Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
V tento deň zbožnosť veriacich
piesňami pannu velebí,
ktorá sa slávou, čistotou
jak hviezda skveje na nebi.
Panna, čo k chválam Kristovým
prispela mužnou pevnosťou,
k zborom sa nebies vznešeným
dnes druží s veľkou radosťou.
Krehkosti tela premohla,
cudnosťou v srdci vždy čistom
zvodnosťou sveta pohrdla,
po stopách išla za Kristom.
Spravuj nás, Kriste, podľa nej,
pred nepriateľmi chráň svoj ľud,
nás v čnostiach stále upevňuj
a odstráň od nás všetok blud.
Ježišu, Synu Márie,
tvoj domov zdobia ľalie.
S Otcom a s Duchom potechy
nech ti je sláva naveky! Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 My sami vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame vykúpenie svojho tela.
Povedal som: „Budem dávať pozor na svoje správanie, *
aby som nezhrešil jazykom.
K svojim ústam postavím stráž, *
dokiaľ je hriešnik predo mnou.“
Ako nemý som zatíchol a zamĺkol, šťastia zbavený, *
bolesť sa mi však znova ozvala.
Srdce sa mi rozpálilo v hrudi *
a pri rozjímaní vzplanul vo mne oheň.
A môj jazyk preriekol: *
„Daj mi poznať, Pane, môj koniec
i aký je ešte počet mojich dní; *
nech si uvedomím, aký je krátky môj život.“
Hľa, na pár piadí si mi dní nameral *
a dĺžka môjho žitia je ako nič pred tebou.
Veru, len zdaním je bytie človeka, *
každý sa mihne ako vidina.
Naozaj len nadarmo sa pachtí a lopotí, *
poklady zháňa, hoc nevie, kto ich zoberie.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. My sami vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame vykúpenie svojho tela.
Ant. 2 Pane, vyslyš moju modlitbu, pozri na moje slzy.
A teraz, Pane, ešte čo mám čakať? *
Ty si moja nádej.
Zo všetkých mojich neprávostí ma vysloboď *
a nevystav ma hlupákovi na posmech.
Onemel som, neotvorím ústa, *
lebo si to ty urobil.
Odním odo mňa svoje tresty, *
bo hyniem pod úderom tvojej ruky.
Trestami za hriechy naprávaš človeka. †
Ako moľ ničíš, čo má najcennejšie; *
veru, každý človek je len márna vidina.
Pane, vyslyš moju modlitbu, *
nakloň sluch k môjmu volaniu.
Nebuď mlčanlivý k mojim slzavým nárekom; †
veď u teba som iba hosť, *
len pútnik, ako všetci moji otcovia.
Odvráť odo mňa svoj prísny pohľad, aby som pookrial, *
skôr, než odídem a než ma viac nebude.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pane, vyslyš moju modlitbu, pozri na moje slzy.
Ant. 3 Ja stále úfam v Božie milosrdenstvo.
Prečo sa ešte vystatuješ zlobou ty, *
čo sa zmôžeš iba na ničomnosť?
Úklady strojíš deň čo deň, *
jazyk máš ostrý ako britva, ty podvodník.
Zlo miluješ viacej než dobro, †
lož väčšmi ako pravdu. *
Najmilšie sú ti reči zhubné, ty jazyk úlisný.
Preto ťa Boh navždy zničí, †
odstráni ťa, vyženie ťa zo stanu, *
vytrhne ti korene z krajiny žijúcich.
Spravodliví to uvidia a zľaknú sa, *
ale z neho sa vysmejú:
„Pozrite človeka, čo sa neutiekal k Bohu, †
lež zakladal si na veľkom bohatstve *
a domohol sa moci svojimi úskokmi.“
Ja som však ako zelená oliva v Božom dome. †
Úfam v Božie milosrdenstvo *
navždy a naveky.
Ustavične ťa chcem velebiť za to, čo si urobil, †
a s tvojimi svätými sa chcem spoliehať *
na tvoje meno, lebo je dobré.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Ja stále úfam v Božie milosrdenstvo.
Moja duša sa spolieha na jeho slovo.
Moja duša očakáva Pána.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Druhého listu svätého apoštola Petra
2, 1-9
Falošní učitelia
Milovaní, v ľude však boli aj falošní proroci; tak budú medzi vami falošní učitelia, ktorí budú vnášať zhubné rozkoly; budú zapierať Pána, ktorý ich vykúpil, a tým privedú na seba náhlu záhubu. Mnohí budú nasledovať ich výstrednosti a pre nich budú potupovať cestu pravdy. Vo svojom lakomstve budú vás vykorisťovať falošnými rečami. Ich odsúdenie sa pripravuje už oddávna a ich záhuba nedrieme.
Veď Boh neušetril ani anjelov, keď zhrešili, ale zvrhol ich do tmavých priepastí podsvetia a dal ich strážiť až do súdu. Ani starý svet neušetril, ale zachránil Noema, hlásateľa spravodlivosti, ako ôsmeho, keď priviedol potopu na svet bezbožných. Aj mestá Sodomu a Gomoru odsúdil na zánik a obrátil ich na popol, a tak dal príklad, čo čaká bezbožných. Vyslobodil však spravodlivého Lota, ktorého trápil výstredný život nemravníkov. Kým tento spravodlivý býval medzi nimi, trápilo jeho spravodlivú dušu, že musel deň čo deň počuť a vidieť ich nemravné skutky. Pán však vie vytrhnúť nábožných zo skúšky a nespravodlivých ponechať na deň súdu na potrestanie.
RESPONZÓRIUM
Mt 7, 15; 24, 11. 24
Chráňte sa falošných prorokov: prichádzajú k vám v ovčom rúchu, * Ale vnútri sú draví vlci.
Vystúpi mnoho falošných prorokov, budú robiť znamenia a zvedú mnohých. * Ale vnútri sú draví vlci.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Návodu na nábožný život od svätého biskupa Františka Saleského
(Filotea, Rím 1984, III. časť, 30. kap., str. 207-210)
Svet je plný kresťanov, ktorí oslavujú panenskú čistotu
Naša duchovná matka, svätá katolícka Cirkev, ktorá s láskou objíma všetky svoje deti, pestuje a veľmi odporúča panenstvo, ten vznešený spôsob života, o ktorom sám Spasiteľ hovorí: „Nie všetci pochopia toto slovo, iba tí, ktorým je to dané.“ Pannami sú všetky tie osoby, ktoré sa vážne rozhodli alebo aj sľubom zaviazali zrieknuť sa z lásky k Bohu manželstva, chrániť si telo i dušu pred každým hriechom nečistoty, či už myšlienkou, slovom alebo skutkom, a celú lásku svojho srdca darovať jedine Bohu, čiže v smrteľnom tele viesť anjelský život.
Mučeník Justín v liste rímskemu cisárovi spomína množstvo kresťanov, ktorí sa v prvom a druhom storočí Cirkvi zasvätili v panenstve: „Možno vidieť veľa šesťdesiatročných a sedemdesiatročných kresťanov, ktorí od svojej najútlejšej mladosti neprestajne nasledovali učenie Ježiša Krista a pritom žili v neporušenej svätej čistote.“ Svätý Cyprián, kartáginský biskup a mučeník, píše: „Svet je plný kresťanov, ktorí oslavujú panenskú čistotu.“ Ten istý svätec píše: „Panny sú najkrajšie a najmilšie kvety v záhrade Cirkvi, najvyvolenejšie ovečky Kristovho stáda, najutešenejšia podoba jeho svätosti, najdokonalejšie majstrovské dielo jeho božskej milosti.“ Svätý Hieronym chváli panenstvo takto: „Boží Syn sa zjavil na tejto zemi a založil novú rodinu, aby mal aj na zemi anjelov, ktorí by sa mu klaňali, ako sa mu klaňajú anjeli v nebi. Panenstvo si tak získalo Božieho Syna, že sa chcel narodiť iba z Panny. On sám je panenský, celá jeho rodina je panenská.“
Panenstvo je stav, ktorý si v prvých a všetkých storočiach Cirkvi vyvolili tisíce a tisíce kresťanov obojeho pohlavia, hoci pre jeho vznešenosť možno ho voliť a zachovať len s osobitnou Božou milosťou.
Aj keď je pozemská láska čistá, je iba temným, slabým plamienkom oproti nebeskej žiare, ktorú zapaľuje Kristus v čistých, jemu zasvätených dušiach. Telesné radosti sa ľahko zakalia, bolesť a utrpenie ich ničia. Ale duchovné radosti panenskej duše, útechy, ktoré zakusuje, obetovania, ktorými sa odovzdáva, plnosť nedelenej lásky, ktorou sa zasväcuje nebu, všetky tieto milosti a výsady panenského života vyvierajú z nadzemských prameňov, ktoré nemôže nič pozemské zakaliť. Láska k Spasiteľovi je ohniskom všetkých želaní, žriedlom všetkých radostí, cieľom všetkého úsilia, posilou vo všetkých prácach a útechou v každom utrpení.
RESPONZÓRIUM
Porov. 1 Kor 7, 32. 34; Ž 73, 26
Kto je bez ženy, stará sa o Pánove veci, ako sa páčiť Pánovi. * Panna rozmýšľa o Pánových veciach, aby bola svätá telom i duchom.
Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý. * Panna rozmýšľa o Pánových veciach, aby bola svätá telom i duchom.
Alebo iné (nové čítanie po doplnení sv. Kataríny do všeobecného kalendára):
Pracovný preklad:
Z Rečí svätého biskupa Cézara Arleského
(Sermo 159, 1. 3-6: CCL 104, 650. 652-654)
Ako nasledovať Krista
Vidí sa tvrdé, drahí bratia, a akoby za ťažké sa pokladá to, čo Pán prikázal v evanjeliu, keď povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba.“ No nie je tvrdé, čo prikazuje ten, ktorý pomáha, aby sa stalo, čo prikazuje.
Treba sa zaprieť, vziať svoj kríž a nasledovať Krista. V čom treba nasledovať Krista, ak nie v tom, kam odišiel? Vieme totiž, že vstal z mŕtvych, vystúpil do neba: tam ho treba nasledovať. Rozhodne netreba zúfať, pretože on prisľúbil, nie preto, že človek niečo môže. Ďaleko od nás bolo nebo predtým, než naša hlava by bola išla do neba. Prečo teda nedúfame, že budeme tam, ak sme údmi jeho hlavy? Prečo teda? Pretože sa na zemi trápime mnohými obavami a bolesťami: nasledujme Krista tam, kde je najvyššie šťastie, zvrchovaný pokoj a ustavičná bezpečnosť.
Ale kto túži nasledovať Krista, nech počúva, čo hovorí Apoštol: „Kto hovorí, že ostáva v Kristovi, má aj sám žiť, ako žil on.“ Chceš nasledovať Krista? Buď ponížený, v čom on bol ponížený. Nepohŕdaj jeho poníženosťou, ak chceš dôjsť k jeho výške.
Tvrdou sa stala teda cesta, keď človek zhrešil; ale je rovná, lebo ju Kristus zmŕtvychvstaním ušliapal a z veľmi úzkeho chodníka urobil kráľovskú cestu. Po tejto ceste sa beží dvoma nohami: čiže nohou poníženosti a lásky. V tomto všetkých potešuje výška: ale poníženosť je prvým stupňom. Čo naťahuješ nohu mimo seba? Chceš padnúť, nie vystúpiť. Začni od prvého stupňa, čiže od poníženosti, a vystúpil si.
A preto náš Pán a Spasiteľ nepovedal len: nech zaprie sám seba, ale dodal: nech vezme svoj kríž a nasleduje ma. Čo znamená „nech vezme svoj kríž?“ Nech znáša všetko, čo je ťažké: tak nech ma nasleduje. Keď ma začne mravmi a mojimi prikázaniami nasledovať, bude mať mnoho protivníkov, bude mať mnohých, čo mu to budú zabraňovať, bude mať mnohých nielen posmievačov, ale aj prenasledovateľov. A to nielen z pohanov, ktorí sú mimo Cirkvi, ale aj z tých, ktorí sa vo vnútri vidia, že sú jej telom, ale vonku sú zvrátení skutkami a keď sa hrdia len menom kresťana, dobrých kresťanov však stále prenasledujú. Oni sú takí medzi údmi Cirkvi, ako sú zlé šťavy v tele človeka. Ty teda, ak chceš Krista nasledovať, neodďaľuj niesť jeho kríž: strp zlých, nepadni.
A tak ak chceme naplniť to, čo Pán povedal: Kto chce ísť za mnou, nech vezme svoj kríž a nasleduje ma, ako to hovorí apoštol, usilujme sa to s Božou pomocou naplniť: aby sme boli spokojní, keď máme pokrm a šat, buďme spokojní, ak by sme azda viac hľadali pozemské veci, ako treba, a chceli sa stať bohatými, – neupadli do pokušenia a diablovho osídla, a do mnohých neužitočných a škodlivých túžob, ktoré vrhajú človeka do skazy a záhuby. Nech nás Pán milostivo oslobodí od takého pokušenia svojou ochranou!
RESPONZÓRIUM
Porov. Ž 45, 15-16. 5
Za ňou ti privádzajú ku kráľovi panny, jej družice. * Sprevádza ich jasot radostný.
Pripáš si svoju velebu a dôstojnosť, šťastne vytiahni a kraľuj. * Sprevádza ich jasot radostný.
MODLITBA
Modlime sa.
Všemohúci a večný Bože, ty si svojmu ľudu dal svätú pannu a mučenicu Katarínu; dopraj, aby sme sa na jej príhovor utvrdzovali vo viere a horlivo pracovali na jednote Cirkvi. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2026 J. Vidéky