Z Knihy proroka Ezechiela

10, 18-22; 11, 14-25

Pánova veleba opúšťa zavrhnuté mesto

V tých dňoch sa Pánova veleba vzniesla sponad prahu chrámu a ostala stáť nad cherubínmi. Cherubíni zdvihli krídla a vzniesli sa predo mnou od zeme; a keď vychádzali, zdvihli sa aj kolesá. Pri vchode do východnej brány Pánovho domu zastali a veleba Izraelovho Boha bola nad nimi. Boli to tie živé bytosti, ktoré som videl pred Bohom Izraela pri rieke Chobar, a zvedel som, že to boli cherubíni. Každý mal štyri tváre a štyri krídla. Pod krídlami mali čosi ako ľudské ruky a ich tváre vyzerali ako tváre, ktoré som videl pri rieke Chobar: a každý kráčal v smere svojej tváre.

Pán prehovoril ku mne takto: „Syn človeka, tvoji bratia, tvoji bratia, tvoji príbuzní a celý dom Izraela, všetci, o ktorých hovoria obyvatelia Jeruzalema: ‚Ďaleko sú od Pána; my sme dostali krajinu do vlastníctva.‘ Preto hovorí Pán, Boh, toto: Pretože som ich zahnal ďaleko medzi národy a rozptýlil po krajinách, budem im svätyňou krátky čas v krajinách, do ktorých prišli. Preto hovor: Toto hovorí Pán, Boh: Zhromaždím vás spomedzi národov a pozbieram z krajín, po ktorých ste rozptýlení, a dám vám pôdu Izraela. Vojdú ta a odstránia z nej všetky jej pohoršenia a všetky ohavnosti. A dám im iné srdce a do ich vnútra vložím nového ducha. Odstránim z ich tela srdce kamenné a dám im srdce z mäsa, aby kráčali podľa mojich príkazov, aby zachovávali moje výroky a plnili ich, aby oni boli mojím ľudom a ja aby som bol ich Bohom. Ale tým, ktorých srdce bude kráčať za ich pohoršeniami a ohavnosťami, obrátim ich cestu na ich hlavu,“ hovorí Pán, Boh.

A cherubíni zdvihli svoje krídla a kolesá s nimi, kým veleba Izraelovho Boha bola nad nimi. Tu Pánova veleba vystúpila sprostred mesta a zastala na vrchu východne od mesta.

Potom ma duch zdvihol a vo videní v Božom duchu ma zaviedol do Chaldejska k zajatým; a videnie, ktoré som mal, prestalo. I vyrozprával som zajatcom všetko, čo mi povedal a ukázal Pán.

RESPONZÓRIUM

Ez 10, 4. 18a; Mt 23, 37b. 38

Pánova veleba sa zdvihla nad prah domu, dom sa naplnil oblakom a nádvorie sa naplnilo jasom Pánovej veleby * A Pánova veleba sa vzniesla sponad prahu chrámu.

Jeruzalem, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, a nechcel si! Hľa, váš dom vám ostáva pustý. * A Pánova veleba sa vzniesla sponad prahu chrámu.

Možno vziať hociktoré z nasledujúcich čítaní:

Z Listov svätého biskupa a mučeníka Cypriána

(Epist. 60, 1-2. 5: CSEL 3, 691-692. 694-695)

Odhodlaná a silná viera

Cyprián svojmu bratovi Kornelovi. Dozvedeli sme sa, milovaný brat, o slávnych svedectvách vašej viery a statočnosti. A my sme prijali vaše slávne vyznanie s takou radosťou, že sa aj my počítame za účastníkov a spoločníkov vašich zásluh a chvál. Lebo keď máme aj jednu Cirkev a aj nás spája jednota ducha a nerozdielna svornosť, ktorý kňaz by si neblahoželal za pochvaly svojho spolukňaza, akoby boli jeho vlastné? Alebo ktoré bratstvo by sa kdekoľvek netešilo z radosti svojich bratov?

Nedá sa dostatočne vyjadriť, aké tu bolo plesanie a aká radosť, keď sme sa dozvedeli o vašom úspechu a statočnosti. Ty si tam bol vodcom bratov pri vyznávaní, ale aj vyznanie vodcu naberalo silu z vyznania bratov. Tým, že kráčaš prvý do slávy, získavaš si mnoho spoločníkov na ceste do slávy, a tým, že si pripravený vyznať prvý za všetkých, strhuješ za sebou vyznávačský ľud. A tak nevieme, čo máme na vás prv velebiť – či tvoju odhodlanú a silnú vieru, alebo nerozlučnú lásku bratov. Verejne sa tam osvedčila odvaha biskupa, ktorý ide popredu, a ukázala sa jednota bratov, ktorí ho nasledovali. Keď ste jeden duch a jeden hlas, to je vyznanie celej Rímskej cirkvi.

Milovaný brat, zažiarila viera, ktorú o vás hlásal svätý Apoštol. Už vtedy v duchu predvídal túto slávu čnosti a statočnú pevnosť a ohlasovaním budúcich vecí dosvedčoval vaše zásluhy, a tým, že chválil rodičov, podnecoval synov. Keď ste takíto jednomyseľní, keď ste silní, dávate aj ostatným bratom veľký príklad jednomyseľnosti a sily.

Pre vzájomnú lásku, ktorou k sebe navzájom patríme, povzbudzujeme sa, milovaný brat, koľko môžeme, veď aj Pánova prozreteľnosť nás napomína a pripravuje a aj blahodarné rozhodnutia Božieho milosrdenstva nám pripomínajú, že sa už blíži deň nášho zápasu a posledného boja, aby sme neprestávali zotrvávať na pôstoch, bdení a modlitbách so všetkým ľudom. Lebo toto sú naše nebeské zbrane, ktoré nám dávajú silu stáť a vytrvať. Toto sú duchovné hradby a Božie šípy, ktoré nás chránia.

Pamätajme navzájom na seba, buďme svorní a jednomyseľní, ustavične sa jeden za druhého modlime, vzájomnou láskou si zmierňujme tiesne a úzkosti.

Z prokonzulárnych zápisov o mučeníctve svätého biskupa Cypriána

(Acta, 3-6: CSEL 3, 112-114)

V takej spravodlivej veci niet čo rozmýšľať

Ráno štrnásteho septembra zišiel sa podľa rozkazu prokonzula Galéria Maxima veľký zástup na Sextovom poli. A tak si v ten deň prokonzul Galérius Maximus sadol na sauciolskom nádvorí a rozkázal, aby mu priviedli Cypriána. Keď ho priviedli, prokonzul Galérius Maximus povedal biskupovi Cypriánovi: „Ty si Tascius Cyprianus?“ Biskup Cyprián odpovedal: „Áno, som.“

Prokonzul Galérius Maximus povedal: „Ty sa vydávaš za hlavu tých bezbožných ľudí?“ Biskup Cyprián odpovedal: „Áno, ja.“

Prokonzul Galérius Maximus povedal: „Najsvätejší cisári ti nariadili, aby si obetoval.“ Biskup Cyprián odpovedal: „To ja nerobím.“

Galérius Maximus vravel: „Rozmysli si to.“ Biskup Cyprián odvetil: „Rob, čo ti prikázali; v takej spravodlivej veci niet čo rozmýšľať.“

Galérius Maximus sa poradil s porotou a ťažko s nevôľou vyniesol rozsudok týmito slovami: „Dlho si žil bezbožne a veľa ľudí si zhromaždil pre svoje zločinné sprisahanie, lebo si nepriateľsky vystúpil proti rímskym bohom a posvätným obradom a ani nábožní a presvätí vladári, božský Valerián a Gallién, ani najvznešenejší cisár Valerián ťa nemohli priviesť späť na cestu svojich náboženských obradov. A tak, keďže si bol odhalený ako pôvodca a podnecovateľ najničomnejších zločinov, sám budeš výstrahou pre tých, ktorých si svojím zločinom združil okolo seba: tvojou krvou sa napraví poriadok.“ Ako to povedal, prečítal z tabuľky rozhodnutie: „Tascia Cypriána treba sťať mečom.“ Biskup Cyprián povedal: „Bohu vďaka.“

Po tomto výroku zástup bratov volal: „Chceme, aby s ním sťali aj nás.“ Preto nastal medzi bratmi hlasný rozruch a veľký zástup šiel za ním. A tak Cypriána odviedli na Sextovo pole, kde si vyzliekol plášť s kapucňou, kľakol na zem a pohrúžil sa do modlitby pred Pánom. A keď si zobliekol dalmatiku a odovzdal ju diakonom, stál iba vo vlnenom šate a čakal na kata.

Keď kat prišiel, rozkázal svojim, aby dali katovi dvadsaťpäť zlatých. Bratia pred neho prestierali plachty a šatky. Potom si blahoslavený Cyprián vlastnoručne zaväzoval oči. Ale keď si nemohol uviazať konce šatky, zaviazali mu ich kňaz Julián a subdiakon Julián.

Tak bol blahoslavený Cyprián umučený a jeho telo pre zvedavosť pohanov uložili neďaleko odtiaľ. V noci ho potom vzali a so sviecami a fakľami s modlitbou a veľkým triumfom preniesli na pozemok prokurátora Makróbia Kandidiána, ktorý je pri rybníku na Mappalienskej ceste. O niekoľko dní prokonzul Galérius Maximus zomrel.

Blahoslavený Cyprián zomrel mučeníckou smrťou štrnásteho septembra za cisárov Valeriána a Galliéna, ale za vlády nášho Pána Ježiša Krista; jemu česť a sláva na veky vekov. Amen.

RESPONZÓRIUM

Keď v sile viery zápasíme, díva sa na nás Boh, dívajú sa anjeli, díva sa Kristus. * Aká to sláva a aké šťastie zápasiť v prítomnosti Boha a od Krista dostať víťaznú korunu.

Napnime všetky svoje sily a bojujme statočne až do konca s čistým srdcom, s pevnou vierou a vytrvalou láskou. * Aká to sláva a aké šťastie zápasiť v prítomnosti Boha a od Krista dostať víťaznú korunu.