Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Večné svetlo, mocná žiara,
deň, čo nikdy nezhasne,
víťaz nad tmou, nad tmou noci
tvoríš svetlo prekrásne,
rozháňaš noc, ničíš temno,
myseľ čistíš úžasne.
Keď sa zjavíš, precitneme,
keď zavoláš, vstávame,
keď nám svietiš, blažení sme,
a keď mizneš, padáme;
tvoj jas zničí vládu smrti,
v tvojom svetle jasáme.
S tebou i smrť premôžeme,
temnú noc a celý svet;
preto nám daj, kráľ náš večný,
ono svetlo jasavé,
ktoré noc už nezatemní,
ale bude piesňou znieť.
Sláva Otcu, sláva Tebe,
sláva Duchu Svätému,
v troch osobách jedinému
Bohu nášmu pravému,
životu a svetlu, láske,
sláva Menu milému. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Bože, čo sám si zo seba,
Bože, Syn, Otca veleba,
Bože, Duch, ktorý plynieš z nich,
príď ku nám, pomôž, čuj náš vzdych.
Ty nášho srdca túžba, jas,
ty láska, svätosť, krása krás,
ty radosť naša, pomôž nám
pozdvihnúť dušu k výšinám.
Otec, Pán všade na zemi,
so Synom z Panny zrodeným
spravuj nás v Duchu Presvätom,
veď kroky naše životom.
Trojica, žriedlo života,
aká je tvoja dobrota:
stvorila ľudstvo ponajprv,
obnovila ho skrze Krv.
Bo Jednota nás stvorila,
Kristova láska spasila,
on za nás trpel, mal nás rád:
sme Božie deti, on – náš brat.
Trojici Svätej radosť buď,
pokoj a moc a vláda, súd,
všemohúcnosť a ozdoba,
úcta a česť a veleba. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Pán volá nebo i zem na súd nad svojím národom.
Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril *
a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ.
Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; *
náš Boh prichádza a už nemlčí:
pred ním je žeravý oheň *
a vôkol neho búrka mohutná.
On nebo i zem volá z výšavy *
na súd nad svojím národom:
„Zhromaždite mi mojich svätých, *
čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“
A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, *
veď sudcom je sám Boh.
Ant. Pán volá nebo i zem na súd nad svojím národom.
Ant. 2 Vzývaj ma v čase súženia a ja ťa zachránim.
„Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; †
teba, Izrael, idem usvedčiť *
ja, Boh, čo tvojím Bohom som.
Neobviňujem ťa pre tvoje obety, *
veď tvoje žertvy stále sú predo mnou.
Viac z tvojho domu býčky neprijmem *
ani capov z tvojich čried.
Lebo mne patrí všetka lesná zver, *
tisícky horskej zveriny.
Poznám všetko vtáctvo lietavé, *
moje je i to, čo sa hýbe na poli.
Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; *
veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa.
Vari ja hovädzie mäso jedávam *
alebo pijem krv kozľaciu?
Obetuj Bohu obetu chvály *
a Najvyššiemu svoje sľuby splň.
A vzývaj ma v čase súženia: *
ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“
Ant. Vzývaj ma v čase súženia a ja ťa zachránim.
Ant. 3 Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí.
No hriešnikovi Boh hovorí: †
„Prečo odriekaš moje príkazy *
a moju zmluvu v ústach omieľaš?
Veď ty nenávidíš poriadok *
a moje slovo odmietaš.
Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu *
a s cudzoložníkmi sa spolčuješ.
Zo svojich úst vypúšťaš zlo *
a klamstvá snuje tvoj jazyk.
Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, *
syna svojej matky potupuješ.
Toto páchaš, a ja by som mal mlčať? †
Myslíš si, že ja som ako ty: *
teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí.
Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha, *
inak vás zahubím a nik vám nepomôže.
Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; †
a kto kráča bez úhony, *
tomu ukážem Božiu spásu.“
Ant. Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí.
Neprestávame sa za vás modliť a prosiť.
Aby ste boli naplnení poznaním Božej vôle.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Jób
13, 13 – 14, 6
Jób sa dovoláva Božieho súdu
Jób odpovedal svojim priateľom:
„Mlčte už trochu, aby som aj ja mohol hovoriť,
potom nech príde na mňa čokoľvek.
Prečo by som mal vziať svoje telo do svojich zubov
a svoj život vložiť do svojich rúk?
Aj keby ma zabil, v neho budem dúfať,
ale aj tak budem obhajovať svoje cesty pred ním.
A toto bude moja záchrana:
veď bezbožný nemá prístup pred neho.
Vypočujte moju reč,
nech vám prenikne do uší moje vysvetlenie.
Pozrite, usporiadal som súd
a viem, že z neho vyjdem spravodlivý.
Kto sa chce pravotiť so mnou?
Lebo potom umĺknem a skonám.
Len dve veci mi neurob
a potom sa nebudem skrývať pred tvojou tvárou:
Vzdiaľ svoju ruku odo mňa
a nech ma nedesí hrôza z teba.
Zavolaj ma a ja ti odpoviem,
alebo ja budem hovoriť a ty odpovieš mne.
Koľko je mojich neprávostí a hriechov?
Ukáž mi moje zločiny a priestupky!
Prečo skrývaš svoju tvár
a považuješ ma za svojho nepriateľa?
Tvrdo zachádzaš s listom, čo vietor unáša,
a prenasleduješ suché steblo.
Veď píšeš proti mne trpké rozsudky
a vyčítaš mi hriechy mojej mladosti.
Vložil si moje nohy do klady,
dávaš pozor na všetky moje chodníky
a sleduješ stopy mojich nôh.
Som ako vrece, čo sa rozpadáva,
a ako odev, ktorý žerie moľ.
Človek narodený zo ženy
žije krátko, ale nepokoja má dosýta.
Vypučí ako kvet a uschne,
uteká ako tieň a nezastane.
A ešte uznáš za hodné otvoriť na takéhoto svoje oči
a predviesť ho na súd so sebou?
Kto môže z nečistého urobiť čistého?
Veru nik!
Ak sú určené dni človeka
a počet jeho mesiacov je u teba,
ak má vytýčené hranice, ktoré neprekročí,
odvráť od neho svoj pohľad, aby si oddýchol,
kým si neodslúži svoje dni ako nádenník.“
RESPONZÓRIUM
Porov. Jób 13, 20. 21; porov. Jer 10, 24
Nezakrývaj ma, Pane, pred svojou tvárou; vzdiaľ svoju ruku odo mňa * A nech ma nedesí hrôza z teba.
Trestaj ma, Pane, milosrdne, nie v svojom rozhorčení, aby si ma nezničil. * A nech ma.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Traktátov svätého biskupa Zenona Veronského
(Tract. 15, 2: PL 11, 441-443)
Jób bol predobrazom Krista
Milovaní bratia, nakoľko sa to dá vybadať, Jób bol predobrazom Krista. Napokon porovnanie nám ukáže, že je to pravda. Boh nazval Jóba spravodlivým, Krista spravodlivosťou, z ktorej ako z prameňa okusujú všetci blahoslavení. Veď to o ňom sa hovorí: „Vyjde vám slnko spravodlivosti.“ Jób je nazvaný pravdovravným. Ale pravou pravdou je Pán, ktorý v evanjeliu hovorí: „Ja som cesta a pravda.“
Jób bol bohatý. Kto je však bohatší od Pána? Všetci boháči sú jeho sluhami, celý svet a celá príroda je jeho, ako hovorí blahoslavený Dávid: „Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom.“ Jóba trikrát pokúšal diabol. Podobne sa tri razy usiloval pokúšať aj Pána, ako uvádza evanjelista. Jób stratil majetok, ktorý mal. Pán z lásky k nám opustil svoje nebeské dobrá a stal sa chudobným, aby nás urobil bohatými. Jóbovi zahubil zúrivý diabol synov. Aj Pánovi povraždil synov, prorokov, rozvášnený farizejský ľud. Jób bol pokrytý vredmi. Aj Pán tým, že si vzal telo, bol znevážený špinou hriechov celého ľudského pokolenia.
Jóba nabádala vlastná žena na hriech. Aj Pána núti synagóga, aby nasledoval prevrátenosť starších. Hovorí sa, že Jóba napadli jeho priatelia. Aj Pána potupovali jeho kňazi, jeho ctitelia. Jób sedí na smetisku plnom červov. Aj Pán bol na pravom hnojisku, čiže v bahne tohto sveta, uprostred ľudí chvastajúcich sa všelijakými zločinmi a chúťkami, ktorí sú opravdivými červami.
Jób dostal späť zdravie i majetok. No keď Pán vstal z mŕtvych, dal tým, čo v neho veria, nielen zdravie, ale nesmrteľnosť a dostal naspäť vládu nad celou prírodou, ako to aj sám dosvedčuje: „Môj Otec mi odovzdal všetko.“ Jób splodil zasa synov ako náhradu za predošlých. Aj Pán namiesto prorokov splodil nových synov, svätých apoštolov. Jób si šiel blažený odpočinúť v pokoji. Ale Pán zostáva požehnaný naveky: pred vekmi a od vekov a po všetky veky vekov.
RESPONZÓRIUM
Hebr 12, 1c-2a; 2 Kor 6, 4-5
Vytrvalo bežme v závode, ktorý máme pred sebou, * S očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery.
Odporúčajme sa vo veľkej trpezlivosti, v súženiach, v núdzi, v úzkostiach, pod ranami, vo väzeniach. * S očami.
MODLITBA
Modlime sa.
Prosíme ťa, Pane, daj, aby sa život na zemi rozvíjal v pokoji podľa tvojej vôle a aby tvoja Cirkev mohla nerušene a radostne plniť poslanie, ktoré si jej zveril. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2026 J. Vidéky