 252-254)

Obetou Bohu milou je duch skrúšený

Dávid hovorí: „Vedomý som si svojho zločinu.“{n}porov. {r}Ž 51,5{/r}{/n} Ak som si ja vedomý, ty potom odpusť. Len si nenamýšľajme, že žijeme dobre a bez hriechu. Život sa chváli tak, že sa prosí o_odpustenie. Čím menej ľudia bez nádeje vnímajú svoje hriechy, tým zvedavejší sú na cudzie. Nehľadajú, čo by mohli napraviť, ale do čoho by sa mohli zadrapiť. A keďže nemôžu seba ospravedlniť, sú pohotoví iných obviniť. Ten, čo povedal: „Vedomý som si svojho zločinu a svoj hriech mám stále pred sebou“{n}porov. {r}Ž 51,5{/r}{/n}, nedal nám takýto príklad modlitby a zadosťučinenia Bohu. On nebol zaujatý cudzími hriechmi. Predvolával seba pred seba a nelichotil si, ale prenikal a ponáral sa čoraz hlbšie do seba samého. Nešetril sa sám, a preto neprosil nehanebne, aby ho šetrili.

Chceš sa zmieriť s_Bohom? Zisťuj, čo máš robiť so sebou, aby sa Boh zmieril s_tebou. Všimni si ten istý žalm, čo sa tam číta: „Veď keby si chcel obetu, ochotne by som ju priniesol. Ale v_žertvách nebudeš mať záľubu.“{n}porov. {r}Ž 51,18{/r}{/n} Budeš teda bez obety? Nebudeš nič obetovať, nijakou obetou uzmierovať Boha? Ako si povedal? „Keby si chcel obetu, ochotne by som ju priniesol. Ale v_žertvách nebudeš mať záľubu.“ Len pokračuj, počúvaj a povedz: „Obetou Bohu milou je duch skrúšený; Boh nepohŕda srdcom skrúšeným a poníženým.“{n}porov. {r}Ž 51,19{/r}{/n} Tým, že si zavrhol, čo si obetoval, našiel si, čo máš obetovať. Lebo za čias otcov si prinášal na obetu dobytok a volalo sa to obetou. „Keby si chcel obetu, ochotne by som ju priniesol.“{n}porov. {r}Ž 51,18{/r}{/n} Tú teda nehľadáš, a predsa hľadáš obetu.

Hovorí: „V_žertvách nebudeš mať záľubu.“ Keď teda v_žertvách nebudeš mať záľubu, zostaneš bez obety? Vôbec nie. „Obetou Bohu milou je duch skrúšený; Boh nepohŕda srdcom skrúšeným a poníženým.“ Máš čo obetovať. Neobzeraj sa po stáde, nepripravuj lode, nevydávaj sa do ďalekých provincií, aby si priniesol voňavé látky. Hľadaj vo svojom srdci, čo je Bohu milé. Srdce treba skrušiť. Vari sa bojíš, že skrúšené zahynie? Máš tam: „Bože, stvor vo mne srdce čisté.“{n}{r}Ž 51,12{/r}{/n} Aby teda mohlo byť stvorené čisté srdce, nečisté treba skrušiť.

Keď hrešíme, musíme sa znepáčiť sebe, lebo hriechy sa Bohu nepáčia. A keďže nie sme bez hriechu, buďme mu aspoň v_tom podobní, že sa nám nepáči to, čo jemu. Aspoň čiastočne sa spojíš s_Božou vôľou, keď sa ti nebude na tebe páčiť to, čo nenávidí aj ten, ktorý ťa stvoril.

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 51, 12{/r}

Pane, moje hriechy utkveli vo mne ako šípy, ale skôr, než ma porania, {*} Uzdrav ma, Pane, liekom pokánia.

Bože, stvor vo mne srdce čisté a v_mojom vnútri obnov ducha pevného. {*} Uzdrav ma, Pane, liekom pokánia.

Z_Druhej knihy Samuelovej

{r:2Sam}15, 7-14. 24-30; 16, 5-13{/r}

Absolónova vzbura a Dávidov útek

V_tých dňoch {v}15,7{/v}Absolón povedal kráľovi: „Chcel by som ísť, prosím, do Hebronu a splniť sľuby, ktoré som urobil Pánovi. {v}8{/v}Lebo tvoj služobník urobil sľub, keď bol v_Gesure v_Sýrii: Ak ma Pán privedie späť do Jeruzalema, prinesiem Pánovi obetu.“ {v}9{/v}Kráľ mu povedal: „Choď v_pokoji.“ On vstal a odišiel do Hebronu.

{v}10{/v}Ale Absolón poslal vyzvedačov do všetkých kmeňov Izraela s_odkazom: „Len čo začujete zvuk poľnice, zvolajte: ‚Absolón sa stal kráľom v_Hebrone!‘“ {v}11{/v}S_Absolónom šlo z_Jeruzalema dvesto mužov, ktorí boli pozvaní; išli s_úprimným srdcom a vôbec nič netušili. {v}12{/v}Kým Absolón prinášal obety, dal zavolať aj Dávidovho poradcu Gilončana Achitofela z_jeho mesta Gilo. A bolo to veľké sprisahanie, lebo okolo Absolóna sa zbiehalo čoraz viac ľudu.

{v}13{/v}K_Dávidovi prišiel posol so správou: „Všetci Izraeliti sa celým srdcom pridali k_Absolónovi.“ {v}14{/v}Dávid povedal svojim sluhom, čo boli s_ním v_Jeruzaleme: „Poďte, utekajme; neostáva nám nič iné iba ujsť pred Absolónom. Poponáhľajte sa, nech nás neprekvapí a neprepadne, nech nás neuvrhne do nešťastia a mesto nevyhubí ostrím meča.“

{v}24{/v}Prišiel aj Sadok a všetci leviti s_ním niesli archu Božej zmluvy. Božiu archu položili a kým všetok ľud nevyšiel z_mesta, Abiatar priniesol obetu. {v}25{/v}Tu kráľ povedal Sadokovi: „Zanes Božiu archu späť do mesta. Ak nájdem milosť v_Pánových očiach, privedie ma naspäť a ukáže mi ju aj svoj príbytok. {v}26{/v}Ale ak povie: ‚Nepáčiš sa mi,‘ som pripravený; nech urobí, čo sa jemu páči.“ {v}27{/v}A ešte povedal kráľ kňazovi Sadokovi: „Vidíš? Vráť sa v_pokoji do mesta. A tvoj syn Achimaas a Abiatarov syn Jonatan, dvaja vaši synovia, nech idú s_vami. {v}28{/v}Ja sa budem zdržiavať pri brodoch na púšti, kým mi od vás nedôjde nejaký odkaz.“ {v}29{/v}Sadok a Abiatar zaniesli teda Božiu archu do Jeruzalema a ostali tam.

{v}30{/v}Dávid potom vystupoval na Olivovú horu a plakal. Hlavu mal zahalenú a išiel bosý; aj všetok ľud, čo bol s_ním, mal zahalenú hlavu, kráčal nahor a plakal.

{v}16,5{/v}Keď kráľ Dávid došiel až k_Bahurim, práve stadiaľ vychádzal muž zo Saulovho príbuzenstva, Gérov syn menom Semei. Išiel opodiaľ, preklínal {v}6{/v}a hádzal kamene do Dávida a do sluhov kráľa Dávida, kým všetok ľud a všetci udatní muži kráčali po pravej i_ľavej strane kráľa. {v}7{/v}A Semei takto preklínal kráľa: „Utekaj, utekaj, krvavý muž, Beliálov muž. {v}8{/v}Pán na teba uvalil všetku krv Saulovho domu, lebo si uchvátil jeho kráľovstvo a Pán dal kráľovstvo do ruky tvojho syna Absolóna. Teraz sa na teba valí nešťastie, lebo si krvilačný človek.“ {v}9{/v}Abisai, syn Sarvie, vravel kráľovi: „Prečo tento zdochnutý pes preklína môjho pána a kráľa? Idem a zrazím mu hlavu.“ {v}10{/v}Ale kráľ povedal: „Čo môžem ja alebo vy, synovia Sarvie? Ak preklína a ak mu Pán rozkázal preklínať Dávida, kto sa opováži povedať: ‚Prečo to robíš?‘“ {v}11{/v}A kráľ povedal Abisaimu a všetkým svojim sluhom: „Hľa, môj syn, ktorý vyšiel z_mojich útrob, číha mi na život. O_koľko viac môže toto robiť tento Benjamínec?! Nechajte ho, nech zlorečí, ako mu prikázal Pán. {v}12{/v}Možno Pán zhliadne na moje súženie a dá mi dobré za toto dnešné preklínanie.“ {v}13{/v}A Dávid i_jeho sluhovia pokračovali v_ceste. Ale Semei šiel opodiaľ po úbočí vrchu, preklínal, hádzal doň kamene a metal zem.

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 41, 10{/r}; {r}Mk 14, 18b{/r}

Môj priateľ, ktorému som dôveroval {*} A ktorý jedával môj chlieb, zdvihol proti mne pätu.

Jeden z_vás ma zradí, ten, čo je so mnou. {*} A ktorý jedával môj chlieb, zdvihol proti mne pätu.

Z_Listu svätého pápeža Klementa Prvého Korinťanom

(Nn 46, 2 – 47, 4; 48, 1-6: Funk 1, 119-123)

Nech každý hľadá, čo osoží všetkým, a nie iba jemu

Je napísané: „Pripojte sa k_svätým, lebo kto sa k_nim primkne, ten sa posvätí.“ A znova na inom mieste: „S_nevinným mužom budeš nevinný, s_vyvoleným budeš vyvolený a pri zvrhlom sa pokazíš.“{n}porov. {r}Ž 18,26-27{/r} [LXX]{/n} Preto sa spájame aj my s_nevinnými a spravodlivými, lebo oni sú Boží vyvolenci. Prečo sú medzi vami sváry, hnevy, rozbroje, roztržky a vojna{n}porov. {r}1Kor 1,10{/r}; {r}Jak 4,1{/r}{/n}? Nemáme jedného Boha, jedného Krista a jedného Ducha milosti, ktorý bol na nás vyliaty, a nie je jedno povolanie v_Kristovi{n}porov. {r}1Kor 8,6{/r}; {r}Ef 4,4-6{/r}{/n}? Prečo trháme a kmášeme Kristove údy a búrime sa proti vlastnému telu a v_tomto šialenstve ideme tak ďaleko, že až zabúdame, že sme si navzájom údmi{n}porov. {r}1Kor 12,27{/r}{/n}?

Pamätajte na slová Ježiša, nášho Pána: „Beda tomu človekovi! Bolo by pre neho lepšie, keby sa nebol narodil, ako by mal pohoršiť jedného z_mojich vyvolených. Pre toho by bolo lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň a ponorili ho do mora, ako by mal pokaziť jedného z_mojich vyvolených.“{n}porov. {r}Lk 17,1-2{/r}{/n} Vaša roztržka mnohých pokazila, mnohých vohnala do malomyseľnosti, mnohých do neistoty a nás všetkých do zármutku; veru, všetkým nám spôsobila žiaľ. A vaša vzbura ešte stále trvá.

Vezmite do rúk list svätého apoštola Pavla. Čo vám píše ako prvé na začiatku evanjelia? Určite z_Božieho vnuknutia vám v_liste napísal o_sebe, o_Kéfasovi i_Apollovi, lebo aj vtedy boli medzi vami rozkoly a snahy o_vytváranie strán. Ale tamtie rozkoly boli menší hriech, lebo ste sa prikláňali k_slávnym apoštolom, so žiarivým svedectvom a k_mužovi, ktorého oni potvrdili{n}porov. {r}1Kor 1,12{/r}{/n}.

Skončime to teda čím skôr! Hoďme sa Pánovi k_nohám a s_plačom ho pokorne prosme, aby bol milostivý, aby sa s_nami zmieril a prinavrátil nás k_nášmu prvotnému krásnemu a čistému životu v_bratskej láske. Lebo toto je brána spravodlivosti otvorená pre život, ako je napísané: „Otvorte mi brány spravodlivosti, vojdem nimi a poďakujem sa Pánovi. Toto je brána Pánova; len spravodliví ňou vchádzajú.“{n}{r}Ž 118,19-20{/r}{/n} Aj keď je otvorených veľa brán, brána spravodlivosti je tá istá, čo je aj v_Kristovi. Blahoslavení všetci, ktorí ňou vošli a nasmerovali svoju cestu k_svätosti a spravodlivosti a robia všetko pokojne. Či je niekto veriaci, schopný vysloviť poznanie, či múdry v_posudzovaní rečí, alebo čistý v_skutkoch, musí byť tým poníženejší, čím sa zdá byť väčším, a musí hľadať, čo osoží všetkým, a nie iba jemu.

RESPONZÓRIUM

{r}1 Kor 9, 19a. 22{/r}; {r}Jób 29, 15-16a{/r}

Hoci som slobodný voči všetkým, stal som sa sluhom všetkých. Pre slabých som sa stal slabým. {*} Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých.

Pre slepého som bol okom, pre chromého nohou; pre chudobného som bol otcom. {*} Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých.

Z_Druhej knihy Samuelovej

{r:2Sam}18, 6-17. 24 – 19, 5{/r}

Absolónova smrť a Dávidov žiaľ

V_tých dňoch: {v}18,6{/v}Ľud vytiahol do poľa proti Izraelu a strhol sa v_efraimskom lese boj. {v}7{/v}Dávidovo vojsko tam porazilo izraelský ľud, a bola to tam veľká pohroma. V_ten deň padlo dvadsaťtisíc ľudí. Boj sa tam rozšíril po celej krajine. {v}8{/v}A oveľa viac bolo tých, ktorých z_ľudu pohltil les, ako tých, ktorých v_ten deň pohltil meč.

{v}9{/v}Absolón sa nečakane zjavil pred očami Dávidových sluhov; sedel na mulici. Keď mulica vošla pod veľký košatý dub, zachytil sa hlavou na dube a ostal visieť medzi nebom a zemou; mulica, na ktorej sedel, prešla. {v}10{/v}Ktosi to videl a oznámil Joabovi: „Videl som Absolóna visieť na dube.“

{v}11{/v}Joab povedal mužovi, čo mu to oznámil: „Keď si ho videl, prečo si ho nepribodol k_zemi? A ja by som ti bol dal desať šeklov striebra a jeden opasok.“ {v}12{/v}On odpovedal Joabovi: „Ani keby si mi dal na ruku tisíc strieborných, nevystrel by som ruku na kráľovho syna. Veď sme počuli, keď kráľ prikazoval tebe, Abisaimu a Etaimu: ‚Dávajte mi všetci pozor na chlapca Absolóna!‘ {v}13{/v}A keby som to aj bol neverne urobil proti svojej duši, pred kráľom sa to nedá utajiť a ty by si sa bol postavil proti mne.“ {v}14{/v}Joab povedal: „Nebudem sa tu s_tebou takto baviť.“ Vzal do ruky tri kopije a vrazil ich Absolónovi do srdca, keď sa ešte metal zavesený na dube. {v}15{/v}Tu pribehlo desať mladíkov, Joabových zbrojnošov, a dobili ho.

{v}16{/v}Potom Joab zatrúbil na poľnicu a ľud prestal prenasledovať utekajúcich Izraelitov, lebo Joab ľud zadržal. {v}17{/v}Absolóna vzali a hodili ho v_lese do veľkej jamy a navŕšili na neho veľmi veľkú hromadu kameňov. A celý Izrael utiekol do svojich stanov.

{v}24{/v}Dávid sedel medzi dvoma bránami. Pozorovateľ, čo vyšiel na terasu brány na hradbách, dvihol oči a videl, že beží osamelý človek; {v}25{/v}zakričal a oznámil to kráľovi. Kráľ povedal: „Ak je sám, je dobrá zvesť v_jeho ústach.“ Kým sa ten rýchlo približoval, {v}26{/v}pozorovateľ videl bežať iného človeka a pozorovateľ zakričal strážcovi brány: „Vidím človeka a beží sám.“ Kráľ povedal: „Aj ten nesie dobrú zvesť.“ {v}27{/v}Pozorovateľ hovoril: „Zdá sa mi, že ten prvý beží, ako beží Sadokov syn Achimaas.“ Kráľ vravel: „Je to dobrý muž a prichádza s_dobrou zvesťou.“

{v}28{/v}Vtom Achimaas zavolal na kráľa: „Pokoj!“ Poklonil sa kráľovi až tvárou po zem a povedal: „Nech je zvelebený Pán, tvoj Boh, ktorý zovrel ľudí, čo zdvihli svoje ruky proti môjmu pánovi a kráľovi.“ {v}29{/v}Kráľ sa spýtal: „Má sa mladík Absolón dobre?“ Achimaas odpovedal: „Videl som veľký zmätok, keď Joab poslal kráľovho sluhu a mňa, tvojho sluhu, ale neviem, čo to bolo.“ {v}30{/v}Kráľ mu povedal: „Odstúp a staň si tamto.“ On odstúpil a stál. {v}31{/v}Vtom sa zjavil Etiópčan a keď prišiel, povedal: „Dobrú zvesť prinášam, pane, môj kráľ; dnes ti Pán prisúdil právo a vyslobodil ťa z_rúk všetkých, čo povstali proti tebe.“ {v}32{/v}Ale kráľ sa opýtal Etiópčana: „Má sa mladík Absolón dobre?“ Etiópčan mu odvetil: „Nech pochodia ako ten mladík nepriatelia môjho pána a kráľa a všetci, čo zločinne povstali proti nemu.“

{v}19,1{/v}Kráľ sa zachvel, vystúpil do siene nad bránou a plakal. Chodil a hovoril: „Syn môj Absolón, syn môj, syn môj Absolón! Radšej som mohol ja zomrieť namiesto teba! Absolón, syn môj, syn môj!“

{v}2{/v}Joabovi oznámili, že kráľ plače a žiali za svojím synom. {v}3{/v}A tak sa v_ten deň víťazstvo zmenilo na smútok v_celom národe, lebo ľud počul v_ten deň hovoriť: „Kráľ žiali za svojím synom.“ {v}4{/v}V_ten deň vošiel ľud do mesta kradmo. Tak, ako sa vracia zahanbený ľud, keď uteká z_boja. {v}5{/v}A kráľ si zahalil tvár a kričal veľkým hlasom: „Syn môj Absolón, Absolón, syn môj, syn môj!“

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 55, 13a. 14a. 15a{/r}; porov. {r:Ž}41, 10b{/r}; {r}2 Sam 19, 1{/r}

Keby mi zlorečil môj nepriateľ, to by som ešte vedel zniesť; {*} Ale ty, človeče, ty si predsa mne roveň, s_tebou ma spájal veľmi nežný zväzok, a zdvihol si proti mne pätu.

Kráľ sa zachvel, vystúpil do siene nad bránou a plakal. Chodil a hovoril: Syn môj Absolón, syn môj! {*} Ale ty, človeče, ty si predsa mne roveň, s_tebou ma spájal veľmi nežný zväzok, a zdvihol si proti mne pätu.

Z_Výkladu žalmov od svätého biskupa Augustína

(Ps 33, 29: CCL 38, 272-273)

Tí, čo sú mimo, či chcú, alebo nechcú, sú našimi bratmi

Bratia, veľmi vás povzbudzujeme k_láske, nielen medzi vami navzájom, ale aj k_tým, čo sú mimo, či sú to pohania, čo ešte neveria v_Krista, alebo tí, čo sú od nás odlúčení, a vyznávajú s_nami Hlavu, ale od tela sa oddelili. Žiaľme za nimi, bratia, ako za svojimi bratmi. Či chcú, alebo nechcú, sú našimi bratmi. Až vtedy by prestali byť našimi bratmi, keby prestali hovoriť: „Otče náš.“{n}{r}Mt 6,9{/r}{/n}

O_ktorýchsi povedal Prorok: „Tým, čo vám hovoria: Nie ste naši bratia, povedzte: Ste naši bratia.“{n}{r}Iz 66,5{/r} [LXX]{/n} Uvažujte, o_kom to mohol povedať. O_pohanoch? Nie, lebo ich nenazývame našimi bratmi ani podľa Písma, ani podľa toho, ako sa hovorí v_Cirkvi. Alebo o_Židoch, ktorí neuverili v_Krista?

Čítajte Apoštola a uvidíte, že keď Apoštol hovorí „bratia“ bez nejakého prídavku, rozumie iba kresťanov: „Prečo teda súdiš svojho brata? A ty prečo svojím bratom pohŕdaš?“{n}{r}Rim 14,10{/r}{/n} A na inom mieste hovorí: „Vy krivdíte a škodíte, a to bratom.“{n}{r}1Kor 6,8{/r}{/n}

Teda tí, čo hovoria: „Nie ste naši bratia,“ nazývajú nás pohanmi. A preto nás chcú aj prekrstiť a hovoria, že my nemáme, čo dávajú oni. Preto je ich blud dôsledný, keď popierajú, že sme ich bratmi. Ale prečo nám hovorí Prorok: „Vy im povedzte: Ste naši bratia,“ ak nie iba preto, že v_nich uznávame to, čo neopakujeme? Oni neuznávajú náš krst a tým popierajú, že sme ich bratmi. My neopakujeme ich krst, ale uznávame ho ako náš a hovoríme im: „Ste naši bratia.“

Oni povedia: „Prečo nás vyhľadávate, čo s_nami chcete?“ Odpovedzme: „Ste naši bratia.“ Povedia: „Choďte preč od nás, my nemáme s_vami nič spoločné.“ Ale my s_vami máme: vyznávame jedného Krista, musíme byť v_jednom tele, pod jednou hlavou.

Zaprisahávame vás teda, bratia, pre milosrdnú lásku, ktorej mliekom sa živíme, ktorej chlebom sa posilňujeme, pre Krista, nášho Pána, pre jeho miernosť, zaprisahávame vás (lebo je načase, aby sme ich zahrnuli veľkou láskou a prekypujúcim milosrdenstvom a prosili Boha za nich, aby im raz udelil zdravé zmýšľanie, aby sa spamätali a zbadali, že nemajú absolútne čo povedať proti pravde; lebo im nezostalo nič iné iba chorobná srdnatosť, ktorá je tým slabšia, čím viac si namýšľa, že má silu), zaprisahávame vás za slabých, za tých, čo zmýšľajú podľa tela, za živočíšnych a telesných, a predsa našich bratov, ktorí slávia tie isté tajomstvá, aj keď nie s_nami, ale tie isté, ktorí odpovedajú to isté „Amen“, hoci nie s_nami, ale to isté; modlite sa za nich k_Bohu z_hĺbky svojej lásky.

RESPONZÓRIUM

{r}Ef 4, 1. 3. 4{/r}

Prosím vás v_Pánovi, aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo; {*} A usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja.

Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v_jednej nádeji svojho povolania. {*} A usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja.

Z_Druhej knihy Samuelovej

{r:2Sam}24, 1-4. 10-18. 24b-25{/r}

Sčítanie ľudu a postavenie oltára

V_tých dňoch: {v}1{/v}Znovu vzplanul Pánov hnev proti Izraelu. A podnietil proti nim Dávida: „Choď a spočítaj Izrael i_Júdu.“ {v}2{/v}Kráľ povedal Joabovi a veliteľom svojho vojska, čo boli s_ním: „Choďte po všetkých kmeňoch Izraela od Danu až po Bersabe a spočítajte ľud; chcem poznať jeho počet.“ {v}3{/v}Joab povedal kráľovi: „Nech Pán, tvoj Boh, pridá k_ľudu stokrát toľko, koľko ho je teraz pred očami môjho pána a kráľa. Ale čo chce môj pán a kráľ dosiahnuť takouto vecou?“ {v}4{/v}Ale kráľovo slovo bolo silnejšie ako Joab a velitelia vojska. A tak Joab a velitelia vojakov vyšli od kráľa spočítať izraelský ľud.

{v}10{/v}Ale keď bol ľud spočítaný, rozbúšilo sa Dávidovi srdce a povedal Pánovi: „Veľmi som zhrešil týmto skutkom. Ale teraz, prosím, Pane, odpusť neprávosť svojho sluhu, lebo som konal veľmi hlúpo.“ {v}11{/v}Keď Dávid ráno vstal, Pán prehovoril k_prorokovi Gadovi, Dávidovmu vidcovi: {v}12{/v}„Choď a povedz Dávidovi: Toto hovorí Pán: Tri možnosti ti dávam na voľbu; vyber si, čo chceš, čo mám na teba dopustiť.“ {v}13{/v}Gad išiel k_Dávidovi a oznámil mu: „Buď bude v_tvojej krajine tri roky hlad, alebo budeš tri mesiace utekať pred svojimi nepriateľmi a oni ťa budú prenasledovať, alebo bude tri dni mor v_tvojej krajine. Dobre si to rozmysli a povedz, čo mám odpovedať tomu, ktorý ma poslal.“ {v}14{/v}Dávid povedal Gadovi: „Veľmi úzko mi je, ale lepšie padnúť do ruky Pána – lebo on je veľmi milosrdný_–, ako padnúť do rúk človeka!“

{v}15{/v}Dávid si vybral mor; bola práve žatva. Pán dopustil mor na Izraela od rána až do určeného času. Od Danu po Bersabe zomrelo z_ľudu sedemdesiattisíc mužov. {v}16{/v}Keď anjel vystrel ruku nad Jeruzalem, aby ho zničil, Pána pohlo utrpenie a povedal anjelovi, ktorý hubil ľud: „Dosť už; zadrž svoju ruku!“

Pánov anjel bol práve pri humne Jebuzejčana Areunu. {v}17{/v}Keď Dávid videl anjela, čo zabíjal ľud, povedal Pánovi: „Ja som zhrešil, ja som sa dopustil zločinu. Ale tieto ovečky čože urobili? Prosím, nech sa tvoja ruka obráti proti mne a proti domu môjho otca.“

{v}18{/v}V_ten deň prišiel k_Dávidovi Gad a povedal mu: „Choď hore a postav Pánovi na humne Jebuzejčana Areunu oltár.“ {v}24b{/v}Dávid teda kúpil humno i_voly za päťdesiat šeklov striebra. {v}25{/v}Potom tam Dávid postavil Pánovi oltár a priniesol zápalné i_pokojné obety.

A Pán sa dal uprosiť za krajinu a rana bola od Izraela odvrátená.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}1 Krn 21, 15{/r}; porov. {r}2 Sam 24, 17{/r}

Rozpomeň sa, Pane, na svoju zmluvu a povedz anjelovi, ktorý hubí: Už zadrž svoju ruku, {*} Aby nebola spustošená zem a aby si nezničil všetko, čo žije.

Ja som zhrešil, ja som sa dopustil zločinu. Ale tieto ovečky čože urobili? Nech sa odvráti, prosím, Pane, tvoj hnev od tvojho ľudu. {*} Aby nebola spustošená zem a aby si nezničil všetko, čo žije.

Zo starobylého dielka zvaného Učenie dvanástich apoštolov

(Nn. 9, 1 – 10, 6; 14, 1-3: Funk 2, 19-22. 26)

O_Eucharistii

Takto vzdávajte vďaky: Najprv nad kalichom: „Vzdávame ti vďaky, Otče náš, za svätý vinič tvojho služobníka Dávida, ktorý si nám zjavil skrze svojho služobníka Ježiša. Tebe sláva naveky.“

Potom nad rozlomeným chlebom: „Vzdávame ti vďaky, Otče náš, za život a poznanie, ktoré si nám zjavil skrze svojho služobníka Ježiša. Tebe sláva naveky. Ako bol tento chlieb rozptýlený po vrchoch a po zozbieraní sa spojil v_jedno, tak nech sa zozbiera tvoja Cirkev od končín zeme do tvojho kráľovstva, lebo tvoja je sláva i_moc skrze Ježiša Krista naveky.“

Ale z_vašej Eucharistie nech neje a nepije nik, iba tí, čo sú pokrstení v_Pánovom mene, lebo o_tomto Pán hovorí: „Nedávajte, čo je sväté, psom.“{n}{r}Mt 7,6{/r}{/n}

Po nasýtení takto vzdávajte vďaky: „Vzdávame ti vďaky, svätý Otče, za tvoje sväté meno, ktorému si postavil trón v_našich srdciach, i_za poznanie, vieru a nesmrteľnosť, ktorú si nám zjavil skrze svojho služobníka Ježiša. Tebe sláva naveky.

Všemohúci Pane, ty si stvoril všetko{n}porov. {r}Zjv 4,11{/r}{/n} pre svoje meno, ľuďom si dal pokrm a nápoj, aby ti vzdávali vďaky, a nám si skrze svojho služobníka daroval duchovný pokrm a nápoj a večný život. Ale predovšetkým ti vzdávame vďaky za to, že si mocný. Tebe sláva naveky.

Pamätaj, Pane, na svoju Cirkev, chráň ju od každého zla, veď ju vo svojej dokonalej láske a zhromaždi ju posvätenú zo štyroch strán sveta{n}porov. {r}Mt 24,31{/r}{/n} do svojho kráľovstva, ktoré si jej pripravil, lebo tvoja je moc i_sláva naveky.

Nech príde milosť a tento svet nech sa pominie! Hosanna Dávidovmu Bohu{n}porov. {r}Mt 21,9.15{/r}{/n}! Kto je svätý, nech pristúpi. Kto nie je, nech sa kaja. Maranatha{n}porov. {r}1Kor 16,22{/r}{/n}, amen.“

Keď sa teda zhromaždíte v_deň Pána, lámte chlieb a vzdávajte vďaky. Ale najprv sa vyznajte zo svojich hriechov, aby bola vaša obeta čistá. Ten, kto má spor so svojím blížnym, nech sa s_vami neschádza, kým sa nezmieria, aby sa vaša obeta neznesvätila. Veď Pán povedal toto: „Nech sa mi na každom mieste a v_každom čase prináša čistá obeta, lebo som veľký kráľ, hovorí Pán, a moje meno je obdivuhodné medzi národmi.“{n}porov. {r}Mal 1,11.14{/r}{/n}

RESPONZÓRIUM

{r}1 Kor 10, 16-17{/r}

Nie je kalich dobrorečenia, ktorému dobrorečíme, účasťou na Kristovej krvi? {*} A chlieb, ktorý lámeme, nie je účasťou na Kristovom tele?

Keďže je jeden chlieb, my mnohí sme jedno telo, lebo všetci máme podiel na jednom chlebe. {*} A chlieb, ktorý lámeme, nie je účasťou na Kristovom tele?

Z_Prvej knihy Kroník

{r:1Krn}22, 5-19{/r}

Dávid pripravuje stavbu chrámu

{v}5{/v}Dávid povedal: „Môj syn Šalamún je ešte mladý a útly chlapec a dom, ktorý treba postaviť Pánovi, musí byť taký, aby ho spomínali a oslavovali vo všetkých krajinách. Pripravím mu teda, čo bude potrebovať.“ A preto pred svojou smrťou pripravil všetky prostriedky.

{v}6{/v}Potom zavolal svojho syna Šalamúna a prikázal mu, aby postavil dom Pánovi, Bohu Izraela. {v}7{/v}Dávid povedal Šalamúnovi: „Syn môj, ja som zamýšľal postaviť dom menu Pána, môjho Boha. {v}8{/v}Ale Pán mi povedal: ‚Prelial si veľa krvi a viedol veľké vojny. Nebudeš môcť postaviť dom môjmu menu, keď si vylial toľko krvi predo mnou. {v}9{/v}Syn, ktorý sa ti narodí, bude mužom pokoja. Zaistím mu pokoj od všetkých jeho nepriateľov zo všetkých strán, a preto sa bude volať Šalamún. Pokoj a mier darujem v_Izraeli po všetky jeho dni. {v}10{/v}On postaví dom môjmu menu. On mi bude synom a ja mu budem otcom. A upevním jeho kráľovský trón nad Izraelom naveky.‘ {v}11{/v}A teraz nech je s_tebou Pán, syn môj. Nech sa ti darí postaviť dom Pánovi, svojmu Bohu, ako to o_tebe povedal. {v}12{/v}Nech ti Pán dá múdrosť a rozvahu, aby si vedel spravovať Izrael a zachovávať zákon Pána, svojho Boha. {v}13{/v}Iba vtedy budeš mať úspech, keď budeš zachovávať prikázania a ustanovenia, ktoré dal Pán Mojžišovi pre Izrael. Buď statočný a vzmuž sa! Neboj sa, ani sa nechvej! {v}14{/v}Pozri, ja som popri svojich strastiach pripravil prostriedky na Pánov dom: stotisíc talentov zlata a milión talentov striebra, meď a železo nemožno ani odvážiť, lebo je ich tak veľa. Pripravil som drevo i_kameň; a ty k_tomu pridáš. {v}15{/v}Máš aj veľa remeselníkov – kamenárov, murárov, tesárov a rôznych odborníkov schopných vytvoriť diela {v}16{/v}zo zlata a striebra, medi a železa, čoho je bez počtu. Vstaň teda a rob a Pán bude s_tebou.“

{v}17{/v}Dávid prikázal aj všetkým izraelským kniežatám, aby pomáhali jeho synovi Šalamúnovi: {v}18{/v}„Vidíte, že Pán, váš Boh, je s_vami a daroval vám pokoj zo všetkých strán, obyvateľov krajiny vydal do vašej ruky a krajina sa podrobila Pánovi a jeho ľudu. {v}19{/v}Oddajte teda svoje srdcia a svoje duše hľadaniu Pána, svojho Boha. Vstaňte a stavajte svätyňu Pánovi, Bohu, aby sa mohla zaniesť archa Pánovej zmluvy i_nádoby zasvätené Bohu do domu, ktorý sa postaví Pánovmu menu.“

RESPONZÓRIUM

{r}1 Krn 22, 19{/r}; {r}Ž 132, 7{/r}; {r}Iz 56, 7c{/r}

Oddajte svoje srdcia a svoje duše, vstaňte a stavajte svätyňu Pánovi, Bohu. {*} Vstúpme teda do Pánovho príbytku a padnime k_podnožke jeho nôh.

Pán hovorí: Môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy. {*} Vstúpme teda do Pánovho príbytku a padnime k_podnožke jeho nôh.

Z_výkladu stodevätnásteho žalmu od svätého biskupa Ambróza

(Nn. 12. 13-14: CSEL 62, 258-259)

Boží chrám je svätý a ním ste vy

„Ja a Otec prídeme a urobíme si uňho príbytok.“{n}porov. {r}Jn 14,23{/r}{/n} Nech je tvoja brána otvorená tomu, ktorý prichádza. Otvor svoju dušu, otvor vnútro svojej mysle, aby videl bohatstvo prostoty, poklady pokoja, ľúbeznosť milosti. Rozšír svoje srdce, vyjdi v_ústrety slnku večného svetla, „ktoré osvecuje každého človeka“{n}{r}Jn 1,9{/r}{/n}. Veď to pravé svetlo svieti pre všetkých. Ale ak niekto zatvorí svoje okná, sám sa pripraví o_večné svetlo. Ak ty zatvoríš bránu svojej mysle, vyvieraš aj Krista. A hoci by mohol vojsť, nechce vtrhnúť nevhod, nechce sa vnútiť proti vôli.

Narodil sa z_Panny, vyšiel z_lona, ožaruje všetko na celom svete, aby svietil všetkým. Vnímajú ho tí, čo túžia po jase trvalého svetla, ktoré nijaká noc nepreruší. Po slnku, ktoré vidíme každý deň, nasleduje tmavá noc. Ale slnko spravodlivosti nikdy nezapadá, lebo po múdrosti nenasleduje zloba.

Blažený je teda ten, komu Kristus klope na bránu. Našou bránou je viera, ktorá zaisťuje celý dom, ak je pevná. Cez túto bránu vchádza Kristus. Preto aj Cirkev hovorí v_Piesni piesní: „Hlas môjho brata klope na bránu.“{n}{r}Pies 5,2{/r}{/n} Počúvaj toho, čo klope, počúvaj toho, čo túži vojsť: „Otvor mi, sestra moja, nevesta, holubica moja, moja dokonalá, veď mám hlavu plnú rosy a svoje vlasy nočných kropají.“{n}{r}Pies 5,2{/r}{/n}

Uvedom si to, keď veľmi klope na tvoju bránu Božie Slovo, keď má hlavu plnú nočnej rosy. Ono rado navštevuje tých, čo sú v_súžení a v_skúškach, aby nik nepodľahol pod náporom strastí. Keď trpí jeho telo, jeho hlava je plná rosy a kropají. Vtedy treba teda bdieť, aby ženích nebol vyvretý a neodišiel, keď príde. Lebo ak spíš a tvoje srdce nebdie, odíde skôr, ako zaklope. Ak tvoje srdce bdie, klope a domáha sa, aby mu otvorili bránu.

Máme teda bránu duše, máme aj brány, o_ktorých sa hovorí: „Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, lebo má vstúpiť kráľ slávy.“{n}{r}Ž 24,7{/r}{/n} Ak budeš ochotný zdvihnúť tieto brány svojej viery, vstúpi k_tebe kráľ slávy, ktorý prináša víťazstvo vlastného umučenia. Aj spravodlivosť má brány. Lebo aj o_nich čítame v_Písme, kde hovorí Pán Ježiš skrze svojho proroka: „Otvorte mi brány spravodlivosti.“{n}{r}Ž 118,19{/r}{/n}

Je teda duša, ktorá má bránu, a je taká, ktorá má brány. K_tejto bráne prichádza Kristus a klope, klope na brány. Otvor mu teda: chce vojsť, chce nevestu nájsť bdejúcu.

RESPONZÓRIUM

{r}Zjv 3, 20{/r}; {r}Mt 24, 26{/r}

Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí mi dvere, {*} K_tomu vojdem a budem s_ním večerať a on so mnou.

Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť. {*} K_tomu vojdem a budem s_ním večerať a on so mnou.

Z_Prvej knihy Kráľov

{r:1Kr}1, 11-35; 2, 10-12{/r}

Dávid vyberá Šalamúna za svojho nástupcu

{v}1,11{/v}Nátan povedal Šalamúnovej matke Betsabe: „Počula si, že začal kraľovať Haggitin syn Adoniáš, a náš pán Dávid o_tom nevie? {v}12{/v}Preto teraz poď, prijmi moju radu a zachráň svoj život i_život svojho syna Šalamúna. {v}13{/v}Choď, vojdi ku kráľovi Dávidovi a povedz mu: Môj pán a kráľ, neprisahal si mne, svojej služobnici: ‚Tvoj syn Šalamún bude kraľovať po mne a on bude sedieť na mojom tróne‘? Prečo teda kraľuje Adoniáš? {v}14{/v}A kým sa ty budeš rozprávať s_kráľom, ja vojdem za tebou a doplním tvoje slová.“

{v}15{/v}A tak Betsabe vošla ku kráľovi do spálne. Kráľ bol už veľmi starý a Sunamčanka Abisag mu posluhovala. {v}16{/v}Betsabe sa sklonila a poklonila sa kráľovi. Kráľ sa jej spýtal: „Čo chceš?“ {v}17{/v}Ona mu odpovedala: „Môj pán, ty si svojej služobnici prisahal na Pána, svojho Boha: ‚Tvoj syn Šalamún bude kraľovať po mne a on bude sedieť na mojom tróne.‘ {v}18{/v}A teraz Adoniáš kraľuje a ty, môj pán a kráľ, o_tom nevieš. {v}19{/v}Nazabíjal volov, kŕmneho dobytka a množstvo oviec a pozval všetkých kráľových synov aj kňaza Abiatara a veliteľa vojsk Joaba. No Šalamúna, tvojho služobníka, nepozval. {v}20{/v}Ale oči celého Izraela, môj pán a kráľ, upierajú sa na teba, aby si im oznámil, môj pán a kráľ, kto má sedieť na tvojom tróne po tebe. {v}21{/v}Lebo keď raz môj pán a kráľ usne so svojimi otcami, budeme ja a môj syn Šalamún hriešnici.“

{v}22{/v}Ešte hovorila s_kráľom, keď prišiel prorok Nátan. {v}23{/v}Kráľovi oznámili: „Je tu prorok Nátan.“ Keď predstúpil pred kráľa a poklonil sa mu až tvárou po zem, {v}24{/v}Nátan povedal: „Môj pán a kráľ, ty si povedal: ‚Adoniáš bude kraľovať po mne a on bude sedieť na mojom tróne‘? {v}25{/v}Lebo dnes zostúpil a zabil na obetu voly, kŕmny dobytok a množstvo baranov a pozval všetkých kráľových synov, veliteľov vojsk a kňaza Abiatara. Oni pred ním jedia a pijú a prevolávajú: ‚Nech žije kráľ Adoniáš!‘ {v}26{/v}Ale mňa, tvojho služobníka, kňaza Sadoka, Jojadovho syna Banaiáša a tvojho služobníka Šalamúna nepozval. {v}27{/v}Nariadil toto môj pán a kráľ a mne, svojmu služobníkovi, si neoznámil, kto bude sedieť na tróne môjho pána a kráľa po ňom?“

{v}28{/v}Kráľ Dávid odpovedal: „Zavolajte mi Betsabe!“ Keď predstúpila pred kráľa, ostala stáť pred ním. {v}29{/v}A kráľ prisahal: „Ako žije Pán, ktorý ma vytrhol zo všetkých úzkostí, {v}30{/v}dnes urobím tak, ako som ti prisahal na Pána, Boha Izraela: Tvoj syn Šalamún bude kraľovať po mne a on bude sedieť namiesto mňa na mojom tróne.“ {v}31{/v}Betsabe sa sklonila až tvárou po zem, poklonila sa kráľovi a povedala: „Nech žije môj pán a kráľ Dávid naveky!“

{v}32{/v}Kráľ Dávid potom povedal: „Zavolajte mi kňaza Sadoka, proroka Nátana a Jojadovho syna Banaiáša.“ Keď predstúpili pred kráľa, {v}33{/v}povedal im: „Vezmite so sebou sluhov svojho pána, posaďte môjho syna Šalamúna na moju mulicu, zaveďte ho do Gihonu {v}34{/v}a tam nech ho kňaz Sadok a prorok Nátan pomažú za kráľa nad Izraelom. Zatrúbte na poľnicu a volajte: ‚Nech žije kráľ Šalamún!‘ {v}35{/v}Potom vystupujte za ním, nech ide a nech si sadne na môj trón; on bude kraľovať namiesto mňa. Jemu prikazujem, aby bol vodcom Izraela i_Júdu.“

{v}2,10{/v}Potom Dávid usnul so svojimi otcami a pochovali ho v_Dávidovom meste. {v}11{/v}Dávid kraľoval nad Izraelom štyridsať rokov: v_Hebrone kraľoval sedem rokov, v_Jeruzaleme tridsaťtri rokov. {v}12{/v}Na trón svojho otca Dávida nastúpil Šalamún a veľmi sa upevnilo jeho kráľovstvo.

RESPONZÓRIUM

{r}Pies 3, 11{/r}; {r}Ž 72, 1a. 2b{/r}

Vyjdite a pozrite, dcéry sionské, na kráľa Šalamúna s_korunou, ktorou ho korunovala jeho matka {*} V_deň, keď sa radovalo jeho srdce.

Bože, zver svoju právomoc kráľovi; aby podľa práva vládol nad tvojimi chudobnými. {*} V_deň, keď sa radovalo jeho srdce.

Z_Listu svätého pápeža Klementa Prvého Korinťanom

(Nn. 50, 1 – 51, 3; 55, 1-4: Funk 1, 125-127. 129)

Sme blahoslavení, ak zachovávame Pánove prikázania v_svornej láske

Vidíte, milovaní, aká veľká a obdivuhodná je láska a že jej dokonalosť nemožno vystihnúť slovami. Kto je schopný dosiahnuť ju okrem tých, ktorých Boh uznal za hodných? Modlime sa teda a prosme jeho milosrdenstvo, aby sme mali lásku bez akejkoľvek ľudskej zaujatosti, bez viny. Všetky pokolenia – od Adama až po dnešný deň – pominuli. No tí, čo sú vďaka Božej milosti dokonalí v_láske, dostanú miesto medzi svätými a pri príchode Kristovho kráľovstva ich bude vidno. Veď je napísané: „Vojdite do izieb na malú chvíľočku, kým nepominie môj hnev a rozhorčenie.“{n}porov. {r}Iz 26,20{/r}{/n} „Vtedy si spomeniem na dobrý deň a vzkriesim vás z_vašich hrobov.“{n}porov. {r}Ez 37,12{/r}{/n}

Sme šťastní, milovaní, ak plníme Pánove prikázania v_svornosti a z_lásky, aby sa nám pre lásku odpustili hriechy. Veď je napísané: „Blažení tí, ktorým sa odpustili neprávosti a sú oslobodení od hriechov. Blažený človek, ktorému Pán hriech nepripočíta a v_ktorého ústach niet podvodu.“{n}{r}Ž 32,1-2{/r}{/n} Táto blaženosť sa hlása o_tých, ktorých Boh vyvolil skrze nášho Pána Ježiša Krista; jemu nech je sláva na veky vekov. Amen.

Prosme teda o_odpustenie všetkých chýb, ktorých sme sa dopustili zvedení niektorým protivníkovým prisluhovačom. A tí, čo boli pôvodcami vzbury a nepokoja, majú sa zamyslieť nad spoločnou nádejou. Veď tí, čo žijú v_bázni a láske, chcú radšej sami trpieť, ako by mali trpieť blížni, a vystavia potupe radšej sami seba ako tú jednomyseľnosť, ktorú sme šťastne a spravodlivo dostali. Lebo je pre človeka lepšie, keď vyznáva svoje hriechy, ako keď si zatvrdí srdce.

Kto je teda medzi vami šľachetný, milosrdný, naplnený láskou? Nech povie: „Ak vznikla vzbura, nesvár a roztržky kvôli mne, ustúpim; odídem, kam budete chcieť, a urobím, ako rozhodne väčšina, len aby Kristovo stádo nažívalo v_pokoji s_ustanovenými kňazmi.“ Kto tak urobí, ten si získa veľkú slávu v_Kristovi a prijmú ho všade. „Veď Pánova je zem i_všetko, čo ju napĺňa.“{n}{r}Ž 24,1{/r}{/n} Toto robia a budú robiť tí, čo žijú Božím životom, a nikdy to neľutujú.

RESPONZÓRIUM

{r}1 Jn 4, 21{/r}; {r}Mt 22, 40{/r}

Toto prikázanie máme od Boha: {*} Aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata.

Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i_Proroci. {*} Aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata.

Z_Knihy Sirachovho syna

{r:Sir}47, 14-31{/r}

Dejiny otcov od Šalamúna po Jeroboama

{v}14{/v}Po Dávidovi vystúpil múdry syn

a jeho zásluhou býval v_bezpečí.

{v}15{/v}Šalamún vládol v_pokojných dňoch.

Boh mu daroval pokoj zo všetkých strán,

aby postavil dom jeho menu

a pripravil trvalú svätyňu.

Aký si bol vzdelaný vo svojej mladosti

{v}16{/v}a naplnený ako rieka múdrosťou!

Tvoj duch pokryl zem

{v}17{/v}a naplnil si ju tajomnými prirovnaniami.

Tvoje meno sa roznieslo na ďaleké ostrovy

a bol si milovaný pre svoj pokoj.

{v}18{/v}V_piesňach a prísloviach,

v_prirovnaniach a vysvetleniach

obdivovali ťa národy.

{v}19{/v}V_mene Pána, Boha,

ktorý sa volá Bohom Izraela,

{v}20{/v}nazbieral si zlata ako mosadze

a striebra si nazhromaždil ako olova.

{v}21{/v}Ale svoje bedrá si dal ženám

a tvoje telo sa dostalo do jarma.

{v}22{/v}Poškvrnil si svoju slávu

a znesvätil svoje potomstvo,

privolal si hnev na svoje deti

a spôsobil veľké nariekanie pre svoju pochabosť.

{v}23{/v}Až sa kráľovstvo rozdelilo vo dvoje

a z_Efraima začala odbojná vláda.

{v}24{/v}Ale Boh sa nezriekne svojho milosrdenstva,

ani neporuší a neodvolá svoje slová,

nevyhubí od koreňa potomkov svojho vyvoleného

a nezničí potomstvo toho, kto miluje Pána.

{v}25{/v}Jakubovi teda ponechal zvyšok

a Dávidovi koreň z_neho.

{v}26{/v}Šalamún odišiel k_svojim otcom

{v}27{/v}a zanechal po sebe zo svojho potomstva

hlúposť národa {v}28{/v}zbavenú rozvážnosti,

Roboama, ktorý svojimi rozhodnutiami rozvrátil národ,

{v}29{/v}i_Nabatovho syna Jeroboama, ktorý zviedol na hriech Izrael

a Efraimu otvoril cestu hriechu.

A ich hriechy sa veľmi množili;

{v}30{/v}tak, že ich vyhnal z_ich krajiny.

{v}31{/v}Dopúšťali sa všetkých neprávostí,

až kým na nich pomsta neprišla.

RESPONZÓRIUM

{r}Ez 37, 21a. 22b. 23a. 24a{/r}; {r}Jn 10, 16{/r}

Zhromaždím synov Izraela a už nebudú viac dva národy, ani sa nebudú poškvrňovať svojimi modlami. {*} Budú mojím ľudom a všetci budú mať jedného pastiera.

Mám iné ovce, ktoré nie sú z_tohto ovčinca. Tie musím priviesť a bude jedno stádo a jeden pastier. {*} Budú mojím ľudom a všetci budú mať jedného pastiera.

Z_Výkladu žalmov od svätého biskupa Augustína

(Ps 127, 2: CCL 40, 1857-1858)

Pravý Šalamún je Pán Ježiš Kristus

Šalamún postavil Pánovi chrám ako predobraz a podobu budúcej Cirkvi a Pánovho tela. Preto hovorí v_evanjeliu: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“{n}{r}Jn 2,19{/r}{/n} Lebo ako on postavil tento chrám, tak si postavil chrám aj pravý Šalamún, náš Pán Ježiš Kristus, pravý muž pokoja. Meno Šalamún sa prekladá „muž pokoja“. Ale pravým mužom pokoja je ten, o_ktorom hovorí Apoštol: „Veď on je náš pokoj. On z_oboch urobil jedno.“{n}{r}Ef 2,14{/r}{/n} On je pravý muž pokoja, lebo on v_sebe spojil dva múry, prichádzajúce z_rozličných strán, a stal sa pre ne uholným kameňom: veriacemu ľudu, ktorý prišiel z_obriezky, a takisto veriacemu ľudu, ktorý prišiel z_pohanskej neobriezky. Z_dvojakého ľudu urobil jednu Cirkev tým, že sa im stal uholným kameňom{n}porov. {r}Ef 2,20{/r}{/n}, a preto naozaj mužom pokoja.

On je teda pravý Šalamún. Keď tamten Šalamún, Dávidov syn zo ženy Betsabe, kráľ Izraela, postavil chrám, bol iba predobrazom tohto muža pokoja. Preto ani nepokladaj za Šalamúna toho, ktorý postavil dom Bohu. Písmo ti ukazuje iného Šalamúna, keď začína v_žalme takto: „Ak Pán nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú“{n}porov. {r}Ž 127,1{/r}{/n}. Pán teda stavia dom. Pán Ježiš Kristus stavia svoj dom. Mnohí sa namáhajú na stavbe, ale ak nestavia on, „márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú“.

Kto sa to namáha na stavbe? Všetci, čo v_Cirkvi hlásajú Božie slovo, vysluhovatelia Božích tajomstiev. Všetci bežíme, všetci sa namáhame{n}porov. {r}1Kor 9,24{/r}{/n}, všetci teraz staviame. Aj pred nami bežali, namáhali sa a stavali. Ale „ak Pán nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú“. Preto keď apoštoli videli, ako niektorí padajú, zvlášť Pavol povedal: „Zachovávate dni, roky, mesiace a obdobia. Bojím sa o_vás, či sa azda nenamáham medzi vami nadarmo.“{n}{r}Gal 4,10-11{/r}{/n} Vedel, že Pán ho buduje vnútri, preto plakal nad nimi, že sa medzi nimi namáhal nadarmo. My hovoríme zvonka, on buduje vnútri. My sledujeme, ako počúvate. Ale čo si myslíte, vie iba ten, ktorý pozná vaše myšlienky. On buduje, on napomína, on hrozí, on otvára rozum a nakláňa vašu myseľ k_viere. A predsa sa namáhame aj my ako robotníci.

RESPONZÓRIUM

{r}Jn 2, 19{/r}

Chrám bol postavený a jeho nádvorie naplnila Pánova sláva. Kráľ sa zaradoval a povedal: {*} Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, za všetko, čo povedal môjmu otcovi Dávidovi.

Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím. {*} Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, za všetko, čo povedal môjmu otcovi Dávidovi.