Z Prvej knihy Samuelovej

17, 1-10. 32. 38-51

Dávid bojuje s Goliášom

V tých dňoch Filištínci zhromaždili svoje vojská do boja a zoskupili sa v Sochu v Judei. Utáborili sa medzi Sochom a Azekou v Efesdommime. Saul a izraelskí muži sa zhromaždili v údolí Terebinty a zoradili sa do bojového šíku proti Filištíncom. Filištínci stáli na vrchu z jednej strany, Izrael stál na vrchu z druhej strany; medzi nimi bolo údolie.

Tu vystúpil z filištínskeho tábora bojovník menom Goliáš z Getu, vysoký šesť lakťov a piaď. Na hlave mal bronzovú prilbu, oblečený bol v šupinatom pancieri. Jeho pancier vážil päťtisíc šeklov bronzu. Na nohách mal bronzové holene a na pleciach bronzový meč. Rukoväť jeho kopije bola ako tkáčsky návoj a hrot jeho kopije vážil šesťsto šeklov železa; a pred ním kráčal jeho zbrojnoš. Postavil sa a volal na izraelské šíky: „Načo ste prišli pripravení do boja? Či ja nie som Filištínec a vy Saulovi sluhovia? Vyberte spomedzi seba muža a ten nech zostúpi na súboj. Ak ma v boji premôže a zabije ma, budeme vašimi sluhami. Ale ak ja premôžem jeho a zabijem ho, budete vy sluhami a budete nám slúžiť.“ A Filištínec hovoril: „Dnes som potupil izraelské šíky: Dajte mi muža, nech ide so mnou na súboj.“

K Saulovi priviedli Dávida a ten mu povedal: „Nech nik nestráca odvahu pre neho. Ja, tvoj sluha, pôjdem a budem bojovať s týmto Filištíncom.“

Vtedy Saul obliekol Dávida do svojho odevu, na hlavu mu založil bronzovú prilbu a obliekol mu pancier. Dávid si pripásal jeho meč na svoj odev a začal skúšať, či takto ozbrojený bude môcť kráčať. Ale nebol na to zvyknutý, preto Dávid povedal Saulovi: „Nemôžem takto ísť, veď nie som na to zvyknutý.“ Zložil to zo seba a vzal si do ruky svoju palicu, v potoku si vybral päť hladkých kameňov, vložil si ich do pastierskej kapsy, ktorá mu slúžila za tulec, do ruky si vzal prak a vykročil proti Filíštíncovi.

Filištínec sa krokom blížil k Dávidovi a jeho zbrojnoš šiel pred ním. Keď sa Filištínec pozrel a videl Dávida, pohrdol ním; bol to ryšavý mladík, pekného výzoru. Filištínec povedal Dávidovi: „Čo som pes, že ideš na mňa s palicou?“ Filištínec preklínal Dávida svojimi bohmi a povedal mu: „Poď ku mne, nech dám tvoje telo nebeským vtákom a divej zveri.“ Ale Dávid Filištíncovi odpovedal: „Ty ideš na mňa s mečom, kopijou a oštepom, ale ja idem proti tebe v mene Pána zástupov, Boha izraelských šíkov, ktoré si hanobil. Dnes ťa Pán vydá do mojej ruky, zrazím ťa a odtnem ti hlavu; tvoju mŕtvolu a mŕtvoly filištínskeho vojska dám dnes nebeským vtákom a divej zveri a dozvie sa celá zem, že v Izraeli je Boh. A všetok tento zhromaždený ľud pozná, že Pán nezachraňuje ani mečom, ani kopijou. Lebo tento boj vedie Pán; a on vás vydá do našich rúk.“

Keď sa Filištínec pohol a približoval sa k Dávidovi, Dávid sa rozbehol a utekal do súboja s Filištíncom. Siahol rukou do kapsy, vytiahol jeden kameň, vrhol ho prakom a Filištínca zasiahol do čela. Kameň mu vnikol do čela a on padol tvárou na zem. Tak Dávid prakom a kameňom premohol Filištínca, zrazil ho a zabil. Dávid nemal v ruke meč, preto pribehol, stal si na Filištínca, vzal jeho meč, vyňal ho z pošvy a zabil ho; odťal mu hlavu.

RESPONZÓRIUM

Porov. 1 Sam 17, 37; porov. Ž 57, 4c. 5a

Pán, ktorý ma vytrhol z levovej tlamy a vyslobodil ma z moci divej zveri, * Vytrhne ma aj z rúk mojich nepriateľov.

Boh zoslal svoju milosť a pravdu; zachránil môj život sprostred levíčat. * Vytrhne.

Z listu svätého Tomáša Morusa, ktorý napísal vo väzení dcére Margite

(The English Works of Sir Thomas More, London, 1557, p. 1454)

So všetkou nádejou a dôverou sa celý zverujem Bohu

Hoci som si dobre vedomý, Margita moja, že v mojom doterajšom živote bolo toho toľko zlého, že si plne zasluhujem, aby ma Boh opustil, nikdy neprestanem dôverovať v jeho nesmiernu dobrotu a pevne dúfať. Veď jeho najsvätejšia milosť mi doteraz dala silu radšej opovrhnúť všetkým, bohatstvom, darmi, ba aj životom, ako prisahať proti svedomiu. Aj samému kráľovi dobrotivo vnukla, aby ma až doteraz ukrátil iba o slobodu (a touto jedinou vecou mi určite jeho veličenstvo preukázalo väčšie dobrodenie pre môj duchovný pokrok, ktorý dúfam z toho vyťažiť, ako všetkými tými poctami a majetkami, ktorými ma predtým zahŕňalo). A tá istá milosť buď tak usmerní kráľovho ducha, že nepodnikne nič horšie proti mne, alebo mi bude stále dávať takú silu, že budem všetko, čo ako ťažké, trpezlivo (statočne a s radosťou) znášať.

Keď sa táto moja trpezlivosť spojí so zásluhami Pánovho prehorkého utrpenia (ktoré aj zásluhami, aj spôsobom nekonečne prevyšuje všetko moje utrpenie), zmierni mi v očistci zaslúžené tresty a z Božej štedrej dobroty zväčší trochu aj moju odmenu v nebi.

Nikdy nechcem, Margita moja, zapochybovať o Božej dobrote, ani keď cítim, že som slabý a krehký. A keby sa ma zmocnil taký strach a úzkosť, že sa bude zdať, akoby som už-už padal, spomeniem si na svätého Petra, ktorý sa pre slabú vieru pri jedinom závane vetra začal topiť, a urobím to, čo urobil on. Zavolám na Krista: „Pane, zachráň ma!“ v nádeji, že vystrie svoju ruku, zachytí ma a nenechá ma utopiť sa.

A keby dopustil, aby som hral Petrovu úlohu ešte ďalej, aby som padol úplne, prisahal a zaprel (čo nech Boh pre svoje milosrdenstvo ďaleko odvráti, lebo taký pád by mi viac poškodil, ako pomohol), aj vtedy by som dúfal, že sa na mňa pozrie okom plným milosrdenstva, ako sa pozrel na Petra, a opäť ma zdvihne, aby som znova vyznal pravdu a uľahčil svojmu svedomiu a statočne znášal trest a hanbu za predošlé zaprenie.

A nakoniec, Margita moja, som si úplne istý, že Boh ma bez mojej viny neopustí. A tak sa mu so všetkou nádejou a dôverou celý zverujem. Ak ma pre moje hriechy nechá zahynúť, aspoň sa na mne preslávi jeho spravodlivosť. Dúfam však a s veľkou istotou dúfam, že jeho najláskavejšia dobrota verne ochráni moju dušu a dá, aby na mne viac vyniklo jeho milosrdenstvo ako spravodlivosť.

Buď teda pokojná, dcéra moja, a nemaj o mňa prílišnú starosť, nech sa so mnou na tomto svete deje čokoľvek. Nemôže sa stať nič, čo by nechcel Boh. A čo chce on, je v skutočnosti to najlepšie, aj keby sa nám to zdalo zlé.

RESPONZÓRIUM

Kristovi mučeníci v mukách hľadeli na nebo a volali: * Pomáhaj nám, Pane, aby sme dokončili tvoje dielo bez poškvrny.

Zhliadni na svojich služobníkov a na svoje dielo. * Pomáhaj.