Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Príď, Kriste, spása národov,
naroď sa z Panny Márie;
nech žasne svet a umĺkne:
taký zrod Boha hoden je.
Duch Svätý Pannu zatônil;
– neznala muža Mária –,
Slovo sa stáva človekom,
na kvet sa púčok rozvíja.
Pod srdcom Panny zreje Plod;
jej čistota je žiarivá,
jej čnosti – krásna kytica,
jak v chráme Boh v nej prebýva.
On, Mocný, dvojej podstaty,
nech sa už vydá na cestu,
nech vyjde z krásnej komnaty
zachrániť svoju nevestu.
Vo všetkom s Otcom rovnaký,
telom sa ľudským priodial,
by liečil naše slabosti
a večnú spásu daroval.
Žiaria už tvoje jasličky,
noc novým svetlom oplýva,
čo nevyhasí žiadna tma,
čo vlastní viera ohnivá.
Sláva ti, Kriste, Kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Nepomôže im vlastné rameno, ale tvoja pravica a jas tvojej tváre.
Bože, na vlastné uši sme počuli, †
naši otcovia nám rozprávali *
o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, za dní pradávnych.
Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, *
zničil si národy a našich otcov si rozmnožil.
Veď nie svojím mečom získali krajinu, *
nepomohlo im vlastné rameno,
ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, *
lebo ich máš rád.
Ty si môj kráľ a môj Boh, *
ty pomáhaš Jakubovi.
Len s tebou sme zahnali nepriateľov *
a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám.
Nespolieham sa veru na svoj luk, *
ani môj meč ma nezachráni.
Ty si nás zachránil pred utláčateľmi *
a zahanbil si tých, čo nás nenávideli.
V Bohu sa budeme chváliť celý deň *
a naveky budeme velebiť tvoje meno.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Nepomôže im vlastné rameno, ale tvoja pravica a jas tvojej tváre.
Ant. 2 Pán od vás neodvráti svoju tvár, ak sa obrátite k nemu.
Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, *
už netiahneš, Bože, s našimi vojmi.
Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi *
a sme korisťou tých, čo nás nenávidia.
Vydal si nás ako ovce na zabitie *
a roztrúsil si nás medzi pohanov.
Svoj ľud si predal bez zisku *
a neobohatil si sa jeho predajom.
Vystavil si nás na potupu susedom *
a na posmech i pohanu nášmu okoliu.
Urobil si z nás príslovie pre pohanov *
a národy krútia hlavou nad nami.
Celý deň mám pred očami svoju potupu *
a rumenec hanby mi pokrýva tvár,
keď počúvam potupné a posmešné hlasy, *
keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pán od vás neodvráti svoju tvár, ak sa obrátite k nemu.
Ant. 3 Vstaň, Pane, a nezavrhni nás navždy.
Toto všetko nás postihlo, †
hoci sme nezabudli na teba *
a neporušili sme zmluvu s tebou.
Naše srdce sa neodvrátilo od teba, *
ani naše kroky nezišli z tvojej cesty,
a predsa si nás ponížil v kraji líšok *
a zahalil tôňou smrti.
Keby sme zabudli na meno nášho Boha *
a vzpínali ruky k bohu cudziemu,
či Boh na to nepríde? *
On predsa pozná tajnosti srdca.
Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, *
pokladajú nás za ovce na zabitie.
Prebuď sa, Pane, prečo spíš? *
Vstaň a nezavrhni nás navždy.
Prečo odvraciaš svoju tvár? *
Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie?
Veď naša duša je pokorená až do prachu, *
naše telo je pritlačené k zemi.
Vstaň, Pane, pomôž nám *
a vykúp nás, veď si milosrdný.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Vstaň, Pane, a nezavrhni nás navždy.
Pán zvestuje svoje slovo Jakubovi.
Svoje zákony a prikázania Izraelovi.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Izaiáša
51, 17 – 52, 2. 7-10
Radostná zvesť pre Jeruzalem
Zdvihni, zdvihni sa, vstaň, Jeruzalem,
ktorý si pil z Pánovej ruky čašu jeho hnevu.
Vypil si omamný pohár,
až do dna si ho vyprázdnil.
Niet nikoho, kto by ho podoprel,
zo všetkých synov, ktorých zrodil.
Niet nikoho, čo by ho chytil za ruku,
zo všetkých detí, ktoré vychoval.
Dve veci ťa postihli;
kto sa bude sužovať nad tebou?
Skaza a poníženie, hlad a meč;
ktože ťa poteší?
Tvoje deti sú zomdlené,
ležia na rohoch všetkých ulíc
ako gazela chytená do siete,
plné Pánovho rozhorčenia
a výčitiek tvojho Boha.
Preto počuj toto, chudák
a opitý, ale nie od vína.
Toto hovorí tvoj vládca,
tvoj Pán a Boh, ktorý bojuje za svoj ľud:
„Hľa, beriem z tvojej ruky omamnú čašu,
pohár svojho hnevu;
už z neho piť nebudeš.
A vložím ho do ruky tým, čo ťa ponižovali
a hovorili ti: ‚Zohni sa, aby sme mohli prejsť.‘
A ty si podkladal ako zem svoj chrbát,
ako cestu tým, čo prechádzali.“
Prebuď, prebuď sa,
Sion, opáš sa silou;
obleč si rúcho svojej slávy,
sväté mesto Jeruzalem;
už po tebe neprejde
neobrezaný a nečistý.
Otras prach zo seba, vstaň,
väzeň Jeruzalem;
rozlám okovy na svojej šiji,
zajatá dcéra Siona.
Aké krásne sú na horách
nohy posla, ktorý hlása pokoj,
posla dobrej zvesti, ktorý ohlasuje spásu,
ktorý hovorí Sionu: „Tvoj Boh kraľuje.“
Počúvaj svoje hliadky! Zvyšujú svoj hlas
a jasajú všetci,
lebo na vlastné oči vidia
návrat Pána na Sion.
Radujte sa a vedno plesajte,
rozvaliny Jeruzalema,
lebo Pán potešil svoj ľud,
vykúpil Jeruzalem.
Obnažil si Pán svoje sväté rameno
pred očami všetkých národov
a všetky končiny zeme uvidia
spásu nášho Boha.
RESPONZÓRIUM
Porov. Ex 19, 10. 11; Dt 7, 15; porov. Dan 9, 24
Pán hovorí: Posväťte sa, synovia Izraela; zajtra zostúpi Pán. * A odvráti od vás každú chorobu.
Zajtra bude zahladená neprávosť zeme a začne nad nami kraľovať Spasiteľ sveta. * A odvráti od vás každú chorobu.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Rečí svätého biskupa Augustína
(Sermo 185: PL 38, 997-999)
Pravda vyrástla zo zeme a spravodlivosť hľadí z neba
Preber sa, človeče: Boh sa kvôli tebe stal človekom. „Prebuď sa, ty, čo spíš, vstaň z mŕtvych a Kristus ťa osvieti.“ Ešte raz hovorím: Kvôli tebe sa Boh stal človekom.
Bol by si býval naveky mŕtvy, keby sa on nebol narodil v čase. Nikdy by si sa nebol oslobodil od slabostí hriešneho tela, keby si on nebol vzal telo podobné hriešnemu. Postihlo by ťa večné nešťastie, keby sa on nebol podujal na toto milosrdenstvo. Nikdy by si nebol získal nový život, keby on nebol prijal tvoju smrť. Bol by si padol, keby ti on nebol prišiel na pomoc. Bol by si zahynul, keby nebol on prišiel.
Oslavujme príchod našej spásy a nášho vykúpenia. S radosťou prežívajme slávny deň, keď do tohto nášho krátkeho, časného dňa prišiel veľký a večný deň z veľkého, večného dňa.
Tu „sa on stal pre nás spravodlivosťou, posvätením a vykúpením. Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi, ako je napísané v Písme“.
„Pravda vyrástla zo zeme“: z Panny sa narodil Kristus, ktorý povedal: „Ja som pravda.“ „A spravodlivosť hľadí z neba“: lebo človek, čo verí v toho, ktorý sa narodil, nie je ospravedlnený sám sebou, ale Bohom.
„Pravda vyrástla zo zeme,“ lebo „Slovo sa telom stalo“. „A spravodlivosť hľadí z neba“, lebo „každý dobrý dar, každý dokonalý dar prichádza zhora“.
„Pravda vyrástla zo zeme,“ telo z Márie. „A spravodlivosť hľadí z neba,“ lebo „človek si nemôže prisvojiť nič, ak mu to nebolo dané z neba“.
„Pretože sme ospravedlnení z viery, žijeme v pokoji s Bohom“, lebo „spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú“. „Skrze nášho Pána Ježiša Krista“: lebo „Pravda vyrástla zo zeme“. „Skrze neho máme prístup k tej milosti, v ktorej zotrvávame a chválime sa nádejou na Božiu slávu.“ Nehovorí: „na svoju slávu“, ale „na Božiu slávu“, lebo „spravodlivosť“ nepochádza z nás, ale „hľadí z neba“. „Kto sa“ teda „chváli,“ nech sa nechváli sebou, ale „nech sa chváli v Pánovi“.
A preto keď sa z Panny narodil Pán, zaznel anjelský chválospev: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“
Inak kde by sa bol na zemi vzal pokoj, keby nebola „Pravda vyrástla zo zeme“, čiže keby sa nebol Kristus narodil z tela? „On je náš pokoj. On z dvoch urobil jeden ľud,“ aby sme boli ľuďmi dobrej vôle, blahodarne spojení putom jednoty.
Radujme sa teda z tejto milosti, aby naša sláva bola výrazom nášho zmýšľania, že sa nechválime sebou, ale v Pánovi. Preto je napísané: „Moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje.“ Veď či nám mohla svitnúť väčšia milosť, ako nám dal Boh, keď svojho jednorodeného Syna urobil Synom človeka a človeka zasa urobil Božím synom?
Hľadaj zásluhu, hľadaj príčinu, hľadaj nárok; a povedz: našiel si niečo iné ako milosť?
RESPONZÓRIUM
Iz 11, 1. 5. 2
Z kmeňa Jesseho vzíde ratolesť a z jeho koreňov vyženie výhonok. * Spravodlivosť bude pásom jeho bedier a vernosť opaskom jeho bokov.
A spočinie na ňom duch Pánov: duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily. * Spravodlivosť bude pásom jeho bedier a vernosť opaskom jeho bokov.
MODLITBA
Modlime sa.
Pane Ježišu, príď rýchlo a nemeškaj a svojím príchodom poteš a posilni tých, čo dôverujú v tvoju dobrotu. Lebo ty si Boh a žiješ a kraľuješ s Bohom Otcom v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2026 J. Vidéky