Pane, tvoj zákon veľmi milujem, *

rozjímam o ňom celý deň.

Tvoja náuka robí ma rozumnejším nad mojich nepriateľov, *

ustavične sa jej pridŕžam.

Múdrejší som nad všetkých mojich učiteľov, *

lebo o tvojich prikázaniach rozjímam.

Chápavejší som nad starcov, *

lebo zachovávam tvoje príkazy.

Svojim nohám nedovolím vykročiť na zlé cesty, *

chcem dodržiavať tvoje slová.

Neodkláňam sa od tvojich predpisov, *

lebo ty si mi zákon stanovil.

Aké sladké sú tvoje výroky môjmu podnebiu, *

mojim ústam sú sladšie ako med.

Zmúdrel som z tvojich príkazov, *

preto nenávidím cesty klamstva.

Prečo si nás, Bože, tak celkom zavrhol *

a prečo si hnevom zahorel proti ovciam tvojej pastviny?

Pamätaj na svoj ľud, *

ktorý je tvoj odprvoti.

Vykúpil si výhonok svojho dedičstva, *

vrch Sion, na ktorom prebývaš.

Namier svoje kroky k večným zrúcaninám: *

nepriateľ spustošil celú svätyňu.

Tí, čo ťa nenávidia, ryčia uprostred tvojho miesta svätého, *

vztyčujú svoje zástavy na znak víťazstva.

Podobajú sa tým, čo sa veľmi rozháňajú sekerou *

v hustom lese.

Tak vylamujú brány chrámové *

a stŕhajú ich sekerou i hákom.

Podpálili tvoju svätyňu, *

príbytok tvojho mena až do základu zneuctili.

V srdci si povedali: „Zničme ich všetkých odrazu,“ *

a vypálili tvoje sväté miesta v krajine.

Nevidíme naše zástavy, †

niet už proroka *

a nik z nás nevie, dokedy to potrvá.

Bože, dokedy sa bude rúhať nepriateľ? *

Vari naveky bude protivník urážať tvoje meno?

Prečo odťahuješ svoju ruku *

a prečo v lone držíš pravicu?

Veď predsa Boh je naším kráľom od vekov *

a spásne skutky konal na zemi.

More si svojou mocou rozdvojil *

a rozdrvil si hlavy drakom vo vodách.

Leviatanovi si hlavy roztĺkol, *

za pokrm si ho dal morským obludám.

Ty si dal vyvrieť žriedlam i potokom *

a vyschnúť riekam nevysychajúcim.

Tvoj je deň, tvoja je aj noc, *

ty si utvoril nebeské svetlá i slnko.

Ty si zemi ustanovil hranice; *

že je leto a zima, to si ty zariadil.

Pamätaj, Pane, na to, †

že sa to tebe rúha nepriateľ *

a nerozumný ľud tvoje meno uráža.

Nevydaj divej zveri tých, čo ťa oslavujú, *

a nezabúdaj nikdy na svojich úbožiakov.

Zhliadni na svoju zmluvu, *

veď násilníci si rozložili stany po celej krajine.

Pokorný nech sa s hanbou nevracia, *

chudák a bedár budú tvoje meno velebiť.

Vstaň, Bože, a ujmi sa svojej veci, †

maj na pamäti urážky, *

ktorými ťa hlupák častuje deň čo deň.

Nezabúdaj na krik svojich nepriateľov, *

veď hurhaj vzbúrencov sa stále stupňuje.