Bože, príď mi na pomoc.
Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja.
HYMNUS
Panenská Matka, dcérou si
blaženou Syna milého,
skromná vždy, no si vzácnejšia
nad tvory sveta celého.
Odveký náš vzor, poňatý
v tvorivom Božom zámere,
ozdoba sveta najkrajšia,
skveješ sa celá v nádhere.
Tak šľachtíš ľudskú prírodu,
že sám jej Tvorca vznešený
sa do nej včlenil skrz teba
k úžasu všetkých stvorení.
A v tvojom lone panenskom
oheň sa Božej lásky vzňal
a v jeho teple materskom
zem rajské kvety vyháňa.
Otca i Ducha aj Syna
tvojho nech všetko pochváli,
že ťa za Matku Cirkvi nám
do daru všetkým oddali. Amen.
PSALMÓDIA
Ant. 1 Aký dobrý je Boh voči statočným. †
Aký dobrý je Boh voči statočným, *
† Boh voči tým, čo majú srdce čisté.
No mne sa temer nohy podlomili, *
takmer som sa zapotácal.
Lebo som žiarlil na chvastúňov, *
keď som videl, ako bezstarostne si žijú hriešnici.
Neprekáža im zhola nič, *
sú zdraví a vypasení,
nesužujú sa ako iní smrteľníci, *
ani netrpia ako iní ľudia.
Preto ich pýcha ovíja sťa náhrdelník *
a násilnosť ich zahaľuje ako rúcho.
Akoby z tuku sa liahne ich zloba *
a vybuchuje zlomyseľnosť.
Posmievajú sa a zlomyseľne hovoria, *
povýšenecky sa zastrájajú.
Ústa dvíhajú proti nebu *
a jazyk sa im vláči po zemi.
Sedia si na výšinách *
a nezasahuje ich povodeň.
Vravia si: „Vari to vidí Boh? *
A vie o tom Najvyšší?“
Hľa, to sú hriešnici: *
bezstarostne si žijú a hromadia bohatstvo.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Aký dobrý je Boh voči statočným.
Ant. 2 Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ.
Nuž povedal som si: „Veru nadarmo som si srdce čisté zachoval *
a v nevinnosti som si ruky umýval;
šľahaný som deň čo deň *
a trestaný už od rána.“
Keby som si povedal: „Budem rozprávať ako oni,“ *
to by som, veru, zradil pokolenie tvojich synov.
Tu som sa zamyslel, aby som to pochopil; *
zrejme to bolo nad moje sily,
kým som, Bože, nevstúpil do tvojej svätyne, *
kde som pochopil, aký bude ich koniec.
Naozaj ich staviaš na pôdu šmykľavú *
a vrháš ich do záhuby.
Ako vychádzajú navnivoč! *
Náhle je po nich, hynú od hrôzy.
Ako sen prebúdzajúceho sa človeka, *
tak sa rozplynú, keď zakročíš ty, Pane.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Smiech hriešnikov sa obráti na nárek a radosť na žiaľ.
Ant. 3 Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti.
Moje srdce je plné trpkosti *
a celé vnútro doráňané.
Hlúpy som bol a nechápavý *
a pred tebou som bol ako dobytča.
Ale ja som stále pri tebe *
a ty mi držíš pravicu.
Vedieš ma podľa svojho zámeru *
a nakoniec ma prijmeš do slávy.
Veď kohože mám na nebi? *
A keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší.
Hynie mi telo i srdce, *
no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý.
Hľa, ako hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba, *
zatracuješ všetkých, čo sú ti neverní.
Pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti *
a v Pánu Bohu svoju nádej mať
a ohlasovať všetky jeho diela *
v bránach dcéry sionskej.
Sláva Otcu i Synu *
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky *
i na veky vekov. Amen.
Ant. Hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba; pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti.
Pane, aké sladké sú tvoje výroky môjmu podnebiu.
Mojim ústam sú sladšie ako med.
PRVÉ ČÍTANIE
Z Knihy Jób
2, 1-13
Jóba, raneného vredmi, navštívili priatelia
A zasa v ktorýsi deň prišli Boží synovia a postavili sa pred Pána; medzi nimi prišiel aj satan a postavil sa pred neho. Pán povedal satanovi: „Skadiaľ prichádzaš?“ On odvetil: „Chodil som sem i tam po celej zemi.“
A Pán vravel satanovi: „Všimol si si môjho služobníka Jóba? Niet mu podobného na zemi. Je to muž jednoduchý a priamy, bojí sa Boha a chráni sa zlého a doteraz si zachoval nevinnosť. Ale ty si ma proti nemu popudil, aby som ho bez príčiny trápil!“ Satan mu odvetil: „Kožu za kožu. Človek dá za svoj život všetko, čo má. Vystri však svoju ruku a dotkni sa jeho kosti a tela. Potom uvidíš, či ti bude do tváre dobrorečiť.“ Tu Pán povedal satanovi: „Hľa, je v tvojich rukách, ale jeho život zachovaj!“
Nato satan odišiel spred Pánovej tváre a ranil Jóba zhubným vredom od šľapy nohy až po temeno hlavy. I sedel na smetisku a črepinou si vyškraboval hnis. Jeho žena mu však povedala:
„Ešte stále sa držíš svojej jednoduchosti?
Dobroreč Bohu a zomri!“
On jej povedal:
„Hovoríš
ako hlúpa žena.
Keď sme prijali dobré z Božej ruky,
prečo by sme nemali prijať zlé?“
Pri tomto všetkom Jób nezhrešil svojimi perami.
Keď sa traja Jóbovi priatelia dopočuli o všetkom nešťastí, ktoré naň doľahlo, prišli každý zo svojho miesta: Elifaz z Témanu, Baldad zo Suhitu a Sofar z Naamatu. Dohovorili sa, že ho spoločne pôjdu navštíviť a potešiť. A keď už zdiaľky pozdvihli oči, nepoznali ho. Vykríkli a začali plakať. Roztrhli si rúcho a vyhadzovali si popol k nebu nad hlavu. Sedeli s ním sedem dní a sedem nocí na zemi a nik mu nepovedal ani slova, lebo videli, že jeho bolesť je veľmi veľká.
RESPONZÓRIUM
Ž 38, 2a. 3a. 4a. 12a
Nekarhaj ma, Pane, v svojom rozhorčení, lebo tvoje šípy utkveli vo mne. * Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta.
Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu. * Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta.
DRUHÉ ČÍTANIE
Pracovný preklad:
Z príhovoru svätého pápeža Pavla Šiesteho na záver tretieho zasadnutia Druhého vatikánskeho koncilu
(21 novembris 1964: AAS 56 [1964], 1015-1016)
Mária, Matka Cirkvi
Keď uvažujeme nad úzkou spätosťou medzi Máriou a Cirkvou, na slávu Panne Márii a na našu útechu vyhlasujeme Preblahoslavenú Pannu Máriu za Matku Cirkvi, teda celého Božieho ľudu, tak veriacich, ako aj pastierov, ktorí ju nazývajú najdrahšou Matkou. A žiadame, aby si celý kresťanský ľud Matku Božiu týmto nežným titulom odteraz ešte väčšmi uctieval a ju vzýval.
Ctihodní bratia, tento titul nie je nový v kresťanskej zbožnosti; práve týmto titulom, pred všetkými inými, veriaci ľudia a Cirkev oslovujú Pannu Máriu. Skutočne je súčasťou úprimného jadra oddanosti Márii, nachádzajúc jeho odôvodnenie v pravej úctyhodnosti Matky Vteleného Slova.
A v skutočnosti je to práve Božie Materstvo, ktoré je základom pre jej osobitný vzťah s Kristom a pre jej prítomnosť v ekonómii spásy, dosiahnutej Ježišom Kristom. Preto tiež utvára základné opodstatnenie vzťahu medzi Pannou Máriou a Cirkvou, keďže je matkou toho, ktorý sa práve od okamihu svojho Vtelenia v jej panenskom lone stal hlavou svojho mystického tela, ktorým je Cirkev. Takže Panna Mária, ako Kristova Matka, je tiež matkou všetkých veriacich a všetkých pastierov.
A preto my, s dušou plnou dôvery a synovskej lásky, dvíhame k nej náš pohľad napriek našej nehodnosti a slabosti. Ona, ktorá nám dala v Ježišovi prameň milosti, nesklame v svojej starostlivosti o Cirkev, ktorá teraz prekvitá nesmiernou hojnosťou darov Ducha Svätého a dáva sa s novou horlivosťou do plnenia svojho spásonosného poslania.
A naša dôvera je ešte silnejšia a plne opodstatnená, ak uznávame veľmi dôverné spojenie medzi touto našou nebeskou Matkou a ľudstvom. Aj keď je Bohom ozdobená bohatstvom obdivuhodných výsad, ktoré ju robia hodnou Matky Vteleného Slova, predsa je k nám veľmi blízko. Dcéra Adama, ako my sami, a preto naša sestra pre putá prirodzenosti. Ona je jednako len stvorenie, avšak uchránená od prvotného hriechu, vzhľadom k zásluhám Vykupiteľa. Ona vlastní okrem získaných privilégií osobitnú čnosť úplnej a príkladnej viery, a tak je hodná nadšenej chvály: „Blahoslavená si, lebo si uverila.“
Vo svojom pozemskom živote uskutočnila dokonalý obraz Kristovho učeníka, odzrkadľovala všetky čnosti, a stelesňovala evanjeliové blahoslavenstvá vyhlásené Kristom. Preto v nej celá Cirkev, v jej jedinečnej rozmanitosti života a účinkovania, nachádza najautentickejší model dokonalej podoby Krista.
RESPONZÓRIUM
Porov. Lk 1, 35
Duch Svätý zostúpil na Máriu * A moc Najvyššieho ju zatienila.
Spoločníčku utrpenia svojho Syna znova naplnil svojimi darmi ako Matku vykúpených. * A moc Najvyššieho ju zatienila.
MODLITBA
Modlime sa.
Bože, Otec milosrdenstva, tvoj jednorodený Syn, pribitý na kríži, dal nám všetkým za matku preblahoslavenú Pannu Máriu; daj, prosíme, aby tvoja Cirkev s jej láskavou pomocou zo dňa na deň rástla, tešila sa zo svätosti svojich detí a pritiahla do svojho náručia všetky národy sveta. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov.
Amen.
Potom, aspoň pri spoločnom recitovaní, sa dodá:
Dobrorečme Pánovi.
Bohu vďaka.
V predĺženom slávení vigílie v nedeľu a na slávnosti pred hymnom Te Deum sa recitujú chválospevy a číta sa evanjelium, ako je to naznačené v Dodatku (online zatiaľ nie je spracovaný).
Ak sa ofícium posvätného čítania koná bezprostredne pred inou hodinou, vtedy sa na začiatku čítania môže brať hymnus z tej liturgickej hodiny; na konci čítania sa vynechá záverečná modlitba aj zvolanie a na začiatku nasledujúcej hodiny sa vynechá úvodný verš so Sláva Otcu.
Text © KBS. Texty sú publikované s vedomím KBS ako pracovná verzia.
© 1999-2026 J. Vidéky