Pane, stal si sa nám útočišťom *

z pokolenia na pokolenie.

Prv než sa vrchy zrodili †

a povstali zem i svet, *

ty, Bože, si od vekov až naveky.

Človeka vraciaš do prachu *

a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka!“

Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul, *

a ako jedna nočná stráž.

Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen; *

sú ako bylina v rozpuku:

ráno kvitne a rastie, *

večer vädne a usychá.

Hynieme vskutku pre tvoj hnev *

a desí nás tvoje rozhorčenie.

Naše neprávosti si postavil pred svoj zrak *

a pred jas svojej tváre naše tajné chyby.

V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni *

a naše roky plynú ako vzdych.

Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov *

a ak sme pri sile, osemdesiat.

No zväčša sú len trápením a trýzňou, *

ubiehajú rýchlo a my odlietame.

Kto pozná silu tvojho hnevu *

a s bázňou prijme tvoje rozhorčenie?

A tak nás nauč rátať naše dni, *

aby sme našli múdrosť srdca.

Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať? *

Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi.

Hneď zrána nás naplň svojou milosťou *

a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.

Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil, *

za roky, keď sme okusovali nešťastie.

Nech sa tvoje dielo zjaví tvojim služobníkom *

a ich deťom tvoja nádhera.

Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha; †

upevňuj dielo našich rúk, *

dielo našich rúk upevňuj!

Iz 42, 10-16

Spievajte Pánovi pieseň novú, *

jeho chvála nech znie od končín zeme;

spievajte mu, vy, čo vychádzate na more, i všetko, čo ho napĺňa, *

ostrovy aj ich obyvatelia.

Nech plesá púšť i jej osady, *

dediny, ktoré obýva Kedar.

Nech jasajú obyvatelia Skaly, *

nech z temena vrchov volajú.

Nech vzdajú Pánovi slávu *

a jeho chválu nech zvestujú na ostrovoch.

Pán vyjde sťa bohatier *

a rozohní sa ako bojovník;

zavolá, vykríkne *

a zvíťazí nad svojimi nepriateľmi.

„Mlčal som stále, čušal a premáhal som sa; †

ako žena, čo rodí, budem kričať, *

budem nariekať a hrmieť zároveň.

Vrchy a kopce obrátim na púšť, *

usuším všetku ich zeleň,

rieky premením na ostrovy *

aj močariny vysuším.

A slepých povediem cestou, ktorú nepoznajú, *

dám im kráčať po neznámych chodníkoch,

tmu pred nimi premením na svetlo *

a čo je krivé, urovnám.“

Chváľte meno Pánovo, *

chváľte ho, služobníci Pánovi,

ktorí ste v dome Pánovom *

a na nádvoriach domu nášho Boha.

Chváľte Pána, lebo Pán je dobrý; *

ospevujte jeho meno, lebo je ľúbezné;

veď si Pán vyvolil Jakuba, *

Izraela za svoje vlastníctvo.

Ja viem, že Pán je veľký, *

že náš Boh je nad všetkými bohmi.

Čokoľvek Pán chce, †

urobí na nebi i na zemi, *

v mori a vo všetkých priepastiach.

Od kraja zeme privádza oblaky, †

bleskami vyvoláva dážď, *

zo svojich komôr vypúšťa vetry.

On pobil prvorodených Egypta, *

ľudí aj zvieratá.

Uprostred teba, Egypt, urobil znamenia a zázraky *

proti faraónovi i proti všetkým jeho sluhom.

On porazil mnohé národy *

a pozabíjal mocných kráľov:

Sehona, kráľa amorejského, a Oga, kráľa Bášanu, *

a všetkých kráľov kanaánskych.

A ich krajinu dal do dedičstva, *

do dedičstva Izraelu, svojmu ľudu.