Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
I. Ak je posvätné čítanie v noci alebo včasráno:
Bdelý kohút spevom poltí
nočnú, hustú temnotu
a odháňa sivé mračno,
ktoré cez noc vládlo tu,
keď vzývame s vrúcnym srdcom,
Bože, tvoju dobrotu.
Keď zem celá tíško spala,
pohrúžená do šera,
a smrť nad ňou panovala
ako trúchla príšera,
prišiels’ k ľuďom, mocný strážca,
sťa jas, čo tmu potiera.
Tys’ nás, Kriste, vyburcoval
z hriešnosti a nevery
a dal si nám za sprievodcu
svetlo, keď sa zošerí,
vyslobodil si tých, čo v tmách
akoby už pomreli.
Sláva Otcu, sláva Tebe,
sláva Duchu Svätému,
ktorý život, pokoj, svetlo
dáva ľudstvu hriešnemu,
aby, chváliac Trojjedného,
došlo k blahu večnému. Amen.
II. Ak je posvätné čítanie cez deň:
Stoj pri nás, Tvorca láskavý,
ty sláva svetla Otcovho;
keď tvoja milosť chýba nám,
v srdci je úzkosť, striasa ho.
Keď nás Duch Svätý napĺňa
a v srdci Boha nosíme,
zlý duch nás na zlo nezvábi
a odpor k hriechu zosilnie.
Tak v každodennom živote
uprostred sveta budeme
žiť podľa tvojich zákonov
a pokušeniu vyhneme.
Sláva buď, Kriste, Kráľ dobrý,
tebe i Bohu Otcovi,
na večné veky sláva buď
aj Duchu Tešiteľovi. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Netrestaj ma, Pane, v svojom hneve.
Nekarhaj ma, Pane, v svojom rozhorčení *
a netrestaj ma v svojom hneve,
lebo tvoje šípy utkveli vo mne, *
dopadla na mňa tvoja ruka.
Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta, *
pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti.
Hriechy mi prerástli nad hlavu *
a ťažia ma príliš, sťa veľké bremeno.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Netrestaj ma, Pane, v svojom hneve.
Ant. 2 Pane, ty poznáš každú moju túžbu.
Rany mi zapáchajú a hnisajú *
pre moju nerozumnosť.
Zohnutý som a veľmi skľúčený, *
smutne sa vlečiem celý deň.
Bedrá mi spaľuje horúčka *
a moje telo je nezdravé.
Nevládny som a celý dobitý, *
v kvílení srdca nariekam.
Pane, ty poznáš každú moju túžbu; *
ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou.
Srdce mi búcha, sila ma opúšťa *
i svetlo v očiach mi hasne.
Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu, *
aj moji príbuzní sa ma stránia.
Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla †
a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly *
a deň čo deň vymýšľajú úklady.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pane, ty poznáš každú moju túžbu.
Ant. 3 Pane, vyznávam ti svoju vinu; neopúšťaj ma, Pane, moja spása.
Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, *
ako nemý, čo neotvára ústa.
Podobám sa človekovi, čo nepočuje *
a čo nevie obvinenie vyvrátiť.
Pane, pretože v teba dúfam, *
ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj.
A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; *
a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“
Ja, pravda, už takmer padám *
a na svoju bolesť myslím ustavične.
Preto vyznávam svoju vinu *
a pre svoj hriech sa trápim.
Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, *
ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom.
Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, *
že som konal dobre.
Neopúšťaj ma, Pane; *
Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa.
Ponáhľaj sa mi na pomoc, *
Pane, moja spása.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pane, vyznávam ti svoju vinu; neopúšťaj ma, Pane, moja spása.
Oči mi mrú túžbou za tvojou pomocou.
A za tvojím spravodlivým výrokom.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy proroka Ozeáša
2, 4. 8-26
Trest Pánovej nevesty a jej obrátenie
Toto hovorí Pán:
„Žalujte na svoju matku, žalujte,
lebo ona nie je mojou ženou
a ja nie som jej muž.
Nech odstráni svoje smilstvá zo svojej tváre.
Pre toto oboženiem
tvoju cestu tŕním
a ohradím ju plotom
a nenájde svoje chodníky.
Pôjde za svojimi milencami,
ale nedostihne ich.
Bude ich hľadať, ale nenájde,
a povie: ‚Pôjdem a vrátim sa
k môjmu prvému mužovi,
lebo vtedy mi bolo lepšie ako teraz.‘
A ona nezbadala,
že ja som jej dával obilie, víno a olej
a rozmnožoval jej striebro a zlato,
z ktorého urobili Bála.
Preto sa obrátim a vezmem si
svoje obilie v jeho čase
aj svoje víno v jeho čase;
odnesiem si svoju vlnu i svoj ľan,
ktoré zakrývali jej nahotu.
Teraz odkryjem jej hanbu
pred očami jej milencov
a ani jeden ju nevytrhne z mojej ruky.
Urobím koniec všetkej jej radosti,
jej sviatku, jej novmesiacu,
jej sobote i všetkým jej slávnostiam.
Spustoším jej vinicu i jej figovník,
o ktorých hovorí: ‚Ony sú moja mzda,
ktorú mi dali moji milenci.‘
Premením ich na les
a požerie ich poľná zver.
A potrescem ju za dni bálov,
keď zapaľovala kadidlo,
ozdobovala sa svojimi náušnicami a svojimi náhrdelníkmi,
chodievala za svojimi milencami
a na mňa zabúdala,
hovorí Pán.
Preto ju ja prehovorím,
zavediem ju na púšť
a prihovorím sa jej srdcu.
Z toho istého miesta jej dám jej vinice
aj údolie Achor, bránu nádeje.
Tam bude poslúchať
ako v dňoch svojej mladosti,
ako v dňoch, keď vychádzala z egyptskej krajiny.
A v ten deň,
hovorí Pán,
budeš ma volať: ‚Môj manžel;‘
už ma viac nebudeš volať: ‚Môj Bál.‘
Tu odstránim z jej úst mená bálov
a už nikdy si na ich mená nespomenie.
V ten deň uzavriem pre nich zmluvu
s poľnou zverou, s nebeským vtáctvom i plazmi zeme.
Odstránim z krajiny
luk, meč a vojnu
a dám im odpočívať v bezpečí.
Vtedy si ťa navždy zasnúbim,
zasnúbim si ťa v spravodlivosti a práve,
v láske a milosrdenstve,
zasnúbim si ťa vo vernosti
a ty spoznáš Pána.
V ten deň vyslyším,
hovorí Pán,
vyslyším nebesia
a ony vyslyšia zem.
Zem vyslyší
pšenicu, víno a olej
a ony vyslyšia Jezrahel.
Zasejem si ju do zeme
a zmilujem sa nad tou ‚Bez milosrdenstva‘,
‚Nie môjmu ľudu‘ poviem: ‚Ty si môj ľud,‘
a on odpovie: ‚Ty si môj Boh.‘“
RESPONZÓRIUM
Zjv 19, 7b. 9a; Oz 2, 20
Nadišla Baránkova svadba a jeho nevesta sa pripravila. * Blahoslavení sú tí, čo sú pozvaní na Baránkovu svadobnú hostinu.
Zasnúbim si ťa vo vernosti a ty spoznáš Pána. * Blahoslavení sú tí, čo sú pozvaní na Baránkovu svadobnú hostinu.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Duchovného spevu svätého kňaza Jána od Kríža
(Red. A, strofa 38)
Zasnúbim si ťa navždy
Duša zjednotená s Bohom a pretvorená v neho dýcha v Bohu pre Boha akýmsi najhlbším dychom, podobným Božiemu, ktorým Boh v nej prítomný dýcha sám v sebe ako jej vzor. Toto chcel, nakoľko to chápem, vyjadriť svätý Pavol, keď povedal: „Pretože ste synmi, poslal Boh do vašich sŕdc Ducha svojho Syna a on volá: Abba, Otče.“ To sa deje v dokonalých mužoch.
A niet sa čo diviť, že duša je schopná niečoho takého vznešeného. Veď ak jej Boh dáva tú milosť, že môže dospieť k jednote podobnej tej božskej v Najsvätejšej Trojici, prečo by bolo, prosím, neuveriteľné, že aj ona myslí, poznáva a miluje v Trojici, spolu s Trojicou, a to v najväčšej podobnosti s ňou, ale iba účasťou, lebo to v nej pôsobí Boh?
Ale ako sa to deje, nemôže nijaká moc ani múdrosť vyjadriť ináč, iba ukázať, ako nám Boží Syn vyprosil a zaslúžil ten vznešený stav a miesto, že „sme Božími deťmi“. A takto prosil Otca: „Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja“, čiže na základe účasti uskutočňovali to isté dielo, ktoré konám ja. A ďalej hovorí: „No neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal. A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno – ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa.“
To sa deje tak, že s nimi prežíva tú istú lásku, ktorú prežíva so Synom. Isteže nie prirodzene ako vo vzťahu k Synovi, ale zjednotením a premenou lásky. Ako ani to, čo tu Syn hovorí Otcovi, nechápe sa tak, že svätí majú byť jedno bytostne a prirodzene, ako sú jedno Otec a Syn, ale to iba znamená, že majú byť jedno jednotou lásky, ako Otec a Syn sú jedno v jednote Lásky. Preto duše vlastnia na základe účasti tie isté dobrá, ktoré oni vlastnia z prirodzenosti. Preto sú naozaj bohmi na základe účasti podobnosťou a spoločenstvom s tým istým Bohom.
Preto Peter povedal: „Milosť vám a pokoj v hojnosti v poznaní Boha a Ježiša, nášho Pána. Jeho božská moc nám darovala všetko, čo treba pre život a nábožnosť, poznaním toho, ktorý nás povolal vlastnou slávou a mocou. Tým nám daroval vzácne a veľmi veľké prisľúbenia, aby ste sa skrze ne stali účastnými na božskej prirodzenosti.“ A to sa deje tak, že duša má účasť na diele Trojice na základe spomenutého zjednotenia, ktoré sa dokonale uskutoční až v budúcom živote, ale už aj v tomto živote možno nájsť jeho výraznú stopu i predchuť.
Duše, stvorené na to, aby ste sa kochali v týchto vynikajúcich daroch, čo to robíte?! Okolo čoho sa točia vaše túžby?! Aká žalostná je slepota Adamových detí, keď nevidia, hoci ich zalieva toľké svetlo, a sú hluché na také hlasné volanie!
RESPONZÓRIUM
1 Jn 3, 1. 2b
Pozrite, akú veľkú lásku nám daroval Boh Otec: * Voláme sa Božími deťmi a nimi aj sme.
Vieme, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je. * Voláme sa Božími deťmi a nimi aj sme.
MODLITBA
Modlime sa.
Pane, nadšene vyznávame, že si náš Stvoriteľ a Pán; prosíme ťa, sprevádzaj svojich služobníkov ustavičnou priazňou, aby si svoje stvorenie obnovil a obnovené aj zachoval. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2026 J. Vidéky