24. júl 2026

Sv. Šarbela Machlúfa, kňaza
ľubovoľná spomienka

Narodil sa v dedinke Biga’ Kafra v Libanone v roku 1828. Vstúpil do rehole Libanonských maronitov a prijal meno Šarbel. Keď bol vysvätený za kňaza, v úsilí o hlbšiu samotu a o vyššiu dokonalosť sa vzdialil z kláštora Annaia a uchýlil sa na púšť, kde slúžil Bohu v najväčšej životnej prísnosti, v ustavičných pôstoch a modlitbách. Usnul v Pánovi 24. decembra 1898.
Poznámka: Meno tohto svätca je libanonské, originálne písané v arabčine a číta sa „Šarbel“, preto možno v cudzojazyčných prameňoch jeho meno nájsť v podobe „Charbel“ či „Sharbel“. V latinčine nejestvuje „š“, preto latinská LH prepisuje „Sarbel“, v slovenčine „Šarbel“.

Posvätné čítanie

Bože, príď mi na pomoc.

Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.

Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.

Tento úvod sa vynecháva, ak sa čítanie začína invitatóriom.

HYMNUS

Najlepší Pastier, knieža dušpastierov,

nábožný ľud, hľa, svätí dnešný sviatok

a ochrancovi v radosti aj v plači

za pomoc vďačí.

Do svojej služby si ho vybral z ľudu,

na svojom kňazstve doprial si mu podiel,

by v tvojom dome svetlom bol a vodcom

a dobrým otcom.

Príkladom učil, pravdou vychovával,

slepého vodil, liečil nemocného,

pre všetkých bol jak rodič starostlivý,

čo bdie a živí.

Kriste, ty svätcov korunuješ v nebi

záslužným vencom. Pomôž svojmu rodu

činom a túžbou kráčať po šľapaji

tých, čo sú v raji.

Najdrahší Otče, zapoj našu chválu,

začleň ju, Kriste, milostivý Kráľu,

v tom Duchu, čo je nám vždy zábezpekou,

do hymnu vekov! Amen.

PSALMÓDIA

Ant. 1 Bože môj, pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj, keď ma hriešnik utláča.

Žalm 55, 2-15. 17-24
Neverný priateľ
Na Ježiša doľahla hrôza a úzkosť. (Mk 14, 33)
I

Čuj, Bože, moju modlitbu †

a pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj: *

pohliadni na mňa a vyslyš ma.

Keď premýšľam o sebe, som rozrušený, *

zmätený krikom nepriateľa a útlakom hriešnika.

Lebo ma zavaľujú bezprávím *

a zúrivo do mňa dorážajú.

Srdce sa vo mne chveje *

a padá na mňa hrôza predsmrtná.

Úzkosť a triaška idú na mňa *

a zmocňuje sa ma des.

A tak si hovorím: „Ktože mi dá holubičie krídla, *

aby som mohol odletieť a odpočinúť si?

Aby som mohol utiecť do diaľav *

a pobudnúť v samote?

Vyčkávam, kto by ma zachránil *

pred búrkou a víchricou.“

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Bože môj, pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj, keď ma hriešnik utláča.

Ant. 2 Pán nás vyslobodil z ruky zákerného nepriateľa.

II

Pane, zmäť ich jazyky a rozdeľ; *

bo v meste vidím násilie a hádky.

Na jeho hradbách dňom i nocou krúžia dokola; †

v jeho strede sú neprávosť, strasti a úklady *

a v jeho uliciach ustavične panuje podvod a klam.

Lebo keby mi zlorečil môj nepriateľ, *

to by som ešte vedel zniesť;

a keby sa nado mňa vyvyšoval ten, čo ma nenávidí, *

azda by som sa pred ním skryl.

Ale ty, človeče, ty si predsa mne roveň, *

môj dobrý známy, ba dôverný priateľ.

S tebou ma spájal veľmi nežný zväzok; *

v sprievode sme kráčali Božím domom.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Pán nás vyslobodil z ruky zákerného nepriateľa.

Ant. 3 Zlož svoju starosť na Pána a on ťa zachová.

III

Ja však budem volať k Bohu *

a Pán ma zachráni.

Večer i ráno, i napoludnie budem rozjímať a vzdychať *

a vypočuje môj hlas.

Vykúpi ma v pokoji z moci tých, čo na mňa útočia, *

lebo ich je mnoho proti mne.

Mňa Boh vypočuje, ale ich zrazí, *

on, ktorý je spred vekov.

Lebo oni sa nezmenia *

a Boha sa neboja.

Každý z nich vystiera ruku proti svojim druhom *

a porušuje zmluvu.

Jeho slová sú hladšie ako maslo, *

ale v srdci strojí vojnu.

Jeho reči sú jemnejšie než olej, *

ale sú to vytasené meče.

Zlož svoju starosť na Pána †

a on ťa zachová; *

a nikdy nedopustí, aby bol spravodlivý zmietaný.

Ty ich však, Bože, zhodíš *

do priepasti skazy.

Krvilačníci a podvodníci nedožijú sa ani polovice svojich dní; *

ale ja dúfam v teba, Pane.

Sláva Otcu i Synu *

i Duchu Svätému.

Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *

i na veky vekov. Amen.

Ant. Zlož svoju starosť na Pána a on ťa zachová.

Syn môj, pozoruj moju múdrosť.

Nakloň svoj sluch k mojej náuke.

PRVÉ ČÍTANIE

Z Druhého listu Korinťanom

5, 1-21

Nádej nebeského domu. Služba zmierenia

Bratia, vieme, že keď sa tento stánok – náš pozemský dom – rozpadne, máme od Boha príbytok nie rukou zhotovený, ale večný dom v nebi. Lebo v tomto vzdycháme a túžime obliecť si naň svoj nebeský príbytok, aby sme, hoci aj vyzlečení, neostali nahí. Veď kým sme v tomto stánku, vzdycháme pod ťarchou, lebo sa nechceme vyzliecť, ale priodiať iným, aby život pohltil to, čo je smrteľné. A to nás takto uspôsobil Boh, ktorý nám dal závdavok Ducha.

Sme teda stále plní dôvery a vieme, že kým sme doma v tele, sme vzdialení od Pána; lebo žijeme vo viere, a nie v nazeraní. Sme však plní dôvery a radšej sa chceme vzdialiť z tela a bývať u Pána. A preto sa usilujeme páčiť sa mu, či sme doma alebo mimo domu. Veď sa všetci musíme ukázať pred Kristovou súdnou stolicou, aby každý dostal odplatu za to, čo konal, kým bol v tele, či už dobré a či zlé.

Pretože poznáme bázeň pred Pánom, presviedčame ľudí, ale Boh nás pozná, a dúfam, že nás pozná aj vaše svedomie. Zasa vám nie seba odporúčame, ale vám dávame príležitosť chváliť sa nami, aby ste to mali proti tým, čo sa chvália navonok, a nie v srdci. Lebo ak strácame rozum, tak pre Boha, ak sme triezvi, to pre vás.

Lebo nás ženie Kristova láska, keď si uvedomíme, že ak jeden zomrel za všetkých, teda všetci zomreli. A zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych. Preto odteraz nepoznáme nikoho podľa tela. A ak sme aj poznali Krista podľa tela, teraz už nepoznáme. Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové.

Ale to všetko je od Boha, ktorý nás skrze Krista zmieril so sebou a zveril nám službu zmierenia. Veď v Kristovi Boh zmieril svet so sebou a nepočítal ľuďom ich hriechy. A nám odovzdal slovo zmierenia. Sme teda Kristovými vyslancami a akoby Boh napomínal skrze nás. V Kristovom mene prosíme: Zmierte sa s Bohom! Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou.

RESPONZÓRIUM

2 Kor 5, 18b; Rim 8, 32a

Boh nás skrze Krista zmieril so sebou * A zveril nám službu zmierenia.

Boh vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých * A zveril nám službu zmierenia.

DRUHÉ ČÍTANIE

Pracovný preklad:

Z Listov svätého pustovníka Ammonia

(Ep. 12: PO 10/6, 1973, 603-607)

Najbližší Bohu sú ustanovení za lekárov duší

Milovaní v Pánovi, vy viete, že po porušení príkazu duša nemôže poznať Boha, ak sa nevzdiali od ľudí a všetkých zamestnaní. Vtedy totiž uvidí svojho protivníka, ako jej odporuje. Keď však uvidí svojho protivníka, ktorý s ňou bojuje a keď ho premôže a on zavše s ňou zápasí, vtedy Boh prebýva v nej a smútok sa pretvára na radosť a plesanie. Ak je však v boji premožená, nastúpi do nej smútok a ochabnutosť s mnohými inými vecami a ťažkosťami všetkých druhov.

Z tohto dôvodu otcovia žili osamote na púšti, ako Eliáš z Tesby, potom Ján. Nemyslite si, že boli medzi spravodlivými ľuďmi tým, že medzi ľuďmi konali spravodlivo, ale najprv boli vo veľkom tichu a takto dostali Božie čnosti, aby v nich Boh prebýval a vtedy ich Boh poslal medzi ľudí, až keď dosiahli všetky čnosti, aby boli rozdávačmi Božími a uzdravovali ich choroby. Boli totiž lekármi duší a chceli uzdravovať ich slabosti. Z tohto dôvodu boli vytrhnutí z ticha a poslaní k ľuďom; ale až vtedy sa posielajú, keď boli uzdravené ich slabosti. Nemôže sa totiž stať, že by sa posielala duša k ľuďom na ich budovanie, kým by mala nejaké nedokonalosti. Tí však, čo ešte nedosiahli dokonalosť, a idú, idú podľa svojej vôle, nie však z Božej vôle. Boh o takýchto, karhajúc ich, hovorí: „Ja som ich – hovorí – neposlal a oni utekali.“ Preto ani svoju dušu nemôžu zachovať, tým menej môžu iné duše budovať.

Tí však, ktorých Boh posiela, neradi sa vzďaľujú od ticha. Vedia totiž, že v tichu získali Božiu silu. Avšak aby neboli takými, žeby neposlúchali Stvoriteľa, vychádzajú na duchovné budovanie, pričom napodobňujú jeho: ako Otec poslal svojho pravého Syna z neba, aby uzdravoval všetky choroby a neduhy ľudí. Je totiž napísané: „On vzal na seba naše bolesti a niesol naše neduhy.“ Preto všetci svätí, ktorí prichádzajú k ľuďom, aby ich uzdravili, napodobňujú Stvoriteľa vo všetkom, čím sa stávajú hodni byť adoptívnymi Božími deťmi, a ako je Otec a Syn, aj oni nech sú na veky vekov.

Hľa, milovaní, ukázal som vám silu ticha, ako z každej strany uzdravuje a aké milé je Bohu. Preto som vám napísal, aby ste boli silní v tej veci, ktorej sa venujete, a aby ste vedeli, že pomocou ticha napredovali všetci svätí a preto v nich prebývala Božia sila, preto im naznačovala nebeské tajomstvá, preto jeho milosť celú starobu tohto sveta porazila. A ten, čo vám toto napísal, jeho pomocou prišiel k takémuto meradlu.

Sú aj v tomto čase mnohí mnísi, ktorí nemôžu vytrvať v tichu, pretože nemohli premôcť svoju vôľu. A tak medzi ľuďmi ustavične bývajú takí, ktorí nevedia pohŕdať sebou, utekať pred zvykmi ľudského rodu a v boji zápasiť. Preto zotrvávajú so svojimi príbuznými, tešiac sa s nimi po celý čas svojho života. Preto nie sú hodni božskej nežnosti, ani toho, aby v nich prebývala Božia sila. Keď sa im zjaví sila, nachádza ich takých, že sa tešia z tohto stánku sveta a z vášní duše a tela, a preto nemôže na nich zostúpiť; ba láska k peniazom a prázdna ľudská sláva a všetky slabosti duše a zamestnania nedovoľujú, aby na nich zostúpila Božia sila.

Vy však buďte silní v tej veci, ktorej sa venujete. Tí totiž, čo odstupujú od ticha, nemôžu premôcť svoje vášne, ani nemôžu bojovať proti svojmu protivníkovi, keďže sú podriadení svojim vášňam; vy však premáhate vášne a Božia sila nech je s vami.

RESPONZÓRIUM

Flp 3, 8b. 10a; Rim 6, 8

Všetko som stratil, aby som získal Krista, * Aby som poznal jeho, moc jeho zmŕtvychvstania a účasť na jeho utrpení.

Ak sme zomreli s Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť. * Aby som poznal jeho, moc jeho zmŕtvychvstania a účasť na jeho utrpení.

MODLITBA

Modlime sa.

Bože, ty si povolal svätého kňaza Šarbela, aby viedol duchovný zápas v samote na púšti, a naplnil si ho nesmiernou zbožnosťou; daj, prosíme, aby sme sa životom pripodobnili Pánovmu utrpeniu a raz si zaslúžili mať účasť na jeho kráľovstve. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.

Amen.

Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:

Dobrorečme Pánovi.

Bohu vďaka.

V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).

Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.

Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.

© 1999-2026 J. Vidéky