Pane, svojej krajine si preukázal milosť, *

Jakuba si zbavil poroby.

Svojmu ľudu si odpustil vinu *

a zakryl si všetky jeho hriechy.

Všetok hnev si v sebe potlačil *

a zmiernil svoje rozhorčenie.

Obnov nás, Bože, naša spása, *

a odvráť od nás svoj hnev.

Vari sa chceš hnevať na nás naveky *

a z pokolenia na pokolenie svoj hnev prenášať?

Či sa k nám nevrátiš a neoživíš nás, *

aby sa tvoj ľud mohol v tebe radovať?

Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo *

a daj nám svoju spásu.

Budem počúvať, čo povie Pán, Boh; †

on ohlási pokoj svojmu ľudu a svojim svätým *

a tým, čo sa k nemu obracajú úprimne.

Naozaj: blízko je spása tým, čo sa ho boja, *

a jeho sláva bude prebývať v našej krajine.

Milosrdenstvo a vernosť sa stretnú navzájom, *

spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú.

Vernosť vyrastie zo zeme, *

spravodlivosť zhliadne z neba.

Veď Pán dá požehnanie *

a svoje plody vydá naša zem.

Pred ním bude kráčať spravodlivosť *

a po stopách jeho krokov spása.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Iz 26, 1-4. 7-9. 12

Pevné mesto máme, v ňom sa zachránime; *

Pán ho obohnal valom a hradbami.

Otvorte brány, nech vstúpi spravodlivý ľud, *

ľud, ktorý zachováva vernosť.

Má ducha pevného; †

zaistíš mu pokoj, *

veď dúfa v teba.

Dúfajte v Pána stále, *

lebo Pán je skala naveky.

Chodník spravodlivého je priamy; *

ty vyrovnávaš cestu spravodlivého.

Na ceste tvojich ustanovení sme dúfali v teba, Pane, *

tvoje meno a spomienka na teba je túžbou duše.

Moja duša túži po tebe za noci, *

môj duch ťa hľadá v mojom srdci.

Keď tvoje ustanovenia zažiaria na zemi, *

obyvatelia zeme sa naučia spravodlivosti.

Pane, ty nám daruješ pokoj; *

veď všetky naše diela si nám ty urobil.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Bože, buď nám milostivý a žehnaj nás; *

a tvoja tvár nech žiari nad nami,

aby sa tvoja cesta stala známou na zemi *

a tvoja spása medzi všetkými národmi.

Bože, nech ťa velebia národy, *

nech ťa velebia všetky národy.

Nech sa tešia a jasajú národy, †

že spravodlivo súdiš ľudí *

a spravuješ národy na zemi.

Bože, nech ťa velebia národy, *

nech ťa velebia všetky národy.

Zem vydala svoj plod; *

nech nás požehná Boh, náš Boh;

nech nás Boh požehná *

a nech si ho ctia všetky končiny zeme.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Lk 1, 68-79

Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, *

lebo navštívil a vykúpil svoj ľud

a vzbudil nám mocného Spasiteľa *

z rodu Dávida, svojho služobníka,

ako odpradávna hovoril *

ústami svojich svätých prorokov,

že nás oslobodí od našich nepriateľov *

a z rúk všetkých, čo nás nenávidia.

Preukázal milosrdenstvo našim otcom *

a pamätá na svoju svätú zmluvu,

na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, *

že nás vyslobodí z rúk nepriateľov,

aby sme mu *

bez strachu slúžili

vo svätosti a spravodlivosti pred jeho tvárou *

po všetky dni nášho života.

A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho: *

pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu

a poučíš jeho ľud o spáse, *

že mu náš Boh z hĺbky svojho milosrdenstva odpustí hriechy.

Tak nás Vychádzajúci z výsosti navštívi *

a zažiari tým, čo sedia vo tme a v tôni smrti,

a naše kroky *

upriami na cestu pokoja.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.