Dobre je oslavovať Pána *

a ospevovať meno tvoje, Najvyšší;

za rána zvestovať tvoju dobrotu *

a tvoju vernosť celú noc

na desaťstrunovej harfe a na lutne, *

spevom a citarou.

Lebo tvoje počínanie, Pane, ma napĺňa radosťou *

a plesám nad dielami tvojich rúk.

Aké veľkolepé sú tvoje diela, Pane, *

a aké hlboké tvoje myšlienky!

Nerozumný človek to nevie *

a blázon to nechápe.

Hoci hriešnici rastú ako tráva *

a kadejakí zločinci prekvitajú,

večná záhuba ich predsa neminie; *

no ty, Pane, si najvyšší naveky.

Veď to, Pane, tvoji protivníci, †

veď to tvoji protivníci zahynú *

a rozprášení budú všetci zločinci.

Mne však dávaš silu, akú má byvol s rohami, *

mažeš ma žírnym olejom.

Moje oko hľadí zvrchu na nepriateľov, *

moje ucho počúva o osude tých, čo zlomyseľne povstali proti mne.

Spravodlivý sťa palma zakvitne *

a vyrastie sťa céder z Libanonu.

Tí, čo vyrastajú v dome Pánovom, *

v nádvoriach nášho Boha budú prekvitať.

Ešte aj v starobe budú prinášať ovocie, *

úrodní budú a plní sviežosti;

a tak zvestujú, že Pán, moje útočište, je spravodlivý *

a neprávosti v ňom niet.

Dt 32, 1-12

Počujte, nebesia, budem hovoriť; *

zem nech načúva slová mojich úst.

Nech prší ako dážď moja náuka, *

nech padajú ako rosa moje výroky,

ako dážď na rastliny, *

ako kvapky na trávnik;

lebo budem vzývať meno Pánovo: *

vzdajte česť nášmu Bohu.

On je skala, jeho diela sú dokonalé, *

lebo sú spravodlivé všetky jeho cesty.

Boh je verný a niet v ňom neprávosti, *

spravodlivý je a priamy.

Zhrešili proti nemu odrodilí synovia svojou špinavosťou; *

pokolenie podlé a zvrátené.

Takto sa odplácate Pánovi, *

ľud hlúpy a nerozumný?

Nie je on tvoj otec, ktorý si ťa vybral, *

ktorý ťa utvoril a upevnil?

Spomeň si na dávne dni, *

rozmýšľaj o všetkých pokoleniach;

opýtaj sa svojho otca a on ti dosvedčí *

i tvojich starcov a povedia ti.

Keď Najvyšší vymedzoval národy, *

keď oddeľoval Adamových synov,

národom určil hranice *

podľa počtu synov Izraela;

Pánovým podielom je totiž jeho ľud, *

Jakub jeho dedičným údelom.

Našiel ho v pustej krajine, *

na mieste hrôzy a uprostred zavýjania púšte;

ujal sa ho a dával naň pozor *

a strážil ho ako zrenicu svojho oka.

Ako keď orol durí k letu svoje mláďatá *

a krúži nad nimi,

tak rozprestiera svoje krídla a zachytáva ho *

a nesie ho na svojich perutiach.

Pán sám bol jeho vodcom *

a nepomáhal mu nijaký cudzí boh.

Pane, náš Vládca, *

aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!

Tvoja veleba sa vznáša *

nad nebesia.

Z úst nemluvniat a dojčeniec †

pripravil si si chválu naprotiveň svojim nepriateľom, *

aby si umlčal pomstivého nepriateľa.

Keď hľadím na nebesia, dielo tvojich rúk, *

na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril:

čože je človek, že naň pamätáš, *

a syn človeka, že sa ho ujímaš?

Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov, †

slávou a cťou si ho ovenčil *

a ustanovil si ho za vládcu nad dielami tvojich rúk.

Všetko si mu položil pod nohy: †

ovce a všetok domáci statok *

aj všetku poľnú zver,

vtáctvo pod oblohou a ryby v mori *

i všetko, čo sa hýbe po dne morskom.

Pane, náš Vládca, *

aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!