Z celého srdca volám, Pane, vyslyš ma; *

chcem zachovať tvoje ustanovenia.

K tebe volám, zachráň ma; *

a budem plniť tvoje príkazy.

Ešte pred svitaním prichádzam a volám o pomoc, *

na tvoje slová sa veľmi spolieham.

Už pred odchodom nočnej stráže otvárajú sa mi oči, *

aby som rozjímal o tvojich výrokoch.

Pane, pre svoje milosrdenstvo čuj môj hlas *

a oživ ma podľa svojho rozhodnutia.

Blížia sa tí, čo ma zlostne prenasledujú, *

tí, čo sa vzdialili od tvojho zákona.

Pane, ty si blízko *

a všetky tvoje predpisy sú pravdivé.

Odprvoti viem z tvojich prikázaní, *

že si ich ustanovil naveky.

Ex 15, 1-4a. 8-13. 17-18

Spievajme Pánovi, †

lebo sa preslávil: *

koňa i jazdca zmietol do mora.

Pán je moja sila a moja udatnosť, *

on ma zachránil.

On je môj Boh, chcem ho velebiť; *

Boh môjho otca, budem ho chváliť.

Pán je ako bojovník; †

Pán je jeho meno. *

Faraónove vozy a jeho vojsko zmietol do mora.

Pod dychom tvojho rozhorčenia sa nahromadili vody; †

pohyblivé vlny ako hrádza postáli, *

hlbiny stuhli uprostred mora.

Nepriateľ si povedal: „Budem ich prenasledovať, chytím ich; *

rozdelím korisť a moja duša sa nasýti.

Vytasím svoj meč, *

moja ruka ich pozabíja!“

Zavial tvoj vietor a prikrylo ich more; *

utonuli sťa olovo v mohutných vodách.

Kto sa ti, Pane, spomedzi bohov vyrovná? †

Kto sa ti vo velebe a svätosti podobá? *

Ty hrozný a chvályhodný, ty robíš zázraky.

Vystrel si svoju ruku a pohltila ich zem. *

Vo svojom milosrdenstve si viedol ľud, ktorý si vykúpil,

svojou silou si ho niesol *

k svojmu svätému príbytku.

Vovedieš ich a zasadíš na vrchu svojho dedičstva, *

v svojom bezpečnom príbytku, ktorý si ty, Pane, urobil;

vo svätyni, ktorej základy kládli tvoje ruky, Pane. *

Pán bude kraľovať naveky a navždy.

Chváľte Pána, všetky národy, *

† oslavujte ho, všetci ľudia;

lebo je veľké jeho milosrdenstvo voči nám *

a pravda Pánova trvá naveky.