Hlasne volám k Pánovi, *

k Bohu volám a on ma počuje.

Boha hľadám v deň svojho súženia, †

vystieram svoje ruky za noci *

neúnavne.

Moja duša sa nechce dať potešiť, †

na Boha myslím a vzdychám, *

uvažujem a klesám na duchu.

Viečka mi držíš v bdelosti, *

som rozrušený a nevládzem hovoriť.

Premýšľam o dňoch minulých *

a dávne roky mám na mysli.

Za noci rozjímam vo svojom srdci, *

premýšľam a v duchu sa pýtam:

Vari Boh zavrhuje naveky *

a viac sa nezmiluje?

Vari je navždy koniec jeho dobrote, *

prestalo jeho slovo z pokolenia na pokolenie?

Či Boh zabúda na zmilovanie, *

či pre hnev zdržiava svoje zľutovanie?

Vtedy som si povedal: „To je tá bolesť moja, *

že sa pravica Najvyššieho odvrátila odo mňa.“

Pamätám, Pane, na tvoje skutky, *

pamätám na dávne zázraky.

O všetkých tvojich dielach rozmýšľam *

a uvažujem o tvojich činoch.

Bože, tvoja cesta je svätá. *

Ktorý boh je taký veľký, ako je náš Boh?

Ty si Boh, ty konáš zázraky, *

národom si dal poznať svoju moc.

Svojím ramenom si vyslobodil svoj ľud, *

synov Jakubových a Jozefových.

Bože, uzreli ťa vody, †

uzreli ťa vody a rozbúrili sa *

i zvírili sa hlbiny.

Oblaky vychrlili prúdy vôd, †

v mračnách hrom zadunel *

a zôkol-vôkol tvoje šípy šľahali.

Ako hrmot kolies zaburácal tvoj hrom, †

blýskavica ožiarila zemekruh, *

zem sa zachvela a zatriasla.

Tvoja cesta vedie cez more a cez veľké vody tvoje chodníky, *

ale tvoje stopy nikde nebadať.

Ako ovce si viedol svoj ľud *

rukou Mojžiša a Árona.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

1 Sam 2, 1-10

Srdce mi plesá v Pánovi, *

v mojom Bohu rastie moja sila.

Otvorím si ústa proti mojim nepriateľom, *

lebo sa radujem z tvojej pomoci.

Nik nie je taký svätý ako Pán; †

lebo ani niet iného okrem teba, *

a nik nie je taký mocný ako náš Boh.

Nemnožte naduté reči *

a nevychvaľujte sa.

Z vašich úst nech zmizne vystatovanie, †

lebo Boh je Pán poznania, *

on zvažuje skutky.

Luk silákov sa zlomil, *

slabí sa opásali silou.

Tí, čo boli sýti, dávajú sa prenajímať za chlieb, *

no tí, čo hladovali, už nepoznajú núdzu.

Neplodná rodí mnoho ráz *

a tá, čo má veľa detí, vädne.

Pán dáva smrť i život, *

uvádza do ríše smrti a vyvádza naspäť.

Pán dáva schudobnieť, ale aj zbohatnúť, *

ponižuje aj vyvyšuje.

Dvíha z prachu bedára *

a zo smetiska povyšuje chudobného.

Usádza ho medzi kniežatá *

a dáva mu trón slávy.

Pánovi patria základy zeme *

a na ne postavil zemekruh.

On chráni kroky svojich svätých †

a bezbožní onemejú vo tme, *

lebo človek nezvíťazí svojou silou.

Pán zdrví svojich protivníkov, *

v nebi nad nimi zahrmí.

Pán bude súdiť končiny zeme, †

vládu odovzdá svojmu kráľovi *

a pozdvihne moc svojho pomazaného.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Pán kraľuje, jasaj, zem; *

† radujte sa, všetky ostrovy.

Vôkol neho oblaky a mrákavy, *

spravodlivosť a právo sú základom jeho trónu.

Predchádza ho oheň, *

čo navôkol spaľuje jeho nepriateľov.

Jeho blesky ožarujú zemekruh: *

zem to vidí a chveje sa.

Ako vosk sa topia vrchy pred tvárou Pánovou, *

pred Pánom celej zeme.

Jeho spravodlivosť ohlasujú nebesia *

a jeho slávu vidia všetky národy.

Nech sa hanbia všetci, čo uctievajú modly drevené †

a honosia sa svojimi sochami. *

Klaňajte sa mu, všetci jeho anjeli.

Sion to počuje a teší sa †

a dcéry Júdove plesajú, Pane, *

nad tvojimi súdmi.

Lebo ty, Pane, si Najvyšší na celej zemi, *

nesmierne prevyšuješ všetky božstvá.

Vy, čo milujete Pána, majte zlo v nenávisti, †

veď on ochraňuje svojich svätých *

a vyslobodzuje ich z rúk hriešnika.

Vychádza svetlo spravodlivému *

a radosť tým, čo majú srdcia úprimné.

Radujte sa, spravodliví, v Pánovi *

a oslavujte jeho sväté meno.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Lk 1, 68-79

Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, *

lebo navštívil a vykúpil svoj ľud

a vzbudil nám mocného Spasiteľa *

z rodu Dávida, svojho služobníka,

ako odpradávna hovoril *

ústami svojich svätých prorokov,

že nás oslobodí od našich nepriateľov *

a z rúk všetkých, čo nás nenávidia.

Preukázal milosrdenstvo našim otcom *

a pamätá na svoju svätú zmluvu,

na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, *

že nás vyslobodí z rúk nepriateľov,

aby sme mu *

bez strachu slúžili

vo svätosti a spravodlivosti pred jeho tvárou *

po všetky dni nášho života.

A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho: *

pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu

a poučíš jeho ľud o spáse, *

že mu náš Boh z hĺbky svojho milosrdenstva odpustí hriechy.

Tak nás Vychádzajúci z výsosti navštívi *

a zažiari tým, čo sedia vo tme a v tôni smrti,

a naše kroky *

upriami na cestu pokoja.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.