Z Knihy proroka Jeremiáša

7, 1-20

Proroctvo o márnej nádeji vkladanej do chrámu

Slovo, ktoré povedal Pán Jeremiášovi: „Staň si v bráne Pánovho domu a povedz tam túto reč: Počujte Pánovo slovo, všetci Júdovci, čo vchádzate týmito bránami klaňať sa Pánovi. Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Napravte svoje cesty a svoje skutky, potom vás nechám bývať na tomto mieste. Nespoliehajte sa na klamné reči a nehovorte: ‚Pánov chrám, Pánov chrám, Pánov chrám je toto.‘ Lebo len ak naozaj napravíte svoje cesty a svoje skutky, ak budete spravodlivo súdiť ľudí, ak nebudete utláčať cudzinca, sirotu a vdovu, ak nebudete prelievať nevinnú krv na tomto mieste a na vlastnú záhubu chodiť za cudzími bohmi, nechám vás bývať na tomto mieste, v krajine, ktorú som dal vašim otcom od vekov do vekov.

Hľa, vy sa spoliehate na klamné reči, a tie vám nepomôžu. Akože!? Kradnúť, vraždiť, cudzoložiť, krivo prisahať, okiadzať Bála a vláčiť sa za cudzími bohmi, ktorých ani nepoznáte — a potom prídete a postavíte sa predo mňa v tomto dome, nad ktorým sa vzýva moje meno, a hovoríte: ‚Sme zachránení,‘ aby ste mohli ďalej páchať všetky tieto ohavnosti. Vari si myslíte, že tento dom, ktorý sa volá mojím menom, je lotrovský pelech?

Dajte si pozor, ja všetko vidím, hovorí Pán. Choďte na moje miesto v Šíle, kde bývalo moje meno od počiatku, a pozrite, čo som mu urobil pre zlobu môjho ľudu, Izraela. A teraz, preto, že ste sa dopustili všetkých týchto činov, hovorí Pán, napriek tomu, že som vám hovoril — ráno som vstával a hovoril som vám, ale nepočúvali ste, volal som vás, a neodpovedali ste —, urobím tomuto domu, ktorý sa volá mojím menom a na ktorý sa vy spoliehate, a miestu, ktoré som dal vám i vašim otcom, ako som urobil Šílu a vás odoženiem spred svojej tváre, ako som odohnal všetkých vašich bratov, celé Efraimovo potomstvo.

Ty sa teda nemodli za tento ľud, nevysielaj za nich prosby a modlitby a nenaliehaj na mňa, lebo ťa nevyslyším. Či nevidíš, čo robia po judejských mestách a po jeruzalemských uliciach? Deti zbierajú drevo, otcovia zakladajú oheň a ženy miesia cesto, aby narobili koláčov pre kráľovnú neba, a obetujú nápoje cudzím bohom, aby ma popudzovali k hnevu. Či mňa privádzajú k hnevu, hovorí Pán, a nie seba samých na svoju vlastnú hanbu? Preto hovorí Pán, Boh, toto: Hľa, môj hnev a moje rozhorčenie sa vyleje na toto miesto, na ľudí, na dobytok, na stromy v poli a na plody zeme i bude horieť a nezhasne.“

RESPONZÓRIUM

Jer 7, 11; Iz 56, 7c; Jn 2, 16b

Vari je tento dom, ktorý sa volá mojím menom, lotrovský pelech? * Môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy.

Nerobte z domu môjho Otca tržnicu. * Môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy.

Z Homílií svätého kňaza Bédu Ctihodného

(Hom. 23: CCL 122, 354. 356-357)

Predchodca Kristovho narodenia i smrti

Pánov blahoslavený predchodca v narodení, hlásaní a smrti osvedčil vo svojom zápase silu, hodnu pohľadu neba, lebo ako hovorí Písmo: „A hoci v očiach ľudí“ pretrpel „muky“, jeho „nádej je plná nesmrteľnosti“. Právom opäť slávime jeho narodeniny, lebo on nám tento deň urobil svojím vlastným mučeníctvom slávnym a ozdobil ho ružovou žiarou svojej krvi. Právom uctievame jeho pamiatku s duchovnou radosťou, veď on uzavrel svedectvo, ktoré vydal pre Pána, pečaťou mučeníctva.

A niet pochyby, že svätý Ján znášal žalár a okovy pre svedectvo o našom Vykupiteľovi, ktorého predchádzal, a za neho položil aj život. Prenasledovateľ mu síce nepovedal, aby zaprel Krista, ale aby zamlčal pravdu; a predsa zomrel za Krista.

Veď sám Kristus vraví: „Ja som pravda.“ A tak naozaj vylial krv za Krista, lebo ju vylial za pravdu. A ako narodením, hlásaním a krstom vydával svedectvo tomu, ktorý sa po ňom narodí, bude hlásať a bude pokrstený, tak aj svojím utrpením naznačil, že bude trpieť aj Kristus.

Taký veľký muž teda dokončil po dlhých útrapách v okovách pozemský život preliatím krvi. Toho, ktorý zvestoval slobodu nadpozemského pokoja, bezbožní vrhajú do okov. Zatvárajú do tmy žalára toho, ktorý prišiel vydať svedectvo o svetle, a samo Svetlo – Kristus ho právom nazval lampou, ktorá horí a svieti. Svojou vlastnou krvou bol pokrstený ten, ktorý smel pokrstiť Vykupiteľa sveta, počuť Otcov hlas nad ním a vidieť, ako naň zostupuje milosť Ducha Svätého. Ale pre ľudí, ako bol Ján, to nebolo ťažké, skôr ľahké a žiaduce znášať časné muky za pravdu, lebo vedeli, že odmenou za ne bude večná radosť.

Žiadali si smrť, ktorá ich aj tak z prirodzenej nevyhnutnosti neodvratne čakala, aby ňou vyznali Kristovo meno a získali palmu večného života. Preto správne hovorí Apoštol: „Veď vy ste od Krista dostali milosť nielen v neho veriť, ale aj trpieť pre neho.“ Hovorí teda, že je to Kristov dar, keď vyvolení trpia pre neho, lebo inde vraví: „Utrpenia tohto času nie sú hodny porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť.“

RESPONZÓRIUM

Mk 6, 17. 27

Kráľ Herodes dal Jána chytiť a v putách vrhnúť do väzenia * Pre Herodiadu, manželku svojho brata, lebo si ju vzal za ženu.

Poslal kata a vo väzení ho sťal. * Pre Herodiadu, manželku svojho brata, lebo si ju vzal za ženu.