OBDOBIE CEZ ROK

7. TÝŽDEŇ

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Začiatok Knihy Kazateľ

{r:Kaz}1, 1-18{/r}

Márnosť všetkých vecí

{v}1{/v}Slová jeruzalemského kráľa, Dávidovho syna Kazateľa.

{v}2{/v}„Márnosť nad márnosť,“

hovorí Kazateľ,

„márnosť nad márnosť a všetko je márnosť.“

{v}3{/v}Aký osoh má človek

zo všetkej svojej lopoty, ktorou sa umára pod slnkom?

{v}4{/v}Jedno pokolenie odchádza, druhé pokolenie prichádza,

ale zem stojí naveky.

{v}5{/v}Slnko vychádza a zasa zapadá,

náhli sa na svoje miesto a stadiaľ znova vychodí.

{v}6{/v}Vietor veje na juh a stáča sa na sever,

obíde všadiaľ, krúži dookola

a znova sa v_svojom kolobehu vracia.

{v}7{/v}Všetky rieky tečú do mora a more sa nepreplní,

opäť sa vracajú na miesto, odkiaľ vyšli, vo svojom kolobehu.

{v}8{/v}Všetky veci sú ťažké;

človek ich nemôže vystihnúť slovami.

Oko sa nenasýti hľadením,

ucho sa nenaplní počúvaním.

{v}9{/v}Čo bolo,

je to isté, čo bude.

Čo sa stalo,

je to isté, čo nastane.

{v}10{/v}Nič nové pod slnkom.

Aj keby človek o_niečom povedal: „Pozri, toto je nové,“

už to bolo v_predošlých vekoch, ktoré boli pred nami.

{v}11{/v}Na minulé sa už nespomína,

ale ani na to, čo bude,

nebudú spomínať tí,

čo prídu neskôr.

{v}12{/v}Ja, Kazateľ, bol som kráľom Izraela v_Jeruzaleme {v}13{/v}a zaumienil som si v_duchu, že múdro vybadám a preskúmam všetko, čo sa deje pod slnkom. Toto biedne zamestnanie dal Boh synom človeka, aby sa ním zaoberali. {v}14{/v}Videl som všetko, čo sa deje pod slnkom, a pozrite, všetko je márnosť a trápenie ducha.

{v}15{/v}Čo je krivé, nemôže byť rovné,

a čo chýba, nemožno spočítať.

{v}16{/v}Povedal som si v_srdci: „Hľa, nadobudol som väčšiu múdrosť ako všetci, čo boli predo mnou v_Jeruzaleme; a moja myseľ videla veľa múdrosti a vedomosti.“ {v}17{/v}Rozhodol som sa poznať múdrosť a vedomosť, nerozumnosť a hlúposť. A spoznal som, že aj to je trápenie ducha, lebo

{v}18{/v}pri veľa múdrosti je veľa smútku

a kto rozmnožuje vedomosť, rozmnožuje aj bolesť.

RESPONZÓRIUM

{r}Kaz 1, 14; 5, 14{/r}; {r}1 Tim 6, 7{/r}

Videl som všetko, čo sa deje pod slnkom. A pozrite, všetko je márnosť a trápenie ducha. {*} Ako vyšiel človek z_lona svojej matky, tak zasa odíde nahý, ako prišiel, a nič si neodnesie so sebou.

Nič sme si na svet nepriniesli a nič si ani nemôžeme odniesť. {*} Ako vyšiel človek z_lona svojej matky, tak zasa odíde nahý, ako prišiel, a nič si neodnesie so sebou.

Z_kapitol svätého opáta Maxima Vyznávača O_láske

(Centuria 1, cap. 1, 4-5. 16-17. 23-24. 26-28. 30-40: PG 90, 962-967)

Bez lásky je všetko márnosť nad márnosť

Láska je taká dispozícia mysle, ktorá ničomu nedáva prednosť pred poznaním Boha. Ale tento stav lásky nikdy nemôže dosiahnuť ten, kto je duchom pripútaný k_nejakým pozemským veciam.

Kto miluje Boha, dáva prednosť poznaniu a vedomostiam o_Bohu pred všetkým, čo Boh stvoril, a nepretržite je túžbou a láskou ducha pri ňom. Keďže všetko, čo jestvuje, je stvorené Bohom — pôvodcom a pre Boha, Boh veľmi prevyšuje to, čo sám ako pôvodca stvoril. Preto kto opúšťa Boha, hoci je nesporne najlepší, a oddáva sa horšiemu, ukazuje, že si Boha váži menej ako to, čo on ako pôvodca stvoril.

Pán hovorí: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje prikázanie.“{n}porov. {r}Jn 14,15.21.22{/r}{/n} „A toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom.“{n}porov. {r}Jn 15,12.17{/r}{/n} A tak kto nemiluje blížneho, nezachováva prikázanie. Kto však nezachováva prikázanie, ten nemôže milovať ani Pána.

Blahoslavený človek, ktorý je schopný milovať rovnako každého človeka.

Kto miluje Boha, miluje rozhodne aj blížneho. Kto však je taký, ten nemôže držať peniaze, ale ich božsky štedro rozdeľuje a dáva každému, kto potrebuje.

Kto napodobňuje Boha a dáva almužnu dobrému aj zlému, spravodlivému aj nespravodlivému, nepozná rozdiel v_telesných potrebách, ale rozdáva všetkým rovnako podľa spravodlivej potreby, aj keď z_dobrej vôle uprednostňuje pred nehodným toho, kto vyniká čnosťou a je usilovný.

No láska sa neprejavuje iba rozdávaním peňazí, ale oveľa viac odovzdávaním božského učenia a poskytovaním telesnej služby.

Kto sa naozaj a z_duše rozlúči s_vecami sveta a celý bez pretvárky sa vloží do služby lásky k_blížnemu, rýchlo sa zbaví všetkých vášní a chýb a stane sa účastníkom Božej lásky a Božieho poznania.

Kto v_sebe už dosiahol Božiu lásku, neunaví sa a neochabne v_nasledovaní svojho Pána, Boha, podľa svätého Jeremiáša, ale každú námahu, potupu a krivdu znáša vyrovnane a vôbec nikomu neželá zlo.

Svätý Jeremiáš hovorí: „Nehovorte: Sme Pánov chrám.“{n}porov. {r}Jer 7,4{/r}{/n} Ani ty nepovedz: „Iba sama viera v_nášho Pána Ježiša Krista mi môže zaistiť spásu.“ Lebo to sa nemôže stať, kým si nezískaš aj lásku k_nemu skutkami. Veď ak ide o_samu vieru: „Aj zlí duchovia veria, a trasú sa.“{n}{r}Jak 2,19{/r}{/n}

Skutok lásky, to je zo srdca vykonaná služba blížnemu aj zhovievavosť a trpezlivosť, ale aj rozumné používanie vecí.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Jn 13, 34{/r}; {r}1 Jn 2, 10a. 3{/r}

Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. {*} Kto miluje svojho brata, ostáva vo svetle.

Podľa toho vieme, že sme poznali Krista, ak zachovávame jeho prikázania. {*} Kto miluje svojho brata, ostáva vo svetle.

Z_Knihy Kazateľ

{r:Kaz}2, 1-3. 12-26{/r}

Márnosť rozkoší a ľudskej múdrosti

{v}1{/v}Povedal som si v_srdci: „Poď, budem ťa skúšať radosťou: Užívaj dobrá!“ Ale aj to je márnosť. {v}2{/v}O_smiechu som povedal: „Šialenstvo“

a o_radosti: „Čo osoží?“

{v}3{/v}Rozhodol som sa v_srdci, že svojmu telu doprajem vína, a hoci moje srdce tiahlo k_múdrosti, objal som hlúposť, dokiaľ neuvidím, čo je osožné pre synov človeka, čo majú robiť pod slnkom tých niekoľko dní svojho života.

{v}12{/v}Obrátil som sa, aby som uvidel múdrosť i_nerozumnosť a hlúposť: „Čo urobí človek, čo príde po kráľovi? To, čo už robili predtým.“ {v}13{/v}A videl som, že múdrosť predstihuje hlúposť v_takej miere, v_akej svetlo predstihuje tmu.

{v}14{/v}„Múdry má oči na hlave,

hlupák chodí vo tme.“

A zvedel som, že obaja

rovnako zaniknú.

{v}15{/v}A povedal som si v_srdci: „Ak ma stihne taký istý koniec ako hlupáka, čo budem mať z_toho, že som sa usiloval o_väčšiu múdrosť?“ Ako som v_duchu uvažoval, zbadal som, že aj to je márnosť. {v}16{/v}Veď na múdreho neostane trvalá pamiatka podobne ako ani na hlupáka. A budúce časy všetko rovnako zahalia do zabudnutia. Učený umiera podobne ako neučený.

{v}17{/v}A preto sa mi spriečil môj život, lebo mi je zle z_toho, čo sa deje pod slnkom. Veď všetko je márnosť a trápenie ducha. {v}18{/v}Znenávidel som všetku svoju lopotu, v_ktorej som sa umáral pod slnkom, a musím ju zanechať človekovi, čo bude po mne. {v}19{/v}A kto vie, či bude múdry alebo hlupák? A bude pánom mojich námah, pri ktorých som sa napotil a nastaral pod slnkom. Aj to je márnosť. {v}20{/v}Preto som sa s_rozhorčeným srdcom odvrátil od každej námahy, ktorou som sa ustával pod slnkom. {v}21{/v}Lebo niekto sa múdro, zručne a usilovne namáha a svoj podiel dá človekovi, ktorý nepracoval. A to je teda márnosť a veľké zlo.

{v}22{/v}Veď čo bude mať človek zo všetkej svojej námahy a trápenia srdca, ktorým sa umáral pod slnkom? {v}23{/v}Všetky jeho dni sú bolesťou a jeho zamestnanie trápením; jeho srdce si ani v_noci neodpočinie. A to je tiež márnosť. {v}24{/v}Nič nie je pre človeka lepšie ako jesť a piť a ponúknuť svojej duši dobrá svojich prác. Zbadal som, že aj to je z_Božej ruky. {v}25{/v}Lebo kto môže jesť a užívať bez Boha?

{v}26{/v}Veď on človekovi, ktorý je dobrý v_jeho očiach, dal múdrosť, vedomosť a radosť. Hriešnikovi však dal trápenie, aby zbieral a zhromažďoval a potom to odovzdal tomu, kto sa páči Bohu. Ale aj to je márnosť a trápenie ducha.

RESPONZÓRIUM

{r}Kaz 2, 26{/r}; {r}1 Tim 6, 10{/r}

Boh človekovi, ktorý je dobrý v_jeho očiach, dal múdrosť, vedomosť a radosť. Hriešnikovi však dal trápenie, aby zbieral a zhromažďoval a potom to odovzdal tomu, kto sa páči Bohu. {*} A to je márnosť a trápenie ducha.

Koreňom všetkého zla je láska k_peniazom; niektorí po nich pachtili a spôsobili si mnoho bolestí. {*} A to je márnosť a trápenie ducha.

Z_Homílií svätého biskupa Gregora Nyssenského na Knihu Kazateľ

(Hom. 5: PG 44, 683-686)

Múdry má oči na hlave

Ak duša pozdvihne oči ku svojej hlave{n}porov. {r}Kaz 2,14{/r}{/n}, ktorou je Kristus, ako vysvetľuje Pavol, treba ju pokladať za blahoslavenú pre jej prenikavý zrak, lebo má oči tam, kde niet temnoty zla. Sám veľký Pavol a iní, čo sú takí veľkí ako on – ak takí sú_–, majú oči na hlave, i_všetci, čo žijú, hýbu sa a sú v_Kristovi{n}porov. {r}Sk 17,28{/r}{/n}.

Lebo ako sa nemôže stať, aby ten, kto je vo svetle, videl tmu, tak sa nemôže stať, aby ten, kto má oko na Kristovi, uprel ho na niečo márne. Kto teda má oči na hlave – hlavou tu rozumieme počiatok všetkého_–, má oči na každej moci (Kristus je dokonalá moc a v_každom ohľade absolútna), na pravde, spravodlivosti, neporušiteľnosti a každom dobre. „Múdry má teda oči na hlave, no hlupák chodí vo tme.“{n}porov. {r}Kaz 2,14{/r}{/n} Lebo kto si nepostaví lampu na svietnik, ale si ju postaví pod posteľ{n}porov. {r}Mt 5,15{/r}{/n}, dosiahne, že svetlo je pre neho tmou.

Ako veľa je zasa takých, čo sa všemožne usilujú o_nebeské dobrá a ponárajú sa do úvah o_pravých hodnotách, a pritom si myslia, že sú slepí a neužitoční, ako sa chválil Pavol, keď povedal, že je blázon pre Krista! Jeho rozumnosť a múdrosť sa nezaoberala ničím z_toho, čoho sa tu my tak úporne držíme. Preto hovorí: „My sme blázni pre Krista“{n}{r}1Kor 4,10{/r}{/n}, čiže akoby povedal: „My sme slepí pre všetko, čo súvisí s_týmto životom, tu dolu, lebo hľadíme hore a oči upierame k_hlave.“ Preto bol bez prístrešia a stola, chudobný, blúdil, bol nahý, trpel hlad a smäd{n}porov. {r}2Kor 11,27{/r}{/n}.

Kto by ho nemal za poľutovaniahodného, keď ho vidí v_putách a potupeného pod ranami, po stroskotaní lode na rozbúrených morských hlbinách a ako ho vodia v_okovách{n}porov. {r}2Kor 11,25{/r}; {r}Sk 27,25{/r}{/n}? A hoci sa mu takto vodilo medzi ľuďmi, neodvrátil oči, ale mal ich stále na hlave a povedal: „Kto nás odlúči od Kristovej lásky, ktorá je v_Kristovi Ježišovi? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč?“{n}{r}Rim 8,35{/r}{/n} To akoby bol povedal: „Kto mi odvráti oči od hlavy a upriami ich na to, po čom sa šliape?“

Aj nám káže robiť podobne, keď prikazuje „myslieť na to, čo je hore“{n}{r}Kol 3,1{/r}{/n}. Tým akoby povedal: „Majte oči na hlave,“ čiže upreté na Krista.

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 123, 2{/r}; {r}Jn 8, 12b{/r}

Ako oči sluhov hľadia na ruky svojich pánov, {*} Tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha, kým sa nezmiluje nad nami.

Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života. {*} Tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha, kým sa nezmiluje nad nami.

Z_Knihy Kazateľ

{r:Kaz}3, 1-22{/r}

Rozdielnosť časov

{v}1{/v}Všetko má svoj čas

a každá činnosť pod nebom má svoju chvíľu:

{v}2{/v}je čas narodiť sa a čas zomrieť,

čas sadiť a čas vytŕhať, čo bolo zasadené,

{v}3{/v}čas zabíjať a čas liečiť,

čas búrať a čas stavať,

{v}4{/v}čas plakať a čas smiať sa,

čas nariekať a čas tancovať,

{v}5{/v}čas rozhadzovať kamene a čas zbierať ich,

čas objímať a čas zdržať sa objatia,

{v}6{/v}čas hľadať a čas strácať,

čas opatrovať a čas odhodiť,

{v}7{/v}čas trhať a čas zošívať,

čas mlčať a čas hovoriť,

{v}8{/v}čas milovať a čas nenávidieť.

Je čas vojny a čas pokoja.

{v}9{/v}Aký osoh má zo svojej námahy ten, kto pracuje?

{v}10{/v}Všímal som si zamestnanie, ktoré dal Boh synom človeka, aby sa ním zaoberali. {v}11{/v}On urobil všetko dobre na svoj čas; vydal im svet, aby ho skúmali, ale človek nemôže pochopiť dielo, ktoré Boh vytvoril od počiatku až do konca. {v}12{/v}Poznal som, že pre nich nie je nič lepšie ako radovať sa a dobre robiť vo svojom živote. {v}13{/v}Lebo aj to, že každý človek je a pije a vidí úžitok zo svojej námahy, je Boží dar. {v}14{/v}Zvedel som, že všetky diela, ktoré urobil Boh, budú trvať naveky. Nemôžeme k_nim nič pridať ani z_nich ubrať. Boh to tak urobil, aby sa ho ľudia báli. {v}15{/v}Teraz je, čo už bolo, a čo bude, už bolo, a Boh vyhľadáva, čo pominulo.

{v}16{/v}A ešte som videl pod slnkom: Kde malo byť právo, tam bola bezbožnosť, a kde mala byť spravodlivosť, tam bola neprávosť. {v}17{/v}A povedal som si v_srdci: „Boh bude súdiť spravodlivého i_bezbožného, lebo každá vec a každý čin má svoj čas.“

{v}18{/v}Povedal som si v_srdci o_synoch človeka: Nech ich Boh preskúša a ukáže, že sa sami v_sebe podobajú zvieratám. {v}19{/v}Lebo údel synov človeka a zvierat je jeden a ten istý. Ako zomiera človek, tak zomierajú aj ony. A ten istý dych je vo všetkých: človek nemá nič viac ako zviera, lebo všetko je márnosť. {v}20{/v}A všetko sa uberá na jedno miesto:

všetko povstalo zo zeme

a všetko sa rovnako do zeme vracia.

{v}21{/v}Kto vie, či dych synov človeka vystupuje hore a dych zvierat zostupuje dolu do zeme? {v}22{/v}A zistil som, že nie je nič lepšie, ako keď sa človek raduje zo svojho diela, lebo to je jeho podiel. Veď kto ho privedie späť, aby videl, čo bude po ňom?

RESPONZÓRIUM

{r}1 Kor 7, 29b. 31{/r}; {r}Kaz 3, 1{/r}

Čas je krátky, aby napokon tí, čo užívajú tento svet, akoby ho neužívali. {*} Lebo tvárnosť tohto sveta sa pomíňa.

Všetko má svoj čas a každá činnosť pod nebom má svoju chvíľu. {*} Lebo tvárnosť tohto sveta sa pomíňa.

Z_Homílií svätého biskupa Gregora Nyssenského na Knihu Kazateľ

(Hom. 6: PG 44, 702-703)

Je čas rodiť a čas zomrieť

Hovorí: „Je čas rodiť a čas zomrieť.“{n}{r}Kaz 3,2{/r}{/n} Krásne na začiatku slovami vyjadril túto nezvratnú súvzťažnosť, keď k_rodeniu pridružil smrť. Veď po pôrode nevyhnutne nasleduje smrť a všetko splodené sa rozpadá v_zániku.

Hovorí: „Je čas rodiť a čas zomrieť.“ Kiež by bolo aj mne dané, aby som sa načas narodil a v_pravom čase zomrel. Nech nik nehovorí, že Kazateľ teraz poukazuje na toto nedobrovoľné narodenie a samovoľnú smrť, akoby to bol podľa neho priamo čnostný čin. Veď ani pôrod nenastáva podľa vôle ženy, ani smrť nie je zo slobodného rozhodnutia zomierajúcich. Ale čo nie je v_našej moci, nemôže nik nazvať ani čnosťou, ani chybou. Treba teda poznať správny čas pôrodu i_smrť v_pravom čase.

Myslím si, že pôrod je zrelý, a nie predčasný, keď, ako hovorí Izaiáš, niekto počal z_bázne pred Pánom a v_pôrodných bolestiach duše porodil svoju spásu{n}porov. {r}Iz 59,4{/r}{/n}. Lebo sme v_istom zmysle sami sebe otcami, keď sme s_dobrým úmyslom ducha a zo slobodnej vôle seba samých stvárnili, porodili a priniesli na svetlo.

Robíme to tak, že dovolíme vojsť Bohu do nás, čím sa stávame Božími deťmi, deťmi čnosti a synmi Najvyššieho{n}porov. {r}Lk 6,35{/r}{/n}. Predčasne rodíme seba samých a robíme sa nedokonalými a odkázanými na pomoc vtedy, keď v_nás nebola stvárnená, ako hovorí Apoštol, „Kristova podoba“{n}{r}Gal 4,19{/r}{/n}. Lebo Boží človek má byť bezúhonný a dokonalý{n}porov. {r}2Tim 3,17{/r}{/n}.

Ak je zrejmé, ako sa rodíme v_čase, je aj všetkým zrejmé, ako zomierame v_čase a ako bol svätému Pavlovi vhodný na dobrú smrť každý čas. Volá totiž vo svojich spisoch a akoby zaprisahával, keď hovorí: „Každý deň zomieram, tak ako ste mojou slávou“{n}{r}1Kor 15,31{/r}{/n} a to: „Pre teba nás usmrcujú deň čo deň.“{n}{r}Rim 8,36{/r}{/n} A sami nad sebou sme už vyniesli rozsudok smrti{n}porov. {r}2Kor 1,9{/r}{/n}.

A vonkoncom nie je neznáme, ako Pavol denne zomiera, nikdy nežije hriechu, stále umŕtvuje telesné údy a nosí na sebe umieranie Kristovho tela{n}porov. {r}2Kor 4,10{/r}{/n}, stále je križovaný s_Kristom, nikdy nežije pre seba, ale má v_sebe živého Krista{n}porov. {r}Gal 2,19-20{/r}{/n}. Toto bola podľa môjho názoru smrť v_pravom čase, ktorá bola sprostredkovateľkou pravého života.

Lebo ja „usmrcujem a oživujem“{n}{r}Dt 32,39{/r}{/n}, hovorí Pán, aby nás presvedčil, že byť mŕtvy hriechu a oživený duchom je naozaj Boží dar. Preto Boží hlas sľubuje, že aj oživí, čo usmrtil.

RESPONZÓRIUM

{r}Dt 32, 39b{/r}; {r}Zjv 1, 18c{/r}

Ja usmrcujem a ja oživujem, zraňujem i_uzdravujem. {*} A niet toho, kto by mohol z_mojej ruky vytrhnúť.

Ja mám kľúče od smrti a podsvetia. {*} A niet toho, kto by mohol z_mojej ruky vytrhnúť.

Z_Knihy Kazateľ

{r:Kaz}5, 9 – 6, 8{/r}

Múdrosť bohatstva

{v}5,9{/v}Kto miluje peniaze, nenasýti sa peňazí, a kto má rád bohatstvo, nedostane z_neho ovocie. A to je teda márnosť. {v}10{/v}Kde je veľa majetku, je veľa aj tých, čo ho míňajú. A čo má z_neho majiteľ okrem toho, že hľadí svojimi očami na bohatstvo?

{v}11{/v}Spánok pracujúceho je sladký,

či sa naje málo, či veľa;

ale nasýtenosť boháča

nedá mu spať.

{v}12{/v}Je aj hrozný neduh, ktorý som videl pod slnkom: bohatstvo uchovávané na škodu svojmu pánovi. {v}13{/v}Vyšlo navnivoč zlým hospodárením; ak splodil syna, bude v_najväčšej biede. {v}14{/v}Ako vyšiel z_lona svojej matky, tak zasa odíde nahý, ako prišiel, a nič si neodnesie zo svojej námahy, ani čo by vzal do ruky. {v}15{/v}Je to veľmi biedny neduh: ako prišiel, tak sa aj vráti. Čo má teda z_toho, že pracoval do vetra? {v}16{/v}A po všetky dni svojho života jedol vo tme, v_mnohých starostiach, v_biede a smútku. {v}17{/v}Hľa, čo ja pokladám za dobré a krásne: Aby každý jedol a pil a požíval radosť zo svojej práce, v_ktorej sa ustával pod slnkom, podľa počtu dní svojho života, ktoré mu dal Boh. Lebo to je jeho podiel. {v}18{/v}Veď ak Boh dal niektorému človekovi bohatstvo a majetok a dal mu právo jesť z_nich, vziať si svoj podiel a tešiť sa zo svojej námahy, to je Boží dar. {v}19{/v}A nebude veľmi myslieť na dni svojho života, lebo Boh zamestná jeho srdce radosťou.

{v}6,1{/v}A je aj iné zlo, ktoré som videl pod slnkom, a ťažko dolieha na ľudí. {v}2{/v}Ak Boh dal mužovi majetok a úctu a nič nechýba jeho duši zo všetkého, po čom túži, ale Boh mu nedal možnosť jesť z_toho, a cudzí človek to poje, to je márnosť a biedne zlo. {v}3{/v}Keby niekto splodil sto detí a žil mnoho rokov a mal vek mnohých dní, ale jeho duša by sa nenasýtila dobrom z_jeho majetku a keby nemal ani pohreb, tak o_ňom vyhlasujem, že potratené dieťa je na tom lepšie ako on. {v}4{/v}Prišlo nadarmo a odchádza do tmy a jeho meno zahaľuje tma. {v}5{/v}Ale hoci nevidelo a nepoznalo slnko, ono má väčší pokoj než on. {v}6{/v}A keby žil aj dvetisíc rokov, ale neužil by dobro, či nejdú všetci na jedno miesto?

{v}7{/v}„Všetka námaha človeka je pre jeho ústa,

ale jeho duša sa nenasýti.“

{v}8{/v}Čo má viac múdry oproti hlupákovi? A čo chudobný, ktorý vie kráčať pred živými?

RESPONZÓRIUM

{r}Prís 30, 8{/r}; {r}Ž 31, 15a. 16a{/r}

Vzdiaľ odo mňa, Pane, úskočnosť a lživé slová, {*} Nedávaj mi ani chudobu, ani bohatstvo, udeľ mi vždy toľko, koľko potrebujem pre život.

Ja sa spolieham na teba, Pane, v_tvojich rukách je môj osud. {*} Nedávaj mi ani chudobu, ani bohatstvo, udeľ mi vždy toľko, koľko potrebujem pre život.

Z_Komentára svätého kňaza Hieronyma ku knihe Kazateľ

(PL 23, 1057-1059)

Hľadajte, čo je hore

„Ak Boh dal niektorému človekovi bohatstvo a majetok, dal mu právo užívať ich, vziať si svoj podiel a tešiť sa zo svojej námahy, to je Boží dar. A nebude veľmi myslieť na dni svojho života, lebo Boh zamestnáva jeho srdce radosťou.“{n}{r}Kaz 5,18-19{/r}{/n} V_porovnaní s_tým, kto užíva svoj majetok v_temných starostiach a s_veľkým odporom k_životu znáša pominuteľné veci, hovorí, že je na tom lepšie ten, kto sa teší z_prítomných vecí. Lebo tu je aspoň malá slasť z_užívania, tam však iba hromada starostí. A uvádza príčiny, prečo je možnosť užívať bohatstvo Božím darom: lebo „nebude veľmi myslieť na dni svojho života“.

Boh ho totiž priťahuje v_radosti jeho srdca: nebude v_smútku, nebude sa trápiť premýšľaním, lebo ho zaujme radosť a prítomná rozkoš. No podľa Apoštola je lepšie myslieť na duchovný pokrm a duchovný nápoj, ktorý dáva Boh, a vidieť dobrotu v_každej svojej námahe, lebo iba s_veľkou námahou a úsilím môžeme nazerať na pravé dobrá. A to je náš podiel: tešiť sa v_svojom úsilí a námahe. Veď aj keď je niečo dobré, „kým sa nezjaví Kristus, náš život“{n}porov. {r}Kol 3,4{/r}{/n}, ešte to nie je dobré úplne.

„Všetka námaha človeka je pre jeho ústa, ale duša sa nenasýti. Čo má viac múdry oproti hlupákovi? A čo má chudobný okrem vedomia, že ide v_ústrety životu?“{n}porov. {r}Kaz 6,7.8{/r} [Vg.]{/n} Všetko, o_čo sa ľudia na tomto svete namáhajú, prechádza ústami a po rozžutí zubami odvádza sa do žalúdka na strávenie. A keď trochu potešilo chuť, zdá sa, že iba dotiaľ poskytuje pôžitok, kým neprejde hltanom.

Ale po tomto všetkom sa duša toho, kto je, nenasýti. Aj preto, že znova túži po tom, čo jedol, a tak ani múdry, ani hlupák nemôže žiť bez jedla a chudobného nezaujíma nič iné, iba ako udržať mechanizmus svojho tela a nezahynúť hladom. Aj preto, že duša nemá nijaký úžitok z_telesného občerstvenia a múdry potrebuje takisto pokrm ako hlupák, a chudobný ide tam, kde vybadal dostatok.

A ešte lepšie je, keď sa tým rozumie kresťan, ktorý je vzdelaný v_nebeských Písmach a všetku námahu má „vo svojich ústach, ale jeho duša sa nesýti“, lebo stále túži učiť sa. A v_tomto má múdry viac ako nemúdry. Lebo keď cíti, že je chudobný (ale taký chudobný, aký sa v_evanjeliu nazýva blahoslaveným), ponáhľa sa zmocniť sa toho, v_čom je život, a kráča úzkou a tesnou cestou, čo vedie do života{n}porov. {r}Mt 7,14{/r}{/n}; je chudobný na zlé skutky a vie, kde sa zdržiava Kristus, ktorý je život.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Sir 23, 4-6. 3b{/r}

Pane, otec a Boh môjho života, nezanechaj ma v_zlom zmýšľaní. Nedaj mi pyšné oči a odvráť odo mňa zlú túžbu, Pane. {*} Nevydávaj ma nehanebnému a bláznivému duchu, Pane.

Neopusť ma, Pane, aby nenarástli moje nerozvážnosti a nerozmnožili sa moje hriechy. {*} Nevydávaj ma nehanebnému a bláznivému duchu, Pane.

Z_Knihy Kazateľ

{r:Kaz}6, 11 – 7, 28{/r}

Nechci vedieť viac, ako treba

{v}6,11{/v}Čím viac slov, tým viac márnosti; aký úžitok má z_toho človek? {v}12{/v}Lebo kto vie, čo je pre človeka dobré v_živote za tých niekoľko dní jeho márneho života, ktoré mu preletia ako tieň? Alebo kto by mu mohol oznámiť, čo bude po ňom pod slnkom?

{v}7,1{/v}Dobré meno je lepšie ako vzácne voňavé oleje

a deň smrti je lepší ako deň narodenia.

{v}2{/v}Lepšie je ísť do domu, v_ktorom smútia,

ako do domu, v_ktorom hodujú.

V_tamtom je totiž koniec všetkých ľudí

a živý si to má vziať k_srdcu.

{v}3{/v}Smútok je lepší ako smiech,

lebo smútok na tvári napráva ducha.

{v}4{/v}Srdce múdrych je v_dome, v_ktorom smútia,

ale srdce hlupákov v_dome, v_ktorom sa veselí.

{v}5{/v}Lepšie je, keď múdry napomína,

ako sa radovať zo spevu hlupákov,

{v}6{/v}lebo ako praská tŕnie, čo horí pod hrncom,

taký je aj smiech hlupáka.

Ale aj to je márnosť.

{v}7{/v}Veď ohovárka ohlúpi múdreho

a úplatok poblázni srdce.

{v}8{/v}„Lepší je koniec podujatia ako začiatok,

lepší je človek trpezlivý ako spupný.“

{v}9{/v}Nenáhli sa v_duchu do hnevu, lebo hnev prebýva v_lone hlupáka. {v}10{/v}Nehovor: „Čo myslíš, v_čom to je, že minulé časy boli lepšie, ako sú terajšie?“ Lebo sa to nepýtaš z_múdrosti. {v}11{/v}Dobrá je múdrosť s_bohatstvom a osoží tým, čo vidia slnko. {v}12{/v}Lebo ako je ochranou múdrosť, tak sú ochranou aj peniaze. Ale výhoda vzdelania je v_tom, že múdrosť dáva život tomu, kto ju vlastní. {v}13{/v}Pozoruj Božie diela: nik nemôže narovnať, čo on zakrivil. {v}14{/v}V_dobrý deň užívaj dobrá, v_zlý deň uvažuj: ako tento, tak aj tamten urobil Boh tak, aby človek nevypátral, čo bude po ňom.

{v}15{/v}Všetko som videl v_dňoch svojej márnosti: že jestvuje spravodlivý, ktorý hynie napriek svojej spravodlivosti, a jestvuje bezbožný, čo žije dlho napriek svojej zlobe.

{v}16{/v}Nechci byť veľmi spravodlivý

ani príliš múdry!

Prečo sa chceš zahubiť?

{v}17{/v}Nekonaj veľmi bezbožne

a nebuď hlúpy!

Prečo by si mal zomrieť predčasne?

{v}18{/v}Dobre je držať sa toho, čo máš; ale ani od tamtoho neodťahuj svoju ruku, lebo kto sa bojí Boha, obojemu sa vyhne. {v}19{/v}Múdrosť dá múdremu viac sily ako desať kniežat mesta. {v}20{/v}Lebo niet spravodlivého človeka na zemi, ktorý by robil dobro a nezhrešil. {v}21{/v}Ale nevšímaj si všetky reči, čo sa hovoria, aby si azda nepočul svojho sluhu, ako ťa preklína. {v}22{/v}Veď tvoje svedomie vie, že si aj ty často preklínal iných.

{v}23{/v}Všetko som vyskúšal v_múdrosti. Povedal som: „Stanem sa múdrym.“ {v}24{/v}A ona sa vzdialila odo mňa. Ďaleko je, čo bolo; a hĺbka je hlboká. Ktože ju prenikne?

{v}25{/v}Všetko som prezrel svojím duchom, aby som zvedel, preskúmal a vyhľadal múdrosť a zmysel a aby som poznal, že bezbožnosť je hlúposťou a blud nerozumnosťou. {v}26{/v}A zisťujem, že trpkejšia ako smrť je žena, ktorá je loveckou pascou, jej srdce sieťou a jej ruky putami. Kto sa páči Bohu, unikne jej. Ale kto je hriešny, toho ona polapí. {v}27{/v}Pozri, zistil som toto, hovorí Kazateľ, keď som porovnával jedno s_druhým, aby som našiel zmysel, {v}28{/v}ktorý doteraz hľadá moja duša, a nenachádza:

Jedného človeka som našiel z_tisíca,

ale ženu som nenašiel medzi všetkými.

RESPONZÓRIUM

{r}Prís 20, 9{/r}; {r}Kaz 7, 20{/r}; {r}1 Jn 1, 8. 9{/r}

Kto môže povedať: Očistil som si srdce, čistý som od hriechu? {*} Lebo niet spravodlivého človeka na zemi, ktorý by robil dobro a nezhrešil.

Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba; ale ak vyznávame svoje hriechy, Boh je verný a odpustí nám. {*} Lebo niet spravodlivého človeka na zemi, ktorý by robil dobro a nezhrešil.

Z_Poučení svätého opáta Kolumbána

(Instr. 1 de Fide, 3-5: Opera, Dublin, 1957, pp. 62-66)

Hlboká Božia hĺbka

Boh je všade, vonkoncom neohraničený a všade blízky podľa jeho svedectva o_sebe: „Ja som blízky Boh, a nie vzdialený Boh.“{n}{r}Jer 23,23{/r} [Vg.]{/n} Nehľadáme teda Boha, ktorý je ďaleko od nás, ale ktorého máme medzi sebou, ak si to zaslúžime. Veď prebýva v_nás ako duša v_tele, pravda, ak sme jeho zdravými údmi, ak sme zomreli hriechom{n}porov. {r}Rim 6,2{/r}; {r}1Pt 2,24{/r}{/n}. Vtedy v_nás naozaj prebýva ten, ktorý povedal: „Budem v_nich prebývať a kráčať medzi nimi.“{n}porov. {r}Ex 25,8{/r}; {r}Lv 26,12{/r}{/n} Ale ak sme hodni, aby v_nás bol, potom nás naozaj oživuje ako svoje živé údy, ako vraví Apoštol: „Lebo v_ňom žijeme, hýbeme sa a sme.“{n}{r}Sk 17,28{/r}{/n}

Pýtam sa: Kto prenikne Najvyššieho v_jeho nevýslovnej a nepochopiteľnej podstate? Kto prebáda Božiu hĺbku{n}porov. {r}1Kor 2,10{/r}{/n}? Kto sa bude môcť pochváliť, že pozná nekonečného Boha, ktorý všetko napĺňa a všetko obklopuje, všetko preniká a všetko presahuje, všetko zaberá a všetkému uniká? „Jeho nikto nikdy nevidel takého, aký je.“{n}{r}Jn 1,18{/r}; porov. {r}1Jn 3,2{/r}{/n} A tak nech sa nik neodvažuje skúmať Božie tajomstvá, čím je, ako je a kto je. To je nevysloviteľné, nepreskúmateľné a nepreniknuteľné{n}porov. {r}Rim 11,33{/r}{/n}. Len jednoducho pevne ver, že Boh je taký a bude taký, aký bol, lebo je nemeniteľný Boh.

Kto je teda Boh? Otec, Syn a Duch Svätý je jeden Boh. Viac sa nevypytuj o_Bohu; lebo tí, čo chcú spoznať hlbokú hĺbku, musia najprv zvážiť prirodzenosť vecí. Veď poznanie Trojice sa právom prirovnáva k_morskej hlbine podľa Mudrcovho výroku: „Hĺbka je hlboká. Ktože ju prenikne?“{n}porov. {r}Kaz 7,24{/r} [Vg.]{/n} Lebo ako je morská hĺbka nedostupná ľudskému pohľadu, tak sa božstvo Trojice vymyká ľudskému rozumu. A preto hovorím, ak by niekto chcel poznať to, čo by mal veriť, nech si nemyslí, že viac pochopí, keď bude hovoriť, ako keď uverí. Veď božská múdrosť podrobená skúmaniu sa vzdiali ešte viac, ako bola{n}porov. {r}Kaz 7,23-24{/r}{/n}.

Hľadaj teda najvyššie poznanie nie v_rozoberaní slov, ale v_zdokonaľovaní dobrého života; nie jazykom, ale vierou, ktorá vychádza z_úprimného srdca, a nie takou, ktorá pozostáva z_dohadov učenej bezbožnosti. Ak teda budeš hľadať nevysloviteľné v_dišputách, „odíde od teba ďalej“, ako bola; ak vo viere, „bude múdrosť stáť pri dverách“{n}porov. {r}Múd 6,14{/r}{/n}, kde žije. A kde sa zdržiava, tam ju možno aspoň čiastočne vidieť. Ale keď sa nepochopiteľne verí neviditeľné, vtedy sa ho možno v_istom zmysle vskutku aj dotknúť. Treba veriť v_takého neviditeľného Boha, aký je{n}porov. {r}1Kor 13,12{/r}{/n}, hoci čiastočne ho možno aj vidieť čistým srdcom{n}porov. {r}Mt 5,8{/r}{/n}.

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 36, 6-7a{/r}; {r}Rim 11, 33{/r}

Pane, tvoje milosrdenstvo siaha po nebesia a tvoja vernosť až k_oblakom. {*} Tvoja spravodlivosť je ako Božie výšiny, tvoje súdy ako morská hlbina.

Aká hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a vedomosti! Aké nepochopiteľné sú jeho súdy! {*} Tvoja spravodlivosť je ako Božie výšiny, tvoje súdy ako morská hlbina.

Z_Knihy Kazateľ

{r:Kaz}8, 5 – 9, 10{/r}

Útecha múdreho

{v}8,5{/v}Kto zachováva prikázanie, neokúsi nič zlé. Srdce múdreho pozná čas a rozsudok. {v}6{/v}Lebo každé počínanie má svoj čas a rozsudok a človek má veľa trápenia. {v}7{/v}Veď nevie, čo bude; a ako bude, kto mu oznámi? {v}8{/v}Nie je v_moci človeka vládnuť nad dychom ani zadržať dych, ani nemá moc nad dňom smrti a keď sa strhne vojna, niet prepustenia, ani bezbožnosť nezachráni bezbožného.

{v}9{/v}Toto všetko som si všímal a pozoroval všetko, čo sa deje pod slnkom, kým človek panuje nad človekom na jeho škodu. {v}10{/v}A tak som videl, že pochovávajú bezbožných, že odchádzajú zo svätého miesta, a v_meste sa zabúda, že tak robili. Ale aj to je márnosť. {v}11{/v}A preto, že sa rozsudok nad zlými skutkami nevynáša rýchlo, srdce synov človeka sa plní odvahou páchať zlo. {v}12{/v}Ale hoci hriešnik stokrát spácha zlo a pritom si predlžuje dni, viem, že dobre bude tým, čo majú bázeň pred Bohom, čo sa boja jeho tváre. {v}13{/v}Bezbožnému nebude dobre, ani si nepredĺži dni ako tieň, kto sa nebojí Pánovej tváre. {v}14{/v}To je márnosť, čo sa deje na zemi: sú spravodliví, ktorým sa zle vedie, akoby konali skutky bezbožných, a sú bezbožní, ktorým sa vedie dobre, akoby mali skutky spravodlivých. A to považujem za najväčšiu márnosť.

{v}15{/v}Chválil som teda radosť, lebo nie je pre človeka nič lepšie pod slnkom, ako jesť, piť a radovať sa a iba to si vezme zo svojej práce so sebou v_dňoch svojho života, ktoré mu dal Boh pod slnkom. {v}16{/v}Keď som sa rozhodol poznať múdrosť a pochopiť činnosť, ktorá sa vyvíja na zemi, veď ani vo dne, ani v_noci nevidieť spánok na očiach, {v}17{/v}pochopil som, že vo všetkých Božích dielach človek nemôže vystihnúť nič z_toho, čo sa deje pod slnkom. A čím úpornejšie bude človek hľadať, tým menej nájde. A keby aj múdry povedal, že on pozná, nebude to môcť vystihnúť.

{v}9,1{/v}O_tomto všetkom som premýšľal vo svojom srdci, aby som spoľahlivo zistil, že spravodliví a múdri aj ich skutky sú v_Božej ruke. Človek vôbec nevie, či je to láska alebo nenávisť: všetko je pred nimi.

{v}2{/v}Všetci majú jeden údel:

spravodlivý i_bezbožný,

dobrý i_zlý,

čistý i_nečistý,

kto prináša obetu, i_ten, kto neprináša.

Tak dobrý, ako aj hriešnik,

tak ten, kto prisahá, ako aj ten, čo sa bojí prísahy.

{v}3{/v}A to je najhoršie zo všetkého, čo sa deje pod slnkom, že všetci majú ten istý údel; preto sa aj srdcia synov človeka napĺňajú zlobou a hlúposťou za svojho života a ich koniec je medzi mŕtvymi. {v}4{/v}Lebo ten, kto sa druží ku všetkým živým, má nádej: lepší je živý pes ako mŕtvy lev. {v}5{/v}Lebo živí vedia, že umrú, ale mŕtvi už nič nevedia, už pre nich niet odmeny, lebo ich pamiatka upadla do zabudnutia. {v}6{/v}Razom zanikla aj ich láska, aj nenávisť a závisť a nemajú už podiel v_tomto veku na ničom, čo sa deje pod slnkom.

{v}7{/v}Choď teda a jedz s_radosťou svoj chlieb

a s_veselým srdcom pi svoje víno,

lebo už dávno sa páčia Bohu tvoje diela.

{v}8{/v}Nech je tvoj odev vždy biely

a olej nech ti na hlave nechýba.

{v}9{/v}Užívaj život s_manželkou, ktorú miluješ, po všetky dni svojho nestáleho života, ktoré si dostal pod slnkom na celý čas tvojej márnosti. Lebo toto je tvoj podiel na živote a na tvojej práci, v_ktorej sa ustávaš pod slnkom. {v}10{/v}Všetko, čo môže urobiť tvoja ruka, urob hneď, lebo v_podsvetí, kam sa uberáš, nebude ani činnosti, ani premýšľania, ani múdrosti, ani poznania.

RESPONZÓRIUM

{r}1 Kor 2, 9-10{/r}; {r}Kaz 8, 17a{/r}

Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú. {*} Nám to Boh zjavil skrze Ducha, ktorý skúma všetko, aj Božie hlbiny.

Vo všetkých Božích dielach človek nemôže nič vystihnúť. {*} Nám to Boh zjavil skrze Ducha, ktorý skúma všetko, aj Božie hlbiny.

Z_výkladu Knihy Kazateľ od svätého biskupa Gregora Agrigentského

(Lib. 8, 6: PG 98, 1071-1074)

Moja duša plesá v_Pánovi

„Poď, jedz s_radosťou svoj chlieb a s_dobrým srdcom pi svoje víno, lebo už dávno sa páčia Bohu tvoje diela.“{n}{r}Kaz 9,7{/r}{/n}

Keby sme chceli tento výrok vyložiť v_bežnom, obyčajnom zmysle, určite by nebolo nesprávne, keby sme povedali, že v_ňom vidíme oprávnené povzbudenie, ktorým nás Kazateľ nabáda, aby sme milovali jednoduchý život a boli oddaní učeniu úprimnej viery v_Boha, a tak s_radosťou jedli chlieb a s_dobrým srdcom pili víno, aby sme neprepadli zlomyseľným slovám a nezaplietli sa vo výhovorkách, ale vždy správne zmýšľali a pokiaľ možno milosrdne a veľkoryso pomáhali biednym a žobrákom, čiže zapojili sa do tých úsilí a skutkov, v_ktorých má sám Boh záľubu.

Ale duchovný výklad nás vedie k_vyššiemu chápaniu a učí nás myslieť na nebeský, tajomný chlieb, ktorý zostúpil z_neba a priniesol svetu život, a piť s_dobrým srdcom duchovné víno – to, ktoré vytieklo z_boku pravého viniča v_čase spasiteľného umučenia. O_nich hovorí evanjelium našej spásy: „Keď vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, povedal“ svojim svätým učeníkom a apoštolom: „Vezmite a jedzte: toto je moje telo, ktoré sa láme za vás na odpustenie hriechov. Podobne vzal aj kalich a hovoril: Pite z_neho všetci: toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za vás a za všetkých na odpustenie hriechov.“{n}porov. {r}Mt 26,26-28{/r}{/n} Lebo tí, čo jedia tento chlieb a pijú tajomné víno, naozaj sa radujú a plesajú a môžu zvolať: „Nášmu srdcu dal si potechu.“{n}porov. {r}Ž 4,8{/r}{/n}

Myslím si, že práve na tento chlieb a na toto víno naráža aj v_Knihe Prísloví Božia múdrosť, ktorá jestvuje sama zo seba – Kristus, náš Spasiteľ_–, keď hovorí: „Poďte, jedzte môj chlieb a pite víno, ktoré som vám namiešala“{n}{r}Prís 9,5{/r}{/n}, čím naznačuje tajomnú účasť na Slove. Tí, ktorí to vážne berú, majú vždy odev, čiže skutky svetla, nemenej biely ako svetlo, ako aj v_evanjeliách Pán hovorí: „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“{n}{r}Mt 5,16{/r}{/n} A stále bude vidno stekať olej po ich hlave, čiže Ducha pravdy, ktorý chráni a oslobodzuje od každej neprávosti hriechu.

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 16, 8b-9a. 5a{/r}

Pán je po mojej pravici, nezakolíšem sa. {*} Preto sa raduje moje srdce a moja duša plesá.

Ty, Pane, si môj podiel na dedičstve a na kalichu. {*} Preto sa raduje moje srdce a moja duša plesá.

Z_Knihy Kazateľ

{r:Kaz}11, 7 – 12, 14{/r}

Výroky o_starobe

{v}11,7{/v}Príjemné je svetlo,

a vidieť slnko očiam lahodí.

{v}8{/v}Ale keby človek žil mnoho rokov

a v_nich vo všetkých sa radoval,

musí pamätať na temné dni,

lebo ich bude veľa:

všetko, čo príde, je márnosť.

{v}9{/v}Raduj sa teda, junák, vo svojej mladosti,

nech je šťastné tvoje srdce v_dňoch tvojich mladých liet.

Kráčaj po cestách svojho srdca,

kam ťa tvoje oči povedú.

Ale vedz, že za to všetko

Boh ťa na súd predvolá.

{v}10{/v}Odstráň starosti zo svojho srdca

a svoje telo chráň pred chorobou,

lebo mladosť a bujarosť sú márne.

{v}12,1{/v}Mysli na svojho Stvoriteľa

v_dňoch svojej mladosti,

prv, ako príde čas zármutku

a priblížia sa roky, o_ktorých povieš:

„Tie nemám rád.“

{v}2{/v}Mysli na neho, kým sa ti nezatemní

slnko i_svetlo, mesiac a hviezdy

a nevrátia sa mrákavy po daždi.

{v}3{/v}Keď sa ti začnú chvieť strážcovia domu

a sklátia sa muži udatní,

ženy čo melú, ustanú v_práci, lebo ich je málo,

a tma zaľahne na tie, čo vyzerajú oknami,

{v}4{/v}keď sa ti zavrú dvere od ulice

a oslabne vrzgot žarnova,

keď sa vstáva na spev vtáčika

a utíchnu všetky dcéry spevavé;

{v}5{/v}budú sa báť výšok

a ľakať sa budú na cestách.

Mandľovník zakvitne,

kobylka sa bude plaziť

a kapara sa rozsype,

lebo človek pôjde do svojho večného domova

a po námestí budú chodiť oplakávači.

{v}6{/v}Mysli na neho, kým sa nepretrhne strieborný povrazec

a nerozbije zlatá čaša,

kým nepraskne džbán pri prameni

a nezlomí sa koleso na studni,

{v}7{/v}kým sa nevráti prach do zeme, kde bol predtým,

a duch sa nevráti k_Bohu, ktorý ho dal.

{v}8{/v}Márnosť nad márnosť,

hovorí Kazateľ,

všetko je márnosť.

{v}9{/v}Okrem toho, že Kazateľ bol veľmi múdry, učil aj ľud poznaniu. Zvažoval, skúmal a zložil veľa prísloví. {v}10{/v}Kazateľ hľadal lahodné slová a spísal vynikajúce reči plné pravdy. {v}11{/v}Slová múdrych sú ako ostne a ako zatlčené klince sú učitelia zbierok vydaných od jedného pastiera. {v}12{/v}Syn môj, iné ako tieto nehľadaj. Písaniu množstva kníh niet konca a časté premýšľanie unavuje telo. {v}13{/v}Všetko si počul. Končím slovami: Boj sa Boha, zachovávaj jeho príkazy, lebo toto je celý človek. {v}14{/v}A všetko, čo sa deje, Boh postaví pred súd, aj všetko tajné, či už dobré a či zlé.

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 71, 17. 9a{/r}; porov. {r}Ž 16, 11{/r}

Bože, ty si ma poúčal od mojej mladosti a ja až doteraz ohlasujem tvoje diela zázračné. {*} Neodožeň ma v_čase staroby.

Naplníš ma radosťou pred svojou tvárou, po tvojej pravici večná slasť. {*} Neodožeň ma v_čase staroby.

Z_výkladu Knihy Kazateľ od svätého biskupa Gregora Agrigentského

(Lib. 10, 2: PG 98, 1138-1139)

Pristúpte k_Pánovi a budete žiariť

„Toto svetlo je príjemné“{n}{r}Kaz 11,7{/r}{/n}, hovorí Kazateľ, a našim očiam veľmi lahodí hľadieť na toto viditeľné slnko. Veď nebyť svetla, svet by bol bez podoby a život bez života. Preto Mojžiš, ten, čo prvý hľadel na Boha, povedal: „Boh videl svetlo a povedal, že je dobré.“{n}{r}Gn 1,4{/r}{/n} My by sme však mali myslieť na to veľké, pravé a večné svetlo, ktoré „osvecuje každého človeka prichádzajúceho na tento svet“{n}porov. {r}Jn 1,9{/r} [Vg.]{/n}, čiže na Krista, Spasiteľa a Vykupiteľa sveta, ktorý sa stal človekom a až do dna prežil ľudský údel a o_ktorom prorok Dávid hovorí: „Spievajte Bohu a jeho meno žalmom velebte. Pripravte cestu tomu, čo vystupuje k_západu: jeho meno je Pán. Plesajte pred ním.“{n}{r}Ž 68,5{/r} [LXX]{/n}

Svetlo nazval príjemným a predpovedal, aké je dobré vidieť na vlastné oči slnko slávy, totiž jeho, ktorý v_čase Božieho vtelenia hovorí: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života.“{n}{r}Jn 8,12{/r}{/n} A zasa: „Súd je v_tomto: Svetlo prišlo na svet.“{n}{r}Jn 3,19{/r}{/n} Takto teda slnečným svetlom, ktoré využívame telesnými očami, predpovedal duchovné Slnko spravodlivosti, ktoré bolo naozaj najpríjemnejšie pre tých, čo boli uznaní za hodných stať sa jeho učeníkmi a vidieť ho na vlastné oči, keď žil a pohyboval sa medzi ľuďmi ako ktorýkoľvek iný človek, hoci nebol iba ako jeden z_ľudí. Veď bol aj pravý Boh, a preto dokázal, že slepí videli, chromí chodili, hluchí počuli; preto očisťoval malomocných a mŕtvych prostým rozkazom vracal k_životu.

Ešte aj teraz je naozaj najpríjemnejšie uprieť na neho duchovný zrak, vnímať jeho jednoduchú božskú krásu a v_duchu o_nej premýšľať. V_tejto účasti a spoločenstve dať sa osvietiť, okrášliť a zaplaviť duchovnou slasťou, a tak si obliecť svätosť, nadobudnúť chápavosť a nakoniec naplniť sa božským plesaním, ktoré sa predĺži na všetky dni tohto života. Toto ohlásil múdry Kazateľ, keď povedal: „Veď aj keby človek žil mnoho rokov, bude sa v_nich vo všetkom radovať.“{n}{r}Kaz 11,8{/r}; porov. {r:Kaz}6,3{/r}{/n} Lebo jediným pôvodcom všetkej radosti je ono Slnko spravodlivosti pre tých, čo naň hľadia. Prorok Dávid o_ňom hovorí: „Nech jasajú pred Božou tvárou, nech sa veselia v_radosti.“{n}{r}Ž 68,4{/r}{/n} A zasa: „Plesajte, spravodliví, v_Pánovi; statočným sluší spievať pieseň chvály.“{n}{r}Ž 33,1{/r}{/n}

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 34, 4. 6{/r}; {r}Kol 1, 12b-13a{/r}

Velebte so mnou Pána a oslavujme jeho meno spoločne. {*} Na neho hľaďte a budete žiariť a tvár vám nesčervenie hanbou.

Urobil nás súcimi mať účasť na podiele svätých vo svetle a vytrhol nás z_moci tmy. {*} Na neho hľaďte a budete žiariť a tvár vám nesčervenie hanbou.