OBDOBIE CEZ ROK

5. TÝŽDEŇ

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Začiatok Listu svätého apoštola Pavla Galaťanom

{r:Gal}1, 1-12{/r}

Pavlovo evanjelium

{v}1{/v}Pavol, ustanovený za apoštola nie ľuďmi ani prostredníctvom človeka, ale Ježišom Kristom a Bohom Otcom, ktorý ho vzkriesil z_mŕtvych, {v}2{/v}a všetci bratia, čo sú so mnou, galatským cirkvám: {v}3{/v}Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i_od Pána Ježiša Krista, {v}4{/v}ktorý seba samého vydal za naše hriechy, aby nás vyslobodil z_terajšieho zlého veku podľa vôle Boha a nášho Otca: {v}5{/v}jemu sláva na veky vekov. Amen.

{v}6{/v}Čudujem sa, že od toho, ktorý vás povolal v_Kristovej milosti, tak rýchlo prebiehate k_inému evanjeliu. {v}7{/v}Ono ani nie je iné, ibaže sú niektorí, čo vás mätú a chcú prekrútiť Kristovo evanjelium. {v}8{/v}Ale keby sme vám hlásali my alebo aj anjel z_neba iné evanjelium, ako sme vám hlásali, nech je prekliaty! {v}9{/v}Ako sme už povedali, aj teraz znova hovorím: Ak by vám niekto hlásal iné evanjelium ako to, ktoré ste prijali, nech je prekliaty! {v}10{/v}Chcem si teraz nakloniť ľudí alebo Boha? Alebo sa usilujem páčiť sa ľuďom? Keby som sa ešte chcel páčiť ľuďom, nebol by som Kristovým služobníkom.

{v}11{/v}Bratia, pripomínam vám, že evanjelium, ktoré som vám ja hlásal, nemá ľudský pôvod, {v}12{/v}lebo ja som ho neprijal, ani som sa ho nenaučil od človeka, ale zo zjavenia Ježiša Krista.

RESPONZÓRIUM

{r}Gal 1, 3-4a. 10c{/r}

Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i_od Pána Ježiša Krista, {*} Ktorý seba samého vydal za naše hriechy.

Keby som sa ešte chcel páčiť ľuďom, nebol by som Kristovým služobníkom. {*} Ktorý seba samého vydal za naše hriechy.

Z_Výkladu Listu Galaťanom od svätého biskupa Augustína

(Præfatio: PL 35, 2105-2107)

Poznajme Božiu milosť

Apoštol píše Galaťanom, aby vedeli, že z_Božej milosti už nie sú pod zákonom. Lebo keď sa im hlásala milosť evanjelia, nechýbali niektorí z_obriezky, podľa mena síce kresťania, ale nerozumeli dobrodeniu milosti a ešte stále chceli byť pod bremenom zákona, ktoré Pán Boh nepoložil na tých, čo slúžili spravodlivosti, ale hriechu. Spravodlivý zákon dal nespravodlivým ľuďom, aby odhalil ich hriechy, nie odstránil. Veď hriechy neodstraňuje nič, iba milosť viery činná skrze lásku{n}porov. {r}Gal 5,6{/r}{/n}. Oni teda chceli dostať Galaťanov, ktorí už boli pod touto milosťou, pod bremeno zákona a tvrdili, že im evanjelium nič neprospeje, ak sa nedajú obrezať a nepodrobia sa aj ostatným telesným obradom židovského náboženstva.

A preto začali podozrievať apoštola Pavla, ktorý im hlásal evanjelium, že sa nedrží učenia ostatných apoštolov, ktorí nútili pohanov žiť po židovsky. Pred pohoršením takýchto ľudí sa stiahol aj apoštol Peter a zviedlo ho to k_pretvárke, akoby bol aj on presvedčený, že pohanom evanjelium nič neprospeje, ak nebudú plniť záväzky zákona. Apoštol Pavol ho upozorňuje na túto jeho pretvárku, ako píše v_tomto liste{n}porov. {r}Gal 2,14{/r}{/n}. Ten istý problém rieši aj v_Liste Rimanom; len sa zdá, že tam je čosi, čo ukončuje boj a urovnáva spor, ktorý povstal medzi veriacimi zo Židov a veriacimi z_pohanov.

V_tomto liste však píše tým, ktorých už pomýlil vplyv tých, čo boli zo Židov a nútili zachovávať zákon; začali im totiž veriť, že apoštol Pavol nehlásal pravdu, keď nechcel, aby sa dali obrezať. A preto začína takto: „Čudujem sa, že od toho, ktorý vás povolal v_Kristovej milosti, tak rýchlo prebiehate k_inému evanjeliu.“{n}{r}Gal 1,6{/r}{/n}

Týmto úvodom krátko naznačil, o_čo mu ide. Hoci už v_samom pozdrave, kde hovorí, že „nie je ľuďmi ani prostredníctvom človeka“{n}{r}Gal 1,1{/r}{/n} ustanovený za apoštola – čo sa nenachádza v_nijakom inom liste_–, dostatočne ukazuje, že tí, čo šíria také veci, nie sú od Boha, ale od ľudí, a že ho nesmú znižovať v_porovnaní s_ostatnými apoštolmi, pokiaľ ide o_spoľahlivosť evanjeliového svedectva. On predsa vie, že nie je ustanovený za apoštola ani ľuďmi, ani prostredníctvom človeka, ale Ježišom Kristom a Bohom Otcom.

RESPONZÓRIUM

{r}Gal 3, 24-25. 23{/r}

Zákon bol naším vychovávateľom pre Krista, aby sme boli ospravedlnení z_viery. {*} Ale keď prišla viera, už nepodliehame vychovávateľovi.

Kým neprišla viera, boli sme zajatci pod dozorom zákona pre tú vieru, ktorá sa mala zjaviť. {*} Ale keď prišla viera, už nepodliehame vychovávateľovi.

Z_Listu Galaťanom

{r:Gal}1, 13 – 2, 10{/r}

Pavlovo povolanie a apoštolát

Bratia, {v}1,13{/v}počuli ste, ako som si kedysi počínal v_židovstve: že som veľmi prenasledoval Božiu Cirkev a nivočil som ju. {v}14{/v}V_židovstve som prevýšil mnohých vrstovníkov vo svojom rode, lebo som viac horlil za obyčaje svojich otcov. {v}15{/v}Ale keď sa Bohu, ktorý si ma už v_lone matky vybral a svojou milosťou povolal, zapáčilo {v}16{/v}zjaviť vo mne svojho Syna, aby som ho zvestoval medzi pohanmi, už som sa neradil s_telom a krvou, {v}17{/v}ani som nešiel do Jeruzalema za tými, čo boli apoštolmi prv ako ja, ale odišiel som do Arábie a opäť som sa vrátil do Damasku.

{v}18{/v}Až po troch rokoch som šiel do Jeruzalema, aby som videl Kéfasa, a zostal som uňho pätnásť dní. {v}19{/v}Iného z_apoštolov som nevidel, iba Jakuba, Pánovho brata. {v}20{/v}A čo vám píšem, hovorím pred Bohom, že neklamem. {v}21{/v}Potom som išiel do končín Sýrie a Cilície. {v}22{/v}Ale Kristovým cirkvám v_Judei som bol osobne neznámy, {v}23{/v}ibaže počuli: „Ten, čo nás kedysi prenasledoval, teraz hlása vieru, ktorú predtým nivočil,“ {v}24{/v}a oslavovali Boha za mňa.

{v}2,1{/v}Potom po štrnástich rokoch som znova šiel s_Barnabášom do Jeruzalema a vzal som so sebou aj Títa. {v}2{/v}Išiel som ta pohnutý zjavením a predložil som im evanjelium, ktoré hlásam medzi pohanmi; ale v_súkromí tým, čo niečo znamenali, či nebežím alebo či som nebežal nadarmo. {v}3{/v}Ale ani Títus, ktorý bol so mnou, hoci bol Grék, nebol donútený dať sa obrezať. {v}4{/v}A to pre falošných bratov, votrelcov, čo sa vlúdili špehovať našu slobodu, ktorú máme v_Kristovi Ježišovi, aby nás zotročili. {v}5{/v}Ani na chvíľu sme im neustúpili a nepodriadili sme sa, aby sa vám zachovala pravda evanjelia.

{v}6{/v}A od tých, čo boli niečím – akí boli kedysi, to ma nezaujíma; Boh nenadŕža nijakému človekovi_–, tí teda, čo niečo znamenali, nič iné mi nepridali, {v}7{/v}ale naopak, keď videli, že mne je zverené evanjelium pre neobrezaných, tak ako Petrovi pre obrezaných {v}8{/v}– veď ten, ktorý pomáhal Petrovi v_apoštoláte medzi obrezanými, pomáhal aj mne medzi pohanmi_–, {v}9{/v}a keď poznali milosť, ktorú som dostal, Jakub, Kéfas a Ján, ktorých pokladali za stĺpy, podali mne a Barnabášovi pravicu na znak spoločenstva, že my pôjdeme medzi pohanov a oni medzi obrezaných. {v}10{/v}Len aby sme pamätali na chudobných, čo som sa aj usiloval robiť.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}1 Kor 15, 10{/r}; {r}Gal 2, 8{/r}

Z_Božej milosti som tým, čím som, {*} A jeho milosť nebola vo mne márna, ale stále ostáva vo mne.

Ten, ktorý pomáhal Petrovi v_apoštoláte medzi obrezanými, pomáhal aj mne medzi pohanmi. {*} A jeho milosť nebola vo mne márna, ale stále ostáva vo mne.

Z_Brevilokvia svätého biskupa Bonaventúru

(Prologus: Opera omnia 5, 201-202)

Z_poznania Ježiša Krista
vyviera pochopenie celého Svätého písma

Sväté písmo nemá svoj pôvod v_ľudskom bádaní, ale v_Božom zjavení, ktoré prúdi „od Otca svetiel“{n}{r}Jak 1,17{/r}{/n}, „od ktorého má meno každé otcovstvo na nebi i_na zemi“{n}{r}Ef 3,15{/r}{/n}. Z_neho skrze jeho Syna Ježiša Krista prýšti na nás Duch Svätý a skrze Ducha Svätého, ktorý rozdeľuje a rozdáva dary každému, ako chce{n}porov. {r}1Kor 12,11{/r}{/n}, dostávame vieru a „skrze vieru prebýva Kristus v_našich srdciach“{n}porov. {r}Ef 3,17{/r}{/n}. Toto je poznanie Ježiša Krista, z_ktorého ako z_prameňa vyviera sila a pochopenie celého Svätého písma. Preto ani nie je možné, aby doň niekto vnikol, ak v_sebe nemá najprv vliatu vieru v_Krista ako lampu, bránu a základ celého Písma. Veď kým sme vzdialení od Pána{n}porov. {r}2Kor 5,6{/r}{/n}, iba viera je pevným základom, vedúcou lampou a vstupnou bránou k_všetkému nadprirodzenému svetlu. Podľa jej miery treba merať aj múdrosť, ktorú sme dostali od Boha, aby si nik nemyslel o_sebe „viac ako myslieť treba, ale triezvo, každý podľa stupňa viery, aký mu udelil Boh“{n}porov. {r}Rim 12,3{/r}{/n}.

Postavenie alebo ovocie Svätého písma nie je hocaké, ale je to plnosť večného šťastia. Veď v_tomto Písme sú slová večného života{n}porov. {r}Jn 6,68{/r}{/n} a nebolo napísané iba preto, aby sme verili, ale aby sme dosiahli aj večný život, kde budeme vidieť a milovať a kde sa vyplnia všetky naše túžby. A keď sa vyplnia, vtedy naozaj spoznáme „lásku presahujúcu každé poznanie“, a tak nás naplní „Božia plnosť celá“{n}{r}Ef 3,19{/r}{/n}. A Sväté písmo sa usiluje voviesť nás do tejto plnosti, podľa pravdy uvedeného Apoštolovho výroku. Teda z_tohto dôvodu a s_týmto zámerom treba Sväté písmo skúmať, učiť i_počúvať.

Aby sme toto ovocie a tento cieľ dosiahli správnym postupom po správnej ceste Písma, treba nám začať od začiatku. To znamená, že musíme s_čistou vierou pristupovať k_Otcovi svetiel a zohnúť kolená svojho srdca, aby nám on skrze svojho Syna v_Duchu Svätom dal pravé poznanie Ježiša Krista a s_poznaním lásku k_nemu. Keď ho budeme takto poznať a milovať, keď budeme upevnení vo viere a zakorenení v_láske, budeme môcť poznať aj „šírku, dĺžku, výšku a hĺbku“{n}porov. {r}Ef 3,18{/r}{/n} Svätého písma a týmto poznaním dospieť k_najlepšiemu poznaniu a k_nesmiernej láske najsvätejšej Trojice, kam smerujú túžby svätých a kde je stav a naplnenie celej pravdy a všetkého dobra.

RESPONZÓRIUM

{r}Lk 24, 27. 25b{/r}

Ježiš im, počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal, {*} Čo sa naňho v_celom Písme vzťahovalo.

Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! {*} Čo sa naňho v_celom Písme vzťahovalo.

Z_Listu Galaťanom

{r:Gal}2, 11 – 3, 14{/r}

Spravodlivý žije z_viery

Bratia, {v}2,11{/v}keď prišiel Kéfas do Antiochie, zoči-voči som sa postavil proti nemu, lebo si zaslúžil pokarhanie. {v}12{/v}Kým neprišli niektorí od Jakuba, jedával s_pohanmi. Ale keď prišli, odťahoval sa a oddeľoval, lebo sa bál tých, čo boli z_obriezky. {v}13{/v}A s_ním sa pretvarovali aj ostatní Židia, takže sa dal aj Barnabáš strhnúť ich pokrytectvom. {v}14{/v}Keď som videl, že nepostupujú priamo, podľa pravdy evanjelia, povedal som Kéfasovi pred všetkými: „Keď ty, Žid, žiješ pohansky, a nie po židovsky, ako to, že nútiš pohanov žiť po židovsky?!“ {v}15{/v}My sme rodení židia, nie hriešni pohania, {v}16{/v}a vieme, že človek nie je ospravedlnený zo skutkov podľa zákona, ale iba skrze vieru v_Ježiša Krista. Aj my sme uverili v_Krista Ježiša, aby sme boli ospravedlnení z_viery v_Krista, a nie zo skutkov podľa zákona, lebo zo skutkov podľa zákona nebude ospravedlnený nijaký človek.

{v}17{/v}Ak sme aj my, čo hľadáme ospravedlnenie v_Kristovi, hriešnici, je vari Kristus služobníkom hriechu? Vonkoncom nie! {v}18{/v}Lebo ak znova staviam to, čo som zboril, ukazujem, že som priestupník. {v}19{/v}Veď ja som skrze zákon zomrel zákonu, aby som žil Bohu. S_Kristom som pribitý na kríž. {v}20{/v}Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. Ale život, ktorý teraz žijem v_tele, žijem vo viere v_Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa. {v}21{/v}Nepohŕdam Božou milosťou. Lebo ak je spravodlivosť skrze zákon, potom Kristus nadarmo zomrel.

{v}3,1{/v}Nerozumní Galaťania, kto vám počaril? Veď vám bol pred očami zobrazený Ježiš Kristus ukrižovaný! {v}2{/v}Iba to by som sa rád od vás dozvedel: Dostali ste Ducha zo skutkov podľa zákona, alebo z_poslušnosti viery? {v}3{/v}Takí ste hlúpi?! Začali ste Duchom a teraz končíte telom? {v}4{/v}Toľko ste zažili a nadarmo? Keby to bolo len nadarmo! {v}5{/v}A ten, ktorý vám dáva Ducha a robí medzi vami zázraky, robí to na základe skutkov podľa zákona, alebo z_poslušnosti viery?

{v}6{/v}Tak ako Abrahám uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť. {v}7{/v}Vedzte teda, že tí, čo sú z_viery, sú Abrahámovými synmi. {v}8{/v}Písmo predvídalo, že Boh z_viery ospravedlní pohanov, preto predpovedalo Abrahámovi: „V_tebe budú požehnané všetky národy.“ {v}9{/v}Teda tí, čo sú z_viery, sú žehnaní s_veriacim Abrahámom. {v}10{/v}No všetci, čo sú zo skutkov podľa zákona, sú pod kliatbou, veď je napísané: „Prekliaty je každý, kto nevytrvá vo všetkom, čo je napísané v_knihe Zákona, aby to konal.“ {v}11{/v}A je zjavné, že zákon neospravedlňuje nikoho pred Bohom, lebo spravodlivý bude žiť z_viery. {v}12{/v}Zákon však nie je z_viery, ale kto ich bude plniť, bude z_nich žiť. {v}13{/v}Kristus nás vykúpil spod kliatby zákona tým, že sa za nás stal kliatbou, lebo je napísané: „Prekliaty je každý, kto visí na dreve,“ {v}14{/v}aby v_Kristovi Ježišovi prešlo Abrahámovo požehnanie na pohanov, aby sme skrze vieru dostali prisľúbeného Ducha.

RESPONZÓRIUM

{r}Gal 2, 16. 21b{/r}

Človek nie je ospravedlnený zo skutkov podľa zákona, ale iba skrze vieru v_Ježiša Krista. {*} My sme uverili v_Krista Ježiša, aby sme boli ospravedlnení z_viery v_Krista, a nie zo skutkov podľa zákona.

Lebo ak je spravodlivosť skrze zákon, potom Kristus nadarmo zomrel. {*} My sme uverili v_Krista Ježiša, aby sme boli ospravedlnení z_viery v_Krista, a nie zo skutkov podľa zákona.

Z_Homílií kňaza Origena na Genezis

(Hom. 8, 6. 8. 9: PG 12, 206-209)

Abrahámova obeta

„Abrahám vzal drevo na zápalnú obetu a naložil ho na svojho syna Izáka. Sám niesol v_rukách oheň a nôž a išli spolu.“{n}{r}Gn 22,6{/r}{/n} To, že si Izák sám nesie drevo na zápalnú obetu, je predobrazom toho, že si aj Kristus sám niesol kríž, pričom prinášať drevo na zápalnú obetu je úlohou kňaza. On sa teda stáva obetným darom i_kňazom. Vyplýva to aj z_toho, čo sa dodáva: „A išli obaja spolu.“ Teda hoci oheň a nôž niesol Abrahám ako obetujúci, Izák nekráčal za ním, ale s_ním, aby bolo vidno, že razom s_ním koná kňazskú službu.

Čo nasleduje potom? „Izák vravel svojmu otcovi Abrahámovi: Otče!“{n}{r}Gn 22,7{/r}{/n} Tieto synove slová boli v_danej chvíli hlasom pokušenia. Vieš si predstaviť, ako týmto oslovením rozochvel syn vedený na obetu otcovo srdce? A hoci bol Abrahám pre svoju vieru dosť tvrdý, odpovedal mu aj on s_pohnutím: „Čo je, syn môj?“ „Pozri,“ hovorí on, „oheň a drevo je tu, a baránok na zápalnú obetu je kde? Abrahám na to odvetil: Boh si zaobstará baránka na obetu, syn môj.“{n}{r}Gn 22,7-8{/r}{/n}

Táto Abrahámova dostatočne presná a opatrná odpoveď ma dojíma. Neviem, čo videl v_duchu, lebo nehovorí v_prítomnom čase, ale v_budúcom: „Boh si sám zaobstará baránka.“ Synovi, ktorý sa pýta na prítomnosť, odpovedá budúcnosťou. Veď Pán si sám zaobstaral baránka v_Kristovi.

„Abrahám vystrel ruku, aby vzal nôž a zabil svojho syna. Ale vtom naňho zavolal Pánov anjel z_neba: Abrahám! On odpovedal: Tu som. Anjel povedal: Nevzťahuj svoju ruku na chlapca a neublíž mu! Teraz viem, že sa bojíš Boha.“{n}{r}Gn 22,10-12{/r}{/n} Porovnajme tieto slová s_Apoštolovými, kde hovorí o_Bohu: „On vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých.“{n}{r}Rim 8,32{/r}{/n} Pozri, ako Boh zápasí s_ľuďmi vo svojej veľkolepej štedrosti. Abrahám obetoval Bohu smrteľného syna bez usmrtenia, Boh vydal nesmrteľného Syna na smrť za všetkých.

„Abrahám zdvihol oči a uzrel barana zachyteného rohami v_kroví Sabech.“{n}{r}Gn 22,13{/r}{/n} Povedali sme, myslím, vyššie, že Izák je predobrazom Krista, ale zdá sa, že aj ten baran je Kristovým predobrazom. A stojí za to poznať, ako sa obaja stretajú v_Kristovi: Izák, ktorý nebol zabitý, i_baran, ktorý bol zabitý. Kristus je Božie Slovo, ale „Slovo sa telom stalo“{n}porov. {r}Jn 1,14{/r}{/n}.

Kristus teda trpí, ale v_tele; znáša smrť, ale jeho telo, ktorého predobrazom je tento baran. Ako aj Ján povedal: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriechy sveta.“{n}{r}Jn 1,29{/r}{/n} Slovo však zostalo nedotknuté a ono je podľa ducha Kristus, ktorého obrazom je Izák. Preto je sám aj obetným darom, aj veľkňazom podľa ducha. Lebo ten, čo prináša Otcovi obetný dar podľa tela, obetuje sa sám na oltári kríža.

RESPONZÓRIUM

{r}Jn 19, 16-17a{/r}; {r}Gn 22, 6a{/r}

Oni prevzali Ježiša. {*} Ježiš si sám niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka.

Abrahám vzal drevo na zápalnú obetu a naložil ho na svojho syna Izáka. {*} Ježiš si sám niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka.

Z_Listu Galaťanom

{r:Gal}3, 15 – 4, 7{/r}

O_úlohe zákona

{v}3,15{/v}Bratia, hovorím to po ľudsky: Už potvrdený ľudský závet nik neruší, ani k_nemu nič nepridáva. {v}16{/v}Prisľúbenia boli dané Abrahámovi a jeho potomstvu. Nehovorí: „A potomkom,“ akoby šlo o_mnohých, ale o_jedného: „A tvojmu potomstvu,“ a ním je Kristus. {v}17{/v}Ale hovorím toto: Zmluvu potvrdenú Bohom neruší zákon, vydaný po štyristotridsiatich rokoch, aby tak zmaril prisľúbenie. {v}18{/v}Lebo ak je dedičstvo zo zákona, už nie je z_prisľúbenia. Ale Abrahámovi ho Boh daroval skrze prisľúbenie.

{v}19{/v}Načo je teda zákon? Bol pridaný pre priestupky, kým nepríde potomstvo, ktorému bolo dané prisľúbenie, a bol vyhlásený skrze anjelov rukou prostredníka. {v}20{/v}Ale niet prostredníka tam, kde ide o_jedného; a Boh je jeden. {v}21{/v}Je teda zákon proti Božím prisľúbeniam? Vôbec nie! Veď keby bol býval daný zákon, ktorý by mohol oživovať, potom by spravodlivosť bola naozaj zo zákona. {v}22{/v}Ale Písmo uzavrelo všetko pod hriech, aby veriaci dostali prisľúbenie z_viery v_Ježiša Krista.

{v}23{/v}No kým neprišla viera, boli sme zajatci pod dozorom zákona pre tú vieru, ktorá sa mala zjaviť. {v}24{/v}A tak bol zákon naším vychovávateľom pre Krista, aby sme boli ospravedlnení z_viery. {v}25{/v}Ale keď prišla viera, už nepodliehame vychovávateľovi. {v}26{/v}Veď skrze vieru v_Kristovi Ježišovi ste všetci Božími synmi. {v}27{/v}Lebo všetci, čo ste pokrstení v_Kristovi, Krista ste si obliekli. {v}28{/v}Už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy, lebo vy všetci ste jeden v_Kristovi Ježišovi. {v}29{/v}A keď ste Kristovi, ste Abrahámovým potomstvom a podľa prisľúbenia dedičmi.

{v}4,1{/v}Hovorím však: Kým je dedič maloletý, ničím sa nelíši od otroka, hoci je pánom všetkého. {v}2{/v}Je pod poručníkmi a správcami až do času, ktorý určil otec. {v}3{/v}Tak aj my, keď sme boli maloletí, slúžili sme podriadení živlom sveta. {v}4{/v}Ale keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, {v}5{/v}aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo. {v}6{/v}Pretože ste synmi, poslal Boh do našich sŕdc Ducha svojho Syna a on volá: „Abba, Otče!“ {v}7{/v}A tak už nie si otrok, ale syn; a keď syn, tak skrze Boha aj dedič.

RESPONZÓRIUM

{r}Gal 3, 27. 28{/r}; {r}Ef 4, 24{/r}

Všetci, čo ste pokrstení v_Kristovi, Krista ste si obliekli. Už niet Žida ani Gréka, {*} Lebo vy všetci ste jeden v_Kristovi Ježišovi.

Oblečte si nového človeka, ktorý je stvorený podľa Boha v_spravodlivosti a pravej svätosti. {*} Lebo vy všetci ste jeden v_Kristovi Ježišovi.

Z_Listov svätého biskupa Ambróza

(Ep. 35, 4-6. 13: PL 16 [ed. 1845], 1078-1079. 1081)

Sme Boží dedičia a Kristovi spoludedičia

Apoštol hovorí, že kto duchom umŕtvuje skutky tela, bude žiť. A nie div, že bude žiť, lebo ten, kto má Božieho Ducha, stáva sa Božím synom. Tak je Božím synom, že nedostal ducha otroctva, ale ducha adoptívneho synovstva. Až tak, že Svätý Duch dosvedčuje nášmu duchu, že sme Božie deti{n}porov. {r}Rim 8,13-16{/r}{/n}. A svedectvo Ducha Svätého je v_tom, že on volá v_našich srdciach: „Abba, Otče,“ ako je napísané v_Liste Galaťanom{n}{r}Gal 4,6{/r}; {r}Rim 8,15{/r}{/n}. Ale aj to je veľké svedectvo, že sme Božie deti: Sme „Boží dedičia a Kristovi spoludedičia“{n}{r}Rim 8,17{/r}{/n}. Ale jeho spoludedičom je ten, kto je s_ním oslávený. A s_ním je oslávený ten, kto zaňho trpí a tým trpí spolu s_ním{n}porov. {r}Rim 8,17{/r}{/n}.

Aby nás povzbudil k_utrpeniu, dodáva, že všetko, čo trpíme, je malé a nehodné takej veľkej odmeny budúcich dobier, aká sa dáva za námahy a ktorá sa na nás má zjaviť{n}porov. {r}Rim 8,18{/r}{/n}. Až budeme pretvorení na Boží obraz, budeme smieť hľadieť z_tváre do tváre na jeho slávu{n}porov. {r}1Kor 13,12{/r}{/n}.

A aby vyzdvihol veľkosť budúceho zjavenia, dodáva, že aj stvorenie očakáva zjavenie Božích synov, lebo teraz bolo podrobené márnosti, a nie z_vlastnej vôle, ale v_nádeji. Preto dúfa, že od Krista dostane milosť pre svoju službu a že aj samo bude vyslobodené z_otroctva skazy, aby dostalo účasť na slobode a sláve Božích detí, aby bola iba jedna sloboda stvorenia i_Božích detí, keď sa zjaví ich sláva{n}porov. {r}Rim 8,19-21{/r}{/n}. Teraz však, kým sa toto zjavenie odďaľuje, celé stvorenie spoločne vzdychá a očakáva slávu nášho adoptívneho synovstva a vykúpenia, už rodí toho ducha spásy a chce byť vyslobodené z_otroctva márnosti{n}porov. {r}Rim 8,19-22{/r}{/n}.

Zmysel však je zrejmý v_tom, že tí, čo majú prvotiny Ducha, vzdychajú a očakávajú adoptívne synovstvo{n}porov. {r}Rim 8,23{/r}{/n}. Toto adoptívne synovstvo je vykúpenie celého tela, keď bude z_tváre do tváre ako Boží syn na základe adoptovania vidieť to božské a večné dobro. Adoptívne synovstvo je už v_Pánovej Cirkvi, keď Duch volá: „Abba, Otče!“{n}{r}Gal 4,6{/r}{/n}, ako to máš v_Liste Galaťanom. Ale dokonalé bude, keď všetci, čo si zaslúžia vidieť Božiu tvár, vstanú neporušiteľní, krásni a slávni. Potom bude ľudská prirodzenosť naozaj vykúpená. Preto sa Apoštol chváli: „Lebo v_nádeji sme spasení.“{n}porov. {r}Rim 8,24{/r}{/n} Lebo nádej zachraňuje takisto ako viera, o_ktorej sa hovorí: „Tvoja viera ťa uzdravila.“{n}{r}Mk 5,34{/r}; {r}Lk 18,42{/r}{/n}

RESPONZÓRIUM

{r}Rim 8, 17b; 5, 9{/r}

Sme Boží dedičia a Kristovi spoludedičia; {*} Pravda, ak s_ním trpíme, aby sme s_ním boli aj oslávení.

Skrze neho sa zachránime od hnevu, keď sme už ospravedlnení jeho krvou. {*} Pravda, ak s_ním trpíme, aby sme s_ním boli aj oslávení.

Z_Listu Galaťanom

{r:Gal}4, 8-31{/r}

Božie dedičstvo a sloboda novej zmluvy

Bratia, {v}8{/v}vtedy, keď ste nepoznali Boha, slúžili ste tým, čo v_skutočnosti nie sú bohmi. {v}9{/v}Ale teraz, keď ste poznali Boha, alebo skôr, keď Boh pozná vás, ako to, že sa znova vraciate k_slabým a úbohým živlom a chcete im zasa slúžiť ako predtým?! {v}10{/v}Zachovávate dni, mesiace, obdobia a roky! {v}11{/v}Bojím sa o_vás, či sa azda nenamáham medzi vami nadarmo.

{v}12{/v}Bratia, prosím vás, buďte ako ja, veď aj ja som ako vy. Ničím ste mi neublížili. {v}13{/v}A viete, že som vám prvý raz v_telesnej slabosti hlásal evanjelium. {v}14{/v}A touto svojou skúškou vzhľadom na moje telo ste nepohrdli, ani ste ju neodmietli, ale prijali ste ma ako Božieho anjela, ako Krista Ježiša.

{v}15{/v}Kdeže je teda vaša blaženosť? Veď vám môžem dosvedčiť, že keby to bolo bývalo možné, boli by ste si vylúpili oči a dali ich mne. {v}16{/v}Stal som sa vaším nepriateľom, keď vám hovorím pravdu? {v}17{/v}Horlia za vás nedobre, chcú vás odlúčiť, aby ste za nich horlili. {v}18{/v}Dobre je vždy horliť za dobro, a nielen vtedy, keď som u_vás. {v}19{/v}Deti moje, znovu vás v_bolestiach rodím, kým vo vás nebude stvárnený Kristus. {v}20{/v}Teraz by som chcel byť u_vás a zmeniť svoj hlas, lebo neviem, čo s_vami.

{v}21{/v}Povedzte mi vy, čo chcete byť pod zákonom: nepočujete zákon? {v}22{/v}Veď je napísané, že Abrahám mal dvoch synov: jedného z_otrokyne, druhého zo slobodnej. {v}23{/v}Ten z_otrokyne sa narodil podľa tela, ale ten zo slobodnej podľa prisľúbenia. {v}24{/v}To je povedané obrazne. Tamtie sú dve zmluvy: jedna z_vrchu Sinaj, ktorá rodí pre otroctvo, a to je Agar. {v}25{/v}Agar je vrch Sinaj v_Arábii a zodpovedá terajšiemu Jeruzalemu, lebo žije so svojimi deťmi v_otroctve. {v}26{/v}Ale Jeruzalem, ktorý je hore, to je tá slobodná, ktorá je našou matkou. {v}27{/v}Veď je napísané:

„Raduj sa, neplodná, ty, čo nerodíš,

zajasaj a vykríkni, ty, čo nepoznáš pôrodné bolesti,

lebo opustená má veľa detí,

viac ako tá, ktorá má muža.“

{v}28{/v}Vy, bratia, ste deťmi prisľúbenia ako Izák. {v}29{/v}Ale ako vtedy ten, čo sa narodil podľa tela, prenasledoval toho, čo sa narodil podľa ducha, tak aj teraz. {v}30{/v}Čo však hovorí Písmo? „Vyžeň otrokyňu i_jej syna, lebo syn otrokyne nebude dedičom so synom slobodnej.“ {v}31{/v}A tak, bratia, nie sme deťmi otrokyne, ale slobodnej.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Gal 4, 28. 31; 5, 1a{/r}; {r}2 Kor 3, 17{/r}

My sme deťmi prisľúbenia ako Izák. A tak nie sme deťmi otrokyne, ale slobodnej. {*} Túto slobodu nám vydobyl Kristus.

Pán je Duch; a kde je Pánov Duch, tam je sloboda. {*} Túto slobodu nám vydobyl Kristus.

Z_Výkladu Listu Galaťanom od svätého biskupa Augustína

(Nn. 37. 38: PL 35, 2131-2132)

Nech sa vo vás stvárňuje Kristus

Apoštol hovorí: „Buďte ako ja.“{n}{r}Gal 4,12{/r}{/n} Hoci som sa narodil ako Žid, už usudzujem duchovne a zavrhujem telesné kritériá. „Veď aj ja som ako vy“{n}porov. {r}Gal 4,12{/r}{/n}, to jest: Som človek. Potom im vhodne a taktne pripomína svoju lásku, aby ho nepovažovali za nepriateľa. Hovorí: „Bratia, prosím vás, ničím ste mi neublížili.“{n}{r}Gal 4,12{/r}{/n} To akoby povedal: „Nemyslite si teda, že ja vám chcem ublížiť.“

A k_tomu ešte hovorí: „Deti moje“{n}{r}Gal 4,19{/r}{/n}, aby ho napodobňovali ako otca, a pokračuje: „Znovu vás v_bolestiach rodím, kým vo vás nebude stvárnený Kristus.“{n}{r}Gal 4,19{/r}{/n} Toto povedal skôr v_zastúpení matky Cirkvi, lebo aj inde hovorí: „Bol som medzi vami malý, ako keď matka kŕmi a láska svoje deti.“{n}{r}1Sol 2,7{/r}{/n}

Ale Kristus sa stvárňuje skrze vieru vo veriacom, vnútornom človeku, povolanom pre slobodu milosti, ktorý má tiché a pokorné srdce a nevystatuje sa zásluhami skutkov, lebo ony sú ničím. Až milosťou sa začína akási zásluha toho, koho môže nazvať svojím najmenším, to jest sebou samým, ten, ktorý povedal: „Čokoľvek ste urobili jednému z_mojich najmenších, mne ste urobili.“{n}{r}Mt 25,40{/r}{/n} Lebo Kristus sa stvárňuje v_tom, kto sa pripodobňuje Kristovi. A Kristovi sa pripodobňuje ten, kto prilipne ku Kristovi duchovnou láskou.

Z_toho vyplýva, že napodobňovaním jeho sa stáva tým, čím je on, nakoľko mu to dovoľuje jeho stupeň. Veď Ján vraví: „Kto hovorí, že ostáva v_Kristovi, má aj sám žiť, ako žil on.“{n}{r}1Jn 2,6{/r}{/n}

Aj matka počne človeka, aby bol stvárnený, a stvárneného porodí, aby sa narodil. Preto je také pôsobivé, keď hovorí: „Znovu vás v_bolestiach rodím, kým vo vás nebude stvárnený Kristus.“{n}{r}Gal 4,19{/r}{/n} Rodením tu rozumieme starosti a úzkosť, v_ktorých ich porodil, aby sa narodili v_Kristovi. A rodí ich stále znova, lebo vidí, že im hrozí nebezpečenstvo, že sa dajú zviesť a pomýliť{n}porov. {r}Gal 1,6-7{/r}{/n}. Také znepokojenie a starosti o_nich, ktoré prirovnáva k_pôrodným bolestiam, môžu trvať dovtedy, „kým nedospejú k_miere plného Kristovho veku, aby nimi už nezmietal hocijaký vietor učenia“{n}porov. {r}Ef 4,13-14{/r}{/n}.

Nejde teda o_začiatok viery, ktorým sa už narodili, ale o_silu a dokonalosť, keď sa hovorí: „Znovu vás v_bolestiach rodím, kým vo vás nebude stvárnený Kristus.“ O_tomto rodení sa inými slovami vyjadruje aj tam, kde hovorí: „Deň čo deň na mňa dolieha starosť o_všetky cirkvi. Veď kto je slabý, aby som nebol slabý aj ja? Kto je vystavený pohoršeniu, aby to aj mňa nepálilo?“{n}{r}2Kor 11,28-29{/r}{/n}

RESPONZÓRIUM

{r}Ef 4, 15{/r}; {r}Prís 4, 18{/r}

Žime podľa pravdy {*} A v_láske všestranne vrastajme do toho, ktorý je hlavou, do Krista.

Chodník spravodlivých žiari ako svetlo, ktorého pribúda a rastie až do bieleho dňa. {*} A v_láske všestranne vrastajme do toho, ktorý je hlavou, do Krista.

Z_Listu Galaťanom

{r:Gal}5, 1-25{/r}

Sloboda v_živote veriacich

Bratia, {v}1{/v}túto slobodu nám vydobyl Kristus. Stojte teda pevne a nedávajte sa znova zapriahnuť do jarma otroctva. {v}2{/v}Ja, Pavol, vám hovorím, že ak sa dáte obrezať, Kristus vám nič neprospeje. {v}3{/v}A každému, kto sa dá obrezať, znova dosvedčujem, že je povinný zachovávať celý zákon. {v}4{/v}Vy, čo chcete byť ospravedlnení zo zákona, odtrhli ste sa od Krista, vypadli ste z_milosti. {v}5{/v}Veď my v_duchu viery očakávame nádej spravodlivosti. {v}6{/v}Lebo v_Kristovi Ježišovi ani obriezka nič neznamená, ani neobriezka, ale viera, činná skrze lásku.

{v}7{/v}Dobre ste bežali. Kto vás zadržal, aby ste odporovali pravde? {v}8{/v}Toto navádzanie nie je od toho, ktorý vás volá. {v}9{/v}Trochu kvasu prekvasí celé cesto. {v}10{/v}Ja vám dôverujem v_Pánovi, že nebudete nijako ináč zmýšľať. Ale ten, čo vás mätie, odnesie si trest, nech je to ktokoľvek. {v}11{/v}Ak ja, bratia, ešte stále ohlasujem obriezku, prečo ma potom prenasledujú? Veď potom je odstránené pohoršenie kríža. {v}12{/v}Nech sa dajú hoci aj kastrovať tí, čo vás mätú!

{v}13{/v}Lebo vy ste povolaní pre slobodu, bratia, len nedávajte slobodu za príležitosť telu, ale navzájom si slúžte v_láske!

{v}14{/v}Veď celý zákon sa spĺňa v_jedinom slove, v_tomto: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ {v}15{/v}Ale ak sa medzi sebou hryziete a žeriete, dajte si pozor, aby ste sa navzájom neponičili.

{v}16{/v}Hovorím však: Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela. {v}17{/v}Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete.

{v}18{/v}Ale ak vás vedie Duch, nie ste pod zákonom. {v}19{/v}A skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota, chlipnosť, {v}20{/v}modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, {v}21{/v}závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. O_tomto vám vopred hovorím, ako som už povedal, že tí, čo robia takéto veci, nedosiahnu Božie kráľovstvo. {v}22{/v}Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, {v}23{/v}miernosť, zdržanlivosť. Proti tomuto zákona niet.

{v}24{/v}Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s_vášňami a žiadosťami. {v}25{/v}Ak žijeme v_Duchu, podľa Ducha aj konajme.

RESPONZÓRIUM

{r}Gal 5, 18. 22a. 25{/r}

Ak vás vedie Duch, nie ste pod zákonom. {*} Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj.

Ak žijeme v_Duchu, podľa Ducha aj konajme. {*} Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj.

Z_Rečí svätého pápeža Leva Veľkého

(Sermo 7 in Nativitate Domini, 2. 6: PL 54, 217-218. 220-221)

Spoznaj vznešenosť svojej prirodzenosti

Keď sa náš Pán Ježiš Kristus narodil ako pravý človek, pričom neprestal byť pravým Bohom, položil v_sebe základ nového stvorenia a svojím príchodom dal ľudskému pokoleniu duchovný začiatok. Ktorá myseľ dokáže pochopiť toto tajomstvo, ktorý jazyk vysloviť túto milosť? Neprávosť sa mení na nevinnosť a starina na novosť. Cudzinci sa prijímajú za vlastných a tí, čo sú mimo, dostávajú dedičstvo.

Zobuď sa, človeče, a spoznaj vznešenosť svojej prirodzenosti. Spomeň si, že si bol stvorený na Boží obraz{n}porov. {r}Gn 1,27{/r}{/n}, lebo aj keď bol v_Adamovi porušený, v_Kristovi sa opäť obnovil. Užívaj viditeľné stvorenia, ako ich treba užívať, ako užívaš zem, more, nebo, vzduch, pramene i_rieky. A všetko, čo je v_nich krásne a obdivuhodné, zameraj na chválu a oslavu Stvoriteľa.

Telesným zmyslom sa dotkni hmotného svetla a celou silou ducha objím to pravé svetlo, „ktoré osvecuje každého človeka prichádzajúceho na tento svet“{n}{r}Jn 1,9{/r} [Vg.]{/n} a o_ktorom Prorok hovorí: „Priblížte sa k_nemu a budete žiariť a tvár vám nesčervenie hanbou.“{n}porov. {r}Ž 34,6{/r}{/n} Lebo ak sme Boží chrám a prebýva v_nás Boží Duch{n}porov. {r}1Kor 3,16{/r}{/n}, potom to, čo má hociktorý veriaci vo svojej duši, je viac ako to, čo obdivujeme na nebi.

No týmto vám, milovaní, ani nekážeme, ani neradíme, aby ste pohŕdali Božími dielami alebo v_tom, čo dobrý Boh stvoril ako dobré, videli niečo, čo odporuje vašej viere, ale aby ste všetku krásu tvorov a nádheru celého tohto sveta užívali rozumne a s_mierou. „Lebo viditeľné je do času,“ hovorí Apoštol, „ale neviditeľné je naveky.“{n}{r}2Kor 4,18{/r}{/n}

Veď hoci sme sa narodili pre prítomnosť, znovuzrodili sme sa pre budúcnosť. Preto sa neoddávajme časným dobrám, ale smerujme k_večným. A aby sme sa mohli zbližša prizrieť na svoju nádej, myslime na to, čo Božia milosť pridala k_našej prirodzenosti. Počúvajme Apoštola: „Veď ste zomreli a váš život je s_Kristom ukrytý v_Bohu. A keď sa zjaví Kristus, váš život, vtedy sa aj vy zjavíte s_ním v_sláve“{n}{r}Kol 3,3-4{/r}{/n}, lebo on žije a kraľuje s_Otcom a Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 144, 9; 118, 28{/r}

Bože, novú pieseň ti zaspievam; {*} Zahrám ti na desaťstrunovej citare.

Ty si môj Boh, vďaky ti vzdávam; ty si môj Boh, velebím ťa. {*} Zahrám ti na desaťstrunovej citare.

Z_Listu Galaťanom

{r:Gal}5, 25 – 6, 18{/r}

Povzbudenia k_láske a horlivosti

Bratia, {v}5,25{/v}ak žijeme v_Duchu, podľa Ducha aj konajme. {v}26{/v}Nepachtime po márnej sláve, nedráždime sa navzájom, nezáviďme jeden druhému.

{v}6,1{/v}Keby aj niekoho pristihli pri nejakom poklesku, vy, ktorí ste duchovní, napravte ho v_duchu miernosti; a daj si pozor, aby si aj ty neupadol do pokušenia. {v}2{/v}Neste si vzájomne bremená, a tak naplníte Kristov zákon. {v}3{/v}Lebo ak si niekto myslí, že je niečím, hoci nie je ničím, sám seba klame. {v}4{/v}Nech každý skúma svoje skutky, a tak sa bude chváliť len sám v_sebe, a nie pred iným. {v}5{/v}Veď každý ponesie svoje vlastné bremeno.

{v}6{/v}Ten, koho vyučujú slovo, nech sa delí o_všetky dobrá s_tým, kto ho vyučuje. {v}7{/v}Nemýľte sa: Boh sa vysmievať nedá. Čo človek zaseje, to bude aj žať. {v}8{/v}Lebo kto seje pre svoje telo, z_tela bude žať porušenie. Ale kto seje pre Ducha, z_Ducha bude žať večný život. {v}9{/v}Neúnavne konajme dobro, lebo ak neochabneme, budeme v_pravom čase žať. {v}10{/v}Kým teda máme čas, robme dobre všetkým, ale najmä členom rodiny veriacich.

{v}11{/v}Pozrite, akými veľkými písmenami vám píšem vlastnou rukou. {v}12{/v}Všetci, čo sa chcú páčiť podľa tela, nútia vás, aby ste sa dali obrezať, len aby ich neprenasledovali pre Kristov kríž. {v}13{/v}Veď ani tí, čo sa dávajú obrezať, nezachovávajú zákon, ale chcú, aby ste sa vy dali obrezať, aby sa mohli chváliť vaším telom. {v}14{/v}Ale ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho Pána Ježiša Krista, cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa a ja pre svet.

{v}15{/v}Lebo ani obriezka nie je nič, ani neobriezka, ale nové stvorenie. {v}16{/v}A nad všetkými, čo sa budú riadiť týmto pravidlom, pokoj a milosrdenstvo, aj nad Božím Izraelom.

{v}17{/v}A odteraz nech ma už nik neobťažuje, lebo ja nosím na svojom tele Ježišove znaky.

{v}18{/v}Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je s_vaším duchom, bratia. Amen.

RESPONZÓRIUM

{r}Gal 6, 7b-8{/r}; {r}Jn 6, 63a{/r}

Čo človek zaseje, to bude aj žať. Lebo kto seje pre svoje telo, z_tela bude žať porušenie. {*} Kto seje pre Ducha, z_Ducha bude žať večný život.

Duch oživuje, telo nič neosoží. {*} Kto seje pre Ducha, z_Ducha bude žať večný život.

Z_Rečí blahoslaveného Izáka, opáta kláštora v_Stelle

(Sermo 31: PL 194, 1292-1293)

Vznešenosť lásky

Bratia, prečo sa tak málo usilujeme hľadať jeden pre druhého spásne príležitosti, žeby sme si tam, kde vidíme väčšiu potrebu, viac pomáhali navzájom a vzájomne si bratsky niesli bremená? Práve to nám pripomína Apoštol: „Neste si vzájomne bremená, a tak naplníte Kristov zákon.“{n}{r}Gal 6,2{/r}{/n} A inde: „Znášajte sa navzájom v_láske.“{n}{r}Ef 4,2{/r}{/n} Veď ona je Kristovým zákonom.

Ak vidím na svojom bratovi niečo nenapraviteľné – či už z_nevyhnutnosti alebo z_telesnej či mravnej slabosti_–, prečo to neznášam trpezlivo a nepotešujem láskavo, ako je napísané: „Ich deti sa budú na rukách nosiť a na kolenách láskať“{n}porov. {r}Iz 66,12{/r}{/n}? Vari preto, že mi chýba tá, čo všetko znáša, tá, čo je dosť trpezlivá, aby vydržala, a dobrotivá, aby milovala{n}porov. {r}1Kor 13,7.4{/r}{/n}?

Veď ona je zákonom Krista, ktorý v_utrpení „naozaj niesol naše neduhy“ a v_útrpnosti „sa bôľmi obťažil“{n}{r}Iz 53,4{/r}{/n}, miloval tých, ktorých znášal, a znášal tých, ktorých miloval. Kto však napáda brata v_núdzi, kto mu strojí úklady v_akejkoľvek jeho slabosti, poddáva sa celkom isto diablovmu zákonu a plní ho. Buďme teda navzájom súcitní, bratsky sa milujme, slabosti znášajme a neresti prenasledujme.

Čím úprimnejšie ten-ktorý spôsob života sleduje lásku k_Bohu a kvôli nemu lásku k_blížnemu, tým viac ho Boh prijíma a nezáleží na tom, akými pravidlami sa riadi alebo aké rúcha si oblieka. Lebo iba kvôli láske sa má niečo konať alebo nekonať, meniť alebo nemeniť. Iba ona je aj počiatkom, z_ktorého má všetko vychádzať, aj cieľom, ku ktorému má všetko smerovať. A nič sa nekoná hriešne, čo sa koná naozaj pre ňu a podľa nej.

Ju nech nám láskavo udelí ten, ktorému sa bez nej nemôžeme páčiť a bez ktorého nemôžeme vôbec nič{n}porov. {r}Jn 15,5{/r}{/n}, teda Boh, ktorý žije a kraľuje cez nekonečné veky. Amen.

RESPONZÓRIUM

{r}1 Jn 3, 11{/r}; {r}Gal 5, 14a{/r}

Toto je zvesť, ktorú ste počuli od začiatku: {*} Aby sme jeden druhého milovali.

Celý zákon sa spĺňa v_jedinom slove: {*} Aby sme jeden druhého milovali.