Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu. Ako bolo. Aleluja.
HYMNUS
Hľa, králi Dieťa uzreli,
pokorne pred ním kľakajú
a zlato, myrhu, kadidlo
s láskou mu odovzdávajú.
Všimni si, Chlapček, odznaky
moci a svojho kráľovstva;
Otec ti určil trojaké
poslanie podľa proroctva:
Kadidlo sábske, zlatý dar
hlásajú, že si Boh a Kráľ,
kým trpká myrha hovorí,
ako Syn Boží umrieť má.
Betlehem, mesto preslávne,
len v tebe narodiť sa smel
— v nijakom inom veľmeste —
vtelený Boh, náš Spasiteľ.
Jak proroci už hlásali,
mu Otec, Tvorca, prikázal,
aj v Písme je to písané,
by vládu do rúk svojich vzal:
kráľovstvo, ktoré zahŕňa
nebo a moria, pevniny,
východ a západ slnka, hviezd,
podsvetie, nebies končiny.
Nech ti je sláva, Ježišu,
cez večnosť, v ktorej kraľuješ
s Otcom i Duchom Presvätým,
že sa dnes ľudstvu zjavuješ. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 My sami vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame vykúpenie svojho tela.
Povedal som: „Budem dávať pozor na svoje správanie, *
aby som nezhrešil jazykom.
K svojim ústam postavím stráž, *
dokiaľ je hriešnik predo mnou.“
Ako nemý som zatíchol a zamĺkol, šťastia zbavený, *
bolesť sa mi však znova ozvala.
Srdce sa mi rozpálilo v hrudi *
a pri rozjímaní vzplanul vo mne oheň.
A môj jazyk preriekol: *
„Daj mi poznať, Pane, môj koniec
i aký je ešte počet mojich dní; *
nech si uvedomím, aký je krátky môj život.“
Hľa, na pár piadí si mi dní nameral *
a dĺžka môjho žitia je ako nič pred tebou.
Veru, len zdaním je bytie človeka, *
každý sa mihne ako vidina.
Naozaj len nadarmo sa pachtí a lopotí, *
poklady zháňa, hoc nevie, kto ich zoberie.
Ant. My sami vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame vykúpenie svojho tela.
Ant. 2 Pane, vyslyš moju modlitbu, pozri na moje slzy.
A teraz, Pane, ešte čo mám čakať? *
Ty si moja nádej.
Zo všetkých mojich neprávostí ma vysloboď *
a nevystav ma hlupákovi na posmech.
Onemel som, neotvorím ústa, *
lebo si to ty urobil.
Odním odo mňa svoje tresty, *
bo hyniem pod úderom tvojej ruky.
Trestami za hriechy naprávaš človeka. †
Ako moľ ničíš, čo má najcennejšie; *
veru, každý človek je len márna vidina.
Pane, vyslyš moju modlitbu, *
nakloň sluch k môjmu volaniu.
Nebuď mlčanlivý k mojim slzavým nárekom; †
veď u teba som iba hosť, *
len pútnik, ako všetci moji otcovia.
Odvráť odo mňa svoj prísny pohľad, aby som pookrial, *
skôr, než odídem a než ma viac nebude.
Ant. Pane, vyslyš moju modlitbu, pozri na moje slzy.
Ant. 3 Ja stále úfam v Božie milosrdenstvo.
Prečo sa ešte vystatuješ zlobou ty, *
čo sa zmôžeš iba na ničomnosť?
Úklady strojíš deň čo deň, *
jazyk máš ostrý ako britva, ty podvodník.
Zlo miluješ viacej než dobro, †
lož väčšmi ako pravdu. *
Najmilšie sú ti reči zhubné, ty jazyk úlisný.
Preto ťa Boh navždy zničí, †
odstráni ťa, vyženie ťa zo stanu, *
vytrhne ti korene z krajiny žijúcich.
Spravodliví to uvidia a zľaknú sa, *
ale z neho sa vysmejú:
„Pozrite človeka, čo sa neutiekal k Bohu, †
lež zakladal si na veľkom bohatstve *
a domohol sa moci svojimi úskokmi.“
Ja som však ako zelená oliva v Božom dome. †
Úfam v Božie milosrdenstvo *
navždy a naveky.
Ustavične ťa chcem velebiť za to, čo si urobil, †
a s tvojimi svätými sa chcem spoliehať *
na tvoje meno, lebo je dobré.
Ant. Ja stále úfam v Božie milosrdenstvo.
Jeho spravodlivosť ohlasujú nebesia.
A jeho slávu vidia všetky národy.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Izaiáša
61, 1-11
Duch Pánov nad jeho služobníkom
Duch Pána, Boha, je nado mnou,
pretože ma Pán pomazal:
poslal ma hlásať radostnú zvesť chudobným,
uzdraviť skrúšených srdcom,
oznámiť zajatým slobodu,
väzneným prepustenie,
ohlásiť rok milosti Pána
a deň pomsty nášho Boha,
aby som potešil všetkých zarmútených
a tým, čo oplakávajú Sion,
dal veniec namiesto popola,
olej plesania namiesto smútku,
rúcho radosti namiesto ducha skleslého.
Budú sa volať dubmi spravodlivosti,
sadenicou Pána na jeho oslavu.
Vybudujú odveké zrúcaniny,
postavia prastaré ruiny,
obnovia opustené mestá,
rozváľané od mnohých pokolení.
Prídu cudzinci a budú pásť vaše stáda
a synovia cudzincov budú vašimi oráčmi a vinohradníkmi.
Vy sa budete volať kňazmi Pána,
služobníkmi nášho Boha vás budú nazývať;
budete požívať bohatstvo národov
a ich slávou sa budete honosiť.
Za svoju dvojnásobnú hanbu a potupu
budú plesať nad svojím podielom;
preto dostanú dvojnásobné dedičstvo vo svojej krajine;
budú mať večnú radosť.
Lebo ja, Pán, milujem právo
a nenávidím lúpež a neprávosť;
ja im dám spravodlivú odmenu
a uzavriem s nimi večnú zmluvu.
Ich rod bude známy medzi pohanmi
a ich potomstvo medzi národmi.
Všetci, čo ich uvidia, poznajú,
že oni sú pokolením, ktoré požehnal Pán.
Radosťou jasám v Pánovi,
duša mi plesá v mojom Bohu,
pretože ma zaodial rúchom spásy,
zahalil ma plášťom spravodlivosti
ako ženícha zdobeného vencom,
ako nevestu okrášlenú šperkami.
Lebo ako zem vydá rastliny
a ako záhrada dá vyklíčiť semenu,
tak Pán, Boh, dá vyklíčiť spravodlivosti
a chvále pred všetkými národmi.
RESPONZÓRIUM
Iz 61, 1; Jn 8, 42
Duch Pána, Boha, je nado mnou, pretože ma Pán pomazal: poslal ma hlásať radostnú zvesť chudobným, * Uzdraviť skrúšených srdcom, oznámiť zajatým slobodu a väzneným prepustenie.
Ja som z Boha vyšiel a od neho prichádzam. Neprišiel som sám od seba, ale on ma poslal. * Uzdraviť.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Rečí svätého biskupa Petra Chryzológa
(Sermo 160: PL 52, 620-622)
Ten, čo sa chcel kvôli nám narodiť, nechcel, aby nám bol neznámy
Pri tajomstve Pánovho vtelenia bolo vždy dosť jasných náznakov o jeho Božstve. Ale aj dnešná slávnosť mnohorako odkrýva a zjavuje, že Boh prišiel v ľudskom tele, aby smrteľný človek, ponorený do temnôt, nestratil z nevedomosti to, čo môže mať a vlastniť iba z milosti.
Lebo ten, čo sa chcel kvôli nám narodiť, nechcel, aby nám bol neznámy. Preto sa zjavuje takým spôsobom, aby veľké tajomstvo náboženstva nebolo príležitosťou k veľkému omylu.
Dnes mudrc našiel plakať v kolíske toho, ktorého hľadal ako žiaru medzi hviezdami. Dnes mudrc obdivuje viditeľného v plienkach toho, ktorý mu tak dlho ostával skrytý za hviezdami.
Dnes mudrc s hlbokým úžasom premýšľa nad tým, čo vidí: nebo na zemi, zem v nebesiach, človeka v Bohu, Boha v človeku, toho, ktorého nemôže obsiahnuť celý svet, v maličkom tele. A keď to vidí, tajomnými darmi vyznáva, že verí, a nediskutuje: kadidlom vyznáva Boha, zlatom kráľa a myrhou, že má zomrieť.
A tak sa pohan, ktorý bol posledný, stal prvým, lebo už vtedy vo viere mudrcov bola posvätená viera pohanov.
Dnes vstúpil Kristus do riečišťa Jordánu, aby zmyl hriech sveta. Aj Ján dosvedčuje, že na to prišiel: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta!“ Dnes drží sluha Pána, človek Boha, Ján Krista. Drží ho, aby dostal odpustenie, nie aby mu ho dal.
Dnes sa stalo, čo hovorí Prorok: „Hlas Pánov nad vodami.“ Aký hlas? „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“
Dnes sa nad vodami vznáša Duch Svätý v podobe holubice. A ako Noemova holubica zvestovala, že sa skončila potopa sveta, tak táto Holubica je znamením, že prestala večná potopa. A nenesie ako tamtá len ratolesť starej olivy, ale vylieva mieru krizmy na hlavu nového praotca, aby sa splnilo, čo predpovedal prorok: „Preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal olejom radosti viac ako tvojich druhov.“
Dnes Kristus začína robiť nebeské znamenia a mení vodu na víno. Ale voda sa má premeniť na tajomstvo krvi, aby Kristus mohol ponúknuť čistý nápoj zo svojho prebodnutého boku tým, čo chcú piť. A tak sa splní slovo proroka: „Aký slávny je môj kalich a ako opája!“
RESPONZÓRIUM
Tri vzácne dary dali mudrci Pánovi v ten deň. Skrývajú v sebe božské tajomstvá: * V zlate sa javí moc kráľa, v kadidle pozoruj veľkňaza a v myrhe pohreb Pána.
Mudrci sa pri jasliach klaňali pôvodcovi našej spásy a zo svojich pokladníc mu dali tajomné dary. * V zlate.
MODLITBA
Modlime sa.
Prosíme ťa, všemohúci Bože, osvieť naše srdcia jasom svojej velebnosti, aby sme šťastne prešli cez temnoty tohto sveta a dostali sa do vlasti večného svetla. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2026 J. Vidéky