OBDOBIE CEZ ROK

2. TÝŽDEŇ

POSVÄTNÉ ČÍTANIE

Začiatok Knihy Deuteronómium

{r:Dt}1, 1. 6-18{/r}

Posledné Mojžišove reči v_Moabsku

{v}1{/v}Toto sú slová, ktoré povedal Mojžiš celému Izraelu na púšti za Jordánom, v_Arabe naproti Sufu, medzi Fáranom, Tofelom, Lábanom, Haserotom a Dizahabom:

{v}6{/v}„Pán, náš Boh, nám povedal na Horebe: ‚Už ste dosť pobudli na tomto vrchu. {v}7{/v}Obráťte sa, vydajte sa na cestu a choďte k_vrchu Amorejčanov a k_všetkým ich susedom v_Arabe a na horách, v_Sefele, Nagebe i_na morskom pobreží, do krajiny Kanaánčanov a do Libanonu až po veľkú rieku Eufrat. {v}8{/v}Hľa, povedal, dal som vám krajinu. Vojdite do nej a zaujmite ju. To o_nej prisahal Pán vašim otcom Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, že ju dá im a ich potomstvu po nich.‘

{v}9{/v}A povedal som vám už predtým: Nemôžem vás sám držať; {v}10{/v}Pán, váš Boh, vás tak rozmnožil, že je vás dnes toľko ako hviezd na nebi. {v}11{/v}Pán, Boh vašich otcov, nech pridá k_tomu počtu ďalšie tisíce a nech vás požehná, ako vám prisľúbil. {v}12{/v}Ja sám nevládzem niesť vaše bremená, vašu ťarchu a vaše spory. {v}13{/v}Priveďte mi múdrych, skúsených a osvedčených mužov z_vašich kmeňov a ustanovím vám ich za kniežatá. {v}14{/v}Vtedy ste mi povedali: ‚Dobrý je návrh, ktorý chceš uskutočniť.‘ {v}15{/v}Vzal som kniežatá z_vašich kmeňov, múdrych a osvedčených mužov, a ustanovil som ich za kniežatá nad vami: za tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov, desiatnikov a dozorcov nad prácami pre vaše kmene. {v}16{/v}A v_tom čase som nariadil vašim sudcom: Vypočujte spor svojich bratov a spravodlivo súďte každého, či je domáci alebo cudzinec. {v}17{/v}Pri súde neberte ohľad na osoby: Malého vypočujte rovnako ako veľkého. Ani sa nebojte nijakej osoby, lebo súd patrí Bohu. {v}18{/v}Ak sa vám niečo bude zdať ťažké, predložte to mne a vypočujem to ja. V_tom čase som vám prikázal všetko, čo by ste mali robiť.“

RESPONZÓRIUM

{r}Dt 10, 17; 1, 17b{/r}

Len Pán, váš Boh, je Boh bohov, veľký, mocný a hrozný Boh, {*} Ktorý nehľadí na osobu a dary neprijíma.

Malého vypočujte rovnako ako veľkého. Ani sa nebojte nijakej osoby, lebo súd patrí Bohu. {*} Ktorý nehľadí na osobu a dary neprijíma.

Z_Listu svätého biskupa a mučeníka Ignáca Antiochijského Efezanom

(Nn. 2, 2 – 5, 2: Funk 1, 175-177)

Vo svornej jednote

Sluší sa, aby ste všetkými možnými spôsobmi oslavovali Ježiša Krista, ktorý oslávil vás, aby ste, dokonale zjednotení v_poslušnosti, podriadení biskupovi a starším, boli vo všetkom svätí.

Nerozkazujem vám, akoby som bol niekým. Veď hoci som v_putách pre Kristovo meno, ešte nie som dokonalý v_Ježišovi Kristovi. Teraz len začínam byť učeníkom a prihováram sa vám ako svojim spoluučeníkom. Lebo som potreboval, aby ste ma posilňovali vierou, povzbudením, trpezlivosťou a vyrovnanosťou. Ale láska mi nedovoľuje mlčať o_vás, preto som vás predišiel a pripomínam vám, aby ste sa zjednotili s_Božou vôľou. Veď Ježiš Kristus, náš neodcudziteľný život, je jedno s_Otcovou vôľou, ako aj biskupi, ustanovení po šírej zemi, sú jedno s_vôľou Ježiša Krista.

Preto sa patrí, aby ste sa aj vy zhodovali s_vôľou biskupa, čo aj robíte. Lebo vaši slávni starší, hodni Boha, sú tak úzko spätí s_biskupom ako struny s_citarou. Preto vaša zhoda a svorná láska ospevuje Ježiša Krista. Ale buďte aj vy všetci chórom, aby ste zladení svornosťou jednotne prijímali Božie melódie a jedným hlasom spievali skrze Ježiša Krista Otcovi, aby vás vypočul a z_vašich dobrých skutkov poznal vo vás údy svojho Syna. Je teda dobré, že ostávate v_nepoškvrnenej jednote, aby ste boli aj v_trvalom spoločenstve s_Bohom.

Ak som sa ja za krátky čas tak dôverne zblížil s_vaším biskupom, a nie na ľudskej rovine, ale na duchovnej, o_koľko šťastnejší ste vy – myslím si_–, keď ste s_ním spojení tak ako Cirkev s_Ježišom Kristom a ako Ježiš Kristus s_Otcom{n}porov. {r}Jn 17,21{/r}{/n}, aby všetko našlo svoje miesto v_jednote?! Nech sa nik nemýli! Ak niekto nie je pri oltári, nedostane z_Božieho chleba. Ak modlitba jedného alebo druhého má takú silu, o_koľko väčšiu má potom modlitba biskupa a celej Cirkvi?!

RESPONZÓRIUM

{r}Ef 4, 1. 3-4{/r}

Prosím vás ja, väzeň v_Pánovi, aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo. {*} Usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja.

Jedno je telo a jeden je Duch, ako ste aj povolaní v_jednej nádeji svojho povolania. {*} Usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja.

Z_Knihy Deuteronómium

{r:Dt}4, 1-8. 32-40{/r}

Mojžišova reč k_ľudu

V_tých dňoch Mojžiš povedal ľudu:

{v}1{/v}„A teraz, Izrael, počúvaj prikázania a ustanovenia, ktoré vás učím, a zachovávajte ich, aby ste žili a vošli do krajiny, ktorú vám chce dať Pán, Boh vašich otcov, do vlastníctva. {v}2{/v}Nepridáte nič k_slovu, ktoré vám hovorím, ani z_neho neuberiete. Zachovávajte prikázania Pána, svojho Boha, ktoré vám ja dávam. {v}3{/v}Vaše oči videli všetko, čo Pán urobil Beélfegorovi, ako spomedzi vás vyničil všetkých jeho ctiteľov. {v}4{/v}Vy však, čo sa pridŕžate Pána, svojho Boha, žijete všetci až po tento deň.

{v}5{/v}Hľa, učil som vás príkazy a ustanovenia, ako mi nariadil Pán, môj Boh, aby ste ich plnili v_krajine, ktorú dostanete do vlastníctva.

{v}6{/v}Strážte ich a uskutočňujte! Lebo len tak budete múdri a rozumní v_očiach národov. Budú počuť o_všetkých týchto prikázaniach a povedia: ‚Skutočne múdry a rozumný je tento veľký národ.‘ {v}7{/v}Veď ktorý národ je taký veľký a má bohov tak blízko, ako je nám blízko Pán, náš Boh, kedykoľvek ho vzývame?! {v}8{/v}A kde je národ taký slávny, ktorý by mal také spravodlivé prikázania a ustanovenia, ako sú všetky tieto zákony, ktoré vám ja dnes predkladám?!

{v}32{/v}Opýtaj sa len dávnych čias, ktoré boli pred tebou: odo dňa, keď Boh stvoril človeka na zemi; pýtaj sa od jedného konca nebies po druhý: Stalo sa niekedy niečo také veľké ako toto, alebo bolo niekedy počuť, {v}33{/v}že by bol niektorý národ počul hlas Boha hovoriaceho z_ohňa, ako si počul ty – a zostal si nažive?! {v}34{/v}Alebo sa už niekedy Boh pokúsil prísť a vybrať si národ spomedzi iných národov skúškami, znameniami, zázrakmi a bojom, rukou silnou, so zdvihnutým ramenom a s_veľkou hrôzou, ako to pre vás urobil Pán, váš Boh, v_Egypte priamo pred vašimi očami? {v}35{/v}Ty si to mohol vidieť, aby si vedel, že len Pán je Boh a že iného okrem neho niet. {v}36{/v}Z_neba ti dal počuť svoj hlas, aby ťa poučil, a na zemi ti ukázal svoj mohutný oheň; z_ohňa si počul jeho slová, {v}37{/v}lebo miloval tvojich otcov a vyvolil si ich potomstvo. A teba osobne vyviedol svojou mohutnou silou z_Egypta. {v}38{/v}Pri tvojom príchode vyhnal väčšie a silnejšie národy, ako si ty, a teba voviedol do ich krajiny a dal ti ju do vlastníctva, ako to vidíš v_tento deň.

{v}39{/v}Dnes teda vedz a uchovaj si v_srdci, že len Pán je Boh hore na nebi i_dolu na zemi; iného niet. {v}40{/v}Zachovávaj jeho prikázania a ustanovenia, ktoré ti ja dnes predkladám, aby dobre bolo tebe i_tvojim synom po tebe a aby si dlho žil v_krajine, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh.“

RESPONZÓRIUM

{r}Dt 4, 1; 31, 19. 20{/r}; {r}Ž 81, 9{/r}

Počúvaj, Izrael, Pánove prikázania a napíš si ich do srdca ako do knihy. {*} A dám ti krajinu oplývajúcu mliekom a medom.

Počúvaj, ľud môj, svedčím proti tebe, kiež by si ma poslúchol, Izrael. {*} A dám ti krajinu oplývajúcu mliekom a medom.

Z_Listu svätého biskupa a mučeníka Ignáca Antiochijského Efezanom

(Nn. 13 – 18, 1: Funk 1, 183-187)

Verte v_Krista a milujte ho

Usilujte sa častejšie zhromažďovať na vzdávanie vďaky Bohu a na jeho oslavu. Lebo keď sa často schádzate na tom mieste, narúša to satanove sily a svornosť vašej viery ničí jeho dielo skazy. Nič nie je vznešenejšie ako pokoj, ktorý marí každú vojnu na nebi i_na zemi.

Nič z_toho vám nebude neznáme, ak budete dokonale veriť v_Ježiša Krista a milovať ho, čo je začiatkom i_vrcholom života: viera je začiatkom a láska vrcholom. A keď sa obe spoja, je to sám Boh. Všetky ostatné čnosti, ktoré patria k_dokonalosti, sú ich dôsledkom. Kto vyznáva vieru, nepácha hriech, a kto miluje, nemôže nenávidieť. „Strom možno poznať po ovocí.“{n}porov. {r}Mt 12,33{/r}{/n} Tak aj tých, čo vyznávajú, že patria Kristovi, poznať podľa ich skutkov. Lebo teraz nejde o_to, či niekto vyzná vieru slovom, ale či vytrvá v_činnej láske až do konca.

Je lepšie mlčať a byť, ako hovoriť a nebyť. Je dobre učiť, ak ten, čo hovorí, aj koná. Je jeden učiteľ, ktorý „riekol a stalo sa“{n}{r}Ž 33,9{/r}{/n}. Ale aj čo v_tichosti urobil, je hodno Otca. Kto má Ježišovo slovo, naozaj môže počuť aj jeho mlčanie, aby bol dokonalý, aby aj konal, čo hovorí, a aby sa dal poznať v_mlčaní. Pred Pánom nie je nič skryté, aj naše tajomstvá sú mu blízke. Preto robme všetko tak, akoby v_nás on býval, aby sme boli jeho chrámami a on bol v_nás naším Bohom, ktorý aj je, aj sa zjaví pred našou tvárou, ak ho náležite milujeme.

„Nemýľte sa“, bratia moji. Tí, čo rozvracajú rodiny, „nebudú dedičmi Božieho kráľovstva“{n}porov. {r}1Kor 6,9-10{/r}{/n}. A keď tí, čo konajú podľa tela, budú potrestaní smrťou, o_čo viac ten, kto prevráteným učením kazí vieru v_Boha, za ktorú bol ukrižovaný Ježiš Kristus! Kto sa takto poškvrní, pôjde do neuhasiteľného ohňa, a ten, kto ho počúva, takisto.

Pán si dal na hlavu vyliať voňavý olej, aby Cirkvi vdýchol neporušenosť. Nedajte sa pomazať odporným zápachom učenia kniežaťa tohto sveta, aby vás neodviedol ako zajatcov od života, ktorý je pred vami. Prečo nie sme múdri všetci, čo sme dostali poznanie Boha, čiže Ježiša Krista?! Prečo hlúpo hynieme, pohŕdajúc darom, ktorý nám Pán naozaj poslal?!

Môj duch je zmiernou obetou na kríži, ktorý je pre neveriacich pohoršením, ale pre nás je spásou a večným životom{n}porov. {r}1Kor 1,20-23{/r}{/n}.

RESPONZÓRIUM

{r}Kol 3, 17{/r}; {r}1 Kor 10, 31b{/r}

Všetko, čo hovoríte alebo konáte, {*} Všetko robte v_mene nášho Pána Ježiša Krista a skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi.

Všetko robte na Božiu slávu. {*} Všetko robte v_mene nášho Pána Ježiša Krista a skrze neho vzdávajte vďaky Bohu Otcovi.

Z_Knihy Deuteronómium

{r:Dt}6, 4-25{/r}

Zákon lásky

V_tých dňoch Mojžiš povedal ľudu:

{v}4{/v}„Počúvaj, Izrael: Pán, náš Boh, je jediný Pán! {v}5{/v}Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou. {v}6{/v}A tieto slová, ktoré ti ja dnes hovorím, budú v_tvojom srdci, {v}7{/v}budeš ich opakovať svojim synom a hovoriť o_nich, či budeš sedieť vo svojom dome alebo cestovať, či budeš líhať alebo vstávať; {v}8{/v}priviažeš si ich ako znamenie na ruku a budú ako ozdoba medzi tvojimi očami; {v}9{/v}a napíšeš ich na veraje svojho domu a na svoje brány.

{v}10{/v}A keď ťa Pán, tvoj Boh, vovedie do krajiny, o_ktorej prisahal tvojim otcom Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, že ti dá veľké a pekné mestá, ktoré si ty nestaval, {v}11{/v}a domy plné bohatstva, ktoré si ty nezhromažďoval, cisterny, ktoré si nekopal, vinice a olivové sady, ktoré si nesadil, keď z_nich budeš jesť dosýta, {v}12{/v}daj si veľký pozor, aby si nezabudol na Pána, ktorý ťa vyviedol z_egyptskej krajiny, z_domu otroctva. {v}13{/v}Boj sa Pána, svojho Boha, len jemu slúž a len v_jeho mene prisahaj.

{v}14{/v}Nebudete chodiť za cudzími bohmi, za bohmi národov, ktoré sú okolo vás, {v}15{/v}lebo Pán, tvoj Boh, ktorý je uprostred teba, je žiarlivý Boh; aby nevzplanul hnev Pána, tvojho Boha, proti tebe a nevyhubil ťa z_povrchu zeme. {v}16{/v}Nebudete pokúšať Pána, svojho Boha, ako ste ho pokúšali v_Masse. {v}17{/v}Zachovávajte prikázania Pána, svojho Boha, aj svedectvá a nariadenia, ktoré ti dal. {v}18{/v}A rob, čo je správne a dobré v_Pánových očiach, aby ti dobre bolo, aby si vošiel a zaujal vynikajúcu krajinu, o_ktorej Pán prisahal tvojim otcom, {v}19{/v}aby vyhubil všetkých tvojich nepriateľov pred tebou, ako hovoril Pán.

{v}20{/v}A keď sa ťa zajtra opýta tvoj syn: ‚Čo znamenajú tieto svedectvá, nariadenia a ustanovenia, ktoré vám dal Pán, náš Boh?‘, {v}21{/v}povieš mu: ‚Boli sme faraónovými otrokmi v_Egypte a Pán nás vyviedol z_Egypta mocnou rukou {v}22{/v}a pred našimi očami robil veľké a zlé znamenia a divy v_Egypte proti faraónovi a celému jeho domu. {v}23{/v}A vyviedol nás odtiaľ, aby nás voviedol a dal nám krajinu, o_ktorej prisahal našim otcom. {v}24{/v}Pán nám prikázal, aby sme plnili všetky tieto nariadenia a báli sa Pána, svojho Boha, aby nám dobre bolo po všetky dni nášho života, ako je dnes. {v}25{/v}A to bude naša spravodlivosť, ak budeme zachovávať a plniť všetky prikázania pred Pánom, svojím Bohom, ako nám prikázal.‘“

RESPONZÓRIUM

{r}Ž 19, 8. 9b{/r}; {r}Rim 13, 8b. 10b{/r}

Zákon Pánov je dokonalý, osviežuje dušu; svedectvo Pánovo je hodnoverné, dáva múdrosť maličkým. {*} Prikázania Pánove sú jasné, osvecujú oči.

Kto miluje blížneho, vyplnil zákon. Naplnením zákona je láska. {*} Prikázania Pánove sú jasné, osvecujú oči.

Z_Listu svätého pápeža Klementa Prvého Korinťanom

(Nn. 49-50: Funk 1, 123-125)

Kto môže vystihnúť slovami puto Božej lásky?

Kto miluje Krista, má plniť Kristove príkazy{n}porov. {r}Jn 14,21{/r}; {r}Jn 15,10{/r}{/n}. Kto môže vystihnúť slovami puto Božej lásky? Kto je schopný vyjadriť jej vznešenú krásu? Výška, na ktorú láska dvíha, je nevýslovná. Láska nás spája s_Bohom, „láska zakrýva množstvo hriechov“{n}{r}1Pt 4,8{/r}{/n}, láska všetko vydrží, všetko trpezlivo prijíma, v_láske nie je nič špinavé, nič pyšné, v_láske niet roztržiek, láska nevyvoláva rozbroje, láska robí všetko vo svornosti, všetci Boží vyvolenci sú dokonalí v_láske, bez lásky nie je nič milé Bohu. V_láske nás Pán prijal{n}porov. {r}Rim 15,7{/r}{/n}: pre svoju lásku k_nám dal náš Pán Ježiš Kristus z_Božej vôle svoju krv za nás aj telo za naše telo a dušu za naše duše.

Vidíte, milovaní, aká veľká a obdivuhodná je láska a že jej dokonalosť nemožno vystihnúť slovami. Kto je schopný dosiahnuť ju okrem tých, ktorých Boh uznal za hodných? Modlime sa teda a prosme jeho milosrdenstvo, aby sme mali lásku bez akejkoľvek ľudskej zaujatosti, bez viny. Všetky pokolenia – od Adama až po dnešný deň – pominuli. No tí, čo sú vďaka Božej milosti dokonalí v_láske, dostanú miesto medzi svätými a pri príchode Kristovho kráľovstva ich bude vidno. Veď je napísané: „Vojdite do izieb na malú chvíľočku, kým nepominie môj hnev a rozhorčenie.“{n}porov. {r}Iz 26,20{/r}{/n} „Vtedy si spomeniem na dobrý deň a vzkriesim vás z_vašich hrobov.“{n}porov. {r}Ez 37,12.13{/r}{/n}

Sme šťastní, milovaní, ak plníme Pánove prikázania v_svornosti a z_lásky, aby sa nám pre lásku odpustili hriechy. Veď je napísané: „Blažení tí, ktorým sa odpustili neprávosti a sú oslobodení od hriechov. Blažený človek, ktorému Pán hriech nepripočíta a v_ktorého ústach niet podvodu.“{n}{r}Ž 32,1-2{/r}{/n} Táto blaženosť sa hlása o_tých, ktorých Boh vyvolil skrze nášho Pána Ježiša Krista; jemu nech je sláva na veky vekov. Amen.

RESPONZÓRIUM

{r}1 Jn 4, 16. 7a{/r}

My, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k_nám. {*} Kto ostáva v_láske, ostáva v_Bohu a Boh v_ňom.

Milujme sa navzájom, lebo láska je z_Boha. {*} Kto ostáva v_láske, ostáva v_Bohu a Boh v_ňom.

Z_Knihy Deuteronómium

{r:Dt}7, 6-14; 8, 1-6{/r}

Izrael, vyvolený ľud

V_tých dňoch Mojžiš povedal ľudu:

{v}7,6{/v}„Ty si ľud zasvätený Pánovi, svojmu Bohu. Teba si Pán, tvoj Boh, vyvolil zo všetkých národov, čo sú na zemi, aby si bol jeho vlastným ľudom. {v}7{/v}Pán sa k_vám pripútal a vyvolil si vás nie preto, že by ste boli počtom prevýšili iné národy – veď ste najmenší zo všetkých národov_–, {v}8{/v}ale preto, že vás Pán miluje a zachováva prísahu, ktorou sa zaviazal vašim otcom. Preto vás vyviedol mocnou rukou a vykúpil ťa z_domu otroctva, z_ruky faraóna, egyptského kráľa. {v}9{/v}Vedz teda, že Pán, tvoj Boh, je jediný Boh, verný Boh, ktorý zachováva zmluvu a milosrdenstvo do tisíceho pokolenia voči tým, čo ho milujú a zachovávajú jeho prikázania, {v}10{/v}a tým, čo ho nenávidia, odpláca hneď a zničí ich, nebude odkladať; ihneď im vráti, čo si zasluhujú. {v}11{/v}Preto zachovávaj prikázania, nariadenia a ustanovenia, ktoré ti ja dnes dávam, aby si ich plnil.

{v}12{/v}Ak budete počúvať tieto ustanovenia a budete ich zachovávať a plniť, aj Pán, tvoj Boh, zachová voči tebe zmluvu a milosrdenstvo, ktoré prisahal tvojim otcom, {v}13{/v}bude ťa milovať a požehnávať, rozmnoží ťa a požehná plod tvojho života a plod tvojej zeme, tvoje obilie, hrozno a olej aj mláďatá dobytka a prírastok tvojich oviec v_krajine, o_ktorej prisahal tvojim otcom, že ju dá tebe. {v}14{/v}Budeš požehnaný nad všetky národy. Nebude u_teba neplodného ani v_jednom pohlaví, ani u_ľudí, ani v_tvojich stádach.

{v}8,1{/v}Dávaj veľký pozor, aby si zachoval každé prikázanie, ktoré ti ja dnes dávam, aby ste mohli žiť, aby ste sa rozmnožili, vošli a zaujali krajinu, o_ktorej Pán prisahal vašim otcom. {v}2{/v}A spomínaj si na celú cestu, ktorou ťa Pán, tvoj Boh, týchto štyridsať rokov viedol po púšti, aby ťa pokoril a vyskúšal, aby sa ukázalo, čo je v_tvojom srdci, či budeš zachovávať jeho prikázania alebo nie. {v}3{/v}Pokoril ťa, nechal ťa hladovať a potom ti dal za pokrm mannu, ktorú si nepoznal ani ty, ani tvoji otcovia, aby ti ukázal, že nielen z_chleba žije človek, ale z_každého slova, ktoré vychádza z_Pánových úst. {v}4{/v}Počas týchto štyridsiatich rokov sa odev, ktorý si si obliekal, nezodral a noha ti neopuchla. {v}5{/v}Uváž teda vo svojom srdci, že ako človek vychováva svojho syna, tak vychováva teba Pán, tvoj Boh, {v}6{/v}aby si zachovával nariadenia Pána, svojho Boha, aby si kráčal po jeho cestách a bál sa ho.“

RESPONZÓRIUM

{r}1 Jn 4, 10b. 16a{/r}; {r}Iz 63, 8b. 9b{/r}

Boh nás miloval a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy. {*} A my, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k_nám.

Pán sa stal naším záchrancom; on sám nás vo svojej láske vykúpil. {*} A my, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k_nám.

Z_dogmatickej konštitúcie Lumen gentium Druhého vatikánskeho koncilu o_Cirkvi

(Č. {r:LG}2. 16{/r})

Hľa, ja vyslobodím svoj ľud

Večný Otec z_úplne slobodného a tajomného úmyslu svojej múdrosti a dobroty stvoril celý svet a rozhodol, že ľudí pozdvihne k_účasti na Božom živote. Neopustil ich, ani keď v_Adamovi padli, ale vždy im poskytoval prostriedky na spásu vzhľadom na Krista, Vykupiteľa, „ktorý je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia“{n}{r}Kol 1,15{/r}{/n}. Veď Otec všetkých vyvolených pred vekmi „predpoznal a predurčil, že sa stanú podobnými obrazu jeho Syna, aby on bol prvorodený medzi mnohými bratmi“{n}{r}Rim 8,29{/r}{/n}.

Rozhodol však, že veriacich v_Krista zvolá vo svätej Cirkvi. Jej podoba bola naznačená už na počiatku sveta, v_dejinách izraelského ľudu a v_Starej zmluve bola obdivuhodne pripravovaná, v_posledných časoch založená, vyliatím Ducha sa stala zjavnou a na konci vekov bude slávne zavŕšená. A vtedy, ako čítame u_svätých Otcov, všetci spravodliví od Adama, „počnúc spravodlivým Ábelom, až po posledného vyvoleného“ zhromaždia sa vo všeobecnej Cirkvi u_Otca.

Veď aj tí, čo ešte neprijali evanjelium, sa rozličným spôsobom priraďujú k_Božiemu ľudu.

Na prvom mieste ten ľud, ktorý dostal zmluvy a prisľúbenia a z_ktorého podľa tela pochádza Kristus{n}porov. {r}Rim 9,4-5{/r}{/n}, ľud vzhľadom na vyvolenie milovaný kvôli otcom, lebo Božie dary a povolanie sú neodvolateľné{n}porov. {r}Rim 11,28-29{/r}{/n}.

Ale plán spásy zahrňuje aj tých, čo uznávajú Stvoriteľa, medzi nimi predovšetkým moslimov, ktorí tvrdia, že sa pridŕžajú Abrahámovej viery a spolu s_nami sa klaňajú jedinému, milosrdnému Bohu, ktorý bude v_posledný deň súdiť ľudí.

Boh však nie je ďaleko ani od tých, čo hľadajú neznámeho Boha v_tieňoch a obrazoch, veď on dáva všetkým život, dych a všetko{n}porov. {r}Sk 17,25-28{/r}{/n} a ako Spasiteľ chce, aby boli všetci ľudia spasení{n}porov. {r}1Tim 2,4{/r}{/n}.

Lebo večnú spásu môžu dosiahnuť aj tí, čo bez vlastnej viny nepoznajú Kristovo evanjelium a jeho Cirkev, no pritom hľadajú Boha s_úprimným srdcom a pod vplyvom milosti sa usilujú skutkami plniť jeho vôľu, ako ju poznávajú z_hlasu svedomia. Božia prozreteľnosť neodopiera prostriedky potrebné na spásu ani tým, čo bez vlastnej viny nedospeli ešte k_výraznému poznaniu Boha a usilujú sa, nie bez Božej milosti, správne žiť.

Lebo všetko dobré a pravé, čo sa u_nich nachádza, Cirkev považuje za prípravu na evanjelium a za dar toho, ktorý osvecuje každého človeka, aby mal napokon život.

RESPONZÓRIUM

{r}Ef 1, 9b-10{/r}; {r}Kol 1, 19-20a{/r}

Boh si predsavzal v_plnosti času zjednotiť v_Kristovi ako v_hlave všetko, {*} Čo je na nebi aj čo je na zemi.

Lebo Boh chcel, aby v_ňom prebývala všetka plnosť a aby skrze neho zmieril so sebou všetko. {*} Čo je na nebi aj čo je na zemi.

Z_Knihy Deuteronómium

{r:Dt}9, 7-21. 25-29{/r}

Hriechy ľudu a Mojžišov príhovor

V_tých dňoch Mojžiš povedal ľudu:

{v}7{/v}„Pamätaj a nezabudni, ako si na púšti provokoval k_hnevu Pána, svojho Boha; odo dňa, keď si vyšiel z_Egypta, až po toto miesto ste odporovali Pánovi. {v}8{/v}Lebo aj na Horebe ste ho provokovali a on vás v_hneve chcel vyhubiť. {v}9{/v}Keď som vystúpil na vrch, aby som prevzal kamenné tabule, tabule zmluvy, ktorú s_vami uzavrel Pán, zostal som na vrchu štyridsať dní a nocí, chlieb som nejedol a vodu nepil. {v}10{/v}A Pán mi dal dve kamenné tabule popísané Božím prstom a obsahujúce všetky slová, ktoré vám povedal na vrchu z_ohňa, keď sa zišiel ľud na zhromaždení. {v}11{/v}A keď prešlo štyridsať dní a toľko nocí, Pán mi dal dve kamenné tabule, tabule zmluvy, {v}12{/v}a povedal mi: ‚Vstaň a rýchlo odtiaľto zostúp, lebo tvoj ľud, ktorý si vyviedol z_Egypta, zhrešil: rýchlo opustili cestu, ktorú som im prikázal, a urobili si liatu modlu.‘ {v}13{/v}Potom mi Pán povedal: ‚Vidím, že je to ľud tvrdošijný. {v}14{/v}Nechaj ma, nech ich zničím a ich meno vymažem pod nebom a z_teba urobím národ silnejší a väčší, ako je tento.‘

{v}15{/v}A keď som pri návrate zostupoval z_horiaceho vrchu, oboma rukami som držal dve tabule zmluvy {v}16{/v}a videl som, že ste zhrešili proti Pánovi, svojmu Bohu, že ste si urobili liate teľa a rýchlo opustili jeho cestu, ktorú vám Pán prikázal, {v}17{/v}chytil som obe tabule, hodil som ich z_rúk a rozbil som ich pred vašimi očami. {v}18{/v}Potom som sa vrhol pred Pána ako predtým, štyridsať dní a nocí som nejedol chlieb a nepil vodu pre všetky vaše hriechy, ktorých ste sa dopustili proti Pánovi a provokovali ste ho k_hnevu. {v}19{/v}Zľakol som sa jeho rozhorčenia a hnevu, ktorým zahorel proti vám a chcel vás zničiť. A Pán ma vyslyšal aj tentoraz. {v}20{/v}Veľmi sa nahneval aj na Árona a chcel ho zahubiť. Aj zaňho som vtedy prosil. {v}21{/v}A váš hriech, ktorý ste urobili, čiže teľa, som chytil a spálil v_ohni. Rozbil som ho na kúsky, úplne na prach som ho rozdrvil a hodil som ho do potoka, čo steká z_vrchu.

{v}25{/v}A ležal som pred Pánom štyridsať dní a nocí a celý čas som ho úpenlivo prosil, aby vás nezničil, ako hrozil. {v}26{/v}Modlil som sa takto: Pane, Bože, nezahub svoj ľud a svoje dedičstvo, ktoré si vykúpil vo svojej veľkosti a mocnou rukou vyviedol z_Egypta. {v}27{/v}Spomeň si na svojich služobníkov Abraháma, Izáka a Jakuba. Nehľaď na tvrdosť, bezbožnosť a hriech tohto ľudu, {v}28{/v}aby nepovedali obyvatelia krajiny, z_ktorej si nás vyviedol: ‚Pán ich nemohol voviesť do krajiny, ktorú im prisľúbil, a nenávidel ich. Preto ich vyviedol, aby ich pozabíjal na púšti.‘ {v}29{/v}Veď predsa oni sú tvojím ľudom a tvojím dedičstvom, ktoré si vyviedol svojou veľkou silou a svojím vystretým ramenom.“

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Ex 32, 11. 13. 14; 33, 17{/r}

Mojžiš prosil Pána, svojho Boha, a hovoril: Prečo sa hneváš, Pane, na svoj ľud? Utíš svoj hnev. Spomeň si na Abraháma, Izáka a Jakuba, ktorým si prisahal, že im dáš krajinu oplývajúcu mliekom a medom. {*} A Pán sa zriekol svojho zámeru dopustiť skazu, ktorú vyhlásil svojmu ľudu.

Pán povedal Mojžišovi: Našiel si milosť v_mojich očiach a poznám ťa zo všetkých najlepšie. {*} A Pán sa zriekol svojho zámeru dopustiť skazu, ktorú vyhlásil svojmu ľudu.

Z_Listu svätého biskupa Fulgencia Ruspenského

(Epist. 14, 36-37: CCL 91, 429-431)

Kristus stále žije, aby sa za nás prihováral

Ponajprv si treba všimnúť, že na konci modlitby hovoríme: „Skrze Ježiša Krista, tvojho Syna a nášho Pána.“ Nikdy nehovoríme: „Skrze Ducha Svätého.“ A toto katolícka Cirkev nevyhlasuje bez dôvodu, ale pre tajomstvo, že „prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi sa stal človek Ježiš Kristus“{n}porov. {r}1Tim 2,5{/r}{/n}, „kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho“{n}{r}Hebr 7,17{/r}; porov. {r}Ž 110,4{/r}{/n}, ktorý „vošiel raz navždy so svojou vlastnou krvou do svätyne nie rukou zhotovenej“{n}porov. {r}Hebr 9,12.11{/r}{/n}, „ktorá je len predobrazom pravej, ale do samého neba“{n}porov. {r}Hebr 9,24{/r}{/n}, kde je po pravici Boha{n}porov. {r}Hebr 10,12{/r}{/n} a prihovára sa za nás{n}porov. {r}Rim 8,34{/r}{/n}.

Apoštol videl v_ňom tento veľkňazský úrad, keď povedal: „Skrze neho teda ustavične prinášajme Bohu obetu chvály, totiž ovocie úst, ktoré vyznávajú jeho meno.“{n}{r}Hebr 13,15{/r}{/n} Skrze neho teda prinášame obetu chvály a modlitby, lebo jeho smrťou sme boli zmierení, keď sme boli ešte nepriateľmi{n}porov. {r}Rim 5,10{/r}{/n}. Iba skrze toho, ktorý sa pre nás láskavo stal obetným darom, môže nájsť náš obetný dar zaľúbenie v_Božích očiach. Preto nás svätý Peter napomína: „Dajte sa vbudovať aj vy ako živé kamene do duchovného domu, do svätého kňazstva a prinášajte duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista.“{n}{r}1Pt 2,5{/r}{/n} Teda z_tohto dôvodu hovoríme Bohu Otcovi: „Skrze Ježiša Krista, nášho Pána.“

A keď sa spomína kňaz, na čo iné sa tým upozorňuje ako na tajomstvo Pánovho vtelenia? Ním Boží Syn, „hoci má božskú prirodzenosť, zriekol sa seba samého a vzal si prirodzenosť sluhu“{n}{r}Flp 2,6.7{/r}{/n}. V_nej sa uponížil, „stal sa poslušným až na smrť“{n}{r}Flp 2,8{/r}{/n}. Tak sa znížil, že bol „o_niečo menší od anjelov“{n}{r}Hebr 2,7.9{/r}; porov. {r}Ž 8,6{/r}{/n}, hoci bol v_božstve rovný Otcovi. Veď Syn sa práve tým znížil, že ostával roveň Otcovi, a pritom sa láskavo stal podobný ľuďom. A sám sa znížil, keď sa zriekol seba samého a vzal si prirodzenosť sluhu. Potom sa Kristus zmenšil tým, že sa zriekol seba. Ale ničím iným sa nezriekol, iba tým, že si vzal prirodzenosť sluhu.

Kristus teda ostáva Bohom, Božím Jednorodeným, a prinášame mu obety tak ako Otcovi. Ale vzal si prirodzenosť sluhu a stal sa kňazom, skrze ktorého môžeme prinášať živú, svätú a Bohu milú obetu. A my by sme ani nemohli prinášať obetu, keby sa Kristus nebol stal za nás obetným darom. Iba v_ňom je sama naša ľudská prirodzenosť pravým spasiteľným obetným darom. Keď teda my vyhlasujeme, že svoje modlitby prinášame skrze nášho Pána – večného kňaza, vyznávame tým, že je v_ňom naše pravé ľudské telo, ako to vraví Apoštol: „Lebo každý veľkňaz, vybratý spomedzi ľudí, je ustanovený pre ľudí, aby ich zastupoval pred Bohom, aby prinášal dary a obety za hriechy.“{n}{r}Hebr 5,1{/r}{/n} Keď však hovoríme: „Tvojho Syna“ a dodávame: „ktorý s_tebou žije a kraľuje v_jednote Ducha Svätého,“ spomíname aj tú jednotu, ktorá je prirodzená medzi Otcom, Synom a Duchom Svätým. Tým vyhlasujeme, že ten istý Kristus, ktorý za nás vykonáva kňazský úrad, je v_prirodzenosti jedno s_Otcom a Duchom Svätým.

RESPONZÓRIUM

{r}Hebr 4, 16. 15a{/r}

Pristupujme teda s_dôverou k_trónu milosti, {*} Aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v_pravom čase.

Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s_našimi slabosťami. {*} Aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v_pravom čase.

Z_Knihy Deuteronómium

{r:Dt}10, 12 – 11, 9. 26-28{/r}

Iba Boha treba nasledovať

V_tých dňoch Mojžiš povedal ľudu:

{v}10,12{/v}„A teraz, Izrael, čo žiada od teba Pán, tvoj Boh? Len to, aby si sa bál Pána, svojho Boha, a kráčal po jeho cestách, aby si ho miloval a slúžil Pánovi, svojmu Bohu, celým svojím srdcom a celou svojou dušou, {v}13{/v}aby si zachovával Pánove nariadenia a príkazy, ktoré ti ja dnes predkladám, aby ti dobre bolo. {v}14{/v}Veď Pánovi, tvojmu Bohu, patrí nebo i_nebesia nebies, zem aj všetko, čo je na nej. {v}15{/v}A predsa Pán prilipol k_tvojim otcom, miloval ich a vyvolil si ich potomstvo, teda vás, zo všetkých národov, ako to dnes vidno.

{v}16{/v}Obrežte teda predkožku svojho srdca a nebuďte už viac tvrdošijní. {v}17{/v}Lebo len Pán, váš Boh, je Boh bohov a Pán pánov, veľký, mocný a hrozný Boh, ktorý nehľadí na osobu a dary neprijíma; {v}18{/v}vymáha právo sirote a vdove, miluje cudzinca a dáva mu jedlo i_šaty. {v}19{/v}Preto milujte aj cudzincov, veď sami ste boli cudzincami v_egyptskej krajine. {v}20{/v}Boj sa Pána, svojho Boha, slúž mu, prilipni k_nemu a len v_jeho mene prisahaj. {v}21{/v}On je tvoja chvála a tvoj Boh, ktorý kvôli tebe urobil tie veľké a hrozné veci, čo si videl na vlastné oči. {v}22{/v}Sedemdesiat bolo tvojich predkov, keď zostúpili do Egypta, a pozri, teraz ťa Pán, tvoj Boh, rozmnožil ako hviezdy na nebi.

{v}11,1{/v}A preto miluj Pána, svojho Boha, a v_každom čase zachovávaj jeho pokyny a nariadenia, ustanovenia a prikázania.

{v}2{/v}Poznajte dnes, čo nepoznajú vaši synovia, lebo nevideli výchovu Pána, vášho Boha, jeho veľké skutky, silnú ruku a vystreté rameno, {v}3{/v}znamenia a činy, čo urobil v_Egypte kráľovi faraónovi a celej jeho krajine, {v}4{/v}všetkému egyptskému vojsku i_koňom a vozom; ako ich prikryli vody Červeného mora, keď vás prenasledovali, a Pán ich zničil až po tento deň. {v}5{/v}A čo urobil vám na púšti, kým ste neprišli na toto miesto, {v}6{/v}a Dátanovi a Ábironovi, synom Eliaba, ktorý bol Rubenovým synom, ako zem otvorila svoj pažerák a pohltila ich aj s_ich rodinami, stanmi a s_celým majetkom, ktorý mali uprostred Izraela.

{v}7{/v}Vaše oči videli všetky veľké Pánove činy, ktoré urobil, {v}8{/v}aby ste zachovávali všetky prikázania, ktoré vám ja dnes dávam, aby ste boli silní a mohli vojsť a zaujať krajinu, do ktorej vstupujete, {v}9{/v}a aby ste v_nej dlho žili. Veď Pán pod prísahou sľúbil vašim otcom a ich potomstvu krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom.

{v}26{/v}Pozrite, dnes vám predkladám požehnanie a kliatbu: {v}27{/v}požehnanie, ak budete poslúchať príkazy Pána, svojho Boha, ktoré vám ja dnes dávam; {v}28{/v}kliatbu, ak nebudete poslúchať príkazy Pána, svojho Boha, a odbočíte z_cesty, ktorú vám ja teraz prikazujem, a pôjdete za cudzími bohmi, ktorých nepoznáte.“

RESPONZÓRIUM

{r}1 Jn 4, 19; 5, 3; 2, 5a{/r}

My milujeme Boha, pretože Boh prvý miloval nás. Lebo láska k_Bohu spočíva v_tom, že zachovávame jeho prikázania. {*} A jeho prikázania nie sú ťažké.

Kto zachováva jeho slovo, v_tom je Božia láska naozaj dokonalá. {*} A jeho prikázania nie sú ťažké.

Z_kapitol biskupa Diadocha Foticenského O_duchovnej dokonalosti

(Cap. 12. 13. 14: PG 65, 1171-1172)

Iba Boha treba milovať

Kto miluje seba, nemôže milovať Boha. Kto však seba nemiluje pre vznešenejšie bohatstvo lásky k_Bohu, ten miluje Boha. Ten potom ani nehľadá svoju slávu, ale vždy iba Božiu slávu. Lebo kto miluje seba, hľadá svoju slávu, kto však miluje Boha, miluje slávu svojho pôvodcu.

Citlivej duši, ktorá miluje Boha, je vlastné hľadať vždy Božiu slávu tým, že plní všetky prikázania a teší sa zo svojej závislosti vo vedomí, že Bohu patrí sláva pre jeho vznešenosť, človeku závislosť, aby sme sa ňou stali blízkymi Bohu. Keď to aj my urobíme v_radosti z_Pánovej slávy, podľa príkladu Jána Krstiteľa, začneme bez prestania hovoriť: „On musí rásť a nás musí ubúdať.“{n}{r}Jn 3,30{/r}{/n}

Poznal som istého človeka, ktorý žialil, že nemiluje Boha, ako by chcel; no pritom miloval Boha tak, že jeho dušu stále ovládala táto silná túžba: aby v_ňom bol oslávený Boh a on aby bol akoby ničím. Kto je taký, nechváli sa slovami, ale uznáva, čím je. Lebo pre veľkú túžbu po poníženosti nemyslí na svoju veľkosť, ale slúži Bohu, ako to zákon predpisuje kňazom. Pre veľké úsilie milovať Boha mimovoľne zabúda na svoju veľkosť a ukrýva ju v_hlbokej láske k_Bohu. V_duchu pokory sa vzdáva slávy zo svojej dôstojnosti, aby sa mohol v_každom čase pokladať za neužitočného sluhu; a v_túžbe po poníženosti je mu cudzia myšlienka na svoju veľkosť.

A to máme robiť aj my: kvôli vznešenému bohatstvu lásky k_Bohu, ktorý nás naozaj miluje, utekať pred každou poctou a oslavou.

Kto v_hĺbke srdca miluje Boha, toho on pozná{n}porov. {r}1Kor 8,3{/r}; {r}1Kor 13,12{/r}{/n}. Kto koľko Božej lásky obsiahne svojou dušou, toľkou ho miluje. Preto ten, kto je takýto, veľmi miluje svetlo poznania, kým mu neprenikne až do kostí, takže už nevie o_sebe a je láskou celkom zmenený.

Kto je naozaj taký, žije síce tu, a pritom tu nežije. Kým ešte žije vo svojom tele, jeho duša je láskou nepretržite na ceste k_Bohu. Jeho srdce je potom prudko rozpálené ohňom lásky, akoby ho fakľa túžby spájala s_Bohom a pre lásku k_Bohu akoby pretrhol priateľstvo so sebou, ako hovorí (Apoštol): „Lebo ak strácame rozum, tak pre Boha, ak sme triezvi, to pre vás.“{n}porov. {r}2Kor 5,13{/r}{/n}

RESPONZÓRIUM

{r}Jn 3, 16{/r}; {r}1 Jn 4, 10a. 19b{/r}

Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, {*} Aby nezahynul nik, kto v_neho verí, ale aby mal večný život.

Láska je v_tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on prvý miloval nás. {*} Aby nezahynul nik, kto v_neho verí, ale aby mal večný život.

Z_Knihy Deuteronómium

{r:Dt}16, 1-17{/r}

Slávenie sviatkov

V_tých dňoch Mojžiš povedal ľudu:

{v}1{/v}„Dávaj pozor na mesiac Abib, aby si slávil Veľkú noc Pánovi, svojmu Bohu, lebo v_mesiaci Abib vyviedol ťa Pán, tvoj Boh, v_noci z_Egypta. {v}2{/v}Budeš obetovať Pánovi, svojmu Bohu, veľkonočného baránka z_oviec a dobytka na mieste, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh, aby tam prebývalo jeho meno. {v}3{/v}Nebudeš s_ním jesť kysnutý chlieb. Sedem dní budeš jesť bez kvasu chlieb trápenia, lebo narýchlo si vyšiel z_Egypta, aby si po všetky dni svojho života pamätal na deň svojho východu z_Egypta. {v}4{/v}Sedem dní nebude vidno kvas na celom tvojom území. A z_mäsa, z_toho, ktoré sa obetuje večer, nezostane nič do rána prvého dňa. {v}5{/v}Veľkonočného baránka nesmieš obetovať v_hociktorom svojom meste, ktoré ti dá Pán, tvoj Boh, {v}6{/v}ale iba na mieste, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh, aby tam prebývalo jeho meno, budeš obetovať veľkonočného baránka večer pri západe slnka, vtedy, keď si vyšiel z_Egypta. {v}7{/v}Upečieš a zješ ho na mieste, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh, a ráno vstaneš a pôjdeš do svojich stanov. {v}8{/v}Šesť dní budeš jesť nekvasený chlieb aj na siedmy deň, lebo je slávnostné zhromaždenie na počesť Pána, tvojho Boha; nebudeš pracovať.

{v}9{/v}Sedem týždňov budeš počítať odo dňa, keď priložíš kosák k_obiliu, {v}10{/v}a budeš sláviť sviatok Týždňov na počesť Pána, svojho Boha, ako dobrovoľnú obetu svojej ruky, ktorú prinesieš podľa požehnania Pána, svojho Boha. {v}11{/v}A budeš hodovať pred Pánom, svojím Bohom, ty, tvoj syn i_tvoja dcéra, tvoj sluha i_tvoja slúžka aj levita, čo býva v_tvojich bránach, cudzinec, sirota aj vdova, čo sa zdržujú s_tebou na mieste, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh, aby tam prebývalo jeho meno. {v}12{/v}Budeš si pamätať, že si bol otrokom v_Egypte, a budeš zachovávať a plniť tieto nariadenia.

{v}13{/v}Aj slávnosť Stánkov budeš sláviť sedem dní, keď zoberieš svoju úrodu z_humna a z_lisu. {v}14{/v}A budeš hodovať na svoj sviatok ty i_tvoj syn a dcéra, tvoj sluha a slúžka, aj levita a cudzinec, sirota a vdova, čo bývajú v_tvojich bránach. {v}15{/v}Sedem dní budeš sláviť sviatky Pánovi, svojmu Bohu, na mieste, ktoré si vyvolí Pán. Lebo Pán, tvoj Boh, ti požehná celú tvoju úrodu a každé dielo tvojich rúk a ty sa budeš iba radovať.

{v}16{/v}Trikrát do roka sa všetko z_teba, čo je mužského rodu, ukáže pred tvárou Pána, tvojho Boha, na mieste, ktoré si vyvolí: na slávnosť Nekvasených chlebov, na slávnosť Týždňov a na slávnosť Stánkov. A neukáže sa pred Pánom naprázdno, {v}17{/v}ale každý prinesie obetu podľa toho, čo bude mať podľa požehnania Pána, tvojho Boha, ktoré ti dá.“

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Dt 16, 14. 15{/r}; {r}Nah 2, 1{/r}

Budeš hodovať na svoj sviatok ty i_tvoj syn a dcéra aj levita a cudzinec, sirota a vdova; {*} Lebo Pán ťa požehná a ty sa budeš radovať.

Hľa, na vrchoch sú nohy posla, ktorý zvestuje pokoj: Júda, sláv svoje sviatky. {*} Lebo Pán ťa požehná a ty sa budeš radovať.

Z_traktátu svätého biskupa Ireneja Proti bludom

(Lib. 4, 18, 1-2. 4. 5: SCh 100, 596-598. 606. 610-612)

Čistá obeta Cirkvi

Obetný dar Cirkvi, ktorý Pán prikázal prinášať na celom svete, je v_Božích očiach čistou a jemu milou obetou. Nie preto, že by od nás potreboval obetu, ale preto, že ten, čo obetuje, sám je oslávený v_tom, čo obetuje, ak sa jeho dar prijme. Darom sa totiž preukazuje kráľovi aj úcta, aj láska. Pán chcel, aby sme ho prinášali v_úplnej jednoduchosti a nevinnosti. Preto povedal: „Keď teda prinášaš dar na oltár a spomenieš si, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom. Až potom príď a obetuj svoj dar.“{n}{r}Mt 5,23-24{/r}{/n} Bohu teda máme prinášať prvotiny z_jeho stvorenia, ako aj Mojžiš hovorí: „Neukážeš sa naprázdno pred Pánom, svojím Bohom“{n}porov. {r}Ex 23,15{/r}; {r}Dt 16,16{/r}{/n}, aby si človek prejavom vďačnosti získal jeho priazeň a dostal od neho odmenu.

A obety ako také neboli zrušené. Obetné dary boli aj tam a obetné dary sú aj tu: obety vyvoleného ľudu, obety Cirkvi. Zmenil sa iba druh, lebo ich už neprinášajú otroci, ale slobodní. Pán je jeden a ten istý, ale obeta otrokov má svoj vlastný charakter a obeta slobodných svoj, aby sa aj obetami vyjadrila sloboda. Veď u_neho nie je nič ľahostajné ani bez významu, ani bez dôvodu. A preto mu zasväcovali desiatky z_toho, čo mali. Ale tí, čo dostali slobodu, odovzdali Pánovi do používania všetko, čo majú. S_radosťou a slobodne dali, nie malé veci, lebo mali nádej na väčšie. Tak ako tá chudobná vdova, čo dala celé svoje živobytie do Božej pokladnice{n}porov. {r}Mk 12,44{/r}{/n}.

Sme povinní prinášať Bohu obety a vyjadrovať Bohu, Stvoriteľovi, vďačnosť za všetko, s_čistým úmyslom a nepokryteckou vierou, s_pevnou nádejou a horúcou láskou prinášať prvotiny z_tých stvorení, ktoré sú jeho. A túto čistú obetu prináša iba Cirkev Stvoriteľovi tým, že mu so vzdávaním vďaky obetuje z_jeho stvorení.

Veru, obetujeme mu to, čo je jeho, priliehavo ohlasujeme spoločenstvo a jednotu a vyznávame zmŕtvychvstanie tela i_ducha. Tak ako chlieb zo zeme, keď nad ním vzývame Boha, už nie je obyčajným chlebom, ale Eucharistiou, ktorá pozostáva z_dvoch prvkov, z_pozemského a z_nebeského, tak aj naše telá, keď prijímajú Eucharistiu, už nie sú porušiteľné, ale majú nádej na zmŕtvychvstanie.

RESPONZÓRIUM

Porov. {r}Hebr 10, 1. 14{/r}; {r}Ef 5, 2b{/r}

Zákon je len tieňom, a nie vlastný obraz vecí. Nikdy nemôže tými istými obetami, prinášanými bez prestania, urobiť dokonalými tých, čo prichádzajú. {*} Kristus však jedinou obetou navždy zdokonalil tých, čo sa posväcujú.

On nás miluje a vydal seba samého Bohu za nás ako dar a obetu ľúbeznej vône. {*} Kristus však jedinou obetou navždy zdokonalil tých, čo sa posväcujú.