OBDOBIE CEZ ROK

13. TÝŽDEŇ

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Z_Prvej knihy Samuelovej

{r:1Sam}28, 3-25{/r}

Saul u_veštkyne v_Endore

V_tých dňoch {v}3{/v}Samuel zomrel a oplakával ho celý Izrael. Pochovali ho v_jeho meste Ráme. A Saul odstránil z_krajiny čarodejníkov a veštcov.

{v}4{/v}Tu sa Filištínci zhromaždili, prišli a utáborili sa v_Suname. Aj Saul zhromaždil celý Izrael a utáborili sa v_Gelboe. {v}5{/v}Keď Saul uvidel filištínsky tábor, dostal strach a veľmi sa mu rozochvelo srdce. {v}6{/v}I_dopytoval sa Pána, ale neodpovedal mu ani vo sne, ani cez urím, ani skrze prorokov.

{v}7{/v}Tu Saul povedal svojim sluhom: „Nájdite mi ženu, čo má vešteckého ducha. Pôjdem k_nej a budem sa dopytovať cez ňu.“ Jeho sluhovia mu odpovedali: „V_Endore je žena, čo má vešteckého ducha.“ {v}8{/v}Prestrojil sa teda, obliekol si iné šaty a odišiel sám s_dvoma mužmi. V_noci prišli k_žene a povedal jej: „Vešti mi pomocou vešteckého ducha a vyvolaj mi, koho ti poviem.“ {v}9{/v}Žena mu odpovedala: „Veď ty vieš, čo urobil Saul a ako vyhubil čarodejníkov a veštcov z_krajiny. Prečo mi teda strojíš nástrahu na život, aby ma zabili?“ {v}10{/v}Saul sa jej zaprisahal na Pána: „Ako žije Pán, nestane sa ti nič zlé za túto vec.“ {v}11{/v}Žena mu povedala: „Koho ti mám vyvolať?“ On vravel: „Samuela mi vyvolaj!“

{v}12{/v}Len čo žena uvidela Samuela, vykríkla a povedala Saulovi: „Prečo si ma oklamal? Veď ty si Saul!“ {v}13{/v}Kráľ jej povedal: „Neboj sa! Čo si videla?“ A žena vravela Saulovi: „Vidím božského človeka vystupovať zo zeme.“ {v}14{/v}Povedal jej: „Ako vyzerá?“ Ona vravela: „Vystupuje starec a je odetý do plášťa.“ Saul poznal, že je to Samuel, sklonil sa tvárou k_zemi a poklonil sa.

{v}15{/v}Samuel povedal Saulovi: „Prečo ma znepokojuješ a dávaš ma vyvolávať?“ Saul hovoril: „Som vo veľkej tiesni. Filištínci bojujú proti mne a Boh odo mňa odišiel. Nechce ma vypočuť ani skrze prorokov, ani vo sne. Preto som zavolal teba, aby si mi ukázal, čo mám robiť.“ {v}16{/v}Samuel povedal: „Čo sa pýtaš mňa, keď Pán od teba odišiel a stal sa tvojím protivníkom?! {v}17{/v}Pán urobil, ako ti oznámil cezo mňa. Vytrhol kráľovstvo z_tvojej ruky a dal ho tvojmu blížnemu, Dávidovi, {v}18{/v}lebo si neposlúchol Pánov hlas a nevykonal si jeho rozhorčený hnev na Amalekovi. A preto, čo trpíš, to ti dnes urobil Pán. {v}19{/v}Pán vydá s_tebou aj Izrael do rúk Filištíncov. Zajtra budeš ty i_tvoji synovia so mnou. Ale aj izraelský tábor vydá Pán do rúk Filištíncov.“

{v}20{/v}Vtom Saul padol, aký bol dlhý, na zem. Veľmi sa naľakal Samuelových slov. A nebolo v_ňom sily, lebo celý deň a celú noc nejedol chlieb. {v}21{/v}Žena pristúpila k_Saulovi a keď videla, že je veľmi rozrušený, povedala mu: „Vidíš, tvoja služobnica počúvla tvoj hlas, vlastný život som vystavila nebezpečenstvu a poslúchla som tvoje slová, ktoré si mi povedal. {v}22{/v}Teraz teda počuj aj ty hlas svojej služobnice. Predložím ti kúsok chleba, zaješ si a posilníš sa, aby si sa mohol vydať na cestu.“ {v}23{/v}On odporoval a vravel: „Nebudem jesť.“ Ale jeho služobníci i_žena ho nútili, a tak na ich hlas vstal zo zeme a sadol si na lôžko. {v}24{/v}Žena mala doma vykŕmené teľa a rýchlo ho zabila; potom vzala múku, zamiesila ju a upiekla nekvasený chlieb {v}25{/v}a položila to pred Saula a jeho služobníkov. Keď sa najedli, vstali a ešte tej noci odišli.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}1 Krn 10, 13. 14{/r}

Saul zomrel pre svoje neprávosti, preto, že porušil Pánov príkaz, ktorý mu dal. {*} Boh preniesol jeho kráľovstvo na Dávida.

Aj preto, že sa dopytoval veštkyne a nedôveroval Pánovi. {*} Boh preniesol jeho kráľovstvo na Dávida.

Z_Homílií svätého pápeža Pavla Šiesteho

(Hom. Maniliæ habita die 29 novembris 1970)

Ohlasujeme Krista až po hranice sveta

„Beda mi, keby som nehlásal evanjelium.“{n}{r}1Kor 9,16{/r}{/n} Veď ma on, sám Kristus, na to poslal. Som apoštol a som aj svedok. Čím vzdialenejší je cieľ, čím ťažšia je úloha, tým silnejšie „ma ženie láska“{n}porov. {r}2Kor 5,14{/r}{/n}. Musím ohlasovať jeho meno: Ježiš je „Mesiáš, Syn živého Boha“{n}{r}Mt 16,16{/r}{/n}. On nám zjavil neviditeľného Boha, „on, prvorodený zo všetkého stvorenia“{n}{r}Kol 1,15{/r}{/n}, on, „v_ktorom všetko spočíva“{n}porov. {r}Kol 1,17{/r}{/n}. On je učiteľ i_vykupiteľ ľudí. On sa pre nás narodil, zomrel i_vstal z_mŕtvych.

On je centrum dejín a všetkých vecí. On nás pozná a miluje. On je spoločníkom a priateľom nášho života, mužom bolesti, ale aj nádeje. To on zasa príde a bude naším sudcom a dúfame, že aj večnou plnosťou života a našou blaženosťou.

A preto nechcem nikdy prestať o_ňom hovoriť: on je svetlo, on je pravda, ba dokonca „cesta, pravda a život“{n}{r}Jn 14,6{/r}{/n}; on je chlieb a prameň živej vody{n}porov. {r}Jn 6,48{/r}{/n}, ktorý tíši hlad a smäd; on je náš pastier{n}porov. {r}Jn 10,11{/r}{/n}, vodca, vzor, útecha, náš brat. Bol malý, menší ako my, chudobný, ponížený, pracovitý, utláčaný, trpezlivý. Kvôli nám hovoril, robil zázraky, založil nové kráľovstvo, kde sú chudobní blahoslavení, kde je pokoj základom spoločného života, kde sú čistí srdcom a plačúci povýšení a potešení, lační po spravodlivosti nasýtení{n}porov. {r}Mt 5,3-10{/r}{/n}, kde hriešnici môžu obsiahnuť odpustenie a všetci sú si bratmi.

Toto je Kristus Ježiš, o_ktorom ste už počuli a ktorému už isto mnohí patríte, veď ste kresťania. Vám, kresťania, opakujem jeho meno a všetkým ho ohlasujem: Kristus Ježiš je počiatok a koniec, alfa a omega, kráľ nového sveta, tajomný a najvyšší dôvod ľudských dejín a nášho osudu. On je prostredník{n}porov. {r}1Tim 2,5{/r}{/n} a akýsi most medzi zemou a nebom. On je Synom človeka vrcholne a dokonalejšie ako všetci ostatní, lebo on je Boží Syn, večný a nekonečný, a je aj syn Márie, požehnanej medzi všetkými ženami{n}porov. {r}Lk 1,42{/r}{/n}, syn svojej matky podľa tela a našej matky zo spoločenstva s_Duchom tajomného tela.

Ježiš Kristus! Pamätajte: On je ten, ktorého vám ohlasujeme pre večnosť a chceme, aby jeho meno zaznievalo po hranice sveta po všetky veky vekov.

RESPONZÓRIUM

{r}2 Tim 1, 10{/r}; {r}Jn 1, 16{/r}; {r}Kol 1, 16-17{/r}

Náš Spasiteľ Ježiš Kristus zničil smrť a zjavil život a nesmrteľnosť evanjeliom. {*} Z_jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou.

Všetko je stvorené skrze neho a pre neho. On je pred všetkým a všetko v_ňom spočíva. {*} Z_jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou.

Z_Kníh Samuelových

{r}1 Sam 31, 1-4{/r}; {r}2 Sam 1, 1-16{/r}

Saulova smrť

V_tých dňoch {v}31,1{/v}Filištínci bojovali proti Izraelu a izraelskí muži utekali pred Filištíncami a popadali pobití na vrchu Gelboe. {v}2{/v}Filištínci sa pustili za Saulom a za jeho synmi a zabili Saulových synov Jonatana, Abinadaba a Melchisuu.

{v}3{/v}Potom sa celá váha boja sústredila na Saula. Dostihli ho lukostrelci a ťažko ho ranili šípom. {v}4{/v}Vtedy Saul povedal svojmu zbrojnošovi: „Vytas svoj meč a prebodni ma, aby neprišli tamtí neobrezanci, neprebodli ma oni a neurobili si zo mňa posmech.“ Ale zbrojnoš nechcel, lebo sa veľmi bál. A tak Saul uchopil meč a vrhol sa naň.

{v}1,1{/v}Po Saulovej smrti, keď sa Dávid vrátil z_víťazného boja nad Amalekitmi, ostal dva dni v_Sikelegu. {v}2{/v}Na tretí deň prišiel človek zo Saulovho tábora; šaty mal roztrhnuté a hlavu posypanú popolom. Keď prišiel k_Dávidovi, padol na zem a poklonil sa. {v}3{/v}Dávid sa ho spýtal: „Odkiaľ prichádzaš?“ On mu vravel: „Ušiel som z_izraelského tábora.“ {v}4{/v}Dávid sa ho opýtal: „Čože sa stalo? Porozprávaj mi.“ On povedal: „Ľud utiekol z_boja; mnoho z_ľudu padlo a zomrelo. A zahynul aj Saul a jeho syn Jonatan.“

{v}5{/v}Dávid sa spýtal mladíka, čo mu to oznamoval: „Ako vieš, že zomrel Saul a jeho syn Jonatan?“ {v}6{/v}A mladík, čo mu to oznamoval, hovoril: „Náhodou som prišiel na vrch Gelboe a Saul sa opieral o_svoju kopiju, ale blížili sa k_nemu vozy a jazdci. {v}7{/v}Keď sa obzrel za seba a zbadal ma, zavolal na mňa. Ja som sa mu ohlásil: Tu som {v}8{/v}a on mi vravel: ‚Ty si kto?‘ Povedal som mu: Som Amalekita. {v}9{/v}A on mi povedal: ‚Staň si ku mne a zabi ma, lebo ma zviera smrteľná úzkosť a ešte je vo mne život celý.‘ {v}10{/v}A tak som si stal k_nemu a zabil som ho, lebo som vedel, že nemôže žiť po svojom páde. Potom som vzal korunu, ktorú mal na hlave, i_náramok z_jeho ramena a priniesol som ich sem tebe, svojmu pánovi.“

{v}11{/v}Dávid chytil svoje rúcho a roztrhol si ho; podobne aj všetci mužovia, čo boli s_ním. {v}12{/v}Smútili a plakali a postili sa až do večera za Saulom a za jeho synom Jonatanom, za Pánovým ľudom a za domom Izraela, pretože padli pod mečom.

{v}13{/v}Potom sa Dávid opýtal mladíka, čo mu to oznámil: „Odkiaľ si?“ On odpovedal: „Som syn cudzinca Amalekitu.“ {v}14{/v}Dávid mu povedal: „Ako to, že si sa nebál vystrieť ruku a zabiť Pánovho pomazaného?!“ {v}15{/v}A Dávid zavolal jedného z_mládencov a rozkázal: „Choď a vrhni sa naňho.“ Ten ho udrel a on zomrel. {v}16{/v}A Dávid mu povedal: „Tvoja krv na tvoju hlavu, veď tvoje ústa svedčili proti tebe, keď si povedal: ‚Ja som zabil Pánovho pomazaného.‘“

RESPONZÓRIUM

{r}2 Sam 1, 21. 19{/r}

Vrchy Gelboe, nech na vás nepadá ani rosa, ani dážď; {*} Kde padli hrdinovia Izraela.

Nech Pán navštívi všetky vrchy okolo neho, ale Gelboe nech obíde. {*} Kde padli hrdinovia Izraela.

Z_Rečí svätého biskupa Augustína

(Serm. 47, 1. 2. 3. 6, De ovibus: CCL 41, 572-573. 575-576)

On je Pán, náš Boh, my sme ľud jeho pastviny

Slová, ktoré sme spievali, obsahujú naše vyznanie, že sme Božie ovce: „Lebo on je Pán, náš Boh, ktorý nás stvoril.“{n}porov. {r}Ž 100,3{/r}{/n} On je náš Boh; „my sme ľud jeho pastviny a ovce, ktoré vedie svojimi rukami“{n}porov. {r}Ž 95,7.6{/r}{/n}. Ľudskí pastieri nevytvorili sami ovce, ktoré majú, nestvorili sami ovce, ktoré pasú. Ale náš Pán a Boh, pretože je Boh a stvoriteľ, stvoril si ovce, ktoré má a pasie. A nik iný nestvoril tie, ktoré on pasie, ani nik iný nepasie tie, ktoré on stvoril.

Keď sme teda v_tomto chválospeve vyznali, že sme jeho ovce, ľud jeho pastviny, ovce, ktoré vedie svojimi rukami, počúvajme, čo nám ako svojim ovciam hovorí. Predtým hovoril pastierom{n}porov. {r}Ez 34,1-16{/r}{/n}, teraz hovorí ovciam. Tamtie slová sme my počúvali s_chvením, vy pokojne. Čo pri týchto dnešných slovách? Počúvame zasa my pokojne a vy s_chvením? Isto nie. Po prvé, preto, že aj keď sme pastieri, pastier počúva s_chvením nielen to, čo sa hovorí pastierom, ale aj to, čo sa hovorí ovciam. Veď ak niekto pokojne počúva, čo sa hovorí ovciam, potom mu na ovciach nezáleží. A po druhé, už vtedy sme vám povedali, že na nás treba brať do úvahy dve veci: ponajprv, že sme kresťania, a potom, že sme predstavení. Tým, že sme predstavení, patríme medzi pastierov, ak sme dobrí. A že sme kresťania, sme aj my s_vami ovcami. Či teda Pán hovorí pastierom, či ovciam, my musíme všetko počúvať s_chvením a nesmie sa z_našich sŕdc vytratiť nepokoj.

Počúvajme teda, bratia, za čo Pán karhá zlé ovce a čo svojim ovciam sľubuje. Hovorí: „Vy, moje ovce.“{n}{r}Ez 34,17.31{/r}{/n} Ponajprv, aké je to šťastie byť Božím stádom! Keď o_tom uvažujeme, bratia, rodí sa v_nás veľká radosť aj popri slzách a súženiach tohto života. Veď sa hovorí: „Pastier Izraela“{n}{r}Ž 80,2{/r}{/n} tomu, o_ktorom bolo povedané: „Nedrieme veru, ani nespí ten, čo stráži Izraela.“{n}{r}Ž 121,4{/r}{/n} On teda bdie nad nami, keď my bdieme, a bdie, aj keď spíme. Ak je teda stádo človeka v_bezpečí pod ochranou pastiera-človeka, aká potom musí byť naša istota, keď nás pasie Boh, a nielen preto, že nás pasie, ale aj preto, že nás stvoril!?

Hovorí: „A vy, moje ovce, toto hovorí Pán, Boh: Hľa, ja budem súdiť medzi ovcou a ovcou, medzi baranmi a capmi.“{n}{r}Ez 34,17{/r}{/n} Čo robia capi v_Božom stáde? Na tých istých pastvinách, pri tých istých prameňoch sú medzi tými, čo budú po pravici, pomiešaní aj capi, určení na ľavú stranu, a najprv sú trpení tí, čo budú oddelení. Cvičí sa tu trpezlivosť oviec, aby sa podobala Božej trpezlivosti. Veď on ich oddelí, jedných naľavo a druhých napravo.

RESPONZÓRIUM

{r}Jn 10, 27-28{/r}; {r}Ez 34, 15{/r}

Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. {*} Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z_ruky.

Ja sám budem pásť svoje ovce, ja im dám odpočinok. {*} Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z_ruky.

Z_Druhej knihy Samuelovej

{r:2Sam}2, 1-11; 3, 1-5{/r}

Dávida v_Hebrone pomažú za judejského kráľa

V_tých dňoch: {v}2,1{/v}Dávid sa pýtal Pána: „Mám vystúpiť do niektorého judejského mesta?“ Pán mu povedal: „Vystúp.“ Dávid vravel: „Kam mám vystúpiť?“ Odpovedal mu: „Do Hebronu.“ {v}2{/v}Dávid ta teda vystúpil aj obe jeho ženy, Jezraelčanka Achinoam i_žena Nabala Karmelského Abigail. {v}3{/v}Ale Dávid priviedol aj mužov, čo boli s_ním, každého s_jeho rodinou, a usadili sa v_hebronských mestách. {v}4{/v}Tu prišli judejskí muži a pomazali tam Dávida za kráľa nad Júdovým domom.

Keď Dávidovi oznámili, že muži z_Jabesa v_Galaáde pochovali Saula, {v}5{/v}poslal Dávid k_mužom do Jabesa v_Galaáde poslov s_odkazom: „Nech vás požehná Pán, keď ste svojmu pánovi Saulovi preukázali to milosrdenstvo, že ste ho pochovali. {v}6{/v}Nech teraz Pán preukáže milosrdenstvo a vernosť vám. Ale aj ja sa vám odplatím dobrým za to, že ste to urobili. {v}7{/v}Teraz však nech vám spevnejú ruky a buďte statoční. Váš pán Saul zomrel, no Júdov dom pomazal mňa za svojho kráľa.“

{v}8{/v}Ale veliteľ Saulovho vojska Nerov syn Abner vzal Saulovho syna Isbála, zaviedol ho do Mahanaimu {v}9{/v}a ustanovil ho za kráľa nad Galaádom, Aserom, Jezraelom, Efraimom, Benjamínom a nad celým Izraelom. {v}10{/v}Saulov syn Isbál mal štyridsať rokov, keď začal kraľovať nad Izraelom, a kraľoval dva roky. Za Dávidom šiel iba Júdov dom. {v}11{/v}A počet dní, ktoré Dávid strávil v_Hebrone ako kráľ nad Júdovým domom, bol sedem rokov a šesť mesiacov.

{v}3,1{/v}A tak nastal dlhý zápas medzi Saulovým domom a Dávidovým domom: Dávid stále silnel, ale Saulov dom zo dňa na deň upadal.

{v}2{/v}Dávidovi sa v_Hebrone narodili aj synovia. Jeho prvorodený bol Amnon z_Jezraelčanky Achinoam, {v}3{/v}po ňom bol Cheleab zo ženy Nabala Karmelského Abigail, potom tretí Absolón, syn Maachy, dcéry gesurského kráľa Tolmaja, {v}4{/v}štvrtý Adoniáš, syn Haggit, piaty Safatia, syn Abital, {v}5{/v}a šiesty Jetraam, z_Dávidovej ženy Egly. Títo sa Dávidovi narodili v_Hebrone.

RESPONZÓRIUM

{r}Gn 49, 10. 8{/r}

Nebude odňaté žezlo od Júdu ani vladárska berla od jeho nôh, {*} Kým nepríde ten, komu patrí, ktorého budú poslúchať národy.

Júda, teba budú chváliť tvoji bratia, tebe sa budú klaňať synovia tvojho otca. {*} Kým nepríde ten, komu patrí, ktorého budú poslúchať národy.

Z_Rečí svätého biskupa Augustína

(Serm. 47, 12-14, De ovibus: CCL 41, 582-584)

Keby som sa chcel páčiť ľuďom, nebol by som Kristovým služobníkom

„Toto je naša chvála: svedectvo nášho svedomia.“{n}{r}2Kor 1,12{/r}{/n} Sú ľudia, ktorí ľahkovážne posudzujú, osočujú, pošuškávajú, šomrú, vymýšľajú podozrenia z_toho, čo nevidia, a trúsia aj to, z_čoho ani nepodozrievajú. Čo iné proti takým ostáva, ako svedectvo nášho svedomia? Veď, bratia, ani v_tom, v_čom sa chceme páčiť, nehľadáme svoju slávu alebo nesmieme hľadať svoju slávu, ale ich spásu, aby nás nasledovali a neblúdili, ak správne žijeme. Nech nás napodobňujú, ak my napodobňujeme Krista; ak my nenapodobňujeme Krista, nech napodobňujú Krista oni. Veď on pasie svoje stádo a on sám je so všetkými dobrými pastiermi, lebo všetci sú v_ňom.

Nehľadáme teda, čo nám vyhovuje, keď sa chceme ľuďom páčiť, ale chceme byť ľuďom na radosť a tešíme sa, keď sa im páči, čo je dobré, ale pre ich osoh, nie pre našu slávu. Je zrejmé, proti komu Apoštol povedal: „Keby som sa chcel páčiť ľuďom, nebol by som Kristovým služobníkom.“{n}{r}Gal 1,10{/r}{/n} A je zrejmé, pre koho povedal: „Páčte sa všetkým vo všetkom, ako sa aj ja chcem páčiť všetkým vo všetkom.“{n}porov. {r}1Kor 10,33{/r}{/n} Oboje je jasné, oboje pokojné, oboje čisté, oboje v_poriadku. Ty sa len pas a pi, nešliap a nekal.

Veď predsa si počul samého Pána Ježiša Krista, učiteľa apoštolov: „Nech svietia vaše skutky pred ľuďmi, aby videli vaše dobré činy a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach“{n}porov. {r}Mt 5,16{/r}{/n}, čiže toho, ktorý vás takými urobil. „Veď my sme ľud jeho pastviny a ovce, ktoré vedie svojimi rukami.“{n}porov. {r}Ž 95,7{/r}{/n} Ak si dobrý, nech je pochválený ten, ktorý ťa urobil dobrým, a nie ty, čo si sám zo seba nemohol byť inakší ako zlý. A prečo chceš naruby prevrátiť pravdu? Keď urobíš niečo dobré, chceš, aby chválili teba, keď však urobíš niečo zlé, chceš, aby bol pohanený Pán. Veď ten, ktorý povedal: „Nech svietia vaše skutky pred ľuďmi“{n}porov. {r}Mt 5,16{/r}{/n}, v_tej istej reči povedal: „Nekonajte svoje dobré skutky pred ľuďmi.“{n}porov. {r}Mt 6,1{/r}{/n} Ale ako sa ti zdalo, že si odporujú výroky Apoštola, tak je to aj v_evanjeliu. No ak nezakalíš vodu svojho srdca, aj tu spoznáš súlad Písem a aj ty budeš s_nimi v_súlade.

Usilujme sa teda, bratia, nielen dobre žiť, ale aj dobre si počínať pred ľuďmi; usilujme sa nielen mať dobré svedomie, ale – do akej miery to dovoľuje naša slabosť a bdelosť krehkej ľudskej prirodzenosti – dbajme aj na to, aby sme nerobili nič, čo by mohlo byť pre slabého brata podnetom pre zlé podozrievanie. Aby sme azda nešliapali Božie pastviny, kým my jeme čistú zeleň a pijeme čistú vodu, a slabé ovce by museli jesť pošliapané a piť zakalené.

RESPONZÓRIUM

{r}Flp 2, 2. 3-4{/r}; {r}1 Sol 5, 14b. 15b{/r}

Dovŕšte moju radosť: zmýšľajte rovnako, rovnako milujte; v_pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho. {*} Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale na záujmy iných.

Ujímajte sa slabých, ku všetkým buďte zhovievaví; vždy sa usilujte o_dobro medzi sebou i_voči všetkým. {*} Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale na záujmy iných.

Z_Druhej knihy Samuelovej

{r:2Sam}4, 2 – 5, 7{/r}

Dávid kraľuje nad Izraelom; zaujatie Jeruzalema

V_tých dňoch: {v}4,2{/v}Saulov syn mal dvoch mužov, veliteľov čiat, jeden sa volal Baana a druhý sa volal Rechab. Boli to synovia Berotčana Remmona z_Benjamínových synov; aj Berot sa totiž počíta k_Benjamínovi. {v}3{/v}Lebo Berotčania kedysi ušli do Gettaimu a ostali tam ako cudzinci až dodnes.

{v}4{/v}Saulov syn Jonatan mal syna, ktorý mal chromé nohy. Bol päťročný, keď z_Jezraelu prišla správa o_Saulovi a Jonatanovi. Jeho pestúnka ho vtedy vzala a dala sa na útek. Pri úteku sa tak náhlila, že jej spadol a ochromel. Volal sa Meribbál.

{v}5{/v}Prišli synovia Berotčana Remmona Rechab a Baana a vošli za horúceho dňa do Isbálovho domu, keď spal cez poludnie na svojom lôžku. Aj vrátnička domu zaspala pri čistení pšenice, {v}6{/v}a tak sa dostali až do domu. Rechab a jeho brat Baana mu prebodli slabiny a utiekli. {v}7{/v}Keď totiž vošli do domu, on spal na svojom lôžku v_spálni; preklali ho a zabili. Vzali jeho hlavu a išli celú noc cestou do Araby.

{v}8{/v}Isbálovu hlavu doniesli Dávidovi do Hebronu a povedali kráľovi: „Pozri, hlava Isbála, syna tvojho nepriateľa Saula, ktorý ti číhal na život. Dnes Pán doprial kráľovi, môjmu pánovi, pomstu nad Saulom a nad jeho potomstvom.“ {v}9{/v}Ale Dávid povedal synom Berotčana Remmona Rechabovi a jeho bratovi Baanovi: „Ako žije Pán, ktorý ma vytrhol zo všetkých úzkostí, {v}10{/v}toho, čo mi oznámil: ‚Saul zomrel‘ a nazdával sa, že prináša dobrú zvesť, v_Sikelegu som chytil a zabil, hoci som mu mal dať za zvesť odmenu; {v}11{/v}nemám tým skôr teraz, keď bezbožní ľudia zavraždili nevinného muža v_jeho dome na jeho lôžku, vyžadovať zodpovednosť za jeho krv z_vašich rúk a odpratať vás zo zeme?“ {v}12{/v}A Dávid rozkázal mládencom a zabili ich; poodtínali im ruky i_nohy a povešali ich pri rybníku v_Hebrone. Isbálovu hlavu vzali a pochovali v_Abnerovom hrobe v_Hebrone.

{v}5,1{/v}Všetky izraelské kmene prišli k_Dávidovi do Hebronu a hovorili: „Pozri, sme tvoja kosť a tvoje telo. {v}2{/v}A už vtedy, keď bol naším kráľom Saul, ty si viedol Izrael do boja a z_boja. A Pán ti povedal: ‚Ty budeš pásť môj ľud Izrael, ty budeš vodcom Izraela.‘“ {v}3{/v}Prišli aj všetci starší Izraela ku kráľovi do Hebronu a kráľ Dávid s_nimi uzavrel zmluvu pred Pánom v_Hebrone a oni pomazali Dávida za kráľa nad Izraelom. {v}4{/v}Tridsať rokov mal Dávid, keď začal kraľovať, a kraľoval štyridsať rokov: {v}5{/v}v_Hebrone nad Júdom kraľoval sedem rokov a šesť mesiacov; v_Jeruzaleme kraľoval tridsaťtri rokov nad celým Izraelom a Júdom.

{v}6{/v}Kráľ a všetci muži, čo s_ním boli, tiahli do Jeruzalema proti Jebuzejcom, ktorí obývali krajinu. Oni povedali Dávidovi: „Sem nevkročíš; slepí a kuľhaví ťa zaženú.“ To znamenalo: „Dávid sem nevkročí.“ {v}7{/v}Ale Dávid zaujal pevnosť Sion a ona je Dávidovým mestom.

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 2, 2. 6. 1{/r}

Povstávajú pozemskí králi a vladári sa spolčujú proti Pánovi a proti jeho pomazanému. {*} Veď ja som ustanovil svojho kráľa na svojom svätom vrchu Sione.

Prečo sa búria pohania? Prečo národy snujú plány daromné? {*} Veď ja som ustanovil svojho kráľa na svojom svätom vrchu Sione.

Z_knihy svätej panny Terézie O_ceste dokonalosti

(Cap. 30, 1-5: Œuvres complètes, Desclée De Brouwer, Paris, 1964, 467-468)

Príď tvoje kráľovstvo

Ak ide niekto čo ako nešikovný a nerozvážny prosiť o_niečo významného a váženého muža, či si najprv nepremyslí a neuváži, ako ho osloví, aby naňho príjemne zapôsobil a nevyvolal v_ňom odpor a neľúbosť, i_to, o_čo ho bude prosiť a na čo potrebuje, o_čo žiada, najmä ak si prosí niečo zvláštne a vynikajúce, ako nás učí prosiť náš dobrý Ježiš? Podľa môjho názoru treba si to zvlášť všimnúť. Nemohol si, Pane, všetko zhrnúť do jednej vety a povedať: „Otče, daj nám všetko užitočné a potrebné“? Veď sa zdá, že netreba nič iné povedať tomu, ktorý všetko tak dobre a dokonale pozná.

Stačilo by to, večná Múdrosť, pokiaľ ide o_teba a tvojho nebeského Otca, a ty si ho v_Getsemanskej záhrade tak prosil. Ty si mu tam dal najavo svoju vôľu a úzkosť, no pritom si sa úplne odovzdal do jeho vôle. Lenže ty, môj Pane, vieš, že my nie sme takí odovzdaní, ako si bol ty odovzdaný do vôle svojho Otca. A preto bolo potrebné, aby sme osobitne prosili o_jednotlivé veci, a tak si v_duchu rozvážili, či je pre nás osožné a vhodné, o_čo prosíme, a ak zistíme, že nám to nebude osožiť, aby sme o_to prestali prosiť. My sme už takí, že ak nedostaneme, o_čo prosíme (a to pre slobodnú vôľu, ktorú máme), nie sme ochotní prijať, čo nám dáva Pán; ani vtedy, keď je to najvýhodnejšie, nechceme pripustiť, že sme sa stali boháčmi, ak nevidíme hneď, (povedala by som) peniaze v_hotovosti na ruke.

Preto nás dobrý Ježiš učí hovoriť tieto slová, ktorými prosíme o_príchod takéhoto kráľovstva: „Posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo.“{n}{r}Mt 6,9-10{/r}{/n} Všimnite si, prosím, nesmiernu múdrosť nášho Učiteľa! Aspoň ja sama v_sebe uvažujem, a zrejme je dobré poznať, o_čo prosíme cez toto kráľovstvo. Jeho velebnosť videla, že my nemôžeme toto sväté meno večného Otca ani posvätiť, ani osláviť (ak to máme urobiť tak, ako si zasluhuje), keď to, čo sami môžeme, je také malé a nepatrné, keby sa jeho velebnosť nebola o_nás postarala ináč a nedala nám tu svoje kráľovstvo. Preto náš dobrý Ježiš neodlučne spojil jedno s_druhým. No aby sme vedeli, o_čo prosíme a ako veľmi sa žiada prosiť o_to neodbytne a vrúcne a urobiť všetko, čo môžeme, aby sme sa páčili a vyhoveli tomu, ktorý nám to má dať, chcem vám na tomto mieste vysvetliť a povedať, čo si myslím o_tejto veci.

Zdá sa mi, že najvyššie dobro, ktoré spočíva v_nebeskom kráľovstve, je už to (ak odhliadneme od premnohých iných vecí), že pozemské a svetské veci nemajú už nijakú cenu, ale okrem toho aj istá radosť z_toho, že sa všetci radujú, a akýsi trvalý pokoj a nesmierne vnútorné uspokojenie z_toho, že duša vidí, ako vonkoncom všetci smrteľníci posväcujú a chvália Boha a zvelebujú jeho sväté meno, ako ho nik hriechmi neuráža, a napokon vidí, ako ho všetci ľudia milujú; ba ani sama duša nezaoberá sa ničím iným ako tým, že miluje, a keďže ho pozná, ani ho nemôže nemilovať. Takto by sme ho mali milovať aj na tomto svete. Aj keď nie tak dokonale a tak bytostne, ale keby sme ho poznali, milovali by sme ho spôsobom oveľa vyšším a vznešenejším, ako ho milujeme teraz.

RESPONZÓRIUM

Ten, ktorý vie dávať dobré dary svojim deťom, núti nás prosiť, hľadať a klopať. {*} Tým viac dostaneme, čím úprimnejšie veríme, čím pevnejšie dúfame a čím vrúcnejšie túžime.

Tu viac dosiahneme vzdychmi ako rečou, viac slzami ako slovami. {*} Tým viac dostaneme, čím úprimnejšie veríme, čím pevnejšie dúfame a čím vrúcnejšie túžime.

Z_Druhej knihy Samuelovej

{r:2Sam}6, 1-23{/r}

Prenášanie archy do Jeruzalema

V_tých dňoch {v}1{/v}Dávid znova zhromaždil všetkých tridsaťtisíc vybraných z_Izraela. {v}2{/v}Dávid vstal a odišiel i_všetok ľud, čo bol s_ním, do judejskej Baaly, aby odtiaľ priniesli Božiu archu, nad ktorou sa vzýva meno Pána zástupov, ktorý tróni nad ňou na cheruboch. {v}3{/v}Božiu archu naložili na nový voz a vzali ju z_Abinadabovho domu, ktorý bol na vŕšku. Abinadabovi synovia Oza a Ahio viedli voz: {v}4{/v}Oza kráčal vedľa archy, Ahio šiel pred ňou. {v}5{/v}Dávid a celý Izrael z_celej sily spievali pred Pánom a hrali na citarách, harfách, bubnoch, hrkálkach a cimbaloch.

{v}6{/v}Ale keď prišli k_Nachonovmu humnu, Oza vystrel ruku k_Božej arche a zachytil ju, lebo voly sa rozjarili a trhli. {v}7{/v}A Pán vzplanul hnevom proti Ozovi a zabil ho pre opovážlivosť. Zomrel tam pri Božej arche. {v}8{/v}Dávid zosmutnel, že Pán tak veľmi zasiahol Ozu; a to miesto sa volá Faresoza (čiže zasiahnutie Ozu) až do dnešného dňa. {v}9{/v}Dávid sa začal báť v_ten deň Pána a hovoril: „Ako príde Pánova archa ku mne?“ {v}10{/v}A nechcel obrátiť Pánovu archu k_sebe, do Dávidovho mesta, ale obrátil ju do domu Gettejčana Obededoma. {v}11{/v}A tak bývala Pánova archa v_dome Gettejčana Obededoma tri mesiace a Pán požehnal Obededoma i_celý jeho dom.

{v}12{/v}Tu oznámili kráľovi Dávidovi: „Pán požehnal pre Božiu archu Obededoma i_všetko, čo má.“ Dávid teda šiel a s_radosťou priniesol Božiu archu z_domu Obededoma do Dávidovho mesta. {v}13{/v}Keď tí, čo niesli Pánovu archu, urobili šesť krokov, obetoval býčka a vykŕmené teľa; {v}14{/v}a Dávid z_celej sily tancoval pred Pánom, opásaný pláteným efódom. {v}15{/v}Dávid a celý dom Izraela sprevádzali Pánovu archu s_jasotom a trúbením poľnice. {v}16{/v}Keď Pánova archa vchádzala do Dávidovho mesta, Saulova dcéra Michol pozerala z_okna a videla kráľa Dávida, ako poskakuje a tancuje pred Pánom, a opovrhla ním vo svojom srdci.

{v}17{/v}Pánovu archu doniesli a položili ju na jej miesto uprostred stánku, ktorý pre ňu postavil Dávid. Potom Dávid priniesol Pánovi zápalné a pokojné obety. {v}18{/v}A keď dokončil zápalné a pokojné obety, požehnal ľud v_mene Pána zástupov {v}19{/v}a všetkému izraelskému ľudu, mužom i_ženám, dal po jednom bochni chleba, po jednom datľovom a po jednom hroznovom koláči. A ľud sa rozišiel, každý do svojho domu.

{v}20{/v}Aj Dávid sa vrátil, aby požehnal svoj dom. Dávidovi vyšla v_ústrety Saulova dcéra Michol a povedala: „Aký slávny bol dnes kráľ Izraela, keď sa obnažoval pred slúžkami svojich sluhov, ako sa odhaľuje iba nejaký šašo.“ {v}21{/v}Dávid povedal Michol: „Tancujem pred Pánom. Nech je zvelebený Pán, ktorý si ma vyvolil pred tvojím otcom a pred celým jeho domom, aby ma ustanovil za vodcu Pánovho ľudu, Izraela. {v}22{/v}A budem šantiť pred Pánom, nech mnou pohŕdajú ešte viac ako doteraz a budem nízky vo vlastných očiach, ale u_slúžok, o_ktorých si hovorila, budem o_to slávnejší.“ {v}23{/v}A Saulovej dcére Michol sa nenarodil syn až do jej smrti.

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 132, 8. 9{/r}; {r}Ž 24, 7. 9{/r}

Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, ty a archa tvojej všemoci. {*} Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti a tvoji svätí nech plesajú.

Zdvihnite, brány, svoje hlavice a vyvýšte sa, brány prastaré, lebo má vstúpiť kráľ slávy. {*} Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti a tvoji svätí nech plesajú.

Homília svätého kňaza Hieronyma na štyridsiaty druhý žalm novokrstencom

(CCL 78, 542-544)

Putovať budem ku vznešenému stánku

„Ako jeleň dychtí za vodou z_prameňa, tak moja duša, Bože, túži za tebou.“{n}{r}Ž 42,2{/r}{/n} A ako dychtia tamtie jelene za vodou z_prameňa, tak naše jelene, tie, čo vyšli z_Egypta a zo sveta a zahubili vo svojich vodách faraóna a v_krste zničili celé jeho vojsko, po zabití diabla dychtia po prameňoch Cirkvi, po Otcovi i_Synovi i_Duchu Svätom.

O_Otcovi sa píše u_Jeremiáša, že je prameňom: „Opustili mňa, prameň živej vody, a vykopali si rozpraskané cisterny, ktoré vodu udržať nemôžu.“{n}{r}Jer 2,13{/r}{/n} O_Synovi čítame na inom mieste: „Opustili prameň múdrosti.“{n}porov. {r}Bar 3,12{/r}{/n} A potom o_Duchu Svätom: „Kto sa napije z_vody, ktorú mu dám, stane sa v_ňom prameňom vody prúdiacej do večného života“{n}{r}Jn 4,14{/r}{/n}, a evanjelista hneď vysvetľuje, že to Spasiteľ hovoril o_Duchu Svätom{n}porov. {r}Jn 7,39{/r}{/n}. Tým sa najjasnejšie potvrdzuje, že tri pramene Cirkvi, to je tajomstvo Trojice.

Po nich dychtí duša veriaceho, po nich dychtí duša pokrsteného a hovorí: „Po Bohu žízni moja duša, po živom prameni.“{n}{r}Ž 42,3{/r} [Vg.]{/n} Lebo nechcela len slabo vidieť Boha, ale dychtila úplne zanietene a žíznila ohnivo. Kým nedosiahli krst, hovorili si navzájom: „Kedyže už prídem k_nemu a uzriem Božiu tvár?“{n}{r}Ž 42,3{/r}{/n} A tu sa im splnilo, o_čo prosili: prišli a postavili sa pred Božiu tvár, zjavili sa pred oltárom a pred tajomstvom Spasiteľa.

Keď boli pripustení ku Kristovmu telu a znovuzrodili sa v_prameni života, plní dôvery hovoria: „Putovať budem ku vznešenému stánku až do domu Božieho.“{n}{r}Ž 42,5{/r} [Vg.]{/n} Božím domom je Cirkev, ona je vznešený stánok, lebo v_nej prebýva „radostné plesanie, pieseň ďakovná a vrava tých, čo hodujú“{n}porov. {r}Ž 42,5{/r}{/n}.

Povedzte teda, vy, čo ste si teraz obliekli Krista{n}porov. {r}Gal 3,27{/r}{/n} a idete za nami ako rybky na udicu a Božím slovom ste boli vytiahnutí z_hlbín tohto sveta: V_nás sa premenila prirodzenosť vecí. Ryby, ktoré vyťahujú z_mora, zahynú. Ale nás apoštoli vytiahli z_mora tohto sveta a ulovili preto, aby sme z_mŕtvych ožili. Kým sme boli vo svete, naše oči boli v_hlbinách a žili sme v_bahne. Keď sme boli vytiahnutí z_vĺn, začali sme vidieť slnko, začali sme hľadieť do pravého svetla a zmätení nesmiernou radosťou hovoríme svojej duši: „Dúfaj v_Pána, lebo ho budem velebiť, moju spásu a môjho Boha.“{n}{r}Ž 42,6{/r}{/n}

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 27, 4{/r}

O_jedno prosím Pána a za tým túžim, {*} Aby som mohol bývať v_dome Pánovom po všetky dni svojho života.

Aby som pociťoval nehu Pánovu a obdivoval jeho chrám. {*} Aby som mohol bývať v_dome Pánovom po všetky dni svojho života.

Z_Druhej knihy Samuelovej

{r:2Sam}7, 1-25{/r}

Nátanovo mesiánske proroctvo

V_tých dňoch: {v}1{/v}Keď už kráľ býval vo svojom paláci a Pán mu poprial pokoj od všetkých okolitých nepriateľov, {v}2{/v}povedal prorokovi Nátanovi: „Pozri, ja bývam v_dome z_cédrov, a Božia archa stojí pod stanmi.“ {v}3{/v}Nátan odpovedal kráľovi: „Choď a rob všetko, čo ti vnuká srdce, Pán je s_tebou.“

{v}4{/v}V_tú noc zaznelo Pánovo slovo Nátanovi: {v}5{/v}„Choď a povedz môjmu služobníkovi Dávidovi: Toto hovorí Pán: Ty mi chceš postaviť dom, v_ktorom mám bývať? {v}6{/v}Nikdy som nebýval v_dome odo dňa, keď som vyviedol synov Izraela z_Egypta, až dodnes, ale putoval som v_šiatrovom stánku. {v}7{/v}A keď som putoval po všetkých miestach so všetkými synmi Izraela, vari som povedal niektorému sudcovi Izraela, ktorému som prikázal viesť môj ľud, Izrael: Prečo ste mi nepostavili cédrový dom? {v}8{/v}Preto teraz povieš môjmu služobníkovi Dávidovi: Toto hovorí Pán zástupov: Ja som ťa vzal z_pastvín od oviec, aby si bol vodcom môjho ľudu, Izraela; {v}9{/v}a bol som s_tebou pri všetkom, čo si podnikal. Pred tvojimi očami som vyhubil všetkých tvojich nepriateľov a zaistil som ti také meno, aké majú len najväčší na zemi. {v}10{/v}Svojmu ľudu, Izraelovi, určím miesto a zasadím ho tam. Tam bude bývať a nebude sa báť a ani zlosynovia ho už nebudú utláčať ako kedysi, {v}11{/v}v_dňoch, keď som ustanovoval sudcov nad svojím ľudom, Izraelom. Oslobodím ťa od všetkých tvojich nepriateľov a darujem ti pokoj. Pán ti oznamuje, že ti sám vybuduje dom, {v}12{/v}a až sa tvoje dni dovŕšia a ty sa uložíš na odpočinok k_svojim otcom, ustanovím po tebe potomka, ktorý bude pochádzať z_tvojich útrob, a upevním jeho kráľovstvo. {v}13{/v}On postaví dom môjmu menu a ja upevním jeho kráľovský trón naveky. {v}14{/v}Ja mu budem otcom a on mi bude synom. Ak bude robiť zlo, budem ho trestať palicou muža a údermi synov človeka. {v}15{/v}Ale svoju milosť mu neodnímem, ako som ju odňal Saulovi, ktorého som odstránil spred teba. {v}16{/v}Tvoj dom a tvoje kráľovstvo budú trvať predo mnou naveky, tvoj trón bude upevnený navždy.“

{v}17{/v}A Nátan hovoril Dávidovi celkom podľa týchto slov a podľa tohto videnia.

{v}18{/v}Kráľ Dávid vošiel, sadol si pred Pána a hovoril: „Kto som ja, Pane, Bože, a čo je môj dom, že si ma priviedol až sem? {v}19{/v}Ale aj toto sa ti zdalo málo, Pane, Bože, nuž hovoríš o_dome svojho sluhu aj do budúcnosti. A to je zákon pre človeka, Pane, Bože. {v}20{/v}Či ti môže ešte viac povedať Dávid? Veď ty poznáš svojho sluhu, Pane, Bože. {v}21{/v}Pre svoje slovo a podľa svojho srdca si urobil všetky tieto veľké veci a oznámil si ich svojmu sluhovi. {v}22{/v}Preto si veľký, Pane, Bože, lebo niet podobného tebe, ani niet Boha okrem teba podľa toho všetkého, čo sme na vlastné uši počuli. {v}23{/v}Kto je ako tvoj ľud Izrael, jediný národ na zemi, ktorý si šiel Boh vykúpiť za svoj ľud, aby sebe získal meno a pre nich urobil veľké a hrozné veci: že si vyhnal pred svojím ľudom, ktorý si si vykúpil z_Egypta, národy a ich bohov? {v}24{/v}Upevnil si svoj národ, Izrael, ako svoj národ naveky a ty, Pane, stal si sa jeho Bohom. {v}25{/v}A teraz, Pane, Bože, naveky potvrdzuj slovo, ktoré si povedal o_svojom sluhovi a o_jeho dome, a urob, ako si povedal!“

RESPONZÓRIUM

{r}Lk 1, 30-33{/r}; {r}Ž 132, 11{/r}

Anjel Gabriel povedal Márii: Počneš a porodíš syna a Boh mu dá trón jeho otca Dávida, {*} Naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom.

Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá, nikdy ju neodvolá: Potomka z_tvojho rodu posadím na tvoj trón. {*} Naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom.

Z_knihy svätého biskupa Augustína O_predurčení svätých

(Cap. 15, 30-31: PL 44, 981-983)

Ježiš Kristus podľa tela z_Dávidovho rodu

Najjasnejším svetlom predurčenia a milosti je sám Spasiteľ, sám „prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Kristus Ježiš“{n}{r}1Tim 2,5{/r}{/n}. Veď akými predchádzajúcimi zásluhami skutkov či viery si jeho ľudská prirodzenosť získala, aby bol tým, čím je? Prosím o_odpoveď. Čím si ten človek zaslúžil, že ho Slovo, rovnako večné ako Otec, prijalo do jednoty osoby a že bol jednorodeným Božím Synom? Aké jeho dobro ho predchádzalo? Čo predtým urobil, v_čo veril, o_čo prosil, že dosiahol takú nevýslovnú vznešenosť? Nie je to pôsobením tvoriaceho a prijímajúceho Slova, že keď začal tento človek jestvovať, hneď začal jestvovať ako jediný Boží Syn?

A tak by nám malo byť jasné, že v_našej Hlave je sám prameň milosti, z_ktorého sa do všetkých jej údov rozlieva podľa miery každého z_nich. Každý človek sa od začiatku svojej viery stáva kresťanom tou milosťou, ktorou milosťou bol onen človek od začiatku Kristom: je znovuzrodený z_toho Ducha, z_ktorého sa on zrodil; v_tom istom Duchu sa nám odpúšťajú hriechy, ktorého pôsobením on nijaký hriech nemal. A Boh vopred vedel, že toto urobí. To je teda predurčenie svätých, ktoré najjasnejšie zažiarilo na Svätom svätých. A kto to môže poprieť, ak správne pochopil výroky pravdy? Veď aj o_samom Pánovi slávy sme v_súvislosti s_tým, že sa Boží Syn stal človekom, počuli, že bol predurčený.

Ježiš je teda predurčený, aby ten, ktorý sa mal podľa tela stať Dávidovým synom, bol podľa Ducha svätosti v_moci Boží Syn{n}porov. {r}Rim 1,4{/r}{/n}, lebo sa narodil z_Ducha Svätého a z_Panny Márie. Toto je to jedinečné prijatie človeka, ktoré nevýslovne uskutočnilo Božie Slovo, že sa pravdivo a vo vlastnom zmysle slova nazýva Božím Synom a zároveň synom človeka: synom človeka preto, že prijalo človeka, a Božím Synom preto, že ten, čo ho prijal, bol jednorodený Boh; ináč by sme verili v_štvoricu, a nie v_Trojicu.

Predurčené je to najvyššie pozdvihnutie ľudskej prirodzenosti, ktoré je také veľké a také vznešené, že zdvihnúť ho vyššie už nie je možné; takisto ako sa už ani samo božstvo nemohlo pre nás znížiť hlbšie než tým, že prijalo prirodzenosť človeka so slabým telom až po smrť na kríži{n}porov. {r}Flp 2,8{/r}{/n}. Ako bol teda predurčený on jeden, aby bol našou Hlavou, tak sme predurčení mnohí, aby sme boli jeho údmi. Tu nech zmĺknu ľudské zásluhy, ktoré vinou Adama zanikli, a nech kraľuje Božia milosť, ktorá kraľuje skrze Ježiša Krista, nášho Pána, jediného Božieho Syna, jedného Pána. Každý, kto nájde na našej Hlave predchádzajúce zásluhy toho jedinečného zrodenia, nech hľadá na nás údoch jeho predchádzajúce zásluhy mnohonásobného znovuzrodenia.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Gal 4, 4-5{/r}; {r}Ef 2, 4{/r}; {r}Rim 8, 3{/r}

Hľa, už prišla plnosť času, v_ktorej Boh poslal na zem svojho Syna, narodeného z_Panny, narodeného pod zákonom, {*} Aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom.

Pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás Boh miluje, poslal svojho Syna v_tele podobnom hriešnemu. {*} Aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom.

Z_Druhej knihy Samuelovej

{r:2Sam}11, 1-17. 26-27{/r}

Dávidov hriech

{v}1{/v}Po roku, v_čase, keď králi tiahnu do boja, poslal Dávid Joaba a s_ním svojich sluhov i_celý Izrael; spustošili Amončanov a obliehali Rabu. Dávid však ostal v_Jeruzaleme.

{v}2{/v}V_istý večer vstal Dávid zo svojho lôžka a prechádzal sa na streche kráľovského domu. Zo strechy videl ženu, ako sa kúpe. Žena bola veľmi pekná. {v}3{/v}Kráľ poslal zistiť, kto je tá žena; a oznámili mu, že je to Betsabe, Eliamova dcéra, žena Hetejčana Uriáša. {v}4{/v}Dávid poslal poslov a dal si ju priviesť. Keď prišla k_nemu, spal s_ňou; práve sa očistila od svojej nečistoty. Potom sa vrátila domov {v}5{/v}a pretože počala, poslala Dávidovi odkaz: „Počala som.“

{v}6{/v}Dávid odkázal Joabovi: „Pošli ku mne Hetejčana Uriáša!“ A Joab poslal Uriáša k_Dávidovi. {v}7{/v}Keď k_nemu Uriáš došiel, Dávid sa vypytoval, ako sa má Joab a mužstvo a ako pokračuje vojna. {v}8{/v}Potom Dávid povedal Uriášovi: „Choď do svojho domu a umy si nohy.“ Uriáš vyšiel z_kráľovského domu a poslali za ním kráľovské jedlo. {v}9{/v}Ale Uriáš spal pri bráne kráľovského domu s_ostatnými sluhami svojho pána a nešiel do svojho domu.

{v}10{/v}Dávidovi oznámili: „Uriáš nešiel do svojho domu.“ Dávid povedal Uriášovi: „Či si neprišiel z_cesty? Prečo si nešiel do svojho domu?“ {v}11{/v}Uriáš odpovedal Dávidovi: „Archa, Izrael a Júda bývajú v_stanoch, môj pán Joab a sluhovia môjho pána táboria na poli a ja mám vojsť do svojho domu jesť, piť a spať so svojou ženou? Ako žiješ a ako žije tvoja duša, takú vec neurobím.“ {v}12{/v}Dávid povedal Uriášovi: „Zostaň tu aj dnes a zajtra ťa prepustím.“ Uriáš zostal v_ten deň aj na druhý deň v_Jeruzaleme. {v}13{/v}Dávid ho pozval, aby s_ním jedol a pil, a opil ho. Ale on večer šiel spať na svoje lôžko so sluhami svojho pána, a do svojho domu nešiel.

{v}14{/v}Ráno Dávid napísal Joabovi list a poslal ho po Uriášovi. {v}15{/v}V_liste písal: „Postavte Uriáša do prvého šíku, kde sa najtuhšie bojuje, a potom sa od neho stiahnite, nech ho zasiahnu a nech zomrie.“ {v}16{/v}A keď Joab obliehal mesto, postavil Uriáša na miesto, o_ktorom vedel, že sú tam najsilnejší chlapi. {v}17{/v}Muži z_mesta vyrazili a bojovali s_Joabom. A niektorí z_ľudu, z_Dávidových sluhov, padli a zomrel aj Hetejčan Uriáš.

{v}26{/v}Keď Uriášova manželka počula, že jej muž Uriáš zomrel, oplakávala ho. {v}27{/v}Keď prešiel čas smútku, Dávid poslal po ňu a voviedol ju do svojho domu. Stala sa jeho ženou a porodila mu syna. Ale Pánovi sa nepáčilo, čo urobil Dávid.

RESPONZÓRIUM

{r}2 Sam 12, 9{/r}; {r}Ex 20, 2. 13. 14{/r}

Hetejčana Uriáša si zabil mečom a jeho manželku si si vzal za ženu. {*} Prečo si pohrdol Pánovým slovom a urobil si, čo sa mu nepáči?!

Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z_egyptskej krajiny. Nezabiješ. Nescudzoložíš. {*} Prečo si pohrdol Pánovým slovom a urobil si, čo sa mu nepáči?!

Z_Katechéz svätého biskupa Cyrila Jeruzalemského

(Cat. 1, 2-3. 5-6: PG 33, 371. 375-378)

Vyznaj sa v_milostivom čase

Ak je tu niekto otrokom hriechu, nech sa vierou pripraví na znovuzrodenie slobody adoptívneho synovstva. A keď zhodí zo seba najhoršie otroctvo hriechu a dosiahne najšťastnejšie otroctvo Pánovi, možno ho považovať za hodného, aby obsiahol dedičstvo nebeského kráľovstva. Vyznaním si vyzlečte starého človeka, ktorý sa ženie za klamnými žiadosťami do skazy, aby ste si mohli obliecť nového, čo sa obnovuje podľa poznania toho, ktorý ho stvoril{n}porov. {r}Ef 4,22-24{/r}{/n}. Vierou si získajte závdavok Ducha Svätého{n}porov. {r}2Kor 5,5{/r}{/n}, aby vás mohli prijať do večných príbytkov{n}porov. {r}Lk 16,9{/r}{/n}. Pristúpte a prijmite tajomnú pečať, aby vás Pán milostivo spoznal. Nechajte sa pripočítať k_svätému a rozumnému Kristovmu stádu, aby ste raz boli vyčlenení po jeho pravici a dostali do dedičstva život, ktorý je pre vás pripravený.

Tí, na ktorých sa ešte drží drsnosť hriechov ako srsť na koži, budú postavení zľava, lebo nepristúpili k_Božej milosti, ktorá sa dáva skrze Krista v_kúpeli znovuzrodenia. No nehovorím o_znovuzrodení tiel, ale o_opätovnom duchovnom narodení duše. Telá sa totiž rodia cez viditeľných rodičov, ale duše sa znovu rodia skrze vieru. Lebo „vietor veje, kam chce“{n}porov. {r}Jn 3,8{/r}{/n}. A ak sa staneš hodným, potom budeš môcť počuť: „Správne, dobrý a verný sluha“{n}{r}Mt 25,21.23{/r}{/n}, ak ťa totiž nepristihnú, že máš na svedomí nečistotu pretvárky.

Ale ak si niekto z_tých, čo sú tu, myslí, že môže pokúšať Božiu milosť{n}porov. {r}Sk 5,9{/r}{/n}, klame sám seba a nepozná povahu vecí. Človeče, maj úprimnú dušu, bez pretvárky, kvôli tomu, ktorý skúma srdcia a vnútro{n}porov. {r}Ž 7,10{/r}{/n}.

Terajší čas je časom vyznávania. Vyznaj, čo si spáchal, či slovom alebo skutkom, či v_noci alebo vo dne. Vyznaj sa v_milostivom čase a v_deň spásy prijmi nebeský poklad{n}porov. {r}2Kor 6,2{/r}{/n}.

Vyčisti svoju nádobu, aby mohla pojať viac milosti, lebo odpustenie hriechov sa udeľuje všetkým rovnako, ale spoločenstvo Ducha Svätého sa udeľuje každému úmerne podľa jeho viery{n}porov. {r}Rim 12,3{/r}{/n}. Ak si málo pracoval, málo dostaneš. Ale ak si veľa pracoval, odmena bude veľká. Bežíš sám pre seba, dávaj pozor, čo ti osoží.

Ak máš niečo proti niekomu, odpusť mu. Pristupuješ, aby si dostal odpustenie hriechov. Musíš aj ty odpustiť tomu, kto zhrešil{n}porov. {r}Mt 6,14.15{/r}; {r:Mt}18,21-35{/r}{/n}.

RESPONZÓRIUM

{r}Prís 28, 13{/r}; {r}1 Jn 1, 9{/r}

Kto zakrýva svoje zločiny, nebude mať úspech; {*} Kto ich vyzná a opustí, dosiahne milosrdenstvo.

Ak vyznávame svoje hriechy, Boh je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy. {*} Kto ich vyzná a opustí, dosiahne milosrdenstvo.