Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Vševládny Kriste, milostivý Pane,
prosebné hlasy zaznievajú v chráme,
požehnaj toho, kto doň vo výročí
nábožne vkročí.
Hľa, tuto je sieň najvyššieho Kráľa,
tu brána nebies jasná, otvorená
pre všetkých, ktorí idú z kraja strastí
do večnej vlasti.
To sväté miesto pojme tvoju čeľaď
a vo sviatostiach všetkých obohatí,
od svojho stola k tebe pošle hostí
do blaženosti.
Nuž prosíme ťa, Bože, prívetivo
vyhovej prosbám svojich služobníkov,
čo v poklone tu slávia, plní plamu,
posviacku chrámu.
Spoločnou chválou velebíme Otca
aj teba, Kriste, milý, večný Kráľu,
aj Ducha; nech k vám každá myseľ vzlieta
z okruhu sveta. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Pán jediný koná veľké zázraky; jeho milosrdenstvo je večné.
Oslavujte Pána, lebo je dobrý, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
Oslavujte Boha nad bohmi, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
Oslavujte Pána nad pánmi, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
On jediný koná veľké zázraky, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
On múdro stvoril nebesia, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
On rozprestrel zem nad vodami, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
On stvoril veľké svetlá, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné:
slnko, aby panovalo vo dne, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné,
mesiac a hviezdy, aby panovali v noci, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Pán jediný koná veľké zázraky; jeho milosrdenstvo je večné.
Ant. 2 On vyviedol Izraela z Egypta mocnou rukou a vystretým ramenom.
On pobil egyptských prvorodencov, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
On vyviedol Izraela spomedzi nich, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné;
mocnou rukou a vystretým ramenom, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
On rozdelil Červené more na dve časti, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
A Izraela previedol jeho stredom, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
V Červenom mori zatopil faraóna i jeho vojsko, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. On vyviedol Izraela z Egypta mocnou rukou a vystretým ramenom.
Ant. 3 Oslavujte Boha nebies; on nás oslobodil od našich nepriateľov.
On previedol svoj ľud cez púšť, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
On pobil význačných kráľov, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
A pozabíjal mocných kráľov, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
Sehona, kráľa amorejského, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné;
a Oga, kráľa Bášanu, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné;
a ich krajinu dal za dedičstvo, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné;
za dedičstvo Izraelovi, svojmu služobníkovi, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
On pamätal na nás v našom ponížení, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
A oslobodil nás od našich nepriateľov, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
On dáva pokrm každému stvoreniu, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
Oslavujte Boha nebies, *
lebo jeho milosrdenstvo je večné.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Oslavujte Boha nebies; on nás oslobodil od našich nepriateľov.
Ukáž mi, Pane, svoje cesty.
A pouč ma o svojich chodníkoch.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Jozue
24, 1-7. 13-28
Obnovenie zmluvy v prisľúbenej krajine
V tých dňoch Jozue zhromaždil všetky izraelské kmene do Sichemu a zvolal starších, kniežatá, sudcov a dozorcov. Oni predstúpili pred Boha a Jozue povedal všetkému ľudu:
„Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Kedysi vaši otcovia, ako Táre, otec Abraháma a Nachora, bývali za riekou a slúžili cudzím bohom. Vzal som teda vášho otca Abraháma z Mezopotámie, previedol som ho po celej krajine Kanaán a rozmnožil som jeho potomstvo. Dal som mu Izáka a jemu zase som dal Jakuba a Ezaua. Ezauovi som dal do vlastníctva pohorie Seir; Jakub a jeho synovia zostúpili do Egypta. Poslal som Mojžiša a Árona a bil som Egypt znameniami, ktoré som uprostred neho urobil, a potom som vás vyviedol. Vyviedol som vašich otcov z Egypta a prišli ste k moru. Egypťania prenasledovali vašich otcov na vozoch a koňoch až po Červené more. Oni volali k Pánovi a on položil temnotu medzi vás a Egypťanov a priviedol na nich more, ktoré ich prikrylo. Na vlastné oči ste videli, čo som urobil v Egypte. Potom ste dlhý čas bývali na púšti.
A dal som vám zem, s ktorou ste sa nenamáhali, mestá, ktoré ste nestavali, a bývate v nich, vinice a olivové sady, ktoré ste nevysádzali, a jete z nich. Teraz sa však bojte Pána a slúžte mu verne a úprimne. Odstráňte bohov, ktorým slúžili vaši otcovia v Mezopotámii a v Egypte, a slúžte Pánovi. Ak sa vám nepáči slúžiť Pánovi, tak si dnes vyberte, komu chcete slúžiť: či bohom, ktorým slúžili vaši otcovia v Mezopotámii, a či bohom Amorejčanov, v ktorých krajine bývate. No ja a môj dom, my budeme slúžiť Pánovi.“
Ľud odpovedal: „Nech je ďaleko od nás, že by sme opustili Pána a slúžili cudzím bohom. Veď Pán je náš Boh. On vyviedol nás i našich otcov z egyptskej krajiny, z domu otroctva. On robil pred našimi očami veľké znamenia a chránil nás celou cestou, po ktorej sme išli, a medzi všetkými národmi, uprostred ktorých sme prechádzali. Pán vypudil všetky národy i Amorejčanov, obyvateľov krajiny, do ktorej sme vošli. Aj my teda budeme slúžiť Pánovi, lebo on je náš Boh.“
Ale Jozue odvetil ľudu: „Nebudete môcť slúžiť Pánovi. Veď on je Boh svätý, Boh žiarlivý. On vám neprepáči zločiny a hriechy. Ak opustíte Pána a budete slúžiť cudzím bohom, on sa odvráti, pokorí vás a zničí, hoci vám predtým preukazoval dobrodenia.“ Ľud však odvetil Jozuovi: „Nie, budeme slúžiť Pánovi.“ Na to Jozue povedal ľudu: „Sami ste svedkami proti sebe, že ste si vyvolili Pána, aby ste mu slúžili.“ Odpovedali mu: „Áno, sme.“ „Potom odstráňte cudzích bohov spomedzi seba,“ povedal, „a nakloňte svoje srdce k Pánovi, Bohu Izraela.“ A ľud Jozuovi odpovedal: „Budeme slúžiť Pánovi, nášmu Bohu. Budeme zachovávať jeho príkazy.“
V ten deň Jozue uzavrel zmluvu s ľudom a dal mu v Sicheme príkazy a ustanovenia a tieto slová zapísal do knihy Božieho zákona. Vzal veľký kameň a postavil ho tam pod dub, ktorý bol pri Pánovej svätyni. Potom povedal všetkému ľudu: „Hľa, tento kameň bude svedčiť proti vám, lebo počul všetky Pánove slová, ktoré hovoril medzi nami, aby ste ich niekedy nemohli poprieť a nesklamali Pána, svojho Boha.“ Potom ľud prepustil, každého do jeho dedičného podielu.
RESPONZÓRIUM
Joz 24, 16. 24; 1 Kor 8, 5. 6a
Nech je ďaleko od nás, že by sme opustili Pána a slúžili cudzím bohom. * Budeme slúžiť Pánovi, nášmu Bohu, budeme zachovávať jeho príkazy.
Lebo aj keď sú takí, čo sa nazývajú bohmi, či už na nebi alebo na zemi, my máme iba jedného Boha. * Budeme slúžiť Pánovi, nášmu Bohu, budeme zachovávať jeho príkazy.
DRUHÉ ČÍTANIE
Z Rečí svätého biskupa Vavrinca Justinianiho
(Sermo 8, in festo Purificationis B.M.V.; Opera 2, Venetiis 1751, 38-39)
Mária zachovávala všetko vo svojom srdci
Mária premýšľala o všetkom, čo čítala, počula a videla. A potom ako rástla vo viere, ako sa rozmnožovali jej zásluhy, aká múdrosť ju zdobila a aký oheň lásky ju čoraz väčšmi spaľoval! A stále hlbšie prenikanie do nebeských tajomstiev napĺňalo ju radosťou, obohacovalo darmi Ducha, upriamovalo na Boha a chránilo pokoru jej srdca. Taký je postup Božej milosti, že z hlbín zdvíha na vrchol a premieňa na čoraz väčšiu slávu. Naozaj blahoslavená duša Panny, ktorá pod vplyvom Ducha, čo v nej prebýval, a jeho učenia vždy a vo všetkom poslúchala príkazy Božieho Slova! Nenechala sa viesť svojím citom ani vlastnou vôľou, ale čo jej vnútri odsúhlasila múdrosť v súlade s vierou, to pomocou tela robila navonok. Preto bolo veľmi vhodné, že keď si Božia múdrosť stavala dom Cirkvi ako svoj príbytok, použila najsvätejšiu Máriu za vzor zachovávania zákona, očisťovania duše, ideálu pokory a duchovnej obety.
Napodobňuj ju, verná duša. Vstupuj do chrámu svojho srdca, aby si sa duchovne očistila a obmyla od nákazy hriechov. Tam Boh hľadí viac na lásku pri všetkom, čo konáme, ako na dielo. Preto či už v rozjímaní otvárame myseľ a venujeme sa Bohu alebo sa cvičíme v čnostiach a usilujeme sa pomáhať svojim blížnym chvályhodnými skutkami, robme to tak, aby nás hnala iba Kristova láska. Lebo to je príjemná duchovná obeta očisťovania, ktorá sa nekoná v chráme zhotovenom rukou, ale v chráme srdca, do ktorého Kristus Pán rád vstupuje.
RESPONZÓRIUM
Svätá a nepoškvrnená Panna, neviem, akými chválami ťa zahrnúť, * Lebo ty si nosila v lone toho, ktorého nemôžu nebesia obsiahnuť.
Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. * Lebo ty si nosila v lone toho, ktorého nemôžu nebesia obsiahnuť.
HYMNUS TE DEUM
Teba, Bože, chválime, *
teba, Pane, velebíme,
Teba, večný Otče, *
uctieva celá zem.
Tebe všetci anjeli, *
tebe nebesia i všetky mocnosti,
tebe cherubíni a serafíni *
bez prestania prespevujú:
Svätý, * svätý, * svätý *
Pán, Boh zástupov.
Plné sú nebo i zem *
tvojej veleby a slávy.
Teba oslavuje *
slávny zbor apoštolov;
teba velebí *
veľký počet prorokov;
teba chváli *
vznešený zástup mučeníkov;
teba oslavuje *
svätá Cirkev po celej zemi,
teba, Otče, *
nesmierne velebného,
i tvojho milovaného, *
pravého a jediného Syna,
aj Ducha Svätého, *
Tešiteľa nášho.
Kriste, *
ty si kráľ slávy.
Ty si Otcov Syn *
od večnosti.
Ty si neváhal vstúpiť do života Panny, *
stal si sa človekom, aby si vykúpil človeka.
Ty si zvíťazil nad smrťou *
a otvoril si veriacim nebeské kráľovstvo.
Ty sedíš po pravici Boha *
v sláve svojho Otca.
Veríme, *
že ako sudca ešte raz prídeš.
Preto ťa prosíme, pomáhaj svojim služobníkom, *
ktorých si vykúpil predrahou krvou.
Pripočítaj nás k svojim svätým *
vo večnej sláve.
Táto posledná časť sa môže vynechať.
Zachráň, Pane, svoj ľud *
a žehnaj svojich dedičov.
A spravuj ich *
a vyvýš ich až naveky.
Po všetky dni *
dobrorečíme tebe.
A chválime tvoje meno naveky, *
až na veky večné.
Vo svojej láskavosti, Pane, *
chráň nás v tento deň pred hriechom.
Zmiluj sa, Pane, nad nami, *
zmiluj sa nad nami.
Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, *
ako dúfame v teba.
V teba, Pane, som dúfal, *
nebudem zahanbený naveky.
MODLITBA
Modlime sa.
Svätý Bože, ty si pripravil v srdci preblahoslavenej Panny Márie dôstojný príbytok Duchu Svätému; na orodovanie nepoškvrnenej Panny naplň aj naše srdcia svojou milosťou, aby sme boli tvojím svätým chrámom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2026 J. Vidéky