Pane, pamätaj na Dávida *

a na jeho veľkú ochotu,

že prisahal Pánovi *

a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub:

„Do príbytku svojho domu nevkročím, *

ani sa neuložím na svoje lôžko;

svojim očiam nedoprajem spánku *

ani svojim viečkam zdriemnutia,

kým nenájdem miesto pre Pána, *

príbytok pre mocného Jakubovho Boha.“

Počuli sme, že archa je v Efrate, *

a našli sme ju na jaarských nivách.

Vstúpme teda do Pánovho príbytku *

a padnime k podnožke jeho nôh.

Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, *

ty a archa tvojej všemoci.

Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti *

a tvoji svätí nech plesajú.

Pre svojho služobníka Dávida *

neodmietaj tvár svojho pomazaného.

Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; *

je pravdivá, nikdy ju neodvolá:

„Potomka z tvojho rodu *

posadím na tvoj trón.

Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu *

a moje príkazy, ktoré ich naučím,

aj ich synovia *

budú sedieť na tvojom tróne naveky.“

Lebo Pán si vyvolil Sion, *

želal si mať ho za svoj príbytok:

„To je miesto môjho odpočinku naveky; *

tu budem bývať, lebo som túžil za ním.

Štedro požehnám jeho komory, *

chlebom nasýtim jeho chudobných.

Jeho kňazov odejem do rúcha spásy *

a svätí budú plesať v radosti.

Tu Dávidovej moci dám vypučať, *

svojmu pomazanému pripravím svetlo.

Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, *

no na jeho hlave zažiari diadém.“

Zjv 11, 17-18; 12, 10b-12a

Vzdávame ti vďaky, *

Pane, Bože všemohúci,

ktorý si a ktorý si bol; *

že si sa ujal svojej veľkej moci a začal si kraľovať.

Národy sa rozhnevali, *

ale prišiel tvoj hnev a čas súdiť mŕtvych

a odmeniť tvojich služobníkov, prorokov a svätých *

a tých, čo sa boja tvojho mena, malých i veľkých.

Teraz nastala spása, moc a kráľovstvo nášho Boha *

a vláda jeho Pomazaného,

lebo bol zvrhnutý žalobca našich bratov, *

ktorý na nich dňom i nocou žaloval pred naším Bohom.

Ale oni nad ním zvíťazili pre Baránkovu krv †

a pre slovo svojho svedectva; *

a nemilovali svoj život až na smrť.

Preto radujte sa, nebesia, *

aj vy, čo v nich bývate.