OBDOBIE CEZ ROK

3. TÝŽDEŇ

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Z_Knihy Deuteronómium

{r:Dt}18, 1-22{/r}

Leviti. Praví a falošní proroci

V_tých dňoch Mojžiš povedal ľudu:

{v}1{/v}„Levitskí kňazi, celý Léviho kmeň, nebudú mať podiel ani dedičstvo s_ostatným Izraelom. Budú žiť z_obiet Pánovi a z_jeho dedičstva. {v}2{/v}Nebudú mať dedičstvo medzi svojimi bratmi, lebo sám Pán je ich dedičstvom, ako im povedal.

{v}3{/v}Toto bude patriť kňazom od ľudu, od tých, čo prinášajú obety, či už obetujú býka či ovcu: kňazovi dajú prednú lopatku, obe čeľuste a žalúdok, {v}4{/v}prvotiny svojho obilia, vína, oleja a vlny zo strihania oviec. {v}5{/v}Veď jeho si vyvolil Pán, tvoj Boh, zo všetkých tvojich kmeňov, aby navždy stál on i_jeho synovia v_službe v_Pánovom mene.

{v}6{/v}Ak kdekoľvek v_Izraeli odíde levita z_niektorého tvojho mesta, v_ktorom býva ako hosť, a bude chcieť prejsť na miesto, ktoré si vyvolí Pán, {v}7{/v}bude slúžiť v_mene Pána, svojho Boha, ako všetci jeho bratia leviti, čo budú stáť tam pred Pánom. {v}8{/v}Dostane taký istý podiel z_jedla ako ostatní – okrem toho, čo mu patrí z_otcovského majetku.

{v}9{/v}Keď vojdeš do krajiny, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, daj si pozor, aby si nenapodobňoval ohavnosti tamojších národov. {v}10{/v}Nech sa u_teba nenájde nik, čo by svojho syna či dcéru prevádzal cez oheň, alebo kto by zisťoval osudy a pozoroval oblaky a znamenia, ani čarodejník, {v}11{/v}ani zaklínač, ani vyvolávač duchov, ani veštec, ani kto by sa dopytoval mŕtvych na pravdu. {v}12{/v}Lebo toto všetko sa protiví Pánovi a pre takéto hanebnosti ich vyženie pri tvojom príchode. {v}13{/v}Budeš dokonalý a bezúhonný pred Pánom, svojím Bohom. {v}14{/v}Tie národy, ktorých krajinu zaujmeš, počúvajú na vykladačov a veštcov, ale teba Pán, tvoj Boh, inak poučil.

{v}15{/v}Pán, tvoj Boh, z_tvojho národa a z_tvojich bratov vzbudí ti proroka, ako som ja. Jeho budete počúvať, {v}16{/v}ako si si žiadal od Pána, svojho Boha, na Horebe, keď sa zišlo zhromaždenie a povedal si: ‚Nech už nemusím počúvať hlas Pána, svojho Boha, a vidieť tento veľký oheň, aby som nezomrel.‘ {v}17{/v}A Pán mi povedal: ‚Dobre to všetko povedali. {v}18{/v}Vzbudím im proroka spomedzi ich bratov podobného tebe, do úst mu vložím svoje slová a bude im hovoriť všetko, čo mu prikážem. {v}19{/v}Kto však nebude počúvať moje slová, ktoré povie v_mojom mene, toho ja vezmem na zodpovednosť. {v}20{/v}Ale prorok, ktorý by sa bezočivo odvážil hovoriť v_mojom mene, čo som mu ja neprikázal hovoriť, alebo by hovoril v_mene cudzích bohov, bude usmrtený.‘ {v}21{/v}A keby si v_duchu namietal: ‚Ako môžem poznať slovo, ktoré nepovedal Pán?‘, {v}22{/v}toto ti bude znamením: Ak sa nesplní, čo prorok predpovie v_Pánovom mene, to nepovedal Pán, to si prorok vymyslel vo svojej nadutosti, a preto sa ho neboj.“

RESPONZÓRIUM

{r}Dt 18, 18{/r}; {r}Lk 20, 13b{/r}; {r}Jn 6, 14b{/r}

Vzbudím im proroka, do úst mu vložím svoje slová {*} A bude im hovoriť všetko, čo mu prikážem.

Pošlem svojho milovaného Syna. Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet. {*} A bude im hovoriť všetko, čo mu prikážem.

Z_konštitúcie Sacrosanctum Concilium Druhého vatikánskeho koncilu o_posvätnej liturgii

(Č. {r:SC}7-8. 106{/r})

Kristus je prítomný vo svojej Cirkvi

Kristus je stále so svojou Cirkvou, najmä v_liturgických úkonoch. Je prítomný v_obete svätej omše aj v_osobe toho, kto ju slúži, lebo teraz sa prostredníctvom kňazov obetuje ten istý, čo kedysi obetoval seba samého na kríži,{fnr}1{/fnr} ale je prítomný najmä pod eucharistickými spôsobmi. Svojou mocou je prítomný vo sviatostiach, takže keď niekto krstí, krstí sám Kristus. Je prítomný vo svojom slove, lebo to on sám hovorí, keď sa v_Cirkvi číta Sväté písmo. A napokon, keď sa Cirkev modlí a spieva, je prítomný ten, ktorý prisľúbil: „Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v_mojom mene, tam som ja medzi nimi.“{n}{r}Mt 18,20{/r}{/n}

Vskutku, na také veľké dielo, ktoré dokonale oslavuje Boha a posväcuje ľudí, Kristus vždy priberá Cirkev, svoju milovanú nevestu, a ona vzýva svojho Pána a skrze neho vzdáva úctu večnému Otcovi.

Liturgia sa teda právom považuje za vykonávanie Kristovho kňazského úradu. V_nej sa zmyslovými znakmi vyjadruje a primerane každému z_nich aj uskutočňuje posväcovanie človeka a tajomné telo Ježiša Krista, čiže hlava a jej údy, koná úplnú verejnú bohopoctu.

Preto je každé liturgické slávenie, ako dielo Krista kňaza a jeho tela, ktorým je Cirkev, osobitne posvätným úkonom a účinnosťou sa mu nevyrovná, ani čo do významu, ani čo do stupňa, nijaký iný úkon Cirkvi.

Účasťou na pozemskej liturgii ochutnávame už tú nebeskú, čo sa slávi vo svätom meste Jeruzaleme, ku ktorému sa uberáme ako pútnici, kde Kristus „sedí po pravici Boha ako služobník svätyne a pravého stánku“{n}{r}Kol 3,1{/r}; {r}Hebr 8,2{/r}{/n}, s_veľkým množstvom nebeských zástupov spievame chválospev na slávu Pánovi, s_úctou si spomíname na svätých a dúfame, že dostaneme aspoň nejakú účasť na ich spoločenstve. „Očakávame Spasiteľa, nášho Pána Ježiša Krista“{n}porov. {r}Flp 3,20{/r}{/n}, kým „sa nezjaví“ on, „náš život, a my sa nezjavíme s_ním v_sláve“{n}porov. {r}Kol 3,4{/r}{/n}.

Podľa apoštolskej tradície, ktorá sa začína dňom Kristovho zmŕtvychvstania, Cirkev slávi každý ôsmy deň veľkonočné tajomstvo a právom ho nazýva dňom Pána alebo nedeľou. V_tento deň sú kresťania povinní zhromaždiť sa, aby si počúvaním Božieho slova a účasťou na Eucharistii pripomínali umučenie, zmŕtvychvstanie a oslávenie Pána Ježiša a vzdávali vďaky Bohu, ktorý ich „vzkriesením Ježiša Krista z_mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej“{n}{r}1Pt 1,3{/r}{/n}. Preto je Pánov deň prvotným sviatočným dňom a treba ho tak predkladať a odporúčať nábožnosti veriacich, aby sa stal aj dňom radosti a odpočinku od práce. Iným slávnostiam nech sa nedáva pred ním prednosť, iba ak by boli naozaj veľmi významné, lebo on je základom a jadrom celého liturgického roku.

{fn:1}Tridentský koncil, sess. XXII.{/fn}

RESPONZÓRIUM

Kristus sa modlí za nás ako náš kňaz, modlí sa v_nás ako naša Hlava a my sa modlíme k_nemu ako k_svojmu Bohu. {*} Poznávajme teda svoj hlas v_ňom a jeho hlas v_nás.

Keď sa modlíme k_Bohu, Syna z_toho nesmieme vylúčiť. {*} Poznávajme teda svoj hlas v_ňom a jeho hlas v_nás.

Z_Knihy Deuteronómium

{r:Dt}24, 1 – 25, 4{/r}

Povinnosti voči blížnemu

V_tých dňoch Mojžiš povedal ľudu:

{v}24,1{/v}„Ak si niekto vezme ženu a ožení sa s_ňou, potom sa mu však znepáči pre nejakú mrzkosť, napíše priepustný list, dá jej ho do ruky a pošle ju preč zo svojho domu {v}2{/v}a ona odíde a vydá sa za iného, {v}3{/v}ale aj on ju znenávidí, dá jej priepustný list a pošle ju preč zo svojho domu, alebo zomrie, {v}4{/v}prvý manžel si ju nemôže znova vziať za manželku, lebo je poškvrnená. Bola by to ohavnosť pred Pánom. Nepoškvrň hriechom svoju krajinu, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, do vlastníctva.

{v}5{/v}Ak sa niekto práve oženil, nech nechodí na vojnu, ani nech sa mu neukladá nijaká verejná povinnosť, ale bude voľný pre svoju domácnosť, aby sa jeden rok tešil so svojou manželkou.

{v}6{/v}Nevezmeš na záloh mlynec ani vrchný mlynský kameň, lebo by založil u_teba svoj život.

{v}7{/v}Ak bude niekto pristihnutý, že sa zmocnil jedného zo svojich bratov, synov Izraela, a predal ho za peniaze, bude usmrtený; tak odstrániš zlo spomedzi seba.

{v}8{/v}Ak ťa postihne rana malomocenstva, svedomite zachovávaj všetko, čo vás budú učiť kňazi z_levitského rodu. Úzkostlivo plňte, čo som im prikázal. {v}9{/v}Pamätaj, čo urobil Pán, tvoj Boh, Márii na ceste, keď ste vyšli z_Egypta.

{v}10{/v}Keď svojmu blížnemu požičiaš nejakú vec, nevojdeš do jeho domu, aby si si vzal záloh, {v}11{/v}ale budeš stáť vonku a on ti prinesie na záloh, čo bude mať. {v}12{/v}A keby bol chudobný, záloh nezostane u_teba cez noc, {v}13{/v}ale hneď mu ho vrátiš pri západe slnka, aby spal vo svojom odeve a blahorečil ti. A ty budeš mať spravodlivosť pred Pánom, svojím Bohom.

{v}14{/v}Neodoprieš mzdu núdznemu a chudobnému zo svojich bratov ani z_cudzincov, čo s_tebou bývajú v_krajine a v_tvojich bránach, {v}15{/v}ale ešte v_ten deň pred západom slnka mu vyplatíš mzdu za jeho prácu, lebo je chudobný a jeho duša po nej túži; aby nevolal proti tebe k_Pánovi a započítalo by sa ti to za hriech.

{v}16{/v}Nebudú otcovia zabíjaní za synov ani synovia za otcov, ale každý zomrie za svoj hriech.

{v}17{/v}Neprekrúcaj právo cudzinca a siroty a neber do zálohu šaty vdovy. {v}18{/v}Pamätaj, že si bol otrokom v_Egypte a Pán, tvoj Boh, ťa odtiaľ vyslobodil. Preto ti prikazujem, aby si toto robil: {v}19{/v}Keď budeš kosiť obilie na svojom poli a zabudneš tam snop, nevracaj sa vziať si ho, ale nechaj, nech si ho vezme cudzinec, sirota a vdova, aby ťa požehnal Pán, tvoj Boh, v_každom diele tvojich rúk. {v}20{/v}Keď budeš oberať plody z_olív, nevráť sa obrať, čo ostalo na stromoch, ale nechaj to pre cudzinca, sirotu a vdovu. {v}21{/v}Keď budeš oberať svoju vinicu, nezbieraj zanechané strapce, ale nechaj ich pre cudzinca, sirotu a vdovu. {v}22{/v}Pamätaj, že aj ty si bol otrokom v_Egypte, a preto ti prikazujem, aby si toto robil.

{v}25,1{/v}Ak medzi niektorými ľuďmi vznikne spor a obrátia sa na sudcov, oni dajú palmu spravodlivosti tomu, o_kom sa presvedčia, že je nevinný; vinníka bez ľútosti odsúdia. {v}2{/v}No ak sudca uzná, že si vinník zasluhuje bitku, dá ho vystrieť a vo svojej prítomnosti zbiť. {v}3{/v}Výmer rán bude podľa miery previnenia, ale tak, že neprekročia počet štyridsať, aby tvoj brat neodchádzal pred tvojimi očami veľmi zbitý a mrzko doráňaný.

{v}4{/v}Nezaviažeš papuľu volovi mlátiacemu na humne tvoje obilie.“

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Mk 12, 32-33{/r}; {r}Sir 35, 4b-5a{/r}

Správne si povedal, Učiteľ, že jediný je Boh a milovať ho z_celého srdca {*} A milovať blížneho ako seba samého je viac ako všetky zápalné a ostatné obety.

Kto dáva almužnu, prináša obetu chvály. Pánovi sa páči, keď niekto zanechá neprávosť. {*} A milovať blížneho ako seba samého je viac ako všetky zápalné a ostatné obety.

Z_pastorálnej konštitúcie Gaudium et spes Druhého vatikánskeho koncilu o_Cirkvi v_dnešnom svete

(Č. {r:GS}48{/r})

Svätosť manželstva a rodiny

Muž a žena, ktorí na základe manželskej zmluvy „už nie sú dvaja, ale jedno telo“{n}porov. {r}Mt 19,6{/r}{/n}, poskytujú si najdôvernejším spojením osôb a činností vzájomnú pomoc a službu, nachádzajú zmysel svojej jednoty a deň čo deň plnšie ju uskutočňujú. Toto dôverné spojenie, ktoré je vzájomným darom dvoch osôb, ale aj dobro detí vyžadujú úplnú vernosť manželov a zdôrazňujú ich nerozlučnú jednotu.

Kristus Pán bohato požehnal túto mnohotvárnu lásku, prýštiacu z_božského prameňa lásky a stvárňovanú podľa vzoru jeho spojenia s_Cirkvou.

Lebo ako kedysi Boh vyšiel v_ústrety svojmu ľudu zmluvou lásky a vernosti, tak teraz Spasiteľ ľudí a Ženích Cirkvi ide v_ústrety kresťanským manželom sviatosťou manželstva. A potom ostáva s_nimi, aby sa aj manželia vo vzájomnej oddanosti stále tak verne milovali, ako on miluje Cirkev a vydal za ňu seba samého{n}porov. {r}Ef 5,25{/r}{/n}.

Pravá manželská láska sa priberá do Božej lásky, vedie a obohacuje ju Kristova vykupiteľská moc a spasiteľná činnosť Cirkvi, aby manželia účinne smerovali k_Bohu a mali podporu a posilnenie vo vznešenej otcovskej a materskej úlohe. Preto kresťanských manželov na povinnosti a dôstojnosť ich stavu posilňuje, ba priam vysviaca osobitná sviatosť. Keď v_jej sile plnia svoje manželské a rodinné poslanie, preniknutí Kristovým duchom, ktorý napĺňa celý ich život vierou, nádejou a láskou, čoraz viacej napredujú vo svojej vlastnej dokonalosti, vo vzájomnom posväcovaní, a teda v_spoločnej oslave Boha.

Ak budú rodičia predchádzať príkladom a rodinnou modlitbou, potom deti a všetci, čo žijú v_rodinnom spoločenstve, ľahšie nájdu cestu k_ľudskosti, spáse a svätosti. A manželia, vyznačení hodnosťou otcovského a materského poslania, budú svedomite plniť povinnosť výchovy, najmä náboženskej, ktorá patrí v_prvom rade im.

Deti, ako živé údy rodiny, prispievajú svojím spôsobom k_posväcovaniu rodičov. Vďačnosťou, úctou a dôverou budú rodičom opätovať ich dobrodenia a synovsky sa ich zaujmú v_ťažkostiach a v_samote staroby.

RESPONZÓRIUM

{r}Ef 5, 32. 25b. 33b{/r}

Toto tajomstvo je veľké; ja hovorím o_Kristovi a Cirkvi. {*} Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu.

Každý jeden nech miluje svoju manželku ako seba samého. A manželka nech si ctí muža. {*} Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu.

Z_Knihy Deuteronómium

{r:Dt}26, 1-19{/r}

Vyznanie viery Abrahámových synov

V_tých dňoch Mojžiš povedal ľudu:

{v}1{/v}„Keď vojdeš do krajiny, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, do vlastníctva, keď ju zaujmeš a budeš v_nej bývať, {v}2{/v}vezmeš prvotiny zo všetkých plodov pôdy, ktoré zoberieš zo svojej zeme, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, vložíš ich do koša a pôjdeš na miesto, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh, aby tam prebývalo jeho meno. {v}3{/v}Pristúpiš ku kňazovi, čo tam bude v_tých dňoch, a povieš mu: ‚Dnes vyhlasujem pred Pánom, tvojím Bohom, že som vošiel do krajiny, o_ktorej prisahal našim otcom, že nám ju dá.‘ {v}4{/v}Kňaz vezme kôš z_tvojej ruky, položí ho pred oltár Pána, tvojho Boha, {v}5{/v}a ty pred Pánom, svojím Bohom, povieš: ‚Môj otec bol potulný Sýrčan. Zostúpil do Egypta a žil tam ako cudzinec vo veľmi malom počte. Tam vzrástol na veľký, silný a nesmierne početný národ. {v}6{/v}Egypťania nás týrali a prenasledovali ukladaním najťažších robôt. {v}7{/v}My sme volali k_Pánovi, Bohu svojich otcov, a on nás vypočul a zhliadol na naše poníženie, lopotu a útlak. {v}8{/v}Pán nás vyviedol z_Egypta silnou rukou a vystretým ramenom za veľkej hrôzy, znamení a zázrakov {v}9{/v}a priviedol nás na toto miesto a dal nám túto krajinu, oplývajúcu mliekom a medom. {v}10{/v}A hľa, teraz som priniesol prvotiny plodov zeme, ktorú si mi dal, Pane.‘ A necháš ich pred Pánom, svojím Bohom, a pokloníš sa Pánovi, svojmu Bohu. {v}11{/v}A budeš hodovať ty, levita aj cudzinec, čo je s_tebou, zo všetkých dobrôt, ktoré Pán, tvoj Boh, dal tebe a tvojmu domu.

{v}12{/v}Keď v_treťom roku, v_roku desiatkov, odovzdáš desiatky zo všetkých svojich plodín, a dáš levitovi, cudzincovi, sirote a vdove, aby jedli v_tvojich bránach a nasýtili sa, {v}13{/v}povieš pred Pánom, svojím Bohom: ‚Vzal som z_domu, čo bolo posvätené, a dal som to levitovi a cudzincovi, sirote a vdove, ako si mi rozkázal. Neobišiel som tvoje prikázania, ani som nezabudol na tvoje nariadenie. {v}14{/v}Nejedol som z_nich počas svojho smútku a neoddelil z_nich, keď som bol nečistý, ani som z_nich nedal nič pre mŕtveho. Poslúchol som hlas Pána, svojho Boha, a urobil som všetko, ako si mi prikázal. {v}15{/v}Zhliadni zo svojho svätého príbytku, z_neba, a požehnaj svoj ľud Izrael i_krajinu, ktorú si nám dal, ako si prisahal našim otcom, krajinu oplývajúcu mliekom a medom.‘

{v}16{/v}Dnes ti Pán, tvoj Boh, prikazuje, aby si zachovával tieto príkazy a ustanovenia; zachovávaj a plň ich z_celého svojho srdca a z_celej svojej duše. {v}17{/v}Dnes si si vyvolil Pána, že bude tvojím Bohom, že budeš kráčať po jeho cestách, zachovávať jeho príkazy, nariadenia a ustanovenia a poslúchať jeho rozkazy. {v}18{/v}A Pán si ťa dnes vyvolil, že budeš jeho osobitným ľudom, ako ti povedal, a že budeš zachovávať všetky jeho príkazy, {v}19{/v}že ťa vyvýši nad všetky národy, ktoré stvoril na svoju chválu, česť a slávu, aby si bol svätým ľudom Pána, svojho Boha, ako povedal.“

RESPONZÓRIUM

{r}1 Pt 2, 9a. 10{/r}; porov. {r}Dt 7, 7. 8{/r}

Vy ste ľud určený na vlastníctvo. Kedysi ste ani ľudom neboli, a teraz ste Boží ľud; {*} Vy, čo ste nedosiahli milosrdenstvo, teraz ste milosrdenstvo dosiahli.

Pán si vás vyvolil preto, že vás miluje, a vyslobodil vás z_domu otroctva. {*} Vy, čo ste nedosiahli milosrdenstvo, teraz ste milosrdenstvo dosiahli.

Z_rozšírených pravidiel svätého biskupa Bazila Veľkého

(Resp. 2, 2-4: PG 31, 914-915)

Čím sa odvďačíme Pánovi za všetko, čo nám dal?

Akými slovami možno výstižne opísať Božie dary? Veď ich je toľko, že na ne nejestvuje číslo. A sú také veľké a znamenité, že aj jediný stačí na to, aby sme boli povinní splácať ho darcovi vďačnosťou bez hraníc.

Ale ani keby sme chceli, nemôžeme obísť, a je vonkoncom nemožné, aby ten, kto má aspoň zdravý rozum a je príčetný, mlčal o_jednom dobrodení – hoci toho možno o_ňom veľmi málo výstižne povedať_–, že on stvoril človeka na svoj obraz, na svoju podobu. Vyznačil ho poznaním seba samého a na rozdiel od ostatných živočíchov obdaril ho rozumom. Dal mu schopnosť tešiť sa neuveriteľnej kráse raja a nakoniec ho urobil pánom všetkého na zemi. A neopustil ho ani potom, keď ho had zviedol a upadol do hriechu a skrze hriech do smrti a zaslúženého nešťastia{n}porov. {r}Rim 5,12{/r}{/n}. Najprv mu dal na pomoc zákon, zveril ho anjelom, aby ho chránili a strážili{n}porov. {r}Hebr 1,14{/r}{/n}, posielal prorokov, aby odhaľovali jeho chyby a učili ho čnostiam. Hrozbami znemožňoval a potláčal útoky zla. Prísľubmi vzbudzoval nadšenie za dobro. Nezriedka ukázal na rozličných osobách, ako končia jedni a ako druhí, aby včas varoval ostatných. A hoci po tomto všetkom tvrdošijne vzdorujeme, on sa od nás neodvrátil.

Pánova dobrota nás neopustila ani potom, čo sme hlúpo pohrdli ponúknutými poctami, marili jeho lásku k_nám a urážali svojho dobrodinca. Ešte nás aj zo smrti vyvolal a náš Pán Ježiš Kristus nás vrátil k_životu. A spôsob, ako to urobil, vzbudzuje ešte väčší úžas: „On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s_Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu.“{n}{r}Flp 2,6-7{/r}{/n}

A potom „vzal na seba naše slabosti, našimi neduhmi sa obťažil, pre nás bol prebodnutý, aby nás jeho rany uzdravili“{n}porov. {r}Iz 53,4.5{/r}{/n}. A „vykúpil nás spod kliatby tým, že sa za nás stal kliatbou“{n}{r}Gal 3,13{/r}{/n} a zniesol najpotupnejšiu smrť, aby nás priviedol k_slávnemu životu. A nestačilo mu iba vrátiť mŕtvym život, ale daroval im aj dôstojnosť svojej božskej prirodzenosti{n}porov. {r}2Pt 1,4{/r}{/n} a pripravil im večný odpočinok, ktorý veľkosťou radosti prevyšuje každú ľudskú predstavu.

Čím sa teda odvďačíme Pánovi „za všetko, čo nám dal“{n}porov. {r}Ž 116,12{/r}{/n}? Je taký dobrý, že nežiada ani náhradu, stačí mu, ak ho milujeme za to, čo nám dal. Keď sa nad tým všetkým zamyslím a mám prezradiť svoje rozpoloženie, chvejem sa a tŕpnem od hrôzy, aby som niekedy pre svoju nerozvážnosť alebo zaujatosť ničotnými vecami nevypadol z_Božej lásky a nebol na hanbu a potupu Kristovi{n}porov. {r}Gal 5,4{/r}{/n}.

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 103, 2. 4{/r}; {r}Gal 2, 20c{/r}

Dobroreč, duša moja, Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia. {*} On vykupuje tvoj život zo záhuby, on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou.

Miluje ma a vydal seba samého za mňa. {*} On vykupuje tvoj život zo záhuby, on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou.

Z_Knihy Deuteronómium

{r:Dt}29, 1-5. 9-28{/r}

Kliatba na tých, čo porušili zmluvu

V_tých dňoch {v}1{/v}Mojžiš zvolal celý Izrael a povedal im:

„Videli ste všetko, čo urobil Pán pred vašimi očami v_egyptskej krajine faraónovi, všetkým jeho služobníkom a celej jeho krajine, {v}2{/v}tie veľké skúšky, ktoré videli tvoje oči, znamenia a veľké zázraky. {v}3{/v}Ale Pán vám nedal srdce, aby chápalo, oči, aby videli, a uši, aby počuli, až po tento deň. {v}4{/v}Vodil som vás štyridsať rokov po púšti. Váš odev sa nezodral, ani obuv sa ti na nohách nerozpadla zo staroby. {v}5{/v}Chlieb ste nejedli, víno a opojný nápoj ste nepili, aby ste vedeli, že ja som Pán, váš Boh.

{v}9{/v}Dnes vy všetci stojíte pred Pánom, svojím Bohom, vaše kniežatá, kmene, starší, predstavení, všetci izraelskí mužovia, {v}10{/v}slobodní, vaše manželky i_tvoj cudzinec, čo s_tebou býva v_tábore, od drevorubačov až po tých, čo ti chodia po vodu, {v}11{/v}aby si pristúpil k_zmluve Pána, svojho Boha, a k_prísahe, ktorú dnes Pán, tvoj Boh, {v}12{/v}uzaviera s_tebou, aby ťa dnes urobil svojím ľudom a aby on bol tvojím Bohom, ako ti to povedal a ako prisahal tvojim otcom Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi.

{v}13{/v}Ja túto zmluvu neuzatváram a túto prísahu nepotvrdzujem iba s_vami, {v}14{/v}ale so všetkými, čo sú tu dnes s_nami prítomní pred Pánom, naším Bohom, aj s_tými, čo nie sú tu dnes s_nami. {v}15{/v}Veď vy viete, ako sme bývali v_egyptskej krajine a ako sme prešli pomedzi národy. Keď ste cez ne prechádzali, {v}16{/v}videli ste ich ohavnosti a modly, drevo a kameň, striebro a zlato, ktoré uctievali. {v}17{/v}Nech niet medzi vami muža ani ženy, rodiny ani kmeňa, ktorého srdce by sa dnes odvrátilo od Pána, nášho Boha, čo by šiel a slúžil bohom tamtých národov; aby nebol medzi vami koreň, ktorý by plodil jed a palinu; {v}18{/v}ani takého, čo by počul slová tejto prísahy a v_srdci by si blahorečil: ‚Budem mať pokoj, aj keď budem hovieť zlým žiadostiam svojho srdca,‘ {v}19{/v}a uchvátil by zavlaženú i_vyprahnutú krajinu. Pán mu neodpustí, ale vtedy veľmi vzplanie jeho hnev a žiarlivosť proti takému človekovi, doľahnú naň všetky kliatby, čo sú napísané v_tejto knihe, a Pán vymaže jeho meno spod neba. {v}20{/v}Oddelí ho na záhubu od všetkých kmeňov Izraela, podľa kliatieb zmluvy, ktoré sú napísané v_tejto knihe zákona.

{v}21{/v}A budúce pokolenie, vaši synovia, čo sa po vás narodia, i_cudzinci, čo prídu zďaleka, uvidia rany a neduhy tej krajiny, ktorými ju Pán bude biť, {v}22{/v}a povedia: Síra a soľ. Spálená je všetka jej pôda, takže sa už do nej neseje, ani z_nej nič zelené neklíči. Je ako vyvrátená Sodoma a Gomora, Adama a Seboim, ktoré Pán vyvrátil vo svojom hneve a rozhorčení. {v}23{/v}A všetky národy povedia: ‚Prečo to Pán urobil tejto krajine? Prečo tento veľký, rozhorčený hnev?‘ {v}24{/v}A odpovedia: ‚Preto, že opustili zmluvu Pána, Boha svojich otcov, ktorú s_nimi uzavrel, keď ich vyviedol z_egyptskej krajiny, {v}25{/v}a slúžili cudzím bohom, klaňali sa tým, ktorých nepoznali a ktorým nepatrili. {v}26{/v}Preto Pán hnevom zahorel proti tej krajine a priviedol na ňu všetky kliatby, čo sú napísané v_tejto knihe, {v}27{/v}vyhnal ich vo veľkom hneve, rozhorčení a nevôli z_ich krajiny a zahnal ich do cudzej krajiny, ako to dnes vidno.‘

{v}28{/v}Skryté veci patria Pánovi, nášmu Bohu, zjavné zasa nám a našim synom až naveky, aby sme plnili všetky slová tohto zákona.“

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Gal 3, 13-14{/r}; porov. {r}Dt 8, 14b{/r}

Kristus sa za nás stal kliatbou, aby prešlo Abrahámovo požehnanie na pohanov, {*} Aby sme skrze vieru dostali prisľúbeného Ducha.

Boh nás vyviedol z_egyptskej krajiny a vyslobodil nás z_domu otroctva. {*} Aby sme skrze vieru dostali prisľúbeného Ducha.

Z_Rečí svätého opáta Bernarda na Pieseň piesní

(Sermo 61, 3-5: Opera omnia, 1839, 1, 2, 3033)

Kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila aj milosť

Kde nájdu chorí istý a spoľahlivý duševný pokoj a odpočinok, ak nie v_Spasiteľových ranách? Tým spokojnejšie tam prebývam, čím je schopnejší spasiť. Svet huláka, telo ťaží, diabol strojí úklady, ale nepadám, lebo mám základy na pevnej skale{n}porov. {r}Mt 7,25{/r}{/n}. Spáchal som veľký hriech, svedomie sa znepokojí, ale nesplaší, lebo si spomeniem na Pánove rany. Veď „pre naše hriechy bol prebodnutý“{n}{r}Iz 53,5{/r}{/n}. Čo je také smrteľné, že by sa nemohlo Kristovou smrťou zachrániť? Keď si teda spomeniem na taký silný a účinný liek, už ma nemôže vystrašiť nijaká zlá choroba.

A preto sa očividne mýli ten, čo hovorí: „Moja neprávosť je väčšia, než aby som si zaslúžil odpustenie.“{n}porov. {r}Gn 4,13{/r}{/n} Ibaže nebol Kristovým údom a neprislúchali mu Kristove zásluhy; nemohol využiť, nemohol nazvať svojím, čo by mu patrilo, čo by bolo jeho, ako môže úd nazvať svojím, čo patrí hlave.

Ja si však s_dôverou privlastňujem z_Pánovho srdca to, čo mne samému chýba, lebo ono oplýva milosrdenstvom a nechýbajú ani otvory, ktorými vyteká. Prebodli mu ruky a nohy{n}porov. {r}Ž 22,17{/r}{/n} a otvorili kopijou bok{n}porov. {r}Jn 19,34{/r}{/n}. Cez tieto otvory môžem sať „med zo skaly a olej z_najtvrdšieho kameňa“{n}{r}Dt 32,13{/r}{/n}, čiže skusovať a presvedčiť sa, „aký dobrý je Pán“{n}{r}Ž 34,9{/r}{/n}.

Zaoberal sa myšlienkami pokoja{n}porov. {r}Jer 22,31{/r}{/n} a ja som o_tom nevedel. „Veď kto poznal Pánovo zmýšľanie? Alebo kto bol jeho radcom?“{n}{r}Rim 11,34{/r}; porov. {r}Iz 40,13{/r}{/n} Ale prerážajúci klinec{n}porov. {r}Kaz 12,11{/r}{/n} stal sa mi kľúčom, ktorý otvára, aby som videl Pánovu vôľu. Prečo nevidím cez tento otvor?! Klinec volá, rana volá, že v_Kristovi Boh naozaj zmieruje svet so sebou{n}porov. {r}2Kor 5,19{/r}{/n}. „Železo preniklo jeho dušu“{n}{r}Ž 105,18{/r} [Vg.]{/n} „a priblížilo sa k_jeho srdcu“{n}{r}Ž 55,22{/r} [Vg.]{/n}, takže už nevie necítiť s_mojimi slabosťami{n}porov. {r}Hebr 4,15{/r}{/n}.

Cez telesné otvory sa vyjavujú tajomstvá srdca, aj ono veľké tajomstvo nábožnosti{n}porov. {r}1Tim 3,16{/r}{/n} a „hĺbka milosrdenstva nášho Boha, s_ktorou nás navštívil vychádzajúci z_výsosti“{n}porov. {r}Lk 1,78{/r}{/n}. Prečo by sa táto hĺbka nevyjavila cez rany? Lebo v_čom inom ako v_tvojich ranách jasnejšie zažiarilo, že ty, Pane, si dobrý a láskavý a veľmi milostivý{n}porov. {r}Ž 86,5{/r}{/n}? Veď nik nemá väčšie zľutovanie ako ten, kto položí svoj život za odsúdencov vydaných na smrť{n}porov. {r}Jn 15,13{/r}{/n}.

Preto moja zásluha, to je Pánovo milosrdenstvo. A nikdy nie som celkom chudobný na zásluhy, kým nie je on na milosrdenstvo. A keďže Pánovo milosrdenstvo je nesmierne{n}porov. {r}Ž 119,156{/r}{/n}, som aj ja bohatý na zásluhy. Ale čo, keď som si vedomý mnohých hriechov?! Lenže „kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila aj milosť“{n}{r}Rim 5,20{/r}{/n}. A keďže „Pánovo milosrdenstvo je od večnosti až na večnosť“{n}{r}Ž 103,17{/r}{/n}, aj ja „chcem Pánovo milosrdenstvo ospevovať naveky“{n}{r}Ž 89,2{/r}{/n}. A čo moja spravodlivosť? „Pane, budem spomínať len na tvoju spravodlivosť.“{n}{r}Ž 71,16{/r}{/n} Veď ona je aj mojou, lebo ty si sa pre mňa stal spravodlivosťou od Boha{n}porov. {r}1Kor 1,30{/r}{/n}.

RESPONZÓRIUM

{r}Iz 53, 5{/r}; {r}1 Pt 2, 24{/r}

On bol prebodnutý pre naše neprávosti, pre naše zločiny strýznený. On pre náš pokoj znášal trest {*} A jeho rany nás uzdravili.

Sám vyniesol naše hriechy na svojom tele na drevo, aby sme zomreli hriechu a žili pre spravodlivosť. {*} A jeho rany nás uzdravili.

Z_Knihy Deuteronómium

{r:Dt}30, 1-20{/r}

Prísľub odpustenia po vyhnanstve

V_tých dňoch Mojžiš povedal ľudu:

{v}1{/v}„Keď sa na tebe vyplnia všetky tieto slová, požehnanie i_kliatba, ktoré som ti predložil, a pripustíš si ich k_srdcu uprostred všetkých národov, medzi ktoré ťa Pán, tvoj Boh, rozptýli, {v}2{/v}a keď sa vrátiš k_nemu a budeš i_so svojimi deťmi celým svojím srdcom a celou svojou dušou poslúchať jeho nariadenia, ako ti to dnes prikazujem, {v}3{/v}Pán, tvoj Boh, zmení tvoj údel, zmiluje sa nad tebou a znova ťa zhromaždí spomedzi všetkých národov, medzi ktoré ťa predtým rozptýlil. {v}4{/v}A keby si bol rozptýlený až po okraj nebies, aj odtiaľ ťa privedie späť Pán, tvoj Boh, vezme si ťa {v}5{/v}a vovedie do krajiny, ktorú zaujali tvoji otcovia, a ty ju zaujmeš. A urobí ťa šťastnejším a početnejším, než boli tvoji otcovia.

{v}6{/v}Pán, tvoj Boh, obreže tvoje srdce i_srdce tvojho potomstva, aby si miloval Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou, aby si mohol žiť. {v}7{/v}A všetky tieto kliatby obráti na tvojich nepriateľov a tých, čo ťa nenávideli a prenasledovali. {v}8{/v}Ty sa však vrátiš a budeš počúvať Pánov hlas a plniť všetky prikázania, ktoré ti ja dnes dávam. {v}9{/v}A Pán, tvoj Boh, dá ti hojnosť vo všetkých dielach tvojich rúk, v_plode tvojho života a v_plode tvojho dobytka, v_úrodnosti tvojej zeme a v_bohatstve vo všetkom. Lebo Pán sa vráti a bude sa radovať z_teba na tvoje dobro, ako sa radoval z_tvojich otcov. {v}10{/v}Pravda, ak budeš počúvať hlas Pána, svojho Boha a zachovávať jeho prikázania a nariadenia napísané v_tomto zákone, a obrátiš sa k_Pánovi, svojmu Bohu, celým srdcom a celou dušou.

{v}11{/v}Veď toto prikázanie, ktoré ti dnes dávam, nie je nad tvoje sily ani ďaleko od teba. {v}12{/v}Nie je v_nebi, žeby si mohol povedať: ‚Kto za nás môže vystúpiť do neba a zniesť nám ho, aby sme ho mohli počuť a zachovávať?‘ {v}13{/v}Ani za morom nie je, žeby si musel povedať: ‚Kto prejde za nás cez more a kto nám ho prinesie, aby sme ho mohli počuť a zachovávať?‘ {v}14{/v}Naopak, toto slovo je celkom blízko pri tebe, je v_tvojich ústach a v_tvojom srdci, a preto ho môžeš zachovať.

{v}15{/v}Hľa, dnes ti predkladám život a šťastie i_smrť a nešťastie. {v}16{/v}Ak budeš poslúchať príkazy Pána, svojho Boha, ktoré ti dnes dávam, ak budeš milovať Pána, svojho Boha, kráčať po jeho cestách a zachovávať jeho nariadenia, prikázania a ustanovenia, budeš žiť: Pán ťa rozmnoží a požehná v_krajine, do ktorej vojdeš a prevezmeš ju do vlastníctva. {v}17{/v}Ale ak sa tvoje srdce odvráti a nebudeš počúvať, ak sa dáš zviesť a budeš sa klaňať cudzím bohom a budeš im slúžiť, {v}18{/v}tak vám už dnes hovorím, že zahyniete a nepobudnete dlho v_krajine, do ktorej vojdeš, keď prejdeš cez Jordán, aby si ju vzal do vlastníctva.

{v}19{/v}Nebo i_zem volám dnes za svedkov proti vám, že som vám predložil život i_smrť, požehnanie i_kliatbu: vyvoľ si život, aby si žil ty aj tvoje potomstvo; {v}20{/v}miluj Pána, svojho Boha, poslúchaj jeho hlas a viň sa k_nemu – lebo on je tvoj život a dlhý vek – a budeš bývať v_krajine, o_ktorej Pán prisahal tvojim otcom Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, že im ju dá.“

RESPONZÓRIUM

{r}Jer 29, 13-14a{/r}; {r}Mt 7, 7b{/r}

Budete ma hľadať a nájdete ma, ak ma budete hľadať celým svojím srdcom. {*} Dám sa vám nájsť, hovorí Pán, a privediem vás naspäť zo zajatia.

Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! {*} Dám sa vám nájsť, hovorí Pán, a privediem vás naspäť zo zajatia.

Z_Rečí neapolského biskupa Jána Mediokra

(Sermo 7: PLS 4, 785-786)

Miluj Pána a kráčaj jeho cestami

„Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť?“{n}{r}Ž 27,1{/r}{/n} Bol to veľký sluha. Vedel, ako bol osvecovaný, odkiaľ bol osvecovaný a aký bol po osvietení. Videl svetlo. Lenže nie to, ktoré sa chýli k_večeru, ale to svetlo, „ktoré oko nevidí“{n}porov. {r}1Kor 2,9{/r}{/n}. Srdcia osvietené týmto svetlom nevrhajú sa do hriechov, nepotkýnajú sa a nechybia.

Pán povedal: „Choďte, dokiaľ máte v_sebe svetlo.“{n}porov. {r}Jn 12,35{/r}{/n} O_akom svetle to hovoril, ak nie o_sebe? Veď povedal: „Ja som prišiel na svet ako svetlo“{n}{r}Jn 12,46{/r}{/n}, aby tí, čo vidia, nevideli{n}porov. {r}Mk 4,12{/r}{/n}, a slepí dostali svetlo{n}porov. {r}Mt 11,5{/r}{/n}. Tento Pán je teda naše svetlo, slnko spravodlivosti, ktoré ožiarilo svoju katolícku Cirkev rozšírenú všade. A prorok, ako jej predobraz, volal: „Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť?“

Vnútorne osvietený človek nekríva, neschádza z_cesty a všetko vydrží. Kto vidí z_diaľky vlasť, znáša ťažkosti a časné veci ho nermútia, lebo v_Bohu nachádza silu. Pokorí si srdce a vydrží a v_svojej poníženosti má trpezlivosť. To pravé svetlo, ktoré „osvecuje každého človeka, čo prichádza na tento svet“{n}{r}Jn 1,9{/r} [Vg.]{/n}, dáva sa tým, čo sa ho boja, napĺňa, koho chce a kde chce, a zjavuje sa, komu chce Syn{n}porov. {r}Mt 11,27{/r}{/n}.

Ten, čo sedel vo tme a v_tôni smrti{n}porov. {r}Lk 1,79{/r}{/n}, v_tme zla a v_tôni hriechov, zhrozí sa, keď nastane svetlo, otvorí oči, zahanbí sa, očervenie a povie: „Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť?“ Veľká spása, bratia moji! Táto spása sa nebojí slabosti, necíti strach z_únavy, nehľadí na bolesť. Musíme teda naplno a dokonale a nielen jazykom, ale aj z_duše volať: „Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť?“ Ak on osvecuje, ak on zachraňuje, koho sa mám báť? Môžu prísť mrákavy preludov, Pán je mojím svetlom. Môžu prísť, ale nevyhrajú, môžu útočiť na naše srdce, ale nezvíťazia. Môže prísť slepá žiadostivosť, ale „Pán je moje svetlo“. On je teda našou silou. On sa dáva nám a my sa dávame jemu. Bežte k_lekárovi, dokiaľ môžete, aby sa nestalo, že nebudete môcť, keď budete chcieť.

RESPONZÓRIUM

{r}Múd 9, 10. 4a{/r}

Pošli, Pane, múdrosť z_trónu svojej velebnosti, aby bola so mnou a so mnou pracovala. {*} Aby som vedel, čo sa ti páči.

Daj mi, Pane, múdrosť, prísediacu na tvojom tróne. {*} Aby som vedel, čo sa ti páči.

Z_Knihy Deuteronómium

{r:Dt}31, 1-15. 23{/r}

Posledné Mojžišove slová

V_tých dňoch {v}1{/v}Mojžiš odišiel a oznámil všetky tieto slová celému Izraelu. {v}2{/v}Povedal im: „Dnes mám stodvadsať rokov; už nevládzem vychádzať a vchádzať. Aj Pán mi povedal: ‚Ty tento Jordán neprekročíš.‘ {v}3{/v}Sám Pán, tvoj Boh, pôjde pred tebou; on vyhubí pred tvojimi očami tieto národy a ty si ich podmaníš. Povedie ťa Jozue, ako povedal Pán. {v}4{/v}A Pán s_nimi urobí, ako urobil s_amorejskými kráľmi Sehonom a Ogom a s_ich krajinou, keď ich zničil. {v}5{/v}Keď vám vydá aj týchto, urobíte s_nimi, ako som vám rozkázal. {v}6{/v}Vzmužte sa a buďte statoční; nebojte sa a nechvejte sa pred nimi. Veď ťa vedie sám Pán, tvoj Boh. On ťa neopustí a nezanechá.“

{v}7{/v}Potom Mojžiš zavolal Jozueho a povedal mu pred celým Izraelom: „Buď statočný a udatný; ty vovedieš tento ľud do krajiny, o_ktorej Pán prisahal ich otcom, že im ju dá, a ty im ju žrebom rozdelíš. {v}8{/v}A sám Pán, tvoj vodca, bude s_tebou. On ťa neopustí a nezanechá. Preto sa neboj, ani sa nechvej.“

{v}9{/v}Mojžiš tento zákon napísal a odovzdal ho kňazom, Léviho synom, ktorí nosili archu Pánovej zmluvy, a všetkým starším Izraela. {v}10{/v}A prikázal im: „Po siedmich rokoch, v_roku odpúšťania dlhov, na slávnosť Stánkov, {v}11{/v}keď sa všetci z_Izraela prídu ukázať pred Pánom, tvojím Bohom, na mieste, ktoré si vyvolí, budeš čítať slová tohto zákona pred celým Izraelom a oni budú počúvať. {v}12{/v}Zhromaždi ľud, mužov i_ženy, deti i_cudzincov, čo bývajú v_tvojich bránach, aby počúvali a učili sa a báli sa Pána, vášho Boha, aby zachovávali a plnili všetky slová tohto zákona. {v}13{/v}Nech počúvajú aj ich synovia, ktorí ho ešte nepoznajú, a nech sa učia báť sa Pána, vášho Boha, po všetky dni, čo budete žiť v_krajine, do ktorej po prechode cez Jordán vojdete, aby ste ju zaujali.“

{v}14{/v}Pán povedal Mojžišovi: „Pozri, dni tvojej smrti sú blízko. Zavolaj Jozueho a postavte sa v_stánku stretnutia, ako som mu prikázal.“ Mojžiš a Jozue teda odišli a postavili sa v_stánku stretnutia. {v}15{/v}A Pán sa tam zjavil v_oblačnom stĺpe, ktorý zastal pri vchode do stánku.

{v}23{/v}Tu Pán prikázal Nunovmu synovi Jozuemu: „Buď statočný a udatný! Ty vovedieš synov Izraela do krajiny, ktorú som im prisľúbil, a ja budem s_tebou.“

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Dt 31, 7b-8{/r}; {r}Prís 3, 26{/r}

Buď statočný a udatný, veď Pán je tvoj Boh; {*} Sám Pán, tvoj vodca, bude s_tebou; neboj sa.

Pán bude po tvojom boku a bude ti chrániť nohu, aby si sa nechytil do osídla. {*} Sám Pán, tvoj vodca, bude s_tebou; neboj sa.

Z_Komentára svätého biskupa a mučeníka Jána Fišera k_žalmom

(Ps 102: Opera omnia, ed. 1597, pp. 1588-1589)

Božie obdivuhodné skutky

Boh vyslobodil najprv izraelský ľud z_egyptského otroctva, pričom urobil veľa znamení a divov. Urobil prechod cez Červené more aj suchou nohou. Na púšti ich živil nebeským pokrmom, mannou a prepelicami. Keď boli smädní, vyviedol z_najtvrdšej skaly nevyčerpateľný prameň vody. Dal im víťazstvo nad všetkými nepriateľmi, čo ich napádali. Spôsobil, že sa Jordán napriek veľkému prívalu vody na čas späť obrátil. Rozdelil a podelil im prisľúbenú krajinu podľa počtu kmeňov a čeľadí. A hoci to pre nich urobil s_takou láskou a štedrosťou, nevďační ľudia, akoby boli na to všetko úplne zabudli, prestali, ba odmietli uctievať Boha a neraz uviazli v_hanebnom zločine modloslužby{n}porov. Ex; Joz{/n}.

Potom aj nás, „keď sme boli ešte pohanmi a ťahalo nás to a chodili sme za nemými modlami“{n}porov. {r}1Kor 12,2{/r}{/n}, odťal z_planej olivy pohanstva, naštepil nás po odlomení prirodzených ratolestí do pravej olivy{n}porov. {r}Rim 11,24{/r}{/n} židovského ľudu a dal nám účasť na koreni a oleji svojej milosti. Dokonca „ani vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých“{n}{r}Rim 8,32{/r}{/n} „ako obetu a dar ľúbeznej vône Bohu“{n}porov. {r}Ef 5,2{/r}{/n}, „aby nás vykúpil z_každej neprávosti a očistil si svoj vyvolený ľud“{n}{r}Tít 2,14{/r}{/n}.

A hoci toto všetko nie sú dôkazy, sú to najspoľahlivejšie znaky jeho vrcholnej lásky i_dobročinnosti voči nám. My ľudia sme však veľmi nevďační, ba prekročili sme všetky hranice nevďačnosti. Ani nevidíme lásku, ani neuznávame veľkosť dobrodení, ba pohŕdame až opovrhujeme pôvodcom a darcom toľkých dobier. A nepohne nás ani také veľké milosrdenstvo, aké ustavične preukazuje hriešnikom, aby sme zladili svoj život a svoje správanie s_jeho svätými prikázaniami.

Toto hodno zaznačiť pre budúce pokolenie pre trvalú pamiatku{n}porov. {r}Ž 102,19{/r}{/n}, aby všetci, čo sa v_budúcnosti budú nazývať kresťanmi, spoznali veľkú Božiu dobrotu voči nám a nikdy ani na chvíľku neprestali oslavovať Boha.

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 68, 27; 96, 1{/r}

Na zhromaždeniach Boha velebte, {*} Velebte Pána, potomci Izraela.

Spievajte Pánovi pieseň novú; spievaj Pánovi, celá zem. {*} Velebte Pána, potomci Izraela.

Z_Knihy Deuteronómium

{r:Dt}32, 48-52; 34, 1-12{/r}

Mojžišova smrť

V_tých dňoch {v}32,48{/v}Pán povedal Mojžišovi:

{v}49{/v}„Vystúp na tamto pohorie Abarim, na vrch Nebo, čo je v_moabskej krajine oproti Jerichu, a pozri sa na kanaánsku krajinu, ktorú ja dám synom Izraela do vlastníctva. {v}50{/v}A zomri na vrchu! Keď naň vystúpiš, pripojíš sa k_svojmu ľudu, ako zomrel tvoj brat Áron na vrchu Hor a bol pripojený k_svojmu ľudu. {v}51{/v}Lebo ste sa mi spreneverili uprostred synov Izraela pri vodách Meríbatkádeš na púšti Sin a neoslávili ste moju svätosť medzi synmi Izraela. {v}52{/v}Naproti uvidíš krajinu, ktorú ja dám synom Izraela, ale ty do nej nevojdeš.“

{v}34,1{/v}Mojžiš teda vystúpil z_moabských stepí na vrch Nebo, na končiar Fasgy oproti Jerichu. Pán mu ukázal celý kraj Galaád až po Dan, {v}2{/v}celý Neftalim a krajinu Efraim i_Manasses a celé územie Júdu až po západné more, {v}3{/v}Nageb a širokú rovinu od mesta paliem Jericha po Segor. {v}4{/v}A Pán mu povedal: „Toto je krajina, o_ktorej som prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi: Dám ju tvojmu potomstvu. Videl si ju na vlastné oči, ale do nej nevkročíš.“

{v}5{/v}A Mojžiš, Pánov služobník, zomrel tam v_moabskej krajine podľa Pánovho rozkazu. {v}6{/v}On ho pochoval v_moabskej krajine v_údolí oproti Betfegoru; a o_jeho hrobe nevie nik podnes. {v}7{/v}Mojžiš mal stodvadsať rokov, keď zomrel, ale jeho zrak nebol zakalený a jeho životná sila nebola vyčerpaná. {v}8{/v}Synovia Izraela ho tridsať dní oplakávali na moabskej stepi. Potom sa dni smútku a žiaľu za Mojžišom skončili.

{v}9{/v}Nunovho syna Jozueho naplnil duch múdrosti, lebo naň Mojžiš vložil svoje ruky; a synovia Izraela ho poslúchali a robili tak, ako Pán prikázal Mojžišovi.

{v}10{/v}A odvtedy už v_Izraeli nepovstal taký prorok, ako bol Mojžiš, s_ktorým sa Pán stýkal z_tváre do tváre, {v}11{/v}so všetkými znameniami a zázrakmi, aké ho poslal robiť do egyptskej krajiny na faraónovi, na všetkých jeho sluhoch a na celej jeho krajine, {v}12{/v}so všetkou nesmiernou silou a veľkými zázrakmi, ktoré Mojžiš robil pred celým Izraelom.

RESPONZÓRIUM

{r}Jn 1, 14bc. 16a. 17{/r}; {r}Sir 24, 33{/r}

Prebývalo medzi nami Slovo plné milosti a pravdy a z_jeho plnosti sme dostali my všetci; lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, {*} Milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista.

Zákon nám odovzdal Mojžiš za dedičstvo Jakubovmu domu. {*} Milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista.

Z_pastorálnej konštitúcie Gaudium et spes Druhého vatikánskeho koncilu o_Cirkvi v_dnešnom svete

(Č. {r:GS}18. 22{/r})

Tajomstvo smrti

Záhada ľudského údelu vyvrchoľuje pred tvárou smrti. Človeka netrápi len bolesť a postupný telesný úpadok, ale aj, ba ešte viac, strach z_trvalého zániku. Ale inštinktom svojho srdca správne usudzuje, keď sa hrozí úplnej skazy a definitívneho konca svojej osoby a odmieta ho. Zárodok večnosti, ktorý v_sebe nosí, a nemožno ho zredukovať iba na hmotu, odporuje smrti. Nijaké technické úsilie, čo aké užitočné, nie je schopné uvoľniť úzkosť človeka. Lebo predĺženie biologického veku nemôže uspokojiť jeho túžbu po ďalšom živote, ktorá je nezvratne zakorenená v_jeho srdci.

Kým zoči-voči smrti zlyháva akákoľvek predstava, Cirkev poučená Božím zjavením tvrdí, že Boh stvoril človeka pre blažený cieľ za hranicami pozemskej biedy. Okrem toho kresťanská viera učí, že telesná smrť – ktorej by bol človek unikol, keby nebol zhrešil{n}porov. {r}Múd 1,13{/r}; {r}Múd 2,23-24{/r}; {r}Rim 5,21{/r}; {r}Rim 6,23{/r}; {r}Jak 1,15{/r}{/n} – bude porazená, keď všemohúci a milosrdný Spasiteľ vráti človekovi spásu, ktorú svojou vinou stratil. Veď Boh povolal a volá človeka, aby sa k_nemu pripútal celou svojou bytosťou vo večnom spoločenstve božského neporušiteľného života. Toto víťazstvo vydobyl Kristus, keď svojou smrťou vyslobodil človeka zo smrti a vstal do nového života{n}porov. {r}1Kor 15,56-57{/r}{/n}. A tak viera, podložená spoľahlivými argumentmi, ponúka každému premýšľajúcemu človekovi odpoveď na jeho úzkosti z_budúceho osudu. A poskytuje aj možnosť spájať sa v_Kristovi s_milovanými bratmi, ktorí už zomreli, v_nádeji, že u_Boha dosiahli opravdivý život.

Isteže na kresťana dolieha potreba a povinnosť bojovať uprostred mnohých súžení proti zlu a podstúpiť aj smrť. Ale zapojený do veľkonočného tajomstva tým, že sa pripodobní Kristovi v_smrti, ide posilňovaný nádejou v_ústrety vzkrieseniu{n}porov. {r}Flp 3,10{/r}; {r}Rim 8,17{/r}{/n}.

A to neplatí iba o_kresťanoch, ale o_všetkých ľuďoch dobrej vôle, v_srdciach ktorých účinkuje neviditeľným spôsobom milosť. Veď Kristus zomrel za všetkých{n}porov. {r}Rim 8,32{/r}{/n} a konečné povolanie človeka je v_skutočnosti len jedno, to Božie; preto musíme vedieť, že Duch Svätý dáva všetkým možnosť, aby sa – spôsobom známym jedine Bohu – zapojili do tohto veľkonočného tajomstva.

Takéto a také veľké je tajomstvo človeka, ktoré vyžaruje veriacim z_kresťanského zjavenia. Teda skrze Krista a v_Kristovi sa objasňuje záhada bolesti a smrti, ktorá nás bez jeho evanjelia hrozí zavaliť. Kristus vstal z_mŕtvych. Svojou smrťou zničil smrť a daroval nám život, aby sme – synovia v_Synovi – volali v_Duchu: „Abba, Otče!“{n}porov. {r}Rim 8,15{/r}; {r}Gal 4,6{/r}; {r}Jn 1,12{/r}; {r}1Jn 3,1{/r}{/n}

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 27, 1; 23, 4ab{/r}

Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť? {*} Pán je ochranca môjho života, pred kým sa mám strachovať?

I_keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou. {*} Pán je ochranca môjho života, pred kým sa mám strachovať?