12. september 2026

Najsv. mena Mária
ľubovoľná spomienka

Sviatok Máriinho mena zaviedli v 16. storočí v Španielsku, roku 1683 ho pápež Inocent XI. ustanovil pre celú západnú Cirkev na poďakovanie za víťazstvo nad Turkami pri Viedni. Z rímskeho všeobecného kalendára bol v roku 1970 vypustený, lebo sa pociťoval ako duplicita so sviatkom Narodenia Panny Márie. Naďalej však s povolením Svätej Stolice zostal v partikulárnych kalendároch. Sv. Ján Pavol II. spomienku Mena Prebl. Panny Márie znova zaradil do rímskeho všeobecného kalendára v roku 2001.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Kráľ a Pán sveta, ktorému

znie pieseň zeme, vesmíru,

v pokore veľkej skrytý je

v prečistom lone Márie.

Mesiac i slnko a ich jas

slúžia mu verne v každý čas;

milosťou Božou žiariacou

nosí ho Panna pod srdcom.

Jak šťastná, Matka, nad tým si,

že Tvorca tvoj, Pán najvyšší,

čo vesmír v dlani ukrýva,

v tebe jak v chráme prebýva.

Čula si sväté posolstvo,

požehnal ťa Duch materstvom,

po ktorom túžia národy,

i nám sa z teba narodil.

Ježišu, z Panny zrodený,

sláva ti, Bože útechy;

Otcovi, Duchu Svätému

nech sa česť vzdáva naveky. Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.

Žalm 107
Vďaka za oslobodenie
Boh zoslal synom Izraela slovo a zvestoval pokoj skrze Ježiša Krista. (Sk 10, 36)
I

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, *

lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Tak nech hovoria tí, ktorých Pán vykúpil, *

ktorých vykúpil z rúk protivníkových

a zhromaždil z rozličných krajín †

od východu i západu, *

od severu i od mora.

Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi, *

nenachádzali cestu k trvalému bydlisku.

Mali hlad a smäd, *

ubúdalo v nich života.

V súžení volali k Pánovi *

a on ich vyslobodil z úzkostí.

Na správnu cestu ich priviedol, *

aby šli po nej k trvalému bydlisku.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *

a za zázraky v prospech ľudí,

lebo smädného napojil *

a hladného nakŕmil dobrotami.

V temnotách a v tieni smrti sedeli, *

sputnaní biedou a železom,

lebo sa vzopreli Božím výrokom *

a zámery Najvyššieho zavrhli.

Preto ich srdce útrapami pokoril, *

ostali nevládni a bez pomoci.

V súžení volali k Pánovi *

a on ich vyslobodil z úzkostí.

Z temnôt a z tône smrti ich vyviedol *

a ich putá rozlomil.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *

a za zázraky v prospech ľudí,

lebo rozdrvil brány bronzové *

a rozlomil závory zo železa.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.

Ant. 2 Videli diela Božie a jeho zázraky.

II

Na ceste neprávosti rozum stratili *

a trpeli za svoje priestupky.

Každý pokrm sa im sprotivil *

a priblížili sa až k bránam smrti.

V súžení volali k Pánovi *

a on ich vyslobodil z úzkostí.

Zoslal im svoje slovo a uzdravil ich *

a vyslobodil ich zo záhuby.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *

a za zázraky v prospech ľudí.

Obetu chvály nech mu prinesú, *

o jeho skutkoch nech hovoria s plesaním.

Púšťali sa na lodiach po mori *

a na veľkých vodách robili obchody.

Tam videli diela Pánove *

a na hlbočinách jeho zázraky.

Prehovoril a vyvolal búrku úžasnú, *

až sa morské vlny vzdúvali;

priam k nebu stúpali †

a vzápätí sa prepadali do hlbín; *

duša im hrôzou zmierala.

Knísali sa a tackali ako opití; *

boli v koncoch so všetkou svojou múdrosťou.

V súžení volali k Pánovi *

a on ich vyslobodil z úzkostí.

Búrku premenil na vánok *

a morské vlny umĺkli.

Tešili sa, že vlny utíchli, *

a priviedol ich do prístavu, za ktorým túžili.

Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo *

a za zázraky v prospech ľudí.

V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia *

a nech ho chvália v zbore starších.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Videli diela Božie a jeho zázraky.

Ant. 3 Spravodliví to uvidia a potešia sa a pochopia milosrdenstvo Pánovo.

III

Potoky na púšť premenil *

a na súš vodné pramene,

úrodnú zem na soľnú step *

pre zlobu jej obyvateľov.

A z púšte zasa urobil jazerá, *

z vyschnutej zeme vodné pramene.

Hladujúcich tam usadil *

i založili si trvalé bydlisko.

Obsiali polia a vysadili vinice *

a získali bohatú úrodu.

I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi *

a nezmenšil im ani počet dobytka.

A zasa ich málo zostalo a dostali sa do biedy *

pod ťarchou nešťastia a bolesti.

Opovrhnutím zahrnul kniežatá *

a dal im blúdiť po stepi neschodnej.

Chudákov však z biedy povzniesol, *

ich rody ako stáda rozmnožil.

Spravodliví to uvidia a potešia sa, *

ničomníci všetci stratia reč.

Kto je dosť múdry, že sa nad tým zamyslí *

a pochopí milosrdenstvo Pánovo?

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Spravodliví to uvidia a potešia sa a pochopia milosrdenstvo Pánovo.

Pane, tvoja vernosť siaha až k oblakom.

Tvoje súdy sú ako morská hlbina.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Knihy Náreky

5, 1-22

Prosba o vyslobodenie národa

Rozpomeň sa, Pane, čo sa nám stalo,

zhliadni a pozri na našu potupu.

Naše dedičstvo pripadlo iným,

naše domy cudzincom.

Osireli sme, nemáme otca,

naše matky sú ako vdovy.

Vlastnú vodu pijeme za peniaze,

svoje drevo si musíme kupovať.

S jarmom na šiji nás ženú,

unaveným nedoprajú pokoja.

Podávali sme ruku Egypťanom a Asýrčanom,

aby sme sa nasýtili chlebom.

Naši otcovia zhrešili a niet ich

a my nesieme ich neprávosti.

Otroci panujú nad nami

a niet toho, kto by nás vytrhol z ich ruky.

S nasadením života znášame svoj chlieb

pred hrozbou meča z púšte.

Naša koža je ako vypálená pec

od pálčivého hladu.

Na Sione ponížili ženy

a panny v judejských mestách.

Ich ruky povešali kniežatá;

tváre starcov nenašli úctu.

Mládenci nosia žarnov

a deti klesajú pod drevom.

Starci chýbajú pri bránach

a mladíci v zbore spevákov.

Prestala radosť nášho srdca,

náš tanec sa zmenil na smútok.

Spadla nám koruna z hlavy;

beda nám, lebo sme zhrešili.

Preto zosmutnelo naše srdce,

preto sa nám zatmilo v očiach

pre vrch Sion, lebo je spustošený:

behajú po ňom líšky.

Ale ty, Pane, ostávaš naveky,

tvoj trón z pokolenia na pokolenie.

Prečo na nás zabúdaš navždy

a opúšťaš nás na mnoho dní?

Obráť nás, Pane, k sebe a my sa vrátime;

obnov naše dni ako na počiatku.

Celkom si nás už zavrhol

a hneváš sa na nás veľmi?

RESPONZÓRIUM

Nár 5, 19a. 20a. 21a; Mt 8, 25b

Ty, Pane, ostávaš naveky; prečo na nás zabúdaš navždy? * Obráť nás k sebe a my sa vrátime.

Pane, zachráň nás, hynieme. * Obráť nás k sebe a my sa vrátime.

DRUHÉ ČÍTANIE

Z Rečí svätého opáta Bernarda

(Hom. 2, 17: PL 183, 70-71 = SCh 390 [1993], 168-170)

Vo všetkom mysli na Máriu, vzývaj Máriu/Meno Panny bolo Mária – Hviezda morská

„A meno Panny bolo Mária“, hovorí evanjelista. Chceme niečo povedať aj o tomto mene, ktoré v preklade znamená Hviezda morská a veľmi priliehavo pristane panenskej matke. Veď ju možno tak výstižne prirovnať k hviezde! Lebo ako hviezda vysiela lúč a neporuší sa, tak aj Panna porodila Syna bez porušenia svojho panenstva. Lúč neumenšuje jasnosť hviezdy, ani Syn Panny jej neporušenosť. Ona je teda tá vznešená hviezda, ktorá vyšla z Jakuba, a jej lúč osvecuje celý svet a jej jas sa skveje na nebesiach, preniká do hlbín a rozjasňuje celú zem. Ale ona rozohrieva viac myseľ ako telo, podporuje čnosti a spaľuje neresti. Ona je, hovorím, tá prejasná, neobyčajná hviezda, nevyhnutne vyvýšená nad týmto veľkým a šírym morom, kde sa trbliece svojimi zásluhami a osvetľuje svojím príkladom.

Keď zbadáš, že sa v tomto pozemskom živote viac zmietaš uprostred víchric a búrok, ako kráčaš po pevnej zemi, neodvracaj oči od svetla tejto hviezdy, ak nechceš, aby ťa zavalili vlny. Keď sa strhnú víchrice pokušení, keď sa dostaneš medzi úskalia súžení, pozri na hviezdu, volaj Máriu. Keď tebou zmietajú vlny pýchy, ctibažnosti, ohovárania, žiarlivosti, pozri na hviezdu, volaj Máriu. Keď loďkou tvojej duše otriasa hnev alebo lakomosť alebo žiadostivosť tela, pozri na Máriu. Keď ťa desí veľkosť výčitiek, keď ťa ľaká špinavé svedomie, keď sa hrozíš prísneho súdu a už ťa chce pohltiť pažerák zármutku a priepasť zúfalstva, mysli na Máriu.

V nebezpečenstvách, v úzkostiach a v pochybnostiach mysli na Máriu, vzývaj Máriu. Jej meno nech nezíde z tvojich úst, nech nevymizne z tvojho srdca. A aby si získal podporu jej príhovoru, nezabúdaj na príklad jej života. Nasleduj ju a nebudeš blúdiť. Ju pros a nikdy nebudeš bez nádeje. Na ňu mysli a nikdy sa nezmýliš. Jej sa drž a nepadneš. Pod jej ochranou nebudeš poznať strach. Keď ťa bude ona viesť, neunavíš sa. Keď ti bude ona milostivá, dosiahneš cieľ. A tak na sebe samom skúsiš, ako správne evanjelista hovorí: A meno Panny bolo Mária.

RESPONZÓRIUM

Porov. Sir 24, 27-28; Lk 1, 27

Moja náuka je sladšia ako med a mňa mať je sladšie ako plást medu. * A meno panny bolo Mária.

Spomienka na mňa je na pokolenia vekov. * A meno panny bolo Mária.

MODLITBA

Modlime sa.

Všemohúci Bože, prosíme ťa, dopraj, aby preblahoslavená Panna Mária sprostredkovala dobrodenia tvojho milosrdenstva všetkým, čo oslavujú jej slávne meno. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2026 J. Vidéky