Z Prvej knihy Samuelovej

17, 1-10. 32. 38-51

Dávid bojuje s Goliášom

V tých dňoch Filištínci zhromaždili svoje vojská do boja a zoskupili sa v Sochu v Judei. Utáborili sa medzi Sochom a Azekou v Efesdommime. Saul a izraelskí muži sa zhromaždili v údolí Terebinty a zoradili sa do bojového šíku proti Filištíncom. Filištínci stáli na vrchu z jednej strany, Izrael stál na vrchu z druhej strany; medzi nimi bolo údolie.

Tu vystúpil z filištínskeho tábora bojovník menom Goliáš z Getu, vysoký šesť lakťov a piaď. Na hlave mal bronzovú prilbu, oblečený bol v šupinatom pancieri. Jeho pancier vážil päťtisíc šeklov bronzu. Na nohách mal bronzové holene a na pleciach bronzový meč. Rukoväť jeho kopije bola ako tkáčsky návoj a hrot jeho kopije vážil šesťsto šeklov železa; a pred ním kráčal jeho zbrojnoš. Postavil sa a volal na izraelské šíky: „Načo ste prišli pripravení do boja? Či ja nie som Filištínec a vy Saulovi sluhovia? Vyberte spomedzi seba muža a ten nech zostúpi na súboj. Ak ma v boji premôže a zabije ma, budeme vašimi sluhami. Ale ak ja premôžem jeho a zabijem ho, budete vy sluhami a budete nám slúžiť.“ A Filištínec hovoril: „Dnes som potupil izraelské šíky: Dajte mi muža, nech ide so mnou na súboj.“

K Saulovi priviedli Dávida a ten mu povedal: „Nech nik nestráca odvahu pre neho. Ja, tvoj sluha, pôjdem a budem bojovať s týmto Filištíncom.“

Vtedy Saul obliekol Dávida do svojho odevu, na hlavu mu založil bronzovú prilbu a obliekol mu pancier. Dávid si pripásal jeho meč na svoj odev a začal skúšať, či takto ozbrojený bude môcť kráčať. Ale nebol na to zvyknutý, preto Dávid povedal Saulovi: „Nemôžem takto ísť, veď nie som na to zvyknutý.“ Zložil to zo seba a vzal si do ruky svoju palicu, v potoku si vybral päť hladkých kameňov, vložil si ich do pastierskej kapsy, ktorá mu slúžila za tulec, do ruky si vzal prak a vykročil proti Filíštíncovi.

Filištínec sa krokom blížil k Dávidovi a jeho zbrojnoš šiel pred ním. Keď sa Filištínec pozrel a videl Dávida, pohrdol ním; bol to ryšavý mladík, pekného výzoru. Filištínec povedal Dávidovi: „Čo som pes, že ideš na mňa s palicou?“ Filištínec preklínal Dávida svojimi bohmi a povedal mu: „Poď ku mne, nech dám tvoje telo nebeským vtákom a divej zveri.“ Ale Dávid Filištíncovi odpovedal: „Ty ideš na mňa s mečom, kopijou a oštepom, ale ja idem proti tebe v mene Pána zástupov, Boha izraelských šíkov, ktoré si hanobil. Dnes ťa Pán vydá do mojej ruky, zrazím ťa a odtnem ti hlavu; tvoju mŕtvolu a mŕtvoly filištínskeho vojska dám dnes nebeským vtákom a divej zveri a dozvie sa celá zem, že v Izraeli je Boh. A všetok tento zhromaždený ľud pozná, že Pán nezachraňuje ani mečom, ani kopijou. Lebo tento boj vedie Pán; a on vás vydá do našich rúk.“

Keď sa Filištínec pohol a približoval sa k Dávidovi, Dávid sa rozbehol a utekal do súboja s Filištíncom. Siahol rukou do kapsy, vytiahol jeden kameň, vrhol ho prakom a Filištínca zasiahol do čela. Kameň mu vnikol do čela a on padol tvárou na zem. Tak Dávid prakom a kameňom premohol Filištínca, zrazil ho a zabil. Dávid nemal v ruke meč, preto pribehol, stal si na Filištínca, vzal jeho meč, vyňal ho z pošvy a zabil ho; odťal mu hlavu.

RESPONZÓRIUM

Porov. 1 Sam 17, 37; porov. Ž 57, 4c. 5a

Pán, ktorý ma vytrhol z levovej tlamy a vyslobodil ma z moci divej zveri, * Vytrhne ma aj z rúk mojich nepriateľov.

Boh zoslal svoju milosť a pravdu; zachránil môj život sprostred levíčat. * Vytrhne ma aj z rúk mojich nepriateľov.

Z Listov svätého biskupa Pavlína z Noly

(Epist. 3 ad Alypium, 1. 5. 6: CSEL 29, 13-14. 17-18)

Boh všade vo svojich vzbudzuje svoju lásku skrze Ducha Svätého

To je pravá láska, to je dokonalé milovanie, ktoré si nám ty, naozaj svätý, zaslúžene blahoslavený a vzácny pane, prejavil vzhľadom na našu úbohosť. Prostredníctvom nášho človeka Juliána, ktorý sa vrátil z Kartága, dostali sme list. A priniesol nám toľko svetla tvojej svätosti, že sa nám zdá, akoby sme nielen poznali tvoju lásku, ale priamo do nej prenikli. Lebo táto láska vyprýštila z toho, ktorý si nás od počiatku sveta predurčil a v ktorom sme boli utvorení skôr, ako sme sa narodili, „lebo on nás stvoril, a nie my sami“, a on urobil aj to, čo bude. Teda z jeho predvídania a pričinenia sme boli stvorení pre podobnosť v chcení a jednotu vo viere alebo vieru v jednotu, a tak skôr, ako by sme sa poznali, spája nás láska, aby sme sa najprv vzájomne poznali z odhalenia ducha a až potom telesnými očami.

A tak sa chválime a honosíme sa v Pánovi, ktorý je jeden a ten istý všade na zemi a vo svojich vzbudzuje svoju lásku skrze Ducha Svätého, lebo ho vylial na každé telo a riečnym prúdom obveselil svoje mesto, v ktorom ťa zaslúžene posadil na Apoštolskú Stolicu za knieža jeho obyvateľov „vedľa kniežat svojho ľudu“.

Ale vzpriamil aj nás skľúčených a z prachu dvihol chudobných a rozhodol sa pripojiť nás k vášmu údelu. Ale väčšmi sa chválime tým Pánovým darom, že nám dal príbytok v tvojom srdci a votkal nás do tvojho vnútra, a tak si môžeme nárokovať zvláštnu istotu tvojej lásky k nám. A zasa zaviazaní týmito službami a darmi nesmieme ťa milovať nedôverčivo a slabo.

Aby si o mne vedel všetko, musíš vedieť, že starý hriešnik nebol razom tak vyvedený z temnôt a tône smrti a nenadýchol sa životodarného vánku, nepoložil razom ruku na pluh a neniesol Pánov kríž tak, aby sme s tým mohli vystačiť do konca, a preto potrebujeme, aby si nám pomáhal svojimi modlitbami. Tvoja odmena sa zväčší aj o tento záslužný čin, ak svojím príhovorom nadľahčíš naše bremená. Veď svätý, ktorý pomáha zápasiacemu – lebo sa neodvážime povedať bratovi –, „bude vyvýšený ako veľké mesto“.

Na znak jednoty sme poslali tvojej svätosti jeden chlieb, v ktorom sa tají aj pevná jednota Trojice. Tým, že tento chlieb láskavo prijmeš, urobíš ho eulógiou (požehnaným chlebom).

RESPONZÓRIUM

Sir 31, 8. 11a. porov. 10

Blahoslavený je boháč, na ktorom niet škvrny, ktorý sa nezháňa za zlatom a neskladá svoju nádej do peňazí a pokladov. * A tak je jeho bohatstvo upevnené v Pánovi.

Veď mohol pochybiť, a nepochybil, spáchať zlo, a neurobil to. * A tak je jeho bohatstvo upevnené v Pánovi.