Pastier Izraela, *

čo ako ovcu vedieš Jozefa, počúvaj!

Ty, čo tróniš nad cherubmi, zaskvej sa *

pred Efraimom, Benjamínom a Manassesom.

Vzbuď svoju moc *

a príď nás zachrániť.

Bože, obnov nás, *

rozjasni svoju tvár a budeme spasení.

Pane, Bože zástupov, *

dokedy sa budeš hnevať na modlitby svojho ľudu?

Kŕmil si nás ako chlebom slzami *

a slzami si nás napájal v hojnosti.

Dopustil si, že sa pre nás svária naši susedia *

a naši nepriatelia si z nás robia posmech.

Bože zástupov, obnov nás, *

rozjasni svoju tvár a budeme spasení.

Z Egypta si preniesol vinicu, *

pohanov si vyhnal a vysadil si ju.

Pôdu si pripravil pre ňu, *

zasadil si jej korene a zaplnila krajinu.

Svojou tôňou pokryla úbočia *

a Božie cédre ratolesťami.

Svoje výhonky vystrela až k moru, *

až po rieku Eufrat svoje letorasty.

Prečo si zbúral jej ohradu *

a oberajú z nej všetci, čo idú okolo?

Diviak lesný ju rozrýva *

a pasie sa na nej poľná zver.

Bože zástupov, vráť sa, *

zhliadni z neba, podívaj sa a navštív túto vinicu.

A chráň ju, veď ju vysadila tvoja pravica, *

chráň i výhonok, ktorý si si vypestoval.

Tí, čo ju vypálili od koreňa, *

pred hrozbou tvojej tváre zahynú.

Nech je tvoja ruka nad mužom po tvojej pravici, *

nad synom človeka, ktorého si si ty vyvolil.

Už neodstúpime od teba a ty nás zachováš pri živote *

a budeme vzývať tvoje meno.

Pane, Bože zástupov, obnov nás, *

rozjasni svoju tvár a budeme spasení.

Iz 12, 1-6

Oslavujem ťa, Pane: hneval si sa na mňa, *

ale tvoj hnev sa utíšil a potešil si ma.

Hľa, Boh je moja spása; *

dúfam a nebojím sa,

lebo moja sila a chvála je Pán, *

on sa mi stal záchrancom.

Budete čerpať vodu s radosťou *

z prameňov spásy.

A v ten deň poviete: „Oslavujte Pána *

a vzývajte jeho meno,

ohlasujte medzi národmi jeho zázraky, *

pamätajte, že jeho meno je vznešené.

Spievajte Pánovi, lebo urobil veľké veci; *

nech je to známe po celej zemi.

Plesaj a jasaj, obyvateľka Siona, *

lebo veľký uprostred teba je Svätý Izraela.“

Plesajte Bohu, ktorý nám pomáha, *

† jasajte Bohu Jakubovmu.

Vezmite harfy, udrite na bubon, *

na ľúbu lýru a citaru.

Zatrúbte rohom pri nove mesiaca *

i pri jeho splne v deň našej slávnosti.

Lebo také je nariadenie pre Izrael *

a zákon Boha Jakubovho.

Taký príkaz dal Jozefovi, †

keď vychádzal z krajiny egyptskej; *

počul som reč mne neznámu:

„Z jeho pliec som sňal bremeno *

a z jeho rúk ťažký kôš.

V súžení si ma vzýval a vyslobodil som ťa, †

za clonou búrky som ťa vypočul, *

vyskúšal som ťa pri vodách meríbskych.

Počúvaj, ľud môj, svedčím proti tebe, *

kiež by si ma poslúchol, Izrael.

Nebudeš mať iného boha, *

ani sa nebudeš klaňať bohu cudziemu.

Veď ja som Pán, tvoj Boh, †

ja som ťa vyviedol z egyptskej krajiny; *

otvor si ústa a ja ti ich naplním.

Ale môj ľud nepočúval na môj hlas *

a Izrael nedbal o mňa.

Preto som ich ponechal v tvrdosti ich srdca: *

nech si len idú za svojimi preludmi.

Keby ma môj ľud bol poslúchol, *

keby bol Izrael kráčal mojimi cestami,

ihneď by som bol jeho nepriateľov pokoril *

a jeho utláčateľov svojou rukou pritlačil.

Zaliečali by sa mu nepriatelia Pánovi *

a ich osud by trval naveky.

Kŕmil by som ho jadrom pšeničným *

a sýtil medom zo skaly.“