Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Kráľ a Pán sveta, ktorému
znie pieseň zeme, vesmíru,
v pokore veľkej skrytý je
v prečistom lone Márie.
Mesiac i slnko a ich jas
slúžia mu verne v každý čas;
milosťou Božou žiariacou
nosí ho Panna pod srdcom.
Jak šťastná, Matka, nad tým si,
že Tvorca tvoj, Pán najvyšší,
čo vesmír v dlani ukrýva,
v tebe jak v chráme prebýva.
Čula si sväté posolstvo,
požehnal ťa Duch materstvom,
po ktorom túžia národy,
i nám sa z teba narodil.
Ježišu, z Panny zrodený,
sláva ti, Bože útechy;
Otcovi, Duchu Svätému
nech sa česť vzdáva naveky. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Pane, zachránil si nás pred utláčateľmi; naveky budeme velebiť tvoje meno.
Bože, na vlastné uši sme počuli, †
naši otcovia nám rozprávali *
o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, za dní pradávnych.
Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, *
zničil si národy a našich otcov si rozmnožil.
Veď nie svojím mečom získali krajinu, *
nepomohlo im vlastné rameno,
ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, *
lebo ich máš rád.
Ty si môj kráľ a môj Boh, *
ty pomáhaš Jakubovi.
Len s tebou sme zahnali nepriateľov *
a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám.
Nespolieham sa veru na svoj luk, *
ani môj meč ma nezachráni.
Ty si nás zachránil pred utláčateľmi *
a zahanbil si tých, čo nás nenávideli.
V Bohu sa budeme chváliť celý deň *
a naveky budeme velebiť tvoje meno.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pane, zachránil si nás pred utláčateľmi; naveky budeme velebiť tvoje meno.
Ant. 2 Zľutuj sa, Pane, nad svojím ľudom a nevystavuj potupe svoje dedičstvo.
Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, *
už netiahneš, Bože, s našimi vojmi.
Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi *
a sme korisťou tých, čo nás nenávidia.
Vydal si nás ako ovce na zabitie *
a roztrúsil si nás medzi pohanov.
Svoj ľud si predal bez zisku *
a neobohatil si sa jeho predajom.
Vystavil si nás na potupu susedom *
a na posmech i pohanu nášmu okoliu.
Urobil si z nás príslovie pre pohanov *
a národy krútia hlavou nad nami.
Celý deň mám pred očami svoju potupu *
a rumenec hanby mi pokrýva tvár,
keď počúvam potupné a posmešné hlasy, *
keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Zľutuj sa, Pane, nad svojím ľudom a nevystavuj potupe svoje dedičstvo.
Ant. 3 Vstaň, Pane, a vykúp nás, veď si milosrdný.
Toto všetko nás postihlo, †
hoci sme nezabudli na teba *
a neporušili sme zmluvu s tebou.
Naše srdce sa neodvrátilo od teba, *
ani naše kroky nezišli z tvojej cesty,
a predsa si nás ponížil v kraji líšok *
a zahalil tôňou smrti.
Keby sme zabudli na meno nášho Boha *
a vzpínali ruky k bohu cudziemu,
či Boh na to nepríde? *
On predsa pozná tajnosti srdca.
Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, *
pokladajú nás za ovce na zabitie.
Prebuď sa, Pane, prečo spíš? *
Vstaň a nezavrhni nás navždy.
Prečo odvraciaš svoju tvár? *
Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie?
Veď naša duša je pokorená až do prachu, *
naše telo je pritlačené k zemi.
Vstaň, Pane, pomôž nám *
a vykúp nás, veď si milosrdný.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Vstaň, Pane, a vykúp nás, veď si milosrdný.
Čujte, národy, Pánovo slovo.
A ohlasujte ho po končiny zeme.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Izaiáša
26, 7-21
Pieseň spravodlivých. Prisľúbenie vzkriesenia
Chodník spravodlivého je priamy;
ty vyrovnávaš cestu spravodlivého.
Na ceste tvojich ustanovení sme dúfali v teba, Pane,
tvoje meno a spomienka na teba je túžbou duše.
Moja duša túži po tebe za noci,
môj duch ťa hľadá v mojom srdci.
Keď tvoje ustanovenia zažiaria na zemi,
obyvatelia zeme sa naučia spravodlivosti.
Ale bezbožný, ani keď dostane milosť,
nenaučí sa spravodlivosti;
aj v krajine statočných pácha neprávosť
a nevidí Pánovu velebu.
Pane, tvoja ruka sa zdvihla, a oni to nevidia;
nech zahanbení uzrú, ako horlíš za svoj ľud;
a oheň pripravený pre tvojich nepriateľov ich pohltí.
Pane, ty nám daruješ pokoj;
veď všetky naše diela si nám ty urobil.
Pane, Bože náš, ovládli nás iní páni ako ty,
ale my si spomíname len na tvoje meno.
Mŕtvi neožijú,
zomrelí nevstanú,
lebo si ich potrestal a zničil
a zahladil si aj spomienku na nich.
Pane, zveľadil si národ;
zveľadil si národ, oslávil si sa,
rozšíril si všetky hranice krajiny.
Pane, v úzkosti ťa hľadali
a kričali, keď si ich karhal.
Ako ťarchavá žena, keď sa blíži k pôrodu,
zvíja sa a kričí v bolestiach,
takí sme boli aj my, Pane, pred tebou.
Počali sme, zvíjali sme sa
a porodili sme vietor.
Nepriviedli sme na zem spásu
a nenarodili sa obyvatelia zeme.
Tvoji mŕtvi ožijú, vstanú z mŕtvych moji povraždení.
Prebuďte sa a plesajte vy, čo bývate v prachu.
Veď tvoja rosa je rosou svetla
a zem vydá na svetlo svojich zomrelých.
Choď, ľud môj, vojdi do svojich izieb,
zatvor za sebou dvere,
schovaj sa na chvíľku,
kým nepominie hnev.
Lebo, hľa, Pán vyjde zo svojho miesta
a potrestá neprávosť obyvateľov zeme, ktorej sa proti nemu dopustili;
zem odhalí svoju krv,
už nebude skrývať svojich zabitých.
RESPONZÓRIUM
Porov. Iz 26, 19; Dan 12, 2
Prebuďte sa a plesajte vy, čo bývate v prachu. * Veď Pánova rosa je rosou svetla.
Mnohí z tých, čo spia v prachu zeme, sa zobudia. * Veď Pánova rosa je rosou svetla.
DRUHÉ ČÍTANIE
Pracovný preklad:
Z listu svätého pápeža Jána Pavla Druhého pri 700. výročí Svätého domu v Lorete
(List Mons. P. Macchimu, 15. augusta 1993: Insegnamenti di Giovanni Paolo II, XVI/2, 526-537)
Mária je telesným a duchovným miestom vtelenia
Svätý dom v Lorete nie je iba relikviou, ale aj vzácnou a hmatateľnou ikonou. Táto ikona nezjavuje abstraktnú pravdu, ale konkrétnu udalosť a tajomstvo: vtelenie Slova.
Vtelenie, ktoré nám tieto posvätné múry pripomínajú, naraz nadobúda svoj originálny biblický význam. Nejde o doktrínu božsko-ľudskej jednoty, ale skôr o udalosť, ktorá sa odohrala v konkrétnom čase a na konkrétnom mieste, ako to nádherne objasňujú slová apoštola: „Ale keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy“.
Tou ženou je Mária. Ona je, takpovediac, telesným a súčasne i duchovným „miestom“, v ktorom sa odohralo vtelenie. Hmatateľným odkazom na skutočnosť vtelenia je aj samotný dom, v ktorom Mária žila.
Spomienka na skrytý život v Nazarete vyvoláva veľmi konkrétne otázky, blízke skúsenosti každého muža a každej ženy. Táto spomienka obnovuje záujem o svätosť rodiny, keď v jednom okamihu odkrýva celý svet hodnôt, ktoré sú dnes tak napádané. Ide o vernosť, ochranu života, výchovu detí, modlitbu. Kresťanské rodiny ich môžu nanovo objaviť vo vnútri tohto svätého domu, tejto vzorovej a historicky prvej „domácej cirkvi“.
Tento svätý dom však zároveň pripomína aj význam povolania k zasvätenému životu a k panenstvu pre nebeské kráľovstvo, ktoré tu má svoj počiatok v osobe Márie, Panny a Matky.
Napokon aj nespočetným mladým, ktorí putujú do Matkinho domu, chcem zopakovať slová, ktoré som im adresoval pri inej príležitosti: „Kráčajte k Márii, kráčajte s Máriou... Nechajte zaznieť vo vašich srdciach jej: ,Fiat!‘ (Nech sa stane).“ Kiež by mladí dokázali podľa príkladu z Nazaretského domu lepšie napĺňať úlohu zverenú katolíckym laikom – znovu priniesť Krista do sŕdc, do rodín, do kultúry a do spoločnosti.
Dnešný oprávnený zápas o uznanie dôstojného postavenia ženy v Cirkvi a v spoločnosti práve tu nachádza najvhodnejší priestor na prehĺbenie. Keďže Boh „poslal svojho Syna narodeného zo ženy“, každá žena je v Márii povýšená na tak vysokú hodnosť, od akej vyššej niet.
Žiadna teoretická úvaha taktiež nemôže povýšiť dôstojnosť ľudskej práce väčšmi, než jednoduchá skutočnosť, že Boží Syn v Nazarete pracoval a nechal sa volať „synom tesára“.
Napokon nemožno nespomenúť rozhodnutie pre chudobu a jednoduchosť, ktoré Cirkev vykonala na koncile a následne ho stále jasnejšie zdôrazňovala. Jednoduché a skromné steny svätého domu nám názorne pripomínajú, že to sám Boh vnukol rovnaké rozhodnutie Márii, ktorá, ako to hovorí jeden koncilový text, „vyniká medzi poníženými a chudobnými Pána, ktorí od neho s dôverou očakávajú a prijímajú spásu“.
Pokiaľ ide o otázku chudoby a utrpenia, v histórii tejto svätyne mali vždy osobitné miesto chorí, ktorí sa ako prví vydávali na púť k svätému domu a rozšírili jeho slávu medzi ľuďmi. Veď kde inde by boli prijatí viac, než v dome tej, ktorú v samotných „loretánskych litániách“ vzývame ako „uzdravenie chorých“ a „útechu zarmútených“?
Ako povedal Ján XXIII.: „Nech sa táto svätyňa v Lorete stane pre svet vždy otvoreným oknom, cez ktoré nech znie tajomný hlas ohlasujúci posvätenie duší, rodín a národov.“
RESPONZÓRIUM
Naozaj si požehnaná medzi ženami, lebo v tebe sa Boh rozhodol prebývať. * Zasvätíš Pánovi mnohé národy.
Do svojho lona si prijala toho, ktorého nebesia nemôžu obsiahnuť. * Zasvätíš Pánovi mnohé národy.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, ty si splnil sľub daný našim otcom a vyvolil si preblahoslavenú Pannu Máriu za matku Spasiteľa; pomáhaj nám nasledovať jej príklad pokory, ktorá ti je milá, a poslušnosti, ktorá nám priniesla spásu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2026 J. Vidéky