Z Knihy proroka Jeremiáša

2, 1-13. 20-25

Nevernosť Božieho ľudu

Pán prehovoril ku mne takto:

„Choď a krič do uší Jeruzalema:

Toto hovorí Pán:

Rozpomínam sa na teba, na lásku tvojej mladosti,

na tvoju ľúbosť, keď si bola mojou snúbenicou,

keď si ma nasledovala na púšti,

v krajine, ktorú neosievajú.

Izrael bol Pánovým svätým majetkom,

prvotinou jeho úrody;

previnili sa všetci, čo z nej jedli,

prišla na nich pohroma,

hovorí Pán.

Čujte Pánovo slovo, Jakubov dom

i všetky rody domu Izraelovho.

Toto hovorí Pán:

Akú neprávosť našli na mne vaši otcovia,

že sa vzdialili odo mňa,

išli za márnosťou

a stali sa prázdnymi?

Už nepovedali: ‚Kde je Pán,

ktorý nás vyviedol z egyptskej krajiny,

ktorý nás viedol po púšti,

po neobývanej a neschodnej krajine,

po krajine vyprahnutej a chmúrnej,

po krajine, ktorou nik nechodí,

ani v nej nebýva človek?‘

A voviedol som vás do krajiny sadov,

aby ste požívali jej ovocie a všetky jej dobrá.

No keď ste do nej vošli, poškvrnili ste moju zem

a zohavili moje dedičstvo.

Kňazi sa nepýtali:

‚Kde je Pán?‘

Učitelia zákona ma nepoznali,

pastieri sa mi spreneverili,

proroci veštili v mene Bála

a chodili za tými, ktorí nie sú na nič.

Preto sa ešte budem s vami súdiť,

hovorí Pán,

a so synmi vašich synov pravotiť.

Len choďte na ostrovy Kittejcov a pozrite,

pošlite do Kedaru a dobre pozorujte;

pozrite, či sa tam stalo niečo také,

či zamenil národ bohov,

a pritom to nie sú bohovia.

A môj národ zamenil svoju slávu

za to, čo nie je na nič.

Stŕpnite nad tým, nebesia,

zhrozte sa preveľmi,

hovorí Pán.

Lebo môj ľud urobil dve chyby:

opustili mňa, prameň živej vody,

a vykopali si cisterny.

Už dávno si zlomila svoje jarmo,

roztrhla svoje putá

a povedala si: ‚Nebudem slúžiť.‘

A na každom vyvýšenom pahorku

a pod každým zeleným stromom

si sa rozvaľovala ako neviestka.

Ale ja som ťa vysadil ako šľachtenú vinicu,

samé pravé semeno.

Ako to, že si sa zmenila

na ratolesti cudzieho viniča?

Aj keby si sa sódou umyla

a minula množstvo lúhu,

vo svojej neprávosti si poškvrnená predo mnou,

hovorí Pán, Boh.

Ako môžeš hovoriť: ‚Nie som poškvrnená,

za bálmi som nechodila?‘

Pozri na svoju cestu v údolí,

poznaj, čo si urobila:

ľahká ťava na svojich kľukatých cestách.

Divá oslica zvyknutá na púšti,

keď zahorí žiadostivosťou, vetrí vo vzduchu;

kto skrotí jej zmyselnosť?

Neunaví sa ani jeden z tých, čo ju hľadajú,

nájdu ju v jej mesiaci.

Chráň svoju nohu, aby nezostala bosá,

a hrdlo, aby ti nevyschlo.

Povedala si: ‚Nie, je to zbytočné.

Aj tak milujem cudzincov

a pôjdem za nimi.‘“

RESPONZÓRIUM

Porov. Jer 2, 21; Mt 21, 43; Iz 5, 7b

Ja som ťa vysadil ako šľachtenú vinicu, samé pravé semeno. Ako to, že si sa zmenila na ratolesti cudzieho viniča? * Preto sa vám Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu.

Čakal som na právo, a hľa, bezprávie, na spravodlivosť, a hľa, kvílenie utláčaných. * Preto sa vám Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu.

Z Poučení svätého opáta Kolumbána

(Instr. 13, De Christo fonte vitæ, 1-2: Opera, Dublin 1957, 116-118)

Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech pije

Milovaní bratia, počúvajte, čo vám povieme, tak pozorne, ako keď chcete počuť niečo veľmi dôležité; a utíšte smäd svojej duše vodou z božského prameňa, o ktorom chceme teraz hovoriť, ale neuhaste ho. Pite, ale nezasýťte sa, lebo už nás k sebe volá živý prameň, prameň života, a hovorí: „Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech pije.“

Sledujte, čo máte piť. Nech vám to povie Jeremiáš, nech vám to povie sám prameň: „Opustili mňa, prameň živej vody, hovorí Pán.“ Teda sám Pán, náš Boh, Ježiš Kristus, je prameň života, a preto nás volá k sebe, k prameňu, aby sme z neho pili. Pije z neho ten, kto miluje, pije ten, kto sa sýti Božím slovom, kto veľmi miluje, veľmi túži, pije ten, kto horí láskou k múdrosti.

Pozrite, odkiaľ ten prameň vyviera: odtiaľ, odkiaľ zostupuje aj chlieb. Lebo ten istý je aj chlebom, aj prameňom, jediný Syn, náš Boh, Kristus, Pán, po ktorom musíme vždy dychtiť. Aj keď ho jeme tým, že ho milujeme, aj keď ho stravujeme tým, že po ňom túžime, stále musíme po ňom túžiť ako hladní. Podobne ako z prameňa máme z neho stále piť dychtivou láskou, máme z neho stále piť s neobmedzenou túžbou a máme sa kochať v jeho akejsi príjemnej dobrote.

Veď Pán je príjemný a dobrý. Aj keď ho jeme a pijeme, sme vždy hladní a smädní, lebo náš pokrm a nápoj nemožno nikdy zjesť a vypiť celý: hoci sa z neho je, nemíňa sa, hoci sa z neho pije, neubúda z neho, lebo náš chlieb je večný a náš prameň je trvalý, náš prameň je dobrý. Preto hovorí Prorok: „Vy smädní, choďte k prameňu!“ Toto je prameň smädných, a nie sýtych. A preto volá k sebe hladných, ktorých inde nazýva blahoslavenými, tých, ktorým nikdy nestačí piť, ale čím viac vypili, tým sú smädnejší.

Preto, bratia, máme právom túžiť, hľadať a stále milovať „prameň múdrosti, Slovo Boha v nebesiach“, veď v ňom sú, ako hovorí Apoštol, „skryté všetky poklady múdrosti a poznania“, a volá smädných, aby z nich čerpali.

Ak si smädný, pi z prameňa života. Ak si hladný, jedz chlieb života. Blahoslavení lační po tomto chlebe a smädní po tomto prameni, lebo stále jedia a pijú a ešte túžia jesť a piť. Lebo je veľmi príjemné, ak sa niečo stále je a pije a stále sa lačnie a smädí po tom, stále sa to vychutnáva a stále sa po tom túži. Preto hovorí kráľovský prorok: „Skúste a presvedčte sa, aký príjemný, aký dobrý je Pán.“

RESPONZÓRIUM

Jn 7, 37-38

Ježiš vstal a zvolal: * Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech pije.

Z vnútra toho, kto verí vo mňa, potečú prúdy živej vody. * Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech pije.