Posvätné čítanie
Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Kriste, kvet našich údolí,
tvoj pôvab hlása celá zem,
panne, čo si ťa vyvolí,
dáš mučenícky diadém.
Veď múdro, s ohňom nadšenia
navždy ti srdce oddala
a smrtonosné trápenia
sťa tvoj dar vďačne prijala.
Odmietla zradné vábenie,
poslušná hnutiam milosti,
a po krvavej aréne
šla k nadpozemskej radosti.
Ježišu, ženích premilý,
aj nás k nej priveď z rázcestí,
aby nás večne blažili
zásluhy tvojich bolestí.
Z Panny si sa stal človekom,
keď Lúč jej padol do lona,
aby bol koniec nárekom
a Bohu česť a poklona. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Vstaň, Pane, a príď mi na pomoc.
Pane, odsúď tých, čo mňa odsudzujú, *
napadni tých, čo mňa napádajú.
Vezmi zbroj a štít †
a vstaň mi na pomoc. *
Povedz mojej duši: „Ja som tvoja spása.“
Lež moja duša bude plesať v Pánovi *
a bude sa tešiť z jeho pomoci.
Všetko vo mne bude hovoriť: *
„Pane, kto sa ti vyrovná?
Úbožiaka zachraňuješ z rúk tých, čo sú silnejší od neho, *
chudáka a bedára pred lúpežníkmi.“
Vystúpili kriví svedkovia *
a pýtali sa na to, o čom nemám ani tušenia.
Za dobré sa mi odplácali zlým; *
som celkom opustený.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Vstaň, Pane, a príď mi na pomoc.
Ant. 2 Ujmi sa, Pane, môjho sporu, obráň ma, veď si mocný.
Keď oni boli chorí, *
ja som nosil rúcho kajúcne.
Umŕtvoval som sa pôstom *
a v srdci som sa stále modlil.
Ako k priateľovi, ako k bratovi som sa správal k nim; *
zármutok ma zohol, akoby som oplakával vlastnú mať.
Ale keď som klesol ja, oni sa zaradovali a hneď sa zhŕkli; *
zhŕkli sa proti mne a bili ma i tí, ktorých som ani nepoznal.
Bez prestania ma trhali, †
dráždili ma, posmievali sa mi *
a zubami škrípali proti mne.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Ujmi sa, Pane, môjho sporu, obráň ma, veď si mocný.
Ant. 3 Môj jazyk bude deň čo deň rozprávať o tvojej spravodlivosti.
Pane, ako dlho sa budeš na to dívať? †
Zachráň ma pred ich zlobou *
a pred levmi život môj.
Budem ťa oslavovať vo veľkom zhromaždení *
a chváliť uprostred zástupov.
Nech sa netešia nado mnou falošní nepriatelia, *
čo ma nenávidia bez príčiny a prebodávajú očami.
Pane, ty to vidíš, nuž nemlč; *
Pane, nevzďaľuj sa odo mňa.
Prebuď sa, vstaň a zachráň ma, *
Pán môj a Boh môj, ujmi sa môjho sporu.
Nech sa tešia a radujú tí, čo aj mne žičia spravodlivosť, *
a nech stále hovoria: „Nech je zvelebený Pán, čo svojho sluhu obdarúva pokojom.“
Vtedy môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti *
a bude ťa oslavovať deň čo deň.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Môj jazyk bude deň čo deň rozprávať o tvojej spravodlivosti.
Syn môj, chráň si moje slová.
Zachovávaj moje príkazy a budeš žiť.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Zachariáša
12, 9-12a; 13, 1-9
Spása v Jeruzaleme
Toto hovorí Pán: „V ten deň sa budem usilovať zničiť všetky národy, ktoré prídu proti Jeruzalemu, a na Dávidov dom a na obyvateľov Jeruzalema vylejem ducha milosti a pokorných prosieb a budú hľadieť na mňa. A nad tým, ktorého prebodli, budú nariekať, ako sa narieka nad jediným synom, a žialiť nad ním, ako sa žiali nad prvorodeným. V ten deň bude v Jeruzaleme veľký nárek, podobný náreku v Adadremmone na mageddskej pláni. Nariekať bude krajina, každý rod osobitne.
V ten deň bude otvorený prameň pre Dávidov dom a obyvateľov Jeruzalema na očistenie od hriechov a od nečistoty. A v ten deň, hovorí Pán zástupov, vypracem mená modiel z krajiny a nikdy viac sa nebudú spomínať. Aj falošných prorokov a nečistého ducha odstránim z krajiny. A keď bude niekto ešte prorokovať, povedia mu jeho otec a jeho matka, ktorí ho splodili: ‚Nebudeš žiť, lebo si hovoril lož v mene Pánovom.‘ A jeho otec a matka, ktorí ho splodili, prebodnú ho za to, že prorokoval. V ten deň sa budú proroci hanbiť, každý za svoje videnie, keď bude prorokovať. Ani si neoblečú srstený plášť, aby oklamali, ale každý povie: ‚Nie som prorok. Som človek, ktorý obrába zem, lebo zem je mojím vlastníctvom od mojej mladosti.‘ A keď mu povedia: ‚Aké to máš rany na prsiach?‘, on odpovie: ‚To ma poranili v dome, kde ma mali radi.‘
Meč, zdvihni sa na môjho pastiera
a na muža, môjho spoločníka,
hovorí Pán zástupov.
Udri pastiera a ovce sa rozpŕchnu;
potom obrátim svoju ruku proti maličkým.
A v celej krajine,
hovorí Pán,
dve tretiny sa rozpŕchnu a zahynú
a tretina v nej zostane.
Tú tretinu prevediem cez oheň
a očistím ich, ako sa čistí striebro,
a vyskúšam ich, ako sa skúša zlato.
On bude vzývať moje meno.
Poviem: Toto je môj ľud
a on povie: ‚Pán je môj Boh.‘“
RESPONZÓRIUM
Mt 26, 31; Zach 13, 7
Vy všetci tejto noci odpadnete odo mňa, lebo je napísané: * Udriem pastiera a stádo oviec sa rozpŕchne.
Meč, zdvihni sa na môjho pastiera a na muža, môjho spoločníka, hovorí Pán. * Udriem pastiera a stádo oviec sa rozpŕchne.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Meditácie o úprimnom sebadarovaní svätého pápeža Jána Pavla Druhého
(8-II-1994; AAS 98 [2006], 635-636)
Strážca posvätnosti a ľudskej dôstojnosti
Každý človek v sebe nesie nevýslovnú hodnotu. Túto hodnotu dostáva od Boha, ktorý sa sám stal človekom, zjavil svoje božstvo v istom zmysle dané človeku a stvoril nový poriadok medziľudských vzťahov. V novom poriadku je človek oveľa viac oným jediným tvorom na zemi, ktorého Boh chcel pre neho samého, a zároveň je osobou podobnou Bohu, ktorá sa môže plne nájsť len v úprimnom sebadarovaní.
Vykúpenie je teda otvorenie ľudských očí pre celý nový poriadok sveta vybudovaný na úprimnom dare. Je to poriadok hlboko osobný a zároveň sviatostný. Vykúpenie totiž potvrdzuje sacrum celého stvorenia, potvrdzuje sacrum človeka stvoreného ako muža a ženu. Prameň tohto sacrum je vo svätosti samého Boha, ktorý sa stal človekom. On, keď bol sviatosťou Boha prítomného vo svete, zmenil tento svet na sviatosť pre Boha.
V kontexte vykúpenia, ktoré sa udialo skrze obetu Kristovho tela a krvi, sa stáva viac zreteľná posvätnosť ľudského tela, dokonca aj vtedy, keď je toto telo najviac zúbožené či zdeptané – podobne ako Kristus bol zúbožený počas svojho mučenia. Ľudské telo má svoju dôstojnosť plynúcu tiež z tohto sacrum. Platí to tak pre telo muža, ako aj pre telo ženy.
Vykúpenie uskutočnené v tele dáva akoby zvláštny rozmer posvätnosti ľudského tela. Táto posvätnosť priamo vylučuje, že by sa telo mohlo stať akýmsi predmetom na použitie. Každý človek, predovšetkým každý muž, je strážcom tejto posvätnosti a tejto dôstojnosti.
„Čo som ja strážca svojho brata?“ – pýtal sa Kain, keď stál na počiatku nešťastnej civilizácie smrti v dejinách ľudstva. Kristus stojí uprostred tejto civilizácie, stojí uprostred Kainovej otázky a odpovedá: Áno, si strážcom – si strážcom posvätnosti, si strážcom ľudskej dôstojnosti v každej žene a v každom mužovi. Si strážcom posvätnosti jej tela, ktoré pre teba má byť predmetom úcty.
Vtedy budeš poznávať tú krásu, akou Boh obdaril ženu od začiatku a ona bude spoznávať teba, bude sa cítiť bezpečne pred pohľadom svojho brata, bude sa radovať z daru svojho ženstva, ktorým ju obdaroval Stvoriteľ. Vtedy bude ono večné ženstvo znovu nenarušeným darom ľudskej civilizácie, inšpiráciou pre tvorbu a zdrojom krásy, ktorá existuje preto, aby sme vstávali z mŕtvych.
Vari sa práve preto nestala zdrojom toľkých ľudských zmŕtvychvstaní krása ženy, krása matky, sestry, nevesty – tá krása, ktorá nachádza svoj osobitný vrchol v Božej Matke?
RESPONZÓRIUM
Porov. Gn 4, 9; 1 Jn 3, 18
Som azda strážcom svojho brata? * Si strážcom posvätnosti, si strážcom ľudskej dôstojnosti.
Miluj skutkom a pravdou. * Si strážcom posvätnosti, si strážcom ľudskej dôstojnosti.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, ty si blahoslavenú Annu posilňoval, aby sa nebála toho, kto môže zabiť telo, a korunoval si jej panenstvo slávou mučeníctva; na jej príhovor udeľ aj nám odvahu voliť si dobro a zavrhovať zlo. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2026 J. Vidéky